SPRÁVA o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii - výročná správa za roky 2018 – 2019

19.11.2020 - (2019/2199(INI))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
Spravodajkyňa: Clare Daly

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-002 (PDF - 116 KB)
• 001-002 (DOC - 72 KB)
• 003-012 (PDF - 146 KB)
• 003-012 (DOC - 89 KB)
• 013-022 (PDF - 143 KB)
• 013-022 (DOC - 88 KB)
• 023-024 (PDF - 111 KB)
• 023-024 (DOC - 73 KB)
• 025-031 (PDF - 128 KB)
• 025-031 (DOC - 80 KB)
• 032-034 (PDF - 127 KB)
• 032-034 (DOC - 77 KB)
• 035-038 (PDF - 119 KB)
• 035-038 (DOC - 77 KB)
• 039-048 (PDF - 164 KB)
• 039-048 (DOC - 92 KB)
• 049-056 (PDF - 142 KB)
• 049-056 (DOC - 85 KB)
• 057-066 (PDF - 143 KB)
• 057-066 (DOC - 79 KB)
• 067-069 (PDF - 113 KB)
• 067-069 (DOC - 75 KB)
• 070-070 (PDF - 113 KB)
• 070-070 (DOC - 70 KB)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii - výročná správa za roky 2018 – 2019

 

(2019/2199(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

– so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD),

– so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa (CRC),

– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR),

– so zreteľom na Agendu 2030 OSN a ciele udržateľného rozvoja,

– so zreteľom na odkazy uvedené v predchádzajúcich správach o stave základných práv v Európskej únii,

- so zreteľom na článok 20 Charty základných práv Európskej únie, v ktorom sa uvádza, že pred zákonom sú si všetci rovní,

– so zreteľom na článok 21 Charty základných práv Európskej únie, v ktorom sa zakazujú všetky formy diskriminácie,

– so zreteľom na povinnosť EÚ pristúpiť k Európskemu dohovoru o ľudských právach na základe článku 6 ods. 2 Zmluvy o EÚ,

– so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod,

– so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní,

– so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva,

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie,

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva,

– so zreteľom na rozpravu v pléne v Štrasburgu o naliehavých opatreniach potrebných na riešenie problému bezdomovectva v Európe, ktorá sa konala 13. januára 2020,

– so zreteľom na 19. zásadu Európskeho piliera sociálnych práv, v ktorej sa uvádza, že „Ľuďom v núdzi treba poskytnúť prístup ku kvalitnému sociálnemu bývaniu a ku kvalitnej pomoci pri bývaní.“,

– so zreteľom na článok 31 revidovanej Európskej sociálnej charty o práve na bývanie,

– 

– so zreteľom na článok 34 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), v ktorom sa potvrdzuje právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní s cieľom bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe,

– so zreteľom na správu Komisie z roku 2019 o chudobe pracujúcich[1],

– so zreteľom na správu FRA s názvom Combating child poverty: an issue of fundamental rights (Boj proti chudobe detí: dodržiavanie základných práv),

– 

– so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2280 z 11. apríla 2019 o situácii migrantov a utečencov na gréckych ostrovoch[2],

– so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 4. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde plus (ESF+)[3],

– so zreteľom na článok 2 revidovanej Európskej sociálnej charty o práve na spravodlivé pracovné podmienky,

– so zreteľom na článok 31 charty o spravodlivých a primeraných pracovných podmienkach,

– so zreteľom na odporúčanie Rady z 9. apríla 2019 o hospodárskej politike v eurozóne (2019/C 136/01),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2019 o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne[4],

– so zreteľom na stratégiu EÚ pre mládež na obdobie 2019 – 2027 na základe uznesenia Rady z 26. novembra 2018,

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii,

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ,

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV,

– so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Druhá správa o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi (2018), ako sa to vyžaduje podľa článku 20 smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania (COM(2018)0777),

– so zreteľom na ôsmu súhrnnú správu o činnosti skupiny GRETA[5] a správy GRETA týkajúce sa vykonávania Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi vo všetkých členských štátoch[6],

– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke z 28. novembra 2018 o čistej planéte pre všetkých: európskej dlhodobej strategickej vízii pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM(2018)0773)[7],

– so zreteľom na 16. zásadu Európskeho piliera sociálnych práv, v ktorej sa zdôrazňuje právo na včasný prístup k cenovo dostupnej a ku kvalitnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii[8],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2018 o usmerneniach pre členské štáty s cieľom zabrániť kriminalizácii humanitárnej pomoci[9],

– so zreteľom na voje uznesenie z 3. mája 2018 o ochrane migrujúcich detí[10],

– so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z októbra 2014 o alternatívach k imigračnému zadržiavaniu detí (RES 2020),

– so zreteľom na odporúčanie komisárky Rady Európy pre ľudské práva z júna 2019 s názvom Zachránené životy, zaistené práva. Preklenutie nedostatkov v ochrane utečencov a migrantov v Stredozemí[11],

– so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva z roku 2019 o základných právach a jej aktualizáciu z júna 2019 s názvom NGO ships involved in search and rescue in the Mediterranean and criminal investigations (Lode mimovládnych organizácií zapojené do pátracích a záchranných opatrení v Stredozemnom mori a vyšetrovania trestných činov)[12],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 5. októbra 2017 o väzenských systémoch a podmienkach[13],

- so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o boji proti antisemitizmu[14],

-  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2015 pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov – protirómske zmýšľanie v Európe a uznanie pamätného dňa v EÚ ako pripomienky na genocídu Rómov počas 2. svetovej vojny[15],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. októbra 2017 o aspektoch základných práv v integrácii Rómov v EÚ: boj proti neznášanlivosti voči Rómom[16],

- so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2019 o potrebe posilneného strategického rámca EÚ pre národné stratégie začleňovania Rómov po roku 2020 a zintenzívnení boja proti protirómskemu zmýšľaniu[17],

-  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2020 o vykonávaní  vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov: boj proti negatívnym postojom voči ľuďom rómskeho pôvodu v Európe[18],

– so zreteľom na správu FRA s názvom Roma women in nine EU countries (Rómske ženy v deviatich členských štátoch EÚ),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 3. mája 2018 o pluralite médií a slobode médií v Európskej únii[19],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2018 o ochrane a nediskriminácii menšín v členských štátoch EÚ[20],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2016 o vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím s osobitným zreteľom na záverečné pripomienky Výboru pre UN CRPD[21],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o využívaní údajov používateľov Facebooku spoločnosťou Cambridge Analytica a dosahu na ochranu údajov[22],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o náraste neofašistického násilia v Európe[23],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2020 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva[24],

– so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 17. januára 2019 o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch[25],

– so zreteľom na oznámenie Komisie o posilnení právneho štátu v Únii – koncepcia pre prijatie opatrení (COM(2019)0343),

- so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Správa o právnom štáte 2020 – Situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii (COM(2020)0580) a jej 27 sprievodných kapitol o právnom štáte v členských štátoch (SWD(2020)0300 – 0326), ktoré sa týkajú vplyvu opatrení prijatých členskými štátmi v súvislosti s pandémiou COVID-19 na demokraciu, právny štát a základné práva,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. februára 2019 o právach intersexuálnych osôb[26],

– so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019 o práve na pokojný protest a o primeranom použití sily[27],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2019 o základných právach ľudí afrického pôvodu v Európe[28],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2019 o kriminalizácii sexuálnej výchovy v Poľsku[29],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2019 o právach dieťaťa pri príležitosti 30. výročia prijatia Dohovoru OSN o právach dieťaťa[30],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2019 o odmietavom postoji k právam žien a rodovej rovnosti zaznamenanom v EÚ[31],

– so zreteľom na odporúčanie Komisie (EÚ) 2018/951 o normách pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie,

– so zreteľom na výročnú správu Komisie za rok 2018 o zozname opatrení na dosiahnutie pokroku z hľadiska rovnosti LGBTI osôb,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 o verejnej diskriminácii a nenávistných prejavoch proti LGBTI osobám vrátane zón bez LGBTI[32],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o vykonávaní smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov[33],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 o prebiehajúcich vypočutiach podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ, ktoré sa týkajú Poľska a Maďarska[34],

– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 19. decembra 2017 vo veci A. R. a L. R./Švajčiarsko (22338/15), v ktorom sa potvrdilo, že komplexná sexuálna výchova sleduje legitímne ciele ochrany verejného zdravia, ochrany dieťaťa pred sexuálnym násilím a jeho prípravu na spoločenskú realitu,  preto neuznal povinnosť členských štátov umožniť rodičom odhlásenie ich detí z takéhoto vzdelávania,

– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Sh. a iní/Grécko, Rakúsko, Chorvátsko, Maďarsko, Severné Macedónsko, Srbsko a Slovinsko[35], v ktorom sa potvrdzuje, že mimoriadna zraniteľnosť dieťaťa by mala prevážiť nad neregulárnym postavením, pričom by mali byť prijaté potrebné opatrenia na jeho ochranu, a že príslušné orgány porušili článok 5, keď automaticky uplatňovali režim ochrannej starostlivosti bez toho, aby zvážili akékoľvek alternatívy k zaisteniu alebo požiadavku podľa práva EÚ, aby sa zabránilo zadržiavaniu detí[36],

– so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 3. októbra 2019 o pôrodníckom a gynekologickom násilí (RES 2306) a príslušnú správu Výboru Rady Európy pre rovnosť a nediskrimináciu z 12. septembra 2019, v ktorej Parlamentné zhromaždenie vyzýva členské štáty Rady Európy, aby bojovali proti gynekologickému a pôrodnému násiliu, a uvádza odporúčanie, ako postupovať,

- so zreteľom na dokument komisárky Rady Európy pre ľudské práva s názvom Women’s sexual and reproductive health and rights in Europe (Sexuálne a reprodukčné zdravie a práva žien v Európe z roku 2017),

– so zreteľom na správu komisárky Rady Európy pre ľudské práva v nadväznosti na jej návštevu Maďarska v dňoch 4. až 8. februára 2019[37],

–  - so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 2299 (2019) o politikách a postupoch zamedzovania vstupu uplatňovaných v členských štátoch Rady Európy[38],

– so zreteľom na správy národných, európskych a medzinárodných mimovládnych organizácií, ako aj správy komisárky Rady Európy pre ľudské práva,

– so zreteľom na činnosť Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „FRA“), Rady Európy a Benátskej komisie,

– so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva,

– so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ktorý bol otvorený na podpis 11. mája 2011 v Istanbule („Istanbulský dohovor“),

-  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu[39],

– so zreteľom na prácu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci, Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre petície,

- so zreteľom na výročnú správu Komisie o uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie v roku 2018[40],

– 

– so zreteľom na správy FRA o základných právach za rok 2018 a 2019[41],

– so zreteľom na dokument FRA s názvom Civil society space: views of organisations (Priestor pre občiansku spoločnosť: názory organizácií), ako aj na správu FRA s názvom Challenges facing civil society organisations working on human rights in the EU (Výzvy, ktorým čelia organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v oblasti ľudských práv v EÚ),

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na stanoviská Výboru pre ústavné veci a Výboru pre petície,

– so zreteľom na pozíciu v podobe pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0226/2020),

A. keďže EÚ nie je len menovou, ale aj sociálnou úniou, ako je zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach, Európskej sociálnej charte a Európskom pilieri sociálnych práv; keďže v článku 151 ZFEÚ sa odkazuje na základné sociálne práva, napríklad tie, ktoré sú stanovené v Európskej sociálnej charte; keďže EÚ je založená na hodnotách rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, ktoré sú zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ, zohľadnené v charte a zakotvené v medzinárodných zmluvách o ľudských právach; keďže charta je súčasťou primárnych právnych predpisov EÚ; keďže Únia ešte stále nepristúpila k EDĽP napriek tomu, že podľa článku 6 ods. 2 Zmluvy o EÚ má povinnosť to urobiť;

 

B. keďže ide o spoločné hodnoty všetkých členských štátov a EÚ a každý členský štát by ich mal podporovať a aktívne presadzovať vo všetkých svojich politikách, a to konzistentne vo vnútorných, ako aj vonkajších politikách; keďže rešpektovanie právneho štátu je nevyhnutným predpokladom ochrany základných práv a keďže členské štáty nesú konečnú zodpovednosť za zabezpečenie dodržiavania ľudských práv všetkých ľudí;

 

C. keďže v článku 17 Zmluvy o EÚ sa uvádza, že Komisia musí zabezpečiť uplatňovanie zmlúv; keďže ak členský štát odmieta v plnej miere dodržiavať právo EÚ, rozdelenie právomocí, nezávislosť súdnictva a predvídateľnosť štátnych opatrení, ohrozuje to dôveryhodnosť EÚ; keďže nezávislé súdnictvo, sloboda prejavu a právo na informácie a pluralita médií sú kľúčovými zložkami právneho štátu;

 

D. keďže EÚ v rokoch 2018 a 2019 čelila závažným a mnohotvárnym výzvam v súvislosti s ochranou základných práv, zásad právneho štátu a demokracie, ktoré sú vzájomne prepojené; keďže osobitný prieskum Eurobarometra Európskej komisie z marca 2019 preukazuje, že povedomie o charte je naďalej nízke; keďže podľa Agentúry EÚ pre základné práva sa v roku 2018 zistilo nielen porušovanie ľudských práv v celej EÚ, ale aj odmietnutie systémov ochrany ľudských práv ako celku[42];

 

E. keďže je potrebná lepšia podpora charty, napríklad prostredníctvom kampaní na podporu informovanosti, s cieľom zefektívniť jej ustanovenia a propagovať ju ako pozitívny zdroj výkladu; keďže rozsiahlejšia výmena informácií o skúsenostiach a prístupoch k využívaniu charty medzi sudcami, združeniami právnikov a verejnou správou v rámci členských štátov, ako aj v nadnárodnom kontexte, prípadne aj prostredníctvom využitia existujúcich nástrojov financovania, napríklad nástrojov stanovených v programe Spravodlivosť, ako aj cielené programy odbornej prípravy pre príslušníkov právnického povolania by mohli byť užitočné;

 

F. keďže korupcia predstavuje závažné ohrozenie demokracie, právneho štátu a základných práv a poškodzuje všetky členské štáty a EÚ ako celok; keďže vo vykonávaní protikorupčného právneho rámca jednotlivými členskými štátmi pretrvávajú rozdiely;

 

G. keďže nárast počtu neistých pracovných miest, ako aj zvýšená miera nezamestnanosti mladých ľudí sú hlboko znepokojujúce a môžu viesť k dlhodobým negatívnym vplyvom na práva zakotvené v článku 31 charty;

 

H. keďže práva detí sú zakotvené v Charte základných práv EÚ; keďže vo všetkých opatreniach EÚ by mali byť rozhodujúcim kritériom najlepšie záujmy dieťaťa a zásada najlepšieho záujmu dieťaťa by sa mala v plnej miere rešpektovať vo všetkých právnych predpisoch, rozhodnutiach súdov a vlády na všetkých úrovniach; keďže členské štáty by mali zabezpečiť právo na vzdelanie pre všetky deti v EÚ a ich ochranu pred akoukoľvek diskrimináciou;

 

I. keďže rodovo motivované násilie vo všetkých jeho formách vrátane obťažovania a násilia na pracovisku, doma a online je porušením základných práv, ktoré ovplyvňuje všetky úrovne spoločnosti bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem, sociálne postavenie a krajinu pôvodu alebo pobytu a predstavuje závažnú prekážku rovnosti medzi ženami a mužmi; keďže až 11 členských štátov neposkytuje údaje o ženách, ktoré sú obeťami úmyselného zabitia intímnym partnerom alebo rodinným príslušníkom[43];

 

J. keďže Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že rôzne typy zhoršovania životného prostredia môžu viesť k porušovaniu ľudských práv, ako sú právo na život, na súkromný a rodinný život, zákaz nehumánneho a ponižujúceho zaobchádzania a mierumilovné využívanie domova[44]; keďže nespravodlivosť v oblasti životného prostredia sa bežne spája so zdravotnými rizikami a negatívnymi dôsledkami na kvalitu života, pričom environmentálnou záťažou sú neprimerane postihnuté určité komunity a skupiny vrátane sociálno-ekonomicky znevýhodnených skupín, ako aj osôb tmavej či inej farby pleti a príslušníkov etnických menšín;

 

K. keďže prístup k spravodlivosti je základným právom a beztrestnosť predstavuje významnú prekážku pre zotavenie a ochranu obetí;

 

 

L. keďže v posledných rokoch dochádzalo k organizovaným útokom na práva žien a dievčat, keď sa niektoré členské štáty snažili obmedziť sexuálne a reprodukčné zdravie a práva, ako sú existujúce zákonné záruky prístupu žien k starostlivosti v súvislosti s umelým prerušením tehotenstva vrátane zavedenia regresívnych podmienok pre možnosť vykonania umelého prerušenia, ako je povinné jednostranné poradenstvo alebo čakacie obdobie, a nezabezpečili, aby sa vykorenili prekážky, ktoré bránia prístupu k umelému prerušeniu v praxi, ako aj pokusy úplne zakázať umelé prerušenia alebo odstrániť existujúce zákonné dôvody na takýto zákrok; keďže v niektorých členských štátoch došlo k pokusom obmedziť alebo zakázať sexuálnu výchovu a rodové štúdie a podporovať kampane proti Istanbulskému dohovoru, ktoré popierajú existenciu rodovo motivovaného násilia; keďže odmietavý postoj k právam žien a rodovej rovnosti často súvisí so širším zhoršením situácie v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv;

 

M. keďže vo viacerých členských štátoch sú stále viac kritizované prípady násilia v gynekológii a pôrodníctve[45]; keďže práva žien v celej ich rozmanitosti sú podľa zmluvy, a to aj práva rómskych žien, žien tmavej pleti a žien inej farby pleti, LGBT žien a žien so zdravotným postihnutím; keďže problematika práv žien sa osobitne dotýka rómskych žien, ktoré často čelia vystupňovaným formám verbálneho, fyzického, psychického a rasového obťažovania v zariadeniach zdravotnej starostlivosti v oblasti reprodukčného zdravia; keďže Rómky v zariadeniach zdravotnej starostlivosti o matky majú skúsenosť aj s etnickou segregáciou a sú umiestňované v oddelených miestnostiach s oddelenými kúpeľňami a stravovacími zariadeniami; keďže v niektorých členských štátoch boli Rómky podrobované systematickej praxi nútenej a násilnej sterilizácie a nemali možnosť primeranej náhrady za toto porušenie ich ľudských práv, ani získať odškodnenie;

 

N. keďže v EÚ dochádza k šíreniu rasizmu, intolerancie, extrémizmu, xenofóbie, islamofóbie, antisemitizmu a protirómskych nálad, ktoré sa v niektorých členských štátoch považujú za normálne a zastávajú sa ich aj tvorcovia verejnej mienky a politici v celej EÚ; to podporuje sociálnu klímu, ktorá je živnou pôdou pre rasizmus, diskrimináciu a trestné činy z nenávisti; keďže moslimovia vrátane moslimských žien aj naďalej zažívajú nepriateľstvo a neznášanlivosť rozšírené v mnohých krajinách EÚ[46];  keďže agentúra EÚ FRA v správe z roku 2019 poukázala na to, že v mnohé krajiny majú diskriminačné inštitucionálne postupy, politiky a zákony; keďže boj proti terorizmu a protiteroristické politiky by nemali viesť k všeobecnej diskriminácii určitých komunít; keďže agentúra FRA v decembri 2018 vytvorila prvú špecializovanú databázu týkajúcu sa nenávisti voči moslimom; keďže sa zdá, že – ako preukázala správa Agentúry EÚ pre základné práva zo 4. júla 2019 – antisemitizmus je na vzostupe, pričom viaceré členské štáty informujú o náraste trestných činov motivovaných antisemitizmom; keďže etnické a náboženské menšiny sa často stretávajú s verbálnym, fyzickým, psychickým a rasovým obťažovaním; keďže rozvoj vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom podporiť kritické myslenie, poskytnúť nástroje na identifikáciu všetkých foriem diskriminácie a neznášanlivosti a podporiť digitálnu gramotnosť má zásadný význam;

 

O. keďže nárast vo využívaní nových technológií zo strany štátov, napríklad prediktívna policajná činnosť a využívanie rozpoznávania tváre prináša množstvo rizík najmä pre rasové menšiny v Európe;

 

P. keďže dochádza k závažným útokom na práva LGBTI osôb, a to do takej miery, že v jednom členskom štáte boli zavedené „zóny bez LGBTI“[47];

 

Q. keďže EÚ a členské štáty majú v oblasti bývania spoločné kompetencie; keďže je potrebná stratégia na vnútroštátnej aj európskej úrovni; keďže v situácii, akou je bezdomovectvo, prichádzajú jednotlivci o ľudské práva a ono samotné je porušením ľudských práv; keďže v EÚ je trend stále vyššieho počtu násilných vysťahovaní a bezdomovectva[48]; (AM 131)

 

R. keďže v súčasnosti je v Európe nedostatok finančne dostupného bývania napriek nárastu dopytu po ňom; keďže ročné prehľady, ktoré zverejňuje Európska federácia národných združení pracujúcich s bezdomovcami (FEANTSA), prinášajú dôkazy o náraste bezdomovectva takmer v celej EÚ/EHP; v správe FEANTSA za rok 2018 sa konštatuje, že v dôsledku zhoršovania sa životných podmienok mimoriadne zraniteľných rodín sa najväčšou skupinou ľudí v núdzových útulkoch stávajú deti[49];

 

 

S. keďže sloboda prejavu a sloboda a pluralita médií sú zakotvené v článku 11 Charty základných práv Európskej únie a v článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP); keďže nezávislé súdnictvo, sloboda prejavu, právo na informácie a pluralita médií sú kľúčovými zložkami právneho štátu a sú nevyhnutné pre demokratické fungovanie EÚ a jej členských štátov;

 

T. keďže v celej EÚ vzrástol počet hrozieb a útokov na novinárov[50]; keďže podľa OBSE vládne beztrestnosť, lebo napríklad v členských štátoch tejto organizácie je vyriešených menej ako 15 % vrážd novinárov (správy o slobode médií); keďže toto je jasným oslabením ochrany novinárov, ktoré podkopáva slobodu médií a slobodu prejavu, a tým ohrozuje demokraciu;

 

U. keďže v uznesení Parlamentu o pluralite médií a slobode médií v EÚ sa zdôrazňuje, že členské štáty a Komisia by nemali prijímať nepotrebné alebo neprimerané opatrenia, ktoré obmedzujú prístup k internetu a uplatňovanie základných ľudských práv, alebo ktoré majú za následok prevzatie kontroly nad verejnými komunikáciami svojvoľným vyhlásením výnimočného stavu alebo z iných dôvodov; keďže znenie týchto právnych predpisov je niekedy nejasné a nepresné, čím vzniká široký priestor pre voľnú úvahu orgánov presadzovania a zvyšuje sa riziko svojvoľných obmedzení práva na slobodu pokojného zhromažďovania;

 

 

V. keďže v rokoch 2018 a 2019 sa ukázalo, že niektoré významné spoločnosti pôsobiace v oblasti sociálnych médií umožnili aplikáciám tretích strán prístup k osobným údajom používateľov v rozpore so súčasnými právnymi predpismi na ochranu údajov a že osobné údaje sa čoraz viac zneužívajú na predikciu a manipuláciu správania vrátane účelov vedenia volebných kampaní; keďže vzhľadom na neustály rozvoj technológií môžu byť zásahy do základných práv nebezpečne závažné; keďže rôzne informačné systémy môžu mať vplyv na základné práva, napríklad na ochranu údajov a narušenia súkromia;

 

 

W. keďže v každej otvorenej a transparentnej demokracii zohrávajú oznamovatelia zásadnú úlohu; keďže oznamovaním nezákonného alebo nevhodného konania ohrozujúceho verejný záujem, ako sú prípady korupcie, trestných činov alebo konfliktu záujmov, ktoré predstavujú hrozbu pre práva a slobody občanov, sú oznamovatelia nápomocní pri podpore transparentnosti, demokracie a právneho štátu;

 

X. keďže v článku 11 EDĽP a v článku 12 charty sa uvádza, že každý má právo na pokojné zhromažďovanie a slobodné združovanie sa s inými vrátane práva zakladať na ochranu svojich záujmov odborové zväzy a vstupovať do nich; keďže v demokratickej spoločnosti je sloboda zhromažďovania jedným z nástrojov, ktorý ľuďom umožňuje zapájať do verejnej diskusie a dosahovať spoločenské zmeny;

 

Y. keďže musí byť vždy možné identifikovať zodpovedných členov polície, aby sa mohlo vyšetriť prípadné nadmerné použitie sily, a vnútroštátne orgány sú povinné určiť súvisiacu zodpovednosť; keďže členské štáty majú rôzne limity pre použitie sily a zbraní zo strany orgánov presadzovania práva pri udržiavaní verejného poriadku; keďže niekoľko členských štátov[51] prijalo právne predpisy, ktoré môžu viesť k neprimeraným obmedzeniam práva na slobodu pokojného zhromažďovania;

 

Z. keďže priestor pre občiansku spoločnosť sa v niektorých členských štátoch zužuje; keďže členské štáty sú zodpovedné za zabezpečenie toho, aby sa neobmedzovali práva organizácií občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv a aby fungovalo priaznivé legislatívne a regulačné prostredie, posilnené v nedávno prijatých záveroch Rady o Charte základných práv po 10 rokoch: súčasný stav a ďalšie kroky; keďže členské štáty by mali podporovať aj prácu organizácií občianskej spoločnosti dostatočným financovaním a mali by zabezpečiť existenciu mechanizmov pre plodnú spoluprácu s nimi;

 

AA. keďže cieľom kampaní s podporou štátov i neštátnych subjektov na diskreditáciu obhajcov ľudských práv a organizácií občianskej spoločnosti je zmeniť vlastnými stratégiami súčasné zákony o základných právach; keďže o týchto kampaniach sa vyjadrujú aj tradičné médiá a sociálne siete, kým tí, ktorí bránia migrantov a žiadateľov o azyl, komunitu LGBTI+, pozostalých obetí rodovo motivovaného násilia, veriacich, ľudí s náboženským vyznaním a iné marginalizované skupiny, sú aj naďalej kriminalizovaní a stigmatizovaní;

 

 

AB. keďže podľa údajov Medzinárodnej organizácie pre migráciu v roku 2019 doposiaľ v Stredozemnom mori zahynulo alebo sa stratilo 1885 osôb pri pokuse dostať sa do Európy, a v roku 2018 ich bolo 2299; keďže trasa z Líbye do Európy zostáva migračnou trasou s najvyšším počtom úmrtí na svete (zatiaľ 646 úmrtí v roku 2019) a v roku 2018 bola päťkrát nebezpečnejšia než v roku 2015, a to najmä v dôsledku zníženia pátracích a záchranných činností (SAR) pri líbyjskom pobreží[52]; keďže záchrana životov je prejavom solidarity s ohrozenými, ale predovšetkým zákonnou povinnosťou podľa medzinárodného práva a práva Únie, pretože v článku 98 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) – ktorý ratifikovali všetky členské štáty aj samotná Únia – sa vyžaduje, aby štáty poskytli pomoc každej osobe v núdzi na mori[53];

 

AC. keďže kriminalizácia solidarity sa aj ďalej využíva ako nástroj narušenia činnosti MVO, ktoré usilujú o záchranu životov v Stredozemnom mori; keďže v niekoľkých krajinách EÚ boli jednotlivci obvinení v súvislosti s pomocou, ktorú poskytli migrantom a žiadateľom o azyl, čo je prejavom znepokojivého trendu kriminalizácie humanitárnej pomoci migrantom a žiadateľom o azyl;

 

AD. keďže podľa európskeho a medzinárodného práva má EÚ povinnosť pomáhať tým, ktorí do EÚ prichádzajú žiadať o azyl; keďže zavracanie migrantov predstavuje porušenie európskych a medzinárodných právnych predpisov a žiadateľom o azyl bráni vo využívaní právnych záruk, ktoré sú v takýchto právnych predpisoch pevne stanovené; keďže komisárka Rady Európy pre ľudské práva vyjadrila vážne znepokojenie nad opakovanými správami o násilnom zavracaní migrantov na vonkajších hraniciach;

 

 

AE. keďže migrácia patrí k minulosti, prítomnosti i budúcnosti EÚ a jednou z najväčších výziev našich čias s jednoznačnými dôsledkami pre základné práva; keďže žiadatelia o azyl majú pri vstupe do EÚ právo a možnosť podať žiadosť o azyl na oficiálnych hraničných priechodoch; keďže sa vyskytujú obvinenia z porušovania základných práv migrantov a žiadateľov o azyl; keďže príslušníci pohraničnej stráže majú utečencom poskytovať adekvátne služby a zohľadňovať osobitnú situáciu zraniteľných osôb, ako sú deti, traumatizované osoby a tehotné ženy;

 

 

AF. keďže podľa Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž v roku 2018 predstavovali ženy 18 % všetkých nelegálnych vstupov cez vonkajšie hranice EÚ a takmer každý piaty migrant bol maloletý, pričom 3 750 z nich bolo bez sprievodu; keďže tieto ženy a deti sú voči poškodzovaniu svojich základných práv, ako je obchodovanie s ľuďmi, obzvlášť zraniteľné; keďže treba, aby členské štáty budovali a posilňovali systémy ochrany detí s cieľom predchádzať násiliu, zneužívaniu, zanedbávaniu a vykorisťovaniu detí a reagovať na ne;

 

AG. keďže členské štáty by mali zabezpečili, aby deti z radov migrantov a utečencov mali po príchode na územie Európskej únie urýchlene prístup k vzdelávaniu;

 

AH. keďže teroristické činy predstavujú jednu z najzávažnejších foriem porušovania základných práv a slobôd; keďže v rokoch 2018 a 2019 sa v Európskej únii vyskytli akty glorifikácie terorizmu a pocty teroristom; keďže tento typ konania dáva legitimitu terorizmu, ohrozuje našu demokraciu a ponižuje obete;

 

Hospodárske a sociálne práva

1. uznáva, že pri predchádzaní chudobe a sociálnemu vylúčeniu v členských štátoch zohráva EÚ dôležitú úlohu; zdôrazňuje dôležitosť toho, aby EÚ a jej členské štáty vypracovali osobitné programy na skoncovanie s chudobou detí, pretože sa musí venovať zvláštna pozornosť konkrétnemu nepriaznivému dosahu chudoby na sociálny, psychický a fyzický vývoj detí a dôsledkom pre zdravie budúcich generácií dospelých; zdôrazňuje, že deťom hrozí neprimerané riziko sociálneho a hospodárskeho vylúčenia a že v dôsledku zneužívania, násilia, vykorisťovania, chudoby a všetkých foriem sociálneho vylúčenia zažívajú deti porušovanie svojich základných práv; zdôrazňuje, že chudoba ako taká je formou sociálnej nespravodlivosti, ktorá pramení z rodovej nerovnosti, diskriminácie a nerovnosti šancí na prístup k tovarom a službám; vyzýva Komisiu a Radu, aby pri rozhodovaní o návrhoch hospodárskej politiky nezabúdali na základné práva a aby v súvislosti s každým rozhodovaním o jej prijatí zabezpečili vyhodnotenie jej vplyvu na ľudské práva s cieľom posúdiť akýkoľvek prípadný nepriaznivý vplyv na ľudské práva; vyzýva členské štáty, aby všetkým zaručili rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti, kvalitnému vzdelaniu a bývaniu;

2. zdôrazňuje, že významné zníženie vládnych výdavkov na verejné služby má závažný vplyv na sociálnu štruktúru EÚ v mnohých členských štátoch a v dôsledku toho sa aj v súčasnosti nestále prehlbujú  rozdiely a narastá porušovanie základných práv – čo postihuje najmä ženy, osoby so zdravotným postihnutím, seniorov, deti, migrantov, Rómov, osoby LGBTI+ a členov ďalších znevýhodnených skupín; opakovane pripomína, že makroekonomické politiky nesmie určovať iba hospodársky rast, ale aj sociálne normy, aby sa zabezpečilo, že tí najzraniteľnejší v spoločnosti môžu naplno požívať svoje sociálne, politické a ekonomické práva; zdôrazňuje, že rovnaký prístup a možnosti kvalitného vzdelania a zamestnania majú rozhodujúcu úlohu ako pomoc pri zmierňovaní nerovnosti a vymanení ľudí z chudoby; berie na vedomie dôležitosť základných pracovných práv, ako je materská a otcovská dovolenka, ktorá pomáha poskytnúť deťom zdravé, stabilné prostredie; vyzýva členské štáty, aby prijali právne predpisy na ochranu a posilnenie takých práv, ktoré prispejú k sociálnej a ekonomickej stabilite rodín; vyzýva členské štáty, aby zaistili patričné podmienky práce a ochranu proti hospodárskemu vykorisťovaniu a diskriminácii, a to najmä tým skupinám, ktoré sú voči takýmto nerovnostiam najviac zraniteľné, ako napríklad mladí ľudia; vyzýva členské štáty, aby posilnili implementáciu záruky pre mladých ľudí; aby zaistili, že všetci mladí ľudia budú mať prístup k možnosti zamestnania, vzdelávania a odbornej prípravy vysokej kvality a že takéto možnosti budú vyvážene rozdelené medzi členské štáty a regióny; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere implementovali smernicu o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní, aby tak zaistili rovnosť v prístupe k možnosti zamestnania bez ohľadu na náboženskú vieru, vek, zdravotné postihnutie a sexuálnu orientáciu;

3. zdôrazňuje, že bývanie nie je len komodita, ale nevyhnutnosť, keďže občania sa bez neho nemôžu v plnej miere zapájať do života spoločnosti alebo mať prístup k všetkým svojim základným právam; je znepokojený skutočnosťou, že najmä mladí ľudia si finančne nemôžu dovoliť bývanie a vyjadruje poľutovanie nad prípadmi diskriminácie zo strany prenajímateľov a politikami rušenia príspevkov na bývanie pre mladých; je znepokojený tým, že až tretina všetkých ľudí bez domova vo väčšine členských štátov EÚ je vo veku 18 – 29 rokov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby integrovali odporúčania komisárky Rady Európy pre ľudské práva z 23. januára 2020 v jej poznámke z 23. januára 2020 s názvom Právo na cenovo dostupné bývanie: zanedbaná povinnosť Európy, najmä odporúčanie, aby všetky členské štáty urýchlene uznali záväznosť článku 31 revidovanej Európskej sociálnej charty o práve na bývanie; vyzýva členské štáty, aby medzi priority svojej sociálnej politiky zaradili právo občanov na primerané bývanie a zvýšili investície do sociálneho a cenovo primeraného bývania, a tak bojovali s nadmerným bremenom nákladov na bývanie najmä v záujme ochrany znevýhodnených a zraniteľných skupín; vyzýva Komisiu, aby dôsledne vyšetrila diskrimináciu v prístupe k bývaniu, ktorá sa zakazuje v smernici o rasovej rovnosti, a aby v prípade porušení začala postupy pre nesplnenie povinností;

4. upozorňuje na článok 37 charty, v ktorom sa potvrdzuje, že opatrenia na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany životného prostredia a zlepšenia jeho kvality sa musia stať súčasťou politík Únie; zdôrazňuje naliehavú potrebu zaradiť do procesu rozhodovania pre všetky politiky a iniciatívy relevantné environmentálne aspekty a domnieva sa, že udržateľnosť musí byť hlavnou zásadou všetkých makroekonomických politík na zabezpečenie spravodlivej transformácie na hospodárstvo udržateľné z hľadiska životného prostredia pri súčasnej ochrane a tvorbe udržateľnej zamestnanosti a na riešenie jednej z najvýznamnejších hrozieb pre ľudstvo; vyzýva na uplatňovanie Aarhuského dohovoru, v ktorom sa spájajú environmentálne práva s ľudskými právami, v celej EÚ; zdôrazňuje, že znehodnocovanie životného prostredia a neschopnosť niektorých verejných orgánov poskytovať informácie o závažných environmentálnych rizikách, ktorým sú jednotlivci vystavení, môžu mať pre jednotlivcov vážne škodlivé dôsledky;

 

Právo na rovnaké zaobchádzanie

5. opätovne zdôrazňuje, že ženy a dievčatá musia mať samy kontrolu nad vlastným telom a sexualitou; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili komplexnú sexuálnu výchovu, bezprostredný prístup žien a dievčat k plánovaniu rodiny a celej palete služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane moderných metód antikoncepcie a bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva;

6. odsudzuje súčasný zjavný organizovaného útok proti rodovej rovnosti a právam žien vrátane sexuálnych a reprodukčných práv na svetovej i európskej úrovni; dôrazne potvrdzuje, že odopieranie služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv je formou násilia páchaného na ženách a dievčatách, a zdôrazňuje, že Európsky súd pre ľudské práva pri viacerých príležitostiach rozhodol, že reštriktívnymi právnymi predpismi pre umelé prerušenie tehotenstva a zabránením prístupu k zákonnému umelému prerušeniu tehotenstva sa porušujú ľudské práva žien; opakovane pripomína, že odmietanie zdravotníckych pracovníkov poskytovať celú škálu služieb v oblasti reprodukčného a sexuálneho zdravia z osobných dôvodov nesmie zasahovať do práva žien a dievčat na prístup k reprodukčnej starostlivosti; vyzýva Komisiu, aby potrebu presadzovať sexuálne a reprodukčné zdravie a práva zaradila do svojej stratégie v oblasti základných práv;

7. dôrazne odsudzuje alarmujúci počet prípadov femicídy v EÚ, čo je najextrémnejšia forma násilia páchaného na ženách; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom dostupných údajov v niektorých členských štátoch, čo je odrazom nedostatočného uvedomenia si problému; vyzýva Radu, aby urýchlene dokončila ratifikáciu Istanbulského dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu za EÚ na základe širokého pristúpenia bez akýchkoľvek obmedzení; naliehavo vyzýva Radu a členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby ratifikáciu Istanbulského dohovoru dokončili;

 

8. dôrazne odsudzuje všetky formy sexuálneho násilia a násilia v gynekológii a pôrodníctve, ako je nevhodné alebo nekonsenzuálne konanie, bolestivé zákroky bez použitia anestetík, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, nútené potraty, nútená sterilizácia a nútené náhradné materstvo;

9. dôrazne odsudzuje etnickú segregáciu rómskych žien v zariadeniach zdravotnej starostlivosti o matky; vyzýva členské štáty, aby okamžite zakázali všetky formy etnickej segregácie v zdravotníckych zariadeniach vrátane zariadení zdravotnej starostlivosti o matky; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinné a včasné prostriedky nápravy pre všetky obete nútenej a násilnej sterilizácie, a to aj zavedením účinných systémov odškodňovania;

10.  odsudzuje trestné činy z nenávisti a nenávistné prejavy, ako aj diskrimináciu na akomkoľvek základe, ako je rasa, farba pleti, etnický alebo sociálny pôvod, jazyk, náboženstvo alebo viera, politický názor, menšinové postavenie, zdravotné postihnutie, sexuálna orientácia sexuálna identita, rodové vyjadrenie alebo pohlavné znaky; opakovane vyjadruje znepokojenie, že nenávistné prejavy na internete ostávajú rozšíreným a naliehavým problémom; varuje pred nárastom prejavov nenávisti a rôznych foriem rasizmu, ako je islamofóbia, protirómske zmýšľanie, antisemitizmuis, nenávisť voči ľuďom čiernej pleti a inej farby pleti v mnohých členských štátoch, ktoré posilňuje nárast extrémistických hnutí a ich rétorika, a ich vnímania ako normy zo strany vládnych predstaviteľov či politických lídrov v niektorých členských štátoch, ktorí sa nenávistne vyjadrujú a šíria rasistické, xenofóbne a proti LGBTI zamerané vyjadrenia; vyjadruje obavu z nedostatočného ohlasovania trestných činov z nenávisti zo strany obetí, keďže orgány v členských štátoch nie sú schopné poskytnúť primerané záruky a náležite vyšetriť a stíhať za trestné činy z nenávisti; zdôrazňuje potrebu povzbudzovať obete a umožniť im, aby oznamovali prípady trestných činov z nenávisti alebo prípady diskriminácie, a poskytovať im plnú ochranu a podporu; pripomína, že členské štáty by mali zabezpečiť účinné zaznamenávanie, vyšetrovanie, stíhanie a súdenie trestných činov z nenávisti a nenávistných prejavov; vyzýva Komisiu a agentúru FRA, aby pokračovali v monitorovaní trestných činov z nenávisti a nenávistných prejavov v členských štátoch a aby o ich prípadoch a tendenciách pravidelne informovali;

 

11. pripomína, že inštitúcie a agentúry EÚ sú povinné vo vzťahu k všetkým občanom plne dodržiavať právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania a zákaz diskriminácie na základe náboženského vyznania alebo viery vrátane filozofického presvedčenia vo verejnom a v súkromnom živote; vyzýva členské štáty, aby chránili slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania alebo viery a účinne vykonávali usmernenia EÚ o ich presadzovaní a ochrane;

 

12. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili úplné vykonávanie smernice o rasovej rovnosti (2000/43/ES) s cieľom bojovať proti pretrvávajúcemu rasizmu voči osobám čiernej a inej farby pleti, transfóbii, protirómskemu zmýšľaniu, antisemitizmu a islamofóbii; odsudzuje skutočnosť, že rasové, etnické, jazykové a náboženské menšiny čelia štrukturálnemu rasizmu, diskriminácii, trestným činom z nenávisti a nenávistným prejavom, nedostatočnému prístupu k spravodlivosti a trvalým sociálno-hospodárskym nerovnostiam v oblastiach, ako je napríklad bývanie, zdravotná starostlivosť, zamestnanie a vzdelávanie, čo je potrebné uznať ako hlavné prekážky úplného využívania základných práv a kľúčové prekážky začlenenia a rovnosti;

 

13. žiada urýchlené prijatie navrhovanej smernice o rovnakom zaobchádzaní z roku 2008, ktorú Rada ešte stále neschválila, s cieľom odstrániť súčasnú medzeru v ochrane v právnom rámci EÚ pre nediskrimináciu na základe veku, zdravotného postihnutia, náboženského vyznania alebo viery, alebo sexuálnej orientácie v kľúčových oblastiach života, ako je sociálna ochrana, vzdelávanie a prístup k tovaru a službám; vyzýva Komisiu, aby aktívne bojovala proti segregácii a diskriminácii, a to aj začatím postupov v prípade nesplnenia povinnosti, a aby podporovala účinné uplatňovanie rámcového rozhodnutia o boji proti niektorým formám rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva; pripomína, že tieto opatrenia by mali sprevádzať aj riadne vnútroštátne stratégie integrácie;

 

14. pripomína, že cieľom Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) je zabezpečiť rovnaké príležitosti, pokiaľ ide o prístupnosť, účasť, rovnosť, zamestnanosť, vzdelávanie a odbornú prípravu, sociálnu ochranu, zdravie a vonkajšiu činnosť EÚ; zdôrazňuje, že osoby so zdravotným postihnutím sú stále znevýhodňované a diskriminované v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a sociálneho začlenenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam prístupnosti verejného priestoru, minimálneho percentuálneho podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím, záruk inkluzívneho vzdelávania vrátane prístupu k iniciatívam, ako je Erasmus+, s osobitným zreteľom na deti so zdravotným postihnutím;

 

Slobody

15. vyzýva členské štáty, aby chránili a rozvíjali energický, nezávislý, pluralistický a slobodný sektor médií; v tejto súvislosti odsudzuje všetky opatrenia zamerané na umlčanie kritických médií a oslabenie ich slobody a plurality, a to aj sofistikovanými spôsobmi, ktoré zvyčajne nevedú k podaniu upozornenia na platformu Rady Európy na ochranu žurnalistiky a bezpečnosti novinárov; vyjadruje znepokojenie nad vytvorením orgánov kontrolovaných vládou, ktoré riadia veľké časti mediálneho prostredia krajiny, a nad ovládaním verejnoprávnych médií, ktoré tak slúžia straníckym záujmom; pripomína, že tam, kde je vlastníctvo médií naďalej veľmi koncentrované, či už vo verejných, alebo v súkromných rukách, to predstavuje výrazné riziko pre rozmanitosť informácií a názorov zastúpených v mediálnom obsahu; pripomína, že sloboda prejavu a informácií vrátane slobody umeleckého prejavu a sloboda médií sú základom demokracie a právneho štátu, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaručili nezávislosť svojich mediálnych orgánov; pripomína, že právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky ústne, písomne alebo v tlačenej podobe, vo forme umenia alebo prostredníctvom akýchkoľvek iných médií, je súčasťou slobody umeleckého prejavu[54];

 

16. pripomína zásadnú úlohu investigatívnej žurnalistiky ako strážcu demokratickej spoločnosti pri posilňovaní verejného dohľadu nad politickými činiteľmi vrátane oblasti korupcie; odsudzuje pretrvávanie a zvyšovanie počtu prípadov násilia, vyhrážania a zastrašovania novinárov v mnohých členských štátoch, a to aj v súvislosti s odhaľovaním informácií o porušovaní základných práv, čo často vedie k autocenzúre a ohrozuje právo občanov na informácie; požaduje, aby Komisia predložila návrh na silný a komplexný mechanizmus na ochranu a posilnenie slobody prejavu a slobody médií a zlepšenie ochrany novinárov, a to okrem iného zaručením transparentnosti vlastníctva médií, prijatím smernice proti strategickým žalobám proti verejnej účasti s pôsobnosťou v celej EÚ, zriadením trvalého fondu EÚ pre nezávislé médiá a investigatívnych novinárov a vytvorením mechanizmu rýchlej reakcie pre novinárov v ohrození; vyzýva členské štáty, aby pri výkone svojej práce predchádzali útokom na investigatívnych novinárov a trestali ich;

 

 

17. zdôrazňuje osobitne významnú úlohu oznamovateľov pri ochrane verejného záujmu a pri presadzovaní kultúry verejnej zodpovednosti a integrity vo verejných aj v súkromných inštitúciách; vyzýva členské štáty, aby do svojich vnútroštátnych právnych predpisov urýchlene a plne transponovali ustanovenia smernice (EÚ) 2019/1937 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie, aby sa ňou mohli ihneď od nadobudnutia účinnosti dosiahnuť čo najväčšie účinky; nabáda členské štáty, aby ju doplnili opatreniami, ktorými zabezpečia ochranu oznamovateľov aj v prípadoch, keď nahlásia porušenia právnych predpisov mimo pôsobnosti práva EÚ;

 

18. vyjadruje znepokojenie nad hrozbou, ktorú z hľadiska slobody slova a prejavu a nezávislosti médií predstavujú rôzne formy propagandy a dezinformácií, a nad negatívnymi dôsledkami, ktoré by tieto javy mohli mať na kvalitu politickej diskusie a na účasť občanov v demokratických spoločnostiach; vyzýva Komisiu, aby presadzovala  mediálnu gramotnosť a investovala do jej posilňovania, aktívne podporovala kvalitnú žurnalistiku a podporovala ochranu údajov a vytvárala transparentnejší online ekosystém pri súčasnom zabezpečení slobody a plurality médií;

19. zdôrazňuje, že politické profilovanie, dezinformácie a manipulovanie s informáciami predstavujú ohrozenie demokratických hodnôt EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prispeli k rozvoju vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti kritického myslenia, aby si tak občania mohli vytvoriť vlastný názor s cieľom čeliť týmto rizikám;

 

20.  zdôrazňuje že príslušníci orgánov presadzovania práva musia pri plnení svojich povinností rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a zachovávať a presadzovať ľudské práva všetkých osôb; zdôrazňuje, že prvoradou úlohou policajných síl je zaistiť bezpečnosť občanov a zabezpečiť pokojný priebeh protestov; odsudzuje využívanie násilných a neprimeraných zásahov zo strany orgánov presadzovania práva počas pokojných demonštrácií; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že každé používanie sily zo strany orgánov presadzovania práva bude vždy zákonné, primerané a nevyhnutné a bude sa uplatňovať len ako posledná možnosť a že pri tom bude chránený ľudský život a fyzická integrita; vyzýva príslušné vnútroštátne orgány, aby v prípadoch podozrenia alebo obvinenia z použitia neprimeranej sily zabezpečili transparentné, nestranné, nezávislé a účinné vyšetrovanie a vyhli sa beztrestnosti; pripomína, že orgány presadzovania práva nesú plnú zodpovednosť za plnenie svojich povinností a za svoje dodržiavanie príslušných právnych a operačných rámcov;

21. dôrazne odsudzuje čoraz väčšie obmedzenia slobody zhromažďovania, a to aj počas období volieb; vyzýva členské štáty, aby sa zdržiavali prijímania právnych predpisov obmedzujúcich slobodu zhromažďovania, a nabáda EÚ a jej členské štáty, aby prijali ďalšie opatrenia na zaistenie a ochranu slobody zhromažďovania ako základného práva a hlavných zásad demokratických procesov; vyzýva Komisiu, aby sa aktívne podieľala na presadzovaní týchto práv v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv;

 

22. zdôrazňuje zásadnú úlohu občianskej spoločnosti pri zastupovaní záujmov občanov na miestnej, regionálnej, celoštátnej, únijnej a medzinárodnej úrovni; pri posilňovaní hlasu tých menšín, ktoré nie sú riadne zastúpené; a pri obhajobe a presadzovaní zásad zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť prostredie, ktoré organizáciám občianskej spoločnosti umožní pôsobiť bez útokov a bez zbytočného či svojvoľného obmedzovania;

 

23.  je hlboko znepokojený čoraz menším priestorom pre nezávislú občiansku spoločnosť v niektorých členských štátoch, najmä pre organizácie pre práva žien, organizácie LGBTI a obhajcov ľudských práv, vrátane neprimeraného administratívneho zaťaženia, klesajúcej finančnej podpory na výkon obhajoby, ako aj obmedzení slobody zhromažďovania a organizovania sa; odsudzuje obmedzenia prístupu organizácií občianskej spoločnosti k financovaniu, ktoré majú v niektorých členských štátoch aj systematickejší aspekt v podobe zmien zákonov a politík a výrazne ovplyvňujú ich činnosť a právne postavenie; vyzýva Európsku komisiu a Radu, aby posilnili podporu EÚ pre organizácie občianskej spoločnosti, ktoré obhajujú hodnoty článku 2 Zmluvy o EÚ v Európskej únii, prostredníctvom programu Práva a hodnoty, pre ktorý by sa malo zabezpečiť významné financovanie, ako požadoval Európsky parlament;

24. trvá na tom, že pre pochopenie výziev, ktorým čelí občianska spoločnosť v celej Európe, má zásadný význam ich pravidelné a komplexné monitorovanie a analýza; vyzýva Európsku komisiu, aby do budúcich výročných správ o stave právneho štátu zahrnula relevantné ukazovatele súvisiace s občianskym priestorom, so slobodou prejavu a so slobodou združovania, aby predložila akčný plán na ochranu a podporu občianskej spoločnosti vrátane prijatia usmernení na ochranu slobody prejavu, slobody združovania a slobody pokojného zhromažďovania, ako aj na ochranu ohrozených obhajcov ľudských práv, a aby vytvorila núdzový fond na ich ochranu; víta návrh na revíziu nariadenia Rady (ES) č. 168/2007 z 15. februára 2007, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre základné práva, a zdôrazňuje potrebu posilniť a rozšíriť jej mandát po dôkladnom posúdení vplyvu; nabáda Komisiu, Radu a Európsky parlament, aby pri tvorbe politík systematicky využívali údaje, ktoré poskytuje agentúra FRA;

25. uznáva závažné otázky, ktoré sa môžu vyskytnúť v rámci prevažne euroskeptických komunít, najmä tých, ktoré sú spájané s násilnými politickými názormi, a naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby nabádali na aktívnu účasť občanov EÚ na záležitostiach EÚ, najmä medzi mladými ľuďmi, aby tak mohli vyjadriť svoje názory prostredníctvom demokratických kanálov;

26. zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohráva občianske vzdelávanie a medzikultúrny dialóg pri zlepšovaní porozumenia politickej účasti u občanov EÚ; nabáda na vzdelávanie občanov EÚ o ich právach;

27. poznamenáva, že nové metódy zberu a spracovania osobných údajov na účely predpovedania a manipulácie správania majú čoraz väčší vplyv na základné práva miliárd ľudí v EÚ aj na celom svete, najmä na právo na súkromie, ochranu osobných údajov, informácie a slobodu a pluralitu médií; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva súkromné subjekty a príslušné orgány, aby zabezpečili úplné uplatňovanie právnych predpisov EÚ o ochrane údajov a právnych predpisov o ochrane súkromia a aby zabezpečili, aby jednotlivci chápali, kedy a ako sa ich osobné údaje spracúvajú a na aké účely a ako môžu namietať proti spracovaniu údajov a podávať sťažnosti s cieľom chrániť svoje právo na ochranu osobných údajov a súkromie;

 

28. vyzýva Európsku komisiu, aby začala postupy v prípade nesplnenia povinnosti proti členským štátom, ktorých právne predpisy, ktorými sa vykonáva zrušená smernica o uchovávaní údajov, neboli zrušené, s cieľom zosúladiť ich s judikatúrou Súdneho dvora EÚ[55];

 

 

29. zdôrazňuje potenciálne ohrozenie základných slobôd a bezpečnosti v súvislosti s používaním nových technológií, najmä systémov umelej inteligencie, vrátane rizík súvisiacich s právom na ochranu osobných údajov a súkromie, bioetických obáv v súvislosti s využívaním umelej inteligencie v zdravotnej starostlivosti, možnej priamej a nepriamej diskriminácie a predpojatosti, ktorá by mohla zhoršovať predsudky, marginalizáciu a šírenie dezinformácií; poukazuje na to, že predpojatosť v súboroch údajov a pri navrhovaní a prevádzke týchto systémov môže viesť k zaujatým výstupom, najmä ak ich používajú orgány presadzovania práva, čo by mohlo viesť k situácii, keď tieto systémy reprodukujú existujúce spoločenské, osobné a iné predpojatosti, a vyústiť do diskriminácie na základe sociálnych, hospodárskych, etnických a rasových dôvodov, sexuálnej orientácie, pohlavia, zdravotného postihnutia alebo iných faktorov; zdôrazňuje, že sú potrebné ďalšie záruky na zabezpečenie súkromia a ochrany údajov vzhľadom na vývoj nových technológií a že je potrebné zvážiť akékoľvek dôsledky na základné práva; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby riešili vznikajúcu „digitálnu priepasť“, najmä v oblasti verejnej správy a služieb; zdôrazňuje, že medzi skupiny najviac dotknuté touto digitálnou priepasťou patria staršie osoby spolu so sociálno-ekonomicky znevýhodnenými osobami; zdôrazňuje, že prístup k umelej inteligencii by mal byť zameraný na človeka a zabezpečovať, aby ľudské hodnoty mali ústredný význam pri spôsobe vývoja, nasadzovania, využívania a monitorovania systémov umelej inteligencie, a to zabezpečením dodržiavania základných práv stanovených v zmluvách a charte; vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívne návrhy na koordinovaný európsky prístup k umelej inteligencii vychádzajúci z Etických usmernení pre dôveryhodnú umelú inteligenciu, vypracovaných expertnou skupinou Komisie na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu;

30. víta iniciatívy a opatrenia zamerané na posilnenie spolupráce v oblasti bezpečnosti medzi členskými štátmi a vytvorenie účinnej reakcie EÚ na teroristické a bezpečnostné hrozby v Európskej únii; naliehavo vyzýva členské štáty, aby medzi sebou v plnej miere spolupracovali a zlepšili vzájomnú výmenu informácií a výmenu informácií s agentúrami EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci; zdôrazňuje, že v boji proti terorizmu je dôležité dodržiavať základné práva; zdôrazňuje, že je dôležité, aby mechanizmy dohľadu v oblasti spravodajských služieb boli v súlade s chartou a EDĽP; vyzýva dotknuté inštitúcie, aby poskytli záruky na zabránenie následnej viktimizácii v dôsledku ponižovania a útokov na povesť obetí pochádzajúcich zo sociálnych sektorov súvisiacich s útočníkom;

Základné práva migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov

31. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali odporúčanie komisárky Rady Európy pre ľudské práva z júna 2019 s názvom Zachránené životy, zaistené práva. Preklenutie nedostatkov v ochrane utečencov a migrantov v Stredozemí; opakovane zdôrazňuje, že najlepším spôsobom, ako predchádzať stratám na životoch, sú bezpečné a legálne migračné trasy; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili opatrenia v oblasti presídľovania, zaviedli humanitárne koridory do EÚ a zaviedli možnosť pre žiadateľov o azyl požiadať o humanitárne víza;

32. vyjadruje vážne znepokojenie nad opakovanými správami o násilnom odopieraní vstupu príslušníkmi orgánov presadzovania práva v niektorých členských štátoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby túto záležitosť vyšetrili a prijali účinné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa takéto politiky a postupy zrušili, a to aj zabezpečením nezávislého monitorovania činností kontroly hraníc zo strany existujúcich vnútroštátnych inštitúcií pre ľudské práva (inštitúcie ombudsmana, národné inštitúcie pre ľudské práva, národné preventívne mechanizmy), ktoré sú podporované únijnými a medzinárodnými orgánmi (komisár Rady Európy pre ľudské práva, CPT, ECRI, FRA), a zabezpečili, aby sa finančné prostriedky EÚ nevyužívali na páchanie porušovania základných práv; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby postupovali v súlade s medzinárodným právom a právom EÚ, ako aj Chartou základných práv Európskej únie a zabezpečili široký rámec na umožnenie legálnej migrácie a zabránili núteniu migrantov k využívaniu neregulárnych spôsobov migrácie;

33. odsudzuje skutočnosť, že niektoré členské štáty prijali právne predpisy, politiky a postupy, ktoré oslabujú účinnú ochranu ľudských práv utečencov, žiadateľov o azyl a migrantov na pevnine aj na mori; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby urobili ľudské práva migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov, ako aj zásadu rozdelenia zodpovednosti stredobodom svojich migračných a azylových politík; vyjadruje vážne znepokojenie nad humanitárnou situáciou v hotspotoch; vyzýva Komisiu, aby predložila urýchlené riešenie jasných prípadov porušovania ľudských práv v záchytných centrách pre utečencov a migrantov na európskej pôde;

 

34. zdôrazňuje, že záchrana životov je v zmysle medzinárodného práva a práva EÚ zákonnou povinnosťou; odsudzuje zastrašovanie, zatýkanie a trestné konania začaté v niektorých členských štátoch proti organizáciám občianskej spoločnosti a jednotlivcom za poskytovanie humanitárnej pomoci migrantom, ktorých životy sú ohrozené; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že akty humanitárnej pomoci nebudú kriminalizované v súlade s protokolom OSN o prevádzačstve;

 

 

35. zdôrazňuje, že migranti bez dokladov by mali mať plný prístup k svojim základným právam bez ohľadu na ich právne alebo administratívne postavenie; pripomína, že ženy a deti vtedy, keď hľadajú ochranu alebo základnú pomoc na prežitie, môžu byť donucované k sexuálnym činnostiam a že to je často spôsobené nedostatočnou pomocou, zlyhaniami registračných systémov a nedodržiavaním zásady najlepších záujmov dieťaťa, rozdelením rodín alebo neexistenciou bezpečných a legálnych možností vstupu do EÚ;

 

36. zdôrazňuje, že deti tvoria takmer tretinu žiadateľov o azyl, a sú teda obzvlášť zraniteľné; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom zabrániť tomu, aby sa maloletí bez sprievodu stávali obeťami obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania;

 

 

37. zdôrazňuje, že zaistenie detí v rámci prisťahovalectva nie je nikdy v najlepšom záujme dieťaťa v súlade s newyorským vyhlásením pre utečencov a migrantov; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili opatrenia zamerané na ukončenie zaisťovania detí, najmä v súvislosti s migráciou cez EÚ, a aby vypracovali komunitné alternatívy zaistenia a stanovili si ako priority integráciu, vzdelávanie a psychologickú podporu; zdôrazňuje, že dieťa bez sprievodu je predovšetkým dieťa, ktoré je potenciálne v nebezpečenstve, a že členské štáty a Európska únia musia pri zaobchádzaní s nimi dbať v prvom rade na ich ochranu, a nie na politiky migrácie, a teda dodržiavať základnú zásadu najlepšieho záujmu dieťaťa;

 

Právny štát a boj proti korupcii

38. opätovne pripomína, že korupcia je vážnou hrozbou pre demokraciu, právny štát a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými občanmi; zdôrazňuje prepojenie medzi korupciou a porušovaním základných práv vo viacerých oblastiach, ako sú nezávislosť súdnictva, sloboda médií a sloboda prejavu novinárov a oznamovateľov, zariadenia určené na zaistenie, prístup k sociálnym právam alebo obchodovanie s ľuďmi[56];

 

39. vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby rázne bojovali proti korupcii a navrhli účinné nástroje na predchádzanie korupcii, boj proti korupcii a trestanie korupcie a na boj proti podvodom a aby tiež pravidelne sledovali využívanie verejných prostriedkov; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne obnovila svoje každoročné monitorovanie a podávanie správ v oblasti boja proti korupcii v súvislosti s inštitúciami EÚ a členskými štátmi; vyzýva členské štáty, aby plnili odporúčania GRECO;

40. zdôrazňuje, že organizovaná trestná činnosť je v prvom rade umožňovaná korupciou; dôrazne odsudzuje nárast obchodovania s ľuďmi a naliehavo vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby posilnili spoluprácu a zintenzívnili svoj boj proti organizovanej trestnej činnosti;

 

41. opätovne potvrdzuje podporu Parlamentu vo veci rýchleho vytvorenia efektívnej, nezávislej a plne funkčnej Európskej prokuratúry (EPPO) s cieľom posilniť v Európskej únii boj proti podvodom;

 

42. zdôrazňuje, že právny štát je základným kameňom demokracie, udržuje deľbu moci, zabezpečuje zodpovednosť, prispieva k dôvere v politické inštitúcie a je zárukou zásad zákonnosti, právnej istoty, zákazu svojvoľných výkonných právomocí, nezávislosti súdnictva, nestrannosti a rovnosti pred zákonom; zdôrazňuje, že právny štát, a najmä nezávislosť súdnictva, má zásadný význam pre to, aby občania mohli využívať svoje základné práva a slobody; poukazuje na to, že podľa článku 47 charty si základné právo na účinný prostriedok nápravy vyžaduje prístup k nezávislému súdu; zdôrazňuje, že politický vplyv alebo kontrola súdnictva a podobné prekážky nezávislosti individuálnych sudcov často vedú k tomu, že súdnictvo prejavuje neschopnosť plniť svoju úlohu nezávislej kontroly svojvoľného využívania právomocí zo strany exekutívnych a legislatívnych orgánov štátnej správy; odsudzuje využívanie systému súdnictva na politické účely s cieľom poškodiť, delegitimizovať a umlčať politických odporcov;

 

43. pripomína vnútorné prepojenie medzi právnym štátom a základnými právami a potrebu zvýšiť informovanosť o hodnotách zakotvených v článku 2 ZEÚ a v charte poskytovaním informácií o právach občanov;

 

44. dôrazne odsudzuje úsilie vlád niektorých členských štátov oslabiť oddelenie právomocí a nezávislosť súdnictva; vyjadruje svoje hlboké znepokojenie predovšetkým nad rozhodnutiami, v ktorých sa spochybňuje nadradenosť európskych právnych predpisov a Komisia sa vyzýva, aby využila všetky dostupné prostriedky s cieľom bojovať proti takýmto útokom;

 

 

45. vyzýva Komisiu, aby v rámci ohláseného cyklu kontroly dodržiavania zásad právneho štátu včas riešila všetky porušenia článku 2 ZEÚ, a najmä tie, ktoré sa týkajú základných práv; opakovane zdôrazňuje, že je mimoriadne potrebné zaviesť mechanizmus EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva, ako navrhoval Parlament, vrátane každoročného nezávislého a nediskriminačného preskúmania dodržiavania článku 2 ZEÚ zo strany všetkých členských štátov na základe dôkazov; zdôrazňuje, prípady porušovania článku 2 ZEÚ oslabujú vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi a spôsobujú neobhájiteľnosť cezhraničnej justičnej spolupráce;

 

46. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom postupov podľa článku 7 v Rade napriek správam a vyhláseniam Komisie, OSN, OBSE a Rady Európy, ktoré naznačujú, že situácia v dotknutých členských štátoch sa zhoršila; vyzýva Radu, aby pri vypočutiach v rámci konania podľa článku 7.1 brala do úvahy situáciu v oblasti základných práv, demokracie a právneho štátu; pripomína že z týchto prebiehajúcich vypočutí nie je možné vylúčiť Európsky parlament;

 

 

47. vyzýva Komisiu a Radu, aby v plnej miere využili všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii, na riešenie rizík vážneho porušovania zásad právneho štátu a pokročili v prebiehajúcich postupoch podľa článku 7; poukazuje na to, že neefektívnosť opatrení EÚ na ochranu týchto základných práv ohrozuje celistvosť práva EÚ a na ňom založených občianskych práv a oslabuje dôveryhodnosť EÚ;

 

Podmienky vo väzniciach

 

48. je znepokojený nevyhovujúcimi podmienkami vo väzeniach v niektorých členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali pravidlá väznenia vyplývajúce z nástrojov medzinárodného práva a noriem Rady Európy; pripomína, že vyšetrovacia väzba má slúžiť ako výnimočné opatrenie, ktoré by sa malo využívať len v prípadoch, keď je to naozaj nevyhnutné, primerané, na najkratší možný čas a vyjadruje poľutovanie nad pokračujúcim nadmerným využívaním vyšetrovacej väzby namiesto alternatívnych opatrení, ktoré nezahŕňajú odňatie slobody; pripomína, že zraniteľné skupiny väzňov, ako sú ženy, mladiství, etnické menšiny, príslušníci komunity LGBTI, väzni s potrebou starostlivosti o duševné zdravie alebo vážne chorí väzni, majú osobitné potreby, ktoré treba zohľadniť; vyzýva Komisiu, aby prijala spoločné normy EÚ týkajúce sa podmienok vo väzení s cieľom chrániť práva väzňov a presadzovať normy EÚ v oblasti väzby;

 

Pristúpenie EÚ k EDĽP

 

49. pripomína povinnosť pristúpiť k EDĽP, ktorá je stanovená v článku 6 ZEÚ; žiada Komisiu, aby prijala potrebné kroky na odstránenie právnych prekážok, ktoré bránia uzavretiu prístupového procesu, a aby predložila nový návrh dohody o pristúpení EÚ k EDĽP; domnieva sa, že jeho dokončením by sa zaviedli ďalšie záruky na ochranu základných práv občanov a obyvateľov Únie a poskytol by sa dodatočný mechanizmus na presadzovanie ľudských práv, konkrétne možnosť podať na Európsky súd pre ľudské práva sťažnosť týkajúcu sa porušenia ľudských práv v dôsledku konania inštitúcie EÚ alebo vykonávania práva EÚ v členskom štáte, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;

 

50. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE ÚSTAVNÉ VECI (03.6.2020)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k situácii v oblasti základných práv v Európskej únii – výročná správa za roky 2018 – 2019

(2019/2199(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Antonio Tajani

PA_NonLeg

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. pripomína, že EÚ je založená na hodnotách „ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám“, ako sa uvádza v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ); zdôrazňuje, že hodnoty Únie nemajú hierarchiu a že EÚ by mala zabezpečiť ochranu svojich hodnôt ako celku, pretože žiadna z nich nemôže existovať bez ostatných;

2. je presvedčený, že závery a stanoviská Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) a judikatúra Súdneho dvora Európskej únie predstavujú dobrý základ pre výklad článku 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a rozsahu pôsobnosti práv zakotvených v Charte základných práv;

3. zdôrazňuje, že v článku 51 ods. 1 Charty základných práv sa uvádza, že členské štáty musia rešpektovať práva, dodržiavať zásady a podporovať ich uplatňovanie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa FRA niektoré členské štáty zrejme nevyvíjajú dostatočné úsilie na podporu informovanosti o ustanoveniach charty alebo na ich vykonávanie; zdôrazňuje, že chartu treba lepšie propagovať, aby tak jej ustanovenia mali väčší účinok a aby prípadne zákonodarcovia a sudcovia v členských štátoch boli motivovaní siahať po nej ako po spoľahlivom výkladovom zdroji aj v prípadoch, na ktoré sa nevyhnutne nevzťahuje rozsah pôsobnosti práva EÚ;

4. poukazuje na to, že Únia je založená na hodnotách rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, upevniť a presadzovať plné dodržiavanie týchto hodnôt na úrovni Únie aj členských štátov; pripomína, že ľudské práva sú univerzálne a nedeliteľné;

5. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť plné dodržiavanie Charty základných práv v priebehu celého legislatívneho procesu; upozorňuje, že do posúdení vplyvu je dôležité zaraďovať analýzu vplyvu na základné práva; pripomína, že účinné a podrobné vykonávanie práva EÚ má rozhodujúci význam pre ochranu hodnôt EÚ, od ktorých závisí vierohodnosť EÚ ako celku; poukazuje na to, že vlády členských štátov tiež budú musieť zvýšiť informovanosť verejnosti, aby si tak občania EÚ boli plne vedomí svojich práv a vedeli, ako postupovať v prípade ich porušenia;

6. vyzýva členské štáty, aby zaviedli iniciatívy a politiky založené na faktoch, ktorých cieľom bude podporovať informovanosť o charte a jej vykonávanie na vnútroštátnej úrovni; vyzýva členské štáty, aby uplatňovali kontrolu súladu s článkom 51 s cieľom posúdiť už v počiatočnej fáze, či určitý súdny prípad alebo legislatívny spis vyvoláva otázky v rámci charty; domnieva sa, že inšpiráciou by v tejto súvislosti mohla byť príručka FRA o uplatniteľnosti charty;

7. domnieva sa, že je potrebná rozsiahlejšia výmena informácií o skúsenostiach a prístupoch k využívaniu charty medzi sudcami, združeniami právnikov a verejnou správou v rámci členských štátov, ako aj v nadnárodnom kontexte, prípadne aj prostredníctvom využitia existujúcich nástrojov financovania, napríklad nástrojov stanovených v programe Spravodlivosť, a že treba zabezpečiť cielené programy odbornej prípravy pre príslušníkov právnického povolania;

8. dôrazne podporuje rýchle obnovenie rokovaní o pristúpení Európskej únie k Európskemu dohovoru o ľudských právach v nadväznosti na stanovisko 2/13 Súdneho dvora Európskej únie z 18. decembra 2014[57]; pripomína, že je dôležité urýchliť proces pristúpenia, aby sa zvýšila ochrana základných práv v Únii a posilnila jej pozícia v diskusiách o právnom štáte, a že je dôležité, aby bol Parlament ihneď a v plnom rozsahu informovaný v súlade s článkom 218 ods. 10 ZFEÚ; víta skutočnosť, že na najbližšie mesiace už boli naplánované dve kolá rokovaní s Radou Európy[58], a vyzýva Komisiu, aby v kľúčových politických momentoch rokovaní predstúpila pred príslušné výbory Európskeho parlamentu;

9. žiada, aby sa na základe jeho predchádzajúcich uznesení[59] prijal mechanizmus EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva, ktorým sa nebude vytvárať hierarchia hodnôt a ktorým sa zabezpečí nielen riadne posúdenie zásad právneho štátu, ale aj ďalších hodnôt Únie vrátane širšieho spektra základných práv;

10. zdôrazňuje, že nezávislé súdnictvo je základným kameňom právneho štátu a práva na účinnú právnu ochranu[60]; odporúča odklon od súčasného prístupu, keď sa prípady porušenia zásad právneho štátu v jednotlivých krajinách posudzujú ad hoc, a žiada vypracovanie kritérií a kontextového posúdenia, ktoré by členské štáty mohli použiť ako usmernenie pri rozpoznávaní a riešení akýchkoľvek možných problémov týkajúcich sa právneho štátu, a to štandardným a komparatívnym spôsobom; vyzýva členské štáty, aby boli vždy pripravené brániť právny štát; nabáda na dosiahnutie spoločnej kultúry právneho štátu v 27 členských štátoch a v inštitúciách Únie na základe používania spoločných definícií, noriem a kritérií, aby sa zadefinoval pojem „právny štát“ a aby sa mohol stanoviť spôsob overenia jeho náležitého fungovania; poukazuje na to, že zásada právneho štátu neplatí len pre kvalitu zákonodarných procesov, ale aj pre de facto nediskriminačné uplatňovanie už existujúcich právnych predpisov; okrem toho sa domnieva, že by boli užitočné pravidelné hodnotenia nezávislými expertmi, pretože by to umožnilo Komisii rozhodovať o potrebe začatia postupov v prípade nesplnenia povinnosti na jednotnejšom základe;

11. zdôrazňuje, že existujú ďalšie medzinárodné nástroje, ktorými by sa zaviedlo ešte viac záruk na ochranu základných práv občanov a obyvateľov Únie, napríklad Istanbulský dohovor a Európska sociálna charta; naliehavo žiada Radu, aby dokončila ratifikáciu Istanbulského dohovoru zo strany EÚ, a vyzýva Komisiu, aby prijala kroky potrebné na pristúpenie EÚ k Európskej sociálnej charte;

12. pripomína dôležitosť posilnenia ľudských práv a práv dieťaťa v jednotlivých členských štátoch, ktoré musia niesť zodpovednosť za každé porušenie týchto práv zistené na svojom území;

13. pripomína, že v rámci nadchádzajúcej Konferencie o budúcnosti Európy by sa mohli určiť vopred vymedzené, ale nie konečné politické priority, ako napríklad európske hodnoty, základné práva a slobody[61]; víta skutočnosť, že ochrana európskych hodnôt, najmä základných práv a slobôd občanov EÚ, patrí k šiestim politickým prioritám Európskej komisie a uvádza sa aj v strategickom programe Európskej rady na roky 2019 – 2024, pretože je to nepochybne diskusná téma, ktorá leží občanom na srdci; považuje za dôležité, aby sa počas konferencie diskutovalo o prijatí nových mechanizmov na ochranu európskych hodnôt vrátane základných práv a slobôd, ako aj o sankčných mechanizmoch stanovených v článku 7 ods. 3 ZEÚ;

14. opätovne pripomína potrebu opatrení, ktorými by sa zabezpečilo zohľadnenie názoru občanov EÚ pri rozhodovaní o budúcnosti EÚ, a potrebu skutočne otvorených, inkluzívnych a demokratických konzultácií, do ktorých by boli zapojení všetci občania vo všetkých regiónoch a mestách Únie; poukazuje na to, že EÚ musí po konferencii pokračovať v priamych kontaktoch so svojimi občanmi s cieľom vytvoriť mechanizmus pre trvalý dialóg;

15. navrhuje, aby sa v rámci Konferencie o budúcnosti Európy zvážila možnosť poskytnúť Súdnemu dvoru Európskej únie právomoc vo všetkých aspektoch práva EÚ, v súlade so zásadou deľby moci;

16. pripomína, že návrh nariadenia o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch by umožnil zavedenie sankcií voči členským štátom, ktoré nerešpektovaním zásad právneho štátu ohrozujú riadne plnenie rozpočtu EÚ a finančné záujmy EÚ; zdôrazňuje však potrebu zmien Zmluvy o EÚ v záujme posilnenia celkových sankčných mechanizmov stanovených v článku 7 ods. 3;

17. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť vo všetkých členských štátoch účinnú a jednotnú ochranu právneho štátu a predchádzať porušovaniu základných práv; uznáva, že právny štát zohráva rozhodujúcu úlohu pri predchádzaní porušovaniu základných práv; pripomína, že základné práva sú neoddeliteľnou súčasťou hodnôt EÚ a že článok 7 ZEÚ obsahuje mechanizmus reakcie na prípady akéhokoľvek závažného a pretrvávajúceho porušovania alebo jednoznačného rizika závažného porušenia hodnôt uvedených v článku 2 ZEÚ zo strany členského štátu; zdôrazňuje, že článok 7 by sa mal uplatňovať jednotne na všetky členské štáty s cieľom zabezpečiť rovnosť zaobchádzania;

18. pripomína, že hlavnou prekážkou uplatňovania článku 7 ods. 2 ZEÚ ako mechanizmu krajného riešenia na ochranu hodnôt Únie je požiadavka jednomyseľného súhlasu v Rade; konštatuje, že takýto vysoký prah je obzvlášť ťažké dosiahnuť v orgáne, v ktorom zohrávajú dôležitú úlohu politické hľadiská, a preto sa tento mechanizmus ešte účinne nevyužil;

19. navrhuje, aby dodržiavanie zásad právneho štátu ako jedno z kritérií pristúpenia nových členských štátov nebolo iba podmienkou pristúpenia, ale záväzným a vymožiteľným kritériom s cieľom monitorovať jeho plnenie zo strany členských štátov počas celého ich členstva v EÚ[62];

20. zdôrazňuje, že EÚ musí systematickejšie využívať osobitné doložky v zmluvách, čím by sa posilnila ochrana základných práv; v tomto smere vyzýva na čo najskoršiu aktiváciu ustanovení článku 83 ods. 1 ZFEÚ s cieľom zaradiť rodové násilie do zoznamu trestných činov uznaných v EÚ;

21. víta skutočnosť, že Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2020 ohlásila novú Stratégiu vykonávania Charty základných práv; očakáva, že táto stratégia sa bude sústrediť na zvyšovanie povedomia na vnútroštátnej úrovni;

22. uvedomuje si, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie ovplyvní práva občanov uvedené v časti II ZFEÚ a v hlave V Charty základných práv; trvá na tom, že by bola prospešná spoločná kontrola vykonávania a uplatňovania dohody o vystúpení zo strany Európskeho parlamentu a Parlamentu Spojeného kráľovstva, a privítal by, keby sa na tento účel mohli vytvoriť spoločné štruktúry[63]; víta skutočnosť, že počas prvých piatich rokov od nadobudnutia platnosti dohody o vystúpení bude musieť Komisia každoročne informovať Európsky parlament a Radu o vykonávaní a uplatňovaní dohody, najmä pokiaľ ide o jej druhú časť (práva občanov); očakáva, že Komisia bude podávať správy o druhej časti dohody aj po skončení tohto obdobia;

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	26.5.2020
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	22 3 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gerolf Annemans, Gabriele Bischoff, Geert Bourgeois, Fabio Massimo Castaldo, Leila Chaibi, Włodzimierz Cimoszewicz, Pascal Durand, Daniel Freund, Charles Goerens, Esteban González Pons, Sandro Gozi, Maria Grapini, Brice Hortefeux, Paulo Rangel, Antonio Maria Rinaldi, Domènec Ruiz Devesa, Helmut Scholz, Pedro Silva Pereira, Antonio Tajani, László Trócsányi, Guy Verhofstadt, Loránt Vincze, Rainer Wieland
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	François Alfonsi, Brando Benifei, Jorge Buxadé Villalba, Markéta Gregorová

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

22	+
GUE/NGL	Leila Chaibi, Helmut Scholz
NI	Fabio Massimo Castaldo
PPE	Esteban González Pons, Paulo Rangel, Antonio Tajani, László Trócsányi, Loránt Vincze, Rainer Wieland
RENEW	Pascal Durand, Charles Goerens, Sandro Gozi, Guy Verhofstadt
S&D	Brando Benifei, Gabriele Bischoff, Włodzimierz Cimoszewicz, Maria Grapini, Domènec Ruiz Devesa, Pedro Silva Pereira
VERTS/ALE	François Alfonsi, Daniel Freund, Markéta Gregorová

 

 

 

3	-
ECR	Jorge Buxadé Villalba
ID	Gerolf Annemans, Antonio Maria Rinaldi

 

 

 

2	0
ECR	Geert Bourgeois
PPE	Brice Hortefeux

 

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE PETÍCIE (7.9.2020)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii - výročná správa za roky 2018 – -2019

(2019/2199(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Yana Toom

 

 

 

 

 

NÁVRHY

Výbor pre petície vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje význam používania Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), aktu primárneho práva EÚ[64], zo strany členských štátov na vnútroštátnej úrovni vnútroštátnymi súdmi a prostredníctvom začlenenia do legislatívnych postupov pri vykonávaní práva EÚ, a vyjadruje poľutovanie nad nerovnomerným uplatňovaním jej ustanovení zo strany členských štátov, najmä článku 51, ktoré by mohlo oslabiť európsky projekt a ohroziť kvalitu demokracie v Európskej únii; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plnenie charty a jej dodržiavanie s využitím všetkých právnych nástrojov, ktoré sú v nej stanovené; pripomína, že očakávania občanov EÚ, pokiaľ ide o ochranu ich základných práv, ako dokazujú petície, presahujú rozsah pôsobnosti charty; domnieva sa, že je potrebná lepšia podpora charty, napríklad prostredníctvom cielených kampaní tak v členských štátoch, ako aj na medzinárodnej scéne, s cieľom zefektívniť jej ustanovenia a podporiť ju ako pozitívny zdroj výkladu aj v prípadoch, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti práva EÚ; nabáda národné parlamenty, aby v rovnakom duchu zabezpečili najvyššie normy ochrany základných práv vo svojich legislatívnych návrhoch; domnieva sa, že Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) môže v tejto súvislosti poskytnúť členským štátom cennú podporu, ak sa s ňou uskutočnia konzultácie;

2. zdôrazňuje potrebu možných zmien v zmluvách s cieľom ďalej posilňovať ochranu základných práv stanovených v zmluvách EÚ pre občanov EÚ;

3. pripomína Komisii jej inštitucionálnu povinnosť analyzovať sťažnosti občanov na možné porušovanie základných práv v členských štátoch;

4. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že občania EÚ a osoby s pobytom v EÚ budú informovaní o svojom práve predkladať petície Európskemu parlamentu a o práve obrátiť sa na ombudsmana ako prostriedkoch na dodržiavanie ich práv a oznamovanie porušení, ako sa stanovuje v článku 44 charty a článku 227 ZFEÚ;

5. zdôrazňuje potrebu zlepšiť úlohu petícií prostredníctvom dialógu a interakcie s občanmi EÚ, pokiaľ ide o prípady nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie; pripomína, že petície sú zvyčajne najskoršími ukazovateľmi porušovania základných práv v členských štátoch;

6. domnieva sa, že boj EÚ proti rasizmu, xenofóbii a iným formám neznášanlivosti by mal začať jasnou komunikáciou a oficiálnou výmenou správnych informácií; domnieva sa, že nenávistné prejavy a xenofóbia by nemali mať miesto v spoločenskom živote, a to ani na športových podujatiach, a je znepokojený najmä osobami patriacimi k zraniteľným skupinám, keďže sú často ich cieľom; vyzýva Komisiu, aby systematicky zhromažďovala údaje v tejto oblasti s cieľom umožniť účinné právne a politické reakcie založené na dôkazoch; so znepokojením konštatuje, že viaceré členské štáty nevykonali v plnej miere alebo správne rámcové rozhodnutie Rady z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva[65] a v ňom stanovené minimálne normy pre trestné činy popierania, schvaľovania a hrubého zľahčovania určitých trestných činov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby sa všetky údajné nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti účinne identifikovali a riešili v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi EÚ;

7. vyzýva Komisiu, aby predložila urýchlené riešenie jasných prípadov porušovania ľudských práv utečencov a migrantov v záchytných centrách na európskej pôde;

8. zdôrazňuje, že nezávislé súdnictvo, prístup k spravodlivosti, sloboda prejavu, sloboda prístupu, prijímania a rozširovania informácií a pluralita médií sú kľúčovými zložkami právneho štátu; vyzýva Komisiu, aby presadzovala tieto základné hodnoty EÚ v prípade porušenia zo strany členských štátov; poukazuje na zásadnú úlohu vzdelávania pri rozvoji schopnosti ľudí analyzovať posolstvá médií a vo všeobecnosti zdôrazňuje naliehavú potrebu prijať účinné opatrenia na boj proti dezinformáciám a tzv. falošným správam s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie médií v demokratickej spoločnosti; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedostatkami v prístupe k spravodlivosti, práve na obhajobu a nad nedostatočnou nezávislosťou súdnictva v niektorých členských štátoch, ktoré vedú k oslabeniu právneho štátu, čo vedie k beztrestnosti a nespravodlivosti; vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala podrobný mechanizmus nestranného a pravidelného hodnotenia situácie v oblasti právneho štátu, demokracie a základných práv vo všetkých členských štátoch; navrhuje, aby Komisia zriadila orgán EÚ na monitorovanie dodržiavania zásad právneho štátu v členských štátoch;

9. vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zlepšili účinnosť nástrojov justičnej spolupráce EÚ, najmä európskeho zatykača, a zabezpečili, aby si všetky obete trestných činov boli vedomé svojich práv a mali prístup k príslušným podporným službám podľa smernice o právach obetí[66];

10. vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby vytvorili právne mechanizmy na kriminalizáciu oslavovania konkrétnych teroristických činov a trestných činov proti ľudskosti, keďže tým dochádza k ponižovaniu obetí a ich sekundárnej viktimizácii, ujme na dôstojnosti a narúšaniu procesu ich zotavovania;

11. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej vykonávali zásady Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý sa považuje za základný kameň úsilia o zlepšenie Únie pre jej občanov a obyvateľov, a to v prípade potreby aj prostredníctvom legislatívnych opatrení, o zabezpečenie sociálnych práv na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, ako je všeobecný prístup ku kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu, celoživotnému vzdelávaniu, sociálna a profesijná integrácia vrátane osôb so zdravotným postihnutím, lepšie pracovné podmienky a sociálne služby, ako sú vymedzené v zásadách Európskeho piliera sociálnych práv; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili svoju účasť na monitorovacích mechanizmoch zameraných na opatrenia sociálneho začlenenia pre osoby so zdravotným postihnutím a transparentnosť týchto mechanizmov, ako sa stanovuje v článku 26 charty; pripomína, že je dôležité pokračovať v rozvíjaní všetkých potrebných rozmerov rámca EÚ pre Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD); zdôrazňuje význam primeranej komunitnej podpory pre osoby so zdravotným postihnutím, a preto trvá na tom, aby sa zodpovedajúce finančné prostriedky EÚ zameriavali výlučne na takéto iniciatívy, a tak predišlo inštitucionalizovanému prístupu;

12. Vzýva všetky členské štáty EÚ, ktoré sa ešte nepripojili k opčnému protokolu k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, aby plne ratifikovali protokol s cieľom umožniť komunikáciu od jednotlivcov alebo v ich mene; vyzýva Radu, aby podnikla potrebné kroky na zabezpečenie pristúpenia Únie k opčnému protokolu;

13. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili právo na vzdelanie pre všetky deti v EÚ a rešpektovanie najlepšieho záujmu dieťa a ich ochranu pred diskrimináciou; poukazuje na to, že vzdelávacie systémy so systémami bilingválneho vzdelávania môžu ohroziť učenie, najmä pre deti so zdravotným postihnutím týkajúcim sa problémov s jazykovým rozvojom, ako sú poruchy autistického spektra;

14. berie na vedomie mnohé petície, v ktorých sa odsudzuje zneužívanie zmlúv na dobu určitú, a to aj vo verejnom sektore; vyjadruje hlboké poľutovanie nad týmito existujúcimi postupmi a domnieva sa, že sú v rozpore s článkami 30 a 31 charty o ochrane pred prepustením a o spravodlivých pracovných podmienkach;

15. domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať základnému právu na zdravotnú starostlivosť, ktoré je zakotvené v článku 35 charty, a osobitným dôsledkom pre osoby postihnuté myalgickou encefalomielytídou/syndrómom chronickej únavy; zdôrazňuje, že dostatočné financovanie výskumu na úrovni EÚ má zásadný význam pre lepšie pochopenie príčin a spúšťačov myalgickej encefalomyelitídy/chronického únavového syndrómu a zriedkavých chorôb;

16. zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť prístup k pilieru environmentálnej spravodlivosti Aarhuského dohovoru na úrovni EÚ s cieľom poskytnúť primeraný rámec a účinné mechanizmy pre občiansku spoločnosť, aby sa mohla ďalej zapájať do svojej povinnosti ochrany životného prostredia v súlade s duchom článku 37 charty;

17. kladie dôraz na to, že vzhľadom na vývoj nových technológií sú potrebné moderné záruky na zabezpečenie ochrany súkromia a údajov; konštatuje, že okrem etických dôsledkov nových technológií, ako je umelá inteligencia a veľké dáta, je potrebné zohľadniť aj základné práva; víta úsilie Komisie poskytnúť primeraný právny rámec pre technológie založené na umelej inteligencii; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v súvislosti so zriadením sietí 5G a príslušnej infraštruktúry zabezpečila najvyššiu ochranu práv občanov v súlade s právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov; vyzýva Komisiu, aby poskytla usmernenia vrátane etických noriem a spoločných pravidiel transparentnosti a aby stanovila spoločné požiadavky pre posúdenia vplyvu na základné práva;

18. zdôrazňuje potrebu posilnených právnych predpisov na úrovni EÚ s cieľom chrániť verejnosť pred trestnými činmi súvisiacimi s novými technológiami, ktoré by mohli porušovať ich základné práva;
vyzýva na účinné zapojenie kvalifikovaných subjektov občianskej spoločnosti do monitorovania pravidiel ochrany údajov tým, že sa im umožní podávať sťažnosti týkajúce sa porušovania ochrany údajov vnútroštátnym orgánom na ochranu údajov; konštatuje, že spolu s príslušným právnym rámcom je potrebné vzdelávať verejnosť o novom vývoji digitálnych technológií, aby sa zabezpečila účinná ochrana ich práv na súkromie; zdôrazňuje najmä potrebu cielených a inovatívnych iniciatív a osobitných usmernení pre odborníkov vrátane zdravotníckych pracovníkov;

19. zdôrazňuje, že súčasný právny rámec EÚ poskytuje ochranu pred diskrimináciou na základe pohlavia alebo rasového alebo etnického pôvodu, zatiaľ čo iné formy diskriminácie sú zahrnuté len vtedy, ak súvisia s oblasťou zamestnania a povolania; zdôrazňuje presvedčivé dôkazy o diskriminácii z rôznych dôvodov v oblastiach, ako je vzdelávanie, sociálna ochrana a prístup k tovaru a službám vrátane bývania, a vyjadruje poľutovanie nad patovou situáciou pri prijímaní smernice o rovnakom zaobchádzaní;

20. výzva FRA, aby sa zaviazala k zabezpečeniu rovnosti príležitostí a aby z etického kódexu EÚ urobila vyhlásenie o dodržiavaní zásad, ktoré zohľadnia meniace sa technológie a postupy vývoja;

21. vyzdvihuje skutočnosť, že rodovo motivované násilie je naďalej závažným a neprijateľným porušovaním práv; vyzýva Radu, aby urýchlene dokončila ratifikáciu Istanbulského dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu za EÚ na základe širokého pristúpenia bez akýchkoľvek obmedzení; vyzýva tiež zvyšné členské štáty, aby ratifikovali a implementovali Istanbulský dohovor; podnecuje všetky členské štáty, ktoré stále neratifikovali Istanbulský dohovor, aby tak urobili; víta najmä prácu skupiny expertov pre boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu (GREVIO) zameranú na monitorovanie vykonávania Istanbulského dohovoru; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vykonávacie právne predpisy, pričom by zohľadnila vedľajšie účinky rodovo motivovaného násilia, a aby zabezpečila, že v celej EÚ budú k dispozícii štatistické údaje o násilí páchanom na ženách s cieľom informovať tvorcov politík na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni;

22. je znepokojený počtom petícií, v ktorých sa poukazuje na diskrimináciu tých, ktorí uplatňujú svoje základné práva, najmä v oblasti nediskriminácie, jazykových práv, práv menšín a práva vlastniť majetok; pripomína, že rešpektovanie rozmanitosti je jednou zo základných zásad EÚ, a pripomína aj povinnosť rešpektovať kultúrnu, náboženskú a jazykovú rozmanitosť, ako je zakotvená v článku 22 charty; zdôrazňuje, že v záujme zachovania tejto rozmanitosti by sa mali podporovať podporné opatrenia tak na úrovni členských štátov, ako aj na úrovni EÚ; domnieva sa, že posilnená podpora používania regionálnych a menšinových jazykov je jedným zo spôsobov, ako bojovať proti jazykovej diskriminácii; zdôrazňuje najmä význam práva na vzdelanie v menšinových jazykoch; so znepokojením konštatuje, že napriek skutočnému prepojeniu s EÚ bol niektorým ľuďom s dlhodobým pobytom obmedzený prístup k voľnému pohybu a títo ľudia nie sú chránení právami súvisiacimi s bojom proti diskriminácii; v tejto súvislosti víta európsku iniciatívu občanov týkajúcu sa balíka Minority SafePack; vyzýva Komisiu, aby navrhla právne nástroje na vykonávanie návrhov Minority SafePack;

23. zdôrazňuje, že ustanovenia článku 24 charty o základných právach dieťaťa sa musia náležite dodržiavať, najmä východisko, že najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradý pri každom konaní verejných orgánov, napríklad pri rozhodnutiach týkajúcich sa cezhraničných sporov týkajúcich sa opatrovníctva; v tejto súvislosti tiež pripomína základné právo dieťaťa byť vypočuté, ako aj právo v zásade udržiavať styk s oboma rodičmi, pokiaľ to nie je v zjavnom rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa, a v ich vlastnom jazyku, aby sa chránilo rozmanité kultúrne dedičstvo dieťaťa;

24. výzva na koordinovanú činnosť EÚ v oblasti európskej a medzinárodnej ochrany detí; zdôrazňuje potrebu zintenzívniť cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ s cieľom nájsť primerané a rýchle riešenia v prípadoch únosov detí; domnieva sa, že EÚ musí zohrávať úlohu pri presadzovaní práv dieťaťa, a to aj na medzinárodnej úrovni;

25. trvá na aktualizácii právomocí európskeho ombudsmana, ako sa navrhuje v nedávnom legislatívnom návrhu Európskeho parlamentu na revíziu štatútu európskeho ombudsmana[67] s cieľom zlepšiť základné práva priznané článkami 42 a 43 charty o prístupe k dokumentom a o postúpení prípadov ombudsmanovi; pripomína, že toto nové nariadenie o všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana, ako ho prijal Parlament, stále čaká na súhlas Rady.

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	7.9.2020
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	26 4 4
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alex Agius Saliba, Andris Ameriks, Marc Angel, Andrus Ansip, Jordan Bardella, Alexander Bernhuber, Markus Buchheit, Ryszard Czarnecki, Eleonora Evi, Agnès Evren, Gheorghe Falcă, Emmanouil Fragkos, Mario Furore, Gianna Gancia, Ibán García Del Blanco, Alexis Georgoulis, Peter Jahr, Radan Kanev, Stelios Kympouropoulos, Cristina Maestre Martín De Almagro, Dolors Montserrat, Frédérique Ries, Alfred Sant, Monica Semedo, Massimiliano Smeriglio, Yana Toom, Loránt Vincze, Thomas Waitz, Stefania Zambelli, Tatjana Ždanoka, Kosma Złotowski
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Pernando Barrena Arza, Ádám Kósa, Marie-Pierre Vedrenne

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

26	+
EPP	Alexander Bernhuber, Agnès Evren, Gheorghe Falcă, Peter Jahr, Radan Kanev, Stelios Kympouropoulos, Ádám Kósa, Dolors Montserrat, Loránt Vincze
S&D	Alex Agius Saliba, Andris Ameriks, Marc Angel, Ibán García Del Blanco, Cristina Maestre Martín De Almagro, Alfred Sant, Massimiliano Smeriglio
RE	Frédérique Ries, Monica Semedo, Yana Toom, Marie-Pierre Vedrenne
Greens/EFA	Thomas Waitz, Tatjana Ždanoka
GUE	Pernando Barrena Arza, Alexis Georgoulis
NI	Eleonora Evi, Mario Furore

 

4	-
RE	Andrus Ansip
ECR	Ryszard Czarnecki, Emmanouil Fragkos, Kosma Złotowski

 

4	0
ID	Jordan Bardella, Markus Buchheit, Gianna Gancia, Stefania Zambelli

 

Vysvetlenie použitých znakov

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

POZÍCIA VO FORME POZMEŇUJÚCICH NÁVRHOV VÝBORU PRE PRÁVA ŽIEN A RODOVÚ ROVNOSŤ (4.3.2020)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k situácii v oblasti základných práv v Európskej únii – výročná správa za roky 2018 – 2019

(2019/2199(INI))

Za Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť: Samira Rafaela (spravodajkyňa)

 

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť predkladá Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci ako gestorskému výboru tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh  1

Návrh uznesenia

Citácia 5 a (nová)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	- so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD),

Pozmeňujúci návrh  2

Návrh uznesenia

Citácia 5 b (nová)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	- so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

Pozmeňujúci návrh  3

Návrh uznesenia

Citácia 5 c (nová)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	- so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

Pozmeňujúci návrh  4

Návrh uznesenia

Citácia 5 d (nová)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	- so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (ICERD),

Pozmeňujúci návrh  5

Návrh uznesenia

Citácia 5 e (nová)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	- so zreteľom na Dohovor o právach dieťaťa,

Pozmeňujúci návrh  6

Návrh uznesenia

Citácia 6 a (nová)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	- so zreteľom na Agendu OSN 2030 a na ciele udržateľného rozvoja,

Pozmeňujúci návrh  7

Návrh uznesenia

Citácia 6 b (nová)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	- so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

Pozmeňujúci návrh  8

Návrh uznesenia

Citácia 8 a (nová)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	- so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv,

Pozmeňujúci návrh  9

Návrh uznesenia

Citácia 21 a (nová)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	- so zreteľom na index rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) na roky 2018 a 2019, ako aj správu s názvom Peking +25 – Piate preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ,

Pozmeňujúci návrh  10

Návrh uznesenia

Citácia 27 a (nová)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	- so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2019 o odmietavom postoji k právam žien a rodovej rovnosti zaznamenanom v EÚ1, ______________ 1 Prijaté texty, P8_TA(2019)0111.

Pozmeňujúci návrh  11

Návrh uznesenia

Citácia 34 a (nová)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	- so zreteľom na odporúčanie Komisie (EÚ) 2018/951 o normách pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie,

Pozmeňujúci návrh  12

Návrh uznesenia

Citácia 34 b (nová)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	- so zreteľom na výročnú správu Komisie za rok 2018 o zozname opatrení na dosiahnutie pokroku v oblasti rovnosti LGBTI osôb,

Pozmeňujúci návrh  13

Návrh uznesenia

Citácia 38 a (nová)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	- so zreteľom na dokument komisára Rady Európy pre ľudské práva o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach v Európe (2017),

Pozmeňujúci návrh  14

Návrh uznesenia

Odôvodnenie A a (nové)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	Aa. keďže práva žien sú ľudské práva a ako také sú univerzálne a musia sa dodržiavať a podporovať vo všetkých členských štátoch;

Pozmeňujúci návrh  15

Návrh uznesenia

Odôvodnenie A b (nové)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	Ab. keďže odmietavý postoj k právam žien a rodovej rovnosti často súvisí so širším zhoršením situácie v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv; keďže práva žien by sa preto mali zahrnúť do mechanizmu právneho štátu v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci; keďže muži a ženy by mali byť spojencami v boji proti tomuto odmietavému postoju a v podporovaní pokroku v oblasti rodovej rovnosti a presadzovaní práv žien;

Pozmeňujúci návrh  16

Návrh uznesenia

Odôvodnenie A c (nové)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	Ac. keďže sa nedosiahol dostatočný pokrok v oblasti základných práv vrátane práv žien, a najmä v kľúčových oblastiach inštitucionálnych a politických rámcov pre rodovú rovnosť; keďže v posledných rokoch bol v niektorých členských štátoch zaujatý organizovaný a znepokojujúci odmietavý postoj voči právam žien a LGBTI+ osôb s protirodovými hnutiami, ktoré sa snažili obmedziť sexuálne a reprodukčné zdravie a práva, a to aj prostredníctvom odmietnutia prístupu k moderným formám antikoncepcie a zavedenia regresívnych podmienok pre umelé prerušenie tehotenstva, pokusov o úplný zákaz umelého prerušenia tehotenstva, o obmedzenie rovnosti LGBTI+ osôb, o zákaz sexuálneho vzdelávania a rodových štúdií, a podporou kampaní proti Istanbulskému dohovoru, ktoré popierajú existenciu rodovo motivovaného násilia;

Pozmeňujúci návrh  17

Návrh uznesenia

Odôvodnenie A d (nové)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	Ad. keďže rodovo motivované násilie vo všetkých jeho formách (vrátane obťažovania a násilia na pracovisku, doma a online) je porušením základných práv, ktoré ovplyvňuje všetky úrovne spoločnosti bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem, sociálne postavenie a krajinu pôvodu alebo pobytu a predstavuje závažnú prekážku rovnosti medzi ženami a mužmi;

Pozmeňujúci návrh  18

Návrh uznesenia

Odôvodnenie A e (nové)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	Ae. keďže ženy, najmä ženy so zdravotným postihnutím, migrantky a príslušníčky etnických menšín, ženy s rôznou farbou pleti, rómske ženy, staršie ženy, ženy s nízkou úrovňou vzdelania, ženy so zdravotnými problémami, ako aj LGBTI+ ženy sú oveľa častejšie predmetom viacnásobných a prierezových foriem diskriminácie;

Pozmeňujúci návrh  19

Návrh uznesenia

Odôvodnenie A f (nové)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	Af. keďže až 11 členských štátov neposkytuje údaje o ženách, ktoré sú obeťami úmyselného zabitia intímnym partnerom alebo rodinným príslušníkom; keďže podľa údajov zo zvyšných 17 členských štátov EÚ bolo v roku 20162 intímnym partnerom alebo rodinným príslušníkom zabitých 788 žien; ______________ 2 https://eige.europa.eu/sites/default/files/documents/20190390_mh0419039enn_pdf.pdf

Pozmeňujúci návrh  20

Návrh uznesenia

Odôvodnenie Ag (nové)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	Ag. keďže zásadu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti je ustanovená v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa uvádza, že Únia sa vo všetkých svojich činnostiach zameriava na odstraňovanie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami;

Pozmeňujúci návrh  21

Návrh uznesenia

Odôvodnenie Ah (nové)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	Ah. keďže rovnosť medzi mužmi a ženami je základnou hodnotou EÚ; keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základné právo zakotvené v zmluvách, ktoré by sa malo uplatňovať v právnych predpisoch, praxi, judikatúre a každodennom živote;

Pozmeňujúci návrh  22

Návrh uznesenia

Odôvodnenie Ai (nové)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	Ai. keďže článok 13 Amsterdamskej zmluvy poskytuje EÚ právny základ pre boj proti diskriminácii na základe rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

Pozmeňujúci návrh  23

Návrh uznesenia

Odôvodnenie Aj (nové)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	Aj. keďže EÚ už zaviedla všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, ktorý jej dáva mandát na boj proti diskriminácii založenej na náboženstve alebo viere, veku, zdravotnom postihnutí a sexuálnej orientácii na trhu práce; keďže podobné protidiskriminačné opatrenia by sa mali naliehavo uplatňovať aj mimo trhu práce;

Pozmeňujúci návrh  24

Návrh uznesenia

Odôvodnenie A k (nové)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	Ak. keďže na trhu práce sú ženy naďalej nedostatočne zastúpené a diskriminované, najmä vo vedúcich pozíciách, pričom sú nadmerne zastúpené v slabo platených odvetviach, ako sú sociálna práca, opatrovateľská práca a vzdelávanie, a venujú viac času neplatenej domáce práci a starostlivosti ako muži, keďže 80 % všetkej starostlivosti poskytovanej v celej EÚ poskytujú neplatení neformálni opatrovatelia a 75 % týchto opatrovateľov tvoria ženy; keďže v našich spoločnostiach stále existuje silná profesijná segregácia medzi úlohami a pracovnými miestami žien a mužov, čo má negatívny vplyv na rodovú rovnosť príjmov a spoločenský rozvoj; keďže sú potrebné osobitné opatrenia na podporu žien, najmä žien vracajúcich sa na trh práce po dlhej prestávke, s cieľom zvýšiť ich potenciál na trhu práce;

Pozmeňujúci návrh  25

Návrh uznesenia

Odôvodnenie A l (nové)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	Al. keďže žena zarába priemerne 84 centov za každé euro muža, čo predstavuje rozdiel v odmeňovaní žien a mužov vo výške 16 %; keďže rozdiel v dôchodkoch žien a mužov v EÚ predstavuje 35 %3; _______________ 3 https://eige.europa.eu/sites/default/files/documents/20190390_mh0419039enn_pdf.pdf

Pozmeňujúci návrh  26

Návrh uznesenia

Odôvodnenie A m (nové)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	Am. keďže digitalizácia je príkladom odvetvia, ktoré je lepšie odmeňované a má veľký spoločenský vplyv; keďže len 17 % špecialistov IKT sú ženy; keďže ženy sú nedostatočne zastúpené na mnohých úrovniach v Európe, napríklad v startupoch, inovatívnom sektore a ako príjemcovia rizikového kapitálu;

Pozmeňujúci návrh  27

Návrh uznesenia

Odôvodnenie A n (nové)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	An. keďže podľa zistení Agentúry pre základné práva (FRA) v jej správe o základných právach za rok 2019, v jej prieskumoch a v rôznych vnútroštátnych štúdiách sú diskriminácia a nerovnosti z rôznych dôvodov realitou v každodennom živote v celej EÚ ; keďže tieto zistenia takisto dôsledne poukazujú na to, že ľudia, ktorí zažívajú diskrimináciu, ju zriedka oznamujú; keďže vnútroštátne subjekty pre rovnaké zaobchádzanie zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní rovnakého zaobchádzania a poskytovaní pomoci obetiam diskriminácie;

Pozmeňujúci návrh  28

Návrh uznesenia

Odôvodnenie C a (nové)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	Ca. keďže podľa indexu rodovej rovnosti 2019 politické zastúpenie žien na úrovni ministrov v EÚ zaostáva stále približne o jednu tretinu v porovnaní s mužmi;

Pozmeňujúci návrh  29

Návrh uznesenia

Odôvodnenie F a (nové)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	Fa. keďže podľa Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž v roku 2018 tvorili ženy  18 % všetkých neoprávnených vstupov cez vonkajšiu hranicu EÚ a takmer jeden z piatich migrantov bol zaregistrovaný ako dieťa, pričom približne 3 750 z nich bolo bez sprievodu; keďže tieto ženy a deti sú obzvlášť zraniteľné, pokiaľ ide o porušovanie ich základných práv, akým je obchodovanie s ľuďmi;

Pozmeňujúci návrh  30

Návrh uznesenia

Odsek 1 a (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	1a. naliehavo vyzýva Radu, aby urýchlene odblokovala rokovania o smernici o ženách vo vrcholových orgánoch s cieľom riešiť značnú nerovnováhu medzi ženami a mužmi v oblasti hospodárskeho rozhodovania na najvyššej úrovni, čím by sa vytvorili podmienky pre ženy, aby mohli využívať svoje plné sociálne a hospodárske práva; víta záväzok predsedníčky Komisie v jej politických usmerneniach dosiahnuť väčšinu na odblokovanie tejto smernice;

Pozmeňujúci návrh  31

Návrh uznesenia

Odsek 2 a (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	2a. konštatuje, že monitorovanie vykonávania smernice 2006/54/ES o zásade rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania Komisiou, pokiaľ ide o otázku odstránenia rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, nebolo účinné, a vyzýva na úplné vykonávanie smernice, ako aj na jej revíziu a zahrnutie povinnej požiadavky, aby spoločnosti vypracovali plány rodovej rovnosti;

Pozmeňujúci návrh  32

Návrh uznesenia

Odsek 2 b (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	2b. zdôrazňuje, že rodovo podmienená nerovnosť v odmeňovaní v členských štátoch má vplyv na základné práva žien; pripomína význam zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu pre všetky politiky súvisiace s trhom práce, ktoré sú zakotvené v článku 157 ZFEÚ;

Pozmeňujúci návrh  33

Návrh uznesenia

Odsek 2 c (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	2c. naliehavo vyzýva Komisiu, aby Rade predložila na schválenie Európsky program pre opatrujúce osoby s cieľom určiť a uznať rôzne druhy neformálneho poskytovania starostlivosti v Európe a zaručiť finančnú podporu pre opatrujúce osoby, a tým posilňovať práva žien na zamestnanosť;

Pozmeňujúci návrh  34

Návrh uznesenia

Odsek 2 d (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	2d. vyzýva členské štáty, aby podporovali vykonávanie smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, keďže sa tým posilňuje zásada rovnosti v mnohých oblastiach, ako je zamestnanosť a práca;

Pozmeňujúci návrh  35

Návrh uznesenia

Odsek 4 d (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	4d. poukazuje na to, že podľa indexu rodovej rovnosti 2019 sú rodové rozdiely najznepokojujúcejšie v oblasti moci; konštatuje, že vo všeobecnosti sa zastúpenie žien v členských štátoch, ktoré prijali právne predpísané kandidátske kvóty, zlepšilo; zaväzuje sa, že podporí účasť žien na európskom volebnom procese tým, že zahrnie rodovo vyvážené zoznamy do nasledujúcej revízie Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu;

Pozmeňujúci návrh  36

Návrh uznesenia

Odsek 4 e (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	4e. konštatuje, že v rámci EÚ existujú značné rozdiely v mandátoch, právomociach a zdrojoch subjektov pre rovnaké zaobchádzanie zriadených členskými štátmi v súlade so smernicami o rovnosti; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby mohli účinne a nezávisle plniť úlohy, ktoré im boli pridelené, spôsobom, ktorý náležite zohľadní odporúčanie Komisie;

Pozmeňujúci návrh  37

Návrh uznesenia

Odsek 4 f (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	4f. vyzýva Radu, aby urýchlene odblokovala navrhovanú smernicu o rovnakom zaobchádzaní po 10 rokoch patovej situácie s cieľom odstrániť súčasnú medzeru v ochrane v právnom rámci EÚ pre nediskrimináciu na základe veku, zdravotného postihnutia, náboženského vyznania alebo viery alebo sexuálnej orientácie; vyzýva Radu, aby rodovo citlivo uplatňovala zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami v kľúčových oblastiach, ako je sociálna ochrana, vzdelávanie a prístup k tovaru a službám, a aby zabezpečila, aby EÚ nezaviedla umelú hierarchiu dôvodov;

Pozmeňujúci návrh  38

Návrh uznesenia

Odsek 4 g (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	4g. zdôrazňuje, že účinky zmeny klímy ovplyvňujú celú spoločnosť, ale najmä ženy a skupiny v zraniteľnej alebo neistej situácii, a tým zvyšujú nerovnosti a znižujú ich schopnosť uplatňovať svoje základné práva;

Pozmeňujúci návrh  39

Návrh uznesenia

Odsek 4 h (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	4h. vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcou existenciou rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov, ktoré podľa najnovších dostupných údajov stále predstavujú 16 % a 35 %; zdôrazňuje, že tieto údaje odrážajú pretrvávajúcu nerovnosť v oblasti práce;

Pozmeňujúci návrh  40

Návrh uznesenia

Odsek 4 i (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	4i. víta záväzok predsedníčky Komisie a komisárky pre rovnosť predložiť počas prvých 100 dní mandátu Komisie opatrenia na zavedenie záväzných opatrení na zabezpečenie transparentnosti odmeňovania; domnieva sa, že nadchádzajúca smernica by mala zahŕňať prísne politiky presadzovania a sankcie pre tých, ktorí ju nedodržiavajú, a mala by sa vzťahovať na súkromný aj verejný sektor, ako aj na balíky odmeňovania v celom ich rozsahu; vyzýva Komisiu, aby zaviedla konkrétne opatrenia na základe svojho odporúčania z roku 2014, a to a) jasné vymedzenie kritérií posudzovania hodnoty práce, b) rodovo neutrálne systémy hodnotenia a klasifikácie pracovných miest, c) povinné audity odmeňovania žien a mužov a správy s cieľom zaručiť rovnakú odmenu, d) právo pracovníkov požadovať úplné informácie o odmeňovaní a právo na nápravu a e) jasné ciele týkajúce sa výkonnosti podnikov v oblasti rovnosti;

Pozmeňujúci návrh  41

Návrh uznesenia

Odsek 4 j (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	4j. vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa inštitútu EIGE sa pokrok v oblasti rodovej rovnosti robí „slimačím tempom“ a že hodnotenie EÚ v oblasti rodovej rovnosti sa od roku 2017 zvýšilo len o jeden bod; berie na vedomie, že v mnohých oblastiach sa nerobia žiadne zlepšenia a že základné práva žien sa naďalej porušujú;

Pozmeňujúci návrh  42

Návrh uznesenia

Odsek 4 k (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	4k. vyzýva členské štáty a všetky orgány EÚ, aby spolupracovali s inštitútom EIGE a agentúrou FRA v súlade so spoločným odhodlaním spolupracovať v boji proti násiliu a rodovej diskriminácii; vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu s príslušnými medzinárodnými subjektmi, ako je Organizácia Spojených národov, najmä s OSN Ženy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zbierali spoľahlivé, rozčlenené a porovnateľné údaje s cieľom informovať o nediskriminačných politikách založených na dôkazoch, monitorovať trendy a posúdiť vykonávanie smerníc EÚ v oblasti rovnosti a medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv; v tejto súvislosti víta vytvorenie podskupiny pre rovnosť údajov skupiny EÚ na vysokej úrovni pre nediskrimináciu, rozmanitosť a rovnosť (skupina na vysokej úrovni) a jej usmernenia o zlepšovaní zberu a využívania údajov;

Pozmeňujúci návrh  43

Návrh uznesenia

Odsek 4 l

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	4l. víta záväzok komisárky Heleny Dalliovej predložiť do 8. marca 2020 novú a ambicióznu stratégiu v oblasti rodovej rovnosti, ktorá bude obsahovať nové legislatívne návrhy, ako aj dôrazné politické opatrenia, okrem iného vrátane opatrení týkajúcich sa rodovej účasti, rodových stereotypov, zdravotného postihnutia, odmietavého postoja k právam žien a boja proti násiliu páchanému na ženách;

Pozmeňujúci návrh  44

Návrh uznesenia

Odsek 5 a (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	5a. odsudzuje odmietavý postoj k právam žien a rodovej rovnosti vo viacerých členských štátoch; vyjadruje znepokojenie nad obmedzovaním sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv (SRZP) a vyzýva členské štáty, aby sa zdržali prijatia akýchkoľvek opatrení, ktoré ohrozujú ľudské práva, rodovú rovnosť a SRZP; opakuje, že SRZP sú základnými právami všetkých žien a dievčat a musia sa dodržiavať vrátane práva rozhodovať o svojom tele a sexualite a bez nátlaku, diskriminácie a násilia; je pevne presvedčený, že každá žena by mala mať v EÚ zaručený prístup k SRZP, a najmä k výberu antikoncepcie a plánovanému rodičovstvu, k základnej, gynekologickej a pôrodníckej zdravotnej starostlivosti vrátane bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva; vyzýva všetky členské štáty, aby dekriminalizovali umelé prerušenie tehotenstva a starostlivosť v súvislosti s umelým prerušením tehotenstva; vyzýva Komisiu, aby do budúcej stratégie v oblasti zdravia začlenila presadzovanie a zlepšovanie SRZP;

Pozmeňujúci návrh  45

Návrh uznesenia

Odsek 6 a (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	6a. zdôrazňuje, že rodovo motivované násilie je dôsledkom a jednou z príčin pretrvávajúcich rodových nerovností;

Pozmeňujúci návrh  46

Návrh uznesenia

Odsek 6 b (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	6b. dôrazne potvrdzuje hodnoty Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) ako prvého holistického medzinárodného nástroja na boj proti rodovo motivovanému násiliu; víta záväzok predsedníčky Komisie v jej programe pre Európu odblokovať pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru; zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene uzavrieť pristúpenie EÚ na základe širokého prístupu bez obmedzení, presadiť jeho ratifikáciu všetkými členskými štátmi a zabezpečiť riadne vykonávanie dohovoru; pripomína členským štátom, že navrhované pristúpenie EÚ ich nezbavuje povinnosti ratifikovať dohovor na vnútroštátnej úrovni; víta nedávne stanovisko Benátskej komisie Rady Európy k Arménsku ako výborný nástroj na objasnenie všetkých mylných predstáv o Istanbulskom dohovore a boja proti nim;

Pozmeňujúci návrh  47

Návrh uznesenia

Odsek 6 c (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	6c.  víta záväzky predsedníčky Komisie týkajúce sa rovnosti v jej politických usmerneniach pre budúcu Európsku komisiu (2019 – 2024), opatrenia ohlásené v pracovnom programe Komisie na rok 2020, a najmä návrhy týkajúce sa minimálnych noriem pre vymedzenie určitých druhov násilia a posilnenie smernice o právach obetí, ako aj podanie návrhu na pridanie násilia páchaného na ženách do zoznamu trestných činov uznaných Európskou úniou a vymedzených v zmluve; domnieva sa, že najlepším riešením je regulovať prevenciu a odstránenie všetkých foriem a rozmerov rodovo motivovaného násilia v jednom legislatívnom akte prijatím smernice o boji proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách a iných formám rodovo motivovaného násilia;

Pozmeňujúci návrh  48

Návrh uznesenia

Odsek 6 d (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	6d. vyjadruje hlboké znepokojenie nad alarmujúcim počtom zabitých žien v Európe, čo je najextrémnejšia forma násilia páchaného na ženách; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom dostupných údajov v niektorých členských štátoch, čo odráža skutočnosť, že sa tento problém neuznáva;

Pozmeňujúci návrh  49

Návrh uznesenia

Odsek 6 e (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	6e. pripomína, že rodovo motivované a domáce násilie je v celej EÚ rozšírené a že obete majú často obmedzený prístup k spravodlivosti a náležitej ochrane; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby primerane reagovali na tento rozšírený problém v oblasti základných práv a bezpečnosti tým, že sa stane prioritou, a v spolupráci s orgánmi presadzovania práva sa budú usilovať o podporu lepšieho prístupu k spravodlivosti;

Pozmeňujúci návrh  50

Návrh uznesenia

Odsek 6 f (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	6f. vyzýva Komisiu a Radu, aby čo najskôr aktivovali premosťovaciu doložku zakotvenú v článku 83 ods. 1 ZFEÚ s cieľom zahrnúť násilie páchané na ženách a dievčatách a iné formy rodovo motivovaného násilia do katalógu trestných činov uznaných Európskou úniou a aby umožnili Komisii predložiť návrh smernice s použitím článku 83 ZFEÚ ako právneho základu;

Pozmeňujúci návrh  51

Návrh uznesenia

Odsek 6 g (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	6g. vyjadruje poľutovanie nad tendenciou v posledných rokoch znížiť prostriedky EÚ na boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách a dievčatách; opätovne žiada, aby sa vyčlenili a zvýšili prostriedky na oblasť Daphne v programe Práva a hodnoty, ako aj na jeho osobitný cieľ týkajúci sa presadzovania a ochrany rodovej rovnosti a uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

Pozmeňujúci návrh  52

Návrh uznesenia

Odsek 6 h (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	6h. poukazuje na to, že príliš veľa žien je naďalej obeťami sexuálneho obťažovania na verejných priestranstvách a na pracovisku; vyzýva členské štáty a inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby zintenzívnili svoju reakciu na tento jav; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti online obťažovaniu, ktoré neúmerne postihuje dievčatá a ženy, najmä dievčatá a ženy vo verejnom a politickom živote; víta nedávno prijatý dohovor MOP o násilí a obťažovaní vo svete práce (C190) a vyzýva všetky členské štáty, aby ho bezodkladne ratifikovali; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti uskutočňovali kampane na zvýšenie informovanosti zamerané na verejný aj súkromný sektor;

Pozmeňujúci návrh  53

Návrh uznesenia

Odsek 6 i (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	6i. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili dostupnosť a porovnateľnosť kvalitatívne rozčlenených údajov o rodovo motivovanom násilí prostredníctvom spolupráce s Eurostatom, inštitútom EIGE a agentúrou FRA v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z Istanbulského dohovoru, pokiaľ ide o zber údajov a výskum; opätovne vyzýva Komisiu, aby zriadila európske stredisko na monitorovanie rodovo motivovaného násilia s cieľom zbierať presné a porovnateľné údaje podľa vzoru Štátneho strediska na monitorovanie násilia páchaného na ženách v rámci inštitútu EIGE;

Pozmeňujúci návrh  54

Návrh uznesenia

Odsek 6 j (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	6j. zdôrazňuje, že iniciatívy zamerané na zmiernenie rodovej nerovnosti v EÚ zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní a ochrane základných práv žien; v tejto súvislosti požaduje spoľahlivý prístup založený na dôkazoch, ktorý umožní vypracovanie vhodných a užitočných posúdení vplyvu na rodovú rovnosť;

Pozmeňujúci návrh  55

Návrh uznesenia

Odsek 6 k (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	6k. pripomína, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je nenahraditeľným nástrojom na odstraňovanie nerovností, podporu rodovej rovnosti a boj proti diskriminácii; Opätovne vyzýva Komisiu, aby zaviedla uplatňovanie rodového hľadiska vo všetkých vnútorných a vonkajších politikách a činnostiach Únie; víta záväzok novej komisárky pre rovnosť vytvoriť pracovnú skupinu pre rovnosť s cieľom zaviesť prierezový prístup k uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých politikách EÚ; domnieva sa, že pevnejšie medziinštitucionálne vzťahy v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti môžu prispieť k rozvoju rodovo citlivých politík EÚ; vyzýva preto na štruktúrovanú spoluprácu v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti medzi všetkými inštitucionálnymi partnermi, ako sú Komisia, Rada a inštitút EIGE;

Pozmeňujúci návrh  56

Návrh uznesenia

Odsek 7 a (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	7a. požaduje novú stratégiu v oblasti zdravia Rómov a stratégiu pre Rómov 2020 s cieľom riešiť diskrimináciu rómskych žien vrátane závažného porušovania práv v oblasti reprodukčného a materského zdravia, ku ktorému dochádza v zdravotníckych zariadeniach;

Pozmeňujúci návrh  57

Návrh uznesenia

Odsek 7 b (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	7b. konštatuje, že pokiaľ ide o cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 5, agentúra FRA uverejnila v roku 2014 prvý – a doteraz jediný – celoeurópsky prieskum násilia páchaného na ženách a že úplný súbor údajov pre ďalší prieskum sa bude zhromažďovať v rokoch 2020 až 2022; nabáda agentúru, aby prieskum zverejňovala častejšie a pravidelnejšie a aby vykonala ďalšie prieskumy týkajúce sa rodovej diskriminácie;

Pozmeňujúci návrh  58

Návrh uznesenia

Odsek 8 a (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	8a. vyzýva Komisiu, aby zvýraznila hľadisko rodovej rovnosti v európskom semestri začlenením rodového rozmeru do ročného prieskumu rastu a do procesu formulovania odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

Pozmeňujúci návrh  59

Návrh uznesenia

Odsek 8 b (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	8b. zdôrazňuje potrebu riešiť problém rodových prekážok pri získavaní prístupu ku spravodlivosti v členských štátoch, a to tak zo sociálno-ekonomického, právneho, ako aj z procesného hľadiska, a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na odstránenie týchto prekážok; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali smernicu o právach obetí s cieľom zabezpečiť informovanosť o právach a aby boli všetkým obetiam trestných činov k dispozícii primerané podporné služby a účinné prostriedky nápravy; zdôrazňuje, že prístup k spravodlivosti je kľúčovou otázkou pre ženy, ktoré sú obeťami rodovo motivovaného násilia, a že spomedzi obetí sa migrantky bez dokladov nachádzajú v dvojnásobne zraniteľnej situácii, pretože sa môžu zdráhať oznamovať prípady násilia polícii;

Pozmeňujúci návrh  60

Návrh uznesenia

Odsek 8 c (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	8c. konštatuje, že rodové rozpočtovanie je jedným z kľúčových rozmerov stratégie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že rodové rozpočtovanie sa musí stať neoddeliteľnou súčasťou rozpočtového postupu vrátane viacročného finančného rámca; zdôrazňuje svoju výzvu, aby sa do nariadenia o budúcom VFR doplnila doložka o rodovom rozpočtovaní a ustanovenie na zabezpečenie rodovo citlivej revízie v polovici trvania;

Pozmeňujúci návrh  61

Návrh uznesenia

Odsek 8 d (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	8d. vyzýva členské štáty, aby v plnej miere plnili svoje záväzky v rámci Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Medzinárodného dohovoru o rodovej rovnosti (ICERD);

Pozmeňujúci návrh  62

Návrh uznesenia

Odsek 8 e (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	8e. vyzýva Komisiu a Radu, aby zostavili realistický rozpočet, ktorý umožní účinne bojovať proti diskriminácii a nerovnostiam na základe rôznych dôvodov, podporovať rovnaké zaobchádzanie, ako aj podporovať obete diskriminácie; opakuje, že na budúce činnosti agentúry FRA by sa mali vyčleniť dostatočné rozpočtové prostriedky;

Pozmeňujúci návrh  63

Návrh uznesenia

Odsek 8 f (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	8f. vyzýva EÚ a členské štáty, aby v plnej miere vykonávali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho opčný protokol; pripomína, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím sú obzvlášť vystavené viacnásobným formám diskriminácie, a preto nemôžu v plnej miere požívať svoje základné práva na rovnakom základe;

Pozmeňujúci návrh  64

Návrh uznesenia

Odsek 8 g (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	8g. vyzýva členské štáty, aby zaistili, aby sa práva žien a práva LGBTI+ osôb chránili a uznávali ako zásady rovnosti vlastné demokracii a právnemu štátu;

Pozmeňujúci návrh  65

Návrh uznesenia

Odsek 8 h (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	8h. konštatuje, že v máji 2019 agentúra po siedmich rokoch opätovne spustila druhý celoeurópsky prieskum LGBTI osôb, ktorého cieľom je zhromaždiť skúsenosti s diskrimináciou a trestnými činmi nenávisti voči lesbičkám, gejom, bisexuálnym, transrodovým a intersexuálnym osobám v EÚ, Severnom Macedónsku a Srbsku, ako aj ich názory a výzvy, ktorým čelia; naliehavo žiada agentúru FRA, aby zverejnila výsledky prieskumu v roku 2020 a zabezpečila, aby sa v budúcnosti prieskum vykonával častejšie a pravidelnejšie;

Pozmeňujúci návrh  66

Návrh uznesenia

Odsek 8 i (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	8i. zdôrazňuje potrebu cielených politík s prierezovým prístupom, aby sa zaručili základné práva zraniteľných žien, ktoré zažívajú viacnásobnú diskrimináciu, ako sú utečenky, žiadateľky o azyl a migrantky, ženy z náboženských a etnických menšín, LGBTI+ ženy, staršie ženy a ženy so zdravotným postihnutím;

Pozmeňujúci návrh  67

Návrh uznesenia

Odsek 8 j (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	8j. vyjadruje znepokojenie nad tým, že v posledných rokoch hnutia proti rodovej rovnosti a hnutia protiLGBTI+ osobám získali priestor v mnohých členských štátoch; zdôrazňuje, že tieto hnutia sa snažia spochybniť stanovené základné práva týkajúce sa rodovej rovnosti a majú za cieľ zablokovať a zrušiť zákony a politiky na ochranu práv žien a ochranu LGBTI+ ľudí pred trestnými činmi nenávisti a diskrimináciou;

Pozmeňujúci návrh  68

Návrh uznesenia

Odsek 8 k (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	8k. opätovne vyzýva Komisiu, aby prijala stratégiu EÚ týkajúcu sa LGBTI+ ľudí, ktorá zohľadní predchádzajúce požiadavky Parlamentu a zabezpečí kontinuitu a dôsledne nadviaže na zoznam opatrení na podporu rovnosti LGBTI+ osôb predchádzajúcej Komisie;

Pozmeňujúci návrh  69

Návrh uznesenia

Odsek 8 l (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	8l. konštatuje, že najzraniteľnejšie ženy pochádzajú z menšinových skupín vrátane rodových, sexuálnych, etnických a náboženských menšín; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali účinné opatrenia na boj proti nenávistným prejavom proti takýmto zraniteľným skupinám;

Pozmeňujúci návrh  70

Návrh uznesenia

Odsek 8 m (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	8m. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby informovali o význame a prínosoch zaručenia práv žien a rodovej rovnosti a odstránenia rodových stereotypov pre spoločnosť a aby naďalej podporovali rozvoj a šírenie výskumu a informácií založených na dôkazoch o právach žien a aby ich opätovne potvrdili;

Pozmeňujúci návrh  71

Návrh uznesenia

Odsek 8 n (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	8n. zaväzuje sa navrhnúť opatrenia na dosiahnutie rodovej rovnováhy v inštitúciách EÚ v rámci nadchádzajúcej konferencie o budúcnosti Európy;

Pozmeňujúci návrh  72

Návrh uznesenia

Odsek 11 a (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	11a. so znepokojením berie na vedomie čoraz viac zmenšujúci sa priestor pre nezávislú občiansku spoločnosť v niektorých členských štátoch, najmä pre organizácie pre práva žien a obhajcov ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby posilnila podporu a ochranu organizácií občianskej spoločnosti a obhajkýň ľudských práv pôsobiacich na národnej a miestnej úrovni, ktoré sa usilujú o podporu rodovej rovnosti a najmä sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, a to aj prostredníctvom programu Práva a hodnoty; zdôrazňuje význam účasti organizácií občianskej spoločnosti na konferencii o budúcnosti Európy;

Pozmeňujúci návrh  73

Návrh uznesenia

Odsek 12 a (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	12a. vyzýva členské štáty, aby dodržiavali svoje povinnosti v oblasti ľudských práv a plne vykonávali rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva;

Pozmeňujúci návrh  74

Návrh uznesenia

Odsek 13 a (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	13a. zdôrazňuje, že migrujúce ženy a dievčatá bez dokumentov by mali mať plný prístup k svojim základným právam bez ohľadu na ich právne alebo administratívne postavenie; vyjadruje vážne znepokojenie nad situáciou migrantov a žiadateľov o azyl, ktorí sú prepašovaní do EÚ; vyzýva na otvorenie legálnych a bezpečných migračných a azylových trás s cieľom zabrániť sexuálnemu a rodovo motivovanému násiliu; v tejto súvislosti ďalej zdôrazňuje, že všetky právne a administratívne postupy by sa mali vykonať urýchlene; pripomína, že ženy a deti môžu byť nútené k sexu výmenou za ochranu alebo základnú pomoc na prežitie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zlepšenie systémov pomoci a registrácie je mimoriadne dôležité spolu s potrebou riešiť otázku odlúčenia od rodiny a nedostatkom bezpečných a zákonných prostriedkov na vstup do EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné, aby postupy zlučovania rodín zabezpečovali individuálne práva žien a dievčat, ktoré sa pripájajú k svojim rodinám v EÚ, aby neboli donútené byť závislé od člena rodiny, pokiaľ ide o prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu alebo práci;

Pozmeňujúci návrh  75

Návrh uznesenia

Odsek 13 b (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	13b. naliehavo vyzýva EÚ, aby uvoľnila potrebné prostriedky na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a sexuálnemu vykorisťovaniu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na prevenciu a riešenie používania nových technológií ako nástroja pre nábor žien a dievčat na obchodovanie s ľuďmi, najmä na účely sexuálneho a pracovného vykorisťovania;

Pozmeňujúci návrh  76

Návrh uznesenia

Odsek 4 m (nový)

Návrh uznesenia	Pozmeňujúci návrh
	4m. žiada preto , aby sa osobitná pozornosť venovala rodovým rozdielom v digitálnej oblasti, ktoré majú významný vplyv na prístup k pracovným miestam a službám, a teda na právo žien na zamestnanie;

 

 

 

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia	17.11.2020
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	34 23 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Malik Azmani, Pietro Bartolo, Nicolas Bay, Vladimír Bilčík, Vasile Blaga, Ioan-Rareş Bogdan, Patrick Breyer, Saskia Bricmont, Jorge Buxadé Villalba, Damien Carême, Caterina Chinnici, Clare Daly, Anna Júlia Donáth, Lena Düpont, Cornelia Ernst, Laura Ferrara, Nicolaus Fest, Jean-Paul Garraud, Maria Grapini, Sylvie Guillaume, Andrzej Halicki, Evin Incir, Sophia in ‘t Veld, Patryk Jaki, Marina Kaljurand, Assita Kanko, Fabienne Keller, Peter Kofod, Łukasz Kohut, Moritz Körner, Alice Kuhnke, Jeroen Lenaers, Juan Fernando López Aguilar, Nuno Melo, Nadine Morano, Javier Moreno Sánchez, Maite Pagazaurtundúa, Nicola Procaccini, Emil Radev, Terry Reintke, Diana Riba i Giner, Ralf Seekatz, Michal Šimečka, Birgit Sippel, Tineke Strik, Ramona Strugariu, Annalisa Tardino, Tomas Tobé, Dragoş Tudorache, Tom Vandendriessche, Bettina Vollath, Jadwiga Wiśniewska, Elena Yoncheva, Javier Zarzalejos
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Malin Björk, Delara Burkhardt, Klára Dobrev, Rasa Juknevičienė, Kris Peeters, Karlo Ressler

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

34	+
S&D	Pietro Bartolo, Delara Burkhardt, Caterina Chinnici, Klára Dobrev, Maria Grapini, Sylvie Guillaume, Evin Incir, Marina Kaljurand, Łukasz Kohut, Juan Fernando López Aguilar, Javier Moreno Sánchez, Birgit Sippel, Bettina Vollath, Elena Yoncheva
RENEW	Malik Azmani, Anna Júlia Donáth, Sophia In 'T Veld, Fabienne Keller, Moritz Körner, Maite Pagazaurtundúa, Michal Šimečka, Ramona Strugariu, Dragoş Tudorache
GREENS/EFA	Patrick Breyer, Saskia Bricmont, Damien Carême, Alice Kuhnke, Terry Reintke, Diana Riba I Giner, Tineke Strik
EUL/NGL	Malin Björk, Clare Daly, Cornelia Ernst
NI	Laura Ferrara

 

23	-
EPP	Vladimír Bilčík, Vasile Blaga, Ioan-Rareş Bogdan, Lena Düpont, Andrzej Halicki, Rasa Juknevičienė, Jeroen Lenaers, Nuno Melo, Nadine Morano, Kris Peeters, Emil Radev, Karlo Ressler, Ralf Seekatz, Tomas Tobé
ID	Nicolas Bay, Nicolaus Fest, Jean-Paul Garraud, Annalisa Tardino, Tom Vandendriessche
ECR	Jorge Buxadé Villalba, Patryk Jaki, Nicola Procaccini, Jadwiga Wiśniewska

 

3	0
EPP	Javier Zarzalejos
ID	Peter Kofod
ECR	Assita Kanko

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

• [1] https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=89&furtherNews=yes&langId=sk&newsId=9378
• [2] http://assembly.coe.int/nw/xml/XRef/Xref-XML2HTML-en.asp?fileid=27678&lang=en
• [3] Prijaté texty, P8_TA(2019)0350.
• [4] Prijaté texty, P9_TA(2019)0033.
• [5] https://rm.coe.int/8th-/168094b073
• [6] https://www.coe.int/en/web/anti-human-trafficking/country-monitoring-work
• [7] https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52018DC0773&from=SK
• [8] Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 9.
• [9] Prijaté texty, P8_TA(2018)0314.
• [10] Prijaté texty, P8_TA(2018)0201.
• [11] https://rm.coe.int/lives-saved-rights-protected-bridging-the-protection-gap-for-refugees-/168094eb87
• [12]https://fra.europa.eu/en/publication/2019/2019-update-ngo-ships-involved-search-and-rescue-mediterranean-and-criminal
• [13] Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 94.
• [14] Prijaté texty, P8_TA(2017)0243.
• [15] Prijaté texty, P8_TA(2018)0447.
• [16] Prijaté texty, P8_TA(2017)0413.
• [17] Prijaté texty, P8_TA(2019)0075.
• [18] Prijaté texty, P9_TA(2020)0229.
• [19] Prijaté texty, P8_TA(2018)0204.
• [20] Prijaté texty, P8_TA(2018)0032.
• [21] Prijaté texty, P8_TA(2016)0318.
• [22] Prijaté texty, P8_TA(2018)0433.
• [23] Prijaté texty, P8_TA(2018)0428.
• [24] Prijaté texty, P9_TA(2020)0251.
• [25] Prijaté texty, P8_TA(2019)0349.
• [26] Prijaté texty, P8_TA(2019)0128.
• [27] Prijaté texty, P8_TA(2019)0127.
• [28] Prijaté texty, P8_TA(2019)0239.
• [29] Prijaté texty, P9_TA(2019)0058.
• [30] Prijaté texty, P9_TA(2019)0066.
• [31] Prijaté texty, P8_TA(2019)0111.
• [32] Prijaté texty, P9_TA(2019)0101.
• [33] Prijaté texty, P8_TA(2018)0229.
• [34] Prijaté texty, P9_TA(2020)0014.
•  [35] Žiadosť č. 141165/16, rozsudok z 13. júna 2019
• [36]https://www.asylumlawdatabase.eu/en/content/ecthr-shd-and-others-v-greece-austria-croatia-hungary-northern-macedonia-serbia-and-sloven-0#content
• [37] https://rm.coe.int/report-on-the-visit-to-hungary-from-4-to-8-february-2019-by-dunja-mija/1680942f0d
• [38] http://assembly.coe.int/nw/xml/XRef/Xref-XML2HTML-EN.asp?fileid=28074&lang=en
• [39] Prijaté texty, P9_TA(2019)0080.
• [40]Správa Komisie o uplatňovaní Charty základných práv EÚ v roku 2018: https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/784b02a4-a1f2-11e9-9d01-01aa75ed71a1/language-en
• [41] Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA), Správa o základných právach za rok 2018/ Správa o základných právach za rok 2019:
• [42] https://fra.europa.eu/sites/default/files/fra_uploads/fra-2018-frf-2018-chair-statement_en.pdf
• [43] https://eige.europa.eu/sites/default/files/documents/20190390_mh0419039enn_pdf.pdf
• [44]https://www.coe.int/en/web/commissioner/-/living-in-a-clean-environment-a-neglected-human-rights-concern-for-all-of-us
• [45]http://www.assembly.coe.int/LifeRay/EGA/Pdf/TextesProvisoires/2019/20190912-ObstetricalViolence-EN.pdf
• [46]https://fra.europa.eu/sites/default/files/fra_uploads/fra-2017-eu-minorities-survey-muslims-selected-findings_en.pdf
• [47] Zóny bez LGBTI boli zavedené v Poľsku - https://atlasnienawisci.pl/
• [48] https://www.coe.int/en/web/commissioner/-/the-right-to-affordable-housing-europe-s-neglected-duty
• [49] https://www.feantsa.org/download/full-report-en1029873431323901915.pdf
• [50] https://rm.coe.int/annual-report-2018-democracy-in-danger-threats-and-attacks-media-freed/1680926453
• [51] Komisárka Rady Európy pre ľudské práva, Shrinking space for freedom of peaceful assembly (Zmenšovanie priestoru na slobodu pokojného zhromažďovania), Rada Európy, Štrasburg, 2019.
• [52] https://www.iom.int/news/iom-mediterranean-arrivals-reach-110699-2019-deaths-reach-1283-world-deaths-fall
• [53] Pozri aj záväzky stanovené v Medzinárodnom dohovore o bezpečnosti ľudského života na mori z roku 1974 (SOLAS), Medzinárodnom dohovore o pátraní a záchrane na mori (SAR) z roku 1979 a Medzinárodnom dohovore o záchrane z roku 1989.
• [54] Rozsudok ESĽP z 24. mája 1988, vec Müller a iní/Švajčiarsko, body 27, 33; Rozsudok ESĽP z 8. júla 1999, vec Karatas/Turecko; Rozsudok ESĽP z 22. októbra 2007, vec Lindon, Otchakovsky-Laurens a July/Francúzsko.
• [55] Spojené veci C-203/15 a C-698/15 – Tele2 Sverige a spojené veci C-293/12 a C-594/12 – Digital Rights Ireland.
• [56] https://rm.coe.int/factsheet-human-rights-and-corruption/16808d9c83.
• [57] ECLI:EU:C:2014:2454.
• [58] List komisárky Jourovej z 11. februára 2020.
• [59] Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva, Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 162; uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2018 o potrebe komplexného mechanizmu EÚ na ochranu demokracie, právneho štátu a základných práv, P8_TA(2018)0456.
• [60] Článok 19 ZEÚ, článok 67 ods. 4 ZFEÚ a článok 47 charty.
• [61] Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 o pozícii Európskeho parlamentu ku Konferencii o budúcnosti Európy. Prijaté texty, P9_TA(2020)0010, odsek 7.
• [62] Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. februára 2019 o vykonávaní Charty základných práv Európskej únie v inštitucionálnom rámci EÚ. Prijaté texty, P8_TA(2019)0079, odsek 10.
• [63] Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 o vykonávaní a monitorovaní ustanovení o právach občanov v dohode o vystúpení. Prijaté texty, P9_TA(2020)0006, odsek 22.
• [64] Pozri článok 6 ZFEÚ.
• [65] Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55.
• [66] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57). 
   
• [67] Prijaté texty, P8_TA(2019)0080.