SPRÁVA o odporúčaní Európskeho parlamentu Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o vzťahoch s Bieloruskom

28.9.2020 - (2020/2081(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Petras Auštrevičius


Postup : 2020/2081(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A9-0167/2020
Predkladané texty :
A9-0167/2020
Prijaté texty :

NÁVRH ODPORÚČANIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o vzťahoch s Bieloruskom

(2020/2081(INI))

Európsky parlament,

 so zreteľom na články 2, 3 a 8 a na hlavu V, najmä na články 21, 22, 36 a 37 Zmluvy o EÚ (Zmluva o EÚ) a na piatu časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

 so zreteľom na závery Rady z 15. februára 2016 o Bielorusku,

 so zreteľom na vytvorenie Východného partnerstva v Prahe 7. mája 2009, ktoré je výsledkom spoločného úsilia EÚ a jej šiestich východných európskych partnerov – Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny,

 so zreteľom na spoločné vyhlásenia zo samitov Východného partnerstva, ktoré sa uskutočnili v roku 2009 v Prahe, v roku 2011 vo Varšave, v roku 2013 vo Vilniuse, 2015 v Rige a v roku 2017 v Bruseli, a z videokonferencie vedúcich predstaviteľov Východného partnerstva, ktorá sa konala v roku 2020,

 so zreteľom na Dohodu medzi Európskou úniou a Bieloruskou republikou o readmisii osôb s neoprávneným pobytom, ktorá nadobudla platnosť 1. júla 20201,

 so zreteľom na Dohodu medzi Európskou úniou a Bieloruskou republikou o zjednodušení udeľovania víz2, ktorá nadobudla platnosť 1. júla 2020,

 so zreteľom na šieste kolo dvojstranného dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Bieloruskom, ktoré sa konalo 18. júna 2019 v Bruseli,

 so zreteľom na spoločné vyhlásenie vysokého predstaviteľa/podpredsedu Komisie Josepa Borrella a komisára pre susedstvo a rozšírenie Olivéra Várhelyiho z 10. augusta 2020, ako aj na vyhlásenie vysokého predstaviteľa v mene Európskej únie k prezidentským voľbám v Bielorusku z 11. augusta 2020,

 so zreteľom na vyhlásenie hovorcu ESVČ o nedávnom vývoji v Bielorusku z 19. júna 2020 a na vyhlásenia vysokého predstaviteľa/podpredsedu Komisie Josepa Borrella týkajúce sa volieb v Bielorusku zo 14. júla 2020, 7. augusta 2020 a 17. augusta 2020,

 so zreteľom na vyhlásenia hovorcu ESVČ o uplatňovaní trestu smrti v Bielorusku, najmä z 30. júla 2019, 28. októbra 2019, 20. decembra 2019, 11. januára 2020 a 7. marca 2020,

 so zreteľom na svoje odporúčanie Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k Východnému partnerstvu pred samitom v júni 2020,

 so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne Rady OSN pre ľudské práva z 10. júla 2020 o situácii v oblasti ľudských práv v Bielorusku,

 so zreteľom na vyhlásenia OSN o situácii v Bielorusku, najmä na vyhlásenia Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva z 12. augusta 2020, osobitných spravodajcov OSN pre ľudské práva z 13. augusta 2020 a hovorcu Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva z 21. augusta 2020,

 so zreteľom na vyhlásenie predsedu Európskeho parlamentu, v ktorom sa vyzýva na zastavenie násilia v Bielorusku z 13. augusta 2020,

 so zreteľom na spoločné vyhlásenie politických vedúcich predstaviteľov skupín PPE, S&D, Renew Europe, Verts/ALE a ECR v Európskom parlamente o Bielorusku zo 17. augusta 2020,

 so zreteľom na hlavné výsledky mimoriadneho zasadnutia Rady pre zahraničné veci zo 14. augusta 2020 a závery Európskej rady z 19. augusta 2020 o situácii v Bielorusku po prezidentských voľbách z 9. augusta 2020,

 so zreteľom na otvorený list o činnostiach diplomatických pozorovateľov počas prezidentských volieb v roku 2020 v Bielorusku (v Minsku, 13. augusta 2020),

 so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

 so zreteľom na globálnu stratégiu EÚ a na revidovanú európsku susedskú politiku,

 so zreteľom na svoje uznesenia o Bielorusku, najmä na uznesenie z 24. novembra 2016 o situácii v Bielorusku[1], zo 6. apríla 2017 o situácii v Bielorusku[2], z 19. apríla 2018 o Bielorusku[3] a zo 4. októbra 2018 o zhoršovaní slobody médií v Bielorusku, najmä o prípade webovej lokality Charter 97[4],

 so zreteľom na článok 118 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0167/2020),

A. keďže kroky Lukašenkovho režimu sú trestné a sú v rozpore s európskymi hodnotami, zásadami demokracie a vôľou bieloruského ľudu; keďže napriek zásadným obmedzeniam základných slobôd a ľudských práv, ktoré platia v Bielorusku, priniesla politika EÚ v oblasti kritickej angažovanosti s Bieloruskom určité výsledky vo forme podpísaných dohôd a intenzívnejšej spolupráce v oblastiach ako životné prostredie a konektivita, cezhraničná spolupráca a riadenie hraníc, avšak nedostatočné výsledky, pokiaľ ide o zastávanie základných hodnôt Východného partnerstva; keďže nezákonné kroky bieloruského režimu ohrozujú tieto výsledky a vzťahy medzi EÚ a Bieloruskom musia byť predmetom dôkladného preskúmania vzhľadom na to, že režim nedodržiava svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva a z jeho dohôd s EÚ; keďže budúce vzťahy medzi EÚ a Bieloruskom sa vymedzia v prioritách partnerstva, na ktorých sa dohodnú EÚ a nové, legitímne, demokraticky zvolené orgány v Bielorusku, a mali by byť založené na spoločných hodnotách, na ktorých je EÚ postavená , konkrétne demokracia, právny štát, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd;

B keďže aj bieloruský ľud sa podieľa na spoločnom európskom dedičstve a kultúre v krajine, ktorá priamo susedí s tromi členskými štátmi EÚ; keďže situácia v Bielorusku môže mať priamy vplyv na EÚ;

C. keďže žiadne parlamentné alebo prezidentské voľby, ktoré sa v Bielorusku konali od roku 1994 do dnešného dňa, neboli slobodné a spravodlivé, ale napriek týmto tvrdým nedemokratickým podmienkam ľud Bieloruska po viac ako dvoch desaťročiach útlaku jednoznačne hlasoval za zmenu; keďže nedávne prezidentské voľby neboli slobodné ani spravodlivé a ešte viac ako predchádzajúce voľby boli poznamenané porušovaním základných slobôd zhromažďovania, združovania a prejavu a konali sa po obmedzenej volebnej kampani a v extrémne reštriktívnom prostredí charakterizovanom represiami, v ktorom celkovo nebola možná zmysluplná alebo skutočná politická súťaž;

D. keďže bieloruské orgány nedodržali minimálne medzinárodné normy dôveryhodného, transparentného, slobodného a spravodlivého volebného procesu v prípade prezidentských volieb;

E. keďže prezidentskú volebnú kampaň poznamenalo rozsiahle byrokratické zasahovanie uprednostňujúce úradujúceho prezidenta, zastrašovanie a represie voči iným kandidátom, ich rodinám a podporovateľom, odmietanie registrácie kandidátov, ktorí vyzbierali dostatočný počet podpisov, viaceré prípady zatýkania a pokusy o umlčanie nezávislých novinárov a blogerov, a o zrušenie disidentských webových lokalít;

F. keďže reštriktívny a svojvoľný proces registrácie zabránil väčšine kandidátov v účasti vrátane zatknutia hlavného kandidáta na prezidenta Viktara Babaryka a Sergeja Cichanovského, manžela ďalšej kľúčovej kandidátky Svetlany Cichanovskej, ako aj odmietnutia registrácie kľúčového opozičného kandidáta Valerija Cepkalu Ústrednou volebnou komisiou (ÚVK) pre nedostatočný počet platných podpisov potrebných na prístup k hlasovaniu bez možnosti odvolať sa s cieľom prehodnotiť zamietnutie; keďže to zdôrazňuje neprimeranú a absurdnú povahu prekážok kandidatúry, čo je v rozpore so záväzkami OBSE a inými medzinárodnými normami; keďže takéto vylúčenie kandidátov obmedzilo možnosť bieloruského ľudu vybrať si svojich kandidátov;

G. keďže podľa obhajcov ľudských práv za slobodné voľby ďalšie opatrenia, napríklad obmedzenie miest, kde sa môžu legálne konať voľby, zadržiavanie členov volebných tímov kandidátov a blokovanie takmer všetkých opozičných kandidátov v okrskových volebných komisiách (OVK), znevýhodnili opozičných kandidátov,viedli k tomu, že 1,1 % celkového počtu zvolených kandidátov pochádzalo z opozičných strán a 96,7 % z provládnych strán;

H. keďže bieloruská vláda včas nepozvala ODIHR OBSE na pozorovanie prezidentských volieb, ktoré sa konali 9. augusta, čo viedlo k neprítomnosti nezávislých medzinárodných pozorovateľov počas týchto volieb;

I. keďže vzhľadom na obmedzenia, ktoré zaviedla ÚVK v súvislosti s pandémiou koronavírusu, miestni volební pozorovatelia nemohli v plnej miere vykonávať svoje povinnosti počas všetkých fáz hlasovania, najmä hlasovania v predstihu, hlasovania v deň volieb a hlasovania z domu: keďže bieloruský režim použil hlasovanie v predstihu na niekoľkonásobné zvýšenie volebnej účasti, pričom bolo zdokumentovaných mnoho prípadov núteného hlasovania niektorých kategórií voličov, napríklad vojenského personálu, zamestnancov verejnej správy, zamestnancov štátom vlastnených podnikov a občanov žijúcich v nájomných bytoch; keďže v deň volieb sa miestnym volebným pozorovateľom bránilo v monitorovaní sčítavania hlasov a počet voličov a výsledky volieb oznámené  OVK a ÚVK sa výrazne líšili od ich pozorovaní;

J. keďže nezávislé platformy vytvorené organizáciami občianskej spoločnosti Bieloruska (napríklad Golos – Belarus2020.org) uskutočnili nezávislé prieskumy predbežných výsledkov volieb (exit poll) a zanalyzovali protokoly z viac než 200 OVK čo odhalilo skutočné výsledky, ktoré jasne poukazujú na skutočnosť, že Svetlana Cichanovská získala absolútnu väčšinu hlasov (medzi 71,1 % až 97,6 %);

K. keďže ÚVK oznámila Alexandra Lukašenka ako víťaza volieb, ktorý údajne získal 80,10 % hlasov, zatiaľ čo jeho hlavná oponentka Svetlana Cichanovská získala 10,12 %; keďže počas volebných dní boli neustále hlásené nezrovnalosti, ľuďom bolo často odopreté ich právo voliť a protokoly OVK boli sfalšované;

L. keďže Európska únia a jej členské štáty neuznali výsledky prezidentských volieb z dôvodu závažných pochybností o spravodlivosti volieb, odsúdili neprimerané a neprijateľné použitie sily proti pokojným protestujúcim a podporili právo ľudu Bieloruska určiť svoju budúcnosť;

M. keďže Sviatlana Cichanovská, zvolená prezidentka bieloruského ľudu, bola zastrašovaná a nútená opustiť Bielorusko dva dni po prezidentských voľbách; keďže aj ďalší občianski a politickí aktivisti a vedúce osobnosti pracujúcich opustili Bielorusko z dôvodu ohrozenia bezpečnosti rodinných príslušníkov;

N. keďže bieloruský režim odmieta začať národný dialóg s ľudom a neuznáva koordinačnú radu (KR), ktorú iniciovala Sviatlana Cichanovská výlučne s cieľom uľahčiť pokojné a usporiadané odovzdanie moci prostredníctvom dialógu, a snaží sa zastrašiť a rozptýliť radu tým, že a zameriava na jej členov a začína proti nim trestné konanie; keďže zatiaľ nebola bieloruskými orgánmi zadržaná alebo donútená opustiť krajinu len jedna členka predsedníctva koordinačnej rady, Svetlana Alexievičová;

O. keďže Bielorusko zažilo nebývalé celoštátne mierové protesty požadujúce slobodné a spravodlivé nové voľby po prezidentských voľbách, ktoré sa konali 9. augusta, a oznámení sfalšovaného výsledku, podľa ktorého vyhral úradujúci prezident; keďže protesty viedli k násilným zásahom, pričom boli tisíce Bielorusov zadržaných, stovky hospitalizovaných, najmenej šesť potvrdených mŕtvych a desiatky stále nezvestných;

P. keďže Európsky parlament vyjadruje svoju podporu požiadavkám bieloruského ľudu na slobodné a spravodlivé voľby a schopnosť slobodne rozhodovať o budúcnosti svojej krajiny;

Q. keďže Európsky parlament víta mierovú organizáciu celoštátnych protestov a nabáda na jej zachovanie, a oceňuje úlohu a silné vedenie bieloruských žien;

R. so zreteľom na svedectvá bieloruských protestujúcich o neľudských podmienkach a zaobchádzaní, ktorým boli vystavení počas nezákonného zadržiavania, vrátane správ o nekončiacom bití, znásilneniach, ponižujúcom zaobchádzaní a neľudských väzenských podmienkach v preplnených celách bez prístupu k pitnej vode, jedlu, hygienickým zariadeniam či lekárskej pomoci; keďže bieloruský opozičný vedúci predstaviteľ a politický väzeň Pavel Severinec si na protest proti mučeniu a neľudským väzenským podmienkam podrezal zápästia; keďže po prepustení mnoho ľudí hospitalizovali, niektorých na oddeleniach intenzívnej starostlivosti, so zraneniami ako zlomeniny končatín, zlomeniny lebky, poškodený zrak a sluch, pričom niektorí z nich budú mať spolu s utrpenými psychologickými traumami celoživotné následky vrátane neplodnosti;

S. keďže represálie proti oponentom režimu, volebným pozorovateľom, novinárom, blogerom, aktivistom občianskej spoločnosti a obhajcom ľudských práv, a to aj formou fyzického násilia, únosov neznámymi, neidentifikovateľnými osobami, administratívnych pokút, hrozieb odobrania starostlivosti o dieťa, trestného konania, ako aj fyzického a psychického mučenia, sa stali v posledných mesiacoch v Bielorusku bežnou praxou;

T. keďže bieloruský ľud naliehavo potrebuje pomoc a podporu medzinárodného spoločenstva;

U. keďže situácia v Bielorusku si vyžaduje naliehavé medzinárodné vyšetrovanie porušovania ľudských práv páchaného proti pokojným protestujúcim a používania nadmernej sily bieloruským režimom;

V. keďže prostredie pre prácu obhajcov ľudských práv, zástupcov opozície, občianskej spoločnosti a médií sa neustále zhoršuje, pričom sú  tieto osoby systematicky vystavované zastrašovaniu, obťažovaniu a obmedzeniam základných slobôd; keďže organizáciám zameraným na ľudské práva a iným organizáciám občianskej spoločnosti sa systematicky odopiera registrácia, členstvo v neregistrovaných skupinách a prijímanie finančných prostriedkov zo zahraničia sa kriminalizuje; keďže právnikom pôsobiacim v oblasti ľudských práv sa bráni v obhajobe zadržaných občianskych a politických aktivistov, ktorí sa nemôžu spoliehať na spravodlivosť súdneho konania;

W.  keďže rozšírená beztrestnosť orgánov presadzovania práva prispieva k ešte ďalšiemu porušovaniu ľudských práv a odvetným zásahom proti obhajcom ľudských práv a nevinným ľuďom;

X. keďže v správe osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku z júla 2020 sa neuvádzajú žiadne významné zlepšenia právnej a regulačnej ochrany ľudských práv v Bielorusku a okrem problémov zdôraznených vyššie, upozorňuje na neustále uplatňovanie trestu smrti, prevažujúcej diskriminácie zraniteľných skupín vrátane žien, osôb so zdravotným postihnutím, etnických a náboženských menšín a LGBTIQ osôb, pretrvávajúce praktiky nútenej práce, mučenia a iných foriem krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania zadržaných osôb, a diskriminácie osôb používajúcich bieloruštinu;

Y. keďže podľa bieloruských organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv sa v Bielorusku viac ako 50 osôb zadržiava z politických dôvodov; keďže medzi uväznenými bieloruskými členmi opozície sú Mikola Statkevič, demokratický kandidát v prezidentských voľbách v roku 2010, ktorý bol od roku 2011 do roku 2017 väzňom svedomia, členovia predsedníctva Koordinačnej rady Bieloruska Maria Kalesnikavova, Lilija Ulasavova a Maksim Znak, prezidentský kandidát Viktar Babaryka a videobloger Sjarhej Cichanovski;

Z. keďže Európsky parlament vyjadruje hlboké sústrasť nad úmrtiami Alyaksandra Taraykouského, Alyaksandra Vikhora, Artsyoma Parukoua, Henadza Šutava a Konstantina Šišmakova ich rodinám a celému bieloruskému národu;

AA. keďže 14. augusta 2020 bieloruský režim odoprel vstup do krajiny dvom poslancom Európskeho parlamentu – Robertovi Biedrońovi, predsedovi delegácie pre vzťahy s Bieloruskom, a Petrasovi Auštrevičiusovi, stálemu spravodajcovi pre Bielorusko, ktorí cestovali do krajiny na pozvanie bieloruskej občianskej spoločnosti;

AB.  keďže od roku 2014 bolo odsúdených na neprimerane dlhé tresty odňatia slobody, od 8 do 15 rokov, 18 000 bieloruských maloletých za nenásilné trestné činy súvisiace s drogami podľa článku 328 trestného zákona; keďže počas zadržiavania a väzenia bieloruské maloleté osoby čelia mnohým porušeniam svojich práv vrátane fyzického násilia a mučenia a sú vystavené pracovným podmienkam nebezpečným pre zdravie;

AC. keďže v roku 2016 EÚ zrušila väčšinu sankcií voči Bielorusku s výnimkou zbrojného embarga a sankcie voči štyrom osobám, nie však preto, že by Bielorusko splnilo všetky podmienky, ale skôr v nádeji, že bude pokračovať v zlepšovaní prostredia pre politickú a občiansku účasť a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd; keďže sa v oblasti demokratickej správy vecí verejných a ľudských práv nedosiahol žiadny pokrok, pričom sa zvýšila administratívna, finančná a fyzická represia voči demokratickej opozícii, organizáciám občianskej spoločnosti, novinárom a blogerom, a dokonca aj voči bežným ľuďom;

AD. keďže Európska rada sa v roku 2020 dohodla na uložení sankcií značnému počtu jednotlivcov zodpovedných za násilie, represie a falšovanie volebných výsledkov v Bielorusku, pričom im zakázala vstup do EÚ a zmrazila ich finančné aktíva v EÚ;

AE. keďže je neprijateľné, aby členský štát jednoznačne neodsúdil falšovanie volieb, násilie a represie, a považoval Lukašenkovo Bielorusko za partnerský štát, pretože situácia v Bielorusku si vyžaduje pevný a principiálny postoj a dohodu na spoločnom postupe EÚ;

AF. keďže bieloruské orgány popierali šírenie ochorenia COVID-19 v krajine, a plytvali tak vzácnym časom, ktorý sa mohol využiť na prípravu a ochranu obyvateľstva krajiny, a najmä jej zdravotníckeho personálu, nezrušili masové podujatia, predovšetkým vojenskú prehliadku konanú 9. mája s tisíckami účastníkov a každoročný deň komunitnej práce, ktorého sa zúčastnila štvrtina bieloruského obyvateľstva, a namiesto toho sa podieľali na zastrašovaní novinárov, blogerov, demokratickej opozície, organizácií občianskej spoločnosti a bežných ľudí, ktorí šírili kľúčové informácie o pandémii a o nevyhnutných preventívnych opatreniach, čo viedlo k tomu, že infikovanosť ochorením COVID-19 na obyvateľa v Bielorusku patrí medzi najvyššie v Európe a je zdravotným rizikom pre región; keďže vláda a prezident Bieloruska neposkytli údaje o pandémii a na ňu včas nereagovali a namiesto toho aktívne šírili nepravdivé informácie, ktoré ohrozili zdravie občanov;

AG. keďže EÚ  po vypuknutí pandémie COVID-19 vyčlenila krajine ako prejav solidarity s bieloruským ľudom 60 miliónov EUR na zmiernenie okamžitých a priamych účinkov pandémie a v reakcii na povolebnú situáciu v Bielorusku pridala ďalších 53 miliónov EUR na podporu bieloruského ľudu; keďže Bielorusko skúma možnosť požiadať EÚ o makrofinančnú pomoc;

AH. keďže pandémia ochorenia COVID-19 poukázala na odolnosť, silné odhodlanie a bezprecedentnú samoorganizovanosť bieloruskej spoločnosti, najmä vzhľadom na letargickú reakciu príslušných orgánov a dokonca odmietanie pandémie a jej dôsledkov;

AI. keďže v krajine nie sú registrované žiadne nezávislé bieloruské spravodajské agentúry a sloboda tlače v Bielorusku sa od roku 2015 výrazne zhoršila, čo každoročne potvrdzuje Svetový index slobody tlače, a situácia sa od prezidentských volieb v auguste 2020 ešte zhoršila; keďže niekoľko nezávislých novinárov, blogerov, fotografov alebo médií, ktoré môžu v krajine pôsobiť a ktoré odsudzujú porušovanie ľudských práv, čelí systematickému obťažovaniu a sankčným opatreniam, ako je zatýkanie alebo vyšetrovanie trestných činov vrátane obvinení z nezákonnej produkcie a šírenia informácií, extrémizmu, diskreditácie a inzultácie prezidenta alebo výtržníctva, a počet trestných stíhaní za stanoviská na internete sa zvýšil; keďže v rokoch 2000 a 2016 boli dvaja novinári pôsobiaci v oblasti ľudských práv usmrtení po tom, ako aktívne informovali o porušovaní ľudských práv a kritizovali represívne politiky autoritatívnej vlády Bieloruska;

AJ. keďže po prezidentských voľbách bieloruský režim ešte viac pridusil slobody médií a právo ľudí na prístup k informáciám a ich výmenu blokovaním prístupu na internet, narúšaním tlače novín, zatýkaním miestnych novinárov a zahraničných korešpondentov, ktorí pozorovali demonštrácie alebo informovali o nich, ako aj tých, ktorí kritizovali environmentálnu politiku štátu alebo sa kriticky vyjadrovali k pandémii COVID-19 v Bielorusku, a vystavoval ich mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu; keďže novinári boli osobitným cieľom útokov a viacerí boli zranení, keď informovali o povolených zásahoch bieloruského režimu proti pokojným demonštrantom; keďže televízne stanice vo vlastníctve štátu sa nezaoberajú prebiehajúcimi protestmi a zverstvami páchanými Lukašenkovým režimom a používajú sa na šírenie dezinformácií útočia na Sviatlanu Cichanovskú, politických aktivistov a pokojných protestujúcich; keďže po odstúpení novinárov na štátnych televíznych staniciach ich nahradili odborníci na propagandu z Ruska;

AK. keďže nezávislí novinári, ktorí spolupracujú so zahraničnými médiami a pracujú pre zahraničné médiá, sú stíhaní podľa článku 22.9 Kódexu administratívnych prečinov, podľa ktorého je nezákonné dostávať finančné odmeny z médií, ktoré nie sú v Bielorusku riadne registrované a akreditované; keďže televízny kanál Belsat, ktorý je oficiálne registrovaný v Poľsku, nemá registráciu v Bielorusku a jeho činnosť je pod neustálym tlakom a útokmi vrátane surového zadržiavania jeho novinárov a pokút uložených jeho prispievateľom, ktoré k 18. júnu 2020 dosahujú sumu 101 791 USD;

AL. keďže Bielorusko je vystavené bezprecedentnému tlaku Ruska na prehĺbenie integrácie v rámci zväzového usporiadania na úkor vlastnej zvrchovanosti, čo vedie okrem iného k pretrvávajúcej patovej situácii v súvislosti s dovozom ropy a plynu z Ruska;

AM. keďže 26 rokov Lukašenka pri moci je poznačených politikami, ktoré narúšajú zvrchovanosť a nezávislosť krajiny a oslabujú bieloruskú identitu, dedičstvo a kultúru;

AN. keďže z bezpečnostného hľadiska je Bielorusko úzko spojené s Ruskom, je od neho závislé a zapája sa do činností, ktoré predstavujú hrozbu pre členské štáty EÚ, ako napríklad netransparentné spoločné vojenské cvičenie Západ 2017, plánované spoločné vojenské cvičenie Západ 2021 a výstavba nebezpečných jadrových zariadení;

AO. keďže po vypuknutí masívnych protestov Alexander Lukašenko požiadal Rusko o pomoc s cieľom zaistiť prežitie bieloruského režimu a snažil sa o záchranu svojho imidžu a verejnej podpory tým, že vytvoril falošné argumenty o vonkajších hrozbách pre Bielorusko zo strany zahraničných západných aktérov a použil ich na odôvodnenie zintenzívnenia činností a pohybu bieloruských vojenských síl v Grodnianskej oblasti na hranici s Poľskom a Litvou, čo predstavuje priamu hrozbu pre EÚ a jej členské štáty;

AP. keďže Bielorusko v partnerstve s ruskou spoločnosťou ROSATOM stavia jadrovú elektráreň Astravec neodôvodnene na mieste len 20 kilometrov od vonkajšej hranice EÚ a 45 kilometrov od hlavného mesta Litvy; keďže na výstavbu jadrovej elektrárne Astravec nadväzujú nedodržiavanie medzinárodných noriem v oblasti jadrovej bezpečnosti, závažné porušenia bezpečnosti a väčšie nehody vrátane nepretržitých stavebných prác v danej lokalite napriek pandémii ochorenia COVID-19; keďže podľa plánov sa mal prvý reaktor jadrovej elektrárne Astravec spustiť pred prezidentskými voľbami v auguste 2020 a pred úplným vykonaním odporúčaní vyplývajúcich zo záťažových testov vykonaných orgánmi EÚ pre jadrovú bezpečnosť;

AQ. keďže zložitá hospodárska situácia, ktorá sa zhoršuje z dôvodu celonárodných štrajkov a odmietania bieloruského režimu začať národný dialóg s bieloruským ľudom naznačuje, že hospodársky model Bieloruska dosiahol svoje hranice a krajina možno vstupuje do prechodného obdobia, v ktorom môže EÚ zohrávať kľúčovú vyvažovaciu úlohu;

AR. keďže sa výrazne zvýšila spolupráca s bieloruskou občianskou spoločnosťou, a to aj prostredníctvom činností podporovaných EÚ a zintenzívnenia medziľudských kontaktov;

1. odporúča Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby:

Povolebná situácia v Bielorusku

a) dôrazne podporovali rozhodnutie EÚ a jej členských štátov neuznať podvodné výsledky volieb, ktoré oznámila bieloruská ústredná volebná komisia (ÚVK) z dôvodu vážnych pochybností o spravodlivosti volieb, neuznať Alexandra Lukašenka za legitímneho prezidenta krajiny po skončení jeho súčasného funkčného obdobia, najneskôr 5. novembra 2020; vyzvali ho, aby rešpektoval vôľu bieloruského ľudu a pokojne odstúpil; vyzvali všetky členské štáty, aby odsúdili volebné podvody, potláčanie opozície a občianskej spoločnosti, obmedzenia ľudských práv, slobody prejavu a slobody médií, a porušovanie základných demokratických hodnôt a zásad právneho štátu;

b) trvali na tom, že tento vývoj bude mať nepriaznivý vplyv na vzťahy medzi EÚ a Bieloruskom;

c) nesporne podporovali bieloruský ľud v jeho oprávnených požiadavkách na nové slobodné a spravodlivé voľby, ktoré sa musia konať čo najskôr pod dohľadom OBSE a nezávislých medzinárodných pozorovateľov; zdôraznili potrebu mierového a demokratického riešenia súčasnej krízy podporeného nezávislými a slobodnými médiami a silnou občianskou spoločnosťou;

d) trvali na úplnom súlade volebných procesov v Bielorusku s medzinárodnými normami, odporúčaniami OBSE a stanoviskami Benátskej komisie a vyzvať na zmenu volebných právnych predpisov Bieloruskej republiky tak, aby zahŕňali podstatné procesné a právne záruky, ktoré zvyšujú inkluzívnosť, integritu a transparentnosť vo všetkých fázach volebného procesu, a najmä na zavedenie jasných a primeraných kritérií a mechanizmov na registráciu kandidátov a overovanie podpisov, zabezpečenie začlenenia zástupcov všetkých aktérov volebného procesu do volebných komisií a poskytnutie rovnakého prístupu k médiám pre všetkých účastníkov;

e) vzali na vedomie, že Sviatlana Cichanovská, ktorá podľa nezávislých sociologických prieskumov získala viac ako polovicu hlasov v prezidentských voľbách v roku 2020, je v očiach bieloruského ľudu ich zvolenou prezidentkou;

f)  uznali Koordinačnú radu (KR), ktorú iniciovala Sviatlana Cichanovská, ako legitímnu zástupkyňu ľudu požadujúceho demokratickú zmenu a slobodu v Bielorusku, a trvali na tom, aby s ňou bieloruský režim začal dialóg; vyjadrili poľutovanie nad prenasledovaním členov KR a požiadali, aby sa zastavili všetky právne kroky, ktoré proti nim podnikli orgány, a aby boli všetci zadržaní a zatknutí prepustení;

g)  podporovali úsilie KR o pokojný a demokratický prechod moci ako výsledok inkluzívneho národného dialógu medzi bieloruskou vládou a opozíciou/občianskou spoločnosťou/KR vrátane zástupcov cirkví a uznávaných a neutrálnych mediátorov; poskytli akúkoľvek pomoc potrebnú na posilnenie organizácie a fungovania KR;

h) trvali na tom, aby Alexander Lukašenko akceptoval ponuku súčasných a budúcich úradujúcich predsedov OBSE na uľahčenie národného dialógu s cieľom vyriešiť politickú krízu a napätú situáciu v krajine a zabezpečili, aby EÚ poskytla OBSE konkrétnu pomoc v súvislosti s jej návrhom prevziať sprostredkovateľskú úlohu;

i) žiadali okamžité zastavenie násilia, krutých represií, mučenia a zasahovania proti pokojným demonštrantom; vyzvali na úplné vyšetrenie zločinov spáchaných orgánmi presadzovania práva Lukašenkovho režimu proti bieloruskému ľudu na európskej/medzinárodnej úrovni a žiadali, aby orgány poskytli všetkým obetiam porušovania ľudských práv prístup k spravodlivosti a zabezpečili ich právo na účinný prostriedok nápravy;

j) odsúdili taktiku bieloruského režimu zameranú na rozptýlenie KR zastrašovaním jej členov, ako aj opozičných politikov a aktivistov, ich vyhostením z Bieloruska s cieľom dištancovali ich od vnútorných politických procesov;

k) vyzvali Bielorusko, aby okamžite a bezpodmienečne prepustilo a zrušilo všetky obvinenia proti všetkým politickým väzňom a všetkým členom občianskej spoločnosti, novinárom a každému, kto bol svojvoľne zadržiavaný pred volebnou kampaňou, počas nej a po nej; požadovali úplné obnovenie a dodržiavanie ľudských práv a slobôd vrátane slobody tlače, slobody zhromažďovania a iných politických a občianskych slobôd v Bielorusku;

l) ocenili kroky, ktoré prijali pracovníci mnohých tovární a inštitúcií v celej krajine, ktorí sa rôznymi spôsobmi pripojili k protestom vrátane vstupu do štrajkov, a poskytli potrebnú podporu tým z nich, ktorých režim potrestal za uplatňovanie ich demokratických práv;

m) naďalej pozorne sledovali zatýkanie, zmiznutia a obťažovanie kandidátov, protestujúcich, aktivistov a nezávislých novinárov a informovali sa o takýchto prípadoch u bieloruských orgánov;

n) naďalej pozorne sledovali prípady zatýkania a zmiznutia v Bielorusku, upozornili bieloruské orgány na tieto prípady a žiadali o náležité a okamžité kroky; začali cielený program pomoci EÚ na pomoc obetiam politických represií a policajného násilia, najmä s prístupom k právnemu poradenstvu, materiálnej a lekárskej pomoci a rehabilitácii;

o) trvali na nezávislom a účinnom vyšetrovaní úmrtí Alexandra Tarajkovského, Alexandra Vichora, Artsjoma Parukova, Henadza Šutava a Konstantina Šišmakova a vrážd politických opozičných osobností Jurija Zacharenka, Anatolija Krasovského a Viktora Gončara, ktoré boli spáchané v roku 1999, ako aj osudu a miesta pobytu novinára Dmitrija Zavadského v roku 2000;

p) vyzvali Bielorusko, aby do svojho trestného zákonníka začlenilo konkrétne vymedzenie mučenia v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a aby zabezpečilo jeho trestanie sankciami, ako aj legislatívne zmeny zamerané na kriminalizáciu vynúteného zmiznutia;

q) vyzvali orgány, aby zlepšili prístup, dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti na miestach zadržiavania, najmä vzhľadom na pandémiu COVID-19, ako aj pracovné podmienky zdravotníckeho personálu, a to so zreteľom na správy o tom, že polícia bráni v poskytovaní pomoci zraneným protestujúcim a zatýka zdravotníckych pracovníkov;

r) uplatňovali sankcie, na ktorých sa dohodli ministri zahraničných vecí EÚ a Európska rada, a to čo najskôr a v zmysluplnej koordinácii s medzinárodnými partnermi;

s) rozšírili sankcie doplnením skupiny osôb o Alexandra Lukašenka a značný počet vysokopostavených a stredných úradníkov, ako aj členov ÚVK, ktorí sú zodpovední za falšovanie výsledkov prezidentských volieb v Bielorusku alebo k nemu prispeli a sú zodpovední za porušovanie občianskych a ľudských práv v Bielorusku alebo k nemu prispeli; tento zoznam by mala EÚ uplatňovať ako celok a mal by sa neustále aktualizovať a rozširovať podľa úrovne trestných činov, ktoré Lukašenkov režim spáchal;

t) uložili zákaz vydávania víz a finančné sankcie vrátane zmrazenia aktív voči zástupcom režimu, jednotlivcom a ich rodinným príslušníkom, na ktorých boli uvalené sankcie;

u)  urýchlene dokončili a vykonávali mechanizmus sankcií EÚ v oblasti ľudských práv umožňujúci uplatňovať sankcie podobné sankciám podľa tzv. Magnitského zákona (Magnitsky Act) USA voči jednotlivcom a spoločnostiam zapojeným do závažného porušovania ľudských práv a zodpovedných za iné trestné činy, a uplatňovať ich voči bieloruským úradníkom vrátane vyšetrovateľov a sudcov, ktorí vedú trestné stíhanie proti politickým väzňom, a voči iným jednotlivcom a spoločnostiam zapojeným do násilného potláčania pokojných mítingov zameraných na zber podpisov a protestov v Bielorusku, a to aj mučením a zlým zaobchádzaním so zadržanými osobami a politickými väzňami;

v) zvážili odvetvové sankcie voči Bielorusku, ktoré by mohli zvýšiť tlak na režim, ale nemali by mať dlhodobý negatívny vplyv na obyvateľstvo;

w) zaviazali sa k nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Bieloruska; dôrazne odmietnli akékoľvek skryté či otvorené vonkajšie zasahovanie ktoréhokoľvek tretieho štátu vrátane Ruskej federácie, a to najmä do bieloruských štátnych médií a bezpečnostných síl; zdôraznili, že bieloruské protesty sú svojou povahou prodemokratické, nie geopolitické; opätovne zdôraznili, že Európska únia by bola otvorená ďalšiemu rozvoju vzťahov s krajinou tak na bilaterálnej úrovni, ako aj v rámci Východného partnerstva, len ak Bielorusko splní všetky predtým dohodnuté podmienky týkajúce sa demokracie, právneho štátu, slobodných a spravodlivých volieb, medzinárodného práva, ľudských práv a základných slobôd;

x) naliehavo vyzvali Ruskú federáciu, aby sa nezapojila do žiadneho konania, ktoré by ohrozilo zvrchovanosť a územnú celistvosť Bieloruska; vyjadriť znepokojenie nad tým, že využíva rokovania o trvalej dodávke ropy a plynu do Bieloruska ako metódu politického tlaku; verejne pomenovali a odsúdili hybridné zasahovanie Ruskej federácie spôsobmi, ako napríklad delegovanie takzvaných mediálnych odborníkov do bieloruských štátnych médií a poradcov do bieloruských vojenských orgánov a orgánov presadzovania práva, a odrádzať od pokračovania takýchto činností; varovali pred akýmikoľvek pokusmi o militarizáciu situácie a podnecovanie napätia so susednými krajinami;

y)  zdôraznili, že vojenské cvičenie bieloruských ozbrojených síl koncom augusta 2020 na hranici s Litvou a Poľskom, po ktorom nasledovala nepriateľská a zavádzajúca informačná kampaň, zbytočne zvýšilo napätie a nedôveru;

z) uznali, že hoci kriticky angažovaná politika pred zmanipulovanými prezidentskými voľbami 9. augusta 2020 priniesla určitý vývoj v dvojstranných vzťahoch, pokrok v kľúčových oblastiach demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd vrátane slobody prejavu a prejavu a slobody médií, ako aj pracovných práv a občianskej spoločnosti, bola počas týchto volieb a po nich zvrátená a sociálno-ekonomická situácia sa vyznačuje nízkymi príjmami domácností a vysokou mierou nezamestnanosti, hospodárstvo stagnuje a je vo veľkej miere postihnuté štátnou korupciou; vzhľadom na to, že EÚ zaujíma cielenejší prístup k Východnému partnerstvu a úplného preskúmania vzťahov medzi EÚ a Bieloruskom, zvážili uplatňovanie zásady „menej za menej“ v prípade ďalšieho zhoršovania situácie v oblasti ľudských práv, čo by nemalo ovplyvniť angažovanosť a podporu občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv, nezávislých médií a obyvateľov Bieloruska, keďže naopak, treba ďalej zvyšovať politickú, finančnú, technologickú a informačnú podporu presadzovaním zásady „viac za viac“ a väčším zapojením občianskej spoločnosti do iniciatív a projektov v Bielorusku;

aa) pripravili komplexné preskúmanie svojej politiky voči Bielorusku s osobitným zameraním na podporu občianskej spoločnosti a bieloruského ľudu zo strany EÚ, pričom sa zohľadnia rôzne scenáre vývoja v krajine, a pozastaviť rokovania o prioritách partnerstva medzi EÚ a Bieloruskom, kým sa v Bielorusku neuskutočnia slobodné a spravodlivé prezidentské voľby; trvali na tom, že EÚ musí byť vo svojej reakcii na situáciu v Bielorusku po prezidentských voľbách jednotná a neoblomná;

ab) ponúkli alternatívu posilnenej a oveľa užšej spolupráci s Bieloruskom, ktorá zahŕňa aj podstatne zvýšený finančný a technický záväzok EÚ, ak by sa demokratické zmeny vrátane nových volieb stali skutočnosťou;

ac) vypracovali komplexný program pre Bielorusko po nových prezidentských voľbách a zorganizovať konferenciu darcov pre demokratické Bielorusko, do ktorej by sa zapojili medzinárodné finančné inštitúcie, krajiny G7, členské štáty a inštitúcie EÚ, a ďalšie štáty a inštitúcie s ochotou prisľúbiť finančný balík v objeme niekoľkých miliárd eur na podporu budúceho reformného úsilia a reštrukturalizácie hospodárstva;

ad) okamžite ukončili akékoľvek vyplácanie finančnej pomoci EÚ nelegitímnym bieloruským orgánom a zabrániť poskytovaniu akýchkoľvek finančných prostriedkov vláde a štátom riadeným projektom vrátane poskytovania pomoci alebo finančných prostriedkov vyčlenených pre občiansku spoločnosť týmito entitami; vytvorili jasné podmienky na zaručenie toho, aby finančná podpora EÚ pre Bielorusko neskončila v rukách zástupcov režimu ani nebude slúžiť na legitimizáciu jeho činností, pokiaľ režim neukončí všetky represie, nezačne dialóg s občanmi a neumožní nové slobodné a spravodlivé voľby;

ae) zabezpečili, aby dodatočná podpora vo výške 53 miliónov EUR zodpovedala potrebám bieloruského ľudu, a teda aby okrem pomoci súvisiacej s ochorením COVID-19 zahŕňala lekársku starostlivosť o bieloruských ľudí, ktorí boli zranení a traumatizovaní v dôsledku brutálneho zásahu proti demonštrantom, a v najzávažnejších prípadoch uľahčila a podporila liečbu a zotavenie v členských štátoch EÚ; vyjadrili podporu organizáciám občianskej spoločnosti a aktivistom vrátane tých, ktorí pôsobia v exile, ktoré umožnili organizáciám a právnikom poskytovať právne služby obetiam bieloruského režimu, dokumentovať a vyšetrovať porušovanie ľudských práv, štrajkujúcim bieloruským pracovníkom a nezávislým odborom, nezávislým médiám a investigatívnej žurnalistike;

af) vypracovali stratégiu rozdeľovania finančných prostriedkov EÚ v spolupráci s občianskou spoločnosťou a demokratickými zástupcami bieloruského ľudu, EÚ a medzinárodnými organizáciami občianskej spoločnosti a inštitúciami so skúsenosťami so spoluprácou s Bieloruskom;

ag) trvali na tom, že podporné programy realizované prostredníctvom EIB, EBOR, Svetovej banky, OSN a iných medzinárodných organizácií musia byť podmienené aj zlepšením situácie v oblasti ľudských práv a demokracie a dodržiavaním medzinárodných noriem v oblasti jadrovej bezpečnosti; vzali na vedomie a riešili situáciu, v rámci ktorej v súčasnosti programy realizované v spolupráci medzi týmito medzinárodnými organizáciami a štátnymi štruktúrami v Bielorusku zvyčajne nezaraďujú nezávislé zainteresované strany do ich riadiacich orgánov, čo vedie nielen k pochybným úspechom týchto programov, ale prispieva aj k odstraňovaniu organizácií občianskej spoločnosti zo štruktúry spolupráce s EÚ zo strany verejných organizácií vo vlastníctve štátu (vládou organizovaných mimovládnych organizácií alebo VOMVO);

ah) uvítali mnohé prejavy solidarity s bieloruským ľudom vrátane získavania finančných prostriedkov, charitatívnej činnosti a humanitárnej pomoci; v tejto súvislosti odsúdili zastavenie prepravy humanitárnej pomoci, ktorú organizuje organizácia NSZZ Solidarnosc;

ai) podporovali prácu európskych politických nadácií pri posilňovaní rozvoja a úlohy občanov pri formovaní verejných záležitostí a posilňovaní postavenia budúcich politických vedúcich predstaviteľov v Bielorusku;

aj) pripomenuli bieloruským orgánom, že EÚ rýchlo reagovala na naliehavé potreby krajiny počas pandémie COVID-19, pričom zmobilizovala viac ako 60 miliónov EUR na pomoc pri riešení okamžitých potrieb, ako je podpora zdravotníctva a zraniteľných komunít, ako aj krátkodobých potrieb, s cieľom podporovať sociálnu a hospodársku obnovu;

ak) trvali na tom, aby bola akákoľvek budúca makrofinančná pomoc EÚ určená na zmiernenie hospodárskych dôsledkov pandémie COVID-19 je podmienená prísnymi politickými a ekonomickými kritériami, najmä tými, ktoré súvisia s demokraciou a ľudskými právami, konkrétne ukončením represií a prepustením politických väzňov; vzali na vedomie obavy o jadrovú bezpečnosť, ktoré vyjadrili niektoré členské štáty EÚ, a hrozby, ktoré predstavuje vojenská spolupráca medzi Bieloruskom a Ruskom, a trvali na tom, aby sa prijali primerané opatrenia na boj proti vírusu a na ochranu obyvateľstva;

al)  trvali na tom, že takáto podpora sa musí dôkladne monitorovať, aby sa zabránilo akémukoľvek zneužitiu finančných prostriedkov EÚ, ako je financovanie experimentálnych liekov alebo vakcín;

am)  zdôraznili, že treba riešiť úsilie bieloruského režimu o šírenie dezinformácií, napríklad vykresľuje podporu EÚ ako podporu režimu; vyjadrili znepokojenie nad šírením falošných správ a dezinformácií v Bielorusku počas pandémie COVID-19 a nabádali bieloruské orgány, ako aj EÚ, aby vypracovali osobitné programy na boj proti dezinformáciám a propagande;

an)  vyzvali bieloruské orgány, aby verejne uznali hrozbu, ktorú predstavuje pandémia COVID-19, posilnili systém zdravotnej starostlivosti, poskytli občanom príslušné informácie a štatistiky o tejto pandémii transparentne a inkluzívne, vykonávali odporúčania expertnej misie WHO v Bielorusku z apríla 2020, zlepšili pracovné podmienky zdravotníckeho personálu a zlepšili prístup k zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosť a kvalitu, a to aj vo väzniciach;

ao) považovali otázku jadrovej bezpečnosti za hlavnú obavu EÚ vzhľadom na potenciálne katastrofálne následky nehody pre celý región; naliehavo riešili otázku jadrovej elektrárne Astravec, keďže sa blíži jej spustenie do prevádzky, pričom prvá dodávka jadrového paliva už prišla z Ruska a jadrové palivo sa do prvého reaktora už vložilo, pričom sa práve vykonávajú technické prípravy na začatie výroby elektriny v novembri 2020;

ap) požadovali odloženie plánovaného uvedenia JE Astravec do prevádzky, kým nebudú splnené medzinárodné normy jadrovej bezpečnosti, kým sa neuskutočnia povinné verejné vypočutia, a kým nedôjde ku stabilizácii politickej situácie v Bielorusku, a to vzhľadom na niekoľko nevyriešených problémov v oblasti jadrovej bezpečnosti zistených počas záťažových testov, neexistenciu konečného záveru o bezpečnosti elektrárne, nedostatočnú kapacitu na skladovanie vyhoreného jadrového paliva a na energetické rezervy, a vzhľadom na v súčasnosti nestabilnú situácia v Bielorusku, ktorá skomplikuje opatrenia v rámci reakcie na prípadné nehody, pričom počas spúšťania reaktora existuje zvýšené riziko nehôd;

aq) vyjadrili znepokojenie nad tým, že Bielorusko nebude v plnej miere vykonávať odporúčania záťažových testov orgánov EÚ pre jadrovú bezpečnosť pred spustením prvého reaktora jadrovej elektrárne Astravec, okrem toho poznamenali, že jadrová elektráreň sa stavia bez toho, aby sa zabezpečila sekundárna kontrolná rezerva, ktorá je potrebná na jej bezpečné fungovanie;

ar) trvali na tom, aby sa v plnej miere dodržiavali medzinárodné normy jadrovej bezpečnosti a environmentálne normy, na transparentnej, inkluzívnej a konštruktívnej spolupráci s medzinárodnými orgánmi, a aby sa nezávislým environmentálnym organizáciám Bieloruska poskytol prístup a monitorovacie kapacity, pokiaľ ide o JE Astravec, a aby spojili ich vykonávanie s vyplácaním finančnej podpory EÚ; podporovali úsilie o zabezpečenie európskej solidarity , pokiaľ ide o zákaz dovozu energie z JE Astravec na trh EÚ;

Politická situácia v Bielorusku

as) vyzvali, aby sa slobodné a spravodlivé voľby uskutočnili pred transparentným a inkluzívnym procesom ústavnej reformy, ktorý podlieha verejnej konzultácii so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami bieloruskej spoločnosti, čo je kľúčová príležitosť zaviesť skutočné zmeny, a to aj pokiaľ ide o základné občianske práva a slobody, ktorými by sa odstránili nedostatky súčasného politického systému, zabezpečil sa transparentný a pluralitný volebný proces a umožnilo by sa bieloruskému ľudu, aby bol zastúpený v demokraticky zvolenom parlamente a aktívne sa zúčastňoval na politickom živote a politických procesoch;

at) vyzvali miestne orgány, aby zvýšili transparentnosť, odstránili svojvoľné prekážky, kvôli ktorým nebola od roku 2000 v Bielorusku zaregistrovaná žiadna nová politická strana, a umožnili registráciu politických strán, organizácií občianskej spoločnosti a nezávislých odborových zväzov, ako aj aby ukončili obmedzenia uplatňované voči existujúcim organizáciám a prenasledovanie politických oponentov režimu;

au) riešili problémy, ktorým čelia nezávislé odborové zväzy, vrátane odmietnutia registrácie, politicky motivovaného stíhania ich vedúcich predstaviteľov a núteného členstva nových zamestnancov v štátom kontrolovaných odborových zväzoch;

Ľudské práva a sloboda médií

av) ocenili bieloruský ľud za jeho odvahu a odhodlanie a dôrazne podporili jeho túžbu po demokratickej zmene, sociálnej spravodlivosti a slobode, pričom budúcnosti jeho krajiny bude založená na zásadách demokracie, právneho štátu a ľudských práv s cieľom zabezpečiť slobodu, nezávislosť, zvrchovanosť a prosperitu Bieloruskej republiky;

aw) trvali na tom, že je potrebné zmeniť vnútroštátne právne predpisy Bieloruskej republiky s cieľom zabezpečiť základné občianske práva a slobody, ako sú sloboda zhromažďovania, združovania, prejavu a presvedčenia, ako aj sloboda médií, a súlad s medzinárodnými dohodami a usmerneniami OBSE o slobode pokojného zhromažďovania; vyzvali Bielorusko, aby plne spolupracovalo s osobitným spravodajcom OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v krajine vrátane návštev Bieloruska, ako aj s Výborom OSN proti mučeniu a Výborom OSN pre ľudské práva s cieľom uskutočniť dlho očakávané reformy na ochranu ľudských práv, posilnenie demokracie a riešenie otázky mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania či trestania zadržaných osôb v Bielorusku;

ax) odsúdili uplatňovanie trestu smrti v Bielorusku a pokračovali v spolupráci s bieloruskými orgánmi v snahe zaviesť moratórium ako prvý krok k trvalému zrušeniu trestu smrti, a aby do jeho zrušenia pracovali na dosiahnutí účinného práva odvolať sa proti rozsudku o uložení trestu smrti; nabádali na zintenzívnenie verejnej diskusie o zrušení trestu smrti, čím sa pripraví priestor pre prípadné budúce referendum o tejto otázke;

ay) odsúdili pokračujúce zastrašovanie a prenasledovanie obhajcov ľudských práv, predstaviteľov opozície vrátane prezidentských kandidátov, ich podporovateľov a rodinných príslušníkov, pokojných demonštrantov, aktivistov občianskej spoločnosti, volebných pozorovateľov, obhajcov environmentálnych práv, náboženských vodcov a nezávislých novinárov a blogerov, najmä taktiku ich zmiznutia a vysoké pokuty, ktoré uplatňujú orgány; vyzvali Bielorusko, aby zastavilo tieto represálie a zaručilo schopnosť týchto ľudí vykonávať svoju činnosť bez strachu z odvetných opatrení a bez akýchkoľvek obmedzení; odsúdili umlčovanie a zastrašovanie lekárov, zdravotníckeho personálu a iných osôb, ktoré otvorene vystúpili a varovali pred šírením pandémie COVID-19 v Bielorusku;

az) vzali na vedomie pokusy prerušiť a obmedziť pracovné činnosti a umlčať správy členov centra pre ľudské práva „Viasna“, najmä Aleksandra Burakova, Alesa Burakova, Ramana Kisliaka, Vladimira Vialičkina, Aleny Masliukovovej, Andreja Miadvedeva a Siarheja Lacinského, a vyzvali na ukončenie zadržiavania, stíhania a zastrašovania týchto osôb a ich rodinných príslušníkov;

ba) uznali odradzujúci účinok represie na občiansku spoločnosť a dôležitú úlohu obhajcov ľudských práv pri zabezpečovaní nezávislého monitorovania, najmä počas volieb;

bb) odsúdili úsilie bieloruského režimu odopierať vstup do krajiny Bielorusom, ktorí sú k režimu kritickí, napríklad hlave katolíckej cirkvi Bieloruska, arcibiskupovi Tadeuszovi Kondusiewiczovi, ako aj nezávislým novinárom, pracovníkom v oblasti ľudských práv, ako aj zástupcom medzinárodného spoločenstva vrátane poslancov Európskeho parlamentu;

bc) vypracovali jasný postup a kapacity medzi členskými štátmi EÚ na urýchlenie posudzovania a vydávania schengenských víz a vytvorenia humanitárneho koridoru pre bieloruských občanov v prípadoch naliehavej potreby lekárskej pomoci a útočiska z politických dôvodov;

bd)  odsúdili pokračujúcu diskrimináciu a stigmatizáciu osôb so zdravotným postihnutím, s HIV, menšinám, LGBTQI osobám a rodinám zadržaných osôb v celom Bielorusku, a vyzvali na zriadenie nezávislého národného orgánu pre ľudské práva a nový akčný plán pre ľudské práva a prijatie komplexných antidiskriminačných právnych predpisov;

be)  zdôraznili, že Bielorusko ratifikovalo Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, v súlade s ktorým sa musí vnútroštátnymi právnymi predpismi zaručiť všetkým osobám rovnaká a účinná ochrana proti diskriminácii z akýchkoľvek dôvodov: z dôvodu rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného presvedčenia, národného alebo sociálneho pôvodu, majetkového postavenia a okolností narodenia alebo iných okolností; vyjadrili znepokojenie nad tým, že informovanosť a vedomosti o pakte medzi vládnymi úradníkmi, sudcami, prokurátormi a právnikmi sú naďalej obmedzené; vyzvali bieloruské orgány, aby zlepšili vzdelávací systém a šírila v médiách informácie zamerané na vytvorenie tolerantného postoja ku zraniteľným skupinám;

bf)  vyzvali, aby sa okrem iných opatrení prijali opatrenia na účinný boj proti pretrvávajúcim stereotypom a diskriminácii, ktoré postihujú ženy, a to zlepšením ich pracovného prostredia, umožnením prístupu žien do všetkých odvetvi zamestnania, znížením rozdielov v odmeňovaní žien a mužov a podporou politickej angažovanosti žien; do vzťahov EÚ s Bieloruskom začlenili rodovú rovnosť;

bg) nastolili otázku diskriminácie osôb používajúcich bieloruský jazyk v Bielorusku a podporili iniciatívy zamerané na propagovanie širšieho používania bieloruského jazyka vo vzdelávaní, verejnom a kultúrnom živote a v médiách;

bh) odsúdili výskyt nútenej práce, ktorá sa neprimerane zameriava na zraniteľné kategórie ľudí vrátane zamestnancov štátom vlastnených podnikov a správnych orgánov, študentov, ľudí umiestnených v tzv. pracovných nápravných centrách, väzňov a povolaných vojakov; vyzvali Bielorusko, aby zrušilo všetky právne predpisy, ktoré umožňujú nútenú prácu, a nenútilo bieloruský ľud zúčastňovať sa na každoročnom komunitnom pracovnom dni;

bi)  riešili problematiku neprimeraného trestu v rámci právneho systému Bieloruska, najmä článok 328 trestného zákona, podľa ktorého sa maloleté osoby za nenásilné trestné činy súvisiace s drogami trestajú neprimerane dlhými trestami odňatia slobody;

bj) podporili pokračovanie dialógu medzi EÚ a Bieloruskom o ľudských právach, ale trvali na tom, že jeho skutočný prínos nespočíva len v inštitucionálnych kontaktoch, ale aj v skutočnom a merateľnom pokroku, ku ktorému podľa zúčastnených bieloruských organizácií občianskej spoločnosti nedochádza;

bk) monitorovali situáciu v oblasti médií v Bielorusku a podporili a vytvorili bezpečné pracovné prostredie pre nezávislé médiá, blogerov a novinárov vrátane tých, ktorí pracujú ako externí spolupracovníci nezaregistrovaných zahraničných médií a médií sídliacich v Poľsku, ako sú Belsat TV, Európske rádio a Radio Racja, keďže sú dôležitým zdrojom informácií pre Bielorusko aj o Bielorusku a poskytujú veľmi potrebný kanál pre alternatívne názory;

bl)  dôrazne odsúdili potlačenie internetu a médií, cestné blokády a zastrašovanie novinárov a plošné odoberanie ich akreditácií s cieľom zastaviť tok informácií o situácii v krajine, ako aj upieranie prístupu do Bieloruska medzinárodným médiám a poslancom alebo vládam demokratického spoločenstva;

bm) ocenili konanie novinárov a zamestnancov verejných médií, ktorí napriek útlaku a hrozbám voči nim zostali verní étosu novinára a naďalej podporovali demokratickú opozíciu, a boli následne prepustení; uznali prácu nezávislých médií vrátane organizácií Charta 97, Belsat TV, Rádio Svoboda a iných; využívali Európsku nadáciu na podporu demokracie a iné nástroje na podporu týchto médií a novinárov, ktorí čelia represii zo strany režimu;

bn) ostražito bojovali proti propagandistickým argumentom a dezinformáciám, ktoré šíria bieloruské štátne médiá a ktorými obviňujú EÚ a jej členské štáty zo zasahovania do prebiehajúcich procesov v Bielorusku z údajných bezpečnostných hrozieb pre územnú celistvosť krajiny, ako aj  tretie strany z hybridných hrozieb; vyzvali na odstránenie údajných „novinárov“ vyslaných z Ruska s cieľom nahradiť zamestnancov, ktorí odstúpili z bieloruských štátnych televíznych staníc;

Hospodárska a odvetvová spolupráca

bo) pripomenuli Bielorusku, že EÚ je jeho druhým najväčším obchodným partnerom a že zintenzívnenie hospodárskych vzťahov by mohlo priniesť veľmi potrebnú rovnováhu v zahraničnom obchode Bieloruska, ktorý je naďalej veľmi závislý od Ruska a od Eurázijskej hospodárskej únie;

bp)  zdôraznili význam pokračovania procesu pristúpenia Bieloruska k Svetovej obchodnej organizácii (WTO), pretože to podporí modernizáciu a diverzifikáciu hospodárstva, prispeje k vytvoreniu stabilnejšieho podnikateľského prostredia v krajine a uľahčí obchod s EÚ založený na pravidlách;

bq) vzali na vedomie, že prezident Číny bol prvý, kto Lukašenkovi po voľbách zablahoželal; vyjadrili znepokojenie nad zvyšovaním čínskych investícií do strategickej infraštruktúry a varovali pred závislosťou, ktorú by mohli pre Bielorusko vytvoriť;

br)  vzali na vedomie, že bieloruské hospodárstvo stagnuje a viac ako pätina bieloruského obyvateľstva žije v absolútnej chudobe, pričom tieto čísla majú v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 tendenciu rásť; poznamenali, že minimálna mzda v Bielorusku je 375 bieloruských rubľov mesačne alebo 137 EUR a že krajina čelí demografickej kríze, pričom počet obyvateľov v produktívnom veku klesá a dochádza k masívnej migrácii pracovnej sily z Bieloruska;

bs)  poukázali na škodlivé účinky na bieloruské hospodárstvo, ktoré môže mať odmietnutia režimu začať dialóg s obyvateľmi , a najmä prebiehajúce celoštátne štrajky v štátnych podnikoch a štrajky učiteľov a sociálnych a kultúrnych pracovníkov; vzali tiež na vedomie škodlivé účinky na odvetvie IT, ktoré sa nemusí vrátiť na svoju predchádzajúcu úroveň;

bt) vyjadrili poľutovanie nad neochotou bieloruských orgánov dodržiavať odporúčania medzinárodných finančných inštitúcií ako Svetová banka a MMF a zaviesť reformy, ktorými sa zníži obrovský počet štátnom vlastnených podnikov, zreformuje obchodný sektor, podporí podnikanie, podporia MSP, zníži verejný dlh, zaistí externé zabezpečovanie realistických životných nákladov obyvateľstva a zlepšia podmienky trhu práce;

bu) vyjadrili svoje znepokojenie nad štátnou reguláciou, ktorá poškodzuje súkromný sektor, najmä nad požiadavkou platiť minimálnu mzdu, ktorá nie je nižšia než priemerná mzda desiatich najúspešnejších  podnikov v štátnom vlastníctve;

bv) vyjadrili obavy z rozsiahlej systémovej korupcie v bieloruských verejných inštitúciách a štátnych spoločnostiach, povzbudzovali a podporovali protikorupčné vyšetrovania a informačné kampane, vyjadrili obavy z obťažovania a prenasledovania novinárov, ktorí nahlasujú prípady korupcie, a trvali na bezpečnom prostredí pre investigatívnych novinárov a oznamovateľov;

bw) trvali na komplexnom vyšetrovaní finančných tokov rodiny Alexandra Lukašenka a jeho spoločníkov vrátane činností bieloruských štátnych podnikov v daňových rajoch, ako aj korupčných systémov bieloruských podnikov;

bx) uvítali a podporili energetickú diverzifikáciu Bieloruska a zníženie jeho závislosti od Ruska dovozom ropy a zemného plynu od nových dodávateľov, a to aj cez územie EÚ; podporili aj zlepšovanie environmentálnej udržateľnosti a rozvoj alternatívnych zdrojov energie;

by) zdôraznili význam, ktorý EÚ prikladá boju proti zmene klímy, najmä vykonávaním Európskej zelenej dohody a Parížskej dohody z roku 2015, a nabádali Bielorusko, aby zintenzívnilo svoju spoluprácu s EÚ v otázkach životného prostredia s ohľadom na zelenú transformáciu,energetickú účinnosť, udržateľnosť a klimatickú neutralitu a využívanie príležitostí, ktoré ponúka Východoeurópske partnerstvo v oblasti energetickej účinnosti a životného prostredia, a trvali zároveň na tom, že obťažovanie aktivistov v oblasti životného prostredia sa musí skončiť; vyzvali Bielorusko, aby zintenzívnilo úsilie v boji proti zmene klímy a uplatňovalo hľadisko zmeny klímy vo všetkých oblastiach tvorby politík;

bz) zdôraznili iniciatívy v rámci projektu Environmentálneho partnerstva Severnej dimenzie (NDEP), ktoré sú zamerané na riešenie najnaliehavejších environmentálnych problémov v tejto oblasti;

Priame osobné kontakty

ca) pripomínali, že EÚ má záujem o čo najširšie kontakty medzi ľuďmi ako najlepší spôsob, ako zblížiť EÚ a Bielorusko a ako podporovať vzájomné porozumenie a výmenu najlepších postupov; podporovali výmenné programy s preukázanými výsledkami, ako je napríklad systém mobility pre cielené medziľudské kontakty (MOST), a opätovne zdôraznili, že dohoda o zjednodušení vízového režimu je hmatateľným prejavom tejto politiky;

cb) uvítali pokrok vo vykonávaní partnerstva v oblasti mobility, dohôd o zjednodušení vízového režimu a dohôd o readmisii ako súčasti bezpečného a dobre riadeného prostredia mobility medzi EÚ a Bieloruskom;

cc) uznali a využili skutočnosť, že rastúca mobilita medzi EÚ a Bieloruskom zvyšuje vystavenie občanov európskym hodnotám a podporu demokratickej transformácie;

cd) preskúmali možnosti bezvízového cestovania bieloruských občanov, aby medziľudské kontakty neboli rukojemníkom nedemokratických zásad bieloruských orgánov;

ce) podporovali cezhraničnú spoluprácu a pohyb medzi Bieloruskom a susednými členskými štátmi EÚ, najmä aby nabádali bieloruské orgány k tomu, aby uplatňovali režim malého pohraničného styku s Litvou, čo by bolo prínosom pre tých, ktorí žijú do 50 kilometrov od hraníc na oboch stranách;

cf) uznali úlohu bieloruskej diaspóry v demokratickom prebudení Bieloruska a zapojili jej členov v členských štátoch EÚ ako dôležitých aktérov do vnútroštátneho dialógu v Bielorusku;

cg) podporovali spoluprácu v oblasti kultúry prostredníctvom programov ako Kreatívna Európa a najmä projektov zameraných na podporu kreativity so zapojením organizácií občianskej spoločnosti a iniciatív na miestnej úrovni; podporovali a mobilizovali európsku solidaritu s bieloruskou spoločnosťou prostredníctvom kultúrnych prejavov;

ch) zintenzívnili úsilie o zabezpečenie toho, aby mladí ľudia v Bielorusku mohli využívať kvalitnejšie vzdelávanie zlepšením vykonávania bolonského procesu a zvýšením akademickej mobility a rozšírením možností štúdia v EÚ prostredníctvom programu Erasmus+, čo môže reálne a dlhodobo prispieť k zmene zmýšľania v Bielorusku a k prirodzenému preneseniu európskych hodnôt do krajiny a k jej demokratizácii;

ci) podporovali bieloruskú mládež, ktorej z dôvodu svojej účasti na celoštátnych protestoch bude v Bielorusku upierané vzdelanie, a poskytli im štipendiá na štúdium vo vzdelávacích inštitúciách členských štátov EÚ;

cj) zachovali finančnú podporu EÚ pre Európsku univerzitu humanitných vied (EHU), čo je bieloruská univerzita v exile vo Vilniuse;

ck) poskytovali štipendiá akademikom, ktorí stratili svoje učiteľské a výskumné pozície pre účasť na protestoch;

cl) podporovali vzdelávacie programy na profesijnú rekvalifikáciu bieloruských pracovníkov verejnej správy, ktorí boli prepustení alebo dobrovoľne odišli z verejnej služby;

cm) podporovali digitalizáciu vzdelávania v dôsledku pandémie COVID-19 v Bielorusku;

cn) uznali, že mnohé hlasy prebiehajúcej demokratickej revolúcie v Bielorusku sú hlasy absolventov univerzít členských štátov EÚ či účastníkov rôznych programov podporovaných z prostriedkov EÚ, ktorých cieľom je zvýšiť odbornú kvalifikáciu a umožniť odborné činnosti;

co) podporili vedeckú komunitu Bieloruska s cieľom zintenzívniť jej spoluprácu s európskymi partnermi a v plnej miere využívať program Horizont Európa;

cp) posilnili programy na podporu demokracie a strategickú komunikáciu a podporovali väčší dosah na miestne spoločenstvá nad rámec tradične „proeurópskych“ skupín;

2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

21.9.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

60

7

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alviina Alametsä, Alexander Alexandrov Yordanov, Maria Arena, Petras Auštrevičius, Traian Băsescu, Anna Bonfrisco, Reinhard Bütikofer, Fabio Massimo Castaldo, Włodzimierz Cimoszewicz, Katalin Cseh, Tanja Fajon, Anna Fotyga, Michael Gahler, Kinga Gál, Sunčana Glavak, Raphaël Glucksmann, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Márton Gyöngyösi, Sandra Kalniete, Dietmar Köster, Andrius Kubilius, Ilhan Kyuchyuk, David Lega, Miriam Lexmann, Nathalie Loiseau, Antonio López-Istúriz White, Lukas Mandl, Thierry Mariani, David McAllister, Vangelis Meimarakis, Sven Mikser, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Gheorghe-Vlad Nistor, Urmas Paet, Demetris Papadakis, Kostas Papadakis, Tonino Picula, Manu Pineda, Kati Piri, Giuliano Pisapia, Jérôme Rivière, María Soraya Rodríguez Ramos, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Andreas Schieder, Radosław Sikorski, Jordi Solé, Sergei Stanishev, Tineke Strik, Hermann Tertsch, Harald Vilimsky, Idoia Villanueva Ruiz, Viola Von Cramon-Taubadel, Thomas Waitz, Charlie Weimers, Isabel Wiseler-Lima, Salima Yenbou, Željana Zovko

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Özlem Demirel, Angel Dzhambazki, Assita Kanko, Arba Kokalari, Dragoş Tudorache, Mick Wallace, Elena Yoncheva, Marco Zanni

 


 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

60

+

EPP

Alexander Alexandrov Yordanov, Traian Băsescu, Michael Gahler, Kinga Gál, Sunčana Glavak, Sandra Kalniete, Andrius Kubilius, David Lega, Miriam Lexmann, Antonio López‑Istúriz White, David McAllister, Lukas Mandl, Vangelis Meimarakis, Francisco José Millán Mon, Gheorghe‑Vlad Nistor, Radosław Sikorski, Isabel Wiseler‑Lima, Željana Zovko, Arba Kokalari

S&D

Maria Arena, Włodzimierz Cimoszewicz, Tanja Fajon, Raphaël Glucksmann, Dietmar Köster, Sven Mikser, Demetris Papadakis, Tonino Picula, Kati Piri, Giuliano Pisapia, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Andreas Schieder, Sergei Stanishev, Elena Yoncheva

RENEW

Petras Auštrevičius, Katalin Cseh, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Ilhan Kyuchyuk, Nathalie Loiseau, Javier Nart, Urmas Paet, María Soraya Rodríguez Ramos, Dragoş Tudorache

ID

Anna Bonfrisco, Marco Zanni

GREENS

Alviina Alametsä, Reinhard Bütikofer, Jordi Solé, Tineke Strik, Viola Von Cramon‑Taubadel, Thomas Waitz, Salima Yenbou

ECR

Anna Fotyga, Hermann Tertsch, Charlie Weimers, Angel Dzhambazki, Assita Kanko

NI

Fabio Massimo Castaldo, Márton Gyöngyösi

 

7

-

ID

Thierry Mariani, Jérôme Rivière

GUE

Manu Pineda, Idoia Villanueva Ruiz, Özlem Demirel, Mick Wallace

NI

Kostas Papadakis

 

1

0

ID

Harald Vilimsky

 

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

Posledná úprava: 19. októbra 2020
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia