SPRÁVA o odporúčaní Európskeho parlamentu Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k západnému Balkánu po samite v roku 2020
4.5.2020 - (2019/2210(INI))
Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Tonino Picula
NÁVRH ODPORÚČANIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k západnému Balkánu po samite v roku 2020
Európsky parlament,
– so zreteľom na závery Európskej rady z 28. júna 2018, na závery Rady z 18. júna 2019 a na závery Európskej rady zo 17. a 18. októbra 2019 o odložení rozhodnutí o začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a s Albánskom,
– so zreteľom na Konečnú dohodu o urovnaní nezhôd opísaných v rezolúciách Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 817 (1993) a č. 845 (1993), ukončenie dočasnej dohody z roku 1995 a vytvorenie strategického partnerstva medzi Gréckom a Severným Macedónskom zo 17. júna 2018, známu tiež ako Dohoda z Prespy,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2020 s názvom Posilnenie procesu pristúpenia – Dôveryhodná perspektíva členstva v EÚ pre krajiny západného Balkánu (COM(2020)0057),
– so zreteľom na oznámenie Komisie o politike rozširovania EÚ z 29. mája 2019 (COM(2019)0260),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. februára 2018 s názvom Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti (COM(2018)0065),
– so zreteľom na globálnu stratégiu EÚ z roku 2016, v ktorej sa uvádza, že dôveryhodná politika rozširovania predstavuje strategickú investíciu do bezpečnosti a prosperity Európy a vo veľkej miere už prispela k mieru v oblastiach, v ktorých predtým vyčíňala vojna,
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. októbra 2013 s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2013 – 2014 (COM(2013)0700),
– so zreteľom na obnovený konsenzus týkajúci sa rozširovania, ktorý Európska rada schválila v decembri 2006 a následne potvrdila vo svojich záveroch z júna 2019;
– so zreteľom na záverečné vyhlásenie zo samitu v Záhrebe z 24. novembra 2000,
– so zreteľom na vyhlásenie zo samitu EÚ – západný Balkán v Solúne, ktorý sa konal 21. júna 2003 a týkal sa vyhliadok západného Balkánu na pristúpenie k Európskej únii,
– so zreteľom na vyhlásenie zo Sofie zo samitu EÚ – západný Balkán zo 17. mája 2018 a na agendu priorít zo Sofie, ktorá je jeho prílohou,
– so zreteľom na berlínsky proces, ktorý sa začal 28. augusta 2014, najmä na vyhlásenie ministrov zahraničných vecí západného Balkánu o regionálnej spolupráci a dvojstranných sporoch z 27. augusta 2015 a zriadenie Úradu pre regionálnu spoluprácu mládeže (RYCO), pričom ďalšie samity sa konali vo Viedni (2015), v Paríži (2016), Terste (2017), Londýne (2018) a Poznani (2019),
– so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti z 29. – 30. apríla 1997 o uplatňovaní podmienenosti s cieľom vypracovať koherentnú stratégiu EÚ pre vzťahy s krajinami v regióne,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí 13 členských štátov EÚ z 11. júna 2019 o záväzku EÚ voči európskej integrácii západného Balkánu,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a samitu predsedov parlamentov krajín západného Balkánu, ktorý 28. januára 2020 zvolal predseda Európskeho parlamentu spolu s vedením parlamentov krajín západného Balkánu,
– so zreteľom na neformálne stretnutie zo 16. februára 2020, na ktorom sa stretli vedúci predstavitelia krajín západného Balkánu, predseda Európskej rady, predseda Európskej komisie, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predseda vlády Chorvátskej republiky, ktorý predsedá Rade Európskej únie,
– so zreteľom na uznesenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 31. októbra 2019 s názvom Začatie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom: treba zachovať dôveryhodnosť EÚ a presadzovať jej geostrategické záujmy[1],
– so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov k balíku týkajúcemu sa rozširovania 2019 prijatému 13. februára 2020[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o spomienke na Srebrenicu[3],
– so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA III)[4],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2019 o začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a s Albánskom[5],
– so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 o pozícii Európskeho parlamentu ku Konferencii o budúcnosti Európy[6],
– so zreteľom na článok 118 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na list Výboru pre medzinárodný obchod,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0091/2020),
A. keďže rozširovanie je jednou z najúspešnejších a najstrategickejších politík
a zároveň najúčinnejším nástrojom zahraničnej politiky, ktorý prispieva k rozširovaniu dosahu základných hodnôt Únie, a to rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, posilňovania mieru a blahobytu, rovnosti , právneho štátu a dodržiavania ľudských práv vrátane práv príslušníkov menšín;
B. keďže proces rozširovania je neoddeliteľnou súčasťou európskej integrácie a pre Európsku úniu je naďalej strategicky dôležitý;
C. keďže perspektíva plného členstva krajín západného Balkánu v EÚ založená na zásluhách je vo vlastnom politickom, bezpečnostnom a hospodárskom záujme Únie;
D. keďže vyhliadky na členstvo v EÚ predstavujú uznanie hlavnej geopolitickej výzvy, pokiaľ ide o zjednotenie európskeho kontinentu, a sú zásadným stimulom reforiem v krajinách západného Balkánu;
E. keďže krajiny západného Balkánu sú geograficky, historicky a kultúrne súčasťou Európy a proces ich integrácie do Európskej únie má kľúčový význam pre stabilitu a bezpečnosť kontinentu ako celku, ktorý je slobodný a žije v mieri;
F. keďže proces rozširovania EÚ je obojsmerný proces, v ktorom musia obe strany dodržiavať svoje záväzky a ktorý vychádza z predpokladu, že tak Európska únia, ako aj kandidátske krajiny si plnia povinnosti;
G. keďže lepšia metodika, ktorú navrhuje Komisia, má vniesť do procesu rozširovania novú dynamiku a dodáva transformácii pristupujúcich krajín nový impulz;
H. keďže EÚ je vedúcim investorom, obchodným partnerom a darcom v regióne;
I. keďže Európsky parlament vo svojich uzneseniach uvítal pokrok, ktorý dosiahli Severné Macedónsko a Albánsko; keďže vzhľadom na tento pokrok Európsky parlament súhlasil s udelením odmeny za výkon v rámci nástroja predvstupovej pomoci pre Severné Macedónsko a Albánsko;
J. keďže Európsky parlament vyjadril poľutovanie nad tým, že sa Európska rada v roku 2019 nedohodla na začatí prístupových rozhovorov so Severným Macedónskom a s Albánskom; keďže skutočnosť, že na základe odporúčaní Komisie z rokov 2018 a 2019, ktoré schválil Parlament, nedošlo k dohode, narušila dôveryhodnosť Európskej únie, prispela k vzostupu populizmu, nacionalizmu a euroskepticizmu, oslabila úsilie kandidátskych krajín, pričom hrozilo, že vznikne politické vákuum, a posmelila aktérov tretích strán, ktorí sa usilujú získať politický vplyv v regióne na úkor integračného procesu EÚ;
K. keďže proces rozširovania podporuje a posilňuje kapacity na riešenie dvojstranných sporov a usiluje sa o zmierenie medzi spoločnosťami v regióne;
L. keďže krajiny západného Balkánu by mali zvýšiť úsilie o prekonanie politickej polarizácie a dlhotrvajúcich parlamentných bojkotov s cieľom posilniť parlamentný dohľad;
M. keďže Európsky parlament zostáva spoľahlivým partnerom krajín v procese pristúpenia k EÚ a zástancom procesu rozširovania ako pozitívneho mechanizmu Európskej únie na stimulovanie reforiem zameraných na inštitucionálne a sociálno-ekonomické posilnenie týchto krajín v prospech ich občanov;
N. keďže v solúnskej agende a vo vyhlásení zo Sofie sa zdôraznilo, že sa bude klásť osobitný dôraz na vytváranie ďalších príležitostí pre mládež, pričom sa zabezpečí, že to prispeje k sociálno-ekonomickému rozvoju západného Balkánu;
O. keďže Európsky parlament je odhodlaný zintenzívniť politickú a inštitucionálnu podporu demokratických a hospodárskych reforiem v regióne a pomáhať krajinám západného Balkánu v procese pristúpenia k EÚ;
P. keďže politické usmernenia Komisie z rokov 2019 – 2024 opätovne potvrdzujú európsku perspektívu západného Balkánu;
Q. keďže podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Borrell a komisár Várhelyi sa počas svojich vypočutí v Európskom parlamente zaviazali, že sa budú prioritne zameriavať na proces rozširovania, a prisľúbili, že urýchlia štrukturálne a inštitucionálne reformy a integračné procesy na západnom Balkáne;
R. keďže ambiciózna politika rozširovania si vyžaduje primeraný rozpočet; keďže Rada by mala zabezpečiť dostatočné rozpočtové prostriedky na podporu politiky rozširovania;
S. keďže EÚ musí takisto posilniť mechanizmy právneho štátu v Únii a vytvoriť ambiciózny program Konferencie o budúcnosti Európy;
T. keďže prosperita a bezpečnosť Európy sú úzko spojené s integračným procesom a napredovaním v oblasti mieru, demokracie, dodržiavania ľudských práv a právneho štátu v regióne západného Balkánu a s budúcnosťou jeho krajín v silnej a reformovanej EÚ;
1. odporúča Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku:
a) podporiť európsku perspektívu krajín západného Balkánu a zlepšiť prístupový proces zabezpečením toho, že sa tak posilnia základné hodnoty a právny štát a dosiahne udržateľná demokratická, hospodárska a ekologická transformácia a sociálna konvergencia, a zabezpečia sa dobré susedské vzťahy a regionálna spolupráca ako základné prvky rozširovania a procesu stabilizácie a pridruženia, a tým, že sa zabezpečí, aby rozširovanie Únie pokračovalo súbežne s diskusiami o budúcnosti Európy a vnútornej reforme EÚ;
b) zvýšiť úsilie o budovanie politickej vôle medzi členskými štátmi v postupujúcom rozširovaní na západný Balkán namiesto toho, aby vnútorné procesy EÚ boli jeho prekážkou, a zlepšiť politické a strategické smerovanie EÚ celkovej politiky v regióne;
c) zachovať rozširovanie ako nevyhnutný predpoklad dôveryhodnosti EÚ, jej úspechu a vplyvu v regióne aj mimo neho;
d) urýchliť proces pristúpenia krajín, ktoré sa politicky aj administratívne zaviazali vykonávať reformy súvisiace s EÚ;
e) zabezpečiť, aby sa v lepšej metodike plnohodnotné členstvo v EÚ presadzovalo ako konečný cieľ a aby EÚ stanovila predvídateľnejšie pravidlá a kritériá založené na podmienenosti a reverzibilite a dôsledne ich uplatňovala, čím by bol prístupový proces dynamickejší, a tak sa uplatnením prepracovanej metodiky obnovila dôveryhodnosť;
f) zabezpečiť, aby väčší dôraz na politickú povahu procesu, ktorý je predstavený v návrhu Komisie na revidovanú metodiku rozširovania, nenahradil hodnotenia týkajúce sa dosiahnutia referenčných kritérií na úrovni expertov a nebránil záväzku EÚ voči rozširovaniu založenému na zásluhách;
g) zabezpečiť, aby zoskupenie oblastí politík posilnilo hĺbku, kvalitu a udržateľnosť reforiem, prinieslo konkrétne výsledky v pristupujúcich krajinách a zároveň umožnilo súbežné rokovania o rôznych kapitolách;
h) poskytnúť jasné a jednotné prístupové kritériá, ako aj nepretržitú politickú a technickú podporu počas celého procesu a zlepšiť meranie pokroku, pričom sa zabezpečí, aby sa každá pristupujúca krajina posudzovala na základe kondicionality a zásady vlastných zásluh;
i) zabezpečiť kontinuitu, zodpovednosť, konzistentnosť a predvídateľnosť procesu rozširovania tým, že nová metodika Komisie sa zakotví ako dlhodobá úprava politiky a predíde sa ad hoc revíziám procesu a jeho parametrov v dôsledku politických úvah ktoréhokoľvek členského štátu; zabezpečiť, aby sa prístupové kritériá a podpora zakladali na získaných skúsenostiach s cieľom vyhnúť sa už zisteným nedostatkom a zlepšiť prístupový proces;
j) uľahčiť vykonávanie lepšej metodiky v prípade prístupových krajín, s ktorými sa už vedú rokovania, ak sa rozhodnú pre pristúpenie, v záujme zmysluplného a dlhodobého zbližovania s európskymi štandardmi a normami;
k) zvýšiť politické a hospodárske stimuly pre krajiny západného Balkánu a zlepšiť súdržnosť medzi procesom rozširovania a politickými iniciatívami v EÚ prostredníctvom každoročných regionálnych stretnutí popri zasadnutiach Európskej rady s vedúcimi predstaviteľmi západného Balkánu, pričom sa zaručí pravidelná účasť zástupcov západného Balkánu na zasadnutiach Európskej rady, v Politickom a bezpečnostnom výbore a v pracovných skupinách Komisie;
l) podnecovať postupnú integráciu prístupových krajín do procesov, odvetvových politík a programov EÚ pred ich pristúpením, a to aj cielenou finančnou podporou prostredníctvom finančných prostriedkov EÚ, s cieľom poskytnúť občanom, najmä deťom a mladým ľuďom, hmatateľné výhody a zlepšiť predvstupovú pomoc a prítomnosť EÚ v týchto krajinách ešte pred tým, ako sa stanú plnohodnotnými členmi;
m) umožniť a podporovať väčšie zapojenie poslancov z krajín, s ktorými sa vedú rokovania, do práce Európskeho parlamentu;
n) zapojiť zástupcov krajín západného Balkánu do Konferencie o budúcnosti Európy s osobitným zameraním na účasť mládeže;
o) posilniť mechanizmus podmienenosti a presadzovať reverzibilitu prístupového procesu uplatňovaním objektívnych kritérií pri rozhodovaní o tom, či sa rokovania majú pozastaviť alebo prerušiť; zabezpečiť, aby Komisia začala tieto postupy po dôkladnom vyhodnotení a v reakcii na návrh členských štátov alebo Európskeho parlamentu, a zároveň uviedla, že zásada doložky o nerovnováhe a reverzibility sa už uplatňuje na súčasné rokovacie rámce pre Srbsko a Čiernu Horu; zabezpečiť, aby mechanizmus podmienenosti a pozastavenia sprevádzala dôkladná komunikácia inštitúcií EÚ o podrobnostiach možného pozastavenia;
p) zvýšiť zodpovednosť členských štátov za proces rozširovania prostredníctvom zvýšenia účasti odborníkov na právny štát a iné oblasti z členských štátov, ako aj zástupcov občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv, a zlepšiť meranie celkového vývoja tým, že sa budú naďalej dodržiavať dlhodobé objektívne normy a zabráni sa politizácii technických aspektov prístupového procesu, najmä na základe monitorovacích správ a odporúčaní Rady Európy a iných orgánov, ktoré stanovujú normy;
q) uznať, že berlínsky proces podporuje a dopĺňa politiku rozširovania EÚ a nemožno ho považovať za alternatívu k pristúpeniu ani zdvojené úsilie vynaložené v rámci rozširovania;
r) uznať, že začatie prístupových rokovaní s Albánskom a so Severným Macedónskom je vo vlastnom politickom, bezpečnostnom a hospodárskom záujme Únie;
s) uznať, že skutočnosť, že Európska rada nezačala prístupové rokovania s Albánskom a so Severným Macedónskom v júni 2018, v júni 2019 a v októbri 2019, mala negatívny vplyv na úlohu EÚ v regióne a na verejnú mienku v súvislosti s pristúpením k EÚ, a vyslala negatívny signál krajinám západného Balkánu, a uznať, že začatie prístupových rokovaní obnoví dôveryhodnosť procesu, ako odporúča Európsky parlament a Komisia;
t) zaviesť čo najskôr liberalizáciu vízového režimu s Kosovom, pretože boli splnené referenčné kritériá od júla 2018;
u) zvýšiť dynamiku rokovaní s cieľom urýchliť pristúpenie Čiernej Hory a Srbska;
v) zaistiť, aby prvoradosť demokracie, zásad právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd bola opäť v centre procesu rozširovania, tým, že sa ako prvé otvoria a ako posledné uzatvoria kapitoly týkajúce sa súdnictva, korupcie a organizovanej trestnej činnosti, ako aj tie kapitoly, ktoré sa týkajú dodržiavania ľudských práv vrátane práv menšín, slobody médií a slobody prejavu;
w) zamerať sa na budovanie inštitucionálnych a administratívnych kapacít s cieľom opäť posilniť transparentnosť a efektívnosť dobrej správy vecí verejných na všetkých úrovniach;
x) využívať skúsenosti z nedávnych rozšírení vrátane ponaučení týkajúcich sa stredoeurópskych krajín;
y) pokračovať v spolupráci s krajinami západného Balkánu v boji proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti;
z) zabezpečiť cielené zameranie na budovanie štátnych kapacít, vykonávanie súdnych rozhodnutí, reformy súdnictva a úsilie bojovať proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti;
aa) trvať na dodržiavaní a úplnom vykonávaní vnútroštátnych a medzinárodných súdnych rozhodnutí vrátane rozhodnutí ústavných súdov a všetkých rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva, Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a jeho nástupcu Medzinárodného reziduálneho mechanizmu pre trestné tribunály (IRMCT) a špecializovaných komôr v Kosove a špecializovanej prokuratúry, ako aj odporúčaní monitorovacích orgánov Rady Európy vrátane Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI);
ab) naliehať na krajiny západného Balkánu, aby plnili svoje medzinárodné záväzky pri stíhaní vojnových zločinov a určovaní osudu nezvestných osôb; podporovať plnú spoluprácu s IRMCT, kosovskými špecializovanými komorami a špecializovanou prokuratúrou a výslovné uznanie práce a zistení Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu, ako aj propagáciu a šírenie jej práce a odkazu v radoch občanov; odsúdiť všetky snahy glorifikovať vojnových zločincov a popierať historické skutočnosti a podporovať v tejto súvislosti regionálnu komisiu, ktorá je poverená zisťovaním faktov o všetkých obetiach vojnových zločinov a iných závažných porušení ľudských práv spáchaných na území bývalej Juhoslávie (iniciatíva RECOM);
ac) zvýšiť angažovanosť EÚ pri riešení neuzavretých bilaterálnych záležitostí, presadzovaní dobrých susedských vzťahov a regionálnej spolupráce prostredníctvom úsilia o budovanie dôvery a mediáciu a naliehať na krajiny západného Balkánu, aby sa zaviazali k zmiereniu a mierovému riešeniu dlhodobých sporov;
ad) posilniť prístupový proces so zreteľom na prehĺbenie solidarity medzi obyvateľmi krajín západného Balkánu a členských štátov a súčasne rešpektovať ich históriu, kultúru a tradície;
ae) posilniť a podľa možností zvýšiť spoločné úsilie EÚ a krajín západného Balkánu zamerané na posilnenie medziľudských kontaktov a komunikácie s cieľom dosiahnuť, aby si obyvatelia jednotlivých krajín o sebe utvárali vzájomne pozitívny obraz;
af) podporovať vytváranie rovnakých podmienok inkluzívneho politického prostredia a napomáhať úsilie vo všetkých krajinách západného Balkánu o prekonanie politickej polarizácie a dlhotrvajúcich parlamentných bojkotov; rozvíjať inkluzívnu a konštruktívnu parlamentnú kultúru a posilniť parlamentnú kontrolu a dohľad; a podporovať zodpovedný prístup k zastupovaniu záujmov občanov v parlamentoch s cieľom presadzovať demokratickú kontrolu a lepšiu kvalitu právnych predpisov;
ag) vziať na vedomie a uľahčiť činnosť Európskeho parlamentu súvisiacu s pristúpením a podporou demokracie vrátane činností jeho stálych výborov a delegácií a zapojiť stálych spravodajcov Parlamentu pre krajiny západného Balkánu do procesu kontroly a priamo na mieste;
ah) podporovať volebné reformy, ktoré zabezpečia slobodné, spravodlivé, pluralitné a transparentné voľby na centrálnej a miestnej úrovni, pri ktorých nedochádza k zastrašovaniu a dezinformačným kampaniam, v súlade s medzinárodnými normami vrátane noriem o transparentnosti financovania politických strán a s odporúčaniami medzinárodných pozorovateľských misií; sledovať vykonávanie stanovísk Benátskej komisie; prispievať k programom Európskeho parlamentu na podporu demokracie v tomto regióne;
ai) povzbudzovať národné parlamenty, aby využívali nástroje Európskeho parlamentu na podporu demokracie, ako je dialóg Jeana Monneta a dialóg medzi stranami, s cieľom uľahčiť politickú prácu na parlamentnom dialógu a zvýšiť zodpovednosť, dohľad, demokratickú kontrolu a kvalitu legislatívnej práce;
aj) posilniť a úzko zapojiť občiansku spoločnosť v jej úlohe nenahraditeľného aktéra v procese demokratickej konsolidácie, regionálnej spolupráce a reforiem súvisiacich s pristúpením s dôrazom na proeurópske a prodemokratické sily v regióne;
ak) zabezpečiť, aby boli občania a spoločnosť kandidátskych krajín viac zapojení do prístupového procesu a mali z neho úžitok; osobitne podporovať a podnecovať v tomto rámci proeurópske a prodemokratické segmenty spoločnosti, názory a stanoviská;
al) zabezpečiť, aby súčasťou každého zrealizovaného opatrenia bol od počiatočného štádia rozhodovania až po fázu vykonávania a hodnotenia podstatný a komplexný dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti, akademickou obcou a mládežou, pričom treba osobitne dbať o to, aby sa nepodporovali ani nefinancovali existujúce miestne protieurópske mocenské štruktúry alebo miestne štruktúry pochybnej demokratickej povesti, a tým posilňovať rozvoj hodnôt EÚ, právny štát, boj proti korupcii a budovanie silných a účinných demokratických inštitúcií ako základu úspešného pristúpenia k EÚ;
am) dôrazne odsúdiť očierňujúce kampane, ohrozovanie a zastrašovanie novinárov a médií a trvať na vyšetrení a trestnom stíhaní takýchto trestných činov, a tak prispieť k vytvoreniu prostredia bezpečného pre novinárov, a zároveň riešiť otázky koncentrácie, politického a hospodárskeho tlaku na financovanie médií a nedostatočnej transparentnosti vlastníctva médií;
an) aktívne podporovať a posilňovať demokratické, nezávislé a rôznorodé mediálne prostredie, ako aj zodpovednosť a riadenie médií;
ao) zvýšiť podporné opatrenia na posilnenie odolnosti proti dezinformáciám a rušivým mediálnym kampaniam vrátane tých, ktoré sa vedú prostredníctvom operácií zahraničného vplyvu, ktoré sa snažia oslabiť demokratické procesy a zvrchovanosť krajín západného Balkánu prostredníctvom hybridnej vojny;
ap) presadzovať a aktívne podporovať vykonávanie antidiskriminačných politík a trvať na stíhaní trestných činov z nenávisti; nabádať na rýchlejší pokrok v oblasti rodovej rovnosti a v boji proti diskriminácii a prostredníctvom vytvorenia inkluzívnych politík na ochranu základných práv občanov zabezpečiť sociálne začlenenie etnických, národnostných a náboženských menšín, osôb so zdravotným postihnutím, Rómov a LGBTQI+ osôb s osobitným dôrazom na deti;
aq) požadovať posilnený právny rámec s cieľom predchádzať vraždeniu žien a násiliu páchanému na ženách a deťoch a iným formám domáceho násilia a aktívne proti nemu bojovať, a to aj pripomenutím záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu a podniknutím potrebných krokov na jeho ratifikáciu; predchádzať a bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi;
ar) uznať ťažkosti, s ktorými sa stretávajú krajiny západného Balkánu pri riadení migračných a utečeneckých tokov, a značné úsilie, ktoré región vynaložil na poskytovanie prístrešia a dodávok humanitárnej pomoci, najmä s podporou EÚ; vykonávať dohody medzi krajinami západného Balkánu a Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex);
as) zdôrazniť význam prínosu krajín západného Balkánu k ochrane vonkajších hraníc Európskej únie a zintenzívniť európsku podporu správy hraníc v regióne; posilniť kapacitu azylového systému v regióne v spolupráci s Európskym podporným úradom pre azyl (EASO) a Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR);
at) zdôrazniť zásadný význam sociálneho rozmeru a sociálno-ekonomickej súdržnosti a jeho kľúčovú úlohu v prístupovom procese;
au) zamerať sa viac na odstránenie chudoby, podporu občianskej spoločnosti a plnenie záväzkov v oblasti pracovného práva;
av) nabádať krajiny západného Balkánu, aby zvýšili úroveň pracovných a sociálnych práv, podporovali rast a vykonávali sociálne acquis EÚ, a aby do rokovaní s partnermi EÚ zahrnuli širokú škálu zainteresovaných strán, ako sú odborové zväzy, obchodné komory a komory práce;
aw) riešiť problém úniku mozgov pomocou konkrétnych opatrení, ako je podpora kvalitných a inkluzívnych vzdelávacích reforiem, najmä v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, a zabezpečiť pritom, aby sektor vzdelávania viac zodpovedal požiadavkám trhu práce a prispieval k vytváraniu dlhodobých a udržateľných pracovných príležitostí pre mladých ľudí;
ax) podporovať platformu regionálneho dialógu „Preklenutie priepasti“ v rámci programu mladých politických lídrov Európskeho parlamentu ako súčasť úsilia o odstránenie priepasti medzi politikou mládeže, účasťou mládeže a poslancami v krajinách západného Balkánu a povzbudzovať konkrétne opatrenia na zvýšenie účasti mládeže na politickom dianí a vykonávanie politík zameraných na mládež v celom regióne;
ay) propagovať príležitosti na dobrovoľníctvo a občiansku angažovanosť mladých ľudí a investovať viac do mladých ľudí tohto regiónu zvyšovaním účasti prístupových krajín na existujúcich programoch mobility, ako je Erasmus+, Kreatívna Európa a Horizont 2020, a vytvorením nových programov zameraných na medziregionálnu mobilitu;
az) posilniť spoluprácu v oblastiach vedy, výskumu a inovácií prostredníctvom osobitného programovania Európskej komisie;
ba) zintenzívniť pomoc poskytovanú krajinám západného Balkánu s cieľom zlepšiť ich právne predpisy v oblasti životného prostredia, energetickej účinnosti a klímy a zabezpečiť, aby mali kapacity na ich vykonávanie v súlade s normami EÚ a s Parížskou dohodou, a to aj úplným a rýchlym plnením ich medzinárodných povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o Energetickom spoločenstve, pokiaľ ide o úplné zosúladenie a vykonávanie acquis Únie v oblasti energetiky;
bb) vyzvať orgány, aby prijali naliehavé opatrenia týkajúce sa monitorovania, zmierňovania a prevencie znečisťovania ovzdušia a vody; zabezpečiť ex ante strategické environmentálne hodnotenia a hodnotenia vplyvu na životné prostredie s cieľom zabezpečiť udržateľný rozvoj vodnej energie a cestovného ruchu vyvážený úsilím o ochranu;
bc) podporovať regionálnu energetickú integráciu, zvyšovať diverzifikáciu a bezpečnosť zdrojov dodávok a posilňovať prepojenie energetickej infraštruktúry a digitálnych sietí;
bd) podporovať nevyhnutnú energetickú transformáciu, aby sa prešlo na čistejšie obnoviteľné zdroje energie a prestalo sa používať uhlie a lignit, ktoré miestnemu obyvateľstvu a susedným krajinám spôsobujú vážne sociálne a zdravotné riziká; začleniť prístupové krajiny západného Balkánu do postupov týkajúcich sa európskej zelenej dohody a Fondu na spravodlivú transformáciu;
be) pripomína, že EÚ je najväčším zahraničným investorom v regióne, pričom v rokoch 2014 až 2018 investovala 12,7 miliardy EUR do priamych zahraničných investícií; zaviesť strategický hospodársky a investičný plán s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť, právne a podnikateľské prostredie, situáciu MSP a udržateľný rozvoj v celom regióne v súlade so záväzkami prijatými v rámci Parížskej dohody a európskej zelenej dohody, pričom treba poznamenať, že rast na západnom Balkáne po krátkodobom oživení investícií v predchádzajúcich rokoch spomaľuje a prínos investícií a vývozu k rastu v regióne slabne;
bf) presadzovať a posilňovať regionálnu hospodársku integráciu na západnom Balkáne, ktorá sa už realizovala v rámci Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA) a podľa vzoru acquis EÚ, a aktívne podporovať hospodársku integráciu medzi EÚ a regiónom rozširovaním politík EÚ a vnútorného trhu na krajiny západného Balkánu, ak boli splnené podmienky;
bg) podporovať iniciatívy založené na viacročnom akčnom pláne pre regionálny hospodársky priestor (MAP REA), ktorý prijali predsedovia vlád západného Balkánu na samite v Terste v roku 2017 a pozostáva zo štyroch pilierov – obchod, investície, mobilita a digitálna integrácia, ktoré sú kľúčové pre hospodársky rozvoj regiónu a zrýchlenie zbližovania s EÚ;
bh) podporovať spoluprácu krajín západného Balkánu s regionálnymi a medzinárodnými organizáciami, ako je Rada pre regionálnu spoluprácu (RCC), Úrad pre regionálnu spoluprácu mládeže (RYCO), Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), a s medzinárodnými finančnými inštitúciami, ako je Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) a Európska investičná banka (EIB);
bi) naďalej podporovať a čo najskôr poskytnúť pomoc potrebnú na ukončenie postupu pristúpenia Srbska a Bosny a Hercegoviny k Svetovej obchodnej organizácii (WTO) a zároveň oceniť ich žiadosti o členstvo vo WTO predložené v roku 1999 (Srbsko) a 2005 (Bosna a Hercegovina), a pripomínať význam členstva vo WTO z hľadiska nových obchodných príležitostí a priblíženia kandidátskych krajín k členstvu v EÚ;
bj) brániť záujmy Únie zmierňovaním negatívnych účinkov dohôd o voľnom obchode s Eurázijskou hospodárskou úniou podpísaných krajinami, ktoré požiadali o členstvo v Európskej únii a ktorým bola poskytnutá možnosť uzavrieť dohodu o stabilizácii a pridružení s Európskou úniou, a to aj preskúmaním úrovne pomoci poskytovanej takýmto krajinám;
bk) podporovať regionálnu spoluprácu v oblasti rozvoja infraštruktúry medzi krajinami západného Balkánu;
bl) prisúdiť regiónu v rámci stratégie EÚ na prepájanie vysokú prioritu, pričom treba vyzdvihnúť význam zlepšenia dopravnej infraštruktúry v regióne, a najmä jej úlohu, ktorú zohráva pri uľahčovaní obchodu; podporovať budovanie európskych železničných a cestných koridorov v krajinách západného Balkánu; nabáda Komisiu, aby urýchlila financovanie investícií do infraštruktúry;
bm) ešte viac zblížiť obyvateľov a hospodárstva regiónu a Únie tým, že sa krajiny západného Balkánu začlenia do sietí TEN-T a TEN-E, a pomáhať zabezpečiť kvalitné a bezpečné dopravné a energetické služby a zlepšiť infraštruktúru a celkovú prepojenosť v rámci regiónu, ako aj medzi regiónom a EÚ v súlade s návrhom Komisie na strategický hospodársky a investičný plán pre západný Balkán;
bn) urýchliť vykonávanie Digitálnej agendy pre západný Balkán, aby digitálna transformácia priniesla občanom výhody; pomáhať krajinám tohto regiónu pri zlepšovaní príležitostí startupov a MSP na financovanie a rozvoj;
bo) vytvoriť predvídateľný harmonogram a urýchliť zavedenie regionálneho bezroamingového priestoru a iniciovať ďalšie znižovanie taríf za komunikáciu s EÚ na základe zvýšenej fyzickej a digitálnej regionálnej spolupráce a prepojenosti;
bp) zlepšiť konzistentnosť, efektívnosť, zviditeľnenie a transparentnosť financovania Únie v oblasti vonkajšej činnosti, a tým presadzovať hodnoty Únie, právny štát, boj proti korupcii a budovanie silných a účinných demokratických inštitúcií; zosúladiť v náležitých prípadoch financovanie z nástroja IPA III s cieľmi európskej zelenej dohody;
bq) zabezpečiť náležitú, spravodlivú a primeranú predvstupovú pomoc zameranú na výkon a orientovanú na výsledky, ktorá zodpovedá transformačným potrebám príjemcov a pomáha im plniť si povinnosti vyplývajúce z pristúpenia k EÚ; uprednostniť konkrétne projekty, z ktorých budú mať prospech obyvatelia dotknutých krajín, a zvýšiť absorpčnú kapacitu príjemcov;
br) užšie koordinovať otázky správy hospodárskych záležitostí s medzinárodnými finančnými inštitúciami a zlepšiť vzájomnú spoluprácu s cieľom zefektívniť podporné úsilie a zabrániť duplicite financovania;
bs) posilniť podmienenosť medzi makrofinančnou pomocou a pokrokom v boji proti korupcii a dodržiavaní právneho štátu a ľudských práv;
bt) zabrániť škrtom v celkovom financovaní nástroja IPA, ktoré by mohli spomaliť reformy súvisiace s EÚ a ohroziť schopnosť Únie plniť jej strategický cieľ stabilizovať a transformovať pristupujúce krajiny a pripraviť ich na záväzky vyplývajúce z členstva, ako aj vážne obmedziť schopnosť riešiť mnohé výzvy súvisiace s právnym štátom, zmierením, regionálnou integráciou a zmenou klímy, a zároveň spôsobiť, že región by bol ešte viac ohrozený vplyvom aktérov z tretích krajín; zabezpečiť, aby sa občianskej spoločnosti poskytovala primeraná a nepretržitá podpora;
bu) zabezpečiť, aby sa IPA III riadil politickými prioritami, ktoré majú prostredníctvom konkrétnych projektov priamy vplyv na život občanov, a aby sa predvstupové financovanie prideľovalo transparentným, primeraným a nediskriminačným spôsobom a aby bolo založené na spoľahlivých ukazovateľoch výkonnosti, so zreteľom na prejavený záväzok a pokrok prijímajúcich krajín pri vykonávaní reforiem;
bv) posilniť prístup založený na výkonnosti prostredníctvom mechanizmu pozastavenia a zabezpečiť pritom súlad s Nástrojom susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI); doplniť nariadenie IPA III o reformovaný a vylepšený „strategický dialóg“, ktorým sa zabezpečí včasné informovanie Európskeho parlamentu a konzultácie s ním;
bw) presadzovať demokratickú zodpovednosť zabezpečením úplného zapojenia Európskeho parlamentu do kontroly, dohľadu a strategického riadenia navrhovania, programovania a monitorovania a hodnotenia IPA III prostredníctvom delegovaných aktov;
bx) zlepšiť celkovú viditeľnosť podpory EÚ a informovanosť o nej v regióne posilnením strategickej komunikácie a verejnej diplomacie s cieľom sprostredkovať hodnoty Únie a zdôrazniť pridanú hodnotu projektov a programov financovaných Úniou; pripraviť spoločnú komunikačnú stratégiu v spolupráci s krajinami západného Balkánu; ďalej zlepšovať chápanie výhod procesu pristúpenia a zjednocovania na celom európskom kontinente;
by) trvať na tom, aby pristupujúce krajiny postupne zaistili súlad so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou a spoločnou obchodnou politikou Únie;
bz) vyzdvihnúť spoluprácu krajín západného Balkánu s Úniou pri misiách spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP);
ca) odsúdiť kroky tretích krajín zamerané na destabilizáciu a oslabenie demokratickej správy v regióne západného Balkánu;
cb) pokračovať v spolupráci v oblasti boja proti hybridným hrozbám vrátane boja proti ruskej propagande;
cc) zabezpečiť, aby sa na samite EÚ – západný Balkán v roku 2020 posúdil, prehodnotil a oživil proces rozširovania a aby samit dal nový impulz transformácii prístupových krajín;
cd) schváliť novú metodiku, ktorú navrhla Komisia na opätovné začatie procesu na samite západného Balkánu v Záhrebe, ako aj na začatie rokovaní s Albánskom a so Severným Macedónskom;
ce) udržiavať spoluprácu so Spojeným kráľovstvom na západnom Balkáne so zreteľom na britské väzby s regiónom, ako aj na spoločné ciele, od napredovania v oblasti právneho štátu cez boj proti organizovanej trestnej činnosti po boj proti terorizmu a iné zámery a ciele misií SBOP;
cf) zintenzívniť politický dialóg na vysokej úrovni prostredníctvom pravidelných samitov EÚ – západný Balkán;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vládam a parlamentom pristupujúcich krajín.
LIST VÝBORU PRE MEDZINÁRODNÝ OBCHOD
David McALLISTER
Výbor pre zahraničné veci
Predseda
Vec: Stanovisko výboru INTA k správe výboru AFET o západnom Balkáne
Vážený pán McAllister,
adresujem Vám tento list ako spravodajca pre stanovisko výboru INTA k správe výboru AFET o odporúčaní Európskeho parlamentu Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k západnému Balkánu pred samitom v roku 2020.
Výbor INTA mal hlasovať o svojom stanovisku v marci, pôvodne plánované riadne schôdze však boli vzhľadom na výnimočné okolnosti súvisiace s pandémiou COVID-19 zrušené. Podľa informácií, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, sa môže stať, že výbor INTA nebude mať možnosť hlasovať o formálnom stanovisku pred plánovaným prijatím správy vo výbore AFET aby sa zabezpečilo, že Parlament včas poskytne svoj príspevok na prípravy samitu.
Vzhľadom na veľmi obmedzené možnosti organizovať schôdze na jednej strane a na politické výsady výboru AFET na zabezpečenie včasného príspevku Parlamentu k prípravám samitu na druhej strane sa koordinátori výboru INTA na svojej schôdzi 1. apríla dohodli, že budú výnimočne súhlasiť s predložením pozície výboru INTA formou kompromisných pozmeňujúcich návrhov (na ktorých sa skupiny dohodli), ktoré boli zaslané listom výboru AFET, za predpokladu, že takýto list by sa považoval za stanovisko a náležite by sa zohľadnil.
Preto Vás žiadam, aby ste tento list postúpili Vášmu spravodajcovi a zvážili pripojené pozmeňujúce návrhy ako príspevok výboru INTA k správe výboru AFET o západnom Balkáne. Verím, že za týchto výnimočných okolností budete k tomuto listu pristupovať zodpovedajúcim spôsobom v priebehu postupu hlasovania vo Vašom výbore.
S pozdravom
Reinhard BÜTIKOFER
Cc: Bernd LANGE, predseda výboru INTA
Tonino PICULA, spravodajca výboru AFET
Príloha: Pozícia výboru INTA formou listu
Odporúčanie Rade, Komisii a vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku týkajúce sa západného Balkánu v rámci príprav na samit v máji 2020
Pozícia výboru INTA formou listu
(spravodajca výboru INTA: Reinhard Bütikofer)
1. zdôrazňuje, že podpora reforiem súvisiacich s EÚ v oblasti demokracie, právneho štátu, sociálneho trhového hospodárstva, hospodárskej spolupráce a obchodu je spolu s dobrými susedskými vzťahmi a úspešným začatím, vedením a uzavretím prístupových rokovaní s krajinami západného Balkánu jednou z hlavných priorít EÚ v regióne; pripomína, že environmentálne ambície zelenej dohody a ekologická transformácia Európy môžu byť úplne účinné len vtedy, keď aj krajiny v bezprostrednom susedstve EÚ podniknú účinné kroky, a vyzýva EÚ, aby využila svoj vplyv, know-how a finančné zdroje na mobilizáciu krajín západného Balkánu, aby spolu s EÚ nastúpili na cestu udržateľnosti;
2. pripomína, že EÚ je hlavným obchodným partnerom krajín západného Balkánu a že v rokoch 2006 až 2016 sa objem dvojstranného obchodu zdvojnásobil; konštatuje ďalej, že EÚ v obchode so západným Balkánom nepretržite vykazuje stabilný a veľmi vysoký obchodný prebytok, ktorý v roku 2018 predstavoval 9 miliárd EUR a pokračoval aj v roku 2019, vo veľkej miere v dôsledku nárastu vývozu EÚ a spomalenia dovozu EÚ, ako uviedla aj Svetová banka vo svojej štúdii „Rising Uncertainties“ (Rastúce neistoty);
3. berie na vedomie novú metodiku prístupových rokovaní, ktorú prijala Európska komisia a podľa ktorej sa politika rozširovania EÚ chápe ako obojsmerný proces, v ktorom musia obe strany dodržiavať svoje záväzky, a podporuje Komisiu v odmeňovaní pokroku v rokovaniach, ako aj v obnovení rokovaní, pokiaľ sa nevykonali očakávané reformy; zdôrazňuje, že tempo rokovaní by malo odrážať zásluhy a pripravenosť každej krajiny a jej pokrok v súvislosti s internými reformami;
4. vyzýva kandidátske krajiny západného Balkánu, aby pri rokovaniach o dohodách o voľnom obchode v plnej miere rešpektovali záväzky vyplývajúce z dohôd o stabilizácii a pristúpení; a pri formulovaní ich obchodných politík s tretími krajinami by sa malo brať do úvahy ich budúce členstvo v EÚ;
5. víta žiadosti o členstvo vo WTO, ktoré podali Bosna a Hercegovina (1999) a Srbsko (2005); pripomína, že členstvo vo WTO je dôležité z hľadiska nových obchodných príležitostí a priblíženia kandidátskych krajín k členstvu v EÚ; vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala a poskytovala potrebnú pomoc Srbsku a Bosne a Hercegovine pri procese ich vstúpenia do WTO s cieľom čo najskôr dosiahnuť uzavretie ich príslušných postupov;
6. vyzýva na zvýšenie prostriedkov z nástroja predvstupovej pomoci a iných fondov na podporu reforiem a pomoci pre ostatné krajiny na západnom Balkáne; v tejto súvislosti žiada intenzívne integračné úsilie a projekty, napríklad z finančných prostriedkov Západobalkánskeho fondu, s cieľom podporiť krajiny západného Balkánu pri upevňovaní právneho štátu, demokracie, ľudských práv, boja proti korupcii a ich správne a súdne kapacity, a tak posilniť hospodársku konkurencieschopnosť, prosperitu a sociálny blahobyt, rozpočtovú rovnováhu a štrukturálne reformy a vytvoriť stabilné podmienky na fungovanie podnikov a investície v regióne; tejto súvislosti vyzýva kandidátske krajiny, aby uskutočnili reformy, ktoré postupne zaručia hospodársky systém založený na pravidlách s rovnakými podmienkami pre všetkých účastníkov, a aby prijali normy EÚ týkajúce sa pracovných a sociálnych práv občanov;
7. pripomína krajinám západného Balkánu význam regionálnej hospodárskej spolupráce, širšieho trhového prostredia a dobrých susedských vzťahov; pripomína význam úsilia o regionálnu integráciu koordinovaného v rámci dialógu medzi Belehradom a Prištinou, berlínskeho procesu, hospodársku spoluprácu v rámci dohody CEFTA, pokračujúcej práce na programe v oblasti prepojenosti a ďalšej angažovanosti pri vytváraní regionálnej obchodnej zóny; podporuje iniciatívy, ktoré propagujú regionálnu spoluprácu a dobré susedské vzťahy a zároveň približujú krajiny k členstvu v EÚ; vyzdvihuje význam stability a prosperity v tomto regióne, a to aj pre Európu; zdôrazňuje, že odvetné obchodné opatrenia a diplomatické iniciatívy, ktorých cieľom je neuznať susednú krajinu, sťažujú regionálnu hospodársku integráciu postihnutých krajín a blokujú viaceré body politického dialógu;
8. pripomína, že EÚ je najväčším zahraničným investorom v regióne, keďže v rokoch 2014 až 2018 investovala formou priamych zahraničných investícií 12,7 miliardy EUR; naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby zaviedla strategický hospodársky a investičný plán s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť a trvalo udržateľný rozvoj v celom regióne západného Balkánu, keďže rast na západnom Balkáne sa po krátkodobom oživení investícií v predchádzajúcich rokoch spomaľuje a prínos investícií a vývozu k rastu v regióne slabne; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby bol tento región v rámci stratégie EÚ v oblasti prepojenosti veľkou prioritou; zdôrazňuje význam zlepšenia dopravnej infraštruktúry v regióne, a najmä úlohy, ktorú zohráva pri uľahčovaní obchodu; podporuje budovanie európskych železničných a diaľničných koridorov v krajinách západného Balkánu; nabáda Európsku komisiu, aby urýchlila financovanie investícií do infraštruktúry;
9. žiada Komisiu, aby poskytla západnému Balkánu, najmä jeho súkromnému sektoru, ďalšiu technickú podporu s cieľom zlepšiť rámec vonkajších investícií, predovšetkým v oblasti predvídateľnosti a ochrany investorov, a to aj zvýšením financovania technickej pomoci v rámci nástroja predvstupovej pomoci;
10. opakuje svoju výzvu Komisii, aby monitorovala účinky politík EÚ vrátane obchodnej politiky na MSP, keďže zohrávajú kľúčovú úlohu v medzinárodnom obchode; MSP sú vzhľadom na svoju veľkosť a obmedzené zdroje neprimerane zaťažené administratívnymi nákladmi, preto by obchodná politika EÚ s krajinami západného Balkánu mala byť voči MSP ústretová a poskytovať im ľahko použiteľné, aktuálne a praktické informácie; vyzýva Komisiu, aby v záujme výmeny know-how a najlepších postupov preskúmala možnosti väčšej odvetvovej spolupráce, najmä pokiaľ ide o investície MSP a kapitalizáciu na domácom trhu, vzdelávanie a výskum, inovácie a digitalizáciu, ako aj environmentálne a ekologické technológie; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam programov zameraných na mládež v regióne s cieľom zlepšiť jej situáciu na trhu práce, vytvoriť dôstojné pracovné miesta a podporovať mobilitu a cyklickú migráciu namiesto nezvratnej hospodárskej emigrácie;
11. zdôrazňuje, že odvetvia energetiky na západnom Balkáne sa aj naďalej vyznačujú zastaranou infraštruktúrou, obrovskou prevahou uhoľných a vodných elektrární; naliehavo vyzýva krajiny západného Balkánu, ale aj zahraničných investorov, najmä EIB, EBOR a ďalšie verejné finančné inštitúcie, aby sa pri výbere projektov v energetickom sektore usilovali o plnenie cieľov v oblasti klímy a dodržiavanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia s cieľom znížiť energetickú chudobu, zvýšiť energetickú účinnosť a bezpečnosť a venovať osobitnú pozornosť zachovaniu biodiverzity a chránených oblastí podľa medzinárodných dohovorov; žiada o posúdenie vplyvu na životné prostredie a verejné konzultácie v prípade projektov, ktoré majú vplyv na chránené oblasti, biodiverzitu a ochranu životného prostredia, a to aj s ohľadom na názory miestneho spoločenstva.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM
Dátum prijatia |
20.4.2020 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
58 7 5 |
||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alviina Alametsä, Alexander Alexandrov Yordanov, Maria Arena, Petras Auštrevičius, Traian Băsescu, Lars Patrick Berg, Anna Bonfrisco, Reinhard Bütikofer, Fabio Massimo Castaldo, Susanna Ceccardi, Włodzimierz Cimoszewicz, Katalin Cseh, Tanja Fajon, Anna Fotyga, Michael Gahler, Kinga Gál, Giorgos Georgiou, Sunčana Glavak, Raphaël Glucksmann, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Márton Gyöngyösi, Sandra Kalniete, Karol Karski, Dietmar Köster, Stelios Kouloglou, Andrius Kubilius, Ilhan Kyuchyuk, David Lega, Miriam Lexmann, Nathalie Loiseau, Antonio López-Istúriz White, Lukas Mandl, Thierry Mariani, David McAllister, Vangelis Meimarakis, Sven Mikser, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Gheorghe-Vlad Nistor, Urmas Paet, Demetris Papadakis, Kostas Papadakis, Tonino Picula, Manu Pineda, Kati Piri, Giuliano Pisapia, Diana Riba i Giner, Jérôme Rivière, María Soraya Rodríguez Ramos, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Jacek Saryusz-Wolski, Andreas Schieder, Radosław Sikorski, Sergei Stanishev, Tineke Strik, Hermann Tertsch, Hilde Vautmans, Harald Vilimsky, Idoia Villanueva Ruiz, Viola Von Cramon-Taubadel, Thomas Waitz, Witold Jan Waszczykowski, Charlie Weimers, Isabel Wiseler-Lima, Salima Yenbou, Željana Zovko |
|||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Nikos Androulakis, Nicolas Bay |
|||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
58 |
+ |
ECR |
Anna Fotyga, Karol Karski, Jacek Saryusz-Wolski, Hermann Tertsch, Witold Jan Waszczykowski |
GUE/NGL |
Stelios Kouloglou, Manu Pindea, Idoia Villanueava Ruiz |
NI |
Fabio Massimo Castaldo, Márton Gyöngyösi |
PPE |
Alexander Alexandrov Yordanov, Traian Băsescu, Michael Gahler, Kinga Gál, Sunčana Glavak, Sandra Kalniete, Andrius Kubilius, David Lega, Miriam Lexmann, David McAllister, Lukas Mandl, Vangelis Meimarakis, Gheorghe-Vlad Nistor, Radosław Sikorski, Isabel Wiseler-Lima, Željana Zovko |
RENEW |
Petras Auštrevičius, Katalin Cseh, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Ilhan Kyuchyuk, Nathalie Loiseau, Javier Nart, Urmas Paet, María Soraya Rodríguez Ramos, Hilde Vautmans |
S&D |
Maria Arena, Włodzimierz Cimoszewicz, Tanja Fajon, Raphaël Glucksmann, Dietmar Köster, Sven Mikser, Demetris Papadakis, Tonino Picula, Kati Piri, Giuliano Pisapia, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Andreas Schieder, Sergei Stanishev, Nikos Androulakis |
Verts/ALE |
Alviina Alametsä, Reinhard Bütikofer, Diana Riba i Giner, Tineke Strik, Viola Von Cramon-Taubadel, Thomas Waitz, Salima Yenbou |
7 |
|
ECR |
Charlie Weimers |
ID |
Lars Patrick Berg, Thierry Mariani, Jérôme Rivière, Harald Vilimsky, Nicolas Bay |
NI |
Kostas Papadakis |
5 |
0 |
GUE |
Giorgos Georgiou |
ID |
Anna Bonfrisco, Susanna Ceccardi |
PPE |
Antonio López-Istúriz White, Francisco José Millán Mon |
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
- [1] Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020, s. 15.
- [2] CDR 2727/2019.
- [3] Ú. v. EÚ C 265,11.7.2019, s. 142.
- [4] Prijaté texty, P8_TA(2019)0299.
- [5] Prijaté texty, P9_TA(2019)0050.
- [6] Prijaté texty, P9_TA(2020)0010.