Postup : 2019/2197(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0160/2020

Predkladané texty :

A9-0160/2020

Rozpravy :

Hlasovanie :

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0252

<Date>{18/09/2020}18.9.2020</Date>
<NoDocSe>A9-0160/2020</NoDocSe>
PDF 276kWORD 94k

<TitreType>SPRÁVA</TitreType>

<Titre>o vykonávaní spoločnej obchodnej politiky – výročná správa za rok 2018</Titre>

<DocRef>(2019/2197(INI))</DocRef>


<Commission>{INTA}Výbor pre medzinárodný obchod</Commission>

Spravodajca: <Depute>Jörgen Warborn</Depute>

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO VÝBORU PRE ROZVOJ
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní spoločnej obchodnej politiky – výročná správa za rok 2018

(2019/2197(INI))

Európsky parlament,

 so zreteľom na správu Komisie z 14. októbra 2019 o vykonávaní dohôd o voľnom obchode, 1. januára 2018 – 31. decembra 2018 (COM(2019)0455),

 so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2019) 0370) zo 14. októbra 2019, ktorý je pripojený k správe Komisie o vykonávaní dohôd o voľnom obchode 1. január 2018 – 31. december 2018 (COM(2019) 0455),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z roku 2015 s názvom Obchod pre všetkých: Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike;

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. januára 2020 s názvom Pracovný program Komisie na rok 2020: Ambicióznejšia Únia (COM(2020)0037),

 so zreteľom na politické usmernenia pre Európsku komisiu na roky 2019 – 2024 zo 16. júla 2019,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej obchodnej politiky[1],

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

 so zreteľom na spoločné oznámenie z 8 apríla 2020 o globálnej reakcii EÚ na COVID-19 (JOIN(2020) 11 final);

 so zreteľom na svoje uznesenie z 29. novembra 2018 o Svetovej obchodnej organizácii: ďalší postup[2],

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. marca 2020 s názvom Smerom ku komplexnej stratégii pre Afriku (JOIN(2020)4 final),

 so zreteľom na spoločné vyhlásenie Svetovej obchodnej organizácie (WTO) z 25. januára 2019 o elektronickom obchode,

 so zreteľom na vyhlásenia ministrov obchodu krajín skupiny G20 z 30. marca a zo 14. mája 2020,

 so zreteľom na spoločné vyhlásenie USA – EÚ z 25. júla 2018,

 so zreteľom na spoločné vyhlásenie z trojstranného stretnutia ministrov obchodu Japonska, Spojených štátov a Európskej únie zo 14. januára 2020,

 so zreteľom na správu – pracovný dokument útvarov Komisie z 20. decembra 2019 s názvom Správa o ochrane a presadzovaní práv duševného vlastníctva v tretích krajinách SWD(2019)0452),

 so zreteľom na výročnú správu Komisie z 27. marca 2019 o vykonávaní dohôd o voľnom obchode (COM(2019)0158),

 so zreteľom na osobitný prieskum Eurobarometra zverejnený v novembri 2019 o postoji Európanov k obchodu a obchodnej politike EÚ,

 so zreteľom na spoločné oznámenie, ktoré 12. marca 2019 prijali Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť, s názvom EÚ – Čína: strategická vízia (JOIN/2019/5 final),

 so zreteľom na spoločné oznámenie, ktoré 19. septembra 2018 prijali Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť, s názvom Prepojenie Európy a Ázie: základné prvky stratégie EÚ (JOIN/2018/31 final),

 so zreteľom na správu Komisie z 26. júna 2019 o obchodných a investičných prekážkach,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2017 o vykonávaní dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Kórejskou republikou[3],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o novej výhľadovo orientovanej a inovatívnej budúcej stratégii pre obchod a investície[4],

 so zreteľom na rezolúciu prijatú Valným zhromaždením OSN 25. septembra 2015 s názvom Transforming our world:  the 2030 Agenda for Sustainable Development (Transformujeme náš svet: program udržateľného rozvoja do roku 2030),

 so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o sociálnych a environmentálnych normách, ľudských právach a zodpovednosti podnikov[5],

 so zreteľom na články 2 a 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) a na kapitolu V hlavu II Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako aj na článok 218 ZFEÚ,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015[6],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o rodovej rovnosti v obchodných dohodách[7];

 so zreteľom na oznámenie Komisie o stratégii EÚ pre rodovú rovnosť z marca 2020,

 so zreteľom na správu Komisie o všeobecnom systéme preferencií za obdobie rokov 2018 až 2019[8],

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2018 s názvom Jednotný trh vo svete, ktorý sa mení. Jedinečná výhoda, ktorá si vyžaduje obnovenie politického záväzku (COM(2018)0772),

 so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na stanovisko Výboru pre rozvoj,

 so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A9-0160/2020),

A. keďže uznesenie Parlamentu z 30. mája 2018 o vykonávaní spoločnej obchodnej politiky získalo širokú podporu, pokiaľ ide o jeho prístup podporujúci predvídateľný obchodný systém založený na pravidlách a hodnotách; keďže najnovší vývoj od roku 2018, najmä vykonávanie obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou a najnovšie aj vplyv pandémie COVID-19 na obchod, si vyžadujú vykonanie dôkladnej aktualizácie predchádzajúcej správy;

B. keďže EÚ je vedúcou svetovou obchodnou mocnosťou a najväčším obchodným blokom na svete, ktorý je významnou hnacou silou hospodárskej prosperity; keďže je tiež najväčším obchodníkom s priemyselnými výrobkami a službami; keďže najnovšie ukazovatele ukazujú, že v roku 2019 sa vývoz tovaru z EÚ zvýšil na 2 132,3 miliardy EUR, čo predstavuje nárast o 3,5 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom; keďže napriek súčasným globálnym výzvam sú hlavnými obchodnými partnermi EÚ USA a Čína; keďže v období 2007 až 2017 sa celosvetový HDP zvýšil o viac ako 70 %; keďže pri porovnaní nárastu EÚ o 17 % oproti údajom v prípade krajín ako USA (60 %), India (80 %) a Čína (315 %) je jasné, že EÚ zaostáva v globálnej konkurencieschopnosti;

C. keďže Komisia 14. októbra 2019 uverejnila svoju tretiu správu o vykonávaní dohôd o voľnom obchode EÚ, z ktorej vyplýva, že v roku 2018 sa 33 % vývozu EÚ a 29 % dovozu do EÚ uskutočnilo v rámci obchodu s krajinami, ktoré sú partnermi EÚ v rámci dohôd o voľnom obchode; keďže EÚ mala v roku 2018 voči partnerom, s ktorými má uzatvorené dohody o voľnom obchode, obchodný prebytok vo výške 84,6 miliardy EUR a celkový obchodný deficit vo výške 24,6 miliardy EUR; keďže podľa nedávnej správy Európskej komisie vývoz z rozvojových krajín do EÚ s využitím osobitných obchodných preferencií (VSP) vzrástol v rokoch 2016 až 2018 o 16,2 %, pričom jeho hodnota sa zvýšila zo 158 miliárd EUR v roku 2016 na 183,6 miliardy EUR v roku 2018; keďže sa očakáva, že svetový obchod klesne v roku 2020 o 13 až 32 % v dôsledku účinkov pandémie COVID-19; keďže sa očakáva, že vývoz tovaru a služieb z krajín mimo EÚ27 klesne o 9,2 % a dovoz z krajín mimo EÚ27 o 8,8 %, zatiaľ čo MMF očakáva, že HDP EÚ klesne o 7,5 %;

D. keďže spoločná obchodná politika je vo výlučnej právomoci Únie a vykonáva ju Komisia, Rada a Parlament, čo si vyžaduje, aby Únia vystupovala v obchodných záležitostiach jednotne, pričom Komisia bude pôsobiť ako vyjednávač; keďže Komisie prijala v roku 2015 oznámenie s názvom Obchod pre všetkých: Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike; keďže Komisia začala preskúmanie obchodnej politiky zamerané na zlepšenie súboru obchodných nástrojov po kríze spôsobenej ochorením COVID-19; 

E. keďže v článku 207 Zmluvy o fungovaní EÚ a v článku 21 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje, že spoločná obchodná politika sa uskutočňuje v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie vrátane presadzovania ľudských práv, demokracie, právneho štátu a udržateľného rozvoja; keďže v decembri 2019 Komisia prijala európsky ekologický dohovor, v ktorom sa stanovuje, že všetky opatrenia a politiky EÚ budú musieť prispievať k jeho cieľom;

F. keďže obchodná a investičná politika EÚ poskytuje investorom aj prístup na trh a ochranu investícií prostredníctvom právnej istoty a stabilného, predvídateľného a riadne regulovaného prostredia, v ktorom môžu vykonávať svoje hospodárske činnosti;

G. keďže podľa údajov posledného Eurobarometra je približne 60 % občanov EÚ presvedčených, že im medzinárodný obchod prináša výhody; keďže časť verejnej mienky je vysoko informovaná o obchodnej politike a obchodných dohodách; keďže polovica respondentov navrhuje, aby sa prioritami obchodnej politiky EÚ stalo vytváranie pracovných miest v EÚ a ochrana environmentálnych a zdravotných noriem; keďže Komisia a členské štáty musia naďalej pracovať na riadnej komunikačnej stratégii v oblasti obchodnej politiky a obchodných dohôd, ktorej cieľom je bojovať proti falošným správam o obchode a poskytovať čo najviac informácií, a zároveň sa zameriavať na konkrétne zainteresované strany a zvyšovať povedomie hospodárskych subjektov o obchodných dohodách;

H. keďže spoločná obchodná politika zložená z obchodných dohôd a legislatívnych opatrení by mala slúžiť na dosiahnutie stabilného, predvídateľného a spravodlivého obchodného prostredia, v ktorom môžu podniky EÚ prosperovať a v ktorom sa uplatňujú záujmy občanov EÚ, a mala by zabezpečiť, že EÚ bude naďalej chrániť svoje existujúci sociálny a regulačný model, a pritom používať obchodnú politiku na presadzovanie svojich hodnôt vo svete; keďže EÚ by mala zintenzívniť svoje úsilie o podporu spravodlivej hospodárskej súťaže, pri súčasnom zabezpečení rovnakých podmienok a riešení súčasných obchodných otázok; keďže plnenie týchto cieľov si vyžaduje dobrú orientáciu obchodnej politiky Únie a jej úplné a efektívne vykonávanie a monitorovanie spravodlivejším a transparentnejším spôsobom; keďže obchodné dohody EÚ by mali predstavovať príležitosti na rast prostredníctvom prístupu na trh a odstránenia prekážok obchodu; keďže je zásadne dôležité, aby sa rokovania viedli v duchu vzájomného prospechu s cieľom bojovať proti nekalým obchodným praktikám a zabezpečiť súlad s pravidlami a normami EÚ;

I. keďže 30. apríla 2020 EÚ spolu s 18 členmi WTO formálne WTO oznámila tzv. viacstrannú dočasnú dohodu o rozhodcovskom konaní o odvolaní (Multi-party interim appeal arbitration arrangement, (MPIA)); keďže toto oznámenie znamená začiatok uplatňovania MPIA na spory, ktoré vznikli medzi zúčastnenými členmi WTO, vzhľadom na patovú situáciu odvolacieho orgánu WTO;

J. keďže vypuknutie nákazy COVID-19 spôsobilo mnohostrannú krízu s dlhodobými dôsledkami a odhalilo nedostatočnú odolnosť globálnych hodnotových reťazcov pre určité kľúčové výrobky vrátane zdravotníckeho vybavenia a zdravotníckych pomôcok; keďže kríza poukázala na potrebu spoľahlivejších a odolnejších výrobných reťazcov, ako aj na potrebu investovať do strategických oblastí s cieľom zvýšiť odolnosť dodávateľských reťazcov EÚ; keďže vedecky podložené správy poukazujú na rastúce riziká vypuknutia pandémií a javov súvisiacich so zmenou klímy, ktoré majú vplyv na medzinárodné vzťahy na celom svete; keďže ministri obchodu skupiny G20 sa zaviazali zmierniť vplyv pandémie COVID-19 na medzinárodný obchod a investície tým, že budú naďalej spolupracovať na zabezpečení slobodného, spravodlivého, nediskriminačného, transparentného, predvídateľného a stabilného obchodného a investičného prostredia, a tým, že naše trhy nechajú otvorené, aby sa zabezpečil nepretržitý cezhraničný tok dôležitých dodávok zdravotníckeho materiálu a pomôcok, kritických poľnohospodárskych výrobkov a iných základných tovarov a služieb;

K. keďže Komisia 14. marca 2020 prijala zrýchleným postupom vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/402[9] s cieľom zabezpečiť, aby vývoz osobných ochranných prostriedkov podliehal vývozným povoleniam v súlade s nariadením (EÚ) 2015/479, a to ako dočasné opatrenie, ktoré EÚ pomáha čeliť prudkému zvýšeniu dopytu a pripraviť jej operačnú kapacitu zameranú na pomoc tretím krajinám;

L. keďže EÚ rokovala o komplexných dohodách upravujúcich obchodné vzťahy s takmer celou Latinskou Amerikou a Karibskou oblasťou s výnimkou Bolívie, Kuby a Venezuely;

M. keďže Parlament v roku 2015 zdôraznil potrebu rodového hľadiska v medzinárodnej obchodnej politike EÚ[10] a v roku 2018 potrebu rodovej rovnosti v obchodných dohodách[11]; keďže 36 miliónov pracovných miest v EÚ, z ktorých 13,7 milióna sú obsadené ženami, závisí od vývozu do krajín mimo EÚ; keďže ženy sú vo veľkej miere nedostatočne zastúpené v obchode s krajinami mimo EÚ v odvetviach poľnohospodárstva a výroby; keďže len každú piatu vyvážajúcu spoločnosť v EÚ vedie (t. j. vlastní a/alebo riadi) žena a ženy tvoria 30 % alebo menej z celkovej pracovnej sily v odvetví vývozu;

N. keďže mnohé krajiny ukladajú clá na zdravotnícke pomôcky vrátane pacientských monitorov, diagnostických zariadení a bežných liekov ako antibiotiká, lieky proti bolesti alebo inzulín a prakticky všetky krajiny majú dovozné clá na mydlo; keďže clá sa ešte zhoršili rozhodnutím Spojených štátov amerických uložiť dodatočné clá na dovoz z Číny v hodnote 370 miliárd USD, ktorý zahŕňa niektoré aspekty osobných ochranných prostriedkov;

O. keďže v správach založených na vedeckých poznatkoch sa poukazuje na rastúce riziká vypuknutia celosvetových pandémií a javov súvisiacich so zmenou klímy, ktoré majú vplyv na medzinárodné vzťahy, a dospieva sa v nich k záveru, že naše hospodárske modely sa musia výrazne reformovať, najmä v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy;

Globálny kontext

1. poznamenáva, že významné aspekty globálneho kontextu sa menia a v posledných dvoch rokoch sa ukázalo, že sú nepredvídateľné a vzniká pri nich pnutie; opätovne zdôrazňuje, že podporuje otvorený, slobodný, predvídateľný a spravodlivý multilaterálny systém obchodovania založený na pravidlách, ktorý treba chrániť a podporovať; poukazuje na to, že napriek zložitej svetovej hospodárskej situácii EÚ zaznamenala v oblasti obchodu s tovarom s partnermi, s ktorými uzatvorila dohody o voľnom obchode, prebytok vo výške 84,6 miliardy EUR (v roku 2018), pričom so zvyškom sveta zaznamenala obchodný deficit vo výške približne 24,6 miliardy EUR; pripomína, že viac ako 36 miliónov pracovných miest sa opiera o vývoz do krajín mimo EÚ;

2.   konštatuje, že odkedy Komisia prijala v roku 2015 svoju najnovšiu obchodnú stratégiu s názvom Obchod pre všetkých, EÚ uzavrela a začala uplatňovať viaceré nové obchodné dohody, najmä Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu medzi EÚ a Kanadou (CETA), dohodu o hospodárskom partnerstve (DHP) medzi EÚ a Japonskom, dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom a dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom.

3.  trvá na tom, že obchodná stratégia EÚ musí naďalej podporovať záujmy a hodnoty Únie pri riešení nových výziev na celom svete, zvyšovať konkurencieschopnosť priemyslu EÚ a vytvárať hospodársky rast v súlade s cieľmi európskej zelenej dohody; domnieva sa preto, že spôsobom, ako najlepšie zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ v globalizovanom svete, môže byť ambiciózny mnohostranný, viacstranný a dvojstranný program, uzavretie dohôd spravodlivých a plodných pre obe strany zaisťujúcich striktnú reciprocitu a dodržiavanie prísnych európskych noriem a štandardov v citlivých odvetviach, ľudské práva a ich účinná ochrana, odstránenie neodôvodnených prekážok obchodu a použitie nástrojov na ochranu obchodu v prípade, že je to potrebné;

4.  zdôrazňuje, že naše vzťahy s dvomi ďalšími veľmocami, Čínou a USA, ktoré predstavujú približne 30 % našich obchodných výmen, majú kľúčový význam, pokiaľ ide o vedenie obchodnej politiky EÚ; trvá však na tom, že EÚ by mala posilniť svoje vzťahy s ostatnými časťami sveta, diverzifikovať a zlepšiť svoje obchodné vzťahy so všetkými partnermi vrátane rozvojových krajín a najmenej rozvinutých krajín a usilovať sa o multipolárny svetový poriadok; zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť nadmernej závislosti hospodárstva EÚ od dodávateľských reťazcov niekoľkých hlavných obchodných partnerov; 

5. zdôrazňuje potrebu zlepšiť výmenu informácií medzi členskými štátmi; vyzýva na ďalšiu výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a Komisiou s cieľom dosiahnuť synergie a zlepšiť výsledky; v tejto súvislosti zdôrazňuje aj potrebu zlepšiť stratégie hodnotenia dohôd a domnieva sa, že Komisia by mala zabezpečiť lepšie posúdenie vplyvu každej obchodnej dohody, ktoré by sa malo vykonať včas a mali by ho uskutočniť nezávislé orgány;

6. víta zvýšenie transparentnosti obchodnej politiky; víta rozhodnutie Rady uverejniť 19. decembra 2019 mandát na rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve s regiónmi AKT; vyjadruje spokojnosť s nedávnym úsilím novej Komisie pravidelnejšie informovať EP o súčasnom stave prebiehajúcich rokovaní, čím sa zvyšuje transparentnosť práce Komisie, ako je sprístupňovanie podrobných správ o špecializovaných výboroch zriadených podľa dohody CETA a dohody z Južnou Kóreou;

7. zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty musia pracovať na lepšej komunikačnej stratégii týkajúcej sa prínosov obchodnej politiky EÚ a zvyšovania informovanosti s cieľom účinne komunikovať so spoločnosťou a zainteresovanými stranami; pripomína, že plány poskytujú Komisii príležitosť oznámiť a vysvetliť dôvody konkrétnej iniciatívy a jej ciele, ako aj komunikovať so spoločnosťou a zainteresovanými stranami a získavať spätnú väzbu; nazdáva sa, že Komisia by mala zabezpečiť úplnú transparentnosť plánov a iných konzultačných činností s cieľom maximalizovať ich vplyv a zaručiť zapojenie zainteresovaných strán;

8. vyjadruje poľutovanie nad vážnym vplyvom vírusu COVID-19 a následného obmedzenia hospodárstiev na globálny obchod, v dôsledku čoho sa znížil dovoz aj vývoz EÚ a prerušili alebo zastavili hodnotové reťazce; zdôrazňuje, že EÚ sa musí poučiť zo súčasnej pandémie, aby znížila svoju zraniteľnosť, najmä v určitých strategických odvetviach; domnieva sa, že EÚ a jej členské štáty musia konať rýchlo, aby využili obchodnú politiku ako nástroj na oživenie svetového hospodárstva a zmiernenie recesie; je pevne presvedčený, že EÚ musí zlepšiť svoju otvorenú strategickú autonómiu a zároveň zabezpečiť obchod založený na pravidlách v čase krízy a musí sa vyhýbať opatreniam, ktoré obmedzujú a/alebo narúšajú obchod, a podobne napadnúť takéto opatrenia tretích krajín, pričom všetky tieto opatrenia by sa mali osobitne riešiť v rámci preskúmania obchodnej politiky;

9. vyzýva na dosiahnutie pokroku v súčasných rokovaniach, a najmä na prepracovanie rokovaní s cieľom urýchlene uzavrieť mnohostrannú dohodu o voľnom pohybe zdravotníckeho vybavenia; dôrazne nabáda všetky krajiny, aby sa pripojili k dohode WTO o odstránení zdaňovania liekov („zero for zero“) a nazdáva sa, že jej rozsah by sa mal rozšíriť na všetky farmaceutické výrobky a liečivá s cieľom zabezpečiť cezhraničný obchod na celom svete; vyzýva členov WTO, aby sa táto téma stala prioritou programu ďalšieho ministerského zasadnutia WTO, pričom považuje obchodné dohody za spôsob, ako pomôcť spoločnostiam diverzifikovať svoje zdroje;

10. zdôrazňuje, že EÚ musí zabezpečiť otvorené obchodné toky a udržateľné globálne hodnotové reťazce, a preto sa musí zdržať vývozných obmedzení, ako sú obmedzenia týkajúce sa osobných ochranných prostriedkov (OOP), v prípade ktorých je EÚ závislá od obchodných partnerov v tretích krajinách; naliehavo vyzýva tie členské štáty, ktoré obmedzujú tok kritického tovaru na vnútornom trhu, aby okamžite zrušili svoje vývozné obmedzenia, a Komisiu, aby pri takýchto porušeniach pravidiel jednotného trhu uplatňovala nulovú toleranciu; zastáva názor, že EÚ musí dôkladne posúdiť a identifikovať kritické odvetvia a zraniteľné miesta spoločnosti, v ktorých Únia potrebuje zabezpečiť svoje dodávky výrobkov, a hľadať účinné a primerané prostriedky nápravy v obchodnej politike;

11. vyjadruje poľutovanie nad hospodárskymi stratami spôsobenými narušením medzinárodného obchodu a globálnych hodnotových reťazcov v dôsledku pandémie COVID-19, ktoré môže mať obzvlášť závažný vplyv na rozvojové krajiny; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby jej obchodné ustanovenia s rozvojovými krajinami podporovali prístup k liekom a zdravotníckym pomôckam;

12. zdôrazňuje, že treba pomôcť vidieckym a pobrežným výrobcom prispôsobiť sa podmienkam v krízových podmienkach vyplývajúcim z pandémie COVID-19 a navrhnúť rýchle stratégie na prispôsobenie sa koronavírusu a odolnosti voči nemu, aby sa zachovalo životné minimum a zároveň aby sa zabezpečilo udržateľné riadenie ekosystémov bohatých na poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, morské prostredie a biodiverzitu;

WTO a viacstranná spolupráca

13. zdôrazňuje, že ide o kritický moment na podporu otvoreného, spravodlivého, vyváženého, udržateľného multilateralizmu založeného na hodnotách a na podporu globálneho obchodného systému; vyjadruje hlboké poľutovanie nad patovou situáciou v rámci WTO, ktorá si vyžaduje aktívne kroky a záväzky všetkých členov WTO; opakuje svoj záväzok brániť mnohostranný obchodný systém založený na pravidlách; 

14. zdôrazňuje primárny politický a hospodársky význam multilaterálneho systému a vyzýva medzinárodných obchodných partnerov, aby sa usilovali o dosiahnutie dobre fungujúceho systému urovnávania sporov v rámci WTO a pokračovali v ambicióznej reforme pod vedením EÚ; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby rokovala o nových pravidlách boja proti javom narúšajúcim obchod týkajúcich sa netrhových politík a postupov, štátom vlastnených podnikov a priemyselných dotácií, ktoré vedú k nadmernej kapacite, núteným politikám a postupom transferu technológií a krádeží duševného vlastníctva; nabáda členov WTO, aby sa počas ministerskej konferencie, ktorá sa má konať v roku 2021, snažili dosiahnuť ambicióznu a vyváženú dohodu o dlhoročnej otázke subvencií v rybárstve a dali tak jasne najavo, že WTO je stále schopná vykonávať svoju rokovaciu funkciu;

15. víta mnohostrannú dočasnú dohodu o rozhodcovskom konaní o odvolaní, nový systém, ktorý EÚ spolu s ostatnými zúčastnenými členmi WTO umožní prekonať súčasnú paralýzu odvolacieho orgánu WTO a umožní zúčastneným členom zachovať fungujúci dvojstupňový systém riešenia sporov a WTO by mala riešiť vzájomné obchodné spory;

16. berie na vedomie pokrok dosiahnutý počas prebiehajúcich odvetvových a viacstranných rokovaní, najmä pokiaľ ide o vnútroštátnu reguláciu služieb, elektronický obchod a uľahčenie investícií; zdôrazňuje, že tieto odvetvové rokovania sú snahy vychádzajúce zo spoločného oznámenia, ktoré by sa mali viesť s cieľom zapojiť všetkých členov WTO a nájsť prierezový konsenzus všetkých účastníkov;

17. víta pokrok dosiahnutý v rokovaniach o mnohostrannom investičnom súde; konštatuje, že medzinárodný systém súdov (International Court System, ICS) má byť krokom na ceste k mnohostrannému investičnému súdu; vyjadruje poľutovanie nad mimoriadne pomalým pokrokom členských štátov pri odstraňovaní bilaterálnych investičných zmlúv v rámci EÚ a naliehavo vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby prijala opatrenia;

18. vyjadruje silnú podporu prebiehajúcej trojstrannej spolupráci medzi EÚ, USA a Japonskom v súvislosti s obmedzením praktík narúšajúcich trh na celom svete; v tejto súvislosti víta spoločné vyhlásenie zo 14. januára 2020 o priemyselných dotáciách;

Spojené štáty americké

19. hlboko ľutuje výraznú zmenu smerovania obchodnej politiky USA v posledných troch rokoch a je znepokojený zvýšeným výskytom jednostranných obchodných opatrení a nárastom ochranárskych opatrení vrátane nedávnych rozhodnutí Ministerstva obchodu USA o začatí ďalších vyšetrovaní podľa článku 232; vyjadruje poľutovanie nad tým, že USA 4. novembra 2019 formálne oznámili svoje odstúpenie od Parížskej dohody, a pripomína, že spoločná obchodná politika EÚ by mala prispievať k presadzovaniu realizácie tejto dohody; zdôrazňuje význam obnovenia rokovaní medzi EÚ a USA pre riešenie otvorených problémov vrátane sporov; zdôrazňuje, že je dôležité, aby poľnohospodárstvo zostalo mimo rozsahu rokovaní, ako aj zabezpečiť riadne monitorovanie a ochranu odvetvia rybárstva;

20. pripomína, že EÚ by mala pokračovať v spolupráci s USA ako s partnerom, s ktorým musí vyriešiť obchodné otázky spoločného záujmu a hrozby a obchodné trenice, ako sú dôsledky extrateritoriálneho uplatňovania právnych predpisov prijatých Spojenými štátmi, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom; zdôrazňuje, že EÚ by mala pokračovať v úsilí o obnovenie vzájomnej dôvery a úzkych obchodných vzťahov a zároveň zabezpečiť, že sa budú dodržiavať európske normy; zastáva názor, že obmedzená obchodná dohoda s USA by sa mohla považovať za dôležitý odrazový mostík;

21. vyzýva Komisiu, aby zapojila svojich partnerov z USA do hľadania spôsobov, ako zmierniť transatlantické obchodné napätie vrátane nájdenia riešení s USA v otázke dotácií pre civilné lietadlá, najmä pokiaľ ide o prebiehajúci spor medzi spoločnosťami Airbus a Boeing, a aby dosiahla dohodu s cieľom ukončiť nezákonné uloženie amerických ciel na oceľ a hliník a nezákonných antisubvenčných a antidumpingových opatrení na agropotravinárske výrobky vrátane tých, ktoré sa týkajú zrelých olív; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie o koordinovanú a jednotnú reakciu EÚ; víta rokovania medzi EÚ a USA o vzájomnom uznávaní výsledkov posudzovania zhody; nabáda Komisiu, aby urýchlila spoluprácu aj v iných oblastiach spoločného záujmu, ako sú normy a iné necolné prekážky, s cieľom uľahčiť obchod, zmenšiť byrokratické prekážky a výrazne znížiť náklady;

22. vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasná administratíva zvažuje odstúpenie od všeobecnej dohody o obstarávaní; naliehavo administratívu vyzýva, aby zostala zmluvnou stranou tejto dohody;

Čína

23. poznamenáva, že Čína predstavuje trh príležitostí vzhľadom na jej veľkosť a rast, keďže je druhým najväčším obchodným partnerom EÚ, ale že však podnikom z EÚ v prístupe na tento trh a v pôsobení na ňom bráni mnoho prekážok, a to z dôvodu štátom riadeného a štátom sponzorovaného čínskeho hospodárstva, v ktorom podniky vo vlastníctve štátu využívajú výhradný alebo dominantný prístup na trh; odsudzuje všetky druhy diskriminačných opatrení, ktorým čelia spoločnosti z EÚ v Číne; nazdáva sa, že spravodlivá hospodárska súťaž medzi EÚ a Čínou by viedla k väčším príležitostiam a väčšej inovácii a vyzýva Komisiu, aby sústavne monitorovala pretrvávajúce prejavy diskriminácie a spoločne s čínskymi orgánmi sa usilovala o to, aby sa tieto prejavy a prekážky odstránili; berie na vedomie, že Čína v máji 2019 stiahla svoju sťažnosť na WTO proti EÚ vo veci netrhového postupu v oblasti antidumpingových opatrení; víta výsledok urovnania sporu medzi EÚ a Čínou, ktorý znamená ukončenie štatútu Číny ako trhového hospodárstva v súlade s pozíciou Parlamentu z mája 2016[12];

24. víta ukončenie rokovaní o geografických dohodách EÚ a Číny 6. novembra 2019 ako pozitívny krok k zlepšeniu ochrany výrobkov so zemepisným označením EÚ v Číne, vyzýva na ich rýchlu ratifikáciu, ako aj na aktualizáciu právnych predpisov a ich silnejšie presadzovanie; trvá na tom, že do tejto dohody o zemepisných označeniach medzi EÚ a Čínou nesmie zasahovať prvá fáza obchodnej dohody medzi USA a Čínou; vyzýva Komisiu, aby počas vykonávania tejto dohody monitorovala situáciu v oblasti prístupu európskych výrobkov na trh; konštatuje, že podľa najnovšej správy o ochrane a presadzovaní práv duševného vlastníctva sa viac ako 80 % prípadov zaistenia falšovaného a pirátskeho tovaru týka tovaru pochádzajúceho z Číny, a to v rokoch 2018 a 2019; vyzýva Komisiu, aby preskúmala ďalšie nástroje na riešenie týchto otázok a zabezpečila úplnú ochranu práv duševného vlastníctva;

25. vyzýva Komisiu, aby uzavrela rokovania o ambicióznej investičnej dohode s Čínou s účinnou kapitolou o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá odstraňuje všetky prekážky otvorenosti trhu v Číne; očakáva ukončenie rokovaní do konca roka 2020, ako sa dohodlo na samite EÚ – Čína v roku 2019; je však pevne presvedčený, že obsah dohody by mal byť dôležitejší ako to, ako rýchlo sa dohoda uzavrie;

26. víta správu organizácie Australian Strategic Policy Institute z februára 2020, v ktorej sa uvádzajú dôkazy o vykorisťovaní ujgurských pracovníkov v čínskych továrňach, a to aj v továrňach patriacich do hodnotových reťazcov spoločností z EÚ; je veľmi znepokojený správami o vplyve iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta na ľudské práva v Číne a Pakistane; vyzýva Komisiu, aby využila všetky dostupné prostriedky na ukončenie vykorisťovania Ujgurov; vyzýva európske spoločnosti, aby skoncovali s akoukoľvek formou zapojenia do porušovania ľudských práv zo strany Číny; trvá na tom, že nútená práca Ujgurov musí byť vylúčená z dodávateľských reťazcov výrobkov dovážaných na jednotný trh;

Nové partnerstvo s Afrikou

27. víta uverejnenie spoločného oznámenia o komplexnej stratégii EÚ a Afriky; vyzýva EÚ, aby viac spolupracovala s africkými krajinami s cieľom vytvoriť účinné a solídne partnerstvo v súlade s obchodnými aspektmi Stratégie afrického rozvoja Agendy 2063, ktoré by podporovalo udržateľný hospodársky rozvoj, rast a potravinovú bezpečnosť na africkom kontinente; zdôrazňuje, že údaje nedávnej správy o všeobecnom systéme preferencií (VSP) z 10. februára 2020, ktorá sa vzťahuje na obdobie 2018 – 2019, poukazujú na zvýšenú mieru využívania preferencií krajinami, ktoré využívajú tento systém; vyzýva Komisiu, aby zvýšila technickú a hospodársku podporu prostredníctvom pomoci v oblasti obchodných opatrení medzi EÚ a africkými krajinami, ako aj medzi samotnými africkými krajinami; v tejto súvislosti konštatuje, že pomoc obchodu by mala byť kľúčovou zložkou obchodných vzťahov s Afrikou po skončení krízy spôsobenej pandémiou COVID-19;

28. víta pokrok dosiahnutý vo vykonávaní Africkej kontinentálnej zóny voľného obchodu (ACFTA), ktorej cieľom je vytvoriť jednotný kontinentálny trh s tovarom a so službami a s voľným pohybom osôb a investícií; víta skutočnosť, že EÚ podporuje vytvorenie nového strediska pre monitorovanie obchodu s Africkou úniou; žiada, aby EÚ pokračovala v podpore ACFTA v súlade s africko-európskou alianciou pre udržateľné investície a pracovné miesta; vyzýva na riadne presadzovanie a prehĺbenie existujúcich dohôd o hospodárskom partnerstve s cieľom podporiť obchod a investície; víta nadobudnutie platnosti dohôd o hospodárskom partnerstve s krajinami východnej a južnej Afriky a s Juhoafrickým rozvojovým spoločenstvom (SADC) a dočasných dohôd o hospodárskom partnerstve s Ghanou a Pobrežím Slonoviny a vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v ratifikácii zostávajúcich regionálnych dohôd o hospodárskom partnerstve; vyjadruje podporu vízii uvedenej v správe o stave Únie z roku 2018, ktorá sa týka medzikontinentálnej obchodnej dohody, ktorá by mala byť hospodárskym partnerstvom medzi rovnocennými partnermi, čo by vytvorilo vzájomné výhody a slúžilo na podporu cieľov udržateľného rozvoja a podporilo rozvoj konkurencieschopných miestnych a regionálnych hodnotových reťazcov a odolných fiškálnych systémov;

29. navyše zdôrazňuje, že okrem toho je dôležité, aby sa DHP spoločne monitorovali s podporou miestnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby vykonala hĺbkovú analýzu súčasných DHP v otázkach, ako sú miestne hospodárstva, trhy práce, strata biodiverzity, odlesňovanie a zaberanie pôdy, s cieľom určiť, či sú potrebné zmeny;

Rozvojové krajiny

30. zdôrazňuje, že obchod môže byť dôležitým nástrojom na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja tým, že pomôže obmedziť chudobu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa na vzájomne prospešné dohody o voľnom obchode, diverzifikáciu vývozu, zvyšovanie pridanej hodnoty a mikropodniky, malé a stredné podniky; poukazuje na to, že EÚ sa zaviazala k silnej, účinnej a dôveryhodnej obchodnej politike, ktorá bude základom spravodlivého a otvoreného multilaterálneho a inkluzívneho obchodného systému založeného na pravidlách, s globálne rovnakými podmienkami v záujme všetkých krajín vrátane rozvojových, nevyhnutnom pre ďalšiu integráciu rozvojových krajín do globálnych hodnotových reťazcov; pripomína, že obchodná a rozvojová politika EÚ by mala prispievať k regionálnej integrácii a k začleňovaniu rozvojových krajín do globálnych hodnotových reťazcov a rastu týchto krajín;

31. zdôrazňuje, že rozvojové krajiny sú najviac postihnuté fenoménom daňových únikov, ktorý každoročne pripravuje štáty o miliardy eur z verejných príjmov; vyzýva na začlenenie ustanovení do obchodných dohôd s rozvojovými krajinami s cieľom pomôcť v boji proti nezákonným finančným tokom a daňovým únikom zo strany korporácií a nadnárodných spoločností s cieľom zabezpečiť, aby sa dane platili tam, kde sa vytvárajú zisky a reálna hospodárska hodnota, a aby sa odstránilo narúšanie základu dane a presun ziskov;

Japonsko, Singapur a Vietnam

32. víta nadobudnutie platnosti Dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom z 1. februára 2019 a konštatuje, že podľa prvých údajov, ktoré boli k dispozícii po jednom roku vykonávania[13], sa vývoz EÚ do Japonska zvýšil o 6,6 % v porovnaní s rovnakým obdobím v predchádzajúcom roku;

33. víta nadobudnutie platnosti obchodnej dohody medzi EÚ a Singapurom 21. novembra 2019; víta pokrok vo vykonávaní dohody medzi EÚ a Vietnamom a vyzýva na ďalší rýchly pokrok, najmä pokiaľ ide o zriadenie spoločných inštitúcií a ratifikáciu zostávajúcich základných dohovorov MOP a záväzkov týkajúcich sa otázok ľudských práv, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila ich konkrétne presadzovanie v spolupráci s ESVČ; vyzýva členské štáty, aby pristúpili k ratifikácii dohody o ochrane investícií medzi EÚ a Vietnamom, aby mohla spolu s dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom nadobudnúť platnosť čo najskôr; konštatuje, že v roku 2018 EÚ vyviezla do Vietnamu tovar v hodnote približne 13,8 miliardy EUR, a poukazuje na to, že dohody o voľnom obchode a dohody o ochrane investícií založené na pravidlách zabezpečia pre investorov predvídateľnosť a zásady právneho štátu a tiež pozitívne zvýšia vývoz v oboch smeroch a vytvoria stabilitu a dôveru pre MSP; považuje tieto dohody za krok vedúci k uzavretiu dohody o voľnom obchode s celým regiónom Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN);

34. zdôrazňuje, že vyššie uvedené tri dohody konsolidujú strategickú dynamiku Európskej únie v kľúčovej oblasti sveta, ktorú charakterizuje rýchly rast počtu obyvateľov a príjmov s významnými príležitosťami pre naše hospodárske subjekty; okrem toho sa nazdáva, že by EÚ mohla vďaka silnejšej prítomnosti vytvoriť alternatívu k čínskej dominancii v tejto oblasti;

Latinská Amerika a karibská oblasť 

35. zdôrazňuje význam posilnenia vzájomne prospešných obchodných a politických vzťahov s Latinskou Amerikou; pripomína, že Európska únia a Latinská Amerika navzájom úzko spolupracujú na základe svojich historických, kultúrnych a hospodárskych väzieb, pričom región Latinskej Ameriky a Karibiku predstavuje piateho najväčšieho obchodného partnera EÚ; domnieva sa, že prítomnosť EÚ v regióne má zásadný význam z hľadiska posilnenia spolupráce založenej na spoločných hodnotách, ako aj ako vektora na vykonávanie politiky vonkajšej činnosti EÚ, najmä pokiaľ ide o posilnenie multilaterálneho obchodného systému založeného na pravidlách; vyzýva Komisiu, aby objasnila svoj zámer týkajúci sa budúcich obchodných dohôd a dohôd o pridružení, pokiaľ ide o rozdelenie textu;

36. zdôrazňuje význam nedávno uzatvorenej modernizácie dohody o pridružení medzi EÚ a Mexikom a uzavretia dohody o pridružení Mercosuru, ktorá má potenciál prehĺbiť naše strategické partnerstvo s Latinskou Amerikou, vytvoriť ďalšie príležitosti v našich obchodných vzťahoch s týmito krajinami a pomôcť diverzifikovať dodávateľské reťazce pre európske hospodárstvo; domnieva sa, že dohoda o pridružení medzi EÚ a združením Mercosur predstavuje najväčšiu blokovú dohodu svojho druhu a má potenciál vytvoriť vzájomne prospešný otvorený trh zahŕňajúci približne 800 miliónov občanov; pripomína, že táto dohoda, podobne ako všetky obchodné dohody Európskej únie, musí zaistiť podmienky pre spravodlivú hospodársku súťaž a zaručiť rešpektovanie európskych noriem a spôsobov výroby; pripomína, že dohoda obsahuje záväznú kapitolu venovanú udržateľnému rozvoju, ktorá sa musí uplatňovať, vykonávať a v plnej miere vyhodnocovať, a konkrétne záväzky týkajúce sa pracovných práv a ochrany životného prostredia vrátane vykonávania Parížskej dohody o klíme a súvisiacich vykonávacích pravidiel; 

37. je presvedčený, že modernizácia dohody o pridružení s Čile bude slúžiť na ďalšie posilnenie prítomnosti EÚ v širšom regióne a pomôže presadzovať program medzinárodného obchodu založený na udržateľnom rozvoji, silnejšej ochrane environmentálnych a pracovných noriem a dodržiavaní ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa v prebiehajúcich rokovaniach dosiahol pokrok v súvislosti s týmito zásadami a aby bolo možné dosiahnuť dohodu včas;

Prebiehajúce rokovania o dohodách o voľnom obchode

38. vyzýva na dosiahnutie ambiciózneho programu, pokiaľ ide o rokovania o dohodách o voľnom obchode, najmä s Austráliou a Novým Zélandom, Tuniskom, Marokom a Indonéziou, a to v súlade s Európskou zelenou dohodou, berúc do úvahy citlivú povahu určitých poľnohospodárskych výrobkov, ako je hovädzie, ovčie mäso, mliečne výrobky a ovocie; opakuje svoju výzvu na urýchlené otvorenie investičných rokovaní s Taiwanom a vyzýva Komisiu, aby začala analýzu rozsahu pôsobnosti;

39. má pragmatický prístup k otázke obchodných vzťahov so Spojeným kráľovstvom, ktoré by mali byť komplexné a ambiciózne, ich cieľom by mali byť nulové clá a nulové kvóty a mali by vychádzať zo zásad týkajúcich sa obchodu, investícií a konkurencieschopnosti, uvedených v jeho odporúčaniach z 18. júna 2020 o rokovaniach o novom partnerstve so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska[14]; konštatuje, že v politickom vyhlásení zo 17. októbra 2019, ktoré podporilo Spojené kráľovstvo, sa uvádza, že budúce hospodárske partnerstvo sa bude opierať o ustanovenia, ktoré zabezpečia rovnaké podmienky pre otvorenú a spravodlivú hospodársku súťaž, najmä ak sa do konca roka 2020 nedospeje k žiadnej dohode; poukazuje na to, že členské štáty EÚ sú čistými vývozcami do Spojeného kráľovstva a že nájdenie riešenia, ktoré uspokojí obe strany, musí byť prioritou, keďže cieľom je zabezpečenie dodržiavania a ochrany záujmov vývozcov a investorov z EÚ; vyzýva Komisiu, aby posilnila konkurencieschopnosť podnikov a MSP EÚ;

40. odporúča Komisii, aby sa chopila príležitosti, ktorú poskytlo vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie, na zefektívnenie politík EÚ, obmedzenie byrokracie a zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov a MSP v EÚ; zdôrazňuje, že cieľom dohody o voľnom obchode so Spojeným kráľovstvom by malo byť umožniť čo najpriamejší prístup na trh a uľahčiť obchod v snahe minimalizovať narušenia obchodu a zaručiť rovnosť podmienok;

Vykonávanie dohôd o voľnom obchode

41. berie na vedomie výsledok uvedený v správe Komisie o vykonávaní dohôd o voľnom obchode, najmä v Južnej Kórei, Strednej Amerike a Latinskej Amerike, Kanade, vo východných partnerských krajinách; zdôrazňuje, že obchodné dohody EÚ vykazujú vo väčšine prípadov jasné výsledky, pričom dosahujú svoj primárny cieľ, a to vytvárať pre vývozcov EÚ významné príležitosti na obchodných trhoch tretích krajín; zdôrazňuje však, že odhady Komisie poukazujú na nárast negatívneho hospodárskeho vplyvu prekážok obchodu a investícií v dôsledku protekcionistického trendu; žiada Komisiu, aby pokračovala vo vykonávaní hodnotenia vplyvu obchodných dohôd na naše hospodárstvo ex post, a to aj pokiaľ ide o udržateľnosť;

42. nabáda Komisiu, aby neustále hľadala spôsoby, ako zlepšiť obchodné vzťahy a ďalej prehlbovať hospodársku integráciu s krajinami Východného partnerstva, najmä v prípade troch pridružených krajín;

43. pripomína pozitívny vývoj týkajúci sa obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou (CETA); konštatuje, že počas prvého úplného kalendárneho roka jej vykonávania sa bilaterálny obchod s tovarom vrátane agropotravinových výrobkov zvýšil o 10,3 % v porovnaní s priemerom za predchádzajúce tri roky; pripomína, že prebytok v obchode EÚ s Kanadou vzrástol o 60 % a vytvoril ďalšie príležitosti pre našich vývozcov; pripomína tiež, že od predbežného nadobudnutia platnosti dohody vytvorili obe strany pevné partnerstvo tým, že k pôvodnému textu priložili dôležité odporúčanie týkajúce sa obchodu, opatrení v oblasti klímy a Parížskej dohody, obchodu a rodových aspektov a MSP, a nazdáva sa, že je to dôkazom dynamiky obchodnej dohody pri jej vykonávaní; vyzýva Komisiu, aby Parlamentu postúpila novšie údaje týkajúce sa vývozu, ktorý vykonávajú MSP v EÚ, a celkovej udržateľnosti dohody; pripomína, že je dôležité posilniť vykonávanie a nadväzné opatrenia na kapitolu o obchode a udržateľnom rozvoji;

44. opätovne vyjadruje znepokojenie nad nízkou mierou využívania preferencií pri vývoze EÚ, ktorú oznámili niektorí prednostní partneri EÚ, čo poukazuje na obmedzené prínosy stratégie obchodného dvojstranného prístupu pre menšie hospodárske subjekty; berie na vedomie najmä veľké rozdiely vo využívaní preferencií pri vývoze z EÚ smerujúcom k rôznym obchodným partnerom a malé rozdiely vo využívaní preferencií pri dovoze smerujúcom do EÚ od rôznych obchodných partnerov; vyzýva Komisiu, aby ďalej analyzovala využívanie preferencií a vypracovala nové inovačné nástroje a praktické riešenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam flexibilných, racionalizovaných a nekomplikovaných pravidiel pôvodu; vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi zamerala úsilie na účinnejšie obchodné propagačné a komunikačné stratégie a aby využila celý potenciál delegácií EÚ na celom svete;

45. poukazuje na to, že veľký počet obchodných a neobchodných prekážok, aktuálne rozdiely v úrovni a kvalite kontrol, v colných režimoch a politikách sankcií na miestach vstupu do colnej únie EÚ často vedú k narušeniu obchodných tokov, čo ohrozuje integritu jednotného trhu; preto naliehavo vyzýva komisiu, aby sa touto otázkou zaoberala a zabezpečila, aby spoločnosti mohli súťažiť spravodlivo a za rovnakých podmienok;

46. zdôrazňuje, že ochrana zemepisných označení je jedným z ofenzívnych záujmov Únie pri rokovaniach o obchodných dohodách, a zdôrazňuje tiež, že je dôležité, aby partneri EÚ dodržiavali predmetné ustanovenia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila lepšie dodržiavanie týchto ustanovení v existujúcich a budúcich obchodných dohodách;

47. vyzýva Komisiu, aby osobitne preskúmala kumulatívne účinky dohôd o voľnom obchode EÚ na presmerovanie obchodu pre EÚ aj pre jej partnerské krajiny a aby porovnávala výsledky s jednotlivými posúdeniami vplyvu a so skutočnými údajmi;

48. zdôrazňuje, že je dôležité zapojiť do obchodných rokovaní národné parlamenty, občiansku spoločnosť a súkromný sektor; vyzýva na väčšie zapojenie sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti do rokovaní a vykonávania obchodných dohôd a konzultácie s nimi, najmä v rámci pôsobnosti domácich poradných skupín, ktorých monitorovacia úloha by sa mohla rozšíriť na všetky časti obchodných dohôd, a neobmedzovať sa len na kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji;

Obchod a udržateľný rozvoj

49. pripomína svoju pozíciu vyjadrenú v predchádzajúcej správe o vykonávaní spoločnej obchodnej politiky; zdôrazňuje, že 15-bodový akčný plán z 27. februára 2018, ktorý stanovili útvary Komisie, predstavuje dobrý základ na zamyslenie sa, aby sa zlepšilo vykonávanie kapitol o obchode a o udržateľnom rozvoji; pripomína, že nová generácia dohôd zahŕňa doložky o ľudských právach a kapitoly venované udržateľnému rozvoju, ktoré sa majú plne vykonávať komplexne a úplne, aby sa ochránilo a podporilo dodržiavanie ľudských práv, hodnôt Únie a vysokých sociálnych a environmentálnych noriem; berie na vedomie hodnotenie kapitol venovaných udržateľnému rozvoju, ktoré je súčasťou správy Komisie o vykonávaní dohôd o voľnom obchode, a vyzýva na včasné vykonávanie existujúcich ustanovení venovaných obchodu a udržateľnému rozvoju; žiada Komisiu, aby vyvinula presnú a špecifickú metodiku zameranú na monitorovanie a hodnotenie vykonávania týchto kapitol vzhľadom na to, že nie je možné vykonať takéto hodnotenie len na základe kvantitatívnych údajov; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na posilnenie presadzovania kapitoly o trvalo udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách;

50. berie na vedomie iniciatívu GR JUST Komisie týkajúcu sa povinnej náležitej starostlivosti pre spoločnosti vrátane jej zohľadnenia v obchodných dohodách EÚ, ako aj mechanizmus, ktorým sa zabezpečí účinné vykonávanie; poukazuje na to, že návrh týkajúci sa povinnej náležitej starostlivosti by mal zabezpečiť, aby tieto opatrenia nepriniesli dodatočnú záťaž pre európske MSP ani neznížili ich konkurencieschopnosť;

51. opakuje svoju výzvu Komisii a členským štátom, aby sa konštruktívne zapojili do rokovaní o právne záväznej zmluve OSN o nadnárodných korporáciách a iných obchodných podnikoch, pokiaľ ide o ľudské práva, s cieľom zabezpečiť obetiam porušovania ľudských práv prístup k spravodlivosti a umožniť im žiadať nápravu;

52. víta iniciatívu Komisie v záujme európskej zelenej dohody a zdôrazňuje, že by ju mala aktívne podporovať obchodná stratégia EÚ, ktorá bude ekologicky, hospodársky a sociálne vyvážená; vyjadruje potešenie nad záväzkom Komisie, že sa z Parížskej dohody o klíme stane nevyhnutná doložka obchodných dohôd;

53. pripomína, že súčasný prístup už prispieva k riešeniu otázok nedodržiavania povinností; žiada však Komisiu, aby bola pozornejšia a poučila sa z predchádzajúcich skúseností so zriadením rozhodcovského tribunálu na žiadosť EÚ v rámci dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou po tom, ako Južná Kórea neratifikovala dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o právach pracovníkov, najmä o slobode združovania a kolektívnom vyjednávaní;

54. pripomína, že počiatočné úsilie, ktoré Komisia a Parlament vyvinuli pri obchodných rokovaniach s Mexikom a Vietnamom, úspešne podnietilo obidve krajiny k tomu, aby ratifikovali – Mexiko v novembri 2018 a Vietnam v júni 2019 – Dohovor MOP č. 98 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať; blahoželá obom krajinám k takto dôležitému kroku; vyzýva Komisiu, aby monitorovala pokrok dosiahnutý pri vykonávaní iných dohovorov MOP a bezodkladne zriadila medziparlamentný výbor, ako sa dohodlo v rámci dohody o voľnom obchode, s osobitným dôrazom na zákaz detskej práce; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Vietnam neratifikoval dohovory MOP č. 87 a 105 o slobode združovania a nútenej práci; vyzýva Komisiu, aby situáciu pozorne monitorovala a požiadala o konzultácie s vietnamskou vládou, ak nebude vyvíjať stále a trvalé úsilie o ich ratifikáciu, ako sa stanovuje v dohode;

55. pripomína potrebu účinného akčného plánu na plnenie cieľa nulovej tolerancie detskej práce v dohodách o voľnom obchode budovaním silného partnerstva s mimovládnymi organizáciami a vnútroštátnymi orgánmi s cieľom vytvoriť silné sociálne a hospodárske alternatívy pre rodiny a pracovníkov v súlade s opatreniami prijatými v rámci rozvojovej politiky EÚ;

56. domnieva sa, že kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách by mali byť jednou z hnacích síl vonkajšieho rozmeru Európskej zelenej dohody; zdôrazňuje, že akýkoľvek nový mechanizmus kompenzácie uhlíka by mal byť v súlade s pravidlami WTO, ako aj s dohodami EÚ o voľnom obchode; zdôrazňuje, že spoločnosti EÚ by nemali byť znevýhodňované v hospodárskej súťaži;

57. poznamenáva, že obchodná a investičná politika EÚ by sa mala používať ako prostriedok na dosiahnutie zodpovedného riadenia dodávateľských reťazcov, k čomu patrí zabezpečenie dodržiavania ľudských práv, pracovných práv a environmentálnych noriem podnikmi a prístup k spravodlivosti; berie na vedomie záväzok Komisie, že do roku 2021 predloží legislatívny návrh;

58. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné vykonávanie a kontrolu podmienok v oblasti ľudských práv spojených s jednostrannými obchodnými preferenciami ako VSP či VSP+; zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ by mala pomáhať v boji proti nezákonnému obchodu, odlesňovaniu a degradácii lesov;

59. domnieva sa, že by sa mal v plnej miere zohľadniť obchodný rozmer COP15 Dohovoru OSN o biologickej diverzite; pripomína svoje uznesenie zo 16. januára 2020 o 15. zasadnutí konferencie zmluvných strán (COP 15) Dohovoru o biodiverzite[15], v ktorom vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne spolupracovali s tretími krajinami, najmä prostredníctvom svojich vonkajších nástrojov, akým je nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI), pri podpore a určovaní cieľov v oblasti opatrení na ochranu, zachovanie a obnovu biodiverzity a jej riadenia, a to predovšetkým vo všetkých multilaterálnych a obchodných dohodách a opatreniach proti porušovaniu predpisov; v dôsledku toho vyzýva Komisiu, aby do všetkých budúcich obchodných dohôd zahrnula vykonateľné kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji;

60. žiada, aby EÚ naliehala na svojich hospodárskych partnerov, aby okrem bežných základných dohovorov MOP ratifikovali a vykonávali dohovory č. 189 o domácich pracovníkoch, č. 156 o pracovníkoch s rodinnými povinnosťami a č. 190 o násilí a obťažovaní;

Obrana obchodných záujmov EÚ

61. pripomína, že úsilie o zachovanie obchodu založeného na pravidlách musí mať v našej obchodnej stratégii kľúčovú úlohu, a v tejto súvislosti víta prijatie modernizačného balíka nástrojov na ochranu obchodu v roku 2018 a nový mechanizmus preverovania priamych zahraničných investícií; zdôrazňuje, že cieľom tohto mechanizmu preverovania je spolupracovať, potenciálne obmedziť zahraničné investície do strategických odvetví s cieľom chrániť Úniu a jej členské štáty; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné presadzovanie nástrojov na ochranu obchodu s cieľom ochrániť európsky priemysel pred nekalými trhovými praktikami a aby posúdila a posilnila ochranné nástroje s cieľom zlepšiť ich reakciu na mimoriadne okolnosti a lepšie ich prispôsobiť ochrane európskeho priemyslu prostredníctvom účinného predvídania narušení trhu obchodnými tokmi; zdôrazňuje potrebu silného preverovania a spolupráce po skončení pandémie COVID-19, keď by niektoré strategické odvetvia EÚ mohli byť vystavené tlakom; zdôrazňuje však, že nový mechanizmus preverovania priamych zahraničných investícií by sa nikdy nemal používať ako protekcionistické opatrenie; víta bielu knihu o zahraničných dotáciách a vyzýva Komisiu, aby podľa potreby predložila legislatívny návrh, ak sa ukáže, že súčasné nástroje sú nedostatočné;

 

62. konštatuje, že v súčasnosti dochádza k výraznému zvyšovaniu dovozu ocele z Číny a iných tretích krajín, čo vážne ovplyvňuje európsky priemysel a ohrozuje vysoký počet pracovných miest; zdôrazňuje, že v rámci procesu preskúmania súčasných ochranných opatrení týkajúcich sa dovozu výrobkov z ocele sa musia znížiť existujúce kvóty v súlade s dovážanými nadmernými kapacitami a zrušiť možnosť prenosu nevyužitých kvót;

63. víta oznámenie Komisie o vymenovaní hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu začiatkom roka 2020, ktorý má monitorovať a zlepšiť dodržiavanie obchodných dohôd EÚ; konštatuje, že pravidlá v rámci obchodných dohôd EÚ by sa mali riadne presadzovať s cieľom zabezpečiť ich účinnosť a riešiť narušenia trhu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa toto novovytvorené pracovné miesto zameriavalo na vykonávanie a presadzovanie našich obchodných dohôd, ako aj na porušovanie prístupu na trh a záväzkov v oblasti obchodu a trvalo udržateľného rozvoja; zastáva názor, že hlavný úradník pre presadzovanie práva v oblasti obchodu by mal nielen monitorovať a presadzovať záväzky v oblasti ochrany životného prostredia a práce vyplývajúce z obchodných dohôd EÚ s tretími krajinami, ale mal by sa zamerať na vykonávanie všetkých kapitol obchodných dohôd s cieľom zaručiť naplnenie ich potenciálu; vyzýva Komisiu, aby túto úlohu lepšie ozrejmila;

64. vyzýva Radu, aby zabezpečila, že sa urýchlene uzatvorí dohoda o nástroji medzinárodného obstarávania, s cieľom zabezpečiť právnu istotu, reciprocitu a rovnosť podmienok pre subjekty z EÚ; žiada, aby zahŕňal globálny katalóg základných núdzových zdravotníckych výrobkov s cieľom zabrániť v budúcnosti subjektom medzinárodného obchodu z tretích krajín v zneužívaní globálnej pandémie; konštatuje, že trhy verejného obstarávania Únie sú najotvorenejšie na svete a že niektoré tretie krajiny majú veľmi obmedzený prístup na tieto trhy; zdôrazňuje význam podpory reciprocity a vzájomného prospechu v oblasti prístupu na trhy a verejného obstarávania v prospech spoločností z EÚ;

65. zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť primerané mechanizmy preverovania investícií vo všetkých členských štátoch na ochranu pred rizikami týkajúcimi sa bezpečnosti a verejného poriadku; nabáda členské štáty, ktoré ešte nemajú mechanizmy preverovania, aby zaviedli dočasné riešenia, a vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala takéto úsilie;

66. zdôrazňuje, že priame zahraničné investície do EÚ a získavanie zdravotníckej a inej kľúčovej infraštruktúry zahraničnými investormi sú javy, ktoré majú potenciál poškodiť úsilie EÚ o riešenie pandémie COVID-19 v Európe; v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie o usmernení pre členské štáty vzhľadom na očakávané začatie uplatňovania nariadenia o preverovaní priamych zahraničných investícií; naliehavo vyzýva tie členské štáty, ktoré ešte nezaviedli mechanizmus preverovania, aby to urýchlene urobili; ďalej vyzýva všetky členské štáty, aby využívali všetky dostupné nástroje na zabezpečenie účinných mechanizmov na posúdenie potenciálnych investícií a akvizícií z hľadiska hrozieb pre kritickú zdravotnícku infraštruktúru v EÚ a aby podľa potreby prijali zmierňujúce alebo blokujúce opatrenia;

67. opakuje, že je potrebné zabezpečiť rovnosť podmienok medzi európskymi priemyselnými odvetviami, ktoré uplatňujú ambiciózne klimatické, environmentálne, ekologické a sociálne normy, a tými obchodnými partnermi, ktorí neplnia rovnaké vysoké normy; preto sa nazdáva, že je naliehavo potrebný mechanizmus kompenzácie emisií uhlíka na hraniciach zlučiteľný s WTO, ktorý posilní celosvetové opatrenia v oblasti klímy a ochráni európske priemyselné odvetvia pred nekalou hospodárskou súťažou;

68. vyzýva vedúcich predstaviteľov EÚ a Komisiu, aby prijali odvážne rozhodnutia týkajúce sa reformy systému vlastných zdrojov EÚ vrátane zavedenia koša nových vlastných zdrojov; potvrdzuje svoju pozíciu, ako sa uvádza v predbežnej správe o viacročnom finančnom rámci (VFR), pokiaľ ide o zoznam potenciálnych kandidátov na nové vlastné zdroje: spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb, zdaňovanie digitálnych služieb, daň z finančných transakcií, príjem zo systému obchodovania s emisiami, príspevok z plastov a mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach, ktorý je v súlade s pravidlami WTO[16];

69. je znepokojený neustálym rozširovaním rozhodcovských mechanizmov medzi investormi a štátmi prostredníctvom investičných dohôd; pripomína, že takéto paralelné súdne systémy sú navrhnuté tak, aby uprednostňovali záujmy a práva podnikov, ale nie ich povinnosti a zodpovednosť, a môžu ohroziť politický priestor štátov a ich legitímne právo regulovať; odsudzuje skutočnosť, že právnické kancelárie začali propagovať poradenstvo týkajúce sa toho, ako by zahraniční investori mohli v rámci rozhodcovského konania podať žalobu v dôsledku vládnych opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19; požaduje moratórium na všetky rozhodcovské nároky súvisiace s opatreniami zameranými na zdravotné, hospodárske a sociálne rozmery pandémie a jej dôsledky;

70. vyzýva na opätovné začatie rokovaní o dohode o environmentálnom tovare a vyzýva Komisiu, aby navrhla jednostranné úpravy colných sadzieb uplatňovaných na ekologické výrobky, ak preukázateľne prispievajú k dosiahnutiu cieľov Európskej zelenej dohody;

71. vyzýva na rozšírenie vonkajšieho rozmeru iniciatív obehového hospodárstva[17] vo vzťahoch EÚ s tretími krajinami prostredníctvom regulačnej spolupráce a dialógu;

Obchod so službami a digitálny obchod

72. víta prebiehajúce viacstranné rokovania o kľúčových oblastiach obchodu so službami, konkrétne o vnútroštátnej regulácii služieb a o podporovaní investícií; poznamenáva, že obchodná prítomnosť v tretej krajine je prevládajúcim spôsobom poskytovania obchodných služieb a zabezpečovania elektronického obchodu;

73. zdôrazňuje, že EÚ je jednoznačne najväčším vývozcom služieb na svete a že služby predstavujú približne 70 %  jej HDP; zdôrazňuje najmä relatívnu odolnosť obchodu so službami počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 a zdôrazňuje jeho úlohu pri oživení hospodárstva v Európe;

74. zdôrazňuje potrebu uľahčiť medzinárodné úsilie o obnovu prostredníctvom otvoreného a spravodlivého obchodu, a to aj prostredníctvom digitálneho obchodu, čo si vyžaduje  moratórium na clá na elektronické prenosy; podporuje spoločné vyhlásenie WTO o elektronickom obchode, ktoré sa zasadzuje za globálne pravidlá v tejto oblasti; požaduje otvorenosť voči zmysluplným výsledkom na uľahčenie cezhraničného toku údajov a riešenie neodôvodnených prekážok brániacich obchodu elektronickými prostriedkami v plnom súlade s právnymi predpismi EÚ o ochrane súkromia a osobných údajov, a to aj so všeobecným nariadením o ochrane údajov, a využitie flexibility, ktorú umožňujú smernice na rokovania; víta to, že tieto rokovania spájajú veľmi veľký počet členov WTO, a žiada, aby boli čo najotvorenejšie a najinkluzívnejšie;

SMEs

75. konštatuje, že MSP predstavujú približne 30 % hodnoty vývozu tovaru EÚ a viac ako 80 % všetkých podnikov EÚ vyvážajúcich tovar, ale len 5 % MSP pôsobí na medzinárodnej scéne, čo znamená, že veľká väčšina závisí od vitality vnútorného trhu; podporuje myšlienku, aby súčasťou všetkých navrhovaných dohôd o voľnom obchode bola osobitná kapitola o MSP ako v prípade dohody medzi EÚ a Japonskom a modernizovanej dohody medzi EÚ a Mexikom a aby boli MSP začlenené do súčasných dohôd o voľnom obchode pri ich revízii; konštatuje, že obchodné prekážky a byrokracia sú obzvlášť zaťažujúce pre MSP; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o podporovanie mikropodnikov a malých a stredných podnikov, s osobitným zameraním na mikropodniky a malé a stredné podniky, ktoré vedú ženy, a s osobitnými opatreniami pre podniky pod vedením žien; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pri vytváraní asistenčných pracovísk pre vývoz venovali osobitnú pozornosť mimoriadnej situácii mikropodnikov a MSP pod vedením žien, aby využili možnosti vytvorené dohodami o voľnom obchode a posilnili služby, technológie a infraštruktúru (napríklad prístup k internetu), ktoré majú mimoriadny význam pre posilnenie ekonomického postavenia žien a mikropodnikov a MSP pod vedením žien;

76. žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi, podnikmi a zainteresovanými stranami malým a stredným podnikom uľahčila využívanie a chápanie pravidiel pôvodu; pripomína Komisii jej cieľ zaviesť na začiatku roka 2020 osobitný nástroj určený malým a stredným podnikom na samovyhodnotenie pravidiel pôvodu, a to prostredníctvom platformy Access2Market, s cieľom pomôcť podnikom posúdiť, či sa na výrobok môžu uplatniť príslušné preferencie v rámci danej obchodnej dohody EÚ, a to s cieľom uľahčiť využívanie preferencií v rámci obchodných dohôd zo strany MSP, aby MSP mohli plne využívať výhody obchodných dohôd a získať prístup na zahraničné trhy prostredníctvom užívateľsky ústretových, aktualizovaných a praktických informácií o obchodnej politike a konkrétne o dohodách o voľnom obchode; opakuje svoju výzvu Komisii, aby monitorovala účinky svojej obchodnej politiky na MSP, keďže zohrávajú kľúčovú úlohu v medzinárodnom obchode, pričom pripomína, že vzhľadom na ich veľkosť a obmedzené zdroje majú na MSP administratívne náklady a byrokracia neprimeraný vplyv;

Rodová rovnosť a obchod

77. zdôrazňuje príležitosť pre dohody EÚ o voľnom obchode na podporu rodovej rovnosti a posilnenie ekonomického postavenia žien v tretích krajinách a vyzýva Komisiu, aby bojovala proti vykorisťovaniu žien; vyzýva Komisiu a Radu, aby navrhli rokovanie o osobitnej kapitole o rodovej rovnosti v obchodných a investičných dohodách EÚ; podporuje odporúčania o rodovej rovnosti a obchode vydané Spoločným výborom EÚ a Kanady, ktoré vytvárajú platformu, ktorá môže podporovať porozumenie tomu, ako môže obchodná dohoda prispievať k rodovej rovnosti;

78. berie na vedomie, že 26 posúdení vplyvu na udržateľnosť, ktoré boli dokončené k júnu 2017, neobsahovalo žiadne osobitné štatistiky o obchode a rodovej rovnosti a že ani správa o vykonávaní z roku 2018 neobsahuje žiadne údaje; trvá na tom, že je potrebné začať zbierať údaje rozčlenené podľa pohlavia, a očakáva, že ďalšia správa bude obsahovať komplexné údaje o vplyve dohôd o voľnom obchode v súlade so záväzkom Komisie; v tejto súvislosti označuje rodové posúdenie, ktoré vykonala Kanada, ako najlepší postup, ktorý stojí za to uplatniť;

79. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby zloženie domácich poradných skupín bolo rodovo vyvážené, aby sa v rámci každej dohody o voľnom obchode vytvoril výbor pre obchod a rodovú rovnosť s cieľom zistiť nedostatky a aby, ako je to v prípade dohody o voľnom obchode medzi Kanadou a Izraelom, sa mechanizmus riešenia sporov vzťahoval na rodové otázky;

80. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, národným parlamentom členských štátov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

 

 


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Táto správa o vykonávaní spoločnej obchodnej politiky Európskej únie je druhou správou tohto druhu. Prvá správa o vykonávaní, prijatá 30. mája 2018, sa vzťahovala na obdobie od októbra 2015, dátumu poslednej obchodnej stratégie Komisie s názvom Obchod pre všetkých, do decembra 2017, keď bol finalizovaný návrh správy.

 

Keďže netreba objavovať Ameriku, spravodajca si myslí, že správa by do istej miery mala byť aktualizáciou prvej správy. Ak by sa pozície Parlamentu nezmenili, v správe by sa mali jednoducho zopakovať predchádzajúce ustanovenia; prípadne, ak by sa zmenili pozície alebo súvislosti, treba zabezpečiť aktualizáciu.

 

Táto správa je tiež prvou správou o vykonávaní obchodnej politiky v novom volebnom období. V tomto zmysle bude jej rozsah širší a nebude sa zameriavať len na vykonávanie obchodných dohôd, a preto bude zároveň podnetom na úvahy zamerané na budúcnosť, pokiaľ ide o to, aká by mala byť obchodná politika EÚ v rýchlo sa vyvíjajúcom svete.

 

Správa sa týka obdobia od januára 2018 do júla 2020; teda dvoch rokov, počas ktorých sa potvrdili, či dokonca posilnili niektoré predchádzajúce trendy, ako napríklad postupné vystupovanie USA z multilaterálneho obchodného systému alebo konsolidácia čínskeho štátom riadeného hospodárstva.

 

Do celkovej situácie zároveň pribudlo niekoľko nových povzbudivých prvkov, počnúc pozitívnymi údajmi o prvých dvoch rokoch vykonávania obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou (CETA) po začatie celého radu viacstranných rokovaní, ktoré vyvolávajú nádej na oživenie multilateralizmu.

 

Navyše obchod nie je samoúčelný. Je to prostriedok, ako dosiahnuť spoločnú prosperitu, ktorý má zároveň potenciál prehĺbiť politické a kultúrne väzby, ako povedala predsedníčka novej Komisie Ursula von der Leyen vo svojich politických usmerneniach. Obchodné dohody sú preto najlepším nástrojom na podporu našich partnerov pri plnení ambicióznych cieľov EÚ v oblasti ochrany životného prostredia, najmä prostredníctvom osobitných a účinných kapitol venovaných udržateľnému rozvoju.

 

V neposlednom rade je mimoriadne dôležitá schopnosť EÚ konsolidovať vlastné nástroje tak, aby bola lepšie vybavená na riešenie nekalej hospodárskej súťaže, ako sa ukázalo v čase, keď EÚ prijala modernizované nástroje na ochranu obchodu a nové preskúmanie zahraničných investícií, ktoré nadobudli účinnosť v júni 2018 a v apríli 2019.


 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE ROZVOJ (18.6.2020)

<CommissionInt>pre Výbor pre medzinárodný obchod</CommissionInt>


<Titre>k vykonávaniu spoločnej obchodnej politiky – výročná správa za rok 2018</Titre>

<DocRef>(2019/2197(INI))</DocRef>

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: <Depute>Benoît Biteau

</Depute> 

 

 


NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje, že obchod nie je samoúčelný, ale je dôležitým nástrojom na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja, a to tým, že pomáha znižovať chudobu, zlepšovať zdravie a podporovať úsilie o zastavenie zhoršovania životného prostredia, a na presadzovanie hodnôt EÚ na tento účel; zdôrazňuje potrebu budovania kapacít v oblasti ponuky a obchodnej infraštruktúry v rozvojových krajinách so zameraním na diverzifikáciu vývozu, pridanú hodnotu a mikropodniky, malé a stredné podniky; pripomína záväzok EÚ týkajúci sa zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja a zásady nespôsobiť žiadnu škodu; poukazuje na to, že EÚ sa zaviazala k silnej, účinnej a dôveryhodnej obchodnej politike, ktorá bude základom spravodlivého a otvoreného multilaterálneho obchodného systému založeného na pravidlách, nevyhnutnom pre ďalšiu integráciu rozvojových krajín do globálnych hodnotových reťazcov; zdôrazňuje význam stratégií technickej pomoci na tento účel;

2. zdôrazňuje význam komplexných, záväzných a vymáhateľných ustanovení o sociálnych, pracovných a environmentálnych normách, najmä v kapitolách o obchode a udržateľnom rozvoji v rámci dohôd o voľnom obchode; okrem toho zdôrazňuje význam účinného monitorovania; vyzýva na systematické využívanie komplexných posúdení vplyvu ex ante a ex post týkajúcich sa udržateľnosti obchodu;

3. zdôrazňuje, že obchodné dohody vy nemali mať negatívny vplyv na potravinovú bezpečnosť v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že treba umožniť rozvojovým krajinám, aby presadzovali svoju potravinovú sebestačnosť a určovali vlastnými demokratickými prostriedkami, ako sa majú ich potravinové systémy konfigurovať; požaduje holistický prístup v tomto zmysle zahŕňajúci kľúčové otázky, ako je verejné obstarávanie, hospodárska súťaž (vrátane dotácií) a sanitárne a fytosanitárne prekážky; vyzýva najmä EÚ, aby pomáhala rozvojovým krajinám pri ochrane miestnej výroby potravín, podporovala malé rodinné poľnohospodárske podniky a vychádzala z odporúčaní Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO);

4. poznamenáva, že napriek pokroku, ktorý sa dosiahol v súvislosti so súdržnosťou politík v záujme rozvoja počas spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na roky 2014 – 2020, zákaz vývozných subvencií nemá vplyv na hospodárske deformácie vyplývajúce z iných priamych alebo nepriamych dotácií, ako v prípade mliečnych výrobkov; vyzýva EÚ, aby pristúpila k revízii súčasných ustanovení Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie z roku 1994 (WTO); vyzýva EÚ, aby rozvojovým krajinám poskytla pomoc pri navrhovaní mechanizmov preverovania priamych zahraničných investícií;

5. zdôrazňuje, že novou stratégiou EÚ a Afriky by sa mal podporovať spravodlivý a etický obchod; poukazuje na to, že v správe Komisie z roku 2019 s názvom Vykonávanie dohôd o voľnom obchode 1. január 2018 – 31. december 2018 (COM (2019)0455) sa zdôrazňuje obmedzený pokrok, pokiaľ ide o hospodársku diverzifikáciu rozvojových krajín, na ktoré sa vzťahujú dohody o hospodárskom partnerstve (DHP); naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uznali obavy, ktoré vyjadrili rozvojové krajiny v súvislosti s dohodami o hospodárskom partnerstve; pripomína, že DHP by mali poskytovať účinnú podporu integrácie regionálnych trhov; zdôrazňuje, že treba zohľadniť štúdiu ex post týkajúcu sa prvých 10 rokov platnosti DHP s CARIFORUM-om a preskúmať možnosti zlepšenia s cieľom posilniť väzby s krajinami v regióne a zároveň riešiť nové výzvy 21. storočia, najmä zmenu klímy, a plniť ciele udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že okrem toho je dôležité, aby sa DHP spoločne monitorovali s podporou miestnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby vykonala hĺbkovú analýzu súčasných DHP v otázkach, ako sú miestne hospodárstva, trhy práce, strata biodiverzity, odlesňovanie a zaberanie pôdy, s cieľom určiť, či sú potrebné zmeny;

6. zdôrazňuje, že je dôležité zapojiť do obchodných rokovaní národné parlamenty, občiansku spoločnosť a súkromný sektor; vyzýva na väčšie zapojenie sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti do rokovaní a vykonávania obchodných dohôd a konzultácie s nimi, najmä v rámci pôsobnosti domácich poradných skupín, ktorých monitorovacia úloha by sa mohla rozšíriť na všetky časti obchodných dohôd, a neobmedzovať sa len na kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji;

7. zdôrazňuje, že EÚ musí zabezpečiť udržateľné globálne dodávateľské reťazce; opakuje svoju výzvu na vytvorenie právneho rámca EÚ, ktorý bude založený na povinnej náležitej starostlivosti podnikov pri porušovaní ľudských práv v dodávateľských reťazcoch a poskytne obetiam prístup k spravodlivosti; domnieva sa, že takéto povinnosti by mali byť prierezové; víta nadchádzajúce nadobudnutie účinnosti nariadenia o nerastoch z konfliktných oblastí a vyzýva na dôkladné monitorovanie jeho vykonávania, a to aj implementáciou sprievodných opatrení; zdôrazňuje, že toto nariadenie predstavuje významný míľnik v zabezpečovaní transparentnosti a zodpovednosti v dodávateľských reťazcoch;

8. vyzýva Komisiu, aby aktívne pracovala v rámci WTO s cieľom podporovať multilaterálne pravidlá pre udržateľné riadenie globálnych hodnotových reťazcov vrátane povinnej náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci, pričom odevnému priemyslu by sa mala venovať prvoradá pozornosť na základe usmernení OECD; opakuje svoju výzvu Komisii a členským štátom, aby sa konštruktívne zapojili do rokovaní o právne záväznej zmluve OSN o nadnárodných korporáciách a iných obchodných podnikoch, pokiaľ ide o ľudské práva, s cieľom zabezpečiť obetiam porušovania ľudských práv prístup k spravodlivosti a možnosť žiadať nápravu;

9. zdôrazňuje, že rozvojové krajiny sú najviac postihnuté fenoménom daňových únikov, ktorý každoročne pripravuje štáty o miliardy eur z verejných príjmov; vyzýva na začlenenie ustanovení do obchodných dohôd s rozvojovými krajinami s cieľom pomôcť v boji proti nezákonným finančným tokom a daňovým únikom zo strany korporácií a nadnárodných spoločností s cieľom zabezpečiť, aby sa dane platili tam, kde sa vytvárajú zisky a reálna hospodárska hodnota, a aby sa odstránilo narúšanie základu dane a presun ziskov;

10. pripomína, že jednou z hlavných výziev pre rozvojové krajiny je dostať sa prostredníctvom hospodárskej diverzifikácie vyššie v rámci globálneho hodnotového reťazca;

11. zdôrazňuje význam multilaterálneho systému ako najúčinnejšieho prostriedku na dosiahnutie globálnych rovnakých podmienok a inkluzívneho globálneho obchodného systému v záujme rozvojových krajín; opätovne zdôrazňuje význam reformy WTO v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja, programom 2030 a záväzkami Parížskej dohody;

12. okrem toho pripomína, že obchodná a rozvojová politika EÚ by mala prispievať k regionálnej integrácii a k začleňovaniu rozvojových krajín do globálnych hodnotových reťazcov a rastu týchto krajín; zdôrazňuje, že je dôležité prispôsobiť obchodné politiky snahám o rozvoj Africkej kontinentálnej zóny voľného obchodu (AfCFTA) finančnou a technickou pomocou;

13. rovnako zdôrazňuje význam monitorovania vykonávania kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji v dohodách o voľnom obchode na základe usmernení poskytovaných poradnými skupinami v EÚ a príslušných partnerských krajinách s cieľom vyhodnotiť dosahovanie výsledkov zameraných na rozvoj prostredníctvom obchodných preferencií; zdôrazňuje potrebu prispôsobiť kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji kapacitám každej krajiny v kombinácii s poskytovaním potrebných finančných a technologických transferov;

14. víta, že EÚ podporuje ďalekosiahle, vyvážené a vzájomne prospešné rokovania o dohode o voľnom obchode s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky; poukazuje na to, že vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, daňové úniky a daňové podvody sa musia riešiť rázne a že systémy pravidiel zamerané na vytváranie a ochranu otvorenej a spravodlivej hospodárskej súťaže by sa mali podporovať;

15. zdôrazňuje, že treba pomôcť vidieckym a pobrežným výrobcom prispôsobiť sa podmienkam v krízových podmienkach vyplývajúcim z pandémie COVID-19 a navrhnúť rýchle stratégie na prispôsobenie sa koronavírusu a odolnosti voči nemu, aby sa zachovalo životné minimum a zároveň aby sa zabezpečilo udržateľné riadenie ekosystémov bohatých na poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, morské prostredie a biodiverzitu;

16. vyjadruje poľutovanie nad hospodárskymi stratami spôsobenými narušením medzinárodného obchodu a globálnych dodávateľských reťazcov v dôsledku pandémie COVID-19, ktoré môže mať obzvlášť závažný vplyv na rozvojové krajiny; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby jej obchodné ustanovenia s rozvojovými krajinami podporovali prístup k liekom a zdravotníckym pomôckam; nabáda Komisiu, aby sa usilovala o väčšiu transparentnosť v globálnych dodávateľských reťazcoch, najmä vo farmaceutickom odvetví; podporuje uzavretie mnohostrannej dohody o voľnom pohybe zdravotníckych zariadení;

17. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné vykonávanie a kontrolu podmienok v oblasti ľudských práv spojených s jednostrannými obchodnými preferenciami ako VSP či VSP+;

18. zdôrazňuje, že vykonávanie Parížskej dohody by malo byť podporované obchodnou politikou EÚ; poukazuje na to, že dodržiavanie Parížskej dohody musí byť povinným ustanovením obchodných dohôd EÚ; vyzýva na začlenenie osobitných ustanovení a cieľov na dosiahnutie týchto záväzkov v rámci dohôd o voľnom obchode, najmä pokiaľ ide o vykonávanie vnútroštátnych stanovených príspevkov, straty a škody spojené s nepriaznivými účinkami zmeny klímy a transfer technológií;

19. opätovne zdôrazňuje, že EÚ a jej obchodní partneri musia dodržiavať medzinárodné pracovné a environmentálne normy, bojovať proti nezákonnému obchodu s ohrozenými druhmi fauny a flóry, bojovať proti odlesňovaniu a degradácii lesov a podporovať obchod, ktorý prispieva k úsiliu o boj proti zmene klímy; vyjadruje znepokojenie nad prepojením medzi liberalizáciou obchodu a odlesňovaním, a nad potenciálne negatívnym vplyvom nových obchodných dohôd v tejto súvislosti; vyzýva Komisiu, aby do všetkých budúcich obchodných dohôd, komplexných aj príslušných čiastkových dohôd, začlenila záväzné ustanovenia týkajúce sa lesov, a to okrem záruk zabezpečujúcich ich vykonávanie a slúžiacich na boj proti odlesňovaniu a degradácii lesov;

20. zdôrazňuje, že pretrvávajúci rast emisií CO2 spojených s dopravou a medzinárodným obchodom narúša účinnosť stratégie EÚ pre zmenu klímy; zastáva názor, že klimatícké náklady dohôd o voľnom obchode sú silným argumentom v prospech zmeny zamerania rozvojovej stratégie založenej na vývoze smerom k vnútornému rozvoju založenému na miestnej spotrebe a výrobe v rozvojových krajinách;

21. zdôrazňuje, že narušenia vyvolané pandémiou COVID-19 upozornili na zraniteľnosť globálneho potravinového systému; okrem toho zdôrazňuje, že liberalizácia poľnohospodárskych trhov ešte viac upevňuje model poľnohospodárstva orientovaný na vývoz, ktorý významne prispieva k zmene klímy, vedie k strate biotopov a vytvára podmienky pre vznik a šírenie vírusov; domnieva sa, že krátke dodávateľské reťazce a iné miestne iniciatívy majú naopak veľký potenciál riešiť súčasné nedostatky v potravinovom systéme, a to zlepšením prístupu k čerstvým potravinám, zabezpečením väčšej hodnoty pre poľnohospodárov a znižovaním citlivosti voči narušeniam na medzinárodných trhoch; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu postupného odklonu od poľnohospodárskych politík orientovaných na obchod a smerom k miestnym a regionálnym trhom;

22. vyjadruje svoju podporu úpravám hraničnej dane z CO2 ako dôležitého nástroja na zaručenie spravodlivej hospodárskej súťaže pre spoločnosti, ktoré prijímajú opatrenia na zníženie svojho vplyvu na klímu.

 


INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

 

Dátum prijatia

15.6.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

15

10

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Anna-Michelle Asimakopoulou, Hildegard Bentele, Dominique Bilde, Udo Bullmann, Catherine Chabaud, Antoni Comín i Oliveres, Ryszard Czarnecki, Gianna Gancia, Charles Goerens, Mónica Silvana González, Pierrette Herzberger-Fofana, György Hölvényi, Rasa Juknevičienė, Beata Kempa, Erik Marquardt, Norbert Neuser, Janina Ochojska, Jan-Christoph Oetjen, Michèle Rivasi, Christian Sagartz, Marc Tarabella, Tomas Tobé, Miguel Urbán Crespo, Bernhard Zimniok

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Barry Andrews, Marlene Mortler, Caroline Roose, Patrizia Toia

 


 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

15

+

S&D

Udo Bullmann, Mónica Silvana González, Norbert Neuser, Marc Tarabella, Patrizia Toia

RENEW

Catherine Chabaud, Charles Goerens, Jan‑Christoph Oetjen, Barry Andrews

GREENS/EFA

Pierrette Herzberger‑Fofana, Erik Marquardt, Michèle Rivasi

ECR

Beata Kempa

GUE/NGL

Miguel Urbán Crespo

N.I.

Antoni Comín i Oliveres

 

10

-

EPP

Anna‑Michelle Asimakopoulou, Hildegard Bentele, György Hölvényi, Rasa Juknevičienė, Janina Ochojska, Tomas Tobé, Marlene Mortler

ID

Dominique Bilde, Gianna Gancia. Bernhard Zimniok

 

1

0

ECR

Ryszard Czarnecki

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania


 


 

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

3.9.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

29

5

8

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Barry Andrews, Anna-Michelle Asimakopoulou, Tiziana Beghin, Geert Bourgeois, Saskia Bricmont, Udo Bullmann, Jordi Cañas, Daniel Caspary, Anna Cavazzini, Miroslav Číž, Arnaud Danjean, Paolo De Castro, Emmanouil Fragkos, Raphaël Glucksmann, Markéta Gregorová, Enikő Győri, Roman Haider, Heidi Hautala, Danuta Maria Hübner, Herve Juvin, Karin Karlsbro, Maximilian Krah, Danilo Oscar Lancini, Bernd Lange, Margarida Marques, Gabriel Mato, Emmanuel Maurel, Maxette Pirbakas, Carles Puigdemont i Casamajó, Samira Rafaela, Inma Rodríguez-Piñero, Massimiliano Salini, Helmut Scholz, Liesje Schreinemacher, Sven Simon, Dominik Tarczyński, Mihai Tudose, Marie-Pierre Vedrenne, Jörgen Warborn, Iuliu Winkler, Jan Zahradil

 


 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

29

+

ECR

Geert Bourgeois, Emmanouil Fragkos, Dominik Tarczyński, Jan Zahradil

PPE

Anna-Michelle Asimakopoulou, Daniel Caspary, Arnaud Danjean, Enikő Győri, Danuta Maria Hübner, Gabriel Mato, Massimiliano Salini, Sven Simon, Jörgen Warborn, Iuliu Winkler

RENEW

Barry Andrews, Jordi Cañas, Karin Karlsbro, Samira Rafaela, Liesje Schreinemacher, Marie-Pierre Vedrenne

S&D

Udo Bullmann, Miroslav Číž, Paolo De Castro, Bernd Lange, Margarida Marques, Inma Rodríguez-Piñero, Mihai Tudose, Kathleen Van Brempt

VERTS/ALE

Markéta Gregorová

 

5

-

S&D

Raphaël Glucksmann

ID

Herve Juvin, Maxette Pirbakas

GUE

Emmanuel Maurel, Helmut Scholz

 

8

0

VERTS/ALE

Saskia Bricmont, Anna Cavazzini, Heidi Hautala

ID

Maximilian Krah, Danilo Oscar Lancini, Roman Haider

NI

Tiziana Beghin, Carles Puigdemont i Casamajó

 

Vysvetlivky k symbolom:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania.

 

[1] Prijaté texty, P8_TA(2018)0230. 

[2] Prijaté texty, P8_TA(2018)0477.

[3] Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, s. 109.

[4] Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 30.

[5] Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 19.

[6] Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 2.

[7] Prijaté texty, P8_TA(2018)0066.

[9] Ú. v. EÚ L 771, 15.3.2020, s. 1.

[10] Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015.

[11] Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2018 o rodovej rovnosti v obchodných dohodách EÚ.

[12] Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. mája 2016 o štatúte trhového hospodárstva Číny, Ú.v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 43.

https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_20_161.

[14] Prijaté texty, P9_TA(2020)0152.

[16] Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. mája 2020 o novom viacročnom finančnom rámci, vlastných zdrojoch a pláne obnovy – Prijaté texty, P9_TA(2020)0124).

[17]https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52020DC0098&from=EN ? ;

Posledná úprava: 29. septembra 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia