Postup : 2020/2002(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0129/2020

Predkladané texty :

A9-0129/2020

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 15/09/2020 - 2
PV 16/09/2020 - 2

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0213

<Date>{01/07/2020}1.7.2020</Date>
<NoDocSe>A9-0129/2020</NoDocSe>
PDF 237kWORD 77k

<TitreType>SPRÁVA</TitreType>

<Titre>o bezpečnostnej spolupráci EÚ a Afriky v regióne Sahel, v západnej Afrike a v Africkom rohu</Titre>

<DocRef>(2020/2002(INI))</DocRef>


<Commission>{AFET}Výbor pre zahraničné veci</Commission>

Spravodajca: <Depute>Javier Nart</Depute>

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 LIST VÝBORU PRE ROZVOJ
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
 INFORMÁCIA O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM


PR_INI

OBSAH

strana

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

LIST VÝBORU PRE ROZVOJ

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

INFORMÁCIA O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

 


NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o bezpečnostnej spolupráci EÚ a Afriky v regióne Sahel, v západnej Afrike a v Africkom rohu

(2020/2002(INI))

Európsky parlament,

 so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), a najmä na jej články 41, 42, 43, 44, 45 a 46,

 so zreteľom na správu OECD a klubu sahelského regiónu a západnej Afriky zo 14. februára 2020 s názvom Geografia konfliktu v severnej a západnej Afrike,

 so zreteľom na správu Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru s názvom Trendy v celosvetových výdavkoch na zbrojenie (Trends in World Military Expenditure), 2019 (uverejnenú v apríli 2020),

 so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 9. marca 2020 s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku (JOIN(2020)0004),

 so zreteľom na spoločné vyhlásenie členov Európskej rady s členskými štátmi skupiny G5 Sahel z 28. apríla 2020,

 so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/253 z 25. februára 2020, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2018/906, ktorým sa predlžuje mandát osobitného zástupcu Európskej únie pre región Sahel[1],

 so zreteľom na spoločné vyhlásenie vedúcich členských štátov skupiny G5 Sahel a prezidenta Francúzskej republiky na samite, ktorý sa konal 13. januára 2020 v Pau vo Francúzsku (vyhlásenie z Pau),

 so zreteľom na závery Rady o akčnom pláne pre región Sahel na roky 2015 – 2020 z 20. apríla 2015, akčnom pláne EÚ pre Guinejský záliv na roky 2015 – 2020 zo 16. marca 2015 a o Africkom rohu/Červenom mori z 25. júna 2018,

 so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325/1820 a na jej nadväzujúce rezolúcie,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 o stratégii EÚ pre región Afrického rohu[2],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 s názvom Operácie na podporu mieru – spolupráca EÚ s OSN a Africkou úniou[3],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2018 o Somálsku[4],

 so zreteľom na stratégiu pre rozvoj a bezpečnosť krajín G5 Sahel zo septembra 2016, rámec pre integrované prioritné činnosti z februára 2020, Sahelskú alianciu a Partnerstvo pre bezpečnosť a stabilitu v regióne Sahel,

 so zreteľom na dokument Rady z 13. októbra 2005 s názvom Koncepcia EÚ týkajúca sa podpory reformy sektora bezpečnosti v rámci EBOP, oznámenie Komisie z 24. mája 2006 s názvom Koncepcia podpory Európskeho spoločenstva reforme sektora bezpečnosti (COM(2006)0253), spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 5. júla 2016 s názvom Prvky celoeurópskeho strategického rámca pre podporu reformy sektora bezpečnosti (JOIN(2016)0031) a závery Rady zo 14. novembra 2016 o celoeurópskom strategickom rámci pre podporu reformy sektora bezpečnosti,

 so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a s osobitným zreteľom na cieľ udržateľného rozvoja č. 16 zameraný na presadzovanie mierových a inkluzívnych spoločností v záujme trvalo udržateľného rozvoja,

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach (nariadenie o nerastoch z konfliktných oblastí)[5],

 so zreteľom na strategický rámec pre oblasť Afrického rohu z 14. novembra 2011 a na regionálny akčný plán EÚ pre oblasť Afrického rohu na roky 2015 – 2020 z 26. októbra 2015,

 so zreteľom na žiadosť generálneho tajomníka OSN o celosvetové prímerie v nadväznosti na vypuknutie koronavírusu (COVID-19),

 so zreteľom na stratégiu EÚ pre Guinejský záliv zo 17. marca 2014,

 so zreteľom na stratégiu EÚ pre oblasť bezpečnosti a rozvoja v regióne Sahel z 21. marca 2011, ktorú na žiadosť Rady predložila vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisia,

 so zreteľom na každoročné spoločné konzultačné spoločné konzultačné schôdze Mierovej a bezpečnostnej rady Africkej únie a Politického a bezpečnostného výboru Európskej únie;

 so zreteľom na dokument zo 14. júna 2012 s názvom Akčný plán na posilnenie podpory, ktorú EÚ prostredníctvom SBOP poskytuje operáciám OSN na udržiavanie mieru, a na dokument z 27. marca 2015 s názvom Posilnenie strategického partnerstva EÚ a OSN v oblasti udržiavania mieru a krízového riadenia: priority na obdobie 2015 – 2018 z 27. marca 2015,

 so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a Afriky (JAES) prijatú na 2. samite EÚ – Afrika, ktorý sa konal 8. a 9. decembra 2007 v Lisabone, a na plán súvisiaci s JAES na roky 2014 – 2017, ktorý bol prijatý na 4. samite EÚ – Afrika usporiadanom 2. a 3. apríla 2014 v Bruseli,

 so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 3 s názvom Efektívnosť a účinnosť príspevkov EÚ poskytovaných prostredníctvom organizácií OSN v krajinách postihnutých konfliktom z 25. mája 2011,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o 10. výročí rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325(2000) o ženách, mieri a bezpečnosti[6],

 so zreteľom na strategický prístup EÚ k otázke žien, mieru a bezpečnosti z 10. decembra 2018, a na jej akčný plán na roky 2019 – 2024 z 5. júla 2019,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o úlohe spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v prípade krízy súvisiacej s klímou a prírodných katastrof[7],

 so zreteľom na správy Programu OSN pre životné prostredie za roky 2011 a 2012 s názvom Zabezpečenie živobytia: zmena klímy, migrácia a konflikt v Saheli,

 so zreteľom na dokument Rady z 10. novembra 2009 s názvom Koncepcia posilňovania kapacít EÚ v oblasti mediácie a dialógu,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2019 o budovaní kapacít EÚ v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie[8],

 so zreteľom na svoje uznesenia z 15. januára 2020 o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky[9] a o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky[10],

 so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru (COM(2016)0447),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. apríla 2015 s názvom Európsky program v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

 so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na list Výboru pre rozvoj,

 so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0129/2020),

A. keďže rozvoj a udržateľný mier sa dosiahnu len riešením základných príčin chudoby a hladu; keďže bezpečnosť je podmienkou rozvoja; keďže bezpečnosť ľudí je podmienkou trvalého mieru a stability; keďže silná súvislosť medzi bezpečnosťou, rozvojom a humanitárnymi intervenciami je nevyhnutná pre udržateľný rozvoj regiónov Sahel, západná Afrika a Africký roh; keďže bez rozvoja a odstraňovania chudoby nebude mier udržateľný; keďže bezpečnosť v regióne Sahelu a Sahary a Afrického rohu sa postupne zhoršila a Európska únia nebola svojimi opatreniami schopná primerane reagovať na túto krízu, a to najmä v dôsledku obmedzení mandátu a operability;

B. keďže južné strategické prostredie EÚ je nestabilné; keďže čelí mnohým výzvam, najmä ozbrojeným konfliktom na južných hraniciach európskeho kontinentu a džihádistickému terorizmu; keďže nestabilita v tomto regióne má priamy vplyv na bezpečnosť Európy a jej občanov, ako aj na stabilitu na vonkajších hraniciach Európy;

C. keďže bezpečnosť a stabilita Sahelu, západnej Afriky a Afrického rohu musí byť strategickým cieľom spolupráce EÚ s vládami v južnom susedstve;

D. keďže mandáty misie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) sú komplexné a ich cieľom je okrem iného podporiť reformu bezpečnostného sektora, presadzovať reformu súdnictva a posilniť vojenský a policajný výcvik, ako aj zlepšiť dohľad;

E. keďže Európska únia je odhodlaná chrániť bezpečnosť a rozvoj regiónu Sahel ako hlavný partner prostredníctvom integrovaného prístupu zameraného na politický a diplomatický dialóg a rozvojovú a humanitárnu podporu;

F. keďže iniciatíva Budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (CBSD), ktorá vyústila do revízie nástroja na podporu stability a mieru (ICSP +) v roku 2017, umožnila financovanie vzdelávacích opatrení, ako aj dodávky nesmrtiaceho vybavenia ozbrojeným silám tretích krajín;

G. keďže členské štáty sú povinné zabezpečiť pre misie potrebný personál, nedostatky, ktoré ešte zhoršuje pandémia COVID-19, znamenajú, že počet zamestnancov EÚ na misiách sa znižuje zo zdravotných dôvodov;

H. keďže od Atlantického oceánu na západe po Červené more a Indický oceán na východe zápasí veľa afrických štátov s problémami, ako je destabilizácia tradičného poľnohospodársko-pastierskeho spôsobu života v dôsledku zmeny klímy, využívania prírodných zdrojov, nedostatočnej potravinovej a výživovej bezpečnosti, chýbajúceho prístupu k základným sociálnym službám, nevhodných poľnohospodárskych modelov, rastu populácie a tlaku na prírodné a environmentálne zdroje, napríklad odlesňovanie; keďže ďalším veľkým problémom je vznik nových foriem mafiánskej ekonomiky vrátane obchodovania s ľuďmi, migrantmi a drogami,  pašovania predmetov kultúrnej povahy a voľne žijúcich zvierat a rastlín, a nekontrolovaného vývozu zlata a nerastov z ložísk, ktoré spolu s slabými inštitúciami a nedostatočnou transparentnosťou, nečinnosťou verejnej správy, rastúcimi nerovnosťami, nedôverou k vládam a korupciou vo viacerých štátnych správach prispievajú k vzniku hybridných štruktúr medzi ozbrojenými skupinami, priekupníkmi a tradičnými komunitami a regionálnych konfliktov, pričom v reakcii na to sa zjavuje neprijateľný fenomén džihádistického náboženského extrémizmu, ktorý príslušným spoločnostiam ponúka chybné riešenia a vzostup radikalizácie;

I. keďže povaha bezpečnostných výziev, násilných konfliktov a politického násilia sa v jednotlivých afrických regiónoch, krajinách a provinciách líši; keďže v regiónoch Sahel alebo Africký roh spôsobujú veľké obete, najmä medzi civilistami, ozbrojené islamistické skupiny a terorizmus, ale v menšej miere aj bezpečnostné sily, rôzne zločinecké skupiny a milície; keďže situácia je veľmi odlišná vo väčšine z 19 krajín západnej Afriky, kde niektoré krajiny zažívajú trvalú stabilitu a bezpečnosť, zatiaľ čo iné zažívajú politické násilie alebo etnické konflikty;

J. keďže 3 471 oznámených násilných udalostí súviselo v minulom roku s týmito skupinami; keďže počet úmrtí, ktoré boli zaznamenané v dôsledku činnosti afrických militantných islamistických skupín, sa takisto v minulom roku zvýšil o 7 % na odhadovaných 10 460 úmrtí;

K. keďže teroristické aktivity sú vo veľkej miere sústredené do piatich hlavných oblastí zahŕňajúcich Somálsko, oblasť Čadského jazera, Sahel vrátane menších, ale pretrvávajúcich hrozieb v severnej Afrike a na západnom pobreží Indického oceánu; keďže región Sahel v roku 2019 zaznamenal najrýchlejší vzostup násilnej extrémistickej činnosti zo všetkých regiónov; keďže každá oblasť má svoju jedinečnú dynamiku a vyžaduje si jedinečný regionálny prístup;

L. keďže lídri EÚ a skupiny G5 Sahel vyjadrili hlboké znepokojenie nad vzostupom terorizmu a zhoršovaním bezpečnostnej a humanitárnej situácie v regióne Sahel; keďže terorizmus vytvára zvýšený tlak na krajiny skupiny G5 Sahel a ich susedstvo; keďže terorizmus zhoršuje miestne politické, etnické a náboženské napätie a je živený zločineckými a fundamentalistickými zoskupeniami, sociálno-ekonomickými problémami, slabou správou vecí verejných a v niektorých prípadoch bezpečnostnými a obrannými silami;

M. keďže teroristické útoky namierené proti civilnému obyvateľstvu, štátnym inštitúciám a zástupcom, bezpečnostným a obranným silám a infraštruktúre narušujú sociálnu súdržnosť, a keďže teroristické skupiny na tento účel využívajú aj existujúce konflikty na miestnej úrovni;

N. keďže všetky tieto výzvy výrazne ovplyvnili stabilitu a mier miestnych spoločenstiev a tradičný poriadok založený na kompromisoch a morálnej autorite starších a tradičných vodcov, čo sa nahrádza dominantným postavením ozbrojených skupín prevádzačov a teroristov;

O. keďže je nevyhnutné vytvoriť bezpečnostné podmienky, ktoré sú potrebné na obnovu základných štruktúr štátu, najmä v najodľahlejších regiónoch, v ktorých sa občania cítia najviac opustení;

P. keďže teroristické a zločinecké útoky majú tendenciu zameriavať sa na civilné obyvateľstvo, zástupcov štátov, bezpečnostné a obranné sily a socioekonomickú infraštruktúru, čím ohrozujú sociálnu a komunitnú súdržnosť a integráciu;

Q. keďže Sahel je jedným z regiónov, ktoré sú najviac zasiahnuté šírením nelegálnych ručných zbraní, a keďže tieto neevidované a väčšinou nezákonne držané zbrane nielenže ohrozujú bezpečnosť komunít, ale používajú ich aj nebezpečné nadnárodné zločinecké siete zapojené do rôznych foriem nelegálneho obchodovania vrátane obchodovania so zbraňami, ľuďmi a nelegálnymi drogami;

R. keďže podľa nových údajov zo Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru SIPRI:

(a) kombinované vojenské výdavky štátov v Afrike vzrástli o 1,5 % na odhadovaných 41,2 miliardy USD v roku 2019, pričom ide o prvé zvýšenie výdavkov v regióne za päť rokov;

(b) Afrika doviezla 49 % svojho vojenského materiálu z Ruska, 14 % zo Spojených štátov a 13 % z Číny; keďže Čína vyviezla 20 % svojho celosvetového predaja zbraní do Afriky;

S. keďže vojenský vplyv Ruska v Afrike spočíva v predaji zbraní, rozmiestňovaní žoldnierov a politických poradcov, dohodách o bezpečnosti a výcvikových programoch pre nestabilné krajiny;

T. keďže každý rok sa zo západoafrických krajín prostredníctvom Spojených arabských emirátov (SAE) pašuje na Blízky východ zlato za miliardy USD; keďže podľa Organizácie Spojených národov somálska extrémistická skupina aš-Šabáb generuje milióny dolárov príjmov z vývozu uhlia do Iránu a následne do SAE, čo je v rozpore so sankciami OSN;

U. keďže chudoba, nedostatok vzdelania, nezamestnanosť, konflikty, krízy a neistota spolu s inými faktormi, ako sú zlyhávajúce štáty, zlá správa vecí verejných a korupcia, ovplyvňujú najmä mladých ľudí a ponúkané príležitosti, pričom mnohí z nich utekajú a opúšťajú svoje domovy a rodiny pre bezpečnejšie regióny alebo iné kontinenty, čím riskujú svoje životy;

V. keďže uvedené problémy sa ešte zhoršia z dôvodu pandémie COVID-19 a kvôli zhoršujúcim sa účinkom zmeny klímy; keďže Komisia oznámila ďalších 194 miliónov EUR na podporu bezpečnosti, stability a odolnosti v regióne Sahel;

W. keďže hrozba militantných islamistických skupín v Afrike nemá jednotný charakter, ale zahŕňa činnosť neustále sa meniacej zmesi približne dvoch desiatok skupín, ktoré aktívne pôsobia v 14 krajinách;

X. keďže Európska únia uskutočnila tri vojenské misie a operácie SBOP zamerané na výcvik a poradenstvo pre ozbrojené sily Somálska (výcviková misia EÚ (EUTM), Somálsko – 2010), Mali (EUTM Mali – 2013) a Stredoafrickej republiky (EUTM CAR – 2016), jednu námornú vojenskú operáciu (námorná vojenská operácia EÚ (EUNAVFOR) ATALANTA – 2009) a tri civilné misie zamerané na výcvik a poradenstvo pre vnútorné bezpečnostné sily v Mali (misia EÚ na budovanie kapacít (EUCAP) Sahel Mali – 2012), Niger (EUCAP Sahel Niger – 2014), Somálsko (EUCAP Somalia – 2014) a projekt GAR-SI Sahel a vytvorila a čoskoro spustí poradnú misiu (EUAM) v Stredoafrickej republike;

Y. keďže viaceré vojenské vysunuté pracoviská jednotlivých krajín, napríklad Francúzska a Spojených štátov amerických, poskytujú miestnym partnerom bezpečnostnú pomoc pri vykonávaní protiteroristických a iných operácií; keďže súbežne s politickými riešeniami sú snahy o budovanie štátu a rozvojové iniciatívy kľúčové pre porazenie teroristických skupín a prispievajú k budovaniu regionálnej stability;

Z. keďže na zastavenie šírenia tejto hrozby do iných regiónov a na iné kontinenty vrátane Európy je potrebný trvalý tlak na teroristov;

AA. keďže za posledné desaťročie africké bezpečnostné inštitúcie nasadili desaťtisíce ľudí v mierových operáciách na africkej pôde, čo dokazuje skutočnú vôľu prispievať ku správe bezpečnostných záležitostí na ich kontinente;

AB. keďže EÚ tiež podporuje zavedenie spoločných ozbrojených síl skupiny G5 Sahel ako kľúčový nástroj v boji proti terorizmu nevyhnutný na boj proti terorizmu, džihádistickým aktivitám a bezpečnostným hrozbám a na zlepšenie regionálnej bezpečnosti;

AC. keďže pokračujúca operačná činnosť kľúčových regionálnych bezpečnostných aktérov, ako sú Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS), Východoafrické pohotovostné sily (Eastern Africa Standby Force, EASF) a africké pohotovostné sily Africkej únie, sa prekrýva so záujmom EÚ pomôcť krajinám, ktoré majú ťažkosti, zabezpečiť mier a prosperitu ich občanom;

AD. keďže regionálna spolupráca a dobré susedské vzťahy medzi krajinami regiónu Sahel, západnej Afriky a Afrického rohu sú nevyhnutné na udržanie a posilnenie stability v týchto regiónoch;

AE. keďže Africká únia je naďalej kľúčovým partnerom pri úsilí EÚ o mier a stabilitu;

AF. keďže Africká únia na svojom výročnom samite vo februári oznámila plány vyslať 3 000 vojakov do regiónu Sahel na podporu skupiny G5 Sahel v boji proti ozbrojeným skupinám;

AG. keďže od roku 2017 EÚ uplatňovala proces regionalizácie svojich misií SBOP, ktorý má okrem podpory spolupráce so skupinou G5 Sahel za cieľ lepšie identifikovať a vypĺňať medzery v cezhraničnej spolupráci v regiónoch;

AH. keďže po rokoch osobitného výcviku sa udržateľnosť a účinnosť/akcieschopnosť uvedených misií EÚ aj OSN narušila z dôvodu obmedzení ich mandátu, výcvikových programov, plánov udržateľnosti a miestnej zodpovednosti, ako aj z dôvodu toho, že nedokážu poskytnúť potrebné vybavenie jednotkám, ktoré trénujú, a miestnym obranným silám, a to vrátane zbraní, munície a vozidiel; keďže treba zrevidovať mandát a účel misií EÚ, aby sa vypracovala analýza „poučení“, ktorá by sa použila na prispôsobenie súčasných a budúcich misií;

AI. keďže pri každej odbornej príprave, financovaní či vybavovaní bezpečnostných síl v tretích krajinách by sa mali dodržiavať základné európske hodnoty a malo by sa pomáhať pri budovaní spoľahlivého sektora bezpečnosti, ktorý je v prvom rade zameraný na poskytovanie bezpečnostných výhod pre celé miestne obyvateľstvo pri dodržiavaní zásady právneho štátu, a najmä medzinárodného práva v oblasti ľudských práv;

AJ. keďže tieto obmedzenia a absencia súdržnej a strategickej prítomnosti Európskej únie ovplyvňujú dôveryhodnosť vonkajšej činnosti EÚ, zatiaľ čo iní globálni aktéri zintenzívňujú svoje činnosti, vysielajú žoldnierov, budujú vlastné vojenské zariadenia a zvýšili dodávky zbraní a munície do krajín v regióne bez stanovenia pravidiel a v skutočnosti s cieľom posilniť prísne bilaterálne záujmy;

AK. keďže v roku 2017 Čínska komunistická strana na národnom straníckom kongrese formálne prijala iniciatívu Jedno pásmo, jedna cesta, s oznámenými investíciami až 8 biliónov USD do rozsiahlej siete dopravnej, energetickej a telekomunikačnej infraštruktúry spájajúcej Európu, Afriku a Áziu; keďže Čína je významnou zainteresovanou stranou v africkom hospodárstve a významne ovplyvňuje mnohé aspekty záležitostí afrického kontinentu;

AL. keďže za posledné desaťročie Spojené arabské emiráty postupne zvyšovali svoju prítomnosť v Africkom rohu a využívali rozvojové a humanitárne projekty na výrazné zvýšenie svojej geostrategickej viditeľnosti, najmä v Adenskom zálive; keďže Somálsko naliehavo vyzvalo Bezpečnostnú radu OSN, aby prijala opatrenia proti výstavbe vojenskej základne SAE v Somalilande;

AM. keďže Turecko si už roky buduje v Africkom rohu dôveru a snaží sa o zvýšenie svojho vplyvu, najmä v regióne Červeného mora; keďže turecké spoločnosti ešte stále riadia hlavný prístav a letisko v Mogadišu, ba dokonca poskytujú vojenský výcvik somálskym vládnym vojakom;

AN. keďže námorníctvo Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády zriadilo svoju prvú zámorskú základňu v Džibutsku a keďže Čína drží vo forme dlhu viac než 70 % hrubého domáceho produktu Džibutska; keďže úvery z iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta spôsobujú, že sa zraniteľné, rozvojové krajiny chytajú do „dlhových pascí“, ktoré vyčerpávajú vládne rezervy a generácie daňových poplatníkov viažu k obrovským dlhom;

AO. keďže ani somálska armáda, armáda Burkina, Mali ani ozbrojené sily Stredoafrickej republiky nenašli účinné riešenia a urputne sa snažia bojovať proti džihádistickým a ozbrojeným skupinám či udržať a zabezpečiť územie oslobodené s pomocou spriatelených medzinárodných síl, čo viedlo k tomu, že sa miestni obyvatelia cítia opustení a obávajú sa, že ich džihádisti alebo ozbrojené skupiny v Stredoafrickej republike obvinia zo spolupráce s vládou, keď sa vrátia a opätovne obsadia územie, z ktorého boli vyhostení;

AP. keďže v dôsledku úsilia EÚ a NATO o medzinárodnú námornú bezpečnosť, ktoré slúži ako precedens pre európsku, africkú a transatlantickú bezpečnostnú spoluprácu, došlo k rozhodujúcemu poklesu pirátstva pri pobreží východnej aj západnej Afriky;

AQ. keďže po rokoch účasti v uvedených civilných a vojenských misiách sa všeobecná situácia výrazne nezlepšila a teraz sa ukazuje trend, že sa napriek úsiliu ešte zhorší; keďže v dôsledku toho pretrváva niekoľko starých a nových výziev a preto je potrebné vykonávať komplexnú stratégiu s osobitným dôrazom na regióny, v ktorých sú slabé miesta a napätie najvyššie, aby sa dosiahol konečný cieľ regionálnej stability a presunula sa zodpovednosť za bezpečnosť do rúk Afričanov; keďže táto stratégia uspokojí naliehavú potrebu a pevné očakávania oboch aktérov na mieste a miestnych obyvateľov, a mala by riešiť podstatné príčiny krízy;

AR. keďže otázka financovania misií a operácií SBOP je nevyhnutná pre udržateľnosť tejto politiky a keďže Európsky rozvojový fond prostredníctvom mierového nástroja pre Afriku (APF) a v budúcnosti prostredníctvom Európskeho mierového nástroja poskytuje Africkej únii podporu a okrem iného sa z nich financujú prevádzkové náklady vojenských mierových operácií v Afrike, najmä AMISOM v Somálsku; keďže Európsky mierový nástroj nahradí mechanizmus Athena na financovanie spoločných nákladov na vojenské operácie SBOP a mierový nástroj pre Afriku poskytne EÚ nový nástroj na pružnejšie nasadenie vojenských operácií a výrazne zlepší možnosti bezpečnostnej pomoci partnerom; keďže konečný vplyv EPF ako nástroja na udržateľné riešenie násilných konfliktov a neistoty bude závisieť od toho, do akej miery sa dopĺňajú potrebné záruky a monitorovacie systémy, aby sa zabránilo možnému zneužitiu poskytovanej pomoci a aby sa zabezpečilo riadne zohľadnenie otázok zodpovednosti, ľudských práv a dodržiavania humanitárneho práva; keďže budúci Európsky mierový nástroj, ktorý by mal v roku 2021 nahradiť nástroj mierový nástroj pre Afriku, by mal rozšíriť rozsah jeho pôsobnosti na partnerské štáty a umožniť dodávky vojenského vybavenia;

AS. keďže je nevyhnutné, aby EÚ podporovala svojich partnerov v regiónoch Sahel a Sahara a v regióne Afrického rohu, ktoré čelia zvýšeným výzvam v ich boji proti ozbrojeným teroristickým skupinám vrátane džihádistov; keďže Európska únia dokáže primeraným spôsobom reagovať tak, že poskytne krajinám v regióne potrebnú pomoc vrátane zbraní a munície v rámci Európskeho mierového nástroja; keďže Európsky mierový nástroj by sa mal bezodkladne schváliť s cieľom umožniť potrebnú vojenskú pomoc;

AT. keďže teploty v regióne Sahel stúpajú 1,5-krát rýchlejšie ako vo zvyšku sveta a podľa Organizácie Spojených národov je okolo 80 % poľnohospodárskej pôdy v regióne Sahel znehodnotenej, pričom približne 50 miliónov ľudí závislých od chovu dobytka bojuje o územie; keďže podľa Medzinárodného výboru Červeného kríža (ICRC) táto situácia vedie k potravinovej neistote a keďže majú problémy s prístupom k zdravotnej starostlivosti a čelia zložitým rozhodnutiam;

AU. keďže účinky zmeny klímy sú rizikovým faktorom destabilizácie, násilia a konfliktov;

AV. keďže podľa organizácie UNICEF prudké zvýšenie výskytu násilných útokov na verejné školy, únosov, prípadov zbitia a hrozieb smrťou  učiteľom a študentom viedol k zatvoreniu viac ako 9 000 škôl v strednej a západnej Afrike, v dôsledku čoho takmer dva milióny detí zostali bez riadneho vzdelania;

AW. keďže EÚ je naďalej vážne znepokojená zvýšeným počtom detí, ktoré verbujú a využívajú extrémistické skupiny ako detských vojakov;

AX. keďže Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) informoval o znepokojujúcich nových trendoch v obchodovaní s drogami v tomto regióne, čo má nepriaznivý vplyv na správu, bezpečnosť, hospodársky rast a verejné zdravie; keďže podľa tohto úradu je 87 % všetkých globálne zaistených farmaceutických opioidov zaistených v západnej, strednej a severnej Afrike, a keďže UNODC uznáva úzke prepojenie medzi obchodovaním s drogami a financovaním ozbrojených skupín;

AY. keďže v strategickom prístupe EÚ k otázke žien, mieru a bezpečnosti sa zdôrazňuje potreba začlenenia hľadiska rodovej rovnosti do všetkých oblastí a činností v oblasti mieru a bezpečnosti s cieľom zabezpečiť účinnosť politík EÚ;

AZ. keďže útoky extrémistických skupín a eskalácia medzikomunitného násilia kvôli zdrojom ovplyvňujú prístup ku vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti, pričom mnohé dievčatá sú najviac vystavené rôznym druhom zneužívania, fyzického aj sexuálneho;

BA. keďže Európska únia by mala strategicky posilniť svoju hospodársku prítomnosť v ešte väčšej miere vzhľadom na rastúcu prítomnosť iných cudzích mocností;

BB. keďže komisár pre susedstvo a rozšírenie navrhol prerozdeliť, urýchliť a prioritne riešiť 3,25 miliardy EUR z existujúcich programov s cieľom reagovať na potreby súvisiace s koronavírusom v Afrike, vrátane 2,06 miliardy EUR pre subsaharskú Afriku;

BC. keďže EÚ by mala posilniť svoju spoluprácu s národnými parlamentmi vrátane bezpečnostných a obranných výborov s cieľom zlepšiť kritické funkcie dohľadu nad vnútroštátnymi intervenciami a intervenciami vonkajšej bezpečnosti;

Opatrenia Európskej únie a jej členských štátov

1. domnieva sa, že Komisia, Rada a podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) musia koordinovať rozvojové a bezpečnostné iniciatívy, do ktorých sú zapojení, ako súčasť integrovanej stratégie vedúcej k nezávislej africkej zodpovednosti za bezpečnostné a obranné záležitosti; domnieva sa, že Africká únia a africké štáty z tohto regiónu sú kľúčovými partnermi, s ktorými EÚ zmysluplne komunikuje s cieľom spoločne dosiahnuť udržateľný rozvoj a bezpečnosť ľudí; podporuje plány Africkej únie vyslať 3 000 vojakov na podporu skupiny G5 Sahel; vyjadruje pevné presvedčenie, že EÚ a jej členské štáty musia posilniť svoje kapacity, prehodnotiť svoje záväzky v oblasti bezpečnosti a obrany v regiónoch Sahel, západná Afrika a Africký roh vrátane poskytovaním vojenského vybavenia pri dodržiavaní zásady „neškodiť“;

2. pripomína, že boj proti terorizmu závisí najmä od schopnosti dotknutých štátov zachovať silné a spoľahlivé inštitúcie a dobre zavedené základné služby vrátane kapacít v oblasti vnútornej bezpečnosti a súdnictva, v ktoré majú občania dôveru, najmä pokiaľ ide o trestné veci; domnieva sa, že bezpečnostná stratégia pre regióny Sahel, západná Afrika a Africký roh musí byť predovšetkým zameraná na riešenie základných príčin konfliktov v regióne, keďže odstránenie chudoby je kľúčom k udržateľnému mieru;

3. žiada, aby sa obnovené vzťahy medzi EÚ a africkým kontinentom podporovali na základe solidarity a vzájomného rešpektu a prospechu, a to vždy v súlade so zásadami dodržiavania medzinárodného práva, národnej suverenity a rovnosti medzi stranami;

4. domnieva sa, že všetky misie SBOP, operácie a iné akcie Európskej únie by mal koordinovať PK/VP v rámci právomoci Rady v súlade s článkom 43 ods. 2 Zmluvy o EÚ a že spoločný podporný koordinačný útvar (JSCC) by mal Komisii a PK/VP poskytovať viac poradenstva a mal by mať rozšírenú koordinačnú úlohu a mal by navrhnúť vedeniu centralizovanú civilno-vojenskú doktrínu, ktorá by posilnila kapacity výcvikových misií útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií a útvaru pre plánovanie a vedenie civilných operácií a projektov;

5. je pevne presvedčený, že EÚ by mala maximálne investovať do procesov zameraných na predchádzanie konfliktom, a to spustením veľkého počtu veľmi konkrétnych postupov a projektov v oblasti mediácie, dialógu a zmierenia súbežne s ďalšími bezpečnostnými opatreniami; zdôrazňuje potrebu využívať aj prístupy, ktoré nie sú sústredené na štáty a ktorých cieľom je podpora stability a bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o napätie medzi komunitami; vyjadruje pevné presvedčenie, že v strednodobom a dlhodobom horizonte bude efektívna len bezpečnostná pomoc, v ktorej je ľudská bezpečnosť v centre záujmu;

6. zdôrazňuje naliehavú potrebu posilniť misie a operácie SBOP, ako aj celkovú strategickú politiku EÚ v oblasti plánovania a komunikácie, aby sa zlepšila viditeľnosť činností EÚ;

7. víta celkový záväzok Únie voči regiónu Sahel, západnej Afrike a Africkému rohu a uznáva prínos týchto misií a operácií SBOP pre mier, bezpečnosť a medzinárodnú stabilitu; zdôrazňuje však potrebu prispôsobiť finančné a administratívne pravidlá, ako aj politické rozhodovacie procesy s cieľom rýchlejšie a operatívnejšie reagovať na krízy;

8. opakuje svoju výzvu na vypracovanie bielej knihy o európskej obrane, v ktorej by sa navrhli a načrtli veľmi konkrétne scenáre možných vojenských intervencií EÚ a východiskových doktrín v súlade s vojenskými úlohami uvedenými v článku 43 ods. 1 Zmluvy o EÚ;

9. oceňuje zamestnancov misií EÚ, ktorí napriek veľmi náročným podmienkam dosiahli veľmi dobré výsledky a dokazujú odhodlanie a profesionalitu;

10. zdôrazňuje, že vzhľadom na závažné zhoršenie bezpečnostných podmienok v regióne a s cieľom odstrániť nedostatky v misiách a projektoch EÚ sa musí posilniť budovanie kapacít partnerov v sektore bezpečnosti, aby bolo možné primeranejšie reagovať na významné výzvy a vážne bezpečnostné podmienky v regióne, a to aj podporou tretích krajín v boji proti terorizmu na ich územiach;

11. podporuje spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 28. apríla 2015 s názvom Budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja – umožnenie partnerom predchádzať krízam a zvládať ich[11],

12. víta návrh Komisie a prebiehajúce medziinštitucionálne rokovania zamerané na vypracovanie nariadenia o nástroji susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI), ktoré zahŕňa všetky úlohy súčasného nástroja na podporu stability a mieru;

13. víta návrh vysokého predstaviteľa, s podporou Komisie, na vytvorenie „Európskeho mierového nástroja“ (EPF) v rámci SZBP na financovanie vojenskej spolupráce a spolupráce v oblasti obrany s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami vrátane vybavenia v rámci spoločného vojenského zoznamu EÚ[1], ktorý vyplní významnú medzeru v podpore EÚ, a spolu s NCICI umožní EÚ rýchlejšie a účinnejšie reagovať na bezpečnostné výzvy, a vyzýva na ich rýchle prijatie; pripomína, že cieľom EPF je začleniť mierový nástroj pre Afriku a vytvoriť komponent budovania kapacít, ktorý by umožnil poskytovanie vojenského materiálu partnerským krajinám vrátane zbraní a streliva pri plnom rešpektovaní spoločnej pozície, ľudských práv a humanitárneho práva a účinných ustanovení o transparentnosti, ktoré sú uvedené v odporúčaní z 28. marca 2019 o zriadení Európskeho mierového nástroja, a to s cieľom zabezpečiť, aby sa žiadne vojenské prostriedky neposkytli príjemcom, ktorí sa dopúšťajú zneužívania, zverstiev a iných škôd voči civilnému obyvateľstvu; konštatuje, že od júna 2018 členské štáty pracujú na rozhodnutí Rady o zriadení EPF, a to s cieľom zriadiť ho najneskôr v januári 2021; v tejto súvislosti a vzhľadom na súčasnú situáciu v Afrike vyzýva Radu, aby tento návrh schválila a prijala bezodkladne potrebné rozhodnutie o vytvorení tohto nového nástroja na podporu vojenských spôsobilostí afrických ozbrojených síl, a:

a) aby bol rozpočet EPF dostatočne veľký na to, aby sa účinne riešili súčasné výzvy týkajúce sa výcviku, operácií, misií, projektov a vojenského vybavenia vrátane zbraní, munície a dopravy;

b) aby sa zabezpečilo, aby EPF prekonal súčasné obmedzenia v rámci APF a rozpočtu Únie týkajúce sa nadobúdania zbraní a munície;

c) vyzýva na to, aby sa z rozpočtu EÚ vyčlenili finančné prostriedky na administratívne výdavky vyplývajúce z rozhodnutia Rady, a to aj na zamestnancov;

d) vyzýva Radu, aby poverila členské štáty úhradou prevádzkových nákladov vyplývajúcich z jeho vykonávania, vrátane vybavenia a odbornej prípravy;

e) poznamenáva, že členské štáty, ktoré neprispievajú na financovanie osobitných akcií alebo ich časti, sa môžu zdržať hlasovania v Rade;

f) vyzýva na zriadenie nového špecializovaného oddelenia v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ktoré bude zodpovedné za riadenie tohto nového nástroja, s cieľom dohliadať na dodávanie a používanie vybavenia a výcviku vrátane náležitých záruk a opatrení na zmiernenie rizika;

g) domnieva sa, že dodávky a používanie takéhoto zariadenia a výcviku by mali monitorovať odborníci vyslaní  do tohto oddelenia členskými štátmi, aby informovali VP/PK a podliehali kontrole zo strany Parlamentu a boli podrobené auditu Európskeho dvora audítorov;

14. domnieva sa, že udržateľnosť, účinnosť a viditeľnosť civilných a vojenských misií EÚ v Afrike, napriek vysokému stupňu oddanosti a profesionálnosti zamestnancov, sú osobitne ohrozené nedostatkom miestnej zodpovednosti, plánov udržateľnosti a základného vybavenia v dotknutých krajinách, ako aj ich schopnosťou posilniť kapacitu partnerov;

15. vyzýva Komisiu a Radu, aby sa zaistili preskúmanie všetkých nástrojov financovania s cieľom riešiť základné príčiny konfliktov a podporiť rozvoj bezpečnostných kapacít v postihnutých afrických krajinách podľa článkov 209 a 212 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a aj s ohľadom na veľmi vážne bezpečnostné krízy v sahelsko-saharskom regióne a vo východnej Afrike;

16. víta návrh na posilnenie zásady partnerstva vo vzťahoch medzi Afrikou a EÚ, ktorý je uvedený v spoločnom oznámení s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku (JOIN(2020)0004); vyzýva Komisiu, najmä PK/VP, aby iniciovala na mieru prispôsobené dvojstranné partnerstvá v oblasti transformácie pokrývajúce široké spektrum oblastí s prioritou v oblasti bezpečnosti a obrany; vyzýva PK/VP, aby vyzdvihol krajiny dosahujúce pokrok v oblasti upevňovania demokracie a bezpečnosti ľudí a vyzval ich, aby sa pripojili k dvojstranným partnerstvám podľa zásady „viac za viac“; vyzýva PK/VP, aby okrem dvojstranných partnerstiev pomohol upevniť bezpečnostné funkcie subregionálnych organizácií, ako sú Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS), Východoafrické spoločenstvo alebo Juhoafrické rozvojové spoločenstvo (SADC);

17. odporúča, aby EÚ zvážila prispievanie na prevádzkové a logistické náklady na operácie národných ozbrojených síl Mauritánie, Mali, Burkiny Faso, Nigeru a Čadu proti terorizmu v rámci mierových operácií v sahelsko-saharskej oblasti a aby zaujala podobný prístup ako pri financovaní spoločných síl G5 Sahel a misie Africkej únie v Somálsku (AMISON); a konštatuje, že EPF by na tento účel mal byť vhodným nástrojom;

18. nabáda na diskusiu o tom, či je vhodné, aby sa na existujúce programy výcviku uplatňovala rovnaká infraštruktúra pre obstarávanie vojenských zariadení vrátane zbraní, aká sa v súčasnosti uplatňuje na účely nasadenia a výcviku síl skupiny G5 Sahel vrátane finančnej podpory, ak je to potrebné;

19. odporúča, aby bolo akékoľvek financovanie operácií budovania kapacít v afrických krajinách podmienené predložením spoločne dohodnutého plánu podpory prijímateľskou krajinou, ktorý zahŕňa školenia v oblasti reformy bezpečnostného sektora, ľudských práv, medzinárodného humanitárneho práva a zásad právneho štátu s primeranými lehotami a ktorý sa dosiahne monitorovaním EÚ s možnosťou ďalších úprav v závislosti od vývoja situácie;

20. vyjadruje hlboké znepokojenie nad vysokým počtom prípadov veľmi vážneho porušovania ľudských práv zo strany bezpečnostných síl Mali, ktoré skúmala a nahlasovala viacrozmerná integrovaná stabilizačná misia OSN v Mali (MINUSMA);

21. berie na vedomie hodnotiace správy OSN o úsilí presadzovať právo a poskytovať lekársku pomoc v prípade sexuálneho vykorisťovania a zneužívania zamestnancami Organizácie Spojených národov a pridruženým personálom v mierových operáciách; vyjadruje hlboké pohoršenie v súvislosti s alarmujúcim rozsahom týchto trestných činov a neschopnosťou postaviť páchateľov pred súd; je rovnako pohoršený obvineniami zo sexuálneho zneužívania detí vznesenými voči príslušníkom jednotiek EÚ a OSN, najmä v roku 2016 v Stredoafrickej republike, a požaduje spravodlivosť; naliehavo vyzýva OSN, členské štáty EÚ a orgány SBOP EÚ, aby bezodkladne a s maximálnou rozhodnosťou vyšetrili, trestne stíhali a odsúdili všetkých zamestnancov OSN, jednotlivých štátov a EÚ, ktorí spáchali sexuálne násilné činy; zdôrazňuje naliehavú potrebu zreformovania príslušných štruktúr tak, aby sa skoncovalo s beztrestnosťou personálu OSN a EÚ a zriadili sa funkčné a transparentné mechanizmy dohľadu a zodpovednosti; považuje za neprijateľné, že návrhy na začatie konania týkajúce sa prípadov údajného zneužívania zostávajú v súčasnosti i naďalej úplne dobrovoľné a závisia od krajiny, ktorá prispela vojenskými jednotkami; je presvedčený, že takéto závažné zločiny by sa dali obmedziť a dalo by sa im predchádzať aj výchovou a vzdelávaním; dôrazne pripomína naliehavú potrebu predchádzať takýmto trestným činom v budúcnosti aj preto, aby sa obnovila dôvera miestneho obyvateľstva voči medzinárodným mierovým jednotkám;

22. žiada, aby sa nanovo vymedzil formát výcvikových misií EUTM Mali, EUTM CAR a EUTM Somalia s cieľom lepšie ich prispôsobiť skutočným potrebám ozbrojených síl a potrebám obyvateľstva prijímajúcich krajín, a to:

a) harmonizáciou výcvikových metód a pravidiel pre postup a zapojenie, a zabezpečením toho, aby boli jedinečné a prispôsobené identifikovaným potrebám v krajine, a aby zahŕňali odbornú prípravu v oblasti rodovej rovnosti a práv žien vrátane programu v oblasti žien, mieru a bezpečnosti;

b) vytvorením a uplatňovaním všeobecnej politiky reformy bezpečnostného sektora, ktorej ústredným bodom bude bezpečnosť ľudí a v rámci ktorej budú bezpečnostné potreby celého obyvateľstva v jadre všetkých zložiek;

c) zabezpečením toho, aby mali inštruktori EÚ v koordinácii s miestnymi vojenskými orgánmi mandát vybrať vojakov spomedzi tých, ktorých navrhli miestne orgány verejnej správy, vycvičiť ich s cieľom zdokonaliť ich zručnosti vrátane znalostí v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, dohliadať na nich a sprevádzať ich v teréne, keď výcvik ukončia, s cieľom zhodnotiť ich a zabrániť tomu, boli jednotky rozpustené a vojaci sa rozišli;

d) poskytovaním spoločného aj individuálneho vybavenia vrátane zbraní (ak ich neposkytne príslušná krajina) výcvikovým strediskám, aby sa zaistilo poskytnutie vhodného výcviku po tom, ako EÚ zavedie záruky súladu s ôsmimi kritériami spoločnej pozície 944 pri transfere zbraní do tretích krajín, zaručí kontrolu po ukončení odoslaní a kontrolu konečného využitia, aby sa zabránilo ich odklonu do rúk ozbrojených skupín vrátane teroristov;

e) zvýšením miery obsadenia pracovných miest vyčlenených na misie s cieľom napraviť opakujúce sa problémy;

f) zabezpečením toho, aby výcvik zodpovedal operačnej realite, t. j. mal by zahŕňať mobilitu spôsobilosti v oblasti velenia a riadenia;

g) využívaním dočasného preloženia požadovaných vojenských odborníkov, najmä v oblasti strategického poradenstva;

h) zavedením mechanizmu monitorovania ľudských práv a ochranného mechanizmu s cieľom predchádzať porušovaniu ľudských práv;

23. zastáva názor, že posilnenie poradnej zložky niektorých misií (EUTM Somálsko) vo veliteľských štruktúrach miestnych síl umožňuje významne ovplyvniť vykonávanie operácií, a to aj v rámci mnohostranného systému vojenskej pomoci;

24. domnieva sa, že EÚ by mala zaviesť riadny dohľad a pokračovať v účinných pravidelných hodnoteniach a strategických preskúmaniach civilných misií EUCAP Sahel Mali, EUCAP Sahel Niger, EUCAP Somalia a EUAM CAR, pričom by mala preskúmať ich mandát, rozpočet a ľudské zdroje a pokračovať v používaní monitorovacích systémov v rámci plánu vykonávania misií a referenčného porovnávania ako komplexného nástroja riadenia; vyjadruje presvedčenie, že misie by boli lepšie prispôsobené meniacej sa bezpečnostnej a politickej situácii, ak by boli prispôsobené miestnym potrebám a ak by sa zintenzívnila spolupráca s miestnymi partnermi,  a tak by sa stali ešte funkčnejšími a účinnejšími a mohli by sa začleniť do širšieho úsilia o reformu sektora bezpečnosti v záujme bezpečnosti miestneho obyvateľstva; vyzýva PK/VP a ESVČ, aby sa obrátila na Parlament v súvislosti s výročnou správou o SBOP z roku 2019[12] (2019/2135(INI)) a s hodnotením misií v Afrike Parlamentom; opakuje kritiku toho, že neexistujú „žiadne vhodné ukazovatele na monitorovanie výsledkov misií EUCAP Niger a EUCAP Mali a že monitorovanie a hodnotenie činností misie nebolo primerané a nezameriavalo sa na dôsledky“; vyzýva PK/VP a ESVČ, aby sa vrátili k tomu, ako Parlament hodnotí vytváranie síl v rámci misie EUTM Somálsko;

25. pripomína, že bezpečnostná situácia v Somálsku je veľmi znepokojujúca a že je vektorom destabilizácie v celom Africkom rohu aj mimo neho; domnieva sa, že federálna vláda Somálska nemôže plniť všetky svoje povinnosti a že somálska národná armáda ani napriek nedávnemu pokroku nie je stále schopná sama bojovať proti teroristickej činnosti aš-Šabáb; pripomína, že somálska armáda mala prevziať misiu AMISOM v decembri 2021; zdôrazňuje, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebný nový a komplexný program pomoci, a vyzýva EÚ, aby sa s Africkou úniou a somálskou vládou dohodla na pozícii k mechanizmu, ktorý sa má zaviesť po skončení misie AMISOM;

26. domnieva sa, že kríza v Perzskom zálive má vážne dôsledky v Somálsku, kde SAE naďalej podporujú neskrývané opatrenia, ktoré priamo ohrozujú bezpečnosť a politické úspechy, ktoré sa doteraz v Somálsku dosiahli, čím sa vytvára národná nejednotnosť medzi federálnou vládou Somálska a federálnymi členskými štátmi v otázkach bezpečnosti, národných volieb a rozvoja, a žiada, aby sa tieto opatrenia ihneď zastavili;

27. požaduje, aby malijskí signatári dohody o mieri a zmierení pre Mali, ktorá je výsledkom alžírskeho procesu, túto dohodu dodržiavali a vykonávali ju bez ďalšieho odkladu;

28. domnieva sa, že Európska únia by mala pokračovať vo svojej finančnej podpore misie AMISOM počas prechodného obdobia v rámci mierového nástroja pre Afriku, zachovať prítomnosť troch, ale revidovaných vojenských či civilných misií a operácií EÚ (ATALANTA, EUTM Somalia a EUCAP Somalia), podporovať demokratické inštitúcie, pokračovať vo výcviku národnej armády a vytváraní transparentných, zodpovedných a demokraticky kontrolovaných bezpečnostných sektorov;

29. vyzýva členské štáty EÚ, aby pomohla začať fungovať spoločným silám skupiny G5 Sahel, a to poskytnutím finančnej pomoci, vojenského vybavenia a výcviku, čo musí zahŕňať primerané záruky a zmierňujúce opatrenia, ako aj poskytnutím poradenstva v oblasti doktríny, plánovaných kapacít a riadenia; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je potrebná silná a dôveryhodná policajná zložka; vyzýva partnerov, ktorí prijali záväzky na bruselskej konferencii darcov 22. februára 2018, aby ich urýchlene splnili;

30. vyjadruje presvedčenie, že africké štáty musia prevziať zodpovednosť za plnenie svojich zvrchovaných povinností stabilizovať všetky oblasti oslobodené od džihádistických teroristov, zločineckých a ozbrojených skupín, priekupníkov a banditov s cieľom chrániť občanov poskytovaním základných služieb (administratíva, dodávky vody a energie, zdravotníctvo, spravodlivosť, vzdelávanie); keďže armáda alebo bezpečnostné sily by mali dočasne do prevzatia verejnej správy zabezpečiť náležité bezpečnostné prostredie a základné služby, vyzýva Európsku úniu, aby zintenzívnila svoje úsilie o podporu afrických štátov pri poskytovaní základných služieb;

31. podporuje žiadosť Africkej únie adresovanú Organizácii Spojených národov, aby mala prístup k príspevkom na misie pod vedením Afriky a pod mandátom Bezpečnostnej rady OSN;

32. zdôrazňuje, že je potrebná koordinácia s krajinami severnej Afriky, ako aj účinné opatrenia na podporu mieru a zmierenia v Líbyi s cieľom zabrániť tomu, aby sa stala ohniskom šírenia džihádizmu, teroristických, zločineckých a ozbrojených skupín, zbraní a obchodovania s ľuďmi; nabáda preto na mierové rozhovory 5 + 5 a vyzýva všetky krajiny, aby rešpektovali ducha berlínskej konferencie;

33. vyzýva EÚ, aby riešila pretrvávajúce a narastajúce hrozby pre ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva a boj proti pašovaniu kultúrnych artefaktov, najmä v konfliktných zónach;

34. domnieva sa, že spolupráca s krajinami severnej Afriky by sa mala zvažovať najmä v oblasti výmeny spravodajských a iných informácií, vojenského výcviku a boja proti radikalizácii, pričom by sa mali zohľadniť preukázané skúsenosti niektorých z nich;

35. domnieva sa, že komplexná a strednodobá až dlhodobá bezpečnostná politika pre tieto regióny by sa mala zameriavať aj na posilnenie odolnosti;

36. víta a podporuje komplexný prístup Mauritánie, ktorý zahŕňa stratégiu vybudovanú na sociálnych a rozvojových prvkoch, k vojenským a bezpečnostným opatreniami; vyjadruje solidaritu s Nigerom, Mali a Burkinou Faso, ktoré sú hlboko postihnuté terorizmom; oceňuje úsilie a obetavosť medzinárodného spoločenstva, viacrozmernej integrovanej stabilizačnej misie Organizácie Spojených národov v Mali, mnohonárodnej spoločnej osobitnej jednotky, skupiny G5 a francúzskych ozbrojených síl (operácia Barkhane), útvaru EÚ pre regionálne poradenstvo a koordináciu (RACC), EUCAP Sahel Mali a Niger, EUTM Mali, GAR-SI Sahel a čadskej armády, ktorá je kľúčovou silou v strednom a východnom sektore skupiny G5 a vyžaduje osobitnú podporu pre svoje prápory; vyzýva krajiny skupiny G5 Sahel, aby uskutočnili domáce reformy a plne uplatňovali ľudské práva, dobrú správu vecí verejných a demokratickú zodpovednosť, dodržiavanie ľudských práv a demokratických noriem;

37. víta spoločné vyhlásenie predsedu Európskej rady Charlesa Michela a prezidenta Mauritánskej islamskej republiky, úradujúceho predsedu skupiny G5 Sahel, Mohameda Šejka el Gazuáního z 28. apríla 2020, v ktorom obnovili a zvýšili záväzok voči bezpečnosti, stabilite a rozvoju regiónu Sahel v úzkej spolupráci s generálnym tajomníkom OSN, predsedom Komisie Africkej únie a súčasným predsedom ECOWAS-u;

38. nabáda členské štáty, aby podporovali operácie Barkhane a Takuba a misie Gazelle a New Nero, a spolupracovali s nimi; zdôrazňuje významné ľudské a vojenské investície členských štátov, ktoré už sú ich súčasťou; trvá na tom, že je potrebné väčšie zapojenie na európskej úrovni, ktoré však nemôže nahradiť povinnosť krajín uskutočňovať potrebné domáce reformy zamerané na zabezpečenie udržateľného rozvoja a bezpečnostných sektorov;

39. vyzýva EÚ, aby venovala osobitnú pozornosť šíreniu ozbrojených teroristických skupín, najmä islamistického terorizmu a násilného wahabizmu v regiónoch Sahelu, západnej Afriky a Afrického rohu, a aby zotrvala vo svojom globálnom úsilí bojovať proti džihádizmu; vzhľadom na strategický vplyv týchto regiónov na stabilitu a bezpečnosť krajín južného susedstva, na námornú bezpečnosť a istotu tlaku na európske vonkajšie hranice vyzýva na posilnenie spolupráce v oblasti bezpečnosti a programov pomoci s príslušnými krajinami;

40. naliehavo vyzýva EÚ, aby vykonala komplexné hodnotenie spoločnej stratégie EÚ a Afriky a spoločného oznámenia Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku z 9. marca 2020, a aby podporovala vykonávanie záverov Rady z 20. apríla 2015 o regionálnom akčnom pláne pre región Sahel na roky 2015 – 2020, zo 16. marca 2015 o akčnom pláne EÚ pre Guinejský záliv na roky 2015 – 2020, z 25. júna 2018 o Africkom rohu/Červenom mori a regióne Sahel/Mali, a vyhlásenia z Pau;

41. požaduje ďalšiu ochranu a podporu pre vzdelávacie orgány, spoločenstvá a organizácie pôsobiace na mieste, ktoré sa snažia nájsť alternatívne vzdelávacie príležitosti v komunitných centrách a zahŕňajú tisíce západoafrických a sahelských detí do vzdelávacích programov a programov získavania zručností;

Dobrá správa vecí verejných a udržateľný rozvoj

42. uvádza, že bez spoločnej udržateľnej rozvojovej a humanitárnej činnosti nemôže existovať žiadna bezpečnostná stratégia; pripomína rôzne základné príčiny terorizmu a ozbrojeného konfliktu; vyzýva na podporu ľudského kapitálu a ľudského rozvoja, na napĺňanie potrieb najzraniteľnejších komunít a na budovanie schopností ľudí v oblasti odolnosti;

43. domnieva sa, že Európska únia by mala zabezpečiť, aby udržateľné rozvojové plány vychádzali z kontextu. aby boli multisektorové a poskytovali globálne riešenie problémov príslušného regiónu; zdôrazňuje, že integrovaný prístup k mieru, bezpečnosti a udržateľnému rozvoju si vyžaduje zmysluplné zapojenie miestnych aktérov občianskej spoločnosti, a najmä žien a mladých ľudí, pričom pripomína úlohu starších a tradičných lídrov v spoločnostiach regiónu Sahel – Sahara; zastáva názor, že tieto plány musia byť v súlade so zásadami účinnosti pomoci, ktoré potvrdil Európsky konsenzus o rozvoji, musí ich prijať verejná správa po dohode s miestnymi komunitami a musia sa realizovať za účasti občianskej spoločnosti a humanitárnych organizácií, aby sa zabezpečila účinná koordinácia, transparentnosť a zodpovednosť;

44. zdôrazňuje význam partnerstva s OSN, spolupráce s inými medzinárodnými inštitúciami, najmä Africkou úniou, a dialógu s inými regionálnymi a subregionálnymi organizáciami;

45. domnieva sa, že zmysluplná bezpečnostná spolupráca medzi EÚ a Afrikou musí byť založená na udržateľnom rozvoji so zameraním najmä na:

a) upevňovanie demokracie zabezpečením zodpovedných demokratických systémov riadenia účinnou parlamentnou kontrolou, ako aj demokratických inštitúcií a zásad právneho štátu pri zaručení všetkých slobôd občianskej spoločnosti;

b) ukončenie konfliktov a predchádzanie ich opätovnému výskytu pri súčasnom riešení ich základných príčin s cieľom dosiahnuť dlhodobý mier a bezpečnosť;

c) vypracovanie politík zameraných na mladých ľudí, ktoré podporujú hospodársky rozvoj a vytváranie pracovných príležitostí; dôraz na potrebu zapájania mladých ľudí do politických, hospodárskych a mierových procesov;

d) podporu akčných plánov na preventívnu stabilizáciu;

e) posilnenie postavenia žien tým, že sa uzná ich funkcia aktérok zmeny v afrických komunitách, podporia sa ich možnosti vzdelávania a ekonomické možnosti, ich zapojenie do miestnych a vnútroštátnych inštitúcií a procesu rozhodovania a posilní ich úloha pri budovaní mieru, predchádzaní konfliktom a mediácii a bude sa bojovať proti sexuálnemu násiliu na ženách a dievčatách;

f) poskytovanie základných služieb v oblastiach, ako sú zdravie, potravinová bezpečnosť, voda, sanitácia a hygiena, sociálna ochrana, bývanie a bezpečnostné siete, podpora a ochrana duševného zdravia, vzdelávanie a podpora vysídleného obyvateľstva s cieľom zvýšiť dôveru ľudí v štát;

g) zabezpečenie bezpečnostnej, administratívnej a právnej stability;

h) odstránenie chudoby, beztrestnosti a korupcie;

i) riešenie účinkov zmeny klímy zohľadňovaním opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na zmenu klímy s cieľom zabezpečiť, aby sa živobytie stalo udržateľným spôsobom odolné voči environmentálnym hrozbám;

j) dodržiavanie zásad právneho štátu a podpory trvalo udržateľného rozvoja a ľudských práv bez diskriminácie z akýchkoľvek dôvodov, slobody prejavu, slobody médií, slobody združovania a posilňovania štrukturálnej podpory občianskej spoločnosti a nezávislých médií;

k) podporovanie udržateľných poľnohospodárskych postupov, ako sú ekologické poľnohospodárstvo, podpora malých výrobcov a farmárov a vykonávanie nutričného prepojenia s cieľom riešiť všetky formy podvýživy vo všetkých kontextoch a pokračovať vo financovaní činností, ktoré premosťujú humanitárne a rozvojové intervencie, na riešenie základných príčin;

46. vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že súčasné bezpečnostné výzvy v Afrike, okrem pretrvávajúcich nerovností, nedostatku príležitostí pre mladých ľudí a slabej správe vecí verejných, by mohli nabádať k migrácii a viesť k masívnemu vysídľovaniu obyvateľstva, čo by oslabilo severoafrické štáty a malo dôsledky pre Európu a viedlo k rozšíreniu humanitárnej krízy; uznáva vplyv konfliktov, chudoby, nerovností a zmeny klímy na nútené vysídľovanie a vyzýva Európsku úniu, aby uľahčila pravidelnú, bezpečnú a dôstojnú migráciu; zdôrazňuje preto význam intenzívnejšej spolupráce najmä medzi EÚ a sahelským regiónom s cieľom riešiť túto dôležitú otázku a zároveň pripomína dohodnutý postup neuplatňovať podmienenosť na humanitárnu pomoc spojenú s opatreniami v oblasti migrácie v regióne;

47. víta stratégiu EÚ pre Africký roh, ktorá obsahuje nielen bezpečnostnú a humanitárnu politiku, ale aj dlhodobejšiu rozvojovú politiku a miléniové rozvojové ciele; zdôrazňuje význam tejto dlhodobejšej vízie rozvojovej politiky a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti koordinovali svoje politiky a čo najskôr zaviedli spoločné plánovanie pre jednotlivé krajiny a región;

48. žiada o vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov o mládeži, mieri a bezpečnosti v rámci bezpečnostnej spolupráce EÚ a Afriky;

49. vyzýva EÚ, aby podporovala účinné vykonávanie programu OSN pre ženy, mier a bezpečnosť vo všetkých oblastiach vonkajšej činnosti EÚ vrátane rodového hľadiska v kľúčových oblastiach strategického partnerstva EÚ – Africká únia v oblasti bezpečnosti;

50. domnieva sa, že EÚ by mala posilniť svoju spoluprácu s národnými parlamentmi vrátane bezpečnostných a obranných výborov s cieľom zlepšiť kritické funkcie dohľadu, ktoré sa vzťahujú na vnútroštátne intervencie a intervencie vonkajšej bezpečnosti;

51. naliehavo vyzýva všetky vojenské subjekty v regióne Sahel, aby dodržiavali medzinárodné humanitárne právo a aby uplatňovali komplexnú reakciu zameranú na zmiernenie utrpenia najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, a to najmä tým, že ochrana civilistov bude považovaná za kľúčový ukazovateľ úspešnosti každej integrovanej bezpečnostnej stratégie; zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť, aby vykonávanie všetkých bezpečnostných operácií nezhoršilo humanitárnu situáciu; vyzýva všetkých bezpečnostných aktérov, aby monitorovali vplyv svojich vojenských operácií a bezpečnostných opatrení na prístup k službám – vrátane potravín a výživy a na núteného vysídľovania – aby sa tak minimalizovali ich nepriaznivé účinky na humanitárne potreby;

52. považuje za nevyhnutné poskytnúť mimoriadnu a holistickú pomoc príslušným regiónom vzhľadom na mimoriadnu výzvu, ktorou je pandémia ochorenia COVID-19, zachovať operatívnu kontinuitu misií a operácií SBOP podporou miestnych ozbrojených síl a poradenstvom o tom, ako zvládať pandémiu, posilniť rozvojové opatrenia EÚ v týchto regiónoch, ktoré môžu zohrávať dôležitú úlohu pri znižovaní vplyvu krízy v oblasti zdravia, a poskytnúť nevyhnutnú humanitárnu pomoc, preukázať flexibilnosť a schopnosť prispôsobiť sa situácii; víta rozhodnutie, ktoré jednomyseľne prijala skupina G20, pozastaviť úhrady splátok dlhovej služby pre najchudobnejšie krajiny;

53. odporúča, aby EÚ spolu s Medzinárodným menovým fondom, Svetovou bankou a Africkou rozvojovou bankou zasiahli na finančnej úrovni s cieľom pomôcť pri kontrole dlhu a platbe úrokov; žiada, aby sa vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19 a jej finančné dôsledky preskúmali všetky možnosti odpustenia dlhu, pozastavenia dlhu a udržateľnosti zadlženia pre africké krajiny;

54. odporúča, aby dotknuté krajiny v plnej miere prevzali právnu zodpovednosť a prijali opatrenia potrebné na to, aby sa zabezpečilo vyvodzovanie zodpovednosti podľa medzinárodného humanitárneho práva za každé porušenie, a to všetkými stranami, aby umožnili voľný prístup k humanitárnej pomoci a základným službám pre ľudí v núdzi vrátane tých, ktorí žijú na územiach mimo kontroly vlády, aby sa predišlo akémukoľvek riziku presmerovania humanitárnej pomoci, a aby tiež umožnili rokovania o prístupe k humanitárnej pomoci so všetkými stranami konfliktu, a zdôrazňuje dôležitosť toho, aby bolo poskytovanie humanitárnej pomoci vnímané ako neutrálne a nestranné, a aby sa zaistila bezpečnosť humanitárnych pracovníkov;

55. víta návrh na posilnenie zásady multilateralizmu vo vzťahoch medzi Afrikou a EÚ, ktorý je uvedený v spoločnom oznámení s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku; domnieva sa, že komunistická Čína a autoritárske Rusko majú k africkým krajinám odlišný prístup, ktorý je v protiklade s úsilím EÚ; vyzýva Komisiu, aby zlepšila úsilie v oblasti verejnej diplomacie a dialóg s Africkou úniou, vládami, parlamentmi a občianskymi spoločnosťami s cieľom účinnejšie vysvetliť bezpečnostnú podporu EÚ v Afrike ako príspevok k stratégii rozvoja Afriky 2063;

°

° °

56. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


 

LIST VÝBORU PRE ROZVOJ

Nathalie Loiseau

predsedníčka

Podvýbor pre bezpečnosť a obranu

V BRUSELI

Vec: <Titre>Stanovisko k bezpečnostnej spolupráci EÚ a Afriky v regióne Sahel, v západnej Afrike a v Africkom rohu</Titre> <DocRef>(2020/2002(INI))</DocRef>

Vážená pani Loiseau,

v rámci uvedeného postupu Výbor pre rozvoj rozhodol predložiť stanovisko vášmu výboru. Výbor písomným postupom rozhodol predložiť toto stanovisko vo forme listu.

Výbor pre rozvoj záležitosť preskúmal na svojej schôdzi 29. mája 2020. Na tejto schôdzi výbor rozhodol, že vyzve Podvýbor pre bezpečnosť a obranu, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy.

S pozdravom,

Tomas Tobé

 

NÁVRHY

1. uznáva, že bezpečnosť je základným predpokladom rozvoja; uznáva, že neexistuje udržateľný rozvoj bez bezpečnosti, mieru a stability; zdôrazňuje, že chudoba a hlad sú príčinou nestability a konfliktov; uvedomuje si, že s poslednými uvedenými situáciami sa spája:

(a) potravinová neistota,

(b) nerovnosť,

(c) nezamestnanosť,

(d) otrasy súvisiace s klímou,

(e) politická nestabilita,

(f) neschopnosť vlád, pokiaľ ide o poskytovanie základných služieb v oblastiach ako zdravie, voda, sanitácia, vzdelávanie a sociálna ochrana,

(g) vysoká miera korupcie v celej vláde a neexistencia právneho štátu v najzraniteľnejších regiónoch Afriky;

(h) nedostatočná podpora udržateľného a koordinovaného obhospodarovania lúk a pasienkov v oblastiach konfliktov týkajúcich sa využívania pôdy,

čo prispieva k dlhotrvajúcim konfliktom, náboženskému extrémizmu a humanitárnym krízam; zdôrazňuje preto potrebu kombinovať dlhodobé bezpečnostné reformy zamerané na rozvoj a udržateľný mier v regióne Sahel, v západnej Afrike a v Africkom rohu s úsilím o znižovanie chudoby v súlade s primárnymi cieľmi rozvojovej politiky, pričom sa zohľadní zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja zakotvená v článku 208 ZFEÚ, ako aj ciele udržateľného rozvoja;

 

2. zdôrazňuje, že uvedené výzvy spojené s rýchlym rastom počtu obyvateľstva a nezamestnanosťou sú potenciálnou živnou pôdou migrácie, núteného vysídľovania alebo pripájania sa k ozbrojeným skupinám, najmä medzi mladými ľuďmi; zdôrazňuje, že je potrebné uprednostniť vzdelávanie a zdravie, stimulovať podnikanie a podporovať rozvoj miestneho trhu práce, ako aj spolupracovať v otázkach komplexnej stratégie EÚ a Afriky s cieľom podporovať sociálny a hospodársky rozvoj v príslušných partnerských krajinách;

 

3. poznamenáva, že podľa nástroja na podporu stability a mieru by mala priamu pomoc armáde na účely odbornej prípravy a vybavenia v kontexte reformy sektora bezpečnosti sprevádzať dlhodobá rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc; zdôrazňuje, že diskusia o Európskom mierovom nástroji by sa mala posudzovať na základe kritéria udržateľného rozvoja, „zásady nespôsobiť žiadnu škodu“ a humanitárnej pomoci, ako aj ľudských práv a dobrej správy vecí verejných; zdôrazňuje, že akékoľvek bezpečnostné opatrenie EÚ v rozvojovej krajine, či už civilnej alebo vojenskej povahy, by malo priniesť priame bezpečnostné výhody pre miestne obyvateľstvo a malo by byť začlenené do širšej politiky reformy sektora bezpečnosti, ktorá zahŕňa silné mechanizmy demokratickej kontroly a transparentnosti a zodpovednosti, pričom zároveň posilňuje právny štát;

 

4. pripomína pozíciu Parlamentu k Nástroju susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI), že nebude podporovať finančné a investičné operácie, ktoré sú spojené s vojenským sektorom alebo so sektorom štátnej bezpečnosti alebo ktoré by mohli viesť k porušovaniu ľudských práv v partnerských krajinách; vyjadruje svoj nesúhlas s využívaním rozvojových fondov EÚ na bezpečnostné účely v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že zahrnutie Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu si vyžaduje začlenenie záruk primeraných finančných prostriedkov na bezpečnostnú spoluprácu EÚ a Afriky v rámci NDICI;

 

5. zdôrazňuje, že dievčatá sú v krajinách zasiahnutých krízou s väčšou pravdepodobnosťou nútené opustiť školu, a sú teda naďalej vystavované manželstvám maloletých, násiliu a vykorisťovaniu; pripomína, že udržiavanie dievčat v školách je predpokladom dosiahnutia rodovej rovnosti a ľudského rozvoja a dodržiavania zásady „nikoho nenechať bez pomoci“; trvá na tom, že je potrebné začleniť tento rozmer do úsilia EÚ o zabezpečenie ďalšieho vzdelávania, najmä v dlhotrvajúcich konfliktných situáciách; požaduje zmysluplnú a účinnú účasť mladých ľudí, žien a iných marginalizovaných skupín a menšín na predchádzaní konfliktom a riešení konfliktov, budovaní mieru, procesoch v období po ukončení konfliktov a humanitárnej činnosti; pripomína, že ženy patria medzi prvé obete ozbrojených konfliktov; zdôrazňuje význam cielených opatrení EÚ týkajúcich sa rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien, a to aj zabezpečením účasti afrických žien v miestnych, regionálnych a celoštátnych inštitúciách;

 

6. uznáva, že konflikty v nestabilných štátoch spôsobujú migráciu; zdôrazňuje význam financovania činností zameraných na obmedzenie základných príčin migrácie, so zameraním najmä na budovanie mieru a znižovanie chudoby; zdôrazňuje význam financovania opatrení zameraných na zlepšovanie životných podmienok vnútorne vysídlených osôb, ktoré sú nútené žiť v utečeneckých táboroch v regióne Sahel, v západnej Afrike a v Africkom rohu, a význam podpory procesu stabilizácie a obnovy v oblastiach po skončení konfliktu;

 

 

7. žiada dôkladné posúdenie a informovanie Parlamentu, a to aj o type použitého vybavenia a o financovaní EÚ plánovanom na činnosti budovania kapacít na podporu rozvoja a bezpečnosti v záujme rozvoja (CBDSD) vrátane trustového fondu EÚ pre Afriku v príslušných partnerských krajinách, s cieľom zlepšiť transparentnosť, zodpovednosť, komplementárnosť a efektívnosť v súlade s dohodnutými zásadami účinnosti rozvoja, so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja a s prístupom k rozvoju založenom na právach.


 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

49

+

EPP

Traian Băsescu, Arnaud Danjean, Michael Gahler, Sunčana Glavak, Sandra Kalniete, Andrius Kubilius, David Lega, Miriam Lexmann, Antonio López‑Istúriz White, Lukas Mandl, David McAllister, Vangelis Meimarakis, Francisco José Millán Mon, Gheorghe‑Vlad Nistor, Radosław Sikorski, Isabel Wiseler‑Lima, Željana Zovko

S&D

Maria Arena, Katarina Barley, Włodzimierz Cimoszewicz, Tanja Fajon, Raphaël Glucksmann, Claudiu Manda, Sven Mikser, Tonino Picula, Kati Piri, Giuliano Pisapia, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Andreas Schieder, Sergei Stanishev

RENEW

Petras Auštrevičius, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Ilhan Kyuchyuk, Nathalie Loiseau, Javier Nart, Urmas Paet, María Soraya Rodríguez Ramos, Hilde Vautmans

ID

Lars Patrick Berg

ECR

Anna Fotyga, Karol Karski, Jacek Saryusz‑Wolski, Hermann Tertsch, Witold Jan Waszczykowski, Charlie Weimers

NI

Fabio Massimo Castaldo, Márton Gyöngyösi

 

6

-

GUE

Stelios Kouloglou, Manu Pineda, Idoia Villanueva Ruiz, Mick Wallace

ID

Harald Vilimsky

NI

Kostas Papadakis

 

14

0

EPP

Kinga Gál

S&D

Dietmar Köster

RENEW

Katalin Cseh

ID

Nicolas Bay, Anna Bonfrisco, Susanna Ceccardi, Thierry Mariani

VERTS

Alviina Alametsä, Reinhard Bütikofer, Katrin Langensiepen, Hannah Neumann, Diana Riba i Giner, Tineke Strik, Thomas Waitz

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania.


INFORMÁCIA O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia

22.6.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

49

6

14

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alviina Alametsä, Maria Arena, Petras Auštrevičius, Traian Băsescu, Lars Patrick Berg, Anna Bonfrisco, Reinhard Bütikofer, Fabio Massimo Castaldo, Susanna Ceccardi, Włodzimierz Cimoszewicz, Katalin Cseh, Tanja Fajon, Anna Fotyga, Michael Gahler, Kinga Gál, Sunčana Glavak, Raphaël Glucksmann, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Márton Gyöngyösi, Sandra Kalniete, Karol Karski, Dietmar Köster, Stelios Kouloglou, Andrius Kubilius, Ilhan Kyuchyuk, David Lega, Miriam Lexmann, Nathalie Loiseau, Antonio López-Istúriz White, Claudiu Manda, Lukas Mandl, Thierry Mariani, David McAllister, Vangelis Meimarakis, Sven Mikser, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Gheorghe-Vlad Nistor, Urmas Paet, Kostas Papadakis, Tonino Picula, Manu Pineda, Kati Piri, Giuliano Pisapia, Diana Riba i Giner, María Soraya Rodríguez Ramos, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Jacek Saryusz-Wolski, Andreas Schieder, Radosław Sikorski, Sergei Stanishev, Tineke Strik, Hermann Tertsch, Hilde Vautmans, Harald Vilimsky, Idoia Villanueva Ruiz, Thomas Waitz, Witold Jan Waszczykowski, Charlie Weimers, Isabel Wiseler-Lima, Željana Zovko

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Katarina Barley, Nicolas Bay, Arnaud Danjean, Katrin Langensiepen, Hannah Neumann, Mick Wallace

 

 

[1] Ú. v. EÚ L 54I, 26.2.2020, s. 9.

[2] Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 38.

[3] Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 33.

[4] Ú. v. EÚ C 118, 8.4.2020, s. 113.

[5] Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1.

[6] Ú. v. EÚ C 99E, 3.4.2012, s. 56.

[7] Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 153.

[8] Prijaté texty, P8_TA(2019)0158.

[9] Prijaté texty, P9_TA(2020)0009.

[10] Prijaté texty, P9_TA(2020)0008.

[11] JOIN(2015)0017.

[12] Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky – výročná správa (prijaté texty, P9_TA(2020)0009).

Posledná úprava: 2. septembra 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia