Správa - A9-0240/2020Správa
A9-0240/2020
Európsky parlament

SPRÁVA o udržateľnej správe a riadení spoločností

2. 12. 2020 - (2020/2137(INI))

Výbor pre právne veci
Spravodajca: Pascal Durand


Postup : 2020/2137(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A9-0240/2020
Predkladané texty :
A9-0240/2020
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o udržateľnej správe a riadení spoločností

(2020/2137(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv z roku 2011[1],

– so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja[2],

– so zreteľom na usmernenia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre nadnárodné podniky[3],

– so zreteľom na usmernenie OECD o náležitej starostlivosti v záujme zodpovedného obchodného správania[4] a v záujme zodpovedného obchodného správania pre inštitucionálnych investorov[5],

– so zreteľom na trojstrannú deklaráciu Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky[6],

– so zreteľom na Parížsku dohodu z 12. decembra 2015[7],

– so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) 2018 o globálnom otepľovaní o 1,5 °C[8],

– so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 4. marca 2020, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (COM(2020)0080),

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 zo 16. apríla 2014 o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 842/2006[9],

– so zreteľom na akčný plán EÚ: Financovanie udržateľného rastu (COM(2018)0097),

– so zreteľom na Európsku zelenú dohodu (COM(2019)0640),

– so zreteľom na upravený pracovný program Komisie na rok 2020 (COM(2020)0440),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS[10] (smernica o účtovníctve),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami[11] (smernica o zverejňovaní nefinančných informácií),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením[12],

– so zreteľom nasmernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/828 zo 17. mája 2017, ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov[13] (smernica o právach akcionárov),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie[14],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb[15] (nariadenie o zverejňovaní),

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088[16] (nariadenie o taxonómii),

– so zreteľom na usmernenia Komisie k zverejňovaniu nefinančných informácií (metodika zverejňovania nefinančných informácií)[17] a na usmernenia Komisie k zverejňovaniu nefinančných informácií: doplnok týkajúci sa podávania správ súvisiacich s klímou[18],

– so zreteľom na záverečnú správu fóra Komisie na vysokej úrovni o únii kapitálových trhov z 10. júna 2020 s názvom A New Vision for Europe’s Capital Markets[19],

– so zreteľom na štúdiu vypracovanú pre Komisiu v júli 2020 o povinnostiach členov predstavenstiev a dozorných rád a udržateľnej správe a riadení spoločnosti,

– so zreteľom na rámec OSN pre podnikateľské a ľudské práva z roku 2008 s názvom Chrániť, rešpektovať a naprávať[20],

– so zreteľom na štúdiu vypracovanú pre Komisiu v máji 2020 s názvom Zlepšenie finančného zabezpečenia v kontexte smernice o environmentálnej zodpovednosti[21],

– so zreteľom na zásady z Osla týkajúce sa globálnych záväzkov znížiť vplyv zmeny klímy[22],

– so zreteľom na odporúčania osobitnej skupiny pre zverejňovanie finančných informácií súvisiacich s klímou z júna 2017,

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0240/2020),

A. keďže Európska únia je založená na hodnotách uvedených v článku 2 Zmluvy o Európskej únii a keďže jej politika v oblasti životného prostredia je založená na zásade predbežnej opatrnosti uvedenej v článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

B. keďže v podnikovom prostredí prístup založený na udržateľnosti znamená, že spoločnosti berú patričný ohľad na všeobecné otázky spoločnosti a životného prostredia, ako sú práva ich zamestnancov a rešpektovanie hraníc možností planéty, s cieľom riešiť najnaliehavejšie riziká, ktoré ich činnosť prináša;

C. keďže viaceré medzinárodné iniciatívy na podporu udržateľnej správy a riadenia spoločností sú dobrovoľné, iba samotné nástroje tzv. soft law sa vo veľkej miere ukázali neúčinné na to, aby zmenili správanie podnikov v prospech udržateľnosti; keďže v štúdii vypracovanej pre Komisiu o povinnostiach členov predstavenstiev a dozorných rád a udržateľnom riadení spoločností v súlade s akčným plánom pre udržateľné financovanie sa zdôrazňuje, že objasnenie povinností členov predstavenstiev a dozorných rád z hľadiska dlhodobej udržateľnosti je výhodou; zdôrazňuje problémy spojené s krátkozrakým zmýšľaním a pripomína potrebu dlhodobých záujmov pre spoločnosti s cieľom udržať EÚ na ceste k plneniu jej vlastných záväzkov v oblasti udržateľnosti; keďže štúdia jasne poukazuje na potrebu prijať právne predpisy EÚ v tejto oblasti;

D. keďže v poslednom volebnom období sa Európska únia v snahe posilniť transparentnosť a zameranie na dlhodobé výsledky vo finančných a hospodárskych činnostiach, ako je napríklad smernica o právach akcionárov, akčný plán na financovanie udržateľného rastu, nariadenie o zverejňovaní a nariadenie o taxonómii, ujala niekoľkých iniciatív; keďže tento trend sa okrem iného začal prijatím smernice o zverejňovaní nefinančných informácií; keďže zverejňovanie nefinančných informácií je potrebné na meranie, monitorovanie a riadenie výkonnosti podnikov a ich vplyvu na spoločnosť a životné prostredie z dlhodobého hľadiska;

E. keďže smernica o zverejňovaní nefinančných informácií je prepojená s udržateľnou správou a riadením spoločností a pri podpore zverejňovania nefinančných informácií v EÚ je významným krokom vpred; keďže však má vážne nedostatky, ktoré treba riešiť, aby investorom a zainteresovaným stranám prinášala viac úžitku;

F. keďže podľa Európskej zelenej dohody spoločnosti a finančné inštitúcie potrebujú zvýšiť úroveň zverejňovaných údajov o klíme a životnom prostredí, aby investori mali úplné informácie o udržateľnosti svojich investícií; keďže Komisia sa na tento účel zaviazala preskúmať smernicu o zverejňovaní nefinančných informácií; keďže podľa svojho upraveného pracovného programu na rok 2020 Komisia plánuje v prvom štvrťroku 2021 predložiť návrh na revíziu smernice o zverejňovaní nefinančných informácií;

G. keďže zainteresované strany sa často vyjadrujú, že nefinančné informácie, ktoré spoločnosti poskytujú podľa smernice o zverejňovaní nefinančných informácií, sú nedostatočné, nespoľahlivé a neporovnateľné; keďže zodpovední za prípravu týchto informácií, priznali, že majú nejasnosti prameniace z množstva rámcov pre dobrovoľné vykazovanie a požadujú právne objasnenia a zavedenie noriem; keďže na zníženie akéhokoľvek potenciálne negatívneho vplyvu na životné prostredie a spoločnosť je nevyhnutné zverejňovať úplnejšie a spoľahlivejšie informácie; keďže zlepšením v oblasti zverejňovania nefinančných informácií by sa mohla zvýšiť zodpovednosť spoločností a dôvera voči nim; keďže tieto zlepšenia by nemali viesť k neprimeranej nerovnováhe v hospodárskej súťaži; keďže v povinnosti zverejňovať informácie by preto mali byť zohľadnené administratívne náklady a tie by mali byť úmerné veľkosti spoločnosti a v súlade s ostatnými právnymi predpismi pre podnikateľskú činnosť, ako je zachovávanie obchodného tajomstva a ochrana oznamovateľov;

H. keďže štúdia vypracovaná pre Komisiu o povinnostiach členov predstavenstiev a dozorných rád a udržateľnej správe a riadení spoločností poukazuje na rastúcu tendenciu spoločností v EÚ kótovaných na burze sústreďovať sa na krátkodobé záujmy svojich akcionárov; keďže v štúdii sa navrhuje niekoľko legislatívnych možností na úrovni EÚ, ktoré by výrazne zvýšili udržateľnosť podnikov; keďže treba prijať legislatívny rámec pre európske spoločnosti pri súčasnom plnom rešpektovaní zásady proporcionality a predchádzaní nadmernej administratívnej záťaži pre európske spoločnosti; keďže tento rámec musí zabezpečiť súlad s predpismi a zvýšiť právnu istotu na vnútornom trhu a nemal by spôsobovať nevýhody v hospodárskej súťaži;

I. keďže k udržateľnosti vo vzťahu k správe a riadeniu spoločností patria tak ľudské práva, ako aj ochrana životného prostredia; keďže právna požiadavka na zverejňovanie informácií o environmentálnych, sociálnych a zamestnaneckých otázkach a ľudských právach, úplatkárstve a korupcii by sa mala považovať za aspekt „zodpovednosti podnikov za dodržiavanie“, ako sa vymedzuje v hlavných zásadách OSN v oblasti podnikania a ľudských práv;

J. keďže cieľom Parížskej dohody je udržať zvýšenie priemernej teploty planéty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou;

K. keďže nárast svetovej hospodárskej súťaže o prístup k prírodným zdrojom často vedie k neudržateľnému využívaniu prírodného a ľudského prostredia zo strany spoločností;

L. keďže správa a riadenie spoločností zohrávajú kľúčovú úlohu pri plnení záväzkov EÚ, pokiaľ ide o realizáciu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a Parížskej dohody;

M. keďže zmena klímy vážne ohrozuje potravinovú bezpečnosť, a to najmä dostupnosť, prístupnosť a používanie potravín a stabilitu potravinových systémov; keďže v rozvojových krajinách v súčasnosti 45 – 80 % celkovej produkcie potravín zabezpečujú ženy-poľnohospodárky, ktoré zmena klímy a degradácia životného prostredia neprimerane zasahuje;

N. keďže v Aarhuskom dohovore sa stanovuje niekoľko environmentálnych práv pre verejnosť a pre združenia vrátane práva na prístup k informáciám o životnom prostredí, práva na účasť na rozhodovaní o životnom prostredí a prístupu k spravodlivosti;

O. keďže v roku 2017 Výbor OSN pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru zistil jeho porušovanie zo strany EÚ, ktorá verejnosti neumožňuje uplatňovať opravné prostriedky proti rozhodnutiam inštitúcií EÚ na súdoch EÚ;

P. keďže Komisia prostredníctvom programu Európskej zelenej dohody zvýšila ambície na roky 2019 – 2024, pričom uviedla, že „Európa musí byť na čele transformácie na zdravú planétu“;

Q. keďže členovia predstavenstiev a dozorných rád spoločností majú zákonnú a štatutárnu povinnosť konať v záujme svojho podniku; keďže táto povinnosť je v rôznych jurisdikciách predmetom rozdielneho výkladu a záujem podniku sa často rovná finančným záujmom akcionára; keďže k záujmom podniku by mali patriť aj záujmy príslušných zainteresovaných strán vrátane zamestnancov a širšie spoločenské záujmy; keďže úzky výklad tejto povinnosti s prílišným zameraním na čo najvyšší krátkodobý zisk poškodzuje výkonnosť a udržateľnosť spoločnosti z dlhodobého hľadiska, a tým aj dlhodobé záujmy jej akcionárov;

R. keďže konzistentnosť právnych predpisov EÚ v oblasti udržateľnej správy a riadenia spoločností by sa mala dosiahnuť zavedením konkrétnych povinností a motivácie konať, nielen poskytovať informácie; keďže na to je potrebný dodatočný rámec na vymedzenie povinností predstavenstva a správnej rady spoločnosti z hľadiska udržateľnosti;

S. keďže v záujme vyššej udržateľnosti, transparentnosti a zodpovednosti správy a riadenia spoločností v EÚ by Komisia okrem návrhov na revíziu smernice o zverejňovaní nefinančných informácií mala zaviesť nové právne predpisy o náležitej starostlivosti a povinnostiach členov predstavenstiev a dozorných rád; keďže má povinnosti náležitej starostlivosti a povinnosti členov predstavenstiev a dozorných rád obsiahnuť jediný legislatívny nástroj, mali by sa jasne rozdeliť do dvoch samostatných častí; keďže tieto záväzky a povinnosti sa navzájom dopĺňajú, ale nedajú sa navzájom zamieňať a nie sú ani podriadené jedna druhej;

Povinnosť zverejňovať nefinančné informácie

1. vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní nových opatrení v oblasti práva obchodných spoločností a správy a riadenia spoločností nastolila správnu rovnováhu medzi potrebou zmierniť krátkodobý tlak na členov predstavenstiev a dozorných rád spoločností a podporou pre začlenenie otázok udržateľnosti do procesu rozhodovania spoločností na strane jednej a potrebou dostatočnej flexibility pri súčasnom zabezpečení harmonizácie na strane druhej; zdôrazňuje dôležitosť posilnenia úlohy členov predstavenstiev a dozorných rád pri presadzovaní dlhodobých záujmov spoločností v rámci budúcich opatrení na úrovni EÚ a vytvoriť kultúru v riadiacich orgánoch spoločností, ktorá bude venovať pozornosť udržateľnej správe a riadeniu spoločností a uplatňovať ju;

2. víta záväzok Komisie preskúmať smernicu o zverejňovaní nefinančných informácií; zdôrazňuje, že takáto revízia by mala byť plne v súlade s požiadavkami nariadenia o zverejňovaní a nariadenia o taxonómii; vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť odporúčaniam uvedeným v tomto uznesení;

3. opätovne potvrdzuje svoju výzvu na rozšírenie pôsobnosti smernice o zverejňovaní nefinančných informácií na všetky kótované i nekótované veľké podniky so sídlom na území EÚ vymedzené v článku 3 ods. 4 smernice o účtovníctve; zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok by sa požiadavky na udržateľnú správu a riadenie spoločností vrátane zverejňovania nefinančných informácií mali vzťahovať aj na všetky spoločnosti, ktoré nemajú sídlo v EÚ, ale pôsobia na jej trhu; vyzýva Komisiu, aby určila vysokorizikové odvetvia hospodárskej činnosti s významným vplyvom na aspekty udržateľnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre zaradenie malých a stredných podnikov (MSP) v uvedených odvetviach do pôsobnosti smernice o zverejňovaní nefinančných informácií; domnieva sa preto, že Komisia by na základe nezávislého externého posudku mala poskytnúť orientačný, neúplný a pravidelne aktualizovaný zoznam oblastí zasiahnutých konfliktom a vysokorizikových oblastí, ako aj osobitné usmernenia pre MSP; domnieva sa najmä, že posudok by sa mal osobitne zamerať na investície a odvetvia často spájané s nelegálnou podnikateľskou činnosťou, ako sú trestné činy proti životnému prostrediu, nezákonný obchod s voľne žijúcimi druhmi, korupcia alebo finančná trestná činnosť; zdôrazňuje, že revízia smernice o zverejňovaní nefinančných informácií je potrebná aj na to, aby účastníci finančného trhu získali prístup k relevantným údajom potrebným pri plnení povinností podľa nariadenia o zverejňovaní informácií;

4. zdôrazňuje, že udržateľná správa a riadenie spoločností tvoria dôležitý pilier, ktorý EÚ umožní dospieť k odolnému a zároveň udržateľnému hospodárstvu, zlepšiť rovnosť podmienok, a tak zachovať a podporiť konkurencieschopnosť spoločností EÚ v medzinárodnom meradle, ako aj chrániť pracujúcich a podniky EÚ pred nekalou súťažou zo strany tretích krajín, a preto pri vhodnom meraní a primeranosti môžu byť prospešné pre obchodnú a investičnú politiku EÚ;

5. konštatuje, že pandémia COVID-19 odhalila zraniteľnosť globálnych dodávateľských reťazcov, a potvrdila, že dobrovoľné pravidlá samy o sebe podľa všetkého nestačia, napríklad v odevnom priemysle, kde bola počas krízy prerušená výroba, čo malo negatívny vplyv na celý dodávateľský reťazec; konštatuje, že podniky s lepšie vymedzenými environmentálnymi, sociálnymi a riadiacimi postupmi a procesmi zmierňovania rizík vedia krízy lepšie zvládať; uznáva, že podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD)[23] spoločnosti, ktoré podnikajú aktívne kroky na riešenie rizík súvisiacich s krízou COVID-19 tak, aby zmiernili nepriaznivé vplyvy na pracujúcich a dodávateľské reťazce, pravdepodobne vytvoria vyššiu hodnotu a odolnosť z dlhodobého hľadiska a zvýšia svoju schopnosť prežitia v krátkodobom horizonte a svoje vyhliadky na obnovu v strednodobom až dlhodobom horizonte;

6. poznamenáva, že v nariadení o taxonómii sa zavádza súbor environmentálnych cieľov, konkrétne v oblasti zmeny klímy, využívania a ochrany vodných a morských zdrojov, transformácie na obehové hospodárstvo, prevencie a kontroly znečisťovania, ako aj v oblasti biodiverzity a ekosystémov; domnieva sa, že koncept záležitostí životného prostredia v smernici o zverejňovaní nefinančných informácií by sa mal vykladať v súlade s nariadením o taxonómii a mal by zahŕňať všetky formy znečistenia; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila odporúčania osobitnej skupiny pre finančné informácie súvisiace s klímou a podporovala rozvoj inovačných účtovných techník, v ktorých sa odzrkadľuje hodnota ekosystémov; považuje za rovnako dôležité presne vymedziť ďalšie otázky udržateľnosti, na ktoré smernica odkazuje, ako sú koncepty sociálnych a zamestnaneckých záležitostí, dodržiavanie ľudských práv a boj proti korupcii a úplatkárstvu; domnieva sa, že k zamestnaneckým záležitostiam by mohlo patriť zverejňovanie mzdovej politiky spoločností spolu s uvedením miezd po deciloch a rozdielov v odmeňovaní žien a mužov;

7. domnieva sa, že udržateľná správa a riadenie spoločností majú zásadný význam pre dlhodobé smerovanie podnikov, aby zosúladili svoju činnosť na dosiahnutie celkových environmentálnych cieľov EÚ stanovených v Európskej zelenej dohode, ako aj splnenie záväzku EÚ znížiť emisie skleníkových plynov pri dosahovaní cieľa klimatickej neutrality do roku 2050; zdôrazňuje, že k dosiahnutiu uvedeného cieľa by mali prispieť všetky odvetvia;

8. domnieva sa, že vymedzenie významnosti by malo odkazovať na všetky relevantné vplyvy na životné prostredie, ľudské práva a správu vecí verejných na spoločnosť ako celok, nad rámec tvorby hodnôt a otázok súvisiacich s čisto finančnou výkonnosťou spoločností; žiada, aby sa toto vymedzenie revidovalo podľa zásady dvojnásobnej významnosti, ktorá sa zaviedla smernicou o zverejňovaní nefinančných informácií, a aby ho Komisia podrobnejšie vysvetlila v usmerneniach o vykazovaní informácií týkajúcich sa klímy; domnieva sa, že významnosť by sa mala posudzovať postupom, do ktorého budú zapojené relevantné zainteresované strany;

9. poznamenáva, že pôsobnosť smernice o zverejňovaní nefinančných informácií dáva spoločnostiam značnú flexibilitu pri zverejňovaní relevantných informácií tak, ako to považujú za najvhodnejšie; konštatuje, že spoločnosti môžu v súčasnosti podľa vlastného uváženia vychádzať z niekoľkých odlišných rámcov; poznamenáva, že stále nemajú istotu, ako si najlepšie plniť povinnosti súvisiace so zverejňovaním informácií; domnieva sa, že s náležitou pozornosťou zásade proporcionality treba vytvoriť komplexný rámec EÚ tak, aby pokrýval celú škálu otázok udržateľnosti relevantných pre komplexné zverejňovanie nefinančných informácií; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že legislatívny rámec EÚ by mal zabezpečiť, aby zverejnené informácie boli jasné, vyvážené, zrozumiteľné, porovnateľné medzi spoločnosťami jedného odvetvia, overiteľné a objektívne a obsahovali časovo ohraničené ciele udržateľnosti; zdôrazňuje, že tento rámec by mal obsahovať aj záväzné normy, a to všeobecné aj odvetvové; v tejto súvislosti víta záväzok Komisie podporiť proces prípravy noriem EÚ pre zverejňovanie nefinančných informácií; zdôrazňuje, že osobitné povinnosti a normy zverejňovania informácií by sa mali stanoviť v rámci revízie smernice o zverejňovaní nefinančných informácií za primeranej účasti všetkých zainteresovaných strán, ako sú občianska spoločnosť, environmentálne organizácie a sociálni partneri;

10. domnieva sa, že na predchádzanie ďalšieho bremena pre spoločnosti by nefinančné výkazy mali byť súčasťou výročnej správy o hospodárení; víta záväzok Komisie v jej akčnom pláne únie kapitálových trhov (COM(2020)0590) predložiť do tretieho štvrťroka 2021 legislatívny návrh na verejne dostupnú digitálnu platformu online v celej EÚ, ktorá by poskytovala bezplatný prístup k finančným aj nefinančným informáciám o spoločnostiach; domnieva sa, že táto platforma by mala používateľom umožniť porovnávať údaje zverejňované spoločnosťami, a to vrátane kategórií, ako sú témy, odvetvia, krajiny, obrat a počet zamestnancov;

11. poznamenáva, že smernica o zverejňovaní nefinančných informácií vylučuje nefinančné výkazy z požiadavky na spoľahlivosť obsahu, ktorá sa inak vzťahuje na finančné výkazy spoločností; domnieva sa, že nefinančné výkazy by mali podliehať povinnému auditu podľa veľkosti a oblasti činnosti príslušnej spoločnosti; domnieva sa, že na základe požiadaviek objektivity a nezávislosti by poskytovateľ uisťovacích služieb mal vykonávať audit podľa budúceho rámca EÚ; vzhľadom na uvedené skutočnosti zdôrazňuje potrebu riešiť nesprávnu motiváciu štatutárneho auditu revíziou smernice o štatutárnom audite[24]; potvrdzuje, že by to bola aj príležitosť na riešenie kvázimonopolu tzv. veľkej štvorky účtovníckych spoločností, ktoré zvyčajne vykonávajú audit najväčších spoločností kótovaných na burze;

12. zdôrazňuje, že zástupcovia pracujúcich by mali byť zapojení do vymedzenia postupu zverejňovania nefinančných informácií a do overovania informácií, najmä pokiaľ ide o ciele sociálnej udržateľnosti a otázky súvisiace s dodávateľským výrobným reťazcom vrátane outsourcingu a subdodávok;

13. zdôrazňuje význam zavedenia povinnosti vyžadovať od určitých spoločností v EÚ, aby každoročne vypracovali správu podľa jednotlivých krajín pre každú daňovú jurisdikciu svojho pôsobenia; naliehavo vyzýva Radu, aby čo najskôr prijala všeobecný prístup s cieľom začať rokovania s Parlamentom o návrhu smernice, ktorou sa mení smernica 2013/34/ES, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami, ktorý predložila Komisia (COM(2016)0198);

14. domnieva sa, že EÚ by mala vyvinúť maximálne úsilie na zabezpečenie doložiek v dohodách o voľnom obchode v štádiu rokovania, v ktorých sa od partnerských štátov bude vyžadovať, aby s cieľom zabrániť akýmkoľvek novým prostriedkom narúšania hospodárskej súťaže uložili porovnateľné povinností svojim spoločnostiam;

Povinnosť náležitej starostlivosti členov predstavenstiev a dozorných rád a dodatočné opatrenia na výraznejšie zameranie správy a riadenia spoločností na udržateľnosť

15. zdôrazňuje význam rozmanitosti a inkluzívnosti v podnikoch, čo vedie k lepším výsledkom ich činnosti; vyzýva Radu, aby čo najskôr prijala všeobecné smerovanie s cieľom začať rokovania s Parlamentom o návrhu o ženách vo vrcholových orgánoch[25], ktorým sa má odstrániť všadeprítomná nerovnováha žien a mužov na najvyššej úrovni rozhodovania spoločností; vyzýva Komisiu, aby preskúmala ďalšie návrhy na zlepšenie rodovej vyváženosti u vyšších riadiacich pracovníkov a pracovníkov na vplyvných pozíciách v spoločnostiach;

16. zdôrazňuje potrebu väčšej účasti zamestnancov na rozhodovacích procesoch spoločností s cieľom lepšieho začlenenia dlhodobých cieľov a dosahu ich spoločností; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť revízie smernice o európskej zamestnaneckej rade[26] a vytvorenia nového rámca pre informovanie zamestnancov, konzultácie s nimi a ich účasť v európskych spoločnostiach;

17. zdôrazňuje, že ekologická transformácia a nárast digitalizácie budú mať pre pracovnú silu vážne dôsledky; domnieva sa preto, že v rámci každej udržateľnej správy a riadenia spoločností by sa malo uznať a účinne zaručiť právo zamestnancov na ďalšiu odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie v pracovnom čase;

18. poznamenáva, že spoločnosti nie sú abstraktnými subjektmi oddelenými od súčasných environmentálnych a sociálnych problémov; mali by aktívnejšie prispievať k udržateľnosti, keďže ich dlhodobá výkonnosť, odolnosť a dokonca prežitie môže závisieť od primeranosti ich reakcie na environmentálne a sociálne otázky; v tejto súvislosti by sa náležitá starostlivosť členov predstavenstiev a dozorných rád o spoločnosť mala vymedziť nielen vo vzťahu ku krátkodobej maximalizácii zisku z akcií, ale aj vo vzťahu k otázkam udržateľnosti; poznamenáva, že hlavnú úlohu pri vymedzovaní stratégie spoločností a dohľade nad ich činnosťou majú výkonní riaditelia; domnieva sa, že zákonná povinnosť výkonných riaditeľov konať v záujme ich spoločnosti by sa mala chápať ako povinnosť začleniť dlhodobé záujmy a riziká udržateľnosti, vplyvov, príležitostí a závislosti do celkovej stratégie spoločnosti; zdôrazňuje, že táto povinnosť stanoviť priority by mohla znamenať posun od neudržateľných investícií k udržateľným;

19. vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom zabezpečiť, aby povinnosti členov predstavenstva a dozornej rady nebolo možné nesprávne chápať len ako krátkodobú maximalizáciu hodnoty pre akcionárov, ale ako dlhodobý záujem spoločnosti a širší spoločenský záujem, ako aj záujem zamestnancov a iných relevantných zainteresovaných strán; okrem toho je presvedčený, že takýto návrh by mal zabezpečiť, aby členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov, ktorí v rámci svojich právomocí konajú podľa vnútroštátneho práva, mali kolektívnu zodpovednosť za vymedzenie, zverejňovanie a monitorovanie stratégie spoločnosti z hľadiska udržateľnosti;

20. vzhľadom na prebiehajúcu revíziu smernice o environmentálnej zodpovednosti[27] zdôrazňuje, že spoločnosti by mali mať finančné zabezpečenie na environmentálnu zodpovednosť za škody na životnom prostredí spôsobené jednotlivcom a ekosystémom;

21. domnieva sa, že stratégie udržateľnosti spoločností by v súlade s ich povinnosťami v oblasti náležitej starostlivosti mali na jednej strane identifikovať a riešiť podstatné otázky podľa požiadaviek nefinančného vykazovania a významný vplyv, ktorý by tieto spoločnosti mohli mať na environmentálne, klimatické, sociálne a zamestnanecké záležitosti, a dôsledky pre ľudské práva, úplatkárstvo a korupciu vyplývajúce z ich modelov podnikania, operácií a dodávateľských reťazcov, a to aj mimo EÚ, na strane druhej; domnieva sa, že povinnosť náležitej starostlivosti, ktorú majú členovia predstavenstva a dozornej rady voči svojmu podniku, si vyžaduje aj to, aby sa riadili povinnosťou neškodiť ekosystémom a chrániť záujmy relevantných zainteresovaných strán, vrátane zamestnancov, ktoré môžu byť nepriaznivo ovplyvnené činnosťou spoločnosti;

22. domnieva sa, že pôsobnosť budúcich právnych predpisov by sa mala vzťahovať na všetky veľké kótované aj nekótované podniky so sídlom na území EÚ podľa článku 3 ods. 4 smernice o účtovníctve; zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok by sa tieto právne predpisy mali vzťahovať na aj na spoločnosti, ktoré sídlo v EÚ nemajú, ale pôsobia na jej trhu; vyzýva Komisiu, aby určila vysokorizikové odvetvia hospodárskej činnosti s významným vplyvom na otázky udržateľnosti, ktoré by mohli byť dôvodom ich uplatňovania na MSP v týchto odvetviach; ďalej sa domnieva, že v nadväznosti na posúdenie vplyvov, na ktorom Komisia v súčasnosti pracuje, by stratégie udržateľnosti mali obsahovať merateľné, konkrétne, časovo viazané a vedecky podložené ciele, ako aj plány transformácie v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, najmä Parížskou dohodou, Dohovorom o biologickej diverzite a medzinárodnými dohodami, ktoré riešia odlesňovanie; domnieva sa, že súčasťou stratégií by mohla byť aj vnútorná politika spravodlivej mzdy vychádzajúca z výšky životného minima v danej krajine, politiky rodovej rovnosti a politiky na zabezpečenie lepšej integrácie práv zamestnancov do činnosti podniku; zdôrazňuje, že obsah týchto vnútorných politík by mali určovať samotné spoločnosti s náležitým ohľadom na svojich zamestnancov a po porade s nimi; domnieva sa, že tieto politiky by mali zohľadňovať odvetvové a/alebo geografické aspekty a práva osôb z obzvlášť zraniteľných skupín alebo spoločenstiev; domnieva sa, že prepojenie pohyblivej časti odmeny výkonných riadiacich pracovníkov s dosahovaním merateľných cieľov stanovených v stratégii by pomohlo zosúladiť záujmy riadiacich pracovníkov s dlhodobými záujmami ich spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby naďalej pomáhala presadzovať takéto systémy odmeňovania vrcholového manažmentu;

23. konštatuje, že niektoré členské štáty do svojich právnych predpisov zaviedli pojem vernostné akcie, prostredníctvom ktorých sa formou hlasovacích práv a daňových výhod odmeňuje dlhodobé vlastníctvo akcií; vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie nových mechanizmov na podporu udržateľných výnosov a dlhodobých výsledkov spoločností; zdôrazňuje, že k vytváraniu primeraných rezerv môže prispieť nerozdelený zisk;

24. domnieva sa, že by sa mala zmeniť aj smernica o právach akcionárov tak, aby boli akcionári motivovaní k trpezlivosti, najmä odmeňovaním dlhodobého vlastníctva podielov formou hlasovacích práv a daňových výhod;

25. vyjadruje znepokojenie nad tým, že v niektorých medzinárodných investičných dohodách, ako je Zmluva o energetickej charte, sú finančné záujmy nadnárodných spoločností postavené nad priority v oblasti životného prostredia a klímy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlene podnikla kroky na zabezpečenie plného súladu súčasných i budúcich obchodných a investičných dohôd s cieľmi EÚ v oblasti životného prostredia a klímy a aby predložila návrhy zamerané na boj proti zaberaniu pôdy a odlesňovaniu zo strany spoločností v rámci nadchádzajúcej revízie smernice o zverejňovaní nefinančných informácií;

26. domnieva sa, že v procese vymedzovania a monitorovania stratégií udržateľnosti by spoločnosti mali byť povinné informovať príslušné zainteresované strany a konzultovať s nimi; je presvedčený, že pojem zainteresovaný subjekt by sa mal vykladať široko a mal by zahŕňať všetky osoby, ktorých práva a záujmy môžu byť dotknuté rozhodnutiami spoločnosti, ako sú zamestnanci, odborové zväzy, miestne komunity, pôvodné obyvateľstvo, občianske združenia, akcionári, občianska spoločnosť a environmentálne organizácie; okrem toho považuje za nevyhnutné konzultovať s vnútroštátnymi a miestnymi orgánmi verejnej správy, ktoré riešia udržateľnosť hospodárskych záležitostí, najmä so zodpovednými za zamestnanosť a verejné politiky v oblasti životného prostredia;

27. domnieva sa, že toto zapojenie by sa malo realizovať v závislosti od veľkosti a oblasti činnosti príslušnej spoločnosti formou poradných výborov, ktorých účastníkmi by boli zástupcovia alebo hovorcovia zainteresovaných strán, s celkovým cieľom poradenstva o obsahu a realizácie stratégie spoločnosti v oblasti udržateľnosti; domnieva sa, že týmto poradným výborom by mohli predsedať nevýkonní členovia predstavenstiev a dozorných rád, ktorí by pri odôvodnených obavách z riadneho vykonávania stratégie udržateľnosti a v prípade súhlasu prevažnej väčšiny mali mať právo požadovať nezávislý audit;

28. domnieva sa, že spoločnosti, ktoré čerpajú štátnu pomoc, finančné prostriedky EÚ alebo iné verejné finančné prostriedky, alebo spoločnosti, ktoré realizujú plán prepúšťania, by sa mali snažiť zachovať miesta svojich pracovníkov a ponúknuť im ochranu, primerane upraviť odmeňovanie svojich riadiacich pracovníkov, platiť spravodlivý podiel na daniach, zaviesť stratégiu udržateľnosti v súlade s cieľom znížiť svoju uhlíkovú stopu a nevyplácať dividendy ani neponúkať možnosť spätného odkúpenia akcií s cieľom odmeniť akcionárov;

°

° °

29. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

 


 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Udržateľný prístup v kontexte podniku znamená náležitý ohľad voči záujmom jednotlivých strán zainteresovaných v podniku, ako aj voči celospoločenským a environmentálnym záujmom. V súčasnosti viaceré medzinárodné iniciatívy podporujú udržateľnú správu a riadenie spoločnosti, najmä hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv z roku 2011, usmernenia OECD pre nadnárodné podniky a trojstranná deklarácia MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky. Hoci sú tieto nástroje cenné z hľadiska podpory zodpovedného podnikania v globalizovanom prostredí, sú stále len právne nezáväzné.

 

Európska únia podnikla viaceré kroky na posilnenie transparentnosti zamerané na dlhodobé výsledky vo finančných a hospodárskych činnostiach, ako je napríklad revízia smernice o právach akcionárov, akčný plán na financovanie udržateľného rastu, nariadenie o zverejňovaní a nariadenie o taxonómii. Prijatie smernice o zverejňovaní nefinančných informácií v roku 2014 bolo tiež významným krokom vpred pri podpore transparentnosti s cieľom merať, monitorovať a riadiť výkonnosť podnikov a ich dlhodobý vplyv na spoločnosť a životné prostredie. Nedostatky zistené počas jej vykonávania však ukazujú, že v Únii treba dostať na vyššiu úroveň poskytovanie nefinančných informácií. Spravodajca je presvedčený, že pre zabezpečenie zodpovednosti má transparentnosť kľúčový význam. Víta preto záväzok Komisie preskúmať súčasnú smernicu.

 

Okrem toho by sa stanovením konkrétnej povinnosti nielen podávať informácie, ale konať, mal dosiahnuť jednotný európsky prístup k udržateľnej správe a riadeniu spoločností. Spravodajca sa domnieva, že treba vytvoriť nový rámec na vymedzenie povinnosti predstavenstiev a správnych rád spoločností z hľadiska udržateľnosti.

 

Povinnosť zverejňovať nefinančné informácie

 

Vo svojom uznesení z 29. mája 2018 o udržateľnom financovaní Európsky parlament vyzval, aby sa zvážilo rozšírenie pôsobnosti smernice o zverejňovaní nefinančných informácií. Spravodajca by rád túto výzvu zopakoval a zároveň spresňuje, ktoré spoločnosti musia plniť povinnosť zverejňovať nefinančné informácie. Domnieva sa, že súčasný rozsah pôsobnosti je príliš úzky a nie je v súlade s vymedzeniami smernice o účtovníctve.

 

Preskúmať a zosúladiť s otázkami, ktoré majú vplyv na tvorbu hodnôt z dlhodobého hľadiska a zahŕňajú záležitosti nad rámec čisto finančnej výkonnosti spoločností, by sa malo aj vymedzenie významnosti.

 

Značná flexibilita, ktorú poskytuje smernica o zverejňovaní nefinančných informácií, spôsobuje, že spoločnosti nahlasujú informácie, ktoré sa často považujú za nedostatočné, nespoľahlivé a neporovnateľné. Nezáväznými usmerneniami Európskej komisie sa tento problém neodstránil. Spravodajca sa preto domnieva, že treba zaviesť normalizovaný rámec, ktorý umožní jasné, vyvážené, zrozumiteľné, overiteľné a objektívne zverejňovanie informácií, porovnateľných medzi spoločnosťami v danom odvetví.

 

Ďalší opakujúci sa problém, s ktorým sa zainteresované strany stretávajú, súvisí s lokalizáciou správy, ktorej súčasný rámec poskytuje tiež značnú flexibilitu. Ako nevyhnutná sa preto javí harmonizácia tohto aspektu. V každom prípade by informácie mali byť ľahko dostupné, napríklad na webovom sídle danej spoločnosti alebo na verejne prístupnej bezplatnej digitálnej platforme pre celú EÚ.

 

Kľúčovou súčasťou revízie by mala byť požiadavka na spoľahlivosť obsahu, ktorá v súčasnosti nepatrí k platným pravidlám o nefinančných informáciách. Spravodajca sa domnieva, že výkazy by mali podliehať povinnému auditu nestranného nezávislého poskytovateľa uisťovacích služieb.

 

Je mimoriadne dôležité požiadať Radu, aby urýchlene obnovila rokovania s Parlamentom o návrhu Komisie na smernicu, ktorou sa mení smernica 2013/34/ES, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami.

 

Povinnosť náležitej starostlivosti členov predstavenstiev a dozorných rád a dodatočné opatrenia na výraznejšie zameranie správy a riadenia spoločností na udržateľnosť

 

Spoločnosti nie sú abstraktnými subjektmi, ktoré by so súčasnými environmentálnymi a sociálnymi výzvami nesúviseli. Mali by aktívnejšie prispievať k udržateľnosti, keďže ich dlhodobá výkonnosť, odolnosť a dokonca prežitie môže závisieť od ich primeranej reakcie na environmentálne a sociálne otázky. V tejto súvislosti by sa náležitá starostlivosť riadiacich pracovníkov o spoločnosť mala vymedziť nielen vo vzťahu ku krátkodobej maximalizácii zisku z akcií, ale aj vo vzťahu k obavám o udržateľnosť. Vzhľadom na významnú úlohu členov predstavenstiev a dozorných rád pri vymedzovaní stratégie spoločnosti a dohľade nad jej činnosťou by mali byť povinní zapracovať dlhodobé záujmy a riziká pre udržateľnosť, vplyvy, príležitosti a závislosť do celkovej stratégie spoločnosti.

 

Spravodajca sa domnieva, že treba nový rámec, ktorým sa zabezpečí, aby členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov podnikov mali kolektívnu zodpovednosť za vymedzenie, zverejňovanie a monitorovanie stratégie podnikov v oblasti udržateľnosti. Táto povinnosť by mala znamenať aj zohľadnenie záujmov zainteresovaných strán, na ktoré môže mať činnosť spoločnosti nepriaznivý vplyv. Spravodajca zastáva názor, že stratégia udržateľnosti by mala obsahovať merateľné, konkrétne, časovo viazané a vedecky podložené ciele zosúladené so záväzkami Únie na medzinárodnej úrovni. Mala by obsahovať aj politiky lepšej integrácie práv zamestnancov do činnosti podniku a vymedzenie spravodlivej mzdovej politiky, ako aj odvetvové a/alebo geografické záležitosti.

 

Do procesu vymedzovania a monitorovania stratégie udržateľnosti by spoločnosti mali zapájať všetky príslušné zainteresované strany vrátane akcionárov, zástupcov zamestnancov a externé zainteresované strany, na ktoré má vplyv činnosť podniku. V závislosti od veľkosti spoločnosti by sa mala zvážiť povinnosť zriadiť na tento účel poradné výbory.


 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE MEDZINÁRODNÝ OBCHOD (25.10.2020)

pre Výbor pre právne veci

k udržateľnej správe a riadeniu spoločností

(2020/2137(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Heidi Hautala

 

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje, že kým štáty a vlády nesú výlučnú zodpovednosť za ochranu ľudských práv vo svojich krajinách, udržateľná správa a riadenie spoločností zahŕňajú „zodpovednosť podnikov za rešpektovanie ľudských práv“, ako sa stanovuje v hlavných zásadách OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; pripomína, že hospodárstvo EÚ čelí najväčšej celosvetovej hospodárskej kríze od čias veľkej hospodárskej krízy, pričom spoločnosti v celej Európe boli zasiahnuté mimoriadne tvrdo; zdôrazňuje, že v tomto čase by sa mal v každej novej legislatívnej iniciatíve zohľadniť jej vplyv na administratívnu záťaž najmä pre malé a stredné podniky (MSP) a jej vplyv na zamestnanosť v spoločnostiach EÚ a ich účasť na medzinárodných trhoch; pripomína význam prechodných období v záujme vytvorenia právnej istoty a dobrých právnych predpisov;

2. žiada tri samostatné, no vzájomne sa posilňujúce legislatívne návrhy týkajúce sa povinností riaditeľov a udržateľnej správy a riadenia spoločností, náležitej starostlivosti podnikov v oblasti ľudských práv a životného prostredia a reformy smernice o zverejňovaní nefinančných informácií[28];

3. opakovane zdôrazňuje, že globálne dodávateľské reťazce sú zásadným prvkom globálneho hospodárstva, no ich zložitá povaha a nedostatok zodpovednosti podnikov môžu viesť k zvýšenému riziku porušení ľudských a pracovných práv a beztrestnosti za trestné činy proti životnému prostrediu, a že obchodná politika musí prispievať k transparentnej správe a riadeniu spoločností v súlade so smernicou o zverejňovaní nefinančných informácií, keďže má vplyv na dodávateľské reťazce vrátane subdodávateľských reťazcov, a musí preukázať súlad s environmentálnymi, sociálnymi a bezpečnostnými normami, ako aj s normami v oblasti ľudských práv v súlade s Parížskou dohodou, a podporovať plnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

4. zdôrazňuje, že udržateľná správa a riadenie spoločností predstavujú dôležitý pilier, ktorý EÚ umožňuje dosiahnuť hospodárstvo, ktoré je odolné a zároveň udržateľné, zlepšiť rovnaké podmienky s cieľom zachovať a podporiť medzinárodnú konkurencieschopnosť spoločností EÚ a chrániť pracovníkov a podniky EÚ pred nekalou súťažou zo strany tretích krajín, a preto môžu byť prospešné pre obchodnú a investičnú politiku EÚ, ak sú vhodne merané a primerané;

5. konštatuje, že pandémia ochorenia COVID-19 odhalila zraniteľné miesta v globálnych dodávateľských reťazcoch, a potvrdila, že dobrovoľné pravidlá samy o sebe, ako sa ukázalo, nestačia, a to napríklad v odevnom priemysle, kde bola počas krízy prerušená výroba, čo malo negatívne dôsledky na celý dodávateľský reťazec; konštatuje, že podniky s lepšie vymedzenými environmentálnymi a sociálnymi postupmi a postupmi riadenia a procesmi zmierňovania rizík dokážu lepšie zvládnuť krízy; uznáva, že Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD“) uviedla[29], že spoločnosti, ktoré podnikajú aktívne kroky na riešenie rizík súvisiacich s krízou spôsobenou pandémiou ochorenia COVID-19 spôsobom, ktorý zmierňuje nepriaznivé vplyvy na pracovníkov a dodávateľské reťazce, pravdepodobne vytvoria dlhodobejšiu hodnotu a odolnosť a zlepšia svoju životaschopnosť v krátkodobom horizonte a svoje vyhliadky na obnovu v strednodobom až dlhodobom horizonte;

6. so znepokojením konštatuje, že nedávny výskum[30] týkajúci sa vykonávania smernice EÚ o zverejňovaní nefinančných informácií odhalil, že viac ako tri štvrtiny spoločností neposkytujú informácie o svojich dodávateľských reťazcoch, a to ani vo vysokorizikových odvetviach, s výnimkou odevného odvetvia, v ktorom značné množstvo spoločností poskytuje všeobecný alebo podrobný zoznam svojich dodávateľov; konštatuje, že verejne kótované spoločnosti, nekótované verejné spoločnosti a súkromné spoločnosti zaregistrované v EÚ môžu mať rôzne povinnosti podľa vnútroštátneho práva, pokiaľ ide o udržateľnú správu a riadenie spoločností; pripomína význam zabezpečenia rovnakých podmienok vo vzťahu k spoločnostiam, ktoré sú zaregistrované mimo EÚ a ktoré nie vždy dodržiavajú zásady udržateľnej správy a riadenia spoločností, čo má negatívny vplyv na podniky EÚ a na ich zamestnancov; zdôrazňuje, že udržateľná správa a riadenie spoločností by sa mali vzťahovať na všetky spoločnosti v EÚ aj mimo nej, ktoré pôsobia na jednotnom trhu; vyzýva Komisiu, aby využila preskúmanie smernice o zverejňovaní nefinančných informácií ako príležitosť na zlepšenie požiadaviek na podávanie správ a vykonateľnosti podávania správ a na zabezpečenie súladu s environmentálnymi a sociálnymi normami, ako aj normami v oblasti ľudských práv;

7. uznáva, že vďaka zisteniam nedávnej štúdie Komisie o povinnostiach riaditeľov a udržateľnej správe a riadení spoločností týkajúcej sa rokov 1992 – 2018 sa potvrdilo, že väčšina spoločností EÚ má tendenciu uprednostňovať krátkodobé ciele pred dlhodobými cieľmi a udržateľnosťou, a zdôrazňuje, že vplyv takého uprednostňovania krátkodobých cieľov zo strany spoločností na obchodné praktiky podnikov EÚ v tretích krajinách nie je udržateľný; zdôrazňuje, že povinnosti riaditeľov by mali zahŕňať povinnosť začleniť aspekty dlhodobej udržateľnosti do ich podnikovej stratégie, pričom ciele udržateľnosti by mali presahovať rámec súčasnej nadradenosti hodnoty akcionárov, a povinnosť zverejňovať príslušné informácie a zároveň zohľadňovať politiku hospodárskej súťaže a oprávnené záujmy s cieľom chrániť interné podnikateľské know-how; zdôrazňuje, že vypracúvanie takýchto stratégií by sa malo zakladať na medzinárodných sociálnych a environmentálnych normách a normách v oblasti ľudských práv a podľa potreby by malo zahŕňať konzultácie s miestnymi komunitami; konštatuje, že vyvážené zloženie domácich poradných skupín a poznatky získané z ich skúseností s inkluzívnym štruktúrovaným dialógom by sa mohli použiť ako vzor pre podnikové štruktúry EÚ, ktoré zohľadňujú občiansku spoločnosť; konštatuje, že úpravy zloženia predstavenstva, napríklad vymenovaním člena so znalosťami o udržateľnej správe a riadení spoločností, by mohli zvýšiť súlad s týmito povinnosťami; domnieva sa, že otázka rozsahu uplatniteľnosti takýchto opatrení by sa mala určiť na základe potenciálneho rizika ujmy; konštatuje, že každé úsilie by sa malo vyvíjať v súlade so zásadou proporcionality;

8. vyzýva Komisiu, aby preskúmala vplyv povinností v oblasti udržateľnej správy a riadenia spoločností na finančné inštitúcie, ktoré poskytujú financovanie obchodu;

9. zdôrazňuje, že požiadavka zverejňovať informácie o tom, akým spôsobom záležitosti životného prostredia, sociálne záležitosti a záležitosti týkajúce sa zamestnancov, rešpektovanie ľudských práv a úplatkárstvo a korupcia ovplyvňujú daný podnik a akým spôsobom tento podnik ovplyvňuje spoločnosť a životné prostredie (tzv. štandard dvojitej významnosti), by mala zahŕňať výmenu všetkých príslušných informácií o hodnotovom reťazci; konštatuje, že výmena takýchto informácií je v súlade s pravidlami stanovenými v smernici o zverejňovaní nefinančných informácií; zdôrazňuje, že všetky nové požiadavky EÚ musia byť v súlade s rôznymi medzinárodnými normami v oblasti podávania správ, ako je globálna iniciatíva pre podávanie správ, Rada pre účtovné štandardy pre udržateľnosť a Medzinárodná rada pre integrované podávanie správ, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky pre európske spoločnosti; konštatuje, že je dôležité poskytovať komplexné usmernenia a informácie o tom, aké informácie o hodnotových reťazcoch sa majú vymieňať;

10. zdôrazňuje význam nového nariadenia o taxonómii a jeho význam pre dodávateľské reťazce; zdôrazňuje, že boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam je základnou súčasťou udržateľnej správy a riadenia spoločností;

11. uznáva návrh Komisie vypracovať právne predpisy týkajúce sa udržateľnej správy a riadenia spoločností a náležitej starostlivosti na základe usmernení OECD pre nadnárodné podniky a sprievodného usmernenia OECD k náležitej starostlivosti v oblasti zodpovedného obchodného správania, noriem stanovených v hlavných dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce a hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť systémov certifikácie na úrovni EÚ pre dodávateľské reťazce, a to ako doplnkovú iniciatívu k svojmu legislatívnemu návrhu o náležitej starostlivosti; vyzýva Komisiu, aby posúdila, ktoré existujúce právne predpisy by sa mali zaktualizovať alebo zefektívniť;

12. zdôrazňuje, že udržateľná správa a riadenie spoločností by sa nemali úzko chápať len ako právne predpisy týkajúce sa náležitej starostlivosti, a že obchodná politika tiež zohráva zásadnú úlohu v inteligentnej kombinácii opatrení, ktorými sa podporuje rešpektovanie ľudských práv zo strany podnikov a zmierňujú environmentálne škody; zdôrazňuje význam súdržnosti medzi štruktúrami správy a riadenia spoločností EÚ a úsilím EÚ vyvíjaným v dialógu s tretími krajinami o zodpovednom obchodnom správaní prostredníctvom kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji v dohodách o voľnom obchode; zdôrazňuje, že udržateľná správa a riadenie spoločností, ako aj náležitá starostlivosť podnikov by sa mali zvážiť v rámci prebiehajúceho preskúmania obchodnej politiky.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

27.10.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

34

3

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Barry Andrews, Anna-Michelle Asimakopoulou, Tiziana Beghin, Geert Bourgeois, Saskia Bricmont, Udo Bullmann, Jordi Cañas, Daniel Caspary, Miroslav Číž, Arnaud Danjean, Paolo De Castro, Emmanouil Fragkos, Raphaël Glucksmann, Markéta Gregorová, Enikő Győri, Roman Haider, Christophe Hansen, Heidi Hautala, Danuta Maria Hübner, Herve Juvin, Maximilian Krah, Danilo Oscar Lancini, Bernd Lange, Margarida Marques, Gabriel Mato, Sara Matthieu, Emmanuel Maurel, Carles Puigdemont i Casamajó, Samira Rafaela, Inma Rodríguez-Piñero, Massimiliano Salini, Helmut Scholz, Liesje Schreinemacher, Sven Simon, Dominik Tarczyński, Mihai Tudose, Kathleen Van Brempt, Marie-Pierre Vedrenne, Jörgen Warborn, Iuliu Winkler, Jan Zahradil

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Svenja Hahn, Jean-Lin Lacapelle

 

 



 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

34

+

ECR

Emmanouil Fragkos

ID

Danilo Oscar Lancini

GUE/NGL

Emmanuel Maurel, Helmut Scholz

NI

Tiziana Beghin, Carles Puigdemont i Casamajó

PPE

Anna-Michelle Asimakopoulou, Daniel Caspary, Arnaud Danjean, Christophe Hansen, Danuta Maria Hübner, Gabriel Mato, Massimiliano Salini, Sven Simon, Iuliu Winkler

RENEW

Barry Andrews, Jordi Cañas, Svenja Hahn, Samira Rafaela, Liesje Schreinemacher, Marie-Pierre Vedrenne

S&D

Udo Bullmann, Miroslav Číž, Paolo De Castro, Raphaël Glucksmann, Bernd Lange, Margarida Marques, Inma Rodríguez-Piñero, Mihai Tudose, Kathleen Van Brempt

VERTS/ALE

Saskia Bricmont, Markéta Gregorová, Heidi Hautala, Sara Matthieu

 

3

-

ID

Herve Juvin, Maximilian Krah

PPE

Jörgen Warborn

 

6

0

ECR

Geert Bourgeois, Dominik Tarczyński, Jan Zahradil

ID

Roman Haider, Jean-Lin Lacapelle

PPE

Enikő Győri

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

 


 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, VEREJNÉ ZDRAVIE A BEZPEČNOSŤ POTRAVÍN (29.10.2020)

pre Výbor pre právne veci

k udržateľnej správe a riadeniu spoločností

(2020/2137(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Pascal Canfin

 

 


NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže cieľom Parížskej dohody je udržať zvýšenie priemernej teploty planéty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia;

B. keďže pandémia ochorenia COVID-19 odhalila úzke vzájomné prepojenie medzi ľudským zdravím, zdravím zvierat a zdravím životného prostredia; keďže udržateľný rozvoj by sa nemal obmedzovať len na ochranu životného prostredia a klímy, ale jeho cieľom by malo byť aj zabezpečenie najvyššej úrovne ochrany a rozvoja pre ľudí, živé bytosti a ekosystémy; keďže v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja sa riešia viaceré prierezové otázky vrátane úplnej a produktívnej zamestnanosti a dôstojnej práce pre všetkých; keďže udržateľná správa a riadenie spoločností majú silný potenciál zabezpečiť, aby spoločnosti prispievali k realizácii všetkých týchto cieľov;

C. keďže Európska únia je založená na hodnotách stanovených v článku 2 Zmluvy o Európskej únii a keďže jej politika v oblasti životného prostredia je založená na zásade predbežnej opatrnosti stanovenej v článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

D. keďže rýchlo sa meniace globálne hospodárstvo si vyžaduje model správy a riadenia spoločností, v rámci ktorého sa budú riešiť najnaliehavejšie výzvy od zmeny klímy, zhoršovania životného prostredia a prírodných katastrof až po rastúce globálne nerovnosti; keďže EÚ a ľudstvo ako celok v súčasnosti prekračujú štyri z deviatich hraníc planéty;

E. keďže rastúca celosvetová hospodárska súťaž o prístup k prírodným zdrojom často vedie k neudržateľnému využívaniu prírodného a ľudského prostredia zo strany spoločností;

F. keďže správa a riadenie spoločností zohrávajú kľúčovú úlohu pri plnení záväzkov EÚ, pokiaľ ide o vykonávanie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a Parížskej dohody;

G. keďže zmena klímy vážne ohrozuje bezpečnosť potravín, a to najmä dostupnosť, prístupnosť a používanie potravín a stabilitu potravinových systémov; keďže poľnohospodárky v súčasnosti zabezpečujú 45 – 80 % celkovej produkcie potravín v rozvojových krajinách, ktoré neúmerne zasahuje zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia;

H. keďže v priemere je odlesňovanie zodpovedné za 20 % emisií oxidu uhličitého spôsobených človekom; keďže odlesňovanie v Brazílii a nadmerné využívanie zdrojov na otvorenom mori sú dve silné pripomienky, že naliehavo potrebujeme lepšiu udržateľnú správu a riadenie životného prostredia v celosvetovom meradle;

I. keďže čoraz viac krajín a verejných orgánov udeľuje ekosystémom právne postavenie; keďže Ekvádor vo svojej ústave zakotvil práva prírody, čím uznal neodňateľné právo ekosystémov na existenciu a rozvíjanie, a zveril jednotlivcom, obyvateľstvu, komunitám a dokonca iným národom právo presadzovať práva prírody a uplatňovať preventívne a reštriktívne opatrenia na činnosti, ktoré by mohli viesť k vyhynutiu druhov, ničeniu ekosystémov alebo trvalej zmene prírodných cyklov;

J. keďže v Aarhuskom dohovore sa stanovuje niekoľko environmentálnych práv pre verejnosť a združenia vrátane práva na prístup k informáciám o životnom prostredí, práva na účasť na rozhodovaní o životnom prostredí a prístupu k spravodlivosti;

K. keďže v roku 2017 Výbor OSN pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru zistil, že EÚ porušuje Aarhuský dohovor, pretože nedovoľuje verejnosti napádať rozhodnutia inštitúcií EÚ na súdoch EÚ;

L. keďže Komisia zvýšila ambície na obdobie 2019 – 2024 tým, že vypracovala program Európskej zelenej dohody, pričom uviedla, že „Európa musí byť na čele prechodu k zdravej planéte“;

1. domnieva sa, že udržateľná správa a riadenie spoločností majú zásadný význam pre dosiahnutie dlhodobého cieľa podnikov zosúladiť ich činnosti s plnením celkových environmentálnych cieľov EÚ stanovených v Európskej zelenej dohode, ako aj záväzku EÚ znížiť emisie skleníkových plynov pri dosahovaní cieľa klimatickej neutrality do roku 2050; zdôrazňuje, že k dosiahnutiu tohto cieľa by mali prispieť všetky odvetvia;

2. vyjadruje znepokojenie nad tým, že v niektorých medzinárodných investičných dohodách, ako je Zmluva o energetickej charte, sa uprednostňujú finančné záujmy nadnárodných spoločností pred prioritami v oblasti životného prostredia a klímy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlene podnikla opatrenia na zabezpečenie úplného súladu existujúcich a budúcich obchodných a investičných dohôd s cieľmi EÚ v oblasti životného prostredia a klímy a aby predložila návrhy zamerané na boj proti zaberaniu pôdy a odlesňovaniu zo strany spoločností v rámci nadchádzajúceho preskúmania smernice o zverejňovaní nefinančných informácií;

3. zdôrazňuje, že ekologická transformácia a nárast digitalizácie budú mať značné dôsledky pre pracovnú silu; domnieva sa preto, že v rámci každej udržateľnej správy a riadenia spoločností by sa malo uznať a účinne zaručiť právo zamestnancov na ďalšiu odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie počas pracovného času;

4. domnieva sa, že súčasný prístup, ktorý spočíva v existencii usmernení Komisie týkajúcich sa zverejňovania nefinančných informácií spoločnosťami, sám osebe nestačí na to, aby sa dosiahol želaný výsledok, teda porovnateľné, spoľahlivé a konzistentné podávanie správ podnikmi;

5. v tejto súvislosti žiada, aby sa prijali normy EÚ s jasne vymedzenými požiadavkami, pokiaľ ide o obsah a prístupnosť nefinančných informácií, ktoré by sa mali vzťahovať aspoň na všetky kótované a nekótované veľké podniky pôsobiace v EÚ; poukazuje na to, že nové európske normy sa musia zakladať na posúdení vplyvu a musia byť prispôsobené schopnostiam malých a stredných podnikov (MSP); žiada, aby sa zaviedli konkrétne mechanizmy pre MSP s cieľom uľahčiť a zabezpečiť vykonávanie týchto noriem, a to vrátane nástrojov jazykovej podpory zameraných na pomoc MSP získať prístup k online platformám;

6. vyzýva Komisiu, aby sa zaviazala vypracovať takéto normy počas nadchádzajúceho preskúmania smernice o zverejňovaní nefinančných informácií; domnieva sa, že tieto normy by nemali predstavovať neprimeranú záťaž pre MSP;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dodržiavali a presadzovali hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a usmernenie OECD k náležitej starostlivosti v oblasti zodpovedného obchodného správania s cieľom predchádzať škodám na životnom prostredí a biodiverzite, znižovať ich a naprávať, pričom sa zohľadnia povinnosti a záväzky zabezpečiť bezpečné, čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie;

8. domnieva sa, že rámcom EÚ by sa malo pomáhať spoločnostiam, a najmä MSP, a sprevádzať ich, a to tým, že sa zabezpečí, že zverejnené informácie budú jasné, vyvážené, zrozumiteľné a porovnateľné medzi spoločnosťami v rámci odvetvia;

9. ďalej sa domnieva, že konzistentnosť právnych predpisov EÚ v oblasti udržateľnej správy a riadenia spoločností by sa mala dosiahnuť nielen prostredníctvom povinnosti podávať informácie, ale aj prostredníctvom zavedenia konkrétnych, primeraných a vykonateľných povinností a kvantifikovaných cieľov na základe posúdenia vplyvu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že revízia smernice o zverejňovaní nefinančných informácií sa vykoná v súlade s nariadením EÚ o taxonómii pre udržateľné činnosti, a aby vymedzila minimálne normy, ktoré sa majú uplatňovať na spoločnosti povinným a záväzným spôsobom; ďalej sa domnieva, že by sa tiež mali zaviesť stimuly, pokiaľ ide o spôsob, akým sa majú vykonávať tieto opatrenia, a to najmä pre menšie spoločnosti;

10. domnieva sa, že v stratégiách pre udržateľnosť podnikov by sa mali uprednostňovať dlhodobé záujmy s cieľom uľahčiť povinný odklon od neudržateľných investícií a praktík podnikov a prechod na udržateľnejšie činnosti, ktoré podporujú ciele v oblasti životného prostredia a klímy, ako je výroba energie z obnoviteľných zdrojov, znižovanie objemu odpadu a podpora skutočne obehového hospodárstva;

11. pripomína, že udržateľná povaha spoločností závisí od toho, či ich vedenie v plnom rozsahu dodržiava svoje environmentálne a sociálne povinnosti; zdôrazňuje, že na zabezpečenie plného dodržiavania týchto povinností sú potrebné silné a nezávislé služby inšpekcie;

12. v tejto súvislosti žiada, aby sa prijal legislatívny rámec EÚ, v rámci ktorého sa bude vyžadovať, aby podniky vypracovali, vykonávali, pravidelne posudzovali a aktualizovali stratégiu pre udržateľnosť podnikov v konzultácii so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami; domnieva sa, že v rámci tejto stratégie by sa mali riešiť najmä environmentálne vplyvy spoločností, ako je strata biodiverzity a odlesňovanie, ako aj strednodobé a dlhodobé plánovanie zamerané na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050;

13. uznáva, že aj keď sú ženy zraniteľné voči vplyvom zmeny klímy, sú tiež účinnými vykonávateľkami zmien, pokiaľ ide o zmiernenie a prispôsobenie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti do svojich environmentálnych analýz, tvorby politík, akčných plánov a akýchkoľvek iných opatrení uplatniteľných na udržateľný rozvoj a zmenu klímy s cieľom upriamiť väčšiu pozornosť na rodové hľadisko.

 


 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

29.10.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

66

11

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nikos Androulakis, Bartosz Arłukowicz, Margrete Auken, Simona Baldassarre, Marek Paweł Balt, Traian Băsescu, Aurelia Beigneux, Monika Beňová, Sergio Berlato, Alexander Bernhuber, Malin Björk, Simona Bonafè, Delara Burkhardt, Pascal Canfin, Sara Cerdas, Mohammed Chahim, Tudor Ciuhodaru, Nathalie Colin-Oesterlé, Esther de Lange, Christian Doleschal, Marco Dreosto, Eleonora Evi, Agnès Evren, Fredrick Federley, Pietro Fiocchi, Catherine Griset, Jytte Guteland, Anja Hazekamp, Martin Hojsík, Pär Holmgren, Jan Huitema, Yannick Jadot, Adam Jarubas, Petros Kokkalis, Athanasios Konstantinou, Joanna Kopcińska, Sylvia Limmer, Javi López, Fulvio Martusciello, Liudas Mažylis, Joëlle Mélin, Tilly Metz, Dolors Montserrat, Alessandra Moretti, Dan-Ştefan Motreanu, Ville Niinistö, Ljudmila Novak, Grace O’Sullivan, Jutta Paulus, Jessica Polfjärd, Luisa Regimenti, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Sándor Rónai, Rob Rooken, Silvia Sardone, Christine Schneider, Günther Sidl, Linea Søgaard-Lidell, Nicolae Ştefănuță, Nils Torvalds, Edina Tóth, Véronique Trillet-Lenoir, Alexandr Vondra, Mick Wallace, Pernille Weiss, Michal Wiezik, Tiemo Wölken, Anna Zalewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Arena, Manuel Bompard, Antoni Comín i Oliveres, Margarita de la Pisa Carrión, Sven Giegold, Jens Gieseke, Nicolás González Casares, Christophe Hansen, Laura Huhtasaari, Ondřej Knotek, Róża Thun und Hohenstein

 


 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

66

+

EPP

Bartosz Arłukowicz, Traian Băsescu, Alexander Bernhuber, Nathalie Colin-Oesterlé, Esther de Lange, Christian Doleschal, Agnès Evren, Jens Gieseke, Christophe Hansen, Adam Jarubas, Fulvio Martusciello, Liudas Mažylis, Dolors Montserrat, Dan-Ştefan Motreanu, Ljudmila Novak, Christine Schneider, Róża Thun und Hohenstein, Edina Tóth, Michal Wiezik

S&D

Nikos Androulakis, Maria Arena, Marek Paweł Balt, Monika Beňová, Simona Bonafè, Delara Burkhardt, Sara Cerdas, Mohammed Chahim, Tudor Ciuhodaru, Nicolás González Casares, Jytte Guteland, Javi López, Alessandra Moretti, Sándor Rónai, Günther Sidl, Tiemo Wölken

RENEW

Pascal Canfin, Fredrick Federley, Martin Hojsík, Jan Huitema, Ondřej Knotek, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Nicolae Ştefănuță, Nils Torvalds, Véronique Trillet-Lenoir

GREENS/EFA

Margrete Auken, Sven Giegold, Pär Holmgren, Yannick Jadot, Tilly Metz, Ville Niinistö, Grace O’Sullivan, Jutta Paulus

ECR

Sergio Berlato, Pietro Fiocchi, Joanna Kopcińska, Alexandr Vondra, Anna Zalewska

GUE/NGL

Malin Björk, Manuel Bompard, Anja Hazekamp, Petros Kokkalis, Mick Wallace

NI

Antoni Comín i Oliveres, Eleonora Evi, Athanasios Konstantinou

 

11

-

EPP

Jessica Polfjärd

ID

Simona Baldassarre, Aurelia Beigneux, Marco Dreosto, Catherine Griset, Laura Huhtasaari, Sylvia Limmer, Joëlle Mélin, Luisa Regimenti, Silvia Sardone

ECR

Rob Rooken

 

3

0

EPP

Pernille Weiss

RENEW

Linea Søgaard-Lidell

ECR

Margarita de la Pisa Carrión

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 


 

 

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

16.11.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

13

5

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Geoffroy Didier, Ibán García Del Blanco, Jean-Paul Garraud, Esteban González Pons, Gilles Lebreton, Karen Melchior, Franco Roberti, Marcos Ros Sempere, Stéphane Séjourné, Marie Toussaint, Adrián Vázquez Lázara, Axel Voss, Marion Walsmann, Tiemo Wölken, Lara Wolters

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Magdalena Adamowicz, Patrick Breyer, Daniel Buda, Jorge Buxadé Villalba, Caterina Chinnici, Pascal Durand, Heidi Hautala, Sabrina Pignedoli

Náhradník (čl. 209 ods. 7) prítomný na záverečnom hlasovaní

Daniel Freund

 


 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

13

+

PPE

Geoffroy Didier

S&D

Ibán García Del Blanco, Franco Roberti, Marcos Ros Sempere, Tiemo Wölken, Lara Wolters

RENEW

Pascal Durand, Karen Melchior, Stéphane Séjourné, Adrián Vázquez Lázara

VERTS/ALE

Patrick Breyer, Marie Toussaint

GUE/NGL

Manon Aubry

 

5

-

PPE

Esteban González Pons, Axel Voss

ID

Jean-Paul Garraud, Gilles Lebreton

ECR

Angel Dzhambazki

 

0

0

 

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

Posledná úprava: 11. decembra 2020
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia