SPRÁVA o maximalizácii potenciálu energetickej hospodárnosti fondu budov v EÚ

13.7.2020 - (2020/2070(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajca: Ciarán Cuffe

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o maximalizácii potenciálu energetickej hospodárnosti fondu budov v EÚ

(2020/2070(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a najmä na jej článok 194,

– so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Parlamentom, Radou a Komisiou na Sociálnom samite pre spravodlivé pracovné miesta a rast 17. novembra 2017 v Göteborgu,

– so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP21) v Paríži (Parížska dohoda),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2018 s názvom Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM(2018)0773),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (COM(2011)0571) a na environmentálnu stopu výrobku uvedenú v oznámení,

– so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 11/2020 z 28. apríla 2020 s názvom Energetická efektívnosť budov: naďalej je potrebné klásť väčší dôraz na nákladovú účinnosť,

– so zreteľom na závery Európskej rady z 12. decembra 2019,

– so zreteľom na závery Rady z 25. júna 2019 o budúcnosti energetických systémov v energetickej únii na účely zabezpečenia energetickej transformácie a dosiahnutia cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a po ňom,

– so zreteľom na Amsterdamský pakt, ktorým sa ustanovuje mestská agenda EÚ, dohodnutý na neformálnom stretnutí ministrov EÚ zodpovedných za mestské záležitosti 30. mája 2016,

 

– so zreteľom na Chartu z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest prijatú na neformálnom stretnutí ministrov zodpovedných za rozvoj miest, ktoré sa konalo 24. a 25. mája 2007,

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti zmenenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti[1],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov zmenenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti[2],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov[3],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013[4],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ[5],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou[6],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS[7],

– so zreteľom na smernicu Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny[8],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva[9],

– so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín[10],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore[11],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia[12],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o zmene klímy – dlhodobá strategická vízia Európy pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s Parížskou dohodou[13],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá v Európskej únii: čas konať![14],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2018 o urýchlení inovácií v oblasti čistej energie[15],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o novej koncepcii trhu s energiou[16],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o stratégii EÚ týkajúcej sa vykurovania a chladenia[17],

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A9–0134/2020),

A. keďže budovy sú zodpovedné za približne 40 % spotreby energie a 36 % emisií CO2 v EÚ, a preto je ich dôkladná renovácia – vrátane postupnej dôkladnej renovácie – kľúčová na dosiahnutie cieľa EÚ týkajúceho sa nulovej bilancie emisií skleníkových plynov do roku 2050;

B. keďže odvetvie stavebníctva je samostatným najväčším spotrebiteľom energie v EÚ a 97 % budov EÚ nie je energeticky hospodárnych, pričom každý rok sa dôkladne renovuje alebo postupne dôkladne renovuje len 0,2 % obytných budov v EÚ a keďže v roku 2050 bude stále stáť viac ako 94 % dnešných budov, pričom väčšina obytných domov, škôl a kancelárií, ktoré v tom čase budeme využívať, už bola postavená;

C. keďže vykurovanie priestorov a vody je zodpovedné za približne 80 % spotreby energie domácností, pretože polovica budov v EÚ má jednotlivé kotly nainštalované pred rokom 1992 a účinnosť 60 % alebo nižšiu, a keďže 22 % jednotlivých plynových kotlov, 34 % priamych elektrických ohrievačov, 47 % olejových kotlov a 58 % kotlov na uhlie je starších ako ich technická životnosť;

D. keďže zvýšená miera renovácií na takmer 3 % a renovácia 210 miliónov existujúcich budov by mohli vytvoriť až 2 milióny pracovných miest[18] v stavebnom odvetví, čo predstavuje približne 9 % HDP Únie a je dôležitou súčasťou stratégie obnovy po kríze spôsobenej COVID-19, a mohli by prispieť k čistému hospodárstvu v rámci Európskej zelenej dohody;

E. keďže monitorovacie stredisko EÚ pre budovy zohráva kľúčovú úlohu pri monitorovaní a zlepšovaní celkovej energetickej hospodárnosti budov v EÚ prostredníctvom údajov, ktoré sú spoľahlivé, konzistentné a ľahko porovnateľné;

F. keďže kvalita života všetkých občanov sa môže zlepšiť prijatím opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti fondu budov v EÚ, a preto hlavnou výzvou je odľahčiť zaťaženie domácností v Európskej únii, ktoré trpia energetickou chudobou a ktorých je podľa odhadov 50 miliónov, znížiť účty za energiu a zabezpečiť pohodlné, cenovo dostupné a energeticky hospodárne bývanie pre všetkých;

G. keďže Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že ľudia strávia približne 90 % svojho času vnútri obytných a nebytových budov a že viac ako pol milióna Európanov každý rok predčasne umiera z dôvodu nedostatočnej kvality ovzdušia vo vnútornom prostredí[19], a keďže riadne vetranie otváraním okien zlepšuje kvalitu ovzdušia v domovoch a takisto ich prirodzene osvetľuje, čím sa bývanie stáva zdravším, čo je podstatné, najmä počas súčasnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19;

H. keďže žiadal „aby sa smernica o energetickej efektívnosti (EED) a smernica o energetickej hospodárnosti budov preskúmali v súlade so zvýšenými ambíciami EÚ v oblasti klímy a aby sa posilnilo ich vykonávanie prostredníctvom záväzných vnútroštátnych cieľov“[20];

I. keďže zvýšenie o 282 miliárd EUR prostredníctvom investícií do obnovy európskeho fondu budov, ako aj inteligentná kombinácia dôsledného vykonávania existujúcich politík, nových politických iniciatív zameraných na postupné vyraďovanie najmenej energeticky hospodárnych budov, ďalšie a primerané mechanizmy financovania a investície do inovačných riešení sú nutné na dosiahnutie energeticky hospodárneho fondu budov, ako aj cieľa Únie v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2030;

J. keďže cieľom integrovaných programov renovácie (IPR) je, aby boli celostné, kládli na prvé miesto energetickú hospodárnosť, boli zamerané na širšie ekosystémy štvrtí, zahŕňali ambiciózne ciele znižovania spotreby energie pre jednotlivé budovy, a aby vychádzali z najlepších postupov, pričom sa chápu tak, že pozostávajú z troch hlavných pilierov:

a)  stavebná typológia a stavebné materiály, požadovanie dôkladnej znalosti veku, používania a metódy výstavby budov a potenciálu úspor energie, ktoré predstavujú, a opis druhov materiálov, ktoré sa majú použiť počas renovácie vrátane ich vplyvu na životný cyklus;

b)  poskytovanie udržateľných zdrojov energie a prístup k nim, a to na mieste a v blízkosti energie z obnoviteľných zdrojov vrátane systémov diaľkového vykurovania alebo chladenia alebo pomocou tepelnej kapacity budov, služieb komunikácie vozidla s okolím (vehicle-to-X) a iných možností flexibility umožňujúcich odvetvovú integráciu;

c)  prínos pre spoločenstvá/spoločnosť, konkrétne začlenenie miestnych spoločenstiev do všetkých projektov a programov energetickej renovácie s cieľom riešiť problémy, ako je energetická chudoba, nedostatok technických a/alebo finančných zdrojov, informačné medzery;

K. keďže vykonávaním tohto trojpilierového prístupu sa zabezpečí, že integrované programy renovácie budú navrhované a vykonávané spôsobom, ktorý sa zameriava na širšie prínosy, ktoré možno poskytnúť prostredníctvom energetickej renovácie ľuďom a spoločenstvám, ako sú energetická hospodárnosť, odolnosť voči zmene klímy, priemyselná konkurencieschopnosť, udržateľnosť, sociálne začlenenie a dostupnosť;

Štvrte a spoločenstvá

1. zdôrazňuje úlohu štvrtí a spoločenstiev, ako aj ďalších aktérov, ako sú miestne a regionálne orgány a MSP, v rámci IPR, ako aj holistický prístup k renovácii, s cieľom dosiahnuť do roku 2050 vysoko energeticky hospodárny a klimaticky neutrálny sektor budov v súlade so smernicou o energetickej hospodárnosti budov;

2. žiada, aby boli politiky v oblasti budov a renovácie holistické a inkluzívne, prispievali k cieľom EÚ v oblasti klímy, zahŕňali IPR začleňujúce miestne hodnotové reťazce, sociálne služby a cenovú dostupnosť, inteligentnú pripravenosť, primeranú, zdravú klímu vnútorného prostredia a kvalitu jeho životného prostredia, mobilitu, technické, priemyselné a energeticky hospodárne funkcie budov a umožnili výrobu a výmenu energie z obnoviteľných zdrojov na mieste alebo v blízkosti, a flexibilitu na strane dopytu, ako aj využívanie nadbytočného tepla a chladu z blízkych priemyselných zariadení, miestnych dopravných systémov alebo vodných ciest v prípadoch, keď to predstavuje udržateľnú možnosť;

3. zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú občania pri renovácii obytných budov, ako aj význam vytvorenia účinných nástrojov, najlepších postupov a sprístupnenia všetkých možných informácií a poznatkov na miestnej úrovni vrátane príležitostí týkajúcich sa technológií (t. j. inteligentných meračov); ďalej uznáva impulz, ktorý energetické spoločenstvá poskytujú tým, že zbližujú občanov, informujú ich a zapájajú ich do začatia ich vlastných renovácií a/alebo výroby energie z obnoviteľných zdrojov, a požaduje komplexný balík politických opatrení na rozšírenie týchto prístupov;

4. vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv, ktorý majú na štvrte gentrifikácia a vysťahovávanie obyvateľov v dôsledku renovácie budov, ako aj rodové rozdiely a situácia zraniteľných občanov; domnieva sa, že komunitný prístup sprevádzaný zárukami na regulačnej úrovni by mohol zachovať súčasné spoločenstvá a vytvoriť stimuly, ktoré sú nevyhnutné na maximalizáciu energetickej efektívnosti a na mobilizovanie potrebných súkromných a verejných investícií; zdôrazňuje, že je nutné podporovať najzraniteľnejších občanov tým, že sa im umožní prístup k dôstojným životným podmienkam, pohodliu a zdraviu, a zdôrazňuje dôležitú úlohu sociálneho bývania;

5. zdôrazňuje skutočnosť, že vlastníctvo budov, nájomné právo a počet vlastníkov a nájomcov, ako aj investičné príležitosti a systémy podpory bývania, meteorologické podmienky a energetické systémy sa v jednotlivých členských štátoch líšia; domnieva sa, že stratégia pre vlnu renovácií musí zohľadňovať rôzne okolnosti relevantné pre každý členský štát, a to aj v súlade s národnými energetickými a klimatickými plánmi (NEKP); zdôrazňuje najmä, že renovácie by nemali viesť k neúnosnému zaťaženiu nájomcov, pokiaľ ide o nájomné;

6. zdôrazňuje rozsah energetickej chudoby v celej Únii, ktorá podľa odhadov postihuje až 50 miliónov domácností[21]; domnieva sa, že vlna renovácií a nadchádzajúce iniciatívy by mali mať ako jeden zo základných cieľov ukončenie energetickej chudoby a zabezpečenie zdravých a bezpečných životných podmienok pre všetkých; víta zámer Komisie venovať osobitnú pozornosť obnove energeticky chudobných domácností a zdôrazňuje význam prijatia opatrení na úsporu energie, podpory energeticky účinných spotrebiteľských návykov a zmien v správaní; zdôrazňuje, že verejný sektor musí byť lídrom v tejto oblasti;

7. zdôrazňuje bezprostredný úspech jednotných kontaktných miest pre energetickú renováciu budov ako transparentných a prístupných poradenských nástrojov z pohľadu klienta, ktoré posilňujú združovanie projektov a reprodukovateľných modelov, poskytovanie informácií o financovaní treťou stranou, koordinácii a sprievodných renováciách, ako aj zabezpečovanie budovania kapacít pre obce a aktívne zapojenie – počas celého procesu –miestnych aktérov, ako sú energetické spoločenstvá, spotrebiteľské organizácie, miestne podnikateľské združenia, a to aj zo stavebného priemyslu, a bytové družstvá;

8. pripomína, že na dosiahnutie konkrétnych výsledkov v oblasti energetickej hospodárnosti súčasného fondu budov je nutné verejné i súkromné úsilie; zdôrazňuje, že je potrebné nielen vytvoriť, ale aj udržať jednotné kontaktné miesta s poradenskými službami, aby sa na trh neustále dostával rad projektov vrátane menších projektov; domnieva sa, že vytvorenie jednotného kontaktného miesta na regionálnej alebo miestnej úrovni zabezpečí lepší prístup k mechanizmom financovania;

9. víta návrh Európskej zelenej dohody o otvorených platformách; zdôrazňuje, že musia byť transparentné, viacúrovňové a inkluzívne a musia zahŕňať širokú škálu zainteresovaných strán a umožniť prekonanie roztrieštenosti v sektore budov; pripomína, že platformy musia slúžiť cieľu dosiahnuť do roku 2050 veľmi energeticky hospodárny a dekarbonizovaný fond budov, a domnieva sa, že by mali byť nástrojom na odstraňovanie prekážok renovácie a na zapojenie občanov v snahe dosiahnuť konsenzus na základe potrieb príslušného spoločenstva;

10. zdôrazňuje, že regionálne platformy by mali stanoviť merateľné ciele, pracovať na plánoch a organizovať pravidelné výmeny s existujúcimi akčnými platformami EED, EPBD a smernice o obnoviteľných zdrojoch energie[22], ako aj s existujúcimi agentúrami a orgánmi v členských štátoch s cieľom maximalizovať ich vplyv; je presvedčený, že platformy sú dôležitým nástrojom na vykonávanie integrovaných programov renovácie budov a na podporu členských štátov pri vykonávaní ich dlhodobých stratégií renovácie;

11. berie na vedomie novú Lipskú chartu, ktorá sa má prijať počas nemeckého predsedníctva, a súhlasí s názorom, že mestá zohrávajú kľúčovú úlohu pri dramatickom znižovaní emisií skleníkových plynov a zvyšovaní energetickej účinnosti; domnieva sa, že renovácia budov do veľkej miery prispeje k týmto cieľom, pričom bude podporovať spravodlivé, ekologické a produktívne mestá prostredníctvom odolných mestských štvrtí; vyzýva nemecké predsedníctvo Rady EÚ, Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že mestá budú vybavené potrebnými a priamo dostupnými zdrojmi financovania opatrení v oblasti renovácie, najmä vzhľadom na nutnosť hospodárskej obnovy;

12. vyzýva Komisiu, aby prijala politiku na uľahčenie IPR na komunitnej a regionálnej úrovni v členských štátoch, v ktorej sa stanovia dôkladné renovácie vrátane postupných dôkladných renovácií a v ktorej sa inkluzívnym a interaktívnym spôsobom zohľadnia potreby budov; zdôrazňuje príležitosť zabezpečiť viac riešení na mieste a v blízkom okolí, pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov, a príležitosť týkajúcu sa mechanizmov reakcie na dopyt prostredníctvom IPR; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila prácu na Dohovore primátorov a starostov o klíme a energetike a na nástroji EU City; v tejto súvislosti ďalej zdôrazňuje veľký význam urbánnej agendy a urbánneho partnerstva;

13. vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje miestne správy s cieľom zavádzať IPR na úrovni štvrtí a spoločenstiev, pričom do centra pozornosti budú postavení občania a renovácie sa primerane zosúladia s hmotným historickým dedičstvom (pamiatky a budovy) a od miestnych orgánov sa bude vyžadovať, aby poskytli spätnú väzbu o dosiahnutých výsledkoch, ako aj o najlepších postupoch pre budúcu tvorbu politík na vnútroštátnej úrovni;

14. vyzýva členské štáty, aby vytvorili rámec na prekonávanie oddelených pohnútok, napríklad poskytovaním presných informácií, vhodných stimulov a účinného presadzovania právnych predpisov[23], a aby primerane zohľadňovali rodiny a spoločenstvá žijúce v energetickej chudobe, a to prostredníctvom regulačného rámca na zabránenie vysťahovávaniu obyvateľov v dôsledku renovácie budov, napríklad tým, že sa bude vyžadovať, aby sa im vyhradil primeraný podiel dôkladne zrenovovanej podlažnej plochy budovy, alebo uprednostňovaním budov s vyššou spotrebou energie alebo vyšším energetickým odpadom pri vypracúvaní IPR, a prostredníctvom obmedzení zvyšovania nájomného za predpokladu, že to neobmedzí schopnosť vykonať renovácie zamerané na energetickú hospodárnosť;

15. vyzýva Komisiu, aby vytvorila podpornú službu pre občianske projekty renovácií a aby vydala vykonávacie usmernenia pre členské štáty, pokiaľ ide o koncepcie podporného rámca a rovnakých podmienok pre energetické spoločenstvá, ktoré sa zaviedli smernicou o trhu s elektrickou energiou[24] a smernicou o energii z obnoviteľných zdrojov, s cieľom zabezpečiť úspešnú realizáciu a v plnej miere uznať výhody občianskych projektov v oblasti energie;

16. vyzýva Komisiu, aby okamžite začala otvorené platformy, ako sa uvádza v oznámení o Európskej zelenej dohode, a aby tieto platformy zaradila do IPR ako kľúčovú prioritu; zdôrazňuje, že IPR by mali byť sprevádzané iniciatívami EÚ zameranými na šírenie najlepších postupov, ktoré sa týkajú reprodukovania programov, šírenia kapacít, integrácie odvetví a záruk pre spoločenstvá, ktoré čelia energetickej chudobe, a to v súlade so záväzkami smernice o energetickej hospodárnosti budov;

Financovanie

17. zdôrazňuje, že počiatočné investičné náklady, zložité systémy financovania, oddelené pohnútky (problém majiteľ budovy – nájomník), strednodobé/dlhodobé doby návratnosti, regulačné a administratívne prekážky, a to aj pri budovách s viacerými vlastníkmi, návrh existujúcej podpory a chýbajúci predvídateľný politický rámec pôsobia ako významné prekážky pre investície;

18. zdôrazňuje, že v súvislosti s obnovou po pandémii COVID-19 a vplyvom ochorenia na verejné a súkromné financie by systémy financovania mali stimulovať a uprednostňovať dôkladné renovácie – vrátane postupných dôkladných renovácií – zamerané na plnenie cieľov dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, a to s primeranými stimulmi a cieľmi, aby sa dosiahol veľmi energeticky hospodárny a dekarbonizovaný fond budov; domnieva sa, že je to predpokladom na to, aby sa renovácie budov považovali za udržateľné dlhodobé investície; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu ukazovateľov nákladovej účinnosti vrátane súvisiacich prínosov;

19. zdôrazňuje, že členské štáty by mali poskytnúť jasné usmernenia a načrtnúť merateľné a cielené opatrenia, ako aj presadzovať rovnaký prístup k financovaniu, a to aj pre segmenty vnútroštátneho fondu budov s najhoršími výsledkami, energeticky chudobných spotrebiteľov, sociálne bývanie a domácnosti, ktoré musia riešiť problém oddelenej pohnútky, pričom sa musí zohľadňovať cenová dostupnosť;

20. zdôrazňuje, že vlastníci domov, najmä z nízkopríjmových a energeticky chudobných skupín, bytové združenia a družstvá, poskytovatelia verejného bývania a miestne orgány by mali byť podporovaní pri zvyšovaní klimatickej odolnosti fondu ich budov a zastavaného prostredia, napríklad prostredníctvom grantov alebo finančných nástrojov založených na zásade doplnkovosti finančných prostriedkov viacročného finančného rámca (VFR), rozpočtov členských štátov a zdrojov súkromného sektora;

21. domnieva sa, že je potrebné stanoviť priority financovania renovácií zameraných na energetickú hospodárnosť v každom príslušnom európskom fonde, a že je nutná silná koordinácia s cieľom nájsť synergie, uľahčiť kombinované financovanie, združené projekty a vybudovať rad projektov, aby sa zabezpečilo včasné čerpanie finančných prostriedkov; vyzýva finančné inštitúcie, aby vyčlenili značné zdroje na budovanie kapacít a technickú pomoc; zdôrazňuje, že okrem sústavného a stabilného financovania na európskej, národnej a regionálnej úrovni, ako aj súkromných investícií, je potrebných najmenej 75 miliárd EUR ročne vo forme stimulov EÚ na zabezpečenie dôkladných renovácií s cieľom dosiahnuť veľmi energeticky hospodárny a dekarbonizovaný fond budov do roku 2050; vyzýva spoluzákonodarcov, aby zabezpečili potrebné financovanie v rámci európskeho plánu na oživenie hospodárstva, v neposlednom rade s cieľom pomôcť tým členom spoločnosti, ktorí by mali najväčší prospech z renovácií;

22. víta zistenia, ktoré preukazujú, že existuje cenová prémia za vysoko energeticky hospodárne budovy[25], ktorá zabezpečuje návratnosť investícií vlastníkom budov, ale uznáva nutnosť znížiť vo všeobecnosti náklady na bývanie, výstavbu a renovácie;

23. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť primeraný a jednoduchý prístup k úverom a finančným prostriedkom s cieľom pomôcť MSP, spoločenstvám a rodinám uskutočniť potrebné renovácie existujúceho fondu budov;

24. víta dostupné finančné možnosti renovácií budov, ako sú ekologické dotácie, daňové a úverové stimuly; uznáva úlohu európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) pri financovaní projektov v oblasti energetickej efektívnosti a pri vymedzovaní energetickej efektívnosti ako osobitného cieľa regionálneho rozvoja v období rokov 2021 – 2027; zdôrazňuje úlohu skupiny Európskej investičnej banky pri poskytovaní úverov, záruk a finančných nástrojov, ako sú nástroj Súkromné financovanie energetickej efektívnosti (PF4EE) a nástroj na zabezpečenie inteligentného financovania inteligentných budov, ako aj Fond InvestEU, ktoré takisto umožňujú financovanie projektov renovácie sociálneho bývania;

25. upozorňuje na osvedčené postupy členských štátov, napríklad používanie príjmov zo systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii, kombinované financovanie, zabezpečenie uznávania potrieb domácností s nízkym príjmom a využívanie regionálnych fondov EÚ ako záruk a revolvingových fondov; zdôrazňuje, že existuje možnosť financovať odbornú prípravu v oblastiach energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj v oblasti energetickej efektívnosti a efektívnosti zdrojov, a to v rámci Fondu na spravodlivú transformáciu;

26. zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť mieru čerpania prostriedkov odstraňovaním prekážok, najmä poskytovaním technickej pomoci, stanovením menej komplexných kritérií a zjednodušením kombinovaného financovania s ďalšími fondmi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že veľkosť projektov v rámci Európskeho nástroja miestnej pomoci v oblasti energie (ELENA) je naďalej značná a že menšie projekty a projekty týkajúce sa spoločenstiev potrebujú ďalšiu podporu a združovanie; domnieva sa, že nástroj EÚ City predstavuje potenciálne veľmi silný mechanizmus podpory na rozvoj IPR, ktorý by mal pokračovať a poskytovať podporu aj menším projektom;

27. uznáva dôležitú úlohu grantov pre výskum a inováciu, domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť nepretržité a stabilné financovanie IPR z európskych i vnútroštátnych zdrojov, bez prerušení v dôsledku rôznych opatrení v oblasti plánovania rozpočtu;

28. domnieva sa, že členské štáty musia zabezpečiť, aby všetky IPR vyčlenili finančné prostriedky na riešenie problému energetickej chudoby, dostupnosti a technických a infraštruktúrnych prekážok pre zraniteľné domácnosti a domácnosti s nízkym príjmom, čo im umožní využívať primerané, zdravé a energeticky hospodárne bývanie a byť súčasťou programov obnovy štvrtí; žiada rozvoj a výmenu najlepších postupov s inovačnými finančnými nástrojmi, ako sú financovanie a systémy v oblasti výroby energie vrátane hypotekárnych úverov efektívne využívajúcich energiu, úverov EuroPACE a úverov REnOnBill;

29. berie na vedomie úlohu regionálnych orgánov a Európskej investičnej banky pri poskytovaní finančnej podpory prostredníctvom úverov verejného sektora, ktoré podnietia komerčné banky, dôchodkové fondy a súkromný sektor, najmä MSP, aby ďalej investovali do renovácie budov, napríklad prostredníctvom verejných úverových záruk a inovačných metód financovania;

30. uznáva úlohu, ktorú môžu pri renováciách zohrávať nové obchodné modely, ako sú zmluvy o energetickej hospodárnosti, občianske renovácie, energetické spoločenstvá a spoločnosti poskytujúce energetické služby, a najmä mimosúvahové financovanie pre sociálne bývanie, bytové podniky a obchodné parky; zdôrazňuje, že je potrebné prepojiť intenzitu financovania s úrovňou energetickej hospodárnosti dosiahnutou v súlade s požiadavkami smernice o energetickej hospodárnosti budov, a navrhuje pridanie prémie za budovy s pozitívnou energetickou bilanciou; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vydala vykonávacie usmernenia týkajúce sa príslušných ustanovení v rámci balíka opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov, najmä aby vytvorila podporný rámec požadovaním pravidelných konzultácií s cieľom pochopiť potreby trhu, a nabádala ku kombinovaniu súkromných a verejných finančných prostriedkov, používaniu jasných vzorov zmlúv a osobitných postupov verejného obstarávania s ďalšími vysvetleniami správneho započítavania verejných investícií súvisiacich s hospodárnosťou budov;

31. vyzýva Komisiu, aby prehodnotila ciele v oblasti energetickej efektívnosti smerom nahor, ako sa požaduje v smernici o energetickej efektívnosti, počnúc zvýšením hlavného cieľa na rok 2030 na základe riadneho posúdenia vplyvu a predvídateľným spôsobom, a aby navrhla minimálne ročné miery renovácie budov a politické opatrenia, ktorými sa zabezpečia dôkladné renovácie – vrátane postupných dôkladných renovácií – vytvárajúc finančné spúšťače a stabilitu investícií;

32. žiada európske inštitúcie, aby zabezpečili, že príslušné finančné prostriedky nového viacročného finančného rámca (VFR) uprednostnia sumy vyčlenené na energetickú hospodárnosť a renovácie budov, s jasnými podmienkami a harmonogramami vrátane technickej pomoci, s cieľom zabezpečiť primeranú mieru čerpania; zdôrazňuje význam úniových investičných záruk, kombinovania zdrojov financovania, ako aj význam grantových komponentov, pokiaľ ide o začatie renovácií zameraných na energetickú hospodárnosť bývania; uznáva úlohu a úspešný model Európskeho fondu pre strategické investície (ktorý bude nahradený Fondom InvestEU); vyzýva na stanovenie priorít v oblasti financovania energetickej hospodárnosti budov v rámci zložky udržateľnej infraštruktúry InvestEU a na vyhradenie súm vyčlenených na energetickú hospodárnosť ako osobitný cieľ regionálneho rozvoja, ktorý sa musí zohľadniť v príslušných dohodách členských štátov o partnerstve podpísaných s Komisiou;

33. vyzýva Komisiu, aby odstránila finančné a nefinančné prekážky vyššej miery čerpania regionálnych finančných prostriedkov vyčlenených na integrovanú renováciu budov do roku 2021;

34. požaduje zintenzívnenie spôsobilosti nástroja ELENA a Európskej investičnej banky, aby miestnym orgánom poskytovali cielenú a priamu finančnú a technickú pomoc, ako aj osobitné usmernenia pre členské štáty v súvislosti s plánmi obnovy po pandémii COVID-19;

35. vyzýva Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť nasmerovania príjmov z ETS na opatrenia v oblasti energetickej hospodárnosti a renovácie budov – vrátane ochranných mechanizmov proti výkyvom – a uskutočniteľnosť vyčlenenia časti príjmov z aukcií na úrovni EÚ; vyzýva Európsku investičnú banku a vnútroštátne finančné inštitúcie, aby podporili vývojárov projektov počas celého projektového cyklu a stanovili pevný podiel grantov na zabezpečenie atraktívnosti a dostupnosti renovácií pre občanov;

36. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili pružné modely synergie rôznych finančných programov a nástrojov na financovanie energetickej hospodárnosti budov; okrem toho v súlade so správou Európskeho dvora audítorov[26] žiada o prijatie prístupu nákladovej účinnosti v prípade renovácií budov zameraných na energetickú hospodárnosť; nabáda na dôkladné monitorovanie nákladovej účinnosti operačných programov na základe nákladov na ušetrené jednotky CO2; ďalej sa domnieva, že Komisia by mala zabezpečiť, aby vnútroštátne správne orgány pri poskytovaní finančných prostriedkov EÚ na projekty renovácie dodržiavali zásady nákladovej účinnosti a účinnosti na účely úspory energie;

37. vyzýva Komisiu, aby ďalej uľahčila využívanie verejno-súkromných partnerstiev, ako je PF4EE, týkajúcich sa inteligentného a udržateľného financovania, a určila možné miestne investičné koncepcie;

38. vyzýva Komisiu, aby zrevidovala pravidlá EÚ v oblasti štátnej pomoci – a to aj pre investície zo strany malých a stredných podnikov (MSP) – s cieľom vytvoriť podporný rámec pre opatrenia v oblasti energetickej hospodárnosti a podporiť IPR – vrátane inštalácie alebo renovácie systémov diaľkového vykurovania – prostredníctvom zjednodušených postupov a primeraných prahových hodnôt, ako aj systémov vyraďovania zariadení na vykurovanie fosílnymi palivami a neúčinných zariadení v prípadoch, keď ich nahradí individuálne alebo spoločné vykurovanie pomocou energie z obnoviteľných zdrojov alebo prebytočného tepla; zdôrazňuje však, že každá revízia pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci musí v prvom rade prispievať k rovnakému zaobchádzaniu a zvýšenej hospodárskej súťaži;

Stavebné technológie a stavebné materiály

39. zdôrazňuje, že je potrebné znížiť náklady, skrátiť čas, zlepšiť účinnosť, spoľahlivosť a integráciu na zvýšenie IPR vytvorením otvorených a konkurencieschopných trhov s renováciou, priemyselne vyrobených, udržateľných prefabrikovaných prvkov, ako aj uznať potenciál existujúcich technológií pri začleňovaní energie z obnoviteľných zdrojov do stavebných materiálov, ktoré možno použiť ako viacfunkčné prvky pre renováciu existujúceho fondu budov, a zapojiť sa do sériových renovácií a renovácií celých obvodov; zdôrazňuje úlohu prefabrikácie zložiek mimo miesta renovácií pre zrýchlenie, rozsah a nákladovú účinnosť; konštatuje, že v členských štátoch existujú najlepšie postupy renovácie budov v rôznych segmentoch budov, ktoré je teraz nutné reprodukovať a rozširovať, aby sa dosiahli výsledky; zdôrazňuje prínos zvýšeného výskumného úsilia v tejto oblasti;

40. zdôrazňuje význam flexibility pri výbere technológií používaných na renovácie a výstavbu; domnieva sa, že na urýchlenie dekarbonizácie fondu budov by sa mali uplatňovať všetky dostupné technológie a prístup zameraný na cieľ; zdôrazňuje, že pri tejto dekarbonizácii zohráva kľúčovú úlohu využívanie energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje význam dekarbonizovaného diaľkového vykurovania a chladenia s integrovaným skladovaním pre užšie prepojené a integrovanejšie spoločenstvá; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby aktívne podporovali a stimulovali plné začlenenie energie z obnoviteľných zdrojov do odvetvia stavebníctva;

41. vyzýva Komisiu, aby podporovala programy výskumu a vývoja účinných stavebných materiálov, a berúc do úvahy sociálnu situáciu požaduje, aby sa vo vidieckych a vzdialených oblastiach zavádzal nízkonákladový vykurovací systém založený na energii z obnoviteľných zdrojov; poukazuje na najlepšie dánske postupy týkajúce sa dekarbonizácie vykurovania prostredníctvom komunitných sietí diaľkového vykurovania s pohonom na solárne teplo, tepelné čerpadlá a biomasu;

42. zdôrazňuje, že je potrebné informovať spotrebiteľov a stimulovať ich, aby nahradili staré, neefektívne technológie vykurovania a chladenia modernými, vysoko účinnými riešeniami založenými na energii z obnoviteľných zdrojov, najmä pri rozhodovaní o výmenách, pričom uznáva, že fosílne palivá, najmä zemný plyn, v súčasnosti zohrávajú úlohu, pokiaľ ide o vykurovanie v budovách; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli programy vyraďovania z prevádzky v súlade s obehovým hospodárstvom a aby používali označovanie účinnosti a poradenstvo počas bežných prehliadok s cieľom urýchliť výmenu; vyzýva členské štáty, aby ako súčasť svojich NEKP vypracovali plán postupného ukončenia technológií vykurovania a chladenia využívajúcich fosílne palivá;

43. poukazuje na vedúce postavenie Európy v oblasti fotovoltických panelov integrovaných do budov; navrhuje, aby sa všeobecne uznali technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov ako kľúčový strategický hodnotový reťazec, a ďalej navrhuje európsky program strechových solárnych systémov pre nadchádzajúcu vlnu renovácií;

44. zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa zásada prvoradosti energetickej efektívnosti začlenila do všetkých politík a opatrení, a to aj pri znižovaní energetických potrieb týkajúcich sa vykurovania, chladenia a teplej vody a používania energie na osvetlenie a vetranie – pričom by sa elektrifikácia zvyškového dopytu mala dosiahnuť vďaka energii z obnoviteľných zdrojov v kombinácii s tepelnými čerpadlami alebo účinnými systémami diaľkového vykurovania a chladenia využívajúcimi energiu z obnoviteľných zdrojov –, ako aj pri riadení zaťaženia a flexibilite;

45. zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť prekážky, zlepšiť prístup do siete vrátane, okrem iného, potreby harmonizácie a zjednodušenia povolení pre MSP, a zdôrazňuje potrebu plánovať IPR, aby sa dosiahli synergie, napríklad v oblasti prístupnosti budov, seizmickej a požiarnej bezpečnosti, elektromobility (vrátane predbežnej kabeláže a nabíjacích miest pre elektrické vozidlá), zlepšenia odolnosti budov voči zmene klímy, a to aj vytváraním zelených plôch, striech a stien, ktoré zlepšujú hospodárenie s vodou a pomáhajú zvyšovať biodiverzitu v mestách;

46. pripomína, že aspekty protipožiarnej bezpečnosti by sa mali zohľadniť počas projektovania, výberu materiálov, výstavby, renovácie a prevádzky budov s cieľom zlepšiť prevenciu, odhaľovanie, včasné odstraňovanie, evakuáciu, delenie na požiarne úseky, štrukturálnu bezpečnosť a boj proti požiarom, ako aj príslušné právomoci odborníkov zapojených do projektovania, výstavby a renovácie;

47. domnieva sa, že energeticky hospodárne budovy by mali byť zdravé, cenovo dostupné, bezpečné a udržateľné; zdôrazňuje význam vynaloženej energie, udržateľnosti budov, efektívneho využívania zdrojov, tepelnej pohody, zlepšenej kvality ovzdušia, zdravej klímy vnútorného prostredia, ako aj prístupov založených na životnom cykle v súlade s obehovým hospodárstvom, a zdôrazňuje, že je nutné, aby stratégia pre udržateľné zastavané prostredie uplatňovala holistický a integrovaný prístup; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité začleniť pasívne a prírodné prvky do projektovania budov, a zdôrazňuje obrovský potenciál využívania povrchu plášťa budovy, aby sa zastavané prostredie premenilo na decentralizovaného výrobcu energie z obnoviteľných zdrojov a aby sa pritom šetrili pozemky a krajinné oblasti;

48. zdôrazňuje potrebu primeraného riadenia a znižovania stavebného odpadu a odpadu z demolácie; konštatuje, že by sa mali vytvoriť systémy zberu a spätného zberu a zariadenia na triedenie, aby sa zabezpečilo primerané a bezpečné nakladanie so všetkým stavebným odpadom, ako aj systémy pre recykláciu alebo opätovné použitie stavebných materiálov, bezpečné zaobchádzanie, odstraňovanie a nahrádzanie nebezpečných látok v odpadových tokoch, s cieľom chrániť zdravie bývajúcich a pracovníkov, ako aj životné prostredie; domnieva sa, že by sa mal zaviesť systém označovania obehového hospodárstva založený na environmentálnych normách a kritériách, a to pre materiály podľa ich potenciálu na nekomplikované a nízkoenergetické opätovné zaradenie do hodnotového reťazca, najmä zohľadňujúc úlohu druhotných surovín; konštatuje, že existujúci prístup založený na vyhlásení o environmentálnych vlastnostiach výrobku sa musí rozšíriť a mal by sa použiť ako podklad pre posúdenie budovy, ako je rámec úrovne (úrovní) vytvorený Komisiou; vyzýva Komisiu, aby navrhla konkrétne opatrenia týkajúce sa týchto otázok ako súčasť akčného plánu pre obehové hospodárstvo a stratégie udržateľného zastavaného prostredia;

49. zdôrazňuje, že mestá budú v lete v dôsledku zmeny klímy čoraz viac vystavené vyšším teplotám; okrem toho zdôrazňuje viacnásobné prínosy riešení zelenej infraštruktúry pri zlepšovaní kvality ovzdušia, pohodlia a odolnosti voči zmene klímy, pri podstatnom znížení energetických požiadaviek, pri pomoci obnoviť vodný cyklus a podporiť mestskú biodiverzitu a zároveň prispievať k zásadám obehovosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stimulovali využívanie prírodných a nízkouhlíkových stavebných materiálov a zavádzanie zelených striech a stien, chladných povrchov a iných pasívnych techník počas veľkých stavebných renovácií a výstavby nových budov; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila tieto úvahy a podporovala ekologické infraštruktúrne riešenia v rámci iniciatívy týkajúcej sa vlny renovácií;

50. pripomína, že udržateľné stavebné materiály, ako je certifikované drevo, sú nevyhnutné na dosiahnutie nízkouhlíkového a trvácneho fondu budov, a že výstavba otvára príležitosť na ukladanie uhlíka do biologických stavebných výrobkov v rámci možností udržateľnej dostupnosti;

51. zdôrazňuje význam preskúmania existujúcich harmonizovaných noriem tak, aby sa vzťahovali na výkonnosť v oblasti udržateľnosti stavebných výrobkov, ktoré by mali byť v súlade so spoločným európskym prístupom, pokiaľ ide o výpočet životného cyklu, a existujúcimi európskymi normami, t. j. EN 15978 pre budovy a EN 15804 pre stavebné výrobky; zdôrazňuje, že pri navrhovaní renovácií by sa mal optimalizovať vplyv energie a klímy na celý životný cyklus budovy – v súlade s cieľmi obehového hospodárstva –,  pričom by sa mali zohľadniť vplyvy výroby, používania a návrhu na recyklovateľnosť, recykláciu stavebných výrobkov a odpadu a zariadení potrebných na opravu; vyzýva Komisiu, aby riešila tieto otázky v stratégii pre obehové hospodárstvo a aby do roku 2021 preskúmala nariadenie č. 305/2011 o harmonizovaných podmienkach uvádzania stavebných výrobkov na trh[27], s cieľom umožniť dobré fungovanie vnútorného trhu s týmito výrobkami a odmeňovať technologický výskum a inovácie zamerané na podporu renovácie a výstavby vysoko energeticky hospodárnych budov;

52. vyzýva Komisiu, aby ďalej určovala najlepšie postupy pre IPR, ktoré by zahŕňali aj historické budovy a budovy kultúrneho dedičstva; uznáva osobitosť a krehkosť budov dedičstva a domnieva sa, že v prevažnej väčšine prípadov je možné zladiť ochranu budov a vyššiu energetickú hospodárnosť, pričom zdôrazňuje, že renovácia budov dedičstva by sa mala vždy vykonávať v súlade s vnútroštátnymi pravidlami ochrany, Benátskou chartou z roku 1964 o ochrane a obnove pamiatok a sídiel a pôvodnou architektúrou;

53. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť skutočné úspory energie overovaním certifikovanými expertmi a monitorovaním energetickej hospodárnosti po renovácii, keďže sa tým zabezpečí vysoká kvalita renovácií, lepšie investičné príležitosti a vyššia nákladová účinnosť[28];

54. vyzýva členské štáty, aby maximalizovali a podporovali opätovné použitie, recykláciu a rekuperáciu materiálov, a to v rámci svojich stratégií obstarávania a projektov renovácie a výstavby financovaných z verejných zdrojov, napríklad preskúmaním cieľov zeleného verejného obstarávania[29], ako aj zefektívnením energetickej hospodárnosti, environmentálnych a sociálnych kritérií pre renovácie budov, a to pri súčasnom zabezpečení rovnakých podmienok vo verejných súťažiach; pripomína význam stavebných materiálov z miestnych zdrojov s cieľom zachovať stavebné tradície, zabezpečiť, aby materiály čo najviac zodpovedali klimatickým podmienkam každého regiónu,  ako aj s cieľom znížiť emisie a náklady na dopravu;

Normy, zručnosti a zdravé budovy

55. zdôrazňuje význam súvisiacich prínosov v súvislosti s požiadavkami na renováciu v hraničných bodoch, keďže tieto požiadavky nevedú len k úsporám energie, ale aj k zvýšeniu hodnoty majetku a podporujú prekonávanie prekážok, ako sú oddelené pohnútky; domnieva sa, že by sa mala uprednostňovať dôkladná renovácia vrátane postupnej dôkladnej renovácie najmenej hospodárnych budov, a to najmä stanovením minimálnych noriem pre energetickú hospodárnosť, ktoré sú nevyhnutné pre investície do renovácie, a mali by sa uplatňovať horizontálne a mali by vychádzať z existujúcich vnútroštátnych energetických štítkov; domnieva sa, že takéto opatrenia sú prínosom pre obyvateľov domov a mohli by občanom pomôcť vymaniť sa z energetickej chudoby[30]; konštatuje mimoriadne nízku úroveň dôkladných renovácií s očakávanou mierou 0,2 %; navrhuje preskúmanie a zavedenie minimálnych mier renovácií s cieľom splniť ciele v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050;

56. zdôrazňuje, že postupne sprísnené minimálne normy pre energetickú hospodárnosť budov pomáhajú realizovať dlhodobé stratégie renovácie – ak sú správne naplánované a postupne zavádzané – vytvárajú investičnú bezpečnosť pre trh, najmä ak ich sprevádza budovanie kapacít, poradenstvo prispôsobené konkrétnym potrebám, technická pomoc a finančná podpora;

57. požaduje silnejší prístup založený na dôkazoch, ktorý prostredníctvom spoľahlivých a posilnených údajov umožní presne odhadnúť energetickú hospodárnosť budov a nákladovo efektívne opatrenia, čím sa podporia rovnaké podmienky pre najlepšie postupy v nákladovo efektívnych riešeniach v EÚ;

58. je presvedčený, že zavedenie pasportu obnovy budovy s cieľom posilniť, koordinovať a sledovať sústavné zlepšovania a monitorovať dôkladnosť renovácie a energetickú hospodárnosť je prospešné pre vlastníkov domov, prevádzkovateľov budov a nájomníkov, ktorí by mali mať prístup k pasportu obnovy budovy; zdôrazňuje, že tento pasport obnovy by mal byť spoločným nástrojom EÚ prispôsobeným národným a regionálnym osobitostiam s cieľom riešiť výzvy, ktoré predstavuje rôznorodosť fondu budov, a mal by byť v súlade s existujúcou certifikáciou energetickej hospodárnosti budov;

59. zdôrazňuje, že je dôležité konsolidovať informácie o budovách do jednotného digitálneho nástroja; domnieva sa, že by to malo zahŕňať potenciál obehovosti materiálu, hodnotenie faktorov kvality ovzdušia vo vnútornom prostredí – a to aj z hľadiska zdravia a bezpečnosti – a spoľahlivé ukazovatele založené na existujúcich environmentálnych nástrojoch a normách;

60. zdôrazňuje význam a potenciál Fondu na spravodlivú transformáciu v kontexte plánu obnovy po kríze súvisiacej s pandémiou COVID-19, pokiaľ ide o odbornú prípravu a kvalifikáciu pracovníkov v odvetví stavebníctva a renovácií a zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu pracovníkov v postihnutých regiónoch, vrátane digitalizácie spoločností pri prechode na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo;

61. zdôrazňuje, že projekty renovácie budov by mali vždy viesť k zdravým budovám bez plesní a zohľadňovať kvalitu vnútorného prostredia; zdôrazňuje, že revízia noriem kvality ovzdušia, tepelných podmienok a iných aspektov zdravia a pohodlia vo vnútorných priestoroch vrátane denného svetla a mechanického vetrania prispieva k zdraviu a produktivite používateľov budov a zlepšuje ich pracovné a študijné výsledky, ako aj zaisťuje značné úspory v oblasti sociálneho zabezpečenia, a tým znižuje verejné výdavky členských štátov a je prospešná pre hospodárstvo EÚ a jej občanov ako celok;

62. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť primeranú úroveň know-how v oblasti údržby a využívania budov odborníkmi a užívateľmi budovy vrátane zmeny správania, aby bolo možné v plnej miere využívať výhody spojené so zvýšenou energetickou hospodárnosťou;

63. vyzýva Komisiu, aby začala iniciatívu EÚ v oblasti zručností a informácií v odvetví renovácií a budov, ktorá by zahŕňala rodovú dimenziu, s cieľom zapojiť zainteresované strany do rekvalifikácie, zvyšovania úrovne zručností a budovania kapacít, a to so zameraním na zamestnanosť, najmä s cieľom prilákať mladých ľudí do práce v odvetví renovácií; zdôrazňuje, že zabezpečenie kvality, súladu a bezpečnosti si vyžaduje, aby odborníci, ktorí sa zúčastňujú na fáze projektovania a výstavby/renovácie, mali primerané kompetencie a zručnosti, a aby to zahŕňalo aj sprostredkovateľov, ako sú montéri, architekti alebo dodávatelia; vyzýva členské štáty, aby vypracovali vnútroštátnu stratégiu na zlepšenie zručností v sektore stavebníctva so zameraním na energetickú hospodárnosť, udržateľnosť materiálov a obehovosť, pasívne techniky a integráciu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane vlastnej spotreby a digitálnych riešení a aby pracovníkom v mikropodnikoch a malých a stredných podnikoch poskytli osobitnú podporu;

64. vyzýva Komisiu, aby podporovala zručnosti a inovácie v rámci IPR prostredníctvom Fondu na spravodlivú transformáciu, cielených akcií v rámci akcií Marie Curie-Skłodowskej a programu Erasmus+ a aby zriadila misiu programu Horizont Európa na obnovu spoločenstiev a štvrtí, ako aj Výkonnú agentúru pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA), aby presadzovala a vykonávala strategickú alianciu zručností v stavebníctve zameranú na navrhovanie a poskytovanie spoločného obsahu odbornej prípravy s cieľom riešiť existujúce medzery v zručnostiach; rovnako vyzýva jednotlivcov, podniky a organizácie, aby využívali pilotný projekt pre zaručenie zručností a vzdelávania a podobné systémy odbornej prípravy, zlepšenia zručností a vzdelávania v odvetviach renovácií;

65. vyzýva Komisiu, aby do roku 2022 vydala dôkladné posúdenia vplyvu, pokiaľ ide o typológie budov, užívateľov a nájomníkov, a aby vytvorila legislatívny rámec, ktorým by sa pre existujúce budovy zaviedli minimálne normy pre energetickú hospodárnosť, ktoré sa postupom času sprísnia v súlade s cieľom na rok 2050; zdôrazňuje, že tieto normy by pomohli dosiahnuť vysoko energeticky hospodárny a dekarbonizovaný fond budov najneskôr do roku 2050 a mohli by zviditeľniť trh a zaistiť jeho bezpečnosť, pokiaľ ide o transformáciu existujúceho fondu budov; zdôrazňuje, že minimálne normy pre energetickú hospodárnosť na vnútroštátnej úrovni by mali byť sprevádzané komplexným balíkom politických opatrení zahŕňajúcim prinajmenšom informácie a poskytovanie personalizovaného poradenstva občanom a primeranej finančnej podpory;

66. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do roku 2025 zaviedli zrýchlené vydávanie digitálnych pasportov obnovy budovy vrátane časti poskytujúcej informácie o zlepšení kvality ovzdušia vo vnútorných priestoroch a o zdravých budovách;

67. vyzýva Komisiu, aby vytvorila „kalkulačku EÚ pre klímu“ ako súčasť jej vlny renovácií, ktorá zabezpečí presné a zrozumiteľné označovanie stavebných materiálov, výrobkov a služieb súvisiacich s renováciou fondu budov EÚ do roku 2050; zdôrazňuje, že kalkulačka EÚ pre klímu by mala zabezpečiť rovnaké podmienky pre kľúčových aktérov, ktorí sú súčasťou stopy skleníkových plynov IPR v rámci fondu budov EÚ (alebo s touto stopou súvisia), a že takýto „holistický prístup“ by pripravil cestu pozitívnym účinkom správania občanov, priemyslu a MSP v EÚ; zdôrazňuje, že táto koncepcia musí byť založená na zásadách obehového hospodárstva a hospodárstva založeného na životnom cykle, s cieľom stimulovať dopyt po tovare, ktorý je šetrný voči klíme a ktorý je vyrobený v Európe, čím sa posilní konkurencieschopnosť odvetvia stavebníctva EÚ; navrhuje Komisii, aby pri odhade emisií skleníkových plynov používala už známe vedecké metódy a inšpirovala sa napríklad svojou „environmentálnou stopou výrobku“;

68. žiada, aby nadchádzajúca revízia smernice o energetickej efektívnosti zahrnula do článkov 3, 5 a 18 zvýšenú úroveň ambícií a aby sa pri revízii smernice o energetickej hospodárnosti budov vypracoval nový prístup k vymedzeniu stavebných noriem, ktoré sú v súlade s cieľmi EÚ v oblasti energetiky a klímy;

69. vyzýva Komisiu, aby preskúmala vplyv osvedčení o energetickej hospodárnosti vo všetkých členských štátoch EÚ a aby posilnila existujúce ustanovenia; konštatuje, že spoľahlivosť, konzistentnosť a porovnateľnosť osvedčení o energetickej hospodárnosti v celej EÚ by sa mali zlepšiť, aby sa osvedčenia o energetickej hospodárnosti stali dôveryhodným trhovým nástrojom na posudzovanie hospodárnosti a kvality budov, najmä vo finančnom sektore;

Digitalizácia a spoľahlivé údaje

70. domnieva sa, že digitalizácia umožňuje aktívnu účasť občanov v energetickom systéme prostredníctvom distribuovanej výroby, uskladňovania, flexibility, ako aj integrácie a prepojenia odvetví; zdôrazňuje úlohu digitalizácie a údajov pri urýchlení plánovania, vykonávania, kontroly a monitorovania výsledkov renovačných plánov, ako aj pre efektívnejšie plánovanie a riadenie energetiky;

71. vyzýva Komisiu, aby skúmala spoľahlivosť a nedostatočný počet údajov týkajúcich sa budov a zohľadnila, ako môže ďalšie využívanie digitalizácie pozitívne prispieť k zabezpečeniu silného prístupu založeného na dôkazoch pri prijímaní politík týkajúcich sa energetickej hospodárnosti a renovácie; uznáva potrebu digitalizácie vnútroštátnych databáz osvedčení o energetickej hospodárnosti, údajov týkajúcich sa budov a ďalších informácií z oblasti stavebníctva, aby boli k dispozícii pri žiadosti o digitálny pasport budovy a iných aplikáciách týkajúcich sa inteligentných budov;

72. považuje „internet vecí“ za prostriedok na meranie skutočného vplyvu renovácie na energetickú hospodárnosť budov a faktor umožňujúci rozsiahle nákladovo efektívne stratégie renovácie; zdôrazňuje potenciálnu úlohu, ktorú by mohla zohrávať integrovaná umelá inteligencia pri analýze údajov a pri monitorovaní, riadení a úprave spotreby energie v budovách;

73. domnieva sa, že digitalizácia budov a stavebné technológie sú kľúčovou hnacou silou väčšej energetickej hospodárnosti; vyzýva všetkých dotknutých miestnych, regionálnych, národných a európskych aktérov, aby sa aktívne podieľali na podpore digitalizácie;

74. zdôrazňuje prínosy sietí s veľmi vysokou kapacitou pre komunikačnú infraštruktúru pri podpore inteligentných domov, ktoré sa chápu ako domy integrované do širšieho digitálneho energetického ekosystému, ktorý umožňuje budovám využívať a poskytovať inteligentné funkcie a umožňovať integráciu a úspory energie v rôznych odvetviach hospodárstva vrátane reakcie na strane dopytu a optimalizácie využívania energie vnútri budovy, ako sú inteligentné spotrebiče, domáce automatizačné zariadenia, elektrické tepelné čerpadlá, batériové akumulátory, nabíjacie stanice pre elektrické vozidlá a inteligentné merače a ďalšie digitálne technológie; víta cieľ revidovanej smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktorým je ďalšia podpora technológií inteligentných budov prostredníctvom indikátora inteligentnej pripravenosti ako podporného nástroja pri hodnotení inteligentnej pripravenosti budov a zvyšovaní informovanosti vlastníkov a obyvateľov budov o prínose systémov automatizácie a riadenia budov pre celkovú hospodárnosť budov, pričom uplatnenie týchto systémov podľa článkov 14 a 15 by sa malo rozšíriť;

75. zdôrazňuje význam inteligentných sietí, ktoré umožňujú efektívne začlenenie energie z obnoviteľných zdrojov do elektrických sústav, a nabáda k hľadaniu nových príležitostí s rozhraniami s prevádzkovateľmi prenosových/prepravných sústav a prevádzkovateľmi distribučných sústav pre lepšiu energetickú hospodárnosť a služby v oblasti elektrickej energie; zdôrazňuje, že inteligentné budovy pripojené k nano- alebo mikrosieťam môžu zabezpečiť lepšiu stabilitu dodávok elektrickej energie a dostupnosť vykurovacích/chladiacich systémov;

76. zdôrazňuje, že bývanie a práva spotrebiteľov si vyžadujú sociálne záruky, ochranu údajov, ochranu súkromia a súhlas, a to v súlade s všeobecným nariadením o ochrane údajov; zdôrazňuje, že digitálne riešenia poskytované počas renovácií by mali byť intuitívne, jednoduché a interoperabilné, pričom ich inštalácia musí byť sprevádzaná potrebnou odbornou prípravou, informáciami a podporou pre obyvateľov budov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potenciál neintruzívnych digitálnych technológií;

77. vyzýva Komisiu, aby v smernici o energetickej hospodárnosti budov zhodnotila potrebu preskúmať požiadavky nabíjacej infraštruktúry; zdôrazňuje, že inteligentná nabíjacia infraštruktúra je predpokladom zvýšenia čistej elektromobility;

Vlna renovácií

78. považuje vlnu renovácií za príležitosť na dosiahnutie energeticky hospodárneho a klimaticky neutrálneho fondu budov do roku 2050 prostredníctvom akčného plánu pre IPR so zameraním na spoločenstvá, najmä na spoločenstvá, ktoré čelia energetickej chudobe, a na zabezpečenie zdravých, dôstojných, cenovo dostupných a energeticky hospodárnych budov, v ktorých môžu ľudia dosiahnuť svoj plný potenciál v súlade s Európskou zelenou dohodou a v súlade s cieľom dosiahnuť nulovú bilanciu emisií do roku 2050, pričom tento akčný plán by sa mal môcť realizovať v plnej súčinnosti aj s novou priemyselnou stratégiou pre Európu, stratégiou pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu, stratégiou pre obehové hospodárstvo, Mechanizmom spravodlivej transformácie a nástrojmi obnovy, ako aj so stratégiami na prispôsobenie Európy digitálnemu veku;

79. je presvedčený, že vlna renovácií môže zmierniť vplyv krízy súvisiacej s pandémiou COVID-19, a to stimulovaním národných a miestnych hospodárstiev, a napríklad podporovaním kvalitných a dôležitých pracovných miest v odvetviach stavebníctva a energie z obnoviteľných zdrojov a podporou pracovníkov v mikropodnikoch, malých a stredných podnikoch (MSP), ktorí tvoria 97 % tohto sektora, a v konečnom dôsledku spúšťaním viacerých príležitostí a rôznych prínosov, ktoré by sa mohli dosiahnuť lepšou energetickou hospodárnosťou v európskom fonde budov vrátane sociálnych a environmentálnych súvisiacich prínosov; zdôrazňuje, že vlna renovácií môže zohrávať dôležitú úlohu pri udržateľnom oživení a môže byť ústredným prvkom všetkých plánov obnovy po pandémii COVID-19; zdôrazňuje preto, že Komisia by nemala odkladať tento návrh a mala by mať na starosti poskytnutie prehľadu o všetkých dostupných možnostiach financovania;

80. žiada ambiciózne vykonávanie balíka opatrení v oblasti čistej energie; zdôrazňuje úlohu NEKP pri maximalizácii príležitostí v sektore budov; potvrdzuje svoje odhodlanie podrobne sledovať vykonávanie tohto a všetkých ostatných ustanovení a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila presadzovanie opatrení obsiahnutých v revidovanej smernici o energetickej hospodárnosti budov;

81. vyzýva Komisiu, aby stanovila zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti ako základ procesu renovácie fondu budov EÚ v súlade s nariadením o riadení energetickej únie;

82. víta dlhodobé stratégie renovácie v členských štátoch pri stanovovaní míľnikov, rokov 2030 a 2040, na ceste k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality; vyjadruje znepokojenie nad značnými oneskoreniami niektorých členských štátov pri predkladaní ich dlhodobých stratégií renovácie; vyzýva tieto členské štáty, aby využili príležitosť na splnenie svojich právnych záväzkov vyplývajúcich zo smernice o energetickej hospodárnosti budov a predložili oneskorené dlhodobé stratégie renovácie; nabáda vlády, aby zaviedli inovatívne politiky s cieľom aktívne zapojiť občanov do programov energetickej efektívnosti; domnieva sa, že dlhodobé stratégie renovácie by sa mali uznať ako kľúčový nástroj plánovania, merania pokroku a dosahovania cieľov energetickej efektívnosti;

83. zdôrazňuje, že veľmi energeticky hospodárny dekarbonizovaný fond budov by sa mal dosiahnuť prostredníctvom výrazného zníženia spotreby energie, s vykonávaním silných a podporných politík v oblasti energetickej efektívnosti, pričom zvyškové potreby by sa mali pokryť energiou z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že renovácie budov by mali byť začlenené do širšieho úsilia o dekarbonizáciu energetického systému a mali by ísť ruka v ruke s investíciami do napríklad efektívnych miestnych energetických sústav a tepelných čerpadiel tým, že sa uplatní prístup systémov/obvodov, ktorý integruje všetky potenciálne opatrenia v oblasti efektívnosti, ako je rekuperácia prebytočného tepla; vyzýva členské štáty, aby definovali konkrétne opatrenia na využitie zisteného potenciálu vysoko efektívnej kogenerácie a diaľkového vykurovania; zdôrazňuje, že tento systémový prístup je potrebný na dosiahnutie prechodu na vysoko energeticky efektívne hospodárstvo plne založené na energii z obnoviteľných zdrojov a na zabezpečenie súladu s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na menej ako 1,5 °C;

84. víta oznámenie Komisie zamerané na podporu renovácií v školách, nemocniciach a bývaní pre ľudí v núdzi, a najmä pokiaľ ide o fond verejných budov, ktorý je často v najhoršom stave; zdôrazňuje však výzvu zaoberať sa veľkým fondom bytových budov, ktoré predstavujú 75 % zastavaného prostredia v EÚ;

85. súhlasí s analýzou, že existuje veľké množstvo prínosov, ktoré sprevádzajú renovácie zamerané na energetickú hospodárnosť v budovách, ako je lepšie vzdelávanie, rýchlejšia rekuperácia a odstránenie energetickej chudoby ľudí; poukazuje na zlepšenie kvality ovzdušia vo vnútornom a vonkajšom prostredí, znižovanie emisií, zvýšenie energetickej účinnosti, zlepšenie tepelnej pohody, zníženie závislosti od dovozu a zníženie energetickej chudoby; požaduje, aby sa tento prínos systematicky začleňoval do IPR;

86. vyzýva členské štáty, aby začali medziodvetvové komunikačné kampane prispôsobené jednotlivým krajinám o viacerých príležitostiach a rôznych výhodách, ktoré prináša zlepšená energetická hospodárnosť fondu budov, a aby takisto poskytovali informácie o jednotných kontaktných miestach a dostupných možnostiach financovania, a to aj na úrovni EÚ;

87. vyzýva Komisiu, aby začlenila opatrenia súvisiace s vlnou renovácií do nových a zrevidovaných právnych predpisov EÚ a preskúmala ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a v plnej miere pritom dodržiavala zásadu subsidiarity a nákladovú efektívnosť, s cieľom umožniť súčinnosť medzi rôznymi právnymi predpismi a nasmerovať ich na trajektóriu ku klimatickej neutralite, a aby zároveň zabezpečila, že renovácia budov bude začlenená ako kľúčová politika, aby sa prekonala medzera v cieľoch na rok 2030; zdôrazňuje potrebu finančnej podpory na zabezpečenie cenovej dostupnosti bývania pre vlastníkov a nájomcov;

88. vyzýva Komisiu, aby posúdila dlhodobé stratégie renovácie a vydala odporúčania pre členské štáty, v ktorých sa poukáže na existujúce nedostatky a najlepšie postupy; vyzýva členské štáty, aby monitorovali vykonávanie svojich dlhodobých stratégií renovácie a každých 5 rokov ich preskúmali v súlade s cyklom hodnotenia stanoveným Rámcovým dohovorom Organizácie Spojených národov o zmene klímy a v súlade s jeho mechanizmom zvyšovania cieľov, aby sa zabezpečilo dosiahnutie cieľa vysoko energeticky hospodárneho a klimaticky neutrálneho fondu budov; vyzýva členské štáty, aby prijali dlhodobé stratégie renovácie ako nástroj na vytvorenie hospodárskeho stimulu a spôsob obnovy a aby vyžadovali ich ambiciózne, podrobné a naliehavé dokončenie; vyzýva členské štáty, ktoré ešte nepredložili svoje dlhodobé stratégie renovácie, aby to urobili čo najskôr;

89. požaduje začlenenie odvetví stavebníctva a renovácie, najmä mikropodnikov, malých a stredných podnikov, do balíkov na podporu obnovy; žiada, aby sa v pláne hospodárskych stimulov uprednostňovali investície do renovácií budov smerom k vysoko energeticky hospodárnemu fondu budov založenému na energii z obnoviteľných zdrojov;

°

° °

90. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie všetkým inštitúciám EÚ a členským štátom.

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Dnes si občania viac ako kedykoľvek predtým vyžadujú a zaslúžia zdravé a bezpečné miesto, ktoré môžu volať svojím domovom. Investície do energetickej hospodárnosti môžu zabezpečiť kvalitné domovy s nižšími účtami za energiu. Môžu zlepšiť zdravie našich spoločenstiev a znížiť náš príspevok k zmene klímy.

 

V tejto správe sa skúma potenciál energetickej hospodárnosti budov a v kontexte súčasnej krízy sa naznačuje, že európska vlna renovácií by mohla pomôcť pri hospodárskom oživení vytváraním pracovných miest na miestnej úrovni, zvyšovaním zručností pracovníkov a budovaním odolných spoločenstiev.

 

Budovy spotrebúvajú približne 40 %[31] energie EÚ a sú tak najväčším spotrebiteľom energie v Európe. Vytvárajú 36 %[32] emisií CO2 v EÚ. Takmer 75 % fondu budov je energeticky nehospodárnych, pričom sa každoročne zrenovuje len 0,4 – 1,2 % fondu budov[33].

 

Renovácia existujúcich budov môže viesť k významným úsporám energie a mohla by znížiť celkovú spotrebu energie v EÚ o 26 %[34], ako aj zabezpečiť významné súvisiace prínosy prostredníctvom IPR. Medzi tieto prínosy patria zlepšenie kvality ovzdušia, zníženie emisií, vymanenie ľudí z energetickej chudoby, úspora nákladov, menšia závislosť od dovozu a odolnejšie energetické systémy.

 

Energetická chudoba postihuje každoročne milióny Európanov. Až 40 miliónov Európanov nemôže v zime dostatočne vykúriť svoje domovy[35] a 98 miliónov Európanov nemôže svoje domovy v lete dostatočne schladiť[36]. Približne 7 miliónov Európanov ročne dostane oznámenie o odpojení[37], čo má vplyv na ich telesné a duševné zdravie, a to najmä v súčasnom období krízy a karantény, počas ktorého treba nútené odpájania prerušiť. Cielené investície do najmenej energeticky hospodárnych budov, a to najmä na trhu s nájomným bývaním, môžu pomôcť ľuďom v zraniteľných situáciách, ktorí čelia energetickej chudobe.

 

Investície do energetickej hospodárnosti stimulujú hospodárstvo, najmä odvetvia stavebníctva a energie z obnoviteľných zdrojov, a vytvárajú približne 9 % HDP Európy a priamo zamestnávajú 18 miliónov ľudí[38]. Malé a stredné podniky by pocítili prínosy rozvoja trhu s renováciami, keďže do odvetvia stavebníctva EÚ prispievajú viac ako 70 percentami.

 

Okrem toho rozšírenie renovácií na úroveň potrebnú na dosiahnutie 80 percentného zníženia objemu energetického odpadu môže vytvoriť ďalších 1,3 – 1,4 milióna priamych miestnych pracovných miest[39]. To by poskytlo veľmi potrebný stimul pre európske hospodárstvo a povzbudilo ľudí po kríze, ktorú spôsobilo ochorenie COVID-19.

 

Legislatívny rámec prijatý v rámci balíka opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov si vyžaduje ambiciózne vykonávanie na úrovni členských štátov. Na dosiahnutie potenciálu energetickej hospodárnosti fondu budov v EÚ a na dosiahnutie klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050 treba ďalšie opatrenia. Na zvýšenie energetickej hospodárnosti existujúcich budov sú potrebné politické zmeny a podporné opatrenia na spustenie integrovaných programov renovácie. V rámci dlhodobých stratégií renovácie sa v členských štátoch musí riešiť strojnásobenie súčasných úrovní renovácie so zameraním sa na dôkladné renovácie, ako aj na odstránenie vnútroštátnych regulačných prekážok, ktoré bránia investíciám do energetickej hospodárnosti.

 

Energeticky hospodárne budovy môžu znížiť energetickú chudobu a emisie uhlíka. Cielené investície môžu pomôcť marginalizovaným a zraniteľným osobám a môžu prispieť k dosiahnutiu súčasných cieľov EÚ v oblasti klímy.

 

Tieto oblasti sú rozhodujúce pre úspešné začatie vlny renovácií, ktorá zlepší životy občanov, prispeje ku kvalite budov a pomôže naplniť ambície EÚ v oblasti klímy:

 

 Štvrte a spoločenstvá

Občania musia zohrávať ústrednú úlohu v úsilí o energetickú hospodárnosť. Nadchádzajúca iniciatíva Európskej komisie s názvom Vlna renovácií je súčasťou širšej Európskej zelenej dohody a môže sa výrazne posilniť prostredníctvom opatrení na vnútroštátnej a predovšetkým na miestnej úrovni. Energeticky hospodárne budovy sú prínosom pre všetkých občanov, a to najmä pre tých, ktorým hrozí energetická chudoba.

 

Aby bolo možné dosiahnuť úspech, treba vo všetkých členských štátoch šíriť najlepšie postupy, ako sú jednotné kontaktné miesta zamerané na informácie, poradenstvo a financovanie, ako aj diskusiu o osobitných potrebách príslušného spoločenstva. Ako úspešné sa ukázalo aj budovanie kapacít obcí a aktívne zapájanie miestnych aktérov, ako sú energetické spoločenstvá, bytové družstvá, miestne odvetvia a finančné subjekty.

 

Preto sú navrhované platformy pre oblasť renovácie určite užitočným nástrojom na rozvoj inkluzívnych komunitných integrovaných programov renovácie, ktoré môžu slúžiť ako vzor, môžu sa rozvíjať aj inde a môžu pomáhať pri tvorbe hodnotových reťazcov na miestnej a regionálnej úrovni.

 

 Financovanie

Financovanie má zásadný význam a na zabezpečenie dostatočnej energetickej hospodárnosti európskych budov do roku 2050 sú potrebné ročné výdavky vo výške aspoň 75 miliárd EUR vo forme samotných finančných stimulov EÚ[40]. Pokiaľ ide o financovanie renovácie na miestnej úrovni, úspešné boli iniciatívy niektorých členských štátov, ako napríklad iniciatíva s názvom Energiesprong v Holandsku, iniciatíva Nová zelená úspora v Českej republike a systémy obnovy mestských častí v Litve.

 

Fond na spravodlivú transformáciu a balíky na podporu obnovy môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri financovaní vlny renovácií. Existujúce nástroje, ako je európsky Kohézny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja, musia pokračovať vo financovaní programov v oblasti energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov.

Ich využívanie možno zvýšiť prostredníctvom technickej a organizačnej podpory, ktorá zníži byrokraciu, a spájaním projektov s cieľom prilákať finančné prostriedky. Úlohu pri dôkladných renováciách zohráva posilnenie financovania, ako stanovuje smernica o energetickej hospodárnosti budov.

 

Investície do budov a verejnej infraštruktúry po kríze musia sprevádzať investície do ľudí, a to zvyšovaním úrovne zručností obchodníkov a odborníkov v súvislosti s vlnou renovácií.

 

 Stavebné technológie a stavebné materiály

Inovácie budú hnacou silou vlny renovácií. Nové iniciatívy zo strany podnikov poskytujúcich energetické služby, energetických spoločenstiev občanov a agregátorov sú prínosom pre spotrebiteľov. Nové prístupy k prefabrikácii a sériovým renováciám znižujú náklady. Takéto prístupy musia slúžiť ako vzor a rozširovať sa, aby sa znížili náklady a vytvárali pracovné miesta.

 

V rámci integrovaných renovácií a z dôvodu nákladovej efektívnosti je logické využívať technológie, ktoré umožňujú flexibilitu a inštaláciu obnoviteľných zdrojov energie na mieste, s cieľom naraz pokryť zvyškový dopyt po energii i opatrenia v oblasti energetickej efektivity. Musia sa stanoviť pevné kvóty pre energiu z obnoviteľných zdrojov v budovách v súlade s potenciálmi určenými smernicou o obnoviteľných zdrojoch energie, aby sa zabránilo ďalším narušeniam a dodatočným nákladom a aby sa dosiahol klimaticky neutrálny fond budov.

 

Nový akčný plán Komisie pre obehové hospodárstvo zdôraznil úlohu stavebných materiálov, pokiaľ ide o tvorbu viac ako 35 % celkového množstva odpadu v EÚ. Do právnych predpisov EÚ preto treba zahrnúť zhodnocovanie odpadu, recykláciu stavebných materiálov, posudzovanie životného cyklu a zohľadnenie vynaloženej energie.

 

 Normy a zručnosti

Nové zručnosti sú prínosom pre vlnu renovácií. Je to príležitosť na veľmi potrebnú miestnu zamestnanosť v regiónoch a okresoch, ktoré prechádzajú spravodlivou transformáciou. Potrebný je program v oblasti zručností pre Európu, ktorý by mal obsahovať osobitný rodový rozmer s cieľom plne využiť jeho prínosy. Mal by tiež kombinovať existujúce fondy s novými možnosťami v rámci balíkov opatrení na podporu obnovy a Fondu na spravodlivú transformáciu.

 

V členských štátoch sa musia zaviesť zjednodušené normy a jasnejšie regulačné opatrenia. Z hľadiska úsilia Európy v oblasti dekarbonizácie sú kľúčové minimálne normy pre energetickú hospodárnosť. Ukázali sa ako úspešné v Holandsku, Spojenom kráľovstve a Belgicku a sprísnené normy sú cestou ku klimatickej neutrálnosti sektoru budov do roku 2050. V prípade ich zavedenia na hraničných bodoch, ako sú prenájom alebo predaj, určujú krivku transformácie každého segmentu budov v čase a umožňujú tvorcom politiky plánovať sprievodné opatrenia, technickú pomoc a finančnú podporu. Zabezpečujú tiež viditeľnosť a bezpečnosť trhu, pokiaľ ide o transformáciu existujúceho fondu budov, a môžu pomôcť chrániť nájomníkov pred nezdravými budovami a vysokými účtami za energie.

 

Hĺbková štúdia o vytvorení rámca pre postupne sprísnené minimálne normy pre energetickú hospodárnosť existujúcich budov, počnúc najmenej energeticky hospodárnymi budovami, by pomohla vlne renovácií.

 

Pokiaľ ide o finančnú dostupnosť, obsadenosť budov a stratégie renovácie, treba renovácie pravdepodobne rozdeliť na jednotlivé etapy. Zavedenie pasportu obnovy budovy ako nástroja na sledovanie ďalšieho zlepšovania a na monitorovanie dôkladnosti renovácie a energetickej hospodárnosti prospieva vlastníkom domov a prevádzkovateľom budov a malo by sa stať požiadavkou v celej EÚ.

 

 Digitalizácia

Digitálne technológie môžu zvýšiť energetickú efektívnosť celého energetického systému a umožniť flexibilitu, integráciu sektora a riadenie dopytu. Vznik výrobcov-spotrebiteľov môže v prípade náležitého riadenia umožniť občanom stať sa súčasťou energetickej transformácie a využívať výhody účasti na projektoch energetického spoločenstva alebo flexibility na strane dopytu. Inteligentné merače a online aplikácie zvyšujú energetickú hospodárnosť a posilňujú postavenie spotrebiteľov, sú však potrebné regulačné záruky na ochranu bývania a práv spotrebiteľov.

 

 Vlna renovácií

V záujme úspešnosti Európskej zelenej dohody je potrebný rámec, ktorý usmerní členské štáty, ako aj podniky a ktorý bude obsahovať aj sociálny rozmer. Aby bolo možné pomôcť priemyslu a ľuďom zotaviť sa z krízy, vytvoriť nové pracovné miesta a posilniť sa, musia integrované politiky zohľadňovať dôležité súvisiace prínosy renovácie budov, ako je obnovenie komunitných štruktúr a vymanenie ľudí z energetickej chudoby.

 

Okrem toho sa politiky nemôžu spoliehať na výmenu najlepších postupov ani výlučne na predkladanie akčných plánov, ale musia byť sprevádzané konkrétnymi právnymi predpismi, vyčlenením finančných prostriedkov a stanovením plánovaných cieľov. Je veľmi dôležité okamžite vykonať revíziu právnych predpisov v oblasti energetiky a klímy smerom k ich vyššej náročnosti vrátane minimálnych noriem pre energetickú hospodárnosť a iných nástrojov, ktoré umožnia investorom a spoločenstvám zapojiť sa do integrovaných programov renovácie, s cieľom zaručiť, aby bol náš fond budov do roku 2050 klimaticky neutrálny.

 

Snaha o podporu vlny renovácií si vyžaduje úplné a ambiciózne vykonávanie balíka opatrení v oblasti čistej energie, ako aj prijatie zásady prvoradosti energetickej efektívnosti. Členské štáty by mali vo svojich národných energetických a klimatických plánoch v plnej miere uznať potenciál zvýšenej energetickej hospodárnosti v sektore budov a každých päť rokov preskúmať a aktualizovať svoje dlhodobé stratégie renovácie. To môže pomôcť zabezpečiť, aby boli dôsledne a reálne dosahované stanovené ciele. Ak by sa takého preskúmanie neuskutočňovalo, viedlo by to len k preneseniu našej súčasnej zodpovednosti v oblasti klímy na ďalšie generácie.

 

Spravodajca ďakuje všetkým, ktorí prispeli k vypracovaniu tejto správy vstupnými údajmi a teší sa na budúce výzvy v tejto oblasti.

 

 

 

PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB, KTORÉ SPRAVODAJCOVI POSKYTLI PODNETY

Tento zoznam bol vypracovaný absolútne dobrovoľne na základe výlučnej zodpovednosti spravodajcu. Spravodajca pri príprave správy až po jej prijatie vo výbore získal podnety od týchto subjektov alebo osôb:

Subjekt a/alebo osoba

Európsky ústav pre hospodárnosť budov – BPIE

SolarPower Europe

Európska aliancia spoločností pre energetickú hospodárnosť budov –EuroACE

Renovate Europe

Úrad pre európsku politiku WWF

Climate Action Network – CAN Europe

Tipperary Energy Agency

European electrical contracting sector (Európska sieť dodávateľov elektrickej energie) – EuropeOn

Smart Energy Europe – SmartEn

Koalícia pre úsporu energie

Európske hnutie Priatelia Zeme – Friends of the Earth Europe (FOEE)

Koalícia RightToEnergy

Rockwool

Európska federácia národných združení pracujúcich s bezdomovcami – FEANTSA

Európska konfederácia staviteľov (EBC)

Gas Reseau Distribution de France – GRDF

Európska komisia: GR ENER, GR CLIMA, GR GROW, GR REFORM

Projekt v oblasti regulačnej pomoci (RAP)

Európska rada pre geotermálnu energiu (EGEC)

Európske združenie výrobcov minerálnej vlny – EURIMA)

Spoločnosť Saint-Gobain

Euroheat and Power

Európska nadácia pre klímu (ECF)

Housing Europe

Európska aliancia za úsporu energie – EU-ASE

Spoločné výskumné centrum (JRC)

Európska organizácia spotrebiteľov –BEUC

Európska federácia družstiev na získavanie energie z obnoviteľných zdrojov – Rescoop

Knauf Insulation

Fire Safe Europe – FSEU

Aliancia pre moderné budovy

Energetické mestá

Dohovor primátorov a starostov

Eurogas

 

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, VEREJNÉ ZDRAVIE A BEZPEČNOSŤ POTRAVÍN (29.6.2020)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

o maximalizácii potenciálu energetickej hospodárnosti fondu budov v EÚ

(2020/2070(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Maria Spyraki 

 

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže budovy predstavujú 40 % spotreby energie a 36 % emisií CO2 v EÚ a keďže viac ako 35 % budov EÚ je starších ako 50 rokov a 75 % je energeticky nehospodárnych, pričom ročná miera renovácií je v členských štátoch len 0,4 až 1,2 %;

B. keďže pandémia COVID-19 zdôraznila význam dôraznejších a koordinovanejších opatrení EÚ v oblasti zdravia, čo by sa malo prejaviť aj v politike v oblasti budov;

1. víta oznámenie vlny renovácií v rámci európskej zelenej dohody; naliehavo vyzýva Komisiu, aby toto oznámenie predložila, tak ako bolo plánované, vzhľadom na jeho obrovský potenciál na stimulovanie skutočného a miestneho hospodárstva po COVID‑19, pričom zároveň vytvára iné súvisiace prínosy, ako napríklad zlepšenie kvality ovzdušia a zníženie emisií skleníkových plynov a zdravotných rizík, v súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy a životného prostredia a Parížskou dohodou; víta cieľ Komisie, ktorým je aspoň zdvojnásobiť ročnú mieru renovácie existujúceho fondu budov a usilovať sa o dosiahnutie 3 %, a zdôrazňuje význam ročného cieľa renovácie verejných budov vo výške 3 %; vyzýva členské štáty, aby výrazne zintenzívnili plány rozsiahlej renovácie podľa národných plánov v oblasti energetiky a klímy (NEKP) a dlhodobých stratégií renovácie (LTRS) s cieľom dosiahnuť dekarbonizovaný fond budov s budovami s takmer nulovou spotrebou energie v súlade s cieľmi Únie v oblasti dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050; vyzýva tie členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby čo najskôr predložili svoje NEKP a LTRS ;

2. zdôrazňuje, že vlna renovácií by mala byť prioritnou oblasťou budúcich plánov hospodárskej obnovy, pretože má potenciál nielen zlepšiť energetickú efektívnosť, ale aj stimulovať hospodársku činnosť prostredníctvom podpory vysokokvalitných pracovných miest v odvetví stavebníctva, obnoviteľných zdrojov energie a MSP, urýchľovať obehovosť v odvetví stavebníctva a jeho dekarbonizáciu, bojovať proti energetickej chudobe a poskytovať zdravé, dôstojné, cenovo dostupné a vysoko efektívne budovy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci oživenia zabezpečili primerané financovanie a vypracovali jasné usmernenia o tom, ako dosiahnuť, aby budúca vlna renovácií bola úspešná;

3. zdôrazňuje, že opatrenia, ktoré sa majú prijať v rámci iniciatívy renovácie budov, by mali zohľadňovať rôzne okolnosti relevantné pre každý členský štát, ako je diverzita budov, vlastnícke štruktúry, poveternostné podmienky, energetické systémy a investičné príležitosti;

4. víta nový akčný plán Komisie pre obehové hospodárstvo, v ktorom sa zdôrazňuje úloha konštrukčných a stavebných materiálov pri vytváraní viac ako 35 % celkového množstva odpadu v EÚ a používaní približne 50 % všetkých vyťažených materiálov, a konštatuje, že mnohé stavebné materiály sú energeticky náročné a môžu mať vysokú uhlíkovú stopu; zdôrazňuje, že zavádzanie udržateľných a inovatívnych stavebných materiálov si vyžaduje vypracovanie harmonizovaných noriem, ktoré vytvoria jednotný trh s týmito výrobkami; konštatuje, že v právnych predpisoch EÚ by sa mal uplatňovať racionalizovaný medziodvetvový prístup, pokiaľ ide o zhodnocovanie, recykláciu, opätovné použitie a posudzovanie životného cyklu stavebných materiálov, s prihliadnutím na ich vplyv vrátane trvácnosti, energie, efektívnosti zdrojových materiálov a nebezpečných látok, pričom by sa zároveň malo stimulovať používanie materiálov z miestnych zdrojov; zdôrazňuje, že počas všetkých fáz životného cyklu nových a existujúcich budov je potrebné optimálne riadenie vodných zdrojov, odpadu, energie a materiálnych zdrojov, a vyzýva Komisiu, aby tieto aspekty zohľadnila v nadchádzajúcej stratégii zastavaného prostredia;

5. domnieva sa, že vlna renovácie je príležitosťou na urýchlenie obehovosti v odvetví stavebníctva, a preto vyzýva Komisiu, aby navrhla konkrétne opatrenia ako súčasť akčného plánu pre obehové hospodárstvo a udržateľnej stratégie v oblasti životného prostredia; zdôrazňuje potrebu obmedziť stavebný a demolačný odpad; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili zavedenie systémov nakladania s odpadom a demolácie vrátane recyklácie alebo opätovného použitia stavebných materiálov a bezpečnej manipulácie, odstraňovania a nahradenia nebezpečných látok v tokoch odpadu; zdôrazňuje význam vývoja netoxických stavebných materiálov a vystupňovania nahrádzania rizikových látok s cieľom chrániť zdravie obyvateľov a pracovníkov, ako aj životné prostredie;

6. domnieva sa, že účtovanie stavebných emisií v systéme EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) by si najprv vyžadovalo hlbšiu analýzu; vyjadruje výhrady týkajúce sa jeho možnej nákladovej efektívnosti a vplyvu;

7. domnieva sa, že by sa mal zaviesť systém označovania obehového hospodárstva založený na environmentálnych normách a kritériách pre materiály podľa ich potenciálu na nekomplikované a nízkoenergetické opätovné zaradenie do hodnotového reťazca, najmä zohľadňujúc úlohu druhotných surovín, ako aj nebezpečných látok; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam nadchádzajúcich konzultácií a preskúmania nariadenia o stavebných výrobkoch; zdôrazňuje úlohu ekologického verejného obstarávania udržateľných výrobkov pri podpore efektívneho využívania zdrojov a energetickej účinnosti; konštatuje, že existujúci prístup založený na vyhlásení o environmentálnych vlastnostiach výrobku sa musí rozšíriť a mal by sa použiť ako podklad pre posúdenie budovy, ako je rámec úrovne (úrovní) vytvorený Komisiou;

8. zdôrazňuje, že je nedostatok spoločných právnych predpisov EÚ o nakladaní so stavebným odpadom a odpadom z demolácií; konštatuje, že by sa mali vytvoriť systémy zberu a spätného prijímania a triediace zariadenia, aby sa zabezpečilo primerané a bezpečné nakladanie so všetkými stavebným odpadom; vyzýva Komisiu, aby navrhla konkrétne opatrenia týkajúce sa týchto otázok ako súčasť akčného plánu pre obehové hospodárstvo a stratégie udržateľného zastavaného prostredia;

9. zdôrazňuje rozsah energetickej chudoby v celej EÚ, ktorý podľa odhadov postihuje až 50 miliónov domácností; je presvedčený, že vlna renovácií a súvisiace nadchádzajúce iniciatívy by mali mať ako jeden zo základných cieľov ukončenie energetickej chudoby a zabezpečenie zdravých a bezpečných životných podmienok pre všetkých; víta zámer Komisie venovať osobitnú pozornosť renovácii energeticky chudobných domácností; zdôrazňuje, že verejný sektor musí byť lídrom v tejto oblasti; domnieva sa, že prijatie opatrení na úsporu energie a energeticky účinných spotrebných návykov by mohlo výrazne znížiť energetickú chudobu a mohlo by prispieť k zvýšeniu potenciálu lepších zdravotných podmienok;

10. je presvedčený, že renovácie budov by mali prispievať aj k zlepšeniu kvality ovzdušia, bezpečnosti a zdravotných podmienok vo vnútri budov; opakuje svoju výzvu na zvýšenie noriem kvality ovzdušia v súlade s usmerneniami WHO a zdôrazňuje, že tieto normy by mali prispieť aj k zlepšeniu kvality ovzdušia v budovách, ako aj k tepelnej a vizuálnej kvalite vo vnútorných priestoroch;

11. zdôrazňuje, že mestá budú v lete v dôsledku zmeny klímy čoraz viac vystavené vyšším teplotám; okrem toho zdôrazňuje viacnásobné výhody riešení zelenej infraštruktúry, ktoré môžu priniesť zlepšenia v oblasti kvality ovzdušia, pohodlia a odolnosti voči zmene klímy, podstatne znížiť energetické požiadavky, pomôcť obnoviť vodný cyklus a podporiť mestskú biodiverzitu a zároveň prispievať k zásadám obehovosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stimulovali využívanie prírodných a nízkouhlíkových stavebných materiálov a zavádzanie zelených strešných krytín a stien, chladných povrchov a iných pasívnych technológií počas veľkých stavebných renovácií a výstavby nových budov; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila tieto úvahy a podporovala ekologické infraštruktúrne riešenia v rámci iniciatívy zameranej na renováciu;

12. uznáva potenciál systému pasov renovácie budov na zvyšovanie energetickej účinnosti fondu budov a pri poskytovaní dlhodobých plánov hĺbkovej obnovy vlastníkom; zdôrazňuje význam konsolidácie stavebných informácií v jednotnom digitálnom nástroji s cieľom prekonať súčasnú fragmentáciu na trhu; domnieva sa, že by to malo zahŕňať potenciál obehovosti materiálu, hodnotenie faktorov kvality vnútorného ovzdušia a robustné ukazovatele založené na existujúcich environmentálnych nástrojoch a normách; berie na vedomie potenciál harmonizovaných minimálnych noriem energetickej hospodárnosti pri zohľadnení rôznych miestnych podmienok, najmä klimatických podmienok a zdôrazňuje význam materiálových pasov a rozvoja celoeurópskej otvorenej normy pre informácie o obsahu stavebných výrobkov s cieľom podporiť používanie netoxických a recyklovateľných materiálov; konštatuje, že obehové hospodárstvo by malo prispieť k tomu, aby sa materiály využívali obehovo a aby sa posilnila recyklačná kapacita;

13. zdôrazňuje, že vlastníci domov, najmä z nízkopríjmových a energeticky chudobných skupín, bytové združenia a družstvá, poskytovatelia verejného bývania a miestne orgány by mali dostať podporu pri zvyšovaní klimatickej odolnosti fondu ich budov a zastavaného prostredia, napríklad prostredníctvom grantov alebo finančných nástrojov založených na zásade doplnkovosti finančných prostriedkov viacročného finančného rámca (VFR), rozpočtov členských štátov a zdrojov súkromného sektora;

14. zdôrazňuje úlohu skupiny Európskej investičnej banky pri poskytovaní pôžičiek, záruk a finančných nástrojov, ako sú nástroj Private Finance for Energy Efficiency (PF4EE) a nástroj na zabezpečenie inteligentného financovania inteligentných budov, a tiež v rámci investícii prostredníctvom InvestEU, ako aj v rámci Investičného plánu pre zelenú dohodu, pri financovaní malých, nákladovo efektívnych a sociálnych iniciatív a služieb týkajúcich sa obnovy sociálnych bytov; podporuje rozvoj flexibilných finančných platforiem s cieľom poskytnúť úplné riešenia, ktoré umožnia miestnym bankám, finančným sprostredkovateľom a spoločnostiam poskytujúcim energetické služby zhromažďovať ich investície s cieľom mobilizovať atraktívne produkty financovania pre energiu z obnoviteľných zdrojov a energetickú efektívnosť; berie na vedomie správu Európskeho dvora audítorov z 28. apríla 2020 o energetickej efektívnosti budov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pri prideľovaní rozpočtových prostriedkov na projekty sa nezohľadňuje analýza nákladov a prínosov; vyzýva preto členské štáty, aby zohľadnili technické usmernenia Komisie týkajúce sa financovania; je znepokojený skutočnosťou, že Komisia nie je schopná posúdiť príspevok rozpočtu EÚ k cieľu EÚ v oblasti energetickej účinnosti, čo je následkom nedostatočného monitorovania, a preto vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zlepšenie monitorovania;

15. zdôrazňuje, že úspech iniciatívy týkajúcej sa vlny renovácie budov závisí od zapojenia všetkých aktérov v hodnotovom reťazci; zdôrazňuje, že najmä menšie a stredné projekty si vyžadujú dodatočnú podporu a technickú pomoc pri prístupe k financovaniu; zdôrazňuje preto význam jednotných kontaktných miest pre poskytovanie informácií, poradenstva a budovania kapacít na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

16. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali hĺbkovú renováciu, a to aj prostredníctvom ďalšej stimulácie investícií do tepelnej izolácie a integrácie energie z obnoviteľných zdrojov, podpory priemyselnej kapacity inovatívnych stavebných materiálov a systémov prostredníctvom finančných prostriedkov na výskum a zručnosti technologicky neutrálnym spôsobom, keďže pomáhajú poskytovať integrované riešenia, ktoré možno využiť na urýchlenie rozsiahlych renovácií, a prepojením hypotekárnych úverov na nákup existujúcich neefektívnych budov s grantmi na investície do hĺbkovej energetickej renovácie;

17. vyzýva nadchádzajúce nemecké predsedníctvo Rady, aby podporovalo integrovanú renováciu budov a ich vedľajšie prínosy spolu s novou Lipskou chartou s cieľom pomôcť ekonomikám EÚ zotaviť sa, najmä MSP, a poskytnúť všetkým občanom cenovo dostupné, pohodlné a vysoko výkonné domy a prístup k energii z obnoviteľných zdrojov;

18. konštatuje, že možnosti overovania environmentálnych vlastností výrobkov vstupujúcich na trh Únie sú obmedzené, najmä výrobkov z tretích krajín; domnieva sa preto, že je nutné sledovať dodávateľské reťazce a na hraniciach EÚ kontrolovať aktuálne podmienky ťažby, spracovania a prepravy výrobkov;

19. uznáva potenciál certifikovaného dreva ako záchytu uhlíka z klimatického hľadiska a ako udržateľného stavebného materiálu, ktorý nahradí materiály s vysokými emisiami uhlíka; zdôrazňuje, že drevo ako stavebný materiál a ako biomasa vo výrobe energie by sa malo využívať len v medziach udržateľnej dostupnosti;

20. zdôrazňuje, že digitálne technológie môžu zefektívniť výstavbu a prevádzku budov a tým pomôcť pri dosahovaní cieľov úspor energie; vyzýva Komisiu, aby podporovala zavedenie spoločných zásad verejného obstarávania a pravidiel na digitalizáciu špecifikácií budov vrátane energetickej hospodárnosti;

21. poznamenáva, že existujú prekážky brániace investíciám v oblasti energeticky účinnej renovácie, ako sú oddelené stimuly, vysoké investičné náklady, strednodobá/dlhodobá návratnosť; nabáda Komisiu, aby vypracovala trhový politický rámec na podporu investícií a miestnych inovačných iniciatív, najmä v dôsledku krízy COVID-19 a jej vplyvu na verejné a súkromné financie; je pevne presvedčený, že akékoľvek zvýšené regulačné zaťaženie alebo krátkodobé náklady musia byť spojené s dlhodobými finančnými stimulmi;

22. zdôrazňuje potrebu podpory pri obnove budov kultúrneho dedičstva na účely zlepšenia energetickej účinnosti pri dodržiavaní požiadaviek na ochranu a zachovanie budov kultúrneho dedičstva;

23. poznamenáva, že vplyv zmeny klímy a extrémne počasie, napríklad záplavy, vysoká rýchlosť vetra a vlny horúčav, už spôsobujú značné škody na budovách; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť silné prepojenie medzi adaptáciou a zmierňovaním v sektore budov, čím sa vytvoria osobitné stimuly pre investície, ktoré dosiahnu oba ciele;

24. berie na vedomie potenciál budov v oblasti uskladňovania energie vďaka masívnym stavebným prvkom;

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	29.6.2020
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	77 2 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Nikos Androulakis, Bartosz Arłukowicz, Margrete Auken, Simona Baldassarre, Marek Paweł Balt, Aurelia Beigneux, Monika Beňová, Sergio Berlato, Malin Björk, Simona Bonafè, Delara Burkhardt, Pascal Canfin, Sara Cerdas, Mohammed Chahim, Tudor Ciuhodaru, Nathalie Colin-Oesterlé, Miriam Dalli, Esther de Lange, Christian Doleschal, Marco Dreosto, Bas Eickhout, Eleonora Evi, Agnès Evren, Fredrick Federley, Pietro Fiocchi, Catherine Griset, Jytte Guteland, Teuvo Hakkarainen, Martin Hojsík, Pär Holmgren, Jan Huitema, Yannick Jadot, Adam Jarubas, Petros Kokkalis, Athanasios Konstantinou, Ewa Kopacz, Ryszard Antoni Legutko, Peter Liese, Sylvia Limmer, Javi López, César Luena, Fulvio Martusciello, Liudas Mažylis, Joëlle Mélin, Silvia Modig, Dolors Montserrat, Alessandra Moretti, Dan-Ștefan Motreanu, Jutta Paulus, Stanislav Polčák, Jessica Polfjärd, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Sándor Rónai, Rob Rooken, Silvia Sardone, Christine Schneider, Günther Sidl, Nicolae Ştefănuță, Nils Torvalds, Edina Tóth, Véronique Trillet-Lenoir, Petar Vitanov, Alexandr Vondra, Mick Wallace, Pernille Weiss, Michal Wiezik, Tiemo Wölken, Anna Zalewska
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Michael Bloss, Asger Christensen, Margarita de la Pisa Carrión, Sven Giegold, Kateřina Konečná, Danilo Oscar Lancini, Ulrike Müller, Lídia Pereira, Maria Spyraki
Náhradník (čl. 209 ods. 7) prítomný na záverečnom hlasovaní	Ciarán Cuffe

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

77	+
PPE	Bartosz ARŁUKOWICZ, Nathalie COLIN-OESTERLÉ, Christian DOLESCHAL, Agnès EVREN, Adam JARUBAS, Ewa KOPACZ, Esther de LANGE, Peter LIESE, Marian-Jean MARINESCU, Fulvio MARTUSCIELLO, Liudas MAŽYLIS, Dolors MONTSERRAT, Dan-Ștefan MOTREANU, Lídia PEREIRA, Stanislav POLČÁK, Jessica POLFJÄRD, Christine SCHNEIDER, Maria SPYRAKI, Edina TÓTH, Pernille WEISS, Michal WIEZIK
S&D	Nikos ANDROULAKIS, Marek Paweł BALT, Monika BEŇOVÁ, Simona BONAFÈ, Delara BURKHARDT, Sara CERDAS, Mohammed CHAHIM, Tudor CIUHODARU, Miriam DALLI, Jytte GUTELAND, Javi LÓPEZ, César LUENA, Alessandra MORETTI, Sándor RÓNAI, Günther SIDL, Petar VITANOV, Tiemo WÖLKEN
RENEW	Pascal CANFIN, Asger CHRISTENSEN, Fredrick FEDERLEY, Martin HOJSÍK, Jan HUITEMA, Ulrike MÜLLER, Frédérique RIES, María Soraya RODRÍGUEZ RAMOS, Nicolae ŞTEFĂNUȚĂ, Nils TORVALDS, Véronique TRILLET-LENOIR
ID	Simona BALDASSARRE, Aurelia BEIGNEUX, Marco DREOSTO, Catherine GRISET, Danilo Oscar LANCINI, Joëlle MÉLIN, Silvia SARDONE
VERTS/ALE	Margrete AUKEN, Michael BLOSS, Ciarán CUFFE, Bas EICKHOUT, Sven GIEGOLD, Pär HOLMGREN, Yannick JADOT, Jutta PAULUS
ECR	Sergio BERLATO, Margarita DE LA PISA CARRIÓN, Pietro FIOCCHI, Ryszard Antoni LEGUTKO, Alexandr VONDRA, Anna ZALEWSKA
EUL/NGL	Malin BJÖRK, Petros KOKKALIS, Kateřina KONEČNÁ, Silvia MODIG, Mick WALLACE
NI	Eleonora EVI, Athanasios KONSTANTINOU

 

2	-
ID		Sylvia LIMMER
ECR		Rob ROOKEN

 

1	0
ID	Teuvo HAKKARAINEN

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	6.7.2020
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	57 7 12
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	François Alfonsi, Nicola Beer, Hildegard Bentele, Tom Berendsen, Vasile Blaga, Michael Bloss, Manuel Bompard, Paolo Borchia, Marc Botenga, Markus Buchheit, Klaus Buchner, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Carlo Calenda, Andrea Caroppo, Maria da Graça Carvalho, Ignazio Corrao, Ciarán Cuffe, Josianne Cutajar, Nicola Danti, Pilar del Castillo Vera, Martina Dlabajová, Christian Ehler, Niels Fuglsang, Lina Gálvez Muñoz, Claudia Gamon, Jens Geier, Nicolás González Casares, Bart Groothuis, András Gyürk, Henrike Hahn, Robert Hajšel, Ivo Hristov, Ivars Ijabs, Romana Jerković, Eva Kaili, Seán Kelly, Izabela-Helena Kloc, Łukasz Kohut, Zdzisław Krasnodębski, Andrius Kubilius, Miapetra Kumpula-Natri, Thierry Mariani, Marisa Matias, Eva Maydell, Georg Mayer, Joëlle Mélin, Iskra Mihaylova, Dan Nica, Angelika Niebler, Ville Niinistö, Aldo Patriciello, Mauri Pekkarinen, Mikuláš Peksa, Tsvetelina Penkova, Markus Pieper, Clara Ponsatí Obiols, Jérôme Rivière, Robert Roos, Sara Skyttedal, Maria Spyraki, Jessica Stegrud, Beata Szydło, Riho Terras, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Marie Toussaint, Isabella Tovaglieri, Henna Virkkunen, Pernille Weiss, Carlos Zorrinho
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Izaskun Bilbao Barandica, Eleonora Evi, Fredrick Federley, Klemen Grošelj, Elena Kountoura, Edina Tóth

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V  GESTORSKOM VÝBORE

57	+
EPP	Hildegard Bentele, Tom Berendsen, Vasile Blaga, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Maria Da Graça Carvalho, Pilar Del Castillo Vera, Christian Ehler, András Gyürk, Seán Kelly, Andrius Kubilius, Eva Maydell, Angelika Niebler, Aldo Patriciello,  Markus Pieper, Sara Skyttedal, Maria Spyraki, Riho Terras, Edina Tóth, Henna Virkkunen, Pernille Weiss
S&D	Carlo Calenda, Josianne Cutajar, Niels Fuglsang, Lina Gálvez Muñoz, Jens Geier, Nicolás González Casares, Robert Hajšel, Ivo Hristov, Romana Jerković, Eva Kaili, Łukasz Kohut, Miapetra Kumpula-Natri, Dan Nica, Tsvetelina Penkova, Patrizia Toia, Carlos Zorrinho
RENEW	Nicola Beer, Izaskun Bilbao Barandica, Nicola Danti, Fredrick Federley, Claudia Gamon, Klemen Grošelj, Ivars Ijabs, Iskra Mihaylova, Mauri Pekkarinen
Greens	François Alfonsi, Michael Bloss, Klaus Buchner, Ciarán Cuffe, Henrike Hahn, Ville Niinistö, Mikuláš Peksa
GUE	Elena Kountoura
NI	Ignazio Corrao, Eleonora Evi, Clara Ponsatí Obiols

 

7	-
RENEW	Bart Groothuis
ECR	Izabela-Helena Kloc, Zdzisław Krasnodębski, Robert Roos, Jessica Stegrud, Beata Szydło, Evžen Tošenovský

 

12	0
RENEW	Martina Dlabajová
ID	Paolo Borchia, Markus Buchheit, Andrea Caroppo, Thierry Mariani, Georg Mayer, Joëlle Mélin, Jérôme Rivière, Isabella Tovaglieri
GUE	Manuel Bompard, Marc Botenga, Marisa Matias

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

• [1] Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 210.
• [2] Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 75.
• [3] Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82.
• [4] Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1.
• [5] Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 125.
• [6] Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 54.
• [7] Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5.
• [8] Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, p. 51.
• [9] Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.
• [10] Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.
• [11] Prijaté texty, P9_TA(2020)0001.
• [12] Prijaté texty, P9_TA(2019)0078.
• [13] Prijaté texty, P8_TA(2019)0217.
• [14] Prijaté texty, P8_TA(2018)0438.
• [15] Ú. v. EÚ C 463, 23.5.2018, s. 10.
• [16] Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, s. 23.
• [17] Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, s. 35.
• [18] Ürge-Vorsatz Diana, Tirado-Herrero Sergio, Fegyverneky Sándor, Arena Daniele, Butcher Andrew a Telegdy Almos, Employment Impacts of a Large-Scale Deep Building Energy Retrofit Programme in Hungary, (Vplyv rozsiahlej dôkladnej energetickej renovácie budov na zamestnanosť v Maďarsku) 2010; Janssen Rod a Staniaszek Dan, How Many Jobs? (Koľko pracovných miest?) A Survey of the Employment Effects of Investment in Energy Efficiency of Buildings (Prieskum vplyvu investícií do energetickej hospodárnosti budov na zamestnanosť), The Energy Efficiency Industrial Forum, 2012.
• [19] Svetová zdravotnícka organizácia: Over half a million premature deaths annually in the European Region attributable to household and ambient air pollution, (Vyše polovica predčasných úmrtí v európskom regióne spôsobená znečistením domácností a okolitého ovzdušia), 2018.
• [20] Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode, ods. 22, Prijaté texty, P9_TA (2020)0005.
• [21] Oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o európskej zelenej dohode [COM(2019)0640], strana 9.
• [22] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 210); smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 75); smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).
• [23] Castellazzi, L., Bertoldi, P., Economidou, M., Overcoming the split incentive barrier in the building sectors: (Prekonávanie prekážky oddelených pohnútok v sektore budov:) unlocking the energy efficiency potential in the rental & multifamily sectors (uvoľnenie potenciálu energetickej hospodárnosti v sektore prenájmu a viacbytových domov), Luxemburg, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2017, https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC101251/ldna28058enn.pdf
• [24] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ, Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2014, s. 125.
• [25] Hyland, Marie, Lyons, Ronan, Lyons, Sean, The value of domestic building energy efficiency - evidence from Ireland, (Hodnota domácej energetickej hospodárnosti budov – dôkaz z Írska)  Energy Economics, zv. 40,  2012; Mangold, Mikael, Österbring, Magnus, Wallbaum, Holger, Thuvander, Liane, Femenias, Paula, Socio-economic impact of renovation and retrofitting of the Gothenburg building stock, (Sociálno-ekonomický vplyv renovácie a modernizácie fondu bodov v Göteborgu), Energy and Buildings, zv. 123, 2016.
• [26] Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 11/2020 z 28. apríla 2020 s názvom Energetická efektívnosť budov: naďalej je potrebné klásť väčší dôraz na nákladovú účinnosť, https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=53483
• [27] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS, Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5.
• [28] Európsky dvor audítorov, op. cit.
• [29] Oznámenie Komisie zo 16. júla 2008 s názvom Verejné obstarávanie pre lepšie životné prostredie (COM(2008)0400).
• [30] Pracovný dokument útvarov Komisie – Posúdenie vplyvu pripojené k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov, s. 95 – 97, (SWD (2016)414).
• [31] Európska komisia
• [32] Európska komisia
• [33] Európska komisia
• [34] Fraunhofer ISI
• [35] EU-SILC, 2017
• [36] EU-SILC, 2012
• [37] Správa agentúry ACER o monitorovaní trhu za rok 2015.
• [38] Európska komisia
• [39] “How many Jobs?” a “Deep retrofit Hungary report“
• [40] Podľa výpočtov Európskeho ústavu pre hospodárnosť budov (Buildings Performance Institute Europe – BPIE) má Európa približne 25 miliárd m2 podlahovej plochy. Renovácia na úrovni 3 % ročne znamená renováciu 750 miliónov m2 ročne. Náklady na dôkladnú renováciu sa pohybujú v rozmedzí od 300 do 800 EUR/m2 v závislosti od miestnych nákladov a stavu budovy. Dotácie vo výške 100 EUR na zrenovovaný m2 si vyžadujú 75 miliárd EUR ročne. Počas nasledujúceho desaťročia by 75 miliárd EUR ročne mohlo podporiť mieru dôkladnej renovácie na úrovni 3 %. Touto sumou by bolo možné podporiť 12 až 30 % investícií do dôkladných renovácií, čím by sa dosiahla minimálne 50 percentná úspora energie.