SPRÁVA o odporúčaní Európskeho parlamentu Rade a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o vykonávaní a riadení stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO)

25.9.2020 - (2020/2080(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Radosław Sikorski


Postup : 2020/2080(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A9-0165/2020
Predkladané texty :
A9-0165/2020
Prijaté texty :

NÁVRH ODPORÚČANIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Rade a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o vykonávaní a riadení stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO)

(2020/2080(INI))

Európsky parlament,

 so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), a najmä na jej článok 36, článok 42 ods. 6, článok 46 a jej protokol (č. 10) o stálej štruktúrovanej spolupráci,

 so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/2315 z 11. decembra 2017 o nadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce (ďalej len „PESCO“) a stanovení zoznamu zúčastnených členských štátov[1],

 so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2018/340 zo 6. marca 2018, ktorým sa stanovuje zoznam projektov, ktoré sa majú rozvíjať v rámci PESCO[2],

 so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2018/909 z 25. júna 2018, ktorým sa stanovuje spoločný súbor pravidiel riadenia projektov PESCO[3],

 so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2018/1797 z 19. novembra 2018, ktorým sa mení a aktualizuje rozhodnutie (SZBP) 2018/340, ktorým sa stanovuje zoznam projektov, ktoré sa majú rozvíjať v rámci PESCO[4],

 so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/1909 z 12. novembra 2019, ktorým sa mení a aktualizuje rozhodnutie (SZBP) 2018/340, ktorým sa stanovuje zoznam projektov, ktoré sa majú vypracovať v rámci PESCO[5],

 so zreteľom na závery Rady z 13. novembra 2017 o bezpečnosti a obrane v kontexte globálnej stratégie EÚ,

 so zreteľom na závery Rady z 19. novembra 2018 o bezpečnosti a obrane v kontexte o globálnej stratégii EÚ,

 so zreteľom na závery Rady zo 17. júna 2019 o bezpečnosti a obrane v kontexte globálnej stratégie EÚ,

 so zreteľom na odporúčanie Rady z 15. októbra 2018 týkajúce sa stanovenia poradia plnenia väčších záväzkov prijatých v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) a vymedzenia konkrétnejších cieľov (2018/C374/01)[6],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o ústavných, právnych a inštitucionálnych dôsledkoch spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky: možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva[7],

 so zreteľom na Zmluvu o obchodovaní so zbraňami, ktorá nadobudla účinnosť v decembri 2014,

 so zreteľom na článok 118 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0165/2020),

A. keďže podľa článku 42 ods. 2 ZEÚ spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) zahŕňa postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky EÚ, ktoré povedie k spoločnej obrane v prípade, ak tak Európska rada jednomyseľne rozhodne; keďže PESCO predstavuje dôležitý krok k dosiahnutiu tohto cieľa;

B. keďže PESCO by sa mala využiť na ďalšie sfunkčnenie a rozvoj povinnosti vzájomnej pomoci uvedenej v článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ, ako sa pripomína v spoločnom oznámení členských štátov Rade a vysokému predstaviteľovi Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o PESCO, ktoré z 13. novembra 2017 podpísalo 23 členských štátov, s cieľom zlepšiť pripravenosť členských štátov poskytnúť solidaritu inému členskému štátu, ak sa stane obeťou ozbrojenej agresie na svojom území;

C. keďže podľa článku 1 písm. a) protokolu (č. 10) o stálej štruktúrovanej spolupráci zriadenej článkom 42 ZEÚ je jedným z cieľov PESCO, aby členské štáty intenzívnejšie rozvíjali svoje obranné spôsobilosti pomocou rozvoja svojich vnútroštátnych príspevkov a prípadného zapojenia do mnohonárodných síl, hlavných európskych programov vyzbrojovania a činností Európskej obrannej agentúry;

D. keďže v článku 1 písm. b) protokolu č. 10 sa uvádza, že členské štáty majú „mať schopnosť zabezpečiť najneskôr do roku 2010, buď na národnej úrovni, alebo ako súčasť skupín mnohonárodných síl, bojové jednotky špecializované pre plánované misie, štruktúrované na taktickej úrovni ako bojové zoskupenia, s podpornými zložkami zahŕňajúcimi dopravu a logistiku, schopné vykonávať misie uvedené v článku 43 Zmluvy o Európskej únii v lehote od 5 do 30 dní, najmä na žiadosť Organizácie Spojených národov, a ktoré môžu byť držané na počiatočné obdobie 30 dní, ktoré sa môže predĺžiť na najmenej 120 dní“; keďže článok 1 písm. b) treba revidovať s cieľom primerane reagovať na náročné geopolitické prostredie; keďže členské štáty ešte ani zďaleka nedosiahli tento cieľ;

E. keďže vytvorenie spoločnej obrannej stratégie EÚ je v kontexte rastúcich viacnásobných hrozieb potrebné viac ako kedykoľvek predtým;

F. keďže úroveň ambícií v rámci globálnej stratégie EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany zahŕňa krízové riadenie a budovanie kapacít v partnerských krajinách s cieľom chrániť Európu a jej občanov, krízové riadenie a budovanie kapacít partnerov; keďže žiadny členský štát sa nemôže chrániť sám, pretože bezpečnostné a obranné hrozby, ktorým čelí EÚ a ktoré sú zamerané proti jej občanom, územiam a infraštruktúre, sú spoločné mnohostranné hrozby a nemôže ich riešiť členský štát sám; keďže účinný systém EÚ na efektívne, súdržné, strategické a spoločné využívanie zdrojov by bol výhodný pre celkovú úroveň bezpečnosti a obrany EÚ a je viac než kedykoľvek predtým potrebný v rýchlo sa zhoršujúcom bezpečnostnom prostredí; keďže v záujme lepšieho boja proti hybridným hrozbám je potrebné zvýšené úsilie o spoluprácu v oblasti kybernetickej obrany, napríklad v oblastiach výmeny informácií, odbornej prípravy a operačnej podpory;

G. keďže hlavnými aktérmi PESCO sú zúčastnené členské štáty, ktoré poskytujú spôsobilosti na uskutočňovanie SBOP (článok 42 ods. 1 a článok 42 ods. 3 Zmluvy o EÚ) a nasadzujú ich v operáciách a misiách EÚ, ak ich Rada poverí vykonaním úlohy, a to v rámci Únie (článok 42 ods. 1, 4 a 5, článok 43 a článok 44 Zmluvy o EÚ), a ktoré v prípade, že je to vhodné, rozvíjajú svoje obranné spôsobilosti , okrem iného v rámci Európskej obrannej agentúry (článok 42 ods. 3 a článok 45 Zmluvy o EÚ);

H. keďže dlhodobá vízia stálej štruktúrovanej spolupráce spočíva v tom, že sa Únii poskytne operačná kapacita využívajúca vojenské prostriedky, ktoré dopĺňajú civilné prostriedky, aby sa dosiahol súdržný balík pokrývajúci celé spektrum síl, ktoré majú členské štáty k dispozícii na vojenskú SBOP; keďže PESCO by mala posilniť schopnosť EÚ pôsobiť ako poskytovateľ medzinárodnej bezpečnosti s cieľom účinne a dôveryhodne prispievať k medzinárodnej, regionálnej a európskej bezpečnosti vrátane predchádzania dovozu neistoty a posilniť interoperabilitu s cieľom chrániť občanov EÚ a maximalizovať účinnosť výdavkov na obranu znížením duplicity, nadbytočnej kapacity a nekoordinovaného obstarávania;

I. keďže podľa rozhodnutia Rady 2017/2315 o nadviazaní PESCO budú posilnené obranné spôsobilosti členských štátov prospešné aj pre NATO, ak sa zabráni zdvojovaniu a ak bude prioritou interoperabilita, pričom zároveň posilnia európsky pilier v rámci aliancie a budú odpoveďou na opakované žiadosti o prebratie viac vyrovnanej zodpovednosti za transatlantické bremeno; keďže NATO zostáva základným kameňom bezpečnostnej architektúry mnohých členských štátov;

J. keďže PESCO vytvára záväzný rámec medzi zúčastnenými členskými štátmi, ktoré sa zaviazali spoločne investovať do obranných spôsobilostí, plánovať ich, rozvíjať a prevádzkovať v rámci Únie trvalým a štruktúrovaným spôsobom tým, že podpíšu 20 pevných záväzkov v piatich oblastiach stanovených v Zmluve o EÚ; keďže tieto záväzky by mali predstavovať posun od čisto obrannej spolupráce k plnej interoperabilite a zlepšeniu obranných síl členských štátov; keďže tieto pevné záväzky každoročne hodnotí vo vnútroštátnych plánoch vykonávania sekretariát PESCO, s ktorým môžu zúčastnené členské štáty konzultovať; keďže napriek týmto pevným záväzkom nie je pre PESCO zavedený žiadny účinný mechanizmus na dosiahnutie súladu; keďže projekty PESCO by sa mali vykonávať tak, aby odrážali priemyselnú kapacitu, obavy o duplicitu alebo rozpočtové obmedzenia zúčastnených členských štátov; keďže účinný mechanizmus pre PESCO na dosiahnutie súladu by sa mal zlepšiť;

K. keďže zúčastnené členské štáty musia preukázať plné politické odhodlanie splniť 20 pevných záväzkov, ku ktorým sa prihlásili; keďže cykly plánovania vojenských kapacít zvyčajne trvajú dlhšie ako tri roky; keďže súčasné vnútroštátne cykly plánovania vojenských kapacít sú väčšinou poháňané dávnejšie zavedeným procesom obranného plánovania NATO; keďže by sa mal dosiahnuť väčší pokrok, pokiaľ ide o výrazné začlenenie PESCO do vnútroštátnych procesov plánovania obrany s cieľom zabezpečiť schopnosť zúčastnených členských štátov dokončiť projekty PESCO;

L. keďže PESCO bola pôvodne navrhnutá ako priekopnícky projekt zahŕňajúci členské štáty, ktoré sú ochotné a schopné posunúť svoju spoluprácu v oblasti obrany na novú úroveň ambícií; keďže 25 zúčastnených členských štátov nesmie viesť k tomu, že PESCO bude obmedzovaná prístupom „najnižší spoločný menovateľ“; keďže počet zúčastnených členských štátov naznačuje ochotu k užšej spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany;

M. keďže práca na prvých troch vlnách projektov PESCO viedla k zriadeniu a prijatiu 47 projektov; keďže v súčasnosti ani jeden z nich sa nezačal realizovať; keďže projekty prvej vlny sú v zásade kapacitné projekty zahŕňajúce maximum členských štátov; keďže želaná inkluzívnosť účasti na projektoch PESCO nesmie ohroziť vysokú úroveň ambícií zúčastnených členských štátov; keďže je zásadne dôležité, aby sa PESCO zameriavala na projekty, ktoré prinášajú skutočnú pridanú hodnotu;

N. keďže sa zdá, že medzi 47 projektmi PESCO neexistuje žiadna celková spoločná logika; keďže súčasnému zoznamu projektov chýba súdržnosť, rámec a strategické ambície, takže najzreteľnejšie medzery týkajúce sa spôsobilostí sa nezaplnia, a keďže dostatočne nerieši prioritné nedostatky identifikované v procese hlavného cieľa prostredníctvom plánu rozvoja spôsobilostí (CDP) v  a koordinovaného výročného preskúmania v oblasti obrany (CARD); keďže jeden z týchto projektov bol zastavený, aby sa zabránilo zbytočnej duplicite; keďže pri iných projektoch sa nedosiahol dostatočný pokrok alebo hrozí, že budú zastavené, a približne 30 projektov je stále vo fáze koncepčného vývoja a príprav; keďže vývoj ambicióznych projektov v oblasti vojenských kapacít môže trvať až desať rokov; keďže prevažná väčšina projektov PESCO sa zhoduje s nedostatkami Európskeho obranného fondu (EDF) a NATO;

O. keďže druhá fáza PESCO sa začne v roku 2021; keďže táto druhá fáza prinesie konkrétne a významné výsledky, čo znamená, že je potrebné rozdeliť projekty podľa priorít;

P. keďže niektoré projekty PESCO sú zamerané na operačné nasadenie, ako napríklad bunka EUFOR pre operácie reakcie na krízy (EUFOR CROC), vojenská mobilita a sieť logistických centier, zatiaľ čo iné sa viac zameriavajú na rozvoj vojenských kapacít, ako sú tímy rýchlej kybernetickej reakcie a vzájomná pomoc v oblasti kybernetickej bezpečnosti (CRRT); keďže obidva prístupy sú potrebné na to, aby sa rozhodujúcim spôsobom prispelo k rozvoju spoločnej integrovanej bezpečnostnej a obrannej stratégie EÚ;

Q. keďže niektoré najstrategickejšie projekty PESCO majú potenciál rozhodujúcim spôsobom prispieť k strategickej samostatnosti Únie a vytvoreniu súdržného balíka opatrení v oblasti sily pokrývajúceho celé spektrum;

R. keďže hlavné európske obranné projekty, ako sú Future Air Combat System (FCAS) a Main Ground Combat System (MGCS), zostávajú v súčasnosti mimo rozsahu pôsobnosti PESCO;

S. keďže je veľmi dôležité stanoviť priority a riešiť nedostatky v spôsobilostiach identifikované v pláne rozvoja spôsobilostí a nadviazať na CARD, aby sa zvýšila strategická autonómia Európy;

T. keďže len niektoré zo súčasných projektov PESCO dostatočne riešia nedostatky v spôsobilostiach identifikované v rámci  CDP a CARD alebo už v dostatočnej miere zohľadňujú ciele v oblasti schopností s vysokým vplyvom vyplývajúce CDP a mali by sa považovať za prioritu;

U. keďže je potrebné ďalej zlepšovať súlad, súdržnosť a vzájomné posilňovanie medzi PESCO, CARD, vnútroštátnymi realizačnými plánmi a CDP;

V. keďže proces obranného plánovania NATO (NDPP) prispieva k procesom plánovania obrany v 21 zúčastnených členských štátoch, ktoré sú členmi NATO;

W. keďže interakcie medzi vnútroštátnymi prioritami členských štátov, prioritami EÚ a prioritami NATO by sa mali čo najskôr vykonávať tam, kde je to vhodné a relevantné; keďže priority EÚ a NATO by sa mali viac harmonizovať, aby sa dosiahli ciele EÚ v oblasti spôsobilostí;

X. keďže PESCO by mala byť účinným a doplnkovým nástrojom na riešenie priorít rozvoja spôsobilostí a na zabezpečenie vojenských spôsobilostí identifikovaných v EÚ a mala by prispievať k cieľom NATO, pričom by mala zohľadňovať odlišnú povahu týchto dvoch organizácií a ich príslušné zodpovednosti;

Y. keďže v spojení s globálnou stratégiou EÚ by konkrétna obranná a bezpečnostná stratégia, ako je biela kniha EÚ o bezpečnosti a obrane navrhnutá v mnohých správach Parlamentu, mohla uľahčiť spoločné chápanie súčasných a budúcich výziev a poskytnúť dôležité usmernenia pre PESCO a CDP vyplývajúce z pochopenia strategických ambícií a opatrení, ktoré sa majú prijať v dlhodobom horizonte;

Z. keďže v súčasnosti sú projekty PESCO závislé od finančných príspevkov 25 zúčastnených členských štátov; keďže sa očakáva, že v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 sa vnútroštátne rozpočty na obranu znížia; keďže paradoxne by niekoľko zo súčasných 47 projektov PESCO, ak sa budú príslušne financovať, mohlo posilniť pripravenosť členských štátov, ak by nastala ďalšia rozsiahla kríza v oblasti verejného zdravia: vojenská mobilita, európske zdravotnícke velenie a mnoho ďalších projektov v oblastiach súvisiacich s logistikou a dopravou, zdravotnou starostlivosťou, zmierňovaním následkov katastrof, pripravenosťou na chemické, biologické, rádiologické a jadrové zbrane (CBRN) a bojom proti škodlivým kybernetickým činnostiam a nepriateľským dezinformačným kampaniam; keďže obmedzením financovania strategických spôsobilostí, ktoré EÚ a jej členským štátom v súčasnosti chýbajú, by sa takisto oslabila ich schopnosť spoločne konať proti budúcim pandémiám, hrozbám CBRN a iným nepredvídateľným rizikám s významnými medzinárodnými dôsledkami;

AA. keďže financovanie dopravnej infraštruktúry dvojakého použitia bude prínosné pre civilnú aj vojenskú mobilitu a keďže zavedenie harmonizovaných administratívnych postupov by mohlo viesť k presunu zdrojov cez riadne dodávateľské trasy v rámci EÚ a pomôcť pri budovaní spoločného bezpečnostného a obranného prostredia;

AB. keďže PESCO a budúci  EDF sa musia navzájom posilňovať a keďže sa medzi nimi budú ďalej rozvíjať prepojenia s cieľom zabezpečiť kritické kapacity identifikované v rámci CDP;

AC. keďže vyhliadky na spolufinancovanie výskumných a vývojových kapacít vyplývajúcich z určitých projektov PESCO v rámci budúceho ERF viedli zúčastnené členské štáty k znásobeniu svojich návrhov a podporili výmeny a spoluprácu; keďže všetky návrhy musia mať na pamäti najlepší spoločný strategický záujem EÚ;

AD. keďže v niektorých osobitných prípadoch môže byť účasť tretích krajín, ak spĺňajú dohodnutý súbor materiálne politických a právnych podmienok, na jednotlivých projektoch PESCO v strategickom záujme Únie, najmä pokiaľ ide o poskytovanie technických odborných znalostí alebo dodatočných spôsobilostí a v prípade strategických partnerov; keďže žiadna účasť tretích krajín na projektoch PESCO by nemala oslabiť cieľ podporovať SBOP EÚ;

AE. keďže účasť tretích krajín môže byť len výnimočná a rozhodne sa o nej na individuálnom základe a na základe pozvania členských štátov EÚ; keďže každá takáto účasť by mala poskytnúť určitým projektom pridanú hodnotu a prispieť k posilneniu stálej štruktúrovanej spolupráce a SBOP a k plneniu náročnejších záväzkov, a to za veľmi prísnych podmienok a na základe stanovenej a účinnej reciprocity;

AF. keďže dohoda o účasti tretích krajín na projektoch PESCO už mala dávno existovať;

AG. keďže pokiaľ ide o súčasnú úlohu Politického a bezpečnostného výboru (PBV) v kontexte PESCO a rozvoja spôsobilostí, Parlament už požiadal, aby sa mandát PBV uvedený v článku 38 ZEÚ vykladal v úzkom zmysle;

AH. keďže za riadenie PESCO zodpovedajú zúčastnené členské štáty, čo môže viesť k nedostatočnej koordinácii a nedostatočnému celkovému súladu projektov; keďže predĺženie mandátu sekretariátu PESCO by mohlo zlepšiť koordináciu;

AI. keďže prehĺbenie obrannej spolupráce medzi členskými štátmi na úrovni EÚ by malo byť sprevádzané posilnením kontrolných právomocí parlamentov členských štátov a Európskeho parlamentu;

AJ. keďže Nástroj na prepájanie Európy by sa mal zameriavať na projekty súvisiace s vojenskou mobilitou a interoperabilitou, ktoré sú kľúčové, pokiaľ ide o neočakávané konflikty a krízy; keďže PESCO by mala prispievať k vytvoreniu skutočného schengenského priestoru pre vojenskú mobilitu s cieľom obmedziť procedúry na hraniciach a zaťaženie infraštruktúry na minimum; keďže projekt Rail Baltica, ktorý je nevyhnutný pre integráciu pobaltských krajín do európskej železničnej siete, by mal byť v tejto súvislosti vítaný a mala by sa zabezpečiť jeho úplná účinnosť;

AK. keďže PESCO môže v tejto súvislosti prispieť k väčšej súdržnosti, koordinácii a interoperabilite v oblasti bezpečnosti a obrany a k upevneniu solidarity, súdržnosti a odolnosti Únie;

AL. keďže Parlament by mal spolu s Radou vykonávať legislatívne a rozpočtové funkcie, ako aj funkciu politickej kontroly a poradnú funkciu, ako sa ustanovuje v zmluvách;

AM. keďže Parlament vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby predložil svoju výročnú správu o vykonávaní PESCO;

AN. keďže kombinované úsilie zúčastnených členských štátov v oblasti výskumu a vývoja v rámci PESCO umožní významné technologické prelomové objavy, čím Únia získa konkurenčnú výhodu v oblasti moderných obranných spôsobilostí;

1. odporúča Rade a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku:

a) informovať Parlament a prekonzultovať s ním preskúmanie PESCO a zabezpečiť, aby sa názory Parlamentu náležite zohľadňovali v súlade s článkom 36 ZEÚ, najmä v súvislosti so súčasným strategickým preskúmaním prvej fázy PESCO, ktorá končí v roku 2020, s cieľom zabezpečiť posilnenú zodpovednosť, transparentnosť a kontrolu;

b) vykonávať strategickú víziu Únie a určiť spoločné hrozby, okrem iného ambíciou na úrovni vymedzenej v globálnej stratégii EÚ na rok 2016, pokiaľ ide o prebiehajúcu prácu strategického kompasu, ktorá sa musí vykonávať v spolupráci so všetkými príslušnými účastníkmi a inštitúciami, a posilniť operačný rozmer PESCO;

c) pripraviť na základe výsledkov diskusie o strategickom kompase čo najskôr plnohodnotnú bielu knihu EÚ o bezpečnosti a obrane; vziať na vedomie, že prvé výsledky strategického kompasu sa očakávajú v prvej polovici roka 2022;

d) zabezpečiť synergické účinky a súdržnosť medzi rôznymi iniciatívami a operáciami EÚ v oblasti obrany;

e) cielenými návrhmi a primeranou komunikáciou povzbudzovať zúčastnené členské štáty, aby svoje prísne vnútroštátne zameranie na obranu povýšili na silnejšie európske a aby prednostne vynaložili štruktúrované úsilie o lepšie využívanie európskeho prístupu založeného na spolupráci, keďže žiaden jednotlivý zúčastnený členský štát nemá potenciál riešiť zistené nedostatky v kapacitách sám; vo všeobecnosti nabádať zúčastnené členské štáty a členské štáty všeobecne, aby v nadchádzajúcich rokoch neznižovali svoje výdavky na obranu, najmä svoje finančné zapojenie do projektov európskej spolupráce;

f) zvýšiť ambiciózny rozpočtový cieľ EÚ na posilnenie obranných spôsobilostí, najmä dostatočným financovaním budúceho EDF a vojenskej mobility v nadchádzajúcom viacročnom finančnom rámci (VFR);

g) zabezpečiť, aby sa stála štruktúrovaná spolupráca účinne využívala ako nástroj na dosiahnutie udržateľnej a efektívnej obrannej spolupráce EÚ, zlepšenie obranných spôsobilostí zúčastnených členských štátov a interoperability ako spoločného cieľa, najmä pokiaľ ide o dostupnosť, interoperabilitu, flexibilitu a nasaditeľnosť síl v súlade s ambíciou väčšej strategickej samostatnosti EÚ pri súčasnom zachovaní úzkej spolupráce medzi ochotnými zúčastnenými členskými štátmi, zintenzívnení spolupráce medzi EÚ a NATO, pokiaľ ide o členské štáty EÚ a NATO, a udržiavaní úzkej spolupráce s ostatnými medzinárodnými partnermi;

h) zabezpečiť, aby financovanie kapacít vyplývajúcich z PESCO projektov v rámci EDF bolo zamerané na súbor strategických kľúčových projektov v súlade s prioritami CDP, aby sa maximalizoval jeho vplyv; zabezpečiť, aby bol výber projektov PESCO v súlade s cieľmi kapacít s vysokým vplyvom CDP;

i) uznať, že Parlament spolu s Radou vykonáva legislatívne a rozpočtové funkcie, ako aj funkciu politickej kontroly a poradnú funkciu, ako sa ustanovuje v zmluvách;

j) priamo začleniť do projektového cyklu PESCO prepojenie medzi PESCO a Programom rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP) a EDF s cieľom účinnejšie prispieť k dosiahnutiu ambícií Únie v oblasti bezpečnosti a obrany; predpísať pred výberom na strane rozpočtu dokumentáciu ku každému projektu;

k) sústrediť úsilie PESCO na projekty zamerané na systematické posilňovanie vojenskej SBOP,

i) ktoré prispievajú k náprave významných nedostatkov v spôsobilostiach s väčším operačným zameraním, a to v priamej reakcii na potreby európskych ozbrojených síl zapojených do operácií

ii) so strategickým a integračným rozmerom, ako napríklad EUFOR CROC, vojenská mobilita, sieť logistických centier alebo CRRT, alebo

iii) projekty, ktoré vytvárajú ďalšie synergie a účinky z rozsahu tam, kde je to vhodné;

l) orientovať PESCO na štrukturálne projekty so skutočným európskym strategickým rozmerom, a tým posilniť európsku priemyselnú a technologickú základňu;

m) zdôrazňuje význam malého počtu strategických projektov, najmä strategických predpokladov (velenie a riadenie, doprava, spravodajské informácie), ktoré by mali mať prioritu, keďže tvoria základy integrovanejšej európskej obrany;

n) vziať na vedomie, že vytvorenie PESCO v rámci Lisabonskej zmluvy bolo myslené ako priekopnícky projekt členských štátov, ktoré sú ochotné spojiť zdroje a kapacity na dosiahnutie ambicióznych spoločných cieľov v oblasti bezpečnosti a obrany; zvážiť potrebu, aby Únia postupne rozvíjala spoločný rámec, za ktorý bude zodpovedný podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a v ktorom budú členské štáty samy preskúmavať svoje vlastné vnútroštátne obranné politiky, informovať sa o výsledkoch a združovať spravodajské informácie, čo bude prostriedkom na položenie základov skutočnej európskej obrany;

o) v tejto súvislosti uznať politické usmernenia Komisie týkajúce sa obrannej politiky, a najmä pokiaľ ide o potrebu odvážnych krokov vedúcich k skutočnej európskej obrannej únii a integrovaného a komplexného prístupu k bezpečnosti EÚ; vziať na vedomie, že vytvorenie nového Generálneho riaditeľstva Komisie pre obranný priemysel a vesmír by malo slúžiť ako katalyzátor väčšej súdržnosti, spravodlivej spolupráce a integrovanej koordinácie pri vytváraní obranných spôsobilostí vo všetkých členských štátoch, ako aj posilnenia vojenskej infraštruktúry EÚ a zlepšenia účinnosti priemyslu a vnútorného trhu EÚ;

p) uznať, že Parlament by mal zohrávať poprednú úlohu pri kontrole a dohľade nad vykonávaním a hodnotením SBOP; plne informovať Parlament a konzultovať s ním v kontexte súčasného strategického preskúmania prvej fázy PESCO, ktorá sa skončí v roku 2020; vziať na vedomie, že zvýšenie obrannej spolupráce medzi členskými štátmi na úrovni EÚ by malo ísť ruka v ruke s posilnením kontrolných právomocí Parlamentu;

q) snažiť sa o zaistenie toho, aby kľúčové spôsobilosti, ako sú kľúčové pozemné, námorné, vzdušné, kybernetické a iné platformy pre ozbrojené sily členských štátov patrili pod PESCO alebo s ňou boli aspoň úzko spojené, podľa toho, čo je vhodné, s cieľom

i) s cieľom zvýšiť operačnú pripravenosť vojenskej SBOP a

ii) zabezpečiť, aby úsilie v rámci PESCO dopĺňalo existujúce spôsobilosti a aby sa využívalo na riešenie existujúcich nedostatkov a kompenzovanie režijných nákladov;

r) sformulovať inovatívne stimuly na zlepšenie interoperability a nasadzovania misií a operácií SBOP;

s) zvýšiť investície do prepojenia civilnej dopravnej infraštruktúry, ktorá je v súlade s plánovaním vojenskej mobility;

t) ako súčasť reformy systému bojových skupín EÚ (EU BG) preskúmať, či  ich treba zaradiť pod PESCO, aby sa zvýšila ich operačná schopnosť, modularita a agilnosť, a to zriadením stálych viacnárodných jednotiek určených na plnenie vojenských úloh stanovených v článku 43 Zmluvy o EÚ a na zlepšenie schopnosti EÚ realizovať operácie krízového riadenia vrátane tých najnáročnejších ako nastoľovanie mieru, a využívať ich ako externú strategickú silu;

u) podporovať a ak treba presadzovať zoskupovanie projektov PESCO do klastrov spôsobilostí a hodnotiť ich strategickú relevantnosť, pričom treba mať na zreteli cieľ, ktorým je dosiahnutie plnohodnotného balíka síl, a sústrediť úsilie na tie, ktoré majú najväčší potenciál na zabezpečenie európskej strategickej autonómie; preskúmať súčasný zoznam 47 projektov a buď ich zoskupiť do klastrov, alebo podľa zváženia zúčastnených členských štátov zrušiť projekty, ktoré dosahujú nedostatočný pokrok alebo pre EÚ predstavujú nedostatočný obojstranne prospešný prínos;

v) podporovať dodržiavanie 20 záväzkov PESCO stanovením jasného a jednoduchého vymedzenia referenčných hodnôt súladu a zabezpečením toho, aby sa v budúcich návrhoch na projekty riešili konkrétne priority rozvoja spôsobilostí EÚ; zabezpečiť, aby boli všetky preskúmania pokroku projektov založené na jasných a transparentných kritériách, a to aj v prípade spolufinancovania v rámci Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu/budúceho Európskeho obranného fondu; zabezpečiť, aby tieto kritériá slúžili ako ukazovatele pre všetky členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na projektoch PESCO; zabezpečiť, aby zúčastnené členské štáty ďalej zvyšovali kvalitu a podrobnosť informácií poskytovaných v ich národných plánoch vykonávania, v ktorých načrtávajú, ako plánujú splniť 20 záväzkov PESCO;

w) posilniť súdržnosť nástrojov a iniciatív EÚ v oblasti obranného plánovania a rozvoja; využívať synergie medzi projektovým cyklom PESCO a ďalšími procesmi v oblasti obranných spôsobilostí, ako sú proces hlavného cieľa , CDP a CARD, s cieľom umožniť predkladanie cielenejšich, vyspelejších, lepšie vypracovaných a štruktúrovaných projektov; zaistiť, aby cyklus predkladania umožnil synchronizované vykonávanie niekoľkých európskych iniciatív vrátane EDF;

x) nabáda zúčastnené členské štáty, aby zaradili CDP do svojich vnútroštátnych procesov obranného plánovania s cieľom pomôcť prekonať nedostatky v oblasti spôsobilostí;

y) opätovne potvrdiť ústrednú úlohu sekretariátu PESCO ako jednotného kontaktného miesta pre všetky projekty a vyzvať sekretariát, aby pravidelne vykonával situačné aktualizácie týkajúce sa pokroku projektov Parlamentu, ako aj v prospech všetkých zainteresovaných strán, a využíva pritom informácie od členských štátov zodpovedných za koordináciu projektov; nabádať zúčastnené členské štáty, aby sa naďalej zapájali do účinnejšieho dialógu so sekretariátom PESCO, pokiaľ ide o preskúmanie a aktualizáciu ich národných plánov vykonávania;

z) vyzýva zúčastnené členské štáty, aby zabezpečili hmatateľný pokrok pri plnení súčasných projektov PESCO;

aa) objasniť úlohu Politického a bezpečnostného výboru v procese PESCO, ktorá nie je ustanovená v ZEÚ, a v tejto súvislosti zabezpečiť dôležitú úlohu, ktorú zohráva Vojenský výbor Európskej únie (VVEÚ) pri poskytovaní ad hoc vojenského poradenstva podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku;

ab) zapojiť VVEÚ do práce na vymedzení balíka opatrení v oblasti sily pokrývajúceho celé spektrum;

ac) preveriť zriadenie Rady EÚ pre obranu založenej na existujúcej Rade pre zahraničné veci vo formáte ministrov obrany EÚ, ktorý je tiež ministerským riadiacim výborom EDA a formátom PESCO ministrov obrany EÚ, s cieľom zaručiť podľa potreby stanovenie priorít v oblasti zdrojov a účinnú spoluprácu a integráciu medzi členskými štátmi;

ad) objasniť alebo vymedziť prepojenie medzi riadením PESCO a riadením EDF a informovať Parlament v rámci procesu kontroly ex post, pokiaľ ide o financovanie projektov PESCO z EDF;

ae) zvážiť na základe žiadosti niektorých zúčastnených členských štátov zmenu cyklu predkladania projektov PESCO s cieľom zvýšiť zameranie a vyspelosť a zlepšiť štruktúru týchto projektov;

af) objasniť pravidlá upravujúce zapojenie tretích strán do PESCO pri súčasnom zohľadnení dôležitosti autonómie rozhodovania EÚ a úplnú reciprocitu a pochopenie toho, že prístup prispôsobený jednotlivým prípadom je pre EÚ najvýhodnejší, a to so zreteľom na

i) potrebu vypracovať a prijať komplexný a zásadný dokument na reguláciu budúcej spolupráce s účasťou tretích strán na projektoch PESCO, a

ii) skutočnosť, že rozhodovací proces týkajúci sa zapojenia tretej strany by mali vykonávať na úrovni každého projektu PESCO zapojené členské štáty;

ag) nabádať na to, aby „budúce hrozby“ boli základom budúcich návrhov projektov PESCO; posilniť partnerstvá s NATO, OSN, Africkou úniou a ďalšími organizáciami; zabezpečiť, aby sa zapojenie a začlenenie MSP zohľadňovalo vo všetkých relevantných aspektoch projektov PESCO;

ah) zabezpečiť, aby projekty PESCO ďalej rozvíjali a zvyšovali priemyselnú kapacitu zúčastnených členských štátov v oblasti nanotechnológií, superpočítačov, umelej inteligencie, technológie bezpilotných lietadiel, robotiky a iných, a tým zabezpečiť európsku sebestačnosť od zahraničných dovozcov v týchto oblastiach a uľahčiť vytváranie nových pracovných miest;

ai) vziať na vedomie skutočnosť, že pandémia ochorenia COVID-19 poukázala na to, že Únia nemá dostatočné právomoci, pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť; uznať, že zároveň treba vytvoriť spoločnú obrannú stratégiu EÚ, aby bolo možné reagovať v prípade útoku na hranice a územia EÚ, a že PESCO je pozitívny krok smerom k tomuto cieľu;

aj) uznať rozhodujúcu úlohu, ktorú zohrávajú európske ozbrojené sily pri riešení výziev, ktoré prináša pandémia COVID-19, a to z hľadiska riadenia zdravotných núdzových situácií aj podpory civilných misií a operácií, a so zreteľom na skutočnosť, že majú tiež cezhraničný rozmer a zaisťujú solidaritu; vnímať potenciálne prínosy nových ambicióznych projektov PESCO pre rozvoj spoločných európskych spôsobilostí v tejto oblasti, pričom sa nadviaže na prácu na predchádzajúcich projektoch, najmä na balík v oblasti nasaditeľných vojenských spôsobilostí na zmierňovanie následkov katastrof a európske zdravotnícke velenie;

ak) vyzvať Radu a zúčastňujúce sa členské štáty, aby sa zamerali na kybernetickú odolnosť a pripravili kolektívnu stratégiu a postupy na účel reakcie na kybernetické útoky prostredníctvom projektov PESCO s cieľom vytvoriť odolnejšie prostredie v členských štátoch;

al) vziať na vedomie pozíciu Parlamentu ku Konferencii o budúcnosti Európy, ktorá je vyjadrená v jeho uznesení z 15. januára 2020[8], a to, že bezpečnosť a úloha EÚ vo svete by mali byť súčasťou vopred vymedzených, ale nie konečných politických priorít, a uznať, že by to bola príležitosť zapojiť občanov do diskusie o posilnení PESCO ako spôsob dosiahnutia pokroku na ceste k autonómnej spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike pre našu Úniu.

2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.


21.9.2020

 

 

MENŠINOVÉ STANOVISKO

 

 

v súlade s článkom 55 ods. 4 rokovacieho poriadku

Özlem Demirel

 

V správe sa stálou štruktúrovanou spoluprácou presadzuje vytvorenie vojenskej únie a vyzýva sa na posilnenie operačnej pripravenosti vojenskej SBOP.  Ďalej sa v  nej podporuje posilňovanie priemyselnej a technologickej základne európskej obrany. V správe sa odmieta akékoľvek zníženie výdavkov na obranu, ale požaduje sa zvýšenie vojenského rozpočtu EÚ na obranné spôsobilosti, najmä rozsiahlym financovaním Európskeho obranného fondu (ERF) a vojenskej mobility.

Voči správe namietame, keďže:

 podporuje ďalšiu militarizáciu EÚ zameraním sa na posilnenie vojenského a operačného rozmeru SBOP;

 porušuje článok 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ, v ktorom sa zakazuje použitie rozpočtu EÚ na výdavky vyplývajúce z operácií s vojenskými alebo obrannými dôsledkami.

 podporuje vytvorenie európskeho vojensko-priemyselného komplexu posilnením priemyselnej a technologickej základne EÚ, okrem iného v rámci vojenských rozpočtov;

 vyzdvihuje spoluprácu medzi EÚ a NATO;

 

Požadujeme:

 ukončenie PESCO a všetkých vojenských a obranných programov EÚ, keďže ich aktiváciou/vytvorením a novým geostrategickým a agresívnejším prístupom EÚ sa zvyšuje nebezpečenstvo vojny;

 čisto civilný charakter EÚ pre udržateľnú bezpečnosť;

 prísny výklad článku 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ, ktorým sa zakazuje využívanie rozpočtu EÚ na vojenské alebo obranné operácie;

 radikálne odzbrojenie v rámci EÚ, ako aj na celosvetovej úrovni vrátane jadrového odzbrojenia;


 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE ÚSTAVNÉ VECI (2.9.2020)

pre Výbor pre zahraničné veci

k odporúčaniu Rade a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o vykonávaní a riadení stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO)

(2020/2080(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Esteban González Pons

 

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje, že PESCO významným spôsobom prispieva ku konvergencii činností členských štátov v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a predstavuje dôležitý krok smerom k dosiahnutiu cieľa spoločnej obrany;

2. víta záujem členských štátov o PESCO v nadväznosti na jej vytvorenie rozhodnutím Rady (SZBP) 2017/2315 z 11. decembra 2017, ako vyplýva z významného počtu projektov, ktoré doteraz v rámci PESCO zaviedla Rada; nabáda zúčastnené členské štáty, aby pokročili v tejto práci a zamerali sa na rýchle a účinné vykonávanie týchto projektov, pričom zabezpečia účasť všetkých členských štátov; pripomína však, že PESCO zahŕňa aj 20 povinných záväzkov, ktorým sa venovalo omnoho menej pozornosti;

3. víta inkluzívnosť PESCO, ktorá sa odráža vo vysokom počte členských štátov zapojených do jej projektov; zastáva názor, že PESCO by mala uprednostňovať mierne kritériá účasti a mala by byť otvorená aj pre menšie členské štáty a/alebo členské štáty s menším rozpočtom na obranu;

4. zdôrazňuje, že vytvorenie PESCO v rámci Lisabonskej zmluvy bolo myslené ako priekopnícky projekt členských štátov, ktoré sú ochotné spojiť zdroje a kapacity na dosiahnutie ambicióznych spoločných cieľov v oblasti bezpečnosti a obrany; považuje za potrebné, aby Únia postupne rozvíjala spoločný rámec, za ktorý bude zodpovedný podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) a v ktorom budú členské štáty samy preskúmavať svoje vlastné vnútroštátne obranné politiky, informovať sa o výsledkoch a združovať spravodajské informácie, čo bude prostriedkom na položenie základov skutočnej európskej obrany;

5. vyzýva Radu a členské štáty, aby pokračovali v posilňovaní súdržnosti medzi všetkými nástrojmi a iniciatívami v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) s cieľom dosiahnuť požadovanú úroveň účinnosti pri zabezpečovaní strategickej autonómie a ambície pri postupnom vymedzovaní spoločnej obrannej politiky Únie v súlade so Zmluvou o EÚ; domnieva sa, že PESCO potrebuje na riešenie súčasných hrozieb ambiciózne projekty v súčinnosti s postupom CARD, programom NIP a plánom CDP, a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zachovania primeranej úrovne financovania ERF a vojenskej mobility v kontexte rokovaní o VFR; poukazuje na potrebu vývoja systému skutočných vlastných zdrojov Únie ako prostriedku, ktorý umožní zosúladenie strategických cieľov Únie v oblasti obrany vďaka financovaniu programov a operácií v teréne, najmä projektov PESCO;

6. vyzýva Komisiu, aby pracovala na bielej knihe o obrane a bezpečnosti EÚ v záujme lepšieho zosúladenia špecifických cieľov projektov PESCO s aktualizovanou, ucelenou a komplexnou stratégiou EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam strategického preskúmania PESCO 2020 a podporuje takisto vytvorenie európskeho strategického kompasu na zlepšenie schopnosti koordinovať obranné iniciatívy členských štátov, ktoré prispievajú k plneniu spoločných cieľov Únie včasnejším a účinnejším spôsobom;

7. poznamenáva, že pandémia ochorenia COVID-19 poukázala na to, že Únia nemá dostatočné kompetencie, pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť; domnieva sa, že zároveň treba vytvoriť spoločnú obrannú stratégiu EÚ, aby bolo možné reagovať v prípade útoku na hranice a územia EÚ, a považuje PESCO za pozitívny krok smerom k tomuto cieľu;

8. v tejto súvislosti víta politické usmernenia Komisie týkajúce sa obrannej politiky, a najmä pokiaľ ide o potrebu odvážnych krokov vedúcich k skutočnej európskej obrannej únii a integrovaného a komplexného prístupu k bezpečnosti EÚ; dúfa, že vytvorenie nového Generálneho riaditeľstva Komisie pre obranný priemysel a vesmír bude slúžiť ako katalyzátor väčšej súdržnosti, spravodlivej spolupráce a integrovanej koordinácie pri vytváraní obranných spôsobilostí vo všetkých členských štátoch, ako aj posilnenia vojenskej infraštruktúry EÚ a zlepšenia účinnosti priemyslu a vnútorného trhu EÚ;

9. domnieva sa, že je potrebné zvýšiť skutočný prínos projektov PESCO k naplneniu ambícií EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany účinným zabezpečením toho, aby zúčastnené členské štáty posilnili svoju spoluprácu a koordináciu pri významnom a ambicióznom rozvoji spôsobilostí a aby medzi EÚ a NATO existoval súlad, pokiaľ ide o priority, posilnenú interoperabilitu a synergie;

10. uznáva rozhodujúcu úlohu, ktorú zohrávajú európske ozbrojené sily pri riešení výziev, ktoré prináša pandémia COVID-19, a to z hľadiska riadenia zdravotných núdzových situácií aj podpory civilných misií a operácií, a so zreteľom na skutočnosť, že majú tiež cezhraničný rozmer a zaisťujú solidaritu; zdôrazňuje potenciálne prínosy nových ambicióznych projektov PESCO pre rozvoj spoločných európskych spôsobilostí v tejto oblasti, pričom sa nadviaže na prácu na predchádzajúcich projektoch, najmä na balík v oblasti nasaditeľných vojenských spôsobilostí na zmierňovanie následkov katastrof a európske zdravotnícke velenie;

11. víta súčinnosť medzi jednotlivými nástrojmi EÚ v oblasti obrany a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť súdržnosť; zdôrazňuje, že osobitný bonus na projekty PESCO v rámci ERF by mohol mať pozitívny účinok, pretože by stimuloval spoluprácu pri rozvoji spôsobilostí;

12. vyzýva zúčastnené členské štáty, aby pokračovali v sprístupňovaní zdrojov pre projekty PESCO a zároveň zabezpečili skutočnú zodpovednosť za procesy koordinácie a združovania v rámci PESCO a záväzok k ich rozvíjaniu, najmä vzhľadom na to, že pre PESCO neexistuje žiaden účinný mechanizmus dodržiavania záväzkov; zdôrazňuje, že PESCO by mala poskytovať rámec, ktorý umožní ísť za hranice dvojstrannej spolupráce a podporí skutočné európske úsilie prostredníctvom zmysluplnej účasti viacerých členských štátov na spoločných projektoch;

13. zdôrazňuje význam malého počtu strategických projektov, najmä strategických podporných faktorov (velenie a kontrola, doprava, spravodajská služba); vyzýva Radu a sekretariát PESCO, aby v prípade projektov PESCO zvážili štruktúru zoskupení s cieľom zaručiť maximálnu mieru súčinnosti medzi jednotlivými projektmi;

14. vyzýva Radu, aby vymedzila prísne podmienky účasti tretích štátov na projektoch PESCO v súlade s článkom 9 rozhodnutia Rady (SZBP) 2017/2315; domnieva sa, že takáto účasť by nemala spôsobiť, že sa PESCO odchýli od svojich základných cieľov ako nástroj SBOP EÚ, a že by sa mali dodržiavať povinnosti vyplývajúce zo Severoatlantickej zmluvy;

15. upozorňuje však na riziká zahraničného zasahovania do bezpečnosti a obrany Únie, ktoré má často podobu kybernetických útokov alebo iných druhov hybridnej vojny; navrhuje, aby novo zriadený osobitný výbor Parlamentu pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii spolupracoval s Komisiou a Radou pri analýze toho, ako by projekty PESCO mohli posilniť odolnosť Únie voči týmto druhom hrozieb;

16. vyjadruje presvedčenie, že zapojenie Spojeného kráľovstva do projektov PESCO, ak by bolo k takejto účasti prizvané a bola zabezpečená účinná reciprocita, by bolo v strategickom záujme Únie; vyjadruje nádej, že rokovania medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom o ich budúcom vzťahu budú zahŕňať aj oblasť obrany v súlade s politickým vyhlásením, v ktorom je stanovený rámec budúcich vzťahov medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom;

17. zdôrazňuje, že Parlament by mal zohrávať poprednú úlohu pri kontrole a dohľade nad vykonávaním a hodnotením SBOP; očakáva v tejto súvislosti, že PK/VP bude Parlament plne informovať a konzultovať s ním v kontexte súčasného strategického preskúmania prvej fázy PESCO, ktorá sa skončí v roku 2020; pripomína, že zvýšenie obrannej spolupráce medzi členskými štátmi na úrovni EÚ by malo ísť ruka v ruke s posilnením kontrolných právomocí Parlamentu;

18. vyzýva Radu a zúčastňujúce sa členské štáty, aby sa zamerali na kybernetickú odolnosť a pripravili kolektívnu stratégiu a postupy na účel reakcie na kybernetické útoky prostredníctvom projektov PESCO s cieľom vytvoriť odolnejšie prostredie v členských štátoch;

19. pripomína pozíciu Parlamentu ku Konferencii o budúcnosti Európy, ktorá je vyjadrená v jeho uznesení z 15. januára 2020[9], a to, že bezpečnosť a úloha EÚ vo svete by mali byť súčasťou vopred vymedzených, ale nie konečných politických priorít, a opakuje, že by to bola príležitosť zapojiť občanov do diskusie o posilnení PESCO ako spôsob dosiahnutia pokroku na ceste k autonómnej spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike pre našu Úniu.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

1.9.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

18

7

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Gabriele Bischoff, Damian Boeselager, Fabio Massimo Castaldo, Włodzimierz Cimoszewicz, Gwendoline Delbos-Corfield, Daniel Freund, Charles Goerens, Esteban González Pons, Brice Hortefeux, Laura Huhtasaari, Giuliano Pisapia, Paulo Rangel, Antonio Maria Rinaldi, Domènec Ruiz Devesa, Jacek Saryusz-Wolski, Helmut Scholz, Pedro Silva Pereira, Antonio Tajani, László Trócsányi, Mihai Tudose, Loránt Vincze, Rainer Wieland

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gilles Boyer, Jorge Buxadé Villalba, Cristian Ghinea, Maite Pagazaurtundúa, Nikolaj Villumsen

 

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

 

18

+

NI

Fabio Massimo Castaldo

PPE

Esteban González Pons, Brice Hortefeux, Paulo Rangel, Antonio Tajani, László Trócsányi, Loránt Vincze, Rainer Wieland

RENEW

Gilles Boyer, Cristian Ghinea, Charles Goerens, Maite Pagazaurtundúa

S&D

Gabriele Bischoff, Włodzimierz Cimoszewicz, Giuliano Pisapia, Domènec Ruiz Devesa, Pedro Silva Pereira, Mihai Tudose

 

 

 

7

-

ECR

Jorge Buxadé Villalba, Jacek Saryusz Wolski

GUE/NGL

Helmut Scholz, Nikolaj Villumsen

ID

Gerolf Annemans, Laura Huhtasaari, Antonio Maria Rinaldi

 

 

 

3

0

VERTS/ALE

Damian Boeselager, Gwendoline Delbos Corfield, Daniel Freund

 

 


 

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia

21.9.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

48

11

9

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alviina Alametsä, Alexander Alexandrov Yordanov, Maria Arena, Petras Auštrevičius, Traian Băsescu, Anna Bonfrisco, Reinhard Bütikofer, Fabio Massimo Castaldo, Włodzimierz Cimoszewicz, Katalin Cseh, Tanja Fajon, Anna Fotyga, Michael Gahler, Kinga Gál, Sunčana Glavak, Raphaël Glucksmann, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Márton Gyöngyösi, Sandra Kalniete, Dietmar Köster, Andrius Kubilius, Ilhan Kyuchyuk, David Lega, Miriam Lexmann, Nathalie Loiseau, Antonio López-Istúriz White, Lukas Mandl, Thierry Mariani, David McAllister, Vangelis Meimarakis, Sven Mikser, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Gheorghe-Vlad Nistor, Urmas Paet, Demetris Papadakis, Kostas Papadakis, Tonino Picula, Manu Pineda, Kati Piri, Giuliano Pisapia, Jérôme Rivière, María Soraya Rodríguez Ramos, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Andreas Schieder, Radosław Sikorski, Jordi Solé, Sergei Stanishev, Tineke Strik, Hermann Tertsch, Harald Vilimsky, Idoia Villanueva Ruiz, Viola Von Cramon-Taubadel, Thomas Waitz, Charlie Weimers, Isabel Wiseler-Lima, Salima Yenbou, Željana Zovko

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Özlem Demirel, Angel Dzhambazki, Assita Kanko, Arba Kokalari, Dragoş Tudorache, Mick Wallace, Elena Yoncheva, Marco Zanni

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

48

+

EPP

Alexander Alexandrov Yordanov, Traian Băsescu, Michael Gahler, Kinga Gál, Sunčana Glavak, Sandra Kalniete, Arba Kokalari, Andrius Kubilius, David Lega, Miriam Lexmann, Antonio López-Istúriz White, Lukas Mandl, David McAllister, Vangelis Meimarakis, Francisco José Millán Mon, Gheorghe-Vlad Nistor, Radosław Sikorski, Isabel Wiseler-Lima, Željana Zovko

S&D

Maria Arena, Włodzimierz Cimoszewicz, Tanja Fajon, Raphaël Glucksmann, Sven Mikser, Demetris Papakadis, Tonino Picula, Kati Piri, Giuliano Pisapia, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Andreas Schieder, Sergei Stanishev. Elena Yoncheva

RENEW

Petras Auštrevičius, Katalin Cseh, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Ilhan Kyuchyuk, Nathalie Loiseau, Javier Nart, Urmas Paet, María Soraya Rodríguez Ramos, Ioan-DragosTudorache

ECR

Angel Dzhambazki, Anna Fotyga, Assita Kanko

NI

Fabio Massimo Castaldo, Márton Gyöngyösi

 

11

-

S&D

Dietmar Köster

ID

Thierry Mariani, Jérôme Rivière, Harald Vilimsky

ECR

Hermann Tertsch, Charlie Weimers

GUE

Özlem Demirel, Manu Pineda, Idoia Villanueva Ruiz, Mick Wallace

NI

Kostas Papadakis

 

9

0

ID

Anna Bonfrisco, Marco Zanni

VERTS

Alviina Alametsä, Reinhard Bütikofer, Jordi Solé, Tineke Strik, Viola Von Cramon-Taubadel, Thomas Waitz, Salima Yenbou

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

Posledná úprava: 13. októbra 2020
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia