Postup : 2019/2189(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0130/2020

Predkladané texty :

A9-0130/2020

Rozpravy :

Hlasovanie :

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0198

<Date>{02/07/2020}2.7.2020</Date>
<NoDocSe>A9-0130/2020</NoDocSe>
PDF 244kWORD 69k

<TitreType>SPRÁVA</TitreType>

<Titre>o komplexnom európskom prístupe k uskladňovaniu energie</Titre>

<DocRef>(2019/2189(INI))</DocRef>


<Commission>{ITRE}Výbor pre priemysel, výskum a energetiku</Commission>

Spravodajkyňa: <Depute>Claudia Gamon</Depute>

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB, KTORÉ SPRAVODAJCOVI POSKYTLI PODNETY
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o komplexnom európskom prístupe k uskladňovaniu energie

(2019/2189(INI))

Európsky parlament,

 so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 194,

 so zreteľom na Parížsku dohodu,

 so zreteľom na cieľ Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja č. 7 "Zabezpečiť prístup k dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej a modernej energii pre všetkých",

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2018 s názvom Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM(2018)0773),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2019 s názvom Európska dátová stratégia (COM(2020)0066),

 so zreteľom na správu Komisie z 9. apríla 2019 o implementácii strategického akčného plánu pre batérie: budovanie strategického hodnotového reťazca batérií v Európe (COM(2019)0176),

 so zreteľom na správu Komisie z 9. apríla 2019 o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS, a o jej vplyve na životné prostredie a fungovanie vnútorného trhu (COM(2019)0166),

 so zreteľom na závery Európskej rady z 12. decembra 2019,

 so zreteľom na závery Rady z 25. júna 2019 o budúcnosti energetických systémov v energetickej únii na účely zabezpečenia energetickej transformácie a dosiahnutia cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a po ňom,

 so zreteľom na iniciatívu v oblasti udržateľnej a inteligentnej plynárenskej infraštruktúry pre Európu, ktorú začalo rumunské predsedníctvo Rady EÚ v Bukurešti 1. a 2. apríla 2019,

 so zreteľom na iniciatívu pre vodík, ktorú začalo rakúske predsedníctvo Rady v Linzi v dňoch 17. a 18. septembra 2018,

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ[1],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou[2],

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov[3],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009[4],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010[5], ktoré je v súčasnosti predmetom revízie,

 so zreteľom na smernicu Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny[6],

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS[7],

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000 ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva[8],

 so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín[9],

 so zreteľom na informačný dokument Európskeho dvora audítorov z 1. apríla 2019 s názvom Preskúmanie 04/2019: podpora EÚ na uskladňovanie energie,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore[10],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia[11],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o konferencii OSN o zmene klímy 2019 v Madride, Španielsko (COP25)[12],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o zmene klímy – dlhodobá strategická vízia Európy pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s Parížskou dohodou[13],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá v Európskej únii: čas konať![14],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2018 o urýchlení inovácií v oblasti čistej energie[15],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 s názvom Nová koncepcia trhu s energiou[16],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o stratégii EÚ týkajúcej sa vykurovania a chladenia[17],

 so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A9-0130/2020),

A. keďže Parlament, Európska rada a Komisia schválili cieľ nulovej bilancie emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2050 v súlade s cieľmi Parížskej dohody;

B. keďže prechod na hospodárstvo s nulovými emisiami skleníkových plynov si vyžaduje cenovo dostupný a nákladovo efektívny prechod od systému založeného prevažne na fosílnych palivách na vysoko energeticky efektívny klimaticky neutrálny systém založený na obnoviteľných zdrojoch energie;

C. keďže obnoviteľné zdroje elektrickej energie, ako sú geotermálna energia, vodná energia a energia z biomasy, môžu zabezpečiť určitú kapacitu základného odberu, zatiaľ čo iné obnoviteľné zdroje elektrickej energie, ako je veterná a solárna energia, sú prerušované a variabilné; keďže integrácia variabilných obnoviteľných zdrojov energie do elektrizačnej sústavy si vyžaduje väčšiu pružnosť, pokiaľ ide o ponuku a dopyt, v záujme stabilizovania elektrizačnej sústavy a zabránenia extrémnemu kolísaniu cien s cieľom zachovať bezpečnosť dodávok a cenovú dostupnosť energie; keďže táto väčšia pružnosť si vyžaduje viac zariadení na uskladňovanie energie v EÚ;

D. keďže zásada oddelenia sa musí vždy zachovávať;

E. keďže v roku 2017 bolo len 22,7 % konečnej spotreby energie v EÚ-28 elektrickou energiou; keďže v roku 2018 ešte vždy viac ako 60 % mixu elektrickej energie v EÚ-28 nepochádzalo z obnoviteľných zdrojov; keďže sa očakáva ďalšia elektrifikácia; keďže podľa odhadov Komisie bude musieť byť EÚ schopná uskladniť šesťnásobne viac energie než v súčasnosti, ak chce dosiahnuť nulovú bilanciu emisie skleníkových plynov do roku 2050;

F. keďže integrácia odvetví bude mať kľúčovú úlohu pri zvyšovaní pružnosti a efektívnosti sektora energetiky a pri znižovaní jeho uhlíkovej stopy;

G. keďže ekologické plyny, ako sú plyny vyrobené elektrolýzou s využitím elektriny z obnoviteľných zdrojov, poskytujú rozsiahle kapacity na sezónne uskladňovanie energie;

H. keďže Komisia by mala preskúmať, ako môže existujúca plynárenská infraštruktúra zohrávať úlohu pri dekarbonizácii energetického systému, najmä pokiaľ ide o kapacitu uskladňovania energie v prípade ekologických plynov, ako sú prepravné a distribučné plynovody alebo podzemné skladovanie ako sezónne skladovanie, s cieľom rozhodnúť o tom, aká vyhradená infraštruktúra alebo optimalizované a dodatočne namontované využitie existujúcich kapacít sú potrebné;

I. keďže v roku 2018 bol podiel EÚ na svetovej výrobnej kapacite lítiovo-iónových batériových článkov len 3 %, pričom podiel ázijsko-tichomorského regiónu bol 85 %;

J. keďže batérie a iné decentralizované zariadenia na uskladňovanie energie, ako sú zotrvačníky, zabezpečujú nielen bezpečnosť dodávok, ale slúžia aj ako ekonomicky uskutočniteľná infraštruktúra pre rýchle nabíjanie elektrických vozidiel;

K. keďže prečerpávacie vodné elektrárne predstavujú viac než 90 % kapacít na uskladňovanie energie v EÚ; keďže zohrávajú významnú úlohu, pokiaľ ide o vyrovnávanie dopytu elektriny s jej ponukou, rozsiahle uskladňovanie s vysokou spätnou účinnosťou, ako aj krátkodobú a strednodobú pružnosť s veľkým rozsahom kapacity;

L. keďže technológie akumulácia tepla môžu byť významnou príležitosťou z hľadiska dekarbonizácie energetického sektora tým, že umožňujú akumulovať teplo alebo chlad po niekoľko mesiacov absorpciou obnoviteľnej elektrickej energie tepelnými čerpadlami v priemyselnom rozsahu a využívaním biomasy, bioplynu alebo geotermálnej energie, ako aj poskytovaním služieb pružnosti napríklad pre elektrizačnú sústavu s prevahou obnoviteľných zdrojov energie; keďže dobre izolované budovy, siete diaľkového vykurovania a vyhradené skladovacie zariadenia možno využiť na uskladnenie na rôzne časové obdobia;

M. keďže energetické modelovanie, ktoré používa Komisia na posudzovanie spôsobov dekarbonizácie a súvisiacich politických možností, má kľúčový význam, pretože určuje budúce právne predpisy a koncepciu trhu; keďže súčasné modelovanie výrazne podceňuje pozitívny vplyv uskladňovania energie, a preto ho treba zlepšiť;

1. vyzýva členské štáty, aby plne preskúmali svoj potenciál v oblasti uskladňovania energie;

2. vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú stratégiu uskladňovania energie, ktorá umožní prechod na vysoko energeticky účinné hospodárstvo založené na obnoviteľných zdrojoch energie, pričom zohľadní všetky dostupné technológie, ako aj trhové technológie a zachová technologicky neutrálny prístup s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky;

3. vyzýva Komisiu, aby zriadila pracovnú skupinu zahŕňajúcu všetky príslušné generálne riaditeľstvá s cieľom rozvíjať túto stratégiu, ktorá bude založená na komplexnej analýze:

 a) uhlíkovej stopy a životného cyklu pri zohľadnení aspoň ťažby a/alebo výroby surovín vrátane aspektov týkajúcich sa ľudských práv a pracovných noriem, získavania komponentov, výrobného procesu, prepravy a procesu recyklácie, ak je to vhodné;

 b) energetickej kapacity technológie, elektrickej kapacitu, doby uskladňovania, kapitálových výdavkov, prevádzkových výdavkov, efektívnosti spätného toku a konverzie;

 c) modelovania energetického systému, ktoré zahŕňa príslušné údaje uvedené v písmene b) s cieľom posúdiť politické možnosti, a to vrátane jednohodinových účinkov, aby bolo možné správne odhadnúť súčasné a budúce potreby flexibility systému a prispieť k takémuto modelovaniu;

 d) dopytu po energii v priemysle, doprave a domácnostiach; ako aj

 e) potenciálu skladovania a flexibility na úrovni okresov v malom rozsahu, ako aj cezhraničných prepojení a integrácie odvetví;

 f) prínosu technológií uskladňovania energie k boju proti energetickej chudobe.

4. domnieva sa najmä, že táto stratégia by mala stanoviť potrebné opatrenia na zlepšenie cezhraničných prepojení a koordinácie, znížiť regulačné zaťaženie pre vstup na trh a zlepšiť prístup ku kapitálu, zručnostiam a surovinám pre technológie uskladňovania s cieľom podporiť konkurencieschopnosť európskeho trhu a priemyslu;

5. konštatuje, že nákladovo efektívny energetický prechod na energeticky vysoko efektívny energetický systém založený na obnoviteľných zdrojoch energie pre klimaticky neutrálne hospodárstvo si vyžaduje dobre rozvinutú a inteligentnú energetickú sieť, moderné technológie uskladňovania a flexibility, výrobnú a záložnú reakciu s cieľom zabezpečiť stabilné, cenovo dostupné a udržateľné dodávky energie, ako aj uplatňovanie zásady prvoradosti energetickej efektívnosti, rozsiahleho rozšírenia obnoviteľných zdrojov energie, posilnenia postavenia spotrebiteľov a nedeformovaných cenových signálov; vyzýva preto Komisiu, aby v rámci programu Horizont Európa naďalej poskytovala podporu výskumu v oblasti uskladňovania energie vrátane nových a vznikajúcich alternatívnych technológií;

6. uznáva kľúčovú úlohu digitalizácie pri budovaní väčšej, decentralizovanejšej a integrovanejšej energetickej sústavy a v konečnom dôsledku pri dosiahnutí energetickej transformácie;

7. zdôrazňuje, že prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo nesmie ohroziť bezpečnosť dodávok alebo prístup k energii; zdôrazňuje úlohu uskladňovania najmä v prípade izolovaných alebo ostrovných členských štátov; zdôrazňuje, že spoľahlivé dodávky energie, nákladová efektívnosť a transformácia energetiky musia ísť ruka v ruke; zdôrazňuje ďalej, že energetická účinnosť, inteligentné siete, účasť a možnosti decentralizovanej pružnosti vrátane uskladňovania posilňujú energetickú bezpečnosť;

8. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky riešenia uskladňovania energie v súlade so zásadou technologickej neutrality, aby mohli trhové sily viesť k najlepším možnostiam technológií a podporiť inovácie, a že hlavné faktory, ktoré majú vplyv na vývoj rôznych technologických riešení, by mali byť ukazovateľmi spotreby energie, uhlíkovej stopy a nákladov na výrobu, využívanie, recykláciu a vyraďovanie z prevádzky;

9. vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že projekty v oblasti infraštruktúry, ako aj väčšie projekty v oblasti uskladňovania, ktoré sú kľúčové pre transformáciu energetiky, často čelia silnému odporu a omeškaniam na miestnej úrovni; vyzýva členské štáty, aby aktívne povzbudzovali verejnú podporu na miestnej úrovni, napríklad prostredníctvom včasnej účasti verejnosti, umožnením účasti miestnym komunitám, ich finančného zapojenia alebo kompenzácie a úzkou spoluprácou medzi odvetviami;

10. zdôrazňuje potenciál uskladňovania ako alternatívy k tradičnému rozširovaniu siete; zdôrazňuje význam koordinovaného plánovania infraštruktúry ako súčasti pripravovanej stratégie integrácie energetických systémov s cieľom dosiahnuť klimaticky neutrálne a konkurencieschopné európske hospodárstvo;

11. vyzýva na včasné vykonávanie smernice o trhu s elektrinou (EÚ) 2019/944 a nariadenia o trhu s elektrinou (EÚ) 2019/943; zdôrazňuje, že uskladňovania energie by malo byť zhodne vymedzené vo vnútroštátnych právnych rámcoch; upozorňuje na neistotu spojenú s rámcom, a to najmä v súvislosti so začlenením rôznych technológií premeny energie na iné zdroje, a vyzýva preto Komisiu, aby poskytla usmernenie v tejto oblasti;

12. žiada Komisiu, aby v kontexte stratégie integrácie energetických systémov poskytla náležitý právny základ prevádzkovateľom prenosových a distribučných sústav plynárenskej infraštruktúry s cieľom poskytnúť riešenia uskladňovania energie v súlade s klimatickými cieľmi Únie a Parížskou dohodou;

Regulačné prekážky

13. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili súdržnosť a predišli súbehu právnych predpisov na európskej, vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni; 

14. poukazuje na to, že väčšina členských štátov požaduje, aby prevádzkovatelia uskladňovacích zariadení vrátane aktívnych spotrebiteľov platili sieťové poplatky alebo dane z energie a iné poplatky dvakrát; je presvedčený, že odstránenie tejto záťaže by viedlo k zavedeniu väčšieho množstva projektov uskladňovania energie; vyzýva Komisiu, aby vo svojom nadchádzajúcom návrhu revidovanej smernice o zdaňovaní energie rozlišovala medzi konečným použitím a uskladňovaním alebo konverziou a vypracovala účinný systém zdaňovania, ktorým sa zakáže dvojité zdanenie v súvislosti s projektmi v oblasti uskladňovania energie; vyzýva členské štáty, aby zrušili akýkoľvek druh dvojitého zdanenia vypracovaním účinného systému zdaňovania a úpravou poplatkov súvisiacich s uskladňovaním energie tak, aby sa zohľadnili spoločenské prínosy uskladňovania a odstránili bariéry, ktoré bránia projektom v oblasti uskladňovania energie vstúpiť na trh;

15. zdôrazňuje, že je potrebné porovnateľne riešiť uskladňovanie pre všetky rôzne nosiče energie a zariadenia na uskladňovanie umiestnené pred a za meračom, aby sa predišlo problému dvojitých dotácií v dôsledku vyhýbaniu sa sieťovým tarifám alebo systémovým poplatkom, daniam a odvodom; konštatuje, že v súčasnosti spotrebitelia elektrickej energie znášajú najväčšie finančné bremeno, pokiaľ ide o dekarbonizáciu, a preto sa uskladňovanie energie nepriamo penalizuje;

16. uznáva, že s výnimkou prečerpávacích vodných elektrární sieťové predpisy EÚ spravidla neriešia zariadenia na uskladňovania energie, čo spôsobuje rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi v tejto oblasti, a to najmä pokiaľ ide o požiadavky na pripojenie do siete; domnieva sa, že to vedie k nerovnosti podmienok hospodárskej súťaže, ktorá bráni rozvoju životaschopným prípadom podnikania v oblasti zariadení na uskladňovanie energie; vyzýva Komisiu, aby podporila prácu na vytvorení spoločných požiadaviek na pripojenie do siete a aby riešila ďalšie prekážky, ktoré bránia začleneniu uskladňovania energie na trhoch s elektrickou energiou;

17. naliehavo žiada revíziu nariadenia o TEN-E[18] so zreteľom na kritériá oprávnenosti a kategórie elektrickej infraštruktúry s cieľom lepšie riešiť rozvoj zariadení na uskladňovanie energie pred prijatím ďalšieho zoznamu projektov spoločného záujmu; vyzýva na dôslednú reformu procesu tvorby 10-ročného plánu rozvoja siete s cieľom začleniť zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti do plánovania infraštruktúry, ako aj flexibility, integrácie odvetví a cezhraničných prepojení; žiada, aby sa kritéria pre udeľovanie štatútu projektov spoločného záujmu zosúladili s dlhodobým teplotným cieľom Parížskej dohody a cieľom EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050 prostredníctvom systematického posudzovania klímy v súvislosti so všetkými projektmi uchádzajúcimi sa o zaradenie do zoznamu projektov spoločného záujmu;

18. vyzýva Komisiu, aby uznala kľúčovú úlohu všetkých technológií v oblasti flexibility and uskladňovania energie s cieľom zabezpečiť efektívnu energetickú transformáciu a ďalej poskytovať vysokú úroveň bezpečnosti dodávok a stability systému; zdôrazňuje verejný záujem, pokiaľ ide o vývoj nových projektov v oblasti uskladňovania energie a modernizáciu existujúcich projektov v tejto oblasti, čo by sa malo odzrkadliť na rýchlom, prednostnom a zjednodušenom procese udeľovania povolení v členských štátoch;

19. so znepokojením konštatuje, že schvaľovacie postupy na vnútroštátnej úrovni trvajú výrazne dlhšie než maximálne obdobia pre projekty spoločného záujmu stanovené v nariadení o TEN-E; vyzýva Komisiu, aby sa touto otázkou zaoberala v rámci svojho nadchádzajúceho preskúmania prostredníctvom účinného a synchronizovaného mechanizmu presadzovania a uznala prevažujúci verejný záujem projektov spoločného záujmu v oblasti uskladňovania energie;

20. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným uvádzaním výskumných projektov na trh v rámci programu Horizont 2020 a nedostatočným systematickým sledovaním ukončených projektov a šírením výsledkov výskumu, víta plánované väčšie zameranie na činnosti blízke trhu so zachovaním základných výskumných ambícií, pokiaľ ide o vytvorenie zásobníka technológií a projektov blízkych trhu, v rámci programu Horizont Európa, najmä prostredníctvom vytvorenia Európskej rady pre inováciu; požaduje väčšie využívanie verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím; zdôrazňuje, že výskum v oblasti čistých, udržateľných a nízkouhlíkových technológií treba zintenzívniť, a to aj v oblasti uskladňovania energie;

21. zdôrazňuje, že treba ďalší výskum v oblasti chemických látok, ktoré je možné využiť na uskladňovanie energie, ako aj základný výskum v oblasti supervodivosti a že táto skutočnosť musí byť zohľadnená v nadchádzajúcom programe Horizont;

22. konštatuje so znepokojením, že v usmerneniach Komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a v oblasti energetiky na roky 2014 – 2020 existuje len nepriamy odkaz na projekty uskladňovania energie; ďalej konštatuje, že pre projekty uskladňovania bolo v minulosti oznámených prekvapivo málo opatrení štátnej pomoci;

23. vyzýva Komisiu, aby pri preskúmaní usmernení o štátnej pomoci zohľadnila a náležite riešila dôležitú úlohu uskladňovania pri energetickej transformácii; vyzýva tiež Komisiu, aby zabezpečila, aby nové usmernenia zohľadňovali udržateľnosť a efektívnosť rôznych technológií uskladňovania, ich prínos na účely stability siete a klimatickej neutrality; okrem toho zdôrazňuje, že nekomerčné projekty (napr. v oblasti výskumu) by mohli byť vyňaté z pravidiel štátnej pomoci, aby sa zabránilo neefektívnemu financovaniu a narušeniu hospodárskej súťaže; zdôrazňuje, že prevádzka skladovacích zariadení netrhovými aktérmi sa obmedzuje na prípady, keď neexistuje trhový záujem a keď národný regulačný orgán udelí výnimku;

24. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby nové usmernenia zohľadňovali efektívnosť rozličných technológií uskladňovania a ich prínos k stabilite siete, aby sa predišlo neefektívnemu financovaniu a obmedzila účasť netrhových aktérov na prípady a okolnosti, ktoré sú uvedené v článkoch 36 a 54 smernice o trhu s elektrinou (EÚ) 2019/944;

Chemické skladovanie (premena energie na X)

25. zdôrazňuje dôležitú úlohu technológie premeny energie na X ako kľúčového prostriedku umožňovania integrácie energetického systému a prepojenia odvetví elektrickej energie a plynu; v tejto súvislosti zdôrazňuje vysoký potenciál vodíka, najmä ekologického vodíka a syntetického metánu a biometánu pre sezónne uskladňovanie energie vo veľkých objemoch a ako energetického nosiča, ako paliva a suroviny pre energeticky náročné odvetvia a ako udržateľného paliva pre niekoľko druhov dopravy; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala výskum a vývoj súvisiaci s budovaním vodíkového hospodárstva a naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala ďalšie rozšírenie technológie premeny energie na X, a to najmä podporou vodíkovej iniciatívy ako dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu;

26. konštatuje, že používanie vodíka na uskladňovanie energie nie je zatiaľ konkurencieschopné z dôvodu vysokých výrobných nákladov; ďalej konštatuje, že existuje veľký rozdiel v nákladoch medzi ekologickým a modrým vodíkom; upozorňuje na význam podporných opatrení, ktoré vedú k zníženiu nákladov na ekologický vodík s cieľom dosiahnuť, aby sa z neho stal rentabilný obchodný prípad;

27. konštatuje, že v členských štátoch existujú rôzne normy, pokiaľ ide o miešanie vodíka so zemným plynom; vyzýva Komisiu, aby posúdila a vypracovala jasnú taxonómiu a normy pre vodík, a to tak pre plynárenskú sieť, ako aj pre konečných používateľov; poukazuje na to, že tieto normy sa budú musieť prispôsobiť kvalitatívnym potrebám a technologickým kapacitám koncových používateľov, pričom sa zohľadnia špecifiká každej krajiny;

28. konštatuje, že vodík vyrobený premenou energie na plyn možno ďalej premieňať na iné druhy plynu, ako je metanol a amoniak, ktoré možno použiť ako palivo pre odvetvie námorníctva a letectva, ako aj ťažkej prepravy;

29. zdôrazňuje, že veľkú kapacitu uskladňovania energie poskytuje existujúca plynárenská infraštruktúra a že tieto aktíva a aktíva, ktoré zohľadňujú nové zdroje plynu, najmä ekologický vodík, by uľahčili integráciu elektriny z obnoviteľných zdrojov; v tejto súvislosti poznamenáva, že treba riešiť otázku novej úlohy prevádzkovateľov plynárenských prepravných sústav (PPS) vzhľadom na pravidlá oddelenia;

30. vyzýva Komisiu, aby vykonala komplexnú analýzu vplyvu, analýzu nákladov a prínosov a analýzu dostupnosti dodatočnej modernizácie plynárenskej infraštruktúry alebo vybudovania vyhradenej novej infraštruktúry, ktorá je dôležitá z hľadiska využívania ekologického vodíka na jeho prepravu vo veľkom množstve a na umožnenie spustenia vodíkovej mobility; uznáva potenciál podzemného uskladňovania plynu, ako je uskladňovanie v prázdnych jaskyniach a póroch;

31. domnieva sa, že politiky EÚ by mali osobitne posilniť inovácie a zavádzanie udržateľného uskladňovania energie a ekologického vodíka; poukazuje na to, že sa musí zabezpečiť, aby využívanie zdrojov energie, ako je zemný plyn, malo len prechodný charakter vzhľadom na cieľ klimatickej neutrality, ktorý sa má dosiahnuť najneskôr do roku 2050; uznáva, že EÚ si bude vyžadovať čoraz väčšie objemy vodíka; zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia dostatočného objemu energie a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu treba podporovať cesty výroby vodíka;

32. vyzýva Komisiu, aby vypracovala harmonizovanú definíciu ekologického vodíka na základe transparentnej metodológie; ďalej vyzýva na vytvorenie systému vzájomného uznávania záruk pôvodu týchto plynov, ktorý by navrhol vytvorenie spoločného systému certifikácie a systému dokumentácie v celom hodnotovom reťazci, napríklad vydaním ekologickej značky; nabáda členské štáty, aby minimalizovali administratívne bariéry pre certifikáciu ekologického a/alebo nízkouhlíkového vodíka; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila spravodlivú a účinnú hospodársku súťaž medzi technológiami a nosičmi energie a medzi vodíkom z dovozu a vodíkom vyrobeným v EÚ;

33. konštatuje, že podľa súčasných pravidiel vnútorného trhu so zemných plynom sú prevádzkovatelia prenosových a distribučných sústav plynárenskej infraštruktúry EÚ oprávnení prepravovať zemný plyn len v rámci regulovanej činnosti; vyzýva Komisiu, aby v kontexte stratégie integrácie energetických systémov umožnila prevádzkovateľom prepravovať nízkouhlíkové plyny, ako sú vodík, biometán a syntetický metán;

34. zdôrazňuje, že všetci aktéri trhu by mali mať prístup k výhodám a stimulom vytvorených v rámci pilotných projektov alebo v laboratóriách s reálnymi podmienkami, aby bolo možné ukázať výrobu vodíka založenú na obnoviteľných zdrojoch energie;

35. pripomína, že výroba syntetických chemických nosičov je vhodná len vtedy, ak sa používa energia z obnoviteľných zdrojov; vyzýva na zvýšenie cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 na základe dôkladného posúdenia vplyvu;

Elektrochemické uskladňovanie

36. je presvedčený, že súbor batériových technológií vrátane tých s dobre zavedenými hodnotovými reťazcami v EÚ, budú zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní stabilných a flexibilných dodávok elektrickej energie; zdôrazňuje, že batériové technológie sú kľúčové pre zabezpečovanie strategickej autonómie a odolnosti EÚ z hľadiska dodávok elektrickej energie;

37. víta snahy Komisie o vytvorenie noriem pre európske batérie;

38. uznáva, že dobre fungujúce systémy zberu a recyklácie, ako aj procesy s uzavretým cyklom v súlade so zásadami obehového hospodárstva, sú už zavedené pre celý rad batériových technológií, najmä v prípade hodnotových reťazcov v oblasti automobilového priemyslu a priemyslu batérií v EÚ, napr.  štartovacie batérie na báze olova, a domnieva sa, že tieto systémy by sa mohli považovať za plán na recykláciu batérií;

39. poznamenáva, že prístup k trhom s elektrickou energiou a trhom s flexibilitou bude kľúčom k využitiu potenciálu uskladňovania energie v batériách;

40. obáva sa, že EÚ má veľmi nízku výrobnú kapacitu lítiovo-iónových batérií a závisí od málo transparentnej výroby využívajúcej mimoeurópske zdroje; víta preto Európsku alianciu pre batérie a strategický akčný plán pre batérie; vyzýva na ich rozšírenie tak, aby pokrývali všetky dostupné batériové technológie; žiada ich nepretržitú podporu a o posilnenie vykonávania strategického akčného plánu v súlade so širšími cieľmi v zmysle obehového hospodárstva, priemyselnej stratégie a riadenia chemikálií; v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie, že navrhne právne predpisy o batériách na podporu strategického akčného plánu a obehového hospodárstva; v tejto súvislosti žiada o analýzu životného cyklu batérií, zavedenie obehového dizajnu, bezpečného riadenia a zaobchádzania pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami pri výrobe článkov a zavedenie označenia uhlíkovej stopy, ktorým sa deklaruje vplyv všetkých hodnotových reťazcov batérií na európsky trh na životné prostredie; zdôrazňuje význam vytvorenia ekosystémov súvisiacich s hodnotovým reťazcom batérií s cieľom podporovať konkurencieschopnosť a udržateľnosť tohto priemyselného odvetvia;

41 vyzýva Komisiu, aby navrhla požiadavky na ekodizajn batérií s cieľom zvýšiť ich recyklovateľnosť už v štádiu návrhu;

42. je znepokojený silnou závislosťou EÚ od dovozu surovín na výrobu batérií vrátane zdrojov, ktorých ťažba je spojená so zhoršovaním životného prostredia, s porušovaním pracovných noriem a miestnymi konfliktmi týkajúcimi sa prírodných zdrojov;  naliehavo vyzýva Komisiu, aby túto závislosť riešila v príslušných stratégiách EÚ; zdôrazňuje úlohu využívania surovín z udržateľných zdrojov a potenciál domácich zdrojov surovín v rámci EÚ; je presvedčený, že zlepšené systémy recyklácie pre batérie by mohli poskytnúť významný podiel surovín potrebných na výrobu batérií v EÚ;

43. uznáva potenciál použitých batérií elektrických vozidiel, ktoré sa majú opätovne použiť na uskladňovanie energie v domácnostiach alebo vo väčších batériových jednotkách; je znepokojený tým, že klasifikácia použitých batérií ako odpadu v smernici o batériách, nezávisle od opätovného použitia, môže byť prekážkou pre takéto opätovné použitie; uznáva, že opätovne použité batérie sa nevracajú na recykláciu a že bezpečnostné normy nie sú riadené v prípade, keď sa účel batérie zmení tak, že jej použitie má iné vlastnosti než to, na ktoré bola batéria pôvodne navrhnutá; vyzýva Komisiu, aby uplatnila zodpovednosť výrobcu s výkonovými a bezpečnostnými zárukami na výrobcov, ktorí batériu opätovne uvedú na trh; vyzýva Komisiu, aby objasnila systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov v súvislosti s opätovne používanými batériami;

44. uznáva potenciál elektrických vozidiel a ich batérií pri poskytovaní flexibility energetickému systému, a to pomocou inteligentnej nabíjacej infraštruktúry pre elektrické vozidlá, ako súčasti použiteľného riadenia odberu a tým znižovania potreby záložných elektrární v energetickej sústave;

45. vyzýva Komisiu, aby pri revízii smernice o batériách navrhla ambiciózne ciele zberu a recyklácie batérií na základe podielu kritických kovov, a to po uskutočnení posúdenia vplyvu; zdôrazňuje, že treba ďalej podporovať výskum a inovácie v oblasti procesov a technológií recyklácie v rámci programu Horizont Európa;

46. vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia a/alebo normy na zmenu účelu batérií z elektrických vozidiel vrátane procesov testovania a zaraďovania, ako aj bezpečnostných usmernení;

47. zdôrazňuje, že treba podporovať výskum, know-how a zručnosti s cieľom podporovať výrobu batérií v EÚ;

48. uznáva potenciál globálneho batériového preukazu pri rozvoju udržateľného hodnotového reťazca batérií s prihliadnutím na ľudské práva a životné prostredie; považuje certifikáciu minerálov za dôležitý nástroj na zabezpečenie udržateľných hodnotových reťazcov batérií;

Mechanické uskladňovanie

49. poznamenáva, že prečerpávacie vodné elektrárne zohrávajú pri uskladňovaní energie kľúčovú úlohu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že EÚ nevyužíva plný potenciál tohto uhlíkovo neutrálneho a vysokoefektívneho spôsobu uskladňovania energie;

50. domnieva sa, že členské štáty by sa mali usilovať o ďalšie spôsoby zvýšenia kapacity prečerpávania s prihliadnutím na viacúčelové využívanie existujúcich a nových zásobníkov; vyzýva členské štáty, aby odstránili všetky administratívne prekážky, ktoré tieto projekty odďaľujú, a aby poskytovali regulačnú podporu pre inovatívne prístupy v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby uprednostnila nevyhnutnú energetickú transformáciu, vykonala komplexné preskúmanie príslušných právnych predpisov a v prípade potreby navrhla zmeny a minimalizovala vplyv na životné prostredie;

51. poukazuje na to, že v záujme posilnenia ochrany životného prostredia by modernizácia existujúcich zariadení a projektov s vyššou kapacitou mohla byť lepšia než nové projekty;

52. uznáva prínos technológií uskladňovania energie, ako sú stlačený vzduch, superkondenzátory a zotrvačníky, k poskytovaniu flexibility; uznáva význam európskej technológie zotrvačníka pre uskladňovanie energie a reguláciu frekvencie; zdôrazňuje skutočnosť, že táto technológia je relevantným zariadením na uskladňovanie a reguláciu pre inteligentné siete alebo pre rozvoj strategických sietí;

Akumulácia tepla

53. považuje akumuláciu tepla (napríklad vo veľkokapacitných kotloch) a diaľkové vykurovanie v husto osídlených oblastiach za veľmi účinný nástroj uskladňovania energie, ktorý zabezpečuje potrebnú flexibilitu na začlenenie väčšieho podielu nestálych obnoviteľných zdrojov energie a odpadového tepla z priemyselných procesov a terciárneho sektora; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a rozvíjali energeticky vysokoúčinné siete diaľkového vykurovania; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zohľadnila tepelnú infraštruktúru a uskladňovanie tepelnej energie pri tvorbe 10-ročného plánu rozvoja sietí Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E) a Európskej siete prevádzkovateľov prepravných sústav pre plyn (ENTSO-G);

54. je presvedčený, že uskladňovanie tepelnej energie v kolektoroch podzemnej vody, a to najmä v súvislosti s využívaním geotermálnych zdrojov, by mohlo predstavovať inovatívny nástroj v mimomestských a priemyselných oblastiach; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskum a vývoj týchto riešení a realizovali rozsiahle pilotné zariadenia;

55. uznáva, že flexibilná kogenerácia predstavuje výhľadovo orientované integrované riešenie uskladňovania energie zabezpečujúce flexibilitu elektrickej sústavy a efektívnosť dodávok tepla vďaka oddeleniu uskladňovania tepla pri výrobe energie od spotreby tepla; vyzýva členské štáty, aby ďalej skúmali integráciu odvetví, inteligentné energetické systémy a využívanie nadbytočného tepla napríklad z dátových centier, priemyselných komplexov alebo systémov metra; vyzýva Komisiu, aby podporovala inovatívne koncepcie v oblasti uskladňovania tepelnej energie, ako je uskladňovanie tepla spojené s premenou na elektrickú energiu a uskladňovanie ľadu;

56. víta skutočnosť, že siete diaľkového vykurovania a chladenia budú oprávnené na financovanie v rámci revidovaného nariadenia o NPE, a vyzýva na ich zahrnutie ako potenciálnych projektov spoločného záujmu podľa nariadenia o TEN-E;

57. je presvedčený, že v súlade s technologickou neutralitou by sa mali podporovať technológie na uskladňovanie tepelnej energie s cieľom zlepšiť ich výkonnosť a spoľahlivosť a začleniť ich do existujúcich systémov zabezpečujúcich použiteľnú energiu; je presvedčený, že vývoj technológií na uskladňovanie tepelnej energie a ich uvádzanie na trh môže poskytnúť príležitosti pre spoločné projekty zamerané na podporu energetických partnerstiev medzi krajinami;

58. uznáva potenciál energeticky efektívnych budov, pokiaľ ide o uskladňovanie energie, ktorý majú vďaka materiálom účinným z hľadiska uskladňovania energie a tepelným alebo masívnym stavebným prvkom alebo uskladňovania studenej alebo horúcej vody; vyzýva Komisiu, aby podnietila renovácie v oblasti energetickej hospodárnosti v rámci svojej nadchádzajúcej stratégie pre vlnu renovácií a naliehavo vyzýva členské štáty, aby plnili svoje dlhodobé stratégie v oblasti renovácií a zároveň zohľadňovali potenciál budov v oblasti uskladňovania energie;

59. vyzýva Komisiu, aby zvážila úlohu infraštruktúry v oblasti uskladňovania tepelnej energie a vykurovania s cieľom zabezpečiť flexibilitu energetického systému v rámci nadchádzajúcej stratégie pre inteligentnú integráciu odvetví;

60. vyzýva členské štáty, aby zvážili všetky udržateľné a nákladovo efektívne technológie uskladňovania energie a možnosti zabezpečenia flexibility, a to vrátane tých, ktoré sú založené na teple, v súlade integrovaným prístupom k energetickým systémom pri premene svojich energetických systémov na vysoko energeticky efektívne hospodárstva založené na udržateľných zdrojoch energie v rámci svojich národných energetických a klimatických plánov;

Decentralizované uskladňovanie – úloha aktívnych spotrebiteľov

61. domnieva sa, že domáce batérie, domáce uskladňovanie tepla, technológia energetického prepojenia vozidiel a siete, inteligentné domáce energetické systémy, reakcia na strane spotreby a integrácia odvetví pomáhajú znižovať špičku spotreby energie, poskytujú flexibilitu a zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu pri zabezpečovaní toho, aby energetická sústava bola efektívna a integrovaná; domnieva sa, že včasná normalizácia nových zariadení, informácie pre spotrebiteľov a transparentnosť údajov spotrebiteľov, ako aj dobre fungujúce trhy s elektrickou energiou poskytujúce spotrebiteľom jednoduchý prístup budú z tohto hľadiska kľúčové; zdôrazňuje okrem toho úlohu aktívnych spotrebiteľských a občianskych energetických spoločenstiev v procese energetickej transformácie a domnieva sa, že by sa mali primerane podporovať;

62. berie na vedomie neochotu súkromných používateľov poskytovať batérie vlastných vozidiel pre služby uskladňovania energie, aj keby to bolo technicky uskutočniteľné; víta v tejto súvislosti stimuly pre flexibilitu poskytnuté spotrebiteľom podľa smernice (EÚ) 2019/944 (smernica o trhu s elektrinou) a vyzýva členské štáty, aby zaručili urýchlené a rozhodné vykonanie príslušných ustanovení; zdôrazňuje, že širšie uvedenie technológie energetického prepojenia vozidla a siete na trh si bude vyžadovať väčšiu interoperabilitu, a teda reguláciu alebo normy na úrovni celej EÚ, čím sa odstránia viaceré bariéry vrátane administratívnych, právnych a daňových;

