Postup : 2020/2022(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0172/2020

Predkladané texty :

A9-0172/2020

Rozpravy :

PV 19/10/2020 - 18
CRE 19/10/2020 - 15
CRE 19/10/2020 - 18

Hlasovanie :

PV 20/10/2020 - 21

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0274

<Date>{01/10/2020}1.10.2020</Date>
<NoDocSe>A9-0172/2020</NoDocSe>
PDF 237kWORD 81k

<TitreType>SPRÁVA</TitreType>

<Titre>o akte o digitálnych službách a otázkach týkajúcich sa základných práv</Titre>

<DocRef>(2020/2022(INI))</DocRef>


<Commission>{LIBE}Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci</Commission>

Spravodajca: <Depute>Kris Peeters</Depute>

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO VÝBORU PRE VNÚTORNÝ TRH A OCHRANU SPOTREBITEĽA
 STANOVISKO VÝBORU PRE KULTÚRU A VZDELÁVANIE
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE


PR_INI

OBSAH

strana

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

STANOVISKO VÝBORU PRE VNÚTORNÝ TRH A OCHRANU SPOTREBITEĽA

STANOVISKO VÝBORU PRE KULTÚRU A VZDELÁVANIE

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

 


NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o akte o digitálnych službách a otázkach týkajúcich sa základných práv

(2020/2022(INI))

Európsky parlament,

 so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), najmä na jej článok 2,

 so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 16 a 114,

 so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 6, článok 7, článok 8, článok 11, článok 13, článok 21, článok 22, článok 23, článok 24, článok 26, článok 38 a článok 47,

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode)[1],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov, GDPR)[2], ,

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách)[3],

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu[4],

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (smernica o autorskom práve)[5],

 so zreteľom na odporúčanie Komisie z 1. marca 2018 o opatreniach na účinný boj proti nezákonnému obsahu na internete[6],

  so zreteľom na hodnotenie hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti (IOCTA) z 18. septembra 2018 vypracované Europolom,

  so zreteľom na príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie,

 so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

 so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0172/2020),

A. keďže základné práva, ako je ochrana súkromia a osobných údajov, zásada nediskriminácie, ako aj sloboda prejavu a právo na informácie, musia byť hlboko zakorenené v úspešnej a trvalej politike EÚ v oblasti digitálnych služieb; keďže na tieto práva sa treba pozerať z hľadiska litery zákona, ako aj ducha ich vykonávania;

B. keďže druhy digitálnych služieb a úlohy poskytovateľov digitálnych služieb sa od prijatia smernice o elektronickom obchode pred 20 rokmi výrazne zmenili;

C. keďže dôveru používateľov možno získať len prostredníctvom digitálnych služieb, ktoré rešpektujú ich základné práva, čím sa zabezpečí nielen využívanie služieb, ale aj konkurenčná výhoda a stabilný obchodný model pre spoločnosti;

D. keďže pravidlá ochrany údajov uplatniteľné na všetkých poskytovateľov digitálnych služieb na území EÚ boli nedávno aktualizované a harmonizované v celej EÚ prostredníctvom všeobecného nariadenia o ochrane údajov; keďže na pravidlá ochrany súkromia v oblasti elektronických komunikácií, ktoré sú podmnožinou digitálnych služieb, sa vzťahuje smernica o súkromí a elektronických komunikáciách a v súčasnosti sa revidujú;

E. keďže množstvo všetkých typov vymieňaného obsahu vytvoreného používateľmi a služieb poskytovaných prostredníctvom online platforiem vrátane cloudových služieb sa exponenciálne zvýšilo a bezprecedentným tempom uľahčilo modernými technológiami; keďže to zahŕňa nezákonný obsah, ako je detská pornografia online, a obsah, ktorý je legálny, ale môže byť škodlivý pre spoločnosť a demokraciu, ako sú dezinformácie o prostriedkoch proti ochoreniu COVID-19;

F. keďže nenávistné prejavy a dezinformácie na internete sa v posledných rokoch ešte viac rozšírili, lebo jednotlivci a disruptívni aktéri využívajú online platformy na zvyšovanie polarizácie, ktorá sa potom využíva na politické účely; keďže ženy, osoby s inou farbou pleti, osoby patriace k etnickým alebo jazykovým menšinám alebo osoby takto vnímané a LGBTIQ osoby sú na internete často terčom diskriminačných nenávistných prejavov, šikanovania, vyhrážania a hľadania obetného baránka;

G. keďže tomuto trendu napomáhajú online platformy, ktorých obchodný model je založený na zbere a analýze údajov používateľov s cieľom vytvoriť viac prevádzky a kliknutí a následne viac profilovacích údajov, a tým zvýšiť zisk; keďže to vedie k zvyšovaniu obsahu zameraného na senzácie; keďže nenávistné prejavy a dezinformácie poškodzujú verejný záujem narúšaním úctivej a čestnej verejnej diskusie a ohrozujú verejnú bezpečnosť, lebo môžu podnietiť skutočné násilie; keďže boj proti takémuto obsahu je kľúčový pre zabezpečenie dodržiavania základných práv a obranu právneho štátu a demokracie v EÚ;

H. keďže sociálne médiá a iné platformy na šírenie obsahu využívajú profilovacie techniky na zacielenie a šírenie svojho obsahu, ako aj reklamy; keďže údaje zozbierané z digitálnych stôp jednotlivcov možno analyzovať spôsobmi, ktoré umožňujú veľmi presné odvodenie veľmi intímnych osobných informácií, najmä ak sa takéto údaje zlúčia s inými súbormi údajov; keďže škandály spoločností Cambridge Analytica a Facebook poukázali na riziká spojené s netransparentnými operáciami spracúvania údajov online platformami tým, že odhalili, že na niektorých voličov bola mikrocielená politická reklama a niekedy dokonca aj cielené dezinformácie;

I. keďže automatizované algoritmy, ktoré rozhodujú o spôsoboch zaobchádzania s obsahom tretích strán, jeho uprednostňovania, distribúcie a výmazu na online platformách, a to aj počas politických a volebných kampaní, často reprodukujú existujúce diskriminačné modely v spoločnosti, čo vedie k vysokému riziku diskriminácie už postihnutých osôb; keďže rozsiahle používanie algoritmov pri odstraňovaní alebo blokovaní obsahu vyvoláva aj obavy týkajúce sa zásady právneho štátu a otázky týkajúce sa zákonnosti, legitimity a proporcionality;

J. keďže malý počet prevažne mimoeurópskych poskytovateľov služieb má významnú trhovú silu a vplýva na práva a slobody jednotlivcov, naše spoločností a demokracie tým, že kontroluje spôsob podávania informácií, služieb a produktov, a preto má významný vplyv na fungovanie členských štátov a na ich občanov; keďže rozhodnutia týchto platforiem môžu mať ďalekosiahle dôsledky pre slobodu prejavu a právo na informácie, ako aj pre slobodu a pluralitu médií ;

K. keďže politika boja proti nezákonnému obsahu na internete v EÚ sa zatiaľ zameriava najmä na dobrovoľnú spoluprácu a odstraňovanie na základe súdneho príkazu, ale čoraz viac členských štátov prijíma ďalšie vnútroštátne právne predpisy, ktoré riešia nezákonný obsah neharmonizovaným spôsobom; keďže ustanovenia na riešenie určitých druhov nezákonného obsahu boli zahrnuté do nedávnych odvetvových právnych predpisov na úrovni EÚ;

L. keďže čisto samoregulačný prístup platforiem neposkytuje primeranú transparentnosť, zodpovednosť a dohľad; keďže takýto prístup neposkytuje orgánom verejnej moci, občianskej spoločnosti a používateľom náležité informácie o tom, ako platformy riešia nezákonný obsah a činnosti a obsah, ktorý porušuje ich podmienky, ani o tom, ako obsah usporadúvajú vo všeobecnosti;

M. keďže takýto prístup nemusí zaručiť dodržiavanie základných práv a vytvára situáciu, v ktorej sa súdna zodpovednosť čiastočne odovzdáva súkromným stranám, čo predstavuje riziko zasahovania do práva na slobodu prejavu;

N. keďže regulačný dohľad v EÚ je špecifický pre jednotlivé odvetvia; keďže by bola prospešná intenzívnejšia a komplexnejšia koordinácia medzi rôznymi orgánmi dohľadu v celej EÚ;

O. keďže nedostatok spoľahlivých, porovnateľných verejných údajov o výskyte nezákonného a škodlivého obsahu online, o jeho oznamovaní a jeho odstraňovaní na základe súdneho rozhodnutia a samoregulácie a o následných opatreniach príslušných orgánov vytvára nedostatok transparentnosti a zodpovednosti v súkromnom aj verejnom sektore; keďže chýbajú informácie o algoritmoch používaných platformami a webovými sídlami a o spôsobe, akým platformy riešia chybné odstránenie obsahu;

P. keďže sexuálne vykorisťovanie detí na internete je jednou z foriem nezákonného obsahu, ktoré umožnil technologický vývoj; keďže obrovské množstvo detskej pornografie, ktoré cirkuluje online, predstavuje vážny problém z hľadiska úsilia v oblasti jej odhaľovania, vyšetrovania a predovšetkým identifikácie obetí; keďže podľa Europolu sa počet hlásení o online šírení detskej pornografie, ktoré boli zaslané NCMEC v USA, v minulom roku zvýšil o 106 %;

Q. keďže podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) by sa mal obsah odstrániť na základe súdneho príkazu členského štátu; keďže poskytovatelia hostingových služieb môžu využiť automatizované vyhľadávacie nástroje a technológie na odhalenie a odstránenie obsahu rovnocenného s obsahom, ktorý už bol vyhlásený za nezákonný, ale nemali by mať povinnosť všeobecne monitorovať informácie, ktoré uchovávajú, ani aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by naznačovali nezákonnú činnosť, ako sa stanovuje v článku 15 ods. 1 smernice 2000/31;

R. keďže dôveryhodná elektronická identifikácia je základným prvkom na zaistenie bezpečného prístupu k digitálnym službám a na vykonávanie elektronických transakcií bezpečnejším spôsobom; keďže v súčasnosti len 15 členských štátov oznámilo Komisii svoju schému elektronickej identifikácie na účely cezhraničného uznávania v rámci nariadenia (EÚ) č. 910/2014[7];

S. keďže internet a internetové platformy sú stále kľúčovým miestom pre činnosti teroristických skupín a využívajú sa ako nástroj na šírenie propagandy, nábor a podporu ich činností;

1. je presvedčený o jasných spoločenských a hospodárskych prínosoch fungujúceho digitálneho jednotného trhu pre EÚ a jej členské štáty; víta tieto prínosy, najmä lepší prístup k informáciám a posilnenie slobody prejavu; zdôrazňuje dôležitú povinnosť zabezpečiť spravodlivý digitálny ekosystém, v ktorom sa rešpektujú základné práva zakotvené v zmluvách a Charte základných práv Európskej únie, najmä sloboda prejavu a právo na informácie, nediskriminácia, sloboda a pluralita médií a ochrana súkromia a údajov, a v ktorom je zaistená bezpečnosť používateľov internetu; zdôrazňuje skutočnosť, že legislatívne a iné regulačné zásahy do digitálneho jednotného trhu, ktorých cieľom je zabezpečiť dodržiavanie tejto povinnosti, by sa mali obmedziť prísne na to, čo je nevyhnutné; pripomína, že mechanizmy odstraňovania obsahu využívané mimo záruk riadneho procesu sú v rozpore s článkom 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach;

2. naliehavo žiada Komisiu, aby prijala prispôsobený regulačný prístup s cieľom riešiť rozdiely, ktoré stále pretrvávajú medzi online a off-line svetom, ako aj výzvy, ktoré vyplývajú z rozmanitosti subjektov a služieb ponúkaných online; v tomto smere považuje za zásadné uplatňovať odlišný regulačný prístup k nezákonnému a zákonnému obsahu; zdôrazňuje, že nezákonný obsah online a trestná činnosť umožnená počítačom by sa mali riešiť rovnako prísne a na základe rovnakých právnych zásad ako nezákonný obsah a nezákonné správanie mimo internetu a s rovnakými zárukami pre občanov; pripomína, že smernica o elektronickom obchode predstavuje právny rámec pre online služby na vnútornom trhu, ktorým sa upravuje správa obsahu;

3. považuje za potrebné, aby sa nezákonný obsah odstraňoval rýchlo a konzistentne s cieľom riešiť trestné činy a porušovanie základných práv; domnieva sa, že dobrovoľné kódexy správania túto otázku riešia len čiastočne;

4. vyzýva poskytovateľov digitálnych služieb, aby pri odstraňovaní obsahu z online priestoru postupovali dôsledne, primerane a nediskriminačne a za všetkých okolností s náležitým ohľadom na základné práva používateľov a aby zohľadňovali zásadný význam slobody prejavu a práva na informácie v otvorenej a demokratickej spoločnosti s cieľom predchádzať odstraňovaniu obsahu, ktorý nie je nezákonný; žiada poskytovateľov digitálnych služieb, ktorí chcú z vlastnej iniciatívy obmedziť určitý zákonný obsah svojich používateľov, aby namiesto odstránenia tohto obsahu z online priestoru radšej zvážili možnosť jeho označenia, a tak ponechali rozhodnutie o prístupe k tomuto obsahu na zodpovednosť používateľov;

5. zastáva názor, že akékoľvek právne záväzné opatrenia na odstránenie obsahu stanovené v akte o digitálnych službách by sa mali týkať len nezákonného obsahu, ako sa vymedzuje v právnych predpisoch EÚ a vnútroštátnych právnych predpisoch, a že právne predpisy by nemali obsahovať žiadne pojmy a termíny, ktoré nie sú vymedzené, keďže by to spôsobilo právnu neistotu pre online platformy a ohrozilo základné práva a slobodu prejavu;

6. uznáva však, že súčasný digitálny ekosystém podporuje aj problematické správanie, ako je mikrocielenie založené na charakteristikách, ktoré odhaľujú fyzickú alebo psychologickú zraniteľnosť, šírenie nenávistných prejavov, rasistického obsahu a dezinformácií, vznikajúce problémy, ako je organizované zneužívanie viacerých platforiem, a vytváranie účtov alebo manipulácia s online obsahom algoritmami; so znepokojením konštatuje, že niektoré obchodné modely sú založené na zobrazovaní senzácií a polarizujúceho obsahu s cieľom predĺžiť čas používateľov pred obrazovkou, a tým aj zisky online platforiem; zdôrazňuje negatívny vplyv takýchto obchodných modelov na základné práva jednotlivcov a na spoločnosť ako celok; požaduje transparentnosť politík speňažovania uplatňovaných online platformami;

7. preto zdôrazňuje, že šírenie takéhoto škodlivého obsahu by sa malo obmedziť; je pevne presvedčený, že v tejto súvislosti majú zásadný význam zručnosti v oblasti mediálnej gramotnosti, kontrola používateľov nad obsahom, ktorý sa im navrhuje, a prístup verejnosti k vysokokvalitnému obsahu a vzdelávaniu; preto víta iniciatívu Komisie na vytvorenie európskeho strediska pre sledovanie digitálnych médií s cieľom podporiť nezávislé služby overovania faktov, zvýšiť povedomie verejnosti o dezinformáciách na internete a podporiť orgány verejnej moci zodpovedné za monitorovanie digitálnych médií;

8. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali nezávislé a verejnoprávne médiá, vzdelávacie iniciatívy v oblasti mediálnej gramotnosti a cielené kampane na zvyšovanie informovanosti v rámci občianskej spoločnosti; poukazuje na to, že osobitná pozornosť by sa mala venovať škodlivému obsahu v súvislosti s maloletými osobami používajúcimi internet, najmä pokiaľ ide o ich vystavenie kybernetickému šikanovaniu, sexuálnemu obťažovaniu, pornografii, násiliu a sebapoškodzovaniu;

9. konštatuje, že vzhľadom na to, že činnosti jednotlivcov na internete poskytujú podrobný prehľad o ich osobnosti a umožňujú ich manipulovať, všeobecný a nevyberavý zber osobných údajov týkajúci sa každého použitia digitálnej služby neúmerne zasahuje do práva na súkromie a ochranu osobných údajov; poukazuje najmä na potenciálny negatívny vplyv mikrocielenej a behaviorálnej reklamy a hodnotenia jednotlivcov, najmä maloletých a ďalších zraniteľných skupín, prostredníctvom zasahovania do súkromného života jednotlivcov, čo vzbudzuje otázky v súvislosti so zhromažďovaním a využívaním údajov na personalizáciu reklamy, ponúkanie výrobkov či služieb alebo cenotvorbu; potvrdzuje, že právo používateľov na to, aby nepodliehali všadeprítomnému sledovaniu pri používaní digitálnych služieb, bolo začlenené do všeobecného nariadenia o ochrane údajov a malo by sa náležite presadzovať v celej EÚ; konštatuje, že Komisia vo svojom návrhu nového nariadenia o rešpektovaní súkromného života a ochrane osobných údajov v elektronických komunikáciách (2017/0003 (COD)) navrhla, aby sa cielené usporadúvanie obsahu podmienilo dobrovoľným rozhodnutím (opt-in);

10. domnieva sa, že klamlivá alebo nejasná politická reklama je osobitným druhom internetovej hrozby, pretože ovplyvňuje základné mechanizmy, ktoré umožňujú fungovanie našej demokratickej spoločnosti, najmä ak takýto obsah sponzorujú tretie strany vrátane zahraničných subjektov; zdôrazňuje, že ak sa profilovanie zavedie v rozsahu umožňujúcom politické mikrocielenie na účely manipulácie volebného správania, môže vážne oslabiť základy demokracie; preto vyzýva poskytovateľov digitálnych služieb, aby prijali potrebné opatrenia na identifikáciu a označovanie obsahu nahratého sociálnymi botmi, a očakáva, že Komisia poskytne usmernenia týkajúce sa využívania takýchto presvedčivých digitálnych technológií vo volebných kampaniach a politickej reklame; v tejto súvislosti vyzýva na stanovenie prísnych požiadaviek na transparentnosť v prípade zobrazovania platenej politickej reklamy;

11. považuje za potrebné, aby sa nezákonný obsah odstraňoval konzistentne a bez zbytočného odkladu s cieľom riešiť porušenia zákonov, najmä v súvislosti s deťmi a teroristickým obsahom, a porušenia základných práv, a zároveň boli k dispozícii potrebné záruky, ako je transparentnosť postupu, právo odvolať sa a prístup k účinným súdnym prostriedkom nápravy; domnieva sa, že dobrovoľné kódexy správania a štandardné zmluvné podmienky poskytovania služieb sa nepresadzujú dostatočne a že túto otázku riešia len čiastočne; zdôrazňuje, že konečnú zodpovednosť za presadzovanie práva, rozhodovanie o zákonnosti online činností a nariaďovanie poskytovateľom hostingových služieb, aby nezákonný obsah odstránili alebo k nemu znemožnili prístup, majú nezávislé príslušné orgány;

12. uznáva, že aj keď je v prípade určitých typov obsahu možné ľahko určiť jeho nezákonný charakter, v prípade iných druhov obsahu je rozhodovanie ťažšie, pretože si vyžaduje kontextualizáciu; varuje, že súčasné automatizované nástroje nie sú schopné kriticky analyzovať a primerane uchopiť význam kontextu pre konkrétne časti obsahu, čo by mohlo viesť k zbytočnému odstraňovaniu a poškodiť slobodu prejavu a prístup k rôznym informáciám vrátane informácií o politických názoroch, a vyústiť tak do cenzúry; zdôrazňuje, že ľudské preskúmanie automatizovaných správ poskytovateľmi služieb alebo ich dodávateľmi v plnej miere nerieši tento problém, najmä ak sa preskúmanie zabezpečuje externe súkromnými zamestnancami, ktorí nie sú dostatočne nezávislí a kvalifikovaní a nemajú dostatočnú zodpovednosť;

13. so znepokojením konštatuje, že nezákonný obsah na internete možno poľahky a rýchlo viackrát zreprodukovať, a umocniť tak jeho negatívny účinok vo veľmi krátkom čase; napriek tomu sa domnieva, že akt o digitálnych službách by nemal obsahovať žiadnu povinnosť poskytovateľov hostingových služieb alebo iných technických sprostredkovateľov používať automatizované nástroje na moderovanie obsahu;

14. pripomína, že nezákonný obsah online by mali online platformy nielen odstraňovať, ale že na odstránenie by malo nadväzovať aj presadzovanie práva a súdne konanie, pokiaľ ide o trestné činy; vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť uložiť online platformám povinnosť nahlasovať príslušnému orgánu závažnú trestnú činnosť hneď, ako sa o nej dozvedia; v tejto súvislosti sa domnieva, že v niektorých členských štátoch nie sú zásadným problémom len nevyriešené prípady, ale aj neotvorené prípady; požaduje odstránenie prekážok pre podávanie sťažností príslušným orgánom; je presvedčený, že vzhľadom na bezhraničnú povahu internetu a rýchle šírenie nezákonného obsahu na internete by sa mala zlepšiť spolupráca medzi poskytovateľmi služieb a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ako aj cezhraničná spolupráca medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, a to na základe zásad nevyhnutnosti a proporcionality; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné rešpektovať právny poriadok EÚ a vžité zásady cezhraničnej spolupráce a vzájomnej dôvery; vyzýva členské štáty, aby vybavili svoje orgány presadzovania práva a súdne orgány potrebnými odbornými znalosťami, zdrojmi a nástrojmi, ktoré im umožnia účinne a efektívne riešiť rastúci počet prípadov týkajúcich sa nezákonného obsahu na internete a riešiť spory týkajúce sa odstraňovania obsahu z internetu, a aby zlepšili prístup k spravodlivosti v oblasti digitálnych služieb;

15. zdôrazňuje, že konkrétna časť obsahu sa môže považovať za nezákonnú v jednom členskom štáte, ale v inom členskom štáte sa na ňu môže vzťahovať právo na slobodu prejavu; zdôrazňuje, že v záujme ochrany slobody prejavu, predchádzania kolízii právnych poriadkov, zabránenia neodôvodnenému a neúčinnému geografickému blokovaniu a dosiahnutia harmonizovaného digitálneho jednotného trhu by sa od poskytovateľov hostingových služieb nemalo vyžadovať, aby odstraňovali informácie alebo znemožňovali prístup k informáciám, ktoré sú zákonné v členskom štáte, kde sú usadení alebo kde má bydlisko alebo je usadený ich určený právny zástupca; pripomína, že vnútroštátne orgány môžu presadzovať len príkazy na odstránenie vydané nezávislými príslušnými orgánmi a adresované poskytovateľom služieb usadeným na ich území; považuje za potrebné posilniť mechanizmy spolupráce medzi členskými štátmi s podporou Komisie a príslušných agentúr Únie; vyzýva na štruktúrovaný dialóg medzi členskými štátmi s cieľom určiť riziko konkrétnych druhov obsahu a identifikovať potenciálne rozdiely v posudzovaní takýchto rizík medzi členskými štátmi;

16. zdôrazňuje, že nezákonný obsah by sa mal odstrániť tam, kde je umiestnený, a že od sprostredkovateľov by sa nemalo vyžadovať blokovanie prístupu k obsahu;

17. je pevne presvedčený, že súčasný právny rámec EÚ upravujúci digitálne služby by sa mal aktualizovať s cieľom riešiť výzvy, ktoré predstavuje nejednotnosť členských štátov a nové technológie, napríklad rozšírenosť profilovania a algoritmického rozhodovania, ktoré prenikajú do všetkých oblastí života, ako aj nadčasovým spôsobom zabezpečiť právnu zrozumiteľnosť a dodržiavanie základných práv, najmä slobody prejavu a práva na súkromie, vzhľadom na rýchly vývoj technológií;

18. víta záväzok Komisie zaviesť harmonizovaný prístup k riešeniu povinností poskytovateľov digitálnych služieb vrátane online sprostredkovateľov s cieľom zabrániť roztrieštenosti vnútorného trhu a nejednotnému presadzovaniu právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby navrhla najefektívnejšie a najúčinnejšie riešenia pre vnútorný trh ako celok a zároveň zabránila zbytočnej novej administratívnej záťaži a zachovala otvorenosť, spravodlivosť, bezpečnosť a konkurencieschopnosť digitálneho jednotného trhu pre všetkých účastníkov; zdôrazňuje, že režim zodpovednosti poskytovateľov digitálnych služieb musí byť proporčný, nesmie znevýhodňovať malých a stredných poskytovateľov a nesmie bezdôvodne obmedzovať inovácie a prístup k informáciám;

19. domnieva sa, že reforma by mala vychádzať z pevného základu a úplného súladu s platnými právnymi predpismi EÚ, najmä so všeobecným nariadením o ochrane údajov a so smernicou o súkromí a elektronických komunikáciách, ktorá sa v súčasnosti reviduje, a rešpektovať prvoradosť nástrojov, ktoré sú špecifické pre jednotlivé odvetvia, ako je smernica o audiovizuálnych mediálnych službách; zdôrazňuje, že modernizácia pravidiel elektronického obchodu môže ovplyvniť základné práva; preto naliehavo žiada Komisiu, aby bola mimoriadne obozretná vo svojom prístupe a aby do svojej revízie začlenila aj medzinárodné normy v oblasti ľudských práv;

20. zdôrazňuje, že praktická schopnosť jednotlivých používateľov chápať zložitosť dátových ekosystémov a orientovať sa v nej je mimoriadne obmedzená, rovnako ako ich schopnosť zistiť, či sú im informácie, ktoré prijímajú, a služby, ktoré využívajú, sprístupnené za rovnakých podmienok ako ostatným používateľom; vyzýva preto Komisiu, aby sa transparentnosť a nediskriminácia stali stredobodom aktu o digitálnych službách;

21. trvá na tom, že cieľom aktu o digitálnych službách musí byť zabezpečenie vysokej úrovne transparentnosti, pokiaľ ide o fungovanie online služieb a digitálneho prostredia bez diskriminácie; zdôrazňuje, že okrem existujúceho silného regulačného rámca, ktorý chráni súkromie a osobné údaje, je potrebná povinnosť online platforiem zabezpečiť legitímne používanie algoritmov; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila režim založený na smernici o elektronickom obchode, ktorý jasne vymedzí zodpovednosť poskytovateľov služieb za riešenie rizík, ktorým čelia ich používatelia, a za ochranu ich práv, a aby stanovila povinnosť transparentnosti a vysvetliteľnosti algoritmov, sankcie na presadzovanie týchto povinností, možnosť ľudského zásahu a iné opatrenia, ako sú každoročné nezávislé audity a osobitné záťažové testy na podporu a presadzovanie súladu;

22. zdôrazňuje, že niektorí poskytovatelia digitálnych služieb musia byť schopní jednoznačne identifikovať používateľov rovnakým spôsobom ako offline služby; konštatuje zbytočný zber osobných údajov, ako sú čísla mobilných telefónov, online platformami pri registrácii na účel využívania služby, ktorý je často spôsobený využívaním možností jednotného prihlásenia; zdôrazňuje, že vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov sa jasne vymedzuje zásada minimalizácie údajov, ktorou sa zber údajov obmedzuje len na údaje nevyhnutne potrebné na daný účel; odporúča, aby sa od online platforiem s dominantným podielom na trhu, ktoré podporujú službu jednotného prihlásenia, požadovalo, aby takisto podporovali aspoň jeden otvorený identifikačný systém založený na generickom, decentralizovanom a interoperabilnom rámci;

23. zdôrazňuje, že ak je niekde potrebný určitý druh úradnej identifikácie offline, musí sa vytvoriť rovnocenný bezpečný systém elektronickej identifikácie online; konštatuje, že identifikáciu online možno zlepšiť presadzovaním cezhraničnej interoperability elektronických identifikácií v rámci nariadenia eIDAS[8] v celej Európskej únii; žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia jednotného európskeho systému prihlasovania ako alternatívy k súkromným systémom jednotného prihlasovania a aby zaviedla povinnosť pre digitálne služby vždy ponúkať aj možnosť manuálneho prihlásenia nastavenú ako štandard; zdôrazňuje, že táto služba by sa mala vytvoriť tak, aby pre poskytovateľa služby vyžadujúcej prihlásenie bolo získavanie identifikovateľných prihlasovacích údajov technicky nemožné a aby sa údaje získavali v absolútne minimálnej miere; preto odporúča, aby Komisia preskúmala aj možnosť vytvorenia systému overovania pre používateľov digitálnych služieb na zabezpečenie ochrany osobných údajov a overenie veku, najmä v prípade maloletých osôb, ktorý by sa nemal používať na komerčné účely ani na sledovanie používateľov naprieč rôznymi stránkami; zdôrazňuje, že tieto systémy prihlasovania a overovania by sa mali vzťahovať len na digitálne služby, ktoré si vyžadujú osobnú identifikáciu, autentifikáciu alebo overenie veku; pripomína, že členské štáty a inštitúcie Únie musia zaručiť, aby elektronická identifikácia bola bezpečná, transparentná, spracúvala len údaje potrebné na identifikáciu používateľa, používala sa len na legitímny účel a nepoužívala sa komerčne ani na obmedzenie všeobecného prístupu na internet alebo na sledovanie používateľov naprieč rôznymi stránkami;

24. považuje za nevyhnutné, aby sa na úrovni EÚ zabezpečila úplná harmonizácia a objasnenie pravidiel zodpovednosti s cieľom zaručiť dodržiavanie základných práv a slobôd používateľov v celej EÚ; domnieva sa, že týmito pravidlami by sa mali zachovať výnimky zo zodpovednosti pre sprostredkovateľov, ktorí nemajú skutočnú vedomosť o nezákonnej činnosti alebo informáciách na svojich platformách; vyjadruje znepokojenie nad tým, že nedávne vnútroštátne právne predpisy na boj proti nenávistným prejavom a dezinformáciám vedú k rastúcej fragmentácii pravidiel a nižšej úrovni ochrany základných práv v EÚ;

25. na tento účel požaduje legislatívne návrhy, ktoré zachovajú otvorený a konkurencieschopný digitálny jednotný trh tým, že sa poskytovateľom digitálnych služieb uložia harmonizované požiadavky na uplatňovanie účinných, súdržných, transparentných a spravodlivých postupov a procesných záruk týkajúcich sa nezákonného obsahu v súlade s vnútroštátnymi a európskymi právnymi predpismi, a to aj prostredníctvom harmonizovaného postupu oznamovania a prijímania opatrení;

26. v tejto súvislosti sa domnieva, že pre online platformy sú rozhodujúce jasné pravidlá, požiadavky a záruky, pokiaľ ide o zodpovednosť za obsah tretích strán; navrhuje zavedenie spoločného regulačného rámca s cieľom efektívne identifikovať a odstraňovať nezákonný obsah;

27. zdôrazňuje, že pravidlá týkajúce sa mechanizmov oznamovania a prijímania opatrení by sa mali doplniť o požiadavky, aby platformy prijímali konkrétne opatrenia, ktoré sú primerané ich dosahu, ako aj technickým a operačným kapacitám, s cieľom účinne riešiť výskyt nezákonného obsahu v rámci ich služieb; preto uznáva, že – ak je to z technologického hľadiska možné, na základe dostatočne odôvodnených pokynov nezávislých príslušných orgánov verejnej moci a pri plnom zohľadnení konkrétneho kontextu obsahu – sa od poskytovateľov digitálnych služieb môže vyžadovať, aby vykonávali pravidelné vyhľadávania konkrétneho obsahu, ktorý už súd vyhlásil za protiprávny, a to za predpokladu, že monitorovanie a vyhľadávanie informácií, ktorých sa týka tento súdny príkaz, sa obmedzuje na informácie sprostredkúvajúce odkaz, ktorého obsah zostáva v podstate nezmenený v porovnaní s obsahom, ktorý viedol k zisteniu nezákonnosti, a obsahujúce prvky uvedené v súdnom príkaze, ktoré sú – v súlade s rozsudkom Súdneho dvora z 3. októbra 2019 vo veci C-18/18[9] – rovnaké alebo rovnocenné v takom rozsahu, že poskytovateľ hostingových služieb nemusí vykonať nezávislé posúdenie uvedeného obsahu;

28. zastáva názor, že výber konkrétnych opatrení by sa mal ponechať na platformy; podporuje vyvážený prístup založený na dialógu so zainteresovanými stranami a posúdení rizík, ktorým čelia platformy, ako aj jasný reťazec zodpovednosti s cieľom zabrániť zbytočnej regulačnej záťaži platforiem a zbytočnému a neprimeranému obmedzovaniu základných práv, najmä slobody prejavu, prístupu k informáciám vrátane politických myšlienok a práva na súkromie; zdôrazňuje, že určité povinnosti možno podrobnejšie špecifikovať v odvetvových právnych predpisoch; zdôrazňuje, že žiadne opatrenie zavedené na tento účel nemôže ani de iure, ani de facto predstavovať všeobecnú požiadavku na monitorovanie;

29. zdôrazňuje, že okrem postupov predkladania námietok sú potrebné primerané záruky a povinnosť zabezpečiť riadny proces vrátane požiadavky na ľudský dohľad a overovanie s cieľom umožniť vlastníkom obsahu a osobám nahrávajúcim obsah primerane a včas brániť svoje práva a zabezpečiť, aby boli rozhodnutia o odstránení alebo blokovaní zákonné, presné a riadne podložené a aby chránili používateľov a rešpektovali základné práva; zdôrazňuje, že osoby, ktoré systematicky a opakovane podávajú neoprávnené oznámenia alebo ich zneužívajú, by mali byť sankcionované; pripomína, že okrem postupov predkladania námietok a mimosúdneho urovnávania sporov platformami v súlade s vnútorným systémom podávania sťažností by mala s cieľom uspokojiť právo na účinný prostriedok nápravy zostať k dispozícii možnosť účinného súdneho prostriedku nápravy;

30. podporuje zachovanie súčasného rámca obmedzenej zodpovednosti za obsah a zásady krajiny pôvodu, ale za zásadné považuje zlepšenie koordinácie v oblasti žiadostí o odstránenie medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi; zdôrazňuje, že nezákonný obsah by sa mal odstraňovať tam, kde je umiestnený; zdôrazňuje, že takéto žiadosti by mali podliehať právnym zárukám s cieľom zabrániť zneužívaniu a zabezpečiť úplné dodržiavanie základných práv; zdôrazňuje, že žiadosti príslušných orgánov o odstránenie obsahu by mali byť konkrétne a mali by jasne uvádzať právny základ pre odstránenie; zdôrazňuje, že na tých poskytovateľov služieb, ktorí nedodržia zákonné príkazy, by sa mal vzťahovať účinný mechanizmus dohľadu a presadzovania vrátane primeraných sankcií zohľadňujúcich ich technické a prevádzkové kapacity;

31. pripomína, že právne predpisy nesmú od poskytovateľov digitálnych služieb vyžadovať, aby uchovávali osobné údaje svojich používateľov alebo účastníkov na účely presadzovania práva, pokiaľ nezávislý príslušný orgán nenariadi cielené uchovávanie v plnom súlade s právom Únie a judikatúrou SDEÚ; ďalej pripomína, že takéto uchovávanie údajov by sa malo obmedziť na to, čo je nevyhnutne potrebné v súvislosti s kategóriami údajov, ktoré sa majú uchovávať, dotknutými komunikačnými prostriedkami, dotknutými osobami a prijatým obdobím uchovávania;

32. domnieva sa, že v záujme ochrany základných práv by sa v akte o digitálnych službách mali zaviesť pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby podmienky používania služieb poskytovateľov digitálnych služieb boli jasné, transparentné, spravodlivé a sprístupnené používateľom jednoduchým a prístupným spôsobom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že podmienky niektorých platforiem s obsahom nútia príslušníkov orgánov presadzovania práva používať osobné účty na vyšetrovanie určitých sťažností, čo ohrozuje tieto vyšetrovania, ako aj osobnú bezpečnosť, a vyzýva na účinnejšiu koordináciu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o pokračovanie presadzovania práva v súvislosti s označeným nezákonným obsahom; pripomína, že príkazy nezávislých príslušných orgánov na odstránenie obsahu sa musia vždy zakladať na právnych predpisoch, nie na podmienkach poskytovania služby poskytovateľov služieb;

33. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila prístup používateľov k rozmanitému a kvalitnému obsahu na internete ako prostriedok na dosiahnutie primeranej informovanosti občanov; očakáva, že akt o digitálnych službách zabezpečí jednoduchý prístup ku kvalitnému mediálnemu obsahu a jeho jednoduché vyhľadávanie na platformách tretích strán a odstraňovanie obsahu v súlade s normami v oblasti ľudských práv a obmedzené na obsah, ktorý je zjavne nezákonný alebo ho ako nezákonný označil nezávislý príslušný orgán; zdôrazňuje, že zákonný obsah by nemal podliehať žiadnym zákonným povinnostiam odstraňovania alebo blokovania;

34. podporuje intenzívnejší dialóg medzi členskými štátmi, príslušnými orgánmi a relevantnými zainteresovanými stranami s cieľom rozvíjať, vyhodnocovať a zlepšovať tzv. soft law prístupy, ako je Kódex postupov EÚ v oblasti dezinformácií, v záujme ďalšieho riešenia problematiky kategórií zákonného obsahu vrátane dezinformácií; očakáva, že Komisia vydá usmernenia zahŕňajúce pravidlá väčšej transparentnosti politiky moderovania obsahu a reklamnej politiky v osobitnom nástroji sprevádzajúcom akt o digitálnych službách s cieľom zabezpečiť, aby sa odstraňovanie a blokovanie zákonného obsahu na základe podmienok používania obmedzilo na absolútne minimum; ďalej vyzýva Komisiu, aby vytvorila rámec, ktorý platformám zakáže vykonávať druhú úroveň kontroly obsahu, ktorý je poskytovaný v rámci zodpovednosti poskytovateľa mediálnych služieb a ktorý podlieha osobitným normám a dohľadu;

35. okrem toho zdôrazňuje, že používatelia by mali mať k dispozícii väčší výber a väčšiu kontrolu, pokiaľ ide o obsah, ktorý vidia, vrátane viacerých možností, ako sa im obsah zoraďuje, a možnosti neuplatňovať žiadne usporadúvanie obsahu; je pevne presvedčený, že koncepcia a fungovanie odporúčacích systémov by mali byť ústretové k používateľom a úplne transparentné;

36. domnieva sa, že zodpovednosť v súkromnom aj verejnom sektore a tvorba politiky založená na dôkazoch si vyžadujú spoľahlivé údaje o výskyte a riešení nezákonnej činnosti a odstraňovaní nezákonného obsahu na internete, ako aj spoľahlivé údaje o algoritmoch na usporadúvanie obsahu online platforiem;

37. v tejto súvislosti požaduje, aby mali platformy povinnosť každoročného komplexného a konzistentného zverejňovania informácií, a to primerane k ich dosahu a operačným kapacitám, konkrétnejšie o ich postupoch moderovania obsahu vrátane informácií o prijatých opatreniach proti nezákonným činnostiam na internete a štandardizovaných údajov o množstve odstráneného obsahu a o základných právnych dôvodoch a základoch, o druhu a odôvodnení prijatých žiadostí o odstránenie, o počte žiadostí, ktorých vykonanie bolo zamietnuté, a o dôvodoch tohto zamietnutia; zdôrazňuje, že takéto správy týkajúce sa opatrení prijatých v danom roku by sa mali predložiť do konca prvého štvrťroka nasledujúceho roka;

38. okrem toho požaduje, aby mali vnútroštátne orgány povinnosť každoročného zverejňovania informácií vrátane štandardizovaných údajov o počte žiadostí o odstránenie a ich právnych základoch, o počte žiadostí o odstránenie, ktoré boli predmetom správnych alebo súdnych opravných prostriedkov, o výsledku týchto konaní s uvedením výsledkov, keď došlo k chybnému označeniu obsahu alebo činností za nezákonné, a o celkovom počte rozhodnutí o uložení sankcií vrátane opisu druhu uloženej sankcie;

39. vyjadruje znepokojenie nad roztrieštením a zdokumentovaným nedostatkom finančných a ľudských zdrojov pre orgány dohľadu a dozoru; vyzýva na užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti regulačného dohľadu nad digitálnymi službami;

40. domnieva sa, že s cieľom zaručiť riadne presadzovanie aktu o digitálnych službách by sa mal v rámci digitálneho jednotného trhu harmonizovať dohľad nad dodržiavaním postupov, procesných záruk a povinností transparentnosti stanovených v tomto akte; v tejto súvislosti podporuje dôrazné a dôsledné presadzovanie prostredníctvom nezávislej štruktúry dohľadu EÚ, ktorá má právomoc ukladať pokuty na základe posúdenia jasne vymedzeného súboru faktorov, ako sú proporcionalita, technické a organizačné opatrenia a nedbanlivosť; domnieva sa, že by to malo zahŕňať možnosť, aby sa pokuty zakladali na percentuálnom podiele ročného globálneho obratu spoločnosti;

41. zdôrazňuje, že audity vnútorných politík a algoritmov poskytovateľov digitálnych služieb by sa mali vykonávať s náležitým ohľadom na právo Únie, najmä na základné práva používateľov služieb, pričom by sa mal zohľadniť význam nediskriminácie a slobody prejavu a informácií v otvorenej a demokratickej spoločnosti, a bez zverejňovania citlivých obchodných údajov; naliehavo zdôrazňuje potrebu, aby sa na základe sťažnosti alebo na podnet orgánov dohľadu posudzovalo, či a ako poskytovatelia digitálnych služieb rozširujú obsah, napríklad prostredníctvom odporúčacích systémov a optimalizačných prvkov, ako je automatické dopĺňanie a vytváranie trendov;

42. domnieva sa, že správy o transparentnosti vypracované platformami a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi by sa mali zverejňovať a analyzovať z hľadiska štrukturálnych trendov v odhaľovaní, odstraňovaní a blokovaní obsahu na úrovni EÚ;

43. zdôrazňuje, že je dôležité posilniť postavenie používateľov, aby mohli presadzovať svoje vlastné základné práva na internete, a to aj prostredníctvom ľahko dostupných, nestranných, transparentných, efektívnych a bezplatných postupov podávania sťažností, mechanizmov nahlasovania nezákonného obsahu a trestného správania jednotlivcov a spoločností, právnych prostriedkov nápravy, vzdelávacích opatrení a zvyšovania informovanosti o otázkach ochrany údajov a bezpečnosti detí na internete;

44. je presvedčený, že doterajšie skúsenosti preukázali účinnosť umožnenia rozkvetu inovatívnych obchodných modelov a posilnenia digitálneho jednotného trhu odstránením prekážok voľného pohybu digitálnych služieb a zabránením zavádzaniu nových neodôvodnených vnútroštátnych prekážok, a že ďalšie uplatňovanie tohto prístupu by znížilo fragmentáciu vnútorného trhu; ďalej sa domnieva, že akt o digitálnych službách môže ponúknuť príležitosti na rozvoj vedomostí a zručností občanov v oblasti digitalizácie a zároveň zaručiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a to aj zaistením bezpečnosti na internete;

45. zdôrazňuje nevyhnutnosť dohodnutých noriem základnej bezpečnosti v kybernetickom priestore, aby občania mohli plne využívať výhody digitálnych služieb; preto konštatuje, že je naliehavo potrebné, aby členské štáty prijali koordinované opatrenia na zabezpečenie základnej kybernetickej hygieny a na predchádzanie rizikám v kybernetickom priestore, ktorým sa dá vyhnúť, a to aj prostredníctvom legislatívnych opatrení;

46. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.


 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Vplyv digitálnych služieb na náš každodenný život a množstvo obsahu vytvoreného používateľmi sa od prijatia smernice o elektronickom obchode pred 20 rokmi výrazne zvýšili. Hoci bolo toto opatrenie základom pre rast digitálnych služieb v celej Únii, dnešný výskyt nezákonného obsahu na internete a nedostatok zmysluplnej transparentnosti, pokiaľ ide o to, ako poskytovatelia digitálnych služieb riešia tento problém, poukazujú na potrebu reformy.

Cesta dobrovoľnej spolupráce a samoregulácie sa preskúmala s určitým úspechom, ale sama osebe sa ukázala ako nedostatočná, čo dokazuje rastúci počet členských štátov, ktoré prijali vnútroštátne právne predpisy na riešenie nezákonného obsahu z dôvodu, že existujúci rámec dostatočne nerieši spoločenský záujem.

Spravodajca preto víta záväzok Komisie predložiť nový akt o digitálnych službách. Cieľom tejto správy je poskytnúť vyjadrenie k prvkom, ktoré by sa mali zahrnúť do aktu o digitálnych službách z hľadiska základných práv a ochrany údajov.

V tejto súvislosti sa spravodajca domnieva, že dodržiavanie základných práv a ochrany údajov nám ukladá povinnosť riešiť nezákonný obsah online rovnako prísne ako nezákonný obsah mimo internetu, a to bez neprimeraného obmedzovania slobody prejavu. Toto právo na slobodu prejavu sa môže vzťahovať na konkrétny obsah v jednom členskom štáte, ale nie v inom členskom štáte, a v mnohých prípadoch si vyžaduje veľmi konkrétnu kontextualizáciu. Táto zodpovednosť nevyhnutne zahŕňa výklad práva, ktorý by sa nemal delegovať na súkromné spoločnosti. Spravodajca zdôrazňuje, že nie je možné, aby verejné orgány diskutovali o každom konkrétnom obsahu, takže bude potrebné nájsť zmysluplný koregulačný prístup.

Spravodajca sa domnieva, že akt o digitálnych službách by mal vychádzať z existujúcich právnych predpisov Únie vrátane všeobecného nariadenia o ochrane údajov a smernice o súkromí a elektronických komunikáciách a mal by ich v plnej miere dodržiavať. Pokiaľ ide o súčasné pravidlá stanovené v smernici o elektronickom obchode, spravodajca odporúča zachovať zákaz všeobecnej povinnosti monitorovania, obmedzenú zodpovednosť za obsah a doložku o vnútornom trhu s cieľom zabrániť prekračovaniu potrebného súladu a zbytočnej regulačnej záťaži. S cieľom účinnejšie riešiť nezákonný obsah by sa mali zaviesť zákonné povinnosti poskytovateľov digitálnych služieb, pokiaľ ide o zmysluplnú transparentnosť, harmonizované postupy a procesné záruky, zodpovednosť za moderovanie obsahu, ako aj proaktívne opatrenia na riešenie výskytu nezákonného obsahu v rámci ich služieb. Mal by sa vytvoriť nezávislý orgán Únie, ktorý by vykonával dohľad nad procedurálnym úsilím poskytovateľov digitálnych služieb, analyzoval, či títo poskytovatelia alebo algoritmy, ktoré používajú, umocňujú nezákonný obsah, v prípade potreby ukladal primerané sankcie a poskytoval štruktúrovanú analýzu odstraňovania nezákonného obsahu na úrovni Únie.

Nezákonný obsah by sa mal nielen odstraňovať, ale mali by sa ním zaoberať aj orgány presadzovania práva a súdne orgány. Spravodajca v tejto súvislosti vyzýva na zlepšenie spolupráce medzi poskytovateľmi digitálnych služieb a príslušnými orgánmi v celej Únii.


 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE VNÚTORNÝ TRH A OCHRANU SPOTREBITEĽA (9.7.2020)

<CommissionInt>pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci</CommissionInt>


<Titre>k aktu o digitálnych službách a súvisiacim otázkam základných práv</Titre>

<DocRef>(2020/2022(INI))</DocRef>

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: <Depute>Adam Bielan</Depute>

 

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. víta záväzok Komisie zaviesť harmonizovaný prístup k riešeniu povinností pre poskytovateľov digitálnych služieb vrátane online sprostredkovateľov s cieľom zabrániť roztrieštenosti vnútorného trhu a nejednotnému presadzovaniu právnych predpisov; zdôrazňuje, že všetky nové opatrenia zavedené aktom o digitálnych službách by mali zohľadniť možný vplyv na fungovanie vnútorného trhu a zároveň plne rešpektovať základné práva a slobody používateľov v celej Únii; okrem toho vyzýva Komisiu, aby sa vyhla „vývozu“ vnútroštátnych právnych predpisov a namiesto toho navrhla najefektívnejšie a najúčinnejšie riešenia pre vnútorný trh ako celok, pričom by sa mala snažiť zabrániť vytváraniu novej administratívnej záťaže a zachovať otvorenosť, bezpečnosť a konkurencieschopnosť digitálneho jednotného trhu pre všetkých účastníkov;

2. je presvedčený, že akt o digitálnych službách by mal byť v súlade so širokým rámcom základných práv používateľov a spotrebiteľov na vnútornom trhu, ako je ochrana súkromia, nediskriminácia a dôstojnosť, a že by predovšetkým nemal oslabovať slobodu prejavu; navyše pripomína, že využívanie mechanizmov odstraňovania obsahu bez záruk riadneho procesu je v rozpore s článkom 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach;

3.  uznáva, že je nutné modernizovať podľa potreby právne predpisy s cieľom lepšie riešiť výzvy, ktoré predstavujú vyvíjajúce sa technológie; vyhlasuje však, že ustanovenia o obmedzenej zodpovednosti stanovené v smernici o elektronickom obchode[10] sa musia zachovať v akte o digitálnych službách, a to vrátane vžitej zásady, podľa ktorej sú všeobecné povinnosti monitorovania zakázané, najmä s cieľom chrániť základné práva vrátane slobody prejavu a zachovať slobodu poskytovať služby; zdôrazňuje význam tejto ochrany pre ďalšie posilnenie a lepšiu ochranu dôvery spotrebiteľov online a podporu rastu európskych spoločností, najmä MSP a mikropodnikov;

4. uznáva, že online sprostredkovatelia vrátane MSP, mikropodnikov a veľkých subjektov majú odlišné schopnosti, pokiaľ ide o moderovanie obsahu; varuje pred skutočnosťou, že nadmerné zaťaženie podnikov neprimeranými novými povinnosťami by mohlo ešte viac brzdiť rast MSP a brániť ich vstupu na trh; vyzýva preto Komisiu, aby zaručila otvorenosť a konkurencieschopnosť digitálneho jednotného trhu;

5. pripomína, že smernica o elektronickom obchode predstavuje právny rámec pre online služby na vnútornom trhu, ktorým sa upravuje správa obsahu; zdôrazňuje, že by sa malo predchádzať neodôvodnenej fragmentácii tohto rámca v dôsledku revízie smernice o elektronickom obchode prostredníctvom balíka predpisov, ktoré tvoria akt o digitálnych službách; konštatuje, že balík predpisov, ktoré tvoria akt o digitálnych službách, by mal zahŕňať aj ex ante nástroj ukladajúci povinnosti platformám, ktoré ohrozujú rovnaké podmienky, s cieľom riešiť zlyhania trhu a zneužívanie, chrániť základné práva spotrebiteľov a posilniť slobodu poskytovať služby, najmä pre MSP;

6. všíma si výrazné rozdiely medzi digitálnymi službami, a preto žiada, aby sa neuplatňoval univerzálny prístup, a domnieva sa, že Komisia by mala okrem iného prostredníctvom verejných konzultácií začatých pred predložením legislatívneho návrhu týkajúceho sa aktu o digitálnych službách hlbšie preskúmať možnosť, že by na pokrytie rôznych digitálnych služieb, okolností a situácií boli potrebné rôzne ustanovenia;

7. pripomína skutočnosť, že dezinformácie a zavádzajúci alebo škodlivý obsah nie sú vždy nezákonné; pripomína, že druhy nezákonného obsahu sa môžu v jednotlivých členských štátoch líšiť; žiada preto, aby sa v rámci súčasných zásad obmedzenej zodpovednosti stanovil presne vymedzený, harmonizovaný a transparentný proces oznamovania a prijímania opatrení, pričom by sa mali zohľadniť významné rozdiely medzi poskytovateľmi digitálnych služieb, pokiaľ ide o mieru ich dosahu a prevádzkové možnosti, aby sa zabránilo zbytočnej regulačnej záťaži; podporuje intenzívnejší dialóg medzi členskými štátmi, príslušnými orgánmi a zainteresovanými stranami s cieľom vypracovať, vyhodnotiť a zlepšiť tzv. soft law prístupy, ako je Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií pre celú EÚ, v záujme ďalšieho boja proti dezinformáciám a iným kategóriám škodlivého obsahu;

8. poukazuje na šírenie mylných informácií a dezinformácií s falošným alebo zavádzajúcim obsahom a podvody na spotrebiteľoch týkajúce sa nebezpečných výrobkov alebo falzifikátov; zdôrazňuje, že akt o digitálnych službách by mal rozlišovať medzi „nezákonným“, „škodlivým“ a iným obsahom; domnieva sa, že škodlivý obsah by v akte o digitálnych službách nemal byť regulovaný ani vymedzený;

9. požaduje, aby boli zavedené primerané záruky, povinnosť zabezpečiť riadny proces a nástroje na predkladanie námietok, ktoré by vlastníkom obsahu a osobám nahrávajúcim obsah umožnili primerane a včas brániť svoje práva, a to aj s ľudským dohľadom, pri oznamovaní akéhokoľvek odstránenia obsahu; zdôrazňuje svoj názor, že delegovanie zodpovednosti za stanovenie hraníc slobody prejavu na súkromné spoločnosti je neprijateľné a vytvára riziká pre jednotlivcov aj podniky; domnieva sa, že po odstránení nezákonného obsahu by malo v prípade potreby nasledovať vymáhanie práva alebo súdny dohľad a že ak sa postupom podania opravného prostriedku alebo predkladania námietky zistí, že príslušná činnosť alebo informácie nie sú nezákonné, online sprostredkovateľ by mal bez zbytočného odkladu odstránený obsah obnoviť;

10. je presvedčený, že doterajšie skúsenosti preukázali účinnosť toho, keď sa umožní rozvoj inovačných obchodných modelov a posilní digitálny jednotný trh odstránením prekážok voľného pohybu digitálnych služieb a zabránením zavádzaniu nových neodôvodnených vnútroštátnych prekážok, a že ďalšie uplatňovanie tohto prístupu by znížilo fragmentáciu vnútorného trhu; ďalej sa domnieva, že akt o digitálnych službách môže ponúknuť príležitosti na rozvoj vedomostí a zručností občanov v oblasti digitalizácie a zároveň zaručiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a to aj zaistením bezpečnosti na internete;

11. nabáda Komisiu, aby na základe existujúcich právnych predpisov a nových podporných údajov získaných okrem iného prostredníctvom verejných konzultácií posúdila, do akej miery by mal akt o digitálnych službách riešiť problémy spojené s algoritmami a inými automatizovanými nástrojmi, najmä pokiaľ ide o transparentnosť takýchto systémov, alebo aby uviedla, ktoré právne predpisy by sa mali týmito otázkami zaoberať; zdôrazňuje význam nediskriminačného prístupu k rôznorodému obsahu a názorom, ako aj skutočnosť, že siete a prístup k sieťam by nemali byť obmedzované bez opodstatnených právnych dôvodov.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

7.7.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

41

0

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alex Agius Saliba, Andrus Ansip, Alessandra Basso, Brando Benifei, Adam Bielan, Hynek Blaško, Biljana Borzan, Vlad-Marius Botoş, Markus Buchheit, Dita Charanzová, Deirdre Clune, David Cormand, Petra De Sutter, Carlo Fidanza, Evelyne Gebhardt, Alexandra Geese, Sandro Gozi, Maria Grapini, Svenja Hahn, Virginie Joron, Eugen Jurzyca, Arba Kokalari, Marcel Kolaja, Kateřina Konečná, Andrey Kovatchev, Jean-Lin Lacapelle, Maria-Manuel Leitão-Marques, Adriana Maldonado López, Antonius Manders, Beata Mazurek, Leszek Miller, Kris Peeters, Anne-Sophie Pelletier, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Tomislav Sokol, Ivan Štefanec, Kim Van Sparrentak, Marion Walsmann, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Maria da Graça Carvalho, Edina Tóth, Stéphanie Yon-Courtin

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

41

+

ECR

Adam Bielan, Carlo Fidanza, Eugen Jurzyca, Beata Mazurek

EPP

Pascal Arimont, Maria da Graça Carvalho, Deirdre Clune, Arba Kokalari, Andrey Kovatchev, Antonius Manders, Kris Peeters, Andreas Schwab, Tomislav Sokol, Ivan Štefanec, Edina Tóth; Marion Walsmann

VERTS/ALE

David Cormand, Petra De Sutter, Alexandra Geese, Marcel Kolaja, Kim Van Sparrentak

ID

Alessandra Basso, Markus Buchheit, Virginie Joron, Jean-Lin Lacapelle

NI

Marco Zullo

RENEW

Andrus Ansip, Vlad-Marius Botoş, Dita Charanzová, Sandro Gozi, Svenja Hahn, Stéphanie Yon-Courtin

S&D

Alex Agius Saliba, Brando Benifei, Biljana Borzan, Evelyne Gebhardt, Maria Grapini, Maria-Manuel Leitão-Marques, Adriana Maldonado López; Leszek Miller, Christel Schaldemose

 

0

-

 

 

 

3

0

EUL/NGL

Kateřina Konečná, Anne-Sophie Pelletier

ID

Hynek Blaško

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 


 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE KULTÚRU A VZDELÁVANIE (20.7.2020)

<CommissionInt>pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci</CommissionInt>


<Titre>k aktu o digitálnych službách a otázkam týkajúcim sa základných práv</Titre>

<DocRef>(2020/2022(INI))</DocRef>

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: <Depute>Petra Kammerevert</Depute>

 

PA_NonLeg


 

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. poukazuje na to, že základné práva predstavujú objektívny systém hodnôt, ktorý zabezpečuje, že základné slobody súvisiace s komunikáciou, ako sú právo na súkromie pri komunikácii, sloboda a pluralita prejavu, slobodný prístup k informáciám, sloboda umenia a vedeckého bádania a sloboda médií, ako aj právo na vlastníctvo a jeho ochranu nemožno meniť a musia byť navzájom vyvážené, a to ani prostredníctvom súkromnoprávnych dohôd alebo obchodných podmienok;

2. zdôrazňuje, že akt o digitálnych službách by mal byť plne v súlade s cieľom zabezpečiť ochranu základných práv, ako aj ochranu spotrebiteľa, bezpečnosť používateľov, možnosť anonymity na internete a slobodu prejavu a ochranu vlastníctva; zdôrazňuje, že základné práva sa neuplatňujú len ako práva obrany voči štátu, ale uplatňujú sa aj voči tým, ktorí vykonávajú svoju moc prostredníctvom svojej technickej infraštruktúry, čím sa táto moc obmedzuje; zdôrazňuje, že základnými právami sa preto musia ukladať povinnosti aj pre tých, ktorí vykonávajú moc prostredníctvom svojich technických infraštruktúr; zdôrazňuje, že by sa mala náležite zohľadňovať miera dominancie na trhu, dominantné alebo takmer monopolné postavenie, miera odkázanosti používateľov na ponuku a záujmy dotknutých používateľov, silných hráčov samotných a ďalších tretích strán;

3. zdôrazňuje, že je dôležité pomôcť spotrebiteľom a používateľom, aby získali väčšiu kontrolu nad svojimi údajmi a identitou a prevzali v tejto oblasti väčšiu zodpovednosť, a požaduje vysokú úroveň ochrany osobných údajov pri súčasnom zvýšení úrovne transparentnosti a zodpovednosti za digitálne služby;

4. zdôrazňuje, že obsah, ktorý je zákonný a zákonne sprístupnený podľa únijného alebo vnútroštátneho práva, musí zostať online, a žiadne odstránenie takéhoto obsahu nesmie viesť k identifikácii jednotlivých používateľov, ani k spracovaniu osobných údajov;

5. poukazuje na to, že mediálny ekosystém čelí negatívnemu vplyvu online platforiem; zdôrazňuje, že orgány verejnej moci majú povinnosť prijať právny rámec podporujúci rozvoj nezávislých a pluralitných médií;

6. pripomína, že online platformy a iné online služby majú povinnosť bezodkladne konať a zo svojich platforiem a služieb odstrániť nezákonný obsah, a pripomína, že tieto povinné ochranné opatrenia sú súčasťou legislatívneho rámca a podliehajú súdnemu dohľadu; domnieva sa, že odvetvové pravidlá môžu zabezpečiť neobmedzovaný prístup k mediálnym službám a obsahu, ako aj posilniť slobodu a pluralitu médií;

7. žiada, aby všetky opatrenia, ktoré by mohli mať vplyv na základné práva, boli aj naďalej založené na súdnom a regulačnom dohľade a aby nedochádzalo k delegovaniu úloh orgánov verejnej moci na súkromné spoločnosti alebo jednotlivcov;

8. požaduje vyvážené riešenia v oblasti odstraňovania obsahu, ktoré sa budú zakladať na spolupráci medzi platformami, regulačnými orgánmi, nositeľmi práv a používateľmi; zdôrazňuje, že platformy by popri vlastných účinných a primeraných zárukách mali mať ako prioritu spoločné využívanie údajov o nezákonných činnostiach s orgánmi presadzovania práva a inými orgánmi v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov;

9. žiada, aby postupy, ktoré sociálne platformy používajú na odstraňovanie obsahu, boli transparentné a aby sa zamedzilo odstraňovaniu obsahu, ktorý nie je nezákonný; požaduje jasné pravidlá pre veľké sociálne platformy, na základe ktorých by boli povinné kontrolovať nahlásený obsah a odpovedať subjektom, ktoré nahrali obsah, ktorý bol zablokovaný, s uvedením odôvodneného rozhodnutia; požaduje preto efektívne mechanizmy podávania sťažností a nápravy pre používateľov so zameraním na človeka, pričom treba zamedziť zneužívaniu týchto mechanizmov;

10. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že prevádzkovatelia platforiem sprístupnia správy o transparentnosti s informáciami o počte prípadov, v ktorých bol obsah nesprávne identifikovaný ako nezákonný alebo nezákonne šírený, a že príslušné orgány sprístupnia informácie o počte prípadov, v ktorých odstránenie obsahu viedlo k vyšetrovaniu a stíhaniu trestnej činnosti;

11. poukazuje na to, že v niektorých prípadoch nemusia byť škodlivý obsah alebo čiastočne pravdivá informácia nutne nezákonné; poznamenáva, že nástroje automatizovaného filtrovania môžu viesť k filtrovaniu zákonného obsahu; domnieva sa, že je nutné zabezpečiť, aby si vlastníci obsahu mohli náležite hájiť svoje práva v prípadoch, keď bol ich obsah odstránený;

12. zdôrazňuje, že každé monitorovanie ich obsahu online platformami alebo inými službami by malo podliehať prísnym a transparentným normám, ktoré používatelia poznajú a ktoré umožňujú účinné právo odvolať sa proti rozhodnutiam, najprv v rámci online platforiem a služieb, ale aj u orgánov verejnej moci;

13. navrhuje, aby sa osobitná pozornosť venovala ochrane detí a mladých ľudí a aby sa táto ochrana zaručila aj v rámci právnych predpisov o ochrane údajov, a požaduje, aby na účel ochrany detí a mladých ľudí podliehali online služby najvyšším obmedzeniam podľa právnych predpisov o ochrane údajov;

14. poukazuje na to, že nezáväzné koordinačné, podporné a doplňujúce opatrenia, ako sú kódexy správania alebo samoregulácia a spoluregulácia, môžu byť účinnými regulačnými prostriedkami za predpokladu, že vládne agentúry monitorujú ich vplyv a že sa v prípadoch, keď sa takéto opatrenia ukážu ako neúčinné, zákonne stanoví štátna regulácia, pretože často umožňujú rýchlu reakciu na meniace sa okolnosti a zapájajú aj subjekty z krajín mimo EÚ;

15. poukazuje na to, že za presadzovanie práva sú aj v cezhraničných prípadoch v zásade zodpovedné národné regulačné orgány a že bez dostatočných dôvodov by sa nemalo prenášať na európsku úroveň; ďalej sa domnieva, že myšlienka zásady krajiny pôvodu sa posilní, ak budú mať národné regulačné orgány k dispozícii účinné nástroje presadzovania práva a efektívne postupy cezhraničnej spolupráce; zdôrazňuje, že na európskej úrovni by to malo byť doplnené rýchlymi a efektívnymi postupmi riešenia sporov, ktoré zabezpečia trvalý právny zmier;

16. žiada, aby služby, ktoré sa vyvíjajú a používajú v Únii, zaručovali účinnú a komplexnú ochranu súkromia a údajov a aby sa najvyššia možná úroveň slobody prejavu a práva na informácie, ochrana duševného vlastníctva a súkromia pri komunikácii, podpora rôznorodosti názorov, kultúrna rozmanitosť a neutralita siete v bezpečnom digitálnom prostredí považovali v celosvetovej hospodárskej súťaži za výhody, ktoré by sa nemali podceňovať; vyzýva Komisiu, aby cielenejším spôsobom systematicky podporovala rozvoj týchto služieb prostredníctvom jasných a efektívnych riešení zodpovedajúcich digitálnemu veku;

17. žiada, aby sa dodržiavali európske hodnoty a pritom sa podporovala rôznorodosť názorov, neutralita siete, sloboda prejavu, ochrana vlastníctva a prístup k informáciám, pluralita médií a kultúrna a jazyková rozmanitosť; žiada, aby sa v záujme zachovania základných práv a slobody stanovili a podľa možností jednotne uplatňovali jasné pravidlá týkajúce sa zodpovednosti platforiem, nezákonného alebo škodlivého obsahu, algoritmickej zodpovednosti, transparentnej reklamy a boja proti škodlivému obsahu, nenávistným prejavom a dezinformáciám a ich šíreniu prostredníctvom falošných či robotických kont;

18. zdôrazňuje, že všetky nové povinnosti, ktoré sa ukladajú platformám, by mali byť primerané ich podielu na trhu a finančnej kapacite, aby sa podnietila spravodlivá hospodárska súťaž a podporili inovácie; domnieva sa, že tento prístup by napomohol posilnenie plurality informácií a médií, ako aj kultúrnej a jazykovej rozmanitosti;

19. žiada, aby odvetvové predpisy, ktoré slúžia na dosahovanie celospoločenských cieľov a na konkretizáciu týchto cieľov pre dané odvetvia, napríklad smernica (EÚ) 2018/1808 o audiovizuálnych mediálnych službách a smernica (EÚ) 2019/790 o autorskom práve, mali prednosť pred všeobecnými predpismi, aby sa tak zaručili práva nositeľov práv v digitálnom prostredí;

20. zdôrazňuje, že všetky ustanovenia týkajúce sa moderovania obsahu poskytovateľmi služieb musia zabezpečovať úplné dodržiavanie slobody prejavu, ktorá podľa článku 11 Charty základných práv Európskej únie zahŕňa „slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice“, a že prístup k širokej škále názorov prispieva k rozvoju otvorených a demokratických spoločností, a to aj vtedy, keď sú takéto názory kontroverzné či nepríjemné;

21. zdôrazňuje, že je nutné umožniť občanom lepšiu kontrolu nad tým, ako sú ich osobné údaje na internete spravované a chránené, a zároveň uložiť podnikom väčšiu zodpovednosť v rámci ich postupov ochrany údajov;

22. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom a akademickou obcou s cieľom posilniť výmenu poznatkov, podporiť vzdelávanie a odbornú prípravu v oblasti bezpečnosti, ochranu údajov, etické aspekty a dodržiavanie ľudských práv, pokiaľ ide o využívanie digitálnych technológií, robotiky a umelej inteligencie;

23. domnieva sa, že zodpovednosť platformy by mala byť upravená tak, aby zodpovedala veľkosti prevádzkovateľa, a že by sa malo zaviesť jasne rozlišovanie, pokiaľ ide o účasť platformy na obsahu, a to na základe jasných a overiteľných kritérií a aspektov, ako sú redakčné funkcie, skutočné znalosti a určitý stupeň kontroly; domnieva sa, že každý navrhovaný systém by mal byť sprevádzaný spoľahlivými zárukami v oblasti základných práv a primeraným nezávislým a nestranným verejným dohľadom;

24. zdôrazňuje, že bez ohľadu na sociálny prínos nových technológií, digitálnych služieb a technológií založených na dátach vrátane umelej inteligencie musí byť hlavnou prioritou riešenie a analýza potenciálnych rizík pre demokratické hodnoty, zásady právneho štátu a základné práva.

 


INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

13.7.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

28

0

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Asim Ademov, Christine Anderson, Andrea Bocskor, Vlad-Marius Botoş, Ilana Cicurel, Gilbert Collard, Gianantonio Da Re, Laurence Farreng, Tomasz Frankowski, Romeo Franz, Alexis Georgoulis, Hannes Heide, Irena Joveva, Petra Kammerevert, Niyazi Kizilyürek, Predrag Fred Matić, Dace Melbārde, Victor Negrescu, Niklas Nienaß, Peter Pollák, Marcos Ros Sempere, Domènec Ruiz Devesa, Andrey Slabakov, Massimiliano Smeriglio, Michaela Šojdrová, Sabine Verheyen, Milan Zver

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabel Benjumea Benjumea, Marcel Kolaja

Náhradník (čl. 209 ods. 7) prítomný na záverečnom hlasovaní

Angel Dzhambazki

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

28

+

PPE

Asim Ademov, Isabel Benjumea Benjumea, Andrea Bocskor, Tomasz Frankowski, Peter Pollák, Michaela Šojdrová, Sabine Verheyen, Milan Zver

S&D

Hannes Heide, Petra Kammerevert, Predrag Fred Matić, Victor Negrescu, Marcos Ros Sempere, Domènec Ruiz Devesa, Massimiliano Smeriglio

RENEW

Vlad-Marius Botoş, Ilana Cicurel, Laurence Farreng, Irena Joveva

ID

Gilbert Collard

VERTS/ALE

Romeo Franz, Marcel Kolaja, Niklas Nienaß

ECR

Angel Dzhambazki, Dace Melbārde, Andrey Slabakov

GUE/NGL

Alexis Georgoulis, Niyazi Kizilyürek

 

0

-

 

 

 

2

0

ID

Christine Anderson, Gianantonio Da Re

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 


 

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

22.9.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

50

6

11

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Magdalena Adamowicz, Malik Azmani, Katarina Barley, Pernando Barrena Arza, Pietro Bartolo, Nicolas Bay, Vladimír Bilčík, Vasile Blaga, Ioan-Rareş Bogdan, Patrick Breyer, Saskia Bricmont, Joachim Stanisław Brudziński, Jorge Buxadé Villalba, Damien Carême, Anna Júlia Donáth, Lena Düpont, Cornelia Ernst, Nicolaus Fest, Jean-Paul Garraud, Maria Grapini, Sylvie Guillaume, Andrzej Halicki, Balázs Hidvéghi, Evin Incir, Sophia in ‘t Veld, Lívia Járóka, Marina Kaljurand, Assita Kanko, Fabienne Keller, Peter Kofod, Moritz Körner, Alice Kuhnke, Jeroen Lenaers, Juan Fernando López Aguilar, Nuno Melo, Roberta Metsola, Nadine Morano, Javier Moreno Sánchez, Maite Pagazaurtundúa, Nicola Procaccini, Paulo Rangel, Diana Riba i Giner, Ralf Seekatz, Michal Šimečka, Birgit Sippel, Sylwia Spurek, Tineke Strik, Ramona Strugariu, Annalisa Tardino, Tomas Tobé, Dragoş Tudorache, Milan Uhrík, Tom Vandendriessche, Bettina Vollath, Jadwiga Wiśniewska, Elena Yoncheva

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Delara Burkhardt, Gwendoline Delbos-Corfield, Kostas Papadakis, Kris Peeters, Anne-Sophie Pelletier, Sira Rego, Rob Rooken, Paul Tang, Tomáš Zdechovský

Náhradníčka (čl. 209 ods. 7) prítomná na záverečnom hlasovaní

Isabel Benjumea Benjumea

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

50

+

EPP

Magdalena Adamowicz, Isabel Benjumea Benjumea, Vladimír Bilčík, Vasile Blaga, Ioan-Rareş Bogdan, Lena Düpont, Andrzej Halicki, Balázs Hidvéghi, Lívia Járóka, Jeroen Lenaers, Nuno Melo, Roberta Metsola, Nadine Morano, Kris Peeters, Paulo Rangel, Ralf Seekatz, Tomas Tobé, Tomáš Zdechovský

S&D

Katarina Barley, Pietro Bartolo, Delara Burkhardt, Maria Grapini, Sylvie Guillaume, Evin Incir, Marina Kaljurand, Juan Fernando López Aguilar, Javier Moreno Sánchez, Birgit Sippel, Sylwia Spurek, Paul Tang, Bettina Vollath, Elena Yoncheva

RENEW

Malik Azmani, Anna Júlia Donáth, Sophia in 't Veld, Fabienne Keller, Moritz Körner, Maite Pagazaurtundúa, Michal Šimečka, Ramona Strugariu, Dragoş Tudorache

ID

Peter Kofod

ECR

Joachim Stanisław Brudziński, Assita Kanko, Jadwiga Wiśniewska

EUL/NGL

Pernando Barrena Arza, Cornelia Ernst, Anne-Sophie Pelletier, Sira Rego

NI

Laura Ferrara

 

6

-

ID

Nicolas Bay, Jean-Paul Garraud, Tom Vandendriessche

ECR

Rob Rooken

NI

Kostas Papadakis, Milan Uhrík

 

11

0

ID

Nicolaus Fest, Annalisa Tardino

GREENS/EFA

Patrick Breyer, Saskia Bricmont, Damien Carême, Gwendoline Delbos-Corfield, Alice Kuhnke, Diana Riba i Giner, Tineke Strik

ECR

Jorge Buxadé Villalba, Nicola Procaccini

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

[1] Ú. v. EÚ L 178, 17.7.2000, s.1.

[2] Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.

[3] Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.

[4] Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 69.

[5] Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92.

[6] Ú. v. EÚ L 63, 6.3.2018, s. 50.

[7] Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73.

[8] Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73.

[9] Rozsudok Súdneho dvora z 3. októbra 2019, Eva Glawischnig-Piesczek/Facebook Ireland Limited, C-18/18, EU:C:2019:821.

[10] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode), Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1.

Posledná úprava: 19. októbra 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia