Postup : 2020/2011(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0147/2020

Predkladané texty :

A9-0147/2020

Rozpravy :

Hlasovanie :

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0229

<Date>{04/09/2020}4.9.2020</Date>
<NoDocSe>A9-0147/2020</NoDocSe>
PDF 383kWORD 132k

<TitreType>SPRÁVA</TitreType>

<Titre>o vykonávaní vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov: boj proti negatívnym postojom voči ľuďom rómskeho pôvodu v Európe</Titre>

<DocRef>(2020/2011(INI))</DocRef>


<Commission>{LIBE}Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci</Commission>

Spravodajca: <Depute>Romeo Franz</Depute>

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):

Tomáš Zdechovský, Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

(*) Pridružený výbor – článok 57 rokovacieho poriadku

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ
 NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO VÝBORU PRE ZAMESTNANOSŤ A SOCIÁLNE VECI
 STANOVISKO VÝBORU PRE KULTÚRU A VZDELÁVANIE
 STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVA ŽIEN A RODOVÚ ROVNOSŤ
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ

Postup

V novembri 2019 bol spravodajca poverený úlohou vypracovať správu o vykonávaní vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov: boj proti negatívnym postojom voči ľuďom rómskeho pôvodu v Európe.

Od svojho vymenovania spravodajca zhromažďoval informácie, pričom čerpal okrem iného z týchto zdrojov:

– z posúdenia vplyvu rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov, ktoré vypracovala výskumná služba Európskeho parlamentu;

– zo správ a štúdií vypracovaných Európskou komisiou, Agentúrou Európskej únie pre základné práva a ďalšími relevantnými inštitúciami a organizáciami občianskej spoločnosti;

– z výmeny informácií s príslušnými inštitucionálnymi zainteresovanými stranami a občianskou spoločnosťou.

Súhrn skutočností a zistení

Rómovia sú najväčšou etnickou menšinou v Európe. Odhaduje sa, že v Európe žije celkovo 10 – 12 miliónov Rómov, z toho približne 6 miliónov v EÚ, a väčšina z nich má štátnu príslušnosť niektorého členského štátu EÚ[1]. Značná časť Rómov v Európe je marginalizovaná vo vidieckych aj v mestských oblastiach a žije vo veľmi zlých sociálno-ekonomických podmienkach. Diskriminácia, sociálne vylúčenie a segregácia Rómov sa navzájom posilňujú. Rómovia majú obmedzený prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu a ťažkosti pri začleňovaní do trhu práce, vo vyššej miere sa ich dotýka nezamestnanosť a neistota v zamestnaní, čím sa znižujú príležitosti na zmiernenie ich chudoby a na ich sociálne začlenenie prostredníctvom trhu práce, a s tým súvisí nízka úroveň príjmu a obmedzený prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ako aj zlé zdravotné a životné podmienky. Tieto okolnosti následne vedú k vyššej miere úmrtnosti a nižšej strednej dĺžke života v porovnaní s nerómskym obyvateľstvom, ako aj k zvýšenému riziku predčasných úmrtí spôsobených chronickými a neprenosnými ochoreniami vrátane rakoviny[2].

V druhom prieskume Európskej únie týkajúcom sa menšín, ktorý uverejnila Agentúra EÚ pre základné práva v roku 2016, sa uvádza, že „približne 80 % Rómov v deviatich členských štátoch EÚ s najväčším počtom rómskeho obyvateľstva žije pod hranicou chudoby platnou v ich krajine; každý tretí Róm žije v príbytku bez vodovodu; každé tretie rómske dieťa žije v domácnosti, v ktorej niektorý z jej členov aspoň raz v priebehu predchádzajúceho mesiaca šiel spať hladný; a 50 % Rómov vo veku od 6 do 24 rokov nenavštevovalo školu.“ Tento trend potvrdzuje aj prieskum Agentúry EÚ pre základné práva o Rómoch a Travelleroch z roku 2019, v ktorom sa spomína „dramaticky vysoký počet dospelých osôb a detí, ktoré chodia spať hladné aspoň raz za mesiac“, a konštatuje, že „takmer polovica Rómov a Travellerov (45 %) v šiestich členských štátoch EÚ sa v uplynulých 12 mesiacoch cítila diskriminovaná aspoň v jednej oblasti života“, ktorej sa prieskum venoval[3].

Na základe týchto zistení sa dá dospieť k jednoznačnému záveru, že Rómovia sú diskriminovaní a nemajú rovnaký prístup k verejným službám ako nerómske obyvateľstvo[4].

Európska komisia v roku 2011 vyzvala na prijatie vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov (NRIS). Aby sa zaručilo zavedenie účinných politík v členských štátoch, Komisia navrhla vypracovať vnútroštátne stratégie integrácie Rómov alebo upraviť už existujúce stratégie tak, aby umožňovali plnenie cieľov EÚ v oblasti integrácie Rómov, začleniť do nich cielené opatrenia a vyčleniť dostatočné finančné prostriedky (vnútroštátne, EÚ a iné) na ich realizáciu. Navrhla riešenia na odstránenie existujúcich prekážok efektívnejšieho využívania fondov EÚ a položila základy monitorovacieho mechanizmu.

Rámec EÚ pre NRIS bol pre členské štáty (a krajiny zapojené do procesu rozširovania) podnetom, aby zaujali komplexný prístup k integrácii Rómov, zahrnuli začleňovanie Rómov do svojich politík za pomoci politických, právnych a finančných nástrojov, prijali vnútroštátne stratégie integrácie Rómov a zaviedli mechanizmy koordinácie, konzultácií a monitorovania. Celkovým cieľom súčasného rámca EÚ pre NRIS, ktorý sa skončí v roku 2020, bola podpora rovnakého zaobchádzania s Rómami a ich sociálnej a hospodárskej integrácie do európskych spoločností. Stanovili sa v ňom aj konkrétne ciele integrácie Rómov v oblasti prístupu Rómov k vzdelávaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu a členské štáty boli vyzvané, aby ich prijali. Členské štáty boli konkrétne vyzvané, aby:

– zaistili, aby všetky rómske deti ukončili základnú školskú dochádzku;

– zmenšili rozdiely medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom v oblasti zamestnanosti;

– zmenšili rozdiely medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom v oblasti zdravia;

– zmenšili rozdiely medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom v prístupe k bývaniu a inžinierskym sieťam (voda, elektrina).

Európska komisia vytvorila koordinačné a konzultačné štruktúry a mechanizmy na úrovni EÚ, mobilizovala finančné prostriedky a podnikla kroky na monitorovanie plnenia cieľov rámca EÚ. Komisia zintenzívnila dialóg s členskými štátmi o integrácii Rómov, najmä tým, že v októbri 2012 zriadila sieť vnútroštátnych kontaktných miest pre integráciu Rómov (NRCP) s cieľom diskutovať o riešeniach zistených problémov.

V roku 2013 bol rámec EÚ pre Rómov posilnený odporúčaním Rady o účinných opatreniach na integráciu Rómov[5]. Týmto odporúčaním sa zintenzívnilo zameranie na dve horizontálne oblasti, konkrétne na boj proti diskriminácii a na znižovanie chudoby. Zároveň sa ním od roku 2016 zaviedla každoročná oznamovacia povinnosť členských štátov, čo prispieva k rozvoju európskeho systému monitorovania. V záveroch Rady z decembra 2016 o urýchlení procesu integrácie Rómov sa potvrdili záväzky členských štátov.

Výsledky hodnotenia súčasného rámca EÚ pre Rómov a ich prínos k vypracovaniu smernice EÚ o rovnosti a začlenení ľudí rómskeho pôvodu po roku 2020.

Súčasný rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 je rámcom, ktorý sa vyvíja. Už to, že bol vytvorený, sa považuje za úspech a zlomový bod pre rómske komunity v Európe. Vďaka nemu sa sociálne začlenenie ľudí rómskeho pôvodu dostalo na popredné miesto európskej politiky a vyvíja sa tlak na členské štáty, aby vypracovali vnútroštátne stratégie.

Je to však nezáväzný nástroj, ktorý je len oporou pre koordináciu politík, konzultácie a monitorovanie a cielené politické odporúčania pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov. To, či a ako národné vlády a regionálne a mieste samosprávy pretavia odporúčania do administratívnych kapacít a konkrétnych politických opatrení, je ponechané na ich voľnú úvahu.

V dôsledku toho sa v správe Komisie o hodnotení rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 uvádza, že „účinnosť v pokroku pri dosahovaní cieľov integrácie Rómov bola vyhodnotená ako celkovo obmedzená s významnými rozdielmi v jednotlivých oblastiach a krajinách. Zistilo sa, že vzdelávanie je oblasť s najvyšším pokrokom (zlepšenia v predčasnom ukončení školskej dochádzky, vzdelávaní v ranom detstve a povinnej školskej dochádzke, ale zhoršenie v segregácii). Zdravotný stav Rómov sa v ich vlastnom vnímaní zlepšil, ale poskytovanie zdravotnej starostlivosti je naďalej obmedzené. Žiadne zlepšenie sa nezistilo v prístupe k zamestnávaniu a podiel mladých Rómov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), sa dokonca zvýšil. Situácia s bývaním je naďalej zložitá. Pokiaľ ide o všeobecný cieľ boja proti chudobe, zaznamenal sa istý pokrok. Protirómske zmýšľanie a trestné činy z nenávisti sú naďalej predmetom veľkých obáv, napriek dôkazom o určitom obmedzení skúseností Rómov s diskrimináciou pri prístupe k službám v určitých oblastiach[6].“

Počet rómskych žiakov, ktorí v období 2011 až 2016 skončili školskú dochádzku na úrovni strednej školy, sa v priemere znížil z 87 % v roku 2011 na 68 % v roku 2016. Podiel Rómov, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, je v porovnaní s nerómskym obyvateľstvom vo všetkých skúmaných krajinách naďalej veľmi vysoký[7].

V roku 2019 ešte stále predčasne ukončilo vzdelávanie 68 % Rómov. Okrem toho len 18 % rómskych detí postúpi na vyššiu úroveň vzdelávania a miera absencií a predčasného ukončenia školskej dochádzky je u Rómov podstatne vyššia ako u iných kategórií žiakov[8].

V oblasti zamestnanosti je rozdiel medzi Rómami a nerómskym obyvateľstvom výrazný, a to aj pokiaľ ide o mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET). Miera zamestnanosti Rómov je vo väčšine členských štátov približne 40 %, pričom počet mladých Rómov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, sa zvýšil z 56 % v roku 2011 na 63 % v roku 2016[9].

Rozdiely v oblasti bývania sú aj naďalej veľké. Približne 30 % Rómov stále nemá vo svojom príbytku vodovod a 36 % nemá záchod, sprchu či kúpeľňu[10].

V období 2011 – 2016 sa dosiahol malý pokrok v podiele/počte Rómov, ktorí majú zdravotné poistenie. Podiel Rómov, na ktorých sa vzťahuje vnútroštátne zdravotné poistenie, je 76 %, čo je výrazne menej ako v prípade nerómskeho obyvateľstva. Podiel Rómov, ktorí svoj zdravotný stav hodnotia ako „dobrý“ alebo „veľmi dobrý“, je 68 %. Viac ako štvrtina Rómov sa domnieva, že zdravotný stav obmedzuje ich aktivity, a 22 % má dlhodobé ochorenia alebo zdravotné problémy. V rámci pre NRIS sa uvádza, že v EÚ je stredná dĺžka života pri narodení 76 rokov pre mužov a 82 pre ženy. U Rómov sa odhaduje o 10 rokov menej. Údaje okrem toho potvrdzujú, že miera úmrtnosti dojčiat v rómskych komunitách značne prekračuje priemer EÚ, ktorý je na úrovni 4,3 úmrtí na tisíc živonarodených detí.

Na základe uvedených skutočností sa za hlavný nedostatok súčasného rámca považuje jeho nezáväzný charakter. Ide o nezáväzné opatrenie, ktoré závisí najmä od politickej vôle všetkých úrovní verejnej správy v členských štátoch realizovať vnútroštátne stratégie a zabezpečiť potrebnú administratívnu kapacitu a rozpočet. Väčšina členských štátov, žiaľ, vypracovala svoje vnútroštátne stratégie bez toho, aby na ich realizáciu vyčlenila primeraný rozpočet[11].

V záujme nápravy tejto situácie navrhujeme, aby bola prijatá smernica EÚ o rovnosti a začlenení ľudí rómskeho pôvodu na obdobie po roku 2020 ako legislatívny akt, ktorý by bol pre členské štáty záväzný z hľadiska vytýčených cieľov v oblasti začleňovania Rómov. V čase, keď sa prudko stupňujú prejavy rasizmu voči rôznym menšinovým skupinám, je politická podpora kľúčovým prvkom pre začlenenie rómskeho obyvateľstva. Zaistenie politického záväzku k prípadnému prijatiu smernice na obdobie po roku 2020 si vyžaduje zásadnú mobilizáciu hlavných zainteresovaných strán a preskúmanie možností súvisiacich s nadchádzajúcimi predsedníctvami EÚ. Uplatnenie tohto prístupu umožní prideliť primerané finančné prostriedky a mohlo by viesť k úspešnejšiemu vykonávaniu vnútroštátnych stratégií alebo akčných plánov, najmä na regionálnej a miestnej úrovni. Európska únia musí prepojiť svoje politické a finančné priority s touto smernicou. Pri zostavovaní miestnych a národných rozpočtov bude medzi prioritami aj začleňovanie ľudí rómskeho pôvodu. Treba vytvoriť účinnejšie a silnejšie mechanizmy monitorovania a dohľadu a ak sa takáto smernica prijme, Komisia a členské štáty EÚ budú musieť zabezpečiť, aby sa pridelené finančné prostriedky riadne vynaložili a aby nedochádzalo k ich zneužívaniu.

Terčom kritiky je aj používanie spoločného označenia „Rómovia“. Rámec EÚ pre Rómov síce vyzdvihol rozmanitosť skrytú pod zastrešujúcim označením „Rómovia“[12], nerozpoznal však vnútornú rôznorodosť populácie ľudí rómskeho pôvodu. Pojem Rómovia alebo zdvojený pojem Sinti a Rómovia, ktoré sa používajú v politikách a diskusiách EÚ, neodzrkadľujú heterogénnosť tejto menšiny, takže ľudia z rómskych komunít ako Kalé, Manuši, Lovári, Rissende, Bojaša, Domare, Kalderaši, Romaničal a Sinti majú pocit, že sú vylúčení a ich problémy sa neriešia. Rómovia sú len jednou zo skupín ľudí rómskeho pôvodu v Európe. Členovia týchto komunít často kritizujú, že v politikách a diskusiách EÚ sa názvom tejto jednej skupiny označujú aj iné skupiny.

Z uvedených dôvodov by sa mala v prioritných oblastiach politiky rovnosti a začlenenia ľudí rómskeho pôvodu po roku 2020 zohľadniť vnútorná heterogénnosť tejto komunity, aby sa zabezpečilo, že nikto nezostane vyčlenený, a to aj v prípade skupín ako Aškaliovia, Egypťania alebo Travelleri, ktorí nemajú zodpovedajúci etnický pôvod, ale sú stigmatizovaní ako Cigáni. Pojem na označenie všetkých skupín by mal byť ľudia rómskeho pôvodu.

Prioritám súčasného rámca chýba koherentnosť. V stratégii po roku 2020 by mali byť výslovne uvedené tematické oblasti činnosti, napríklad politická účasť, rómske umenie a kultúra, či rómsky jazyk a história ako dodatočné opatrenia k štyrom hlavným prioritným oblastiam, ktorými sú vzdelávanie, zamestnanosť, bývanie a zdravotná starostlivosť[13].

Aby to bolo možné skutočne dosiahnuť, Európska komisia a členské štáty musia prejsť od paternalistického prístupu (zhora nadol), ktorý bol zväčša použitý pri vytváraní súčasného rámca, k nepaternalistickému prístupu. Prístup zdola nahor by ľuďom rómskeho pôvodu umožnil účinnejšie sa zúčastňovať na tvorbe politík na všetkých úrovniach. Rovnako aj miestne a regionálne zainteresované strany (MVO, aktivisti, experti, členovia komunít atď.) musia byť zapojené do tvorby, vykonávania a monitorovania verejných politík zameraných na ľudí rómskeho pôvodu v období po roku 2020. V rámci nepaternalistického prístupu bude smernica o rovnosti a začlenení ľudí rómskeho pôvodu na obdobie po roku 2020 vypracovaná na základe spoľahlivejších kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov. Budúce stratégie budú vychádzať z najnovších dostupných informácií, keďže prístup k širšiemu počtu komunít a značným zdrojom riešení na zlepšenie postavenia Rómov bude rozsiahlejší ako v roku 2011. Tieto údaje musia tvoriť základ podrobných a realistických akčných plánov, pre ktoré sa vopred stanoví realistický a primeraný rozpočet zodpovedajúci rozsahu potrieb sociálneho začlenenia ľudí rómskeho pôvodu a začlenený do národných, regionálnych a miestnych rozpočtov.

V tejto súvislosti je príkladom osvedčeného postupu zmluva podpísaná medzi spolkovou krajinou Bádensko-Württembersko a nemeckým regionálnym združením Sintov a Rómov. V roku 2014 bola vytvorená spoločná rada. Jej členmi sú zástupcovia nemeckej komunity Sintov a Rómov v Bádensku-Württembersku, ale aj zástupcovia vlády, parlamentu a obecných združení tejto spolkovej republiky. Činnosť rady sa zameriava predovšetkým na podporu vzdelávania a kultúry Sintov a Rómov[14].

Ťažiskom zamerania smernice na obdobie po roku 2020 a vnútroštátnych plánov integrácie Rómov by nemali byť len marginalizované rómske skupiny. Namiesto toho sa odporúča, aby sa zvýšili investície do rómskej mládeže, žien a detí (najmä detí na základných školách, pre ktoré je školská dochádzka problematická z dôvodu zlej finančnej a sociálnej situácie rodín), aby sa posilnilo ich postavenie a aby sa väčšia pozornosť venovala mobilite rómskych komunít v rámci EÚ.

Počiatočná chýbajúca reakcia na protirómske zmýšľanie v súčasnom rámci spôsobila neochotu začleniť do vnútroštátnych stratégií priame opatrenia zamerané na boj proti diskriminácii a konkrétne na potláčanie protirómskeho zmýšľania.

Agentúra pre základné práva vo svojom prieskume o Rómoch a Travelleroch za rok 2019 uviedla, že „takmer polovica opýtaných Rómov a Travellerov (44 %) sa v uplynulých 12 mesiacoch stretla s obťažovaním motivovaným nenávisťou“[15]. Ako príklad možno uviesť záver výskumného tímu univerzity v Lipsku, že silné protirómske zmýšľanie je často skryté: „60 percent Nemcov súhlasí s tvrdením, že Sinti a Rómovia majú sklon k trestnej činnosti, a 49,2 percent by im chcelo zakázať vstup do centier miest.“[16] A v čase koronavírusu sa Rómovia stali obetným baránkom zodpovedným za šírenie vírusu. Toto sa, žiaľ, stalo vo východoeurópskych krajinách[17]. Potláčanie protirómskeho zmýšľania ako špecifickej formy rasizmu proti ľuďom rómskeho pôvodu preto musí byť súčasťou všetkých kľúčových oblastí budúcej politiky EÚ po roku 2020. Treba vypracovať preventívne a reaktívne opatrenia a začleniť ich do stratégie pre Rómov na obdobie po roku 2020. Členské štáty musia oficiálne uznať protirómske zmýšľanie za osobitnú formu rasizmu proti ľuďom rómskeho pôvodu a zaviesť konkrétne opatrenia na boj proti nemu na všetkých úrovniach, na ktorých sa prejavuje.

 


 

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov: boj proti negatívnym postojom voči ľuďom rómskeho pôvodu v Európe

(2020/2011(INI))

Európsky parlament,

 so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a Chartu základných práv Európskej únie,

 so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Európsku sociálnu chartu, Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, ako aj na správy a odporúčania komisárky Rady Európy pre ľudské práva, Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI) a iných mechanizmov Rady Európy, –  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ďalšie zmluvy Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Dohovoru o právach dieťaťa,

 so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod[18],

 so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní[19],

 so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva[20],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva[21],

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. apríla 2011 s názvom Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2011)0173) a na následné správy o implementácii a hodnotiace správy,

 so zreteľom na odporúčanie Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch[22] a na závery Rady z 8. decembra 2016 o urýchlení procesu integrácie Rómov a z 13. októbra 2016 o osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 14/2016,

 so zreteľom na správy Európskeho parlamentu z roku 2010 o stratégii EÚ v oblasti začlenenia Rómov a na správu o rodových aspektoch európskeho rámca pre národné stratégie integrácie Rómov z roku 2013,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2015 pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov – protirómske zmýšľanie v Európe a uznanie pamätného dňa v EÚ ako pripomienky na genocídu Rómov počas 2. svetovej vojny[23],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2017 o aspektoch základných práv v integrácii Rómov v EÚ: boj proti neznášanlivosti voči Rómom[24],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2019 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2017[25],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2019 o potrebe posilneného strategického rámca EÚ pre národné stratégie začleňovania Rómov po roku 2020 a zintenzívnení boja proti protirómskemu zmýšľaniu[26],

 so zreteľom na svoje uznesenie o ochrane a nediskriminácii menšín v členských štátoch EÚ, prijaté 7. februára 2018[27],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o zaostávajúcich regiónoch v EÚ[28],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o náraste neofašistického násilia v Európe[29],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2018 o minimálnych normách pre menšiny v EÚ[30],

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. septembra 2019 s názvom Správa o vykonávaní vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov (COM(2019)0406)[31],

 so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. decembra 2018 s názvom Správa o hodnotení rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2018)0785)[32],

 so zreteľom na konania o porušení povinnosti, ktoré boli uznané v rozpore so smernicou 2000/43/ES o rasovej rovnosti – diskriminácii rómskych detí vo vzdelávaní (konania o porušení č. 20142174, č. 20152025 a č. 20152206),

 so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv,

 so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru o situácii rómskych žien SOC/585-EESC-2018,

 so zreteľom na Poznanskú deklaráciu partnerov zo západného Balkánu o integrácii Rómov v rámci procesu rozširovania EÚ,

 so zreteľom na Druhý prieskum EÚ týkajúci sa menšín a diskriminácie (EU-MIDIS II) Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA),

 so zreteľom na všeobecné politické odporúčanie č. 13 Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI),

 so zreteľom na Agendu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj,

 so zreteľom na mapu chudoby Svetovej banky z roku 2016, ktorá jasne určuje najviac zaostávajúce regióny v Európe,

 so zreteľom na príslušné správy a odporúčania výskumných inštitúcií a rómskych a prorómskych organizácií občianskej spoločnosti vrátane rómskych mimovládnych organizácií pôsobiacich na miestnej úrovni,

 so zreteľom na európske iniciatívy občanov týkajúce sa iniciatívy „Minority SavePack“ a iniciatívy „Kohézna politika pre rovnosť regiónov a udržateľnosť regionálnych kultúr“,

 so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe udelenia súhlasu s vypracovaním iniciatívnych správ,

 so zreteľom na stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

 so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0147/2020),

A. keďže Rómovia predstavujú najväčšiu etnickú menšinu v Európe;

B. keďže v súčasnom rámci sa vyzdvihla rozmanitosť pod zastrešujúcim pojmom „Rómovia“; keďže sa v ňom neuznala rozmanitosť obyvateľstva rómskeho pôvodu; keďže pojem Rómovia alebo zdvojený pojem Sinti a Rómovia sa používali v čase, keď aktéri s rozhodovacími právomocami rozhodovali o rómskych politikách bez skutočného zapojenia rómskych komunít, a preto majú tieto komunity pocit odcudzenia, a keďže toto vymedzenie uplatňované v politikách a diskusiách EÚ neodráža rôznorodosť rómskej komunity, ktorá ich preto často kritizuje;

C. keďže rozmanitosť rómskeho obyvateľstva sa musí oveľa lepšie zohľadniť v legislatívnom návrhu o rovnosti, začlenení a účasti Rómov po roku 2020; keďže pojem „Rómovia“ zahŕňa osoby patriace do komunity Rómov, Kalé, Manuši, Lovári, Rissende, Bojaša, Domare, Kalderaši, Romaničal a Sinti; keďže nové vymedzenie pojmu „Rómovia“ lepšie zahŕňa aj tých, ktorí sú stigmatizovaní ako Cigáni bez toho, aby mali príslušný etnický pôvod, ako sú Egypťania, Aškaliovia alebo Travelleri;

D. keďže značná časť Rómov v Európe žije vo vidieckych aj v mestských oblastiach vo veľmi neistých a zlých sociálno-ekonomických podmienkach[33]; keďže väčšina Rómov je zbavená základných ľudských práv vo všetkých oblastiach života;

E. keďže podľa EÚ – MIDIS II 61 % občanov EÚ sa domnieva, že diskriminácia Rómov je v ich krajine rozšírená; keďže hlboko zakorenené, pretrvávajúce, štrukturálne a často inštitucionálne a vládne protirómske zmýšľanie naďalej existuje na všetkých úrovniach európskej spoločnosti a každodenne sa prejavuje ako hlavná prekážka pri dosahovaní plného potenciálu Rómov ako občanov EÚ v plnej miere požívajúcich základné práva, sociálne začlenenie a rovnosť vo všetkých sférach života vrátane bývania, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a zamestnanosti;

F. keďže Rómovia naďalej čelia rastúcej miere nenávistných prejavov; najmä na verejnosti, v sociálnych médiách a zo strany verejných činiteľov, politikov a úradníkov;  keďže sú tiež obeťami policajného násilia vrátane kolektívnych trestov, rasového profilovania, segregácie v oblasti bývania a vzdelávania; keďže na boj proti tomuto javu sú potrebné osobitné opatrenia; keďže nedostatky v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu a v oblasti trestného práva vedú k nedostatočnej úrovni ochrany a prístupu k spravodlivosti pre obete policajného násilia a obete sú často prenasledované štátnymi orgánmi;

G. keďže boj proti protirómskemu zmýšľaniu prostredníctvom existujúcich antidiskriminačných právnych predpisov nestačí; keďže členské štáty EÚ by mali preukázať odhodlanie prelomiť začarovaný kruh protirómskeho zmýšľania, a to najmä pri jednaní rómskych občanov s miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi správnymi orgánmi, chrániť rovnosť a nediskrimináciu svojich rómskych občanov a umožniť plné využívanie ich základných ľudských práv;

H. keďže rasizmus voči Rómom vedie k násiliu a zabíjaniu; keďže miera obťažovania motivovaného nenávisťou a trestných činov z nenávisti je naďalej voči Rómom výrazne vysoká a keďže väčšina incidentov motivovaných nenávisťou nie je ohlásená;

I. keďže podľa EÚ – MIDI II v roku 2016 približne 80 % Rómov v deviatich členských štátoch EÚ s najväčším počtom rómskeho obyvateľstva žila pod hranicou chudoby v danej krajine; keďže chudoba je výsledkom a zároveň hybnou silou protirómskeho zmýšľania, vylúčenia v oblasti vzdelávania, zamestnania, zdravia a bývania; keďže hlavným cieľom stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu bolo vymaniť z rizika chudoby 20 miliónov ľudí vrátane Rómov; keďže počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením klesol v rokoch 2008 až 2017 o 3,1 milióna, EÚ je naďalej ďaleko od dosiahnutia svojho cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je zníženie tohto počtu o 20 miliónov do roku 2020;

J. keďže každá tretia osoba rómskeho pôvodu žije v príbytku bez pitnej vody a každá desiata v príbytku bez elektrickej energie; keďže len o niečo viac než polovica má v dome splachovací záchod alebo sprchu a 78 % Rómov žije v preplnených obydliach; keďže veľký počet Rómov stále žije v neformálnych, nehygienických a nelegálnych osadách v nevyhovujúcich životných podmienkach; keďže mnohí nemajú identifikačné doklady a zdravotné poistenie[34];

K. keďže 43 % Rómov je pri kúpe alebo prenájme nehnuteľnosti na bývanie diskriminovaných a nepozná dostatočne svoje práva v oblasti rovnosti; keďže legalizácia vlastníckych práv by mala byť podľa možnosti posilnená, a to najmä v neformálnych osadách; keďže zrušenie neformálnych osád (nútené vysťahovanie) by malo byť spojené s dostatočnými sprievodnými opatreniami vrátane ponuky alternatívneho bývania; keďže neboli prijaté žiadne právne ani politické opatrenia proti členským štátom s cieľom ukončiť segregáciu v oblasti bývania a nútené vysťahovanie a zabezpečiť prístup ku kvalitnému bývaniu; keďže nedostatočný prístup k bývaniu a verejným službám, ako je čistá voda a hygiena, má negatívny vplyv na vzdelávanie, zamestnanosť a výsledky v oblasti zdravia a celkovo nepriaznivo ovplyvňuje sociálne začlenenie;

L. keďže priemerná dĺžka života a zdravotný stav Rómov sú naďalej výrazne horšie ako v prípade nerómskych obyvateľov vo všetkých európskych krajinách; keďže priemerná dĺžka života pri narodení v EÚ je 76 rokov u mužov a 82 rokov u žien a keďže u Rómov sa odhaduje o 10 rokov kratšia; keďže údaje okrem toho potvrdzujú, že miera úmrtnosti dojčiat v rómskych komunitách značne prekračuje priemer EÚ, ktorý je na úrovni 4,3 úmrtí na tisíc živonarodených detí;

M. keďže mnohí Rómovia trpia mimoriadne vysokou mierou negramotnosti a predčasného ukončenia školskej dochádzky; keďže len každé druhé rómske dieťa navštevuje predškolské zariadenie alebo materskú školu a veľmi malý podiel detí pokračuje v školskej dochádzke po ukončení povinnej školskej dochádzky; keďže 50 % Rómov vo veku od 6 do 24 rokov nie je v procese vzdelávania; keďže len 21 % rómskych žien a 25 % rómskych mužov vo veku 16 – 24 rokov má ukončené stredoškolské vzdelanie (ISCED3) alebo vyššie vzdelanie; keďže v roku 2019 ukončilo vzdelávanie 68 % rómskych detí predčasne napriek tomu, že cieľom podľa rámca EÚ pre Rómov a stratégie EÚ 2020 bolo 10 %; keďže len 18 % rómskych detí postúpilo na vyššiu úroveň vzdelávania a miera absencií a predčasného ukončenia školskej dochádzky bola u rómskych žiakov podstatne vyššia ako v inej kategórii žiakov; keďže diskriminačná nesprávna diagnostika mnohých rómskych detí ako detí s osobitnými vzdelávacími potrebami vedie k tomu, že neprimeraný počet rómskych detí navštevuje školy pre deti so zdravotným postihnutím, v dôsledku čoho sú vyčlenené z bežného školského systému a často dostávajú nižšiu kvalitu vzdelanie; keďže priama a nepriama segregácia rómskych detí je prax, ktorá sa ešte vždy v členských štátoch uplatňuje;

N. keďže Rómovia čelia diskriminácii v prístupe k iniciatívam v oblasti zamestnanosti, ako je záruka pre mladých ľudí, keďže verejné služby zamestnanosti často nemajú kapacitu na to, aby ich oslovili, alebo uplatňujú postupy nepriamej diskriminácie; keďže miera platenej práce Rómov vo veku 20 – 64 rokov na úrovni 43 % bola výrazne nižšia ako priemer EÚ vo výške 70 % v roku 2015, keďže situácia mladých ľudí je podstatne horšia, pričom 63 % Rómov vo veku 16 – 24 rokov nie je zamestnaných, ani nie je v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 12 %, keďže výsledky ukazujú značný rodový rozdiel, pričom 72 % mladých žien rómskeho pôvodu nie je zamestnaných, ani nie je v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy v porovnaní s 55 % mladých rómskych mužov; keďže 43 % rómskych mužov a 22 % rómskych žien má určitú formu platenej práce; keďže prijatie Európskeho piliera sociálnych práv zdôraznilo základné právo každého na prácu a posilnenie sociálnych práv, čo má pozitívny vplyv na život ľudí patriacich k marginalizovaným skupinám, ako sú Rómovia; keďže mnohí Rómovia, ktorí žijú na hranici extrémnej chudoby, je v tejto situácii nútených prijímať pracovné miesta so mzdou hlboko pod úrovňou minimálnej mzdy, ostatní sú nútení prežívať z neformálnych činností, ako je zber kovového šrotu alebo plastových fliaš, čo výrazne zvyšuje šance na vykorisťovanie týchto ľudí;

O. keďže v odborných správach a v správe Európskej komisie z roku 2019 o vykonávaní vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov sa uznáva, že faktory úspechu zahŕňajú prierezové, medziodvetvové a integrované prístupy k riešeniu diskriminácie a multidimenzionálneho vylúčenia a že rómske ženy, rómske LGBT osoby, Rómovia so zdravotným postihnutím čelia prierezovej diskriminácii; keďže v správach sa okrem priorít uvádza potreba podporovať prístup Rómov k spravodlivosti so zameraním na obete prierezovej diskriminácie a posilnenie schopnosti orgánov pre otázky rovnosti, aby mohli riešiť situáciu diskriminácie Rómov;

P. keďže problematikou práv žien sú osobitne dotknuté Rómky, ktoré často čelia vystupňovaným formám verbálneho, fyzického, psychologického a rasového obťažovania a etnickej segregácii v zariadeniach zdravotnej starostlivosti o matky; keďže rómske ženy sú umiestňované v oddelených miestnostiach s oddelenými kúpeľňami a stravovacími zariadeniami; keďže v niektorých členských štátoch museli Rómky systematicky podstupovať nútenú sterilizáciu a nepodarilo sa im získať primeranú nápravu vrátane odškodnenia za vyplývajúce porušovanie ich ľudských práv;

Q. keďže nespravodlivosť v oblasti životného prostredia sa pravidelne spája so zdravotnými rizikami a negatívnymi dôsledkami pre Rómov a keďže sú Rómovia neprimerane postihnutí environmentálnou záťažou, majú menší prístup k environmentálnym zdrojom a službám a sú diskriminovaní, pokiaľ ide o ich právo na informácie, účasť na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia;

R.  keďže prvý európsky rámec pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov zaradil nevyhnutnosť zlepšiť situáciu Rómov do európskej politickej agendy, vytvoril dôležité inštitucionálne štruktúry a siete a vyvinul tlak na členské štáty, aby vypracovali vnútroštátne stratégie na riešenie ich nedostatkov; keďže na základe výsledkov hodnotenia súčasného rámca EÚ je nevyhnutné, aby vnútroštátne stratégie začleňovania Rómov, ktoré sa riadia návrhom na obdobie po roku 2020, pokračovali a boli naďalej zdokonaľované, pričom sa požaduje väčší súlad s právnymi predpismi zo strany členských štátov a podpora uplatňovania záväznejších cieľov na zvýšenie záväzku a zodpovednosti; keďže lepšie vykonávanie vnútroštátnych stratégií si vyžaduje, aby sa takéto stratégie začlenili do vnútroštátnych, regionálnych a miestnych odvetvových politík a aby sa efektívnejšie využívali finančné prostriedky EÚ, najmä v prípade dlhodobých integračných projektov;

S. keďže treba predložiť legislatívny návrh týkajúci sa rovnosti, začlenenia, účasti Rómov a boja proti protirómskemu zmýšľaniu, ktorý by sa mal vypracovať na základe realistickejších kvantitatívnych a kvalitatívnych rozčlenených údajov zhromaždených v spolupráci s rómskymi organizáciami občianskej spoločnosti (AM 87) vrátane organizácií na miestnej úrovni;

T. keďže rómska kultúra je súčasťou kultúry a hodnôt Európy a Rómovia prispeli ku kultúrnemu bohatstvu, rozmanitosti, hospodárstvu i spoločnej histórii EÚ (AM 89); keďže ochrana a posilňovanie kultúrneho dedičstva súvisiaceho s národnostnými menšinami v členských štátoch zohráva kľúčovú úlohu v sociálnej súdržnosti;

U. keďže v súlade so zásadou subsidiarity sú členské štáty zodpovedné za rozvoj a účinné vykonávanie vnútroštátnych stratégií začleňovania Rómov; keďže na vykonávanie vnútroštátnych stratégií začleňovania ľudí rómskeho pôvodu na obdobie po roku 2020 by mali byť v miestnych, regionálnych a národných rozpočtoch členských štátov vyčlenené primerané finančné prostriedky, ktoré by mali byť doplnené finančnými prostriedkami EÚ; keďže by sa mali vytvoriť účinné a posilnené mechanizmy monitorovania, dohľadu a sankcií; keďže EÚ a členské štáty musia zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky pridelili na ciele a projekty, ktoré majú najväčší potenciálny dlhodobý vplyv na situáciu Rómov, a aby boli finančné prostriedky riadne vynaložené a nedochádzalo k ich zneužívaniu;

V. keďže približne polovica Rómov v Európe žije mimo Európskej únie; keďže ich situácia je naďalej mimoriadne problematická vo väčšine kandidátskych, potenciálnych kandidátskych a krajín európskeho susedstva; keďže Európska únia môže mať veľký vplyv na ich situáciu prostredníctvom prístupových rokovaní, ako aj prostredníctvom poskytovania finančnej pomoci;

W. keďže by sa mala lepšie zabezpečiť rovnocenná účasť a posilnenie postavenia Rómov pri tvorbe politiky na všetkých úrovniach; keďže miestne, regionálne, vnútroštátne a európske zainteresované strany (MVO, aktivisti, experti, členovia komunít atď.) by mali byť výrazne zapojené do tvorby, vykonávania a monitorovania verejných politík zameraných na ľudí rómskeho pôvodu v období po roku 2020;

X. keďže väčšina znevýhodnených komunít Rómov často zaostáva a je vylúčená z výhod vnútroštátnych programov začleňovania z dôvodu obmedzení metodík mapovania používaných pri identifikácii komunít, ktoré sú v najväčšej núdzi; keďže pri navrhovaní intervencie programu by sa analýzy mali zamerať na presnú geografickú oblasť a počet rodín či osôb, ktoré čelia sociálno-ekonomickému vylúčeniu;

Y. keďže ciele v oblasti začleňovania Rómov by mali byť v súlade s horizontálnymi cieľmi Európskej únie, a to najmä s plánom obnovy, novým viacročným finančným rámcom na roky 2021 – 2027, európskou zelenou dohodou, Európskym pilierom sociálnych práv, európskym semestrom, cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja do roku 2030, novou spoločnou poľnohospodárskou politikou, Fondom na spravodlivú transformáciu, novým programom v oblasti zručností pre Európu, európskou digitálnou stratégiou a stratégiou pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu; keďže politická podpora je kľúčovým prvkom pre začlenenie rómskeho obyvateľstva; keďže zaistenie politického záväzku a zodpovednosti členských štátov si vyžaduje zásadnú mobilizáciu hlavných zainteresovaných strán na všetkých úrovniach vrátane Rady;

Z. keďže protirómske zmýšľanie v našich spoločnostiach existuje už stáročia a počas holokaustu nadobudlo svoju najkrutejšiu formu, v rámci ktorej bolo vyhladených približne 500 000 Rómov; keďže protirómske zmýšľanie malo na území dnešného Rumunska takmer 500 rokov podobu otroctva Rómov; keďže v dôsledku stáročí diskriminácie a sociálneho vylúčenia Rómovia nemohli účinne a výrazne profitovať z nepretržitého sociálno-ekonomického rozvoja našich spoločností; keďže boli nechaní napospas osudu a v dôsledku toho sa prehĺbili rozdiely medzi rómskym a bežným obyvateľstvom; 

AA. keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 ukázala, že situácia marginalizovaných rómskych komunít v preľudnených osídleniach a osadách sa zhoršila, že rasizmus, diskriminácia, vylúčenie, policajné násilie voči Rómom a protirómske zmýšľanie, keď Rómovia sú označovaní za šíriteľov vírusu, sa zhoršili a keďže Rómovia majú obmedzený prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti, pitnej vode, hygiene a potrave, sú viac ohrození nákazou ochorenia COVID-19; keďže krízová situácia spôsobená ochorením COVID-19 preto viac než jasne poukázala na naliehavú potrebu, aby EÚ a jej členské štáty riešili otázku začleňovania Rómov; keďže členské štáty by mali poskytovať núdzovú podporu a lekársku starostlivosť s cieľom obmedziť šírenie vírusu, keďže hrozí, že hospodárske a sociálne dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19 najviac postihnú rómske obyvateľstvo a prehĺbia existujúce nerovnosti vo všetkých prioritných oblastiach začleňovania Rómov;

 

Legislatívny návrh EÚ o rovnosti, začlenení účasti Rómov a boji proti protirómskemu zmýšľaniu;  strategický návrh EÚ na obdobie po roku 2020, priority a primerané financovanie

1. konštatuje, že Rómovia sú vystavení pretrvávajúcemu protirómskemu zmýšľaniu – osobitnej forme rasizmu – čo vedie k najvyšším mieram chudoby a sociálneho vylúčenia; s poľutovaním konštatuje, že napriek nepretržitému sociálno-ekonomickému rozvoju v EÚ a úsiliu o zabezpečenie začlenenia Rómov na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa celková situácia rómskeho obyvateľstva v EÚ nezlepšila; často z dôvodu pretrvávajúceho protirómskeho zmýšľania a nedostatku politickej vôle; vyzýva preto Komisiu, aby išla príkladom a zaviedla politiku začleňovania Rómov do všetkých fáz a úrovní hlavných politík, programov a projektov s cieľom začleniť hľadisko Rómov do všetkých fáz a úrovní hlavných politík, programov a projektov, ale bez vylúčenia cieleného prístupu, a aby zabránila diskriminácii v politike EÚ vo všeobecnosti a uľahčila pozitívnu činnosť a aktívnu pomoc rómskemu obyvateľstvu; vyzýva aj členské štáty, aby sa vydali touto cestou a vytvorili politiky, ktoré pomôžu aktívne začleňovať Rómov do našich spoločností;

2. vyzýva Komisiu, aby na základe dôkladného posúdenia vplyvu a v rámci systematických konzultácií s rómskym obyvateľstvom, (pro-)rómskymi expertmi a mimovládnymi organizáciami z vnútroštátnej, regionálnej a najmä miestnej úrovne, ako aj ďalších zainteresovaných strán, ako sú Rada Európy a FRA, predložila legislatívny návrh týkajúci sa rovnosti, začlenenia, účasti Rómov a boja proti protirómskemu zmýšľaniu; domnieva sa, že tento návrh by mohol byť založený na článku 19 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako vhodný krok na boj proti diskriminácii Rómov na základe etnického pôvodu; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila vnútornú rôznorodosť tejto komunity v prioritných oblastiach návrhu smernice EÚ na obdobie po roku 2020 a zaistila, že žiadna skupina nebude vynechaná, a rozhodne podporuje, aby sa na označenie rómskych komunít v politikách a diskusiách EÚ po roku 2020 používalo označenie „Rómovia“; poznamenáva, že v návrhu verejnej politiky týkajúcej sa Rómov na obdobie po roku 2020 by mala byť výslovne uvedená rovnocenná účasť Rómov vo všetkých oblastiach verejného života, politická účasť a takisto ich jazyk, umenie, kultúra, história a životné prostredie ako dodatočné opatrenia k štyrom hlavným prioritným oblastiam, ktorými sú vzdelávanie, zamestnanosť, bývanie a zdravotná starostlivosť;

3. zastáva názor, že návrhu musí uprednostňovať dosiahnutie významného pozitívneho vplyvu; mal by byť kombináciou sociálno-hospodárskych aspektov s prístupom založeným na právach vrátane plánu na odstránenie nerovností, v oblasti bývania, zdravia, zamestnanosti a vzdelávania; mal by zahŕňať konkrétne, porovnateľné, dosiahnuteľné, záväzné a časovo ohraničené ciele na ochranu a zlepšenie začlenenia Rómov vrátane tých, ktorí patria do skupín, ktoré čelia viacnásobnej diskriminácii, ako sú mladí ľudia, ženy a dievčatá, LGBTI osoby a osoby so zdravotným postihnutím, na podporu inkluzívneho vzdelávania, rozvoja v ranom detstve a na boj proti diskriminácii a segregácii; mal by uprednostňovať prístup spravodlivosti vzhľadom na kolektívny a štrukturálny charakter diskriminácie Rómov; zdôrazňuje, že návrh Európskej komisie na obdobie po roku 2020 by sa mal zamerať na boj proti chudobe a protirómskemu zmýšľaniu, zlepšovanie životných a zdravotných podmienok a kombinovanie cieleného a všeobecného prístupu;

4. konštatuje, že na to, aby bol budúci proces začleňovania Rómov v EÚ úspešný a dôveryhodný, je potrebná zásadná zmena prístupu, ktorá by sa pri tvorbe politík voči Rómom posunula od paternalistického k nepaternalistickému prístupu; zdôrazňuje, že vnútroštátne úsilie zamerané na začleňovanie Rómov by sa malo urýchliť vo všetkých členských štátoch EÚ; zdôrazňuje však, že dôraz by sa mal klásť na tých, ktorí majú početné rómske obyvateľstvo, kde neúčinný proces začleňovania Rómov predstavuje makroekonomické výzvy, prehlbuje regionálne rozdiely a tým brzdí sociálnu súdržnosť EÚ; zdôrazňuje, že podpora EÚ týmto krajinám by sa mala merať vo vzťahu k výzvam a že by sa mala venovať väčšia pozornosť účinnosti politík a opatrení v týchto krajinách, zastáva názor, že návrh stratégie na obdobie po roku 2020 by mal obsahovať aj vonkajšiu zložku týkajúcu sa pristupujúcich kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín, ako aj susedných krajín, prostredníctvom ktorých by EÚ mohla podporovať tieto krajiny pri vypracúvaní komplexných dlhodobých stratégií začleňovania Rómov a poskytovať finančnú podporu v oblastiach, ako sú vzdelávanie, zdravotnícke, bývanie a zamestnanosť;

5.  vyzýva Komisiu, aby posilnila prepojenie medzi hlavnými finančnými a politickými nástrojmi EÚ a cieľmi týkajúcimi sa sociálno-ekonomického rozvoja a začleňovania Rómov, ktoré sú stanovené v právne záväznom návrhu Komisie; vyzýva Komisiu, aby mobilizovala financovanie rodovej rovnosti, začleňovania a účasti Rómov v rámci viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a plánu obnovy EÚ; v tejto súvislosti trvá na tom, že subjekty, ktoré sa zapájajú do diskriminačných praktík proti Rómom alebo ktoré na tento účel prijímajú rozhodnutia alebo vykonávajú opatrenia, by nemali byť oprávnené na financovanie z rozpočtu Únie; vyzýva Komisiu, členské štáty a krajiny rozšírenia, aby prispôsobili existujúce hlavné finančné mechanizmy tak, aby sa stali flexibilnými pre kombinované využívanie finančných prostriedkov v rómskych komunitách tým, že umožnia prístup k informáciám, dosahu, budovaniu kapacít, poskytovaniu technickej pomoci a zárukám počas procesu podávania žiadostí o financovanie; zastáva názor, že finančné prostriedky sa často najúčinnejšie vynakladajú na miestnej úrovni miestnymi samosprávami a mimovládnymi organizáciami, a preto vyzýva Komisiu, aby zvýšila finančné prostriedky, ktoré im boli priamo pridelené a zapájala miestnych zástupcov Rómov do vykonávania; zastáva názor, že v záujme podpory rómskych a prorómskych organizácií občianskej spoločnosti by sa mali zohľadniť pružnejšie požiadavky na spolufinancovanie, keďže mnohé mimovládne organizácie, najmä z miestnej úrovne, si nemôžu dovoliť vlastné finančné príspevky, čo predstavuje prekážku v prístupe miestnych mimovládnych organizácií k finančným prostriedkom EÚ; vyzýva Komisiu, aby účinne reagovala na obavy týkajúce sa stále sa zmenšujúceho priestoru pre nezávislú občiansku spoločnosť v niektorých členských štátoch; je znepokojený tým, že pandémia koronavírusu by mohla viesť ku škrtom vo vzťahu k programom práv a hodnôt v budúcom VFR na roky 2021 – 2027, čo negatívne ovplyvní organizácie občianskej spoločnosti obhajujúce rómske komunity, a tým aj dosah na rómske komunity; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby účinne riešili toto riziko; 

6. vyzýva členské štáty, aby dopĺňali finančnú podporu EÚ s cieľom zlepšiť situáciu Rómov; vyzýva členské štáty, aby uviedli výšku finančných prostriedkov nevyhnutných na realizáciu navrhovaných opatrení na začlenenie Rómov a spresnili, koľko finančných prostriedkov by bolo na takéto opatrenia k dispozícii z vnútroštátnych rozpočtov a koľko z rozpočtu EÚ;

7. vyzýva členské štáty, aby lepšie integrovali metodiky mapovania marginalizovaných rómskych komunít a posilnené mechanizmy financovania do svojich regionálnych a miestnych štruktúr rozvoja, ktoré umožnia cielenejšie investície do marginalizovaných rómskych komunít a lepšie zapájanie rómskych komunít do využívania finančných prostriedkov, aby sa zaručilo, že vyčlenené prostriedky sa dostanú k Rómom, riadne sa vynaložia a nebudú zneužívané;

Zber rozčlenených údajov

2

8. zdôrazňuje potrebu systematického zberu spoľahlivých a rozčlenených etnických a rodových údajov s cieľom informovať o potrebách a analýze kontextu, pomôcť pri stanovovaní cieľov a ukazovateľov vplyvu s cieľom zabezpečiť najlepší výsledok, pokiaľ ide o zosúladenie potrieb s plánovaním a rozpočtovaním na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ; zdôrazňuje význam alternatívnych metód hodnotenia vplyvu v záujme zníženia rozdielov medzi politickými rámcami a vykonávaním v praxi; pripomína, že kritickým obmedzením pre niektoré intervencie je priepasť medzi ambíciami a kapacitou existujúcej štruktúry na dosiahnutie výsledkov z dôvodu nedostatku plánovania založeného na údajoch, nedostatočného zostavovania rozpočtu a vzniku nových nepredvídaných potrieb;

9. pripomína, že Európsky dvor audítorov v roku 2016 dospel k záveru, že monitorovanie a posudzovanie pokroku v rámci národnej stratégie integrácie Rómov predstavuje významnú výzvu pre všetky navštívené členské štáty; vyzýva Komisiu, aby ako priamy vstup pre ďalšiu generáciu programov vytvorila inovatívne prístupy orientované na vplyv a založené na údajoch;

10.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na spoločnej metodike zberu a zverejňovania údajov o rovnosti v členení podľa etnického pôvodu vymedzených v smernici EÚ o rasovej rovnosti, ktorá je dobrovoľná, anonymná a zabezpečuje ochranu osobných údajov, sebaidentifikáciu a konzultácie s príslušnými komunitami s cieľom získať spoľahlivé porovnateľné údaje v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi rámcami a právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov na podporu politík založených na dôkazoch, zlepšiť účinnosť prijatých stratégií a opatrení a identifikovať štrukturálne problémy;

11. vyzýva členské štáty, aby využívali všetky dostupné údaje na stanovenie referenčných hodnôt a usmerňovanie tvorby programov politiky; zdôrazňuje, že je nevyhnutné vypracovať presnejší profil rómskeho obyvateľstva a jeho potrieb, a to aj v kandidátskych krajinách; zdôrazňuje, že usmernenia Agentúry pre základné práva by v tejto súvislosti mali kľúčový význam;

Rovnaká účasť Rómov na rozhodovacích procesoch, vnútroštátne stratégie začleňovania

12. vyzýva Komisiu, aby v politickej diskusii aj pri rozhodovaní vytvorila inkluzívny mechanizmus, a zaručila tak rovnocennú účasť rómskych a prorómskych organizácií občianskej spoločnosti, expertov a členov komunít zo všetkých úrovní, a prešla od paternalistického prístupu k nepaternalistickému, vrátane tých, ktorí pôsobia na miestnej a regionálnej úrovni, pričom sa zohľadní rodové hľadisko; vyzýva členské štáty, aby podporovali voličské vzdelávanie a volebnú účasť Rómov;

13.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila pracovnú skupinu pre Rómov na úrovni EÚ s cieľom uľahčiť začleňovanie Rómov do rôznych oblastí politiky a posilniť postavenie rómskeho obyvateľstva prostredníctvom podpory budovania kapacít všetkých aktérov zapojených do riadenia a vykonávania politík EÚ a vnútroštátnych rómskych politík, a to podstatným, dôstojným, nestranným, inkluzívnym a transparentným spôsobom; vyzýva členské štáty, aby urobili to isté pri vytváraní vlastných národných stratégií integrácie Rómov po roku 2020; zdôrazňuje, že miestne a regionálne zainteresované strany vrátane MVO, aktivistov, miestnych expertov, regionálnych expertov, členov komunít, osôb zasiahnutých protirómskym zmýšľaním sa musia výrazne zapojiť do rozvoja, vykonávania a monitorovania národných stratégií integrácie a iných verejných politík zameraných na ľudí s rómskym pôvodom, čím sa účasť Rómov stane záväznou spoločnou normou kvality pre budúci rámec  s stratégie vnútroštátneho začleňovania;

14. vyzýva členské štáty, aby vypracovali vnútroštátne stratégie začleňovania Rómov na obdobie po roku 2020, ktoré budú doplnené komplexným rámcom spoločného hodnotenia a primeraným a vopred stanoveným rozpočtom, ktorý bude začlenený do národných, regionálnych a miestnych rozpočtov podliehajúcich pravidelnému preskúmaniu a hodnoteniu a bude zodpovedať rozsahu potrieb sociálneho začleňovania Rómov; zdôrazňuje, že pri zostavovaní miestnych, regionálnych a národných rozpočtov musí byť medzi prioritami aj začleňovanie Rómov; vyzýva členské štáty, aby do svojich národných stratégií začleňovania zahrnuli boj proti neznášanlivosti voči Rómom do horizontálneho prístupu, a to vo všetkých oblastiach verejného života; vyzýva Komisiu, aby do odporúčaní pre jednotlivé krajiny zahrnula posúdenie pokroku pri dosahovaní cieľov z národných stratégií začleňovania;

Protirómske zmýšľanie a prierezová diskriminácia

15. opakuje svoju pozíciu a odporúčania navrhnuté v uznesení z 25. októbra 2017 o aspektoch základných práv v integrácii Rómov v EÚ: boj proti protirómskemu zmýšľaniu; keďže doteraz boli prijaté obmedzené opatrenia, vyzýva Komisiu, aby tieto odporúčania začlenila do svojho návrhu EÚ pre národné stratégie integrácie Rómov po roku 2020, najmä odporúčania týkajúce sa protirómskeho zmýšľania a pravdy a zmierenia, keďže sú základným kameňom budovania silnej a inkluzívnej spoločnosti; dôrazne odmieta politický kontext a populizmus s cieľom vybudovať vládnu politiku s cieľom podnietiť protirómske zmýšľanie, spraviť z Rómov obetných baránkov a podporovať priamu aj nepriamu diskrimináciu alebo segregáciu; zastáva názor, že takéto politické opatrenia sú v rozpore nielen s národnými ústavami, ale aj základnými právami a hodnotami, ako sú zakotvené v zmluvách EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby prijala okamžité opatrenia a začala konania o porušení povinnosti v prípade, že existuje riziko porušenia práva EÚ;

16. vyzýva členské štáty, aby oficiálne uznali protirómske zmýšľanie za osobitnú formu rasizmu voči Rómom;

17. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili protirómske zmýšľanie vo všetkých kľúčových oblastiach návrhu voči Rómom po roku 2020 a požaduje účinné európske a vnútroštátne legislatívne a politické opatrenia na riešenie tohto javu tak v členských štátoch, ako aj v krajinách zapojených do procesu rozširovania; domnieva sa, že boj proti protirómskemu zmýšľaniu je horizontálnym problémom a mal by sa zohľadniť vo všetkých oblastiach politiky Únie vrátane nových technológií; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby nové technológie navrhnuté a používané orgánmi presadzovania práva nevytvárali riziko diskriminácie rasových a etnických menšín; vyzýva Komisiu, aby ďalej začleňovala prácu vnútroštátnych orgánov pre rovnosť do rozvoja a vykonávania budúceho politického rámca; ďalej žiada Komisiu, aby rozvíjala silnejšie synergie medzi vnútroštátnymi orgánmi pre rovnosť a národnými kontaktnými miestami pre Rómov (NRCP) s cieľom bojovať proti protirómskemu zmýšľaniu; vyzýva členské štáty, aby zaručili skutočnú nezávislosť, mandát a potrebné zdroje orgánov pre rovnosť, aby mohli plniť svoje úlohy v oblasti podpory a ochrany základných práv, a to aj Rómov; zastáva názor, že orgány pre rovnosť sú správne inštitúcie na zhromažďovanie údajov a vytváranie trendov v oblasti protirómskeho zmýšľania a ich nasmerovanie na európsku úroveň;

18. vyzýva členské štáty, aby Rómom zabezpečili rovnaký prístup k spravodlivosti a rovnosť pred zákonom; vyzýva členské štáty, aby chránili Rómov pred hrozbami extrémnych pravicových skupín, vyšetrili prípady zneužívania zo strany polície a zabezpečili účasť Rómov v orgánoch presadzovania práva a bezpečnostných silách;

19. podnecuje členské štáty, aby prijali usmernenia a vypracovali školenia pre policajné zložky proti neprimeranej kriminalizácii Rómov, etickému profilovaniu, nadmerným postupom zastavovania a prehľadávania, tzv. nevyžiadaným útokom na rómske osady, svojvoľnému zhabanie a zničeniu majetku, nadmernému používaniu sily počas zatýkania, útokom, hrozbám, ponižujúcemu zaobchádzaniu, fyzickému zneužívaniu a popieraniu práv počas policajného výsluchu a väzby) a pri nedostatočnej kontrole trestných činov spáchaných na Rómoch, poskytovaniu nedostatočnej alebo žiadnej pomoci, ochrane (napríklad v prípadoch obchodovania s ľuďmi a obetí domáceho násilia) alebo vyšetrovaniu v prípade trestných činov nahlásených Rómami (najmä trestné činy z nenávisti); vyzýva členské štáty, aby zabezpečili úplné vyšetrenie takýchto prípadov podniknutých príslušnými orgánmi; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané nápravné opatrenia;

20. víta vyhlásenia Rady Európy, že nenávistné prejavy v online priestore si vyžadujú ďalšie úvahy a ďalšie opatrenia na reguláciu a nové spôsoby boja proti týmto prejavom, ako sú napríklad technológie alternatívnej argumentácie a overovania faktov;

21. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinné praktické vykonávanie a presadzovanie smernice o rasovej rovnosti a zabezpečili účinné presadzovanie rámcového rozhodnutia o rasizme a xenofóbii s cieľom bojovať proti pretrvávajúcemu protirómskemu zmýšľaniu; opakuje svoju výzvu Rade, aby odblokovala rokovania o horizontálnej antidiskriminačnej smernici, keďže je predpokladom dosiahnutia rovnosti v EÚ;

22. ďalej vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje úsilie v boji proti diskriminácii, nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti v rámci vnútroštátnych antidiskriminačných právnych predpisov a antidiskriminačných právnych predpisov EÚ, najmä pokiaľ ide o monitorovanie situácie postihnutých rómskych obetí a poskytnutie právnej pomoci;

23. pripomína povinnosť členských štátov podľa smernice o rasovej rovnosti s cieľom vymenovať špecializovaný orgán na podporu rovnakého zaobchádzania so všetkými osobami bez diskriminácie na základe rasy a etnického pôvodu;

24. zastáva názor, že EÚ a členské štáty by mali konať, pokiaľ ide o situáciu a práva osôb, u ktorých sa prelínajú dôvody diskriminácie v EÚ, najmä žien, migrantov, LGBTI osôb a osôb so zdravotným postihnutím;

25. pripomína rozhodujúcu úlohu médií pri znižovaní protirómskych postojov prostredníctvom nediskriminačného pokrytia menšín;

Zdravie

26. vyzýva členské štáty, aby vypracovali opatrenia na zlepšenie prístupu ku kvalitnej a cenovo dostupnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti pre Rómov vrátane sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti, najmä pre ženy, deti, staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím; opätovne pripomína, že v tejto súvislosti je kľúčovým prvkom zlepšenie prístupu k zdravotníckym službám – fyzický prístup, ako aj odstránenie nehmotných prekážok predsudkov a rasizmu;

27. vyzýva členské štáty, aby vyčlenili dostatočné finančné prostriedky na zlepšenie všeobecného zdravotného stavu rómskych komunít prostredníctvom zdravotnej a sexuálnej výchovy, prostredníctvom mobilných skríningových kontrolných činností v segregovaných oblastiach, prostredníctvom vzdelávacích kampaní v oblasti zdravia zameraných na prevenciu a prostredníctvom odbornej prípravy zdravotníckych a sociálnych pracovníkov v oblasti rozmanitosti, čo prispieva k prispôsobovaniu zdravotníckych systémov EÚ na rozmanitosť;

28. dôrazne odsudzuje etnickú segregáciu Rómok v zariadeniach zdravotnej starostlivosti o matky; vyzýva členské štáty, aby okamžite zakázali všetky formy etnickej segregácie v zdravotníckych zariadeniach vrátane zariadení zdravotnej starostlivosti o matky;

29. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinné a včasné prostriedky nápravy pre všetky obete nútenej sterilizácie, a to aj vytvorením účinných systémov odškodňovania;

Rovnaký a spravodlivý prístup k vzdelávaniu, rómskemu umeniu, jazyku a kultúre

30. vyzýva Komisiu, aby navrhla nové nástroje financovania alebo podprogramy, ktoré by dopĺňali opatrenia členských štátov zamerané na cielenú a prispôsobenú podporu v oblasti kvalitného vzdelávania rómskych žiakov od 3 rokov, ktorí zápasia s extrémnou chudobou a nemajú prístup k existujúcim a budúcim iniciatívam EÚ v oblasti financovania vzdelávania a sociálneho začlenenia, ako sú Erasmus Plus, záruka pre deti alebo Európsky sociálny fond plus;

31. konštatuje, že v oblasti vzdelávania sociálne znevýhodnených rómskych detí sa v niektorých členských štátoch dosiahol v predchádzajúcich rokoch len obmedzený pokrok, a to najmä pre nedostatok politickej vôle a protirómske zmýšľanie, čo spôsobuje, že priepasť medzi rómskymi a nerómskymi žiakmi a študentmi, pokiaľ ide o výsledky vzdelávania, zostáva vysoká; pripomína, že zabezpečenie toho, aby mali rómske deti rovnaký štart do života, je nevyhnutným krokom na prelomenie cyklu medzigeneračného prenosu chudoby; naliehavo vyzýva členské štáty, aby si osvojili holistický prístup vo všetkých oblastiach politiky a aby zaradili vzdelávanie rómskych detí do programov vlád;

32. odporúča, aby sa vzdelávanie zraniteľných rómskych žiakov začalo čo najskôr s ohľadom na konkrétne podmienky v každom členskom štáte, a to tak, že sa začlenia do cenovo dostupných, prístupných a inkluzívnych služieb v ranom detstve a služieb starostlivosti o deti; naliehavo žiada členské štáty, aby vypracovali a uplatňovali stratégie a programy zamerané na uľahčenie prístupu Rómov k zariadeniam starostlivosti o deti, školám a univerzitám, čo je podmienka osobného a profesijného rozvoja, a pripomína, že mimoškolské aktivity, ako je šport alebo umelecké činnosti, sú výbornými prostriedkami začleňovania;

33. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili primerané financovanie MVO, ktoré zabezpečujú takéto aktivity, pretože tieto činnosti sú kľúčové pre vytvorenie prostredia a podmienok, v ktorých majú deti zo všetkých prostredí rovnaké príležitosti; domnieva sa, že v tejto oblasti je kľúčová aj výmena osvedčených postupov medzi členskými štátmi;

34. je osobitne znepokojený vysokou mierou segregácie rómskych detí na školách a diskriminačným postupom umiestňovania rómskych detí na školách pre deti s duševným postihnutím, ktoré pretrvávajú v niektorých členských štátoch; naliehavo vyzýva príslušné členské štáty, aby takéto praktiky ukončili v súlade s platnými antidiskriminačnými právnymi predpismi; vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali opatrenia na odstraňovanie akejkoľvek formy školskej alebo triednej segregácie Rómov v súlade s odporúčaním Rady z roku 2013, a to prostredníctvom vykonávania širokého spektra opatrení, do ktorých sú aktívne zapojené miestne zainteresované strany, najmä rómski rodičia a deti, ako aj komunitné organizácie, a rozvojom opatrení zvyšovania informovanosti;

35. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby všetky školy a inšpektoráty skutočne plnili svoju zákonnú povinnosť nesegregovať školu a aby sa zaviazali každoročne zhromažďovať a zverejňovať informácie o situácii v oblasti školskej segregácie na všetkých úrovniach, a to aj tým, že budú sankcionovať tých, ktorí to nedodržiavajú; vyzýva členské štáty, aby si vymieňali osvedčené postupy, ako je zriadenie, kapacita a zabezpečenie ministerskej komisie pre desegregáciu, s cieľom podporiť školy, ktoré chcú odstrániť segregáciu, a postihovať tých, ktorí ich nedodržiavajú (PN 251); pripomína, že Komisia začala tri postupy v prípade nesplnenia povinnosti týkajúce sa segregácie rómskych detí; zastáva názor, že v posledných rokoch sa napriek úsiliu Komisie nepodarilo dosiahnuť žiadne zlepšenie; vyzýva preto Komisiu, aby podnikla ďalšie kroky a v prípade potreby predložila tieto prípady Európskemu súdnemu dvoru;

36.  pripomína naliehavú potrebu zapojiť rómskych rodičov do každej fázy školskej dochádzky ich detí; naliehavo žiada členské štáty, aby vypracovali programy zamerané na začlenenie rómskych rodičov do procesu školského vzdelávania a vzdelanostného a osobného rozvoja ich detí; zdôrazňuje, že schopnosť členských štátov zabezpečiť zapojenie rómskych rodičov závisí do veľkej miery od viacerých faktorov, tak spoločenských, ako aj hospodárskych, a požaduje osobitnú podporu, pokiaľ ide o integritu v oblasti zdravia, zabezpečenie školskej stravy a dodávky šatstva, pre rómske rodiny, ktoré čelia hospodárskym, sociálnym a zdravotným ťažkostiam a problémom s bývaním; domnieva sa, že pre deti, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku a/alebo sú negramotné a nemajú základné zručnosti, by sa mali navrhnúť nové príležitosti na ich ďalšie vzdelávanie; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby;

37. vyzýva členské štáty EÚ, aby zabezpečili rovnaký prístup rómskych detí ku kvalitnému vzdelávaniu, a to aj prostredníctvom komunitného vzdelávania a príležitostí na celoživotné vzdelávanie; vyzýva členské štáty, aby v bežných školských osnovách a médiách systematicky riešili problematiku rešpektovania rozmanitosti, medzikultúrneho porozumenia a ľudských práv; a zahrnuli odbornú prípravu v oblasti ľudských práv, vedenia a demokratického občianstva, ako aj rímsku históriu do svojich školských osnov a šírili a rozširovali rómske univerzitné programy na európskej úrovni;

38. vyzýva členské štáty, aby navrhli zákony a politické opatrenia s cieľom zabezpečiť nápravu všetkým rómskym deťom, ktoré boli nesprávne diagnostikované a umiestnené do osobitných škôl alebo len do rómskych tried a škôl na základe etnického pôvodu, a následne im boli zamietnuté základné práva a príležitosti na kvalitné vzdelávanie a kvalitné pracovné miesta;

39. zastáva názor, že ochorenie COVID-19 si vyžiadalo aktívne využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT) a metód; zdôrazňuje však, že pandémia odhalila nedostatočnú pripravenosť na digitálnu transformáciu, keďže mnohé rodiny s rómskym pôvodom a ich školy nie sú vybavené primeranými nástrojmi a zručnosťami IKT a často si nemôžu dovoliť elektrickú energiu a digitálnu prepojenosť; domnieva sa, že vlastníctvo zariadenia IKT je transformačným bodom digitálneho vzdelávania, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila súbor nástrojov IKT a rozdelila ho medzi najzraniteľnejšie rodiny a deti s cieľom poskytnúť im základné nástroje na diaľkové vzdelávanie a pripraviť ich na digitálny vek; domnieva sa, že prístup k internetu a zručnostiam v oblasti IKT je základným kameňom nadchádzajúceho digitálneho veku pre každého občana, a preto je nevyhnutné posilniť postavenie Rómov; vyzýva preto Komisiu, aby do návrhu na obdobie po roku 2020 začlenila ustanovenia týkajúce sa prístupu na internet; vyzýva členské štáty, aby do svojich učebných osnov pridávali zručnosti v oblasti IKT už od útleho veku a investovali do programov digitálnej gramotnosti, ktoré môžu podporovať rómske deti;

40.  vyzýva členské štáty, aby podporovali rómsky jazyk, kultúru a históriu v učebných osnovách, múzeách a iných formách kultúrneho a historického vyjadrenia a aby uznali prínos rómskej kultúry ako súčasti európskeho dedičstva; vyzýva členské štáty, aby vypracovali súdržné a konzistentné opatrenia s vhodnými rozpočtami na stimuláciu, podporu a propagovanie rómskeho umenia a kultúry, na výskum a zachovanie hmotného a nehmotného dedičstva tradičnej rómskej kultúry a na oživenie a propagáciu tradičných remesiel Rómov;

Kvalitné a cenovo dostupné bývanie, environmentálna spravodlivosť

41. zdôrazňuje, že bývanie nie je komoditou, ale nevyhnutnosťou, bez ktorej sa ľudia nemôžu v plnej miere zúčastňovať na živote spoločnosti a mať prístup k základným právam; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do svojich politík začlenili odporúčania uvedené v správe komisára Rady Európy pre ľudské práva „ECSR: Právo na cenovo dostupné bývanie: zanedbávaná povinnosť Európy“, s osobitným odkazom na zabezpečenie toho, aby všetky členské štáty urýchlene prijali povinnosť byť viazané článkom 31 revidovanej Európskej sociálnej charty, ktorý sa zaoberá právom na bývanie, a aby zvýšili investície do sociálneho a cenovo dostupného bývania s cieľom odstrániť záťaž nákladov na bývanie, najmä medzi marginalizovanými skupinami;

42. rozhodne podporuje členské štáty, aby zabezpečili, aby boli Rómovia riadne registrovaní prostredníctvom preukazov totožnosti a rodných listov a aby bol ich majetok (pozemky a domy) riadne zaregistrovaný, a aby do budúcnosti zaručili flexibilnejšie právne a administratívne postupy;

43. vyzýva členské štáty, aby minimalizovali účinky pandémie COVID-19 v preplnených obydliach Rómov, kde žijú v neľudských podmienkach, a to prostredníctvom legalizácie ich neformálnych osád, investícií do infraštruktúry a skvalitnenia bývania v novolegalizovaných neformálnych osadách; 

44. vyzýva členské štáty, aby prijali komplexný mechanizmus s cieľom zabezpečiť, aby sa zabránilo diskriminácii a zneužívaniu Rómov v oblasti bývania a aby sa takáto diskriminácia sankcionovala, aby sa riešil problém bezdomovectva a aby sa kočovným Rómom poskytli dostatočné a primerané táboriská; vyzýva členské štáty, aby zabránili ďalšiemu nútenému vysťahovávaniu Rómov tým, že zabezpečia, aby sa takéto praktiky vždy uskutočňovali v plnom súlade s medzinárodným, európskym a vnútroštátnym právom, vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby dotknuté osoby dostali primerané oznámenie a primerané informácie, a poukazuje na to, že k vysťahovaniu by nemalo dôjsť bez poskytnutia náhradného štandardného, cenovo dostupného a kvalitného bývania v oddelenom prostredí, ktoré má prístup k verejným službám; zdôrazňuje naliehavú potrebu verejných investícií s cieľom prekonať segregáciu; vyzýva členské štáty, aby podporovali priestorovú desegregáciu, poukazuje na to, že geografická izolácia a segregácia bývania bráni príslušníkom etnických menšín získať dôstojné pracovné miesta, a to bez ohľadu na úroveň ich kvalifikácie; poznamenáva, že veľmi dôležité je nájsť riešenie problematiky vysťahovania zapojením rôznych inštitúcií, pričom opatrenia zamerané na rómske bývanie by sa mali začleniť do širších vnútroštátnych činností a legislatívnych iniciatív, ktoré sa zameriavajú na programy sociálneho bývania alebo pomoci;

45.  pripomína, že dôsledky vypuknutia ochorenia Covid-19 pociťujú väčšinou najodkázanejšie osoby vrátane rómskych komunít v celej EÚ, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že rómske komunity sú naďalej diskriminované a marginalizované z dôvodu pandémie koronavírusu; vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 prijali naliehavé opatrenia na riešenie nedostatku vody, primeranej sanitácie, elektrickej energie a potrebnej infraštruktúry v chudobných rómskych komunitách; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere začlenili rómske osady do dezinfekčných opatrení, aby počas pandémie zakázali zrušenie základných verejnoprospešných služieb, zvážili dotovanie spotrebiteľských nákladov pre najzraniteľnejšie osoby a osoby, ktoré prišli o príjem, alebo zmrazenie platieb až do konca obdobia plánu obnovy a aby poskytli finančnú podporu rodičom samoživiteľom/osamelým matkám na starostlivosť o deti, platby nájomného a iné výdavky na domácnosť s cieľom zmierniť finančné ťažkosti, najmä vzhľadom na stratu pracovných miest;

46. vyzýva na uplatňovanie Aarhuského dohovoru v celej EÚ, v ktorom sa spájajú environmentálne práva s ľudskými právami; odporúča, aby sa nespravodlivosť v oblasti životného prostredia začlenila do návrhu na obdobie po roku 2020, a vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala riešením rôznych foriem environmentálnej diskriminácie;

Rómske ženy a dievčatá

47. zdôrazňuje potrebu uprednostniť rodové hľadisko a rodovo citlivé politiky a bojovať proti násiliu (vrátane obchodovania s ľuďmi); nalieha na všetky členské štáty, ktoré ešte neratifikovali Istanbulský dohovor, aby tak bezodkladne urobili; konštatuje, že budúce politiky musia uznať tieto rozdiely a riešiť ich tým, že rómskym ženám poskytnú konkrétne zásahy a konkrétne formy podpory; zdôrazňuje, že by sa mali zvážiť osobitné opatrenia na posilnenie postavenia rómskych žien a dievčat, ktoré sú často vystavené viacnásobnej diskriminácii; 

48. žiada vlády členských štátov, miestne orgány a prípadne inštitúcie EÚ, aby zapájali rómske ženy prostredníctvom organizácií žien a príslušných zainteresovaných strán do prípravy, vykonávania, hodnotenia a monitorovania vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov a aby vytvárali prepojenia medzi orgánmi pre rodovú rovnosť, organizáciami pre práva žien a stratégiami sociálneho začleňovania s cieľom budovať dôveru s komunitami a zabezpečiť citlivý prístup k miestnym podmienkam;

49. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že do svojich národných stratégií pre integráciu bude začlenená osobitná kapitola o právach žien a rodovej rovnosti a že opatrenia v oblasti podpory rodovej rovnosti zamerané na práva žien a hľadisko rodovej rovnosti boli uplatňované v každej ich časti, najmä pri prideľovaní finančných prostriedkov, a to v súlade so závermi Rady o rámci EÚ pre národné stratégie integrácie Rómov, v ktorých sa požaduje „uplatňovanie rodového hľadiska vo všetkých politikách a činnostiach na podporu začleňovania Rómov“; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili, či politiky dosahujú požadované zlepšenia situácie rómskych žien a dievčat, a aby prijali opatrenia, ak neexistuje dostatočný pokrok;

50. vyzýva členské štáty, aby navrhli opatrenia na podporu rómskych žien, aby v plnej miere využili svoj potenciál a možnosti konať ako nezávislí, sebestační a emancipovaní aktívni občania; vyzýva členské štáty, aby povinne rozšírili rómske zdravotné a školské mediačné systémy na všetky rómske komunity s cieľom zabezpečiť mediátora na každých 500 ľudí, ako aj riadne finančné a podporné systémy, v dôsledku čoho budú mediátori zohrávať dôležitejšiu úlohu v procese začleňovania;

51. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby jasnejšie zapojili rómske dievčatá a ženy do aktívnych politík trhu práce vrátane záruky pre mladých ľudí;

52. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili dodržiavanie základných práv rómskych žien a detí a tiež aby si rómske ženy a dievčatá – aj prostredníctvom informačných kampaní – uvedomovali svoje práva, ktoré im zaručujú platné vnútroštátne predpisy o rodovej rovnosti a zákaze diskriminácie, a aby ďalej bojovali proti patriarchálnym a sexistickým tradíciám;

Kvalitné služby zamestnanosti

53. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili kvalitné služby zamestnanosti pre rómsku mládež vrátane tých, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania a odbornej prípravy a ktorí zápasia s extrémnou chudobou;

54. vyzýva Komisiu, aby predložila oznámenie o usmerneniach a normách pre politiky prijímania pracovníkov bez diskriminácie určené pre členské štáty a zamestnávateľov vrátane odporúčaní na prijatie plánov v oblasti rovnosti na podnikovej úrovni a v odvetvových kolektívnych zmluvách a na zavedenie pracovných skupín pre rozmanitosť na pracovisku vrátane boja proti stereotypom, predsudkom a negatívnym postojom, predchádzania diskriminácii pri nábore, povýšeniach, odmeňovaní a prístupe k odbornej príprave; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto akčné plány v oblasti rovnosti by mali slúžiť aj na podporu etnickej a kultúrnej rozmanitosti na pracovisku, na vypracovanie vnútorných predpisov proti rasizmu, s rasizmom súvisiacej diskriminácii a obťažovaniu na pracovisku, na monitorovanie a skúmanie procesov náboru, kariérneho postupu a udržiavania pracovnej sily z hľadiska rovnosti s cieľom identifikovať priame aj nepriame diskriminačné postupy, prijímať nápravné opatrenia na zníženie nerovnosti v každej z týchto oblastí a v tejto súvislosti zhromažďovať údaje o rovnosti v súlade s normami v oblasti ochrany údajov a základných práv;

55. zdôrazňuje, že najkritickejšími bodmi, ktoré treba riešiť v oblasti zamestnanosti Rómov, sú účinný prechod zo vzdelávania na otvorený trh práce; zdôrazňuje, že je dôležité bojovať proti rôznym formám nedeklarovanej práce a diskriminácii zo strany zamestnávateľov, zosúladiť dopyt po pracovnej sile s ponukou pracovnej sily;

56. vyzýva Komisiu, aby splnila svoj záväzok prijať akčný plán na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv a aby zaradila začleňovanie Rómov ako ukazovateľ do sociálneho prehľadu; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby Rómom zabezpečili prístup k dôstojným pracovným miestam a spravodlivé mzdy a pracovné podmienky a zaručili, aby systémy sociálnej ochrany a sociálne služby boli primerané, prístupné a potenciálni príjemcovia ich reálne využívali, a to aj pokiaľ ide o všeobecne dostupnú zdravotnú starostlivosť bez diskriminácie, ako aj o systémy minimálneho príjmu a dôchodkové práva;

°

° °

57. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, parlamentom a radám na nižšej ako národnej úrovni členských štátov a kandidátskych krajín, Agentúre Európskej únie pre základné práva, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Európskemu výboru regiónov, Rade Európy a Organizácii Spojených národov.


 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE ZAMESTNANOSŤ A SOCIÁLNE VECI (29.6.2020)

<CommissionInt>pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci</CommissionInt>


<Titre>k vykonávaniu národných stratégií integrácie Rómov: boj proti negatívnym postojom voči ľuďom s rómskym pôvodom v Európe</Titre>

<DocRef>(2020/2011(INI))</DocRef>

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: <Depute>Tomáš Zdechovský</Depute>

(*) Postup pridružených výborov – článok 57 rokovacieho poriadku

 

 

 

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže podľa článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) Únia pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, so zárukou primeranej sociálnej ochrany, s bojom proti sociálnemu vylúčeniu a vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia;

B. keďže prijatie Európskeho piliera sociálnych práv má zásadný význam pre posilnenie sociálnych práv osôb patriacich k marginalizovaným skupinám, ako sú ľudia s rómskym pôvodom;

C. keďže rozhodne vítame záväzok Komisie vypracovať posilnený európsky strategický rámec pre rovnosť Rómov, sociálnu a hospodársku spravodlivosť a boj proti protirómskemu zmýšľaniu na obdobie po roku 2020;

D. keďže Rómovia, ktorých je v EÚ približne 6 miliónov, sú najväčšou etnickou menšinou v Európe a navzájom sa odlišujú nielen etnicky, ale značne sa líši aj ich sociálno-ekonomické postavenie, pričom bývajú vystavení viacnásobnej diskriminácii; keďže približne 80 % Rómov žije pod hranicou rizika chudoby príslušnej krajiny; keďže 43 % Rómov (z ktorých 56 % sú muži a 29 % ženy) má určitú formu plateného zamestnania, pričom priemer EÚ v roku 2015 dosahoval 70 %[35]; keďže 50 % Rómov vo veku 6 až 24 rokov nechodí do školy a 63 % mladých Rómov (vo veku 16 až 24 rokov) nie je zamestnaných, ani nie je v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 12 %[36]; keďže čoraz vyšší podiel Rómov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, predstavuje oblasť, v ktorej sa situácia v roku 2016 v porovnaní s rokom 2011 zhoršila[37];

E. keďže rodová rovnosť a situácia rómskych detí a mládeže sú dve kľúčové oblasti týkajúce sa integrácie a začleňovania Rómov, ktoré sa na úrovni EÚ ani na úrovni členských štátov neriešia dostatočne[38]; keďže značná časť rómskych žien žije v neistej situácii a v dôsledku prierezovej diskriminácie sa nachádza v osobitne zraniteľnom postavení; keďže rovnosť medzi ženami a mužmi sa musí zabezpečiť a podporovať vo všetkých oblastiach, a to aj pokiaľ ide o účasť na trhu práce, podmienky zamestnania, mzdy, kvalifikačné vzdelávanie, kariérne zmeny a perspektívy a kariérny postup;

F. keďže životné podmienky Rómov, ich úroveň vzdelania a zdravotný stav určujú ich sociálno-ekonomické postavenie a postavenie na trhu práce; keďže Rómovia sa často nachádzajú v bludnom kruhu chudoby, vylúčenia, nízkeho vzdelania a nízkej kvalifikácie, čo im bráni nájsť si stabilné zamestnanie, pretože nespĺňajú požiadavky na pracovné miesta; keďže v dôsledku pretrvávajúcich sociálno-ekonomických a zdravotných nerovností a rôznych foriem diskriminácie vrátane protirómskeho zmýšľania a diskriminácie na základe veku sa Rómovia, predovšetkým tí vo vyššom veku, ocitajú v zraniteľnom postavení;

G. keďže boj proti štrukturálnej diskriminácii Rómov vrátane prioritných oblastí vzdelávania, zamestnanosti, prístupu k zdravotnej starostlivosti a bývaniu a výrazné zlepšenie ich sociálno-ekonomického postavenia závisí od zvýšenia sociálneho a kultúrneho kapitálu v prostredí s rómskymi komunitami a od dlhodobého mnohostranného prístupu k integrácii Rómov s aktívnou účasťou Rómov vo všetkých fázach;

H. keďže zber údajov o rovnosti sa vzťahuje na všetky druhy rozčlenených údajov používaných na komparatívne posúdenie situácie konkrétnych skupín, ktorým hrozí diskriminácia, na navrhovanie verejných politík, ktoré prispievajú k podpore rovnosti, a na posúdenie ich vykonávania, a to na základe dôkazov, nielen predpokladov; keďže zber takýchto údajov (t. j. údajov odhaľujúcich etnický pôvod alebo náboženské vyznanie) si vyžaduje výslovný súhlas osôb, ktorých sa tieto údaje týkajú, a môže často vyvolávať kontroverziu; keďže jednoznačne zakázané je rasové alebo etnické profilovanie, pri ktorom sú osoby bez ich súhlasu identifikované na základe vnímania tretími stranami alebo podľa zovšeobecnení na základe rasy, etnického pôvodu, náboženstva alebo národnostného pôvodu;

I. keďže osoby patriace k menšinovým skupinám sú neustále diskriminované pri uchádzaní sa o zamestnanie a dokonca aj keď zamestnanie získajú, naďalej sú vystavené nerovnakému zaobchádzaniu; keďže nižšie mzdy, nedostatok kariérnych vyhliadok, neisté a náročné pracovné podmienky, prekážky pri kariérnom postupe, obťažovanie a protiprávne prepúšťanie sú len niektorými z prejavov takéhoto zaobchádzania; keďže v prípade etnických menšín existuje väčšia pravdepodobnosťou horšieho prístupu k pracovným právam a ochrane; keďže sa zdá, že etnický pôvod býva aj dôvodom obťažovania na pracovisku a je hlavnou prekážkou kariérneho postupu;

J. keďže väčšina rómskych komunít, najmä v strednej a východnej Európe, žije v segregovaných osadách, často v oblastiach s veľkými problémami v oblasti životného prostredia, je vylúčená zo spoločnosti a vystavená priestorovej segregácii, nevyhovujúcim podmienkam a generačnej chudobe; keďže podľa správy Komisie z 5. septembra o vykonávaní vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov (COM(2019)0406) jedna tretina rómskych domácností nemá prístup k tečúcej vode, len viac ako polovica má splachovací záchod alebo sprchu a 78 % Rómov žilo v roku 2016 v preľudnených obydliach; keďže každá desiata osoba žije v obydlí bez elektrickej energie; keďže dostupné údaje a ukazovatele výsledkov z reprezentatívnych prieskumov v deviatich členských štátoch naznačujú, že situácia v oblasti bývania zostala v rokoch 2011 až 2016 do značnej miery rovnaká, pričom v niektorých členských štátoch došlo len k niekoľkým zlepšeniam z hľadiska prístupu k vode a základnému vybaveniu;

K. keďže priestorová segregácia zostáva jednou z kľúčových výziev v oblasti bývania; keďže 43 % Rómov je pri snahe o kúpu alebo prenájom nehnuteľnosti na bývanie diskriminovaných a nepoznajú dostatočne svoje práva v oblasti rovnosti[39]; keďže chýbajúce doklady o majetku a osobné doklady, ako sú rodné listy a preukazy totožnosti, sú prekážkou získania prístupu k bývaniu, verejným službám alebo základným službám štátnej pomoci;

L. keďže problémy Rómov sa v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 zhoršili a hospodárske a sociálne dôsledky tejto krízy zasiahli rómske obyvateľstvo, predovšetkým ženy, a prehĺbili existujúce nerovnosti vo všetkých prioritných oblastiach začleňovania Rómov; keďže Rómovia sú vystavení mimoriadnemu riziku, že budú trpieť negatívnymi dôsledkami krízy COVID-19 a obmedzí sa ich prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, sociálnym dávkam vrátane dávok v nezamestnanosti alebo k akémukoľvek inému opatreniu určenému na zmiernenie vplyvu koronavírusu;

M. keďže nedostatočná dopravná infraštruktúra a nedostatok orgánov a služieb verejnej správy, najmä kvalitných vzdelávacích inštitúcií a poskytovania zdravotnej starostlivosti, ešte väčšmi prehlbujú regionálne rozdiely a getizáciu;

1. zdôrazňuje, že Rómovia sú jednou z najväčších menšinových skupín v Európe, ktoré čelia najvyššej miere chudoby, štrukturálnej diskriminácie a sociálneho vylúčenia, a že ich základné práva, najmä hospodárske a sociálne práva, sa nedodržiavajú; s poľutovaním konštatuje, že celková situácia Rómov v EÚ stagnuje aj napriek hospodárskej prosperite v EÚ a napriek rámcu EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov, Kohéznemu fondu a opatreniam zavedeným v poslednom desaťročí v oblasti sociálneho začleňovania Rómov a že pokrok v oblasti bývania, zamestnanosti, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti je len veľmi obmedzený; vyzýva miestne orgány a samosprávy, aby účinne vykonávali vnútroštátne stratégie integrácie Rómov; vyzýva Komisiu, aby išla príkladom a zaviedla politiku začleňovania Rómov na všetkých úrovniach svojich politík, programov a projektov s cieľom zabrániť diskriminácii a pomôcť aktivovať začleňovanie Rómov do našej spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby presadzovala prierezový a mnohostranný prístup k vnútroštátnym stratégiám integrácie Rómov a podporovala aktívnu účasť Rómov od prípravy týchto stratégií až po ich vykonávanie;

2. vyzýva Komisiu, aby stanovila záväzné ciele, opatrenia a cieľové hodnoty pre členské štáty, jasný časový harmonogram a jasné a záväzné požiadavky týkajúce sa dosahovania pokroku, ako aj ukazovatele úspešnosti a primerané financovanie na vykonávanie budúceho rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov; vyzýva miestne orgány a samosprávy, aby sa prioritne zaoberali vykonávaním vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov;

3. pripomína svoje uznesenie z 12. februára 2019 o potrebe posilneného strategického rámca EÚ pre národné stratégie integrácie začleňovania Rómov po roku 2020 a zintenzívnení boja proti protirómskemu zmýšľaniu[40]; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli a vykonávali ambiciózny, komplexný a záväzný strategický rámec EÚ pre rovnosť Rómov, sociálnu a hospodársku spravodlivosť a boj proti protirómskemu zmýšľaniu na obdobie po roku 2020 s konkrétnymi spoločnými cieľmi na úrovni EÚ a minimálnymi normami, ktoré môžu členské štáty premietnuť do vnútroštátnych cieľov, pričom s ohľadom na relevantné špecifiká jednotlivých krajín budú vítané aj ciele nad rámec minimálnych noriem, a aby zabezpečili náležité riešenie viacnásobnej a prierezovej diskriminácie, uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a prístup zameraný na deti;

4. zdôrazňuje potrebu prelomiť bludný kruh chudoby tých Rómov, ktorí v nej žijú, prijatím účinných cielených opatrení od najskoršieho možného veku, pretože cielené opatrenia na všetkých úrovniach vzdelávania môžu byť účinnými nástrojmi v boji proti chudobe; zdôrazňuje potrebu posilniť prechod na vyššie úrovne vzdelávania a podporiť tieto opatrenia prostredníctvom sociálnych investícií;

5. vyzýva, aby sa väčšia pozornosť venovala tým členským štátom, v ktorých žije početné rómske obyvateľstvo a v minulosti prijímali opatrenia, ktoré sa ukázali ako pomerne neúčinné; zdôrazňuje, že Komisia by mala tieto členské štáty a ich politiky a opatrenia monitorovať a poskytovať im lepšiu podporu;

6. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pre Rómov zabezpečili vo všetkých oblastiach života inkluzívnu rovnosť – a to s osobitným dôrazom na ženy a dievčatá a osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sú obeťami prierezovej diskriminácie;

7. vyzýva členské štáty, aby prijali smernicu Rady z 2. júla 2008 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM/2008/0426);

8. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zahrnuli chudobu s osobitným dôrazom na chudobu detí, sociálne vylúčenie, protirómske zmýšľanie a nediskrimináciu ako prierezové rozmery do štyroch kľúčových oblastí stratégie EÚ pre Rómov a národných stratégií integrácie Rómov, čím zabezpečia, že rovnosť, udržateľné pracovné príležitosti, inkluzívne vzdelávanie, kvalitné bývanie a primeraná zdravotná starostlivosť prispejú k celkovému zlepšeniu životných podmienok Rómov, a aby sa v strategickom rámci EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov na obdobie po roku 2020 aj vo vnútroštátnych stratégiách integrácie Rómov náležite riešila viacnásobná a prierezová diskriminácia, uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a prístup zameraný na deti; vyzýva miestne a regionálne orgány a samosprávy, aby si stanovili ako prioritu prijatie, revíziu a vykonávanie vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov v súlade so strategickým rámcom EÚ na obdobie po roku 2020 a aby zaručili úzke prepojenie týchto stratégií s hlavnými politikami;

9. vyzýva Komisiu, aby v politických diskusiách aj pri rozhodovaní zaručila rovnocennú účasť rómskych organizácií občianskej spoločnosti, expertov a členov komunít, a to najmä tých, ktorí pôsobia na miestnej a regionálnej úrovni;

10. uznáva, že s cieľom zaručiť sociálne a hospodárske práva rómskeho obyvateľstva by sa mal zvážiť komplexnejší prístup, ktorý bude zahŕňať posilnenie inštitucionálneho uznania rómskej menšiny ako sociálneho aktéra a účinnú a organizovanú účasť zastupiteľských organizácií rómskej občianskej spoločnosti, čím sa im umožní zmysluplnejšia účasť na vykonávaní, monitorovaní a hodnotení hospodárskych a sociálnych politík; vyzýva Komisiu, aby považovala účasť Rómov za záväznú spoločnú normu kvality pre budúci strategický rámec EÚ a vnútroštátne stratégie a aby sa im vo finančných a štrukturálnych mechanizmoch zabezpečila rovnaká a kvalitná účasť;

11. zdôrazňuje skutočnosť, že zamestnanosť otvára cestu, ktorá vedie k sociálnemu začleneniu, a že etnické menšiny preto musia mať možnosť plne sa zúčastňovať na trhu práce a na všetkých pracovníkov sa musí vzťahovať zásada rovnaké postavenie a rovnaká odmena za rovnakú prácu;

12. vyzýva Komisiu, aby predložila oznámenie o usmerneniach a normách pre politiky prijímania pracovníkov bez diskriminácie určené pre členské štáty a zamestnávateľov vrátane odporúčaní na prijatie plánov v oblasti rovnosti na podnikovej úrovni a v odvetvových kolektívnych zmluvách a na zavedenie pracovných skupín pre rozmanitosť na pracovisku vrátane boja proti stereotypom, predsudkom a negatívnym postojom, predchádzania diskriminácii pri nábore, povýšeniach, odmeňovaní a prístupe k odbornej príprave; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto akčné plány v oblasti rovnosti by mali slúžiť aj na podporu etnickej a kultúrnej rozmanitosti na pracovisku, na vypracovanie vnútorných predpisov proti rasizmu, s rasizmom súvisiacej diskriminácii a obťažovaniu na pracovisku, na monitorovanie a skúmanie procesov náboru, kariérneho postupu a udržiavania pracovnej sily z hľadiska rovnosti s cieľom identifikovať priame aj nepriame diskriminačné postupy, prijímať nápravné opatrenia na zníženie nerovnosti v každej z týchto oblastí a v tejto súvislosti zhromažďovať údaje o rovnosti v súlade s normami v oblasti ochrany údajov a základných práv;

13. vyzýva Komisiu, aby prijala spoločný rámec EÚ na zber a analýzu spoľahlivých a porovnateľných rozčlenených údajov o rovnosti s cieľom bojovať proti diskriminácii, a to aj v zamestnaní; dodáva, že by to malo zahŕňať ukazovatele trhu práce na meranie rovnosti vrátane zamestnaneckého postavenia migrantov a menšinových skupín pri plnom dodržiavaní noriem v oblasti ochrany údajov a základných práv;

14. zdôrazňuje, že najkritickejšími bodmi, ktorým sa treba v oblasti zamestnanosti Rómov venovať, sú účinný prechod z procesu vzdelávania na otvorený trh práce, vzhľadom na vysokú mieru neúčasti rómskych detí a mládeže na školskej dochádzke, ich záškoláctva a predčasného ukončovania štúdia; zdôrazňuje, že je dôležité bojovať proti negatívnym stereotypom, ktoré sú často najväčšou prekážkou pri získaní zamestnania; zdôrazňuje, že je dôležité bojovať proti rôznym formám nedeklarovanej práce a diskriminácii zo strany zamestnávateľov, zosúladiť dopyt po pracovnej sile s ponukou pracovnej sily a riešiť rastúci počet mladých Rómov, ktorí nie sú v procese vzdelávania;

15. vyzýva Komisiu, aby splnila svoj záväzok prijať akčný plán na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv a aby zaradila začleňovanie Rómov ako ukazovateľ do sociálneho prehľadu; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť rómskemu obyvateľstvu s cieľom zohľadniť ich špecifickú situáciu, zabezpečiť kvalitné zamestnanie, prístup k dôstojným pracovným miestam a spravodlivé mzdy a pracovné podmienky a zaručiť, aby systémy sociálnej ochrany a sociálne služby boli primerané, prístupné a potenciálni príjemcovia ich reálne využívali, a to aj pokiaľ ide o všeobecne dostupnú zdravotnú starostlivosť bez diskriminácie, ako aj o systémy minimálneho príjmu a dôchodkové práva;

16. pripomína, že členské štáty prijali viaceré opatrenia na zlepšenie školskej dochádzky rómskych detí, ako je poskytovanie bezplatnej stravy a bezplatných učebníc v školách, ako aj rozšírenie povinnej dochádzky od materských škôl a predškolských zariadení pre všetky deti od skoršieho veku; zdôrazňuje, že v týchto osvedčených postupoch treba pokračovať;

17. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že osoby rómskeho pôvodu budú mať v prípade, že uplatnia svoje práva na mobilitu, prístup k všetkej potrebnej zdravotnej starostlivosti v členskom štáte, v ktorom majú pobyt; zdôrazňuje, že chudoba ani pobytový status by nemali predstavovať prekážku v prístupe k zdravotným a sociálnym službám;

18. vyzýva členské štáty, aby investovali do mechanizmov monitorovania práce a podávania sťažností, ktoré budú finančne zabezpečené, prístupné a účinné pre všetkých pracovníkov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo pobytový status, s cieľom chrániť pracovníkov pred odvetnými opatreniami zamestnávateľov a ich nepriaznivými dôsledkami a podporovať organizácie občianskej spoločnosti, aby poskytovali pracovníkom informácie o ich právach a o tom, ako ich uplatňovať;

19. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že plán obnovy a nový viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2021 – 2027 budú pevne prepojené so strategickým rámcom EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov, jeho záväznými cieľmi a ich vykonávaním prostredníctvom vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov; v tomto smere zdôrazňuje potrebu systematického zberu spoľahlivých údajov rozčlenených podľa pohlavia a veku s cieľom zabezpečiť informácie na účely analýzy potrieb a kontextu a poskytnúť usmernenia týkajúce sa stanovovania cieľov a ukazovateľov vplyvu s cieľom zabezpečiť najlepší výsledok, pokiaľ ide o zosúladenie plánovania a prípravy rozpočtov s potrebami na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ;

20. naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby sa v rámci Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) zaoberali situáciou nerovnosti, v ktorej sa nachádzajú Rómovia po celej EÚ; pripomína svoje uznesenie zo 4. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde plus (ESF+)[41], ktoré vo svojom článku 4 ods. 1 písm. viiia) zahŕňa konkrétny cieľ, ktorým je „ boj proti diskriminácii a podpora sociálno-ekonomickej integrácie marginalizovaných komunít, ako sú Rómovia“;

21. vyzýva Komisiu, aby dôkladne zhodnotila ukazovatele vplyvu integrácie Rómov za obdobie 2014 – 2020 a určila najlepšie postupy a nedostatky; pripomína, že monitorovanie integrácie Rómov sa malo zlepšiť na základe investičnej priority ESF 9 ii), príslušných osobitných cieľov stanovených v operačných programoch ESF a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a využívania spoločného ukazovateľa výstupov ESF pre účastníkov, ako aj ukazovateľov a cieľových hodnôt špecifických pre jednotlivé programy;

22. odporúča, aby Komisia uľahčila výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi a monitorovala situáciu s cieľom poskytovať pravidelné hodnotenie;

23. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zapojili zástupcov rómskych komunít vrátane mládeže do konzultácií a rozhodovacích procesov na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni;

24. pripomína, že úloha miestnych a národných vlád, silné partnerstvá a angažovanosť miestnych zainteresovaných strán, ako sú miestne samosprávy a školské inšpektoráty, sú rozhodujúce pre dosiahnutie udržateľnej integrácie Rómov;

25. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa príslušné štátne orgány bezodkladne a dôsledne zaviazali k odstraňovaniu segregácie rómskych žiakov v školách, zvýšeniu ich účasti na celom cykle vzdelávania a zabezpečeniu rovnako kvalitného a inkluzívneho všeobecného vzdelávania pre všetkých; s poľutovaním konštatuje, že nesprávna diagnostika rómskych detí ako detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami sa stále bežne používa ako forma diskriminácie, čo vedie k tomu, že neprimeraný počet rómskych detí navštevuje osobitné školy, a tým dochádza k ich oddeleniu od hlavného školského systému a často dostávajú nekvalitnejšie vzdelanie; pripomína rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a konania o nesplnení povinnosti týkajúce sa diskriminácie Rómov na školách vedené voči týmto trom členským štátom: Česko (2014), Slovensko (2015) a Maďarsko (2016); zastáva názor, že napriek úsiliu Komisie došlo v posledných rokoch len k nepatrnému zlepšeniu alebo sa situácia nezlepšila vôbec; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila príslušné nápravné opatrenia a ich vplyv na rómske deti a aby v prípade, že sa budú považovať za nedostatočné a nedostatočne účinné, postúpila príslušné veci Súdnemu dvoru Európskej únie;

26. pripomína význam úlohy rómskych pedagógov a ich prítomnosti vo vzdelávacích inštitúciách, pokiaľ ide o pomoc pri odstraňovaní segregácie a podporu Rómov, aby sa zúčastňovali na programoch celoživotného vzdelávania a na vzdelávaní dospelých; odporúča pokračovať v odbornej príprave a zamestnávaní Rómov ako mladých mentorov a študijných mediátorov s cieľom podporiť prechod na ďalšie úrovne vzdelávania a na trh práce; zdôrazňuje, že je potrebné väčšmi sa zamerať na Rómov prostredníctvom aktívnych politík trhu práce vrátane záruky pre mladých ľudí a systematicky monitorovať diskrimináciu v oblasti prístupu na trh práce a diskrimináciu na pracovisku a bojovať proti nej; požaduje odbornú prípravu pre verejné služby zamestnanosti zameranú na to, ako osloviť marginalizované skupiny a ako k nim pristupovať;

27. požaduje pretvorenie spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) tak, aby umožňovala a podporovala inovačné formy poľnohospodárskej práce vrátane sociálnych družstiev pre rómske komunity, a mohla by tiež zohrávať dôležitú úlohu pri vytváraní spravodlivého, zdravého a ekologického potravinového systému; zdôrazňuje, že takéto opatrenia by prispeli k plneniu cieľov európskej zelenej dohody; vyzýva na podporu a výmenu najlepších postupov v tejto oblasti medzi členskými štátmi;

28. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvinuli koordinované prístupy k integrácii rómskych detí do spoločnosti; vyzýva preto na urýchlené prijatie európskej záruky pre deti v rámci ESF+ s vyhradenými zdrojmi na podporu pozdvihnutia novej generácie z chudoby;

29. zdôrazňuje, že prekážky v zdravotníckych službách a nedostatok základnej informovanosti o zdraví prispievajú k rozsiahlej segregácii rómskych študentov v školách; zdôrazňuje, že okrem toho všeobecne rozšírené protirómske zmýšľanie v spoločnostiach, v ktorých Rómovia žijú, a štrukturálne nevýhody, ktorým čelia, pokiaľ ide o zápis do predškolských zariadení a sociálne vylúčenie, predstavujú základné príčiny školskej segregácie a diskriminácie rómskych detí, čo vedie k bludnému kruhu nezamestnanosti a chudoby; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité riešiť tieto základné príčiny a zároveň zvyšovať informovanosť;

30. víta úsilie niektorých členských štátov, ktoré prijali legislatívne nástroje s cieľom zabezpečiť súlad medzi kvalitou a rovnosťou v oblasti vzdelávania a zároveň zaviedli inkluzívne vzdelávanie; poznamenáva, že cieľom takýchto opatrení je čo najviac začleniť rómske deti, ako aj všetky ostatné znevýhodnené skupiny do systému vzdelávania od vzdelávania v ranom detstve až po vyššie sekundárne vzdelávanie, čo je podmienkou osobného rozvoja dieťaťa a jeho neskoršej profesijnej kariéry;

31. pripomína, že všeobecná mienka o rómskych mediátoroch a programoch na podporu zdravia je pozitívna, napríklad pokiaľ ide o uľahčenie prístupu rómskej komunity k zdravotníckym službám, zlepšenie ich prístupu k hygienickým a sanitárnym zariadeniam a riešenie osobitných zdravotných potrieb rómskych žien; zdôrazňuje, že vlády v Bulharsku, Rumunsku a na Slovensku rozšírili svoje programy rómskych mediátorov v oblasti zdravia a ich hodnotenia poukazujú na pozitívne zmeny, t. j. okrem vzdelávacích činností zameraných na komunity aj menej diskriminačné správanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a odbúravanie ďalších prekážok brániacich prístupu k zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje však, že z hodnotenia týchto programov vyplýva potreba prejsť na nové a účinnejšie prístupy a posunúť sa od rómskych mediátorov k inštitucionálnej reforme zameranej na riešenie inštitucionálnej diskriminácie v rámci systému[42];

32. zdôrazňuje význam podpory zapájania rodičov do školských a vzdelávacích činností a zvyšovania ich informovanosti o dôležitosti predškolského vzdelávania, zápisu detí do škôl a školskej dochádzky; s poľutovaním konštatuje, že rómske deti v niektorých členských štátoch stále narážajú na obmedzený prístup k predprimárnemu vzdelávaniu a starostlivosti; s poľutovaním konštatuje, že EÚ a členské štáty ani zďaleka nedosiahli ciele stanovené v rámci EÚ pre začleňovanie Rómov;

33. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že príslušné regionálne a miestne orgány budú spolu s občianskou spoločnosťou a hospodárskymi aktérmi vykonávať politiku zamestnanosti a sociálnu politiku zameranú na Rómov a monitorovať ich výsledky, pričom z tejto politiky nevylúčia iné spoločenské skupiny v podobnej situácii; okrem toho vyzýva členské štáty, aby prijali preventívne a nápravné opatrenia s cieľom prekonať stereotypy a protirómske zmýšľanie na trhu práce, stanovili posilnenie pozície rómskych uchádzačov o zamestnanie ako prioritu vo verejných službách zamestnanosti a u zamestnávateľov a podporovali pritom sprostredkovanie zamestnania prostredníctvom profesijného vzdelávania, odborných stáží so školeniami v oblasti IT a jazykovej prípravy a podpory podnikateľských zručnosti; zdôrazňuje kľúčovú úlohu verejných služieb zamestnanosti pri podporovaní zamestnanosti Rómov vo verejnej službe a oslovovaní znevýhodnených rómskych uchádzačov o zamestnanie;

34. zdôrazňuje význam podpory prístupu Rómov k vzdelávaniu, vysokoškolskému vzdelávaniu, učňovskej príprave a odbornému vzdelávaniu a príprave s cieľom podporiť ich hospodárske a sociálne začlenenie; zastáva názor, že odbornému vzdelávaniu a príprave sa stále nevenuje dostatočná pozornosť ako priorite a riešeniu, ktoré by prinieslo možnosti, ako mobilizovať Rómov a zabezpečiť im príležitosti; nabáda členské štáty, aby zabezpečili, že programy odbornej prípravy zamerané na Rómov budú odrážať ich konkrétnu situáciu, ako aj zvýšené požiadavky trhu práce; pripomína, že starnúca Európa čelí nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a mladé rómske obyvateľstvo by sa preto nemalo vnímať ako príťaž, ale ako príležitosť a potenciálna budúca pracovná sila; vyzýva členské štáty, aby podporovali väčšie zapojenie podnikov, najmä na miestnej úrovni, a zvážili podporu rozvoja sociálnych podnikov s cieľom vytvoriť udržateľné pracoviská pre Rómov so zameraním na rómske ženy;

35. zdôrazňuje, že Rómovia často pracujú v neistých podmienkach zamestnania alebo sú zamestnaní atypickou formou; vyjadruje pevné presvedčenie, že nový nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) by sa mal v členských štátoch zameriavať na najzraniteľnejšie osoby;

36. vyzýva Komisiu, aby zosúladila právne predpisy EÚ s právnym rámcom OSN v oblasti ľudských práv na vodu a rozšírila uplatniteľnosť smerníc týkajúcich sa vody tak, aby zahŕňali problémy s dostupnosťou a cenovou dostupnosťou dodávok vody a služieb; vyzýva Komisiu, aby vypracovala ukazovatele a mechanizmy na monitorovanie sociálnej rovnosti v prístupe k vode a sanitácii v členských štátoch, poverila Agentúru EÚ pre základné práva vykonávaním každoročného zberu údajov a vyčlenila finančné prostriedky na riešenie obmedzeného prístupu sociálne vylúčených a etnicky diskriminovaných skupín k vode a sanitačným službám;

37. vyzýva členské štáty, aby vyvinuli spoločné úsilie na zvýšenie povedomia a informovanie verejnosti o začleňovaní Rómov;

38. vyzýva členské štáty, aby minimalizovali účinky pandémie COVID-19 v preplnených obydliach Rómov, kde žijú v neľudských podmienkach, a to prostredníctvom legalizácie ich neformálnych osád, investícií do infraštruktúry a skvalitnenia bývania v novolegalizovaných neformálnych osadách a zabezpečenia dostatočného počtu vhodných táborísk pre kočovných Rómov; vyzýva členské štáty, aby ako alternatívu zabezpečili trvalé, dôstojné, cenovo dostupné, environmentálne bezpečné, nesegregované bývanie pre Rómov, ktorí v súčasnosti žijú v neformálnych osadách;

39. vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 prijali naliehavé opatrenia na riešenie nedostatku vody, primeranej sanitácie, elektrickej energie a potrebnej infraštruktúry v chudobných rómskych komunitách; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere začlenili rómske osady do dezinfekčných opatrení, aby počas pandémie zakázali zrušenie základných verejnoprospešných služieb, zvážili dotovanie spotrebiteľských nákladov pre najzraniteľnejšie osoby a osoby, ktoré prišli o príjem, alebo zmrazenie platieb až do konca obdobia plánu obnovy a aby poskytli finančnú podporu rodičom samoživiteľom/osamelým matkám na starostlivosť o deti, platby nájomného a iné výdavky na domácnosť s cieľom zmierniť finančné ťažkosti, najmä vzhľadom na stratu pracovných miest;

40. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že sa v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 nebude zabúdať na žiadnych Rómov, a to podporovaním zraniteľných rómskych pracovníkov, najmä žien a osamelých rodičov, a zahrnutím osobitných ustanovení a ukazovateľov týkajúcich sa Rómov pri využívaní európskych nástrojov dočasnej podpory (napr. nástroja SURE a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD));

41. pripomína, že smernica o rasovej rovnosti[43] poskytuje ochranu a záruky rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o prístup k tovaru a službám a ich poskytovanie vrátane bývania, ktoré patrí v prvom rade do pôsobnosti národných a regionálnych vlád; zdôrazňuje, že porušovanie práv Rómov na bývanie a neposkytovanie dostatočného prístupu k bývaniu a verejným službám má negatívny vplyv na výsledky v oblasti vzdelávania, zamestnanosti a zdravia a celkovo nepriaznivo ovplyvňuje sociálne začleňovanie; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť riadnu a účinnú transpozíciu tejto smernice a jej náležité vykonávanie;

42. zdôrazňuje, že v oblasti cielených intervencií v súvislosti s bývaním je dôležité zaviesť participatívny proces so zapojením Rómov od samého začiatku; navrhuje, aby sa politiky v oblasti bývania zakladali na koncepcii rozdelenia nákladov alebo príspevkov príjemcov na bývanie a služby, v rámci ktorých by sa mohli rómski príjemcovia medzi sebou organizovať, zavádzať vlastné iniciatívy a zúčastňovať sa na plánovaní svojich osád[44];

43. vyzýva členské štáty, aby podporovali priestorovú desegregáciu a zapájali rómskych prijímateľov do plánovania a realizácie projektov bývania s cieľom znížiť počet prípadov násilného vysťahovania, predchádzať násilnému vysťahovaniu, riešiť otázku bezdomovectva a poskytnúť kočovným Rómom dostatočné a primerané táboriská; poukazuje na to, že geografická izolácia a segregácia bývania bráni príslušníkom etnických menšín získať dôstojné pracovné miesta, a to bez ohľadu na úroveň ich kvalifikácie; poznamenáva, že veľmi dôležité je nájsť riešenie problematiky vysťahovania zapojením rôznych inštitúcií, pričom opatrenia zamerané na rómske bývanie by sa mali začleniť do širších vnútroštátnych činností a legislatívnych iniciatív, ktoré sa zameriavajú na programy sociálneho bývania alebo pomoci; poukazuje na to, že k žiadnemu vysťahovaniu by nemalo dochádzať bez zabezpečenia štandardného, cenovo dostupného a kvalitného náhradného bývania v nesegregovanom prostredí s prístupom k verejným službám; zdôrazňuje naliehavú potrebu verejných investícií s cieľom prekonať segregáciu;

44. vyzýva členské štáty, aby pri plánovaní, cielení, vykonávaní a monitorovaní opatrení na začleňovanie Rómov venovali pozornosť geografickým nerovnostiam, segregácii v oblasti bývania a komplexným a viacnásobným známkam znevýhodnenia, keďže územný prístup môže mať význam pri plánovaní a vykonávaní opatrení v oblasti sociálneho začlenenia; odporúča členským štátom, aby zvýšili svoje úsilie, pokiaľ ide o poskytnutie prístupu k bezpečnej pitnej vode, sanitačným zariadeniam a kanalizácii a uplatňovanie práva na primeranú životnú úroveň, ako aj práva na zdravé a bezpečné životné prostredie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili integráciu politík v oblasti boja proti protirómskemu zmýšľaniu vo všetkých jeho formách a aby uznali diskrimináciu v oblasti životného prostredia ako osobitný aspekt protirómskeho zmýšľania; odporúča, aby sa životné prostredie začlenilo do rámca na obdobie po roku 2020, a vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala riešením rôznych foriem diskriminácie v oblasti životného prostredia;

45. žiada, aby Európska únia a členské štáty vynaložili viac úsilia o zosúladenie európskeho semestra, ESF+ a všetkých ostatných fondov EÚ v období 2021 – 2027 s vnútroštátnymi stratégiami integrácie Rómov a s Európskym pilierom sociálnych práv, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby verejne deklarovali podiel prostriedkov vo svojich národných rozpočtoch vyčlenených na tento účel a zverejnili zoznam financovaných projektov;

46. odsudzuje všetky formy diskriminácie, s ktorými sa stretávajú pri prenajímaní bývania alebo pri uchádzaní sa o zamestnanie; pripomína preto povinnosť členských štátov podľa smernice o rasovej rovnosti vymenovať špecializovaný orgán na podporu všetkých osôb bez diskriminácie z dôvodu rasy a etnického pôvodu; vyzýva členské štáty, aby posilnili nezávislosť, zdroje, mandát a právomoci svojich vnútroštátnych orgánov pre rovnosť s cieľom zintenzívniť boj proti diskriminácii Rómov vrátane inštitucionálnej diskriminácie, a to vykonávaním odporúčania Európskej komisie o normách pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie[45];

47. vyzýva členské štáty, aby riešili otázky bývania a bezdomovectva prostredníctvom opatrení, ako je rozvoj fondu sociálneho bývania, podpora nediskriminačného prístupu k sociálnemu bývaniu alebo podpora úspešných projektov, ako sú mikroúvery pre rómske rodiny; vyzdvihuje sľubný prístup iniciatív „najprv bývanie“ s cieľom predchádzať bezdomovectvu a bojovať proti nemu; odporúča členským štátom, aby zvážili posun od tzv. schodiskového modelu poskytovania služieb k službám na báze bývania, pri ktorých sa zabezpečenie bývania dopĺňa o sprievodnú podporu, ktorá zahŕňa prvky zamestnanosti, vzdelávania, zdravotníctva a rozvoja komunít; vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na politiky, ktoré podporia ľudí vystavených chudobe vrátane Rómov, tak aby mohli mať prístup k bežným dôstojným pracovným miestam; vyzýva členské štáty, aby sa zamerali najmä na mladých ľudí a konkrétne na to, aby dokončili svoje stredoškolské štúdium;

48. uznáva, že nariadením o spoločných ustanoveniach[46] sa zaviedla osobitná priorita financovania pre Rómov a že príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa začleňovania Rómov sa stali podmienkou poskytnutia finančných prostriedkov na jej podporu; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zaručili, že tieto zmeny povedú k realizácii konkrétnych projektov v prospech Rómov v praxi[47] bez ohľadu na kategórie regiónov; vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie stratégií na pravidelných stretnutiach s členskými štátmi a uverejňovala správy o rozdelení finančných prostriedkov v tomto smere; vyzýva Komisiu, aby preskúmala príčiny nízkej miery čerpania prostriedkov v niektorých členských štátoch, a to v súlade s odporúčaniami Európskeho dvora audítorov pre členské štáty a Komisiu, ktoré uviedol vo svojej osobitnej správe[48];

49. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným prepojením medzi dostupnými nástrojmi financovania a strategickými plánmi a cieľmi týkajúcimi sa sociálno-ekonomického rozvoja a začleňovania Rómov; vyzýva členské štáty, aby zaviedli efektívne mechanizmy monitorovania a dohľadu s cieľom zabezpečiť, aby prostriedky hlavných programov vrátane tých, na ktoré sa vzťahujú európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), boli riadne vynaložené a nedochádzalo k ich zneužívaniu; zdôrazňuje, že monitorovanie je mimoriadne dôležité, lebo umožňuje predvídať a zmierniť akékoľvek potenciálne riziká, ktoré by mohli ohroziť úspešnosť intervencií, a bude naďalej podporovať politické iniciatívy založené na dôkazoch a účinnejšie stanovovanie cieľov a prideľovanie zdrojov; pripomína, že Európsky dvor audítorov dospel v roku 2016 k záveru, že finančné prostriedky z EŠIF sa prideľujú medzi členské štáty na základe ukazovateľov, ktoré nemajú pre rómsku populáciu osobitný význam, a vyjadril názor, že tieto ukazovatele nie sú najvhodnejším spôsobom, ako určiť výšku finančných prostriedkov EÚ na integráciu Rómov, ktoré by sa mali prideliť jednotlivým členským štátom; zdôrazňuje význam metód posudzovania kontrafaktuálnych vplyvov s cieľom zmenšiť rozdiely medzi rámcom politiky a realizáciou v teréne;

50. zastáva názor, že začleňovanie tejto problematiky je stále dôležité, pretože cielené opatrenia samy osebe nebudú dostatočne účinné; zdôrazňuje preto potrebu ďalšieho začleňovania problematiky integrácie Rómov do politických opatrení EÚ a vnútroštátnych politických opatrení;

51. uznáva, že prenos intervencií z jednej krajiny do druhej nie je mechanický proces; hoci ciele, pracovné metódy a nástroje môžu byť prenosné, stratégie a postupy sa musia prispôsobiť miestnemu prostrediu a tieto podmienky môžu byť závislé od inštitucionálnych kapacít, podpory rôznych subjektov alebo miestneho kontextu; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby riadne využívali metódy posudzovania kontrafaktuálneho vplyvu a porovnávali a vysvetľovali výsledky zistené v jednotlivých členských štátoch;

52. vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby skvalitnili údaje a posilnili výskum s cieľom lepšie identifikovať a pochopiť prierezovú diskrimináciu; nabáda Komisiu, aby sledovala mnohostranné aspekty chudoby a sociálneho vylúčenia v rómskych komunitách pomocou údajov kombinovaného ukazovateľa miery rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia (AROPE), ktoré poskytuje Eurostat;

53. nabáda Komisiu, aby zaviedla inovatívne prístupy orientované na vplyvy a založené na údajoch, ktoré budú slúžiť ako priame podklady pri príprave budúcich programov (programu InvestEU a programov ESF+ na obdobie 2021 – 2027) a stratégií (najmä stratégie EÚ pre rovnosť a začleňovanie Rómov po roku 2020).

54. zdôrazňuje, že následky pandémie COVID-19 postihujú najmä najodkázanejšie osoby vrátane rómskych komunít v celej Európe; zdôrazňuje, že EÚ sa musí zamerať na okamžité potreby svojich občanov, pričom je nevyhnutné urýchlene a primerane reagovať na existujúce problémy s cieľom posilniť súdržnosť, zvýšiť dôveru voči inštitúciám EÚ a uplatňovať hodnoty EÚ, najmä solidaritu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyhodnotili dôsledky pandémie COVID-19 na situáciu rómskych komunít a zvážili prijatie účinných opatrení; víta navrhované posilnenie Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby s cieľom podporiť tých, ktorí to najviac potrebujú; s poľutovaním konštatuje, že pandémia COVID-19 by mohla viesť v budúcom VFR na roky 2021 – 2027 ku škrtom, čo bude mať negatívny vplyv na organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sa zasadzujú za rómske komunity, a tým nepriaznivo ovplyvní ich terénnu prácu.

 


INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

23.6.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

46

5

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Atidzhe Alieva-Veli, Marc Angel, Gabriele Bischoff, Vilija Blinkevičiūtė, Andrea Bocskor, Milan Brglez, Sylvie Brunet, David Casa, Leila Chaibi, Margarita de la Pisa Carrión, Klára Dobrev, Jarosław Duda, Estrella Durá Ferrandis, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Rosa Estaràs Ferragut, Nicolaus Fest, Loucas Fourlas, Cindy Franssen, Heléne Fritzon, Helmut Geuking, Alicia Homs Ginel, France Jamet, Agnes Jongerius, Radan Kanev, Ádám Kósa, Stelios Kympouropoulos, Katrin Langensiepen, Miriam Lexmann, Elena Lizzi, Radka Maxová, Sandra Pereira, Dragoș Pîslaru, Manuel Pizarro, Dennis Radtke, Elżbieta Rafalska, Guido Reil, Daniela Rondinelli, Mounir Satouri, Monica Semedo, Beata Szydło, Eugen Tomac, Romana Tomc, Yana Toom, Marie-Pierre Vedrenne, Nikolaj Villumsen, Marianne Vind, Maria Walsh, Stefania Zambelli, Tatjana Ždanoka, Tomáš Zdechovský

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Anna Júlia Donáth, José Gusmão, Pierfrancesco Majorino, Kim Van Sparrentak

 


 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

46

+

EPP

David Casa, Jarosław Duda, Rosa Estaràs Ferragut, Loucas Fourlas, Cindy Franssen, Radan Kanev, Stelios Kympouropoulos, Miriam Lexmann, Dennis Radtke, Eugen Tomac, Romana Tomc, Maria Walsh, Tomáš Zdechovský

S&D

Marc Angel, Gabriele Bischoff, Vilija Blinkevičiūtė, Milan Brglez, Klára Dobrev, Estrella Durá Ferrandis, Heléne Fritzon, Alicia Homs Ginel, Agnes Jongerius, Pierfrancesco Majorino, Manuel Pizarro, Marianne Vind

RENEW

Atidzhe Alieva-Veli, Sylvie Brunet, Anna Júlia Donáth, Dragoș Pîslaru, Monica Semedo, Yana Toom, Marie-Pierre Vedrenne

VERTS/ALE

Katrin Langensiepen, Mounir Satouri, Kim Van Sparrentak, Tatjana Ždanoka

ECR

Helmut Geuking, Elżbieta Rafalska, Beata Szydło, Margarita de la Pisa Carrión, Lucia Ďuriš Nicholsonová

GUE/NGL

Leila Chaibi, José Gusmão, Sandra Pereira, Nikolaj Villumsen

NI

Daniela Rondinelli

 

5

-

ID

Nicolaus Fest, France Jamet, Elena Lizzi, Guido Reil, Stefania Zambelli

 

3

0

EPP

Andrea Bocskor, Ádám Kósa

RENEW

Radka Maxová

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 


 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE KULTÚRU A VZDELÁVANIE (23.6.2020)

<CommissionInt>pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci</CommissionInt>


<Titre>k správe o vykonávaní národných stratégií integrácie Rómov: boj proti negatívnym postojom voči ľuďom s rómskym pôvodom v Európe</Titre>

<DocRef>(2020/2011(INI))</DocRef>

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: <Depute>Peter Pollák</Depute> 

 


NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje, že v oblasti vzdelávania sociálne znevýhodnených rómskych detí sa v niektorých členských štátoch dosiahol v predchádzajúcich rokoch len obmedzený pokrok, a to najmä pre nedostatok politickej vôle a protirómske zmýšľanie, čo spôsobuje, že priepasť medzi rómskymi a nerómskymi žiakmi a študentmi, pokiaľ ide o výsledky vzdelávania, zostáva vysoká; pripomína, že zabezpečenie toho, aby mali rómske deti rovnaký štart do života, je nevyhnutným krokom na prelomenie cyklu medzigeneračného prenosu chudoby; naliehavo vyzýva členské štáty, aby si osvojili holistický prístup vo všetkých oblastiach politiky a aby zaradili vzdelávanie rómskych detí do programov vlád s cieľom účinne bojovať proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu a protirómskemu zmýšľaniu, ktoré zažívajú;

2.  pripomína, že rómski žiaci sú občanmi EÚ, a teda majú rovnaké práva a povinnosti a mali by dostávať rovnaké príležitosti a vzdelávať sa v hlavných, vysokokvalitných a inkluzívnych vzdelávacích zariadeniach na všetkých úrovniach; pripomína, že napriek existujúcim antidiskriminačným právnym predpisom a politikám je prax zaraďovania rómskych žiakov do osobitných škôl alebo tried, a to dokonca aj v rámci hlavného vzdelávacieho prúdu, v niektorých členských štátoch naďalej veľmi rozšírená; trvá na tom, že by sa mali zaviesť účinné stratégie desegregácie založené na desegregačných referenčných hodnotách a výmene najlepších postupov v oblasti inkluzívneho a medzikultúrneho vzdelávania, a to najmä členskými štátmi EÚ s početnou rómskou populáciou; pripomína, že rómski pedagógovia majú veľmi dôležitú úlohu pri odstraňovaní segregácie v oblasti vzdelávania, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť odbornú prípravu pedagogických pracovníkov so zameraním na zvyšovanie povedomia a boj proti diskriminácii s cieľom účinne odstraňovať protirómske zmýšľanie vo vzdelávacom sektore;

3. odporúča, aby sa vzhľadom na význam vysokokvalitného vzdelávania v ranom detstve, o ktorom je známe, že súvisí s lepšími výsledkami vzdelávania a vytvára základy pre neskoršie sociálne začlenenie, vzdelávanie zraniteľných rómskych žiakov začalo čo najskôr, najlepšie vo veku troch rokov, s ohľadom na osobitné podmienky v každom členskom štáte, a to tak, že sa začlenia do cenovo dostupných, prístupných a inkluzívnych služieb v ranom detstve a služieb starostlivosti o deti; naliehavo žiada členské štáty, aby vypracovali a uplatňovali stratégie a programy zamerané na uľahčenie prístupu Rómov k zariadeniam starostlivosti o deti, školám a univerzitám, čo je podmienka osobného a profesijného rozvoja, a pripomína, že mimoškolské aktivity, ako je šport alebo umelecké činnosti, sú výbornými prostriedkami začleňovania;

4. trvá na tom, že rómske deti by mali zostať vo vzdelávacom procese aspoň do ukončenia vyššieho sekundárneho vzdelávania; na tento účel naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatočné financovanie v záujme toho, aby sa politikami v oblasti hlavného vzdelávacieho prúdu posilnili kapacity škôl a učiteľov s cieľom primerane reagovať na vzdelávacie potreby rómskych žiakov; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju stratégiu s cieľom pokúsiť sa ďalej znižovať počet rómskych detí, ktoré predčasne končia školskú dochádzku, a predchádzať opakovaniu ročníka, najmä analýzou opatrení s najvyššou mierou úspešnosti, uľahčením výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi a propagovaním úspešných príkladov Rómov v rámci programu Erasmus+; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť podporu rodín a primeranú odbornú prípravu učiteľov, ako aj rýchlu, pravidelnú a včasnú podporu rómskych žiakov a študentov vrátane vzdelávania po vyučovaní;

5. naliehavo vyzýva členské štáty, aby uľahčili prechod medzi rôznymi sústavami vzdelávania vrátane terciárneho vzdelávania poskytovaním primeraného vzdelávacieho a profesijného poradenstva a podporných programov a ponúkaním inštruktorstva, pokiaľ ide o posilnenie postavenia, na prechod zo školy do pracovného života, ako aj finančnej pomoci, ako sú granty a pôžičky, s cieľom umožniť rómskym mladým ľuďom získať kvalifikácie – vrátane digitálnych a podnikateľských zručností – ktoré potrebujú na účinnú sociálnu integráciu a integráciu do pracovného trhu;

6. pripomína naliehavú potrebu zapojiť rómskych rodičov do každej fázy školskej dochádzky ich detí; naliehavo žiada členské štáty, aby vypracovali programy zamerané na začlenenie rómskych rodičov do procesu školského vzdelávania a vzdelanostného a osobného rozvoja ich detí; zdôrazňuje, že schopnosť členských štátov zabezpečiť zapojenie rómskych rodičov závisí do veľkej miery od viacerých faktorov, tak spoločenských, ako aj hospodárskych, a požaduje osobitnú podporu, pokiaľ ide o integritu v oblasti zdravia, zabezpečenie školskej stravy a dodávky šatstva, pre rómske rodiny, ktoré čelia hospodárskym, sociálnym a zdravotným ťažkostiam a problémom s bývaním;

7. pripomína, že rómskych žiakov neprimerane postihujú opatrenia prijímané v kontexte súčasnej pandémie COVID-19, pretože prevažná väčšina z nich žije v chudobných marginalizovaných štvrtiach a nemá žiadne prostriedky na to, aby mohla využívať vzdelávanie na diaľku alebo domáce vzdelávanie; nalieha na členské štáty, aby zabránili úplnému kolapsu vzdelávania týchto rómskych detí a zabezpečili, že dostanú rovnako kvalitné vzdelanie ako ostatní žiaci;

8. naliehavo žiada členské štáty, aby podporovali rómsky jazyk, kultúru a históriu v rámci školských osnov ako stratégiu na boj proti diskriminácii, zmierňovanie negatívnych postojov voči ľuďom rómskeho pôvodu a posilňovanie ich sociálno-kultúrneho začlenenia.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

22.6.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

3

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Asim Ademov, Isabella Adinolfi, Christine Anderson, Andrea Bocskor, Vlad-Marius Botoş, Ilana Cicurel, Gilbert Collard, Gianantonio Da Re, Laurence Farreng, Tomasz Frankowski, Romeo Franz, Irena Joveva, Petra Kammerevert, Niyazi Kizilyürek, Predrag Fred Matić, Dace Melbārde, Victor Negrescu, Niklas Nienaß, Peter Pollák, Marcos Ros Sempere, Domènec Ruiz Devesa, Andrey Slabakov, Massimiliano Smeriglio, Michaela Šojdrová, Sabine Verheyen, Salima Yenbou, Milan Zver

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pernando Barrena Arza, Loucas Fourlas, Ibán García Del Blanco

 

 

 


 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

 

25

+

PPE

Asim Ademov, Andrea Bocskor, Loucas Fourlas, Tomasz Frankowski, Peter Pollák, Michaela Šojdrová, Sabine Verheyen, Milan Zver

S&D

Ibán García del Blanco, Petra Kammerevert, Predrag Fred Matić, Victor Negrescu, Marcos Ros Sempere, Domènec Ruiz Devesa, Massimiliano Smeriglio

RENEW

Vlad-Marius Botoş, Ilana Cicurel, Laurence Farreng, Irena Joveva

VERTS/ALE

Romeo Franz, Niklas Nienaß, Salima Yenbou

GUE/NGL

Pernando Barrena Arza, Niyazi Kizilyürek

NI

Isabella Adinolfi

 

3

-

ID

Christine Anderson, Gilbert Collard, Gianantonio Da Re

 

2

0

ECR

Dace Melbārde, Andrey Slabakov

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 


 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVA ŽIEN A RODOVÚ ROVNOSŤ (9.7.2020)

<CommissionInt>pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci</CommissionInt>


<Titre>k správe o vykonávaní národných stratégií integrácie Rómov: boj proti negatívnym postojom voči ľuďom s rómskym pôvodom v Európe</Titre>

<DocRef>(2020/2011(INI))</DocRef>

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: <Depute>Lívia Járóka</Depute>

 

 


NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A keďže Rómovia sú najväčšou etnickou menšinou v Európe, pričom v EÚ žije približne 6 miliónov ľudí s rómskym pôvodom, z ktorých väčšina má občianstvo členského štátu; keďže pojem Rómovia zahŕňa rôzne skupiny vrátane Rómov, Cigánov, Travellerov, Manušiov, Aškaliov, Sintov a Bojášov; keďže každá osoba v EÚ má rovnaké právo a povinnosť stať sa plnohodnotným, aktívnym a integrovaným členom spoločnosti, zatiaľ čo zo štatistík vyplýva, že Rómom sú v Európe stále odopierané ich ľudské práva a približne 80 % ľudí s rómskym pôvodom žije pod hranicou rizika chudoby v danej krajine; keďže Rómovia sú súčasťou kultúry a hodnôt Európy a prispeli ku kultúrnemu bohatstvu, rozmanitosti, hospodárstvu i spoločnej histórii EÚ; keďže ochrana a posilňovanie kultúrneho dedičstva súvisiaceho s národnostnými menšinami v členských štátoch zohrávajú kľúčovú úlohu v sociálnej súdržnosti; keďže ľudia s rómskym pôvodom musia mať možnosť plne sa podieľať na plánovaní, vykonávaní, hodnotení a monitorovaní opatrení na zlepšenie svojej situácie a skutočne ich ovplyvňovať;

B. keďže ženy a dievčatá s rómskym pôvodom sú často vystavené prierezovej diskriminácii súvisiacej s protirómskym zmýšľaním a sexizmom, ako aj so škodlivými stereotypmi, a to zo strany spoločnosti vo všeobecnosti i v rámci ich vlastných komunít; keďže predstavujú jednu z najviac znevýhodnených skupín v členských štátoch, žijú v nevyhovujúcich osadách s nerovnakým prístupom a osobitnými prekážkami, čo sa týka vzdelávania, práce, zdravotníckych služieb, vody z vodovodu a sanitácie, a patria medzi skupiny najviac postihnuté pandémiou COVID-19;

C. keďže rómska komunita je menšinou, ktorej hrozí sociálne vylúčenie v dôsledku nerovnakého prístupu k vzdelaniu alebo nízkej vzdelanosti, čo vedie k nedostatočnej kvalifikácii požadovanej na trhu práce, a teda k horšej životnej a zdravotnej situácii; keďže miera absentérstva a predčasného ukončovania školskej dochádzky a podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), je v prípade Rómov oveľa vyšší ako priemer, pričom 68 % Rómov predčasne ukončuje vzdelávanie, zatiaľ čo cieľ stratégie Európa 2020 v oblasti predčasného ukončovania školskej dochádzky je na úrovni 10 %; keďže len 18 % detí s rómskym pôvodom pokračuje vo vzdelávaní až po vysokoškolské štúdium; keďže je potrebná lepšia podpora vzdelávania, plánovanie kariéry a zmena v postojoch odborníkov v oblasti vzdelávania k rómskym študentom s cieľom podporiť ich pracovné zručnosti a prístup k práci;

D. keďže 72 % mladých žien s rómskym pôvodom vo veku 16 až 24 rokov nie je zamestnaných, ani nie je v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy v porovnaní s 55 % mladých mužov s rómskym pôvodom; keďže 28 % všetkých žien s rómskym pôvodom, ktoré sa zúčastnili na prieskume EU-MIDIS II, uvádza ako svoju hlavnú činnosť „domáce práce“ v porovnaní so 6 % všetkých mužov; keďže tento pomer je vysoký v prípade žien s rómskym pôvodom v porovnaní so ženami z celkovej populácie[49]; keďže rodové stereotypy, tradície a patriarchálne štruktúry poškodzujú ženy a mužov, obmedzujú práva žien a bránia v dosahovaní rodovej rovnosti a nikdy sa nemôžu používať ako ospravedlnenie násilia alebo útlaku; keďže v záujme boja proti stereotypom je mimoriadne dôležité využívať vzdelávacie nástroje na rodovo citlivé vzdelávanie už od raného veku;

E.  keďže veľká časť rómskeho obyvateľstva sa stáva nezávislou a zakladá si rodinu vo veľmi mladom veku; keďže mladé rómske ženy, ktoré majú rodiny a žijú v nevyhovujúcich osadách, sú vystavené vysokému riziku vylúčenia a marginalizácie; keďže tento jav treba chápať a riešiť prostredníctvom rodovo citlivých opatrení spolu s Rómami; keďže sú potrebné cielené a rodovo citlivé investície, a to najmä v prípade mladých žien a mužov s rómskym pôvodom, ktorí uzatvárajú manželstvo, končia školskú dochádzku a začínajú pracovať v ranom veku, čo vedie k tomu, že získajú len nízkokvalifikované pracovné miesta s malou možnosťou osobného rozvoja; keďže pre podporu mladých rodín s rómskym pôvodom je preto rozhodujúce poradenstvo, úloha rodiny a poznatky o sexuálnych a reprodukčných právach, čo si vyžaduje  kultúrne citlivú prácu založenú na základných vedomostiach o kultúrnych rozdieloch a tradíciách, pokiaľ ide o rómsku a väčšinovú kultúru;

F. keďže ženy s rómskym pôvodom sú osobitne ohrozené chudobou, sociálnym vylúčením a závažnou depriváciou; keďže nemajú prístup k bývaniu a vzdelávaniu, ich zamestnanosť je v porovnaní s rómskymi mužmi i celkovou populáciou výrazne nižšia a naďalej sa porušujú ich zdravotné práva; keďže osobitné potreby Rómov z radov LGBTI+, rómskych žien so zdravotným postihnutím a starších Rómov sú stále vo veľkej miere nenaplnené;

G. keďže ženy s rómskym pôvodom vykazujú oveľa nižšiu mieru zamestnanosti (16 %) ako muži s rómskym pôvodom (34 %); keďže – pre porovnanie – rodový rozdiel v celkovej populácii je stále značný, nie je však taký veľký ako u ľudí s rómskym pôvodom (71 % zamestnaných mužov v porovnaní s 57 % žien)[50];

H. keďže prístup k zdravotníckym službám má pre ženy mimoriadny význam, najmä bezpečný, včasný a úplný prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam (SRZP), pretože je základom pre dosiahnutie rodovej rovnosti;

I. keďže na západnom Balkáne žije značný počet ľudí s rómskym pôvodom, v prípade ktorých je stredná dĺžka života, zdravie, vzdelanie, zamestnanosť a situácia v porovnaní s ľuďmi žijúcimi v Európskej únii horšia;

J. keďže ženy s rómskym pôvodom sú sústavne vylučované zo zmysluplnej účasti v spoločnosti a demokracii a nemajú zastúpenie v Európskom parlamente, vo vnútroštátnych parlamentoch, na regionálnej ani na miestnej úrovni; keďže je nevyhnutné podporovať presadzovanie rodovej rovnosti a rovnosti menšín v rómskej populácii; keďže pri plánovaní, vykonávaní, hodnotení a monitorovaní opatrení na zlepšenie situácie Rómov treba uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti;

K. keďže zásady nediskriminácie a rovnosti sú základné hodnoty zakotvené v Zmluve o Európskej únii a v Charte základných práv Európskej únie; keďže ľudia s rómskym pôvodom čelia od raného detstva osobitným prekážkam v prístupe k verejným službám v oblasti zamestnanosti, bývania a vzdelávania; keďže takáto diskriminácia má ešte väčší vplyv na ženy, pretože musia často prevziať hlavné bremeno domácich povinností; keďže osobitné potreby obetí diskriminácie z dôvodu sexuálnej orientácie sú stále vo veľkej miere nenaplnené;

L. keďže rómska komunita bola výrazne zasiahnutá hospodárskymi a sociálnymi dôsledkami krízy spôsobenej pandémiou COVID-19; keďže mnohí prišli o zdroje denných príjmov a majú obmedzený prístup k sociálnym dávkam, ktorý je často sťažený karanténnymi opatreniami; keďže počet trestných činov z nenávisti a prípadov diskriminácie rómskych občanov sa počas pandémie v určitých oblastiach zvýšil a predstavuje neprimerané riziko pre ženy a dievčatá;

1. s poľutovaním berie na vedomie vážny nedostatok pokroku, pokiaľ ide o posilnenie postavenia rómskych žien a ich začlenenie, od prijatia rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020;

2. naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila zapojenie žien a dievčat s rómskym pôvodom do vykonávania stratégie pre rodovú rovnosť a do všetkých fáz tvorby politiky vo všetkých politických oblastiach EÚ vrátane plánu obnovy EÚ a posilneného viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027 v súlade s prierezovou zásadou intersekcionality stanovenou v stratégii; vyzýva Komisiu, aby zaručila rodovú perspektívu v ambicióznom rámci EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov po roku 2020; žiada Komisiu a členské štáty, aby do budúcich vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov začlenili rodový prístup a prístup zameraný na dieťa, a to na základe analýzy potrieb žien a detí s rómskym pôvodom, a cielené zásahy zamerané na práva žien s rómskym pôvodom, posilnenie postavenia a uplatňovanie rodového hľadiska;

3. naliehavo vyzýva členské štáty, aby dosiahli skutočné výsledky pri vykonávaní miestnych opatrení na podporu vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov v štyroch kľúčových oblastiach: prístup k vzdelávaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu; žiada preto vlády členských štátov, miestne orgány a prípadne inštitúcie EÚ, aby zapájali rómske ženy prostredníctvom organizácií žien, rómskych mimovládnych organizácií a príslušných zainteresovaných strán do prípravy, vykonávania, hodnotenia a monitorovania vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov a aby vytvárali prepojenia medzi orgánmi pre rodovú rovnosť, organizáciami pre práva žien a stratégiami sociálneho začleňovania s cieľom budovať dôveru s komunitami a zabezpečiť citlivý prístup k miestnym podmienkam; ďalej vyzýva Komisiu, aby konzistentným spôsobom riešila otázku rodovej rovnosti pri vykonávaní stratégie Európa 2020 a národných programov reforiem; žiada Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti protirómskemu zmýšľaniu ako forme rasizmu, ktorá môže viesť k štrukturálnej diskriminácii;

4. vyzýva Komisiu, aby predložila postupový diagram procesu EÚ na začleňovanie Rómov, v ktorom budú zahrnuté výsledky, ciele a konkrétne opatrenia na dosahovanie týchto cieľov, momentálny stav vykonávacích opatrení a ďalšie kroky,

5. zdôrazňuje potrebu rešpektovať sexuálne a reprodukčné zdravie a práva žien a dievčat s rómskym pôvodom, čo zahŕňa aj prácu na zlepšení ich prístupu ku komplexnému sexuálnemu vzdelávaniu, zdravotným kontrolám, predpôrodnej a popôrodnej starostlivosti a plánovaniu rodičovstva vrátane bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva; dôrazne odsudzuje etnickú segregáciu žien s rómskym pôvodom v zariadeniach zdravotnej starostlivosti o matky; vyzýva členské štáty, aby okamžite zakázali všetky formy etnickej segregácie v zdravotníckych zariadeniach vrátane zariadení zdravotnej starostlivosti o matky; žiada členské štáty, aby zabezpečili účinné a včasné prostriedky nápravy pre všetky obete nútenej a násilnej sterilizácie, a to aj vytvorením účinných systémov odškodňovania;

6. vyzýva členské štáty, aby do svojich programov vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov zahrnuli prístup k nesegregovaným vzdelávacím programom, najmä v oblasti vzdelávania v ranom detstve, vzdelávania dospelých a celoživotného vzdelávania, a cielené opatrenia na riešenie absentérstva a predčasného ukončovania školskej dochádzky s cieľom zapojiť rómske ženy do vzdelávania a následne do trhu práce; vyzýva členské štáty, aby zlepšenie postavenia rómskych žien zahrnuli ako horizontálny cieľ do všetkých prioritných oblastí vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov a aby aktívne podporovali ich účasť v spoločnosti a na verejnom živote; naliehavo žiada členské štáty, aby riešili problém rodovo motivovaného násilia páchaného na ženách a dievčatách s rómskym pôvodom vrátane skorých a nútených sobášov, nedostatočného prístupu k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam, nútenej sterilizácie, policajnej brutality alebo rôznych iných foriem vykorisťovania;

7. nalieha preto na všetky členské štáty, ktoré ešte neratifikovali Istanbulský dohovor, aby tak bezodkladne urobili;

8. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby jasnejšie zapojili dievčatá a ženy s rómskym pôvodom do politík trhu práce vrátane záruky pre mladých ľudí;

9. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť pracovné miesta a život ľudí s rómskym pôvodom, aby sa zabránilo tomu, že sa po tomto období stanú ešte chudobnejšími a zraniteľnejšími; požaduje preto vykonávanie dohovorov Medzinárodnej organizácie práce č. 190 a 189 s cieľom posilniť práva pracovníkov, najmä žien,  a odstrániť neformálnu ekonomiku;

10. vyzýva členské štáty, aby vykonávali ustanovenia uvedené v odporúčaní Rady z 9. decembra 2013[51], ktoré podporujú pracovné príležitosti vo verejných službách pre osoby s menšinovým etnickým pôvodom, ako sú napríklad ľudia s rómskym pôvodom, a najmä ženy;

11. zdôrazňuje, že rodové rozdiely v účasti na trhu práce medzi ľuďmi s rómskym pôvodom možno vysvetliť vyššou mierou zapojenia žien do domácich prác, ktoré sú ich hlavnou činnosťou; vyzýva členské štáty, aby bojovali proti etnickým a rodovým stereotypom, ktoré postihujú ženy s rómskym pôvodom;

12. vyzýva členské štáty, aby podnecovali väčšiu angažovanosť podnikov, najmä na miestnej úrovni, a zvážili podporu rozvoja sociálnych podnikov s cieľom vytvoriť udržateľné pracoviská pre ľudí s rómskym pôvodom so zameraním na ženy;

13. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali skutočný plán financovania s cieľom oslobodiť ženy, najmä tie najzraniteľnejšie, od machistického a sexuálneho násilia a umožniť im získať núdzovú materiálnu a morálnu pomoc s prístupom k bývaniu, psychologickému a finančnému dohľadu a podpore pri dosahovaní finančnej nezávislosti;

14. zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť osobitnú pomoc pre najzraniteľnejšie ženy, obete obchodovania s ľuďmi a prostitúcie, s cieľom zabezpečiť, aby mali prístup k potrebnej starostlivosti a bezpečnosti a unikli sexuálnemu vykorisťovaniu;

15. očakáva pripravovanú stratégiu EÚ na odstránenie obchodovania s ľuďmi, pretože ženy a dievčatá s rómskym pôvodom sú mimoriadne zraniteľné; zdôrazňuje, že je potrebné jasne sa zamerať na rodové hľadisko a sústrediť sa na práva obetí vrátane opatrení a stratégií na zníženie dopytu; ďalej vyzýva Radu, aby odblokovala rokovania o horizontálnej antidiskriminačnej smernici, pretože ide o nevyhnutný predpoklad na dosiahnutie rovnosti v EÚ;

16. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali verejné politiky na vytvorenie prostredia, v ktorom ľudia s rómskym pôvodom budú môcť s dôverou nahlasovať prípady diskriminačného zaobchádzania vrátane diskriminačného etnického profilovania, a to s vedomím, že ich sťažnosti sa berú vážne a príslušné orgány sa nimi zaoberajú;

17. žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali prístup Rómov k spravodlivosti so zameraním na obete viacnásobnej diskriminácie, ako sú ženy, LGBTI+ a Rómovia bez občianstva, a posilňovali schopnosť orgánov pre otázky rovnosti riešiť diskrimináciu ľudí s rómskym pôvodom;

18. vyzýva členské štáty, aby bojovali proti priestorovej segregácii, vynútenému vysťahovaniu a bezdomovstvu, ktorým čelia muži a ženy s rómskym pôvodom; so znepokojením konštatuje, že podľa správy Komisie o vykonávaní z roku 2019[52] je bývanie politikou s najmenším počtom príkladov sľubných prístupov spoločných pre viaceré krajiny; vyzýva preto členské štáty, aby prijali opatrenia na výrazné zlepšenie podmienok bývania prostredníctvom transparentných politík a aby namiesto zvyšovania kvality v segregovaných prostrediach smerovali k desegregácii ako dlhodobej priorite; zdôrazňuje, že je potrebné zapojiť príjemcov s rómskym pôvodom do navrhovania a realizácie komunitných a individuálnych možností bývania;

19. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby úsporné opatrenia neprimerane neovplyvnili rómske a kočovnícke ženy a aby sa rozpočtové rozhodnutia prijímali na základe zásad ľudských práv; nabáda členské štáty, aby vytvorili programy, ktorú budú cielené a prispôsobené na poskytovanie podpory ženám s rómskym pôvodom, zvýšia ich účasť prostredníctvom vzdelávania (vrátane kultúrneho, historického a občianskeho), profesijnej činnosti, ochrany zdravia a lepšieho bývania a budú sa zaoberať všetkými oblasťami možnej diskriminácie; vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie nového nástroja alebo podprogramu financovania, ktorý bude prepojený s existujúcim programom EÚ v oblasti vzdelávania a sociálneho financovania a bude určený na cielenú a individuálne prispôsobenú podporu pri poskytovaní kvalitného vzdelávania žiakom s rómskym pôvodom, a najmä dievčatám;

20. zdôrazňuje, že je dôležité podnecovať mladých ľudí s rómskym pôvodom k dokončeniu vysokoškolského vzdelávania s cieľom zlepšiť ich pracovné vyhliadky a ich účasť v spoločnosti;

21. vyzýva členské štáty, aby vo svojich národných stratégiách integrácie Rómov kládli väčší dôraz na územné aspekty sociálneho začleňovania a zamerali sa na najzanedbanejšie mikroregióny prostredníctvom rozsiahlych a integrovaných programov rozvoja;

22. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri navrhovaní osobitných opatrení v rámci národných stratégií integrácie Rómov vykonali posúdenia vplyvu na rodovú rovnosť;

23. vyzýva členské štáty, aby deťom s rómskym pôvodom zabezpečili rovnaký prístup ku kvalitnej a cenovo dostupnej starostlivosti o deti a k vzdelávaniu detí v ranom veku, službám pre rozvoj detí a vzdelávaniu založenému na partnerstve s rodičmi, aby znova zaviedli barcelonské ciele týkajúce sa starostlivosti o deti a aby rozvíjali dostupné, cenovo prijateľné a kvalitné služby starostlivosti po celý život;

24. žiada členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia s cieľom zamedziť prepúšťaniu zamestnankýň v období tehotenstva alebo materstva a aby zvážili započítanie obdobia výchovy detí do nároku na dôchodok;

25. vyzýva členské štáty, aby podporovali siete študentov s rómskym pôvodom s cieľom podnecovať ich vzájomnú solidaritu v záujme zvýšenia viditeľnosti úspešných ľudí a prekonania izolácie študentov s rómskym pôvodom;

26. vyzýva členské štáty, aby podporovali zapojenie rodín s rómskym pôvodom do školských aktivít, aby posudzovali školy, v ktorých deti a mladí ľudia s rómskym pôvodom študujú, a aby vykonali všetky zmeny potrebné na zabezpečenie integrácie všetkých v rámci vzdelávania a ich úspech; poukazuje na to, že osobitné opatrenia by sa mali zameriavať na dievčatá s rómskym pôvodom, a to na základe úspešných prípadov potvrdených akademickou obcou;

27. poukazuje na to, že v celej Európe vrátane balkánskeho regiónu by sa mali vymieňať a propagovať najlepšie postupy členských štátov, napríklad pokiaľ ide o štruktúru podpory bývania a mobility, prístup k zdravotníckym službám vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a krytia zdravotného poistenia, daňové politiky a podporu predškolských zariadení; konštatuje, že daňové politiky by sa mali optimalizovať s cieľom posilniť stimuly na účasť žien s rómskym pôvodom na trhu práce;

28. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dodržiavanie základných práv žien a detí s rómskym pôvodom použitím rôznych prostriedkov, ktoré zahŕňajú informačné kampane, aby zaistili, že ženy a dievčatá s rómskym pôvodom si budú vedomé svojich práv v rámci existujúcich vnútroštátnych právnych predpisov o rodovej rovnosti a diskriminácii a aby ďalej bojovali proti patriarchálnym a sexistickým tradíciám;

29. žiada členské štáty, aby realizovali súčasné a budúce odporúčania pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra vrátane opatrení pre ženy s rómskym pôvodom obsiahnutých v dohodách o partnerstve; ďalej zdôrazňuje potrebu systematického zberu spoľahlivých rozčlenených údajov a ukazovateľov vplyvu s cieľom poskytovať informácie pre vývoj politík a zabezpečiť meranie a monitorovanie pokroku;  pripomína význam budovania kapacít v oboch oblastiach;

30. zdôrazňuje, že národné stratégie integrácie Rómov sa musia zamerať na posilnenie postavenia žien s rómskym pôvodom, aby prevzali kontrolu nad vlastným životom tým, že sa stanú viditeľnými aktérkami zmien v rámci svojich komunít a využijú svoje hlasy na ovplyvnenie politík a programov, ktoré sa ich týkajú; kladie dôraz na to, že národné stratégie integrácie Rómov musia posilniť sociálno-ekonomickú odolnosť žien s rómskym pôvodom (t. j. ich schopnosť prispôsobiť sa rýchlo sa meniacemu hospodárskemu prostrediu) vytváraním úspor a predchádzaním vyčerpaniu prostriedkov.

 


 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

3.7.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

27

7

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Christine Anderson, Simona Baldassarre, Robert Biedroń, Vilija Blinkevičiūtė, Annika Bruna, Margarita de la Pisa Carrión, Rosa Estaràs Ferragut, Frances Fitzgerald, Cindy Franssen, Heléne Fritzon, Lina Gálvez Muñoz, Lívia Járóka, Arba Kokalari, Alice Kuhnke, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Andżelika Anna Możdżanowska, Maria Noichl, Pina Picierno, Sirpa Pietikäinen, Samira Rafaela, Evelyn Regner, Diana Riba i Giner, Eugenia Rodríguez Palop, María Soraya Rodríguez Ramos, Christine Schneider, Isabella Tovaglieri, Ernest Urtasun, Hilde Vautmans, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Chrysoula Zacharopoulou

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Abir Al-Sahlani, Elena Kountoura, Terry Reintke, Jadwiga Wiśniewska

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

27

+

GUE/NGL

Elena Kountoura, Eugenia Rodríguez Palop

PPE

Rosa Estaràs Ferragut, Frances Fitzgerald, Cindy Franssen, Lívia Járóka, Arba Kokalari, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Sirpa Pietikäinen, Christine Schneider, Elissavet Vozemberg-Vrionidi

Renew

Abir Al-Sahlani, Samira Rafaela, María Soraya Rodríguez Ramos, Hilde Vautmans, Chrysoula Zacharopoulou

S&D

Robert Biedroń, Vilija Blinkevičiūtė, Heléne Fritzon, Lina Gálvez Muñoz, Maria Noichl, Pina Picierno, Evelyn Regner

Verts/ALE

Alice Kuhnke, Terry Reintke, Diana Riba i Giner, Ernest Urtasun

 

7

-

ECR

Margarita de la Pisa Carrión, Andżelika Anna Możdżanowska, Jadwiga Wiśniewska

ID

Christine Anderson, Simona Baldassarre, Annika Bruna, Isabella Tovaglieri

 

0

0

 

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 


 

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia

3.9.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

52

9

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Magdalena Adamowicz, Malik Azmani, Katarina Barley, Pernando Barrena Arza, Pietro Bartolo, Nicolas Bay, Vladimír Bilčík, Vasile Blaga, Ioan-Rareş Bogdan, Patrick Breyer, Saskia Bricmont, Joachim Stanisław Brudziński, Jorge Buxadé Villalba, Damien Carême, Caterina Chinnici, Clare Daly, Anna Júlia Donáth, Lena Düpont, Cornelia Ernst, Laura Ferrara, Nicolaus Fest, Jean-Paul Garraud, Sylvie Guillaume, Andrzej Halicki, Balázs Hidvéghi, Evin Incir, Sophia in ‘t Veld, Patryk Jaki, Lívia Járóka, Marina Kaljurand, Assita Kanko, Fabienne Keller, Peter Kofod, Moritz Körner, Alice Kuhnke, Juan Fernando López Aguilar, Lukas Mandl, Nuno Melo, Roberta Metsola, Nadine Morano, Javier Moreno Sánchez, Maite Pagazaurtundúa, Nicola Procaccini, Paulo Rangel, Terry Reintke, Diana Riba i Giner, Ralf Seekatz, Birgit Sippel, Sylwia Spurek, Tineke Strik, Ramona Strugariu, Annalisa Tardino, Tomas Tobé, Dragoş Tudorache, Milan Uhrík, Tom Vandendriessche, Bettina Vollath, Jadwiga Wiśniewska, Elena Yoncheva, Javier Zarzalejos

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Malin Björk, Klára Dobrev, Nathalie Loiseau, Kostas Papadakis, Domènec Ruiz Devesa, Loránt Vincze

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

52

+

PPE

Magdalena ADAMOWICZ, Vladimír BILČÍK, Vasile BLAGA, Ioan-Rareş BOGDAN, Lena DÜPONT, Andrzej HALICKI, Balázs HIDVÉGHI, Lívia JÁRÓKA, Lukas MANDL, Nuno MELO, Roberta METSOLA, Nadine MORANO, Paulo RANGEL, Ralf SEEKATZ, Tomas TOBÉ, Loránt VINCZE, Javier ZARZALEJOS

S&D

Katarina BARLEY, Pietro BARTOLO, Caterina CHINNICI, Klára DOBREV, Sylvie GUILLAUME, Evin INCIR, Marina KALJURAND, Juan Fernando LÓPEZ AGUILAR, Javier MORENO SÁNCHEZ, Domènec RUIZ DEVESA, Birgit SIPPEL, Sylwia SPUREK, Bettina VOLLATH, Elena YONCHEVA

RENEW

Malik AZMANI, Anna Júlia DONÁTH, Sophia in 't VELD, Fabienne KELLER, Moritz KÖRNER, Nathalie LOISEAU, Maite PAGAZAURTUNDÚA, Ramona STRUGARIU, Dragoş TUDORACHE

GREENS/EFA

Patrick BREYER, Saskia BRICMONT, Damien CARÊME, Alice KUHNKE, Terry REINTKE, Diana RIBA I GINER, Tineke STRIK

EUL/NGL

Pernando BARRENA ARZA, Malin BJÖRK, Clare DALY, Cornelia ERNST

NI

Laura FERRARA 

 

9

-

ID

Nicolas BAY, Nicolaus FEST, Jean-Paul GARRAUD, Peter KOFOD, Annalisa TARDINO, Tom VANDENDRIESSCHE

ECR

Jorge BUXADÉ VILLALBA, Nicola PROCACCINI

NI

Milan UHRÍK

 

5

0

ECR

Joachim Stanisław BRUDZIŃSKI, Patryk JAKI, Assita KANKO, Jadwiga WIŚNIEWSKA

NI

Kostas PAPADAKIS

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

[2] „Roma Education in Europe, Practices, policies and politics“, Maja Miskovic (red.), 2013.

[3] Agentúra EÚ pre základné práva, Prieskum o Rómoch a Travelleroch za rok 2019, vybrané hlavné výsledky zo šiestich členských štátov EÚ vrátane Spojeného kráľovstva (predbežná verzia, uverejnenie sa očakáva v júli 2020).

[7] A persisting concern: anti-Gypsyism as a barrier to Roma inclusion (Pretrvávajúca obava: protirómske zmýšľanie ako prekážka začleňovania Rómov), s. 28, Agentúra EÚ pre základné práva, 2018.

[9] Správa o vykonávaní vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov: hlavné závery, s. 3, Európska komisia, 2019.

[10] Hodnotenie rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 v polovici obdobia, záverečná správa, s. 41, Európska komisia, 2018.

[12] Pojem Rómovia zahŕňa rôzne skupiny vrátane Rómov, Cigánov, Travellerov, Manušiov, Aškaliov, Sintov a Bojášov. V politických dokumentoch a diskusiách EÚ sa bežne používa pojem Róm.

[13] Revisiting the EU Roma Framework: Assessing the European Dimension for the Post-2020 Future, Inštitút otvorenej spoločnosti, Anna Mirga-Kruszelnicka, marec 2017, s. 5.

[15] Agentúra Európskej únie pre základné práva, Prieskum o Rómoch a Travelleroch za rok 2019, vybrané hlavné zistenia zo šiestich členských štátov EÚ vrátane Spojeného kráľovstva (predbežná verzia, uverejnenie sa očakáva v júli 2020).

[18] Ú. v. EÚ L 180, 19.7.2000, s. 22.

[19] Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.

[20] Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55.

[21] Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13.

[22] Ú. v. EÚ C 378, 24.12.2013, s. 1.

[23] Ú. v. EÚ C 328, 6.9.2016, s. 4.

[24] Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 171.

[25] Prijaté texty, P8_TA(2019)0032.

[26] Prijaté texty, P8_TA(2019)0075.

[27] Prijaté texty, P8_TA(2018)0032.

[28] Prijaté texty, P8_TA(2018)0067.

[29] Prijaté texty, P8_TA(2018)0428.

[30] Prijaté texty, P8_TA(2018)0447.

[34] Agentúra EÚ pre základné práva, Druhý prieskum Európskej únie týkajúci sa menšín a diskriminácie: Rómovia – vybrané výsledky, 2016.

[35] Správa Komisie z 5. septembra o vykonávaní vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov (COM(2019)0406), s. 3.

[37] Opatrenia na začleňovanie Rómov uvedené v rámci EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov (NRIS), SWD(2019)0320 final, ČASŤ 1/2, s. 18.

[38] Odborné správy založené na výhľadových aspektoch hodnotenia rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov, Zohľadnenie rozmanitosti rómskeho obyvateľstva v iniciatíve EÚ na podporu rovnosti a začleňovania Rómov po roku 2020, január 2020, s. 16.

[40] Prijaté texty, P8_TA(2019)0075.

[41] Prijaté texty, P8_TA(2019)0350.

[42] J. – M. Fresno, J. Lajčáková, J. Szira, S. Mačáková, M. Karoly, M. Rossi: Metahodnotenie intervencií zameraných na začleňovanie Rómov (A meta-evaluation of interventions for Roma inclusion), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2019.

[43] Článok 3 ods. 1 písm. h) smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.

[44] Metahodnotenie intervencií zameraných na začleňovanie Rómov (A Meta-Evalution of Interventions for Roma Inclusion), Spoločné výskumné centrum, 2019, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie.

[45] Ú. v. EÚ L 167, 4.7.2018, s. 28.

[46] Príloha XI o ex ante kondicionalitách, časť I: Tematické ex ante kondicionality, investičná priorita 9.2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

[47] Anna Mirga-Kruszelnicka, Revisiting the EU Roma Framework: Assessing the European Dimension for the Post-2020 Future, Inštitút otvorenej spoločnosti, jún 2017, s. 17.

[48] Európsky dvor audítorov, Osobitná správa č. 14/2016 s názvom Politické iniciatívy a finančná podpora EÚ na integráciu Rómov: výrazný pokrok za posledné desaťročie, no ďalšie úsilie je potrebné v praxi, 2016.

[49] Druhý prieskum Európskej únie týkajúci sa menšín a diskriminácie, FRA (2016).

[50] Druhý prieskum Európskej únie týkajúci sa menšín a diskriminácie, FRA (2016).

[51] Ú. v. EÚ C 378, 24.12.2013, s. 1.

[52] SWD(2019)0320 final.

Posledná úprava: 11. septembra 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia