Postup : 2019/2192(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0251/2020

Predkladané texty :

A9-0251/2020

Rozpravy :

PV 19/01/2021 - 3
CRE 19/01/2021 - 3

Hlasovanie :

Prijaté texty :

P9_TA(2021)0010

<Date>{10/12/2020}10.12.2020</Date>
<NoDocSe>A9-0251/2020</NoDocSe>
PDF 237kWORD 74k

<TitreType>SPRÁVA</TitreType>

<Titre>o revízii usmernení pre transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T)</Titre>

<DocRef>(2019/2192(INI))</DocRef>


<Commission>{TRAN}Výbor pre dopravu a cestovný ruch</Commission>

Spravodajca: <Depute>Jens Gieseke</Depute>

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o revízii usmernení pre transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T)

(2019/2192(INI))

Európsky parlament

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete[1] (nariadenie o TEN-T),

 so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy (NPE)[2],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2144 z 27. novembra 2019 o požiadavkách na typové schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, pokiaľ ide o ich všeobecnú bezpečnosť a ochranu cestujúcich vo vozidle a zraniteľných účastníkov cestnej premávky[3],

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1936 z 23. októbra 2019, ktorou sa mení smernica 2008/96/ES o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry[4],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o doprave a cestovnom ruchu v roku 2020 a v ďalšom období[5],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o zlepšení prepojenia a dostupnosti dopravnej infraštruktúry v strednej a východnej Európe[6],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2018 o vojenskej mobilite[7],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore[8],

 so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 10/2020 s názvom Dopravné infraštruktúry EÚ: potreba rýchlejšej realizácie megaprojektov, aby sa včas prejavili účinky siete[9],

 so zreteľom na situačnú správu Európskeho dvora audítorov č. 09/2018 zo 6. decembra 2018 s názvom Na ceste k úspešnému odvetviu dopravy v EÚ: problémy, ktorými sa treba zaoberať[10],

 so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 13/2017 z 3. októbra 2017 s názvom Jednotný Európsky systém riadenia železničnej dopravy: bude táto politická

voľba niekedy uskutočnená? [11],

 so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A9-0251/2020),

A. keďže moderná, udržateľná a dostupná multimodálna dopravná infraštruktúra a logistika orientovaná na budúcnosť majú zásadný význam pre dobré fungovanie vnútorného trhu a pre prepojenie a konkurencieschopnosť EÚ a zároveň sú prvkom umožňujúcim udržateľnú, cenovo dostupnú, inteligentnú, účinnú, interoperabilnú a bezpečnú mobilitu;

B. keďže transeurópska dopravná sieť (TEN-T) by mala zabezpečiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a prístupnosť v celej EÚ a jej regiónoch, a to aj vo vidieckych, vzdialených, horských, riedko osídlených, okrajových, ostrovných a najvzdialenejších regiónoch, čím by stimulovala hospodársky rast, tvorbu pracovných miest a znižovanie nerovností, podporovala digitalizáciu a inovácie, bojovala proti zmene klímy a zvyšovala prispôsobivosť a odolnosť;

C. keďže TEN-T zásadným spôsobom prispieva k dosiahnutiu politických cieľov EÚ v rámci prístupovej politiky a susedskej politiky, najmä prostredníctvom cezhraničných projektov, a keďže zachovanie a posilnenie úzkych dopravných spojení s tretími krajinami v rámci TEN-T a ďalšia integrácia krajín západného Balkánu a Východného partnerstva majú pre EÚ veľký význam;

D. keďže dokončenie TEN-T je kľúčové pre pokrok smerom k udržateľnejším spôsobom dopravy, ako sú železnice a vnútrozemské vodné cesty, využívanie alternatívnych palív v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody a znižovanie emisií skleníkových plynov;

E. keďže vyvážený rozvoj dopravných koridorov v celej Európe, ktorý zabezpečí prepojenie medzi severom a juhom a východom a západom v celej Európe, je potrebný na ďalšie posilnenie hospodárskej, územnej a sociálnej súdržnosti;

F. keďže v prebiehajúcich rokovaniach o financovaní z Nástroja na prepájanie Európy (NPE) v nadchádzajúcich rokoch by sa mal náležite zohľadniť záväzok členských štátov dokončiť do roku 2030 základnú sieť TEN-T a súhrnnú sieť do roku 2050;

G. keďže sa zdá, že včasné dokončenie TEN-T je súčasným tempom ohrozené, najmä s výrazným oneskorením cezhraničných projektov a chýbajúcimi prepojeniami a prepojením poslednej míle v dôsledku finančných, prevádzkových a administratívnych ťažkostí, s ktorými sa stretávajú realizátori projektov; keďže v správe Európskeho dvora audítorov sa uvádza, že nedostatky v rámci dohľadu Komisie a v politických rozhodovacích procesoch na vnútroštátnej úrovni a slabý impulz a záujem niektorých členských štátov o TEN-T sú kľúčovými faktormi oneskorení;

H. keďže zdroje vyčlenené na dokončenie TEN-T v rámci programu NPE sú ohrozené výrazným znížením, najmä po prijatí záverov Európskej rady v júli 2020, pričom suma plánovaná na všeobecný balík pre dopravu je zjavne nedostatočná;

I. keďže realizácia TEN-T by sa mala riadiť zásadou rovnakého zaobchádzania s koridormi základnej siete bez toho, aby sa uprednostnili niektoré na úkor iných;

J. keďže politika v oblasti TEN-T by mala podporovať celoeurópske zavádzanie riešení pre inovatívnu a dostupnú dopravu, prechod na iné druhy dopravy, mobilitu s nízkymi a nulovými emisiami, inteligentné dopravné systémy (napr. ITS, RIS), infraštruktúru nabíjania a čerpania paliva a alternatívne palivá; keďže inovácie a digitalizácia TEN-T si vyžadujú dodatočné investície;

K. keďže prebiehajúca kríza súvisiaca s ochorením COVID-19 ukázala existenčný význam odvetvia dopravy a logistiky a jeho pracovníkov pre hospodárstvo, ktoré sa spolieha na plynulé siete ako na hlavné cestné ťahy na prepravu cestujúcich a tovaru a ktoré má zásadný význam pre fungovanie dodávateľských reťazcov; keďže rozvoj efektívnej a odolnej dopravnej infraštruktúry by mal byť stredobodom všetkých európskych a vnútroštátnych plánov obnovy a úsilia s osobitným zameraním na multimodálne dopravné spojenia medzi prístavmi, letiskami, železnicami a cestami;

L. keďže Európsky rok železníc v roku 2021 je príležitosťou na začatie zmeny, na základe ktorej sa železničná doprava stane oporou osobnej a nákladnej dopravy v celej Únii, a na zdôraznenie rozhodujúcej úlohy sietí TEN-T pri podpore sociálno-ekonomickej súdržnosti a rozvoja pri súčasnom posilňovaní vnútorného trhu a podpore konkurencieschopnejších a efektívnejších udržateľných druhov dopravy s cieľom zvýšiť prechod na železničnú dopravu a dokončiť jednotný európsky železničný priestor do roku 2030;