63. uznáva prínos aktívnych spotrebiteľov k zabezpečeniu flexibility systému, a to napríklad prostredníctvom decentralizovaných a menších energetických riešení, a tým ich prínos k dosahovaniu klimatických a energetických cieľov; vyzýva členské štáty, aby podporovali zapojenie občanov do energetickej sústavy (napríklad daňovými stimulmi pre technológie uchovávania energie v batériách) a aby odstránili prekážky, ktoré spotrebiteľom bránia vo vlastnej výrobe energie alebo v jej spotrebe či uskladňovaní alebo v predaji vlastne vyrobenej elektrickej energie na trhu; vyzýva Komisiu, aby náležite monitorovala správne vykonávanie smernice o trhu s elektrinou a smernice (EÚ) 2018/2001 (smernica o obnoviteľných zdrojoch energie) pokiaľ ide o články ustanovujúce regulačný rámec pre samospotrebiteľov a energetické komunity;

64. zdôrazňuje, že decentralizované uskladňovanie energie je kľúčovou časťou riadenia strany spotreby; vyzdvihuje úlohu batérií elektrických vozidiel pri zabezpečovaní flexibility siete prostredníctvom inteligentného nabíjania a služieb pripojenia vozidla k X; vyzýva Komisiu, aby vytvorila podporný rámec, ktorý zabezpečí, aby výrobcovia elektrických vozidiel, nabíjací softvér a nabíjacia stanica umožňovali funkčnosť poskytovania týchto služieb a aby sa dosiahla plná interoperabilita v rámci revidovanej smernice o alternatívnych palivách;

65. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

 


 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Prostredníctvom európskeho ekologického dohovoru sa EÚ zaviazala k dekarbonizácii európskeho hospodárstvo a k tomu, že sa do roku 2050 stane uhlíkovo neutrálnou. To si vyžaduje urýchlený prechod z fosílnych palív ako primárneho zdroja energie na obnoviteľné zdroje energie. Vyšší podiel obnoviteľných zdrojov energie povedie k ďalšej decentralizovanej výrobe energie. Pri všetkých scenároch sa očakáva, že dekarbonizácia sa dosiahne najmä elektrifikáciou najväčších odvetví (energetika, doprava, vykurovanie a chladenie), čo povedie k masívnemu zvýšeniu dopytu po elektrickej energii: podľa Komisie sa dopyt po elektrickej energii do roku 2050 viac než zdvojnásobí. Keďže naším záväzkom je dekarbonizácia odvetvia energetiky, podiel elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie sa zvýši. Komisia očakáva, že do roku 2030 sa dosiahne 55 % podiel obnoviteľných zdrojov energie, pričom do roku 2050 to bude viac ako 80 %. Vyšší podiel obnoviteľných zdrojov energie povedie nevyhnutne k vyššej volatilite elektrizačnej sústavy. Vzhľadom na záväzok dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu je tak potrebné výrazne zvýšiť skladovaciu kapacitu s cieľom zabezpečiť bezpečnosť dodávok energie.

 

Zabezpečenie nepretržitej dodávky elektrickej energie musí byť našou prioritou. Okrem toho musí energia zostať pre občanov EÚ cenovo dostupná. Uskladňovanie energie zásadne prispeje k zníženiu extrémnych cien elektrickej energie tým, že sa vyrovná vysoký a nízky dopyt a ponuka. Bude potrebné uviesť na trh širokú škálu technológií uskladňovania energie, ktoré pokrývajú všetky charakteristiky týkajúce sa výkonu, kapacity a času odozvy, a umožnia tak zabezpečiť stabilitu siete, riadiť napätie, vytvoriť operačnú rezervu, uskutočniť distribúciu a redistribúciu, ako aj zabezpečiť transformáciu energie v maloobchode. Bude potrebné nielen krátkodobé, ale aj sezónne skladovanie energie počas niekoľkých mesiacov. Skladovanie môže byť službou pre prevádzkovateľa distribučnej siete (PDS), napr. pre riadenie preťaženia, alebo prevádzkovateľa prenosovej siete (PPS), pokiaľ ide o vyrovnávanie.

 

EÚ musí konať teraz. Cieľom tejto správy je analyzovať súčasné možnosti uskladňovania a predložiť Komisii a členským štátom odporúčania, ako v plnej miere využiť potenciál uskladňovania v EÚ. Ak sa bude uskladňovanie posudzovať len v rámci odvetvia elektriny, možnosti pružnosti budú obmedzené a veľmi nákladné. Prostredníctvom inteligentnej integrácie rôznych odvetví, napríklad premeny energie na plyn alebo premeny energie na teplo, bude k dispozícii viac technológií uskladňovania, ako je napríklad akumulácia tepla. Na zosúladenie rôznych aspektov, ako je efektívnosť, vplyv na životné prostredie, kompetencie a udeľovanie povolení, je potrebný komplexný prístup. Musí sa vykonať dôkladná a rozsiahla analýza každého typu technológií uskladňovania, najmä pokiaľ ide o vplyv na životné prostredie. Nesmie dôjsť k oslabeniu vysokých environmentálnych noriem v EÚ. Niektoré technológie uskladňovania, napríklad batérie, môžu za sebou zanechať veľkú uhlíkovú stopu, ktorá výrazne závisí od energetického mixu používaného na ich výrobu a metódy ťažby surovín. Spravodajkyňa preto navrhuje, aby Komisia vytvorila pracovnú skupinu, do ktorej budú zapojené všetky príslušné generálne riaditeľstvá, s cieľom vypracovať komplexnú stratégiu pre uskladňovanie energie. V tejto súvislosti by sa mala vykonať analýza životného cyklu všetkých dostupných alternatív uskladňovania so zameraním na ich uhlíkovú stopu.

 

Regulačné prekážky

 

Pokiaľ ide o hľadisko regulácie, EÚ musí odstrániť všetky možné prekážky, ktoré bránia rýchlemu využívaniu tohto potenciálu. V niektorých odvetviach sa už dosiahol významný pokrok vo vzťahu k tomu, aby boli regulačné požiadavky jednotnejšie. Napríklad v smernici o trhu s elektrinou sa stanovujú jasné pravidlá pre vnútorný trh s elektrinou. Pre zmenu paradigmy uskladňovania energie je veľmi potrebné, aby sa takéto ustanovenia začali rýchlo uplatňovať. Zostáva však vyriešiť niekoľko otázok, ako napríklad dvojité zdanenie a dvojité sieťové poplatky pre prevádzkovateľov uskladňovacích zariadení, ktoré sú hlavnou prekážkou v prístupe na tento nový trh.

 

So zreteľom na nadchádzajúcu revíziu smernice o zdaňovaní energie spravodajkyňa víta hodnotiacu správu Komisie, v ktorej sa uznáva potreba revízie, keďže smernica je zastaraná a umožňuje dvojité zdanenie poskytovateľov uskladňovacích zariadení. Spravodajkyňa sa domnieva, že poskytovanie uskladňovacích zariadení v rámci siete má spoločenský prínos, a preto požaduje zrušenie dvojitého zdanenia. Bude potrebné rozlišovať medzi bežnou spotrebou energie a uskladnením alebo premenou na účely uskladnenia.

 

Nariadenie o TEN-E sa musí urýchlene zrevidovať ešte pred prijatím ďalšieho zoznamu projektov spoločného záujmu. Kritériá na určenie týchto projektov neodrážajú záväzok Únie dekarbonizovať odvetvie energetiky. Tieto kritériá preto treba zosúladiť s cieľmi Únie v oblasti klímy a udržateľnosti. Uskladňovacie zariadenia môžu byť relevantné pre plánovanie siete a odvetvová integrácia si vyžaduje investície do nových sietí, napríklad do potrubí, ktoré sú prispôsobené na prepravu zeleného vodíka, alebo do tepelných sietí. Takéto projekty by sa preto mali stať oprávnenými pre zahrnutie do zoznamov projektov spoločného záujmu. Taktiež administratívne schvaľovacie postupy v členských štátoch výrazne prekračujú maximálne obdobia pre projekty spoločného záujmu stanovené v nariadení o TEN-E. Komisia by v tejto súvislosti mala preskúmať mechanizmy presadzovania.

 

Pokiaľ ide o financovanie výskumu, v minulosti sa ukázalo, že výskumné projekty financované z prostriedkov EÚ majú často ťažkosti s prístupom na trh. Spravodajkyňa víta vytvorenie Európskej rady pre inováciu. Okrem toho víta skutočnosť, že nový program Horizont Európa poskytne financovanie činností blízkych trhu.

 

Štátna pomoc bude potrebná najmä pre projekty uskladňovania, pri ktorých sa ešte nepreukázala ich pripravenosť na uvedenie na trh. Projekty uskladňovania nie sú v súčasnosti dostatočne upravené v usmerneniach o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia a energetiku na roky 2014 – 2020, ktoré sa skôr zameriavajú na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. To môže byť jedným z dôvodov, prečo bolo doposiaľ oznámených len niekoľko opatrení štátnej pomoci na projekty uskladňovania. Spravodajkyňa považuje za potrebné, aby sa pri preskúmaní uvedených usmernení zohľadnila úloha uskladňovania pri energetickej transformácii.

 

Keďže jedným z hlavných cieľov energetickej transformácie je cenová dostupnosť elektrickej energie, je rozumné zamerať sa na technológie, ktoré sú už na trhu, alebo budú čoskoro v prevádzke. To je dôvod, prečo sa táto správa zameriava na výber technológií.

 

Premena energie na plyn

 

Európa sa musí stať lídrom v odvetví ekologického vodíka. Ekologický vodík, vyrobený z vody za použitia elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, môže do elektrizačnej sústavy priniesť značnú flexibilitu. Moderné elektrolyzéry už existujú o výkone viacerých megawattov. Ekologický vodík umožňuje veľkú geografickú flexibilitu: môže sa vyrábať priamo pri zdroji elektriny (napr. vo veternom parku) a použiť buď priamo, uskladňovať – vo veľmi vysokých množstvách (napr. v prírodných jaskyniach) – alebo sa môže prepravovať na dlhé vzdialenosti bez výrazných strát. Môže sa potom použiť na rôzne účely, napríklad na dekarbonizáciu priemyselných procesov v energeticky náročných priemyselných odvetviach nahradením časti 15 miliónov ton vodíka používaného v rafinériách na celom svete; na nahradenie zemného plynu pri vykurovaní; ako palivo do automobilov; alebo ho možno opätovne premeniť na elektrinu. V súčasnosti neexistuje harmonizovaný rámec vymedzujúci normy alebo požiadavky pre premenu energie na plyn. Normy pre miešanie sa medzi členskými štátmi pohybujú medzi 5 % až 20 %.

 

Pre stimuláciu investícií do výroby ekologického vodíka, a teda pre vytvorenie príslušného trhu, má zásadný význam spoľahlivá infraštruktúra a harmonizované technické normy. Skôr, než sa začne premýšľať o výstavbe samostatnej siete na prepravu vodíka, mala by sa zvážiť možnosť využívať existujúcu sieť plynovodov. Na to, aby sa zabránilo narušeniu trhu, sú potrebné jasné pravidlá na určenie úloh jednotlivých aktérov na trhu, ktoré budú podobné revidovaným ustanoveniam v oblasti koncepcie trhu s elektrinou.

 

Batérie

 

Batérie možno použiť hlavne na krátkodobé využitie na zabezpečenie kvality elektriny v sieti, ako je napríklad riadenie frekvencie, vyrovnávanie špičkového zaťaženia alebo utlmenie fluktuácie, a to vďaka svojmu relatívne rýchlemu času odozvy. Niektoré scenáre predpokladajú, že do roku 2040 bude dopyt po lítium-iónových batériách do 4000 GWh v porovnaní so 78 GWh v súčasnosti. Lítium-iónové batérie sú v súčasnosti najmodernejšou technológiou používanou v elektrických vozidlách alebo v súkromných obydliach. Ich rozsah sa pohybuje od systémov 1-10 KW po systémy 1-50 MW. V ázijsko-tichomorskom regióne sa vyrába 85 % batériových článkov. Okrem toho sa päť základných surovín (lítium, nikel, kobalt, mangán a grafit) musí dovážať. Aby sa znížila závislosť od tretích krajín, je nevyhnutné podporovať rozvoj batérií a inovácie v EÚ. Spravodajkyňa preto víta Európsku alianciu pre batérie a strategický akčný plán pre batérie, ktoré by sa mali ďalej podporovať. Strategický akčný plán pre batérie, ktorý sa zameriava na suroviny, ťažbu, získavanie zdrojov, rafináciu, výrobu článkov a recykláciu, sa musí ešte viac posilniť. Lítium-iónové batérie vo významnej miere profitovali z výskumu. Okrem toho by Komisia mala prijať opatrenia, ktoré pomôžu vybudovať hodnotový reťazec pre batérie v Európe.

 

Na ďalšie zníženie závislosti od dovozu surovín naliehavo potrebujeme zlepšený rámec EÚ pre recykláciu použitých batérií vrátane osobitných ustanovení, napríklad pre lítium-iónové batérie, ktoré v súčasnosti chýbajú. Takéto ustanovenia by mohli pomôcť vytvoriť trh pre recykláciu lítium-iónových batérií. V tejto súvislosti spravodajkyňa víta nadchádzajúcu revíziu smernice o batériách a zdôrazňuje, že je dôležité odstrániť prekážky pre opätovné použitie a recykláciu. V kontexte revízie by sa mal zvážiť osobitný cieľ pre recykláciu lítium-iónových batérií.

 

Prečerpávacie vodné elektrárne

 

Prečerpávacie vodné elektrárne sú jednou z najstarších a najrozvinutejších spôsobov uskladňovania energie. S mierou efektívnosti 75 – 80 % tvoria 97 % súčasných zariadení na uskladňovanie energie v EÚ. Ide o osvedčený a účinný spôsob uskladňovania energie za konkurenčné ceny.

 

Hoci niektoré členské štáty svoj potenciál prečerpávajúcich vodných elektrární už do veľkej miery využili, stále existuje veľký potenciál, ktorý by sa mal v EÚ ďalej preskúmať, napríklad prostredníctvom dodatočnej modernizácie a renovácie, čo je vyvážený prístup, ktorý spája ochranu životného prostredia a zvýšenie potenciálu uskladňovania a jeho efektívnosť. Podľa štúdie Spoločného výskumného centra[19] existuje v EÚ pri niektorých scenároch potenciál pre 28 TWh, ak sa budeme sústrediť výhradne na prírodné rezervoáre. Ako súčasné výskumné projekty ukazujú, prečerpávacie vodné elektrárne nie sú obmedzené len na prírodné rezervoáre. Existujú výskumné projekty, ktoré na výrobu energie v prečerpávacích elektrárňach využívajú bývalé otvorené povrchové bane.

 

Akumulácia tepla

 

Akumulácia tepla, používaná napríklad pri diaľkovom vykurovaní, sa v súčasnosti používa v kombinácii s kombinovanou výrobou tepla a elektriny (KVET) na vykurovanie husto osídlených obytných oblastí; vykurovacia sústava sa používa na prepravu a zároveň ako jednotka pre uskladňovanie. Keďže ide o ďalšiu technológiu, ktorá sa ukázala ako veľmi efektívna, spravodajkyňa sa domnieva, že jej potenciál by sa mal ďalej preskúmať. Najmä obytné oblasti v blízkosti priemyselnej konurbácie sú ideálne na využívanie odpadového tepla z priemyselných procesov, ktoré možno uskladňovať a distribuovať na vykurovanie. Ďalšie formy akumulácie tepla, v podzemní alebo v izolovaných nádržiach, môžu poskytovať sezónne uskladňovanie energie.

 

Spravodajkyňa preto odporúča, aby sa ďalej rozvíjali siete diaľkového vykurovania, aby sa modernizovali a renovovali zastarané siete a aby sa zabezpečila ich oprávnenosť na financovanie. Preto víta začlenenie cezhraničných sietí diaľkového vykurovania do revidovaného nariadenia o NPE.

 

Úloha spotrebiteľov

 

Úloha decentralizovaného uskladňovania energie zo strany spotrebiteľov sa zvýši. Súkromné domácnosti môžu uskladňovať energiu, ktorú vyrábajú, napríklad z fotovoltických panelov, v domácich batériách pre vlastné neskoršie použitie. Môžu slúžiť aj ako uskladňovacie jednotky v sieti tým, že sieti ponúknu uskladňovaciu kapacitu batérií svojich elektronických vozidiel („energetické prepojenie vozidla a siete“). Autá sú zaparkované 96 % času a kapacita batérie parkovaných elektronických vozidiel sa môže použiť na vyrovnávanie siete. Inovatívne inteligentné nabíjanie už existuje a malo by byť široko dostupné, aby pre spotrebiteľov bolo atraktívne túto flexibilitu ponúkať.

 

 

 

 

 


 

 

 

PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB, KTORÉ SPRAVODAJCOVI POSKYTLI PODNETY

<FootprintIntro>Tento zoznam bol vypracovaný absolútne dobrovoľne na základe výlučnej zodpovednosti spravodajkyne. Spravodajkyňa pri príprave správy až po jej prijatie vo výbore získala podnety od týchto subjektov alebo osôb:</FootprintIntro>

Subjekt a/alebo osoba

Prof. Dr. Susanne Muhar, Prof. Dr. Stefan Schmutz / Univerzita prírodných zdrojov a vied o živej prírode (BUKO), Viedeň

Johannes Thema, Arjuna Nebel / Wuppertálsky inštitút

Doprava & Životné prostredie

Finnish Energy

WWF

EUROBAT

VERBUND AG

RWE

Európska komisia, GR COMP

EASE

AXPO

Illwerke/VKW

Európska komisia, GR ENER

Európska komisia, GR GROW

Rakúske ministerstvo pre poľnohospodárstvo, regióny a cestovný ruch

Rakúska komora zamestnancov

Rakúske federálne ministerstvo pre opatrenia v oblasti klímy, životné prostredie, energetiku, mobilitu, inovácie a technológie 

cyberGRID

E-Control

Energienetze Steiermark

Fachverband Gas Wärme

Industriellenvereinigung

Klima- und Energiefonds

OMV AG

Oesterreichs Energie

Österreichische Energieagentur

Österreichischer Biomasse-Verband

Ressl Holding GmbH

Umwelt Management Austria

Verband der öffentlichen Wirtschaft und Gemeinwirtschaft Österreichs

WWF Österreich

Wirtschaftskammer Österreich

Wien Energie

RAG Austria AG

Flexens

Eurelectric

 

 


INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia

29.6.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

53

3

15

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

François Alfonsi, Nicola Beer, Hildegard Bentele, Tom Berendsen, Vasile Blaga, Michael Bloss, Paolo Borchia, Marc Botenga, Markus Buchheit, Klaus Buchner, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Carlo Calenda, Andrea Caroppo, Maria da Graça Carvalho, Ignazio Corrao, Ciarán Cuffe, Josianne Cutajar, Martina Dlabajová, Christian Ehler, Niels Fuglsang, Lina Gálvez Muñoz, Claudia Gamon, Nicolás González Casares, Bart Groothuis, Christophe Grudler, András Gyürk, Henrike Hahn, Robert Hajšel, Ivo Hristov, Romana Jerković, Seán Kelly, Izabela-Helena Kloc, Łukasz Kohut, Zdzisław Krasnodębski, Andrius Kubilius, Miapetra Kumpula-Natri, Thierry Mariani, Marisa Matias, Eva Maydell, Georg Mayer, Joëlle Mélin, Iskra Mihaylova, Dan Nica, Angelika Niebler, Ville Niinistö, Aldo Patriciello, Mauri Pekkarinen, Tsvetelina Penkova, Morten Petersen, Markus Pieper, Clara Ponsatí Obiols, Sira Rego, Jérôme Rivière, Robert Roos, Jessica Stegrud, Beata Szydło, Riho Terras, Grzegorz Tobiszowski, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Isabella Tovaglieri, Henna Virkkunen, Pernille Weiss, Carlos Zorrinho

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mohammed Chahim, Jakop G. Dalunde, Eleonora Evi, Martin Hojsík, Elena Kountoura, Nils Torvalds

 


 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

53

+

EPP

Hildegard Bentele, Tom Berendsen, Vasile Blaga, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Maria Da Graça Carvalho, Christian Ehler, András Gyürk, Seán Kelly, Andrius Kubilius, Eva Maydell, Angelika Niebler, Aldo Patriciello, Markus Pieper, Riho Terras, Henna Virkkunen, Pernille Weiss

S&D

Carlo Calenda, Mohammed Chahim, Josianne Cutajar, Niels Fuglsang, Lina Gálvez Muñoz, Nicolás González Casares, Robert Hajšel, Ivo Hristov, Romana Jerković, Łukasz Kohut, Miapetra Kumpula-Natri, Dan Nica, Tsvetelina Penkova, Patrizia Toia, Carlos Zorrinho

RENEW

Nicola Beer, Martin Hojsík, Martina Dlabajová, Claudia Gamon, Bart Groothuis, Christophe Grudler, Iskra Mihaylova, Mauri Pekkarinen, Morten Petersen, Nils Torvalds

Greens

François Alfonsi, Michael Bloss, Klaus Buchner, Ciarán Cuffe, Jakop G. Dalunde, Henrike Hahn, Ville Niinistö

GUE

Elena Kountoura

NI

Ignazio Corrao, Eleonora Evi, Clara Ponsatí Obiols

 

3

-

ID

Markus Buchheit, Georg Mayer

ECR

Robert Roos

 

15

0

ID

Paolo Borchia, Andrea Caroppo, Thierry Mariani, Joëlle Mélin, Jérôme Rivière, Isabella Tovaglieri

ECR

Izabela-Helena Kloc, Zdzisław Krasnodębski, Jessica Stegrud, Beata Szydło, Grzegorz Tobiszowski, Evžen Tošenovský

GUE

Marc Botenga, Marisa Matias, Sira Rego

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

[1] Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 125.

[2] Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 54.

[3] Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82.

[4] Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39.

[5] Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129.

[6] Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, p. 51.

[7] Ú. v. EÚ L 266, 26.9.2006, s. 1.

[8] Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.

[9] Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.

[10] Prijaté texty, P9_TA(2020)0005.

[11] Prijaté texty, P9_TA(2019)0078.

[12] Prijaté texty, P9_TA(2019)0079.

[13] Prijaté texty, P8_TA(2019)0217.

[14] Prijaté texty, P8_TA(2018)0438.

[15] Ú. v. EÚ C 463, 21.12.2018, s. 10.

[16] Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, s. 23.

[17] Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, s. 35.

[18] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39).

[19] Marcos Gimeno-Gutiérrez, Roberto Lacal-Arántegui „Assessment of the European potential for pumped hydropower energy storage - A GIS-based assessment of pumped hydropower storage potential“ (vedecké a politické správy Spoločného výskumného centra 2013).

Posledná úprava: 7. júla 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia