SPRÁVA o odstraňovaní rodových rozdielov v digitálnej oblasti: účasť žien na digitálnom hospodárstve

25.11.2020 - (2019/2168(INI))

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
Spravodajkyňa: Maria da Graça Carvalho
 
PR_INI

Postup : 2019/2168(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A9-0232/2020
Predkladané texty :
A9-0232/2020
Hlasovanie :
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o odstraňovaní rodových rozdielov v digitálnej oblasti: účasť žien na digitálnom hospodárstve

(2019/2168(INI))

Európsky parlament,

 so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

 so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 23,

 so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktorá bola prijatá na 4. svetovej konferencii o ženách v roku 1995, najmä pokiaľ ide o záujmovú oblasť Ženy a médiá,

 so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o násilí a obťažovaní (č. 190) z roku 2019 a na odporúčanie MOP týkajúce sa násilia a obťažovania (č. 206) z roku 2019,

 so zreteľom na výsledný dokument zo zasadnutia Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni zo 16. decembra 2015 o celkovom preskúmaní vykonávania výsledkov svetového samitu o informačnej spoločnosti,

 so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192) a na preskúmanie vykonávania stratégie digitálneho jednotného trhu v polovici trvania Prepojený digitálny jednotný trh pre všetkých z 10. mája 2017 (COM(2017)0228),

 so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, a najmä na jeho zásady 1, 2, 3 a 20,

 so zreteľom na pilier II (Vytváranie priaznivých podmienok pre rozmach digitálnych sietí a služieb) a pilier III (Maximalizácia rastového potenciálu nášho európskeho hospodárstva) stratégie Komisie pre jednotný digitálny trh,

 so zreteľom na strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020),

 so zreteľom na štúdie Komisie s názvom ICT for work: Digital skills in the workplace (IKT v práci: Digitálne zručnosti na pracovisku) a Women in the Digital Age (Ženy v digitálnom veku),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júla 2020 s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (COM(2020)0274),

 so zreteľom na správu Komisie z 1. októbra 2013 s názvom Women active in the ICT sector (Ženy pôsobiace v sektore IKT),

 so zreteľom na štúdiu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) z 26. januára 2017 s názvom Gender and Digital Agenda (Rodová a digitálna agenda),

 so zreteľom na závery Rady z 30. mája 2016 o rozvoji mediálnej gramotnosti a kritického myslenia prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy,

 so zreteľom na závery Rady zo 6. decembra 2018 o rodovej rovnosti, mládeži a digitalizácii,

 so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2019 o hospodárstvach uplatňujúcich rodovú rovnosť v EÚ: ďalší postup,

 so zreteľom na stanovisko Poradného výboru pre rovnosť príležitostí pre ženy a mužov z 19. decembra 2018 s názvom The future of gender equality strategy after 2019: the battles that we win never stay won (Budúcnosť stratégie pre rodovú rovnosť po roku 2019: žiadne víťazstvo v boji netrvá večne),

 so zreteľom na Vyhlásenie k záväzku týkajúcemu sa žien v digitálnej oblasti (WID), ktoré v roku 2019 podpísalo 27 ministrov EÚ a zástupcov členských štátov a Nórska,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty[1],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o odstraňovaní rodových stereotypov v EÚ[2],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o digitálnej agende pre rast, mobilitu a zamestnanosť: čas zaradiť vyššiu rýchlosť[3], a najmä na veľkú koalíciu pre digitálne pracovné miesta,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania[4],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v digitálnom veku[5],

 so zreteľom na fórum Svetového samitu o informačnej spoločnosti (WSIS), ktoré sa konalo v roku 2019 na tému Informačné a komunikačné technológie na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja,

 so zreteľom na fórum WSIS, ktoré sa konalo v roku 2020 na tému Podpora digitálnej transformácie a globálnych partnerstiev: Akčné smery WSIS na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja,

 so zreteľom na otázku Komisii týkajúcu sa posilnenia postavenia žien a dievčat prostredníctvom digitálneho sektora (O-000004/2018 – B8‑0010/2018),

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o posilňovaní postavenia žien a dievčat prostredníctvom digitálneho sektora[6],

 so zreteľom na medziparlamentnú schôdzu svojich výborov, ktorá sa konala pri príležitosti Medzinárodného dňa žien 2018 o posilnení postavenia žien a dievčat v médiách a IKT,

 so zreteľom na hĺbkovú analýzu s názvom Empowering women on the Internet (Posilnenie postavenia žien na internete), ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky 30. októbra 2015[7],

 so zreteľom na štúdiu s názvom The underlying causes of the digital gender gap and possible solutions for enhanced digital inclusion of women and girls (Základné príčiny digitálnych rodových rozdielov a možné riešenia posilneného digitálneho začlenenia žien a dievčat), ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky 15. februára 2018[8],

 so zreteľom na štúdiu s názvom Cyber violence and hate speech online against women (Kybernetické násilie a nenávistné prejavy na internete voči ženám), ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky 16. augusta 2018[9],

 so zreteľom na štúdiu s názvom Education and employment of women in science, technology and the digital economy, including AI and its influence on gender equality (Vzdelávanie a zamestnanosť žien vo vede, technike a digitálnom hospodárstve vrátane umelej inteligencie a jej vplyvu na rodovú rovnosť), ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo EP pre vnútorné politiky 15. apríla 2020[10],

 so zreteľom na prieskum Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) s názvom Violence against women: an EU-wide survey (Násilie páchané na ženách: prieskum v rámci celej EÚ), uverejnený v roku 2014,

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV[11],

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. júna 2012 s názvom Stratégia EÚ na roky 2012 – 2016 zameraná na odstránenie obchodovania s ľuďmi (COM(2012)0286) a na priebežnú správu zo 17. októbra 2014 o jej vykonávaní (SWD(2014)0318),

 so zreteľom na hodnotiacu tabuľku týkajúcu sa zastúpenia žien v digitálnej oblasti[12],

 so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A9-0232/2020),

A. keďže podľa článku 8 ZFEÚ sa Únia vo všetkých svojich činnostiach musí zameriavať na odstránenie nerovností a podporu rovnosti medzi mužmi a ženami; keďže na dosiahnutie rodovej rovnosti potrebujú dievčatá a mladé ženy rovnaký prístup k technológiám a digitálnej odbornej príprave a bezpečnému používaniu internetu; keďže cieľ udržateľného rozvoja č. 5 sa týka rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien a to zahŕňa používanie technológií a internetu;

B. keďže digitalizácia zásadne zmenila väčšinu aspektov našich životov spôsobmi, ktoré vytvárajú nespočetné príležitosti, ale predstavujú aj nové výzvy; keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 a jej následky pravdepodobne povedú k trvalým zmenám života v Európe, v ktorých bude digitalizácia zohrávať významnú úlohu; keďže vplyv digitalizácie na pracovné vyhliadky žien a dôsledky telepráce sa musia preskúmať a vyhodnotiť; keďže vyvažovanie telepráce, súkromného života a povinností spojených s poskytovaním starostlivosti prispieva k ďalšiemu napätiu, a preto ženy čelia zvýšenej emocionálnej, duševnej a sociálnej záťaži; keďže trh práce čelí z dôvodu pandémie výzve významnej digitálnej transformácie;

C. keďže rodové stereotypy predstavujú vážnu prekážku rovnosti medzi ženami a mužmi, pričom prispievajú k rodovej segregácii vo vzdelávaní a zamestnaní, ďalej zväčšujú rodové rozdiely v digitálnom sektore a bránia plnej účasti žien ako používateliek, inovátoriek a tvorkýň; keďže podľa bežných stereotypov sa s intelektuálnymi schopnosťami na vysokej úrovni spájajú skôr muži ako ženy a keďže tieto stereotypy sa podporujú a ovplyvňujú záujmy detí, najmä dievčat, už od ich 6 rokov;

D. keďže index rodovej rovnosti za rok 2019 odhalil pretrvávajúce rodové nerovnosti v digitálnom sektore;

E. keďže z údajov Eurostatu z roku 2018 vyplýva, že približne 1,3 milióna ľudí študovalo v Európskej únii informačné a komunikačné technológie (IKT) a že dievčatá a ženy sú prevažne v menšine, pričom tvoria len 17 % všetkých študentov IKT v EÚ;

F. keďže 73 % chlapcov vo veku od 15 do 16 rokov nemá pri používaní digitálnych zariadení, ktoré nepoznajú tak dobre, žiadne problémy v porovnaní so 63 % dievčat v rovnakej vekovej kategórii[13], ktoré si sú menej isté aj napriek tomu, že majú schopnosti na to, aby v oblasti digitálnej gramotnosti dosahovali lepšie výsledky ako chlapci;

 

G. keďže rodové stereotypy výrazne ovplyvňujú výber predmetov; keďže len veľmi málo dospievajúcich dievčat v členských štátoch EÚ (menej ako 3 %) vyjadrilo záujem pracovať vo veku 30 rokov ako odborník v oblasti IKT[14]; keďže učitelia a rodičia môžu prehlbovať rodové stereotypy tým, že dievčatá odrádzajú od kariéry v oblasti IKT; keďže odstránenie očakávaní spojených s určitým pohlavím, pokiaľ ide o povolania, a podpora ženských vzorov v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) a IKT môžu dievčatá povzbudiť k tomu, aby študovali IKT;

H. keďže ženy v informačnom a komunikačnom sektore zarábajú o 19 % menej ako muži; keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov priamo prispieva k rozdielu v dôchodkoch žien a mužov[15]; keďže výška platov mužov a žien musí byť v súlade so zásadou spravodlivosti a rovnosti;

I. keďže ženy ako demografická skupina na celom svete používajú internet menej často ako muži, a to buď na inštaláciu softvéru, alebo na sledovanie online rozhlasu a televízie, používanie služieb elektronického bankovníctva alebo elektronického obchodu;

J. keďže v posledných rokoch sa zvýšil počet žien pracujúcich v oblasti kybernetickej bezpečnosti, no keďže tieto čísla sú stále výrazne nízke, pričom ženy predstavujú v Európe menej ako 20 % odborníkov v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

K. keďže sa očakáva, že v budúcnosti bude viac ako 90 % pracovných miest vyžadovať určitý stupeň elektronických zručností a digitálnej gramotnosti;

L. keďže je pravdepodobnejšie, že v dôsledku rôznych prekážok, ako sú rodové stereotypy a prevaha mužov na určitých pracoviskách s nedostatkom rozmanitosti, si ženy ťažko hľadajú miesto v sektore IKT; keďže v sektore IKT existuje značná vertikálna a horizontálna segregácia a ženy sú často nadmerne kvalifikované na pozície, ktoré zastávajú; keďže len malá menšina žien zastáva vedúce pozície v softvérovom inžinierstve;

M. keďže používanie a tvorba softvéru sa stávajú kľúčovými aktívami digitálnej transformácie; keďže rodové rozdiely medzi softvérovými vývojármi a inžiniermi sú znepokojujúce z hľadiska zapájania žien do tohto sektora, ako aj z hľadiska potenciálnej vedomej a nevedomej rodovej predpojatosti v aplikáciách umelej inteligencie, videohrách a hračkách a iných aplikáciách;

N. keďže podľa prieskumu FRA o násilí páchanom na ženách 14 % žien zažilo od svojich 15 rokov kybernetické obťažovanie[16]; keďže na vzdelávacích internetových stránkach STEM vrátane škôl, univerzít a pracovísk, bol nahlásený zvýšený výskyt sexuálneho obťažovania, čo ešte viac znemožňuje zapojenie žien do tohto sektora; keďže mnohé ženy sa počas pandémie ochorenia COVID-19 stali obeťami nových foriem sexuálneho a psychologického obťažovania na internete vrátane zoom-bombingu, prenasledovania alebo vyhrážania; keďže je naliehavo potrebné prijať opatrenia na riešenie týchto nových foriem sexuálneho a psychologického obťažovania; keďže objektivizácia, hypersexualizácia a vykorisťovanie žien na internete, najmä prostredníctvom internetovej pornografie, majú ničivý vplyv na budovanie sexuality a všeobecnejšie na rodovú rovnosť;

O. keďže IKT sú sektorom s nízkym podielom pracovníčok; keďže veľký počet žien zanecháva svoje vysokoškolské štúdium, vzdáva sa akademických príležitostí a kariéry v sektore IKT (fenomén tzv. deravého potrubia), a to najmä z dôvodu slabej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, organizačných obmedzení a prostredia, v ktorom prevažujú muži; keďže ročná strata produktivity európskeho hospodárstva v dôsledku toho, že ženy opúšťajú svoje digitálne pracovné miesta a stávajú sa neaktívnymi, predstavuje 16,1 miliardy EUR[17];

P. keďže sektor IT zaznamenal výrazný nárast počtu žien v správnych radách, no zároveň je sektorom s najvyšším percentuálnym podielom správnych rád s čisto mužským zastúpením;

Q. keďže digitálna kompetencia je schopnosť získavať, spracovávať a odovzdávať digitálne informácie a je ovplyvnená sociálno-kultúrnym a hospodárskym zázemím; keďže ženy trávia viac času vykonávaním neplatenej starostlivosti a prácou v domácnosti než muži; keďže sa tým obmedzujú ich voľný čas, čas strávený v platenej práci alebo príležitosti získať digitálnu kompetenciu a zručnosti pri používaní internetu; keďže opatrenia zamerané na zvyšovanie informovanosti, riešenie rodových stereotypov a noriem a dosiahnutie lepšieho prerozdelenia neplatenej starostlivosti o deti a domácich prác by zabezpečili väčšiu účasť žien na (digitálnych) trhoch práce a odbornej príprave a umožnili by im získať lepšiu digitálnu kompetenciu;

R. keďže ženy tvoria iba okrajové percento investorov rizikového kapitálu, podnikateľských anjelov a investorov; keďže vzhľadom na to, že dievčatá zvyčajne študujú menej predmetov v oblasti IKT a STEM na základných a stredných školách a na univerzitách, je počet žien pracujúcich v týchto oblastiach na trhu práce a žien ako zakladateliek a vlastníčok súkromných spoločností a startupov, podstatne nižší; keďže nižší percentuálny podiel účasti žien v odvetví technológií má priamy vplyv na celkový spoločenský rozvoj a vedie k zaujatosti v oblasti inovácií, ktorá má vplyv na to, aké druhy inovácií a nových technológií sa sprístupnia spotrebiteľom;

S. keďže v porovnaní s rokom 2011 došlo k zníženiu počtu žien začínajúcich vysokoškolské vzdelávanie súvisiace s IKT; keďže ženy tvoria 17 % z 8 miliónov odborníkov na IKT v EÚ; keďže v prípade, že by na trh s digitálnymi pracovnými miestami vstúpilo viac žien, tento nevyužitý súbor talentov, zručností a rozmanitých perspektív by sa pre tento sektor stal obrovským prínosom a mohol by pre európske hospodárstvo zabezpečiť ročné zvýšenie HDP o 16 miliárd EUR;

T. keďže podľa správy Svetového ekonomického fóra o rodových rozdieloch vo svete z roku 2018 tvoria ženy len 22 % odborníkov v oblasti umelej inteligencie na svete v porovnaní so 78 % mužov, čo predstavuje 72 % rodových rozdielov, ktoré ešte treba odstrániť; keďže v roku 2019 92 USD z každých 100 USD investovaných do európskych technologických spoločností smerovalo zakladajúcim tímom, ktoré tvorili výlučne muži[18];

U. keďže digitálna integrácia je možnosť všetkých jednotlivcov a komunít získať prístup k IKT a používať ich; keďže nedostatok prístupu, cenovej dostupnosti a vzdelávania, ako aj očakávania spojené s určitým pohlavím a sociálno-kultúrne normy, nižšia účasť na vzdelávaní v oblastiach STEM a IKT, obmedzené používanie digitálnych nástrojov a nižšia aktivita na sociálnych platformách z dôvodu kybernetického násilia voči dievčatám a ženám, sú faktormi, ktoré spôsobujú, že ženy sú vylúčené z digitálnej integrácie; keďže aspekt digitálnej integrácie rodovej rovnosti musí byť súčasťou všetkých iniciatív a investícií EÚ súvisiacich s IKT a digitalizáciou;

V. keďže digitálne finančné začlenenie je digitálny prístup k formálnym finančným službám, ktoré sú prispôsobené potrebám a poskytujú sa zodpovedným spôsobom za prijateľné ceny, a ich používanie; keďže zákony a normy, ktoré môžu oslabiť právo žien zúčastňovať sa na pracovnej sile, kontrolovať aktíva, vytvárať zdroje financovania na rozvoj formálnych podnikov a získavať k nim prístup a prijímať vlastné hospodárske rozhodnutia, sú hlavnými dôvodmi finančného vylúčenia žien; keďže približne jedna miliarda žien ešte stále nemá prístup k formálnym finančným službám z dôvodu nedostatočného prístupu k identifikačným dokumentom, mobilným telefónom a digitálnym zručnostiam a nedostatočnej finančnej spôsobilosti, ale aj v dôsledku nevhodných produktov; keďže lepší prístup k zodpovedným digitálnym finančným službám a ich používanie môže pomôcť budovať hospodársku silu a ekonomickú nezávislosť žien;

W. keďže schopnosť žien získať prístup k digitálnym technológiám a používať ich ovplyvňujú mnohé faktory vrátane investícií, nariadení a hospodárskej súťaže; keďže ženy a dievčatá vo vidieckych a ťažko prístupných regiónoch čelia problémom a prekážkam, pokiaľ ide o prístup k internetu a digitálnym technológiám a infraštruktúre, ktoré im bránia v plnej miere využívať digitálny potenciál moderných technológií; keďže najmä v rozvojových krajinách ženy a dievčatá vo vidieckych oblastiach vo všeobecnosti pracujú v odvetví poľnohospodárstva a ich práca je často neplatená a neistá, čo vedie k tomu, že žijú v prostredí s nedostatkom technológií, a k ťažkostiam spojeným s prístupnosťou digitálnych technológií;

Všeobecné poznámky

1. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zosúladili opatrenia na podporu digitálnej transformácie s cieľmi Únie v oblasti rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že pri digitálnej transformácii by sa nemalo na nikoho zabudnúť; víta záväzky Komisie zvýšiť účasť žien v digitálnom hospodárstve a v informačnej spoločnosti, ktoré sú súčasťou stratégie pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025; vyzýva Komisiu, aby sa naďalej zaoberala vážnymi rodovými rozdielmi v sektore IKT v digitálnej agende, európskej digitálnej stratégii a vo všetkých ďalších politikách a iniciatívach v oblasti zručností súvisiacich s digitalizáciou a vzdelávania a aby zaviedla konkrétne opatrenia osobitne zamerané na zvýšenie účasti žien a dievčat v tomto sektore; zdôrazňuje, že zvýšenie účasti žien v digitálnom sektore môže mať významný vplyv na boj proti rodovým rozdielom, stereotypom a diskriminácii a zároveň zlepšiť prístup na trh práce pre ženy a pracovné podmienky žien, ako aj riešiť rozdiel v odmeňovaní žien a mužov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli primerané finančné prostriedky na financovanie programov, ktorých cieľom je pritiahnuť viac dievčat a žien k štúdiu a práci v oblasti STEM, založili podnikateľské programy zamerané na poskytovanie financovania ženám a dievčatám, ktoré spúšťajú technologické projekty alebo zakladajú nové spoločnosti, vypracovali stratégie zamerané na zvyšovanie digitálnej integrácie a digitálneho finančného začlenenia žien a dievčat v oblastiach súvisiacich s STEM, umelou inteligenciou a odvetvím výskumu a inovácií a zaujali viacúrovňový prístup s cieľom riešiť rodové rozdiely na všetkých úrovniach vzdelávania a zamestnanosti v digitálnom sektore;

2. vyzýva Komisiu, aby pri rokovaniach o programoch v rámci budúceho viacročného finančného rámca (VFR) a fondoch a pôžičkách v rámci plánu obnovy náležite zohľadnila rovnaké príležitosti pre ženy a mužov a rodové rozdiely v digitálnej oblasti a aby zvyšovala informovanosť žien o týchto mechanizmoch; zdôrazňuje, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a rodové rozpočtovanie s merateľnými ukazovateľmi by mali byť súčasťou politík zameraných na podporu rozvoja IKT; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v akte o digitálnych službách a vo všetkých nadchádzajúcich návrhoch súvisiacich s digitálnou oblasťou sa uplatní hľadisko rodovej rovnosti;

3. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili úplné vykonávanie ministerského vyhlásenia o záväzku týkajúceho sa Žien v digitálnej oblasti; vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie medziodvetvových národných plánov členských štátov týkajúcich sa žien v digitálnej oblasti;

Vzdelávanie

4. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v digitálnom vzdelávaní na všetkých úrovniach vrátane mimoškolského, informálneho a neformálneho vzdelávania, a to aj pre pedagogických pracovníkov; požaduje osobitné stratégie pre rôzne vekové kategórie;

5. nabáda Komisiu a členské štáty, ako aj vývojárov, podniky a univerzity, aby riešili rodové rozdiely v sektore IKT a spolupracovali pri hľadaní riešení a výmene najlepších postupov na lepšie začlenenie dievčat do oblastí súvisiacich s digitálnym vzdelávaním už od útleho veku; vyzýva EÚ a členské štáty, aby rozvíjali, podporovali a vykonávali činnosti, ktoré presadzuje OSN a jej orgány;

6. vyzýva Komisiu, aby sa dôkladne zaoberala otázkou nízkeho počtu žien, ktoré sa venujú štúdiu a kariére v oblasti IKT, a aby zabezpečila uplatňovanie silného rodového hľadiska v programe Digitálna Európa a v aktualizovanom akčnom pláne digitálneho vzdelávania, a to vrátane prístupnosti a cenovej dostupnosti digitálneho vybavenia; vyzýva vzdelávacie subjekty, aby začleňovali otázku rodovej rovnosti do všetkých učebných osnov, učebných materiálov a vzdelávacích postupov súvisiacich s STEM a IKT s cieľom povzbudzovať dievčatá od útleho veku k tomu, aby sa v školách venovali štúdiu matematiky, programovania, kurzom IKT a prírodným vedám a pokračovali v nich aj ďalej; nabáda Komisiu a členské štáty, aby so vzdelávacími inštitúciami a organizáciami občianskej spoločnosti spolupracovali na posudzovaní a prepracúvaní vzdelávacích formátov v oblasti IKT;

7. zdôrazňuje, že je dôležité, aby ženy a dievčatá boli spoluautorkami vlastnej budúcnosti v oblasti STEM a IKT ako neoddeliteľnej súčasti vzdelávania v predškolských zariadeniach a základných školách, ktorá prispieva k odstraňovaniu škodlivých rodových stereotypov u dievčat a chlapcov;

8. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vypracúvaní politík v oblasti digitálneho vzdelávania zohľadnili rodové hľadisko tak, aby študentom aj študentkám umožnili čeliť budúcim výzvam; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili mentorské programy so ženskými vzormi v oblasti IKT na všetkých úrovniach vzdelávania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali kampane na zvyšovanie informovanosti zamerané na študentov aj ich rodičov s cieľom bojovať proti rodovým stereotypom v rámci školských projektov a na pracovisku; zdôrazňuje, že je dôležité pripisovať ženám zásluhy za ich prácu, aby dievčatá vo vedeckých publikáciách nenachádzali len mužské mená, ale aby mali aj ženské vzory;

9. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali celoživotné vzdelávanie s cieľom uľahčiť ženám zmenu profesijného zamerania na pozície súvisiace s IKT, ako aj odbornú prípravu a programy na podporu elektronických zručností, zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie dievčat a žien; zdôrazňuje, že v odporúčaní Rady o odbornom vzdelávaní a príprave a v aktualizovanom programe v oblasti zručností pre Európu sa musí zabezpečiť uplatňovanie rodového hľadiska;

10. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali politiky a opatrenia na riešenie fenoménu tzv. deravého potrubia;

11. žiada, aby sa rodová rovnosť stala konzistentnou a štrukturálnou súčasťou budúcej stratégie a politík EÚ v oblasti mládeže;

Zamestnanosť a podnikanie

12. naliehavo vyzýva členské štáty, aby v plnej miere transponovali a vykonávali smernicu o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, a vyzýva Komisiu, aby jej vykonávanie účinne monitorovala s cieľom zabezpečiť, aby obaja rodičia mohli využívať otcovskú, rodičovskú a opatrovateľskú dovolenku; vyzýva členské štáty, aby považovali IKT za prostriedok na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a aby sledovali trendy v oblasti digitalizácie sveta práce, a to aj v digitálnom sektore, aby mohli v prípade potreby upraviť svoje existujúce opatrenia na vyváženie pracovného a súkromného života, a aby presadzovali a posilňovali svoje systémy zamerané na rovnomerné rozdelenie opatrovateľských povinností; v tejto súvislosti nabáda Komisiu a členské štáty, aby zaviedli politiky zamerané na riešenie situácie samostatne zárobkovo činných osôb, a to najmä podnikateliek v oblasti IKT a v digitálnom sektore, a ich potreby prístupu k systémom sociálnej ochrany, materskej dovolenke a starostlivosti o deti; poukazuje na to, že telepráca umožňuje ženám pracovať z domu a môže viesť k lepšej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom; konštatuje však, že členské štáty musia teleprácu monitorovať a riadne regulovať;

13. zdôrazňuje, že rozdiel v odmeňovaní žien a mužov má negatívny vplyv na sociálne dávky a rozdiel v dôchodkoch žien, a to aj v digitálnom sektore; víta záväzok Komisie predložiť do konca roku 2020 záväzné opatrenia týkajúce sa transparentnosti odmeňovania a zároveň náležite zvážiť jedinečné pomery európskych malých a stredných podnikov a rôzne modely trhu práce, ktoré existujú v EÚ, s cieľom účinne riešiť rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov a chudobu v starobe;

14. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali rodovú rovnosť v spoločnostiach v oblasti IKT a v súvisiacich sektoroch a v digitálnom hospodárstve a aby prijali horizontálne politiky na zníženie rodových rozdielov v digitálnom hospodárstve prostredníctvom cielených opatrení vrátane európskych finančných prostriedkov na financovanie projektov v digitálnom sektore vedených ženami, presadzovania minimálneho počtu výskumníčok zapojených do projektov v oblasti IKT, kurzov odbornej prípravy pre oddelenia ľudských zdrojov v oblasti „nevedomej rodovej predpojatosti“ s cieľom presadzovať rodovo vyvážené prijímanie pracovníkov, vytvorenia cien a systémov stimulov pre spoločnosti a organizácie, ktoré aktívne vykonávajú rodovo neutrálne politiky spojené s merateľnými cieľmi, presadzovania uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v stratégiách spoločností pre výrobu, dizajn a predaj produktov IKT, vo výročných správach o rozmanitosti a rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov spoločnosťami IKT, politík v oblasti verejného obstarávania a/alebo usmernení k nákupu služieb IKT od poskytovateľov služieb, ktorí uplatňujú rodovú rovnováhu, pokiaľ ide o zloženie ich spoločností a správnych rád, ktoré uľahčujú rozdeľovanie európskych finančných prostriedkov spoločnostiam, ktoré zohľadňujú kritériá rodovej rovnováhy, a ktoré sú zamerané na podporu vykonávania plánov rodovej rovnosti a protokolov na zlepšenie a monitorovanie výkonu spoločností, pokiaľ ide o účasť žien, a to aj na úrovniach riadenia a vedenia, ako aj mentorských programov;

15. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere posúdili príčiny a faktory, ktoré vedú k vysokej miere predčasného ukončenia digitálnej kariéry žien; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pristúpili k analýze vplyvu nedostatočnej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom na schopnosť žien zúčastňovať sa na odbornej príprave zameranej na zvyšovanie úrovne zručností potrebnej na udržanie si požadovanej úrovne zručností v oblasti IKT; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali mechanizmy a programy zamerané na začlenenie žien a dievčat do iniciatív v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti v digitálnom sektore bez ohľadu na ich právny migračný status;

16. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali podnikanie žien a ich zapojenie do inovácií a zvýšili možnosti financovania pre podnikateľky a digitálne startupy vedené ženami a zlepšili prístupnosť existujúcich finančných prostriedkov tak, aby mali rovnaké príležitosti súťažiť na digitálnom jednotnom trhu, a podporovali rodovo vyváženejšie zloženie finančných inštitúcií;

17. nabáda Komisiu a členské štáty, aby posilnili financovanie výskumu v oblasti rodovej problematiky v oblasti IKT;

18. domnieva sa, že je mimoriadne dôležité mať viac ženských vzorov a zvýšiť počet žien vo vedúcich pozíciách v sektore IKT; vyzýva mužské vzory, aby presadzovali rodovú rovnosť v digitálnom hospodárstve; zdôrazňuje, že je potrebné, aby spoločnosti pôsobiace v oblasti IKT zaviedli postupy v oblasti ľudských zdrojov, ktoré podporujú rozmanitosť, ako je rodová rovnováha na pozíciách stredného a vyššieho manažmentu a v správnych radách spoločností; víta, že Komisia vyjadrila zámer presadzovať prijatie návrhu smernice z roku 2012 o rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze (tzv. smernica o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch), a naliehavo vyzýva Radu, aby ho odblokovala a prijala;

Kultúra, médiá a audiovizuálny sektor

19. zdôrazňuje vplyv kultúry, médií, reklamného a audiovizuálneho sektora na rozvoj a zintenzívňovanie rodových stereotypov a podporu normatívnych a kultúrnych prekážok, ktoré sa reprodukujú prostredníctvom jazyka a rozširovaných obrazov;

20. vyzýva audiovizuálny a mediálny sektor, aby vo väčšej miere prezentovali ženy v povolaniach súvisiacich s STEM a IKT a aby zaviedli zobrazovanie rozmanitosti a príležitostí v oblasti STEM a IKT; vyzýva mediálny sektor, aby zahŕňal ženy do diskusných skupín, novinových článkov a iných oblastí, kde sa formuje verejná mienka a diskusia o technologických otázkach;

21. pripomína, že je dôležité odstrániť vedomú a nevedomú rodovú predpojatosť z algoritmov, aplikácií umelej inteligencie, videohier a hračiek, ktoré zachovávajú škodlivé rodové stereotypy a vedú k nižšej účasti žien v digitálnej oblasti, v oblasti umelej inteligencie a v oblasti IKT; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť zaujatosť v oblasti inovácií v sektore IKT, kde sú dizajnérmi a vývojármi služieb, softvérov a užívateľských aplikácií väčšinou muži a používateľmi väčšinou ženy;

Posilnenie postavenia žien v občianskej, politickej a hospodárskej oblasti

22. zdôrazňuje, že IKT môžu výrazne zvýšiť schopnosť žien zúčastňovať sa na volebných procesoch, verejných konzultáciách, prieskumoch a diskusiách, ako aj organizovať a obhajovať práva žien; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri navrhovaní iniciatív elektronickej verejnej správy zohľadňovali rodový rozmer; zdôrazňuje účinnosť využívania internetu na kampane, fóra a zvýšenie viditeľnosti ženských vzorov;

23. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby konštruktívne spolupracovali s organizáciami digitálnej občianskej spoločnosti a podporovali a nabádali takéto organizácie, aby sa zapojili do správy internetu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tiež úzko spolupracovali so ženami a ženskými organizáciami občianskej spoločnosti a zapájali ich s cieľom lepšie reagovať na obavy, ktoré existujú v každodennom živote žien a dievčat, a zmierňovať ich pri navrhovaní a vykonávaní verejných politík v oblasti technológií a aby presadzovali hospodársku a digitálnu integráciu žien;

24. podporuje členské štáty a Komisiu, aby organizovali kampane na zvyšovanie povedomia, odbornú prípravu a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti s cieľom zdôrazniť vplyv odbornosti IKT na posilnenie ekonomického postavenia žien;

25. domnieva sa, že ženy treba povzbudzovať k tomu, aby zohrávali dôležitejšiu úlohu pri navrhovaní, vývoji, výstavbe a údržbe inteligentných miest alebo inteligentných dedín;

Zhromažďovanie údajov

26. víta vytvorenie hodnotiacej tabuľky žien v digitálnej oblasti ako neoddeliteľnej súčasti indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI), ako aj štyri nové ukazovatele, ktoré navrhol inštitút EIGE vo svojej správe z roku 2018 s názvom Rodová rovnosť a mládež: príležitosti a riziká digitalizácie;

27. vyzýva Komisiu a členské štáty, ako aj platformy a podniky, aby zhromažďovali porovnateľné údaje o používaní IKT rozdelené podľa rodu a veku a aby navrhli iniciatívy vrátane výskumu na lepšie pochopenie a riešenie základných príčin digitálnych rodových rozdielov; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhromažďovali a používali existujúce údaje rozdelené podľa pohlavia na podporu intenzívnejšieho výskumu interakcie rôznych faktorov, ktoré bránia digitálnej integrácii žien a dievčat; zdôrazňuje, že harmonizované zhromažďovanie údajov uľahčuje porovnávanie a výmenu údajov a príkladov najlepších postupov medzi členskými štátmi;

Boj proti rodovo motivovanému násiliu: kybernetické násilie

28. s veľkým znepokojením konštatuje nárast digitálnych trestných činov a činov zastrašovania, šikanovania, doxingu, obťažovania a násilia voči ženám v digitálnom svete; zdôrazňuje význam digitálnej a mediálnej gramotnosti, kybernetickej hygieny a kybernetickej bezpečnosti; žiada finančné prostriedky a kampane na zvyšovanie informovanosti a vzdelávanie žien, pokiaľ ide o to, ako zabezpečiť svoje účty a komunikácie s cieľom chrániť sa na internete, a tiež pokiaľ ide o zdvorilú sociálnu komunikáciu na internete s cieľom varovať ženy pred potenciálnymi obťažovateľmi a násilníkmi, ako aj informovať ich o tom, ako vyhľadať pomoc v prípade incidentu; domnieva sa, že takéto kampane by mali byť zamerané na boj proti rodovo motivovanému násiliu a rodovým stereotypom, vzdelávať mužov, pokiaľ ide o to, ako sa voči ženám správať na internete, a zabezpečiť trvalú slobodu prejavu žien a zmysluplnú účasť žien na verejnej diskusii; navyše sa domnieva, že spoločnosti a vývojári by mali riešiť rodovo motivované násilie na internete a zneužívanie v rámci svojich infraštruktúr prostredníctvom účinných mechanizmov oznamovania a pozastavenia; vyzýva členské štáty, aby uľahčovali používanie kanálov nahlasovania a aby podporovali vývoj nástrojov odbornej prípravy pre policajné jednotky, súdny systém a sektor informačných a komunikačných technológií s cieľom umožniť orgánom presadzovania práva účinne vyšetrovať a stíhať zlomyseľných útočníkov a poskytovať podporu obetiam obťažovania a násilia na internete;

29. vyzýva inštitúcie, agentúry a orgány EÚ, ako aj členské štáty a ich orgány presadzovania práva, aby spolupracovali a podnikli konkrétne kroky na koordináciu svojich opatrení na boj proti využívaniu IKT na páchanie trestnej činnosti vrátane sexuálneho obťažovania na internete a obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania a na zhromažďovanie údajov rozdelených podľa pohlavia o rodovo motivovanom násilí na internete; víta oznámenie Komisie o prieskume rodovo motivovaného násilia; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli primerané finančné prostriedky na rozvoj riešení založených na umelej inteligencii, ktoré budú brániť kybernetickému násiliu, sexuálnemu obťažovaniu na internete, vykorisťovaniu žien a dievčat a obťažovaniu na pracovisku a bojovať proti nim; vyzýva členské štáty, aby preskúmali svoje trestné právo s cieľom zabezpečiť, že nové formy digitálneho násilia budú vymedzené, uznané a kriminalizované, a aby ratifikovali Dohovor MOP o násilí a obťažovaní z roku 2019, ktorý sa okrem iného uplatňuje aj na komunikácie súvisiace s prácou;

30. domnieva sa, že na dosiahnutie rodovej rovnosti je nevyhnutné vytvoriť komplexnú a vekovo primeranú sexuálnu výchovu, ako aj výchovu o vzťahoch, ktorá bude zahŕňať boj proti kybernetickému násiliu a sexuálnemu obťažovaniu na internete, ako aj boj proti objektivizácii, hypersexualizácii a sexuálnemu vykorisťovaniu žien na internete; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali politiky a opatrenia na riešenie výskytu sexuálneho obťažovania na vzdelávacích internetových stránkach STEM a v školách, ako aj v rámci sektora IKT; vyzýva zamestnávateľov, aby upravili opatrenia v oblasti ľudských zdrojov s cieľom bojovať proti starým aj novým formám obťažovania na internete vrátane povinných kurzov odbornej prípravy a čísel tiesňového volania pre obete;

31. žiada ďalšie právne záväzné opatrenia a smernicu na predchádzanie rodovo motivovanému násiliu a boj proti nemu vrátane kybernetického násilia, ktoré je často namierené proti ženám, ako sú verejné osobnosti, političky a aktivistky, ako aj nenávistných prejavov na internete voči ženám; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že nadchádzajúci návrh aktu o digitálnych službách a nový rámec pre spoluprácu medzi internetovými platformami sa budú zaoberať povinnosťami online platforiem, pokiaľ ide o nenávistné prejavy šírené používateľmi a iný škodlivý, nekalý a sexistický obsah, s cieľom chrániť bezpečnosť žien na internete; vyzýva Komisiu, aby vypracovala harmonizované právne vymedzenia kybernetického násilia a nový kódex správania pre online platformy týkajúci sa boja proti rodovo motivovanému násiliu na internete;

Vznikajúce oblasti

32. vyzýva vnútroštátne orgány verejnej správy a inštitúcie EÚ, aby spolupracovali so súkromným sektorom na vytvorení celoeurópskych kampaní zameraných na vzory pre ženy, ktoré by motivovali mladšie odborníčky k voľbe povolaní v oblasti kybernetickej bezpečnosti, čím by sa výrazne znížil nedostatok zručností, podporilo hospodárstvo a zlepšila celková odolnosť odvetvia kybernetickej bezpečnosti v Európe;

33. zdôrazňuje potrebu ďalšieho regulačného úsilia, aby sa zabezpečilo, že umelá inteligencia bude rešpektovať zásady a hodnoty rodovej rovnosti a nediskriminácie zakotvené v článku 21 Charty základných práv Európskej únie;

34. zdôrazňuje, že je potrebné prehĺbiť chápanie vznikajúcich oblastí, ako je algoritmické rozhodovanie, technológia blockchainu a kryptomena a sledovanie údajov, prostredníctvom uplatnenia rodového hľadiska a zároveň určiť stratégie na ich riešenie;

Rodová rovnosť v rozvojových politikách

35. vyjadruje znepokojenie nad možnosťou zvýšenia digitálnych rodových rozdielov v rozvojových krajinách a regiónoch počas súčasnej krízy; zdôrazňuje význam presadzovania digitálnej gramotnosti žien a dievčat, digitálnej prístupnosti a digitálnej cenovej dostupnosti ako nástrojov na dosiahnutie rodovej rovnosti v rozvojových stratégiách; zdôrazňuje potrebu nasmerovať rozvojové fondy na presadzovanie digitálneho vzdelávania dievčat a žien a na podporu projektov vedených ženami v digitálnom sektore, a to najmä tých so sociálnym vplyvom;

36. pripomína, že osoby so zdravotným postihnutím, etnické a menšinové skupiny, ženy z rôznych sociálno-ekonomických prostredí, staršie ženy a ženy vo vidieckych oblastiach, ako aj utečenky a migrantky, môžu čeliť ťažkostiam pri získavaní prístupu k digitálnym službám a súvisiacej infraštruktúre; zdôrazňuje význam prierezového prístupu ku všetkým iniciatívam v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, pokiaľ ide o zlepšenie prístupu žien k digitálnym službám a ich používanie a k vzdelávaniu a zamestnanosti v digitálnom hospodárstve a spoločnosti; vyzýva členské štáty, aby bojovali proti digitálnemu vylúčeniu všetkých zraniteľných skupín v spoločnosti a aby im sprístupnili vzdelávanie v oblasti IKT tým, že vyučovacie metódy a rozvrhy upravia tak, aby zohľadnili rôzne faktory, ktoré určujú prístup žien k vzdelávaniu;

 

°

° °

37. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

 


 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Digitalizácia zásadne zmenila náš život a vytvorila nové príležitosti, ale aj mnohoraké výzvy. Rovnaké príležitosti na trhu práce a rovnaké zaobchádzanie na pracovisku, ako aj snaha o rodovú rovnováhu v digitálnom sektore sú mimoriadne dôležité nielen pre hospodárstvo EÚ, napríklad z hľadiska rastu HDP, ale aj zabezpečenie spravodlivosti pre všetky talentované ženy a dievčatá, ktoré si zvolili kariéru v oblasti STEM (veda, technológia, inžinierstvo, matematika).

 

Súčasná kríza spôsobená ochorením COVID-19, ktorá zásadne zmenila spôsob, akým ľudia a spoločnosti využívajú IKT a iné digitálne technológie v práci a na komunikáciu, len poukázala na naliehavú potrebu podporovať v tomto odvetví rodovú rovnováhu.

 

Nerovnosti sú známe už desaťročia a v priebehu rokov sa vyvíjalo úsilie o ich odstránenie. Ako však vyplynulo z nedávnej štúdie, ktorú zadala tematická sekcia Európskeho parlamentu pre práva občanov a ústavné veci na žiadosť výboru FEMM, v oblastiach STEM a digitálnom sektore (napr. digitálne technológie, výpočtová veda, informačné technológie, informačné a komunikačné technológie, umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť) stereotypy a nerovnosti stále existujú.

 

V tejto správe sa identifikujú dva hlavné javy, ktoré prispievajú k tejto realite. Na jednej strane sa dievčatá z mnohých kultúrnych dôvodov vyhýbajú týmto oblastiam, pretože ich nepovažujú za vhodnú kariérnu dráhu. Na druhej strane ju mnohé z tých, ktoré sa týmto smerom naozaj vydajú, po určitom čase opúšťajú, či už počas štúdia, alebo počas pôsobenia v danom odvetví, čím dochádza k javu, ktorý je už známy ako efekt „deravého potrubia“. Rozdiely medzi mužmi a ženami sa prejavujú pomerne skoro a sú známe počas celého života. 73 % chlapcov vo veku 15 – 16 rokov tvrdí, že elektronické zariadenia používajú bez akýchkoľvek problémov, zatiaľ čo to isté hovorí len 63 % dievčat v tejto vekovej skupine. Ešte znepokojujúcejšie je, že len 3 % dospievajúcich dievčat prejavujú záujem o kariéru v oblasti IKT.

 

Jav tzv. deravého potrubia znamená, že čím ďalej žena napreduje v akademickom štúdiu a povolaní, tým vyššia je pravdepodobnosť predčasného ukončenia či odchodu. Tento jav spôsobujú viaceré podmienky vrátane pracovného prostredia, ktoré nie je priaznivé z hľadiska rodinného života, nedostatku rovesníčok a mentoriek a nedostatočného profesionálneho uznania.

 

 

Účel a opatrenia

 

Cieľom tejto iniciatívnej správy je venovať sa základným príčinám existujúcich digitálnych rodových rozdielov, zohľadniť dostupné údaje a navrhnúť konkrétne opatrenia a opatrenia na podporu účasti žien a dievčat na digitálnom hospodárstve.

 

Digitálne rodové rozdiely majú viacero príčin. Spravodajkyňa štruktúruje správu z hľadiska pracovnej kariéry počnúc prvými fázami vzdelávania až po úroveň zamestnanosti, ako aj sociálnych a kultúrnych vplyvov s cieľom identifikovať pozitívne spätné väzby a prekážky, ktoré bránia úplnému začleneniu žien a dievčat do digitálneho sektora.

 

Táto správa obsahuje skupinu odporúčaní pre výbor, členské štáty a spoločnosť vo všeobecnosti.

 

Spravodajkyňa zdôrazňuje, že primeraná reakcia na boj proti rodovým rozdielom v digitálnej oblasti nie je len úlohou verejných orgánov a inštitúcií. Rôzni aktéri – verejné osobnosti, súkromní aktéri alebo akademickí pracovníci – môžu vykonávať cielené opatrenia na účinné zvýšenie účasti a úlohy žien a dievčat v digitálnom hospodárstve.

 

Je potrebné podporovať účasť žien na technických pracovných miestach a pracovných miestach na vysokej úrovni a prekonávať pritom už v skorých fázach prekážky vo vzdelávaní, ako aj v pracovnej oblasti, pričom sa ženám zaručí celoživotné vzdelávanie v digitálnom sektore.

 

Táto správa obsahuje aj niekoľko odporúčaní zameraných na riešenie digitálnych rodových rozdielov v rôznych oblastiach, ako sú médiá, kultúra a audiovizuálny sektor, účasť žien na občianskom, politickom a hospodárskom živote.

 

Správa sa venuje aj významu zhromažďovania údajov, kybernetickej bezpečnosti a ďalšieho výskumu rodových otázok v oblasti IKT.

 

Spravodajkyňa je presvedčená, že odstránenie rodových rozdielov posilní prosperitu na všetkých úrovniach a prostredníctvom posilnenej rovnosti medzi ženami a mužmi zabezpečí sociálnu spravodlivosť.

 


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

12.11.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

28

3

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Christine Anderson, Simona Baldassarre, Robert Biedroń, Vilija Blinkevičiūtė, Annika Bruna, Margarita de la Pisa Carrión, Rosa Estaràs Ferragut, Frances Fitzgerald, Cindy Franssen, Heléne Fritzon, Lina Gálvez Muñoz, Lívia Járóka, Arba Kokalari, Alice Kuhnke, Karen Melchior, Maria Noichl, Sandra Pereira, Pina Picierno, Sirpa Pietikäinen, Samira Rafaela, Evelyn Regner, Diana Riba i Giner, Eugenia Rodríguez Palop, María Soraya Rodríguez Ramos, Sylwia Spurek, Jessica Stegrud, Isabella Tovaglieri, Ernest Urtasun, Hilde Vautmans, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Chrysoula Zacharopoulou

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria da Graça Carvalho, Jadwiga Wiśniewska

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

28

+

PPE

Maria da Graça Carvalho, Rosa Estaràs Ferragut, Frances Fitzgerald, Cindy Franssen, Lívia Járóka, Arba Kokalari, Sirpa Pietikäinen, Elissavet Vozemberg‑Vrionidi

S&D

Robert Biedroń, Vilija Blinkevičiūtė, Heléne Fritzon, Lina Gálvez Muñoz, Maria Noichl, Pina Picierno, Evelyn Regner

Renew

Karen Melchior, Samira Rafaela, María Soraya Rodríguez Ramos, Hilde Vautmans, Chrysoula Zacharopoulou

ID

Simona Baldassarre, Isabella Tovaglieri

Verts/ALE

Alice Kuhnke, Diana Riba i Giner, Sylwia Spurek, Ernest Urtasun

GUE/NGL

Eugenia Rodríguez Palop

ECR

Jadwiga Wiśniewska

 

3

-

ID

Christine Anderson

ECR

Margarita de la Pisa Carrión, Jessica Stegrud

 

2

0

ID

Annika Bruna

GUE/NGL

Sandra Pereira

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

Posledná úprava: 4. decembra 2020
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia