Postup : 2020/2206(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0266/2020

Predkladané texty :

A9-0266/2020

Rozpravy :

PV 19/01/2021 - 11
CRE 19/01/2021 - 11

Hlasovanie :

PV 20/01/2021 - 3
PV 20/01/2021 - 17

Prijaté texty :

P9_TA(2021)0012

<Date>{15/12/2020}15.12.2020</Date>
<NoDocSe>A9-0266/2020</NoDocSe>
PDF 245kWORD 81k

<TitreType>SPRÁVA</TitreType>

<Titre>o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky – výročná správa za rok 2020</Titre>

<DocRef>(2020/2206(INI))</DocRef>


<Commission>{AFET}Výbor pre zahraničné veci</Commission>

Spravodajca: <Depute>David McAllister</Depute>

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky – výročná správa za rok 2020

(2020/2206(INI))

Európsky parlament,

 so zreteľom na výročnú správu Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike,

 so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

 so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov a Helsinský záverečný akt Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) z roku 1975,

 so zreteľom na vyhlásenie podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „VP/PK“) o politickej zodpovednosti[1],

 so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN s názvom Transforming our world: the 2030 Agenda for Sustainable Development (Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj) z 25. septembra 2015,

 so zreteľom na závery Rady o integrovanom prístupe k vonkajším konfliktom a krízam z 22. januára 2018,

 so zreteľom na tretiu správu skupiny významných medzinárodných a regionálnych odborníkov OSN pre Jemen s názvom „Yemen: A Pandemic of Impunity in a Tortured Land (Jemen: Pandémia beztrestnosti v utrápenej krajine), ktorá sa vzťahuje na obdobie od júla 2019 do júna 2020,

 so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z 28. júna 2016,

 so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 8. apríla 2020 o globálnej reakcii EÚ na COVID-19 (JOIN(2020)0011),

 so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2020 o rodovej rovnosti v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ[2],

 so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o rozsahu pôsobnosti a mandáte osobitných zástupcov EÚ z 13. marca 2019[3],

 so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti,

 so zreteľom na Európsky program v oblasti bezpečnosti na roky 2015 – 2020,

 so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 10. júna 2020 s názvom Boj proti dezinformáciám o ochorení COVID-19 – Aké sú fakty (JOIN(2020)0008),

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom[4],

 so zreteľom na závery Rady o bezpečnosti a obrane zo 17. júna 2020,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. septembra 2020 s názvom Správa o strategickom výhľade za rok 2020 – Vytýčenie smeru k odolnejšej Európe,

 so zreteľom na závery Rady z 18. júna 2019, 15. júla 2019, zo 14. októbra 2019 a z 12. decembra 2019, vyhlásenie ministrov zahraničných vecí EÚ z 15. mája 2020 a závery Európskej rady z 20. júna 2019, zo 17. októbra 2019 a z 1. októbra 2020 o nezákonnej činnosti Turecka vo východnom Stredozemí a závery Rady zo 14. októbra 2019 o severovýchodnej Sýrii,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. apríla 2020 s názvom Podpora západnému Balkánu v boji proti ochoreniu COVID-19 a pri obnove v období po pandémii, Príspevok Komisie pred stretnutím lídrov EÚ a západného Balkánu, ktoré sa uskutoční 6. mája 2020 (COM(2020)0315),

 so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0266/2020),

A. keďže Európsky parlament má povinnosť a zodpovednosť vykonávať demokratický dohľad nad spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou (ďalej len „SZBP“) a spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou (ďalej len „SBOP“) a mal by transparentne a včas dostať potrebné informácie, ako aj účinné prostriedky na úplné plnenie tejto úlohy, a to aj pokiaľ ide o všetky programy rozvoja obranného priemyslu;

B. keďže cieľom SZBP EÚ je zaistiť bezpečnosť a stabilitu a zároveň podporovať európske hodnoty, ktorými sú sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a dodržiavanie ľudských práv;

C. keďže svet čelí situácii agresívnej geopolitickej súťaže, ktorá si od zahraničnej politiky vyžaduje mechanizmy a schopnosti rýchlo a primerane odpovedať;

D. keďže potreba silnejšej, ambicióznejšej, dôveryhodnejšej a jednotnejšej spoločnej zahraničnej politiky nadobudla zásadný význam, pretože EÚ čelí viacerým geopolitickým výzvam v širšom regióne, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú všetky jej členské štáty a jej občanov;

E. keďže EÚ nenapĺňa svoj potenciál v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky kvôli nejednotnosti medzi členskými štátmi;

F. keďže žiadny členský štát EÚ nie je schopný sám riešiť všetky globálne výzvy, ktorým Európa v súčasnosti čelí; keďže ambiciózna a účinná SZBP sa musí opierať o primerané finančné zdroje a zlepšený rozhodovací mechanizmus;

G. keďže v súvislosti s pandémiou COVID-19 sa v mnohých častiach sveta zhoršil stav demokracie, právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd a na sile nabrali dezinformačné kampane a kybernetické útoky zo strany krajín mimo EÚ; keďže izolacionistické, jednostranné a antiglobalistické trendy a systematické súperenie sa stali výraznejšími ako multilaterálna spolupráca podľa medzinárodného poriadku založeného na pravidlách;

H. keďže výzvy, ako je návrat populizmu a autoritárstva, rastúca neochota dodržiavať medzinárodné právo, ľudské práva a právny štát, a útoky proti liberálnej demokracii a multilateralizmu v kombinácii so súperením medzi veľmocami, ktoré sa zmenilo na rivalitu, najmä medzi USA a Čínou, predstavujú skutočnú výzvu pre medzinárodnú bezpečnosť a pre hodnoty, záujmy a vplyv EÚ, pričom existuje riziko, že EÚ bude vynechaná z rozhodovania a bude týmto súperením vážne znevýhodnená; 

I. keďže európska susedská politika (ďalej len „ESP“) je kľúčovým nástrojom, pokiaľ ide o východných a južných susedov EÚ;

J. keďže nestabilita a nepredvídateľnosť na hraniciach Únie a v jej bezprostrednom susedstve predstavujú priamu hrozbu pre bezpečnosť Únie a jej členských štátov; keďže pandémia COVID-19 môže viesť k zhoršeniu medzinárodného bezpečnostného prostredia; keďže závažné hospodárske a sociálne dôsledky tejto pandémie vážne ovplyvnia súčasné globálne miery chudoby a nerovnosti, preto môžu viesť k vážnym sociálnym nepokojom a ostrým protestom, ktoré sa stanú novým prvkom nestability v mnohých krajinách s nestabilnou situáciou; keďže mnohé hrozby, ktoré sa objavovali v predchádzajúcich rokoch, vrátane kybernetických hrozieb, zmeny klímy a pandémií, sa teraz stali skutočnosťou, ktorá má čoraz závažnejší vplyv na rôzne aspekty ľudského života, ako aj na príležitosti rozvoja, globálny geopolitický poriadok a stabilitu;

K. keďže využívanie globálnych námorných informácií je zásadné na zabezpečenie funkcie strategického monitorovania, umožnenie analýzy rizík, ako aj včasného varovania pre Úniu a členské štáty a na posilnenie informačnej podpory civilných a vojenských operácií námornej bezpečnosti;

L. keďže boj proti terorizmu je jednou z hlavných priorít Európskeho programu v oblasti bezpečnosti na roky 2015 – 2020;

M. keďže pandémia COVID-19 poukázala na zraniteľnosť EÚ voči autoritárskym režimom, krehkosť tradičných vonkajších spojenectiev EÚ a na potrebu Únie zabezpečiť zahraničnú politiku, ktorá bude v súlade s jej základnými hodnotami; keďže to pre EÚ znamená výzvu, aby prehodnotila svoje vonkajšie vzťahy a zakladala ich na zásadách solidarity a multilateralizmu; keďže pandémia COVID-19 a jej rozsiahle dôsledky mimoriadne ťažko postihujú najzraniteľnejšie skupiny najmä v regiónoch so slabšími systémami zdravotnej starostlivosti a sociálnymi systémami;

N. keďže v posledných rokoch sa objavili nové viacrozmerné výzvy ako šírenie zbraní hromadného ničenia, spochybňovanie dohôd o nešírení zbraní, vysídľovanie obyvateľstva vyvolané zhoršením regionálnych konfliktov, súperenie o prírodné zdroje, energetická závislosť, zmena klímy, konsolidácia zlyhávajúcich štátov, terorizmus, nadnárodná organizovaná trestná činnosť, kybernetické útoky alebo dezinformačné kampane;

O. keďže vzhľadom na zlyhanie dôležitých dohôd o kontrole zbrojenia a o odzbrojení a na rýchly vývoj nových zbrojných technológií, by sa odzbrojenie, kontrola zbrojenia a nešírenie zbraní mali v záujme ochrany občanov EÚ, ako aj medzinárodnej stability a bezpečnosti stať stredobodom SZBP; keďže spoločná pozícia 2008/944/SZBP sa musí aktualizovať, aby sa kritériá prísne uplatňovali a vykonávali;

Zaistiť EÚ postavenie preferovaného partnera v meniacom sa geopolitickom usporiadaní

1. zdôrazňuje, že pandémia COVID-19 je varovným signálom, že je potrebná silnejšia, autonómnejšia, jednotnejšia a asertívnejšia zahraničná a bezpečnostná politika, aby sa posilnila vedúca úloha Únie na medzinárodnej scéne s cieľom brániť a rozvíjať medzinárodný poriadok založený na pravidlách, ktorý zaručuje multilateralizmus, demokraciu a ľudské práva, a rozhodnejšie presadzovať jej hodnoty a záujmy na celom svete; zdôrazňuje, že aby to EÚ mohla dosiahnuť, musí najprv úspešne pomáhať svojim partnerom v bezprostrednom susedstve;

2. presadzuje a obhajuje úlohu EÚ ako spoľahlivého partnera na celom svete, preferovaného „žiadaného partnera“ pre tretie strany, zásadového, ale nie dogmatického, čestného sprostredkovateľa, referenčného činiteľa pri riešení konfliktov a mediácii, ktorý podporuje diplomaciu a dialóg ako uprednostňovaný spôsob, ako zohrať konštruktívnu úlohu v globálnych konfliktoch, ako hlavného podporovateľa trvalo udržateľného rozvoja a hlavného prispievateľa k multilaterálnemu rámcu, ale tiež ako globálneho aktéra, ktorý je v prípade potreby pripravený konať autonómne a rozhodne v záujme obrany hodnôt a záujmov EÚ, ktorý preberá zodpovednosť zaistením vlastnej bezpečnosti a podporou medzinárodného mieru a stability na základe zásad a hodnôt Charty OSN a ako to je zakotvené v medzinárodnom práve, pri dodržiavaní medzinárodného poriadku založeného na pravidlách; zastáva názor, že tvorivosť, aktívnejší prístup a väčšia jednota a solidarita medzi členskými štátmi, ako aj odhodlanie a zdroje z členských štátov sú potrebné na zvýšenie globálneho vplyvu EÚ a na podporu jej pozitívneho modelu moci a jej zodpovednej úlohy v globálnom riadení a s cieľom umožniť jej prevziať strategickú zodpovednosť v bezprostrednom susedstve;

3. zdôrazňuje, že narastajúca nestabilita sveta, čoraz viac konfrontačné prostredie, narúšanie multilateralizmu a nárast autoritárstva, ako aj mnohostranné globálne výzvy, najmä rastúca atmosféra konfliktov, ktorá sa premieta do pokračovania a niekedy obnovenia ozbrojených konfliktov aj na východných a južných hraniciach európskeho kontinentu, terorizmus, zmena klímy a rastúce ohrozenie prírodných zdrojov, nekontrolované migračné toky, riziká súvisiace so zdravím, hybridné hrozby, ako sú dezinformačné kampane, aktívne opatrenia a kybernetické útoky, by okrem iného mali viesť EÚ k rozvoju jej strategickej autonómie a zároveň posilňovaniu spolupráce s jej spojencami; zdôrazňuje, že je v tejto súvislosti dôležité, aby Únia podľa potreby nadviazala strategickejšiu spoluprácu s tretími krajinami založenú na dôvere a vzájomnom prospechu a aby vytvorila spojenectvá s rovnako zmýšľajúcimi demokraciami vrátane krajín južnej pologule, ako aj ad hoc koalície s ostatnými rovnako zmýšľajúcimi partnermi;

4. v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby Únia úzko spolupracovala s kľúčovými partnermi na celom svete a aby hrala aktívnu úlohu pri obrane kľúčových inštitúcií pre medzinárodné právo a multilaterálny systém; trvá na tom, že je dôležité posilniť partnerstvo EÚ s OSN a NATO a tiež prehĺbiť spoluprácu s organizáciami ako Rada Európy, OBSE, Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), Africká únia, Organizácia amerických štátov (OAS), Liga arabských štátov, Spoločenstvo štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC) a Mercosur; vyzýva na posilnenú spoluprácu a koordináciu medzi EÚ a NATO, spájajúcu poznatky a zdroje a zabraňujúcu duplicite, s cieľom vybudovať spoločný doplnkový prístup k súčasným a budúcim regionálnym a globálnym bezpečnostným výzvam, ako aj ku konfliktným situáciám, zdravotným krízam, asymetrickým a hybridným hrozbám, kybernetickým útokom a dezinformáciám; zdôrazňuje význam Medzinárodného trestného súdu (MTS) pri vyšetrovaní zločinov proti ľudskosti a obrane ich obetí a víta silnú podporu Únie súdu, ktorý je v poslednom čase terčom tlaku a útokov;

5. vyjadruje znepokojenie nad bezprecedentným rozsahom štátne a neštátne podporovaných dezinformačných a propagandistických kampaní, ktoré majú zničujúce účinky na spoločnosti, a to aj v európskom susedstve, najmä na západnom Balkáne; odsudzuje manipuláciu s informáciami a ich zneužívanie na vojenské účely, a to aj zo strany štátnych, subštátnych a neštátnych subjektov so zlými úmyslami a platforiem a organizácií, ktoré používajú autoritatívne tretie krajiny na priame a nepriame financovanie a ovplyvňovanie európskych politických strán a aktérov; víta potrebnú reakciu inštitúcií EÚ na túto novú výzvu, napríklad zriadenie nového osobitného výboru Parlamentu zameraného na zahraničné zasahovanie do demokratických procesov v EÚ vrátane dezinformácií a prijatie rozhodnutia Rady o reštriktívnych opatreniach opatreniach proti kybernetickým útokom ohrozujúcim Úniu alebo jej členské štáty[5]; zdôrazňuje potrebu reakcie, ktorou sa neobmedzujú základné práva a slobody; poukazuje na význam efektívnej strategickej komunikácie EÚ a oceňuje posilnenie Stratcomu v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a jeho úsilie o identifikáciu a potlačenie dezinformačných kampaní; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ ďalej posilňovala svoje kapacity na aktívny boj proti falošným správam a dezinformáciám ako hrozbe pre demokraciu a zlepšovala svoju bezpečnostnú kultúru s cieľom lepšie chrániť svoje informačné a komunikačné siete; vyzýva EÚ, aby sa stala priekopníkom v presadzovaní kolektívneho rámca sebaobrany a spolupráce proti hybridným hrozbám a škodlivému vplyvu autoritárskych režimov, najmä v oblasti demokratického riadenia a súkromných podnikov na celom svete; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby EÚ posilnila svoje spojenectvá s ostatnými globálnymi demokratickými aktérmi s cieľom čeliť takýmto hrozbám globálne, a to aj prostredníctvom reformovaných a odolnejších multilaterálnych inštitúcií;

6. trvá na tom, že zahraničná a bezpečnostná politika EÚ sa musí riadiť podporou cieľov uvedených v článku 21 ZEÚ, ako sú demokracia, ľudská dôstojnosť, ľudské práva a základné slobody vrátane slobody náboženského vyznania alebo viery, ochrana všetkých menšín a náboženských spoločenstiev vrátane kresťanov, židov, moslimov, neveriacich osôb a ďalších, a podpora rodovej rovnosti; v tejto súvislosti víta nedávne rozhodnutie Komisie obnoviť mandát osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ, naliehavo však žiada, aby sa jeho vymenovanie uskutočnilo čo najskôr; vyzýva delegácie EÚ, aby pozorne monitorovali situáciu v oblasti ľudských práv na celom svete, identifikovali trendy a podporovali občanov a organizácie občianskej spoločnosti v ich úsilí o zvrátenie negatívneho trendu v oblasti ľudských práv na celom svete; zdôrazňuje, že zahraničná a bezpečnostná politika EÚ sa zefektívňuje využívaním podmienenosti pri jej hospodárskych a politických stimuloch; v tejto súvislosti pripomína, že by Komisia mala monitorovať situáciu v oblasti ľudských práv v tretích krajinách, ktoré sú oslobodené od vízovej povinnosti, a pravidelne o nej podávať správu Európskemu parlamentu a mala by pozastaviť oslobodenie od tejto povinnosti v prípade porušenia ľudských práv v dotknutej krajine; vyzýva Komisiu a Radu, aby posilnili programy Únie na podporu demokracie na celom svete podporovaním prodemokratických procesov zdola nahor a budovaním inštitucionálnej odolnosti a podporou práce európskych politických nadácií pri posilňovaní demokratických procesov; opakuje svoju výzvu uvedenú v odporúčaní z 13. marca 2019, ktorá sa týka reformy a preskúmania osobitných zástupcov a osobitných vyslancov EÚ;

7. zdôrazňuje, že EÚ by mala riešiť základné príčiny migrácie, ako sú chudoba, nedostatočná potravinová a výživová bezpečnosť, nezamestnanosť, nestabilita a nedostatočná bezpečnosť v tretích krajinách, z ktorých nelegálna masová migrácia pochádza; zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa aj na pomoc pri rozvoji stabilných inštitúcií s cieľom podporovať udržateľný spoločenský rozvoj v týchto štátoch;

Nová úroveň ambícií SZBP: strategické regionálne prístupy založené na silnejšej politickej vôli

8. pripomína, že žiadny členský štát EÚ sám nemá dostatočnú schopnosť a zdroje na účinné riešenie súčasných medzinárodných výziev; domnieva sa, že v tejto súvislosti EÚ potrebuje v prvom rade silnejšiu a skutočnú politickú vôľu členských štátov EÚ spoločne dohodnúť a presadzovať ciele zahraničnej politiky EÚ, ako sú predchádzanie konfliktom a mierové dohody, a bojovať proti pokusom tretích krajín oslabiť a rozdeliť EÚ, ako aj oslabiť európske hodnoty; zdôrazňuje, že len silná a zjednotená Európska únia so zavedenou zahraničnou, bezpečnostnou a obrannou politikou a s členskými štátmi EÚ, ktoré budú podporovať VP/PK pri plnení dohodnutých cieľov, bude môcť zohrávať významnú úlohu v novom geopolitickom prostredí; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby koordinovali všetky opatrenia v rámci reakcie na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 medzi sebou, ako aj s medzinárodnými partnermi s cieľom podporiť súdržnú a inkluzívnu celosvetovú reakciu na pandémiu a v tejto súvislosti víta koncepciu Tím Európa;

9. opätovne zdôrazňuje svoju výzvu na revíziu globálnej stratégie EÚ s cieľom poučiť sa z novej geopolitickej dynamiky, súčasných hrozieb vrátane pandémie COVID-19 a očakávaných budúcich výziev a prehodnotiť ciele a prostriedky SZBP; zdôrazňuje, že pri ďalšom rozvíjaní svojej spolupráce s medzinárodnými partnermi a spojencami musí EÚ urýchliť rozhodovanie v zahraničných veciach a zlepšiť svoju schopnosť pracovať s podobne zmýšľajúcimi partnermi pri súčasnom posilňovaní multilateralizmu a posilňovať svoju strategickú schopnosť konať, a to aj autonómne, ak je to potrebné; zdôrazňuje, že EÚ je zodpovedná za formovanie svojej strategickej autonómie v otázkach spoločnej diplomacie, bezpečnosti a obrany, ako aj v hospodárskych, zdravotných a obchodných záležitostiach, s cieľom čeliť mnohým spoločným výzvam pri obrane svojich záujmov, noriem a hodnôt vo svete po pandémii; trvá preto na tom, že je potrebné, aby si európske krajiny zachovali schopnosť samostatne rozhodovať a konať; naliehavo žiada členské štáty, aby urýchlene vykonávali a uplatňovali nové nariadenie s cieľom vytvoriť mechanizmy na preverovanie zahraničných investícií v kritických odvetviach; nabáda členské štáty EÚ, aby vytvorili nové fórum pre multilaterálnu spoluprácu, ktoré bude vychádzať z odkazu Koordinačného výboru pre mnohostrannú kontrolu vývozu, aby monitorovalo a kontrolovalo vývoz technológií, obchodné toky a citlivé investície do príslušných krajín;

10. zastáva názor, že na dosiahnutie cieľov SZBP stále existuje veľký nevyužitý potenciál, pokiaľ ide o kombinovanie a integráciu všetkých zložiek tvrdej a mäkkej moci v rámci vonkajšej činnosti EÚ; v tejto súvislosti pripomína, že diplomacia Európskeho parlamentu s vlastnými samostatnými a doplnkovými nástrojmi a kanálmi predstavuje dôležitý pilier zahraničnej politiky EÚ; je presvedčený, že Európsky parlament by sa preto mal uznať za neoddeliteľnú súčasť koncepcie Tím Európa, ktorú presadzuje Komisia a ESVČ; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť úlohy Parlamentu v oblasti mediácie a podpory demokracie, ako aj cenný prínos parlamentných zhromaždení k európskej vonkajšej činnosti, a to aj v otázkach bezpečnosti a obrany, a potrebu podporovať ich činnosť a zabezpečiť riadne vykonávanie ich práce; vyzýva VP/PK a predsedov Komisie a Rady, aby nepretržite informovali Parlament a zapájali ho do vonkajšej činnosti EÚ;

11. domnieva sa, že ambícia mať silnú, autonómnu a plne rozvinutú zahraničnú a bezpečnostnú politiku tiež pre Úniu znamená mať diplomatický orgán s rovnakými vlastnosťami, ktorý sa od začiatku formoval ako osobitne európsky orgán; v tejto súvislosti podporuje pokrok smerujúci k vytvoreniu európskej diplomatickej akadémie poverenej vytvorením nezávislého systému výberu a odbornej prípravy budúcich diplomatov Únie v rámci skutočnej európskej diplomatickej kariéry;

12. zdôrazňuje, že ustanovenia Zmluvy o EÚ týkajúce sa konzultácií a poskytovania informácií Parlamentu v oblasti SZBP by sa mali transparentne a včas premietnuť do jasných pravidiel zdieľania príslušných dokumentov vrátane návrhov stratégií; vyjadruje potrebu podstatne zlepšiť spôsob, akým Komisia a ESVČ v súčasnosti odovzdávajú Parlamentu citlivé alebo dôverné informácie; ďalej žiada, aby sa preskúmalo, ako možno zlepšiť kvalitu, rozsah a formát schôdzí výborov a výmen s ESVČ a Komisiou; domnieva sa, že vyhlásenie o politickej zodpovednosti z roku 2010 už nie je vhodným základom pre vzťahy medzi Parlamentom a VP/PK a malo by sa nahradiť medziinštitucionálnou dohodou s cieľom posilniť práva Parlamentu na demokratickú kontrolu v súlade so zmluvami; okrem toho pripomína, že požiadal o preskúmanie rozhodnutia Rady o zriadení ESVČ;

13. vyslovuje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v zlepšovaní rozhodovacieho procesu o otázkach SZBP, čo má vplyv na efektívnosť, rýchlosť a dôveryhodnosť činnosti a rozhodovania EÚ na medzinárodnej scéne; vyzýva členské štáty, aby urýchlene otvorili diskusiu o možnosti prechodu od jednomyseľnosti k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou aspoň vo vybraných oblastiach SZBP, ako sú rozhodnutia v otázkach ľudských práv a sankcií, ako konkrétny prostriedok na posilnenie vplyvu EÚ na globálnej scéne;

14. trvá na rýchlom prijatí a vykonávaní silného cieleného sankčného mechanizmu EÚ v oblasti ľudských práv (únijnej obdoby Magnitského zákona), ktorý prináša zákaz vydávania víz a zmrazenie aktív; zdôrazňuje, že takýto sankčný mechanizmus by sa mal zameriavať aj na korupčné činy, ako aj obchodovanie s ľuďmi a sexuálne násilie a rodovo motivované násilie; zdôrazňuje, že sankčný režim musí zahŕňať účinný mechanizmus vykonávania, ktorý zabezpečí dodržiavanie zo strany všetkých členských štátov;

15. žiada revíziu zoznamov zariadení, ktoré je zakázané vyvážať do tretích krajín, aby sa zabránilo situáciám, keď členské štáty poskytnú s finančnou podporou EÚ nástroje, ktoré sa prípadne použijú na útlak občanov;

16. podporuje diskusiu na úrovni celej EÚ s cieľom zvážiť nové formáty spolupráce, ako je napríklad Európska bezpečnostná rada, pretože je najvyšší čas formálne ustanoviť účinné formáty a inštitúcie na zlepšenie súdržnosti a vplyvu zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ; domnieva sa, že o tejto myšlienke by sa malo diskutovať v rámci Konferencie o budúcnosti Európy, a takisto opakuje svoju výzvu na zriadenie Rady ministrov obrany;

17. zdôrazňuje, že Únia sa zaviazala posilniť úlohu OSN na medzinárodnej scéne, a v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu reformy systému OSN s cieľom posilniť súdržnosť činností všetkých svojich agentúr, organizácií a programov na zabezpečenie primeraného súladu s cieľmi Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj; opätovne vyzýva členské štáty, aby podporili reformy zloženia a fungovania Bezpečnostnej rady s cieľom zvýšiť jej efektívnosť a účinnosť, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie svetového mieru, s programom presahujúcim vojenskú bezpečnosť a zahŕňajúcim tok utečencov a vysídlených osôb, potravinovú bezpečnosť, zmenu klímy alebo boj proti pandémiám;

18. zdôrazňuje zásadný význam, ktorý má Európska únia pri spolupráci na prebiehajúcich demokratických a volebných procesoch a pri ochrane ich transparentnosti a legitimity;

19. uznáva, že stabilita, bezpečnosť, mier a prosperita krajín západného Balkánu a krajín východného a južného susedstva priamo ovplyvňuje stabilitu a bezpečnosť Únie a jej členských štátov, ako aj jej povesť globálneho geopolitického aktéra; Zdôrazňuje skutočnosť, že Európska únia je najväčším obchodným partnerom a investorom v krajinách západného Balkánu a v krajinách Východného partnerstva; žiada, aby EÚ prevzala svoju strategickú zodpovednosť v susedstve EÚ a zohrávala včasnejšiu, aktívnejšiu, jednotnejšiu a účinnejšiu úlohu pri sprostredkovaní a mierovom riešení pretrvávajúceho napätia a konfliktov a pri predchádzaní akýmkoľvek budúcim konfliktom v susedstve; je presvedčený, že sa to dá dosiahnuť uprednostnením úsilia o preventívne budovanie mieru vrátane preventívnej diplomacie a mechanizmov včasného varovania, posilnením bilaterálnej spolupráce a podporou demokratických síl a právneho štátu, vytvorením pozitívnych stimulov pre sociálno-ekonomickú stabilizáciu a rozvoj a budovaním odolnosti spoločností s podporou primeraných rozpočtových prostriedkov; opätovne potvrdzuje svoju silnú podporu normandskému formátu, berlínskej konferencii o Líbyi a Minskej skupine;

20. pripomína svoj záväzok k rozšíreniu ako kľúčovej transformačnej politike EÚ a víta revidovanú metodiku Komisie a jej väčší dôraz na politickú povahu procesu rozširovania; podporuje európsku perspektívu západného Balkánu a víta opätovné potvrdenie jednoznačnej podpory tejto perspektívy zo strany členských štátov EÚ, ako sa uvádza vo vyhlásení zo Záhrebu zo 6. mája 2020, ako aj rozhodnutie začať prístupové rozhovory s Albánskom a Severným Macedónskom; vyzýva Radu a Komisiu, aby s týmito dvoma krajinami bezodkladne začali medzivládne konferencie, a aby vo všeobecnosti urýchlili prístupový proces, pretože krajiny západného Balkánu sú geograficky, historicky a kultúrne súčasťou Európy; zdôrazňuje, že integrácia týchto krajín do EÚ má kľúčový význam pre stabilitu a bezpečnosť kontinentu ako celku, ako aj pre vplyv EÚ v regióne i mimo neho; zdôrazňuje, že prístupový proces by mal priniesť udržateľnú demokratickú, hospodársku a ekologickú transformáciu a sociálnu konvergenciu a zabezpečiť dobré susedské vzťahy a regionálnu spoluprácu; pripomína, že proces rozširovania je založený na zásluhách a má korene v prísnej a spravodlivej podmienenosti v súlade s kodanskými kritériami; opakuje, že prijatie reforiem musí byť citeľné v praxi a zdôrazňuje potrebu poskytovať jasné, transparentné a konzistentné prístupové kritériá, ako aj nepretržitú politickú, finančnú (IPA III) a technickú podporu počas celého procesu s jasným meraním pokroku; zdôrazňuje, že kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny by sa mali zosúladiť s príslušnými vyhláseniami SZBP zo strany VP/PK v mene EÚ a s rozhodnutiami Rady;

21. víta výsledky samitu EÚ s krajinami Východného partnerstva a dúfa, že šesť krajín sa skutočne zaviaže uskutočniť reformné procesy potrebné na budovanie spoločností, ktoré sú demokratickejšie, viac prosperujú, sú spravodlivejšie, stabilnejšie a bližšie k základným hodnotám a zásadám; zdôrazňuje, že spolupráca s krajinami Východného partnerstva a inými krajinami v susedstve EÚ by mala byť prioritou SZBP vzhľadom na zásadný záujem EÚ na rozvoji a demokratizácii týchto krajín; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby naďalej posilňovali hospodárske väzby a prepojenia, využívali obchodné dohody a dohody o pridružení, prístup na jednotný trh a prehĺbené medziľudské kontakty, a to aj prostredníctvom zjednodušenia vízového režimu a jeho liberalizácie po splnení všetkých požiadaviek; zdôrazňuje, že uvedené príklady by mohli slúžiť ako podnety na podporu demokratických reforiem a prijímanie pravidiel a noriem EÚ; vyzýva EÚ, aby na krajiny Východného partnerstva aj naďalej uplatňovala individuálne rozlišovanie na základe zásady „viac za viac“ a „menej za menej’; uznáva jedinečné skúsenosti a odborné znalosti krajín Východného partnerstva, ako aj ich príspevok k misiám EÚ v oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SZBP), bojovým skupinám a operáciám a vyzýva na prehĺbenie spolupráce medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva v oblasti obrannej politiky súvisiacej s EÚ;

22. podporuje požiadavky bieloruského ľudu na slobodu, demokraciu a dôstojnosť a na uskutočnenie nových, slobodných a spravodlivých prezidentských volieb; uznáva dôležitú úlohu koordinačnej rady ako zástupcu protestujúceho bieloruského ľudu; dôrazne odsudzuje násilný zásah proti pokojným demonštrantom a víta prijatie sankcií voči Lukašenkovmu režimu, ako aj samotnému Alexandrovi Lukašenkovi, a opakuje svoju pozíciu neuznať výsledky sfalšovaných prezidentských volieb z 9. augusta 2020; žiada EÚ, aby dôkladne preskúmala vzťahy medzi EÚ a Bieloruskom vzhľadom na to, že režim nie je v súlade s vlastnými záväzkami krajiny vyplývajúcimi z medzinárodného práva a dohôd s EÚ, a rovnako aby vytvorila stimuly pre sociálno-ekonomickú stabilizáciu, rozvoj a podporu demokratických síl;

23. zdôrazňuje význam záväzku EÚ podporovať zvrchovanosť, nezávislosť a územnú celistvosť jej partnerov v rámci ich medzinárodne uznávaných hraníc; je znepokojený rozširovaním sa horúcich zón konfliktov v najužšom susedstve EÚ, ako aj zmrazenými konfliktmi a pokračujúcou de facto okupáciou území patriacich zvrchovaným štátom Ruskou federáciou; opakuje, že odsudzuje agresívne politiky Ruska voči Ukrajine, jeho negatívnu úlohu v niekoľkých zmrazených konfliktoch a tlak na niektorých jeho bezprostredných susedov v EÚ, odhliadnuc od porušovania práv krymských Tatárov, blokády Azovského Mora, pokračujúceho zadržiavania ukrajinských plynových polí v Čiernom mori a porušovania územnej celistvosti Gruzínska a Moldavska; je naďalej plne odhodlaný uplatňovať politiku neuznania nezákonnej anexie Krymu; vyzýva Rusko, aby prevzalo zodpovednosť, využilo svoj vplyv na separatistov podporovaných Ruskom a aby v plnej miere plnilo svoje záväzky vyplývajúce z dohôd z Minska; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ zintenzívnila svoju činnosť v oblasti mierového riešenia takzvaných zmrazených konfliktov, a to aj v dialógu so zúčastnenými tretími krajinami, aby aktívne presadzovala riešenia založené na normách a zásadách medzinárodného práva, Charte OSN a Helsinského záverečného aktu OBSE z roku 1975, a aby zvýšila podporu pre civilistov postihnutých konfliktmi, vnútorne vysídlené osoby a utečencov;

24. berie na vedomie dohodu o úplnom prímerí v Náhornom Karabachu a v jeho okolí, ktorú podpísali Arménsko, Azerbajdžan a Rusko 9. novembra 2020; dúfa, že táto dohoda zachráni životy civilistov aj vojenského personálu a otvorí jasnejšie perspektívy na mierové urovnanie tohto smrteľného konfliktu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasný stav sa zmenil skôr vojenskými silami ako mierovými rokovaniami; dôrazne odsudzuje zabíjanie civilistov a ničenie civilných objektov a miest uctievania, odsudzuje údajné použitie kazetovej munície v konflikte; naliehavo vyzýva Arménsko aj Azerbajdžan, aby ratifikovali Dohovor o kazetovej munícii, ktorým sa bez ďalšieho odkladu úplne zakáže jej používanie; zdôrazňuje, že ešte stále je potrebné nájsť trvalé riešenie a že proces dosiahnutia mieru a určenia budúceho právneho postavenia regiónu by mali viesť spolupredsedovia Minskej skupiny a mal by sa zakladať na základných zásadách skupiny; zdôrazňuje naliehavú potrebu zabezpečiť, aby sa humanitárna pomoc mohla dostať k tým, ktorí ju potrebujú, zaistiť bezpečnosť arménskeho obyvateľstva a jeho kultúrneho dedičstva v Náhornom Karabachu a umožniť návrat vnútorne vysídlených osôb a utečencov do ich predošlých bydlísk; žiada, aby boli všetky obvinenia z vojnových zločinov riadne vyšetrené a aby boli zodpovedné osoby postavené pred spravodlivosť; vyzýva EÚ, aby sa zmysluplnejšie podieľala na urovnávaní konfliktu a nenechávala osud regiónu v rukách iných mocností;

25. vyzýva EÚ, aby vo svojich politikách voči tomuto regiónu uznala špecifiká každej z krajín južného Stredozemia; vyzýva EÚ, aby posilnila spoluprácu s regionálnymi aktérmi, ako je Liga arabských štátov, Africká únia a Únia pre Stredozemie, a aby aktívne podporovala medziregionálnu spoluprácu medzi krajinami južného susedstva ako nevyhnutný nástroj na zaistenie bezpečnosti a udržateľného hospodárskeho rozvoja; zdôrazňuje potrebu posilniť vzťahy Únie so severoafrickými krajinami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že 25 rokov po spustení takzvaného euro-stredozemského partnerstva sa ešte nedobudoval priestor spoločnej prosperity, stability a slobody so stredozemskými krajinami južného susedstva; plne podporuje berlínsky proces a víta všetky iniciatívy OSN zamerané na dosiahnutie komplexného politického riešenia krízy v Líbyi;

26. zastáva názor, že EÚ by mala naďalej hrať aktívnu úlohu, pokiaľ ide o mierový proces na Blízkom východe a uzatváranie dohôd medzi stranami, a to aj v otázkach dohôd o konečnom štatúte, najmä prihliadnutím na potrebu zachovať podmienky na mieste pre mierové riešenie problému dvoch štátov na základe hraníc z roku 1967, pričom hlavným mestom oboch štátov bude Jeruzalem, s bezpečným Izraelským štátom a nezávislým, demokratickým, celistvým a životaschopným palestínskym štátom fungujúcimi vedľa seba v mieri a bezpečnosti na základe práva na sebaurčenie a pri úplnom dodržiavaní medzinárodného práva;

27. berie na vedomie Abrahámske dohody, ktorými sa formalizovala normalizácia vzťahov medzi Izraelom a Spojenými arabskými emirátmi a Bahrajnom; v tejto súvislosti oceňuje úlohu Spojených štátov pri sprostredkovaní Abrahámskych dohôd; poukazuje na skutočnosť, že arabské štáty ako Egypt alebo Jordánsko, ktoré už roky udržiavajú diplomatické vzťahy s Izraelom, zohrávali zmysluplnú úlohu pri podpore dialógu o mierovom procese na Blízkom východe vrátane bezpečnosti a stability; zdôrazňuje pokračujúci význam investícií do zmysluplných rokovaní medzi Izraelom a Palestínou; víta skutočnosť, že jednou z podmienok Abrahámskych dohôd bolo zastavenie plánov na anexiu na Západnom brehu Jordánu a vyzýva všetky strany, aby to rešpektovali;

28. víta nedávnu dohodu palestínskych politických mocností o tom, že sa legislatívne a prezidentské voľby uskutočnia v nasledujúcich šiestich mesiacoch, a zdôrazňuje, že demokratické voľby zostávajú kľúčovou prioritou Únie; zdôrazňuje potrebu podporovať mierový proces na Blízkom východe a zabezpečiť primerané finančné prostriedky pre prácu Agentúry OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) v úzkej spolupráci s medzinárodným spoločenstvom darcov;

29. víta záväzok EÚ zachovať spoločný komplexný akčný plán a zabezpečiť, aby ho všetky strany v plnom rozsahu vykonávali; zdôrazňuje, že táto mnohostranná dohoda je kľúčovým úspechom európskej diplomacie a že zostáva kľúčovým pilierom globálnej štruktúry nešírenia zbraní, ktorý prispieva k regionálnej bezpečnosti, ktorá slúži ako základný kameň mieru, bezpečnosti a stability v regióne, a že je v záujme EÚ zabezpečiť jej úplné zachovanie a vykonávanie; vyzýva USA, aby sa zdržali prijímania jednostranných opatrení, čím prispejú k regionálnemu a globálnemu mieru a bezpečnosti a globálnemu poriadku založenému na pravidlách; naliehavo vyzýva VP/PK, aby využil všetky dostupné politické a diplomatické prostriedky na ochranu spoločného komplexného akčného plánu; vyzýva VP/PK, aby vzhľadom na existujúcu rivalitu v oblasti Perzského zálivu zintenzívnil politický dialóg s krajinami tohto regiónu s cieľom podpory zmierňovania napätia a inkluzívnej regionálnej bezpečnostnej štruktúry v súlade so závermi Rady pre zahraničné veci z 10. januára 2020; v tejto súvislosti vyzýva VP/PK, aby zvážil vymenovanie osobitného vyslanca pre región Perzského zálivu s cieľom uľahčiť túto úlohu;

30. vyzýva Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo ako signatárov spoločného komplexného akčného plánu, EÚ a jej členské štáty, aby posilnili svoju jednotu, odstrašujúce prostriedky a odolnosť voči sekundárnym sankciám z tretích krajín a aby vykonávali opatrenia na ochranu legitímnych záujmov EÚ, a to aj prostredníctvom úplného sfunkčnenia nástroja na podporu obchodných výmen (INSTEX); odmieta jednostranné, extrateritoriálne opätovné zavedenie sankcií Spojenými štátmi po ich odstúpení od spoločného komplexného akčného plánu, pretože to oslabuje legitímne hospodárske záujmy a záujmy zahraničnej politiky EÚ najmä tým, že bránia humanitárnemu obchodu s Iránom v čase pandémie COVID-19; vyzýva USA, aby sa bezpodmienečne vrátili k spoločnému komplexnému akčnému plánu, ktorý by mal ísť ruka v ruke s naliehaním na Irán, aby sa opätovne v plnej miere zaviazal dodržiavať svoje záväzky vyplývajúce z dohody;

31. berie na vedomie správu skupiny významných medzinárodných a regionálnych odborníkov OSN na Jemen, v ktorej sa uvádza, že vláda Jemenu, húthíovia, Južná prechodná rada a členovia koalície, ktorú vedú Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty, sa dopustili závažných porušení medzinárodných ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ktoré možno považovať za vojnové zločiny, ako napríklad nerozlišujúcich útokov na civilistov a civilné štruktúry; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili potrestanie najzávažnejších trestných činov okrem iného tým, že budú podporovať postúpenie situácie v Jemene Medzinárodnému trestnému súdu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zaviedli cielené sankcie proti úradníkom v Saudskej Arábii a Spojených arabských emirátoch, ktorí boli zapojení do údajných vojnových zločinov; znovu opakuje svoju výzvu členským štátom, aby zastavili predaj zbraní Saudskej Arábii a Spojeným arabským emirátom, pretože sa tým vlastne spolupodieľajú na udržiavaní konfliktu a predlžovaní utrpenia obyvateľov Jemenu;;

32. zastáva názor, že EÚ musí urgentne vymedziť lepšiu geopolitickú a celkovú stratégiu pre svoje krátkodobé, strednodobé a dlhodobé vzťahy s Tureckom, najmä vzhľadom na pokračujúci úpadok demokracie a rastúcu asertivitu zahraničnej politiky Turecka, ktoré prispievajú k eskalácii napätia a majú destabilizačný vplyv, ktorý ohrozuje regionálny mier a stabilitu vo východnom Stredozemí, na Strednom východe a v Zakaukazsku, a jeho úlohu v konfliktoch v Sýrii, Iraku, Líbyi a Náhornom Karabachu;

33. žiada, aby EÚ zohrávala významnú úlohu v Stredozemnom mori a stala sa aktérom schopným zabezpečiť stabilitu v regióne, aj so zreteľom na boj proti organizovanej trestnej činnosti, boj proti terorizmu a boj proti nelegálnej migrácii; zdôrazňuje, že prebiehajúca legislatívna práca na novom pakte o prisťahovalectve a azyle predstavuje pre spoluzákonodarcov EÚ kľúčovú príležitosť na zlepšenie azylovej a migračnej politiky EÚ s cieľom stať sa menej závislými od Turecka;

34. opakuje, že prístupové rokovania s Tureckom sú formálne zmrazené vzhľadom na situáciu v oblasti ľudských práv, úpadok demokracie a problémy týkajúce sa právneho štátu v Turecku; domnieva sa, že vzťahy s Tureckom nemôžu byť založené na klamlivom a prekonanom prístupovom procese; zdôrazňuje, že je v spoločnom strategickom záujme Európskej únie, jej členských štátov a Turecka, aby sa vo východnom Stredozemí vytvorilo stabilné a bezpečné prostredie; pripomína však, že zásadný dialóg, ktorý musí prevládať pri vytváraní tohto stabilného a bezpečného prostredia, môže existovať iba vtedy, ak sa zabráni akejkoľvek jednostrannej provokácii, a fortiori vojenskými, námornými alebo leteckými akciami; v tejto súvislosti pripomína úplnú solidaritu EÚ s jej členskými štátmi Gréckom a Cyprom;

35. opakuje, že Únia je pripravená na ochranu svojich záujmov a záujmov členských štátov pripravená využiť všetky nástroje a možnosti, ktoré má k dispozícii, vrátane tých, ktoré sú uvedené v článku 29 Zmluvy o Európskej únii a článku 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; pripomína závery Rady zo 14. októbra 2019, v ktorých sa členské štáty vyzývajú, aby zaujali pevné vnútroštátne pozície, pokiaľ ide o ich politiku vývozu zbraní do Turecka na základe ustanovení spoločnej pozície 2008/944/SZBP, vrátane striktného uplatňovania kritéria 4 týkajúceho sa regionálnej stability a vyzýva VP/PK a Radu, aby zvážili zavedenie iniciatívy, ktorá by zaviazala všetky členské štáty k zastaveniu licencií na vývoz zbraní do Turecka v súlade s touto spoločnou pozíciou; pripomína závery Rady z 1. októbra 2020, ktoré zdôrazňujú, že EÚ využije všetky nástroje a možnosti, ktoré má k dispozícii, vrátane zavedenia sankčného režimu pre Turecko na obranu svojich záujmov a záujmov svojich členských štátov; opakuje svoju výzvu adresovanú VP/PK, v prípade, že Turecko bude pokračovať v súčasnom nezákonnom, jednostrannom konaní vo východnom Stredozemí, ktoré je v rozpore so zvrchovanosťou ktoréhokoľvek členského štátu EÚ a s medzinárodným právom, a nezapojí sa do dialógu založeného na medzinárodnom práve; vyzýva vedúce osobnosti NATO, aby čo najdôraznejšie oznámili Turecku, že sa nebude tolerovať agresívne konanie krajiny proti partnerským členom NATO;

36. dôrazne odsudzuje podpísanie dvoch memoránd o porozumení medzi Tureckom a Líbyou o vymedzení námorných zón a o komplexnej bezpečnostnej a vojenskej spolupráci, ktoré sú prepojené a sú jasným porušením medzinárodného práva a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o uvalení zbrojného embarga voči Líbyi;

37. dôrazne odsudzuje úlohu Turecka ako destabilizujúceho faktora, ktorý naďalej narúša krehkú stabilitu v celom regióne Zakaukazska; vyzýva Turecko, aby prestalo zasahovať do konfliktu v Náhornom Karabachu vrátane poskytovania vojenskej podpory Azerbajdžanu a aby upustilo od destabilizujúceho konania a aktívne podporovalo mier; ďalej odsudzuje presun zahraničných teroristických bojovníkov Tureckom zo Sýrie a z iných krajín do Náhorného Karabachu, čo potvrdili medzinárodné subjekty vrátane krajín spolupredsedov Minskej skupiny OBSE; vyjadruje poľutovanie nad tým, že mu neprekáža destabilizovať Minskú skupinu OBSE, keďže sa usiluje zohrávať v konflikte rozhodujúcejšiu úlohu;

38. zdôrazňuje, že už len vzhľadom na spoločné zásady a spoločné hodnoty, ako aj vzájomnú geografickú blízkosť a dlhodobú spoločnú strategickú spoluprácu EÚ a Spojeného kráľovstva je nevyhnutné a v ich spoločnom záujme dohodnúť sa na spoločnom postupe pri riešení výziev v oblasti zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky založenom na zásadách multilateralizmu, na riešení konfliktov prostredníctvom dialógu a diplomacie a na medzinárodnom práve, majúc na pamäti to, že väčšina medzinárodných hrozieb ovplyvňuje obe strany s rovnakou intenzitou; zdôrazňuje význam dosiahnutia dobrej dohody o budúcich vzťahoch medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, ktorá ochráni záujmy EÚ;

39.  zdôrazňuje, že transatlantická spolupráca je naďalej kľúčová a prvoradá v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ; požaduje zvýšené úsilie zamerané na silné a obnovené transatlantické partnerstvo a neustály dialóg založený na vzájomnom rešpekte a konkrétnych opatreniach na podporu multilateralizmu, právneho štátu, ľudských práv, transatlantickej bezpečnosti a hospodárskej spolupráce a boja proti zmene klímy a na zachovanie medzinárodného systému založeného na pravidlách s cieľom čeliť súčasným a budúcim zahraničným, bezpečnostným a obchodným výzvam a krízam, s osobitným zameraním na súčasnú mimoriadnu situáciu v oblasti zdravia a ekonomické, sociálne, bezpečnostné a politické výzvy, ktoré so sebou prináša;

40. trvá na tom, že by sa malo obnoviť transatlantické partnerstvo s cieľom efektívnejšie riešiť pandémiu a iné veľké medzinárodné výzvy, ako je zmena klímy; uznáva potrebu nájsť nový základ pre spoluprácu EÚ a USA proti nacionalistickým, autoritárskym a hegemonistickým ambíciám, expanzívnemu napätiu na Blízkom východe a v Perzskom zálive, multipolárnosti hospodárskych subjektov, ktoré čoraz viac dominujú, a súčasnej hospodárskej kríze na oboch stranách Atlantiku; víta iniciatívu EÚ na nadviazanie transatlantického dialógu o Číne;

41. je presvedčený, že toto partnerstvo môže prosperovať, iba ak bude založené na vzťahoch so spoločnými hodnotami a záujmami a dodržiavaní medzinárodného práva a multilaterálnych inštitúcií, ale aj na dôvere, ktorá je, bohužiaľ, v posledných rokoch nepriaznivo ovplyvnená prehnanými jednostrannými krokmi, ktoré tiež oslabili multilaterálne rámce, ktorých súčasťou je EÚ a jej členské štáty; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad unilateralistickými tendenciami vlády amerického prezidenta Donalda Trumpa; zdôrazňuje, že slabšie väzby na západné krajiny umožňujú neliberálnym štátom obsadiť vedúce postavenie na medzinárodnej scéne; vyjadruje nádej, že USA zmenia trajektóriu posledných rokov, keď odstúpili od multilaterálneho svetového usporiadania založeného na pravidlách, čo umožní obnovenie úzkej transatlantickej jednoty opatrení v úplnom súlade so spoločnými hodnotami a zásadami EÚ a USA; opakuje, že je potrebné, aby európske členské krajiny NATO prevzali väčšiu zodpovednosť za rozdelenie zaťaženia pri ochrane transatlantického priestoru a reagovali na nové hybridné hrozby; zdôrazňuje, že spojenie síl so Spojenými štátmi pri úsilí o budovanie mieru v budúcnosti by prinieslo väčšiu súčinnosť a umožnilo by lepšie reagovať na globálne výzvy;

42. požaduje zachovanie silného a jednotného postoja k Ruskej federácii, a to aj prostredníctvom revízie piatich základných politických zásad EÚ; žiada, aby bola vypracovaná nová stratégia vzťahov medzi EÚ a Ruskom, ktorá by vyslala jasný signál prodemokratickej frakcii ruskej spoločnosti o trvalej ochote EÚ zapojiť sa a spolupracovať; žiada, aby sa posilnil sankčný režim, najmä vzhľadom na pokračujúci vývoj v súvislosti s pokusom o atentát na Alexeja Navaľného na ruskom území prostredníctvom bojovej nervovoparalytickej látky patriacej do skupiny „Novičok“ vyvinutej v Rusku; víta skutočnosť, že Rada pre zahraničné veci prijala reštriktívne opatrenia v súvislosti s použitím chemických zbraní pri pokuse o atentát na Alexeja Navaľného; opätovne vyzýva na uskutočnenie nezávislého medzinárodného prešetrenia jeho otravy;

43. opätovne pripomína, že dodržiavanie dohôd z Minska je kľúčovou podmienkou akejkoľvek podstatnej zmeny vzťahov medzi EÚ a Ruskom; vyjadruje poľutovanie nad negatívnou úlohou Ruska v dezinformačných kampaniach a iných formách hybridnej vojny vedenej proti EÚ a Západu, ktoré sa snažia oslabiť našu vnútornú súdržnosť, a tým aj našu schopnosť účinne konať na globálnej scéne; ďalej vyjadruje poľutovanie nad cieleným zabíjaním na území EÚ a používaním chemických zbraní, ako aj nad zložitou vnútornou situáciou, pokiaľ ide o ľudské práva a základné slobody; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť tlak na Ruskú federáciu, aby dodržiavala medzinárodné právo a zmluvy; je znepokojený opakovaným porušovaním dohôd a noriem v oblasti kontroly zbraní zo strany Ruska, ktoré viedlo k zlyhaniu Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu, ako aj porušovaním Dohovoru o chemických zbraniach používaním nervovoparalytických látok s vojenským využitím, a to na domácom území aj na území EÚ;

44. zdôrazňuje, že Afrika je dôležitým strategickým partnerom v multilaterálnom systéme; víta súčasné úsilie o prepracovanie a významnú modernizáciu stratégie EÚ pre Afriku s využitím modelu, ktorý sa nezakladá na vzťahoch medzi darcom a príjemcom, ale na spoločnom a koordinovanom partnerstve rovnoprávnych subjektov a vytváraní vzájomne výhodných vzťahov s jasným chápaním vzájomných záujmov a zodpovedností s cieľom rozvíjať spravodlivé a udržateľné partnerstvo zamerané na ľudí, a to aj v oblasti ľudských práv, bezpečnosti a spolupráce v boji proti terorizmu; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu venovať osobitnú pozornosť situácii v regióne Sahel vzhľadom na rastúcu nestabilitu a výrazné priame a nepriame dôsledky udalostí v tomto regióne na Úniu; trvá na európskej vízii solidarity v súvislosti s vývojom situácie v Líbyi, ale aj v oblasti ľudských práv, v politike rozvojovej pomoci a konsolidácii dohôd o hospodárskom partnerstve; požaduje spoločný prístup a úsilie EÚ na posilnenie prepojenia EÚ s Afrikou, povedomia o EÚ a angažovanosti EÚ v Afrike; pripomína, že prítomnosť a dôveryhodný záväzok Európy majú zásadný význam pre zmiernenie humanitárnych a sociálno-ekonomických výziev;

45. berie na vedomie význam európskych misií na budovanie kapacít a misií odbornej prípravy pri podporovaní mieru, bezpečnosti a stability v Afrike; opakovane zdôrazňuje význam stabilizačných misií a operácií EÚ nasadených v Afrike, najmä v subsaharskom a sahelskom regióne a vyzýva ESVČ a Radu, aby zabezpečili posilnenie mandátu a prostriedkov misií SBOP v Afrike, čo im poskytne prostriedky na ďalšie účinné fungovanie, aby mohli reagovať na závažné výzvy, ktorým čelia; zdôrazňuje vedúcu úlohu EÚ v rámci diplomatického a mierového riešenia konfliktov vrátane iniciatív sprostredkovávania mieru a programov odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie;

46. domnieva sa, že posilnený vzťah s Latinskou Amerikou a Karibskou oblasťou (LAK) je ústredným prvkom geopolitickej stratégie EÚ vo svete; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Únia posilnila väzby, ktoré spájajú EÚ s krajinami LAK, ktoré spoločne tvoria tretinu členov OSN, na základe spoločných hodnôt a zásad, najmä pri obrane multilaterálneho poriadku založeného na pravidlách, presadzovaní ekologického programu a boji proti chudobe a nerovnostiam; naliehavo žiada Úniu, aby si udržala pozíciu preferovaného partnera krajín Latinskej Ameriky vzhľadom na vyhliadku, že v regióne môžu zaberať čoraz väčší priestor aj ďalší geopolitickí aktéri;

47. v tejto súvislosti žiada cielenú, mnohostrannú angažovanosť v regióne podporenú spoločným prístupom EÚ, ktorý podporí stratégie, ktoré pomáhajú pri spoločnom riešení spoločných výziev, ako je podpora mieru, bezpečnosti a prosperity, a zároveň zabezpečia spoločný postup tvárou v tvár hrozbám, ktoré prináša zmena klímy; zdôrazňuje význam, ktorý má pre Európsku úniu Latinská Amerika, a žiada, aby sa tento región naďalej považoval za región s vysokým geostrategickým záujmom pre SZBP, a aby sa EÚ podieľala na podpore demokracie a ľudských práv v regióne a podporovala jeho hospodársky rozvoj; zdôrazňuje, že rešpektovanie právneho štátu a stabilný politický a právny rámec vrátane boja proti korupcii a beztrestnosti, ako aj pokrok v oblasti demokracie a dodržiavania ľudských práv a presadzovania základných slobôd sú základnými kameňmi hlbšej integrácie a spolupráce s krajinami LAK; zdôrazňuje význam podpory a dokončenia obnovenia globálnych dohôd s Čile a Mexikom, ako aj dohody o pridružení medzi EÚ a úniou Mercosur, a zdôrazňuje, že ide o kľúčových spojencov a partnerov EÚ; vyjadruje vážne znepokojenie nad nedostatočným dodržiavaním demokracie a právneho štátu a nad útokmi na demokraticky zvolených vedúcich predstaviteľov opozície, novinárov, študentov a obhajcov ľudských práv, najmä tých, ktorí pracujú na environmentálnych otázkach, a ich právnikov;

48. opätovne vyjadruje svoju plnú podporu mierovému procesu v Kolumbii a jeho účinnému uplatňovaniu, ktoré sú rozhodujúcim krokom pre budúcnosť Kolumbijčanov a stabilizáciu regiónu; žiada o zachovanie silnej spoločnej pozície proti venezuelskému režimu a proti porušovaniam ľudských práv, ktorých sa dopúšťa režim prezidenta Nicolása Madura, a tiež vo vzťahu k systému sankcií, najmä s ohľadom na nedávne udalosti a sťažnosti rôznych organizácií vrátane OSN;

49. zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ vo svojom záujme ako celku presadzovala jednotnú, realistickú, efektívnu, pevnú a asertívnejšiu stratégiu, ktorá zjednotí všetky členské štáty a sformuje vzťahy k Čínskej ľudovej republike (ČĽR), v ktorej by mala aktívne a asertívne hľadať vyváženejšie a vzájomné hospodárske vzťahy založené na európskych hodnotách a záujmoch s veľmi silným a osobitným zreteľom na dodržiavanie ľudských práv a slobody náboženského vyznania alebo viery; zdôrazňuje význam zamerania na dosiahnutie spoločného prístupu s USA a ďalšími podobne zmýšľajúcimi partnermi k Číne;

50. žiada, aby politika EÚ týkajúca sa Číny bola založená na týchto zásadách: spolupráca, kde je to možné; hospodárska súťaž, kde je to potrebné; konfrontácia, kde je to nevyhnutné; pripomína, že v dôsledku asertívnej verejnej diplomacie Číny je niekoľko krajín spoluzávislých od jej investícií a úverov; zdôrazňuje, že EÚ by mala aktívne zvýšiť svoju prítomnosť a viditeľnosť v partnerských štátoch na celom svete ako hlavný investor a poskytovateľ rozvojovej pomoci;

51. nabáda ČĽR, aby prevzala väčšiu zodpovednosť pri riešení globálnych výziev pri súčasnom zachovaní spolupráce v multilaterálnych rámcoch, kedykoľvek je to možné, čo zahŕňa najmä prijímanie ambicióznejších opatrení a záväzných záväzkov v oblasti klímy v súlade s cieľmi Parížskej dohody a v oblasti biodiverzity a podporu mnohostranných reakcií na pandémiu COVID-19, ako aj umožnenie medzinárodného vyšetrovania pôvodu nákazy; vyjadruje poľutovanie nad čínskymi dezinformáciami o pôvode pandémie COVID-19, jej manipuláciou s multilaterálnym systémom, šírením škodlivého čínskeho vplyvu, kybernetickými útokmi a skorumpovanými investičnými projektmi; oceňuje účinné úsilie Taiwanu o zamedzenie šírenia koronavírusu a jeho solidaritu s EÚ, čo dokazuje darovanie vyše siedmich miliónov chirurgických rúšok mnohým členským štátom počas pandémie;

52. vyzýva Komisiu, Radu a VP/PK, aby naďalej informovali ČĽR o tom, že EÚ nebude tolerovať pretrvávajúce porušovanie ľudských práv v Hongkongu, Tibete a Sin-ťiangu, ani zaobchádzanie s príslušníkmi menšín zo strany ČĽR, a aby zohrávali rozhodujúcu úlohu na medzinárodnej scéne pri zabezpečovaní autonómie Hongkongu; odsudzuje porušenie modelu „jedna krajina, dva systémy“ prijatím zákona o národnej bezpečnosti v Číne, ktorý vážne oslabuje vysoký stupeň autonómie Hongkongu a má nepriaznivý vplyv na nezávislosť súdnictva a na slobodu prejavu v Hongkongu; vyjadruje znepokojenie nad vplyvom, ktorý bude mať zavedenie zákona o národnej bezpečnosti v Hongkongu na vzťah medzi Čínou a Taiwanom; zdôrazňuje, že pretrvávajúce oslabovanie autonómie Hongkongu zo strany Pekingu je nielen v rozpore s povinnosťami Číny vyplývajúcimi z dvojstranných zmlúv a medzinárodného práva, ale spochybňuje aj úlohu Pekingu ako dôveryhodného partnera; konštatuje, že Parlament zohľadní porušovanie ľudských práv v kontinentálnej Číne a Hongkongu, keď bude požiadaný o schválenie komplexnej investičnej dohody a akýchkoľvek budúcich obchodných dohôd s Čínou; nabáda členské štáty, aby realizovali balík opatrení, na ktorom sa dohodla Rada pre zahraničné veci 28. júla 2020, ako aj uznesenie Parlamentu z 19. júna 2020[6]; žiada, aby Komisia a členské štáty aktívne zakročili proti brutálnemu prenasledovaniu Ujgurov v Sin-ťiangu, ako aj proti iným etnickým a náboženským menšinám, najmä kresťanom a Tibeťanom;

53. opätovne potvrdzuje, že Únia bude naďalej ostražitá, pokiaľ ide o situáciu na Taiwane a zlepšovanie politických a obchodných vzťahov medzi EÚ a Čínskou republikou (Taiwan); vyzýva ČĽR, aby v súlade s medzinárodným právom dosiahla mierové riešenie všetkých sporov o pozemné a námorné hranice a vyhla sa akýmkoľvek provokatívnym vojenským krokom zameraným na destabilizáciu Juhočínskeho mora; zdôrazňuje, že zachovanie mieru, stability a slobody plavby v indicko-tichomorskom regióne má naďalej kľúčový význam pre záujmy EÚ a jej členských štátov; s hlbokým znepokojením berie na vedomie nedávnu eskaláciu napätia na hraniciach Indie a Číny, ako aj v oblasti Juhočínskeho mora a v Taiwanskom prielive vrátane čoraz provokatívnejších vojenských manévrov Číny zameraných na Taiwan; vyzýva všetky dotknuté strany, aby vyriešili svoje nezhody mierovou cestou prostredníctvom konštruktívneho dialógu a aby na zmenu súčasného stavu neprijímali jednostranné opatrenia; zastáva názor, že vzájomné vzťahy medzi Čínou a Taiwanom by sa mali rozvíjať konštruktívne, bez destabilizačných iniciatív alebo nátlaku jednej zo strán, a že žiadna zmena ich vzájomných vzťahov sa nesmie uskutočniť proti vôli občanov Taiwanu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prehodnotili svoju politiku angažovanosti na Taiwane a spolupracovali s medzinárodnými partnermi s cieľom pomôcť udržať demokraciu na Taiwane bez zahraničných hrozieb; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zasadili o členstvo Taiwanu ako pozorovateľa Svetovej zdravotníckej organizácie a Svetového zdravotníckeho zhromaždenia a ďalších medzinárodných organizácií, mechanizmov a činností, ako aj globálnej siete na prevenciu chorôb;

54. zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ venovala zvýšenú pozornosť strategickým regiónom, ktorým sa čoraz viac venuje medzinárodná pozornosť, ako je okrem iného Afrika a Arktída, ale aj indicko-tichomorský región, kde Čína presadzuje politiku rozširovania, na ktorú musí EÚ koherentne reagovať; poukazuje na potrebu ďalej rozširovať spoluprácu s dôležitými podobne zmýšľajúcimi partnermi v indicko-tichomorskom regióne, ako sú Japonsko, India, Južná Kórea, Austrália a Nový Zéland; v tejto súvislosti víta úsilie o rozvoj európskej indicko-tichomorskej stratégie založenej na zásadách a hodnotách EÚ, ktorá môže zahŕňať spoločné vojenské cvičenia Austrálie a NATO v Tichomorí; zastáva názor, že v rámci súdržnej stratégie voči Číne, v ktorej EÚ a členské štáty v prípade potreby spoločne tlačia na Čínu, by sa EÚ mala usilovať o užšiu spoluprácu s krajinami v regióne a inými demokraciami, v prípade ktorých by sa stratégia EÚ na prepájanie mala využiť v najväčšej možnej miere; varuje pred čínskym úsilím o to, aby sa v regióne, najmä na Taiwane, viac prejavila moc Číny, čo vedie k sporom o hranice s mnohými zo susedov;

55. zdôrazňuje, že je potrebné využiť potenciál ďalšieho zlepšenia vzťahov medzi EÚ a Indiou vzhľadom na vývoj v regióne a dôležitú úlohu, ktorú India zohráva v regióne aj na celom svete;

56. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nezahrnula Arktídu do svojho pracovného programu na rok 2020; uznáva však, že otvorila verejnú konzultáciu, ktorej cieľom je získať informácie o silných stránkach a nedostatkoch súčasnej politiky s cieľom prípadne vypracovať aktualizovaný prístup; považuje za potrebné, aby EÚ mala stratégiu pre Arktídu;

Posilnenie kapacít a prostriedkov EÚ v oblasti SZBP

57. zdôrazňuje svoju podporu postupnému vymedzovaniu a napredovaniu spoločnej obrannej politiky zameranej na posilnenie SBOP a jej cieľov a úloh stanovených v zmluvách smerom k plnohodnotnej obrannej únii, ktorá uznáva špecifickú ústavnú situáciu neutrálnych krajín, založenej na jasných strategických cieľoch a orientovanej na bezpečnosť ľudí a udržateľný mier; v tejto súvislosti víta iniciatívu s cieľom prijať v roku 2022 strategické smerovanie (Strategic Compass); zdôrazňuje potrebu ďalej posilňovať vzťahy medzi EÚ a NATO, pričom zdôrazňuje ich vzájomnú kompatibilitu a strategický význam; vyzýva európske krajiny, aby viac investovali do svojich obranných spôsobilostí, vyvážili povinnosti v rámci NATO a stali sa rovnocennejšími partnermi Spojených štátov; uznáva príspevok misií a operácií SBOP k mieru, bezpečnosti a medzinárodnej stabilite; oceňuje pokrok smerom k vytvoreniu Európskeho mierového nástroja; trvá na tom, že je potrebné ísť nad rámec vyhlásení a prijať opatrenia najmä tým, že sa EÚ poskytne skutočná európska obranná priemyselná základňa prostredníctvom Európskeho obranného fondu s potrebným rozpočtom a zabezpečiť rýchlejšiu a súdržnejšiu realizáciu stálej štruktúrovanej spolupráce s úsilím o strategickú autonómii EÚ, čo umožní EÚ podporovať integrovanejší vnútorný trh s obranným vybavením; zdôrazňuje význam vedenia inkluzívnych konzultácií s rôznymi zainteresovanými stranami s cieľom podporiť spoločnú strategickú kultúru v oblasti bezpečnosti a obrany;

58. pripomína, že účasť žien na mierových a bezpečnostných procesoch môže zohrávať významnú úlohu pri určovaní úspechu a udržateľnosti mierových dohôd, ako aj trvácnosti a kvality mieru; zdôrazňuje, že záväzky a vyhlásenia týkajúce sa podpory programu pre ženy, mier a bezpečnosť a rovnakého zastúpenia žien v zahraničnej a bezpečnostnej politike často zostávajú len prázdnymi rečami namiesto toho, aby sa zameriavali na skutočné vykonávanie a zabezpečovali ho, čo vedie k obmedzenému pokroku v plnení cieľov programu na celom svete; pripomína zvýšenú úspešnosť riešenia konfliktov, keď sa v priebehu procesu dodržiava rodová parita a rovnosť, a žiada zvýšenie účasti žien v misiách SBOP, najmä v rozhodovacích procesoch, a na manažérskych pozíciách; ďalej žiada, aby sa v týchto misiách systematickejšie uplatňovalo rodové hľadisko, aby sa zabezpečilo vzdelávanie v oblasti rodovej rovnosti a programu pre ženy, mier a bezpečnosť pre všetok nasadený vojenský a civilný personál EÚ vrátane stredného a vyššieho manažmentu ESVČ a vedúcich a veliteľov misií a operácií SBOP a aby sa aktívne prispievalo k vykonávaniu rezolúcie BR OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti; požaduje konkrétne a merateľné ciele týkajúce sa rozmanitosti a zastúpenia žien na riadiacich pozíciách v ESVČ vrátane cieľa dosiahnuť 50 % zastúpenie žien na riadiacich pozíciách ako vedúcich delegácií, osobitných zástupcov EÚ a vedúcich misií a operácií SBOP; vyzýva, aby sa budúci akčný plán pre rodovú rovnosť III (GAP III) a akčný plán pre ženy, mier a bezpečnosť premietli do národných akčných plánov vrátane strednodobého hodnotenia a aby sa akčný plán pre ženy, mier a bezpečnosť pripojil k budúcemu GAP III;

59. zdôrazňuje, že EÚ musí prevziať globálnu vedúcu úlohu pri riešení následkov pandémie, čo si vyžaduje dostatočné finančné zdroje; zdôrazňuje potrebu ambicióznejšieho viacročného finančného rámca (VFR) v oblasti vonkajšej činnosti a obrany vrátane zvýšených rozpočtových prostriedkov pre SZBP, Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI), nástroj predvstupovej pomoci (IPA III), Európsky obranný fond a vojenskú mobilitu a vyzýva Radu, aby zabezpečila včasné schválenie Európskeho mierového nástroja; vyjadruje poľutovanie nad Radou navrhovanými škrtmi v prostriedkoch pre nástroje na financovanie vonkajšej činnosti v novom VFR a nad nedostatočným financovaním prostredníctvom balíka na podporu obnovy NextGenerationEU; zdôrazňuje, že tieto škrty môžu brániť plneniu úlohy EÚ na celosvetovej scéne a oslabiť jej schopnosť stabilizovať a transformovať pristupujúce krajiny; zdôrazňuje, že Parlament musí byť zmysluplným spôsobom zapojený do strategického riadenia ročných a viacročných pracovných programov a kontroly nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti; pripomína potrebu výrazne zvýšiť rozpočtové prostriedky EÚ na predchádzanie civilným konfliktom v nasledujúcom VFR a zvýšiť finančné prostriedky určené na budovanie mieru, dialóg, sprostredkovávanie mieru a zmierenie;

60. žiada o posilnenie obranných spôsobilostí, pričom sa budú uprednostňovať medzery v spôsobilostiach identifikované v rámci plánu rozvoja spôsobilostí (CDP) a koordinovaného výročného preskúmania v oblasti obrany (CARD), najmä prostredníctvom hĺbkových aktivít spolupráce, ako je združovanie a zdieľanie a dostatočného financovania zmysluplných projektov a ambicióznejšej stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), Európskeho obranného fondu, vojenskej mobility a európskeho vesmírneho programu; konštatuje, že tieto kroky by mali byť prospešné aj pre NATO a transatlantické vzťahy; zdôrazňuje potrebu väčšej súdržnosti nástrojov a mechanizmov EÚ v obrannej spolupráci EÚ a v tejto súvislosti žiada, aby sa optimalizovali zdroje, aby sa zabránilo zbytočnému zdvojovaniu výdavkov a nástrojov; požaduje zvýšenie podpory a personálneho obsadenia a primeraných a stálych rozpočtových zdrojov pre oddelenie strategickej komunikácie ESVČ pod podmienkou nezávislého hĺbkového posúdenia jeho minulých a súčasných činností; požaduje preskúmanie mandátu oddelenia strategickej komunikácie ESVČ s cieľom zahrnúť doň zahraničné zasahovanie zo strany formujúcich sa aktérov, ako je Čína;

61. opätovne požaduje, aby sa intenzívnejšie podporovala stratégia námornej bezpečnosti EÚ, keďže zachovanie slobody plavby predstavuje rastúcu výzvu tak na celosvetovej úrovni, ako aj pre krajiny susedstva; zdôrazňuje, že sloboda plavby by sa mala vždy rešpektovať; odporúča, aby sa v záujme dosiahnutia efektívneho riadenia globálnych námorných informácií posilnila a podporila štrukturálna koordinácia medzi inštitúciami, organizáciami a vnútroštátnymi orgánmi, najmä umožnením zosúladenia dvoch hlavných civilných a vojenských zložiek, ktoré sú základom znalostí o námornej situácii;

62. zdôrazňuje význam misií a operácií SBOP; zdôrazňuje existenciu rámcových dohôd s tretími krajinami o ich účasti na operáciách krízového riadenia EÚ; poukazuje na to, že tieto dohody ukazujú kolektívny charakter, ktorým sa riadi úsilie o mier a bezpečnosť;

63. upriamuje pozornosť na strednodobé až dlhodobé hrozby, ktoré bude musieť SZBP v budúcnosti riešiť, vrátane bezpečnostných rizík, ktoré predstavujú autoritárske režimy, neštátne subjekty, zmena klímy, kybernetické hrozby, CBRN útoky, hybridné hrozby vrátane širšieho využitia umelej inteligencie, dezinformačné kampane, vesmírne preteky a ich militarizácia a vznikajúce technológie, terorizmus a nekontrolované migračné toky spolu s existujúcimi geopolitickými výzvami; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ dosiahla pokrok pri vymedzovaní a uznávaní hybridných hrozieb; vyzýva EÚ, aby zlepšila informovanosť o týchto hrozbách a vytvorila spoločnú schopnosť odolnosti; zdôrazňuje, že takýmto hrozbám možno čeliť len koordinovanými opatreniami a včasnými a primeranými investíciami do európskeho výskumu a inovácií; víta skutočnosť, že Európsky parlament zriadil Osobitný výbor pre umelú inteligenciu v digitálnom veku ako fórum na riešenie strategických otázok súvisiacich s umelou inteligenciou; považuje za dôležité zabezpečiť lepšie prepojenie medzi vnútornými a vonkajšími aspektmi politík EÚ s cieľom zabezpečiť, aby politiky EÚ smerovali k dosahovaniu cieľov SZBP vrátane energetickej politiky EÚ;

64. zdôrazňuje, že v rámci SZBP je potrebné vytvoriť súdržný rozmer týkajúci sa klímy, keďže zmena klímy čoraz viac zohráva úlohu hospodárskeho, sociálneho a politického destabilizátora a multiplikátora rizika;

65. víta analýzu hrozieb založenú na spravodajských informáciách, ktorú v súčasnosti vykonáva VP/PK, ako východiskový bod pre budúce strategické smerovanie, a požaduje diskusiu v Parlamente o výsledku tejto analýzy; víta nový prístup Komisie spočívajúci v začlenení strategického výhľadu do tvorby politík EÚ, a to aj v oblasti zahraničných a bezpečnostných záležitostí;

°

° °

66. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, Rade, Komisii, vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedovi Komisie a členským štátom.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

3.12. 2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

48

10

11

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alviina Alametsä, Alexander Alexandrov Yordanov, Maria Arena, Petras Auštrevičius, Traian Băsescu, Lars Patrick Berg, Anna Bonfrisco, Reinhard Bütikofer, Fabio Massimo Castaldo, Susanna Ceccardi, Włodzimierz Cimoszewicz, Katalin Cseh, Tanja Fajon, Anna Fotyga, Michael Gahler, Kinga Gál, Sunčana Glavak, Raphaël Glucksmann, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Márton Gyöngyösi, Sandra Kalniete, Karol Karski, Dietmar Köster, Andrius Kubilius, Ilhan Kyuchyuk, David Lega, Miriam Lexmann, Nathalie Loiseau, Antonio López-Istúriz White, Claudiu Manda, Lukas Mandl, Thierry Mariani, David McAllister, Vangelis Meimarakis, Sven Mikser, Francisco José Millán Mon, Gheorghe-Vlad Nistor, Urmas Paet, Demetris Papadakis, Kostas Papadakis, Tonino Picula, Manu Pineda, Kati Piri, Giuliano Pisapia, Jérôme Rivière, María Soraya Rodríguez Ramos, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Jacek Saryusz-Wolski, Andreas Schieder, Radosław Sikorski, Jordi Solé, Sergei Stanishev, Tineke Strik, Hermann Tertsch, Hilde Vautmans, Harald Vilimsky, Idoia Villanueva Ruiz, Viola Von Cramon-Taubadel, Witold Jan Waszczykowski, Charlie Weimers, Isabel Wiseler-Lima, Salima Yenbou, Željana Zovko

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Arnaud Danjean, Özlem Demirel, Markéta Gregorová, Bart Groothuis

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

48

+

NI

Fabio Massimo Castaldo, Márton Gyöngyösi

PPE

Alexander Alexandrov Yordanov, Traian Băsescu, Arnaud Danjean, Michael Gahler, Kinga Gál, Sunčana Glavak, Sandra Kalniete, Andrius Kubilius, David Lega, Miriam Lexmann, Antonio López-Istúriz White, Lukas Mandl, David McAllister, Vangelis Meimarakis, Francisco José Millán Mon, Gheorghe-Vlad Nistor, Radosław Sikorski, Isabel Wiseler-Lima, Željana Zovko

RENEW

Petras Auštrevičius, Katalin Cseh, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Ilhan Kyuchyuk, Nathalie Loiseau, Urmas Paet, María Soraya Rodríguez Ramos, Hilde Vautmans, Bart Groothuis

S&D

Maria Arena, Włodzimierz Cimoszewicz, Tanja Fajon, Raphaël Glucksmann, Dietmar Köster, Claudiu Manda, Sven Mikser, Demetris Papadakis, Tonino Picula, Kati Piri, Giuliano Pisapia, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Andreas Schieder

Verts/ALE

Reinhard Bütikofer, Markéta Gregorová, Viola Von Cramon-Taubadel

 

10

-

ECR

Hermann Tertsch, Charlie Weimers

GUE/NGL

Özlem Demirel, Manu Pineda, Idoia Villanueva Ruiz

ID

Lars Patrick Berg, Thierry Mariani, Jérôme Rivière, Harald Vilimsky

NI

Kostas Papadakis

 

11

0

ECR

Anna Fotyga, Karol Karski, Jacek Saryusz-Wolski, Witold Jan Waszczykowski

ID

Anna Bonfrisco, Susanna Ceccardi

S&D

Sergei Stanishev

Verts/ALE

Alviina Alametsä, Jordi Solé, Tineke Strik, Salima Yenbou

 

Vysvetlivky k symbolom:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

[1] Ú. v. EÚ C 210, 3.8.2010, s. 1.

[2] Prijaté texty, P9_TA(2020)0286.

[3] Prijaté texty, P8_TA(2019)0172.

[4] Prijaté texty, P9_TA(2020)0054.

[5] Rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/797 zo 17. mája 2019 o reštriktívnych opatreniach proti kybernetickým útokom ohrozujúcim Úniu alebo jej členské štáty. Ú. v. EÚ L 129I, 17.5.2019, s. 13.

[6] Prijaté texty, P9_TA(2020)0174.

Posledná úprava: 7. januára 2021Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia