SPRÁVA o prepojenosti a vzťahoch medzi EÚ a Áziou

17.12.2020 - (2020/2115(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Reinhard Bütikofer

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-001 (PDF - 105 KB)
• 001-001 (DOC - 69 KB)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o prepojenosti a vzťahoch medzi EÚ a Áziou

(2020/2115(INI))

Európsky parlament,

 – so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z 28. júna 2016,

– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 19. septembra 2018 s názvom Prepojenie Európy a Ázie: základné prvky stratégie EÚ (JOIN(2018)0031),

– so zreteľom na Partnerstvo pre udržateľnú prepojenosť a kvalitnú infraštruktúru medzi EÚ a Japonskom z 27. septembra 2019,

– so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ – USA o ázijsko-tichomorskom regióne z 12. júla 2012,

– so zreteľom na závery Rady z 28. mája 2018 o posilnenej bezpečnostnej spolupráci EÚ v Ázii a s Áziou,

– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 15. mája 2019 s názvom EÚ a Stredná Ázia: nové príležitosti na posilnenie partnerstva (JOIN(2019)0009),

– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 9. marca 2020 s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku (JOIN(2020)0004),

– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 16. apríla 2019 s názvom Európska únia, Latinská Amerika a Karibik: spájanie síl pre spoločnú budúcnosť (JOIN(2019)0006),

– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 27. apríla 2016 s názvom Integrovaná politika Európskej únie pre Arktídu (JOIN(2016)0021),

– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 18. marca 2020 s názvom Politika Východného partnerstva po roku 2020: Posilnenie odolnosti – Východné partnerstvo, ktoré prináša výsledky pre všetkých (JOIN(2020)0007),

– so zreteľom na spoločné oznámenie zo 6. októbra 2020 s názvom Hospodársky a investičný plán pre západný Balkán (COM(2020)0641),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. apríla 2020 s názvom Podpora západnému Balkánu v boji proti ochoreniu COVID-19 a pri obnove v období po pandémii – Príspevok Komisie pred stretnutím lídrov EÚ a západného Balkánu, ktoré sa uskutoční 6. mája 2020 (COM(2020)0315),

– so zreteľom na program v oblasti prepojenosti pre západný Balkán prijatý v roku 2015,

– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 7. júna 2017 s názvom Strategický prístup k zvyšovaniu odolnosti vo vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2017)0021),

– so zreteľom na Agendu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj z roku 2015 a Akčný program z Addis Abeby o financovaní rozvoja z roku 2015,

– so zreteľom na zásady skupiny G20 pre investície do kvalitnej infraštruktúry z roku 2019 a publikáciu s názvom Roadmap to Infrastructure as an Asset Class (Plán infraštruktúry ako triedy aktív) z roku 2018,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. januára 2020 s názvom Bezpečné zavádzanie 5G v EÚ – Vykonávanie súboru nástrojov (COM(2020)0050),

– so zreteľom na vyhlásenie predsedu a závery z 13. stretnutia ministrov zahraničných vecí Ázia – Európa (ASEM), ktoré sa konalo 20. a 21. novembra 2017,

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre dopravu a cestovný ruch,

– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0269/2020),

A. keďže rozšírená globálna stratégia v oblasti prepojenosti EÚ si vyžaduje účinné riadenie a rozsiahle zapojenie členských štátov, ako aj hospodárskych a spoločenských aktérov, aby boli účinne zastupované základné hodnoty EÚ a spoločné záujmy;

B. keďže v čoraz prepojenejšom globálnom svete musí EÚ implementovať a preukazovať stratégie v oblasti prepojenosti s cieľom podporiť svoje záujmy, hodnoty a postoje a posilňovať spoluprácu so svojimi partnermi v digitálnej oblasti a v oblasti zdravia, bezpečnosti, zelenej transformácie, dopravy, energetiky a najmä ľudských sietí; keďže značný ekonomický potenciál medzi Európou, Áziou a inými kontinentmi zostáva nevyužitý z dôvodu chýbajúcej fyzickej a digitálnej infraštruktúry;

C. keďže dôležitosť účinnej stratégie EÚ v oblasti prepojenosti ešte viac zdôraznila pandémia COVID-19, ktorá jasne preukázala slabé aj silné stránky prepájania európskych aj globálnych sietí; keďže hospodársky stimul po pandémii COVID-19 poskytuje novú príležitosť a môže sa využiť ako zlomový bod tak, aby investície boli udržateľnejšie, digitálnejšie a ekologickejšie, a zároveň aby sa podporili programy v oblasti prepojenosti v záujme zabezpečenia väčšej odolnosti;

D. keďže globálna stratégia v oblasti prepojenosti musí využívať udržateľný prístup založený na pravidlách a mala by slúžiť na plnenie cieľov kľúčových politík EÚ, ako sú oživenie hospodárstva, Európska zelená dohoda, digitálna transformácia a globálna podpora ľudských práv a účinný multilateralizmus; keďže regionálne a globálne bezpečnostné rámce by mali prispieť k vytvoreniu bezpečného prostredia pre dobré fungovanie vzťahov medzi štátmi; keďže tieto rámce by mali stavať na silných stránkach Európy v oblasti obchodnej politiky a diplomacie a riešiť nové a naliehavé výzvy, ako je globálne zdravie a bezpečnosť, hybridné hrozby, terorizmus a chudoba;

E. keďže prepojenosť je základným prvkom veľkého množstva stratégií EÚ; keďže by sa mala posilniť súdržnosť a viditeľnosť všetkých politík v oblasti prepojenosti; keďže globálna prepojenosť má vplyv na konkurencieschopnosť Európy a tretích krajín a poskytuje obchodné príležitosti európskym a iným spoločnostiam, najmä malým a stredným podnikom, na dosiahnutie spoločnej prosperity;

F. keďže stratégia v oblasti udržateľnej prepojenosti by mala slúžiť na dosiahnutie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

G. keďže vykonávanie stratégie EÚ v oblasti prepojenosti si bude vyžadovať vyčlenenie verejných finančných zdrojov v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie rokov 2021 – 2027, vyčlenenie ľudských zdrojov a obnovenie úsilia o uľahčenie zapojenia súkromného sektora, ako sa už výslovne uvádza v spoločnom oznámení z roku 2018 o prepájaní Európy a Ázie; keďže mnoho rozvojových regiónov vyžaduje značné množstvo investícií založených na pravidlách, aby sa dosiahla nová ekonomická dynamika, najmä po pandémii COVID‑19;

H. keďže pre EÚ ako jednu z najväčších svetových ekonomík a priekopníka regionálnej spolupráce a zbližovania ľudí má globálna stratégia v oblasti prepojenosti potenciál priniesť pridanú hodnotu pri vykonávaní a podpore svojho globálneho programu vrátane prístupu Tímu Európa a regionálnych programov, ako je práca EÚ na indicko-tichomorskej stratégii a spolupráca s ASEM prostredníctvom zabezpečovania synergií medzi kľúčovými politikami EÚ, čím sa posilňuje úloha EÚ ako globálneho aktéra;

I. keďže dohody o voľnom obchode EÚ s Japonskom a Južnou Kóreou povedú k zintenzívneniu obchodu medzi Áziou a Európou a budú vyžadovať zlepšenie dopravnej infraštruktúry;

J. keďže partnerstvo EÚ a Japonska v oblasti prepojenosti z roku 2019 malo pre stratégiu dodatočný význam; keďže by sa mali nadviazať partnerstvá s ďalšími ázijskými partnermi vrátane Indie ako rozvíjajúceho sa globálneho aktéra; keďže Afrika a európske susedstvo by mali byť označené za prioritné regióny prepájania;

K. keďže do stratégie by malo byť začlenené aj spoločné oznámenie o vzťahoch medzi EÚ, Latinskou Amerikou a Karibikom;

L. keďže globálna stratégia v oblasti prepojenosti by mala byť zahrnutá do pracovného programu Komisie na rok 2021;

M. keďže je nevyhnutné zachovať existujúcu infraštruktúru pre druhy dopravy šetrné k životnému prostrediu v Európe a mimo nej; keďže Európa musí investovať viac do udržateľnej infraštruktúry, ako je moderná vysokorýchlostná železničná sieť, ktorá by mohla nahradiť niektoré trasy leteckej dopravy v Európe; keďže neudržateľné projekty zo skúsenosti vytvárajú vysokú úroveň dlhu a plytvanie zdrojmi, oslabujú prínos investícií do infraštruktúry pre miestne spoločenstvá, vedú k väčšiemu znečisteniu a poškodzujú životné prostredie;

N. keďže v posledných rokoch svetoví aktéri uznali potenciál dopravnej prepojenosti a prevzali vedúcu úlohu s cieľom presadzovať strategický rozvoj globálnej infraštruktúry; keďže vznikajú nové príležitosti pre dopravné siete medzi EÚ a Áziou, najmä v železničnom a námornom odvetví; keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 ukázala, že kontinuita dopravy s Áziou je nevyhnutná na zaručenie dodávateľského reťazca pre všetky druhy tovaru; keďže na globálnej scéne vynikajú dopravné spojenia medzi EÚ a Áziou, pokiaľ ide o objem obchodu a prekonávané vzdialenosti; keďže je potrebné zaručiť bezpečnosť, ochranu a ekologickú udržateľnosť všetkých druhov dopravy používaných medzi EÚ a Áziou, najmä pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov;

Zásady stratégie v oblasti prepojenosti

1. zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú zohráva prepojenosť v rámci geopolitických vzťahov EÚ a jej členských štátov, a zdôrazňuje skutočnosť, že prepojenosť ako hlavné smerovanie Európskej únie je hlboko zakorenená v prístupe EÚ k vnútroštátnym a medzinárodným výzvam; poukazuje na to, že politiky v oblasti prepojenosti boli v EÚ úspešne vykonávané a že opatrenia v oblasti prepojenosti sa čoraz intenzívnejšie začleňujú do mnohých vonkajších vzťahov EÚ;

2. nabáda Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby vypracovali globálnu stratégiu EÚ v oblasti prepojenosti, ktorá bude rozšírením súčasnej stratégie EÚ na prepájanie Európy a Ázie s cieľom zosúladiť našu filozofiu a politiky v oblasti prepojenosti, aby sa posilnila úloha EÚ ako skutočného a nevyhnutného geopolitického a geohospodárskeho aktéra v rámci jedného kontextu a ako medzikultúrneho sprostredkovateľa, a aby sa upevnili partnerstvá s demokraciami po celom svete, ktoré vyznávajú naše základné hodnoty; keďže so stratégiou by mali byť zosúladené konkrétne regionálne priority a politiky, ako sú napríklad Východné partnerstvo, európska susedská politika (ESP), spoločné oznámenie o vzťahoch s Latinskou Amerikou a Karibikom a budúca indicko-tichomorská stratégia;

3. trvá na tom, že ak by sa svet rozdelil do súperiacich táborov alebo by došlo k úplnej roztrieštenosti, globálne výzvy by sa ešte viac zhoršili; je presvedčený, že prepojenosť by sa mala podporovať ako zásada, ktorej cieľom je zabezpečiť spoluprácu všade, kde je to potrebné a možné;

4. zdôrazňuje, že prepojenosť by mala byť hlavnou prioritou činností EÚ s cieľom potvrdiť ambíciu Európy, dosiahnuť jej aktívnejšiu pozíciu v globálnej politike a stanoviť pre ňu podmienky, aby mohla dvojstranne spolupracovať s ostatnými krajinami a na multilaterálnych fórach pri podpore prepojenosti, ktorá je udržateľná vo fiškálnej, hospodárskej, sociálnej aj environmentálnej oblasti;

5. očakáva, že stratégia prispeje k vykonávaniu hlavných rámcových politík EÚ zameraných na budovanie silnej a spravodlivej Únie, investovanie do mierových a úctivých medzinárodných vzťahov, prínos k udržateľnému hospodárskemu a sociálnemu pokroku, a to aj na základe ambicióznych obchodných dohôd, ktoré stimulujú Európsku zelenú dohodu a digitálnu transformáciu, a podporí globálnu spravodlivosť;

6. domnieva sa, že podpora udržateľnej formy globalizácie si bude vyžadovať spoluprácu s tretími krajinami pri vykonávaní Parížskej dohody a cieľov udržateľného rozvoja, ktoré sú základnými prvkami stratégie;

7. zastáva názor, že v stratégii sa musí komplexne riešiť široké spektrum politických, hospodárskych, kultúrnych a bezpečnostných rozmerov založených na základných hodnotách EÚ a jej spoločných záujmoch, musia sa v nej realizovať hlavné projekty, ktoré demonštrujú naše hodnoty týkajúce sa slobody, ľudských práv, právneho štátu, demokracie, solidarity proti diskriminácii, udržateľnosti, inkluzívnosti, transparentnosti v oblasti sociálnej spravodlivosti, rovnakých podmienok pre všetkých, reciprocity a dodržiavania multilateralizmu založeného na pravidlách, a musí sa v nej posilniť medzinárodná úloha EÚ ako tvorcu noriem; domnieva sa, že na vykonávanie tejto stratégie je potrebné vyčleniť primerané ľudské a finančné zdroje;

8. vyzýva hospodárskych a spoločenských aktérov a relevantných expertov v tejto oblasti na úrovni EÚ a v členských štátoch, aby sa podieľali na vývoji a vykonávaní stratégie; vyzýva Komisiu, aby vytvorila vhodné fóra na ich zapojenie; trvá na tom, že parlamenty musia zohrávať aktívnu úlohu pri formovaní politiky v oblasti prepojenosti a dohľade nad ňou;

9. pripomína, že v záujme vytvárania udržateľného rastu a pracovných miest sú potrebné investície v oblasti prepojenosti; zdôrazňuje, že tieto investície by mali rešpektovať verejné blaho, transparentnosť, efektívnosť trhu, rovnaké podmienky vrátane spravodlivého prístupu k trhom verejného obstarávania a fiškálna životaschopnosť a zároveň sa musí zabraňovať dlhovým pasciam; zdôrazňuje, že takéto investície musia podporovať hospodársku odolnosť a dekarbonizáciu hospodárstva, rozvoj nových zručností pracovnej sily a dodržiavanie prísnych noriem v oblasti životného prostredia a biodiverzity v súlade s Parížskou dohodou; okrem toho zdôrazňuje, že musia dodržiavať prísne normy EÚ v oblasti sociálnych a pracovných práv, transparentnosti, ľudských práv, náležitej starostlivosti, interoperability a dobrej správy vecí verejných, a umožniť vyjadriť sa osobám, ktorých sa projekty týkajú, na základe vhodných, inkluzívnych a verejných konzultácií so zainteresovanými stranami a otvoreného prístupu, a to aj pre miestne zainteresované strany, ako sú MSP;

10. vyzýva všetky európske krajiny, aby sa pripojili k stratégii EÚ v oblasti prepojenosti vrátane krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), západného Balkánu a európskeho susedstva, a to s cieľom funkčne začleňovať rôzne rozvojové regióny; nabáda Spojené kráľovstvo, aby spojilo sily s EÚ pri podpore strategickej medzinárodnej prepojenosti, najmä so zreteľom na nedávnu správu Dolnej snemovne o budúcnosti medzinárodnej politiky Spojeného kráľovstva; zastáva názor, že prioritou by mali byť projekty pod dohľadom viacerých európskych krajín;

11. kladie najväčší dôraz na potrebu spravodlivej spolupráce s našimi partnermi, inými príslušnými krajinami a regiónmi pri využívaní mäkkej moci na presadzovanie európskych hodnôt a na zabezpečenie pevných a trvalých partnerstiev; domnieva sa, že stratégia musí priniesť spoločné výhody, zaručiť vzájomný prístup na trh a zabrániť jednostrannej závislosti alebo dlhovým pasciam, ktoré ohrozujú autonómiu zúčastnených krajín, a mala by sa vykonávať na základe vzájomného rešpektu;

12. zdôrazňuje kľúčový význam západného Balkánu ako priority stratégie; domnieva sa, že stratégia môže vytvoriť pozitívne synergie s inými politickými a hospodárskymi postupmi v rámci regiónu, najmä regionálnu integráciu; je presvedčený, že existujúce plány infraštruktúry pre krajiny západného Balkánu, ako je napríklad program EÚ v oblasti prepojenosti pre západný Balkán, by mali byť harmonizované s touto stratégiou; víta dynamiku investícií do prepojenosti na západnom Balkáne v kontexte hospodárskeho a investičného plánu pre tento región; okrem toho zdôrazňuje význam Východného partnerstva a zamerania sa na prepojenosť, ako je zdôraznené v spoločnom oznámení z 18. marca 2020;

Riadenie stratégie

13. zdôrazňuje, že stratégia sa musí monitorovať a koordinovať s úsilím o vnútornú prepojenosť v rámci EÚ a medzi EÚ a jej príslušnými členmi, napríklad prostredníctvom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) alebo Iniciatívy krajín Trojmoria, posilňovania spoločných hodnôt, noriem a záujmov a stanovenia spoločnej zodpovednosti inštitúcií EÚ a členských štátov za stratégiu; zastáva názor, že bez aktívnej zodpovednosti členských štátov bude stratégia ako vozidlo bez kolies;

14. zdôrazňuje viacrozmerný charakter stratégie, ktorý si bude vyžadovať účinnú koordináciu existujúcich stratégií, politík a projektov v oblasti medzinárodnej prepojenosti a interoperability; v tejto súvislosti očakáva posilnenie a zefektívnenie existujúcej koordinácie medzi ESVČ a generálnymi riaditeľstvami Komisie;

15. zdôrazňuje, že stratégia musí mať jednoznačnejšie vedenie a rozdelenie právomocí v rámci Komisie na každej úrovni, a to aj na najvyššej úrovni; preto navrhuje, aby o vykonávaní stratégie pravidelne diskutovala skupina komisárov pre silnejšiu Európu, ktorá by mala pôsobiť ako koordinačný orgán pre prepojenosť, ktorej spolupredsedajú podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) a koordinátor Komisie pre prepojenosť, v ideálnom prípade výkonný podpredseda;

16. odporúča ESVČ, aby zabezpečila sekretariát koordinačného orgánu v oblasti prepojenosti, pričom by jeho pracovná úroveň mala zahŕňať všetkých príslušných generálnych riaditeľov a mali by jej spolupredsedať generálna tajomníčka Komisie a generálna tajomníčka ESVČ s cieľom maximalizovať synergie a efektívnosť;

17. zdôrazňuje význam zapojenia Parlamentu, Rady, členských štátov a národných parlamentov do stratégie; trvá na tom, aby Komisia pravidelne podávala správy o úspechoch pri vykonávaní stratégie, ktoré by Parlament a Rada mali podrobne prediskutovať; vyzýva na vymenovanie vnútroštátnych koordinátorov v oblasti prepojenosti v rámci vlád členských štátov; domnieva sa, že vytvorenie osobitnej pracovnej skupiny Rady by mohlo posilniť súdržnosť, funkčnosť a zodpovednosť členských štátov v oblasti prepojenosti; navrhuje, aby sa v súvislosti s prepojenosťou používalo hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, s výnimkou oblastí relevantných alebo súvisiacich s národnou bezpečnosťou;

18. domnieva sa, že pre úspech stratégie je vzhľadom na existujúce investičné medzery v tejto oblasti nevyhnutná výmena informácií a aktívne zapojenie príslušných zainteresovaných strán vrátane finančných inštitúcií EÚ; odporúča vytvorenie expertnej skupiny na vysokej úrovni pre medzinárodnú prepojenosť ako poradného orgánu Komisie vrátane zástupcov podnikateľov, ako sa predpokladá v návrhu poradnej skupiny pre podnikanie načrtnutom v spoločnom oznámení z 19. septembra 2018, ktorá bude zahŕňať občiansku spoločnosť a ďalšie zainteresované strany, a to aj z oblasti ľudských práv, environmentálnych a pracovných práv, a medzinárodných finančných inštitúcií, s osobitným dôrazom na Európsku investičnú banku (EIB) ako banku EÚ a v súlade s kritériom rodovej rovnosti;

19. pevne verí, že rozvojové banky, investičné agentúry a agentúry EÚ a členských štátov pre vývozné úvery by mali zohrávať ústrednú úlohu pri riadení investícií do medzinárodných projektov v oblasti prepojenosti, najmä pokiaľ ide o mobilizáciu investícií súkromného sektora pri financovaní a realizovaní projektov a poskytovanie poradenstva o investičných potrebách alebo existujúcich rámcoch v závislosti od úrovne rozvoja krajiny; zasadzuje sa o zriadenie centrálneho rozhrania pre súkromný sektor;

20. v tejto súvislosti predpokladá úlohy EIB a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD); je pevne presvedčený, že jedným z pilierov stratégie musí byť aktívna podpora zapájania súkromného sektora do financovateľných projektov v oblasti medzinárodnej prepojenosti; žiada, aby sa zrýchlila prebiehajúca práca na posilňovaní európskej štruktúry pre financovanie rozvoja v záujme potenciálneho dosiahnutia plnohodnotnej európskej rozvojovej banky; podporuje spoluprácu s inými medzinárodnými finančnými inštitúciami, ktoré vychádzajú z európskych hodnôt a strategických záujmov;

21. zdôrazňuje, že ak má byť stratégia dôveryhodná, musí byť vybavená potrebnými nástrojmi a prostriedkami na jej realizáciu v takom rozsahu, ktorý zodpovedá jej ambíciám; oceňuje značný objem finančných prostriedkov EÚ vyčlenený na medzinárodnú spoluprácu, v neposlednom rade značnú výšku grantov, v porovnaní s inými hlavnými svetovými veľmocami, ktoré v rokoch 2014 až 2018 dosiahli 345 miliárd EUR;

22. vyjadruje poľutovanie nad tým, že informovanie verejnosti a zviditeľnenie medzinárodných príspevkov EÚ na podporu a financovanie politík v oblasti prepojenosti nie je dostatočne rozvinuté a žiada o bezodkladné prijatie vhodných zmien; okrem toho zdôrazňuje potrebu vypracovať cielenú komunikačnú politiku pre stratégiu a žiada o jasnejšie a účinné informovanie o prínose stratégie, výsledkoch a cieľoch v záujme zabezpečenia potrebnej podpory pre jej úspech; v tejto súvislosti zdôrazňuje potenciál hlavných projektov;

23. domnieva sa, že na dosiahnutie cieľov stratégie by sa mali v rámci VFR na obdobie 2021 – 2027 vyčleniť primerané verejné zdroje; žiada, aby bola stratégia zakotvená v budúcich nariadeniach o nástroji susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) a nástroji predvstupovej pomoci (IPA) III s cieľom umožniť EÚ účinne dosiahnuť ciele stratégie, s využitím finančných programov EÚ, ako je InvestEU, a najmä z Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj Plus (EFSD+), záruky pre vonkajšiu činnosť a geografických investičných nástrojov, ako je investičný nástroj európskej susedskej politiky (NIF), investičný nástroj pre Strednú Áziu (IFCA) a investičný nástroj pre Áziu (AIF); okrem toho zdôrazňuje možnosť poskytovať pomoc partnerským krajinám pri rozvoji domácich finančných mechanizmov;

24. domnieva sa, že stratégia by sa pri uplatňovaní viacrozmerného prístupu mala jednoznačne zameriavať aj na definujúci súbor priorít; víta dôležité začlenenie programu EÚ v oblasti prepojenosti do programu predsedníckej trojky (Nemecko, Portugalsko a Slovinsko) Európskej rady; zdôrazňuje význam identifikácie hlavných projektov pre príslušné odvetvia, ktoré by mali mať silnú európsku pridanú hodnotu, zastupovať strategický verejný záujem a preukázať jedinečný prístup EÚ založený na hodnotách; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby navrhli kritériá na identifikáciu takýchto projektov;

25. víta iniciatívy, ako sú zásady skupiny G20 pre investície do kvalitnej infraštruktúry a rezolúcia Environmentálneho zhromaždenia OSN o udržateľnej infraštruktúre; vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby podporovali strategický prístup EÚ k medzinárodnej prepojenosti na všetkých multilaterálnych a viacstranných fórach, ako je napríklad Valné zhromaždenie OSN, ASEM alebo G7;

Priority stratégie

Zelená transformácia

26. zdôrazňuje úlohu EÚ pri vykonávaní Parížskej dohody prostredníctvom podpory obehového hospodárstva a investícií odolných voči klíme, okrem iných iniciatív; domnieva sa, že hlavnou prioritou stratégie, najmä pokiaľ ide o rozvoj kvalitnej infraštruktúry, by mala byť reakcia na zmenu klímy, dekarbonizáciu hospodárstiev, zachovanie biodiverzity a životného prostredia; poukazuje na to, že je nevyhnutné zachovanie existujúcej infraštruktúry pre druhy dopravy šetrné k životnému prostrediu v Európe a mimo nej; požaduje systematickú ekologizáciu príslušných investícií do prepojenosti; v tejto súvislosti odporúča, aby boli zavedené transparentné kritériá verejnej súťaže týkajúce sa kalkulácie nákladov na životný cyklus výrobkov alebo služieb, ako aj ich súlad s normami a predpismi EÚ; domnieva sa, že sociálne spravodlivá a udržateľná ekologizácia rozvojovej spolupráce, všeobecné investície do infraštruktúry a najmä energetický rozmer sú otázky s vysokou prioritou; považuje spoluprácu v oblasti alternatívnych zdrojov energie a energetickej účinnosti za hlavné vlajkové projekty; navrhuje, aby sa spolupráca na rozvoji obnoviteľných zdrojov energie stala pilierom prepojenia EÚ a Afriky; konštatuje, že budovanie kapacít pre udržateľnosť má zásadný význam; víta ambicióznu vedeckú spoluprácu zameranú na pokrok v zmierňovaní zmeny klímy a adaptácii na ňu, ochranu biodiverzity a podporu obehového hospodárstva, udržateľného rastu a spravodlivej transformácie;

Doprava

27. dôrazne nabáda na prijatie globálneho koordinovaného prístupu prostredníctvom úzkej spolupráce s tretími krajinami s cieľom obnoviť a zachovať prepojenosť, odolnú dopravnú infraštruktúru a priemysel na podporu globálnych dodávateľských reťazcov; víta spoluprácu medzi iniciatívami EÚ a Ázie, ako je napríklad program Dopravný koridor Európa – Kaukaz – Ázia (TRACECA), a podporu nových iniciatív v oblasti udržateľnej dopravy s významnými ázijskými partnermi, ako sú India a Stredná Ázia;

28. zdôrazňuje, že EÚ by mala prepojiť rozvinutý rámec TEN-T so sieťami v Ázii a zároveň dokončiť svoje vlastné projekty TEN-T v rámci EÚ, ako napríklad Rail Baltica a ďalšie; víta prijatie hospodárskeho a investičného plánu EÚ pre západný Balkán a pokračujúce rozširovanie siete TEN-T v krajinách západného Balkánu a krajinách Východného partnerstva, ktoré by sa vzhľadom na ich geografickú polohu mali považovať za kľúčový prvok stratégie v oblasti prepojenosti; domnieva sa, že pre krajiny zapojené do procesu rozširovania a krajiny Východného partnerstva by mal byť vymenovaný osobitný koordinátor TEN-T;

29. zdôrazňuje význam železničných spojení; poukazuje na potrebu zabezpečiť jednotný právny režim pre prepravu tovaru po železnici po celom eurázijskom kontinente; požaduje rozšírenie uplatňovania technických špecifikácií EÚ, najmä bezpečnostných noriem pre prepravu nebezpečného tovaru po železnici a dodržiavanie príslušných usmernení OTIF[1] podľa prílohy 2 k SMGS[2], a vytvorenie nových hospodárskych vyhliadok otvorením trhov a podporou investičných príležitostí;

30. zdôrazňuje význam prebiehajúcich rokovaní o komplexných dohodách o leteckej doprave s partnerskými krajinami v Ázii, najmä dohodu medzi EÚ a Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), ktorou by sa vytvorili spravodlivé a transparentné trhové podmienky založené na jasnom regulačnom rámci, a najmä na dodržiavaní prísnych noriem Európskej únie; zdôrazňuje význam podpory EÚ pre ázijské krajiny pri zmierňovaní vplyvu civilného letectva na zmenu klímy;

31. výzva Komisiu, aby aj naďalej pokračovala vo svojich iniciatívach v oblasti námornej dopravy s cieľom digitalizovať a zjednodušiť administratívne formality a posilniť námornú bezpečnosť v prístavoch v Ázii prostredníctvom Medzinárodnej námornej organizácie a dohôd o námornej doprave; zdôrazňuje význam ďalšej spolupráce s tretími krajinami v Ázii prostredníctvom príslušných dohôd o námornej doprave, ktoré by pomohli regulovať a uľahčiť námornú dopravu a zvýšiť jej udržateľnosť;

32. zdôrazňuje, že stratégia musí zabezpečiť, aby dopravcovia z Ázie dodržiavali normy EÚ v odvetví cestnej dopravy; vyzýva na spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi, pokiaľ ide o presadzovanie právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov v tomto odvetví;

Digitálna transformácia

33. osobitný dôraz kladie na skutočnosť, že digitalizácia je kľúčovým rozmerom 21. storočia a zdôrazňuje jej vplyv na každodenný život všetkých občanov na celom svete; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zvýšili ambície v oblasti digitálnej transformácie; očakáva, že EÚ sa stane konkurencieschopným globálnym aktérom, ktorý sa vyrovná USA a Číne v oblasti digitalizácie; v tejto súvislosti sa domnieva, že podpora digitálnej prepojenosti a digitálneho prístupu prostredníctvom vysokokapacitných sietí založených na optických vláknach a sieti 5G je pre EÚ vecou vysokej priority; domnieva sa, že rozvoj otvorenej strategickej autonómie v tomto odvetví musí zahŕňať diverzifikáciu dodávateľského reťazca výrobcov zariadení prostredníctvom podpory otvorenej a interoperabilnej štruktúry sietí a partnerstiev v oblasti digitalizácie s tretími krajinami a regiónmi, ktoré sa stotožňujú s našimi hodnotami a využívajú technológie v úplnom súlade so základnými právami; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podmienila projekty v oblasti prepojenosti s tretími krajinami etickým využívaním technológií, a to doma i v zahraničí; v tejto súvislosti zdôrazňuje mimoriadny význam bezpečnostného aspektu;

34. zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ ako tvorca noriem by sa mala zamerať na spoločné vedenie pri stanovovaní, ochrane a presadzovaní medzinárodných noriem, štandardov a postupov, ktoré vychádzajú z mierového, bezpečného a otvoreného prostredia IKT založeného na zásade právneho štátu, a udržateľnej a zodpovednej digitalizácii, a zároveň na riešenie kybernetických hrozieb a ochranu ľudských práv a slobôd na internete vrátane ochrany osobných údajov;

35. odporúča, aby sa zintenzívnilo úsilie o spoluprácu s krajinami ASEAN-u a s Indiou, Japonskom, USA, Austráliou, Kanadou, Južnou Kóreou, Novým Zélandom a ďalšími krajinami v oblasti ochrany údajov s cieľom zabezpečiť prijímanie rozhodnutí o primeranosti tokov údajov vopred; domnieva sa, že ustanovenia o elektronickom obchode a digitálnom obchode v obchodných dohodách by mali slúžiť cieľom digitálneho piliera stratégie; poznamenáva, že v súvislosti s tokmi údajov EÚ už predložila návrhy na niekoľkých rokovaniach v súlade s ochranou údajov a všeobecným nariadením o ochrane údajov (GDPR)[3]; konštatuje, že rozhodnutie o primeranosti týkajúce sa Japonska je príkladom ďalšej digitálnej integrácie; zasadzuje sa o prepojenie programu v oblasti digitálnej prepojenosti s nadchádzajúcou globálnou stratégiou EÚ v oblasti digitálnej spolupráce;

36. zdôrazňuje, že infraštruktúra siete 5G je prvkom strategickej odolnosti Európy; vyzýva Komisiu, aby navrhla plán na rozvoj európskej siete 5G a postupné ukončenie používania technológie 5G vybudovanej v tretích krajinách, ktoré sa nestotožňujú s európskymi hodnotami a normami; naliehavo vyzýva Komisiu, aby výrazne podmienila projekty v oblasti prepojenosti s tretími krajinami etickým využívaním technológií, a to doma i v zahraničí; víta ustanovenia týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti v rámci programu Digitálna Európa, pokiaľ ide o postup verejnej súťaže; podporuje začlenenie prístupu súboru nástrojov siete 5G do podpory digitálnej prepojenosti vzhľadom na jeho extrateritoriálne možnosti využitia; vyzýva Komisiu, aby sa v spolupráci s partnermi v oblasti prepojenosti usilovala o replikáciu medzinárodnej dohody EÚ o mobilných roamingových službách; víta iniciatívu Internet ďalšej generácie a investície do projektov v oblasti digitálnej infraštruktúry, ako je napríklad prepojenie Európy a Latinskej Ameriky prostredníctvom podmorského kábla (Building Europe Link to Latin America – BELLA); odporúča, aby Komisia identifikovala skutočné potreby cielenej digitálnej oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA); navrhuje, aby Komisia v rámci hlavného projektu podporovala rozvojovú spoluprácu v oblasti siete 6G s podobne zmýšľajúcimi krajinami;

Medziľudský rozmer

37. domnieva sa, že medziľudský rozmer je základným pilierom stratégie a mal by byť naďalej prioritou; v tejto súvislosti žiada o možnosti recipročnej mobility medzi Európou a Áziou; zdôrazňuje potrebu primeraného financovania v oblasti verejnej diplomacie;

38. kladie veľký dôraz na podporu medziľudských kontaktov medzi študentmi, žiakmi v odbornom vzdelávaní, mladými odborníkmi, akademickými pracovníkmi, občianskou spoločnosťou, výskumnými pracovníkmi mimovládnych organizácií a kultúrnymi oblasťami, ktoré sú kľúčom k vzájomnému porozumeniu a rešpektu; podporuje takúto spoluprácu na základe inkluzívnosti, reciprocity a rodovej rovnosti; vyzýva najmä na posilnenie rozmeru mládeže prostredníctvom mládežníckych fór, aby vzájomne podporovali znalosť cudzích jazykov, študentské a akademické výmeny a vzájomné uznávanie diplomov; v tejto súvislosti podporuje sprístupnenie platformy eTwinning partnerským krajinám v oblasti prepojenosti; pripomína možnosti regionálnej výmeny, napríklad medzi inovátormi, a spolupráce medzi mestami; zdôrazňuje, že prepojenie otvára pre Európu príležitosti byť v strede križovatky medzi výskumom, inováciami a investíciami; zastáva názor, že v rámci tohto piliera by sa mala venovať osobitná pozornosť problematike menšín;

39. víta prijaté iniciatívy so zameraním na západný Balkán, ktorých cieľom je podporovať spoluprácu a výmeny mládeže, ako aj odborné vzdelávanie a prípravu, a nabáda, aby sa podobné programy ponúkali iným partnerom stratégie, počnúc krajinami Východného partnerstva; konštatuje, že prepojenie EÚ a západného Balkánu je pre stratégiu nevyhnutné, keďže krajiny tohto regiónu sú potenciálnymi členmi EÚ;

40. oceňuje organizáciu Fóra mladých lídrov krajín ASEAN a EÚ a Fóra strategických mysliteľov vo februári 2018, ako aj samitu mladých lídrov Nadácie Ázia – Európa (ASEF) a samitov ASEM; navrhuje, aby sa tieto dohovory konali pravidelne a aby sa v rámci vzťahov medzi EÚ a Africkou úniou vytvorili podobné výročné fóra;

41. vyzýva Komisiu, aby zosúladila stratégiu s nadchádzajúcou stratégiou EÚ v oblasti spolupráce v oblasti výskumu a investícií; vyzýva Komisiu, aby presadzovala svoj strategický prístup k spolupráci v oblasti výskumu a inovácií prostredníctvom zlepšovania vzťahov s podobne zmýšľajúcimi partnermi, a to aj posúdením postavenia pridružených partnerov, a aby zakladala spoluprácu na všeobecných zásadách, ako sú akademická sloboda, otvorený prístup, ochrana duševného vlastníctva, rovnaké podmienky, integrita výskumu a ochrana osobných údajov; vyzýva na prijatie politík spolupráce v oblasti výskumu špecifických pre jednotlivé krajiny; zdôrazňuje, že je dôležité stanoviť kritériá na identifikáciu citlivých odvetví v oblasti výskumu a inovácií, a to aj v oblasti technológií dvojakého použitia;

Obchod, investície, konkurencieschopnosť a normy

42. konštatuje, že EÚ by mala posilniť svoje väzby s hostiteľskými krajinami a predložiť im dôveryhodnú a udržateľnú alternatívnu ponuku k financovaniu prepojenosti;

43. domnieva sa, že medziľudský rozmer je nevyhnutný aj na to, aby sa konkurencieschopnosť opierala o hodnoty EÚ a aby sa zabezpečila účinná európska hospodárska diplomacia;

44. je presvedčený, že obchodná politika by mala byť nástrojom na dosahovanie cieľov stratégie podporou spravodlivého a udržateľného obchodu a investícií; zdôrazňuje význam posilnenia hospodárskej odolnosti vďaka diverzifikácii dodávateľských reťazcov a posilňuje aj regionálnu integráciu; zdôrazňuje, že stratégia by mala byť spojená s úsilím rozšíriť prístup k príslušným trhom, a to aj v oblasti verejného obstarávania, a podporovať otvorené a transparentné investičné prostredie, uvoľňovať príležitosti a prispievať ku globálnej konkurencieschopnosti; zdôrazňuje význam spolupráce v oblasti náležitej starostlivosti, práv duševného vlastníctva a zemepisných označení;

45. v tejto súvislosti zdôrazňuje ústrednú úlohu medzinárodných environmentálnych, udržateľných a sociálnych noriem v obchodných a investičných dohodách; pripomína preskúmanie 15-bodového akčného plánu Komisie a diskusie v Rade o obchode a udržateľnom rozvoji; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere uplatňovala nástroje na ochranu obchodu s cieľom zabezpečiť, aby európske podniky neboli vystavené nekalým obchodným praktikám, a účinne vykonávať kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji v súlade s Parížskou dohodou, cieľmi udržateľného rozvoja a dohovormi MOP s cieľom vypracovať stratégiu a usilovať sa o udržateľnú integráciu; zastáva názor, že Komisia a ESVČ by mali uplatňovať strategickejší prístup k všeobecnému systému preferencií (VSP), a to aj zintenzívnením opatrení na najvyššej politickej úrovni s cieľom posilniť jeho účinnosť vo vzťahu k normám v oblasti ľudských práv, medzinárodnej práce, životného prostredia a dobrej správy vecí verejných;

46. zdôrazňuje význam strategických vzťahov EÚ a systematickej rivality s Čínou a vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby k Číne pristupovali jednotne a zaujali k nej koordinovaný prístup; znovu opakuje svoju výzvu adresovanú Číne, aby pokročila v ambicióznej reforme Svetovej obchodnej organizácie vrátane komplexných pravidiel týkajúcich sa priemyselných dotácií, a uznáva obavy, pokiaľ ide o postupy čínskych štátnych podnikov, ktoré narúšajú trh, nútené transfery technológií a lokalizáciu údajov, nadmerné kapacity a súvisiaci dumpingový vývoz a ďalšie nekalé obchodné postupy; domnieva sa, že rozšírenie rovnakých podmienok na tretie trhy má mimoriadny význam pre dlhodobé príležitosti európskych podnikov;

47. zdôrazňuje úlohu medzinárodných obchodných dohôd dojednaných EÚ a význam ich riadneho vykonávania; zastáva názor, že prepojenie by malo byť súčasťou oznámenia Komisie o preskúmaní obchodnej politiky; zdôrazňuje medzinárodné a transparentné normy pri podpore kvalitnej infraštruktúry a interoperability sietí; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že existujúce dohody budú ambicióznejšie, a to systematickým začleňovaním politiky v oblasti normalizácie do dvojstranných partnerstiev a obchodných dohôd s cieľom podporiť stanovenie mnohostranných noriem a rozsiahle zavádzanie medzinárodne dohodnutých noriem a transparentnej spolupráce v oblasti regulácie v plnom súlade s regulačným právom;

48. zastáva názor, že model politiky EÚ v oblasti normalizácie má tú výhodu, že je inovatívny, otvorený a inkluzívny, a jeho súčasťou by mala byť možnosť naďalej sa vyrovnávať s globálnym súperením medzi rôznymi modelmi normalizácie; očakáva, že Komisia bude zohrávať aktívnu úlohu pri presadzovaní politiky v oblasti normalizácie; odporúča preto, aby sa zodpovednosť za koordináciu politiky EÚ v oblasti normalizácie preniesla na vysokého úradníka Komisie, v ideálnom prípade na komisára pre vnútorný trh; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby užšie spolupracovali s podobne zmýšľajúcimi demokratickými partnermi pri stanovovaní noriem na medzinárodných fórach s cieľom presadzovať medzinárodné normy, ktoré podporujú demokraciu, zásadu právneho štátu a základné práva;

Zdravie

49. domnieva sa, že pandémia COVID-19 preukázala, že je naliehavo potrebné uprednostňovať sektor zdravotníctva ako novú kľúčovú oblasť spolupráce, najmä pokiaľ ide o odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti, prístup k liekom, zdravotníckemu vybaveniu a očkovacím látkam, posilnenie strategickej autonómie EÚ v oblasti zdravia, zabránenie jednostrannej závislosti a zaistenie bezpečných a rôznorodých farmaceutických a priemyselných dodávateľských reťazcov súvisiacich so zdravím, výmenu najlepších postupov v oblasti krízového riadenia a politík predchádzania pandémiám, vrátane reciprocity v oblasti riadenia cestovania a otvorených hraníc; navrhuje prepojiť úsilie Únie v oblasti zdravia EÚ so stratégiou a nadviazať partnerstvo s inými regionálnymi mechanizmami, ako je Centrum združenia ASEAN pre kontrolu infekčných chorôb; zdôrazňuje, že EÚ by mala využiť prepojenosť v oblasti zdravia s cieľom nadviazať na úspešné príklady riadenia pandémie podobne zmýšľajúcimi partnermi, ako sú Nový Zéland, Kórejská republika a Taiwan;

50. vyzdvihuje skúsenosti získané z pandémie COVID-19, pokiaľ ide o význam koordinovaných opatrení s cieľom zabezpečiť, aby globálne dopravné trasy a dodávateľské reťazce zostali otvorené a bezpečné;

Bezpečnosť

51. vyjadruje presvedčenie, že treba urýchlene rozvinúť bezpečnostný rozmer stratégie s prihliadnutím na riziká, ktoré by mohli byť spojené s prepojením; zdôrazňuje potrebu geopolitického prístupu ku globálnej spolupráci, aby EÚ bola schopná úspešne čeliť novým bezpečnostným výzvam vrátane kybernetickej bezpečnosti, digitálnej prepojenosti, kritickej infraštruktúry a potenciálneho dvojakého používania technológií; zdôrazňuje závažnosť teroristických hrozieb; zdôrazňuje rastúce obavy o bezpečnosť v európskom susedstve; naliehavo vyzýva ESVČ a členské štáty, aby v týchto otázkach zohrávali aktívnejšiu úlohu;

52. zdôrazňuje, že je potrebné rozvinúť silnejší bezpečnostný rozmer v našom partnerstve s Afrikou; pripomína závery Rady z roku 2018 o posilnenej bezpečnostnej spolupráci EÚ v Ázii a s Áziou; berie na vedomie rastúci význam obáv EÚ týkajúcich sa bezpečnosti v indicko-tichomorskom regióne, ktoré boli vyjadrené v indicko-tichomorských stratégiách členských štátov; podporuje iniciatívu na vypracovanie spoločnej stratégie EÚ a indicko-tichomorského regiónu a nadviazanie spolupráce s partnermi v indicko-tichomorskom regióne vrátane vojenských výmen; domnieva sa, že otvorenosť, prosperita, inkluzívnosť, udržateľnosť, transparentnosť, reciprocita a životaschopnosť by mali byť hlavnými zásadami v rámci spolupráce s indicko-tichomorským regiónom;

Partnerstvá v oblasti prepojenosti

53. rozhodne víta vytvorenie Partnerstva EÚ a Japonska pre udržateľnú prepojenosť a kvalitnú infraštruktúru so zameraním na udržateľnú prepojenosť so západným Balkánom, východnou Európou, Strednou Áziou, indicko-tichomorským regiónom a Afrikou; dúfa, že EÚ a Japonsko budú aktívne podporovať partnerstvo v oblasti prepojenosti medzi príslušnými cieľovými skupinami a že dokážu rozbehnúť fungovanie partnerstva v prvej polovici roku 2021;

54. víta dohodu o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 2019, a intenzívnejšiu koordináciu medzi EIB, Japonskou agentúrou pre medzinárodnú spoluprácu (JICA) a Japonskou bankou pre medzinárodnú spoluprácu (JBIC), najmä pokiaľ ide o financovanie zelenej prepojenosti; domnieva sa, že západný Balkán a juhovýchodná Ázia poskytujú veľmi dobré príležitosti na nadviazanie spolupráce medzi Japonskom a EÚ v oblasti prepojenosti s tretími partnermi; vidí veľký potenciál v zapojení súkromného sektora vrátane MSP; okrem toho sa zasadzuje o to, aby sa preskúmali bezpečnostné aspekty spolupráce v oblasti prepojenosti medzi Japonskom a EÚ vrátane námornej bezpečnosti;

55. víta prebiehajúce rokovania o budovaní partnerstva s Indiou v oblasti prepojenosti; dúfa, že rotujúce predsedníctvo Európskej rady a nadchádzajúce indické a talianske predsedníctvo skupiny G20 využijú svoj vplyv na dosiahnutie pokroku; berie na vedomie iniciatívu regionálnej infraštruktúry južnej Ázie v oblasti prepojenosti; berie na vedomie účasť Indie na Iniciatíve Bengálskeho zálivu pre viacodvetvovú technickú a hospodársku spoluprácu (BIMSTEC) a na Medzinárodnom severo-južnom dopravnom koridore (INSTC); domnieva sa, že za súčasných okolností by India mala zohrávať väčšiu úlohu a že je potrebné usilovať sa o hlbšiu spoluprácu medzi EÚ a štátmi južnej Ázie; zasadzuje sa o pomoc pri koordinácii rôznych stratégií prepojenosti v Ázii, ktorých Svetová banka napočítala celkovo 16;

56. pripomína, že Ruská federácia aj Turecko majú takisto záujem stať sa zainteresovanými stranami pri prepájaní EÚ a Ázie; vyjadruje ochotu uzavrieť s nimi partnerstvo, kde je to možné; uznáva, že krajinám Strednej Ázie priniesla väčšia integrácia do globálnej ekonomiky v posledných dvoch desaťročiach výrazné výhody; zastáva názor, že EÚ by mala zohrávať oveľa väčšiu úlohu a byť jedným z kľúčových hráčov v regióne, a využívať obchod a investície ako hybnú silu pre spoločnú prosperitu; vyjadruje obavy, že projekty financované Čínou v Strednej Ázii sú nedostatočne transparentné; trvá na uprednostňovaní prísnych pracovných a environmentálnych noriem a zaručení udržateľnosti dlhu;

57. víta aj prieskumné výmeny medzi EÚ a Kóreou o partnerstve v oblasti prepojenosti a dúfa, že v roku 2021 sa dosiahne výrazný pokrok; zasadzuje sa za vytvorenie partnerstva EÚ a ASEAN-u v oblasti prepojenosti v záujme prepojenia s už existujúcim hlavným plánom prepojenia ASEAN-u a súborom projektov, okrem iných cieľov; uznáva, že región ASEAN je po USA a Číne tretím najväčším obchodným partnerom EÚ, a teda zaručenie lepšieho prístupu na trh a posilnenie spolupráce prostredníctvom dohôd o komplexnom partnerstve bude pre vývozcov EÚ znamenať výrazný prínos; zasadzuje sa za regionálnu dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a ASEAN-om; podporuje využívanie investícií na zníženie miery odlesňovania a diverzifikácie udržateľného poľnohospodárstva;

58. berie na vedomie austrálske regionálne iniciatívy v oblasti prepojenosti a výmenu informácií EÚ s Austráliou o prepojenosti v rámci geografických oblastí záujmu; naliehavo vyzýva na nadviazanie užšej spolupráce s Austráliou s cieľom preukázať solidaritu medzi demokraciami; vidí potenciál spolupráce s partnermi v povodí rieky Mekong;

59. zdôrazňuje potrebu spolupráce v oblasti prepojenosti s Taiwanom s cieľom poučiť sa z jeho najlepších postupov pri zvládaní pandémie COVID-19, posilňovať medziľudské kontakty, zmenšovať digitálnu priepasť v regióne juhovýchodnej Ázie a preskúmať možnosť investičnej dohody medzi EÚ a Taiwanom;

60. vyzýva Komisiu, aby posúdila dohodu o Regionálnom komplexnom hospodárskom partnerstve (RCEP) a úlohu Číny v rámci tejto dohody;

61. vyjadruje pevné presvedčenie, že EÚ by mala posilniť spoluprácu s USA; víta koncepciu Blue Dot Network (BDN), ktorú iniciovali USA; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby spolupracovali s USA na BDN s cieľom posilniť transatlantickú spoluprácu v oblasti udržateľného prepojenia založeného na pravidlách, a zároveň v súvislosti s tým zdôrazňuje obavy; dúfa v budúcu spoluprácu s osobitným zreteľom na udržiavanie vysokokvalitných noriem pre projekty v oblasti prepojenosti a podporu zapájania súkromného sektora;

62. podporuje záväzok posilniť partnerstvo medzi EÚ, Latinskou Amerikou a Karibikom, ako sa zdôrazňuje v spoločnom oznámení z roku 2019, vrátane záväzkov súvisiacich s digitálnym hospodárstvom a prepojenosťou; zdôrazňuje význam posilnenia partnerstva s Latinskou Amerikou a Karibikom, ktoré sa v plnej miere stotožňujú s európskymi základnými hodnotami a záujmami;

63. poukazuje na to, že spolupráca EÚ s Čínou v kontexte platformy v oblasti prepojenosti EÚ a Číny priniesla primerané výsledky; pripomína iniciatívu Jedno pásmo, jedna cesta, ktorá je ústredným prvkom asertívnej zahraničnej politiky Číny; vyjadruje ochotu zvážiť partnerstvo s iniciatívou Jedno pásmo, jedna cesta v určitých prípadoch, ak to neohrozí základné zásady EÚ, ak iniciatíva spĺňa medzinárodné normy a ak príslušné projekty kontroluje Komisia, aby sa zabezpečilo, že sú v súlade s normami a štandardmi EÚ, ako sú sociálne, environmentálne a fiškálne normy a udržateľnosť, transparentnosť, inkluzívnosť, zásada právneho štátu, dodržiavanie ľudských práv a reciprocita, aby sa nezvýšil medzinárodný pákový efekt v súvislosti s ozbrojovaním tretích krajín a aby sa zabezpečila integrita spoločného trhu a politická súdržnosť EÚ; v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa mal klásť dôraz na zlepšenie eurázijskej dopravnej infraštruktúry, najmä pokiaľ ide o multimodálnu a udržateľnú dopravu;

64. zdôrazňuje dôležitosť prebiehajúcej práce platformy EÚ a Číny v oblasti prepojenosti v jej úsilí o preskúmanie možností spolupráce v oblasti dopravy medzi rozšírenou sieťou EÚ TEN-T a iniciatívou Jedno pásmo, jedna cesta; zdôrazňuje potrebu globálneho a komplexného prístupu na zabezpečenie voľnej a spravodlivej hospodárskej súťaže pre podniky v oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry s Čínou vrátane úplnej transparentnosti a rovnakých podmienok; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli zmluvné doložky v tejto oblasti čo najtransparentnejšie a aby zaisťovali základné záujmy EÚ;

65. konštatuje, že politiky v oblasti prepojenosti by mali znížiť negatívne externality, ako je vplyv na životné prostredie a znečistenie; zdôrazňuje význam udržateľnosti v rámci celej stratégie; nabáda EÚ, aby spolupracovala s ázijskými partnerskými krajinami s cieľom dosiahnuť bezpečnejšiu a lepšie chránenú dopravnú prepojenosť s Áziou, a to nielen v oblasti toku údajov, mobility a kybernetickej bezpečnosti;

66. zdôrazňuje význam najvzdialenejších regiónov Európy, najmä tých, ktoré sú bližšie k Ázii, a vyzdvihuje ich hospodársky potenciál; nabáda Komisiu, aby uľahčila investície na týchto územiach s cieľom posilniť ich prepojenosť a podporiť ich hospodárstva;

67. vyzýva Komisiu a ESVČ, aby vytvorili rozsiahle monitorovacie kapacity v stratégiách prepojenosti iných krajín a regiónov, a to aj pokiaľ ide o skutočne použité finančné zdroje, účinky na finančnú stabilitu, udržateľný rozvoj a dodržiavanie ľudských práv, zásad právneho štátu, dobrú správu vecí verejných a zásady multilateralizmu; zdôrazňuje potenciál Tému Európa pri hľadaní synergií v rámci úsilia vynaloženého EÚ a členskými štátmi v oblasti prepojenosti; zasadzuje sa o spoluprácu s partnerskými krajinami s cieľom monitorovať dlhodobé účinky na štrukturálne politiky, priemyselnú a hospodársku modernizáciu a zmierňovanie chudoby;

Globálna prepojenosť

68. pevne zdôrazňuje skutočnosť, že v stratégii sa musí venovať osobitná pozornosť prepojeniu s európskym susedstvom a so susedným africkým kontinentom vzhľadom na jeho čoraz väčší geopolitický význam pre niekoľko globálnych aktérov; očakáva, že toto úsilie bude odrážať skúsenosti EÚ v oblasti politík na podporu prepojenosti, ktoré sa v Afrike vykonávajú v rámci rozvojovej spolupráce; žiada, aby sa o tomto cieli rokovalo na vysokej úrovni s Africkou úniou a aby sa do konca roka 2021 vytvorilo partnerstvo EÚ a Afriky v oblasti prepojenosti;

69. oceňuje ochotu Komisie a podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa predložiť v roku 2021 stratégiu pre Arktídu a vyzýva EÚ, aby sa v arktickej oblasti aktívne angažovala; vyjadruje znepokojenie nad vplyvom zmeny klímy na tento zraniteľný región; osobitne berie na vedomie potenciálne otvorenie novej námornej trasy do Ázie v dôsledku topenia morského ľadu, ktorá by sa mohla použiť aj na digitálne prepojenie, napríklad pomocou optických káblov, a berie na vedomie čínsku iniciatívu arktickej hodvábnej cesty; očakáva, že stredobodom tohto úsilia bude udržateľná prepojenosť;

70. berie na vedomie úspech prvého fóra európskej konektivity, ktoré sa uskutočnilo v roku 2019; vyjadruje poľutovanie nad zrušením fóra v roku 2020 v dôsledku pandémie COVID-19; s potešením očakáva nadchádzajúce fórum v roku 2021, ak to pandemická situácia umožní; zastáva názor, že nadchádzajúce fóra by sa mali využiť na zapojenie všetkých eurázijských partnerov v oblasti prepojenosti, vrátane Ruska a Číny, ako aj do mnohostranných diskusií o ich víziách budúceho hospodárskeho, politického a bezpečnostného poriadku v Eurázii;

71. očakáva, že Komisia predloží nový komunikačný prístup s jasnou rétorikou s cieľom dosiahnuť primerané zviditeľnenie politík EÚ v oblasti prepojenosti a ich výsledkov, ako aj ich dostatočnú úroveň zodpovednosti; dôrazne žiada o premenovanie stratégie EÚ v oblasti prepojenosti, a to v zrozumiteľnom a atraktívnom jazyku a za podmienok, ktoré vyjadrujú európsky prístup k prepojenosti založený na konkrétnych hodnotách a jasnom pláne na vykonávanie a dosiahnutie stratégie;

°

° °

72. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, členským štátom a partnerom EÚ v oblasti prepojenosti.

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE MEDZINÁRODNÝ OBCHOD (10.11.2020)

pre Výbor pre zahraničné veci

o prepojenosti a vzťahoch medzi EÚ a Áziou

(2020/2115(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Seán Kelly

(*) Pridružený výbor – článok 57 rokovacieho poriadku

 

 

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. uznáva, že Ázia je domovom najväčšieho počtu obyvateľov a najrýchlejšie rastúcich hospodárstiev na svete; domnieva sa, že obchodná politika by mala byť nápomocná pri dosahovaní cieľov stratégie na prepájanie EÚ a Ázie a že EÚ by mala uprednostňovať zvyšovanie efektívnej a udržateľnej prepojenosti medzi EÚ a Áziou s otvoreným, spravodlivým multilaterálnym obchodným systémom založeným na pravidlách, ktorý zabezpečí rovnaké podmienky, udržateľný rozvoj, multilateralizmus, transparentnosť, medzinárodné normy a reciprocitu a ktorý by zohrával kľúčovú úlohu v globálnej stabilite, regionálnej prosperite a vzájomnom hospodárskom udržateľnom raste; okrem toho sa domnieva, že prínosná integrácia je dôležitým faktorom pri zotavovaní sa z prebiehajúcej pandémie COVID-19;

2. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že viaceré krajiny v Ázii stále v niektorých sektoroch uplatňujú nespravodlivé protekcionistické hospodárske politiky, ktoré vytvárajú nespravodlivé podmienky pre európske podniky; zdôrazňuje, že stratégia na prepájanie by mala byť spojená s úsilím rozšíriť prístup k príslušným trhom, a to aj v oblasti verejného obstarávania, a podporovať otvorené a transparentné investičné prostredie, uvoľňovať príležitosti a prispievať ku globálnej konkurencieschopnosti; konštatuje, že umožnenie tokov voľného obchodu posilňuje odolnosť hospodárstva a dostupnosť výrobkov vďaka diverzifikácii dodávateľských reťazcov a posilňuje aj regionálnu integráciu; zdôrazňuje potrebu posilniť spoluprácu v oblasti náležitej starostlivosti, duševného vlastníctva a zemepisných označení; pripomína, že EÚ a Ázia sú dôležití partneri v oblasti udržateľného rozvoja, najmä plnenia programu OSN Agenda 2030, a že podporovanie účinnej a udržateľnej prepojenosti je spolu s obchodom základný prvok širšieho strategického partnerstva s ázijskými partnermi; poznamenáva, že európske a ázijské krajiny by mali naďalej vyvíjať mnohostranné úsilie a, ak je to možné, viesť dialóg medzi regiónmi s cieľom posilniť v Eurázii udržateľné hospodárske siete založené na pravidlách; zastáva názor, že Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by mali uplatňovať strategickejší prístup k všeobecnému systému preferencií (VSP), a to aj zintenzívnením opatrení na najvyššej politickej úrovni s cieľom posilniť jeho účinnosť vo vzťahu k normám v oblasti ľudských práv, medzinárodnej práce, životného prostredia a dobrej správy vecí verejných;

3. domnieva sa, že podľa stratégie Komisie týkajúcej sa otvorenej strategickej autonómie sa odolnosť dodávateľských reťazcov zvýši prostredníctvom dôveryhodnej siete aktérov, ktorí dokážu byť spoľahlivými partnermi pri vývoji spoločných mechanizmov na koordináciu rizík, metód a štandardov posudzovania a výmene informácií a očakávaní a ktorí budú viesť aktívny dialóg s vládami, firmami a investormi; zastáva názor, že efektívne a udržateľné prepojenia a siete medzi Európou a Áziou prostredníctvom prioritných dopravných koridorov vrátane leteckej, námornej a pozemnej dopravy a vysokokapacitnej siete digitálnych, energetických a medziľudských nástrojov, ako aj účinnejších a spoľahlivejších colných postupov, ktoré sú založené na digitalizácii a administratívnom zjednodušení, zvýšia obchodné toky a prenos údajov medzi EÚ a Áziou udržateľným spôsobom; domnieva sa, že ustanovenia o elektronickom obchode a digitálnom obchode v obchodných dohodách by mali slúžiť cieľom digitálneho piliera stratégie na prepájanie; poznamenáva, že v súvislosti s tokmi údajom EÚ už predložila návrhy na rokovania s Indonéziou, Austráliou, Novým Zélandom a Čile, ktoré by mohli byť tiež základom ďalších viacstranných alebo mnohostranných iniciatív v súlade s ochranou údajov a so všeobecným nariadením o ochrane údajov; konštatuje, že rozhodnutie o primeranosti týkajúce sa Japonska je príkladom ďalšej digitálnej integrácie; berie na vedomie, že v oblasti prepojenosti chýbajú investície, a uznáva potrebu mobilizovať a posilniť spoluprácu so súkromnými investormi, s vnútroštátnymi a medzinárodnými inštitúciami a multilaterálnymi rozvojovými bankami, ako aj ďalšími zainteresovanými stranami, a to aj s cieľom určiť konkrétne hlavné iniciatívy; zdôrazňuje, že uľahčenie obchodu medzi partnermi z EÚ a Ázie prostredníctvom lepšej prepojenosti by malo slúžiť aj posilneniu výkonu a riadenia colných služieb, najmä pri presadzovaní práv duševného vlastníctva, a to ako nástroj na boj proti podvodom a predchádzanie tomu, aby falšovaný tovar vstupoval na jednotný trh;

4. je ochotný zvážiť v niektorých konkrétnych prípadoch, keď nie sú ohrozené zásady EÚ, spoluprácu s čínskou iniciatívou Jedno pásmo, jedna cesta (BRI) s cieľom vybudovať prepojenosť naprieč hospodárskymi koridormi vrátane spolupráce s Čínou s cieľom zabezpečiť, aby iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta spĺňala medzinárodné normy; zdôrazňuje, že zabezpečenie spravodlivej súťaže na tretích trhoch dodržiavaním postupov mnohostrannej správy hospodárskych záležitostí má zásadný význam; zastáva názor, že Komisia by mala dôkladnejšie analyzovať potenciál synergií s Čínou a Japonskom prepájaním ich úsilia so štúdiami koridorov transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), aby sa predišlo prípadným úzkym miestam a dopravným obmedzeniam; zdôrazňuje význam strategických vzťahov EÚ s Čínou a vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby k Číne pristupovali jednotne a zaujali k nej koordinovaný prístup; znovu opakuje svoju výzvu adresovanú Číne, aby pokročila v ambicióznej reforme Svetovej obchodnej organizácie (WTO) vrátane komplexných pravidiel týkajúcich sa priemyselných dotácií, a uznáva obavy, pokiaľ ide o postupy čínskych štátnych podnikov, ktoré narúšajú trh, nútené transfery technológií a lokalizáciu údajov, nadmerné kapacity a súvisiaci dumpingový vývoz a ďalšie nekalé obchodné postupy; domnieva sa, že rozšírenie rovnakých podmienok na tretie trhy má mimoriadny význam pre dlhodobé príležitosti európskych podnikov;

5. pripomína potenciál nových arktických námorných trás, vďaka ktorým by sa znížil čas cesty a vzdialenosť medzi Európou a Áziou až o 40 % a vznikli by nové obchodné uzly, čo by mohlo mať významný vplyv na obchodné toky; zdôrazňuje, že prostredníctvom komplexnej stratégie pre Arktídu sa EÚ musí aktívne angažovať v arktickom regióne a zároveň podporovať udržateľný rozvoj a environmentálne ciele a zabezpečiť, aby nové trasy boli v súlade s medzinárodnými pravidlami a normami, aby sa zabránilo akémukoľvek ďalšiemu tlaku na arktický ekosystém;

6. zdôrazňuje význam existujúcej siete dvojstranných, regionálnych a multilaterálnych obchodných dohôd a dvojstrannej spolupráce medzi EÚ a ázijskými partnermi s úspešnými príkladmi strategických partnerstiev s Japonskom, Južnou Kóreou, Vietnamom a so Singapurom; uznáva, že región ASEAN je po USA a Číne tretím najväčším obchodným partnerom EÚ mimo Európy, a teda zaručenie lepšieho prístupu na trh a posilnenie spolupráce prostredníctvom dohôd o komplexnom partnerstve bude pre vývozcov EÚ znamenať výrazný prínos; víta novú dohodu o zemepisných označeniach a možnosť rozvoja užšej spolupráce s Čínou, napríklad prostredníctvom komplexnej dohody o investíciách; vyzýva Komisiu, aby začala svoju analýzu rozsahu pôsobnosti a posúdenia vplyvu a začala rokovania o dvojstrannej investičnej dohode s Taiwanom; berie na vedomie rozhodnutie pozastaviť systém Všetko okrem zbraní s Kambodžou a zdôrazňuje svoje obavy, pokiaľ ide o situáciu v oblasti ľudských práv v krajine; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila jasnú stratégiu, a naliehavo vyzýva Kambodžu, aby spolupracovala s Komisiou a riešila kľúčové problematické oblasti s cieľom opätovne začleniť krajinu do tohto systému;

7. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že stratégia EÚ na prepájanie Európy a Ázie si nezískala takú istú pozornosť ako iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta (BRI) v Strednej Ázii v súvislosti s prepájaním v regióne; podporuje úsilie Komisie o odstraňovanie obchodných prekážok, ktoré sa opiera o snahu o udržateľnú prepojenosť založenú na pravidlách a zahŕňa riešenie nefyzických a regulačných prekážok obmedzujúcich pohyb a infraštruktúru; uznáva, že krajinám Strednej Ázie priniesla väčšia integrácia do globálnej ekonomiky v posledných dvoch desaťročiach výrazné výhody; zastáva názor, že EÚ by mala zohrávať oveľa väčšiu úlohu a stať sa jedným z kľúčových hráčov v regióne a využívať pritom obchod a investície ako hybnú silu rastu a prispievať k spoločnej prosperite; vyjadruje obavy, že projekty financované Čínou v Strednej Ázii sú nedostatočne transparentné, pokiaľ ide o ich ponukové konania, a že vo veľkej väčšine prípadov ich realizujú čínske spoločnosti, ktoré sú výrazne menej otvorené miestnym alebo medzinárodným spoločnostiam; vyzýva Čínu, aby zvýšila reciprocitu, najmä v sektore infraštruktúry, a zlepšila transparentnosť, uprednostňovala prísne pracovné a environmentálne normy a zaručila udržateľnosť dlhu;

8. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadne vykonávanie obchodných dohôd a zvýšila ambicióznosť existujúcich dohôd posilnením ustanovení o normalizácii transparentnou spoluprácou v oblasti regulácie a podporou udržateľných noriem EÚ a medzinárodných noriem v oblasti životného prostredia a udržateľnosti a v sociálnej oblasti na základe preskúmania 15-bodového akčného plánu Komisie[4] a diskusií v Rade o obchode a udržateľnom rozvoji; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere uplatňovala nástroje na ochranu obchodu s cieľom zabezpečiť, aby európske podniky neboli vystavené nekalým obchodným praktikám, bojovať proti narušeniam cien a nákladov, ktoré nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, a účinne vykonávať kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji v súlade s Parížskou dohodou, cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja a dohovormi MOP s cieľom vypracovať stratégiu na prepájanie a usilovať sa o udržateľnú integráciu.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	10.11.2020
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	39 1 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Barry Andrews, Anna-Michelle Asimakopoulou, Tiziana Beghin, Geert Bourgeois, Saskia Bricmont, Udo Bullmann, Jordi Cañas, Daniel Caspary, Miroslav Číž, Arnaud Danjean, Paolo De Castro, Emmanouil Fragkos, Raphaël Glucksmann, Markéta Gregorová, Enikő Győri, Roman Haider, Christophe Hansen, Heidi Hautala, Danuta Maria Hübner, Herve Juvin, Karin Karlsbro, Maximilian Krah, Bernd Lange, Gabriel Mato, Sara Matthieu, Emmanuel Maurel, Carles Puigdemont i Casamajó, Samira Rafaela, Inma Rodríguez-Piñero, Massimiliano Salini, Helmut Scholz, Liesje Schreinemacher, Sven Simon, Dominik Tarczyński, Mihai Tudose, Kathleen Van Brempt, Marie-Pierre Vedrenne, Jörgen Warborn, Iuliu Winkler, Jan Zahradil
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Marek Belka, Jean-Lin Lacapelle

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN

VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

39	+
PPE	Anna‑Michelle Asimakopoulou, Daniel Caspary, Arnaud Danjean, Enikő Győri, Christophe Hansen, Danuta Maria Hübner, Gabriel Mato, Massimiliano Salini, Sven Simon, Jörgen Warborn, Iuliu Winkler
S&D	Udo Bullmann, Miroslav Číž, Paolo De Castro, Raphaël Glucksmann, Bernd Lange, Marek Belka, Inma Rodríguez‑Piñero, Mihai Tudose, Kathleen Van Brempt,
RENEW	Barry Andrews, Jordi Cañas, Karin Karlsbro, Samira Rafaela, Liesje Schreinemacher, Marie‑Pierre Vedrenne
ID	Roman Haider , Herve Juvin, Jean‑Lin Lacapelle
GREENS	Saskia Bricmont, Markéta Gregorová, Heidi Hautala, Sara Matthieu
ECR	Geert Bourgeois, Emmanouil Fragkos, Dominik Tarczyński, Jan Zahradil
NI	Tiziana Beghin, Carles Puigdemont i Casamajó

 

1	-
ID	Maximilian Krah

 

2	0
GUE	Emmanuel Maurel, Helmut Scholz

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE DOPRAVU A CESTOVNÝ RUCH (2.12.2020)

pre Výbor pre zahraničné veci

o prepojenosti a vzťahoch medzi EÚ a Áziou

(2020/2115(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Angel Dzhambazki

(*) Pridružený výbor – článok 57 rokovacieho poriadku

 

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže svetoví aktéri v posledných rokoch uznali potenciál dopravnej prepojenosti a prevzali vedúcu úlohu pri presadzovaní strategického rozvoja globálnej infraštruktúry; keďže prvý krok v tejto súvislosti na úrovni EÚ sa uskutočnil na jeseň 2018 prijatím stratégie na prepájanie EÚ a Ázie;

B. keďže súčasná doprava sa stáva čoraz viac multimodálnou a vznikajú nové príležitosti na zlepšovanie a ďalší rozvoj dopravných sietí medzi EÚ a Áziou, najmä v železničnom a námornom odvetví;

C. keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 ukázala, že kontinuita dopravy s Áziou je nevyhnutná na zaručenie dodávateľského reťazca pre všetky druhy tovaru počas pandémie;

D. keďže dopravné spojenia medzi EÚ a Áziou nemajú nikde na svete obdobu, pokiaľ ide o objem nákladu a prekonávané vzdialenosti, a je potrebné zohľadniť rozmanitosť tranzitných území a ich stabilitu, aby sa zaručila bezpečnosť a ochrana bez ohľadu na využívaný druh dopravy;

E. keďže by sa malo posilniť presadzovanie pravidiel platných v celej EÚ, ako sú pravidlá EÚ týkajúce sa kontroly štátnej pomoci a verejného obstarávania; keďže je potrebná reciprocita, pokiaľ ide o dostupnosť verejného obstarávania medzi partnermi; keďže EÚ by mala zabezpečiť, aby postupy obstarávania boli otvorené a transparentné, aby tak spoločnosti mohli využívať rovnaké podmienky bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť;

F. keďže vzhľadom na ciele EÚ v oblasti zelenej transformácie je potrebné uvažovať o emisiách skleníkových plynov vznikajúcich na dopravných trasách medzi EÚ a Áziou; keďže využívanie udržateľných druhov dopravy by vzhľadom na veľký objem prepravovaného nákladu mohlo mať značný vplyv na tieto emisie; keďže s cieľom nebrániť efektívnosti cestných dopravných spojení by sa mala venovať osobitná pozornosť prechodu na alternatívnu energiu (elektrickú energiu alebo vodík) na dopravné účely;

1. vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zabezpečili riadne vykonávanie stratégie na prepojenie EÚ a Ázie na základe konkrétnych politických návrhov a iniciatív zameraných na zlepšenie prepojení medzi Európou a Áziou a tým, že poskytnú účinný mechanizmus politickej správy, na základe ktorého by EÚ mohla stanovovať pravidlá v oblasti dopravnej prepojenosti a zároveň presadzovať zásady EÚ, ako je transparentnosť, dobrá správa vecí verejných, udržateľnosť, reciprocita a spravodlivá hospodárska súťaž za rovnakých podmienok, demokracia a ľudské práva; konštatuje, že Ázia je najväčším obchodným partnerom EÚ, a že prepojenosť medzi EÚ a Áziou má preto hospodársky, ako aj geopolitický význam; konštatuje, že Čína je systémovým konkurentom Európskej únie a že projekty v oblasti infraštruktúry zohrávajú úlohu v dlhodobej politickej stratégii Číny; konštatuje, že EÚ by mala naďalej podporovať otvorené a transparentné postupy verejného obstarávania, v rámci ktorých by všetky spoločnosti mali mať rovnaké podmienky bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť;

2. vyzdvihuje význam skúseností získaných z pandémie COVID-19, a preto uznáva význam koordinovanej obnovy cezhraničných tokov tovaru, pracovníkov v doprave, služieb a kapitálu s cieľom zabezpečiť, aby globálne dopravné trasy a dodávateľské reťazce zostali otvorené a bezpečné; vyzýva Komisiu, aby podporovala digitalizáciu a zjednodušenie administratívnych postupov s cieľom umožniť interoperabilitu dopravných sietí a cezhraničného obchodu;

3. dôrazne nabáda na koordinovaný globálny prístup prostredníctvom úzkej spolupráce s tretími krajinami s cieľom obnoviť a zachovať prepojenosť, odolnú dopravnú infraštruktúru a priemysel na podporu globálneho dodávateľského reťazca; zdôrazňuje preto, že viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 by mal naďalej podporovať investície do prepojenosti pomocou nástrojov, ako sú investičný rámec pre vonkajšiu činnosť alebo geografické investičné nástroje, ako je investičný nástroj európskej susedskej politiky (NIF), investičný nástroj pre Strednú Áziu (IFCA) a investičný nástroj pre Áziu (AIF);

4. výzva Komisiu a členské štáty, aby vymedzili a uplatňovali ako neoddeliteľnú súčasť stratégie na prepojenie EÚ a Ázie minimálny súbor noriem pre otázky životného prostredia, zdravia a práv cestujúcich s cieľom zabezpečiť, aby Únia bola normotvorcom; nabáda Komisiu, aby stanovila osobitné pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby všetci partneri EÚ zohľadňovali a dodržiavali zásady udržateľnosti a komplexnej prepojenosti založenej na pravidlách; zdôrazňuje, že EÚ a Ázia by mohli lepšie spolupracovať s cieľom zlepšiť regulačné prostredie, riadenie verejných financií a mobilizáciu domácich zdrojov; zdôrazňuje záväzok EÚ vykonávať Parížsku dohodu o zmene klímy, a to aj prostredníctvom podpory obehového hospodárstva a investícií odolných voči zmene klímy; víta spoluprácu založenú na týchto zásadách medzi rôznymi iniciatívami EÚ a Ázie, ako je napríklad Dopravný koridor Európa – Kaukaz – Ázia (TRACECA), a okrem toho víta podporu nových iniciatív spolupráce v oblasti udržateľnej dopravy s významnými ázijskými partnermi, ako sú India a Stredná Ázia;

5. víta prijatie hospodárskeho a investičného plánu EÚ pre západný Balkán a pokračujúce rozširovanie transeurópskej dopravnej siete EÚ (TEN-T) na západnom Balkáne a v krajinách Východného partnerstva, ktoré vzhľadom na ich geografickú polohu treba považovať za kľúčovú súčasť stratégie na prepájanie EÚ a Ázie; vyzýva Komisiu, aby urýchlila proces preskúmania TEN-T a jej vonkajšieho rozmeru, zvážila vymenovanie osobitného koordinátora TEN-T pre krajiny zapojené do procesu rozširovania a krajiny Východného partnerstva a predložila komplexnú dopravnú iniciatívu na prepojenie TEN-T so strategickými sieťami v Ázii;

6. zdôrazňuje význam ostražitosti, pokiaľ ide o využívanie finančných prostriedkov EÚ na projekty infraštruktúry, ktoré by sa mohli udeliť spoločnostiam v tretích krajinách napriek zatvoreniu ich vlastných trhov verejného obstarávania ich európskym partnerom, pričom sa treba zameriavať aj na environmentálnu, hospodársku a sociálnu udržateľnosť a vytváranie skutočnej pridanej hodnoty; vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala a koordinovala úsilie krajín o vykonávanie existujúcich plánov rozšírenia TEN-T;

7. zdôrazňuje význam železničných spojení a ich budúcu úlohu z hľadiska investičných perspektív; poukazuje na potrebu zabezpečiť jednotný právny režim pre prepravu tovaru po železnici po celom eurázijskom kontinente; vyzýva na rozšírenie uplatňovania technických špecifikácií EÚ a na vytvorenie nových hospodárskych vyhliadok otvorením trhov a podporou investičných príležitostí;

8. vyzýva Komisiu, aby navrhla možnosti spolufinancovania EÚ zameraného na inštaláciu a modernizáciu prekládkových terminálov s cieľom zvýšiť kapacitu existujúcich transeurázijských železničných koridorov; vyzýva Komisiu, aby využila vyššiu úroveň zaznamenanej bezpečnosti železničnej prepravy nebezpečného tovaru a zabezpečila, aby čínske orgány predovšetkým potvrdili otvorenie železničných služieb medzi Čínou a EÚ na prepravu nebezpečného tovaru v súlade s potrebnými bezpečnostnými opatreniami a príslušnými usmerneniami podľa prílohy 2 k Dohode o medzinárodnej železničnej nákladnej doprave (SMGS)[5], ktoré rozoslala Medzivládna organizácia pre medzinárodnú železničnú prepravu (OTIF); vyzýva Komisiu, aby s pomocou Európskej železničnej agentúry (ERA) podporovala európsko-ázijskú železničnú dopravu harmonizáciou existujúcich rozdielov v právnych predpisoch pre takúto dopravu;

9. zdôrazňuje význam prebiehajúcich rokovaní o komplexných dohodách o leteckej doprave s partnerskými krajinami v Ázii a význam zaistenia toho, aby sa tieto dohody zaoberali problematikou životného prostredia; vyzýva najmä na urýchlené uzavretie dohody medzi EÚ a Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), ktorá by mala spájať viac ako miliardu občanov; pripomína, že zamýšľaná dohoda o leteckej doprave medzi EÚ a združením ASEAN nemá viesť k nekalej súťaži medzi spoločnosťami, ale má mať opačný účinok – vytvorenie spravodlivých a transparentných trhových podmienok založených na jasnom regulačnom rámci, a najmä dodržiavanie prísnych noriem EÚ, pokiaľ ide o ochranu práv pracovníkov v leteckej doprave, bezpečnosť, bezpečnostnú ochranu, manažment letovej prevádzky a sociálnu ochranu, ochranu spotrebiteľa a ochranu životného prostredia; dôrazne nabáda na ďalší výskum a inovácie v oblasti udržateľných palív pre odvetvie leteckej dopravy;

10. poznamenáva, že recipročné povolenia preletov prispievajú k plynulosti medzinárodného obchodu; zdôrazňuje význam podpory EÚ ázijským krajinám pri zmierňovaní vplyvu civilného letectva na zmenu klímy;

11. výzva Komisiu, aby aj naďalej pokračovala vo svojich iniciatívach v oblasti námornej dopravy s cieľom digitalizovať a zjednodušiť administratívne formality a posilniť námornú bezpečnosť v prístavoch v Ázii prostredníctvom Medzinárodnej námornej organizácie a dohôd o námornej doprave; vyzýva Komisiu, aby podporovala používanie alternatívnych palív v prístavoch v Európe a Ázii; zdôrazňuje význam ďalšej spolupráce s tretími krajinami v Ázii prostredníctvom príslušných dohôd o námornej doprave, ktoré by pomohli regulovať a uľahčiť námornú dopravu a zvýšiť jej udržateľnosť;

12. vyzdvihuje, že EÚ sa zaviazala k slobode plavby a udržateľnej správe oceánov a morí; zdôrazňuje význam bezpečných, chránených, čistých a udržateľne spravovaných oceánov na celom svete; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že jej ázijskí partneri prejdú na udržateľné modré ekonomiky, ktoré rešpektujú biodiverzitu a životné prostredie;

13. berie na vedomie dramatickú situáciu uviaznutých námorníkov počas epidémie COVID-19; vyjadruje poľutovanie nad tým, že politické napätie alebo pirátstvo v niektorých medzinárodných námorných oblastiach ohrozuje slobodu plavby na medzinárodných trasách;

14. zdôrazňuje, že stratégia na prepojenie musí zabezpečiť, aby dopravcovia z Ázie dodržiavali právne predpisy Únie v odvetví cestnej dopravy; vyzýva na spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi, pokiaľ ide o presadzovanie právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov v tomto odvetví;

15. zdôrazňuje dôležitosť prebiehajúcej práce platformy EÚ a Číny v oblasti prepojenosti v jej úsilí o preskúmanie možností spolupráce v oblasti dopravy medzi rozšírenou sieťou EÚ TEN-T a čínskou iniciatívou Jedno pásmo, jedna cesta; uznáva, že je dôležité pracovať na dosiahnutí úplnej transparentnosti, dodržiavania pravidiel, reciprocity v prístupe na trh a rovnakých podmienok; zdôrazňuje potrebu globálneho a komplexného prístupu na zabezpečenie voľného a spravodlivého obchodu pre podniky v oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry s Čínou; víta spoluprácu medzi rôznymi iniciatívami EÚ a Ázie založenú na týchto zásadách; očakáva realizáciu spoločnej štúdie, ktorú má začať platforma v oblasti prepojenosti, o udržateľných železničných dopravných koridoroch medzi Európou a Čínou;

16. uznáva novú asertívnu povahu čínskej zahraničnej politiky a úlohu iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta a jej prepojenosť smerom na západ; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu vykonávať koordinovanú politiku EÚ vo vzťahu k iniciatíve Jedno pásmo, jedna cesta; konštatuje, že je potrebné, aby Európa chránila svoju strategickú infraštruktúru pred zahraničnými prevzatiami, čo je otázkou zvrchovanosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli zmluvné doložky v tejto oblasti čo najtransparentnejšie a aby zaisťovali základné záujmy Únie;

17. nabáda Komisiu, aby prijala opatrenia na konkrétne zabezpečenie spravodlivej a transparentnej hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby Európania mali vždy prístup k širokému výberu prevádzkovateľov a zariadení; konštatuje, že politiky v oblasti prepojenosti by mali znížiť negatívne externality, ako je vplyv na životné prostredie a znečistenie; zdôrazňuje význam udržateľnosti v rámci celej tejto stratégie;

18. vyzdvihuje význam digitálnej infraštruktúry a vysokokapacitných sieťových vedení pre prepojenosť a význam bezpečnosti údajov, keďže mobilita osôb a tovaru vo veľkej miere závisí od prenosu údajov; požaduje primeranú bezpečnosť a kybernetickú bezpečnosť pri riadení týchto tokov; pripomína, že tieto výzvy nemožno riešiť výlučne prostredníctvom vnútroštátnych politík; vyzýva preto EÚ, aby spolupracovala s ázijskými partnerskými krajinami s cieľom dosiahnuť bezpečnejšiu a lepšie chránenú dopravnú prepojenosť s Áziou;

19. zdôrazňuje význam najvzdialenejších regiónov EÚ, najmä tých, ktoré sú bližšie k Ázii, a vyzdvihuje ich hospodársky potenciál; nabáda Komisiu, aby uľahčila investície na týchto územiach s cieľom posilniť ich prepojenosť a podporiť ich hospodárstvo;

20. výzva na úplnú transparentnosť zákazky na výstavbu vysokorýchlostnej železničnej trate Budapešť – Belehrad; žiada, aby sa podrobné informácie o tejto zákazke a podmienkach jej zadávania odtajnili a zverejnili.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	1.12.2020
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	42 1 6
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Magdalena Adamowicz, Andris Ameriks, José Ramón Bauzá Díaz, Izaskun Bilbao Barandica, Marco Campomenosi, Massimo Casanova, Ciarán Cuffe, Jakop G. Dalunde, Johan Danielsson, Andor Deli, Karima Delli, Anna Deparnay-Grunenberg, Ismail Ertug, Gheorghe Falcă, Giuseppe Ferrandino, Mario Furore, Søren Gade, Isabel García Muñoz, Jens Gieseke, Elsi Katainen, Elena Kountoura, Julie Lechanteux, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Benoît Lutgen, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Marian-Jean Marinescu, Tilly Metz, Giuseppe Milazzo, Cláudia Monteiro de Aguiar, Caroline Nagtegaal, Jan-Christoph Oetjen, Philippe Olivier, Rovana Plumb, Tomasz Piotr Poręba, Dominique Riquet, Dorien Rookmaker, Massimiliano Salini, Vera Tax, Barbara Thaler, István Ujhelyi, Petar Vitanov, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Lucia Vuolo, Roberts Zīle, Kosma Złotowski
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Leila Chaibi, Anne-Sophie Pelletier, Markus Pieper

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

42	+
ECR	Peter Lundgren, Tomasz Piotr Poręba, Roberts Zīle, Kosma Złotowski
GUE/NGL	Leila Chaibi, Anne‑Sophie Pelletier
NI	Mario Furore
PPE	Magdalena Adamowicz, Andor Deli, Gheorghe Falcă, Jens Gieseke, Benoît Lutgen, Marian‑Jean Marinescu, Giuseppe Milazzo, Cláudia Monteiro de Aguiar, Markus Pieper, Massimiliano Salini, Barbara Thaler, Elissavet Vozemberg‑Vrionidi, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska
Renew	José Ramón Bauzá Díaz, Izaskun Bilbao Barandica, Søren Gade, Elsi Katainen, Caroline Nagtegaal, Jan‑Christoph Oetjen, Dominique Riquet
S&D	Andris Ameriks, Johan Danielsson, Ismail Ertug, Giuseppe Ferrandino, Isabel García Muñoz, Bogusław Liberadzki, Rovana Plumb, Vera Tax, István Ujhelyi, Petar Vitanov
Verts/ALE	Ciarán Cuffe, Jakop G. Dalunde, Karima Delli, Anna Deparnay‑Grunenberg, Tilly Metz

 

1	-
NI	Dorien Rookmaker

 

6	0
GUE/NGL	Elena Kountoura
ID	Marco Campomenosi, Massimo Casanova, Julie Lechanteux, Philippe Olivier, Lucia Vuolo

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	10.12.2020
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	54 2 12
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alviina Alametsä, Alexander Alexandrov Yordanov, Maria Arena, Petras Auštrevičius, Traian Băsescu, Lars Patrick Berg, Anna Bonfrisco, Reinhard Bütikofer, Fabio Massimo Castaldo, Susanna Ceccardi, Włodzimierz Cimoszewicz, Katalin Cseh, Tanja Fajon, Anna Fotyga, Michael Gahler, Kinga Gál, Sunčana Glavak, Raphaël Glucksmann, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Márton Gyöngyösi, Karol Karski, Dietmar Köster, Andrius Kubilius, Ilhan Kyuchyuk, David Lega, Miriam Lexmann, Nathalie Loiseau, Antonio López-Istúriz White, Jaak Madison, Claudiu Manda, Lukas Mandl, Thierry Mariani, David McAllister, Vangelis Meimarakis, Sven Mikser, Francisco José Millán Mon, Gheorghe-Vlad Nistor, Urmas Paet, Demetris Papadakis, Kostas Papadakis, Tonino Picula, Manu Pineda, Kati Piri, Giuliano Pisapia, Jérôme Rivière, María Soraya Rodríguez Ramos, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Jacek Saryusz-Wolski, Andreas Schieder, Radosław Sikorski, Jordi Solé, Sergei Stanishev, Tineke Strik, Hermann Tertsch, Hilde Vautmans, Harald Vilimsky, Idoia Villanueva Ruiz, Thomas Waitz, Witold Jan Waszczykowski, Charlie Weimers, Isabel Wiseler-Lima, Salima Yenbou, Željana Zovko
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Andor Deli, Markéta Gregorová, Bart Groothuis

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

54	+
EPP	Alexander Alexandrov Yordanov, Traian Băsescu, Andor Deli, Michael Gahler, Sunčana Glavak, Kinga Gál, Andrius Kubilius, David Lega, Miriam Lexmann, Antonio López‑Istúriz White, Lukas Mandl, David McAllister, Vangelis Meimarakis, Francisco José Millán Mon, Gheorghe‑Vlad Nistor, Radosław Sikorski, Isabel Wiseler‑Lima, Željana Zovko
S&D	Maria Arena, Włodzimierz Cimoszewicz, Tanja Fajon, Raphaël Glucksmann, Dietmar Köster, Claudiu Manda, Sven Mikser, Demetris Papadakis, Tonino Picula, Kati Piri, Giuliano Pisapia, Isabel Santos, Andreas Schieder, Sergei Stanishev, Nacho Sánchez Amor
Renew	Petras Auštrevičius, Katalin Cseh, Bart Groothuis, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Ilhan Kyuchyuk, Nathalie Loiseau, Urmas Paet, María Soraya Rodríguez Ramos, Hilde Vautmans
GREENS	Alviina Alametsä, Reinhard Bütikofer, Markéta Gregorová, Jordi Solé, Tineke Strik, Thomas Waitz, Salima Yenbou
GUE	Manu Pineda, Idoia Villanueva Ruiz
NI	Fabio Massimo Castaldo, Márton Gyöngyösi

 

2	-
ID	Lars Patrick Berg
NI	Kostas Papadakis

 

12	0
ID	Anna Bonfrisco, Susanna Ceccardi, Jaak Madison, Thierry Mariani, Jérôme Rivière, Harald Vilimsky
ECR	Anna Fotyga, Karol Karski, Jacek Saryusz‑Wolski, Hermann Tertsch, Witold Jan Waszczykowski, Charlie Weimers

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

• [1] Medzivládna organizácia pre medzinárodnú železničnú prepravu.
• [2] Dohoda Organizácie pre spoluprácu železníc (OSŽD) o medzinárodnej železničnej preprave tovaru.
• [3] Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
• [4] http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2018/february/tradoc_156618.pdf.
• [5] Dohoda Organizácie pre spoluprácu železníc (OSŽD) o medzinárodnej železničnej preprave tovaru.