TEN-T pripravená na budúcnosť

1. zdôrazňuje pridanú hodnotu multimodálnych koridorov základnej siete, ktoré pokrývajú hlavné toky cestujúcich a nákladu medzi členskými štátmi a v rámci nich; domnieva sa, že európska pridaná hodnota týchto projektov je kľúčovým faktorom, ktorý prináša verejnú podporu; zastáva názor, že ich včasné dokončenie do roku 2030 je nevyhnutné, pričom prioritou je popri modernizácii a aktualizácii existujúcich úsekov siete na koridoroch odstránenie úzkych miest a chýbajúcich prepojení, ako aj dokončenie cezhraničných úsekov;

2. pripomína, že politika v oblasti TEN-T by mala podporovať interoperabilné siete; konštatuje, že regióny s vnútornými pozemnými hranicami v celej EÚ tvoria 40 % územia EÚ a sú domovom pre tretinu jej obyvateľstva; opakuje, že pri revízii nariadenia o TEN-T a jeho vykonávaní by sa mala venovať osobitná pozornosť uľahčovaniu cezhraničných prepojení, zlepšovaniu interoperability a prispievaniu k multimodálnej integrácii dopravnej infraštruktúry v celej Únii;

3. vyzýva členské štáty, ktoré ešte dostatočne nezosúladili svoje národné plány a programy v oblasti dopravy s cieľmi TEN-T, aby tento nedostatok riešili bez zbytočného odkladu, a to s cieľom uplatňovať a dodržiavať termíny, ciele a časové rámce stanovené v príslušných právnych predpisoch EÚ; ďalej pripomína, že vzhľadom na sieťový charakter TEN-T môže nesúlad alebo nefunkčnosť malého segmentu brzdiť efektívnosť a konkurencieschopnosť systému ako celku; vyzýva preto na urýchlenú identifikáciu a dokončenie týchto hotspotov a strategických segmentov;

4. domnieva sa, že revízia nariadenia o TEN-T je významnou príležitosťou na to, aby sa sieť stala nadčasová s cieľom zabezpečiť dobré fungovanie vnútorného trhu EÚ a ďalšiu realizáciu jednotného európskeho dopravného priestoru, ako aj globálnu konkurencieschopnosť EÚ na nasledujúce desaťročia a podporiť jej prechod na inteligentnú, udržateľnú, efektívnu a bezpečnú mobilitu; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam aktualizácie siete s cieľom zohľadniť novú situáciu na trhu, zmenu klímy, environmentálne a spoločenské zmeny a digitálne potreby, zvýšenia efektívnosti existujúcej siete a urýchlenia využívania alternatívnych palív v doprave;

5. považuje za dôležité ďalej rozvíjať TEN-T so zameraním na prepojenie základnej a súhrnnej siete vo vidieckych, okrajových, riedko osídlených, ostrovných a najvzdialenejších regiónoch a v úsekoch s najväčším potenciálom prinášať sociálno-ekonomické výhody; zdôrazňuje, že kým sa nedokončí základná sieť, nemali by sa robiť žiadne zásadné zmeny máp; zdôrazňuje však potrebu obmedzených úprav TEN-T na zohľadnenie rozvoja dopravných sietí a s cieľom zlepšiť prepojenie medzi rôznymi koridormi a okrajovými regiónmi vrátane posilnenia cezhraničných železničných spojení nad rámec hlavných osí, najmä menších chýbajúcich prepojení s vysokou európskou pridanou hodnotou v cezhraničných regiónoch, a posilnenia komplementárnosti medzi TEN-T a regionálnymi politikami, a uspokojiť vyvíjajúce sa environmentálne, hospodárske a spoločenské potreby; vyzýva Komisiu, aby prevzala všetky úpravy stanovené v revízii NPE[12], ako aj požiadavky vyplývajúce z návrhu nariadenia Komisie o zefektívnení opatrení na urýchlenie realizácie transeurópskej dopravnej siete (COM(2018)0277);

6. nalieha na Komisiu, aby v rámci TEN-T uprednostňovala úplné využívanie alternatívnych palív pre všetky druhy dopravy, najmä obnoviteľných palív, s cieľom dekarbonizácie vrátane rozvoja príslušných technológií, infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc (t. j. zariadení na elektronické nabíjanie a zariadení na čerpanie LNG a vodíka), noriem bezpečnosti, ochrany a interoperability a regulačného rámca pre alternatívne palivá s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 pri súčasnom dodržiavaní zásady technologickej neutrality a zabezpečení technologickej rôznorodosti; požaduje vypracovanie plánu EÚ pre cestnú infraštruktúru v súlade s plánom pre automobilový priemysel s cieľom zabezpečiť, aby investície do infraštruktúry boli v krátkodobom a strednodobom horizonte zosúladené s výrobou vozidiel;

7. zdôrazňuje potrebu ďalšej podpory dopravných spojení v mestských uzloch a s nimi, železničnými stanicami a uzlami, vnútrozemskými a námornými prístavmi, letiskami, logistickými uzlami a multimodálnymi platformami, a to aj dokončením a modernizáciou spojení s nimi v rámci základnej aj súhrnnej siete s cieľom zabezpečiť plynulý, účinný, prístupný, integrovaný, inteligentný, bezpečný, prepojený, dobre vybavený a udržateľný systém mobility pre osobnú dopravu a logistiku nákladnej dopravy, ako aj rozvojom predaja priamych lístkov, čím sa podporí efektívny prechodu na iný druh dopravy, najmä posilnením systémov verejnej dopravy a zvýšením prepojenosti mestských uzlov a vidieckych oblastí;

8. zdôrazňuje preto, že nadchádzajúca revízia usmernení pre TEN-T ide ruka v ruke s ohlásenými revíziami smernice o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá[13], nariadenia o TEN-E[14] a nariadenia o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu[15];

9. zdôrazňuje, že výskum, inovácie a digitalizácia zohrávajú kľúčovú úlohu pri ďalšej dekarbonizácii dopravy a zároveň sa zaoberajú rastúcim objemom dopravy z hľadiska osobnej aj nákladnej dopravy, zlepšujú multimodálnu interoperabilitu a zvyšujú bezpečnosť, efektívnosť a odolnosť dopravy v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody; zdôrazňuje, že je potrebné, aby TEN-T podporila inovatívne digitálne aplikácie vo všetkých druhoch dopravy vrátane inteligentných dopravných systémov, Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERMTS), monitorovacieho a informačného systému pre lodnú dopravu, riečnych informačných služieb a systémov riadenia letovej prevádzky (Výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba) a systémov na monitorovanie štrukturálneho stavu infraštruktúr; v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje význam dokončenia projektu Galileo; nabáda Komisiu, aby podporovala financovanie týchto systémov v členských štátoch v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

10. zdôrazňuje , že inteligentné a autonómne riešenia mobility sa stávajú komerčne životaschopnými a že je potrebné urýchliť modernizáciu príslušnej dopravnej a digitálnej infraštruktúry v rámci TEN-T a zároveň zabezpečiť cezhraničnú interoperabilitu, ochranu údajov a kybernetickú bezpečnosť s cieľom uľahčiť bezpečnú prevádzku automatizovaných a prepojených vozidiel v súlade s novoprijatým nariadením o všeobecnej bezpečnosti ((EÚ) 2019/2144);

11. zdôrazňuje, že európska podpora výskumu a vývoja inovatívnych spôsobov dopravy je veľmi potrebná, napríklad na vývoj bezpilotných vzdušných prostriedkov a technológie založenej na magnetickej levitácii; zdôrazňuje, že európske partnerstvá v rôznych druhoch dopravy môžu mať veľmi pozitívny vplyv na bezpečné, účinné a inteligentné zavádzanie TEN-T;

12. zastáva názor, že harmonizované normy platné pre infraštruktúru v celej sieti sú predpokladom skutočného európskeho jednotného dopravného priestoru; považuje za dôležité zachovať a modernizovať existujúcu infraštruktúru, najmä na cezhraničných úsekoch, vzhľadom na technologický pokrok, meniace sa bezpečnostné normy, zvýšenie efektívnosti, vyššiu kvalitu výkonu, zvýšenie kapacity, nové funkcie, zlepšenie cezhraničnej spoľahlivosti a interoperability a potrebu prijať prístup založený na životnom cykle a zvýšiť odolnosť infraštruktúry voči vplyvom kríz, ako sú pandémie a zmena klímy; konštatuje však, že financovanie NPE nestačí na splnenie všetkých týchto cieľov; poukazuje na to, že koordinácia medzi členskými štátmi je kľúčom k riadeniu kríz a zabezpečeniu nepretržitého toku tovaru a dodávok základného tovaru obyvateľstvu Únie; vyzýva Komisiu, aby navrhla legislatívny rámec na zlepšenie riadenia rizík, odolnosti a adaptácie na zmenu klímy dopravnej infraštruktúry v základnej sieti vrátane všetkých druhov dopravy;

13. domnieva sa, že nedostatočná údržba dopravnej infraštruktúry môže ovplyvniť kontinuitu, udržateľnosť, výkonnosť, bezpečnosť, a tým aj odolnosť TEN-T; poukazuje na význam pravidelnej a štandardizovanej údržby infraštruktúry TEN-T, najmä mostov a tunelov, s cieľom zabezpečiť trvalú kvalitnú infraštruktúru; vyzýva Komisiu, aby zaviedla jasnú referenčnú hodnotu pre požiadavky na kvalitu infraštruktúry, najmä mostov a tunelov, a aby vypracovala spoločný európsky prístup k inšpekciám a hodnoteniam kvality infraštruktúry TEN-T; vyzýva Komisiu, aby vytvorila plán monitorovania základnej siete týkajúci sa údržby na európskej úrovni; žiada Komisiu a členské štáty, aby spolu s Európskou investičnou bankou (EIB) a národnými podpornými bankami a inštitúciami preskúmali nové systémy financovania s cieľom uľahčiť investície do údržby siete; okrem toho vyzýva členské štáty, aby vypracovali osobitné národné plány pre bežné a mimoriadne financovanie údržby;

Financovanie, riadenie a dohľad

14. zdôrazňuje, že s cieľom zabezpečiť dostatočné investície do infraštruktúry TEN-T je nevyhnutné, aby všetky príslušné fondy EÚ (NPE, InvestEU, európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont Európa atď.) a úvery Európskej investičnej banky boli prispôsobené špecifickým potrebám dopravného odvetvia a aby sa členské štáty zaviazali k riadnemu financovaniu; vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím Európskej rady navrhnúť rozpočtové škrty pre programy orientované na budúcnosť, ako sú NPE a InvestEU, najmä so zreteľom na kľúčovú podpornú úlohu, ktorú program NPE zohráva pri dokončovaní TEN-T; konštatuje, že veľmi ambiciózny program EÚ v oblasti dekarbonizácie musí byť podporený zodpovedajúcim financovaním a finančnými nástrojmi s cieľom uspieť pri súčasnom zachovaní konkurencieschopnosti príslušných odvetví; vyzýva Komisiu, aby posilnila súčinnosť a politickú súdržnosť medzi príslušnými nástrojmi EÚ nad rámec NPE (napr. Európsky fond regionálneho rozvoja) a aby okrem toho optimalizovala využívanie nástrojov kombinovaného financovania s cieľom prilákať súkromných investorov a vyvolať pákový efekt v súvislosti s financovaním z verejných zdrojov; poukazuje na to, že príslušné finančné nástroje zamerané na klímu a životné prostredie v rámci Európskej zelenej dohody by sa mali sprístupniť pre investície do siete TEN-T, ktoré môžu pomôcť účinne znížiť emisie v odvetví dopravy;

15. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v návrhu nového viacročného finančného rámca (VFR) a v pláne obnovy členské štáty stále neposkytujú silný signál pre investície do infraštruktúry, ani neuprednostňujú dokončenie TEN-T; zdôrazňuje preto, že zdroje dostupné v rámci fondu Next Generation EU poskytujú jedinečnú príležitosť na zaručenie rozvoja základných sietí TEN-T do roku 2030; vyzýva Komisiu, aby každoročne informovala Parlament o pokroku vo výstavbe; vyzýva Komisiu, aby počas rokovaní s členskými štátmi vyhradila primeranú sumu pomoci na rozvoj dopravných politík EÚ a predložila Európskemu parlamentu záverečnú správu; vyzýva Komisiu zabezpečiť, aby vnútroštátne programy, ktorými sa vykonáva Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, pridelili významnú úlohu investíciám do modernej, digitálnej, udržateľnej a bezpečnej dopravnej infraštruktúry;

16. pripomína , že dokončenie ERTMS, pokiaľ ide o trate a vlaky, je základným predpokladom vytvorenia jednotného európskeho železničného priestoru a umožnenia riadneho fungovania železničného trhu v koridoroch TEN-T; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na dokončenie ERTMS v základných sieťach je potrebných približne 15 miliárd EUR a že Komisia by mala zohrávať významnú úlohu pri koordinácii operácií financovania a zavádzania;

17. zdôrazňuje, že pri hodnotení projektov z hľadiska kritérií zrelosti výberu projektov stanovených v NPE by sa malo prihliadať na dodržanie lehoty stanovenej v navrhovanej smernici o zefektívnení TEN-T[16]; okrem toho sa domnieva, že akékoľvek zdržania, ku ktorým dôjde, by mali byť dôvodom na prešetrenie pokroku projektu a na revíziu finančnej pomoci, ktorú Únia dostala v rámci NPE, ako sa stanovuje v článku 17 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013[17], čo môže viesť k zníženiu alebo odobratiu grantu;

18. zdôrazňuje, že hoci sa sieť TEN-T zavádza postupne a dokončenie základnej siete je krátkodobou prioritou, keďže predstavuje základ rozvoja udržateľnej multimodálnej dopravnej siete a stimuluje rozvoj celej súhrnnej siete, je dôležité zabezpečiť dostatočné financovanie súhrnnej siete, ktorá nie je pokrytá základnou sieťou, aby sa predišlo rastúcim rozdielom; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že obe úrovne TEN-T sú kľúčové pre prepojenie a logistickú integráciu EÚ;

19. domnieva sa, že finančné prostriedky EÚ, najmä tie, ktoré sú pridelené v rámci NPE, by mali pružne a účinne prispievať k dokončeniu cezhraničných projektov a chýbajúcich prepojení opravným spôsobom, ak vnímaný nesúlad alebo nerovnováha medzi záťažou, ktorú predstavujú náklady financované na vnútroštátnej úrovni, a sociálno-ekonomickými prínosmi očakávanými na každej strane hranice a zo širšej európskej perspektívy ohrozuje pokrok smerujúci k včasnému dokončeniu projektu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zaujala cielenejší prístup a uplatňovala vyššie miery spolufinancovania na projekty s najvyššou európskou pridanou hodnotou s cieľom uvoľniť vnútroštátne investície;

20. je hlboko znepokojený oneskoreniami pri dokončovaní projektov, najmä cezhraničných projektov, ktoré bránia včasnému vytvoreniu súvislých koridorov základnej siete TEN-T a ktoré vedú k zvýšeným nákladom na projekty; vyzýva členské štáty, aby splnili svoje povinnosti týkajúce sa svojich častí siete a zabezpečili účinné a včasné administratívne a súdne konania pri plnom dodržiavaní európskych a vnútroštátnych právnych predpisov, a naliehavo ich vyzýva, aby zvýšili úroveň digitalizácie administratívnych a súdnych procesov; pripomína členským štátom, aby posilnili spoluprácu s orgánmi iných členských štátov pri cezhraničných projektoch, napr. prostredníctvom zriadenia spoločného orgánu na základe vzájomnej dohody, najmä s cieľom koordinovať harmonogramy a lehoty, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby bezodkladne vykonali novú smernicu o zefektívnení TEN-T; vyzýva Komisiu, aby pomáhala členským štátom, ktoré chcú zaviesť významné doložky o vylúčení – v súlade s právom Únie – ktoré by mohli výrazne urýchliť vnútroštátne súdne konania;

21. zdôrazňuje, že vykonávanie opatrení EÚ na zjednodušenie postupov udeľovania povolení, postupov cezhraničného obstarávania a iných administratívnych postupov členskými štátmi má zásadný význam pre zníženie technických prekážok a administratívnej záťaže, a tým aj možných zdržaní a zvýšených nákladov v projektoch dopravnej infraštruktúry TEN-T; konštatuje, že je to mimoriadne dôležité, pokiaľ ide o poskytnutie väčšej istoty realizátorom projektov a potenciálnym súkromným investorom[18]; vyzýva Komisiu, aby do správy o pokroku siete TEN-T doplnila kapitolu o znižovaní neodôvodnenej administratívnej záťaže;

22. naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila svoj dohľad nad realizáciou TEN-T tým, že využije právomoci, ktoré jej už boli zverené nariadením, posilní príslušné nástroje s cieľom požadovať od členských štátov, aby plnili svoje povinnosti, a posilní úlohu európskych koordinátorov pri riadení koridorov, najmä pokiaľ ide o cezhraničné prepojenia, ako aj úlohu „jednotného kontaktného miesta“, ktorú zohráva určený orgán v rámci postupu udeľovania povolení; vyzýva Komisiu, aby posilnila a využila ustanovenia článku 56 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 pri revízii usmernení pre TEN-T s cieľom povzbudiť členské štáty, aby urýchlili plánovanie a dokončenie projektov; vyzýva Komisiu, aby objasnila, ako sa majú vykladať pravidlá a požiadavky na účely hodnotenia, podávania správ a posudzovania oprávnenosti; vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu najlepších postupov týkajúcich sa zapojenia občianskej spoločnosti a zainteresovaných strán a konzultácií medzi členskými štátmi a aby ich podporovala na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

23. vyzýva členské štáty, aby posilnili súlad medzi vnútroštátnymi dopravnými plánmi a sieťami TEN-T s cieľom zaručiť riadne vykonávanie nariadenia o TEN-T;

24. zastáva názor, že Železničná agentúra EÚ (ERA) by mala zohrávať významnejšiu úlohu pri zavádzaní siete TEN-T, najmä v súvislosti s cezhraničnou interoperabilitou, zlepšením bezpečnosti, zvýšením konkurencieschopnosti a zavádzaním ERTMS; požaduje zvýšenie rozpočtu ERA na rok 2021, vybavenie agentúry zodpovedajúcimi finančnými prostriedkami na plnenie jej úloh, najmä preto, že rok 2021 bol vyhlásený za Európsky rok železníc;

Druhy dopravy

25. poukazuje na význam posilnenia kvality cestnej infraštruktúry v rámci TEN-T v celej Únii;

26. v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia na zvýšenie zavádzania alternatívnych palív a elektrických nabíjacích staníc a vodíkových čerpacích staníc, pričom treba zohľadniť možné budúce riešenia v oblasti alternatívnych palív a v plnej miere dodržiavať zásadu technologickej neutrality;

27. vyzýva na prijatie opatrení na ďalšie posilnenie bezpečnosti cestnej premávky a zachovanie a zlepšenie prevádzkovej bezpečnosti počas celého životného cyklu kritickej infraštruktúry, pričom treba zohľadniť potreby nemotorizovaných účastníkov dopravy, a to s cieľom chrániť zraniteľných účastníkov cestnej premávky; pripomína význam podpory inovatívnych a inteligentných riešení bezpečnosti cestnej premávky s cieľom splniť strategický cieľ EÚ Vision Zero (nulová úmrtnosť na cestách); zdôrazňuje, že je potrebné splniť nové bezpečnostné požiadavky smernice (EÚ) 2019/1936, a poukazuje na to, že na tento účel sú potrebné ďalšie investície do adaptácie a údržby infraštruktúry, ktoré by sa mali zabezpečiť; zdôrazňuje, že akékoľvek zjednodušenie regulačných požiadaviek na projektové postupy pri revízii usmernení TEN-T by sa nemalo uskutočňovať na úkor najprísnejších bezpečnostných noriem;

28. pripomína Komisii a členským štátom, že je potrebné zabezpečiť dostatočný počet bezpečných a chránených parkovísk pre nákladné vozidlá pozdĺž siete TEN-T, aby sa zvýšila bezpečnosť cestnej premávky a kvalita života užívateľov siete, najmä pracovníkov v doprave;

29. zdôrazňuje, že by sa mali zaviesť a prispôsobiť osobitné certifikované úseky siete TEN-T, ako aj siete diaľnic, aby spĺňali minimálne výkonnostné normy pre automatizované a poloautomatizované vozidlá a aby spĺňali výkonnostné normy infraštruktúry, pokiaľ ide o viditeľnosť, stav dopravných signálov, dopravné značky a dopravné značenia;

30. poukazuje na potenciál nových a aktívnych spôsobov prepojenej mobility v mestskej a miestnej doprave osôb a tovaru; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovali s regiónmi a mestami, najmä cezhranične, pri zlepšovaní a dokončovaní chýbajúcich koncových úsekov infraštruktúry a intermodálnych a cezhraničných spojení v rámci celej transeurópskej dopravnej siete, a tým umožnili plynulejšie a efektívnejšie využívanie infraštruktúry a služieb, ktoré zase predchádzajú zápcham a znižujú emisie;

31. opätovne zdôrazňuje kľúčovú úlohu železničnej dopravy pri dekarbonizácii odvetvia dopravy a pripomína, že je dôležité v plnej miere vykonávať štvrtý železničný balík, aby mohla železničná doprava naplno rozvinúť svoj potenciál; žiada, aby rozvoj železničnej infraštruktúry sprevádzali opatrenia na zníženie neodôvodnenej administratívnej záťaže; vyzýva Komisiu, aby každoročne informovala Parlament o pokroku v tejto oblasti; domnieva sa, že podpora presunov na iné druhy dopravy a účinnej železničnej a kombinovanej dopravy, najmä v cezhraničných situáciách a pri chýbajúcich spojeniach v intenzívne využívaných úsekoch, musí byť prioritou pre TEN-T a mala by sa vykonávať úplným zavedením ERTMS, odstránením regulačných, prevádzkových a technických prekážok v sieti a zabezpečením rovnakého prístupu prevádzkovateľov železničnej dopravy, urýchlením elektrifikácie, zabezpečením prepojenia a interoperability, a to aj optimalizáciou kapacity infraštruktúry a modernizáciou zariadení železničných koľajových vozidiel, podporou výskumu a inovácií vrátane spoločného podniku Shift2Rail a optimalizáciou koridorov železničnej nákladnej dopravy v súlade s dopytom, najmä v logistických uzloch, ako sú prístavy a letiská; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné vymedziť tranzitné a terminálové uzly v rámci siete a zároveň vybaviť základné uzly platformami na tranzit, aby sa zabezpečil plynulý tok cestujúcich a tovaru; zdôrazňuje význam projektov na zlepšenie prístupnosti, najmä pre osoby so zdravotným postihnutím a staršie osoby;

32. vyzýva Komisiu, aby pravidelne prijímala záväzné periodické ciele zavádzania ERTMS s cieľom dokončiť jeho zavedenie v rámci základnej siete TEN-T do roku 2030; domnieva sa, že ERA by mala konať ako efektívna a účinná systémová autorita a plniť svoju posilnenú úlohu a povinnosti v súvislosti s ERTMS v rámci štvrtého železničného balíka; žiada, aby sa plán zavedenia ERTMS pre koridory železničnej nákladnej dopravy financoval prostredníctvom projektu spoločného záujmu v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; poukazuje na význam regulačnej stability, pokiaľ ide o technické špecifikácie interoperability ako prostriedku na uvoľnenie investícií do ERTMS, a žiada Komisiu, aby pri aktualizácii TSI na rok 2030 dôkladne analyzovala ďalšie zmeny a zabezpečila kompatibilitu;

33. zdôrazňuje, že európska železničná infraštruktúra musí zabezpečiť dostatočnú kapacitu pre nákladné aj osobné vlaky, zabezpečiť intenzívnejšie využívanie infraštruktúry a zabezpečiť vyššiu návratnosť investícií; naliehavo vyzýva Komisiu, aby uprednostňovala cezhraničné vlakové prepojenie s cieľom posilniť prechod na iné druhy dopravy v medzinárodnej osobnej doprave; v tejto súvislosti zdôrazňuje potenciál nočných vlakov, pokiaľ ide o konkurencieschopné cestovanie šetrné ku klíme; zastáva názor, že plynulá cezhraničná železničná doprava v sieti TEN-T a pozdĺž európskych koridorov železničnej nákladnej dopravy si vyžaduje povinnú cezhraničnú spoluprácu medzi manažérmi infraštruktúry; vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie TEN-T predložila záväzné opatrenia pre manažérov infraštruktúry;

34. zdôrazňuje, že rozvoj vysokorýchlostných a vysokokvalitných služieb osobnej železničnej dopravy v rámci základných sietí TEN-T musí byť v nadchádzajúcich rokoch vysokou prioritou s cieľom vytvoriť rozsiahlu sieť vysokorýchlostných železničných spojení medzi veľkými európskymi mestami, ktoré v súčasnosti nemajú prístup k takýmto službám, a podstatne zvýšiť konkurencieschopnosť udržateľných spôsobov pozemnej dopravy;

35. zdôrazňuje význam vnútrozemskej vodnej dopravy ako udržateľného druhu dopravy a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť nadčasovú infraštruktúru s vysokou kapacitou a spoľahlivosť, kvalitu a dobrú splavnosť vodných ciest, najmä v súvislosti so zmenou klímy; uznáva dôležitú úlohu prístavov ako strategických uzlov v základnej aj súhrnnej sieti; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plynulé prepojenie medzi základnými a súhrnnými vnútrozemskými a námornými prístavmi a železničnými a cestnými sieťami s cieľom uľahčiť multimodalitu; žiada, aby sa prijali opatrenia na zabezpečenie harmonizovaného cezhraničného zavádzania riečneho informačného systému (RIS) a na uľahčenie zavádzania inovačných, efektívnych a udržateľných riešení v tomto odvetví;

36. požaduje plán rozvoja vnútrozemských vodných ciest, ktorý sa bude financovať prostredníctvom projektu spoločného záujmu v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

37. zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú námorné spojenia vysokej kvality nielen v medzinárodnom, ale aj vnútornom obchode EÚ; zdôrazňuje dôležitú úlohu piliera námorných diaľnic TEN-T a príbrežnej námornej dopravy ako udržateľných spôsobov dopravy v tomto kontexte; domnieva sa, že účelom piliera námorných diaľnic je uľahčiť využívanie príbrežných námorných spojení a služieb založených na potrebách, ktoré sú plynule integrované do pozemnej dopravy a dopĺňajú ju, uľahčiť spoluprácu medzi námornými prístavmi a zlepšiť ich prepojenie s vnútrozemím, ako aj podporovať rozvoj a zavádzanie čistých a alternatívnych palív (na základe posúdenia vplyvu) a energeticky efektívnych riešení pre námornú dopravu; vyzýva preto Komisiu, aby vyhodnotila, ktoré koncové body základného koridoru by sa mali sprístupniť ako námorné spojenia s inými základnými koridormi a kde by sa mali aktualizovať mapy TEN-T v súlade so zisteniami tohto hodnotenia;

38. zdôrazňuje kľúčovú úlohu námorných a vnútrozemských prístavov ako strategických uzlov dopravnej siete, ktoré spájajú príbrežnú a lodnú dopravu na šírom mori so železničnou, cestnou, vnútrozemskou vodnou a potrubnou dopravou a sú na križovatke logistických dodávateľských reťazcov; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť dostupnosť prístavov TEN-T pre najväčšie plavidlá prostredníctvom opatrení na zabezpečenie kapacity; zdôrazňuje cezhraničný rozmer námorných prístavov a zdôrazňuje, že prístavy nie sú len súčasťou námornej dopravy, ale sú čoraz viac zoskupeniami všetkých druhov dopravy, ako aj súčasťou energetického, priemyselného a modrého hospodárstva; berie na vedomie význam a zvýšený rozvoj prístavnej spolupráce a zoskupovania; domnieva sa, že TEN-T by preto mala uľahčovať projekty zamerané na zvýšenie súčinnosti medzi dopravnou, energetickou a digitálnou infraštruktúrou v rámci prístavov a v prípade potreby zabezpečiť opatrenia na modernizáciu železničných a cestných spojení s námornými a vnútrozemskými vodnými prístavmi s cieľom podporiť presun na iné druhy dopravy a posilniť udržateľnú logistiku;

39. zdôrazňuje význam krátkych námorných spojení pre regionálnu prepojenosť, najmä pre okrajové regióny a ostrovy; domnieva sa, že požiadavky na námorné diaľnice vylučujú vnútroštátne krátke námorné spojenia; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby zjednodušila tieto požiadavky v nariadení o TEN-T s cieľom zabezpečiť, aby námorné spojenia boli rovnocenné s pozemnými prepojeniami, a to najmä s prihliadnutím na prepojenia s prístavmi v súhrnnej sieti;

40. zdôrazňuje potenciál, ktorý existuje pre výrazné zníženie emisií odvetvia lodnej dopravy prostredníctvom investícií do prístavnej infraštruktúry, ktorá podporuje používanie alternatívnych palív a prechod na nabíjanie akumulátorov a dodávku energie počas kotvenia plavidiel; poukazuje na to, že takéto investície by mali mať osobitnú prioritu ako spôsob podpory multimodálnej dopravy v prístavoch; žiada Komisiu, aby ďalej rozvíjala finančné nástroje, ktoré sú k dispozícii na zvýšenie investícií na tento účel, a aby ďalej podporovala prebiehajúci vývoj rôznych čistých technológií stimulovaním výskumu;

41. požaduje Komisiu, aby uznala rozsiahlejšiu úlohu prístavov nad rámec čisto dopravných funkcií, pokiaľ ide o úsilie o dekarbonizáciu, najmä ich potenciál prispieť k využívaniu príležitostí na výrobu veternej energie na pevnine a na mori;

42. zdôrazňuje, že letecká doprava a s ňou súvisiace infraštruktúry, ako sú letiská, sú nevyhnutné na globálne a vnútorné prepojenie EÚ vrátane jej vidieckych, riedko osídlených, okrajových, ostrovných a najvzdialenejších regiónov a na zabezpečenie multimodality, napríklad prostredníctvom interoperability najmä so železničnou dopravou, ako aj vytváranie súčinnosti medzi príslušnými agentúrami EÚ; považuje TEN-T za dôležitý nástroj na zrýchlenie zavádzania alternatívnych palív v tomto odvetví, ako aj ich nabíjacej a čerpacej infraštruktúry, a to poskytnutím potrebnej kapacity na letiskách v základnej a súhrnnej sieti; domnieva sa, že ďalší rozvoj iniciatívy Jednotné európske nebo II+ je naliehavý a kľúčový na dosiahnutie efektívnejšieho a udržateľnejšieho prepojenia infraštruktúry; pripomína, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 ukázala hodnotu leteckej dopravy pre hospodárstvo, ako aj prepojenosť cestujúcich a tovaru, a teda potrebu zabezpečiť jej odolnosť voči novým rizikám a krízam;

43. domnieva sa, že by sa mala podporovať súčinnosť a komplementárnosť TEN-T a TEN-E, pričom by sa mali v plnej miere zabezpečiť existujúce a budúce možnosti a úrovne financovania rozvoja TEN-T; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že plynovody sa nepovažujú len za prvok energetickej infraštruktúry, ale aj za faktor umožňujúci prechod na udržateľnejšiu dopravu; uznáva úlohu plynovodov ako prepojenia medzi priemyselnými klastrami a dopravnými uzlami a ako dopravného prostriedku pre komodity a zdôrazňuje ich význam pre uplatňovanie určitých technológií dekarbonizácie;

44. zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky členské štáty mali dobre rozvinutú, inteligentnú, bezpečnú a udržateľnú sieť TEN-T, ktorá uľahčuje mobilitu, prepojenosť a územnú prístupnosť v celej EÚ, najmä v okrajových regiónoch, ostrovných a najvzdialenejších regiónoch, s cieľom podporiť a rozvíjať európsky a medzinárodný cestovný ruch; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnú súčinnosť so sieťou EuroVelo a jej 16 koridormi, najmä zvýšením finančnej podpory, s cieľom podporiť miestny a ekologický cykloturizmus v Európe;

Strategické smerovanie

45. vyzdvihuje strategickú hodnotu, ktorú má pre EÚ zachovanie úzkych dopravných spojení s tretími krajinami v rámci TEN-T a ďalšia integrácia partnerských krajín Európskej zóny voľného obchodu (EZVO), západného Balkánu a Dopravného spoločenstva juhovýchodnej Európy a krajín Východného partnerstva a podpora lepšieho prepojenia s okrajovými oblasťami EÚ; považuje takisto za vhodné, vzhľadom na strategické investície a rast vplyvu tretích krajín v tomto regióne, rozšíriť dopravné spojenia TEN-T na kandidátske krajiny, krajiny južného Stredozemia a Východného partnerstva a na Áziu založené na normách EÚ a zabezpečení reciprocity; okrem toho zdôrazňuje strategický význam Stredozemného mora pre Úniu a potrebu posilniť infraštruktúru krajín južného Stredozemia a ostrovných regiónov EÚ;

46. zdôrazňuje význam zachovania prepojenia TEN-T so Spojeným kráľovstvom, počnúc jeho uznaním za „susednú krajinu“ v zmysle článku 3 písm. b) nariadenia o TEN-T, pričom treba zabezpečiť realizáciu a dokončenie spoločne dohodnutých infraštruktúrnych projektov TEN-T a zabezpečiť účasť Spojeného kráľovstva na financovaní tohto prepojenia; vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť vonkajším hraniciam EÚ a monitorovala vplyv vystúpenia Spojeného kráľovstva na pohraničné regióny; pripomína významnú úlohu Spojeného kráľovstva a tzv. pozemného mosta ako súčasti siete TEN-T a uznáva negatívny vplyv brexitu na prepojenosť, prístupnosť a hospodársku súdržnosť medzi Írskom a kontinentálnou Európou, ako aj na ostrove Írsko; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné prepojenie Írska s kontinentálnou Európou s osobitným dôrazom na námorné trasy prostredníctvom základnej a súhrnnej siete bez ohľadu na podobu budúcich vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom;

47. zdôrazňuje , že sieť TEN-T má so svojimi hlavnými uzlami strategickú funkciu pre Úniu; naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala plány na ochranu strategickej infraštruktúry a TEN-T ako celku; vyzýva Komisiu k zabezpečeniu toho, aby sa strategický záujem EÚ, zákaz cenového dumpingu, úplné dodržiavanie prísnych európskych pracovných noriem a zásada reciprocity, pokiaľ ide o prístup k verejnému obstarávaniu, v plnej miere uplatňovali v rámci postupov verejného obstarávania pre projekty TEN-T;

48. zdôrazňuje význam zvyšovania súčinnosti medzi transeurópskymi sieťami v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií a medzi ich príslušnými koridormi s cieľom zabezpečiť hladký prístup na trh a distribúciu alternatívnych palív pre dopravu a zohľadniť meniace sa digitálne potreby odvetvia dopravy a jeho používateľov;

49. zdôrazňuje, že politika v oblasti dopravnej infraštruktúry ponúka jasnú príležitosť na zvýšenie súčinnosti medzi obrannými potrebami a TEN-T s celkovým cieľom zlepšiť vojenskú mobilitu v rámci Únie, berúc do úvahy geografickú rovnováhu a zvažujúc potenciálne prínosy pre civilnú ochranu; trvá na tom, že dopravná infraštruktúra v úsekoch transeurópskej siete, ktoré boli označené za vhodné na dvojaké použitie, by sa mala prispôsobiť striktne v súlade so zásadou dvojakého použitia s cieľom riešiť civilné aj obranné potreby; vyzýva Komisiu, aby zachovala svoj pôvodný návrh financovania vojenskej mobility v rámci VFR na roky 2021 – 2027;

°

° °

50. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Hlavným cieľom spoločnej dopravnej politiky EÚ je vytvoriť spoločný dopravný priestor v celej Európe. Hlavným politickým nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa je politika transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Zaoberá sa realizáciou a rozvojom celoeurópskej siete železničných tratí, ciest, vnútrozemských vodných ciest, námorných trás, prístavov, letísk a železničných terminálov. Snaží sa nájsť a korigovať nedostatky a odstrániť nepriepustné miesta a technické prekážky, aby sa posilnila celková sociálna, hospodárska a územná súdržnosť v EÚ.

 

Hoci sa v posledných rokoch dosiahol pokrok, je potrebná revízia. Od poslednej revízie totiž došlo k nepredvídaným zmenám, ktoré ovplyvňujú odvetvie dopravy, a ukázalo sa tiež, že niektoré koridory základnej siete budú oneskorené a hrozí, že nebudú dokončené v stanovenom termíne.

 

Je mimoriadne dôležité modernizovať európsku multimodálnu dopravnú infraštruktúru a zaistiť jej pripravenosť na budúcnosť, aby sa zabezpečilo fungovanie vnútorného trhu EÚ, konkurencieschopnosť EÚ a aby sa podporil prechod na inteligentnú, udržateľnú, efektívnu a bezpečnú mobilitu.

 

Je dôležité pripomenúť, že existujúce právne predpisy netreba dramaticky meniť. Najmä návrh základnej siete by nemal prejsť žiadnymi zásadnými zmenami, aby sa neohrozilo jej dokončenie v plánovanom termíne do roku 2030. V záujme lepšej súdržnosti Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a TEN-T by sa mali v nových mapách TEN-T prevziať úpravy uvedené v časti III prílohy k revízii NPE [19]. Tieto úpravy sú potrebné na lepšie pochopenie a zvýšenie transparentnosti súčasných trás koridorov a na zabezpečenie toho, aby sa v novej sieti TEN-T zohľadnili a vyriešili chýbajúce (cezhraničné) prepojenia a úzke miesta. Včasné dokončenie chýbajúcich prepojení a odstránenie úzkych miest je nevyhnutným predpokladom úspechu európskej dopravnej politiky. Zároveň je tiež dôležité monitorovať a vyhodnocovať už vybudovanú infraštruktúru, aby sa zaistila jej efektívnosť a kapacita. Treba zabezpečiť, aby bola základná sieť dokončená do roku 2030.

 

Na zabezpečenie efektívnosti európskych dopravných sietí je dôležité, aby sa dali systémy mobility pre osobnú dopravu a logistiku nákladnej dopravy používať bezpečne, efektívne a plynulo. Preto by sa mali podporovať dopravné spojenia v mestských uzloch, prístavoch, na letiskách a platformách. Pre celkovú efektívnosť siete TEN-T má veľký význam infraštruktúra na posledných úsekoch. Komisia aj členské štáty preto musia úzko spolupracovať s regiónmi a mestami na zlepšení týchto častí infraštruktúry, aby sa znásobil rozsah využitia siete.

 

Zásadnou zmenou novej siete TEN-T musí byť integrácia infraštruktúry pre alternatívne palivá. Začlenením infraštruktúry pre alternatívne palivá do všetkých druhov dopravy sa môže podporiť úplné zavádzanie alternatívnych palív, čo môže pomôcť pri riešení existujúceho problému ponuky a dopytu. TEN-T a avizovaná revízia smernice o infraštruktúre pre alternatívne palivá musia byť navzájom prepojené.

 

V centre nadchádzajúcej TEN-T musí byť podpora digitalizácie a inovácií všetkých druhov dopravy. Digitálny prechod umožňuje zvýšiť bezpečnosť, udržateľnosť a efektívnosť dopravy. V uplynulých rokoch sa už dosiahol pokrok v oblasti inteligentných dopravných systémov (IDS), Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERMTS), monitorovacieho a informačného systému pre lodnú dopravu (VTMIS), riečnych informačných služieb (RIS) a systémov riadenia letovej prevádzky (SESAR). Aby bolo uplatňovanie a zavádzanie digitálneho riešenia účinné, musí byť jednotné a riadne koordinované v celej EÚ. V revízii TEN-T by sa mala zohľadniť aj inteligentná a autonómna mobilita. TEN-T musí zabezpečiť vybudovanie alebo rozšírenie potrebnej infraštruktúry a zaistiť cezhraničnú interoperabilitu.

 

Kríza COVID-19 ukázala, aká kľúčová je fungujúca a dobre prepojená infraštruktúra pre dopravu tovaru a cestujúcich. Ukázala tiež hodnotu dopravy pre hospodárstvo ako celok. Je preto dôležité vybaviť sieť tak, aby bola odolnejšia voči novým rizikám a krízam. Toto nevyhnutné zvýšenie odolnosti treba vnímať v kontexte celkovej strategickej autonómie EÚ a európskych bezpečnostných politík.

 

Novým rozmerom politiky TEN-T je pohyb vojenských síl v rámci EÚ aj mimo jej hraníc, čo sa uvádza v akčnom pláne vojenskej mobility. Fyzické, právne a regulačné prekážky, napríklad nezlučiteľná infraštruktúra alebo ťažkopádne colné postupy, v súčasnosti bránia takémuto pohybu. V záujme odstránenia prekážok musia byť vhodné siete vybavené v súlade so zásadou dvojakého civilno-vojenského využitia infraštruktúry pre príslušné časti TEN-T.

 

V novej TEN-T sa musia rovnako zohľadňovať všetky druhy dopravy. Technologická neutralita je dôležitá na zníženie celkových emisií z odvetvia dopravy a zároveň na zabezpečenie mobility občanov za dostupné ceny. Treba sa vyhnúť použitiu rovnakého prístupu ku všetkým druhom dopravy a zdrojom energie.

 

Treba zachovať kvalitu cestnej infraštruktúry a podporiť prechod na cestnú mobilitu s nízkymi emisiami. Hlavným princípom musí byť nulová úmrtnosť na cestách.

 

Železničná doprava zohráva kľúčovú úlohu pri dekarbonizácii dopravy. Vnútroštátne priority často viedli k presunu toku tovaru zo železníc na cesty. Treba posilniť železničné prepojenia, najmä cezhraničné spoje a prepojenia medzi hospodárskymi centrami. Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj vlakovým spojeniam, ktoré by mohli odľahčiť trasy s vysokou frekvenciou nákladnej a osobnej dopravy. Treba optimalizovať železničné koridory a pri plánovaní zabezpečiť prepojenosť, interoperabilitu a dostatočnú kapacitu.

 

Musí sa zabezpečiť zvýšenie kapacity a kvality vnútrozemských vodných ciest a ich dobrá splavnosť. Vnútrozemská vodná doprava do veľkej miery závisí od hĺbky riek. Preto je dôležité, aby sa infraštruktúra vnútrozemských vodných ciest prispôsobila výzvam, ktoré prináša zmena klímy. Treba podporovať cezhraničné riešenia, digitalizáciu a inovácie. Treba uznať cezhraničnú úlohu vnútrozemských prístavov a zabezpečiť zvýšenie multimodálnosti v hlavných vnútrozemských prístavoch.

 

Letecká doprava zohráva dôležitú úlohu z hľadiska vnútornej prepojenosti EÚ, a to najmä s okrajovými a ostrovnými oblasťami. Revízia TEN-T by mohla byť dôležitým nástrojom na urýchlenie zavádzania alternatívnych palív v tomto odvetví, avšak až po posúdení ich vplyvu.

 

Nariadenie by malo tak isto podporovať úsilie o prepojenie EÚ s územiami mimo jej vonkajších hraníc. Jeho cieľom by malo byť zabezpečenie čo najväčšej kontinuity siete medzi EÚ a susednými krajinami. Podporiť treba predovšetkým začlenenie západného Balkánu. Rozvojom dopravnej siete podľa zásad TEN-T by sa mohol západný Balkán lepšie integrovať do jednotného trhu Únie. Zúčastnené strany v kandidátskych krajinách by mali byť zapojené do procesu revízie, napr. prostredníctvom Dopravného spoločenstva WB6. Osobitnú pozornosť treba venovať aj novým hraniciam, ktoré v Únii vzniknú v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva. Zohľadniť sa musia predovšetkým účinky vystúpenia na regióny Severného mora a atlantické regióny.

 

Viaceré štúdie ukázali, že dokončenie hlavných sietí TEN-T brzdia oneskorenia v procese vnútroštátneho plánovania. Komisia preto musí posilniť svoj dohľad nad realizáciou TEN-T. Treba posilniť nástroje, ktoré sú už k dispozícii na základe súčasného právneho rámca, aj úlohu a právomoci európskych koordinátorov. Členské štáty musia brať vážne svoje povinnosti vyplývajúce z nariadenia o TEN-T a riadne ich plniť. Zefektívnenie administratívnych a súdnych konaní a vyššia miera digitalizácie budú musieť byť dôležitým krokom, ktorý musia členské štáty podniknúť, aby urýchlili proces dokončenia dopravnej infraštruktúry.

 

Na splnenie cieľov TEN-T sú nevyhnutné dostatočné investície. Všetky príslušné fondy EÚ (NPE, InvestEU, EŠIF, Horizont Európa atď.) a úvery Európskej investičnej banky musia zohľadňovať špecifické potreby odvetvia dopravy. Treba sa vyhnúť rozpočtovým škrtom. Finančnú podporu pre dopravné projekty môže oslabiť nedostatočná koordinácia medzi inštitúciami, neschopnosť dokázať pridanú hodnotu financovaných projektov, ťažkosti menej rozvinutých regiónov pri využívaní zložitých finančných mechanizmov a nedostatok ochoty členských štátov podporovať cezhraničné úseky. Je preto dôležité zjednodušiť postupy podávania žiadostí a poskytnúť usmernenia menej rozvinutým regiónom a krajinám na modernizáciu ich inštitúcií. Ďalej treba posilniť synergie medzi TEN-T a inými príslušnými nástrojmi EÚ nad rámec NPE (napr. EFRR). Členské štáty sa musia plne zaviazať k riadnemu financovaniu, najmä vo vzťahu k cezhraničným projektom.

 

Pripravovaná revízia nariadenia o TEN-T môže priviesť európsku dopravnú sieť opäť na správnu cestu, ale len ak sa vykoná správne. Musí byť ambiciózna a zabezpečiť modernizáciu TEN-T a jej pripravenosť na budúcnosť. Dokončenie transeurópskej dopravnej siete musí byť pre Úniu hlavnou prioritou.

 


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

1.12.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

47

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Magdalena Adamowicz, Andris Ameriks, José Ramón Bauzá Díaz, Izaskun Bilbao Barandica, Marco Campomenosi, Massimo Casanova, Ciarán Cuffe, Jakop G. Dalunde, Johan Danielsson, Andor Deli, Karima Delli, Anna Deparnay-Grunenberg, Ismail Ertug, Gheorghe Falcă, Giuseppe Ferrandino, Mario Furore, Søren Gade, Isabel García Muñoz, Jens Gieseke, Elsi Katainen, Elena Kountoura, Julie Lechanteux, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Benoît Lutgen, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Marian-Jean Marinescu, Tilly Metz, Giuseppe Milazzo, Cláudia Monteiro de Aguiar, Caroline Nagtegaal, Jan-Christoph Oetjen, Philippe Olivier, Rovana Plumb, Tomasz Piotr Poręba, Dominique Riquet, Dorien Rookmaker, Massimiliano Salini, Vera Tax, Barbara Thaler, István Ujhelyi, Petar Vitanov, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Lucia Vuolo, Roberts Zīle, Kosma Złotowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Leila Chaibi, Anne-Sophie Pelletier, Markus Pieper

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

47

+

ECR

Tomasz Piotr Poręba, Roberts Zīle, Kosma Złotowski

GUE/NGL

Leila Chaibi, Elena Kountoura, Anne‑Sophie Pelletier

ID

Marco Campomenosi, Massimo Casanova, Julie Lechanteux, Philippe Olivier, Lucia Vuolo

NI

Dorien Rookmaker

PPE

Magdalena Adamowicz, Andor Deli, Gheorghe Falcă, Jens Gieseke, Benoît Lutgen, Marian‑Jean Marinescu, Giuseppe Milazzo, Cláudia Monteiro de Aguiar, Markus Pieper, Massimiliano Salini, Barbara Thaler, Elissavet Vozemberg‑Vrionidi, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Renew

José Ramón Bauzá Díaz, Izaskun Bilbao Barandica, Søren Gade, Elsi Katainen, Caroline Nagtegaal, Jan‑Christoph Oetjen, Dominique Riquet

S&D

Andris Ameriks, Johan Danielsson, Ismail Ertug, Giuseppe Ferrandino, Isabel García Muñoz, Bogusław Liberadzki, Rovana Plumb, Vera Tax, István Ujhelyi, Petar Vitanov

Verts/ALE

Ciarán Cuffe, Jakop G. Dalunde, Karima Delli, Anna Deparnay‑Grunenberg, Tilly Metz

 

1

-

ECR

Peter Lundgren

 

1

0

NI

Mario Furore

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

[1] Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1.

[2] Prijaté texty, P8_TA(2019)0420.

[3] Ú. v. EÚ L 325, 16.12.2019, s. 1.

[4] Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 1.

[5] Prijaté texty, P9_TA(2020)0169.

[6] Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 152.

[7] Ú. v. EÚ C 388, 13.11.2020, s. 22.

[8] Prijaté texty, P9_TA(2020)0005.

[12] Predovšetkým úpravy uvedené v časti III prílohy (k legislatívnemu uzneseniu Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy (NPE)).

[13] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá. Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1.

[14] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009. Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39.

[15] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 913/2010 z 22. septembra 2001 o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu. Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 22.

[16] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zefektívnení opatrení na urýchlenie realizácie transeurópskej dopravnej siete (COM(2018)0277), zmenený na návrh smernice podľa poznámky Rady 8726/20 z 12. júna 2020 (2018/0138 (COD)).

[17] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010. Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129.

[18] Ako sa uvádza v predbežnej dohode zo 17. júna 2020, ktorá je výsledkom medziinštitucionálnych rokovaní o nariadení o zefektívnení opatrení na urýchlenie realizácie transeurópskej dopravnej siete.

Posledná úprava: 6. januára 2021Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia