SPRÁVA k právam duševného vlastníctva v súvislosti s rozvojom technológií umelej inteligencie
2.10.2020 - (2020/2015(INI))
Výbor pre právne veci
Spravodajca: Stéphane Séjourné
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
k právam duševného vlastníctva v súvislosti s rozvojom technológií umelej inteligencie
Európsky parlament,
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 4, 16, 26, 114 a 118,
– so zreteľom na Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel,
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva[1] a usmerneniach Komisie o lepšej právnej regulácii (COM(2015)0215),
– so zreteľom na Zmluvu Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) o autorskom práve, Zmluvu WIPO o umeleckých výkonoch a zvukových záznamoch a revidovaný tematický dokument WIPO z 29. mája 2020 o politike duševného vlastníctva a umelej inteligencii,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES[2],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz[3],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov[4],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením[5],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora[6],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES[7],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii[8],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb[9],
– so zreteľom na bielu knihu Komisie z 19. februára 2020 o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere (COM(2020)0065),
– so zreteľom na činnosť expertnej skupiny na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu, ktorú zriadila Komisia,
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska dátová stratégia (COM(2020)0066) a oznámenie Komisie s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102),
– so zreteľom na usmernenia k preskúmaniu v Európskom patentovom úrade z novembra 2019,
– so zreteľom na pracovný dokument o digitálnom hospodárstve č. 2016/05 Spoločného výskumného centra Komisie a jeho Inštitútu pre technologický výskum budúcnosti s názvom Online platformy z hľadiska hospodárskej politiky,
– so zreteľom na politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu 2019 – 2024 s názvom Ambicióznejšia Únia – Môj plán pre Európu,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 s odporúčaniami pre Komisiu k normám občianskeho práva v oblasti robotiky[10],
– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre kultúru a vzdelávanie,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0176/2020),
A. keďže cieľom právneho rámca Únie v oblasti duševného vlastníctva je podporovať inovácie, tvorivosť a prístup k poznatkom a informáciám;
B. keďže v článku 118 ZFEÚ sa stanovuje, že zákonodarca Únie stanoví opatrenia na vytvorenie európskych práv duševného vlastníctva s cieľom zabezpečiť jednotnú ochranu týchto práv v celej Únii; keďže jednotný trh umožňuje silnejší hospodársky rast potrebný na zabezpečenie prosperity občanov Únie;
C. keďže nedávny vývoj v oblasti umelej inteligencie a podobných vznikajúcich technológií predstavuje značný technologický pokrok, ktorý vytvára príležitosti a výzvy pre občanov Únie, podniky, verejné správy, tvorcov a odvetvie obrany;
D. keďže technológie umelej inteligencie môžu sťažiť vysledovateľnosť práv duševného vlastníctva a ich uplatňovanie v súvislosti s výstupmi umelej inteligencie, a tým zabraňujú spravodlivému odmeňovaniu ľudských tvorcov, ktorých pôvodná práca sa používa na napájanie týchto technológií;
E. keďže pri upevňovaní pozície Únie ako svetového lídra v oblasti technológií umelej inteligencie musí byť cieľom úsilie o znovunadobudnutie a ochranu digitálnej a priemyselnej zvrchovanosti Únie, zabezpečenie jej konkurencieschopnosti a podpora a ochrana inovácií, a musí sa pri ňom vyžadovať štrukturálna reforma priemyselnej politiky Únie s cieľom umožniť Únii dostať sa na vedúcu pozíciu v oblasti technológií umelej inteligencie a zároveň rešpektovať kultúrnu rozmanitosť; keďže celosvetové vedúce postavenie Únie v oblasti umelej inteligencie si vyžaduje účinný systém duševného vlastníctva prispôsobený digitálnemu veku, ktorý by inovátorom umožnil prinášať na trh nové produkty; keďže silné záruky sú nevyhnutné na ochranu patentového systému Únie pred zneužívaním, ktoré má nepriaznivý vplyv na inovatívnych vývojárov umelej inteligencie; keďže prístup k umelej inteligencii sústredený na človeka, ktorý je v súlade s etickými zásadami a ľudskými právami, je potrebný na to, aby technológia naďalej zostala nástrojom, ktorý slúži ľudom a verejnému blahu;
F. keďže úroveň Únie je vhodnou úrovňou na reguláciu v oblasti technológií umelej inteligencie s cieľom zabrániť roztrieštenosti jednotného trhu a rozdielnosti vnútroštátnych ustanovení a usmernení; keďže plne harmonizovaný regulačný rámec Únie v oblasti umelej inteligencie bude mať potenciál stať sa legislatívnou referenčnou hodnotou na medzinárodnej úrovni; keďže nové spoločné pravidlá pre systémy umelej inteligencie by mali mať formu nariadenia s cieľom stanoviť rovnaké normy v celej Únii a keďže právne predpisy musia byť nadčasové, aby sa zabezpečilo, že sa budú môcť prispôsobiť rýchlemu rozvoju týchto technológií, a musia sa monitorovať prostredníctvom dôkladných posúdení vplyvu; keďže právna istota prispieva k technologickému rozvoju a keďže dôvera verejnosti v nové technológie je nevyhnutná pre rozvoj tohto odvetvia vzhľadom na to, že posilňuje konkurenčnú výhodu Únie; keďže regulačný rámec upravujúci oblasť umelej inteligencie by mal preto vzbudzovať dôveru v bezpečnosť a spoľahlivosť umelej inteligencie a zabezpečovať rovnováhu medzi ochranou verejnosti a podnikateľskými stimulmi na investovanie do inovácií;
G. keďže umelá inteligencia a súvisiace technológie sú založené na výpočtových modeloch a algoritmoch, ktoré sa v zmysle Európskeho patentového dohovoru považujú za matematické metódy a teda nie sú samy osebe patentovateľné; keďže matematické metódy a počítačové programy sa môžu chrániť patentmi podľa článku 52 ods. 3 Európskeho patentového dohovoru vtedy, keď sa používajú ako súčasť systému umelej inteligencie, ktorá prispieva k vytvoreniu ďalšieho technického účinku; keďže vplyv takejto potenciálnej patentovej ochrany by sa mal dôkladne posúdiť;
H. keďže umelá inteligencia a súvisiace technológie sú založené na tvorbe a vykonávaní počítačových programov, ktoré samy osebe podliehajú osobitnému režimu ochrany autorských práv, podľa ktorého sa môže chrániť iba vyjadrenie počítačového programu, nie však nápady, metódy a zásady, na ktorých sa zakladá akýkoľvek jeho prvok;
I. keďže sa udeľuje čoraz viac patentov týkajúcich sa umelej inteligencie;
J. keďže rozvoj umelej inteligencie a súvisiacich technológií vyvoláva otázky týkajúce sa ochrany inovácií samotných a uplatňovania práv duševného vlastníctva v súvislosti s materiálmi, obsahom alebo údajmi generovanými umelou inteligenciou a súvisiacimi technológiami, ktoré môžu mať priemyselnú alebo umeleckú povahu a vytvárajú rôzne obchodné príležitosti; keďže v tejto súvislosti je dôležité rozlišovať medzi výtvormi ľudskej činnosti s pomocou umelej inteligencie a výtvormi, ktoré samostatne vygenerovala umelá inteligencia;
J. keďže umelá inteligencia a súvisiace technológie vo veľkej miere závisia od už existujúceho obsahu a veľkého objemu údajov; keďže lepší transparentný a otvorený prístup k istým iným ako osobným údajom a databázam v Únii, najmä pre MSP a startupy, ako aj interoperabilita údajov, ktorá obmedzuje účinky zablokovania, budú zohrávať zásadnú úlohu pri presadzovaní vývoja európskej umelej inteligencie a podporovaní konkurencieschopnosti európskych spoločností na celosvetovej úrovni; keďže pri získavaní osobných údajov sa musia rešpektovať základné práva a pravidlá ochrany údajov a vyžaduje sa prispôsobené riadenie, najmä pokiaľ ide o správu údajov a transparentnosť údajov, ktoré sa používajú pri vývoji a zavádzaní technológií umelej inteligencie, a to v celom životnom cykle systému založeného na umelej inteligencii;
1. berie na vedomie bielu knihu Komisie o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere a Európsku dátovú stratégiu; zdôrazňuje, že prístupy, ktoré sa v nich uvádzajú, by mohli prispieť k uvoľneniu potenciálu umelej inteligencie sústredenej na človeka v EÚ; konštatuje však, že Komisia nerieši otázku ochrany práv duševného vlastníctva v súvislosti s rozvojom umelej inteligencie a súvisiacich technológií, a to napriek zásadnému významu týchto práv; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť spoločný európsky dátový priestor, a domnieva sa, že používanie tohto priestoru bude zohrávať významnú úlohu pri inováciách a tvorivosti v hospodárstve Únie, ktoré by sa mali stimulovať; zdôrazňuje, že Únia by mala zohrávať zásadnú úlohu pri stanovovaní základných zásad pre vývoj, zavádzanie a používanie umelej inteligencie bez toho, aby brzdila jej pokrok alebo zabraňovala hospodárskej súťaži;
2. zdôrazňuje, že rozvoj umelej inteligencie a súvisiacich technológií v odvetviach dopravy a cestovného ruchu prinesie inovácie, výskum, mobilizáciu investícií a značné výhody pre hospodárstvo, spoločnosť, životné prostredie, verejnosť a bezpečnosť a zároveň zvýši atraktívnosť týchto odvetví pre budúce generácie a vytvorí nové pracovné príležitosti a udržateľnejšie obchodné modely, no tiež zdôrazňuje, že by nemal spôsobovať ujmu alebo škodu ľuďom alebo spoločnosti;
3. zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť operačný a plne harmonizovaný regulačný rámec v oblasti technológií umelej inteligencie; navrhuje, aby mal takýto rámec podobu nariadenia, nie smernice, s cieľom zabrániť roztrieštenosti európskeho digitálneho jednotného trhu a podporiť inovácie;
4 vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy sedem kľúčových požiadaviek stanovených v usmerneniach expertnej skupiny na vysokej úrovni, ktoré uvítala vo svojom oznámení z 8. apríla 2019[11], a riadne ich vykonala vo všetkých právnych predpisoch týkajúcich sa umelej inteligencie;
5. zdôrazňuje, že vývoj, zavádzanie a používanie technológií umelej inteligencie a rozvoj globálneho dátového hospodárstva si vyžadujú riešenie dôležitých technických, sociálnych, hospodárskych, etických a právnych otázok v rôznych oblastiach politiky vrátane práv duševného vlastníctva a ich vplyvu na tieto oblasti politiky; zdôrazňuje, že na uvoľnenie potenciálu technológií umelej inteligencie je potrebné odstrániť zbytočné právne prekážky, aby nenarúšali rast rozvíjajúceho sa dátového hospodárstva Únie alebo inovácie v ňom; žiada, aby sa vykonalo posúdenie vplyvu, pokiaľ ide ochranu práv duševného vlastníctva v súvislosti s rozvojom technológií umelej inteligencie;
6. zdôrazňuje zásadný význam vyváženej ochrany práv duševného vlastníctva v súvislosti s technológiami umelej inteligencie a viacrozmernej povahy takejto ochrany a zároveň zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť vysokú úroveň ochrany práv duševného vlastníctva, vytvoriť právnu istotu a budovať dôveru potrebnú na podporu investícií do týchto technológií a zabezpečiť ich dlhodobú životaschopnosť a používanie spotrebiteľmi; domnieva sa, že Únia má potenciál zaujať vedúcu pozíciu pri vytváraní technológií umelej inteligencie, a to prijatím operačného regulačného rámca, ktorý sa bude pravidelne posudzovať z hľadiska technologického vývoja, a vykonávaním proaktívnych verejných politík, najmä pokiaľ ide o programy odbornej prípravy a finančnú podporu pre výskum a spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom; opakovane zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dostatočný priestor na vývoj nových technológií, produktov a služieb; zdôrazňuje, že vytvorenie priaznivého prostredia pre tvorivosť a inovácie tým, že tvorcovia budú podnecovaní k používaniu technológií umelej inteligencie, nesmie ísť na úkor záujmov ľudských tvorcov ani etických zásad Únie;
7. domnieva sa tiež, že Únia musí riešiť rôzne aspekty umelej inteligencie prostredníctvom vymedzení, ktoré sú technologicky neutrálne a dostatočne pružné na to, aby sa mohli vzťahovať na budúci technologický vývoj, ako aj nasledujúce použitia; domnieva sa, že je potrebné naďalej uvažovať o interakciách medzi umelou inteligenciou a právami duševného vlastníctva, a to z hľadiska úradov pre duševné vlastníctvo, ako aj používateľov; domnieva sa, že výzva, akou je posudzovanie aplikácií umelej inteligencie, vytvára potrebu istých požiadaviek na transparentnosť a vývoja nových metód, ako sú napríklad adaptívne vzdelávacie systémy, ktoré sa môžu po každom zadaní údajov opätovne upraviť, takže určité vopred zverejnené informácie budú bez účinku;
8. zdôrazňuje, že je dôležité, aby streamingové služby používali algoritmy transparentným a zodpovedným spôsobom tak, aby bol lepšie zabezpečený prístup ku kultúrnemu a tvorivému obsahu v rôznych formách a jazykoch, ako aj nezaujatý prístup k európskym dielam;
9. domnieva sa, že umelá inteligencia a súvisiace technológie, ktoré sú čoraz potrebnejšie pre technológie na diaľkové a biometrické rozpoznávanie, ako sú aplikácie na sledovanie v odvetví dopravy a cestovného ruchu, predstavujú nový spôsob riešenia krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 a možných budúcich sanitárnych kríz, ako aj kríz verejného zdravia, a to s ohľadom na potrebu chrániť základné práva, súkromie a osobné údaje;
10. odporúča uprednostniť odvetvové posúdenie a posúdenie podľa druhu dôsledkov technológií umelej inteligencie v oblasti práv duševného vlastníctva; domnieva sa, že pri takomto prístupe by sa mali zohľadniť napríklad miera ľudského zásahu, autonómnosť umelej inteligencie, význam úlohy a pôvodu použitých údajov a materiálu chráneného autorským právom, ako aj možné zapojenie iných dôležitých faktorov; pripomína, že každým prístupom sa musí zabezpečiť správna rovnováha medzi potrebou chrániť investované zdroje a úsilie a potrebou stimulovať tvorbu a výmenu; zastáva názor, že na účely posúdenia ľudského zásahu, pokiaľ ide o algoritmické údaje umelej inteligencie, je potrebný dôkladnejší výskum; domnieva sa, že prelomové technológie, ako je umelá inteligencia, ponúkajú malým aj veľkým spoločnostiam príležitosť rozvíjať produkty s vedúcim postavením na trhu; domnieva sa, že všetky spoločnosti by mali využívať rovnako efektívnu a účinnú ochranu práv duševného vlastníctva; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom Programu pre jednotný trh a centier digitálnych inovácií ponúkli startupom a MSP podporu pri ochrane ich produktov;
11. navrhuje posúdiť najmä vplyv a dôsledky technológií umelej inteligencie a súvisiacich technológií v rámci súčasného systému patentového práva, ochrannej známky a ochrany dizajnu, autorských práv a súvisiacich práv vrátane uplatniteľnosti právnej ochrany databáz a počítačových programov a ochrany nesprístupneného know-how a obchodných informácií („obchodného tajomstva“) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením; uznáva potenciál technológií umelej inteligencie zlepšiť presadzovanie práv duševného vlastníctva, a to bez ohľadu na potrebu ľudského overovania a preskúmania, najmä ak ide o právne dôsledky; ďalej zdôrazňuje potrebu posúdiť, či by sa zmluvné právo malo zaktualizovať s cieľom čo najlepšie chrániť spotrebiteľov a či je potrebné upraviť pravidlá hospodárskej súťaže v záujme riešenia zlyhaní trhu a prípadov zneužitia v digitálnom hospodárstve, potrebu vytvoriť komplexnejší právny rámec pre hospodárske odvetvia, ktoré používajú umelú inteligenciu, čím sa európskym spoločnostiam a dôležitým zainteresovaným stranám umožní rozšíriť sa, a potrebu vytvoriť právnu istotu; zdôrazňuje, že ochrana duševného vlastníctva sa vždy musí zosúladiť s inými základnými právami a slobodami;
12. poukazuje na to, že matematické metódy samy osebe sú vylúčené z patentovateľnosti, pokiaľ sa nepoužívajú na technické účely v súvislosti s technickými vynálezmi, ktoré sú samy patentovateľné, iba ak boli splnené uplatniteľné kritériá týkajúce sa vynálezov; ďalej poukazuje na to, že ak sa vynález týka metódy zahŕňajúcej technické prostriedky alebo technického zariadenia, jeho účel posudzovaný ako celok má v skutočnosti technickú povahu, a preto nie je vylúčený z patentovateľnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu rámca patentovej ochrany pri stimulovaní tvorby vynálezov umelej inteligencie a podpore ich šírenia, ako aj potrebu vytvárať príležitosti pre európske spoločnosti a startupy s cieľom podporovať rozvoj a používanie umelej inteligencie v Európe; poukazuje na to, že patenty nevyhnutné pre normy zohrávajú kľúčovú úlohu pri vývoji a šírení nových technológií umelej inteligencie a súvisiacich technológií a pri zabezpečovaní interoperability; vyzýva Komisiu, aby podporovala vytváranie medziodvetvových noriem a formálnu normalizáciu;
13. konštatuje, že patentová ochrana sa môže poskytnúť za predpokladu, že vynález je nový a nie je samozrejmý a obsahuje inovatívny prvok; ďalej konštatuje, že patentové právo vyžaduje komplexný opis základnej technológie, čo môže pre určité technológie umelej inteligencie predstavovať problém vzhľadom na zložitosť odôvodňovania; zdôrazňuje tiež právne problémy spojené s reverzným inžinierstvom, ktoré predstavuje výnimku z ochrany autorských práv vzťahujúcej sa na počítačové programy a z ochrany obchodných tajomstiev, ktoré zasa majú zásadný význam pre inovácie a výskum a mali by sa náležite zohľadniť v súvislosti s rozvojom technológií umelej inteligencie; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosti, pokiaľ ide o primerané testovanie produktov, a to napríklad modulárnym spôsobom, bez toho, aby boli držitelia práv duševného vlastníctva alebo obchodné tajomstvá vystavení riziku v dôsledku rozsiahleho sprístupňovania ľahko napodobiteľných produktov; zdôrazňuje, že technológie umelej inteligencie by mali byť verejne dostupné na vzdelávacie a výskumné účely, ako sú napríklad účinnejšie metódy učenia;
14. konštatuje, že posilnenie tvorivého procesu generovania obsahu umeleckej povahy môže vyvolať otázky v súvislosti s vlastníctvom práv duševného vlastníctva, ktoré sa na uvedený obsah vzťahujú; v tejto súvislosti sa domnieva, že by nebolo vhodné udeliť právnu subjektivitu technológiám umelej inteligencie, a poukazuje na negatívny vplyv takejto možnosti na stimulovanie ľudských tvorcov;
15. poukazuje na rozdiel medzi výtvormi ľudskej činnosti s pomocou umelej inteligencie a výtvormi generovanými umelou inteligenciou, pričom výtvory generované umelou inteligenciou prinášajú nové regulačné výzvy týkajúce sa ochrany práv duševného vlastníctva, ako sú otázky vlastníctva, vynálezcovstva a primeraného odmeňovania, ako aj problémy spojené s potenciálnou koncentráciou trhu; ďalej sa domnieva, že práva duševného vlastníctva súvisiace s vývojom technológií umelej inteligencie by sa mali odlišovať od práv duševného vlastníctva, ktoré sa potenciálne priznávajú v prípade výtvorov generovaných umelou inteligenciou; zdôrazňuje, že ak sa umelá inteligencia používa len ako nástroj, ktorý autorovi pomáha v tvorivom procese, naďalej sa uplatňuje súčasný rámec duševného vlastníctva;
16. zastáva názor, že technické výtvory generované technológiou umelej inteligencie musia byť chránené podľa právneho rámca práv duševného vlastníctva s cieľom podporiť investovanie do tejto formy tvorby a zlepšiť právnu istotu pre občanov, podniky a vynálezcov, keďže zatiaľ patria medzi hlavných používateľov technológií umelej inteligencie; domnieva sa, že diela, ktoré samostatne vytvárajú umelí agenti a roboty, nemusia byť oprávnené na ochranu autorských práv, aby sa dodržala zásada originality, ktorá súvisí s fyzickou osobou, a pretože pojem „tvorivá duševná činnosť“ sa vzťahuje na osobnosť autora; vyzýva Komisiu, aby podporovala horizontálny a technologicky neutrálny prístup založený na dôkazoch k spoločným a jednotným ustanoveniam o autorských právach uplatniteľným na diela vytvorené umelou inteligenciou v Únii, ak sa rozhodne, že tieto diela by mohli byť oprávnené na ochranu autorských práv; odporúča, aby sa prípadné vlastníctvo práv priznalo iba tým fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré dielo vytvorili zákonným spôsobom, a iba ak držiteľ autorských práv udelil povolenie, ak sa používa materiál chránený autorským právom, pokiaľ sa neuplatňujú výnimky alebo obmedzenia v oblasti autorského práva; zdôrazňuje, že je dôležité uľahčiť prístup k údajom a výmene údajov, otvoreným normám a technológii s otvoreným zdrojom a zároveň podporovať investície a inovácie;
17. konštatuje, že umelá inteligencia umožňuje spracúvať veľké množstvo údajov týkajúcich sa súčasného stavu alebo existencie práv duševného vlastníctva; zároveň konštatuje, že umelá inteligencia alebo súvisiace technológie, ktoré sa používajú pri registrácii na účely priznávania práv duševného vlastníctva a pri určovaní zodpovednosti za ich porušovanie, nemôžu nahradiť ľudskú kontrolu vykonávanú v jednotlivých prípadoch, a to s cieľom zabezpečiť kvalitu a spravodlivosť rozhodnutí; konštatuje, že umelá inteligencia postupne nadobúda schopnosť vykonávať úlohy, ktoré zvyčajne vykonávajú ľudia, a preto zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť primerané záruky vrátane systémov navrhovania pod dohľadom človeka (tzv. human-in-the-loop), pokiaľ ide o procesy kontroly a revízie, transparentnosť, zodpovednosť a overovanie rozhodovacieho procesu umelej inteligencie;
18. v súvislosti s používaním iných ako osobných údajov technológiami umelej inteligencie konštatuje, že zákonné použitie diel chránených autorskými právami, a iných materiálov a súvisiacich údajov vrátane už existujúceho obsahu, vysokokvalitných súborov údajov a metaúdajov sa musí posudzovať v súvislosti s existujúcimi pravidlami týkajúcimi sa obmedzení a výnimiek v oblasti ochrany autorských práv, ako je výnimka týkajúca sa vyťažovania textov a dát, ako sa stanovuje v smernici o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu; žiada ďalšie objasnenie, pokiaľ ide o ochranu údajov podľa právnych predpisov v oblasti autorského práva a potenciálnu ochrannú známku a ochranu priemyselných dizajnov v prípade diel vytvorených samostatne prostredníctvom aplikácií umelej inteligencie; domnieva sa, že dobrovoľná výmena iných ako osobných údajov medzi podnikmi a odvetviami by sa mala podporovať a mala by byť založená na spravodlivých zmluvných dohodách vrátane licenčných zmlúv; upozorňuje na otázky týkajúce sa práv duševného vlastníctva, ktoré vznikajú pri vytváraní tzv. deep fakes, falošných obrázkov alebo videí, na základe nesprávnych, zmanipulovaných alebo jednoducho nekvalitných údajov, a to bez ohľadu na také deep fakes, ktoré obsahujú údaje, ktoré môžu byť chránené autorským právom; vyjadruje znepokojenie nad možnosťou masovej manipulácie občanov s cieľom destabilizovať demokracie a žiada posilniť zvyšovanie informovanosti a mediálnu gramotnosť, ako aj sprístupniť naliehavo potrebné technológie umelej inteligencie na účely overovania faktov a informácií; domnieva sa, že kontrolovateľné záznamy iných ako osobných údajov, ktoré sa používajú v celých životných cykloch technológií založených na umelej inteligencii v súlade s pravidlami ochrany údajov, by mohli uľahčiť sledovanie používania diel chránených autorskými právami, a tým aj lepšie chrániť držiteľov práv a prispievať k ochrane súkromia, ak by sa požiadavka viesť kontrolovateľné záznamy rozšírila tak, aby sa vzťahovala aj na údaje, ktoré obsahujú obrázky a/alebo videá s biometrickými údajmi alebo sú od takýchto obrázkov/videí odvodené; zdôrazňuje, že technológie umelej inteligencie by mohli byť užitočné pri presadzovaní práv duševného vlastníctva, no v takom prípade by si vyžadovali ľudskú kontrolu a záruku, že akékoľvek rozhodovacie systémy založené na umelej inteligencii budú plne transparentné; zdôrazňuje, že akýkoľvek budúci režim umelej inteligencie nesmie obísť možné požiadavky pre technológie s otvoreným zdrojom vo verejnom obstarávaní alebo zabrániť prepojenosti digitálnych služieb; konštatuje, že systémy umelej inteligencie sú založené na softvéroch a štatistických modeloch, ktoré môžu obsahovať chyby; zdôrazňuje, že výstupy umelej inteligencie nesmú byť diskriminačné a že jedným z najúčinnejších spôsobov, ako znížiť zaujatosť v systémoch umelej inteligencie je v čo najväčšej možnej miere podľa práva Únie zabezpečiť, že na účely odbornej prípravy a strojového učenia sa sprístupní maximálne množstvo iných ako osobných údajov; vyzýva Komisiu, aby zvážila použitie verejne dostupných údajov na takéto účely;
19. zdôrazňuje význam plného vykonávania stratégie digitálneho jednotného trhu s cieľom zlepšiť prístupnosť a interoperabilitu iných ako osobných údajov v EÚ; zdôrazňuje, že Európskou dátovou stratégiou sa musí zabezpečiť rovnováha medzi podporou toku údajov, širším prístupom k nim a ich výmenou na jednej strane a ochranou práv duševného vlastníctva a obchodných tajomstiev na strane druhej, pričom sa budú rešpektovať pravidlá ochrany údajov a súkromia; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je potrebné posúdiť, či sú pravidlá Únie týkajúce sa duševného vlastníctva vhodným nástrojom na ochranu údajov vrátane odvetvových údajov potrebných na rozvoj umelej inteligencie, a zároveň pripomína, že štruktúrované údaje, ako sú databázy, sa zvyčajne nemusia považovať za údaje, ak sa na ne vzťahuje ochrana duševného vlastníctva; domnieva sa, že by sa mali poskytovať komplexné informácie o používaní údajov, na ktoré sa vzťahuje ochrana duševného vlastníctva, najmä v kontexte vzťahov medzi platformami a podnikmi; víta zámer Komisie vytvoriť spoločný európsky dátový priestor;
20. konštatuje, že Komisia zvažuje potrebu právnych predpisov v prípade otázok, ktoré majú vplyv na vzťahy medzi hospodárskymi subjektmi, ktorých účelom je používať iné ako osobné údaje, a víta možnú revíziu smernice o databázach a prípadné objasnenie uplatňovania smernice o ochrane obchodného tajomstva ako všeobecného rámca; so záujmom očakáva výsledky verejnej konzultácie o Európskej dátovej stratégii, ktorú začala Komisia;
21. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa Komisia zamerala na poskytovanie vyváženej ochrany duševného vlastníctva založenej na inováciách k prospechu európskych vývojárov umelej inteligencie, posilnenie medzinárodnej konkurencieschopnosti európskych spoločností, a to aj proti nekalému taktizovaniu v súdnych konaniach, a zabezpečenie najvyššej úrovne právnej istoty pre používateľov najmä počas medzinárodných rokovaní, predovšetkým pokiaľ ide o prebiehajúce diskusie o umelej inteligencii a dátovej revolúcii pod záštitou WIPO; víta, že Komisia nedávno predložila stanoviská Únie k tematickému dokumentu WIPO o politike duševného vlastníctva a umelej inteligencii na verejnú konzultáciu v rámci WIPO; v tejto súvislosti pripomína etickú povinnosť Únie podporovať rozvoj na celom svete tým, že bude uľahčovať cezhraničnú spoluprácu v oblasti umelej inteligencie, a to aj prostredníctvom obmedzení a výnimiek týkajúcich sa cezhraničného výskumu a vyťažovania textov a dát, ako sa stanovuje v smernici o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu;
22. je si plne vedomý toho, že na dosiahnutie skutočného pokroku v oblasti umelej inteligencie bude treba zabezpečiť verejné investície do infraštruktúry, odbornú prípravu v oblasti digitálnych zručností a významné zlepšenia, pokiaľ ide o pripojiteľnosť a interoperabilitu; zdôrazňuje preto význam bezpečných a udržateľných sietí 5G pre plné zavedenie technológií umelej inteligencie, no predovšetkým význam práce potrebnej na úrovni infraštruktúry a jej bezpečnosti v celej Únii; berie na vedomie intenzívnu patentovaciu činnosť týkajúcu sa umelej inteligencie v odvetví dopravy; vyjadruje znepokojenie nad tým, že to môže viesť k rozsiahlym súdnym sporom, ktoré poškodia priemysel ako celok, a tiež ovplyvniť bezpečnosť dopravy, ak sa v súvislosti s rozvojom technológií súvisiacich s umelou inteligenciou bezodkladne nevytvoria právne predpisy na úrovni Únie;
23. podporuje ochotu Komisie vyzvať kľúčových aktérov z výrobného odvetvia, ako sú výrobcovia v odvetví dopravy, inovátori v oblasti umelej inteligencie a pripojiteľnosti, poskytovatelia služieb v odvetví cestovného ruchu a iní aktéri v hodnotovom reťazci automobilového priemyslu, aby sa dohodli na podmienkach, za ktorých budú ochotní vymieňať si údaje;
24. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj parlamentom a vládam členských štátov.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Umelá inteligencia je oblasťou vedeckého výskumu, ktorej začiatky siahajú do polovice 20. storočia. Má ambiciózny cieľ, ktorým je: pochopiť, ako funguje ľudský kognitívny systém, aby ho reprodukovala s cieľom vytvoriť porovnateľné rozhodovacie procesy. Pred niekoľkými rokmi umelá inteligencia vstúpila do novej éry, a to vďaka zbližovaniu vysokého výpočtového výkonu, množeniu súborov údajov a výkonných algoritmov.
Tento nový impulz podporuje rozvoj a zavádzanie umelej inteligencie v mnohých odvetviach. Umožňuje napríklad automatizovať analýzu klinických vzoriek alebo upraviť svetelnú signalizáciu podľa cestnej premávky bez ľudského zásahu. Potenciál tejto technológie, pokiaľ ide o inovácie, je preto veľmi široký a je na Európskej únii, aby vytvorila operačný právny rámec pre rozvoj európskej umelej inteligencie a verejných politík, ktoré sú primerané predmetným otázkam, najmä pokiaľ ide o odbornú prípravu Európanov a finančnú podporu aplikovaného a základného výskumu. Tento rámec musí nevyhnutne zahŕňať úvahy o právach duševného vlastníctva s cieľom podporiť a chrániť inovácie a tvorivosť v tejto oblasti.
Aj keď sa o vymedzení umelej inteligencie stále diskutuje, právna istota môže prispieť k stimulácii potrebných investícií do tejto oblasti v EÚ. Preto by sa mala podporovať forma regulačnej flexibility s cieľom zohľadniť mnohotvárnu realitu umelej inteligencie a vytvoriť nadčasový rámec (s ohľadom na ďalší technologický pokrok).
Na začiatku sa musí najprv zvážiť posúdenie patentového práva so zreteľom na vývoj umelej inteligencie. Patent chráni technické vynálezy, t. j. produkty, ktoré poskytujú nové technické riešenie daného technického problému. Hoci sú teda algoritmy, matematické metódy a počítačové programy samy osebe nepatentovateľné, môžu byť zahrnuté do technického vynálezu, ktorý môže byť patentovateľný. Pre vytváranie európskej umelej inteligencie je veľmi dôležité, aby hospodárske subjekty, najmä európske startupy, boli o tejto možnosti informované.
Za posledné desaťročie sa viac ako strojnásobili patentové prihlášky zaregistrované Európskym patentovým úradom pre vynálezy, ktoré priamo súvisia s prevádzkou umelej inteligencie (technológie základnej umelej inteligencie): v roku 2010 ich bolo 396 a v roku 2017 až 1264. Treba však poznamenať, že v niektorých tretích krajinách sú početnejšie a že medzinárodná hospodárska súťaž v tejto strategickej oblasti je veľmi intenzívna.
Umelú inteligenciu používajú aj patentové úrady, a to na uľahčenie výskumu súčasného stavu. V tejto súvislosti sa zdá byť dôležité pripomenúť, že technológia poskytuje užitočnú pomoc, ale nemala by nahradiť analýzu ľudského kontrolóra ako základ pri udeľovaní práv. V oblasti patentov treba tiež zdôrazniť, že zložitosť odôvodňovania, ktoré používajú určité technológie umelej inteligencie, môže zvýšiť náročnosť kontroly súladu týchto vynálezov s platnými predpismi.
Následné posilňovanie určitých rozhodovacích procesov môže viesť k vzniku technických alebo umeleckých výtvorov. Posudzovanie všetkých práv duševného vlastníctva z hľadiska tohto vývoja musí byť prioritou v tejto oblasti práva EÚ, a to s cieľom podporiť priaznivé prostredie pre tvorivosť a inovácie prostredníctvom odmeňovania tvorcov. Úloha ľudského zásahu zostáva zásadná pre programovanie zariadení umelej inteligencie, výber vstupných údajov a uplatňovanie dosiahnutých výsledkov. Zdá sa, že vyhliadky na „silnú“ umelú inteligenciu, teda vedomú si seba samej, sú napokon stále veľmi futuristické.
Pokiaľ ide o autorské právo, podmienka originality, podľa ktorej je dielo poznačené osobnosťou autora, by mohla predstavovať prekážku ochrany diel vytvorených umelou inteligenciou. Táto podmienka má však tendenciu smerovať k objektívnemu vnímaniu relatívnej novosti, ktorá umožňuje odlíšiť chránené dielo od už vytvorených diel. Spoločným cieľom tvorby umelou inteligenciou a „tradičnej“ tvorby zostáva zväčšovanie kultúrneho dedičstva, a to aj vtedy, ak sa tvorba uskutočňuje iným spôsobom. V dobe, keď sú prípady umeleckých výtvorov vytvorených umelou inteligenciou čoraz bežnejšie (ako príklad možno uviesť obraz „The Next Rembrandt“[12], ktorý bol vytvorený z 346 diel maliara, ktoré boli zdigitalizované tak, aby sa dali spracovať umelou inteligenciou), by sa malo uznať, že výtvor vygenerovaný umelou inteligenciou by sa mohol považovať za umelecké dielo skôr z hľadiska tvorivého výsledku ako tvorivého procesu. Treba tiež poznamenať, že absencia ochrany výtvorov umelej inteligencie by mohla spôsobiť to, že interpreti týchto výtvorov zostanú bez práv, pretože ochrana poskytovaná systémom súvisiacich práv si vyžaduje existenciu autorského práva k interpretovanému dielu.
Preto sa navrhuje posúdiť vhodnosť udelenia autorských práv na takéto „tvorivé dielo“ fyzickej osobe, ktorá ho pripravuje a zverejňuje zákonným spôsobom, ak pôvodca (-ovia) základnej technológie nie je/sú proti takémuto používaniu. Toto odôvodnenie by bolo v súlade s európskym systémom ochrany tzv. údajov o dielach; tieto údaje možno využiť v rámci údajov používaných na trénovanie technológií umelej inteligencie, ktoré potom môžu generovať druhotnú tvorbu, a to aj na komerčné účely, za predpokladu, že takéto používanie si výslovne nevyhradili nositelia práv.
Napokon, vzhľadom na zásadnú úlohu údajov a ich výber pri vývoji technológií umelej inteligencie vznikajú rôzne otázky týkajúce sa prístupnosti takýchto údajov, najmä závislosti od údajov, účinkov zablokovania, dominantného postavenia niektorých podnikov a vo všeobecnosti nedostatočného toku údajov. Preto bude dôležité podporovať výmenu údajov vytvorených v Európskej únii s cieľom stimulovať inovácie v oblasti umelej inteligencie. Z krátkodobého hľadiska toto úsilie bude zahŕňať transpozíciu smernice o otvorených údajoch a presadzovanie využívania licenčných zmlúv na podporu výmeny priemyselných údajov. V strednodobom horizonte má budúci návrh Komisie o všeobecnom legislatívnom rámci pre riadenie spoločného európskeho dátového priestoru kľúčový význam, najmä pokiaľ ide o prístup k citlivým databázam ako je to v prípade oblasti zdravia.
STANOVISKO VÝBORU PRE VNÚTORNÝ TRH A OCHRANU SPOTREBITEĽA (9.7.2020)
pre Výbor pre právne veci
k právam duševného vlastníctva v súvislosti s rozvojom technológií umelej inteligencie
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Adam Bielan
NÁVRHY
Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. pripomína potenciál umelej inteligencie, pokiaľ ide o poskytovanie inovatívnych služieb podnikom, spotrebiteľom a verejnému sektoru; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú môžu technológie umelej inteligencie zohrávať pri digitalizácii hospodárstva v mnohých odvetviach, ako je priemysel, zdravotná starostlivosť, stavebníctvo a doprava, čo môže vedie k vytváraniu nových obchodných modelov; kladie dôraz na to, že Únia musí aktívne využívať vývoj v tejto oblasti na pokrok v budovaní jednotného digitálneho trhu; zdôrazňuje, že rozvoj a využívanie umelej inteligencie na vnútornom trhu bude mať prospech zo spoľahlivého, vyváženého a účinného systému práv duševného vlastníctva; poznamenáva, že je dôležité rozlišovať medzi aplikáciami alebo algoritmami umelej inteligencie, technológiami a produktmi vytvorenými umelou inteligenciou, databázami a individuálnymi údajmi, ktoré si vyžadujú odlišné formy práv;
2. vyjadruje presvedčenie, že prelomové technológie, ako je umelá inteligencia, ponúkajú malým aj veľkým spoločnostiam príležitosť rozvíjať produkty s vedúcim postavením na trhu; domnieva sa, že všetky spoločnosti alebo iní vlastníci takýchto produktov by mali využívať rovnako efektívnu a účinnú ochranu práv duševného vlastníctva; domnieva sa, že to môže podporiť vznik európskych malých a stredných podnikov (MSP) a zabezpečiť Únii významnú konkurenčnú výhodu; požaduje, aby sa vykonala analýza vplyvu nekalých praktík patentových škriatkov a strategických súdnych sporov týkajúcich sa práv duševného vlastníctva, ktoré môžu pôsobiť ako umelá prekážka vstupu a chrániť etablované subjekty na trhu; zdôrazňuje význam technológií umelej inteligencie, pokiaľ ide o umožnenie transparentnejšej, účinnejšej a spoľahlivejšej správy aspektov transakcií súvisiacich s duševným vlastníctvom;
3. podčiarkuje význam opatrení a informačných kanálov, ktoré pomáhajú MSP a startupom účinne využívať ochranu práv duševného vlastníctva v rámci technológií umelej inteligencie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom Programu pre jednotný trh a centier digitálnych inovácií ponúkli startupom a MSP podporu pri vývoji a ochrane ich produktov a umožnili im tak plne rozvíjať ich potenciál pre rast a zamestnanosť v Európe; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa Komisia a členské štáty snažili zabezpečiť pri rozvoji umelej inteligencie koordináciu v oblasti práv duševného vlastníctva s ďalšími dôležitými globálnymi aktérmi s cieľom vytvoriť globálne kompatibilný prístup, ktorý by bol prospešný pre MSP aj startupy;
4. zdôrazňuje význam ochrany práv duševného vlastníctva vrátane obchodného tajomstva v každom regulačnom rámci upravujúcom umelú inteligenciu, najmä pokiaľ ide o podrobné požiadavky na úzky súbor aplikácií považovaných za vysoko rizikové, pričom uznáva potrebu zosúladiť ich s uplatňovaním ďalších cieľov verejnej politiky vrátane dodržiavania základných práv alebo slobôd; domnieva sa, že na zabezpečenie rozvoja dôveryhodnej umelej inteligencie zameranej na človeka je potrebné účinné vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa oznamovateľov;
5. zdôrazňuje, že okrem ochrany práv duševného vlastníctva je v záujme spotrebiteľov, aby mali právnu istotu v súvislosti s povoleným používaním chránených diel, najmä pokiaľ ide o zložité algoritmické produkty; žiada Komisiu, aby navrhla opatrenia zamerané na vysledovateľnosť údajov, pričom treba mať na zreteli tak zákonnosť získavania údajov, ako aj ochranu práv spotrebiteľov a základných práv;
6. domnieva sa, že výzva, akou je posudzovanie aplikácií umelej inteligencie, si vyžaduje vývoj nových metód a primeranú administratívnu kapacitu pre orgány dohľadu nad trhom; poukazuje na to, že adaptívne vzdelávacie systémy sa môžu po každom zadaní údajov opätovne upraviť, takže určité vopred zverejnené informácie budú samé osebe bez účinku;
7. domnieva sa, že certifikované aplikácie umelej inteligencie by sa mali vyznačovať transparentnosťou, vysvetliteľnosťou – nakoľko je to možné – a dodržiavaním etických noriem; poznamenáva, že ak je dosiahnutie tohto cieľa vôbec možné, nedá sa uskutočniť len jednoduchým zverejnením algoritmu alebo kódu; pripomína, že v tomto procese sú dôležité aj súbory údajov;
8. vyzýva Komisiu, aby zvážila, ako posudzovať spôsoby, ktoré umožňujú testovať produkty, napríklad modulárnym spôsobom alebo s použitím overovacích nástrojov, ktoré by umožnili primerané testovanie produktov pri súčasnom zachovaní dôvernosti s cieľom chrániť obchodné tajomstvá držiteľov práv duševného vlastníctva.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ VÝBOROM POŽIADANÝM O STANOVISKO
Dátum prijatia |
7.7.2020 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
43 0 1 |
||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alex Agius Saliba, Andrus Ansip, Brando Benifei, Adam Bielan, Hynek Blaško, Biljana Borzan, Vlad-Marius Botoş, Markus Buchheit, Dita Charanzová, Deirdre Clune, David Cormand, Petra De Sutter, Carlo Fidanza, Evelyne Gebhardt, Alexandra Geese, Sandro Gozi, Maria Grapini, Svenja Hahn, Virginie Joron, Eugen Jurzyca, Arba Kokalari, Marcel Kolaja, Kateřina Konečná, Andrey Kovatchev, Jean-Lin Lacapelle, Maria-Manuel Leitão-Marques, Adriana Maldonado López, Antonius Manders, Beata Mazurek, Leszek Miller, Kris Peeters, Anne-Sophie Pelletier, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Tomislav Sokol, Ivan Štefanec, Kim Van Sparrentak, Marion Walsmann, Marco Zullo |
|||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Pascal Arimont, Marco Campomenosi, Maria da Graça Carvalho, Edina Tóth, Stéphanie Yon-Courtin |
|||
STANOVISKO VÝBORU PRE DOPRAVU A CESTOVNÝ RUCH (14.7.2020)
pre Výbor pre právne veci
k právam duševného vlastníctva v súvislosti s rozvojom technológií umelej inteligencie
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Andor Deli
NÁVRHY
Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
Úvod
1. víta ambície Komisie v oblasti umelej inteligencie a údajov, ktoré potvrdila vo svojich oznámeniach z 19. februára 2020, ako aj vo svojej Bielej knihe o umelej inteligencii – Európsky prístup k excelentnosti a dôvere a v európskej dátovej stratégii; konštatuje však, že je potrebné vážnejšie sa zaoberať problémom ochrany práv duševného vlastníctva v súvislosti s rozvojom umelej inteligencie a súvisiacich technológií;
2. zdôrazňuje, že pri vývoji a zavádzaní umelej inteligencie a súvisiacich technológií je potrebné riešiť technické, sociálne, hospodárske, etické a právne otázky a medziodvetvové dôsledky v rôznych oblastiach politiky vrátane práv duševného vlastníctva a poskytovať odpovede a vypracúvať politiky na európskej úrovni;
3. zdôrazňuje, že rozvoj umelej inteligencie a súvisiacich technológií v odvetviach dopravy a cestovného ruchu prinesie inovácie, výskum, mobilizáciu investícií a značné výhody pre hospodárstvo, spoločnosť, životné prostredie, verejnosť a bezpečnosť, a zároveň zvýši atraktívnosť týchto odvetví pre budúce generácie a vytvorí nové pracovné príležitosti a udržateľnejšie obchodné modely, no nemal by spôsobovať ujmu alebo škodu ľuďom alebo spoločnosti;
4. berie na vedomie celosvetovú hospodársku súťaž medzi spoločnosťami a hospodárskymi regiónmi v súvislosti s vývojom riešení založených na umelej inteligencii pre odvetvie dopravy; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť medzinárodnú konkurencieschopnosť európskych spoločností, ktoré pôsobia v odvetví dopravy, a to tým, že v EÚ sa vytvorí priaznivé prostredie pre vývoj a uplatňovanie riešení založených na umelej inteligencii; navyše zdôrazňuje, že umelá inteligencia by sa tiež mala zaviesť do všetkých druhov dopravy v mestských aj vo vidieckych oblastiach a že na primerané riešenie všetkých problémov v odvetví dopravy a mobility je preto potrebný celostný, technologicky neutrálny a pružný prístup;
5. potvrdzuje, že vymedzenie vhodného právneho rámca na úrovni EÚ pre práva duševného vlastníctva týkajúce sa inovácií v oblasti umelej inteligencie a pripojiteľnosti, ako aj pre prístup k údajom a ich bezpečnosť, bude mať kľúčový význam pre vývoj a bezproblémové, bezpečné a rozsiahle šírenie umelej inteligencie a súvisiacich technológií v ekosystémoch dopravy a cestovného ruchu;
6. domnieva sa, že stratégie ochrany duševného vlastníctva sa budú s rozvojom umelej inteligencie v priebehu času neustále vyvíjať a že bude potrebné vziať do úvahy otázky, ako je prispôsobenie sa tomuto meniacemu sa prostrediu pomocou pružných autorských práv, patentovej ochrany, ochranných známok alebo ochrany dizajnov alebo dokonca pravidiel obchodného tajomstva, a zvážiť, aké riešenie poskytne inovátorom čo najsilnejšiu a najrozsiahlejšiu ochranu duševného vlastníctva, zaručí právnu istotu a podporí nové investície do súkromných podnikov, univerzít, MSP a klastrov s využitím verejno-súkromnej spolupráce na podporu výskumu a vývoja;
7. vyzýva Komisiu, aby vo všetkých právnych predpisoch týkajúcich sa umelej inteligencie zohľadnila a riadne vykonala sedem kľúčových požiadaviek stanovených v usmerneniach expertnej skupiny na vysokej úrovni, ktoré uvítala vo svojom oznámení z 8. apríla 2019[13];
8. domnieva sa, že umelá inteligencia a súvisiace technológie sú čoraz potrebnejšie pre technológie na diaľkové a biometrické rozpoznávanie, ako sú aplikácie na sledovanie v odvetví dopravy a cestovného ruchu, a predstavujú nový spôsob riešenia krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 a možných budúcich sanitárnych kríz, ako aj kríz verejného zdravia, a to s ohľadom na potrebu chrániť základné práva, súkromie a osobné údaje;
Práva duševného vlastníctva a inovácie v oblasti umelej inteligencie
9. konštatuje, že nejednotnosť súčasného právneho rámca pre práva duševného vlastníctva a právna neistota ovplyvňujú rozvoj umelej inteligencie a súvisiacich technológií v doprave; vyzýva preto Komisiu, aby posúdila vhodnosť svojho režimu ochrany duševného vlastníctva pre rozvoj technológií umelej inteligencie a aby po dôkladnej analýze a preskúmaní súčasných právnych predpisov predložila legislatívne návrhy, ktoré považuje za potrebné na zabezpečenie dôvery, právnej istoty a transparentnosti a zabránenie ďalšej nejednotnosti, čím podporí investície do týchto technológií;
10. konštatuje, že hoci umelá inteligencia umožňuje spracúvať veľké množstvo údajov týkajúcich sa práv duševného vlastníctva, nemôže nahradiť ľudskú kontrolu v súvislosti s udeľovaním práv duševného vlastníctva a určovaním zodpovednosti za ich porušenie;
11. konštatuje, že pokiaľ ide o používanie údajov umelou inteligenciou, používanie údajov chránených autorským právom sa musí posudzovať s ohľadom na výnimky v oblasti hĺbkovej analýzy textov a údajov, ktoré sú stanovené v smernici o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu, a na všetky druhy použití, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia a výnimky z ochrany práv duševného vlastníctva;
12. vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila možnosť a význam získavania patentov na softvér alebo algoritmy pre spoločnosti vrátane MSP v záujme zabezpečenia ochrany inovácií a transparentnosti, ktoré si vyžaduje dôveryhodná umelá inteligencia, ako aj dostupnosti algoritmov využívaných na verejné účely; zdôrazňuje, že je potrebné zachovať rovnaké podmienky pre tieto spoločnosti, a že je tiež dôležité naďalej dodržiavať súlad s právom hospodárskej súťaže;
13. je si plne vedomý toho, že na dosiahnutie skutočného pokroku v oblasti umelej inteligencie bude treba zabezpečiť verejné investície do infraštruktúry, odbornú prípravu v oblasti digitálnych zručností a významné zlepšenia, pokiaľ ide o pripojiteľnosť a interoperabilitu; zdôrazňuje preto význam bezpečných a udržateľných sietí 5G pre plné zavedenie technológií umelej inteligencie, no predovšetkým význam práce potrebnej na úrovni infraštruktúry a jej bezpečnosti v celej Únii; berie na vedomie intenzívnu patentovaciu činnosť týkajúcu sa umelej inteligencie v odvetví dopravy; vyjadruje znepokojenie nad tým, že to môže viesť k rozsiahlym súdnym sporom, ktoré poškodia priemysel ako celok, a tiež ovplyvniť bezpečnosť dopravy, ak sa v súvislosti s rozvojom technológií súvisiacich s umelou inteligenciou bezodkladne nevytvoria právne predpisy na európskej úrovni;
14. poukazuje na to, že patenty nevyhnutné pre normy zohrávajú kľúčovú úlohu pri vývoji a šírení nových technológií umelej inteligencie a súvisiacich technológií a pri zabezpečovaní interoperability; vyzýva Komisiu, aby podporovala vytváranie medziodvetvových noriem a formálnu normalizáciu; v tejto súvislosti pripomína oznámenie Komisie z 29. novembra 2017 o udeľovaní licencií na patenty nevyhnutné pre normy, ako aj kľúčové zásady, ktoré sa v ňom stanovujú pre transparentnosť v súvislosti s uvedenými patentmi, a to spravodlivé, primerané a nediskriminačné udeľovanie licencií a vymáhanie patentov; osobitne upozorňuje na patenty nevyhnutné pre normy, ktoré môžu zlepšiť prístupnosť, bezpečnosť premávky a ochranu používateľov dopravy;
Práva duševného vlastníctva a údaje
15. víta ochotu Komisie zabezpečiť, aby sa údaje zbierali a používali v úplnom súlade so všeobecným nariadením EÚ o ochrane údajov a ďalšími prísnymi pravidlami v oblasti ochrany údajov; zdôrazňuje, že je potrebné naďalej chrániť údaje európskych občanov, no domnieva sa, že na to, aby inovátori v oblasti umelej inteligencie získali potrebnú pružnosť, je potrebná správna rovnováha medzi pravidlami ochrany údajov a pravidlami ochrany duševného vlastníctva;
16. víta zámer Komisie vytvoriť spoločný európsky dátový priestor s investíciami do noriem, nástrojov a infraštruktúry; podporuje najmä vytvorenie spoločného európskeho dátového priestoru pre mobilitu, a to s ohľadom na existujúci európsky legislatívny rámec pre ochranu údajov;
17. vyzýva Komisiu, aby náležite a urýchlene riešila otázky ochrany údajov a duševného vlastníctva a legislatívnych návrhov, ktoré s nimi súvisia, so spravodlivou a primeranou úrovňou pružnosti a v súlade so zásadou technologickej neutrality, a to aj tým, že bude vyvíjať iniciatívy zamerané na výmenu osvedčených postupov a investovať do výskumu v tejto oblasti;
18. víta budúce vytvorenie podporného a pružného legislatívneho rámca na riadenie spoločných európskych dátových priestorov, ako aj ochotu Komisie podporovať výmenu údajov medzi podnikmi a vládou a medzi podnikmi navzájom a obmedziť povinný prístup k údajom za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok na prípady, keď si to vyžadujú osobitné okolnosti; zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetky zainteresované strany v oblasti mobility mali prístup k údajom vytvoreným vozidlami, a to v záujme podpory rozvoja inovatívnych služieb založených na údajoch;
19. vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť prístupu MSP a klastrov k údajom, ktoré by mohli podporiť ich činnosť, ako aj technologickým centrám a univerzitám s cieľom podporiť ich výskumné programy;
20. podporuje ochotu Komisie vyzvať kľúčových aktérov z výrobného odvetvia, ako sú výrobcovia v odvetví dopravy, inovátori v oblasti umelej inteligencie a pripojiteľnosti, poskytovatelia služieb v odvetví cestovného ruchu a iní aktéri v hodnotovom reťazci automobilového priemyslu, aby sa dohodli na podmienkach, za ktorých budú ochotní vymieňať si údaje.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
Dátum prijatia |
14.7.2020 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
41 2 6 |
||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Magdalena Adamowicz, Andris Ameriks, José Ramón Bauzá Díaz, Izaskun Bilbao Barandica, Marco Campomenosi, Ciarán Cuffe, Jakop G. Dalunde, Johan Danielsson, Andor Deli, Karima Delli, Anna Deparnay-Grunenberg, Ismail Ertug, Gheorghe Falcă, Giuseppe Ferrandino, Mario Furore, Søren Gade, Isabel García Muñoz, Jens Gieseke, Elsi Katainen, Kateřina Konečná, Elena Kountoura, Julie Lechanteux, Bogusław Liberadzki, Benoît Lutgen, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Marian-Jean Marinescu, Tilly Metz, Giuseppe Milazzo, Cláudia Monteiro de Aguiar, Caroline Nagtegaal, Jan-Christoph Oetjen, Philippe Olivier, Rovana Plumb, Dominique Riquet, Dorien Rookmaker, Massimiliano Salini, Barbara Thaler, István Ujhelyi, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Lucia Vuolo, Roberts Zīle, Kosma Złotowski |
|||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Leila Chaibi, Angel Dzhambazki, Markus Ferber, Carlo Fidanza, Maria Grapini, Roman Haider, Alessandra Moretti |
|||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
41 |
+ |
ECR |
Angel Dzhambazki, Carlo Fidanza, Roberts Zīle, Kosma Złotowski |
NI |
Mario Furore, Dorien Rookmaker |
PPE |
Magdalena Adamowicz, Andor Deli, Gheorghe Falcă, Markus Ferber, Jens Gieseke, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Benoît Lutgen, Marian‑Jean Marinescu, Giuseppe Milazzo, Cláudia Monteiro de Aguiar, Massimiliano Salini, Barbara Thaler, Elissavet Vozemberg‑Vrionidi |
RENEW |
José Ramón Bauzá Díaz, Izaskun Bilbao Barandica, Søren Gade, Elsi Katainen, Caroline Nagtegaal, Jan‑Christoph Oetjen, Dominique Riquet |
S&D |
Andris Ameriks, Johan Danielsson, Ismail Ertug, Giuseppe Ferrandino, Isabel García Muñoz, Maria Grapini, Bogusław Liberadzki, Alessandra Moretti, Rovana Plumb, István Ujhelyi |
VERTS/ALE |
Ciarán Cuffe, Jakop G. Dalunde, Karima Delli, Anna Deparnay‑Grunenberg, Tilly Metz |
2 |
- |
GUE/NGL |
Leila Chaibi, Kateřina Konečná |
6 |
0 |
GUE/NGL |
Elena Kountoura |
ID |
Marco Campomenosi, Roman Haider, Julie Lechanteux, Philippe Olivier, Lucia Vuolo |
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
STANOVISKO VÝBORU PRE KULTÚRU A VZDELÁVANIE (3.9.2020)
pre Výbor pre právne veci
k právam duševného vlastníctva v súvislosti s rozvojom technológií umelej inteligencie
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Sabine Verheyen
NÁVRHY
Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. pripomína, že umelá inteligencia a súvisiace technológie v širšom zmysle slova by mali byť v službách ľudstva a ich prínosy by mali sa vo veľkom rozsahu využívať spoločne bez akejkoľvek diskriminácie; zdôrazňuje, že umelá inteligencia predstavuje stále sa meniaci súbor technológií, ktoré sa veľkou rýchlosťou rozvíjajú, a keďže dokáže plniť čoraz viac úloh, ktoré zvyčajne vykonávajú ľudia, môže v niektorých oblastiach z dlhodobého hľadiska dokonca prevýšiť ľudskú intelektuálnu kapacitu; zdôrazňuje preto, že je potrebné zaviesť primerané záruky, ktoré by v odôvodnených prípadoch zahŕňali aj systémy navrhovania obsahujúce procesy riadenia, kontroly, transparentnosti a overovania rozhodnutí umelej inteligencie s dohľadom človeka (human-in-the-loop (HITL)); uznáva, že tvorcovia v kultúrnom a kreatívnom priemysle už vo veľkej miere využívajú nové technológie umelej inteligencie na tvorbu svojich umeleckých diel;
2. zdôrazňuje, že Únia by mala zohrávať zásadnú úlohu pri stanovovaní základných zásad pre rozvoj, zavádzanie, programovanie a využívanie umelej inteligencie bez toho, aby brzdila jej pokrok alebo bránila hospodárskej súťaži, a to najmä v právnych predpisoch a kódexoch správania Únie; pripomína, že smernica (EÚ) 2019/790 poskytuje právny rámec na používanie diel chránených autorským právom v procesoch vyťažovania textov a dát, ktoré sú kľúčové z hľadiska akéhokoľvek procesu súvisiaceho s umelou inteligenciou; zdôrazňuje preto požiadavku, že prístup ku všetkým použitým dielam musí byť v súlade s právnymi predpismi, ako aj zaručené právo držiteľov práv vopred rozhodnúť, že bez ich povolenia nemôžu byť ich diela použité v procese súvisiacom s umelou inteligenciou; zdôrazňuje tiež potrebu etického rámca a stratégie pre digitálne údaje, ktoré môžu byť v prípade potreby doplnené právnymi predpismi, v ktorých sú zakotvené základné práva a hodnoty Únie;
3. zdôrazňuje, že je dôležité používať umelú inteligenciu v školách a na univerzitách, lebo im umožní prijímať nové a účinnejšie metódy učenia, ktoré zvýšia mieru úspešnosti žiakov a študentov; zdôrazňuje, že je dôležité podporiť začleňovanie umelej inteligencie do výučby, pretože to žiakom a študentom pomôže získať know-how potrebné v ich budúcich zamestnaniach; zdôrazňuje, že technológie umelej inteligencie by sa mali sprístupniť na vzdelávacie a výskumné účely;
4. zdôrazňuje, že otvorený a rovnaký prístup k umelej inteligencii v celej Únii a v rámci členských štátov je mimoriadne dôležitý; zdôrazňuje, že podpora Únie pre inovácie a výskum v oblasti umelej inteligencie by mala byť široko dostupná v celej EÚ; zdôrazňuje, že osobitná podpora by sa mala poskytovať vývojárom technológií umelej inteligencie a ich prijímateľom zo znevýhodnených skupín a zo skupín so zdravotným postihnutím;
5. domnieva sa, že by mali byť široko dostupné usmernenia a poradenstvo pre vývojárov a používateľov umelej inteligencie v oblasti ochrany práv duševného vlastníctva;
6. pripomína, že umelá inteligencia môže nielen vykonávať činnosti, ktoré bývali vykonávané výlučne ľuďmi, ale prostredníctvom učenia sa zo skúseností alebo učenia posilňovaním môže získavať a rozvíjať aj autonómne a kognitívne charakteristiky; poukazuje na koncepciu zodpovednosti, pokiaľ ide o systémy umelej inteligencie schopné učiť sa posilňovaním; zdôrazňuje, že trénované systémy umelej inteligencie dokážu takmer autonómne vytvárať a generovať kultúrne a kreatívne diela, a to len s minimálnym zapojením človeka; okrem toho konštatuje, že systémy umelej inteligencie sa môžu vyvíjať nepredvídateľným spôsobom, pričom môžu vytvárať originálne diela, ktoré nie sú známe ani ich pôvodným programátorom, a táto skutočnosť by sa mala zohľadniť aj pri vytváraní rámca na ochranu s tým súvisiacich práv na využívanie takýchto diel; pripomína však, že umelá inteligencia by mala ľudskému tvorivému duchu pomáhať, a nie ho nahrádzať;
7. berie na vedomie, že systémy umelej inteligencie sú založené na softvéri a prejavujú inteligentné správanie vychádzajúce z analýzy svojho prostredia; zdôrazňuje, že táto analýza je založená na štatistických modeloch, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú chyby, v niektorých prípadoch so slučkami spätnej väzby, ktoré opakujú, posilňujú a predlžujú už existujúce predsudky, chyby a domnienky; poznamenáva, že treba zabezpečiť, aby boli zavedené systémy a metódy, ktoré umožnia overenie a vysvetlenie algoritmov a vyriešenie prípadných problémov;
8. domnieva sa, že práva duševného vlastníctva týkajúce sa rozvoja technológií umelej inteligencie by sa mali odlišovať od práv duševného vlastníctva týkajúcich sa obsahu vytvoreného umelou inteligenciou; zdôrazňuje, že treba odstrániť zbytočné právne prekážky rozvoja umelej inteligencie, aby sa uvoľnil potenciál týchto technológií v oblasti kultúry a vzdelávania;
9. kladie dôraz na to, že je nutné riešiť otázky autorských práv v súvislosti s kultúrnymi a kreatívnymi dielami vytvorenými umelou inteligenciou; zdôrazňuje, že tvorba človeka ako autora a tvorcu diel musí tvoriť základ systému práv duševného vlastníctva; ďalej konštatuje, že otázka rozsahu, v akom možno dielo vytvorené umelou inteligenciou spätne vysledovať k ľudskému tvorcovi, má kľúčový význam; poukazuje na to, že je potrebné posúdiť, či vôbec existuje „originálna tvorba“, ktorá si nevyžaduje žiadny ľudský zásah; domnieva sa, že treba uskutočniť dôkladný prieskum, aby sme porozumeli tomu, či automatické postúpenie autorských práv na diela vytvorené umelou inteligenciou držiteľovi autorských práv k softvéru, algoritmu alebo programu umelej inteligencie je tým najlepším riešením do budúcnosti, keďže autorom nového tvorivého diela musí byť človek; víta výzvu Komisie na vypracovanie štúdie o autorských právach a nových technológiách;
10. vyjadruje znepokojenie nad potenciálnym vákuom medzi právami duševného vlastníctva a rozvojom umelej inteligencie, ktoré by mohlo viesť k tomu, že sa kultúrne a kreatívne odvetvia a oblasť vzdelávania stanú zraniteľnými vo vzťahu k dielam vytvoreným umelou inteligenciou a chráneným autorským právom; vyjadruje znepokojenie nad možnými porušeniami duševného vlastníctva a zdôrazňuje, že je potrebné monitorovať akékoľvek zlyhania trhu alebo vzniknuté škody; vyzýva Komisiu, aby podporovala horizontálny, na dôkazoch založený a technologicky neutrálny prístup k spoločným a jednotným ustanoveniam o autorských právach uplatniteľným na diela vytvorené umelou inteligenciou v Únii, ktorý by podporil nárast ich tvorby a zároveň by prilákal investície súkromného sektora do technologického a hospodárskeho rozvoja odvetvia umelej inteligencie a robotiky;
11. poukazuje na rozvoj kapacít umelej inteligencie v oblasti šírenia a vytvárania dezinformácií; vyjadruje znepokojenie nad tým, že by to mohlo viesť k mnohým porušeniam právnych predpisov v oblasti duševného vlastníctva, a je tiež mimoriadne znepokojený možnosťou masovej manipulácie občanov v snahe destabilizovať demokratické krajiny; v tejto súvislosti požaduje kroky zamerané na zvýšenie informačnej a mediálnej gramotnosti, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že digitálna transformácia je jej neoddeliteľnou súčasťou; žiada, aby sa prvoradý dôraz kládol na vývoj softvéru na overovanie skutočností a informácií;
12. pripomína, že údaje sú ústredným prvkom vývoja a učenia každého systému umelej inteligencie; zdôrazňuje, že to zahŕňa štruktúrované údaje, ako sú databázy, diela chránené autorským právom a iné výtvory, na ktoré sa vzťahuje ochrana duševného vlastníctva a ktoré sa zvyčajne nemusia považovať za údaje; zdôrazňuje preto, že je rovnako dôležité zaoberať sa koncepciou použitia relevantného z hľadiska duševného vlastníctva v súvislosti s fungovaním technológií umelej inteligencie;
13. poukazuje na to, že najúčinnejším spôsobom na zníženie zaujatosti v systémoch umelej inteligencie je zabezpečiť, aby bolo pri ich učení k dispozícii maximálne množstvo údajov, čo si vyžaduje obmedzenie akýchkoľvek zbytočných prekážok týkajúcich sa vyťažovania textov a dát a uľahčenie cezhraničného používania;
14. zdôrazňuje, že ak sa umelá inteligencia používa len ako nástroj, ktorý autorovi pomáha v tvorivom procese, na vytvorené dielo sa naďalej uplatňuje súčasný rámec autorských práv a zásah umelej inteligencie sa nezohľadňuje;
15. odporúča zavedenie osobitných bezpečnostných prvkov a pravidiel s cieľom chrániť práva na súkromie spojené s technológiami umelej inteligencie; zdôrazňuje, že kontrola ochrany súkromia v oblasti technológií umelej inteligencie by mala byť povinná;
16. ďalej pripomína, že reforma autorských práv Únie zaviedla výnimku týkajúcu sa vyťažovania textov a dát, podľa ktorej vedecký výskum môže profitovať z bezplatného používania údajov, pričom na základe novej výnimky bude povolené aj vyťažovanie textov a dát vykonávané na iné účely, ak sú splnené ďalšie požiadavky;
17. zdôrazňuje, že umelá inteligencia môže byť aj účinným nástrojom na odhaľovanie a oznamovanie prítomnosti obsahu chráneného autorským právom na internete; zdôrazňuje tiež potrebu vyriešiť problém zodpovednosti za porušovanie autorských práv a iné prípady porušovania v oblasti duševného vlastníctva zo strany systémov umelej inteligencie, ako aj otázku vlastníctva údajov; zdôrazňuje však, že treba jasne rozlišovať medzi samostatnými porušeniami a kopírovaním diel tretej strany, ktoré prevádzkovateľ softvéru umelej inteligencie umožnil alebo im nezabránil; zdôrazňuje, že vysledovateľnosť by mala byť nevyhnutnou podmienkou na určenie zodpovednosti, keďže jednak pôsobí ako základ pre právne opatrenia a jednak umožňuje diagnostiku a nápravu nedostatkov;
18. zdôrazňuje, že je dôležité, aby streamingové služby používali algoritmy transparentným a zodpovedným spôsobom, tak aby bol lepšie zabezpečený prístup ku kultúrnemu a tvorivému formálne a jazykovo rôznorodému obsahu a spravodlivý prístup k európskym dielam;
19. pripomína etickú povinnosť Únie podporovať rozvoj na celom svete uľahčovaním cezhraničnej spolupráce v oblasti umelej inteligencie, a to aj prostredníctvom obmedzení a výnimiek týkajúcich sa cezhraničného výskumu a vyťažovania textov a dát, a preto v záujme dosiahnutia tohto cieľa naliehavo vyzýva na urýchlenie medzinárodnej činnosti v rámci Svetovej organizácie duševného vlastníctva,
20. uznáva, že vzhľadom na technologický pokrok niektorých štátov je hlavnou povinnosťou Únie podporovať spoločné využívanie prínosov umelej inteligencie prostredníctvom celého radu nástrojov, a to vrátane investícií do výskumu vo všetkých členských štátoch.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
Dátum prijatia |
1.9.2020 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
28 1 1 |
||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Isabella Adinolfi, Christine Anderson, Ilana Cicurel, Gilbert Collard, Gianantonio Da Re, Laurence Farreng, Tomasz Frankowski, Romeo Franz, Hannes Heide, Irena Joveva, Petra Kammerevert, Niyazi Kizilyürek, Predrag Fred Matić, Dace Melbārde, Victor Negrescu, Peter Pollák, Marcos Ros Sempere, Andrey Slabakov, Massimiliano Smeriglio, Michaela Šojdrová, Sabine Verheyen, Salima Yenbou, Milan Zver |
|||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Isabel Benjumea Benjumea, Christian Ehler, Ibán García Del Blanco, Bernard Guetta, Marcel Kolaja, Elżbieta Kruk, Martina Michels |
|||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
28 |
+ |
PPE |
Isabel Benjumea Benjumea, Christian Ehler, Tomasz Frankowski, Peter Pollák, Michaela Šojdrová, Sabine Verheyen, Milan Zver |
S&D |
Ibán García del Blanco, Hannes Heide, Petra Kammerevert, Predrag Fred Matić, Victor Negrescu, Marcos Ros Sempere, Massimiliano Smeriglio |
RENEW |
Ilana Cicurel, Laurence Farreng, Bernard Guetta, Irena Joveva |
ID |
Gilbert Collard |
VERTS/ALE |
Romeo Franz, Marcel Kolaja, Salima Yenbou |
ECR |
Elżbieta Kruk, Dace Melbārde, Andrey Slabakov |
GUE/NGL |
Niyazi Kizilyürek, Martina Michels |
NI |
Isabella Adinolfi |
1 |
- |
ID |
Christine Anderson |
1 |
0 |
ID |
Gianantonio Da Re |
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN
VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
43 |
+ |
ECR |
Adam Bielan, Carlo Fidanza, Eugen Jurzyca, Beata Mazurek |
EPP |
Pascal Arimont, Maria da Graça Carvalho, Deirdre Clune, Arba Kokalari, Andrey Kovatchev, Antonius Manders, Kris Peeters, Andreas Schwab, Tomislav Sokol, Ivan Štefanec, Edina Tóth, Marion Walsmann |
EUL/NGL |
Kateřina Konečná, Anne-Sophie Pelletier |
GREENS/EFA |
David Cormand, Petra De Sutter, Alexandra Geese, Marcel Kolaja, Kim Van Sparrentak, |
ID |
Markus Buchheit, Marco Campomenosi, Virginie Joron, Jean-Lin Lacapelle |
NI |
Marco Zullo |
RENEW |
Andrus Ansip, Vlad-Marius Botoş, Dita Charanzová, Sandro Gozi, Svenja Hahn, Stéphanie Yon-Courtin |
S&D |
Alex Agius Saliba, Brando Benifei, Biljana Borzan, Evelyne Gebhardt, Maria Grapini, Maria-Manuel Leitão-Marques, Adriana Maldonado López, Leszek Miller, Christel Schaldemose |
0 |
- |
|
|
1 |
0 |
ID |
Hynek Blaško |
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
Dátum prijatia |
1.10.2020 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
19 3 2 |
||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Manon Aubry, Gunnar Beck, Geoffroy Didier, Angel Dzhambazki, Ibán García Del Blanco, Jean-Paul Garraud, Esteban González Pons, Mislav Kolakušić, Gilles Lebreton, Karen Melchior, Jiří Pospíšil, Franco Roberti, Marcos Ros Sempere, Liesje Schreinemacher, Stéphane Séjourné, Raffaele Stancanelli, József Szájer, Marie Toussaint, Adrián Vázquez Lázara, Axel Voss, Tiemo Wölken, Javier Zarzalejos |
|||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Patrick Breyer, Evelyne Gebhardt |
|||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
19 |
+ |
EPP |
Geoffroy Didier, Esteban González Pons, Jiří Pospíšil, József Szájer, Axel Voss, Javier Zarzalejos |
S&D |
Ibán García Del Blanco, Evelyne Gebhardt, Franco Roberti, Marcos Ros Sempere, Tiemo Wölken |
RENEW |
Liesje Schreinemacher, Stéphane Séjourné, Adrián Vázquez Lázara |
ID |
Jean-Paul Garraud, Gilles Lebreton |
ECR |
Angel Dzhambazki, Raffaele Stancanelli |
NI |
Mislav Kolakušić |
3 |
- |
VERTS/ALE |
Patrick Breyer, Marie Toussaint |
GUE/NGL |
Manon Aubry |
2 |
0 |
RENEW |
Karen Melchior |
ID |
Gunnar Beck |
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
- [1] Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
- [2] Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92.
- [3] Ú. v. EÚ L 77, 27.3.1996, s. 20.
- [4] Ú. v. EÚ L 111, 5.5.2009, s. 16.
- [5] Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1.
- [6] Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56.
- [7] Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
- [8] Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 59.
- [9] Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57.
- [10] Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 239.
- [11] Budovanie dôvery v umelú inteligenciu sústredenú na človeka (COM(2019)0168).
- [12] https://www.nextrembrandt.com/
- [13] Budovanie dôvery v umelú inteligenciu sústredenú na človeka [COM(2019)0168].