Postup : 2020/0154(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0227/2020

Predkladané texty :

A9-0227/2020

Rozpravy :

Hlasovanie :

Prijaté texty :

P9_TA(2021)0002

<Date>{19/11/2020}19.11.2020</Date>
<NoDocSe>A9-0227/2020</NoDocSe>
PDF 237kWORD 67k

<TitreType>SPRÁVA</TitreType>     <RefProcLect>***I</RefProcLect>

<Titre>o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o výnimku pre určité devízové referenčné hodnoty tretích krajín a o určenie náhradných referenčných hodnôt pre určité referenčné hodnoty, ktorých poskytovanie sa ukončuje</Titre>

<DocRef>(COM(2020)0337 – C9‑0209/2020 – 2020/0154(COD))</DocRef>


<Commission>{ECON}Výbor pre hospodárske a menové veci</Commission>

Spravodajkyňa: <Depute>Caroline Nagtegaal</Depute>

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o výnimku pre určité devízové referenčné hodnoty tretích krajín a o určenie náhradných referenčných hodnôt pre určité referenčné hodnoty, ktorých poskytovanie sa ukončuje

(COM(2020)0337 – C9‑0209/2020 – 2020/0154(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

 so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM (2020)0337),

 so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0209/2020),

 so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

 so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z ...,

 so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 29. októbra 2020[1],

 so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0227/2020),

1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


 

Pozmeňujúci návrh  1

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU[*]

k návrhu Komisie

---------------------------------------------------------

2020/0154 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o výnimku pre určité devízové referenčné hodnoty tretích krajín a o určenie náhradných referenčných hodnôt pre určité referenčné hodnoty, ktorých poskytovanie sa ukončuje, a nariadenie (EÚ) č. 648/2012

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[2],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) V záujme hedžingu proti expozícii voči volatilite výmenného kurzu v menách, ktoré nie sú ľahko konvertibilné alebo sú predmetom devízových kontrol, vstupujú spoločnosti v Únii do menových forwardov a swapov bez fyzickej dodávky. Tieto nástroje umožňujú svojim používateľom chrániť sa pred volatilitou cudzích mien, ktoré nie sú ľahko konvertibilné na základnú menu, ako je dolár alebo euro. Nedostupnosť spotových výmenných kurzov cudzích mien na výpočet vyplácania menových forwardov a swapov by mala negatívny vplyv na spoločnosti v Únii, ktoré vyvážajú na rozvíjajúce sa trhy alebo držia aktíva na týchto trhoch, pričom by to znamenalo následnú expozíciu voči výkyvom mien rozvíjajúcich sa trhov. Po uplynutí prechodného obdobia stanoveného v článku 51 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/10116[3] už nebude možné používať spotové výmenné kurzy, ktoré poskytuje správca z tretej krajiny iný než centrálna banka.

(2) S cieľom umožniť spoločnostiam v Únii pokračovať v ich obchodných činnostiach a zároveň zmierňovať devízové riziko by sa spotové výmenné kurzy, na ktoré sa odkazuje vo forwardoch alebo swapoch bez fyzickej dodávky na účely výpočtu zmluvného vyplácania, mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2016/1011.

(3) V záujme určenia určitých spotových výmenných kurzov tretích krajín, ktoré majú byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2016/1011, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o výnimku pre devízový výmenný kurz nekonvertibilných mien, ak sa daný spotový výmenný kurz používa na výpočet vyplácania, ktoré vzniká v rámci menových forwardov alebo swapov bez fyzickej dodávky. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(3a) V nariadení (EÚ) 2016/1011 sa stanovuje, že do 31. decembra 2021 môžu účastníci trhu v Únii používať referenčné hodnoty spravované v krajine mimo Únie bez ohľadu na to, či bolo prijaté rozhodnutie o rovnocennosti alebo či bol index uznaný alebo schválený na používanie v Únii. Zákonodarcovia očakávali, že do konca roka 2021 tretie krajiny prispôsobia svoj režim referenčných hodnôt pravidlám uvedeným v tomto nariadení a že používanie referenčných hodnôt spravovaných v krajinách mimo Únie účastníkmi trhu v Únii sa zabezpečí rozhodnutiami o rovnocennosti alebo schválení, ktoré prijme Komisia, čím sa zabezpečí právna istota. V tejto súvislosti sa však dosiahol len malý pokrok. Vzhľadom na rozdielnosť a intenzitu regulácie finančných referenčných hodnôt na použitie v Únii oproti tretím krajinám a s cieľom zabezpečiť hladké fungovanie trhu a dostupnosť referenčných hodnôt tretích krajín na použitie v Únii po decembri 2021 by Komisia mala do 30. júna 2021 preskúmať súčasné ustanovenia o režime tretích krajín podľa nariadenia (EÚ) 2016/1011 prostredníctvom delegovaného aktu s cieľom prekonať súčasné prekážky a v prípade potreby by sa jej mali udeliť dodatočné právomoci na schvaľovanie referenčných hodnôt tretích krajín alebo skupín referenčných hodnôt.

(4) V dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie sa London Interbank Offered Rate (LIBOR) prestane považovať za kritickú referenčnú hodnotu od skončenia prechodného obdobia 31. decembra 2020. Britský úrad pre finančnú správu (Financial Conduct Authority – FCA) navyše oznámil, že prestane nabádať či nútiť banky, aby prispievali do LIBOR, čím sa vytvorí značné riziko ukončenia jednej z najdôležitejších referenčných hodnôt úrokových sadzieb do konca roka 2021. Ukončenie poskytovania sadzby LIBOR môže napriek tomu vyústiť do negatívnych dôsledkov, ktoré spôsobia značné narušenie fungovania finančných trhov v Únii. V Únii existuje množstvo zmlúv v oblasti dlhu, úverov, termínovaných vkladov a derivátov, ktoré odkazujú na sadzbu LIBOR, majú splatnosť po 31. decembri 2021 a nemajú pevné zmluvné záložné ustanovenia, ktoré by sa vzťahovali na ukončenie poskytovania sadzby LIBOR. Mnohé z týchto zmlúv nemožno opätovne prerokovať, aby sa do nich zahrnuli zmluvné záložné ustanovenia pred 31. decembrom 2021. Ukončenie poskytovania sadzby LIBOR môže preto vyústiť do značného narušenia fungovania finančných trhov v Únii.

(5) V článku 28 ods. 2 nariadenia 2016/1011 sa vyžaduje, aby iné subjekty pod dohľadom, než je správca referenčnej hodnoty, mali zavedené pohotovostné plány pre prípad, že sa referenčná hodnota podstatne zmení alebo prestane poskytovať. Ak je to možné, v týchto pohotovostných plánoch by sa mala určiť jedna alebo viaceré potenciálne náhradné referenčné hodnoty. Táto decentralizovaná, nelegislatívna metóda by mala zostať štandardnou metódou postupu v prípade ukončenia referenčnej hodnoty, ale prípad LIBOR ukazuje, že táto metóda v praxi nemusí byť vždy dostatočná. Preto by v záujme zabezpečenia riadneho postupného ukončenia platnosti zmlúv, v ktorých sa odkazuje na všeobecne používanú referenčnú hodnotu, ktorej ukončenie poskytovania môže vyústiť do negatívnych dôsledkov spôsobujúcich závažné narušenie fungovania finančných trhov v Únii, a ktoré nemožno opätovne prerokovať, aby sa do nich pred ukončením poskytovania danej referenčnej hodnoty zahrnula zmluvná záložná sadzba, mala existovať záložná metóda, ktorá zabezpečí povinné verejné určenie náhradnej referenčnej hodnoty. Táto metóda by mala zahŕňať mechanizmus zameraný na prechod takýchto zmlúv na vhodné náhradné referenčné hodnoty. Náhradnými referenčnými hodnotami by sa malo zabezpečiť, aby sa predišlo mareniu zmlúv, ktoré by mohlo viesť k negatívnym dôsledkom spôsobujúcim značné narušenie fungovania finančných trhov v Únii.

(6) V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom určiť náhradnú referenčnú hodnotu, ktorá sa má použiť pri postupnom ukončení platnosti zmlúv, ktoré neboli opätovne prerokované do dátumu, ku ktorému sa prestáva uverejňovať referenčná hodnota, ktorej poskytovanie sa ukončuje. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011[4]. Právna istota vyžaduje, aby Komisia uplatňovala tieto vykonávacie právomoci len pri presne vymedzených spúšťacích udalostiach, pri ktorých sa jasne preukáže, že správa a uverejňovanie referenčnej hodnoty, ktorá sa má nahradiť, sa natrvalo ukončuje.

(7) Komisia by v prípade potreby mala vo vhodnej chvíli prijať odporúčanie, ktorým sa členské štáty povzbudia, aby v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov určili náhradnú sadzbu za referenčnú hodnotu, ktorej poskytovanie sa ukončuje, pre zmluvy uzavreté subjektmi, ktoré nie sú subjektmi pod dohľadom, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2016/1011. S cieľom zohľadniť vzájomnú prepojenosť zmlúv by Komisia mala mať možnosť odporučiť, aby sa vnútroštátne náhradné sadzby zhodovali s náhradnou sadzbou, ktorú určí pre zmluvy uzavreté subjektmi pod dohľadom.

(8) Komisia by mala uplatňovať svoje vykonávacie právomoci len v situáciách, keď usúdi, že ukončenie poskytovania referenčnej hodnoty môže vyústiť do negatívnych dôsledkov spôsobujúcich značné narušenie fungovania finančných trhov a reálneho hospodárstva v Únii. Komisia by takisto mala uplatňovať svoje vykonávacie právomoci len vtedy, keď sa ukáže, že reprezentatívnosť príslušnej referenčnej hodnoty nemožno obnoviť alebo že daná referenčná hodnota sa už trvalo nebude uverejňovať.

(9) Používanie uvedenej náhradnej referenčnej hodnoty by sa malo povoliť len pri zmluvách, ktoré neboli opätovne prerokované pred dátumom ukončenia poskytovania príslušnej referenčnej hodnoty. Používanie náhradnej referenčnej hodnoty určenej Komisiou by sa preto malo obmedziť na zmluvy, ktoré subjekty pod dohľadom uzavreli pred nadobudnutím účinnosti vykonávacieho aktu určujúceho náhradnú referenčnú hodnotu. Okrem toho, keďže cieľom takéhoto vykonávacieho aktu je zabezpečenie kontinuity zmlúv, určenie náhradnej referenčnej hodnoty by nemalo ovplyvniť zmluvy, ktoré už obsahujú vhodné zmluvné záložné ustanovenie.

(10) Komisia by pri uplatňovaní svojich vykonávacích právomocí na určovanie náhradnej referenčnej hodnoty mala zohľadniť odporúčania pracovných skupín zo súkromného sektora pôsobiacich pod záštitou orgánov verejnej moci pre menu, v ktorej sú denominované úrokové sadzby náhradnej referenčnej hodnoty, týkajúce sa náhradných sadzieb, ktoré sa majú používať v existujúcich finančných nástrojoch a zmluvách odkazujúcich na referenčnú hodnotu, ktorej poskytovanie sa ukončuje. Komisia by mala zohľadniť aj odporúčania príslušného orgánu dohľadu nad správcom referenčnej hodnoty, ako aj orgánu ESMA. Tieto odporúčania by mali vychádzať z rozsiahlych verejných konzultácií a odborných poznatkov a mali by odrážať dohodu používateľov referenčnej hodnoty o najvhodnejšej náhradnej sadzbe za referenčnú hodnotu úrokových sadzieb, ktorej poskytovanie sa ukončuje. Navyše ide v plnej miere o odporúčania týchto pracovných skupín súkromného sektora a orgány verejnej moci, pod ktorých záštitou tieto pracovné skupiny pôsobia, nepreberajú žiadnu zodpovednosť za obsah odporúčaní, ani sa nemusia nevyhnutne stotožňovať s názormi, ktoré sú v nich vyjadrené.

(11) Keďže hlavným cieľom uvedených vykonávacích právomocí je zabezpečiť pre subjekty pod dohľadom právnu istotu v súvislosti s existujúcimi zmluvami, v ktorých sa odkazuje na referenčnú hodnotu, ktorej poskytovanie sa ukončuje, príslušné orgány subjektu pod dohľadom, ktorý používa referenčnú hodnotu, ktorej poskytovanie sa ukončuje, by mali monitorovať vývoj už existujúcich zmlúv medzi protistranami takýchto zmlúv a každý rok podávať správu o svojich zisteniach Komisii a Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy („ESMA“).

(12) Nariadenie (EÚ) 2016/1011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(12a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012[5] sa v súčasnosti mení s cieľom objasniť účastníkom trhu, že na transakcie uzavreté alebo obnovené pred začatím uplatňovania požiadaviek týkajúcich sa zúčtovania alebo marží na transakcie s OTC derivátmi odkazujúce na referenčnú hodnotu úrokových sadzieb (tzv. obchody, ktoré sa uzavreli v minulosti) sa tieto požiadavky nevzťahujú, ak sú obnovené výlučne na účely vykonávania alebo prípravy na vykonávanie reformy referenčných hodnôt úrokových sadzieb. V nariadení (EÚ) 2016/1011 sa od subjektov pod dohľadom vyžaduje, aby vypracovali a udržiavali spoľahlivé písomné plány stanovujúce opatrenia, ktoré by prijali v prípade, že sa akákoľvek referenčná hodnota podstatne zmení alebo prestane poskytovať, a aby tieto plány premietli do zmluvného vzťahu s klientmi. S cieľom uľahčiť účastníkom trhu dodržiavanie uvedených povinností a vykonávanie opatrení na zvýšenie spoľahlivosti zmlúv o OTC derivátoch, ktoré odkazujú na referenčné hodnoty akéhokoľvek druhu, by sa nariadenie (EÚ) č. 648/2012 malo zmeniť tak, aby bolo jasné, že na obchody, ktoré sa uzavreli v minulosti, sa uvedené požiadavky týkajúce sa zúčtovania a marží nebudú vzťahovať, ak sa tieto obchody nahradia, zmenia alebo obnovia, či už jednotlivo alebo ako súčasť zmien týkajúcich sa portfólia transakcií, na jediný účel nahradenia referenčnej hodnoty úrokovej sadzby, na ktorú odkazujú, s cieľom vykonať reformu alebo sa pripraviť na vykonávanie reformy referenčných hodnôt úrokových sadzieb alebo na účel zavedenia záložných ustanovení vo vzťahu k akejkoľvek referenčnej hodnote, na ktorú odkazujú, s cieľom vykonať uvedenú reformu alebo sa pripraviť na jej vykonávanie alebo prípadne s cieľom zvýšiť spoľahlivosť svojich zmlúv. Uvedené zmeny sú potrebné na zabezpečenie jasnosti pre účastníkov trhu a nemali by mať vplyv na rozsah zúčtovacích povinností a povinností týkajúcich sa marže v súvislosti s nahradením, zmenou alebo nováciou zmluvy o OTC derivátoch na iné účely.

(13) Vzhľadom na to, že sadzba LIBOR od 1. januára 2021 už nebude predstavovať kritickú referenčnú hodnotu v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/1011, je vhodné, aby toto nariadenie nadobudlo účinnosť bezodkladne,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) 2016/1011

(1) Článok 2 sa mení takto:

-a) vkladá sa tento odsek:

 „1a. Článok 28 sa vzťahuje na:

a) všetky zmluvy alebo všetky finančné nástroje vymedzené v smernici 2014/65/EÚ, ktoré sa riadia právnymi predpismi jedného z členských štátov a ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, a

b) všetky zmluvy, ktoré podliehajú právnym predpisom tretej krajiny, ale ktorých všetky strany sú usadené v Únii, a to v prípade, že sa v právnych predpisoch danej tretej krajiny nestanovuje riadne postupné ukončenie referenčnej hodnoty.“

a) v odseku 2 sa dopĺňa toto písmeno i):

„i) devízovú referenčnú hodnotu, ktorú Komisia určila v súlade s odsekom 3.“

b) dopĺňajú sa tieto odseky 3 a 4:

„3. Komisia môže určiť devízové referenčné hodnoty, ktoré spravujú správcovia so sídlom mimo Únie, ak sú splnené všetky tieto kritériá:

a) devízová referenčná hodnota sa vzťahuje na spotový výmenný kurz meny tretej krajiny, ktorá nie je voľne konvertibilná;

b) subjekty pod dohľadom často, systematicky a pravidelne používajú devízovú referenčnú hodnotu v zmluvách o derivátoch na účely hedžingu proti volatilite meny tretej krajiny;

c) devízová referenčná hodnota sa používa ako zúčtovacia sadzba na výpočet vyplatenia zmluvy o derivátoch uvedenej v písmene b) v inej mene, než je mena s obmedzenou konvertibilitou uvedená v písmene a).

4. Komisia uskutoční do 31. decembra 2022 verejné konzultácie s cieľom identifikovať devízové referenčné hodnoty, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v odseku 3 tohto článku. Do 31. decembra 2023 Komisia prijme v súlade s článkom 49 delegované akty s cieľom vytvoriť zoznam spotových devízových referenčných hodnôt na účely hedžingu proti volatilite mien tretích krajín a daný zoznam pravidelne aktualizuje. Príslušné orgány subjektov pod dohľadom, ktoré používajú devízové referenčné hodnoty tretích krajín určené Komisiou v súlade s odsekom 3, informujú Komisiu ▌aspoň každé dva roky o počte zmlúv o derivátoch, v ktorých sa používa uvedená devízová referenčná hodnota na účely hedžingu proti volatilite meny tretej krajiny.“

(1a) Článok 3 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa dopĺňa tento bod:

„22a. „devízová referenčná hodnota“ je referenčná hodnota, ktorej hodnota sa stanovuje vo vzťahu k cene (vyjadrenej v jednej mene) inej meny alebo menového koša;

b) v odseku 1 bode 24 písm. a) sa bod i) mení takto:

„i) z miesta obchodovania podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 24 smernice 2014/65/EÚ alebo z miesta obchodovania v tretej krajine, v súvislosti s ktorou Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie, podľa ktorého sa účinky právneho rámca a rámca dohľadu uvedenej krajiny považujú za rovnocenné v zmysle článku 28 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (22) alebo článku 25 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, alebo z regulovaného trhu považovaného za rovnocenný podľa článku 2a nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ale v každom prípade len s odkazom na údaje o transakciách týkajúcich sa finančných nástrojov;

(1b) Článok 28 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2. Subjekty pod dohľadom iné ako správca uvedený v odseku 1, ktoré používajú referenčnú hodnotu, vypracujú a udržujú spoľahlivé písomné plány stanovujúce opatrenia, ktoré by prijali v prípade zásadnej zmeny alebo ukončenia poskytovania referenčnej hodnoty. Ak je to uskutočniteľné a vhodné, v týchto plánoch sa vymenuje jedna alebo viaceré alternatívne referenčné hodnoty, na ktoré by bolo možné odkázať, a tak nahradiť referenčné hodnoty, ktoré sa prestali poskytovať, a uvedú dôvody, prečo by tieto referenčné hodnoty boli vhodnými alternatívami. Subjekty pod dohľadom bez zbytočného odkladu zašlú uvedené plány a akékoľvek ich aktualizácie dotknutému príslušnému orgánu a zohľadnia ich vo svojom zmluvnom vzťahu s klientmi. Príslušné orgány posúdia spoľahlivosť týchto plánov.“

(2) Vkladá sa tento článok:

„Článok 28a
Povinné nahradenie referenčnej hodnoty

1. Komisia môže určiť jednu alebo viaceré náhradné referenčné hodnoty za referenčnú hodnotu, ktorej uverejňovanie sa ukončí, ak by ukončenie ▌uverejňovania danej referenčnej hodnoty mohlo mať za následok značný a nepriaznivý vplyv na integritu trhu, finančnú stabilitu a reálne hospodárstvo v jednom alebo viacerých členských štátoch a za predpokladu, že nastala niektorá z týchto udalostí:

a) príslušný orgán pre správcu danej referenčnej hodnoty verejne oznámil alebo vydal verejné vyhlásenie alebo uverejnil informácie, v ktorých sa oznamuje, že schopnosť tejto referenčnej hodnoty merať základný trh alebo ekonomickú realitu nemožno obnoviť ▌; pred takýmto oznámením musí príslušný vnútroštátny orgán uplatniť nápravné právomoci podľa článku 23 a rozhodnúť, že právomoci uvedené v článku 23 nie sú dostatočné na obnovenie referenčnej hodnoty;

b) správca referenčnej hodnoty alebo osoba konajúca v jeho mene verejne oznámila, a to vydaním verejného vyhlásenia alebo uverejnením informácie, ▌že tento správca natrvalo alebo na neurčitý čas ukončil alebo ukončí poskytovanie referenčnej hodnoty, za predpokladu, že v čase vydania takéhoto vyhlásenia alebo uverejnenia takýchto informácií neexistuje nástupnícky správca, ktorý bude pokračovať v poskytovaní referenčnej hodnoty;

c) príslušný orgán pre správcu referenčnej hodnoty alebo akýkoľvek subjekt s právomocou v oblasti platobnej neschopnosti alebo riešenia krízových situácií nad správcom danej referenčnej hodnoty verejne oznámil, a to vydaním verejného vyhlásenia alebo uverejnením informácie, ▌že správca danej referenčnej hodnoty natrvalo alebo na neurčitý čas ukončil alebo ukončí poskytovanie danej referenčnej hodnoty, za predpokladu, že v čase vydania takéhoto vyhlásenia alebo uverejnenia takýchto informácií neexistuje nástupnícky správca, ktorý bude pokračovať v poskytovaní danej referenčnej hodnoty;

ca) príslušný orgán odoberie alebo pozastaví povolenie alebo registráciu správcu referenčnej hodnoty za predpokladu, že v čase odňatia alebo pozastavenia neexistuje nástupnícky správca, ktorý bude pokračovať v poskytovaní danej referenčnej hodnoty.

2. Náhradná referenčná hodnota nahrádza zo zákona všetky odkazy na referenčnú hodnotu ▌v zmluvách podliehajúcich článku 2 ods. 1a, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) v týchto ▌zmluvách ▌sa v deň nadobudnutia účinnosti vykonávacieho aktu určujúceho náhradnú referenčnú hodnotu odkazuje na referenčnú hodnotu, ktorej uverejňovanie sa ukončilo;

b) tieto finančné nástroje, zmluvy alebo merania výkonnosti neobsahujú žiadne vhodné záložné ustanovenia;

ba) záložné ustanovenie sa nepovažuje za vhodné, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

a) nevzťahuje sa na trvalé ukončenie referenčnej hodnoty;

b) je splnená niektorá z týchto podmienok:

i) neexistuje žiadna záložná sadzba;

ii) uplatnenie záložnej sadzby si vyžaduje ďalší súhlas tretích strán;

iii) záložná sadzba sa vypočítava prostredníctvom kotácií poskytovaných tretími stranami alebo fixuje posledné zverejnenie dotknutej referenčnej hodnoty;

c) príslušný orgán zistil, že uplatňovanie zmluvne dohodnutého záložného ustanovenia už vo všeobecnosti neodráža alebo len so značnou odchýlkou odráža základný trh alebo ekonomickú realitu, ktoré má merať referenčná hodnota, ktorá sa ukončuje, a mohlo by mať nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu.

Na účely písmena ba) písm. c) príslušný orgán bez zbytočného odkladu informuje Komisiu a orgán ESMA o svojom posúdení. Ak by posúdenie mohlo mať vplyv na subjekty vo viac ako jednom členskom štáte, príslušné orgány všetkých týchto členských štátov vykonajú posúdenie spoločne.

Členské štáty určia jeden alebo viacero príslušných orgánov, ktoré môžu vykonať posúdenie v súlade s písmenom c). Členské štáty informujú Komisiu a orgán ESMA o určení príslušných orgánov podľa tohto odseku do [šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3. Komisia prijme vykonávacie akty s cieľom určiť jednu alebo viaceré náhradné referenčné hodnoty v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 50 ods. 2, ak je splnená jedna z podmienok stanovených v odseku 1. Komisia pri prijímaní vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 1 v prípade, že je dostupné, zohľadňuje odporúčanie pracovnej skupiny pre alternatívnu referenčnú sadzbu, ktorá pôsobí pod záštitou orgánov verejnej moci pre menu, v ktorej sú denominované úrokové sadzby náhradnej referenčnej hodnoty. Komisia pred stanovením novej náhradnej referenčnej hodnoty uskutoční verejnú konzultáciu a poradí sa s orgánom ESMA, ako aj s príslušným vnútroštátnym orgánom pre správcu referenčnej hodnoty.

3a. Vykonávací akt uvedený v odseku 3 obsahuje:

i) náhradu referenčnej hodnoty alebo referenčných hodnôt;

ii) úpravu rozpätia vrátane metódy na určenie takejto úpravy rozpätia, ktorá sa má uplatniť na náhradu referenčnej hodnoty, ktorej poskytovanie sa ukončuje, ku dňu nahradenia pre každé konkrétne obdobie s cieľom zohľadniť účinky prechodu alebo zmeny z referenčnej hodnoty, ktorá sa má postupne ukončiť, na náhradu referenčnej hodnoty;

iii) zodpovedajúce nevyhnutné zmeny na dosiahnutie súladu spojené s používaním alebo uplatňovaním a primerane potrebné na používanie alebo uplatňovanie náhrady referenčnej hodnoty;

iv) príslušný dátum, od ktorého sa bude uplatňovať náhrada referenčnej hodnoty alebo referenčných hodnôt.

4. Príslušné orgány subjektov pod dohľadom, ktoré používajú referenčnú hodnotu určenú Komisiou, monitorujú, či vykonávacie akty prijaté v súlade s odsekom 1 minimalizovali mieru marenia zmlúv alebo akýkoľvek iný škodlivý vplyv na hospodársky rast a investície v Únii. Na tento účel podávajú každý rok správu Komisii a orgánu ESMA.

4a. Tento článok sa vzťahuje na kritické referenčné hodnoty. Vzťahuje sa aj na referenčné hodnoty, ktoré nie sú kritické, a na referenčné hodnoty z tretích krajín, ak by ich ukončenie malo významný a nepriaznivý vplyv na integritu trhu, finančnú stabilitu a reálne hospodárstvo v Únii.

(2a) V článku 29 sa vkladá tento odsek:

„1a. Subjekt pod dohľadom môže takisto použiť náhradu referenčnej hodnoty v Únii, ak náhradu určí Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 23a.“

Článok 1a

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 648/2012

Článok 13a nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa nahrádza takto:

„Článok 13a

Nahradenie referenčných hodnôt úrokových sadzieb a začlenenie zmluvných záložných ustanovení do obchodov, ktoré sa uzavreli v minulosti

1. Protistrany uvedené v článku 11 ods. 3 môžu naďalej uplatňovať postupy riadenia rizík, ktoré majú zavedené k dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia v súvislosti so zmluvami o OTC derivátoch zúčtovávanými inak ako centrálne, uzavretými alebo obnovenými pred dátumom, ku ktorému sa stala účinnou povinnosť mať postupy riadenia rizík podľa článku 11 ods. 3, ak po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia sú dané zmluvy nahradené, zmenené alebo obnovené výlučne na účel nahradenia referenčnej hodnoty úrokových sadzieb, na ktorú sa v nich odkazuje, alebo na účel zavedenia záložných ustanovení vo vzťahu k akejkoľvek referenčnej hodnote, na ktorú sa odkazuje v transakcii.

2. Transakcie uzavreté alebo obnovené pred dátumom nadobudnutia účinnosti zúčtovacej povinnosti podľa článku 4, ktoré sú po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia následne nahradené, zmenené alebo obnovené výlučne na účel nahradenia referenčnej hodnoty úrokových sadzieb, na ktorú sa v nich odkazuje, alebo na účel zavedenia záložných ustanovení vo vzťahu k akejkoľvek referenčnej hodnote, na ktorú sa odkazuje v transakcii, nezačnú z daného dôvodu podliehať zúčtovacej povinnosti uvedenej v článku 4.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

 


POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

Názov

Zmena nariadenia (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o výnimku pre určité devízové referenčné hodnoty tretích krajín a o určenie náhradných referenčných hodnôt pre určité referenčné hodnoty, ktorých poskytovanie sa ukončuje

Referenčné čísla

COM(2020)0337 – C9-0209/2020 – 2020/0154(COD)

Dátum predloženia EP

27.7.2020

 

 

 

Gestorský výbor

 dátum oznámenia na schôdzi

ECON

14.9.2020

 

 

 

Výbory požiadané o stanovisko

 dátum oznámenia na schôdzi

ITRE

14.9.2020

 

 

 

Bez predloženia stanoviska

 Date of decision

ITRE

10.9.2020

 

 

 

Spravodajcovia:

 dátum vymenovania

Caroline Nagtegaal

7.9.2020

 

 

 

Dátum prijatia

19.11.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

49

0

10

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gunnar Beck, Marek Belka, Isabel Benjumea Benjumea, Stefan Berger, Gilles Boyer, Francesca Donato, Derk Jan Eppink, Engin Eroglu, Markus Ferber, Jonás Fernández, Frances Fitzgerald, José Manuel García-Margallo y Marfil, Luis Garicano, Sven Giegold, Valentino Grant, Claude Gruffat, José Gusmão, Enikő Győri, Eero Heinäluoma, Danuta Maria Hübner, Stasys Jakeliūnas, Othmar Karas, Billy Kelleher, Ondřej Kovařík, Georgios Kyrtsos, Aurore Lalucq, Philippe Lamberts, Aušra Maldeikienė, Pedro Marques, Costas Mavrides, Jörg Meuthen, Csaba Molnár, Siegfried Mureşan, Caroline Nagtegaal, Luděk Niedermayer, Piernicola Pedicini, Lídia Pereira, Sirpa Pietikäinen, Dragoș Pîslaru, Evelyn Regner, Antonio Maria Rinaldi, Alfred Sant, Joachim Schuster, Ralf Seekatz, Pedro Silva Pereira, Paul Tang, Irene Tinagli, Ernest Urtasun, Inese Vaidere, Johan Van Overtveldt, Stéphanie Yon-Courtin, Marco Zanni, Roberts Zīle

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Manon Aubry, Patryk Jaki, Eugen Jurzyca, Maximilian Krah, Ville Niinistö, Mick Wallace

Dátum predloženia

19.11.2020

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

49

+

ECR

Derk Jan Eppink, Patryk Jaki, Eugen Jurzyca, Johan Van Overtveldt, Roberts Zīle

NI

Piernicola Pedicini

PPE

Isabel Benjumea Benjumea, Stefan Berger, Markus Ferber, Frances Fitzgerald, José Manuel García‑Margallo y Marfil, Enikő Győri, Danuta Maria Hübner, Othmar Karas, Georgios Kyrtsos, Aušra Maldeikienė, Siegfried Mureşan, Luděk Niedermayer, Lídia Pereira, Sirpa Pietikäinen, Ralf Seekatz, Inese Vaidere

Renew

Gilles Boyer, Engin Eroglu, Luis Garicano, Billy Kelleher, Ondřej Kovařík, Caroline Nagtegaal, Dragoș Pîslaru, Stéphanie Yon Courtin

S&D

Marek Belka, Jonás Fernández, Eero Heinäluoma, Dietmar Köster, Aurore Lalucq, Pedro Marques, Costas Mavrides, Csaba Molnár, Evelyn Regner, Alfred Sant, Pedro Silva Pereira, Paul Tang, Irene Tinagli

Verts/ALE

Sven Giegold, Claude Gruffat, Stasys Jakeliūnas, Philippe Lamberts, Ville Niinistö, Ernest Urtasun

 

0

-

 

10

0

GUE/NGL

Manon Aubry, José Gusmão, Mick Wallace

ID

Gunnar Beck, Francesca Donato, Valentino Grant, Maximilian Krah, Jörg Meuthen, Antonio Maria Rinaldi, Marco Zanni

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

[1] Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

[*] Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.

[2] Ú. v. EÚ C, , s. .

[3] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 1).

[4] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

[5] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

Posledná úprava: 4. decembra 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia