Postup : 2020/2123(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0002/2021

Predkladané texty :

A9-0002/2021

Rozpravy :

PV 08/02/2021 - 13
CRE 08/02/2021 - 13

Hlasovanie :

Prijaté texty :

P9_TA(2021)0039

<Date>{05/01/2021}5.1.2021</Date>
<NoDocSe>A9-0002/2021</NoDocSe>
PDF 204kWORD 62k

<TitreType>SPRÁVA</TitreType>

<Titre>o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2020</Titre>

<DocRef>(2020/2123(INI))</DocRef>


<Commission>{ECON}Výbor pre hospodárske a menové veci</Commission>

Spravodajca: <Depute>Sven Simon</Depute>

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 MENŠINOVÁ POZÍCIA (ČLÁNOK 55 ODS. 4 ROKOVACIEHO PORIADKU)
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2020

(2020/2123(INI))

Európsky parlament,

 so zreteľom na výročnú správu Európskej centrálnej banky (ECB) za rok 2019,

 so zreteľom na spätnú väzbu ECB v súvislosti s príspevkom, ktorý poskytol Európsky parlament ako súčasť svojho uznesenia o výročnej správe ECB za rok 2018,

 so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a ECB, najmä na jeho články 15 a 21,

 so zreteľom na článok 123, článok 127 ods. 1, 2 a 5, článok 130, článok 132 a článok 284 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

 so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

 so zreteľom na makroekonomické prognózy odborníkov Eurosystému týkajúce sa eurozóny a na opatrenia prijaté Radou guvernérov ECB 4. júna 2020,

 so zreteľom na prieskum ECB o prístupe podnikov k financovaniu v eurozóne od októbra 2019 do marca 2020 uverejnený 8. mája 2020,

 so zreteľom na makroekonomické prognózy odborníkov ECB týkajúce sa eurozóny uverejnené 10. septembra 2020,

 so zreteľom na dialógy o menových otázkach s prezidentkou Európskej centrálnej banky Christinou Lagardovou zo 6. februára, 8. júna a 28. septembra 2020,

 so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií[1],

 so zreteľom na príležitostný dokument č. 247 pracovnej skupiny ECB pre kryptoaktíva, ktorý bol uverejnený v septembri 2020 s názvom Stablecoiny: Vplyv na menovú politiku, finančnú stabilitu, trhovú infraštruktúru a platby a bankový dohľad v eurozóne,

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o rodovej rovnováhe pri navrhovaní kandidátov v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ[2],

 so zreteľom na správu ECB z októbra 2020 o digitálnom eure,

 so zreteľom na príležitostný dokument ECB č. 201 z novembra 2017 s názvom Používanie hotovosti domácnosťami v eurozóne,

 so zreteľom na aktualizáciu environmentálneho vyhlásenia ECB za rok 2020,

 so zreteľom na článok 142 ods. 1 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0002/2021),

A. keďže hospodárska prognóza Komisie z leta 2020 zohľadňujúca hospodárske otrasy spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19 predpokladá v roku 2020 pokles hospodárstva eurozóny o 8,7 % a v roku 2021 jeho rast o 6,1 %, pričom hospodárstvo EÚ27 má v roku 2020 klesnúť o 8,3 % a v roku 2021 narásť o 5,8 %;

B. keďže podľa makroekonomických prognóz odborníkov ECB zo septembra 2020 ročná inflácia eurozóny meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HISC) bude v priemere na úrovni 0,3 % v roku 2020, 1,0 % v roku 2021 a 1,3 % v roku 2022, pričom podľa prognóz inflácie budú značné rozdiely v celej eurozóne;

C. keďže podľa Eurostatu dosahovala miera nezamestnanosti v auguste 2020 7,4 % v EÚ a 8,1 % v eurozóne; keďže sa očakáva, že miera nezamestnanosti sa zvýši; keďže miera nezamestnanosti je v rámci Únie nerovnomerná; keďže mimoriadne regionálne nerovnosti v oblasti nezamestnanosti pretrvávajú v rámci členských štátov, ako aj medzi nimi; keďže vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí je naďalej vážnym problémom, ktorý je potrebné v EÚ riešiť;

D. keďže údaje ECB o HICP za rok 2020 svedčia o deflačnom vplyve v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 vo viacerých členských štátoch;

E. keďže podľa septembrových prognóz ECB celosvetový reálny HDP (okrem eurozóny) klesne o 3,7 % v roku 2020 a následne vzrastie o 6,2 % v roku 2021 a o 3,8 % v roku 2022;

F. keďže bez ohľadu na opakované výzvy Európskeho parlamentu na získanie rodovo vyváženého užšieho zoznamu aspoň dvoch mien pre pozície Výkonnej rady ECB bol užší zoznam na vymenovanie nového člena výkonnej rady, ktorý nahradí Yvesa Merscha, zložený len z mužov; keďže ženy stále nie sú v Rade guvernérov ECB dostatočne zastúpené;

G. keďže v roku 2019 dosiahol čistý zisk ECB 2 366 miliárd EUR v porovnaní s 1 575 miliardami EUR v roku 2018; keďže toto zvýšenie možno pripísať najmä zvýšeniu čistého príjmu z úrokov v portfóliu USD a v portfóliu programu nákupu aktív (APP);

H. keďže koncom roka 2019 objem súvahy Eurosystému dosiahol hodnotu 4 671 425 miliónov EUR, čo je historicky druhá najvyššia hodnota po maxime v roku 2018;

I. keďže MSP, ktoré naďalej predstavujú základ hospodárstva a spoločností EÚ a zvyšujú hospodársku a sociálnu súdržnosť, potrebujú ďalšiu podporu;

J. keďže MSP boli vážne zasiahnuté krízou spôsobenou ochorením COVID-19; keďže vývoj všeobecného hospodárskeho výhľadu nepriaznivo ovplyvnil ich prístup k financovaniu;

K. keďže v ZFEÚ sa vymedzuje mandát ECB ako udržiavanie cenovej stability a podporovanie všeobecných hospodárskych politík v Únii s cieľom prispievať k dosiahnutiu cieľov Únie;

L. keďže podľa prieskumu Eurobarometra z novembra 2019 bola verejná podpora pre európsku hospodársku a menovú úniu s jednotnou menou eurom na úrovni 62 % v roku 2019;

M. keďže ECB 18. marca 2020 oznámila núdzový pandemický program nákupu aktív (PEPP) ako nový, dočasný program na nákup aktív verejného a súkromného sektora, s balíkom 750 miliárd EUR, s cieľom bojovať proti ohrozeniu transmisie menovej politiky v eurozóne spôsobenému pandémiou koronavírusu;

N. keďže 4. júna 2020 Rada guvernérov ECB rozhodla o zvýšení finančného krytia PEPP na 1,35 bilióna EUR, predĺžení horizontu čistých nákupov v rámci PEPP aspoň do konca júna 2021 a že splátky istín v rámci PEPP sa opätovne investujú aspoň do konca roka 2022; okrem toho konštatuje, že čisté nákupy v rámci programu nákupu aktív budú do konca roka 2020 pokračovať mesačným rytmom 20 miliárd EUR spolu s nákupmi v rámci dodatočného dočasného finančného krytia vo výške 120 miliárd EUR;

O. keďže boli prijaté iné politické opatrenia na zabezpečenie likvidity, ako sú cielené dlhodobejšie refinančné operácie (TLTRO III) a PELTRO, nástroj likvidity osobitne vytvorený v reakcii na pandémiu;

Všeobecný prehľad

1. víta úlohu ECB pri ochrane stability eura; zdôrazňuje, že štatutárna nezávislosť ECB, ktorá je zakotvená v zmluvách, je predpokladom toho, aby mohla ECB plniť svoj mandát, ako aj ochrániť svoju demokratickú legitimitu; poznamenáva, že nezávislosť predpokladá, že ECB nesmie žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej inštitúcie alebo orgánu Únie, žiadnej vlády členského štátu ani od žiadneho iného orgánu; zdôrazňuje, že táto nezávislosť sa nesmie porušovať, a okrem toho zdôrazňuje, že nezávislosť centrálnej banky by mala byť vždy doplnená príslušnou mierou zodpovednosti; zdôrazňuje, že v ZFEÚ sa stanovuje, že ECB musí okrem svojho hlavného mandátu, ktorým je udržiavanie cenovej stability, podporovať aj všeobecné hospodárske politiky Únie s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie, pokiaľ nie sú v rozpore s hlavným mandátom; zdôrazňuje, že udržateľný rozvoj, konvergencia, úplná zamestnanosť a sociálny pokrok sú všeobecnými cieľmi Únie vymedzenými v článku 3 ZFEÚ;

2. zdôrazňuje, že jednotná mena je nezvratná; zdôrazňuje, že euro nie je len hospodárskym, ale aj politickým projektom;

3. je znepokojený bezprecedentnou zdravotnou, hospodárskou a sociálnou krízou, ktorú spôsobila pandémia ochorenia COVID-19, prudkým poklesom hospodárstva eurozóny a rýchlo sa zhoršujúcimi podmienkami na trhu práce vrátane rastu nezamestnanosti; konštatuje, že sa očakáva oživenie hospodárskej činnosti eurozóny, hoci rýchlosť a rozsah oživenia sú naďalej veľmi neisté a nerovnomerné v jednotlivých členských štátoch;

4. je ďalej znepokojený tým, že bilancia rizík pre výhľad rastu sa naďalej v situácii výnimočnej neistoty zhoršuje, pričom rozsah poklesu a oživenia bude závisieť od trvania a účinnosti opatrení na zamedzenie šírenia nákazy, od úspešnosti fiškálnych a menových politík na zmiernenie nepriaznivého účinku na príjmy a zamestnanosť, ako aj od rozsahu trvalého vplyvu na kapacitu ponuky, domáci dopyt a medzinárodné dodávateľské reťazce;

5. žiada o naliehavé prehodnotenie systémového rizika vo finančnom sektore po pandémii; v tejto súvislosti víta, že bola v Európskom výbore pre systémové riziká zriadená v súvislosti s pandémiou pracovná rada; odporúča, aby sa do budúcich záťažových testov zahrnulo kvalitatívne posúdenie nesystémového rizika;

6. víta úsilie ECB o udržanie cenovej stability; konštatuje, že cieľ v oblasti inflácie sa systematicky nedosahoval a že je potrebná ďalšia ostražitosť; zdôrazňuje, že eurozóna zaznamenala v posledných mesiacoch defláciu; zdôrazňuje, že deflácia predstavuje významné riziká pre hospodárstva eurozóny, čo si môže vyžiadať silnú intervenciu ECB;  víta skutočnosť, že ECB diskutuje o prispôsobení svojich meraní inflácie; poznamenáva, že HICP je veľmi úzkou koncepciou merania inflácie, ktorá podhodnocuje infláciu v eurozóne, pretože náklady na bývanie predstavujú v koši HICP neprimeraný podiel[3]; žiada o opätovnú úpravu koša s cieľom zohľadniť, že európske domácnosti vynakladajú 24 % svojich príjmov na výdavky súvisiace s bývaním; nabáda ECB, aby zohľadnila aj infláciu cien aktív spôsobenú okrem iného nízkymi úrokovými sadzbami; uznáva výzvy spojené s transmisiou menovej politiky;

8. berie na vedomie naliehavú výzvu prezidentky Lagardovej „na úplné zosúladenie fiškálnej a menovej politiky“, ako aj záväzok „použiť všetky nástroje, ktoré prinesú najúčinnejší, najefektívnejší a najprimeranejší výsledok,“ na podporu oživenia hospodárstva eurozóny; zdôrazňuje, že medzi fiškálnou a menovou politikou existuje silná komplementárnosť; víta núdzový pandemický program nákupu aktív ECB na podporu oživenia hospodárstva eurozóny;

Menová politika

9. víta rýchlu a zásadnú reakciu ECB v oblasti menovej politiky v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 v podmienkach núdzovej situácie; uznáva pozitívny vplyv, ktorý táto reakcia má na hospodársku situáciu eurozóny; očakáva, že ECB svoju podporu zachová tak dlho, ako to bude potrebné; berie na vedomie vyhlásenie člena Rady pre dohľad ECB Yvesa Merscha, že takáto flexibilita sa nerozšíri na iné operácie;

10. zdôrazňuje, že samotná menová politika nepostačí na dosiahnutie udržateľného hospodárskeho oživenia; zdôrazňuje, že na obnovu a zvýšenie hospodárskeho rastu v celej Únii sú nutné reformy posilňujúce konkurencieschopnosť a sociálnu súdržnosť; domnieva sa, že potenciál samotnej menovej politiky, pokiaľ ide o uľahčenie obnovy, je obmedzený, a vyzýva ECB – pričom rešpektuje jej nezávislosť –, aby v rámci svojho mandátu skúmala možnosť použitia ďalších politických opatrení, ktoré majú potenciál stimulovať hospodárstvo; zdôrazňuje účinky presahovania, ktoré má veľmi ústretová menová politika, napríklad vplyv na sporiteľov alebo riziko inflácie cien aktív; varuje členské štáty, aby prostredie nízkych úrokových sadzieb nepovažovali za samozrejmosť, pretože zvýšenie úrokových sadzieb by mohlo mať nepriaznivý vplyv na dlhovú službu, pokiaľ ide o verejný dlh;

11. varuje však pred rizikom neprimerane vysokých oceňovaní na trhu s dlhopismi, ktoré by mohlo byť ťažké zvládať, ak úrokové sadzby začnú opäť stúpať, a to najmä v prípade krajín, ktorých sa týka postup pri nadmernom deficite alebo krajín s vysokými úrovňami dlhu;

12. berie na vedomie význam aktívnej menovej politiky pri zmierňovaní tlaku finančných obmedzení na malé a stredné podniky; uznáva, že percentuálny podiel MSP, ktoré čelia finančným obmedzeniam, klesol z 18 % v rokoch 2009 – 2012 na 8 % v rokoch 2016 – 2019; zdôrazňuje, že kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 má silný vplyv na MSP; uznáva význam mikropodnikov a malých a stredných podnikov v EÚ; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu podporovať súkromné a verejné investície, ako aj reformy, a preto požaduje, aby sa vynaložilo ďalšie úsilie na zabezpečenie financovania reálnej ekonomiky;

13. vyzýva ECB, aby monitorovala primeranosť kvantitatívneho uvoľňovania vzhľadom na riziká vo svojich súvahách, infláciu cien aktív a možné nesprávne rozdeľovanie zdrojov;

14. berie na vedomie vplyv dlhodobých nízkych úrokových sadzieb; zdôrazňuje, že na jednej strane nízke úrokové sadzby dávajú spotrebiteľom, spoločnostiam vrátane MSP, pracovníkom a dlžníkom príležitosť využiť silnejšiu hospodársku dynamiku, nižšiu nezamestnanosť a nižšie náklady na pôžičky; uznáva, že politiky ECB majú rozdielne distribučné dôsledky; vyzýva ECB, aby preskúmala vplyv svojich politík na majetkovú nerovnosť; na druhej strane vyjadruje poľutovanie nad rastom počtu neživotaschopných a vysoko zadlžených podnikov, zníženým stimulom pre vlády na uskutočňovanie reforiem na podporu rastu a udržateľnosti, ako aj nad škodlivými vplyvmi na poisťovateľov a dôchodkové fondy, a zdôrazňuje finančnú záťaž, ktorú to predstavuje pre mnohých občanov v celej Únii;

15. berie na vedomie súvislosť medzi menovou politikou a zvyšujúcimi sa cenami bývania v eurozóne; zdôrazňuje, že v roku 2018 sa v dôsledku pandémie očakáva zvýšenie pretrvávajúcej vysokej záťažovej hranice nákladov na bývanie vo výške 9,6 %, a vyzýva ECB, aby zhodnotila regionálny a odvetvový vplyv svojho programu kvantitatívneho uvoľňovania na životné náklady v celej Únii, ako aj vplyv na medzigeneračnú spravodlivosť;

16. chápe, že závažnosť krízy prinútila ECB venovať menšiu pozornosť preskúmaniu jej rámcovej stratégie menovej politiky; berie na vedomie záväzok prezidentky Lagardovej počas menového dialógu, ktorý sa uskutočnil 28. septembra 2020, úzko spolupracovať s Parlamentom a zabezpečiť pravidelný dialóg;

17. zdôrazňuje, že pri každom preskúmaní rámcovej stratégie menovej politiky by sa mala naliehavo zohľadňovať povaha európskeho hospodárstva, ktoré je čoraz viac viazané na služby a digitalizované, a malo by sa posúdiť, do akej miery to bráni transmisii menových politík do reálnej ekonomiky;

Opatrenia zamerané na boj proti zmene klímy

18. rešpektujúc nezávislosť ECB berie na vedomie vplyv zmeny klímy na dynamiku inflácie a transmisné riziká v menovej politike; pripomína vplyv ECB na udržiavanie cenovej stability; pripomína, že ECB ako európska inštitúcia je viazaná Parížskou dohodou;

19. berie na vedomie záväzok prezidentky Lagardovej preskúmať zmeny v operáciách ECB šetrné ku klíme a „preskúmať všetky dostupné spôsoby boja proti zmene klímy“; vyzýva ECB, aby zosúladila svoj kolaterálový rámec s rizikami súvisiacimi so zmenou klímy a zverejnila svoju úroveň zosúladenia s Parížskou dohodou a aby preskúmala toto zosúladenie v bankovom sektore;

20. víta skutočnosť, že nákupy zelených dlhopisov a ich podiel na portfóliu ECB sa naďalej zvyšujú;

21. podporuje úsilie o zvýšenie výskumných kapacít, pokiaľ ide o vplyv zmeny klímy na finančnú stabilitu a eurozónu;

Ostatné aspekty

22. vyzýva ECB, aby pokračovala v úsilí o zabezpečenie stability finančných trhov v prípade akýchkoľvek možných nepredvídaných udalostí súvisiacich s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ;

23. vyjadruje znepokojenie nad neustále rastúcimi rozdielmi v zostatkoch systému TARGET2 v rámci ESCB; konštatuje, že interpretácia týchto rozdielov je predmetom diskusie;

24. berie na vedomie výsledky analýzy pracovnej skupiny ECB pre kryptoaktíva; vyzýva na riešenie rizík prania špinavých peňazí, financovania terorizmu a iných trestných činností súvisiacich s anonymitou, ktorú poskytujú kryptoaktíva; žiada ECB, aby zvýšila monitorovanie vývoja kryptoaktív vrátane stablecoinov a monitorovanie zvýšených rizík v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

25. víta analýzy a prípravné práce ECB zamerané na zavedenie digitálneho eura; konštatuje, že digitálne euro nepredstavuje kryptoaktívum; zdôrazňuje, že digitálne euro by muselo spĺňať celý rad minimálnych požiadaviek vrátane odolnosti, bezpečnosti, efektívnosti a ochrany súkromia; zdôrazňuje, že digitálne euro nesmie ohroziť hotovosť ako platobný prostriedok; podporuje odporúčanie ECB, aby bolo vydávanie digitálneho eura prístupné mimo eurozóny spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi Eurosystému, s cieľom stimulovať dopyt po eure medzi zahraničnými investormi, a posilniť tak úlohu eura na medzinárodnej úrovni; vyzýva ECB, aby zabezpečila dostatočnú rovnováhu medzi umožňovaním regulačnej finančnej inovácie v oblasti finančných technológií a zabezpečovaním finančnej stability;

26. stotožňuje sa s obavami ECB týkajúcimi sa rýchleho rastu nebankového finančného sektora, známeho aj ako tieňové bankovníctvo; zdôrazňuje potrebu primeranej regulácie v tejto oblasti; zdôrazňuje, že je potrebné, aby ECB zmiernila systémové riziko, ktoré vzniká v dôsledku rastúceho počtu nebankových regulovaných subjektov zoskupených okolo bánk za účelom prístupu do platobného systému;

27. víta pokračujúce úsilie ECB o ďalšie posilnenie jej schopnosti reakcie a obnovy v prípade kybernetického útoku na jej vlastnú organizáciu; so znepokojením berie na vedomie nedávne technické zlyhania systému zúčtovania TARGET2 v októbri a novembri 2020; víta, že ECB tieto zlyhania následne vyšetrovala, a žiada o sprístupnenie výsledkov Európskemu parlamentu;

28. uznáva úspech ECB v boji proti falšovaniu, o čom svedčí pretrvávajúci nízky podiel falšovaných bankoviek v celkovom obehu; víta zavedenie modernizovaných bankoviek v hodnote 100 EUR a 200 EUR so zdokonalenými bezpečnostnými prvkami v roku 2019; zdôrazňuje význam hotovosti ako platobného prostriedku pre občanov EÚ; vyzýva ECB, aby ďalej neznižovala množstvo rôznych bankoviek v obehu;

29. žiada, aby ECB preskúmala spôsoby posilnenia medzinárodnej úlohy eura, keďže by to zvýšilo schopnosť EÚ nezávisle určovať svoj politický postoj voči iným globálnym veľmociam a predstavuje to kľúčový prvok ochrany európskej hospodárskej suverenity; konštatuje, že zvýšenie príťažlivosti eura ako rezervnej meny ďalej zvýši jeho medzinárodné využívanie; zdôrazňuje, že posilnenie úlohy eura si vyžaduje prehĺbenie európskej hospodárskej a menovej únie; víta opakované výzvy ECB na dokončenie bankovej únie; zdôrazňuje, že vytvorenie dobre navrhnutého európskeho bezpečného aktíva by mohlo uľahčiť finančnú integráciu a pomôcť zmierniť negatívne prepojenie medzi štátmi a domácimi bankovými sektormi;

30. víta vstup Bulharska a Chorvátska do ERM II v júli 2020; podporuje rýchle stanovenie cieľového dátumu prijatia eura v oboch krajinách; víta komplexné preverenie chorvátskych a bulharských bánk, ktoré ECB uskutočnila v júli a auguste 2019; upozorňuje na požiadavku zakotvenú v zmluvách, aby každý členský štát okrem Dánska po splnení maastrichtských konvergenčných kritérií prijal jednotnú menu;

31. vyzýva ECB, aby pokračovala v plodnej spolupráci aj s členskými štátmi nepatriacimi do eurozóny;

Zodpovednosť

32. oceňuje otvorenosť prezidentky Lagardovej k intenzívnejšiemu dialógu a zdôrazňuje potrebu ďalšieho posilnenia opatrení ECB v oblasti zodpovednosti a transparentnosti; zdôrazňuje, že sa treba zamyslieť nad spôsobmi posilnenia kontroly ECB Európskym parlamentom, ako aj prostredníctvom dialógu s národnými parlamentmi; vyzýva na rokovanie o formálnej medziinštitucionálnej dohode s cieľom formalizovať a prekročiť rámec existujúcich postupov zodpovednosti, pokiaľ ide o menové funkcie;

33. vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že len 2 z 25 členov Rady guvernérov ECB sú ženy napriek opakovaným výzvam Parlamentu a z radov vysoko postavených predstaviteľov v ECB vrátane prezidentky Christine Lagardovej na zlepšenie rodovej rovnováhy pri navrhovaní kandidátov v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ; zdôrazňuje, že nominácie členov výkonnej rady by sa mali pripraviť dôkladne, plne transparentne a spoločne s Európskym parlamentom v súlade so zmluvami; vyzýva Radu, aby vypracovala rodovo vyvážený užší zoznam všetkých budúcich voľných pracovných miest a informovala o ňom Európsky parlament, a tým mu umožnila plniť zmysluplnejšiu poradnú úlohu v procese menovania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že doteraz nebol dosiahnutý uspokojivý pokrok; pripomína, že rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami je ústavnou zásadou, ktorá sa musí dôsledne dodržiavať;

34. víta podrobnú, na jednotlivé časti rozdelenú a vecnú reakciu ECB na uznesenie Európskeho parlamentu k výročnej správe ECB za rok 2018; vyzýva ECB, aby pokračovala v záväzku zodpovednosti a každoročne naďalej zverejňovala písomnú reakciu na uznesenia Európskeho parlamentu k výročnej správe ECB;

35. berie na vedomie rozhodnutie nemeckého spolkového ústavného súdu z 5. mája 2020 o ECB, ako aj vyhlásenie Rady guvernérov ECB z toho istého dňa; uznáva priebežné posudzovanie proporcionality všetkých programov ECB; berie na vedomie následné rozhodnutie ECB sprístupniť Európskemu parlamentu, spolkovej vláde Nemecka, nemeckému Spolkovému snemu a Bundesbank neverejné dokumenty týkajúce sa programu nákupu aktív verejného sektora (PSPP);

36. oceňuje, že pokračuje úsilie o zlepšenie transparentnosti a komunikácie s Parlamentom, a ECB a prezidentke Lagardovej k nemu blahoželá; ďalej súhlasí s prezidentkou Lagardovou, že ECB musí zlepšiť spôsob informovania občanov o vplyve svojich politík; na druhej strane navrhuje pravidelný dialóg za zatvorenými dverami medzi členmi Výboru Parlamentu pre hospodárske a menové veci a príslušnými zástupcami ECB po zverejnení najnovšieho dostupného zápisu rokovaní Rady guvernérov s cieľom posúdiť rozhodnutia ECB pred menovými dialógmi a súbežne s nimi;

37. víta zverejnenie stanovísk etického výboru ECB k prípadom konfliktu záujmov a vykonávaniu zárobkových činností členmi Výkonnej rady ECB, Rady guvernérov ECB a Rady pre dohľad ECB po uplynutí ich mandátu; vyzýva ECB, aby preukázala rovnakú transparentnosť v súvislosti s možnými konfliktmi záujmov a so zárobkovou činnosťou po skončení mandátu;

38. zdôrazňuje svoju výzvu na prijatie posilnenej politiky týkajúcej sa oznamovania protispoločenskej činnosti a na revíziu služobných pravidiel ECB, a to minimálne v súlade s normami a cieľmi stanovenými v smernici EÚ 2019/1937 o ochrane nahlasujúcich osôb[4] s cieľom chrániť nahlasujúce osoby a umožniť im poukázať na problémy bez obáv z odvetných opatrení, a to aj tým, že sa im zabezpečí anonymita, ak je to potrebné;

39. požaduje podrobnejšie zverejňovanie sociálnych a zamestnaneckých záležitostí, ako aj záležitostí týkajúcich sa správy, a to v duchu smernice 2014/95/EÚ o zverejňovaní nefinančných informácií[5];

°

° °

40. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej centrálnej banke.


MENŠINOVÁ POZÍCIA (ČLÁNOK 55 ODS. 4 ROKOVACIEHO PORIADKU)

Menšinová pozícia (článok 55 ods. 4 rokovacieho poriadku) poslanca EP Gunnara BECKA, skupina Identita a demokracia, o Európskej centrálnej banke – výročnej správe za rok 2020,

 

Vyjadrujem poľutovanie nad úlohou ECB pri masívnom zvyšovaní ponuky peňazí a rozširovaní jej súvahy až na takmer 70 % HDP eurozóny. Banky v severnej eurozóne majú v ECB neprimerane vysoký objem vkladov a platia ECB neúmerne vysoké sankčné úroky. Naopak, banky v južnej eurozóne neúmerne profitujú zo záporných úrokových sadzieb úverov v rámci TLTRO. To naznačuje, že slabé banky v južnej eurozóne sa môžu stať záťažou pre banky na severe. Okrem toho niektoré členské štáty neúmerne profitovali z PSPP, keďže národné centrálne banky a ECB už nerešpektujú kľúč základného imania na rozdelenie nákupov dlhopisov a získali neúmerne veľa dlhopisov od výrazne zadlžených členských štátov v porovnaní s členskými štátmi, ktoré majú zatiaľ relatívne zdravé verejné financie. Odklon ECB od kľúča základného imania posilňuje podozrenie, že hlavným cieľom PSPP je fiškálna stabilizácia nadmerne zadlžených členských štátov, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti mandátu ECB. Vyjadrujem poľutovanie nad tým, že ECB prejavuje menej záujmu ako kedykoľvek predtým o normalizáciu úrokových sadzieb a dokonca ju odmieta, a vyzývam ECB, aby úrokové sadzby čo najskôr normalizovala.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

10.12.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

40

6

8

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gunnar Beck, Marek Belka, Isabel Benjumea Benjumea, Stefan Berger, Gilles Boyer, Francesca Donato, Derk Jan Eppink, Engin Eroglu, Jonás Fernández, Raffaele Fitto, Frances Fitzgerald, José Manuel García-Margallo y Marfil, Sven Giegold, Valentino Grant, Claude Gruffat, José Gusmão, Enikő Győri, Danuta Maria Hübner, Othmar Karas, Billy Kelleher, Aurore Lalucq, Philippe Lamberts, Aušra Maldeikienė, Pedro Marques, Jörg Meuthen, Csaba Molnár, Siegfried Mureşan, Caroline Nagtegaal, Luděk Niedermayer, Lefteris Nikolaou-Alavanos, Lídia Pereira, Kira Marie Peter-Hansen, Sirpa Pietikäinen, Dragoș Pîslaru, Antonio Maria Rinaldi, Joachim Schuster, Ralf Seekatz, Pedro Silva Pereira, Paul Tang, Irene Tinagli, Ernest Urtasun, Inese Vaidere, Johan Van Overtveldt, Stéphanie Yon-Courtin, Marco Zanni, Roberts Zīle

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marc Angel, Manon Aubry, Gabriele Bischoff, Damien Carême, Chris MacManus, Margarida Marques, Andreas Schwab

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

40

+

PPE

Isabel Benjumea Benjumea, Stefan Berger, Frances Fitzgerald, José Manuel García-Margallo Y Marfil, Enikő Győri, Danuta Maria Hübner, Othmar Karas, Aušra Maldeikienė, Siegfried Mureşan, Luděk Niedermayer, Lídia Pereira, Sirpa Pietikäinen, Andreas Schwab, Ralf Seekatz, Inese Vaidere

S&D

Marc Angel, Marek Belka, Gabriele Bischoff, Jonás Fernández, Margarida Marques, Pedro Marques, Csaba Molnár, Joachim Schuster, Pedro Silva Pereira, Paul Tang, Irene Tinagli

RENEW

Gilles Boyer, Engin Eroglu, Billy Kelleher, Caroline Nagtegaal, Dragoș Pîslaru, Stéphanie Yon-Courtin

VERTS/ALE

Damien Carême, Sven Giegold, Claude Gruffat, Philippe Lamberts, Kira Marie Peter-Hansen, Ernest Urtasun

ECR

Johan Van Overtveldt, Roberts Zīle

6

-

ID

Gunnar Beck, Jörg Meuthen

EUL/NGL

Manon Aubry, José Gusmão, Chris Macmanus

NI

Lefteris Nikolaou-Alavanos

8

0

S&D

Aurore Lalucq

ID

Francesca Donato, Valentino Grant, Antonio Maria Rinaldi, Marco Zanni

ECR

Derk Jan Eppink, Raffaele Fitto, Eugen Jurzyca

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

[1]  Prijaté texty, P8_TA(2019)0325.

[2]  Prijaté texty, P8_TA(2019)0211.

[3] Pozri Persistent low inflation in the euro area: Mismeasurement rather than a cause for concern? (Pretrvávajúca nízka inflácia v eurozóne: nesprávne meranie alebo dôvod na obavy?) (https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/IDAN/2018/614214/IPOL_IDA(2018)614214_EN.pdf).

[4]  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie. Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17.

[5]  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami. Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 1.

Posledná úprava: 27. januára 2021Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia