SPRÁVA o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom
17.7.2020 - (2019/2200(INI))
Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Sven Mikser
DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ
Európsky parlament v súlade so svojím pevným záväzkom voči svojim najbližším východným partnerom a ich prehlbujúcim sa vzťahom s EÚ naďalej kontroluje, ako napreduje vykonávanie dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom vrátane prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA).
Spravodajca hodnotí pokrok dosiahnutý v kľúčových oblastiach, ako je politický dialóg, právny štát, ľudské práva a hospodárska a sektorová spolupráca. Celkovo sa vykonávanie dohody o pridružení a pokrok pri prijímaní reforiem a právnych predpisov hodnotí v správe pozitívne. Významný pokrok sa dosiahol aj pri konsolidácii parlamentnej demokracie v Gruzínsku po tom, ako sa uskutočnila ústavná reforma a hlavné politické strany sa 8. marca 2020 po dlhom období vnútorných politických nepokojov dohodli na volebnom systéme, ktorý sa má uplatniť počas parlamentných volieb v roku 2020. Situácia v súdnictve je naďalej znepokojujúca vzhľadom na nedostatky výberových konaní sudcov a na celý rad súdnych konaní proti opozícii, ktoré vyvolali obavy týkajúce sa nestrannosti právneho systému. Gruzínsko bolo vyzvané, aby vykonávalo odporúčania svojich medzinárodných partnerov, ako je Benátska komisia a OBSE/ODIHR.
Gruzínsko okrem toho naďalej čelí významným výzvam v oblasti vonkajšej politiky, najmä čoraz horšej situácii v okupovaných regiónoch Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko a kybernetickým útokom, s ktorými sú spojení ruskí aktéri. EÚ naďalej neochvejne podporuje Gruzínsko pri zabezpečovaní toho, aby bola rešpektovaná jeho zvrchovanosť a územná celistvosť v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc a aby boli dodržiavané základné práva jeho občanov. Európsky parlament bude pokračovať v úzkej spolupráci s gruzínskym parlamentom, ktorý je jeho priamym partnerom a kľúčovým aktérom pri vykonávaní dohody o pridružení a DCFTA, prostredníctvom pravidelného medziparlamentného dialógu a spoločne vypracovaných inštitucionálnych podporných opatrení.
Spravodajca sa opiera o pravidelné a časté stretnutia s gruzínskymi orgánmi, vedúcimi predstaviteľmi opozície a so zástupcami občianskej spoločnosti, ako aj so zástupcami Európskej komisie a ESVČ, a tiež o prácu Parlamentného výboru pre pridruženie EÚ – Gruzínsko a chcel by sa poďakovať všetkým zainteresovaným stranám za ich cenný prínos k tejto správe.
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 8 a na hlavu V, najmä na články 21, 22, 36 a 37 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), ako aj na piatu časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej, ktorá nadobudla úplnú platnosť 1. júla 2016,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia zo 14. novembra 2018 o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom[1], zo 14. júna 2018 o okupovaných gruzínskych územiach 10 rokov po invázii Ruska[2], zo 14. marca 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku[3], z 21. januára 2016 o dohodách o pridružení/prehĺbených a komplexných zónach voľného obchodu s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou[4] a z 18. decembra 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej[5],
– so zreteľom na výsledok piateho zasadnutia Rady pre pridruženie medzi EÚ a Gruzínskom z 5. marca 2019,
– so zreteľom na záverečné vyhlásenie a odporúčania z ôsmej schôdze Parlamentného výboru pre pridruženie EÚ – Gruzínsko, ktorá sa konala 27. a 28. marca 2019,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenia zo samitov Východného partnerstva, z ktorých posledný sa konal 24. novembra 2017 v Bruseli,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo šiesteho stretnutia platformy občianskej spoločnosti EÚ – Gruzínsko, ktoré sa konalo 20. februára 2020,
– so zreteľom na výsledok tretieho strategického dialógu o bezpečnosti medzi EÚ a Gruzínskom na vysokej úrovni z 25. októbra 2019,
– so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 6. februára 2020 o správe o vykonávaní dohody o pridružení s Gruzínskom (SWD(2020)0030),
– so zreteľom na memorandum o porozumení a spoločné vyhlásenie, ktoré podpísali vládne a opozičné strany Gruzínska 8. marca v súvislosti s parlamentnými voľbami v roku 2020,
– so zreteľom na stanovisko Benátskej komisie z 19. júna 2017 k návrhu revidovanej Ústavy Gruzínska,
– so zreteľom na záverečné stanovisko Benátskej komisie z 19. marca 2018 k ústavnej reforme Gruzínska,
– so zreteľom na záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) z 28. februára 2019 o prezidentských voľbách v Gruzínsku,
– so zreteľom na naliehavé stanovisko Benátskej komisie zo 16. apríla 2019 k výberu a vymenovaniu sudcov najvyššieho súdu v Gruzínsku a na druhú správu ODIHR z 9. januára 2020 o menovaní a vymenovaní sudcov najvyššieho súdu v Gruzínsku,
– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,
– so zreteľom na list Výboru pre medzinárodný obchod,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0136/2020),
A. keďže Gruzínsko a EÚ sú ako pridružení partneri odhodlané presadzovať politické pridruženie a hospodársku integráciu založenú na spoločných hodnotách a zásadách, ako sú demokracia, ľudské práva a základné slobody, zásady právneho štátu a dobrá správa vecí verejných; keďže gruzínska spoločnosť naďalej výrazne podporuje európske ambície krajiny a zbližovanie s EÚ;
B. keďže podľa článku 49 Zmluvy o EÚ a v súlade s Rímskou deklaráciou z 25. marca 2017 môže každý európsky štát požiadať o členstvo v EÚ za predpokladu, že splní kodanské kritériá;
C. keďže Gruzínsko v dôsledku nadobudnutia platnosti svojej revidovanej ústavy v decembri 2018 dokončilo prechod na úplný parlamentný systém; keďže pri vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom sa dosiahol pokrok vrátane prechodu na úplný proporcionálny volebný systém od roku 2024;
D. keďže Gruzínsko je naďalej odhodlané vykonávať dohodu o pridružení a prehĺbenú a komplexnú zónu voľného obchodu (DCFTA) a pokračuje v zosúlaďovaní s acquis EÚ a s normami EÚ, čo ešte viac zvyšuje prínosy;
E. keďže pokusy o destabilizáciu Gruzínska pokračujú aj plnením takzvaných zmlúv medzi Ruskou federáciou a gruzínskymi regiónmi Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko, uzavretím hraničných prechodov v blízkosti administratívnej demarkačnej línie v regióne Cchinvali/Južné Osetsko od augusta 2019, zvýšeným „vytyčovaním hraníc“ pozdĺž administratívnej demarkačnej línie a konaním tzv. prezidentských volieb v Abcházsku v marci 2020;
F. keďže nedávny dialóg vedený s podporou EÚ a USA medzi vládnucimi a opozičnými stranami vyústil do memoranda o porozumení a spoločného vyhlásenia podpísaného všetkými hlavnými stranami 8. marca 2020, čo predstavuje rozhodujúci krok smerom k depolarizácii a normalizácii politického prostredia v Gruzínsku pred parlamentnými voľbami v októbri 2020;
G. keďže reformy súdnictva sú aj naďalej skromné a keďže nedávne vymenovanie 14 sudcov najvyššieho súdu na doživotie poukázalo na nedostatok transparentnosti, pričom sa odchyľuje od objektívnych kritérií založených na zásluhách a svedčí o vplyve straníckej politiky; keďže hlasovanie v pléne o vymenovaní sudcov sa uskutočnilo v čase politickej krízy, bojkotu opozíciou, rozšírených výziev na jeho odloženie a vážnych narušení vo fáze práce výborov a pléna;
1. víta nepretržité prehlbovanie vzťahov medzi EÚ a Gruzínskom a jednoznačnú podporu toho, že celé politické spektrum aj spoločnosť Gruzínska si zvolili cestu európskej a euro-atlantickej integrácie; oceňuje pokrok pri uskutočňovaní komplexných reforiem, vďaka ktorému sa Gruzínsko stalo kľúčovým partnerom EÚ v regióne, a opakovane zdôrazňuje potrebu pokračovať vo vykonávaní a monitorovaní reforiem v rámci dohody o pridružení a DCFTA; pripomína, že posilnená spolupráca a pomoc EÚ sú založené na zásade „viac za viac“ a podmienené pokračujúcim pokrokom v reformách, najmä v oblasti demokracie a právneho štátu vrátane bŕzd a protiváh v inštitúciách, nezávislosti súdnictva a volebnej reformy;
2. pripomína, že plne podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Gruzínska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc a potvrdzuje svoj záväzok naďalej prispievať k mierovému riešeniu rusko-gruzínskeho konfliktu, a to aj vďaka sprostredkovaniu osobitným zástupcom Európskej únie pre Zakaukazsko a pre krízu v Gruzínsku, spoločnému predsedníctvu medzinárodných rokovaní v Ženeve, činnosti pozorovateľskej misie Európskej únie (EUMM) a politiky neuznania a angažovanosti; dôrazne odsudzuje nezákonné okupovanie gruzínskych regiónov Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko Ruskou federáciou a pokračujúce nezákonné osadzovanie ostnatého drôtu a iných umelých prekážok (vytyčovanie hraníc) pozdĺž administratívnej demarkačnej línie ruskými a de facto juhoosetskými bezpečnostnými aktérmi a zdôrazňuje, že tieto porušenia medzinárodného práva treba zastaviť; žiada, aby de facto orgány v Abcházsku a regióne Cchinvali/Južné Osetsko bezodkladne opäť otvorili uzatvorené hraničné priechody a upustili od obmedzovania slobody pohybu v týchto regiónoch; vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členské štáty EÚ, aby tento postup odsúdili; zdôrazňuje, že dohoda o pridružení sa vzťahuje na celé územie Gruzínska vrátane jeho okupovaných regiónov a že má priniesť prospech všetkým jeho obyvateľom; vyzýva Ruskú federáciu, aby plnila svoje záväzky vyplývajúce z dohody o prímerí z 12. augusta 2008, ktorú sprostredkovala EÚ, najmä aby stiahla všetky svoje vojenské sily z okupovaných území Gruzínska a umožnila pozorovateľskej misii Európskej únie neobmedzený prístup na celé územie Gruzínska; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby v tejto súvislosti jasne oznámila ustanovenia, ktoré Ruská federácia stále nesplnila; žiada Komisiu a ESVČ, aby zvýšili svoje úsilie o mierové vyriešenie konfliktu s využitím všetkých diplomatických nástrojov, a to aj prostredníctvom EUMM a osobitného zástupcu Európskej únie pre Zakaukazsko a pre krízu v Gruzínsku, a aby aj naďalej podporovali balík opatrení gruzínskeho parlamentu „Krok smerom k lepšej budúcnosti“, ako aj medziľudské kontakty a opatrenia na budovanie dôvery; víta úsilie Gruzínska o podporu dobrých susedských vzťahov a konštruktívnej spolupráce medzi krajinami južného Kaukazu;
3. vyzdvihuje medzinárodne uznávanú reakciu gruzínskeho ľudu a verejných orgánov na pandémiu COVID-19 a zdôrazňuje účinné preventívne opatrenia, ktoré prijali zdravotnícki pracovníci a vládne orgány a ktoré pomohli znížiť zaťaženie gruzínskeho systému zdravotnej starostlivosti a zmierniť negatívny vplyv na hospodárstvo; blahoželá občanom Gruzínska k tomu, že dodržiavali tieto opatrenia aj v náročnej hospodárskej a sociálnej situácii; podporuje vytváranie investícií na zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti a zabezpečenie rovnakého prístupu k nej; víta skutočnosť, že EÚ vyčlenila 183 miliónov EUR v grantoch pre Gruzínsko, aby mohlo reagovať na pandémiu COVID-19, a 150 miliónov EUR vo forme úverov v záujme posilnenia jeho makroekonomickej stability a nasmerovania zdrojov na ochranu občanov, zmiernenia mimoriadne závažných sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie a zvýšenia spolupráce s EÚ v oblasti odolnosti verejného zdravotníctva vrátane výmeny najlepších postupov a spolupráce s občianskou spoločnosťou pri vytváraní epidemických stratégií zameraných na najzraniteľnejšie skupiny;
4. víta skutočnosť, že občania Gruzínska od marca 2017 uskutočnili 900 000 bezvízových návštev v schengenskom priestore a v krajinách pridružených k schengenskému priestoru; berie na vedomie rastúci počet neopodstatnených žiadostí o azyl zo strany gruzínskych občanov a vyzýva všetky členské štáty, aby uznali Gruzínsko za bezpečnú krajinu pôvodu s cieľom urýchliť spracovanie takýchto žiadostí a readmisiu; zdôrazňuje význam nepretržitého plnenia kritérií liberalizácie vízového režimu zo strany Gruzínska a posilnenia spolupráce medzi gruzínskymi justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva a členskými štátmi s cieľom obmedziť cezhraničnú trestnú činnosť, najmä obchodovanie s ľuďmi a obchodovanie s nelegálnymi drogami; víta posilnenie spolupráce medzi Gruzínskom a Europolom v oblasti presadzovania medzinárodného práva;
5. zdôrazňuje úlohu Gruzínska ako spoľahlivého partnera Európskej únie a významného prispievateľa k misiám a operáciám spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) a NATO; vyzýva Radu a ESVČ, aby ďalej spolupracovali s Gruzínskom v oblasti SBOP, a to najmä s ohľadom na záujem Gruzínska rokovať o možnosti účasti na projektoch PESCO, ako aj rozvíjať spoluprácu s príslušnými agentúrami EÚ, keď je to v spoločnom záujme EÚ aj Gruzínska;
Politický dialóg a parlamentné voľby
6. vyjadruje uznanie všetkým hlavným politickým stranám za to, že podpísali medzinárodne sprostredkované memorandum o porozumení a spoločné vyhlásenie z 8. marca 2020, ktorým sa stanovili základné znaky volebného systému založeného na 120 pomerných a 30 väčšinových kreslách a spravodlivé zloženie volebných obvodov v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie a ktorým sa umožnilo použiť tento systém pri parlamentných voľbách v októbri 2020; víta výsledok dialógu medzi stranami ako jasný signál ochoty nájsť spoločné riešenie a zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v obnove dôvery medzi politickými stranami a naďalej viesť dialóg medzi stranami pred parlamentnými voľbami v októbri 2020 a ako základ politickej stability; víta vykonávanie dohody z 8. marca a rozhodnutie prezidentky Zurabišviliovej z 15. mája 2020 udeliť milosť dvom uväzneným lídrom opozície ako dôležitý krok pri zmierňovaní napätia; v tejto súvislosti vyzýva všetky strany, aby rešpektovali literu i ducha dohody a plne vykonávali všetky jej aspekty, konkrétne zabezpečili, aby sa všetky prvky volebnej reformy premietli do ústavy a právnych predpisov a aby sa vykonávali a aby sa bezodkladne vyriešili všetky nevyriešené prípady spolitizovaných súdnych konaní;
7. víta skutočnosť, že gruzínsky parlament začal rokovať o reformách volebného systému hneď po zrušení výnimočného stavu a úspešne prijal zmeny ústavy a volebného zákona; blahoželá Gruzínsku ku krokom, ktoré podniklo na vytvorenie reprezentatívnejšieho parlamentu a na depolarizáciu politického prostredia; vyzýva všetky politické strany a poslancov, aby v dobrej viere pokračovali v úsilí zameranom na rozvoj demokracie v Gruzínsku;
8. konštatuje, že nadchádzajúce parlamentné voľby budú mať zásadný význam pre potvrdenie demokratickej legitímnosti Gruzínska, a preto vyjadruje nádej, že volebná kampaň sa uskutoční na základe spravodlivej súťaže; vyzýva gruzínske orgány, aby urýchlene vykonali a v plnom rozsahu rešpektovali odporúčania OBSE/ODIHR a preskúmali príslušné právne predpisy s cieľom riešiť zistené nedostatky a obavy, ktorými sú okrem iného zneužívanie verejných zdrojov na politické kampane a ďalšie nevhodné metódy financovania kampaní, beztrestnosť násilia, šírenie nenávistných prejavov a xenofóbie, kupovanie hlasov, zastúpenie opozície vo volebnej administratíve a schopnosť voličov, najmä štátnych zamestnancov, „voliť bez nátlaku a strachu z odplaty“[6]; vyzýva orgány, aby ochránili prácu organizácií občianskej spoločnosti a volebných pozorovateľov tak, aby mohli vykonávať svoju činnosť bez akéhokoľvek zastrašovania alebo zasahovania;
9. nabáda gruzínske orgány a volebnú správu v Gruzínsku, aby zaistili bezpečné prostredie pre parlamentné voľby v októbri 2020 tým, že poskytnú osobné ochranné prostriedky pre volebný personál, upravia hlasovacie zariadenia tak, aby zaručovali zdravie a bezpečnosť zúčastnených občanov, a zaistia, aby volební pozorovatelia mohli nerušene vykonávať svoju prácu;
10. opätovne potvrdzuje svoju podporu aktívnej občianskej spoločnosti Gruzínska a zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohráva pri zabezpečovaní demokratického dohľadu a monitorovaní vykonávania dohody o pridružení a DCFTA; vyzýva gruzínsku vládu a parlament, aby vytvorili formálne mechanizmy na zapojenie občianskej spoločnosti do politického procesu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytovali politickú, technickú a finančnú podporu činnostiam občianskej spoločnosti; vyzýva gruzínske orgány, aby zaviedli národné programy podpory pre občiansku spoločnosť, okrem tých, ktoré zaisťuje EÚ a medzinárodné spoločenstvo darcov;
Právny štát, dobrá správa vecí verejných a sloboda médií
11. uznáva pokrok Gruzínska pri svojich reformách, ktoré posilňujú demokraciu, právny štát, ľudské práva a základné slobody, a to najmä ústavné reformy uskutočnené v roku 2018; nabáda gruzínsku vládu, aby upevnila právny štát a pokračovala v presadzovaní reformy súdnictva, boja proti korupcii a ovládnutiu štátu, reformy verejnej správy, decentralizácie, dobrej správy vecí verejných, vykonávania antidiskriminačných právnych predpisov a zabezpečovania pracovných práv s cieľom podporiť ďalšiu integráciu medzi Gruzínskom a EÚ;
12. vyjadruje obavy v súvislosti s nedávnymi súdnymi konaniami proti opozičným politikom, ktoré narušili dôveru medzi vládnucou stranou a opozíciou a ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť reformy týkajúce sa dohody o pridružení/DCFTA a byť v rozpore s literou a duchom dohody o pridružení; víta prezidentskú amnestiu pre odsúdených opozičných politikov, ktorá pripravuje pôdu pre depolarizáciu politiky a spoločnosti; vyzýva gruzínske orgány, aby sa zdržali vedenia akýchkoľvek politicky motivovaných súdnych prípadov, a vyzýva delegáciu EÚ, aby monitorovala všetky takéto súdne konania; vyzýva Gruzínsko, aby dodržiavalo najvyššie normy právneho štátu, najmä nezávislosť súdnictva a právo na spravodlivé súdne konanie, a ľudských práv, ako sa zaviazalo v dohode o pridružení;
13. žiada revíziu postupov výberu sudcov, aby sa zaručilo, že odporúčania Benátskej komisie budú v plnej miere splnené pred akýmkoľvek ďalším vymenovaním; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nedávne výberové konanie na sudcov najvyššieho súdu nebolo úplne v súlade s týmito odporúčaniami a vyznačovalo sa vážnymi nedostatkami; zdôrazňuje význam odpolitizovaného súdnictva bez politického zasahovania a význam rešpektovania transparentnosti, meritokracie a zodpovednosti pri vymenúvaní sudcov najvyššieho súdu Gruzínska a iných súdnych inštitúcií; nabáda gruzínsku vládu, aby pokračovala vo svojich reformách systému súdnictva vrátane prokuratúry a skonsolidovala ich a aby zároveň podporovala otvorený dialóg so všetkými politickými aktérmi a občianskou spoločnosťou a zabezpečila dodržiavanie medzinárodných noriem;
14. zdôrazňuje význam úplnej a neustálej spolupráce s Medzinárodným trestným súdom s cieľom zabezpečiť komplexnú zodpovednosť v súvislosti s prípadmi, ktoré tento súd vedie;
15. vyzýva na vyšetrenie všetkých prípadov nadmerného použitia sily zo strany gruzínskych orgánov presadzovania práva proti pokojným demonštrantom a novinárom, a to aj počas protestov v júni 2019; zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť beztrestnosti a zabezpečiť, aby páchatelia boli braní na zodpovednosť; naliehavo vyzýva gruzínsku vládu, aby v súlade so záväzkami prijatými v rámci dohody o pridružení dodržiavala právo na pokojné zhromažďovanie a slobodu prejavu, a to aj zmiernením neprimeraných sankcií pre demonštrantov;
16. uznáva, že mediálne prostredie v Gruzínsku je dynamické a pluralistické, ale aj polarizované; vyzdvihuje význam slobody médií, ktorá by mala zahŕňať rovnaký prístup všetkých politických strán k médiám, redakčnú nezávislosť a pluralistické, nezávislé, nestranné a nediskriminačné spravodajstvo o politických názoroch v programoch súkromných, a najmä verejných vysielateľov počas nadchádzajúcej volebnej kampane; zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť jasné ustanovenia o slobodnej a platenej reklame a lepšiu transparentnosť vlastníctva médií prostredníctvom posilneného monitorovania médií; naliehavo vyzýva orgány, aby sa zdržali zasahovania do slobody médií alebo vedenia politicky motivovaných súdnych prípadov voči vlastníkom alebo zástupcom médií; naliehavo vyzýva gruzínsku vládu, aby podnikla kroky na predchádzanie dezinformačným kampaniam zo strany zahraničných alebo domácich aktérov proti krajine alebo akejkoľvek politickej strane; naliehavo vyzýva platformy sociálnych médií, aby zabezpečili, že nebudú zneužité na oslabovanie integrity volebného procesu;
17. dôrazne odsudzuje kybernetické útoky namierené proti gruzínskym inštitúciám a médiám, ktoré sa pripisujú prevažne ruským aktérom; zdôrazňuje potrebu účinne vyšetrovať zahraničné dezinformačné kampane a propagandu, ktoré oslabujú gruzínske inštitúcie a podnecujú polarizáciu spoločnosti, a bojovať proti nim; preto vyzýva Radu a ESVČ, aby zintenzívnili spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti s cieľom posilniť odolnosť Gruzínska v tejto oblasti, Komisiu, aby podporovala reformy v oblasti mediálnej a informačnej gramotnosti, a gruzínsku vládu, aby spolupracovala s inštitúciami EÚ v oblasti najlepších postupov proti dezinformáciám; ďalej vyzýva všetkých politických aktérov v Gruzínsku, aby nepoužívali sociálne médiá na útoky na ľudí, organizácie a inštitúcie ani na šírenie úmyselných dezinformácií; berie na vedomie nedávne opatrenia, ktoré prijali platformy sociálnych médií proti účtom a stránkam, ktoré sa zapojili do koordinovaného nedôveryhodného správania a útokov proti opozícii, médiám a občianskej spoločnosti;
Dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd
18. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Ruská federácia, ktorá má účinnú kontrolu nad gruzínskymi regiónmi Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko, neustále porušuje základné práva ľudí v týchto okupovaných regiónoch, ktorým je odopretá sloboda pohybu a pobytu, právo vlastniť majetok a právo na prístup k vzdelaniu vo svojom materinskom jazyku, a pripomína, že v plnej miere podporuje bezpečný a dôstojný návrat vnútorne vysídlených osôb a utečencov domov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že pokračujúci a nezákonný proces vytyčovania hraníc má obzvlášť škodlivé vplyvy v kontexte prebiehajúceho boja proti pandémii COVID-19, pretože obmedzenie slobody pohybu oberá ľudí o prístup k potrebným zdravotníckym službám a ohrozuje ich životy; naliehavo vyzýva všetky strany, aby obnovili účasť na mechanizmoch prevencie incidentov a reakcie na ne (IPRM) s cieľom zlepšiť bezpečnostnú a humanitárnu situáciu obyvateľstva postihnutého konfliktom;
19. zdôrazňuje, že rodová rovnosť je základný predpoklad udržateľného a inkluzívneho rozvoja; vyzdvihuje prácu Rady gruzínskeho parlamentu pre rodovú rovnosť a jej snahu dosiahnuť, aby sa sexuálne obťažovanie považovalo za formu diskriminácie, a zvýšiť v tejto súvislosti informovanosť; naliehavo vyzýva gruzínsku vládu a gruzínske orgány, aby ďalej zlepšovali zastúpenie žien a rovnaké zaobchádzanie na všetkých úrovniach politického a spoločenského života; žiada Komisiu, aby začlenila rodovú rovnosť do všetkých svojich politík, programov a činností v súvislosti s Gruzínskom; vyzýva na úplné vykonávanie Istanbulského dohovoru;
20. oceňuje prácu odboru pre ľudské práva v rámci gruzínskeho ministerstva vnútra a trvá na tom, že existujúce právne predpisy na ochranu ľudských práv a boj proti diskriminácii sa musia dôsledne a účinne vykonávať; vyzýva na ďalšie úsilie zamerané na riešenie diskriminácie žien, LGBT osôb, Rómov a náboženských menšín v sociálnych, hospodárskych, pracovných a zdravotných oblastiach a na zintenzívnenie vyšetrovania a stíhania nenávistných prejavov a násilných trestných činov voči všetkým menšinám a zraniteľným skupinám; vyzýva všetky náboženské spoločenstvá vrátane gruzínskej ortodoxnej cirkvi a občianskej spoločnosti, aby sa usilovali o vytvorenie atmosféry tolerancie;
21. zdôrazňuje význam ďalšieho posilnenia systému ochrany detí vrátane predchádzania násiliu a sexuálnemu vykorisťovaniu maloletých; požaduje zvýšenie informovanosti o digitálnych rizikách a zaručenie prístupu k vzdelávaniu pre všetkých vrátane detí so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje zodpovednosť gruzínskej vlády za monitorovanie situácie detí v detských domovoch;
Inštitucionálne ustanovenia
22. zdôrazňuje, že je dôležité obmedziť antagonizmus a polarizáciu politiky a zaručiť konštruktívnu spoluprácu v demokratických inštitúciách krajiny, najmä v parlamente Gruzínska; preto zdôrazňuje potrebu zlepšiť politickú klímu a budovať dôveru medzi všetkými politickými a inštitucionálnymi aktérmi, ako aj medzi nimi a gruzínskymi občanmi;
23. vyzýva gruzínsky parlament, aby plne využil príležitosti, ktoré má Gruzínsko ako prioritná krajina v rámci činností Európskeho parlamentu na podporu demokracie, a aby nadviazal dialóg s cieľom identifikovať jeho potreby;
24. vyzýva gruzínsky parlament, aby posilnil svoje schopnosti realizovať mechanizmy parlamentnej kontroly, najmä kontrolu nad bezpečnostným systémom; nabáda na väčšiu úlohu opozície v rámci procesu parlamentného dohľadu, zjednodušené postupy predvolávania členov vlády a iných zodpovedných úradníkov a zriadenie centralizovaného systému zaznamenávania s cieľom poskytovať včasné a úplné informácie o parlamentnej kontrole všetkým zainteresovaným stranám;
Hospodárske a obchodné vzťahy
25. konštatuje s uspokojením, že EÚ je hlavným obchodným partnerom Gruzínska a predstavuje 27 % jeho celkového obchodu; víta pokračujúcu aproximáciu právnych predpisov Gruzínska v oblastiach súvisiacich s obchodom; zdôrazňuje, že treba zvýšiť a diverzifikovať vývoz Gruzínska do EÚ nad rámec vývozu poľnohospodárskych komodít a surovín a prilákať investície z EÚ do Gruzínska s cieľom zvýšiť počet pracovných miest a zlepšiť obchodnú bilanciu Gruzínska s EÚ a jeho makrofinančnú stabilitu, a to predovšetkým posilnením právneho štátu, bojom proti korupcii, praniu špinavých peňazí a daňovým únikom a podporou aproximácie s normami EÚ; zdôrazňuje význam podpory priaznivého podnikateľského prostredia pre regionálne a malé a stredné podniky s cieľom posilniť schopnosť Gruzínska ďalej inovovať v rôznych hospodárskych odvetviach; vyzýva Komisiu, aby preskúmala väčšiu odvetvovú spoluprácu v oblasti digitálneho hospodárstva, vzdelávania, výskumu a inovácie, aby zlepšila odvetvie IKT, digitalizáciu a ekologické technológie a aby sa podelila o know-how a najlepšie postupy; zdôrazňuje význam cielených programov pre mládež na vytváranie spravodlivých pracovných príležitostí;
26. pripomína, že dohoda o pridružení/DCFTA medzi EÚ a Gruzínskom má za cieľ postupné začlenenie Gruzínska do jednotného trhu; vyzýva Komisiu, aby rozhodnejšie stanovila cieľ zaistenia prístupu k jednotnému trhu pre Gruzínsko a zintenzívnila iniciatívy zamerané na prehĺbenie sektorovej integrácie s cieľom dosiahnuť väčšiu konvergenciu politík s EÚ a zaistiť, aby výsledky bilaterálnej spolupráce boli pre obe strany viditeľnejšie a konkrétnejšie;
27. zdôrazňuje význam transparentnosti a nabáda gruzínske orgány, aby ďalej informovali miestnych podnikateľov a masovokomunikačné prostriedky o vykonávaní DCFTA;
28. vyzýva Komisiu, aby podporovala plné vykonávanie DCFTA prostredníctvom koordinovanej pomoci so zameraním na udržateľný hospodársky rozvoj v súlade s európskou zelenou dohodou a na podporu MSP a štrukturálnych reforiem v spolupráci s podnikmi a občianskou spoločnosťou vrátane rozsiahlej reformy bankového a finančného sektora zameranej na boj proti praniu špinavých peňazí a daňovým únikom;
29. zdôrazňuje význam štrukturálnych reforiem na ďalšie zlepšenie investičného prostredia v Gruzínsku vrátane prilákania priamych zahraničných investícií a zabezpečenia ich transparentnosti; nabáda gruzínske orgány, aby posilnili kapacity zodpovedných inštitúcií a zvýšili politickú podporu a jednotnosť projektov v oblasti infraštruktúry strategického významu;
Odvetvová spolupráca
30. nabáda gruzínsku vládu, aby pokračovala v svojej komplexnej reforme pracovnoprávnych predpisov s cieľom zabezpečiť lepšiu reguláciu pracovných podmienok vrátane neustáleho zlepšovania pracovných inšpekcií a sociálneho dialógu; zdôrazňuje najmä potrebu zmeniť zákon o bezpečnosti práce s cieľom zaviesť plnohodnotný systém inšpekcií a náležitý mechanizmus boja proti diskriminácii, a tak zreteľne monitorovať plné dodržiavanie pracovných práv a systematicky overovať akékoľvek nebezpečenstvá na pracovisku, zahrnúť moderný protikorupčný mechanizmus a ratifikovať všetky príslušné dohovory MOP; nabáda na zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a odborových zväzov do týchto reforiem vzhľadom na ich význam pre práva pracovníkov a sociálne práva v Gruzínsku;
31. pripomína, že dohody DCFTA musia vždy zahŕňať pevné, záväzné a vynútiteľné kapitoly o udržateľnom rozvoji, ktoré plne rešpektujú medzinárodné záväzky, najmä Parížsku dohodu, a musia byť v súlade s pravidlami WTO; nabáda na zrýchlenie vo vykonávaní tretieho národného environmentálneho akčného programu a v aproximácii gruzínskych právnych predpisov s acquis EÚ v oblasti životného prostredia v súlade s požiadavkami dohody o pridružení, ktoré sa týkajú ochrany životného prostredia; vyzýva Gruzínsko, aby naďalej posilňovalo svoju angažovanosť v boji proti zmene klímy, a vyzýva Komisiu, aby uľahčila zapojenie Gruzínska do európskej zelenej dohody a zabezpečila, aby DCFTA nebola v rozpore s environmentálnymi cieľmi a iniciatívami, ktoré sú v nej stanovené;
32. víta výsledky dosiahnuté na základe jednotného rámca podpory a nabáda na rýchle a účinné vykonávanie nových programov pomoci, ktoré sa zameriavajú na energetickú efektívnosť, nakladanie s pevným odpadom a zásobovanie vodou a hygienické zariadenia;
33. víta, že Komisia vyčlenila 3,4 miliardy EUR na 18 prioritných projektov v Gruzínsku v rámci orientačného akčného plánu investícií do transeurópskej dopravnej siete (TEN-T); vyzýva Gruzínsko, aby zlepšilo svoj energetický sektor a prepojenosť a zároveň zabezpečilo udržateľnosť životného prostredia, najmä zachovanie biodiverzity a chránených oblastí, a to s ohľadom na miestne spoločenstvá počas procesu vykonávania;
34. víta nový vzdelávací program Gruzínska, preskúmanie stratégie v oblasti vzdelávania a vedy na obdobie 2017 – 2021, nový zákon o odbornom vzdelávaní a odbornej príprave a pokrok dosiahnutý pri zosúlaďovaní svojho mechanizmu zabezpečovania kvality vzdelávania s dohodou o pridružení; víta úspešnú účasť Gruzínska na programe Erasmus+, na ktorom sa zúčastnilo takmer 7 500 študentov a akademických pracovníkov na výmenách medzi Gruzínskom a EÚ, ako aj na Európskej škole Východného partnerstva a na prvej Európskej škole zriadenej Európskou úniou a gruzínskou vládou;
35. odporúča, aby sa Komisia aj naďalej usilovala umožniť Gruzínsku účasť na programoch podporovaných zo strany EÚ a činnostiach agentúr, ktoré sú otvorené krajinám nepatriacim do EÚ, a to na základe právne vhodného štatútu;
°
° °
36. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Gruzínska.
LIST VÝBORU PRE MEDZINÁRODNÝ OBCHOD
David McALLISTER
Výbor pre zahraničné veci
predseda
Vec: Stanovisko výboru INTA k správe výboru AFET o výročnej správe o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom (2019/2201(INI))
Vážený pán McAllister,
adresujem Vám tento list ako spravodajkyňa pre stanovisko výboru INTA k správe výboru AFET o výročnej správe o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom.
Výbor INTA mal pôvodne hlasovať o svojom stanovisku v apríli, ale vzhľadom na výnimočné okolnosti súvisiace s pandémiou COVID-19 boli pôvodne plánované riadne schôdze presunuté na iný termín a možnosti hlasovania o viacerých spisoch zostali obmedzené. Domnievame sa, že výbor AFET je rozhodnutý čoskoro pristúpiť k prijatiu správy.
Vzhľadom na tieto výnimočné okolnosti a časové obmedzenia sa nezdá, že pred hlasovaním výboru AFET by bolo možné hlasovať o formálnom stanovisku výboru INTA. Koordinátori výboru INTA sa na svojej schôdzi 21. apríla dohodli, že budú výnimočne súhlasiť s predložením stanoviska výboru INTA pre výbor AFET vo forme listu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Vás preto žiadam, aby ste tento list postúpili spravodajcovi a považovali pripojené pozmeňujúce návrhy ako príspevok výboru INTA k správe výboru AFET o Gruzínsku. Verím, že za týchto výnimočných okolností budete k tomuto listu pristupovať zodpovedajúcim spôsobom v priebehu postupu hlasovania vo Vašom výbore.
S úctou
Markéta GREGOROVÁ
Cc:
Bernd LANGE, predseda výboru INTA
Sven MIKSER, spravodajca výboru AFET
Stanovisko výboru INTA vo forme listu k správe výboru AFET o výročnej správe o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom
(spravodajkyňa výboru INTA Markéta GREGOROVÁ)
Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. zdôrazňuje, že Gruzínsko je naďalej kľúčovým partnerom Európskej únie v tomto regióne; konštatuje, že EÚ je najväčším obchodným partnerom Gruzínska s 27 % podielom na jeho celkovom obchode; 14. júna 2020 oslavuje 20. výročie členstva Gruzínska vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO); považuje Gruzínsko za spojenca vo svojej výzve na posilnenie multilateralizmu;
2. víta pokračujúcu dobrú spoluprácu v oblasti obchodných a hospodárskych vzťahov medzi EÚ a Gruzínskom a uznáva dôležité a rastúce partnerstvo medzi oboma stranami;
3. víta výsledky dosiahnuté na základe jednotného rámca podpory a nabáda na rýchle a účinné vykonávanie nových programov pomoci, ktoré sa zameriavajú na energetickú efektívnosť, nakladanie s pevným odpadom a zásobovanie vodou a hygienické zariadenia;
4. vyzýva na väčšie a angažovanejšie úsilie pri aproximácii noriem právneho štátu, najmä tých, ktorých cieľom je posilnenie nezávislého súdnictva, reforma generálnej prokuratúry, ako aj zabezpečenie transparentnosti, medzinárodných noriem a kritérií založených na zásluhách pri menovaní sudcov na vysokej úrovni pre najvyšší súd Gruzínska a iné justičné inštitúcie na vysokej úrovni, čo je nevyhnutnou podmienkou vyspelého trhového hospodárstva;
5. vyzýva Komisiu, aby neustále hľadala spôsoby, ako zlepšiť obchodné vzťahy a poskytnúť Gruzínsku technickú pomoc, a aby ďalej prehlbovala hospodársku integráciu prostredníctvom pokračujúcej podpory úplného vykonávania súčasnej DCFTA;
6. pripomína, že dohoda o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom/DCFTA má za cieľ postupné začlenenie Gruzínska do jednotného trhu; vyzýva Európsku komisiu, aby rozhodnejšie stanovila cieľ prístupu k jednotnému trhu pre Gruzínsko a zintenzívnila iniciatívy zamerané na prehĺbenie sektorovej integrácie s cieľom dosiahnuť väčšiu konvergenciu politík Gruzínska s EÚ a zaistiť, aby výsledky bilaterálnej spolupráce boli pre obe strany viditeľnejšie a merateľnejšie;
7. nabáda na pokračovanie v boji proti korupcii a ovládnutiu štátu, ako aj na podporu reformy a modernizácie verejnej správy, decentralizácie a dobrej správy vecí verejných, čím by sa podporila obchodná integrácia medzi Gruzínskom a EÚ;
8. vyzýva na posilnenú spoluprácu v oblasti digitálneho hospodárstva a na ďalšie zlepšenia v oblasti prepojenia, čo uľahčuje elektronický a digitálny obchod, ako aj na opatrenia v oblasti klímy a ochranu životného prostredia a uznáva úsilie vynaložené v tomto smere;
9. pripomína, že dôstojná práca je neoddeliteľnou súčasťou udržateľného hospodárskeho rozvoja; víta kroky, ktoré Gruzínsko podniklo v záujme plného presadzovania pracovnoprávnych predpisov; nabáda vládu Gruzínska, aby pokračovala v rozsiahlej reforme pracovnoprávnych predpisov s cieľom zabezpečiť lepšiu reguláciu pracovných podmienok vrátane neustáleho zlepšovania pracovných inšpekcií a sociálneho dialógu; zdôrazňuje najmä potrebu zmeniť zákon o bezpečnosti práce s cieľom zaviesť plnohodnotný systém inšpekcií a náležitý mechanizmus boja proti diskriminácii, a tak zreteľne monitorovať pracovné práva a systematicky overovať akékoľvek nebezpečenstvá na pracovisku, zahrnúť moderný protikorupčný mechanizmus a ratifikovať všetky príslušné dohovory MOP; podporuje zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a odborových zväzov do týchto reforiem vzhľadom na ich význam pre práva pracovníkov a sociálne práva v Gruzínsku;
10. naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala Gruzínsko pri lepšom prístupe na trh EÚ, a vyzýva gruzínske podniky a podniky z EÚ, aby lepšie využívali výhody DCFTA, a najmä MSP ako chrbtovú kosť hospodárstva a regionálne podniky, aby nadviazali užšie bilaterálne obchodné väzby, a tým zlepšili obchodnú bilanciu Gruzínska s EÚ a posilnili jeho makrofinančnú stabilitu; poukazuje najmä na význam pokračujúcej a primeranej finančnej a technickej podpory EÚ zameranej na harmonizáciu noriem s cieľom zabezpečiť čo najväčšie príležitosti pre hospodársku integráciu; naliehavo vyzýva na väčší pokrok, najmä pokiaľ ide o reformu pravidiel pôvodu;
11. vyzýva Komisiu, aby podporovala plné vykonávanie DCFTA prostredníctvom koordinovanej pomoci, presadzovala udržateľný hospodársky rozvoj a podporovala štrukturálne reformy hospodárskeho systému vrátane podpory trhových zásad, spravodlivého podnikateľského prostredia, a to najmä pre MSP, a nezávislých regulačných mechanizmov v spolupráci s podnikmi a občianskou spoločnosťou vrátane rozsiahlej reformy bankového a finančného sektora s cieľom bojovať proti praniu špinavých peňazí a daňovým únikom;
12. naliehavo vyzýva EÚ, aby zaistila, že DCFTA nebude v rozpore s požiadavkou opatrení alebo iniciatív v oblasti životného prostredia a klímy v rámci európskej zelenej dohody;
13. nabáda miestne a celoštátne inštitúcie Gruzínska, aby boli zastúpené vyšším počtom žien, pripomínajúc, že obchod je dôležitým nástrojom posilňovania hospodárskeho postavenia žien a na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutným krokom dosiahnutie ďalšieho pokroku v boji proti všetkým druhom diskriminácie;
14. zdôrazňuje význam transparentnosti a nabáda orgány, aby ďalej informovali miestnych podnikateľov a masovokomunikačné prostriedky o vykonávaní DCFTA.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
Dátum prijatia |
13.7.2020 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
56 8 6 |
||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alviina Alametsä, Alexander Alexandrov Yordanov, Maria Arena, Petras Auštrevičius, Traian Băsescu, Lars Patrick Berg, Anna Bonfrisco, Reinhard Bütikofer, Fabio Massimo Castaldo, Susanna Ceccardi, Włodzimierz Cimoszewicz, Katalin Cseh, Tanja Fajon, Anna Fotyga, Michael Gahler, Sunčana Glavak, Raphaël Glucksmann, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Márton Gyöngyösi, Sandra Kalniete, Karol Karski, Dietmar Köster, Andrius Kubilius, Ilhan Kyuchyuk, David Lega, Miriam Lexmann, Nathalie Loiseau, Antonio López-Istúriz White, Lukas Mandl, Thierry Mariani, David McAllister, Vangelis Meimarakis, Sven Mikser, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Gheorghe-Vlad Nistor, Urmas Paet, Kostas Papadakis, Tonino Picula, Manu Pineda, Kati Piri, Giuliano Pisapia, Diana Riba i Giner, Jérôme Rivière, María Soraya Rodríguez Ramos, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Jacek Saryusz-Wolski, Andreas Schieder, Radosław Sikorski, Sergei Stanishev, Tineke Strik, Hermann Tertsch, Hilde Vautmans, Harald Vilimsky, Idoia Villanueva Ruiz, Viola Von Cramon-Taubadel, Witold Jan Waszczykowski, Charlie Weimers, Isabel Wiseler-Lima, Salima Yenbou, Željana Zovko |
|||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Nikos Androulakis, Andrea Bocskor, Arnaud Danjean, Özlem Demirel, Hannah Neumann, Juozas Olekas, Mick Wallace |
|||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
56 |
+ |
PPE |
Alexander Alexandrov Yordanov, Traian Băsescu, Michael Gahler, Sunčana Glavak, Sandra Kalniete, Andrius Kubilius, David Lega, Antonio López‑Istúriz White, David McAllister, Lukas Mandl, Vangelis Meimarakis, Francisco José Millán Mon, Gheorghe‑Vlad Nistor, Radosław Sikorski, Isabel Wiseler‑Lima, Željana Zovko, Andrea Bocskor, Arnaud Danjean |
S&D |
Maria Arena, Włodzimierz Cimoszewicz, Tanja Fajon, Raphaël Glucksmann, Sven Mikser, Tonino Picula, Kati Piri, Giuliano Pisapia, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Andreas Schieder, Sergei Stanishev, Nikos Androulakis, Juozas Olekas |
RENEW |
Petras Auštrevičius, Katalin Cseh, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Ilhan Kyuchyuk, Nathalie Loiseau, Javier Nart, Urmas Paet, María Soraya Rodríguez Ramos, Hilde Vautmans |
VERTS |
Alviina Alametsä, Reinhard Bütikofer, Diana Riba i Giner, Tineke Strik, Viola Von Cramon‑Taubadel, Salima Yenbou, Hannah Neumann |
ECR |
Anna Fotyga, Karol Karski, Jacek Saryusz‑Wolski, Hermann Tertsch, Witold Jan Waszczykowski |
NI |
Fabio Massimo Castaldo, Márton Gyöngyösi |
8 |
- |
S&D |
Dietmar Köster |
ID |
Lars Patrick Berg, Thierry Mariani, Jérôme Rivière |
GUE/NGL |
Manu Pineda, Özlem Demirel, Mick Wallace |
NI |
Kostas Papadakis |
6 |
0 |
PPE |
Miriam Lexmann |
ID |
Anna Bonfrisco, Susanna Ceccardi, Harald Vilimsky |
ECR |
Charlie Weimers |
GUE/NGL |
Idoia Villanueva Ruiz |
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
- [1] Prijaté texty, P8_TA(2018)0457.
- [2] Ú. v. EÚ C 28, 27.1.2020, s. 97.
- [3] Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 138.
- [4] Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 82.
- [5] Ú. v. EÚ C 294, 12.8.2016, s. 111.
- [6] Záverečná správa volebnej pozorovateľskej misie ODIHR z 28. februára 2019 o prezidentských voľbách v Gruzínsku, s. 30.