Postup : 2019/2201(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0166/2020

Predkladané texty :

A9-0166/2020

Rozpravy :

PV 19/10/2020 - 22
CRE 19/10/2020 - 22

Hlasovanie :

PV 20/10/2020 - 8
PV 20/10/2020 - 21

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0279

<Date>{28/09/2020}28.9.2020</Date>
<NoDocSe>A9-0166/2020</NoDocSe>
PDF 247kWORD 92k

<TitreType>SPRÁVA</TitreType>

<Titre>o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Moldavskou republikou</Titre>

<DocRef>(2019/2201(INI))</DocRef>


<Commission>{AFET}Výbor pre zahraničné veci</Commission>

Spravodajca: <Depute>Dragoş Tudorache</Depute>

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ
 NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO VÝBORU PRE MEDZINÁRODNÝ OBCHOD
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ

Demokracia vytvára prosperitu, ktorá ju podporuje. Občania demokratických krajín môžu využívať účinky prosperity, pretože ich krajiny majú ľudské práva a slobodu prejavu v centre pozornosti spoločnosti. Pri rokovaní o Moldavskej republike, jednej z najchudobnejších krajín v Európe podľa správ Svetovej banky, krajiny, v ktorej v posledných desiatich rokoch mali ukazovatele demokracie a korupcie skôr negatívny vývoj, je nevyhnutné pozrieť sa na túto realitu priamo a bez sprostredkovania.

Nemali by sme budovať negatívne vnímanie Moldavskej republiky len na základe týchto ukazovateľov. Namiesto toho by sme si mali byť vedomí ťažkostí, ktorým táto krajina musela čeliť, a podporovať jej občanov v ich ambícii prekonať nešťastnú situáciu vo svojej krajine. Sme úniou štátov, ktorú pomaly, ale iste začíname nazývať Európou. Keďže veľmi dobre vieme, čo táto uzavretosť a politická štruktúra z historického a emocionálneho hľadiska znamenali pre občanov našich krajín, je dobré mať na pamäti, že Európa je v skutočnosti ešte viac ako politická štruktúra, ku ktorej každý z nás prispieva. Časti východnej Európy alebo západného Balkánu sú rovnako európske ako ktorákoľvek z našich krajín; jediný rozdiel spočíva v tom, že v minulosti absolvovali inú cestu, a to v dôsledku nešťastných historických udalostí. Nemôžeme ignorovať politické rozhodnutia včerajška – tie, ktoré tento kontinent rozdelili.

Našou politickou povinnosťou je zabezpečiť, aby všetci európski občania mali rovnaké politické, sociálne a hospodárske práva. Cez túto perspektívu by sme mali vidieť Moldavskú republiku a jej výsledky v rámci dohody o pridružení s Európskou úniou. Mali by sme sankcionovať akékoľvek odchýlky od demokratických zásad, signalizovať akékoľvek porušenie dvojstranných dohôd a navrhnúť správny postup na zabránenie tomu, aby došlo k akémukoľvek spätnému kroku. Bez ohľadu na to, čo spoločne rozhodneme, je potrebné rešpektovať základný aspekt tohto procesu: občania Moldavskej republiky sú európskymi občanmi, na ktorých blahobyt musíme myslieť na prvom mieste. Politici prichádzajú a odchádzajú, ale občania zostávajú.

Moldavská republika je aj naďalej nepredvídateľným štátom. Jej občania vzhliadajú na Európsku úniu, ale jej politická trieda nie je schopná zabezpečiť politickú stabilitu a spoľahlivé vedenie. Moldavskí politici si pod zámienkou deklaratívnej neutrality postupne vyberajú politiky, prostredníctvom ktorých v závislosti od svojich osobných záujmov uprednostňujú buď Brusel, alebo Moskvu. Roztrieštená a mimoriadne búrlivá politická scéna bráni národnému konsenzu o budúcnosti Moldavskej republiky. V tejto súvislosti je jedinou istotou, že situácia je stále problémová a nepredvídateľná, a to s rozpornými vyhláseniami, nejednoznačným jazykom a rozhodnutiami, ktoré nie vždy zodpovedajú najlepším záujmom občanov Moldavska. Moldavská republika, Ukrajina a Gruzínsko v spoločnom vyhlásení z decembra 2019 uviedli, že budú vyvíjať vytrvalé úsilie o to, aby sa stali členmi Európskej únie. O niekoľko mesiacov neskôr prezident a predseda vlády Moldavska vyjadrili skepticizmus v súvislosti s tým, že táto krajina sa stane členom Európskej únie alebo Eurázijskej únie. Toto bola nešťastné vyhlásenie a pripomienka v rozpore so smerovaním, ku ktorému sa krajina zaviazala napriek tomu, že v období medzi týmito dvoma vyhláseniami nedošlo k žiadnej zmene vlády ani k prezidentským voľbám. Môžeme presne citovať prezidenta Igora Dodona: „Nedomnievam sa, že v nasledujúcich 10 – 15 rokoch budeme členským štátom EÚ. Ani Eurázijskej únie. Prečo potrebujeme dohodu o pridružení s EÚ? Na to, aby sme uskutočnili reformy a zvýšili kvalitu nášho života, musíme túto podporu využiť. EÚ má svoje problémy“. Toto vyhlásenie je relevantné: ukazuje, že Európska únia a jej zásady sa nie vždy stretávajú s uznaním zo strany politického vedenia Moldavska, hoci moldavskí politici plne chápu ekonomické výhody užších väzieb s EÚ.

Tento postoj však nie je záväzkom voči hodnotám; ide len o obchod a o nič viac. Východné partnerstvo a dohoda o pridružení sú založené na zásadách Európskej únie, na záväzku k demokratickým hodnotám a na presvedčení, že európski občania majú práva a základné slobody bez ohľadu na to, či ich krajina je alebo nie je súčasťou EÚ.

Nedostatočná dôvera politickej triedy v európske smerovanie, nestabilná oddanosť európskym hodnotám zo strany niektorých politikov a balansovanie medzi Západom a Východom majú zjavný negatívny vplyv na vývoj krajiny. Moldavskej republike sa podarilo získať len časť makrofinančnej pomoci Európskej únie. Podmienky dohody podpísanej oboma stranami boli len čiastočne splnené. Hlavné kapitoly týkajúce sa dodržiavania ľudských práv, právneho štátu a regulácie politického zasahovania do justičného systému, občianskej spoločnosti alebo slobody prejavu sa rozvinuli len v minimálnej miere. Z politického hľadiska určitá časť politickej triedy Moldavska vždy uprednostňovala zachovanie škodlivého súčasného stavu namiesto zapojenia sa do konzistentných a štrukturálnych reforiem. Potreba rozhodných zásahov a realizácie reforiem je čoraz väčšia.

Od zriadenia Východného partnerstva do konca roka 2018 Moldavská republika získala v rámci spoločne dohodnutých projektov z Bruselu viac ako miliardu eur. Zo štatistík vyplýva, že moldavskí občania spájajú Európsku úniu a Východné partnerstvo s hospodárskou prosperitou (83 %), ľudskými právami (79 %) a so slobodou prejavu (78 %). V týchto údajoch nič neprekvapuje, pretože odrážajú hospodársku a sociálnu realitu. Viac ako 70 % vývozu Moldavska smeruje do krajín Európskej únie. Hospodárske ťažkosti spôsobené ruským embargom boli v krátkom čase prekonané vďaka hospodárskym výmenám s európskymi krajinami. Viac ako milión moldavských občanov žije a pracuje medzi hranicami EÚ.

Napriek tomu stále existuje rovnaký znepokojivý nesúlad medzi týmito číslami a politickým správaním. Naše rozhodnutia by zvyčajne mali vychádzať z politickej reality a mali by sa odrážať v hospodárskych opatreniach prispôsobených danému politickému správaniu. Možnosť nápravy politických excesov alebo ich ignorovania z ekonomických dôvodov je neudržateľná. Nastal však čas rozhodnúť sa, že budeme chrániť to, čo sme vybudovali, a dôsledne preskúmať politickú realitu, aká je v skutočnosti, a to v záujme ochrany občanov Moldavska pred politickými štruktúrami ich krajiny. Príliš často trpia obyčajní ľudia, pretože politici, ktorí ich zastupujú, si neplnia svoje povinnosti. V Moldavskej republike sú milióny ľudí, teda Európanov, ktorí sa nachádzajú mimo hraníc Európskej únie, ktorí sú zle zastúpení svojimi politikmi. Musíme nasmerovať naše politické a hospodárske úsilie smerom k nim, aby sme mohli zároveň čo najdrastickejšie sankcionovať každú politickú chybu, ktorá ohrozuje moldavských občanov a odkláňa krajinu od jej európskeho smerovania.

Európsky parlament je správnym miestom na nastolenie nového politického smerovania pre Moldavskú republiku. Má mandát občanov a reprezentatívnosť demokratického hlasovania. Teraz je správny čas na to, aby sme mohli plniť našu úlohu zástupcov európskych občanov a chrániť ich záujmy, aj keď historické hranice ešte stále oddeľujú niektorých európskych občanov od iných. Skôr či neskôr budú títo občania patriť do zjednotenej Európy. Dovtedy musíme dohliadať nad vývojom demokratických procesov a štrukturálnych reforiem bez toho, aby sme zabúdali na našu povinnosť voči všetkým európskym občanom, či už sú z členských krajín, alebo nie, a to aj vtedy, keď na ňu politici, ktorí sú pri moci, zabúdajú.

Vážení kolegovia, dovoľujem si Vás požiadať, aby ste občanom Moldavska poskytli príležitosť dosiahnuť ich skutočný potenciál a nádej v lepšiu budúcnosť v zjednotenej Európe.

 


 

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Moldavskou republikou

(2019/2201(INI))

Európsky parlament,

 so zreteľom na článok 8 a na hlavu V, najmä na články 21, 22, 36 a 37 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), ako aj na piatu časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

 so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Moldavskou republikou na strane druhej, ktorá zahŕňa prehĺbenú a komplexnú zónu voľného obchodu (DCFTA) a ktorá nadobudla platnosť v celom rozsahu 1. júla 2016,

 so zreteľom na zavedenie bezvízového režimu pre občanov Moldavskej republiky v marci 2014 v dôsledku zmien nariadenia Rady (ES) č. 539/2001, ktoré uskutočnili Európsky parlament a Rada,

 so zreteľom na podpísanie memoranda o porozumení, dohody o mechanizme pôžičiek a dohody o grante o mikrofinančnej pomoci v hodnote 100 miliónov EUR na obdobie 2017 – 2018 v novembri 2017,

 so zreteľom na moldavský národný akčný plán o vykonávaní dohody o pridružení medzi Moldavskou republikou a Európskou úniou (NAPIAA) na roky 2017 – 2019,

 so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia týkajúce sa Moldavskej republiky, najmä na predchádzajúce uznesenie o vykonávaní dohody o pridružení medzi Moldavskom a EÚ zo 14. novembra 2018[1], uznesenie z 5. júla 2018 o politickej kríze v Moldavsku po vyhlásení volieb starostu mesta Kišiňov za neplatné[2], uznesenie z 15. novembra 2017 o Východnom partnerstve v rámci príprav na samit v novembri 2017[3], uznesenie zo 4. júla 2017 o poskytnutí makrofinančnej pomoci Moldavskej republike[4] a uznesenie z 21. januára 2016 o dohodách o pridružení/prehĺbených a komplexných zónach voľného obchodu s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou[5],

 so zreteľom na rozhodnutie EÚ z júla 2018 zmraziť vyplatenie prvej splátky makrofinančnej pomoci v nadväznosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu o voľbe starostu v Kišiňove a na jej rozhodnutie z novembra 2018 znížiť svoju finančnú pomoc v nadväznosti na obavy týkajúce sa právneho štátu a úpadku demokracie v krajine,

 so zreteľom na následné rozhodnutie EÚ z júla 2019 obnoviť vyplácanie rozpočtovej podpory vzhľadom na záväzok Moldavskej republiky reformovať justičný systém,

 so zreteľom na rozhodnutie EÚ z októbra 2019 o vyplatení prvej splátky makrofinančnej pomoci v hodnote 30 miliónov EUR v dôsledku vykonávania kľúčových reforiem zameraných na zlepšenie demokratických noriem a ochranu právneho štátu,

 so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) o správe o vykonávaní dohody o pridružení s Moldavskou republikou z 11. septembra 2019,

 so zreteľom na výsledok piateho zasadnutia Rady pre pridruženie medzi EÚ a Moldavskou republikou z 30. septembra 2019,

 so zreteľom na spoločné vyhlásenia zo samitov Východného partnerstva (najnovšie vyhlásenie z 24. novembra 2017 v Bruseli),

 so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Moldavskej republike z 26. februára 2018,

 so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) č. 2308 z 3. októbra 2019 o fungovaní demokratických inštitúcií v Moldavskej republike,

 so zreteľom na Index vnímania korupcie vypracovaný organizáciou Transparency International v roku 2019, v ktorom sa Moldavská republika umiestnila na 120. mieste zo 180 posudzovaných krajín a území (pričom prvé miesto je najlepším umiestnením), kým v Indexe vnímania korupcie organizácie Transparency International v roku 2018 bola Moldavská republika na 117. mieste,

 so zreteľom na index demokracie zostavený útvarom Economist Intelligence Unit v roku 2019, ktorý Moldavskú republiku klasifikuje ako „hybridný režim“,

 so zreteľom na správu organizácie Freedom House z roku 2020 s názvom Freedom in the World (Sloboda vo svete), v ktorej sa Moldavská republika hodnotí ako „čiastočne slobodná“, a jej správu z roku 2020 s názvom Nations in Transit (Národy v tranzite), v ktorej sa Moldavská republika hodnotí ako „prechodný alebo hybridný režim“,

 so zreteľom na moldavský národný akčný plán pre vykonávanie dohody o pridružení medzi EÚ a Moldavskom, národný akčný plán pre ľudské práva na roky 2018 – 2022, národnú stratégiu na predchádzanie násiliu na ženách a domácemu násiliu a boj proti nemu na roky 2018 – 2023, v ktorej sa výslovne uvádza ratifikácia Istanbulského dohovoru,

 so zreteľom na analýzy a odporúčania vydané Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), najmä z 8. marca 2018 s názvom Young Moldova: Problems, Values and Aspirations (Mladí ľudia v Moldavsku: Problémy, hodnoty a ambície) a z 20. apríla 2018 s názvom Youth Well-being Policy Review of Moldova (Preskúmanie politiky dobrých životných podmienok mladých ľudí v Moldavsku),

 so zreteľom na stanoviská a odporúčania Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ODIHR) a Benátskej komisie Rady Európy, najmä z 15. marca 2018 o volebnej reforme v Moldavsku, z 24. júna 2019 o ústavnej situácii s osobitným odkazom na možnosť rozpustenia parlamentu a zo 14. októbra 2019 o návrhu zákona o reforme Najvyššieho súdu a prokuratúry,

 so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie z 18. marca 2020 s názvom Politika Východného partnerstva po roku 2020: Posilnenie odolnosti – Východné partnerstvo, ktoré prináša výsledky pre všetkých,

 so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2020 o politike Východného partnerstva po roku 2020,

 so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 8. apríla 2020 o globálnej reakcii EÚ na COVID-19 a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/701 z 25. mája 2020 o poskytnutí makrofinančnej pomoci partnerom zapojeným do procesu rozširovania a partnerom európskeho susedstva v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19,

 so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Tretia správa v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti a na priložený pracovný dokument útvarov Komisie, ktoré boli uverejnené 10. júla 2020,

 so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k Východnému partnerstvu pred samitom v júni 2020,

- so zreteľom na odporúčania a činnosť Parlamentného výboru pre pridruženie EÚ – Moldavsko, Parlamentného zhromaždenia Euronest, fóra občianskej spoločnosti Východného partnerstva, platformy občianskej spoločnosti EÚ – Moldavsko a ďalších zástupcov občianskej spoločnosti v Moldavskej republike,

 so zreteľom na stanovisko a odporúčania prijaté pri príležitosti siedmej schôdze Parlamentného výboru pre pridruženie EÚ – Moldavsko, ktorá sa konala 18. – 19. decembra 2019 v Štrasburgu,

 so zreteľom na závery volebnej pozorovateľskej misie Európskeho parlamentu v parlamentných voľbách Moldavskej republiky z 24. februára 2019, ktoré boli začlenené do medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie vedenej OBSE/ODIHR,

 so zreteľom na balík opatrení v oblasti hospodárskej pomoci, ktorý Komisia prijala 29. marca 2020 s cieľom pomôcť Moldavskej republike a ďalším krajinám v boji proti pandémii COVID-19 a ktorý zahŕňal presmerovanie existujúcich nástrojov na zmiernenie sociálno-ekonomického vplyvu krízy,

 so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj článok 1 ods. 1 písm. e) a prílohu 3 rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe udelenia súhlasu s vypracovaním iniciatívnych správ,

 so zreteľom na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod,

 so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0166/2020),

A. keďže prostredníctvom dohody o pridružení/DCFTA sa EÚ a Moldavská republika zaviazali podporovať politické pridruženie a dosiahnuť hospodársku integráciu a Moldavská republika sa zaviazala začleniť acquis EÚ do svojich vlastných právnych predpisov a postupov vo veľkom počte oblastí; keďže v záujme podpory tohto úsilia sa Únia zaviazala poskytnúť Moldavskej republike značnú finančnú a rozpočtovú pomoc pod podmienkou, že sa budú rešpektovať základné európske hodnoty a zásady, ako je právny štát, ľudské a demokratické práva, a že sa zaručí boj proti korupcii, organizovanej trestnej činnosti, praniu špinavých peňazí, oligarchickým štruktúram a nepotizmu; keďže v závažných prípadoch nesplnenia týchto podmienok možno spoluprácu zastaviť;

B. keďže Parlament a Rada prijali 13. septembra 2017 rozhodnutie o poskytnutí makrofinančnej pomoci Moldavskej republike v hodnote 100 miliónov EUR v súvislosti s programom MMF na podporu hospodárskych a finančných reforiem krajiny;

C. keďže EÚ opakovane vyjadrila obavy v súvislosti s právnym štátom, nedostatočným pokrokom pri stíhaní osôb zodpovedných za bankový podvod odhalený v roku 2014 a pokračujúcim porušovaním ľudských práv;

D. keďže index vnímania korupcie vypracovaný organizáciou Transparency International v roku 2018 a správy organizácie Freedom House z roku 2020 jasne ukazujú mierny pokrok v Moldavskej republike v posledných rokoch, zatiaľ čo celkový trend týchto indexov, ako aj index demokracie poukazujú na zhoršujúci sa dlhodobý trend v oblasti demokracie, korupcie, politických práv a občianskych slobôd v Moldavskej republike;

E. keďže napriek zmenám vo vláde sú moldavské štátne inštitúcie naďalej slabé a Moldavská republika ešte stále bojuje s problémom ovládnutia štátu, pretože koncentrácia moci a kontrola nad všetkými dôležitými sektormi a inštitúciami na najvyššej úrovni vlády sa výrazne neznížili;

F. keďže v dôsledku závažného porušovania zásad právneho štátu a demokratického procesu EÚ v roku 2018 pozastavila vyplácanie posledných dvoch splátok v rámci programu rozpočtovej podpory pre reformy sektora spravodlivosti;

G. keďže Európsky súd pre ľudské práva (vo veci Ozdil a ďalší/Moldavská republika) 11. júna 2019 konštatoval, že Moldavská republika porušila právo na slobodu, bezpečnosť, súkromie a rodinný život, keď v septembri 2018 jej spravodajská a bezpečnostná služba zadržala a násilne vrátila do Turecka päť tureckých občanov, ktorí žiadali o azyl; keďže toto skryté vydanie je len jedným z príkladov systematického násilného a nedobrovoľného miznutia tureckých štátnych príslušníkov v desiatkach krajín na celom svete, ich nezákonného zadržiavania a deportácie do Turecka;

H. keďže po vytvorení vlády v júni 2019, ktorá sa s programom zameraným na reformu súdnictva zaviazala uskutočniť ambiciózne reformy, Komisia vyplatila prvú splátku makrofinančnej pomoci a obnovila platby pre programy sektorovej rozpočtovej podpory, pričom vyhlásila, že bude naďalej uplatňovať prísnu podmienenosť; keďže Komisia 10. júla 2020 schválila vyplatenie druhej a zároveň poslednej splátky vo výške 30 miliónov EUR zo svojho programu makrofinančnej pomoci;

I. keďže však Moldavská republika nemala prístup k zvyšku finančných prostriedkov dostupných v rámci tohto programu, ktorý sa skončil v júli 2020; keďže táto pomoc zostáva podmienená vykonávaním už dohodnutých reforiem, najmä reforiem zameraných na posilnenie právneho štátu a demokratických noriem a na dosiahnutie hmatateľných výsledkov pre občanov;

J. keďže v novembri 2019 moldavský parlament prijal návrh na vyslovenie nedôvery vláde vytvorenej v júni 2019 a bola zostavená menšinová vláda a následne nová koaličná vláda; keďže zástupcovia inštitúcií Únie vyjadrili znepokojenie nad spôsobom, akým bola bývalá vláda nahradená, a nad reformným procesom, ktorý Moldavská republika začala v rámci dohody o pridružení/DCFTA;

K. keďže väčšina novej koaličnej vlády v parlamente Moldavskej republiky sa neustále zmenšuje, pretože poslanci z vládnucej aliancie odchádzajú; keďže na jeseň sa budú v Moldavskej republike konať prezidentské voľby a v súčasnosti táto krajina prežíva obdobie vážnej politickej nestability; keďže prezident Igor Dodon zdôraznil, že parlament treba rozpustiť a čo najskôr sa musia uskutočniť predčasné voľby; keďže ústavný súd Moldavskej republiky 7. júla 2020 rozhodol, že predčasné voľby sa môžu uskutočniť až po prezidentských voľbách;

L. keďže ruská a moldavská vláda podpísali 17. apríla 2020 dohodu o pôžičke vo výške 200 miliónov EUR, ktorú Ruská federácia poskytne Moldavskej republike s preferenčnou úrokovou sadzbou 2 %, ako sa dohodli prezidenti oboch krajín; keďže táto dohoda bola ratifikovaná 23. apríla a v rovnaký deň po podaní odvolania členmi parlamentnej opozície ústavný súd Moldavskej republiky pozastavil platnosť ratifikačného zákona vzťahujúceho sa na pôžičku, kým nepreskúma jej zlučiteľnosť s ústavou; keďže predseda ústavného súdu 6. mája podal správu o tom, že moldavské orgány vyvíjajú tlak na ústavný súd, ako aj o pokusoch o diskreditáciu jeho sudcov; keďže 7. mája 2020 ústavný súd vyhlásil dohodu o pôžičke za protiústavnú; keďže v súčasnosti sa rokuje o novej dohode o pôžičke s Ruskou federáciou;

M. keďže pandémia ochorenia COVID-19 ukázala rastúcu potrebu koordinácie pri riešení spoločných hrozieb medzi Úniou a susednými krajinami; keďže Únia reagovala na túto potrebu okrem iných nástrojov poskytnutím balíka finančnej pomoci svojim susedom;

N. keďže počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 je mimoriadne dôležitá solidarita s krajinami Východného partnerstva a Únia poskytla značnú podporu na riešenie dôsledkov pandémie v regióne; keďže v tejto súvislosti Moldavská republika využije 87 miliónov EUR v rámci presmerovaného bilaterálneho financovania;

O. keďže EÚ poskytuje Moldavskej republike aj ďalšie pôžičky v rámci makrofinančnej pomoci vo výške 100 miliónov EUR ako súčasť rozhodnutia poskytnúť makrofinančnú pomoc desiatim partnerským krajinám v susedstve s cieľom pomôcť im obmedziť hospodárske dôsledky pandémie koronavírusu; keďže prvá splátka výnimočného balíka makrofinančnej pomoci sa vyplatí čo najskôr, vzhľadom na to, že bolo ratifikované memorandum o porozumení s Moldavskou republikou; keďže na získanie druhej splátky, ktorá sa má vyplatiť do jedného roka od podpísania memoranda o porozumení, bude musieť krajina dodržať určité podmienky; keďže dôležitou podmienkou na poskytnutie tejto makrofinančnej pomoci je, že krajina rešpektuje účinné demokratické mechanizmy vrátane parlamentných systémov s viacerými stranami, zásady právneho štátu a zaručí dodržiavanie ľudských práv; keďže uzavretie memoranda o porozumení treba privítať a malo by sa zaručiť plnenie prijatých záväzkov;

P. keďže Moldavská republika prijala medzinárodné a vnútroštátne záväzky na podporu rodovej rovnosti a posilnenie postavenia žien; keďže krajina prijala opatrenia na podporu zastúpenia žien v politike, a to aj prostredníctvom prijatia povinnej 40 % kvóty pre zastúpenie žien na volebných zoznamoch politických strán; keďže je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na dosiahnutie cieľov národnej stratégie rodovej rovnosti na roky 2017 – 2021 vrátane primeraného financovania a silnejších mechanizmov vykonávania;

Q. keďže napriek celému hospodárskemu pokroku bol sociálny vplyv finančnej pomoci a reformného úsilia skôr zanedbateľný; keďže Moldavská republika zostáva jednou z najchudobnejších krajín v Európe, ktorá čelí nepriaznivej sociálnej situácii s opustenými dedinami a extrémnou chudobou; keďže v roku 2018 bolo v Moldavskej republike 38,5 % pracovníkov zamestnaných neoficiálne bez prístupu k akejkoľvek forme sociálnej ochrany;

R. keďže od roku 1989 sa počet obyvateľov Moldavskej republiky zmenšil takmer o tretinu; keďže z hľadiska demografických zmien ide o najhoršie čísla v celej Európe; keďže moldavskí občania opúšťajú svoju krajinu pre vyššiu mzdu, lepšie vzdelávanie a možnosti; keďže tento vývoj má hlboké a dlhodobé politické, hospodárske a sociálne dôsledky; keďže Moldavská republika čelí nedostatku pracovnej sily a nedostatku odborníkov, ako sú zdravotné sestry a lekári; keďže starší ľudia, z ktorých veľká časť závisí od remitencií, sú v Moldavskej republike najzraniteľnejšími osobami a najviac im hrozí chudoba;

S. keďže riešenie problémov Moldavskej republiky môže byť zabezpečené zo zahraničia a je potrebné posilniť zodpovednosť Moldavčanov s cieľom čeliť výzvam krajiny; keďže je naďalej dôležité riešiť hlavné výzvy, ako je boj proti korupcii a oligarchickým štruktúram, dodržiavanie demokratických noriem a potreba nájsť riešenia pre mnohostranné sociálne problémy, zabezpečiť pluralitu médií a bojovať proti chudobe a emigrácii;

Spoločné hodnoty a všeobecné zásady

1. pripomína, že spoločné hodnoty, na ktorých sa zakladá Únia, konkrétne demokracia, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd a právny štát, takisto predstavujú podstatu politického pridruženia a hospodárskej integrácie medzi Úniou a Moldavskou republikou; opätovne potvrdzuje záväzok Únie podporovať európsku cestu Moldavskej republiky prostredníctvom politického pridruženia, hospodárskej integrácie a príslušných reforiem; poznamenáva, že dohoda o pridružení/DCFTA má naďalej prvoradý význam pre rozvoj Moldavskej republiky, najmä v súčasnej výnimočnej situácii, a oceňuje trvalú angažovanosť moldavskej spoločnosti a orgánov v tomto procese; pripomína však, že sa musí dosiahnuť ďalší pokrok v jej vykonávaní s cieľom plne využiť jej potenciál a výhody, najmä so zameraním na nezávislosť štátnych inštitúcií, ich odolnosť voči vplyvu zo strany oligarchov, boj proti korupcii, justíciu, posilňovanie právneho štátu a zlepšovanie životných podmienok občanov; zdôrazňuje, že dohoda o pridružení/DCFTA bola hlavným prostriedkom presadzovania a podpory procesu štrukturálnych reforiem, demokracie a právneho štátu;

2. víta všetky zámery smerom k užšej integrácii s Úniou v oblasti politiky, ľudských práv a hospodárstva v súlade so zásadou diferenciácie a na základe výkonnosti, výsledkov a ambícií orgánov a spoločnosti Moldavskej republiky;

3. berie na vedomie závery konzultácií MMF podľa článku IV z marca 2020 a šieste a záverečné preskúmanie hospodárskej výkonnosti Moldavskej republiky radou MMF v rámci opatrení rozšíreného úverového nástroja a rozšíreného fondu, s osobitným zreteľom na obnovu moldavského bankového systému a posilnenie správy finančného sektora;

4. víta vyplatenie druhej splátky makrofinančnej pomoci Únie; berie na vedomie reformné úsilie Moldavskej republiky vrátane boja proti korupcii, posilnenia rámca boja proti praniu špinavých peňazí, prijatia nového zákona o činnostiach mimovládnych organizácií a konštatuje, že Moldavská republika sa pripojila k programu partnerského preskúmania OECD v oblasti boja proti korupcii (Istanbulský akčný plán);

5. zastáva názor, že po vyplatení druhej splátky z programu makrofinančnej pomoci EÚ na roky 2017 – 2020 by moldavské orgány mali prijať opatrenia na splnenie príslušných podmienok v oblastiach týkajúcich sa posilnenia rámca na boj proti praniu špinavých peňazí, v súvislosti s ktorým by mali priniesť hmatateľné a trvalé výsledky, ako aj posilnenia nezávislosti národnej banky;

6. vyzýva moldavskú vládu a EÚ, aby spolupracovali s cieľom prekonať negatívny dosah krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na sociálny a hospodársky rozvoj;

7. víta výsledok rokovaní o memorande o porozumení v súvislosti s novým výnimočným programom makrofinančnej pomoci EÚ zameraným na boj proti negatívnemu dosahu pandémie COVID-19 na hospodárstvo;

Význam vykonávania dohody o pridružení v prebiehajúcom politickom vývoji a v rámci príprav na prezidentské voľby, ktoré sa budú konať 1. novembra

8. konštatuje, že program činnosti Moldavskej republiky z novembra 2019 je menej ambiciózny ako globálna agenda predchádzajúcej vlády do roku 2030, a je znepokojený tým, že politická nestabilita a časté vládne zmeny majú vplyv na vykonávanie ustanovení dohody o pridružení/DCFTA a obmedzujú tempo reforiem; podporuje prepojenie budúceho programu pridruženia s novým plánom NAPIAA a zdôrazňuje význam rýchleho prijatia nového programu ako nástroja na urýchlenie vykonávania dohody o pridružení a aktualizáciu jej priorít s aktívnou parlamentnou účasťou a príspevkom občianskej spoločnosti a ďalších zainteresovaných strán v EÚ a Moldavskej republike; trvá na tom, aby pokračovanie politickej a finančnej podpory zo strany EÚ bolo naďalej podmienené realizáciou konkrétnych reforiem, najmä pokiaľ ide o právny štát a súdnictvo; v tejto súvislosti opakuje, že je dôležité vykonať všetky prioritné reformy dohodnuté v programe pridruženia a splniť dohodnuté podmienky na vyplatenie druhej a tretej tranže makrofinančnej pomoci;

9. víta konštruktívny príspevok Moldavskej republiky k spolupráci v rámci Východného partnerstva a nabáda na trvalú a intenzívnejšiu politickú výmenu medzi krajinami, ktoré sú stranami dohôd o pridružení/DCFTA, a Komisiou o reformách súvisiacich s pridružením; vyzýva Komisiu, aby riadne využívala existujúce mechanizmy na ďalšie monitorovanie konkrétneho vykonávania reforiem a aby vypracovala mechanizmus podmienenosti vrátane jasných kritérií so zmysluplným zapojením občianskej spoločnosti, najmä na miestnej úrovni; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné zvýšiť finančnú podporu pre organizácie občianskej spoločnosti, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri posilňovaní účasti na verejných diskusiách a monitorovaní činnosti moldavských orgánov, ako aj účinnosti politík Únie voči krajine; ďalej navrhuje, aby sa na základe skúseností skupiny na podporu Ukrajiny vytvorila podobná štruktúra pre Moldavskú republiku s cieľom zvýšiť účinnosť a viditeľnosť podpory Únie;

10. zdôrazňuje, že situáciu v Moldavskej republike treba v dlhodobom horizonte dôkladne monitorovať, a to aj počas predvolebného obdobia, v súlade s bežnými postupmi a normami OBSE/ODIHR, najmä v súčasnom období krízy, keďže nadchádzajúce prezidentské voľby budú testom demokracie a právneho štátu v krajine;

11. v tejto súvislosti vyzýva moldavské orgány, aby zabezpečili slobodné a spravodlivé prezidentské voľby naplánované na 1. novembra 2020, a naliehavo žiada moldavské orgány, aby ďalej zlepšovali volebné právne predpisy s cieľom zabezpečiť účinnosť volebného práva, spravodlivosť volebných kampaní, transparentnosť legislatívneho procesu a demokratický dohľad v záujme umožnenia primeranej verejnej kontroly činnosti vlády a parlamentu; žiada moldavské orgány, aby nemenili pravidlá a predpisy v snahe získať politické výhody, čo vždy vedie k politickým nepokojom a nestabilite, ktoré majú vplyv na záväzok realizovať štrukturálne reformy; s ohľadom na budúce voľby zdôrazňuje význam demokratickej legitímnosti vlády, transparentnosti pri vytváraní koalície a rešpektovania vôle voličov a dôležitosť toho, aby vládna väčšina odrážala hlas ľudí;

12. vyzýva moldavské orgány, aby posilnili demokratické mechanizmy vrátane parlamentného systému viacerých politických strán a zabezpečili slobodné, nezávislé a pluralitné médiá, ako aj spravodlivý prístup k finančným prostriedkom a médiám; v tejto súvislosti žiada moldavské orgány, aby posilnili odolnosť proti dezinformáciám a manipulácii s informáciami zo strany domácich a zahraničných aktérov, online aj offline, a aby zaviedli opatrenia na riešenie ešte naliehavejšej potreby bojovať proti kupovaniu hlasov, zastrašovaniu volebných pozorovateľov, volebnému podplácaniu a iným korupčným praktikám, ako aj zneužívaniu štátnych zdrojov, pretože tieto praktiky oslabujú a ničia všetko demokratické úsilie politických aktérov Moldavskej republiky;

13. zdôrazňuje, že je potrebná silná a spravodlivá politická konkurencia medzi kandidátmi na prezidenta, ktorá by nebola možná bez zdravého a transparentného systému financovania politických strán a prezidentskej kampane;

14. naliehavo vyzýva moldavskú vládu, aby zaviedla všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa občania Moldavskej republiky žijúci v podnesterskom regióne, ako aj mimo Moldavskej republiky mohli zúčastňovať na voľbách inkluzívnym, transparentným a spravodlivým spôsobom bez zahraničného zasahovania;

Reformy a inštitucionálny rámec

15. víta reformy, ktoré viedli k zavedeniu bezvízového režimu s Úniou; program vo veľkej miere využili občania Moldavskej republiky a predstavuje veľmi dobrý príklad toho, ako sa vykonávanie dohody o pridružení/DCFTA dotýka životov občanov prostredníctvom podpory kontaktov medzi ľuďmi s ostatnými európskymi spoluobčanmi; vyzýva Úniu a Moldavskú republiku, aby ďalej zlepšovali medziľudské kontakty a výmeny s cieľom vytvárať o sebe medzi občanmi vzájomne pozitívne obrazy;

16. víta skutočnosť, že od roku 2014 viac ako 2,3 milióna moldavských občanov využilo bezvízový režim, a konštatuje, že podľa najnovšej správy Komisie Moldavská republika naďalej spĺňa požiadavky na liberalizáciu vízového režimu a že bezvízový pohyb naďalej prináša hospodársky, sociálny a kultúrny úžitok Únii aj Moldavskej republike; nabáda obe strany, aby zachovali voľný pohyb osôb aj počas kríz;

17. berie na vedomie úsilie, ktoré moldavské orgány vynaložili na vykonanie odporúčaní uvedených vo výročných správach o mechanizme pozastavenia vízového režimu; odporúča pokračovať v uplatňovaní kritérií týkajúcich sa politiky liberalizácie vízového režimu a vyzýva orgány, aby naďalej vyvíjali úsilie o splnenie kritérií liberalizácie vízového režimu, najmä v oblasti boja proti korupcii, o posilnenie súdnictva, uplatňovanie právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a prijatie konkrétnych opatrení na riešenie nárastu neopodstatnených žiadostí o azyl; v tejto súvislosti je znepokojený nárastom počtu moldavských štátnych príslušníkov, u ktorých sa zistilo, že sa neoprávnene zdržiavajú v schengenskom priestore (zvýšenie o 47 %), a nárastom počtu žiadostí o azyl (zvýšenie o 48 %); naliehavo žiada moldavské orgány, aby ďalej plnili záväzky prijaté v kontexte liberalizovaného vízového režimu pre schengenský priestor v oblasti účinného riadenia migrácie a aby pre žiadateľov z tretích krajín zabezpečili právo na azyl v Moldavskej republike;

18. víta skutočnosť, že parlament Moldavskej republiky prijal viaceré legislatívne akty v súlade so záväzkami krajiny zakotvenými v dohode o pridružení, konkrétne v súvislosti s reformou verejnej správy, riadenia verejných financií a systému súdnictva; zdôrazňuje význam úplného vykonávania týchto aktov, a to aj prijatím sekundárnych právnych predpisov;

19. víta pokrok dosiahnutý v oblasti riadenia verejných financií a vyzýva moldavské orgány, aby urýchlili vykonávanie ďalších reforiem, ktoré vyplývajú z dohody o pridružení/DCFTA a sú založené na zlepšení právneho štátu;

20. uznáva zásadné kroky Moldavskej republiky na zvýšenie výkonnosti verejnej správy; na tento účel vyzýva moldavskú vládu, aby zabezpečila úplné vykonanie reformy verejnej správy na roky 2016 – 2020 v súlade so zásadami OECD/SIGMA pre verejnú správu; okrem toho nabáda moldavské orgány, aby zvýšili transparentnosť, bojovali proti rozsiahlej korupcii vo verejnej správe a zriadili národnú školu verejnej správy;

21. zdôrazňuje, že efektívnejšie a udržateľnejšie vykonávanie dohody o pridružení pramení z nestrannej a profesionálnej správy štátnych inštitúcií a agentúr; v tejto súvislosti opätovne vyjadruje znepokojenie nad tým, že neexistuje trvalý záväzok zlepšovať situáciu vo verejnom sektore, čo odrádza kompetentných ľudí od kariéry vo verejnej správe, a zdôrazňuje potrebu rozvíjať profesionálnu úroveň verejnej správy a podnecovať mladých ľudí, aby sa venovali kariére vo verejnom sektore, s cieľom dosiahnuť transparentnejšiu správu, v ktorej nepotizmus a protekcionizmus nevedú k chronickej politizácii;

22. požaduje, aby sa čo najskôr začala komplexnejšia decentralizačná reforma vrátane reformy administratívno-územného systému Moldavskej republiky, regionálneho rozvoja a decentralizácie správy s možnosťou výberu miestnych daní; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu hlbšej a širšej spolupráce medzi miestnymi orgánmi, zníženia počtu miestnych samospráv a ďalších opatrení na zabezpečenie ich väčšej nezávislosti a zníženie ich prevádzkových nákladov; vyzýva moldavské orgány, aby dodržiavali zásady miestnej demokracie a miestnej autonómie v súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy tým, že poskytnú primerané právomoci a dostatočné finančné prostriedky miestnym samosprávam a zabezpečia ich účinnosť;

23. je znepokojený vysokou mierou koncentrácie a politizácie médií a reklamných odvetví, čo vedie k nízkej úrovni dôvery verejnosti v médiá; vyzýva moldavské orgány, aby pokračovali v reforme mediálneho sektora, najmä s intenzívnejším zapojením občianskej spoločnosti do tohto procesu; vyzýva Moldavskú republiku, aby preskúmala audiovizuálny kódex a liberalizovala reklamný trh v súlade s európskymi normami slobody a plurality médií podľa odporúčaní Komisie a Benátskej komisie s cieľom zabezpečiť úplnú transparentnosť vlastníctva médií a reklamného trhu;

24. zastáva názor, že posilňovanie plurality médií a ich nezávislosti by malo byť prioritou Únie a Moldavskej republiky v rámci ich partnerských vzťahov a že by sa to malo primerane prejaviť aj v prideľovaní finančných prostriedkov; vyzýva Komisiu, aby zvýšila podporu nezávislých médií, a to aj v regiónoch; naliehavo žiada moldavské orgány, aby nevyužívali pandémiu COVID-19 na prijímanie opatrení, ktoré obmedzujú slobodu slova a schopnosť médií nezávisle a nezaujato informovať o celom rozmere vplyvu krízy spôsobenej koronavírusom na spoločnosť; vyjadruje znepokojenie nad šírením falošných správ a dezinformácií v Moldavskej republike počas krízy spôsobenej koronavírusom a poukazuje na to, že je potrebné, aby miestne orgány, ako aj Únia vypracovali osobitné programy na podporu mediálnej gramotnosti, boj proti dezinformáciám a podporu kvalitného mediálneho obsahu poskytujúceho overené skutočnosti;

25. naliehavo žiada moldavské orgány, aby podporovali slobodné a nezávislé médiá a aby aj prostredníctvom vykonania nezávislého auditu zabezpečili účinnosť Audiovizuálnej rady ako nezávislého regulačného orgánu v boji proti pretrvávajúcemu zastrašovaniu novinárov, politizácii a nedostatočnej transparentnosti verejných a regulačných inštitúcií, nedostatočnému prístupu verejnosti k informáciám a kvalitnému mediálnemu obsahu a pri zabezpečovaní transparentnosti vlastníctva médií;

26. zdôrazňuje, že Únia je najväčším poskytovateľom pomoci Moldavskej republike; s veľkým znepokojením berie na vedomie neustálu propagandu, dezinformačné kampane a znevažujúce správy vládnucich politikov proti Únii, ktoré o nej poskytujú skreslený a nereálny obraz vo verejnoprávnej televízii a v médiách; vyjadruje poľutovanie nad takýmito verejnými útokmi na pomoc a obraz Únie, pretože narúšajú vykonávanie dohody o pridružení a vzťah medzi EÚ a Moldavskou republikou; vyzýva moldavské orgány, aby ukončili dezinformačné kampane a propagandistické kampane proti EÚ, ktorým sú občania Moldavskej republiky vo všeobecnosti vystavení, a aby zintenzívnili podporu v boji proti falošným správam, hybridnej vojne v komunikácii, cieleným dezinformačným kampaniam a zhoršovaniu kvality mediálnych programov; zdôrazňuje, že politické zapojenie do masmédií štrukturálne oslabuje základné slobody a prístup k informáciám;

27. vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasná vláda v Kišiňove sa postupne vzďaľuje od európskej cesty na úkor demokratických snáh krajiny, a naliehavo žiada všetky proeurópske politické strany, aby našli riešenia prostredníctvom dialógu s cieľom zabezpečiť kontinuitu procesu európskej integrácie Moldavskej republiky a plne využívať všetky výhody, ktoré ponúka dohoda o pridružení/DCFTA;

28. vyzýva moldavské orgány, aby vynaložili väčšie úsilie na zabezpečenie toho, aby sa príležitosti dohody o pridružení/DCFTA a pomoc a programy EÚ dostali na miestnu úroveň, a to aj v odľahlých oblastiach krajiny, najmä vo vidieckych oblastiach, s cieľom umožniť obyvateľom presadzovať pozitívne zmeny vo svojich spoločenstvách, najmä tých, ktoré sú zraniteľnejšie voči postsovietskym náladám a ruskej manipulácii;

29. zastáva názor, že orgány by mali poskytovať transparentné informácie o vonkajšej pomoci, ktorú chcú získať, a že o financovaní zo strany Ruskej federácie by sa malo otvorene diskutovať v Parlamente a s odborníkmi a občianskou spoločnosťou, a to aj pokiaľ ide o geostrategické podmienky a dlhodobý vplyv na hospodárstvo vyplývajúci z tohto typu financovania; domnieva sa, že čo sa týka podmienok spojených s finančnou pomocou EÚ, orgány by mali takisto poskytovať potrebné vysvetlenia verejnosti; zdôrazňuje, že podmienky zo strany EÚ treba považovať za príležitosť na uskutočnenie potrebných reforiem;

30. zdôrazňuje potrebu bojovať proti ruským dezinformáciám na základe dostupných kvalitných informácií založených na faktoch, ako aj prostredníctvom verejných kampaní zameraných na zvýšenie informovanosti verejnosti; nabáda orgány Moldavskej republiky, aby sa usilovali o hlbšiu spoluprácu s Úniou a jej členskými štátmi s cieľom posilniť vykonávanie osvedčených postupov a riešení na boj proti dezinformáciám, propagande, manipulácii a nepriateľskému ovplyvňovaniu zo strany vonkajších síl, pričom všetky tieto činnosti sú zamerané na rozdelenie, destabilizáciu a oslabenie integrity vnútorných politických procesov a vzťahov s Úniou;

31. uznáva pokrok, ktorý moldavský parlament dosiahol pri prijímaní nového zákona o nekomerčných organizáciách, čo je súčasť podmienok na získanie makrofinančnej pomoci EÚ; očakáva, že jeho rýchle a účinné vykonávanie podporí plné dodržiavanie práv a slobôd občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií, ako aj slobodu združovania, a žiada moldavskú vládu o väčšiu podporu pri rozvoji občianskej spoločnosti; poukazuje na ústrednú úlohu, ktorú MVO zohrávajú v akejkoľvek demokratickej spoločnosti, a vyjadruje nádej, že nové právne predpisy zlepšia transparentnosť verejného rozhodovania a poskytnú moderný rámec pre fungovanie občianskej spoločnosti v krajine; naliehavo žiada moldavské orgány, aby nevyvíjali tlak na MVO a iné občianske subjekty; vyjadruje poľutovanie nad nedôverou a nepriateľstvom, s ktorými politickí činitelia pristupujú k občianskej spoločnosti vo všeobecnosti; naliehavo žiada zmysluplnejšie a aktívnejšie zapojenie občianskej spoločnosti do procesu tvorby a vykonávania politík, najmä pokiaľ ide o ľudské práva a základné slobody, na ktoré by MVO mohli dohliadať a vyvodzovať zodpovednosť voči príslušným štátnym inštitúciám; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby občianskej spoločnosti poskytovali politickú, technickú a finančnú podporu, a naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby stanovili jasné pravidlá, ktoré by pomohli zabrániť poskytovaniu grantov pre tzv. GONGO (MVO zriadené a financované vládami prostredníctvom neformálnych kanálov);

32. vyzýva moldavské orgány, aby podporovali transparentnosť pri verejnom rozhodovaní a zabezpečili riadne zapojenie zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti a konzultácie s nimi vo všetkých fázach, čím sa zároveň zvýši verejná kontrola a spoločenská prijateľnosť uskutočnených reforiem;

33. víta zmeny volebných právnych predpisov prijaté v auguste 2019 a rozhodnutie moldavského ústavného súdu z februára 2020 o územných požiadavkách na vytváranie politických strán;

34. upozorňuje, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 poukázala na skutočnosť, že systém zdravotnej starostlivosti Moldavskej republiky nie je dostatočne rozvinutý a s ťažkosťami sa snaží zvládnuť nedávny nárast počtu prípadov; naliehavo žiada Komisiu, členské štáty a Moldavskú republiku, aby zintenzívnili spoluprácu v oblasti odolnosti verejného zdravia, vymieňali si najlepšie postupy a spolupracovali s občianskou spoločnosťou, podnikateľskou sférou a komunitou MSP na vytváraní epidemických stratégií zameraných na najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti; vyzýva moldavskú vládu, aby posilnila systém zdravotnej starostlivosti, zlepšila hygienické normy, najmä v nemocniciach, a poskytovala svojim obyvateľom všetky relevantné informácie o pandémii transparentným a inkluzívnym spôsobom;

Spolupráca v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a pokrok pri riešení konfliktu v Podnestersku

35. víta účasť Moldavskej republiky na misiách a operáciách spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) zameraných na kybernetickú bezpečnosť a vyšetrovania v oblasti počítačovej kriminality, ako aj spoluprácu Moldavskej republiky s NATO a skutočnosť, že sa pripojila k vyhláseniam EÚ o SZBP; vyzýva inštitúcie EÚ, aby zahrnuli Moldavskú republiku do nových formátov spolupráce v oblasti kybernetickej bezpečnosti, hybridných hrozieb a vyšetrovaní zameraných na počítačovú kriminalitu;

36. uznáva význam hraničnej podpornej misie EÚ pre Moldavsko a Ukrajinu (EUBAM) pri harmonizácii riadenia hraníc a colného režimu s riadením a režimom Únie, ale aj pokiaľ ide o riešenie otázky Podnesterska;

37. uznáva jedinečné skúsenosti a odborné znalosti Moldavskej republiky a príspevok, ktorý môže poskytnúť kolektívnej bezpečnostnej a obrannej politike Únie, a nabáda na prehĺbenie spolupráce v oblasti obranných politík súvisiacich s EÚ vrátane účasti na stálej štruktúrovanej spolupráci, keď sa vyjasní otázka zapojenia tretích krajín;

38. opätovne zdôrazňuje podporu EÚ, pokiaľ ide o zvrchovanosť a územnú celistvosť Moldavskej republiky a úsilie v rámci procesu rokovaní 5+2 o dosiahnutie mierového, trvalého a komplexného politického urovnania podnesterského konfliktu založeného na rešpektovaní zvrchovanosti a územnej celistvosti Moldavskej republiky v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc s osobitným postavením Podnesterska, ktoré by zabezpečilo ochranu ľudských práv aj na územiach, ktoré v súčasnosti nie sú pod kontrolou ústavných orgánov; pripomína, že Valné zhromaždenie OSN prijalo 22. júna 2018 rezolúciu, v ktorej vyzvalo Ruskú federáciu, aby bezpodmienečne stiahla svoje jednotky a zbrane z územia Moldavskej republiky, a opätovne potvrdzuje podporu pre okamžité vykonávanie tejto rezolúcie;

39. nabáda moldavskú vládu, aby naďalej podporovala prostredie, ktoré je priaznivé na urovnávanie konfliktov, a podporovala činnosti, ktoré zvyšujú dôveru ľudí a medziľudské kontakty v spoločenstvách ovplyvnených konfliktom;

40. uznáva zvýšenú vzájomnú bezpečnostnú závislosť medzi Moldavskou republikou a jej podnesterským regiónom a stabilitu oboch oblastí ako hlavný faktor prevencie a riešenia bezpečnostných výziev, ako sú hybridné hrozby, kybernetické útoky, kybernetické zasahovanie do volieb, dezinformácie a propagandistické kampane, ako aj zasahovanie tretích strán do politických, volebných a iných demokratických procesov;

41. víta úsilie moldavskej vlády rozšíriť výhody DCFTA a bezvízového režimu na podnesterský región, čo umožnilo výrazný rast mobility a obchodu s týmto regiónom, ako aj všetky činnosti, ktoré posilňujú hospodársku spoluprácu a zvyšujú úroveň výmeny tovaru a služieb medzi Moldavskou republikou a Podnesterskom;

42. domnieva sa, že zabezpečením bezcolného prístupu na trhy EÚ pre podnesterské podniky zaregistrované na západnom brehu rieky Dnester a podrobované colným kontrolám moldavských úradníkov viedla DCFTA k masívnemu obratu smerovania obchodu z Eurázijskej hospodárskej únie do Únie; nabáda moldavské orgány, aby napredovali k obchodu a spolupráci s trhmi EÚ s cieľom zlepšiť prístup na trh, transparentnosť, osvedčené obchodné postupy a znížiť priestor pre manipuláciu s trhom a monopolizáciu zo strany oligarchov;

43. zdôrazňuje, že každé riešenie podnesterskej otázky musí rešpektovať zvrchované právo Moldavskej republiky vybrať si smerovanie vlastnej obrannej a zahraničnej politiky;

44. naliehavo vyzýva orgány Moldavskej republiky, aby zvážili vypracovanie a vykonávanie balíka právnych predpisov týkajúcich sa oblastí predchádzania konfliktom a krízového riadenia, ktorý bol súčasťou plánu NAPIAA v rokoch 2017 – 2019;

Právny štát a dobrá správa vecí verejných

45. vyjadruje znepokojenie nad pomalým procesom reforiem v oblasti právneho štátu a demokratických inštitúcií; naliehavo žiada vládu Moldavskej republiky, aby bezodkladne dokončila reformy súdnictva s cieľom zabezpečiť nezávislosť, nestrannosť a účinnosť súdnictva a špecializovaných protikorupčných inštitúcií; vyzýva moldavskú vládu, aby pritom zabezpečila transparentný proces navrhovania zmien moldavskej ústavy týkajúcich sa Najvyššej rady sudcov a ich následného prijatia s využitím medzinárodných precedensov a osvedčených postupov v súlade s odporúčania Benátskej komisie a po konzultácii s Radou Európy a odborníkmi z EÚ, občianskou spoločnosťou a ďalšími zainteresovanými stranami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zmeny týkajúce sa vymenúvania členov Najvyššej rady sudcov sa v parlamente len narýchlo prerokovali; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť nezávislosť Najvyššej rady sudcov, a vyzýva moldavské orgány, aby zaistili výber a povyšovanie sudcov založené na zásluhách;

46. vyzýva orgány, aby pokračovali v účinných konzultáciách s cieľom prijať koncepciu a akčný plán reformy súdnictva na základe komplexnej diagnostiky a aby zabezpečili široký konsenzus zainteresovaných strán a prísny súlad s moldavskou ústavou a európskymi normami;

47. je znepokojený nízkou mierou dôvery v integritu a účinnosť súdnictva a náchylnosťou súdnej zložky podľahnúť politickému tlaku, ktorý bráni jej nezávislosti; vyzýva orgány Moldavskej republiky, aby zabezpečili transparentnosť procesov vymenovania sudcov a to, aby generálny prokurátor, jeho zamestnanci a prokurátori vo všeobecnosti pracovali nezávisle a dodržiavali najvyššie normy profesionality a bezúhonnosti;

48. v tejto súvislosti poukazuje na to, že nedostatok zdrojov a nedostatočné znalosti o dobrej správe vecí verejných, právnom štáte a ľudských právach prenikajú a nepriaznivo ovplyvňujú účinné fungovanie moldavskej správy, a vyzýva Komisiu, aby zvýšila financovanie prostredníctvom dostupnej rozpočtovej podpory a nástrojov technickej pomoci so zameraním na posilnenie kapacity a efektívnosti súdnych orgánov a orgánov presadzovania práva, pričom zohľadní pokrok dosiahnutý pri vykonávaní reforiem;

49. naliehavo vyzýva orgány Moldavskej republiky, aby posilnili úplnú nezávislosť ústavného súdu a zabezpečili, že nebude vystavený žiadnej forme politického zasahovania; dôrazne odmieta akékoľvek pokusy o zastrašovanie alebo nátlak na sudcov ústavného súdu a odsudzuje obrovský tlak, vydieranie a obťažovanie, ktorým boli sudcovia tohto súdu vystavení pred prijatím rozhodnutia o ruskej pôžičke; vyjadruje hlboké poľutovanie nad pokusmi o politizáciu ústavného súdu a nad tým, že prokurátori a protikorupčné centrum nepodnikli kroky na ochranu nezávislosti ústavného súdu;

50. je znepokojený pretrvávajúcim dlhodobým trendom nedostatočného pokroku v boji proti korupcii v Moldavskej republike, a preto naliehavo vyzýva vládu, aby zintenzívnila boj proti korupcii a ovládnutiu štátu, ako aj proti praniu špinavých peňazí, pašeráctvu a organizovanej trestnej činnosti vrátane obchodovania s ľuďmi; vyzýva vládu Moldavskej republiky, aby prijala konkrétne opatrenia na posilnenie nezávislosti, integrity a účinnosti úradu Národného centra pre boj proti korupcii a protikorupčnej prokuratúry a na zabezpečenie depolitizácie verejných protikorupčných inštitúcií a orgánov presadzovania práva; poukazuje na potrebu trvalého a konzistentného úsilia o prevenciu a stíhanie korupcie na vysokej úrovni a organizovanej trestnej činnosti; zastáva názor, že je to jediný spôsob, ako obnoviť dôveru moldavských občanov a zabezpečiť prijatie trvalých reforiem v Moldavskej republike; vyzýva Komisiu, aby poskytla omnoho konzistentnejšiu podporu organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré monitorujú podvody a činnosti v oblasti prania špinavých peňazí;

51. naliehavo žiada orgány, aby zintenzívnili úsilie o boj proti organizovanej trestnej činnosti a rozbitie zločineckých systémov;

52. víta prijatie zákona o sankciách za pranie špinavých peňazí prijatého 21. mája 2020 a vyzýva na urýchlené vypracovanie usmernení na uplatňovanie nových právnych predpisov, ako aj na špecializovanú odbornú prípravu pre príslušné orgány; vyzýva všetky zainteresované strany, aby pokračovali v dôslednom boji proti pašovaniu a praniu špinavých peňazí, rozbíjaní zločineckých sietí a znižovaní vplyvu oligarchov; požaduje posilnenú spoluprácu s Europolom, Interpolom a colnými organizáciami, ako sú WCO a siete OECD na boj proti korupcii;

53. so znepokojením berie na vedomie závery správy Komisie a ESVČ o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Moldavskom za rok 2019, podľa ktorej prebieha vytváranie nástrojov a zriaďovanie orgánov zameraných na predchádzanie podvodom a praniu špinavých peňazí pomaly; očakáva, že nová vláda bude vychádzať z nedávnych krokov, ktoré podnikla predchádzajúca vláda v oblasti boja proti korupcii a odhaľovania zločineckých skupín a systémov prania špinavých peňazí;

54. berie na vedomie opatrenia prijaté s cieľom viesť trestné stíhanie v súvislosti s rozsiahlym bankovým podvodom, ktorý bol odhalený v roku 2014, a ďalšími prípadmi prania špinavých peňazí; opakuje však svoje znepokojenie nad tým, že stále nedošlo k transparentnému stíhaniu všetkých osôb zodpovedných za bankový podvod odhalený v roku 2014, ako aj nad pomalým vymáhaním odcudzeného majetku; opakuje svoje znepokojenie nad tým, že doteraz nedošlo k žiadnemu podstatnému vymoženiu aktív, a zdôrazňuje, že v tomto smere treba prijať ďalšie kroky; vyzýva moldavské orgány, aby urýchlili proces trestného stíhania, čo najskôr postavili všetky zodpovedné osoby pred súd a vymáhali spreneverené finančné prostriedky; vyzýva členské štáty, aby orgánom Moldavskej republiky ponúkli významnú podporu pri vyšetrovaní prípadu, ak o ňu požiadajú;

55. víta skutočnosť, že 18. júna 2020 bol prijatý nový zákon o zrušení programu občianstva za investície od 1. septembra 2020 na konci existujúceho moratória; zastáva názor, že ide o dôležitý krok na zníženie rizika korupcie, daňových únikov a prania špinavých peňazí v Moldavskej republike; konštatuje, že až do zrušenia programu sa budú naďalej spracúvať len existujúce žiadosti, a vyzýva Komisiu, aby podľa možnosti pozorne sledovala tento proces;

56. naliehavo vyzýva orgány Moldavskej republiky, aby zvýšili transparentnosť financovania politických strán a aby spravodlivo a nezaujatým spôsobom vyšetrili všetky nezrovnalosti; zdôrazňuje potrebu bojovať proti korupcii v rámci moldavskej politickej triedy; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnymi obvineniami z kupovania si poslancov Parlamentu s cieľom zmeniť politickú príslušnosť, ako aj obvineniami z únosu, zastrašovania a vyvíjania tlaku na volených zástupcov; poukazuje na to, že tieto obvinenia sa musia vyšetriť a že takéto správanie je nezlučiteľné s hodnotami, ktoré sú jadrom dohody o pridružení s Moldavskou republikou; upozorňuje takisto na zodpovednosť politických strán za boj proti korupcii v rámci svojich vlastných radov; okrem toho vyzýva orgány, aby zabezpečili, že pri volebnej kampani sa nevyužijú žiadne finančné prostriedky charitatívnych nadácií; naliehavo žiada orgány, aby zakázali používanie administratívnych prostriedkov v prospech vládnej politickej triedy počas volebnej kampane;

Ľudské práva a základné slobody

57. uznáva zlepšenie právnych predpisov týkajúcich sa ochrany ľudských práv, najmä v dôsledku nového akčného plánu pre ľudské práva na roky 2018 – 2022; vyzýva moldavské orgány, aby výrazne zvýšili úsilie a prijali vykonávacie opatrenia a sekundárne právne predpisy na dodržiavanie týchto práv a základných slobôd, okrem iného predovšetkým menšín a zraniteľných skupín, ako sú ženy a deti zneužívané obchodníkmi s ľuďmi, jazykových menšín, osôb so zdravotným postihnutím, Rómov a LGBT+ osôb, a uznali tak dodržiavanie ľudských práv ako rozhodujúce kritérium a nevyhnutnú podmienku demokratickej spoločnosti; vyjadruje znepokojenie nad tým, že zostávajú nevyriešené a nepotrestané závažné problémy v oblasti ľudských práv, ako sú nátlak a politicky motivované trestné stíhania a zadržiavania, mučenie, svojvoľné zadržiavanie, tvrdé a život ohrozujúce podmienky vo väzniciach, svojvoľné alebo nezákonné zasahovanie do súkromia, využívanie nútenej alebo povinnej detskej práce;

58. vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou občanov Moldavska, ktorí uviazli v členských štátoch EÚ v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 bez sociálnej ochrany; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súvislosti s ochorením COVID-19 zabezpečili rovnaké zaobchádzanie so sezónnymi pracovníkmi z tretích krajín ako so štátnymi príslušníkmi EÚ, ako sa uvádza v smernici 2014/36/EÚ, pričom pripomína, že títo pracovníci majú rovnaké pracovné a sociálne práva ako občania EÚ; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili kvalitné bývanie pre cezhraničných a sezónnych pracovníkov, ktoré by malo byť oddelené od ich odmeňovania a malo by zabezpečiť dôstojné zariadenia, súkromie pre nájomcu a písomné nájomné zmluvy, ktoré presadzujú inšpektoráty práce, a aby v tejto súvislosti zaviedli normy;

59. so znepokojením konštatuje, že k plneniu záväzkov vyplývajúcich z dohody o pridružení v sociálnej oblasti, najmä v oblasti inšpekcie práce, antidiskriminačných opatrení a sociálneho dialógu, dochádza v malej miere; vyjadruje znepokojenie nad tým, že pokrok pri riešení problémov súvisiacich s makrofinančnou zraniteľnosťou je aj naďalej nedostatočný, aby sa výrazne zvýšila životná úroveň, a v súčasnosti je ohrozený dôsledkami krízy spôsobenej ochorením COVID-19; trvá na tom, aby sa do vykonávania dohôd o pridružení povinne zapojili odborové zväzy, ako aj organizácie občianskej spoločnosti;

60. zdôrazňuje, že Únia musí brať Moldavskú republiku na zodpovednosť, pokiaľ ide o jej záväzky týkajúce sa sociálneho rozmeru dohody o pridružení; vyzýva Komisiu, aby predložila podrobnú výročnú správu o pokroku pri vykonávaní sociálnych a pracovných otázok dohody o pridružení, v ktorej sa bude analyzovať nielen transpozícia príslušných smerníc a noriem Únie, ale aj ich skutočné vykonávanie; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila návrhy odborníkov na oblasť práce s cieľom zaviesť mechanizmus na sankcionovanie porušovania dohodnutých noriem; navrhuje, aby sa vyplácanie makrofinančnej pomoci použilo ako páka alebo podmienka, ako donútiť Moldavskú republiku, aby zlepšila pracovné podmienky svojej pracovnej sily;

61. vyjadruje znepokojenie nad nedodržiavaním ľudských práv v podnesterskom regióne, najmä v súvislosti s pandémiou COVID-19;

62. vyzýva Komisiu, aby zlepšila úroveň v zanedbávaných oblastiach dohody o pridružení, ktoré zahŕňajú dôležité oblasti politiky, ako sú rodové otázky, Európska zelená dohoda a predchádzanie zdravotným krízam;

63. zdôrazňuje, že rodová rovnosť je základný predpoklad udržateľného a inkluzívneho rozvoja; naliehavo vyzýva moldavskú vládu a moldavské orgány, aby vykonali opatrenia na ďalšie zlepšenie zastúpenia žien a rovnakého zaobchádzania na všetkých úrovniach politického a spoločenského života; žiada Komisiu, aby začlenila rodovú rovnosť do všetkých svojich politík, programov a činností v súvislosti s Moldavskou republikou, a nabáda orgány Moldavskej republiky, aby presadzovali programy, ktoré zahŕňajú konzistentný rozmer rodovej rovnosti, poskytovali väčšiu podporu najviac znevýhodneným a najzraniteľnejším skupinám v spoločnosti, vykonávali právne predpisy zamerané na boj proti nenávistným prejavom a fyzickému násiliu páchanému na zraniteľnejších skupinách;

64. naliehavo vyzýva moldavské orgány, aby ratifikovali Istanbulský dohovor, ktorý Moldavská republika podpísala 6. februára 2017, ale ktorého ratifikácia sa oneskorila napriek tomu, že sa spomína ako výslovný cieľ národného akčného plánu pre ľudské práva na roky 2018 – 2022 a národnej stratégie na predchádzanie násiliu na ženách a domácemu násiliu na roky 2018 – 2023 a boj proti nemu; pripomína, že násilie páchané na ženách a dievčatách je v Moldavskej republike rozšírené a dve z piatich žien zažili fyzické a/alebo sexuálne násilie zo strany partnera alebo inej osoby od 15 rokov;

65. požaduje ďalšie kroky pri vykonávaní vnútroštátnych právnych predpisov na predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi a boj proti nemu, ako aj podstatné zvýšenie kvality služieb poskytovaných obetiam, väčšiu ochranu, pomoc a podporu obetiam trestných činov, najmä deťom, počas vyšetrovania a po súdnom konaní; okrem toho požaduje väčšiu podporu počas opätovného začleňovania obetí do spoločnosti; vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu medzi súdnymi orgánmi a orgánmi presadzovania práva Moldavskej republiky a členských štátov s cieľom znížiť cezhraničnú trestnú činnosť, najmä obchodovanie s ľuďmi a obchodovanie s nelegálnymi drogami;

66. vyzýva orgány, aby zaručili právo na spravodlivý proces a dodržiavanie ľudských práv v zariadeniach určených na zaistenie a v nápravných zariadeniach, a to aj riešením problému nedostatočnej zdravotnej starostlivosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zaistiť bezpečné prostredie pre väzňov; okrem toho vyzýva na prijatie opatrení na zabránenie selektívnej a politicky motivovanej spravodlivosti;

67. opakuje svoju výzvu, aby moldavské orgány zabezpečili, že všetky žiadosti tretích krajín o vydanie budú spracované transparentne a na základe súdnych konaní v úplnom súlade s európskymi zásadami a normami;

68. požaduje konkrétnejšie opatrenia na zlepšenie podmienok zadržiavania a na odstránenie zadržiavania osôb so zdravotným postihnutím v psychiatrických liečebniach proti ich vôli; požaduje úplné odstránenie mučenia a zlého zaobchádzania vo väzniciach ako metódy nátlaku na uväznených alebo zadržaných politických oponentov;

69. berie na vedomie opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni s cieľom predchádzať mučeniu a bojovať proti nemu, ale zdôrazňuje, že Moldavská republika je na Európskom súde pre ľudské práva naďalej často odsudzovaná za mučenie a zlé zaobchádzanie; preto naliehavo požaduje zriadenie úplne nezávislej agentúry osobitne zameranej na vyšetrovanie obvinení z mučenia a iných porušení ľudských práv zo strany polície a iných úradníkov v oblasti presadzovania práva;

70. vyjadruje znepokojenie nad pokračujúcim výskytom prípadov nenávistných prejavov vo verejných diskusiách, ktoré pochádzajú aj od politikov či náboženských a komunitných vodcov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že cieľmi týchto nenávistných prejavov boli najmä na ženy a LGBTI+ osoby; vyzýva verejných činiteľov, aby sa nezapájali do nenávistných prejavov a aby sa verejne dištancovali od nenávistných prejavov vždy, keď k nim dôjde, a žiada orgány, aby zlepšili právny a inštitucionálny rámec na boj proti nenávistným prejavom s cieľom bojovať proti tomuto javu všetkými dostupnými mechanizmami;

71. pripomína, že moldavský parlament už predložil návrh zákona, ktorým sa stanovujú právne predpisy podobné Magnitského zákonu; nabáda legislatívny orgán, aby prikročil k preskúmaniu zákona, ktorý by v prípade jeho prijatia prispel k boju proti porušovaniu ľudských práv, korupcii a praniu špinavých peňazí;

Obchodná a hospodárska spolupráca

72. zastáva názor, že v rámci pomoci EÚ Moldavskej republike by sa malo naďalej uprednostňovať zlepšovanie životnej úrovne občanov a pomoc by sa mala zamerať na oblasti, ako je uľahčovanie rozvoja MSP, pomoc mladým ľuďom, ako aj celková reforma odvetvia vzdelávania a zdravotníctva;

73. víta podnikateľské iniciatívy zamerané na rozvoj oblasti začínajúcich podnikov v Moldavsku; uznáva však, že sú potrebné ďalšie reformy verejného sektora a finančná pomoc s cieľom vytvoriť ďalšie pracovné príležitosti, ktoré prilákajú mladých ľudí a kvalifikovaných pracovníkov k návratu do svojej krajiny pôvodu;

74. vyzýva Komisiu, aby prispela k riešeniu hospodárskych výziev, ktorým čelia mladí ľudia v Moldavskej republike, investovaním do programov podporujúcich mládež a sociálne podnikanie a aby posilnila prepojenie medzi reformou vzdelávacieho systému a dopytom na trhu práce; zdôrazňuje potrebu investovať do programov zameraných na mladých ľudí pochádzajúcich z vidieckych oblastí, keďže táto kategória je v porovnaní s mladými ľuďmi z mestských oblastí jednou z najzraniteľnejších a chýbajú jej sociálno-ekonomické príležitosti;

75. uznáva, že fenomén úniku mozgov, ktorý je často spôsobený nepostačujúcou dôverou v súdnictvo, rodinkárstvom a nedostatkom náležitých reforiem v krajine, predstavuje vážnu hrozbu pre moldavskú budúcnosť a je znepokojený rozsiahlou emigráciou moldavských občanov, ktorá zvýrazňuje negatívne demografické trendy; nabáda moldavskú vládu, aby zaviedla ďalšie opatrenia na predchádzanie takémuto javu a boj proti nemu, a to najmä vytváraním príležitostí a zlepšovaním podmienok a miezd pre mladých pracovníkov v ich domovskej krajine, aby sa po štúdiu alebo odbornej príprave v zahraničí mohli vrátiť domov, a podporou podnikania mladých ľudí; vyzýva Komisiu, aby sa na túto otázku zamerala vo svojich programoch;

76. víta diverzifikáciu moldavského hospodárstva a významné zvýšenie obchodu medzi Moldavskou republikou a Úniou, ako aj skutočnosť, že Únia je najväčším investorom v tejto krajine; víta skutočnosť, že v roku 2018 smerovalo do Únie 70 % celkového vývozu Moldavskej republiky a obchod s Úniou predstavoval 56 % jej celkového obchodu; nabáda na ďalší pokrok v oblastiach, ako je colný kódex, ochrana práv duševného vlastníctva vrátane zemepisných označení, zlepšenie sanitárnych a fytosanitárnych noriem, zlepšenie trhových podmienok v oblasti energetiky, verejné obstarávanie a prístup MSP k financovaniu;

77. nabáda na úplné vykonávanie DCFTA s cieľom ďalej posilňovať dvojstranné obchodné a investičné vzťahy medzi EÚ a Moldavskou republikou, a to aj odstránením necolných prekážok obchodu, uľahčením prístupu k jednotnému trhu a dosiahnutím pokroku v integrácii do tohto trhu; pripomína, že DCFTA s Moldavskou republikou musí dodržiavať pravidlá stanovené v kapitolách o udržateľnom rozvoji v súlade s medzinárodnými záväzkami, najmä Parížskou dohodou, a pravidlá WTO;

78. oceňuje, že moldavský parlament prijal európsky prístup Leader ako základ pre svoju vnútroštátnu politiku v oblasti vidieka; nabáda však Moldavskú republiku, aby aj prostredníctvom osobitných opatrení v budúcej národnej stratégii pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka plne využilo preferenčné vývozné príležitosti do Únie účinnejším a udržateľnejším obrábaním poľnohospodárskej pôdy, ako aj demokratickejším prístupom k pôde a jej využívaním, čím sa vytvoria poľnohospodárske výrobky, ktoré zvýšia relatívne poľnohospodárske výhody Moldavskej republiky;

79. víta regulačnú aproximáciu s acquis EÚ a nabáda Komisiu, aby moldavským inštitúciám a verejnej správe poskytla na toto úsilie a následné vykonávanie technickú a finančnú pomoc; zdôrazňuje, že takáto pomoc by sa mala využívať na zvýšenie informovanosti o ľudských právach a právnom štáte, a vyzýva moldavské orgány, aby rýchlejšie pokročili v aproximácii s dohodou o pridružení/DCFTA vrátane noriem v oblasti zdravia zvierat a bezpečnosti potravín;

80. víta národnú stratégiu Digitálne Moldavsko 2020, ale žiada Komisiu, aby podporovala programy a reformy týkajúce sa mediálnej a informačnej gramotnosti a pomáhala im s cieľom zohľadniť súčasný digitálny vek, ako aj zlepšiť odvetvovú spoluprácu v digitálnom hospodárstve; vyzýva Moldavskú republiku, aby vybudovala spoľahlivé digitálne trhové hospodárstvo, čím sa zvýši potreba pokroku v oblasti otvorených údajov, rozšíri sa prístup do digitálnych systémov a zlepší sa dostupnosť elektronických služieb a rôznych komunikačných riešení pre občanov;

81. vyzýva Komisiu, aby podporovala investície do odvetví, ktoré majú v EÚ potenciál rozvoja, rastu a konkurencieschopnosti, najmä v troch odvetviach strategického významu (t. j. udržateľná energetika a klíma, jednotný digitálny trh a kybernetická bezpečnosť a doprava);

82. vyzýva moldavskú vládu, aby sa zamerala aj na sociálny rozmer obchodu a udržateľného rozvoja dodržiavaním a presadzovaním pracovných noriem, ratifikáciou a úplnou implementáciou všetkých dohovorov MOP a odstránením zostávajúcich nedostatkov v systéme inšpekcie práce, ako aj riešením obmedzení a nedostatkov systému inšpekcie práce a problémov systému súdnictva, ktoré majú negatívny vplyv na presadzovanie pracovných noriem;

83. vyzýva moldavské orgány, aby prijali a vykonávali politiky zamerané na reguláciu účasti subjektov z jurisdikcií, ktoré neuplatňujú medzinárodné normy transparentnosti (jurisdikcie v daňovom raji), alebo podnikov, ktoré sú priamo alebo nepriamo kontrolované takýmito spoločnosťami z hľadiska obchodovania s verejnými orgánmi (verejné obstarávanie, privatizácia, koncesie a verejno-súkromné partnerstvo);

84. vyzýva EÚ, aby zvážila možnosť pristúpenia krajín, ktoré s EÚ uzavreli dohodu o pridružení/DCFTA, k jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA), pretože to prinesie prospech občanom a zabezpečí nové príležitosti na rozvoj MSP;

Energetika, životné prostredie a zmena klímy

85. vyzýva moldavskú vládu, aby ďalej zreformovala odvetvie energetiky s cieľom zvýšiť odolnosť, transparentnosť nákladov a zmlúv v odvetví a zlepšiť energetickú nezávislosť a efektívnosť, najmä zvýšením energetických prepojení s Úniou, diverzifikáciou zdrojov energie vrátane obnoviteľných zdrojov energie a znížením závislosti od fosílnych palív; zdôrazňuje, že všetky tieto aspekty majú prvoradý význam pre posilnenie energetickej bezpečnosti krajiny;

86. víta opatrenia na posilnenie inštitucionálnej kapacity a nezávislosti regulačného orgánu v oblasti energetiky a nabáda na prijatie potrebných a naliehavých opatrení na vykonávanie tretieho energetického balíka, najmä v oblasti zemného plynu, a na zabezpečenie úplného súladu s acquis Energetického spoločenstva; vyzýva predovšetkým Národnú agentúru Moldavskej republiky pre reguláciu energetiky, aby schválila pravidlá trhu s energiou založené na spravodlivej hospodárskej súťaži a zabezpečila ich dodržiavanie všetkými účastníkmi trhu vrátane obchodníkov vo vlastníctve štátu;

87. zdôrazňuje, že je dôležité posilniť spoluprácu v oblasti infraštruktúry v regióne, a to aj s cieľom diverzifikovať dodávky energie Moldavskej republiky, zlepšiť prepojenosť energetického sektora Moldavskej republiky a zároveň zabezpečiť environmentálnu udržateľnosť;

88. zdôrazňuje význam diverzifikácie elektrizačnej sústavy Moldavskej republiky; naliehavo vyzýva moldavské orgány, aby zabezpečili včasné vykonávanie projektu prepojenia elektrických systémov Moldavskej republiky a Rumunska tým, že poskytnú potrebnú podporu a zdroje;

89. nabáda moldavské orgány, aby pokračovali v úsilí o posilnenie energetickej bezpečnosti krajiny, a oceňuje dokončenie plynovodu Ungheni – Kišiňov do konca roka 2020; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zahrnula Moldavskú republiku do záťažových testov vykonávaných pre vnútorný trh s energiou;

90. oceňuje opatrenia dohodnuté medzi Moldavskou republikou, Ukrajinou a Rumunskom v decembri 2019 s cieľom umožniť prepravu plynu na Ukrajinu a do Moldavskej republiky prostredníctvom transbalkánskeho plynovodu a akčný plán z februára 2020 na zabezpečenie nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy Moldovatransgaz;

91. víta kroky podniknuté na asynchrónne prepojenie elektrizačnej sústavy Moldavskej republiky s EÚ prostredníctvom Rumunska, čo je významný míľnik na ceste k posilneniu a diverzifikácii energetickej infraštruktúry Moldavskej republiky; vyzýva všetky orgány, aby do roku 2024 splnili cieľ spojiť Moldavskú republiku s elektrickou sieťou Rumunska s podporou EÚ;

92. víta balík opatrení Moldavskej republiky v oblasti klímy a životného prostredia z februára 2019 a jej vnútroštátnu reakciu, na základe ktorej sa stala štvrtou krajinou na svete, ktorá predložila svoj aktualizovaný vnútroštátne stanovený príspevok vrátane zvýšených ambícií znížiť emisie skleníkových plynov sekretariátu spravujúcemu Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC); vyzýva na zvýšené úsilie v oblasti vnútroštátnych záväzkov súvisiacich s Parížskou dohodou z roku 2015 zameranou na boj proti zmene klímy, ako aj začleňovanie otázok v oblasti zmeny klímy do všetkých oblastí tvorby politiky;

93. žiada Moldavskú republiku, aby naďalej posilňovala svoju angažovanosť v boji proti zmene klímy, najmä čo sa týka nakladania s odpadom a hospodárenia s vodou z rieky Dnester, a vyzýva Komisiu, aby uľahčila zapojenie Moldavskej republiky do Európskej zelenej dohody a zabezpečila, aby DCFTA nebola v rozpore s environmentálnymi cieľmi a iniciatívami, ktoré sú v nej stanovené;

94. uznáva význam ďalšej modernizácie vzdelávacieho systému v Moldavskej republike, ako aj rastúcu úlohu mládeže vo všetkých sektoroch života, a vyzýva EÚ, aby poskytli ďalšiu podporu, najmä v oblasti odborného vzdelávania a prípravy (OVP), s cieľom uspokojiť potreby trhu práce; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať príležitosti na dobrovoľníctvo a občiansku angažovanosť mladých ľudí a viac investovať do mladých ľudí rozšírením financovania a zvýšením účasti zástupcov Moldavska na existujúcich programoch mobility, ako sú Erasmus+, Kreatívna Európa a Horizont 2020;

95. nabáda Komisiu, aby uskutočnila konzultácie, pripravila a vytvorila programy prispôsobené občanom vrátane priameho kontaktu s príjemcami prostredníctvom online platformy na podávanie žiadostí a správ o využívaní finančných prostriedkov, ktoré tieto programy poskytujú; v tejto súvislosti vyzýva, aby sa zvážili účely zelenej dohody, ako aj každodenné potreby občanov Moldavskej republiky;

Inštitucionálne ustanovenia

96. zdôrazňuje, že bez skutočného odhodlania politickej triedy reformovať krajinu a naozaj vykonávať dohodu o pridružení uzatvorenú s Úniou nemožno dosiahnuť žiaden skutočný a trvalý rozvoj; v tejto súvislosti nabáda všetkých politických aktérov a politické sily v krajine, aby prispievali k formátom viacerých strán a k spolupráci v dobrej viere na dosahovaní strategických cieľov Moldavskej republiky a a iniciovali ich, čím prispejú ku kvalite demokracie a k zlepšeniu životných podmienok ľudí; s ohľadom na tieto skutočnosti nabáda moldavské orgány, aby využívali dialóg Jeana Monneta na podporu dialógu medzi stranami a budovania parlamentných spôsobilostí;

97. žiada všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, aby v úzkej spolupráci s orgánmi Moldavskej republiky lepšie informovali občanov Moldavskej republiky o výhodách dohody o pridružení/DCFTA a pomoci EÚ;

98. vyzýva Komisiu, aby posilnila delegáciu Európskej únie v Moldavskej republike, monitorovanie a projektový tím v Kišiňove s cieľom pomôcť Moldavskej republike účinne informovať o aproximácii s právom EÚ, bojovať proti dezinformáciám a propagovať pozitívny obraz EÚ a Moldavskej republiky medzi všetkými zainteresovanými stranami;

°

° °

99. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Európskej komisii a podpredsedovi Európskej komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a prezidentovi, vláde a parlamentu Moldavskej republiky.


 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE MEDZINÁRODNÝ OBCHOD (4.9.2020)

<CommissionInt>pre Výbor pre zahraničné veci</CommissionInt>


<Titre>k výročnej správe o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Moldavskom</Titre>

<DocRef>(2019/2201(INI))</DocRef>

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: <Depute>Markéta Gregorová</Depute>

 

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. víta pozitívne výsledky dosiahnuté v oblasti obchodu a hospodárstva pri vykonávaní prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA), čo umožňuje presmerovanie obchodu Moldavskej republiky (ďalej len „Moldavsko“) a výrazný nárast obchodu s EÚ, ktorý predstavuje 54 % jeho celkového obchodu v roku 2019; v tejto súvislosti poznamenáva, že EÚ je najväčším obchodným partnerom Moldavska a zároveň je najväčším investorom v krajine; ďalej konštatuje, že vykonávanie DCFTA bolo prospešné pre obe strany, najmä pre odvetvia poľnohospodárstva a potravinárstva,

2. vyzýva moldavské orgány, aby zvážili aproximáciu právnych predpisov s acquis EÚ, primerané vykonávanie a presadzovanie príslušných právnych predpisov; a aby pokračovali v pokroku a vykonávali reformy, keďže vykonávanie DCFTA je dôležitou príležitosťou pre rast moldavského hospodárstva a pre rozvoj podnikanie v Moldavsku, vrátane pokračujúceho rozširovania DCFTA a jej prínosov pre podnesterský región, najmä pokiaľ ide o zavedenie DPH a podporu pre MSP, ktoré predstavujú najväčší sektor moldavského hospodárstva;

3. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili strategický cieľ Moldavska, ktorým je ďalšie uvoľnenie skutočného potenciálu voľného obchodu s EÚ, odstránenie necolných prekážok obchodu, uľahčenie prístupu a napredovanie pri začleňovaní do jednotného európskeho trhu;

4. víta vyplatenie druhej splátky makrofinančnej pomoci Moldavsku a oceňuje úsilie, ktoré Moldavsko vynaložilo na splnenie príslušných podmienok; vyjadruje podporu uzatvoreniu memoranda o porozumení o novom mimoriadnom programe makrofinančnej pomoci EÚ zameranom na boj proti negatívnemu dosahu pandémie COVID-19 na hospodárstvo a so záujmom očakáva vykonávanie prijatých záväzkov; pripomína význam podmienenosti makrofinančnej pomoci, najmú poskytovanie makrofinančnej pomoci na základe skutočných demokratických reforiem, ktorými by sa splnili kritériá a ktoré by viedli k aproximácii s acquis, a pripomína potrebu stimulu „viac za viac“; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad neuspokojivým plnením požiadaviek EÚ zo strany Moldavska, najmä pokiaľ ide o sektor súdnictva, energetickú reformu a colný kódex, čo viedlo k rozhodnutiu Komisie zrušiť tretiu tranžu makrofinančnej pomoci Moldavskej republike; vyjadruje znepokojenie nad tým, že pokrok pri vyšetrovaní bankového podvodu z roku 2014 a súvisiaceho vymáhania majetku je stále obmedzený; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby poskytla moldavským orgánom pomoc pri vyšetrovaní tohto prípadu a aby hľadala nezávislé odborné znalosti a spolupracovala s moldavskou občianskou spoločnosťou s cieľom plne posúdiť dosiahnutý pokrok;

5. víta dokončenie a prijatie nového colného kódexu Moldavska, ktorý prispeje k zlepšeniu investičného a konkurencieschopného podnikateľského prostredia. požaduje väčšie a rozhodnejšie úsilie v dobrej správe vecí verejných a pri aproximácii noriem právneho štátu, najmä tých, ktoré sú zamerané na posilnenie nezávislého súdnictva; a pripomína, že nezávislé a nepolarizované médiá bez politických zásahov sú základom demokratickej spoločnosti.

6. zdôrazňuje potrebu reforiem, ktorých cieľom je zlepšenie transparentnosti, a to aj v obchodných politikách, a nabáda Moldavsko, aby aj ďalej dosahovalo pokrok v oblasti verejného obstarávania s cieľom zaistiť modernizáciu a bojovať proti korupcii; pripomína, že treba, aby EÚ a Moldavsko dôsledne podporovali organizácie občianskej spoločnosti, ktoré monitorujú podvody a pranie špinavých peňazí, keďže zohrávajú dôležitú úlohu v nezávislých regulačných mechanizmoch;

7. vyzýva Moldavsko, aby plne dodržiavalo environmentálne ciele a iniciatívy stanovené v DCFTA a svoje medzinárodné záväzky týkajúce sa udržateľného obchodu a rozvoja, najmä Parížskej dohody; víta balík opatrení Moldavska v oblasti klímy a životného prostredia z februára 2019 a jej vnútroštátnu reakciu, na základe ktorej sa stala štvrtou krajinou na svete, ktorá sekretariátu spravujúcemu Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) predložila svoj aktualizovaný vnútroštátne stanovený príspevok (NDC2) vrátane vyššej ambície znížiť emisie skleníkových plynov;

8. vyzýva Komisiu, aby podporovala investície do odvetví, ktoré majú v EÚ potenciál rozvoja, rastu a konkurencieschopnosti, najmä v troch odvetviach strategického významu (udržateľná energetika a klíma, jednotný digitálny trh a kybernetická bezpečnosť, a doprava);

9. zdôrazňuje význam postupného plnenia sanitárnych a fytosanitárnych noriem EÚ vrátane zdravia zvierat a potravinovej bezpečnosti;

10. vyzýva moldavskú vládu, aby sa zamerala na sociálny rozmer obchodu a trvalo udržateľného rozvoja riešením obmedzení a nedostatkov systému inšpekcie práce a problémov systému súdnictva, ktoré majú negatívny vplyv na presadzovanie pracovných noriem;

11. vyzýva Komisiu, aby podporovala programy pre mládež, ktoré podporujú sociálne podnikanie a zameriavajú sa na mládež z vidieckych oblastí, s cieľom posilniť vzdelávací systém a zaistiť, aby spĺňali požiadavky trhu práce v snahe chrániť tých najzraniteľnejších a zabezpečiť primerané sociálno-ekonomické príležitosti;

12. vyzýva EÚ, aby zvážila možnosť pristúpenia krajín, ktoré sú súčasťou dohody o pridružení/DCFTA, k jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA), keďže to prinesie prospech občanom a zabezpečí nové príležitosti na rozvoj MSP;

13. vyzýva Komisiu, aby zlepšila úroveň v zanedbávaných oblastiach dohody o pridružení, ktoré zahŕňajú dôležité oblasti politiky, ako sú rodové otázky, Európska zelená dohoda a predchádzanie zdravotným krízam;

14. vzýva Komisiu, aby posilnila delegáciu Európskej únie v Moldavskej republike, posilnila monitorovanie a projektový tím v Kišiňove s cieľom pomôcť Moldavsku účinne informovať o svojej aproximácii právnych predpisov EÚ, bojovať proti dezinformáciám a propagovať pozitívny obraz EÚ a Moldavska pre všetky dotknuté strany;

15. vyzýva na ďalšie zlepšovanie, pokiaľ ide o pripojiteľnosť uľahčujúcu elektronický obchod a digitálny obchod, víta národnú stratégiu Digitálne Moldavsko 2020 a uznáva úsilie Moldavska o vybudovanie skutočného digitálneho trhového hospodárstva; vyzýva Komisiu a Moldavsko, aby podporili a napomáhali programy a reformy zamerané na zlepšenie sektorovej spolupráce v digitálnom hospodárstve.

 


INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

3.9.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

37

3

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Barry Andrews, Anna-Michelle Asimakopoulou, Tiziana Beghin, Geert Bourgeois, Saskia Bricmont, Udo Bullmann, Jordi Cañas, Daniel Caspary, Anna Cavazzini, Miroslav Číž, Arnaud Danjean, Paolo De Castro, Emmanouil Fragkos, Raphaël Glucksmann, Markéta Gregorová, Enikő Győri, Roman Haider, Heidi Hautala, Danuta Maria Hübner, Herve Juvin, Karin Karlsbro, Maximilian Krah, Danilo Oscar Lancini, Bernd Lange, Margarida Marques, Gabriel Mato, Emmanuel Maurel, Maxette Pirbakas, Carles Puigdemont i Casamajó, Samira Rafaela, Inma Rodríguez-Piñero, Massimiliano Salini, Helmut Scholz, Liesje Schreinemacher, Sven Simon, Dominik Tarczyński, Mihai Tudose, Kathleen Van Brempt, Marie-Pierre Vedrenne, Jörgen Warborn, Iuliu Winkler, Jan Zahradil

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

 

37

+

ECR

Geert Bourgeois, Emmanouil Fragkos, Dominik Tarczynski, Jan Zahradil

GUE/NGL

Emmanuel Maurel, Helmut Scholz

NI

Tiziana Beghin, Carles Puigdemont i Casamajó

PPE

Anna Michelle Asimakopoulou, Daniel Caspary, Arnaud Danjean, Enikő Győri, Danuta Maria Hübner, Gabriel Mato, Massimiliano Salini, Sven Simon, Jörgen Warborn, Iuliu Winkler

RENEW

Barry Andrews, Jordi Cañas, Karin Karlsbro, Samira Rafaela, Liesje Schreinemacher, Marie-Pierre Vedrenne

S&D

Udo Bullmann, Miroslav Číž, Paolo De Castro, Raphaël Glucksmann, Bernd Lange, Margarida Marques, Inma Rodríguez Piñero, Mihai Tudose, Kathleen Van Brempt

VERTS/ALE

Saskia Bricmont, Anna Cavazzini, Markéta Gregorova, Heidi Hautala

 

3

-

ID

Herve Juvin, , Danilo Oscar Lancini, Maxette Pirbakas

 

2

0

ID

Roman Haider, Maximilian Krah

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 


 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

21.9.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

56

2

10

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alviina Alametsä, Alexander Alexandrov Yordanov, Maria Arena, Petras Auštrevičius, Traian Băsescu, Anna Bonfrisco, Reinhard Bütikofer, Fabio Massimo Castaldo, Włodzimierz Cimoszewicz, Katalin Cseh, Tanja Fajon, Anna Fotyga, Michael Gahler, Kinga Gál, Sunčana Glavak, Raphaël Glucksmann, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Márton Gyöngyösi, Sandra Kalniete, Dietmar Köster, Andrius Kubilius, Ilhan Kyuchyuk, David Lega, Miriam Lexmann, Nathalie Loiseau, Antonio López-Istúriz White, Lukas Mandl, Thierry Mariani, David McAllister, Vangelis Meimarakis, Sven Mikser, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Gheorghe-Vlad Nistor, Urmas Paet, Demetris Papadakis, Kostas Papadakis, Tonino Picula, Manu Pineda, Kati Piri, Giuliano Pisapia, Jérôme Rivière, María Soraya Rodríguez Ramos, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Andreas Schieder, Radosław Sikorski, Jordi Solé, Sergei Stanishev, Tineke Strik, Hermann Tertsch, Harald Vilimsky, Idoia Villanueva Ruiz, Viola Von Cramon-Taubadel, Thomas Waitz, Charlie Weimers, Isabel Wiseler-Lima, Salima Yenbou, Željana Zovko

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Özlem Demirel, Angel Dzhambazki, Assita Kanko, Arba Kokalari, Dragoş Tudorache, Mick Wallace, Elena Yoncheva, Marco Zanni

 

 

 



 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

56

+

EPP

Alexander Alexandrov Yordanov, Traian Băsescu, Michael Gahler, Kinga Gál, Sunčana Glavak, Sandra Kalniete, Andrius Kubilius, David Lega, Miriam Lexmann, Antonio López-Istúriz White, David McAllister, Lukas Mandl, Vangelis Meimarakis, Francisco José Millán Mon, Gheorghe-Vlad Nistor, Radosław Sikorski, Isabel Wiseler-Lima, Željana Zovko, Arba Kokalari

S&D

Maria Arena, Włodzimierz Cimoszewicz, Tanja Fajon, Raphaël Glucksmann, Sven Mikser, Demetris Papadakis, Tonino Picula, Kati Piri, Giuliano Pisapia, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Andreas Schieder, Sergei Stanishev, Elena Yoncheva

RENEW

Petras Auštrevičius, Katalin Cseh, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Ilhan Kyuchyuk, Nathalie Loiseau, Javier Nart, Urmas Paet, María Soraya Rodríguez Ramos, Dragoş Tudorache

GREENS

Alviina Alametsä, Reinhard Bütikofer, Jordi Solé, Tineke Strik, Viola Von Cramon-Taubadel, Thomas Waitz, Salima Yenbou

ECR

Anna Fotyga, Hermann Tertsch, Angel Dzhambazki, Assita Kanko

NI

Fabio Massimo Castaldo, Márton Gyöngyösi

 

2

-

ID

Harald Vilimsky

NI

Kostas Papadakis

 

10

0

S&D

Dietmar Köster

ID

Anna Bonfrisco, Marco Zanni, Thierry Mariani, Jérôme Rivière

ECR

Charlie Weimers

GUE

Manu Pineda, Idoia Villanueva Ruiz, Özlem Demirel, Mick Wallace

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

[1] Prijaté texty, P8_TA(2018)0458.

[2] Prijaté texty, P8_TA(2018)0303.

[3] Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 130.

[4] Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 199.

[5] Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 82.

Posledná úprava: 19. októbra 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia