Správa - A9-0207/2020Správa
A9-0207/2020
Európsky parlament

SPRÁVA o riešení bezpečnosti výrobkov na jednotnom trhu

3.11.2020 - (2019/2190(INI))

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
Spravodajca: Marion Walsmann


Postup : 2019/2190(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A9-0207/2020
Predkladané texty :
A9-0207/2020
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o riešení bezpečnosti výrobkov na jednotnom trhu

(2019/2190(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov[1],

– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia Rady 93/465/EHS[2],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/515 z 19. marca 2019 o vzájomnom uznávaní tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte,

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES[3],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011[4],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii[5],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti)[6],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2020 o automatizovaných rozhodovacích procesoch: zabezpečenie ochrany spotrebiteľa a voľného pohybu tovaru a služieb[7],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2019 o komplexnej európskej priemyselnej politike v oblasti umelej inteligencie a robotiky[8],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2018 o technológii blockchainu: výhľadovo orientovanej obchodnej politike[9],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2018 o balíku pre jednotný trh[10], 

– so zreteľom na svoju predbežnú správu zo 14. novembra 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 – pozícia Európskeho parlamentu so zreteľom na dohodu[11],

– so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 3. októbra 2018 o technológiách distribuovaných databáz transakcií a databázach typu blockchain: budovanie dôvery spojené so zánikom sprostredkovateľského článku[12],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o európskych normách pre 21. storočie[13],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o dlhšej životnosti výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti[14],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o stratégii jednotného trhu[15],

– so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 15. apríla 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014 o bezpečnosti spotrebných výrobkov a o zrušení smernice Rady 87/357/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES[16],

– so zreteľom na pracovný program Komisie na rok 2020 – Ambicióznejšia Únia (COM(2020)0037),

– so zreteľom na správu Komisie z 19. februára 2020 o vplyve umelej inteligencie, internetu vecí a robotiky na bezpečnosť a zodpovednosť (COM(2020)0064),

– so zreteľom na uverejnenú bielu knihu Komisie z 19. februára 2020 o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere (COM(2020)0065),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 o formovaní digitálnej budúcnosti Európy (COM(2020)0067),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 o dlhodobom akčnom pláne na lepšie vykonávanie a presadzovanie pravidiel jednotného trhu (COM(2020)0094),

– so zreteľom na etické usmernenia pre dôveryhodnú umelú inteligenciu expertnej skupiny Komisie na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu, ktoré boli uverejnené 8. apríla 2019,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. apríla 2019 o budovaní dôvery v umelú inteligenciu sústredenú na človeka (COM(2019)0168),

– so zreteľom na správu expertnej skupiny Komisie na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu s názvom Politické a investičné odporúčania pre dôveryhodnú umelú inteligenciu uverejnenú 26. júna 2019,

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A9-0207/2020),

A. keďže jednotný trh s tovarom je jedným z najdôležitejších hospodárskych pilierov EÚ a obchod s tovarom v súčasnosti vytvára približne štvrtinu HDP EÚ a predstavuje tri štvrtiny obchodu v rámci EÚ;

B. keďže smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (smernica 2001/95/ES, SVBV) bola prijatá v roku 2001 a keďže spotrebiteľské nákupné návyky sa zmenili v dôsledku nárastu predaja v elektronickom obchode; keďže predchádzajúci pokus o reformu SVBV, ktorý Komisia predložila v roku 2013, nebol úspešný;

C. keďže je neprijateľné, aby boli spotrebitelia EÚ vystavení výrobkom, ktoré nespĺňajú bezpečnostné požiadavky EÚ alebo sú inak nezákonné, s otázkami od používania nebezpečných chemických látok vo výrobkoch až po nebezpečný softvér a iné bezpečnostné riziká; keďže je potrebné, aby horizontálny legislatívny rámec fungoval ako záchranná sieť a aby sa posilnila ochrana spotrebiteľa s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov;

D. keďže obchod s tovarom na jednotnom trhu je spojený s dynamikou svetového obchodu s tovarom a efektívnosťou dodávateľských reťazcov; keďže je preto nevyhnutné zabezpečiť, aby boli vonkajšie hranice EÚ ďalej vybavené účinnejšími a harmonizovanejšími nástrojmi na odhaľovanie nebezpečných výrobkov pochádzajúcich z tretích krajín a zabránenie ich obehu na jednotnom trhu, z čoho budú mať prospech podniky, ktoré dodržiavajú pravidlá, a riadne a účinne chrániť práva spotrebiteľov;

E. keďže príslušné orgány by mali náležite zohľadniť zásadu predbežnej opatrnosti pri prijímaní opatrení na zaistenie bezpečnosti spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o výrobky, ktoré obsahujú nové digitálne technológie a ktoré by mohli byť nebezpečné;

F. keďže vznikajúce technológie menia vlastnosti výrobkov a je potrebné sa nimi zaoberať, aby sa zabezpečila ochrana spotrebiteľov a právna istota bez zamedzenia inovácie; keďže správa Komisie o bezpečnosti a zodpovednosti umelej inteligencie, internetu vecí a robotiky pripravuje podmienky na dosiahnutie tohto cieľa;

G. keďže počet nebezpečných výrobkov oznámených prostredníctvom európskej bezpečnostnej brány (RAPEX) zostáva veľmi vysoký, rovnako ako predaj nebezpečných a nevyhovujúcich výrobkov a keďže súlad s regulačným rámcom EÚ, najmä s pravidlami bezpečnosti výrobkov, aj počas výrobného procesu prispieva k bezpečnosti výrobkov;

H. keďže štandardné zaručenie bezpečnosti výrobkov už v štádiu návrhu má zásadný význam, pretože bezpečnosť vo fáze návrhu môže výrazne zvýšiť bezpečnosť výrobkov na trhu;

I. keďže systém dohľadu nad trhom EÚ sa zameriava hlavne na hospodárske subjekty prítomné na jednotnom trhu a keďže vývoj v oblasti elektronického obchodu vedie k priamemu umiestňovaniu výrobkov z tretích krajín na trh; keďže však mnohé z týchto výrobkov nedodržiavajú bezpečnostné požiadavky Európskej únie, a preto hrozí riziko poškodenia spotrebiteľov, ktorí o takýchto nebezpečenstvách často nevedia;

J. keďže úroveň ochrany spotrebiteľa by nemala závisieť od toho, či spotrebitelia nakupujú online alebo vo fyzickom obchode, a keďže by sa mali ďalej podporovať dobrovoľné iniciatívy zavedené niektorými digitálnymi platformami a elektronickými trhoviskami; keďže na dostatočnú ochranu spotrebiteľov sú stále potrebné ďalšie opatrenia, pretože mnohé výrobky predávané na elektronických trhoviskách nie sú v súlade s bezpečnostnými pravidlami EÚ, a keďže je preto potrebný širší regulačný rámec na zabezpečenie zodpovednosti a zodpovednosti platforiem;

K. keďže vysledovateľnosť výrobkov v celom dodávateľskom reťazci je nevyhnutná na zlepšenie bezpečnosti a ochranu spotrebiteľov;

L. keďže v rámci EÚ bolo veľké množstvo falšovaného tovaru vyhodnotené ako nebezpečné a predstavujúce vážne riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov;

1. zdôrazňuje, že kríza COVID-19 ukázala, že pre ochranu ľudí v EÚ je mimoriadne dôležité, aby bola zabezpečená najvyššia ochrana všetkých výrobkov potrebných na riešenie tejto mimoriadnej situácie a všetkých iných kríz, s ktorými by sa EÚ mohla stretnúť v budúcnosti, najmä pokiaľ ide o zdravotnícke a ochranné prostriedky, výrobky predávané online a offline a výrobky z krajín mimo EÚ; zdôrazňuje, že na tento účel je potrebné, aby online platformy a elektronické trhoviská prijali proaktívne opatrenia na boj proti zavádzajúcim praktikám a dezinformáciám týkajúcim sa výrobkov predávaných online; vyzýva Komisiu, aby pri dodávkach zdravotníckeho vybavenia naliehavej potreby venovala osobitnú pozornosť bezpečnosti tohto zdravotníckeho vybavenia; konštatuje, že výrobky založené na umelej inteligencii, internete vecí alebo robotike môžu ponúkať riešenia, ktoré môžu pomáhať bojovať proti súčasným i budúcim krízam, ktoré môžu ohroziť strategickú pozíciu EÚ; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby posilnili svoje koordinované opatrenia v rámci bezpečnosti výrobkov a svoje príslušné siete;

Bezpečnosť všetkých výrobkov

2. víta nariadenie (EÚ) 2019/1020 o dohľade nad trhom, ale zdôrazňuje, že s výnimkou kontrol výrobkov vstupujúcich na trh Únie, sa nariadenie uplatňuje len na výrobky, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie, pričom približne jedna tretina všetkých výrobkov, ktoré sú v obehu v EÚ, sú neharmonizované výrobky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby aktualizovala a stanovila zosúladené pravidlá pre dohľad nad trhom pre harmonizované i neharmonizované výrobky uvádzané na trh offline i online, a aby ich prispôsobila ich účelu v digitálnom veku s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých a zvýšiť bezpečnosť výrobkov;

3. poukazuje na potrebu prispôsobiť pravidlá pre bezpečnosť výrobkov novým podmienkam na trhu a digitálnej transformácii tým, že sa vyriešia vznikajúce riziká a hrozby pre bezpečnosť spotrebiteľov a pozornosť sa zameria na súvisiace bezpečnostné riziká pre spotrebiteľov a ochranu ich práv; žiada Komisiu, aby sa pri revízii smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov zaoberala výzvami nových technológií, ako sú umelá inteligencia, internet vecí, robotika, 3D tlač a iné, a aby identifikovala a odstránila medzery v existujúcich právnych predpisoch, ako je smernica o strojových zariadeniach a smernica o rádiových zariadeniach, aby sa zabránilo duplicite právnych predpisov a zabezpečil konzistentný prístup k bezpečnosti výrobkov vo všetkých odvetvových právnych predpisoch, ako je smernica o hračkách a iné právne predpisy týkajúce sa konkrétnych výrobkov, s cieľom dosiahnuť najvyššiu úroveň bezpečnosti spotrebiteľov a zároveň odstrániť potenciálne prekážky rozvoja prelomových technológií;

4. vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a v koordinácii s možnou revíziou iných legislatívnych rámcov, ako je napríklad smernica o zodpovednosti za výrobky, nanovo vymedzila pojmy „výrobok“ a „bezpečný výrobok“ tak, aby odrážali zložitosť vznikajúcich technológií vrátane výrobkov s umelou inteligenciou, a integrovaným internetom vecí a robotikou, samostatného softvéru a softvéru alebo aktualizácií, s ktorými sú spojené podstatné zmeny výrobku vedúce k prakticky novému výrobku; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri revízii smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov uprednostnila práva spotrebiteľov a právnu istotu spotrebiteľov;

5. je presvedčený, že umelá inteligencia a iné vznikajúce technológie zabudované do výrobkov môžu zmeniť účel týchto výrobkov a mať vplyv na ich bezpečnosť po ich uvedení na trh, najmä v dôsledku aktualizácií softvéru alebo v prípade samoučiacich technológií; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila, či je „uvedenie na trh“ ako rozhodujúci moment, kedy má hospodársky subjekt zabezpečiť bezpečnosť výrobku, naďalej vhodným prístupom, a zdôrazňuje, že neustály súlad výrobku s príslušnými právnymi predpismi o bezpečnosti výrobkov, a to aj po inštalácii softvéru by mohol byť na tento účel v digitálnom veku vhodnejší;

6. súhlasí s tým, že systémy umelej inteligencie by mali byť bezpečné, aby boli dôveryhodné, ako uvádza expertná skupina na vysokej úrovni vo svojich etických usmerneniach pre dôveryhodnú umelú inteligenciu, žiada Komisiu, aby v plnej miere zohľadnila odporúčania expertnej skupiny, a súhlasí s tým, že spotrebitelia musia byť informovaní o bezpečnosti a ochrane umelej inteligencie a výrobkov, do ktorých je umelá inteligencia začlenená; je presvedčený, že celoeurópsky prístup k umelej inteligencii je kľúčový pre rozvoj tejto technológie v EÚ; zdôrazňuje potrebu spoločnej definície, ktorá by sa mala pravidelne revidovať, aby sa prispôsobila novému technologickému vývoju, a požiadaviek súvisiacich s bezpečnosťou pre umelú inteligenciu, aby sa zabránilo ďalšej fragmentácii jednotného trhu vyplývajúcej z odlišných vnútroštátnych právnych predpisov; zdôrazňuje, že EÚ musí prijať opatrenia na vytvorenie rámca pre investície, dátovú infraštruktúru, výskum a spoločné etické normy, ktorý by posilnil dôveru spotrebiteľov a podnikov, zabezpečil účinnejšiu a spravodlivejšiu formu ochrany spotrebiteľa, vytvoril právnu istotu, zlepšil hospodársku konkurencieschopnosť EÚ a stimuloval zakladanie a rozvoj začínajúcich podnikov a podnikov, ktoré vykonávajú a využívajú výskum v oblasti umelej inteligencie; zdôrazňuje, že Komisia by mala posúdiť, ako by sa technológie umelej inteligencie a blockchain mohli použiť na zvýšenie bezpečnosti výrobkov, napríklad prostredníctvom rozvoja interoperabilných databáz o zraneniach spôsobených nebezpečnými výrobkami, ktoré sa pohybujú na jednotnom trhu;

7. domnieva sa, že systémy umelej inteligencie, či už samostatne, alebo zabudované do výrobku, ponúkajú mnohé príležitosti a že by mali využívať vysokokvalitné a objektívne súbory údajov, aby vzbudzovali dôveru a podporovali ochranu spotrebiteľov; víta preto oznámenie Komisie o budovaní dôvery v umelú inteligenciu sústredenú na človeka, v ktorom sa zohľadňuje sedem kľúčových požiadaviek stanovených v usmerneniach expertnej skupiny na vysokej úrovni; zdôrazňuje, že tieto usmernenia by sa mali zvážiť aj na medzinárodnej úrovni; zdôrazňuje, že Komisia by mala preskúmať existujúce normy v oblasti umelej inteligencie a konzultovať s príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom posúdiť, ktoré nové normy sú potrebné, že by mala vykonávať pravidelné hodnotenie regulačného rámca EÚ súvisiaceho s umelou inteligenciou s cieľom zaistiť bezpečnosť výrobkov a ochranu spotrebiteľa a údajov a že by mala zasiahnuť v oblastiach, v ktorých je potrebné podporovať právnu istotu a zabezpečiť harmonizáciu pravidiel v rámci EÚ;

Súlad s pravidlami pre bezpečnosť výrobkov

8. zdôrazňuje, že harmonizovaný rámec hodnotenia založený na riziku navrhnutý podľa jasných a transparentných kritérií bude účinný nielen z administratívneho hľadiska, najmä pre mikropodniky a malé a stredné podniky (MSP), pretože zabráni neprimeranému zaťaženiu, ale aj z hľadiska zvýšenia bezpečnosti spotrebiteľov; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby ďalej harmonizovala metodiku a spolu s príslušnými zainteresovanými stranami dôkladne posúdila uskutočniteľnosť systémov hodnotenia založených na riziku, prispôsobila ich uplatňovanie na výrobky s vysokým stupňom rizika a mechanizmy posudzovania zhody, ak ešte neexistujú, s cieľom zabezpečiť špecificky navrhnutú alebo štandardne navrhnutú ochranu výrobkov so zabudovanými novými technológiami; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť konzistentný prístup k presadzovaniu právnych predpisov v oblasti bezpečnosti výrobkov, a konštatuje, že medzi vývojom výrobkov so zabudovanými novými technológiami a schopnosťou verejných orgánov ich posudzovať môže dôjsť k značnej asymetrii; zdôrazňuje preto, že členské štáty by mali s podporou Komisie koordinovať svoje stratégie riadenia rizík pre umelú inteligenciu v rámci svojich vnútroštátnych stratégií dohľadu nad trhom s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky hospodárske subjekty;

9. zastáva názor, že súčasné medzery v existujúcom právnom rámci negatívne ovplyvňujú práva spotrebiteľov v EÚ a konkurencieschopnosť spoločností EÚ, najmä MSP a mikropodnikov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri posudzovaní vplyvu budúcich právnych predpisov zohľadnila aj zásadu „najskôr myslieť na malých“, ktorá by mala náležite zohľadniť potrebu poskytovať podporu MSP s cieľom znížiť zaťaženie, ktoré tieto opatrenia môžu vytvoriť, a zabezpečiť stabilné, predvídateľné a riadne regulované prostredie, v ktorom môžu MSP prevádzkovať svoje podniky;

10. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila referenčné hodnoty EÚ pre regulačné prostredie (tzv. „sandboxy“) bez toho, aby upustila od zásady predbežnej opatrnosti, pretože môžu zvýšiť bezpečnosť výrobkov tým, že poskytnú odborné informácie o tom, ako posudzovať súlad výrobku s platnými právnymi predpismi moderným spôsobom; poukazuje na to, že vytvorenie jednotného prostredia na testovanie a zlepšovanie technológií, ako je umelá inteligencia, pomôže podnikom v EÚ prekonať roztrieštenosť jednotného trhu a účinne využívať potenciál rastu v celej EÚ; uznáva významnú úlohu, ktorú môžu zohrávať centrá digitálnych inovácií pri súčasnom pôsobení ako sprostredkovatelia medzi regulačnými orgánmi a spoločnosťami a pri pomoci začínajúcim podnikom a MSP prispôsobiť sa novým právnym predpisom a uľahčovať vstup na trh;

11. žiada Komisiu a členské štáty, aby prihliadali na autonómnu schopnosť umelej inteligencie samostatne sa učiť počas celého životného cyklu príslušného výrobku a posúdili uskutočniteľnosť vytvorenia mechanizmov na zamedzenie vznikajúcim rizikám; žiada, aby bol štandardným riešením pre vysokorizikové výrobky s umelou inteligenciou povinný ľudský dohľad a aby sa vypracovali účinné kontroly vysokorizikových výrobkov s umelou inteligenciou v celom dodávateľskom reťazci so spoľahlivými a nestrannými postupmi na zaistenie bezpečnosti výrobkov a práva spotrebiteľov požadovať osobnú komunikáciu namiesto komunikácie s automatizovanými systémami; zdôrazňuje, že silné práva spotrebiteľov podporujú vývoj bezpečných a inovatívnych výrobkov s umelou inteligenciou;

12. nabáda poskytovateľov núdzových technológií, aby do týchto technológií integrovali bezpečnostné mechanizmy vrátane mechanizmov samoopravy, aby zabránili nahratiu softvéru, ktorý môže potenciálne ohroziť bezpečnosť spotrebiteľov, zvýšili informovanosť o bezpečnostných problémoch ich výrobkov a zaistili a zlepšili bezpečnosť počas celého ich životného cyklu; žiada Komisiu, aby analyzovala, či trvanlivosť, opätovná použiteľnosť, modernizovateľnosť a opraviteľnosť výrobkov môže ovplyvniť ich bezpečnosť; konštatuje však, že mnohé hospodárske subjekty nie vždy vykonávajú účinnú kontrolu nad svojimi výrobkami počas ich celého životného cyklu a že za rôzne časti výrobkov zodpovedajú viaceré iné strany;

13. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby v infraštruktúre pre pripojenie vrátane nových komunikačných technológií, ako je sieť 5G, bola bezpečnosť a ochrana súkromia zabudovaná štandardne už vo fáze návrhu, s cieľom zlepšiť bezpečnosť pripojených výrobkov; zdôrazňuje, že riziká vyplývajúce z aktualizácie softvéru, chybných údajov a straty pripojenia môžu viesť k vzniku rizík v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby aktualizovala súčasné právne predpisy v oblasti bezpečnosti výrobkov s cieľom riešiť tieto riziká;

14. je presvedčený, že nedostatočná alebo slabá kybernetická bezpečnosť pripojených zariadení a vzájomne prepojených služieb môže ohroziť bezpečnosť výrobkov a že to treba riešiť pri horizontálnej revízii príslušných pravidiel a odporúčaní; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, že v rozsahu pôsobnosti revízie smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov sa zohľadnia aj výzvy v oblasti kybernetickej bezpečnosti a vynárajúcich sa trendov a to tým, že zabezpečí, aby boli všetky zariadenia aktualizované v súlade s neustále sa vyvíjajúcimi priemyselnými webovými štandardmi;

15. zdôrazňuje skutočnosti, že akt EÚ o kybernetickej bezpečnosti je jedným z hlavných nástrojov na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti na úrovni EÚ, je však založený len na dobrovoľnom systéme certifikácie; vyzýva Komisiu, aby v súlade s rámcom EÚ pre kybernetickú bezpečnosť posúdila potrebu vytvorenia systému EÚ pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti pre výrobky so zabudovanými novými technológiami, ako je umelá inteligencia, internet vecí a robotika, vždy s prihliadnutím na odvetvovo špecifické aspekty, a potrebu vytvorenia zodpovedajúcich povinných systémov certifikácie pre spotrebiteľské výrobky, ktoré možno rýchlo aktualizovať, aby sa prispôsobili súčasným rizikám bez toho, aby to bránilo inováciám; vyzýva preto Komisiu, aby posúdila potrebu právnych predpisov týkajúcich sa povinných kyberneticko-bezpečnostných požiadaviek a riadnych mechanizmov dohľadu nad trhom;

Účinný dohľad nad trhom

16. zdôrazňuje nedostatok finančných a ľudských zdrojov, ktorým mnohé orgány dohľadu nad trhom v EÚ čelili v posledných rokoch, a nabáda Komisiu a členské štáty, aby v rozsahu, v akom im to ich právomoci umožňujú, zvýšili zdroje a odborné znalosti svojich orgánov dohľadu nad trhom, posilnili vzájomnú spoluprácu a vypracovali spoločné opatrenia, a to aj na cezhraničnej úrovni a pre online trhy, aby zlepšili efektívnosť a účinnosť kontrol a aby orgány dohľadu nad trhom, vrátane colných orgánov, primerane personálne vybavili, aby mohli identifikovať nebezpečné výrobky, najmä z tretích krajín, a zabraňovať ich obehu na vnútornom trhu; v tejto súvislosti zdôrazňuje osobitný význam poskytovania moderného vybavenia príslušným orgánom, ako aj zabezpečenia toho, aby využívali inovatívne technológie, a zdôrazňuje, že prístup k relevantnej dokumentácii, ako je softvérová dokumentácia a súbory údajov týkajúce sa bezpečnosti výrobkov, je kľúčom k tomu, aby orgány dohľadu nad trhom mohli vykonávať svoje činnosti a posudzovať súlad výrobkov s príslušnými bezpečnostnými pravidlami;

17. zdôrazňuje význam programu jednotného trhu v kontexte viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027 pri podpore a posilňovaní účinných orgánov dohľadu nad trhom pri plnení ich úloh na celom vnútornom trhu a pri zabezpečovaní jednotného presadzovania pravidiel bezpečnosti výrobkov v celej EÚ, aby sa na vnútornom trhu sprístupňovali len bezpečné a vyhovujúce výrobky, ktoré ponúkajú vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa; v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu Komisii a Rade, aby zvýšili a poskytli primerané zdroje a osobitný rozpočtový riadok, a ďalej vyzýva členské štáty, aby vyčlenili dostatočné zdroje aj na svoje colné služby; naliehavo vyzýva medziinštitucionálne rokujúce strany, aby zabránili znižovaniu rozpočtov pre program jednotného trhu VFR a program Colníctvo;

18. zdôrazňuje, že hoci činnosti dohľadu nad trhom sú zamerané na ochranu všeobecných verejných záujmov, zatiaľ čo falšované výrobky súvisia s ochranou súkromných práv duševného vlastníctva, existuje vzťah medzi falšovanými výrobkami a rizikami pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby získala lepší a jasnejší obraz o fenoméne falšovania a o možnej úlohe, ktorú by orgány dohľadu nad trhom a elektronické trhoviská mohli zohrávať pri lepšej ochrane zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov v EÚ, a to aj prostredníctvom účinného presadzovania colných predpisov a harmonizácie colných kontrol v celej EÚ; nabáda orgány dohľadu nad trhom, aby využívali nové technológie, ako sú umelá inteligencia a blockchain, s cieľom zabezpečiť, aby sa analýza údajov mohla používať na zmiernenie rizika, zlepšenie súladu s právnymi predpismi o bezpečnosti výrobkov a ochranu spotrebiteľov pred falšovanými výrobkami;

19. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili minimálne hodnoty pre výber vzoriek; žiada orgány dohľadu nad trhom, aby pravidelne alebo počas celoplošných dní uskutočňovali fiktívne nákupy špecifické pre daný sektor, a to aj na online nákupných trhoch, ako sú tie, ktoré vykonáva sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa (CPC); dodáva, že osobitná pozornosť by sa mala venovať kategóriám výrobkov, ktoré boli najviac nahlasované v systéme RAPEX, a v prípade identifikácie rizika by sa mali prijať primerané reštriktívne opatrenia; odporúča, aby tieto opatrenia vychádzali z nástrojov na analýzu údajov; zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty ukladali porušovateľom účinné sankcie;

20. vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala vykonávacie akty v súlade s nariadením (EÚ) 2019/1020, a najmä s jeho článkom 25, ktorým sa stanovujú referenčné hodnoty a techniky pre kontroly harmonizovaných a neharmonizovaných výrobkov, a aby zahrnula minimálne požiadavky na kontroly pre výrobky, ktoré vstupujú na trh Únie, s cieľom zabezpečiť konzistentné, účinné a jednotné presadzovanie práva Únie;

21. zdôrazňuje, že výrobky, ktoré spotrebitelia nakupujú priamo od hospodárskych subjektov z krajín mimo EÚ, musia podliehať účinným kontrolám na zaručenie súladu s regulačným rámcom EÚ; vyzýva orgány dohľadu nad trhom, ako aj colné orgány, aby vykonávali primerané kontroly týchto výrobkov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť požadovať od hospodárskych subjektov z krajín mimo EÚ, aby určili hospodársky subjekt v EÚ pre neharmonizované výrobky, ktorý by orgánom dohľadu nad trhom poskytol informácie alebo dokumenty týkajúce sa bezpečnosti výrobku, a aby s nimi spolupracovala s cieľom zabezpečiť prijatie nápravných opatrení v prípadoch nesúladu;

22. žiada Komisiu, aby spolupracovala s regulačnými orgánmi tretích krajín, vymieňala si s nimi informácie týkajúce sa dohľadu nad trhom, pokiaľ ide o nebezpečné výrobky, a aby zahrnula ustanovenia o dohľade nad trhom a presadzovaní do všetkých dohôd EÚ o voľnom obchode, aby podniky mimo EÚ, ktoré predávajú výrobky na vnútornom trhu, podliehali rovnakým požiadavkám na bezpečnosť výrobkov, aké majú podniky EÚ;

23. naliehavo vyzýva Komisiu, aby na úrovni EÚ a medzinárodnej úrovni zlepšila spoluprácu medzi orgánmi v oblasti ochrany spotrebiteľa, dohľadu nad trhom a colnými orgánmi a inými relevantnými príslušnými orgánmi s cieľom zaručiť harmonizované a jednotné kontroly na všetkých miestach vstupu do Únie, umožniť rýchly prenos informácií o nebezpečných výrobkoch a zlepšiť koordináciu opatrení presadzovania, ako sú kontroly súladu s regulačnými rámcami a sankciami EÚ; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili interakciu medzi EÚ a vnútroštátnymi verejnými databázami nezákonných výrobkov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v rámci stanovenom nariadením (EÚ) 2019/1020 umožnila využívať Informačný a komunikačný systém pre dohľad nad trhom, ktorý by mal fungovať súbežne so systémom riadenia colných rizík, s cieľom zvýšiť úroveň spolupráce a výmeny informácií medzi členskými štátmi a Komisiou;

24. naliehavo vyzýva Komisiu, aby vo svojom akčnom pláne v colnej oblasti dala bezpečnosti výrobkov prioritu;

Bezpečné výrobky na elektronických trhoviskách

25. zdôrazňuje, že spotrebiteľom by sa mali ponúkať rovnako bezpečné výrobky, či už nakupujú online, alebo offline, a zároveň uznáva záväzok k bezpečnosti výrobkov („Product Safety Pledge“)[17] na elektronických trhoviskách a zdôrazňuje súčasne jeho dobrovoľný charakter, obmedzenú účasť účastníkov trhu a nedostatok podrobných kľúčových ukazovateľov výkonnosti (KPI) na zaručenie zmysluplného posúdenia úsilia zmluvných strán; vyzýva Komisiu, aby nabádala ostatné elektronické trhoviská, aby sa pripojili k iniciatíve a poskytovali spotrebiteľom jasné informácie o ich právach a maloobchodníkovi, a aby vyhodnotila úlohu, ktorú by elektronické trhoviská mohli zohrávať pri obmedzovaní obehu nebezpečných výrobkov a navrhla záväzné pravidlá týkajúce sa povinností a zodpovedností trhov zriadených v EÚ a mimo nej v rámci aktu o digitálnych službách, revízie smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a akýchkoľvek iných príslušných právnych predpisov;

26. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť rovnaké podmienky medzi platformami EÚ a tretích krajín, pokiaľ ide o dodržiavanie pravidiel EÚ v oblasti bezpečnosti výrobkov; vyzýva Komisiu, aby spolu s orgánmi dohľadu nad trhom uskutočnila výskum v oblasti bezpečnosti výrobkov z tretích krajín, aktívnejšie kontrolovala elektronické trhoviská a zvýšila ich zodpovednosť; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s organizáciami spotrebiteľov a členskými štátmi lepšie informovala spotrebiteľov o možných rizikách nevyhovujúcich výrobkov z tretích krajín zakúpených na online trhoviskách; vyzýva Komisiu, aby od elektronických trhovísk požadovala, aby uplatňovali rovnaké pravidlá na všetky subjekty, ktoré ponúkajú výrobky spotrebiteľom v EÚ vrátane subjektov usadených v tretích krajinách;

27. konštatuje, že zatiaľ čo online platformy, ako sú elektronické trhoviská, pomohli zlepšením výberu a znížením cien maloobchodníkom aj spotrebiteľom, rastúci počet predajcov, najmä z tretích krajín, zároveň na jednotnom trhu ponúka nebezpečné alebo nezákonné výrobky; preto naliehavo vyzýva elektronické trhoviská, aby čo najrýchlejšie reagovali na hlásenia zo systému RAPEX, a aby účinne a proaktívne spolupracovali s príslušnými orgánmi členských štátov tým, že okamžite stiahnu nebezpečné výrobky a prijmú opatrenia, ktoré zabránia ich opätovnému uvedeniu do obehu; žiada Komisiu, aby stanovila povinnosti vyžadujúce, aby elektronické trhoviská účinne reagovali na nebezpečné výrobky, a to aj informovaním spotrebiteľov o tom, či si kúpili nebezpečný alebo inak nevyhovujúci výrobok; nabáda elektronické trhoviská, aby pri kontaktovaní spotrebiteľskými organizáciami vydali upozornenie na nebezpečný výrobok a spolupracovali s nimi pri posudzovaní potenciálneho rizika;

28. žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby elektronické trhoviská spoločnými vzájomnými aktivitami posilnili svoju spoluprácu s príslušnými orgánmi, konzultovali systém RAPEX pred uvedením výrobkov na svojich webových sídlach, okamžite odstraňovali výrobky označené systémom RAPEX ako nebezpečné, vymieňali si informácie o predávajúcich, ktorí porušujú pravidlá, prijímali proti nim a ich dodávateľskému reťazcu účinné a odrádzajúce opatrenia, zaviedli dôkladný systém autentizáciu komerčných používateľov a vytvorili pre spotrebiteľov ľahko prístupný nástroj na nahlasovanie nebezpečných výrobkov v celej EÚ;

29. naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako by elektronické trhoviská mohli zlepšiť svoje prepojenie so systémom RAPEX za predpokladu, že sa systém zmodernizuje a zosúladí, napríklad prostredníctvom rozhrania aplikačných programov, s cieľom dostávať upozornenia o tom, že systému bol oznámený nebezpečný výrobok, a zabezpečiť, aby výrobky ponúkané na predaj boli bezpečné, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby od elektronických trhovísk vyžadovala uviesť na ich webových sídlach odkaz na systém RAPEX v snahe zvýšiť informovanosť o tejto platforme;

30. vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila požiadavku, aby elektronické trhoviská zaviedli účinné a primerané ochranné opatrenia na riešenie výskytu reklám na nebezpečné výrobky, ktoré nie sú v súlade s regulačným rámcom EÚ, vrátane reklám alebo zavádzajúcich záruk a vyhlásení dodávateľov alebo zákazníkov, a aby k tomuto hodnoteniu pripojila dôkladné posúdenie vplyvu takýchto ustanovení vrátane analýzy nákladovej efektívnosti založenej na proporcionalite pre elektronické trhoviská;

31. vyzýva Komisiu, aby rokovala o ambicióznej dohode WTO o elektronickom obchode s cieľom zlepšiť dodržiavanie pravidiel pre bezpečnosť výrobkov online na úrovni EÚ a medzinárodnej úrovni;

Program Komisie pre normy na rok 2020 a vysledovateľnosť

32. víta, že program normalizácie EÚ na rok 2020 sa zaoberá výzvami, ktoré sa objavujú na jednotnom digitálnom trhu, napríklad v súvislosti s umelou inteligenciou, internetom vecí, ochranou údajov vrátane údajov týkajúcich sa zdravia, kybernetickou bezpečnosťou a automatizovanou mobilitou; žiada Komisiu, aby poverila Európsky výbor pre normalizáciu, Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike a Európsky inštitút pre telekomunikačné normy, aby podporovali proces vytvárania harmonizovaných noriem, a to aj pre tradičné odvetvia, ktoré predtým nepoužívali IT, s cieľom zabezpečiť bezpečné používanie nových a interoperabilných digitálnych technológií na jednotnom základe v celej EÚ; zdôrazňuje, že normy, najmä pokiaľ ide o určité kategórie výrobkov, ako sú osobné ochranné prostriedky, by sa mali vypracovať tak, aby sa zabezpečila najvyššia úroveň bezpečnosti pre mužov a ženy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali účasť všetkých príslušných zainteresovaných strán vrátane spotrebiteľských a podnikateľských združení na normalizačných činnostiach;

33. zdôrazňuje, že účinná a účelná vysledovateľnosť v rámci dodávateľského reťazca má zásadný význam pre zlepšenie bezpečnosti a kvality výrobkov v súlade s regulačným rámcom EÚ a ochranou spotrebiteľov EÚ, pretože jasné a spoľahlivé informácie o výrobkoch predchádzajú neistote spotrebiteľov vrátane osôb so zdravotným postihnutím a umožňujú im prijímať informované rozhodnutia na základe relevantných informácií a umožňujú orgánom dohľadu nad trhom vykonávať ich činnosť; žiada Komisiu, aby zodpovedajúcim spôsobom aktualizovala pravidlá týkajúce sa požiadaviek na vysledovateľnosť neharmonizovaných výrobkov;

34. žiada Komisiu, aby posúdila, ako by technológia distribuovanej databázy transakcií, ako je technológia blockchainu, mohli zvýšiť bezpečnosť výrobkov zlepšením vysledovateľnosti výrobkov v celom dodávateľskom reťazci, a to aj prostredníctvom ich štandardizácie; načrtáva, že rozvoj dostupných a overiteľných elektronických informácií by zjednodušil a zefektívnil kontroly orgánov dohľadu nad trhom;

Stiahnutia z obehu

35. konštatuje, že spotrebitelia reagujú na stiahnutie výrobkov z obehu nedostatočne a že nebezpečné výrobky sa používajú naďalej aj napriek tomu, že boli stiahnuté; žiada Komisiu, aby uverejnila zrozumiteľné usmernenia týkajúce sa postupov sťahovania výrobkov z obehu vrátane kontrolného zoznamu s konkrétnymi požiadavkami, a aby poskytla jasné informácie o referenčných hodnotách používaných orgánmi dohľadu nad trhom s cieľom zvýšiť počet upovedomených spotrebiteľov pri súčasnom zohľadnení skutočnosti, že MSP a najmä mikropodniky môžu potrebovať dodatočnú pomoc, aby sa vysporiadali s usmerneniami;

36. vyzýva maloobchodníkov, elektronické trhoviská a spotrebiteľské združenia, aby zohrávali významnejšiu úlohu pri sťahovaní nebezpečných výrobkov zakúpených online alebo offline tým, že spotrebiteľom poskytnú primerané a spoľahlivé informácie, a vyzýva maloobchodníkov a elektronické trhoviská, aby zabezpečili rýchle stiahnutie výrobkov z online trhov a regálov a stiahnutie od spotrebiteľov; žiada Komisiu a členské štáty, aby od elektronických trhovísk vyžadovali zavedenie účinných mechanizmov na zabezpečenie toho, aby sa mohli dostať k svojim používateľom, kupujúcim a predávajúcim, či už ide o jednotlivcov alebo podniky, s cieľom čo najskôr ich informovať, keď je to potrebné; žiada Komisiu, aby posúdila, ako nové technológie a algoritmy môžu tento proces zefektívniť, a aby zabezpečila, že sa osloví väčší počet dotknutých spotrebiteľov;

37. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili cezhraničnú výmenu najlepších postupov týkajúcich sa sťahovania výrobkov z obehu a zvážili zvýšiť mieru registrácie výrobkov tak, aby bolo možné ľahšie identifikovať dotknutých spotrebiteľov a aktívne ich informovať, a to aj pri cezhraničných nákupoch, a aby hospodárskym subjektom umožnili využívať údaje – ako sú vernostné programy – na kontaktovanie spotrebiteľov bez toho, aby došlo k porušeniu pravidiel všeobecného nariadenia o ochrane údajov; vyzýva spotrebiteľské združenia, aby posilnili svoju spoluprácu s orgánmi dohľadu nad trhom, pokiaľ ide o postupy sťahovania výrobkov z trhu, a to tým, že na svojich webových sídlach uvedú výrobky označené v systéme RAPEX ako nebezpečné;

38. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na účely posúdenia účinnosti stiahnutia výrobku z obehu navrhli jednoduchú a harmonizovanú správu so spätnou väzbou, ktorú budú hospodárske subjekty predkladať orgánom dohľadu nad trhom;

°

° °

39. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Jednotný vnútorný trh je predpokladom pre to, aby sa mohlo v rámci Európskej únie obchodovať s miliónmi výrobkov. Musíme zaistiť, aby boli tieto výrobky bezpečné, a tak chránili zdravie spotrebiteľov. Spravodajkyňa je presvedčená, že je potrebné vynaložiť viac úsilia na zvýšenie bezpečnosti výrobkov a zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa. Existujúce pravidlá pre bezpečnosť výrobkov sa musia vyhodnotiť a upraviť tak, aby zohľadňovali digitálnu transformáciu. Platí to pre odvetvové právne predpisy, ako je smernica o strojových zariadeniach[18], smernica o rádiových zariadeniach[19], smernica o nízkom napätí[20] a smernica o hračkách[21], ako aj smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov[22]. Potrebné revízie týchto predpisov musia zabezpečiť, aby všetky výrobky poskytovali spotrebiteľom vysokú úroveň bezpečnosti a aby táto bezpečnosť podliehala účinnému dohľadu.

 

Bezpečnosť všetkých výrobkov

 

V roku 2021 sa začne uplatňovať nariadenie o dohľade nad trhom a súlade výrobkov [nariadenie (EÚ) 2019/1020)]. Prinesie to významné zlepšenia dohľadu nad trhom, ako napríklad užšiu cezhraničnú spoluprácu medzi orgánmi dohľadu nad trhom. Tieto zlepšenia sa však týkajú len výrobkov, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy EÚ. V prípade tzv. neharmonizovaných výrobkov však až na určité ustanovenia o kontrole k zlepšeniam nedošlo. To vedie k neprijateľnej situácii, keď napríklad pre postieľku pre bábiky, ktorá ako hračka podlieha harmonizovaným pravidlám, platia prísnejšie pravidlá ako pre detskú posteľ, ktorá ako nábytok patrí k tzv. neharmonizovaným výrobkom. Spravodajkyňa preto navrhuje upraviť existujúce pravidlá tak, aby vysokú úroveň ochrany poskytovali aj neharmonizované výrobky.

 

Úpravy sú potrebné aj na rozšírenie existujúcich bezpečnostných pravidiel na výrobky využívajúce nové technológie, ako je umelá inteligencia, internet vecí a robotika. V dôsledku toho je potrebné objasniť existujúce právne predpisy a odstrániť regulačné medzery. Malo by sa napríklad upraviť existujúce vymedzenie výrobku. Mala by sa objasniť otázka, či by sa softvér alebo aktualizácie mohli považovať za samostatné výrobky, ak sú dôležité z hľadiska bezpečnosti. To platí aj v prípade otázky, či by „uvedenie na trh“ malo byť skutočne rozhodujúcim momentom pre posúdenie bezpečnosti výrobku. Je to obzvlášť dôležité vzhľadom na to, že napríklad schopnosť výrobku ďalej sa vyvíjať z hľadiska jeho vlastností môže časom viesť k zmene jeho funkcií.

 

Súlad s pravidlami pre bezpečnosť výrobkov

 

Spravodajkyňa vyjadruje presvedčenie, že výrobky by mali byť bezpečné počas celého životného cyklu. Pravidlá pre bezpečnosť výrobkov, ktoré sa vzťahujú na nové technológie, musia zohľadňovať osobitosť týchto technológií. Je potrebné vytvoriť jednotný právny rámec pre umelú inteligenciu v celej EÚ, ktorý bude podľa prístupu založeného na riziku rozlišovať medzi umelou inteligenciou s nízkym a vysokým rizikom, s cieľom dosiahnuť komplexnú úroveň bezpečnosti a zároveň zabrániť roztrieštenosti vnútorného trhu. Spravodajkyňa navrhuje preskúmať existujúce kritériá posudzovania zhody a odstrániť súčasné nedostatky pomocou vhodných opatrení. Domnieva sa, že na výrobky, ktoré obsahujú umelú inteligenciu, internet vecí alebo robotiku a ktoré predstavujú len nízke riziko, by sa malo vzťahovať zjednodušené posudzovanie zhody. Tiež považuje za dôležité, aby navrhované opatrenia zbytočne nezaťažovali podniky vo všeobecnosti, najmä však MSP, ktoré sú nosným pilierom európskeho vnútorného trhu.

 

Účinný dohľad nad trhom

 

Najlepšie pravidlá pre bezpečnosť výrobkov prinesú len málo úžitku, ak sa nad ich dodržiavaním nebude vykonávať účinný dohľad. Presadzovanie pravidiel pre bezpečnosť výrobkov a dohľad nad trhom je záležitosťou členských štátov. Vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom, ktorých úlohy sú posilnené nariadením (EÚ) 1020/2019, zohrávajú v tejto súvislosti kľúčovú úlohu. Robia dobrú prácu, ale ich efektívnosť by sa ešte mohla zlepšiť, a preto spravodajkyňa zastáva názor, že orgánom dohľadu nad trhom by sa mali poskytnúť dostatočné zdroje a personál, aby mohli účinne plniť svoju dôležitú úlohu. Spravodajkyňa sa domnieva, že je rovnako potrebná intenzívnejšia spolupráca medzi jednotlivými orgánmi dohľadu nad trhom i medzi orgánmi dohľadu nad trhom a colnými orgánmi. Minimálne hodnoty pre odber vzoriek a systematické fiktívne nakupovanie by mohli prispieť k lepšej identifikácii nebezpečných výrobkov a zabezpečiť jednotné presadzovanie európskych pravidiel pre bezpečnosť výrobkov.

Spravodajkyňa predovšetkým očakáva, že výrobky zakúpené online a dovezené z tretích krajín budú podliehať rovnako starostlivému dohľadu zo strany orgánov dohľadu nad trhom. V súčasnosti sa to zatiaľ nedeje dostatočne, a preto sú potrebné účinnejšie kontroly na zvýšenie bezpečnosti všetkých výrobkov.

 

Bezpečné výrobky na elektronických trhoviskách

 

V roku 2018 nakupovalo online 69 % užívateľov internetu. Počet výrobkov predávaných online sa každý rok zvyšuje. Tento „nový“ trh nesmie ohrozovať zásadu bezpečnosti výrobkov. Spravodajkyňa sa domnieva, že pri ochrane spotrebiteľov pred nebezpečnými výrobkami nesmie hrať žiadnu úlohu, či bol výrobok zakúpený online alebo v kamenných obchodoch.

Na jednej strane online trhy ponúkajú rýchly prístup k širokej škále výrobkov; na druhej strane však predstavujú riziko, pretože nenesú žiadnu zodpovednosť za výrobky, ktoré sa predávajú. Spravodajkyňa sa domnieva, že elektronické trhoviská trhy by mali niesť väčšiu zodpovednosť. Mohlo by to napríklad znamenať, že tieto trhoviská budú aktívne rozoznávať nebezpečné výrobky alebo budú musieť tieto výrobky porovnávať so systémom rýchleho varovania pre nebezpečné nepotravinové výrobky Safety Gate (Rapex). Mohlo by sa to dosiahnuť vytvorením vhodného rozhrania. V súčasnosti sa nebezpečné výrobky, ktoré boli odstránené z jedného elektronického trhoviska, znovu objavujú na inom. Mohlo by sa tomu zabrániť lepšou výmenou informácií medzi elektronickými trhoviskami.

 

Okrem toho sa by sa orgány dohľadu nad trhom mali pri svojej práci zamerať aj na elektronické trhoviská s cieľom dosiahnuť rovnováhu s kamennými obchodmi, čím sa nielen zvýši bezpečnosť výrobkov, ale aj zabezpečí spravodlivá hospodárska súťaž na trhu EÚ.

 

Vysledovateľnosť a stiahnutia z obehu

 

Vysledovateľnosť v rámci dodávateľského reťazca má zásadný význam pre zlepšenie bezpečnosti výrobkov. Či sa to udeje prostredníctvom technológie blockchainu alebo iných technológií nie je podstatné. Podstatné je, aby tieto technológie boli interoperabilné a mali potenciál významne prispieť k väčšej bezpečnosti výrobkov, najmä tých, ktoré sa opierajú o umelú inteligenciu, internet vecí alebo robotiku.

 

V neposlednom rade chce spravodajkyňa zlepšiť účinnosť stiahnutia výrobkov z obehu. Ak sa nejaký nepotravinový výrobok stiahne z obehu, spotrebitelia si to vo väčšine prípadov nevšimnú, a nebezpečné výrobky tak používajú naďalej. Tento problém treba riešiť čo najskôr, a preto navrhuje rôzne opatrenia na zvýšenie účinnosti sťahovania výrobkov z obehu.

 

Spravodajkyňa sa domnieva, že opatrenia navrhnuté v tomto návrhu správy povedú k väčšej bezpečnosti výrobkov, a tým sa zvýši dôvera občanov EÚ v jednotný európsky vnútorný trh, a to aj v čase krízy.

 

 

 

 


PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB, KTORÉ SPRAVODAJKYNI POSKYTLI PODNETY

Tento zoznam bol vypracovaný absolútne dobrovoľne na základe výlučnej zodpovednosti spravodajkyne. Pri príprave správy prijala spravodajkyňa podnety od týchto subjektov alebo osôb:

 

Subjekt a/alebo osoba

Independent Retail Europe

Plastics Europe

European Telecommunication Network Operators’ Association

Deutsches Institut für Normung (DIN)

Bureau Européen des Unions de Consommateurs (BEUC)

European Commission (DG JUST, DG GROW and DG CNECT)

BIC

DEKRA

Bitcom

Digital Europe

Verband neutraler technischer Dienstleister (VdTÜV)

Der Mittelstandsverbund

Bundesverband deutscher Industrie (BDI)

Toy Industrie

Eurochamber

Facebook

Finnish Commerce Federation

French Retail Federation

Markenverband (German Brands Association)

EuroCommerce

Amazon

European DIY Retail Association (EDRA)

Swedish retailer federation

European manufacturers of absorbent hygiene products (AHPs)

 


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

26.10.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

45

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrus Ansip, Pablo Arias Echeverría, Alessandra Basso, Brando Benifei, Adam Bielan, Biljana Borzan, Vlad-Marius Botoş, Markus Buchheit, Dita Charanzová, Deirdre Clune, David Cormand, Carlo Fidanza, Evelyne Gebhardt, Alexandra Geese, Sandro Gozi, Maria Grapini, Svenja Hahn, Virginie Joron, Eugen Jurzyca, Arba Kokalari, Marcel Kolaja, Kateřina Konečná, Jean-Lin Lacapelle, Maria-Manuel Leitão-Marques, Morten Løkkegaard, Adriana Maldonado López, Antonius Manders, Beata Mazurek, Leszek Miller, Dan-Ştefan Motreanu, Kris Peeters, Anne-Sophie Pelletier, Miroslav Radačovský, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Ivan Štefanec, Róża Thun und Hohenstein, Kim Van Sparrentak, Marion Walsmann, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marc Angel, Pascal Arimont, Marco Campomenosi, Salvatore De Meo, Claude Gruffat

 


 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

45

+

ECR

Adam Bielan, Carlo Fidanza, Eugen Jurzyca, Beata Mazurek

EPP

Pablo Arias Echeverría, Pascal Arimont, Deirdre Clune, Salvatore De Meo, Arba Kokalari, Antonius Manders, Dan‑Ştefan Motreanu, Kris Peeters, Andreas Schwab, Ivan Štefanec, Róża Thun und Hohenstein, Marion Walsmann

EUL/NGL

Kateřina Konečná, Anne‑Sophie Pelletier

GREENS/EFA

David Cormand, Alexandra Geese, Claude Gruffat, Marcel Kolaja, Kim Van Sparrentak

ID

Alessandra Basso, Markus Buchheit, Marco Campomenosi, Virginie Joron, Jean‑Lin Lacapelle

NI

Miroslav Radačovský, Marco Zullo

RENEW

Andrus Ansip, Vlad‑Marius Botoş, Dita Charanzová, Sandro Gozi, Svenja Hahn, Morten Løkkegaard

S&D

Marc Angel, Brando Benifei, Biljana Borzan, Evelyne Gebhardt, Maria Grapini, Maria‑Manuel Leitão‑Marques, Adriana Maldonado López, Leszek Miller, Christel Schaldemose

 

0

-

 

 

 

0

0

 

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

– : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

Posledná úprava: 18. novembra 2020
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia