Postup : 2020/2043(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0019/2021

Predkladané texty :

A9-0019/2021

Rozpravy :

PV 08/03/2021 - 18
PV 08/03/2021 - 20
CRE 08/03/2021 - 18
CRE 08/03/2021 - 20

Hlasovanie :

Prijaté texty :

P9_TA(2021)0071

<Date>{15/02/2021}15.2.2021</Date>
<NoDocSe>A9-0019/2021</NoDocSe>
PDF 318kWORD 120k

<TitreType>SPRÁVA</TitreType>

<Titre>k mechanizmu EÚ na kompenzáciu uhlíka na hraniciach v súlade s pravidlami WTO</Titre>

<DocRef>(2020/2043(INI))</DocRef>


<Commission>{ENVI}Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín</Commission>

Spravodajca: <Depute>Yannick Jadot</Depute>

Spravodajcovia výborov požiadaných o stanovisko (*):

Karin Karlsbro, Výbor pre medzinárodný obchod

Luis Garicano, Výbor pre hospodárske a menové veci

(*) Postup pridružených výborov – článok 57 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO VÝBORU PRE MEDZINÁRODNÝ OBCHOD
 STANOVISKO VÝBORU PRE HOSPODÁRSKE A MENOVÉ VECI
 STANOVISKO VÝBORU PRE ROZPOČET
 STANOVISKO VÝBORU PRE PRIEMYSEL, VÝSKUM A ENERGETIKU
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k mechanizmu EÚ na kompenzáciu uhlíka na hraniciach v súlade s pravidlami WTO

(2020/2043(INI))

Európsky parlament,

 so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán (COP21) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) v Paríži (Parížska dohoda),

 so zreteľom na správu Programu OSN pre životné prostredie z roku 2019 o medzerách v oblasti emisií (Emissions Gap Report),

 so zreteľom na osobitné správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) o globálnom otepľovaní o 1,5 °C a o oceánoch a kryosfére,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

 so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. septembra 2020 s názvom Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 (COM(2020)0562) a jeho sprievodné posúdenie vplyvu (SWD(2020)0176),

 so zreteľom na závery Európskej rady z 12. decembra 2019 a zo 17. júla 2020,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júla 2020 o záveroch z mimoriadneho zasadnutia Európskej rady 17. až 21. júla 2020[1],

 so zreteľom na závery a odporúčania Európskeho dvora audítorov uvedené v jeho osobitnej správe č. 18/2020 z 15. septembra 2020 s názvom Systém EÚ na obchodovanie s emisiami: bezodplatné prideľovanie kvót si vyžaduje lepšie zameranie,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia[2],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode[3],

 so zreteľom na svoje stanovisko k cieľu v oblasti klímy do roku 2030, ktorým je 60 % zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami z roku 1990[4],

 so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre rozpočet a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku,

 so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0019/2021),

A. keďže nepriaznivé vplyvy zmeny klímy priamo ohrozujú živobytie ľudí a suchozemské a morské ekosystémy, ako sa potvrdzuje v osobitných správach IPCC o globálnom otepľovaní o 1,5 °C a o oceánoch a kryosfére; keďže tieto vplyvy sú nerovnomerne rozdelené, čo má najnepriaznivejší vplyv na chudobnejšie krajiny a ľudí;

B. keďže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa očakáva, že od roku 2030 zmena klímy spôsobí ďalších približne 250 000 úmrtí zapríčinených podvýživou, maláriou, hnačkami a teplotným stresom;

C. keďže priemerná globálna teplota sa už zvýšila o vyše 1,1 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou[5];

D. keďže EÚ a jej členské štáty sa podľa Parížskej dohody zaviazali realizovať opatrenia v oblasti klímy na základe najnovších dostupných vedeckých dôkazov a teraz majú za cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050;

E. keďže v ostatných desaťročiach sa EÚ podarilo úspešne oddeliť územné emisie skleníkových plynov od hospodárskeho rastu, pričom emisie skleníkových plynov klesli o 24 %, zatiaľ čo HDP v rokoch 1990 až 2019 vzrástol o viac ako 60 %; keďže sa tým nezohľadňujú emisie EÚ zakotvené v jej medzinárodnom obchode, a preto sa podceňuje jej celosvetová uhlíková stopa;

F. keďže v roku 2015 pomer dovezených emisií k emisiám vyvezeným z EÚ dosahoval približne 3 : 1, pričom sa doviezlo 1 317 miliónov ton CO2 a 424 miliónov ton sa vyviezlo[6];

G. keďže existujúce právne predpisy EÚ účinne plnia ciele v oblasti klímy, ktoré boli doteraz prijaté; keďže súčasný návrh systému obchodovania s emisiami (EU ETS), najmä existujúce ustanovenia o úniku uhlíka, neposkytol účinné stimuly na potrebnú dekarbonizáciu určitých odvetví, najmä v priemysle, a v niektorých prípadoch viedol k neodôvodneným neočakávaným ziskom pre prijímajúce spoločnosti, ako zdôraznil Európsky dvor audítorov[7];

H. keďže Komisia by mala pokračovať vo svojej práci na vývoji metodík na zistenie uhlíkovej a environmentálnej stopy výrobku, pričom by mala uplatňovať prístup založený na celom životnom cykle a zabezpečiť, aby započítavanie zahrnutých emisií vo výrobkoch čo najviac odrážalo realitu vrátane emisií z medzinárodnej dopravy;

I. keďže Komisia by mala preskúmať aj vysledovateľnosť výrobkov a služieb s cieľom presnejšie určiť všetky vplyvy ich životného cyklu, ako je ťažba a používanie materiálov, výrobný proces a využívanie energie a spôsob použitej dopravy, s cieľom vytvoriť databázy;

J. keďže približne 27 % celosvetových emisií CO2 zo spaľovania palív sa v súčasnosti týka tovaru, s ktorým sa obchoduje na medzinárodnej úrovni[8]; keďže 90 % medzinárodnej nákladnej dopravy sa uskutočňuje po mori, čo vedie k značným emisiám skleníkových plynov; keďže do počiatočného vnútroštátne stanoveného príspevku EÚ boli zahrnuté len emisie skleníkových plynov z domácej vodnej navigácie; keďže to podlieha revízii na základe zvýšeného cieľa EÚ na rok 2030;

K. keďže kríza COVID-19 priniesla dôležité ponaučenia a keďže v návrhu Komisie na nový nástroj obnovy Next Generation EU sa zdôrazňuje, že je potrebné posilniť európsku zvrchovanosť a odolnosť že sú potrebné krátke okruhy, najmä kratšie dodávateľské reťazce;

L. keďže je nevyhnutné, aby Komisia mala integrovanú víziu politík v oblasti klímy, napríklad riešením cieľov v oblasti znižovania emisií, ako sú ciele pre námornú dopravu, v koordinácii so stratégiami stanovovania cien uhlíka;

M. keďže zabezpečenie účinného a primeraného stanovovania cien uhlíka v rámci širšieho regulačného prostredia môže slúžiť ako hospodársky stimul na zavedenie výrobných metód s menšou stopou skleníkových plynov a môže podnietiť investícií do inovácie a nových technológií, zabezpečuje dekarbonizáciu a obehovosť hospodárstva Únie; keďže v tejto súvislosti môže zohrávať úlohu účinný mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM);

N. keďže obchod môže byť dôležitým nástrojom, ktorý podporuje udržateľný rozvoj a pomáha v boji proti zmene klímy; keďže jednotný trh EÚ je druhým najväčším spotrebiteľským trhom na svete, čím sa Únia dostáva do jedinečného postavenia ako globálneho normotvorcu;

O. keďže boj proti zmene klímy je faktorom konkurencieschopnosti a sociálnej spravodlivosti a ponúka veľký potenciál z hľadiska priemyselného rozvoja, vytvárania pracovných miest, inovácií a regionálneho rozvoja;

P. keďže článok XX Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) umožňuje členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO) vykonávať opatrenia potrebné na ochranu života alebo zdravia ľudí, zvierat alebo rastlín (b) alebo prírodných zdrojov (g);

Q. keďže EÚ by mala akceptovať, že tretia krajina zaviedla CBAM, ak si táto krajina uplatňuje vyššiu cenu uhlíka;

R. keďže prezident USA Biden sa vo svojej volebnej platforme zaviazal „zaviesť poplatky za kompenzáciu uhlíka alebo kvóty na výrobky s uhlíkovou náročnosťou z krajín, ktoré neplnia svoje záväzky v oblasti klímy a životného prostredia“; keďže by to vytvorilo novú príležitosť na spoluprácu medzi EÚ a USA v boji proti zmene klímy a obnove tohto kľúčového partnerstva;

S. keďže zvýšené ambície EÚ v oblasti zmeny klímy by nemali viesť k riziku úniku uhlíka pre európske priemyselné odvetvia;

Všeobecné poznámky

1. je hlboko znepokojený, že momentálne žiadny z predložených vnútroštátne stanovených príspevkov (NDC) vrátane NDC EÚ a jej členských štátov nie je v súlade s cieľom udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C, ako je to stanovené v Parížskej dohode, a pritom sa usilovať o obmedzenie jej nárastu na 1,5 °C nad predindustriálnymi úrovňami;

2. je znepokojený nedostatočnou spoluprácou niektorých obchodných partnerov EÚ v medzinárodných rokovaniach o klíme v posledných rokoch, čo, ako sa nedávno zaznamenalo na konferencii COP25, oslabuje našu kolektívnu globálnu schopnosť dosiahnuť ciele Parížskej dohody; nabáda všetky strany, aby podporovali spoločné globálne úsilie založené na vedeckých poznatkoch, ktoré môže zaručiť dosiahnutie týchto cieľov; vyzýva Komisiu a Radu, aby v rámci dohovoru UNFCCC presadzovali transparentný, spravodlivý a inkluzívny rozhodovací proces;

3. zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty majú zodpovednosť a príležitosť naďalej zohrávať vedúcu úlohu v globálnych opatreniach v oblasti klímy spolu s ostatnými vedúcimi svetovými producentmi emisií; poukazuje na to, že EÚ stojí na čele globálnych opatrení v oblasti klímy, o čom svedčí jej prijatie cieľa dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050 a jej plán na zvýšenie svojho cieľa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030; dôrazne nabáda Komisiu a členské štáty, aby ešte viac zintenzívnili svoju diplomaciu v oblasti klímy pred a po prijatí jej legislatívneho návrhu o CBAM a zabezpečila najmä nepretržitý dialóg s obchodnými partnermi s cieľom stimulovať celosvetové opatrenia v oblasti klímy; zdôrazňuje potrebu súbežného diplomatického úsilia s cieľom zabezpečiť včasné zapojenie susedných krajín EÚ;

4. zdôrazňuje ústrednú úlohu občanov a spotrebiteľov pri energetickej transformácii a význam stimulácie a podpory rozhodnutí spotrebiteľov s cieľom znížiť účinky zmeny klímy prostredníctvom podpory udržateľných činností a vedľajších prínosov, ktoré vedú k vyššej kvalite života;

5. berie na vedomie návrh Komisie stanoviť cieľ EÚ v oblasti klímy na rok 2030 „aspoň na 55 % čisté zníženie emisií“ v porovnaní s úrovňami z roku 1990; zdôrazňuje však skutočnosť, že Parlament prijal vyšší cieľ na úrovni 60 %;

6. berie na vedomie, že Únia síce výrazne znížila svoje domáce emisie skleníkových plynov, ale emisie skleníkových plynov spojené s dovozom do EÚ nepretržite rastú, čo oslabuje úsilie Únie o zníženie jej globálnej stopy emisie skleníkových plynov; zdôrazňuje, že čistý dovoz tovaru a služieb do EÚ predstavuje viac ako 20 % domácich emisií CO2 Únie; domnieva sa, že obsah skleníkových plynov v dovoze by sa mal lepšie monitorovať s cieľom identifikovať možné opatrenia na zníženie globálnej stopy emisií skleníkových plynov EÚ;

Navrhnutie CBAM, ktorý je v súlade s pravidlami WTO

7. podporuje zavedenie CBAM za predpokladu, že bude v súlade s pravidlami WTO a dohodami EÚ o voľnom obchode tým, že nebude diskriminačný ani nebude predstavovať skryté obmedzovanie medzinárodného obchodu; domnieva sa, že CBAM by ako taký pre európske priemyselné odvetvia a obchodných partnerov EÚ vytvoril podnet na dekarbonizáciu ich odvetví, a preto by podporil politiky EÚ v oblasti klímy aj globálne politiky zamerané na neutralitu skleníkových plynov v súlade s cieľmi Parížskej dohody; jednoznačne uvádza, že CBAM by mal byť navrhnutý výlučne na presadzovanie cieľov v oblasti klímy a nemal by sa zneužívať ako nástroj na posilnenie protekcionizmu, neopodstatnenej diskriminácie alebo obmedzení; zdôrazňuje, že tento mechanizmus by mal podporovať ekologické ciele EÚ, najmä lepšie riešiť emisie skleníkových plynov zakotvené v priemysle EÚ a medzinárodnom obchode, pričom by mal byť nediskriminačný a zameraný na dosiahnutie rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni;

8. zdôrazňuje, že najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty by mali mať osobitné postavenie, aby sa zohľadnili ich osobitosti a potenciálne negatívne vplyvy CBAM na ich rozvoj;

9. pripomína osobitné obmedzenia a výzvy, ktoré musia riešiť najvzdialenejšie regióny, najmä z dôvodu ich odľahlosti, ostrovného charakteru a obmedzeného trhu, a vyzýva, aby sa v CBAM na základe článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) náležite zohľadnila ich špecifickosť;

10. zdôrazňuje, že zavedenie CBAM by malo byť súčasťou balíka legislatívnych opatrení na zabezpečenie rýchleho zníženia emisií skleníkových plynov pochádzajúcich z výroby a spotreby EÚ, najmä zvýšením energetickej účinnosti a intenzívnejším používaním obnoviteľných zdrojov energie; zdôrazňuje, že CBAM by mal byť spojený s politikami zameranými na umožnenie a podporu investícií do nízkouhlíkových priemyselných procesov, a to aj prostredníctvom inovačných finančných nástrojov, nového akčného plánu pre obehové hospodárstvo a širšej priemyselnej politiky EÚ, ktorá je environmentálne ambiciózna a sociálne spravodlivá, s cieľom riadiť dekarbonizovanú reindustrializáciu Európy a vytvoriť kvalitné pracovné miesta na miestnej úrovni a zabezpečiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, pričom sa splnia ambície EÚ v oblasti klímy a ponúkne predvídateľnosť a istota na zabezpečenie investícií do klimatickej neutrality;

11. zdôrazňuje, že normy pre výrobky môžu zabezpečiť nízkouhlíkovú výrobu efektívne využívajúcu zdroje a zároveň pomôcť zaručiť minimálne negatívne vplyvy používania výrobkov na životné prostredie; preto vyzýva Komisiu, aby ako doplnok k zavedeniu CBAM navrhla ambicióznejšie a záväznejšie normy a normy týkajúce sa výrobkov uvádzaných na trh EÚ, pokiaľ ide o znižovanie emisií skleníkových plynov a úspory zdrojov a energie, a to na podporu rámca politiky udržateľných výrobkov a nového akčného plánu pre obehové hospodárstvo;

12. domnieva sa, že s cieľom zabrániť možným narušeniam vnútorného trhu a v celom hodnotovom reťazci by sa CBAM mal vzťahovať na všetok dovoz výrobkov a komodít, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, a to aj v prípade, že sú súčasťou medziproduktov alebo konečných produktov; zdôrazňuje, že CBAM by sa ako východiskový bod (už v roku 2023) a po posúdení vplyvu mal vzťahovať na odvetvie energetiky a energeticky náročné priemyselné odvetvia ako výroba cementu, ocele, hliníka, rafinácia ropy, výroba papiera, skla, chemikálií a hnojív, ktoré naďalej dostávajú značné bezodplatné prídely emisných kvót a stále predstavujú 94 % priemyselných EÚ;

13. zdôrazňuje, že obsah emisií skleníkových plynov v dovážaných výrobkoch by sa mal započítavať na základe transparentných, spoľahlivých a aktualizovaných referenčných hodnôt pre jednotlivé výrobky na úrovni zariadení v tretích krajinách, ale ak štandardne dovozca údaje neposkytne, mal by sa zohľadniť globálny priemerný obsah emisií skleníkových plynov v jednotlivých výrobkoch rozdelený podľa rôznych výrobných metód s meniacimi sa intenzitami emisií; domnieva sa, že pri stanovovaní cien uhlíka pre dovážané výrobky by sa mali zohľadňovať aj priame a nepriame emisie, a preto by mali zahŕňať aj uhlíkovú náročnosť elektrickej siete špecifickú pre danú krajinu, alebo ak dovozca sprístupní údaje o intenzite uhlíkovej náročnosti spotreby energie na úrovni zariadenia;

14. poznamenáva, že Komisia v súčasnosti posudzuje všetky rôzne možnosti zavedenia CBAM od daňových nástrojov až po mechanizmy využívajúce EU ETS; zdôrazňuje, že spôsoby navrhovania CBAM by sa mali preskúmať spolu s revíziou EU ETS, aby sa zabezpečila ich komplementárnosť a súdržnosť a zabránilo by sa prekrývaniu, ktoré by viedlo k dvojitej ochrane priemyselných odvetví EÚ; zdôrazňuje význam transparentného procesu za CBAM, a to aj spoluprácou s WTO a obchodnými partnermi EÚ v koordinácii s Európskym parlamentom a dôkladným posúdením a porovnaním účinnosti, efektívnosti a právnej uskutočniteľnosti rôznych foriem CBAM s cieľom znížiť celkové globálne emisie skleníkových plynov; trvá na tom, že hlavným cieľom CBAM je životné prostredie a že environmentálne kritériá by preto mali zohrávať zásadnú úlohu pri výbere nástroja, čím sa zabezpečí predvídateľná a dostatočne vysoká cena uhlíka, ktorá stimuluje investície do dekarbonizácie s cieľom splniť ciele Parížskej dohody;

15. zdôrazňuje, že je dôležité posúdiť vplyv jednotlivých možností na životnú úroveň spotrebiteľov, najmä tých, ktorí patria k zraniteľnejším skupinám, ako aj ich vplyv na príjmy; vyzýva Komisiu, aby do posúdenia vplyvu zahrnula aj dôsledky príjmov z CBAM ako vlastného zdroja pre rozpočet EÚ v závislosti od zvoleného návrhu a podmienok;

16. domnieva sa, že s cieľom riešiť potenciálne riziko úniku uhlíka pri súčasnom dodržiavaní pravidiel WTO musí CBAM účtovať poplatky za obsah uhlíka v dovoze spôsobom, ktorý odráža náklady na emisie oxidu uhličitého, ktoré platia výrobcovia z EÚ; zdôrazňuje, že v stanovovaní cien uhlíka v rámci mechanizmu by sa mal zohľadňovať dynamický vývoj ceny kvót EÚ v rámci EÚ ETS pri súčasnom zaručení predvídateľnosti a menšej volatility ceny uhlíka; zastáva názor, že dovozcovia by mali kúpiť kvóty z osobitného súboru kvót pre EU ETS, ktorých cena uhlíka zodpovedá cene uhlíka v deň transakcie v rámci EU ETS; zdôrazňuje, že zavedenie CBAM je len jedným z opatrení pri vykonávaní cieľov európskej zelenej dohody a musia ho sprevádzať potrebné opatrenia v sektoroch mimo ETS, ako aj ambiciózna reforma systému EU ETS s cieľom zabezpečiť, aby sa zabezpečilo zmysluplné stanovovanie cien uhlíka, ktoré plne rešpektuje zásadu „znečisťovateľ platí“, a prispieť k potrebnému zníženiu emisií skleníkových plynov v súlade s aktualizovaným cieľom EÚ v oblasti klímy na rok 2030 a s cieľom dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov do roku 2050, a to aj riešením lineárneho redukčného faktora, ako aj potenciálnym znížením minimálnej ceny uhlíka;

17. zdôrazňuje, že spotrebná daň (alebo daň) z obsahu uhlíka vo všetkých spotrebovaných výrobkoch, či už domácich alebo dovážaných, by úplne neriešila riziko úniku uhlíka, bola by technicky náročná vzhľadom na zložitosť sledovania uhlíka v globálnych hodnotových reťazcoch a mohla by predstavovať značnú záťaž pre spotrebiteľov; uznáva, že pevné clo alebo daň z dovozu by mohli byť jednoduchým nástrojom, ktorý by poskytoval silný a stabilný signál o environmentálnej cene dovezeného uhlíka; domnieva sa však, že vzhľadom na svoju pevnú povahu by takáto daň bola menej pružným nástrojom na odzrkadlenie vývoja ceny v rámci EU ETS; zdôrazňuje, že v praxi by meniaca sa daň, ktorá automaticky odráža cenu v systéme EU ETS, bola ekvivalentom fiktívneho ETS; uznáva, že ak by mal CBAM fiškálnu povahu, existuje možnosť, že by sa zaviedol mechanizmus založený na článku 192 ods. 2 ZFEÚ;

18. zdôrazňuje, že dovozcovia by mali mať možnosť v súlade s normami EÚ pre meranie, vykazovanie a overovanie v rámci EU ETS preukázať, že obsah uhlíka v ich výrobkoch je nižší ako uvedené hodnoty, a podľa toho mať úžitok z prispôsobenej splatnej sumy, aby sa podnecovali inovácie a investície do udržateľných technológií na celom svete; domnieva sa, že uvedené by nemalo predstavovať neprimeranú záťaž pre MSP; zdôrazňuje, že vykonávanie mechanizmu bude musieť byť podporené súborom noriem EÚ, ktoré zabránia jeho obchádzaniu či zneužitiu, a jeho správa si bude vyžadovať silnú nezávislú infraštruktúru;

19. zdôrazňuje, že CBAM by mal zabezpečiť, aby sa dovozcom z tretích krajín neúčtoval poplatok za obsah uhlíka v ich výrobkoch dvakrát, a tak sa zabezpečilo, že sa s nimi bude zaobchádzať na rovnakom základe a bez diskriminácie; vyzýva Komisiu, aby pozorne posúdila vplyv rôznych možností CBAM na najmenej rozvinuté krajiny;

20. zdôrazňuje, že na rozdiel od ETS by tento mechanizmus nemal zaobchádzať so spaľovaním dreva ako paliva, ako by bolo uhlíkovo neutrálne, a v revidovanom a aktualizovanom rámci by mal mať uhlík, ktorý je súčasťou vyťaženého dreva a vyčerpanej pôdy, stanovenú cenu;

21. naliehavo vyzýva Komisiu, aby dbala na minimalizáciu rizík, že sa vývozcovia dovážajúci do EÚ budú snažiť vyhnúť mechanizmu alebo ohroziť jeho účinnosť, napríklad presmerovaním výroby medzi trhmi alebo vývozom polotovarov;

Obchodné aspekty CBAM

22. žiada, aby sa Parížska dohoda a jej cieľ 1,5 ℃ stali jednou z hlavných usmerňujúcich zásad obchodnej politiky, ktorej sa musia prispôsobiť všetky obchodné iniciatívy a ich politické nástroje, a to okrem iného jej začlenením, ako dôležitého prvku, do dohôd o voľnom obchode; je presvedčený, že takáto účelová obchodná politika môže byť dôležitou hnacou silou pri nasmerovaní hospodárstiev k dekarbonizácii s cieľom dosiahnuť ciele v oblasti klímy stanovené v Parížskej dohode a Európskej zelenej dohode;

23. vyjadruje hlboké znepokojenie nad narúšaním multilaterálneho obchodného systému; vyzýva Komisiu, aby aktívne spolupracovala s vládami obchodných partnerov s cieľom zabezpečiť nepretržitý dialóg o tejto iniciatíve, čím sa poskytnú stimuly pre opatrenia v oblasti klímy v rámci Únie, ako aj u jej obchodných partnerov; zdôrazňuje, že obchodná politika sa môže a mala by sa využívať na podporu pozitívneho environmentálneho programu a na zabránenie veľkým rozdielom v ambíciách v oblasti životného prostredia medzi EÚ a zvyškom sveta, a že CBAM by mal byť navrhnutý ako opatrenie dopĺňajúce opatrenia kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji dohôd Únie o voľnom obchode; zdôrazňuje, že konečným cieľom iniciatívy musia byť globálne opatrenia, v dôsledku ktorých bude CBAM nadbytočný, keďže zvyšok sveta sa snaží dosiahnuť úroveň ambícií, ktoré si v oblasti znižovania emisií CO2 stanovila EÚ; domnieva sa preto, že CBAM by sa mal považovať za prostriedok na urýchlenie tohto procesu, a nie za prostriedok protekcionizmu; očakáva, že Komisia začne rokovania o globálnom prístupe v rámci WTO alebo G20;

24. domnieva sa, že medzinárodný obchod a obchodná politika sú kľúčovými faktormi umožňujúcimi prechod na klimaticky neutrálne obehové globálne hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a ako také majú podporovať globálne úsilie o dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja OSN a Parížskej dohody; domnieva sa, že je naliehavo potrebné uskutočniť komplexnú reformu WTO, ktorá jej umožní zaručiť spravodlivý obchod a zároveň bojovať proti globálnemu otepľovaniu; konštatuje, že pravidlá GATT pochádzajú z roku 1947, a zastáva názor, že ich treba prehodnotiť v súčasnom kontexte klimatickej krízy; očakáva, že Komisia prijme naliehavé iniciatívy na reformu WTO s cieľom dosiahnuť súlad s cieľmi v oblasti klímy; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o globálne stanovovanie cien CO2 a uľahčila obchod s technológiami na ochranu klímy a životného prostredia napríklad iniciatívami v obchodnej politike, ako je dohoda WTO o environmentálnych tovaroch;

25. vyzýva Komisiu, aby pokračovala v mnohostranných reformách WTO, ktoré zosúlaďujú medzinárodné obchodné právo s cieľmi Parížskej dohody a s inými aspektmi medzinárodného práva, najmä s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (MOP); poukazuje na to, že CBAM je v súlade s pravidlami WTO, ak je navrhnutý s jasným environmentálnym cieľom zameraným na zníženie celosvetových emisií skleníkových plynov a ak zachováva najvyššiu environmentálnu integritu;

26. zdôrazňuje, že CBAM môže pomôcť prispieť k cieľom trvalo udržateľného rozvoja; pripomína, že podpora dôstojnej práce je tiež cieľom trvalo udržateľného rozvoja, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa tovar uvádzaný na trh EÚ vyrábal za podmienok, ktoré sú v súlade s dohovormi MOP;

27. poznamenáva, že na to, aby bol CBAM zlučiteľný s pravidlami WTO, jeho základom by mali byť ustanovenia GATT, ako je článok I (zásada najvyšších výhod), článok III (zásada národného zaobchádzania) a prípadne článok XX (všeobecné výnimky), ktorých odôvodnením by mala byť jedine prísna ochrana životného prostredia, t. j. zníženie globálnych emisií CO2 a zabránenie úniku uhlíka;

28. zdôrazňuje zásadu nediskriminácie v článku III GATT; zdôrazňuje, že rovnaké zaobchádzanie s dovozom a domácou výrobou je kľúčovým kritériom na zabezpečenie zlučiteľnosti akéhokoľvek opatrenia s pravidlami WTO; zdôrazňuje, že CBAM by mal predstavovať alternatívu k existujúcim opatreniam týkajúcim sa úniku uhlíka podľa práva EÚ v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, keďže by vytvoril rovnaké podmienky pre domácich a zahraničných výrobcov EÚ tým, že by uplatňoval poplatok za emisie uhlíka všetkých tovarov v týchto odvetviach bez ohľadu na ich pôvod, čím by sa zabezpečila plná ochrana európskeho priemyslu pred únikom uhlíka a zabránilo sa prenosu emisií do tretích krajín; zdôrazňuje, že vykonávanie CBAM by preto malo ísť ruka v ruke s paralelným, postupným, rýchlym a prípadným úplným ukončením týchto opatrení pre príslušné odvetvia, aby sa zabránilo dvojitej ochrane zariadení EÚ, a zároveň by sa mal posúdiť vplyv na vývoz a závislé odvetvia v celom hodnotovom reťazci; zdôrazňuje, že koncepcia CBAM by sa mala riadiť jednoduchou zásadou, podľa ktorej by jedna tona uhlíka nemala byť chránená dvakrát;

29. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni pre konkurencieschopnosť európskych priemyselných odvetví bez toho, aby mali škodlivé účinky na klímu a životné prostredie; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby zvážila možné zavedenie vývozných zliav, ale len vtedy, ak môže v plnej miere preukázať ich pozitívny vplyv na klímu a ich zlučiteľnosť s pravidlami WTO; zdôrazňuje, že s cieľom zabrániť nepriaznivým vplyvom na klímu stimulovaním menej efektívnych výrobných metód pre európske vývozné odvetvia a zabezpečiť zlučiteľnosť s pravidlami WTO by každá forma potenciálnej podpory vývozu mala byť transparentná, primeraná a nemala by viesť k žiadnemu druhu konkurenčných výhod pre vývozné odvetvia EÚ v tretích krajinách a mala by sa prísne obmedziť na najúčinnejšie zariadenia, aby sa zachovali stimuly na znižovanie emisií skleníkových plynov pre vyvážajúce spoločnosti EÚ;

30. zdôrazňuje, že každý mechanizmus musí stimulovať priemysel v EÚ a mimo nej k výrobe čistých a konkurencieschopných výrobkov a zabrániť úniku uhlíka bez toho, aby boli ohrozené obchodné príležitosti;

31. poznamenáva, že CBAM je súčasťou európskej zelenej dohody a nástrojom na dosiahnutie cieľa EÚ nulových čistých emisií skleníkových plynov v roku 2050; konštatuje, že CBAM by mohol priamo alebo nepriamo ovplyvniť priemyselné odvetvia s najvyššími emisiami uhlíka a s najintenzívnejšou obchodnou výmenou, a že by sa s nimi malo počas tohto procesu konzultovať; ďalej poznamenáva, že CBAM by mohol ovplyvniť dodávateľské reťazce tak, že by internalizovali náklady na emisie oxidu uhličitého; zdôrazňuje, že prípadný CBAM by sa mal ľahko spravovať a nemal by neprimerane finančne a administratívne zaťažovať podniky, a to najmä malé a stredné podniky (MSP);

CBAM a vlastné zdroje

32. uznáva, že CBAM by sa mohol vykonávať buď ako rozšírenie súčasného režimu ciel, alebo ako doplnkový systém v rámci existujúceho rámca EU ETS; zdôrazňuje, že oba prístupy by mohli byť v úplnom súlade s iniciatívou týkajúcou sa vlastných zdrojov;

33. podporuje zámer Komisie použiť príjmy vytvorené v rámci mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach ako nové vlastné zdroje rozpočtu EÚ a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plnú transparentnosť v súvislosti s používaním týchto príjmov; zdôrazňuje však, že rozpočtová úloha CBAM by mala byť len vedľajším produktom nástroja; domnieva sa, že tieto nové príjmy by mali umožniť väčšiu podporu opatreniam v oblasti klímy a cieľom ekologického dohovoru, ako je spravodlivý prechod a dekarbonizácia európskeho hospodárstva, ako aj zvýšenie príspevku EÚ k medzinárodnému financovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy v prospech najmenej rozvinutých krajín a malých ostrovných rozvojových štátov, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy, najmä s cieľom podporiť ich v procese industrializácie na základe čistých a dekarbonizovaných technológií; vyzýva Komisiu, aby vo svojom nadchádzajúcom návrhu zohľadnila sociálne efekty mechanizmu s cieľom minimalizovať ich; zdôrazňuje, že príjmy z CBAM by sa v nijakom prípade nemali používať ako skryté dotácie pre európske priemyselné odvetvia s vysokou úrovňou znečistenia, čo by v konečnom dôsledku ohrozilo jej zlučiteľnosť s WTO;

34. pripomína, že Parlament, Rada a Komisia sa dohodli na vytvorení nových vlastných zdrojov vrátane CBAM v priebehu budúceho viacročného finančného rámca v Medziinštitucionálnej dohode o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (MID)[9]; zdôrazňuje, že pridelenie finančných tokov prameniacich z CBAM do rozpočtu EÚ by pomohlo zmierniť problém fiškálnej rovnocennosti a zabezpečilo by spravodlivé rozdelenie jeho vplyvu medzi členské štáty, ako aj štíhlu štruktúru s minimálnymi administratívnymi režijnými nákladmi; preto dospel k záveru, že vymedzenie týchto výnosov ako vlastného zdroja EÚ by znížilo podiel príspevkov založených na HND na financovaní rozpočtu EÚ, a tak by pomohlo spravodlivo rozdeliť vplyv CBAM medzi všetky členské štáty; domnieva sa, že akékoľvek úspory na vnútroštátnej úrovni v dôsledku nižších príspevkov založených na HND posilnia fiškálny priestor členských štátov; zdôrazňuje, že vykonávanie mechanizmu by malo byť sprevádzané odstránením všetkých foriem environmentálne škodlivých subvencií poskytovaných energeticky náročným priemyselným odvetviam, najmä oslobodení od dane a daňových úľav týkajúcich sa energie využívanej energeticky náročnými priemyselnými odvetviami;

35. berie na vedomie rôzne obozretné odhady príjmov v rozmedzí od 5 do 14 miliárd EUR ročne v závislosti od rozsahu pôsobnosti a koncepcie nového nástroja; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ je v každom prípade mimoriadne vhodný na absorbovanie výkyvov príjmov alebo dokonca dlhodobých regresívnych účinkov;

36. je odhodlaný zabezpečiť, aby vlastný zdroj založený na CBAM bol súčasťou koša vlastných zdrojov, ktoré budú dostatočné na pokrytie celkových očakávaných výdavkov na splatenie istiny a úrokov prijatých pôžičiek v rámci nástroja Next Generation EU pri súčasnom dodržiavaní zásady všeobecnosti; okrem toho pripomína, že akýkoľvek prebytok z plánu splácania musí tiež zostať v rozpočte EÚ ako všeobecný príjem;

37. zdôrazňuje, že zavedenie koša nových vlastných zdrojov, ako sa uvádza v pláne zavedenia nových vlastných zdrojov v rámci medziinštitucionálnej dohody, by mohlo uľahčiť lepšie zameranie výdavkov na úrovni EÚ na prioritné oblasti a spoločné verejné statky pri vysokom zvýšení efektívnosti v porovnaní s vnútroštátnymi výdavkami; pripomína, že akékoľvek nedodržanie podmienok dohodnutých v MID jednou z troch inštitúcií by ju mohli vystaviť právnemu napadnutiu zo strany ostatných inštitúcií;

38. vyzýva inštitúcie, aby konali aktívne na základe a v duchu plánu zavedenia nových vlastných zdrojov podľa medziinštitucionálnej dohody, ktorá stanovuje, že tento nový vlastný zdroj má nadobudnúť účinnosť najneskôr do 1. januára 2023;

Vykonávanie CBAM a ďalšie aspekty

39. zdôrazňuje, že vykonávanie CBAM musí byť sprevádzané odstránením všetkých foriem dotácií škodlivých pre životné prostredie poskytovaných energeticky náročným priemyselným odvetviam na vnútroštátnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby zhodnotila rôzne postupy členských štátov v tejto veci vzhľadom na zásadu „znečisťovateľ platí“:

40. žiada, aby sa CBAM monitoroval prostredníctvom nezávislého orgánu pod záštitou Komisie, ktorý by mal pravidelne na požiadanie podávať správy a poskytovať transparentné informácie Parlamentu, Rade a Komisii, a to najmenej dvakrát ročne;

41. konštatuje, že EÚ je najväčším svetovým dovozcom uhlíka a že obsah uhlíka v tovare vyvážanom z Európy je výrazne nižší ako obsah uhlíka v dovážanom tovare; na základe toho usudzuje, že európske úsilie v boji proti zmene klímy je väčšie ako priemerné medzinárodné úsilie; zdôrazňuje, že na meranie celkového vplyvu Únie na klímu je potrebná spoľahlivá metóda nahlasovania, v ktorej sa zohľadňujú emisie dovážaného tovaru a služieb do EÚ;

42. ďalej zdôrazňuje, že dostatočné medzinárodné úsilie v oblasti klímy napríklad prostredníctvom stabilných, rozšírených a konzistentných medzinárodných cien uhlíka a plne konkurencieschopných technológií, výrobkov a výrobných postupov s nízkymi emisiami spôsobí, že tento mechanizmus zastará; zdôrazňuje, že zmena klímy je globálnym problémom, ktorý si vyžaduje globálne riešenia, a preto sa domnieva, že EÚ by mala naďalej podporovať zavedenie globálneho rámca na stanovovanie cien CO2 v súlade s článkom 6 Parížskej dohody; vyzýva Komisiu, aby navrhla jasný a ambiciózny časový harmonogram vykonávania a vývoja mechanizmu; pripomína, že niektoré technické riešenia na znižovanie emisií CO2 sú stále v pilotnej fáze, a vyzýva preto Komisiu, aby pokračovala v úsilí o ich ďalší rozvoj; vyzýva Komisiu, aby tento mechanizmus navrhla ako súčasť komplexného a dlhodobého politického balíka, ktorý bude v súlade s dosiahnutím vysoko energeticky účinného hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov najneskôr do roku 2050;

43. pripomína, že politika EÚ v oblasti klímy, priemyselná politika a cieľ udržiavať a zvyšovať udržateľný hospodársky rast musia ísť ruka v ruke; zdôrazňuje, že každý mechanizmus musí byť začlenený do našej priemyselnej stratégie s cieľom stimulovať priemyselné odvetvia k výrobe čistých a konkurencieschopných výrobkov;

44. zdôrazňuje, že správne fungujúci mechanizmus by mal zabezpečiť zníženie emisií dovážaných do EÚ a poskytnúť najúčinnejšiu ochranu klímy pred rizikom úniku uhlíka pri súčasnom dodržiavaní pravidiel WTO; zdôrazňuje, že mechanizmus by mal byť navrhnutý spôsobom, ktorý zabezpečí jeho účinné a jednoduché uplatňovanie a súčasne zabráni obchádzaniu, ako je napríklad presúvanie zdrojov alebo dovoz polotovarov či konečných výrobkov, na ktoré sa mechanizmus nevzťahuje;

45. vyzýva Komisiu, aby poskytla technické poradenstvo a podporu priemyselným odvetviam doma a v zahraničí, najmä MSP, pri vytváraní spoľahlivých systémov započítavania emisií skleníkových plynov pre dovoz s cieľom zachovať silný európsky priemysel bez vytvárania technických prekážok pre obchodných partnerov;

46. požaduje osobitné hodnotenie vplyvu mechanizmu na MSP a hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu; žiada, aby sa v prípade potreby vytvoril podporný mechanizmus pre MSP, ktorý by sa úspešne prispôsobil novej trhovej realite, čím by sa zabránilo tomu, aby sa stali obeťami nekalých praktík väčších účastníkov trhu;

47. ďalej konštatuje, že s cieľom zabrániť nekalej hospodárskej súťaži na európskom trhu by mechanizmus nemal vytvárať žiadne konkurenčné nevýhody medzi konkurenčnými materiálmi; zdôrazňuje, že materiály vhodné z hľadiska ochrany klímy by nemali byť vystavované konkurenčným nevýhodám;

48. zdôrazňuje jeho význam pri zabezpečovaní zastupovania európskych občanov a ich záujmov a pri prispievaní k dosiahnutiu priorít EÚ, ako je ochrana klímy, udržateľný rast a medzinárodná konkurencieschopnosť; vyzýva preto Komisiu a Radu, aby v plnej miere zapojili Európsky parlament ako spoluzákonodarcu do legislatívneho procesu s cieľom vytvoriť mechanizmus;

°

° °

49. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

 


 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Zmena klímy už nie je len záležitosťou vedcov a budúcich generácií. Každodenne narážame na jej dramatické dôsledky na našich územiach, v našej bezprostrednej blízkosti. Ohromujú nás aj katastrofické výjavy, ktoré sa k nám dostávajú zo zvyšku sveta. Klimatické katastrofy, ako sú požiare, horúčavy, suchá, povodne, záplavové vlny, hurikány, topenie ľadovcov, pandémie a vysídľovanie obyvateľstva sú všetko súčasťou reality, v ktorej žijeme. A to sme dosiahli priemerné oteplenie len o 1,1 stupňa!

V Parížskej dohode sa vyzvalo na všeobecnú mobilizáciu. Musíme zrýchliť a zvýšiť naše ambície, lebo momentálne nás naše politiky v oblasti zmeny klímy vedú podľa najpesimistickejších scenárov skôr k otepleniu o 3 až 4 stupne, ba dokonca o viac. Znamenalo by to bezprecedentný chaos na celej planéte! Európska únia musí prevziať zodpovednosť za emisie skleníkových plynov, ktoré vytvára a za tie, ktoré v čoraz väčšom množstve dováža. Pretože stojí v centre nevyhnutného multilateralizmu a medzinárodnej spolupráce. Pretože je hospodárskou a obchodnou veľmocou, a preto by mala ísť príkladom.

Európania vzali na vedomie naliehavosť situácie a hrozby. Každý prispieva v rámci svojich možností. Mladí ľudia sa zúčastňujú na protestoch za ochranu klímy. Čoraz viac hospodárskych subjektov vo veľkej miere investuje do energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej úspornosti a účinnosti budov a dopravy a do dekarbonizácie priemyslu a služieb. Poľnohospodári ukazujú, že poľnohospodárstvo môže skutočne pomôcť ochladiť a nie zohrievať našu planétu. Na boj proti zmene klímy musíme urobiť viac, než len bojovať proti jej nebezpečným účinkom; Nejde len o boj proti hrozbám, ale aj o ambíciu ľudí transformovať náš model rozvoja, aby sa stal udržateľnejším, sociálne spravodlivejším, odolnejším a zvrchovanejším. Dekarbonizácia je nielen nevyhnutná, ale stala sa aj príležitosťou, mocnou hybnou silou vytvárania pracovných miest, vyváženého rozvoja našich území a inovácie, a to technologickej, sociálnej, priemyselnej a demokratickej.

Prostredníctvom cieľa dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050, zelenej dohody a európskeho právneho predpisu v oblasti klímy je boj proti zmene klímy v jadre politického programu Únie. V uzneseniach Európskeho parlamentu, programe Komisie a diskusiách v Rade sa vyzýva, aby opatrení bolo viac a aby boli kvalitnejšie. Cieľ znížiť naše emisie do roku 2030 o 40 % je zastaraný. Vedci ho odporúčajú zvýšiť na 65 %. Nech bude nový cieľ akýkoľvek, prinúti nás veľmi vážne a systematicky preskúmať všetky európske politiky v tejto oblasti, najmä smernicu o ETS, ktorá v značnej miere podmieňuje cenu uhlíka, a teda motiváciu dekarbonizovať. Ambiciózna politika v oblasti zmeny klímy nie je možná bez výrazného zníženia pridelených uhlíkových kvót, rýchleho zrušenia bezodplatných kvót prispievajúcich k nedostatočnej účinnosti trhu s uhlíkom a bez stanovenia minimálnej ceny za tonu CO2.

Hoci politika Únie v oblasti zmeny klímy nie je dostatočná, je ambicióznejšia ako v prípade mnohých jej obchodných partnerov. Ak má byť boj proti zmene klímy priemyselnou, hospodárskou a sociálnou príležitosťou, dekarbonizácia nášho hospodárstva nemôže viesť k novej dezindustrializácii s únikom uhlíka a investícií. Našou povinnosťou je zabezpečiť, aby požadované úsilie neodsúdilo spoločnosti na nekalú hospodársku súťaž s aktérmi, ktorí vyrábajú v menej ambicióznych krajinách ako Únia, ale ktorých výrobky sa nachádzajú na vnútornom trhu. To je úlohou mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach (Carbon Border Adjustment Mechanism, CBAM).

Tento mechanizmus je nevyhnutný nástroj, ktorý reaguje na viacero cieľov a vedie k pozitívnej reťazovej reakcii, ktorej prvoradým cieľom je ochrana klímy. Má niekoľko cieľov:

 prispievať k posilneniu opatrení v oblasti klímy v Únii,

 motivovať našich partnerov k väčšej ambicióznosti,

 chrániť našich výrobcov pred možnou nekalou súťažou,

 podporiť premiestnenie hospodárskych činností na územie Únie,

 získavať vlastné zdroje Únie.

Preto sa musí mechanizmus riadiť niekoľkými zásadami:

 V konečnom dôsledku sa bude uplatňovať na všetky dovážané výrobky, aby bola zahrnutá celá naša uhlíková stopa a aby sme zabránili deformáciám na vnútornom trhu. Prechodne sa bude uplatňovať na hlavné suroviny, pri ktorých výrobe vzniká veľké množstvo emisií CO2 a na ktoré sa vzťahuje európsky trh s uhlíkom.

 Bude sa uplatňovať čo najrýchlejšie a od roku 2023. Zosúladenie s trhom ETS bude o to efektívnejšie, o čo kratšie bude prechodné obdobie. Účinný mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach musí umožniť zrušenie bezodplatných kvót. Tieto kvóty ako hlavný nástroj boja proti úniku uhlíka viedli k výrazným nepriaznivým účinkom a neočakávanému zisku (tzv. windfall profits), ako pripomína Európsky dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 18/2020 s názvom „Systém EÚ na obchodovanie s emisiami: bezodplatné prideľovanie kvót malo byť lepšie zacielené“.

 Musí byť zlučiteľný s pravidlami multilaterálneho obchodu v rozsahu, v akom sa vo viacerých článkoch GATT umožňuje konať vo vyššom záujme ako v záujme obchodu, napríklad v záujme životného prostredia a zdravia.

 Musí prinášať prostriedky do európskeho rozpočtu ako nový vlastný zdroj. Obhajujeme cieľ, aby sa tieto prostriedky prideľovali hlavne na zelenú dohodu a na spravodlivú transformáciu, ale aby sa významnou časťou podporovala transformácia v najchudobnejších krajinách najviac postihnutých zmenou klímy.

Európski občania očakávajú, že Únia bude v oblasti klímy podnikať rozhodnejšie a ambicióznejšie kroky a že ukončí naivitu či cynizmus, ktorý sa v nej rozvíja v súvislosti s obchodnou politikou, pričom sa pričasto nezohľadňujú náklady vyplývajúce z dohôd, ktoré podpisuje, pre spoločnosť, životné prostredie a priemysel.

Mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach je výbornou príležitosťou na zosúladenie klímy, priemyslu, zamestnanosti, odolnosti, zvrchovanosti a návratu hospodárskej činnosti do Európy. Tým predstavuje pre Úniu významnú politickú a demokratickú skúšku. Európsky parlament musí zaujať vedúcu úlohu!


 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE MEDZINÁRODNÝ OBCHOD (14.12.2020)

<CommissionInt>pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín</CommissionInt>


<Titre>k téme Smerom k mechanizmu EÚ na kompenzáciu uhlíka na hraniciach, ktorý bude zlučiteľný s pravidlami WTO</Titre>

<DocRef>(2020/2043(INI))</DocRef>

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: <Depute>Karin Karlsbro</Depute>

(*) Pridružený výbor – článok 57 rokovacieho poriadku

 

 

 

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. víta cieľ Európskej únie dosiahnuť do roku 2050 sociálne spravodlivý prechod na klimatickú neutralitu, ako aj cieľ zníženia emisií o 60 % do roku 2030, ako navrhuje Parlament; požaduje aj naďalej vyššie ambície v úsilí v oblasti klímy v obchodnej politike EÚ, ako aj v mnohých ďalších oblastiach politiky; žiada, aby sa Parížska dohoda a jej cieľ 1,5 ℃ stali jednou z hlavných usmerňujúcich zásad obchodnej politiky, ktorej sa musia prispôsobiť všetky obchodné iniciatívy a ich politické nástroje, a to okrem iného jej začlenením, ako dôležitého prvku, do dohôd o voľnom obchode; je presvedčený, že takáto účelová obchodná politika môže byť dôležitou hnacou silou pri nasmerovaní hospodárstiev k dekarbonizácii s cieľom dosiahnuť ciele v oblasti klímy stanovené v Parížskej dohode a Európskej zelenej dohode; zdôrazňuje, že v dôsledku vyšších ambícií EÚ v oblasti zmeny klímy by sa mohlo zvýšiť riziko úniku uhlíka; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplnú ochranu pred únikom uhlíka vo všetkých svojich politikách a zároveň zohľadnila konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a malých a stredných podnikov (MSP); poznamenáva, že hoci Únia v roku 2018 znížila svoje domáce emisie skleníkových plynov o 23,2 % oproti úrovniam z roku 1990, jej emisie skleníkových plynov spojené s medzinárodným obchodom nepretržite rástli; zdôrazňuje, že čistý dovoz tovarov a služieb do EÚ predstavuje viac ako 20 % domácich emisií CO2 Únie;

2. podporuje, pri absencii globálnej ceny uhlíka a multilaterálneho riešenia, zámer Komisie navrhnúť spravodlivý a transparentný, efektívny a trhový mechanizmus EÚ na kompenzáciu uhlíka na hraniciach (CBAM) pod podmienkou, že bude zlučiteľný s pravidlami WTO a dohodami EÚ o voľnom obchode (tým, že nebude diskriminačný a nebude predstavovať skryté obmedzenie medzinárodného obchodu) a že bude primeraný, založený na zásade „znečisťovateľ platí“ a vhodný na skutočné dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy; domnieva sa, že CBAM sa musí uplatňovať aj na tovar zo všetkých tretích krajín, ktoré ešte nie sú súčasťou účinného systému stanovovania cien uhlíka alebo rovnocenných opatrení s podobnými cieľmi a nákladmi ako systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), aby sa zabránilo akejkoľvek diskriminácii na základe pôvodu, a že náklady na menej ambiciózne ceny uhlíka musia byť odpočítateľné z CBAM;

3. je presvedčený, že úlohou CBAM by malo byť predchádzať riziku úniku uhlíka pre EÚ, a tým prispievať k celkovému cieľu znižovania celosvetových emisií, a pomáhať EÚ pri plnení jej záväzkov; zdôrazňuje, že CBAM EÚ je určený výlučne na plnenie cieľov v oblasti klímy, ako aj na zníženie rizika úniku uhlíka, a že by sa mal realizovať proporcionálne a vyvážene, mal by byť založený na dôkazoch a nesmie sa zneužívať ako nástroj na posilnenie protekcionizmu, neopodstatnenej diskriminácie alebo obmedzení v už aj tak zaťaženom globálnom prostredí medzinárodného obchodu; žiada, aby sa v tejto súvislosti zabránilo nadmernej byrokracii; konštatuje, že jedným z dôsledkov tohto opatrenia bude predchádzanie riziku presunu výroby mimo EÚ, keďže takýto presun by mohol zmariť úsilie EÚ o znižovanie emisií a podporu medzinárodných politík EÚ v oblasti ochrany životného prostredia;

4. poznamenáva, že na to, aby bol CBAM zlučiteľný s pravidlami WTO, jeho základom by mali byť ustanovenia Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT), ako je článok I (zásada najvyšších výhod), článok III (zásada národného zaobchádzania) a prípadne článok XX (všeobecné výnimky) a jeho jediným odôvodnením by mala byť ochrana životného prostredia, t. j. zníženie globálnych emisií CO2 a zabránenie úniku uhlíka;

5. požaduje, aby sa do polovice roka 2021 spolu s legislatívnym návrhom predložili dôkladné posúdenia vplyvu s cieľom dosiahnuť maximálnu transparentnosť a poskytnúť stimuly na zapojenie WTO a obchodných partnerov EÚ a spoluprácu s nimi v koordinácii s Európskym parlamentom; konštatuje, že posúdenie vplyvu sa musí vykonať s cieľom znížiť riziko úniku uhlíka, a tým aj celkové celosvetové emisie; žiada preto Komisiu, aby do posúdenia vplyvu zahrnula tieto aspekty:

a) vplyv CBAM na udržateľné inovácie a zmeny v obchodných tokoch a dodávateľských reťazcoch;

b) posúdenie pridanej hodnoty CBAM v porovnaní s alternatívnymi možnosťami;

c) možné sektory na pilotné vykonávanie, v ktorých je obsah uhlíka v tovare ľahko identifikovateľný;

d) možný dosah mechanizmu založeného len na základných materiáloch, ktorý by mohol viesť k zmene v dovoze so zameraním na medziprodukty a konečné výrobky, na ktoré sa mechanizmus nevzťahuje, na priemysel EÚ, a to najmä ak mechanizmus nahradí existujúce opatrenia v oblasti úniku uhlíka;

e) či a ako by malo byť odvetvie energetiky zahrnuté do osobitného prípadu dovozu elektrickej energie s vysokými emisiami uhlíka;

f)  možný vplyv na spoločnosti EÚ, najmä MSP, z hľadiska celosvetovej hospodárskej súťaže, ak sú výrobky ovplyvnené vyššími cenami ich komponentov;

g) analýza kombinácie dôležitých premenných vrátane odvetví, krajín a emisií skleníkových plynov zahrnutých do CBAM a ich vzťahu k existujúcim opatreniam v oblasti úniku uhlíka;

h) osobitná pozornosť najmenej rozvinutým a rozvojovým krajinám, aby sa zabezpečilo, že CBAM nebude mať negatívny vplyv na ich rozvoj;

6. poznamenáva, že v posúdení vplyvu sa musí starostlivo zvážiť, ako by CBAM pôsobil s existujúcimi opatreniami v oblasti úniku uhlíka v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) vrátane toho, či by súčasné opatrenia alebo bezodplatné kvóty mali dopĺňať CBAM v počiatočnej fáze, alebo či by sa mali zrušiť, pričom treba zabrániť dvojitej ochrane a diskriminácii dovozu, a či by sa CBAM mal zavádzať postupne alebo nie, aby sa zabezpečila jeho zlučiteľnosť s pravidlami WTO, pričom treba zachovať predvídateľnosť a stabilitu pre spoločnosti EÚ;

7. zdôrazňuje, že každý mechanizmus musí stimulovať priemysel v EÚ a mimo nej k výrobe čistých a konkurencieschopných výrobkov a zabrániť úniku uhlíka bez toho, aby boli ohrozené obchodné príležitosti; zdôrazňuje úlohu, ktorú by takýto mechanizmus mohol zohrať, ak by bol vyvážený a primerane sa vykonával, v energeticky náročných priemyselných odvetviach, ako je výroba ocele, cementu a hliníka, vzhľadom na obchodnú expozíciu týchto odvetví a ich účasť na systéme ETS;

8. poznamenáva, že CBAM je súčasťou európskej zelenej dohody a nástrojom na dosiahnutie cieľa EÚ nulových čistých emisií skleníkových plynov v roku 2050; konštatuje, že CBAM by mohol priamo alebo nepriamo ovplyvniť priemyselné odvetvia s najvyššími emisiami uhlíka a s najintenzívnejšou obchodnou výmenou, a že by sa s nimi malo počas tohto procesu konzultovať; ďalej poznamenáva, že CBAM by mohol ovplyvniť dodávateľské reťazce tak, že by internalizovali náklady na emisie oxidu uhličitého; zdôrazňuje, že prípadný CBAM by sa mal ľahko spravovať a nemal by neprimerane finančne a administratívne zaťažovať podniky, a to najmä malé a stredné podniky (MSP);

9. požaduje, aby sa príjmy z CBAM použili na podporu celosvetových a európskych opatrení v oblasti klímy; navrhuje, aby sa tieto príjmy opätovne investovali do rozpočtu EÚ na účely výskumu, inovácií a vývoja uhlíkovo neutrálnych technológií na podporu udržateľnej transformácie priemyslu a do pomoci v oblasti klímy s cieľom zabezpečiť zlučiteľnosť s pravidlami WTO;

10. vyjadruje hlboké znepokojenie nad narúšaním multilaterálneho obchodného systému; vyzýva Komisiu, aby aktívne spolupracovala s vládami obchodných partnerov s cieľom zabezpečiť nepretržitý dialóg o tejto iniciatíve, čím sa poskytnú stimuly pre opatrenia v oblasti klímy v rámci Únie, ako aj u jej obchodných partnerov; zdôrazňuje, že obchodná politika sa môže a mala by sa využívať na podporu pozitívneho environmentálneho programu a na zabránenie veľkým rozdielom v ambíciách v oblasti životného prostredia medzi EÚ a zvyškom sveta, a že CBAM by mal byť navrhnutý ako opatrenie dopĺňajúce opatrenia kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji dohôd Únie o voľnom obchode; zdôrazňuje, že konečným cieľom iniciatívy musia byť globálne opatrenia, v dôsledku ktorých bude CBAM nadbytočný, keďže zvyšok sveta sa snaží dosiahnuť úroveň ambícií, ktoré si v oblasti znižovania emisií CO2stanovila EÚ; domnieva sa preto, že CBAM by sa mal považovať za prostriedok na urýchlenie tohto procesu, a nie za prostriedok protekcionizmu; očakáva, že Komisia začne rokovania o globálnom prístupe v rámci WTO alebo G20;

11. vyzýva na prijatie metódy výpočtu obsahu uhlíka, ktorá nerozlišuje medzi výrobcami z EÚ a tretích krajín a ktorá sa čo najviac približuje skutočnému obsahu uhlíka v príslušnom tovare; berie na vedomie ťažkosti súvisiace s výpočtom obsahu uhlíka vo výrobkoch z členských štátov EÚ a tretích krajín a požaduje nepretržité úsilie o zabezpečenie porovnateľnosti obsahu uhlíka vo výrobkoch; zdôrazňuje, že technológia na sledovanie a monitorovanie obsahu uhlíka a parametrov zložených výrobkov by mohla pomôcť pri uplatňovaní CBAM na tieto produkty; konštatuje, že CBAM musí vytvárať stimuly pre krajiny a výrobcov, aby si vymieňali informácie o cenách uhlíka a o obsahu uhlíka vo výrobkoch;

12. domnieva sa, že medzinárodný obchod a obchodná politika sú kľúčovými faktormi umožňujúcimi prechod na klimaticky neutrálne obehové globálne hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a ako také majú podporovať globálne úsilie o dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja OSN a Parížskej dohody; domnieva sa, že je naliehavo potrebné uskutočniť komplexnú reformu WTO, ktorá jej umožní zaručiť spravodlivý obchod a zároveň bojovať proti globálnemu otepľovaniu; konštatuje, že pravidlá GATT pochádzajú z roku 1947, a zastáva názor, že ich treba prehodnotiť v súčasnom kontexte klimatickej krízy; očakáva, že Komisia prijme naliehavé iniciatívy na reformu WTO s cieľom dosiahnuť súlad s cieľmi v oblasti klímy; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o globálne stanovovanie cien CO2 a uľahčila obchod s technológiami na ochranu klímy a životného prostredia napríklad iniciatívami v obchodnej politike, ako je dohoda WTO o environmentálnych tovaroch.

 


INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

10.12.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

34

2

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Barry Andrews, Anna-Michelle Asimakopoulou, Tiziana Beghin, Geert Bourgeois, Udo Bullmann, Jordi Cañas, Daniel Caspary, Miroslav Číž, Arnaud Danjean, Paolo De Castro, Emmanouil Fragkos, Raphaël Glucksmann, Enikő Győri, Roman Haider, Christophe Hansen, Heidi Hautala, Danuta Maria Hübner, Herve Juvin, Karin Karlsbro, Maximilian Krah, Danilo Oscar Lancini, Bernd Lange, Margarida Marques, Gabriel Mato, Sara Matthieu, Emmanuel Maurel, Carles Puigdemont i Casamajó, Samira Rafaela, Inma Rodríguez-Piñero, Massimiliano Salini, Helmut Scholz, Sven Simon, Dominik Tarczyński, Mihai Tudose, Kathleen Van Brempt, Marie-Pierre Vedrenne, Jörgen Warborn, Jan Zahradil

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Campomenosi, Nicola Danti, Manuela Ripa

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

34

+

PPE

Anna-Michelle Asimakopoulou, Daniel Caspary, Arnaud Danjean, Enikő Győri, Christophe Hansen, Danuta Maria Hübner, Gabriel Mato, Massimiliano Salini, Sven Simon, Jörgen Warborn

S&D

Udo Bullmann, Miroslav Číž, Paolo De Castro, Raphaël Glucksmann, Bernd Lange, Margarida Marques, Inma Rodríguez-Piñero, Mihai Tudose, Kathleen Van Brempt

RENEW

Barry Andrews, Jordi Cañas, Karin Karlsbro, Samira Rafaela, Nicola Danti, Marie-Pierre Vedrenne

ID

Herve Juvin, Danilo Oscar Lancini, Marco Campomenosi

VERTS/ALE

Manuela Ripa, Heidi Hautala, Sara Matthieu

ECR

Emmanouil Fragkos

NI

Tiziana Beghin, Carles Puigdemont i Casamajó

 

2

-

ID

Roman Haider, Maximilian Krah

 

5

0

ECR

Geert Bourgeois, Dominik Tarczynski, Jan Zahradil

GUE/NGL

Emmanuel Maurel, Helmut Scholz

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 


 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE HOSPODÁRSKE A MENOVÉ VECI (11.12.2020)

<CommissionInt>pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín</CommissionInt>


<Titre>k téme Smerom k mechanizmu EÚ na kompenzáciu uhlíka na hraniciach, ktorý bude zlučiteľný s pravidlami WTO</Titre>

<DocRef>(2020/2043(INI))</DocRef>

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): <Depute>Luis Garicano</Depute>

 

(*) Pridružený výbor – článok 57 rokovacieho poriadku

 

 

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. domnieva sa, že hlavným cieľom mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM) by mal byť boj proti zmene klímy a podpora klimatických cieľov EÚ prostredníctvom riešenia rizika úniku uhlíka a poskytovania stimulov na investície do ekologických a energeticky účinných technológií na úrovni EÚ a celosvetovej úrovni, čím sa prispeje ku globálnemu znižovaniu emisií skleníkových plynov; domnieva sa, že konečným cieľom by malo byť úsilie o vytvorenie účinnej globálnej politiky v oblasti klímy;

2. domnieva sa, že nedávno prijatý cieľ v rámci Európskej zelenej dohody dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 60 %, ktorý schválil Parlament, ako aj medzinárodné záväzky Únie v rámci Parížskej dohody si budú vyžadovať značné úsilie o dekarbonizáciu na úrovni EÚ, čo povedie k zvýšeniu ceny emisií oxidu uhličitého, ktorú platia domáci výrobcovia v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), a to pravdepodobne výrazne nad súčasnú cenu; domnieva sa preto, že pri absentujúcej celosvetovej cene emisií oxidu uhličitého by sa riziko úniku uhlíka mohlo zvýšiť; v tejto súvislosti víta záväzok Rady a Komisie zaviesť mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach v súlade s pravidlami WTO, ktorým by sa zabezpečilo, že cena dovozu bude odrážať ich obsah uhlíka, čím by sa prispelo k vytvoreniu rovnakých podmienok pre domácich a zahraničných výrobcov a tak zabezpečilo, že ciele EÚ v oblasti klímy nebudú ohrozené premiestnením výroby a zvýšeným dovozom z krajín s menej ambicióznymi politikami v oblasti klímy, čo by zase pomohlo zabezpečiť spravodlivý prechod;

3. poznamenáva, že Komisia v súčasnosti posudzuje všetky rôzne možnosti zavedenia mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach od daňových nástrojov až po mechanizmy opierajúce sa o EU ETS; zdôrazňuje, že spotrebná daň (alebo daň) z obsahu uhlíka vo všetkých spotrebovaných výrobkoch, či už domácich alebo dovážaných, by úplne neriešila riziko úniku uhlíka, bola by technicky náročná vzhľadom na zložitosť sledovania uhlíka v globálnych hodnotových reťazcoch a mohla by predstavovať značnú záťaž pre spotrebiteľov; domnieva sa, že s cieľom riešiť riziko úniku uhlíka pri súčasnom dodržiavaní pravidiel WTO musí CBAM účtovať poplatky za obsah uhlíka v dovoze spôsobom, ktorý odráža náklady na emisie oxidu uhličitého, ktoré platia výrobcovia z EÚ; v tejto súvislosti sa domnieva, že mechanizmus by mal zabezpečiť jednotnú cenu emisií oxidu uhličitého pre domácich výrobcov aj dovozcov, aby sa dodržala zásada WTO týkajúca sa nediskriminácie; zastáva názor, že možnosť, ktorá najlepšie odráža náklady na emisie oxidu uhličitého, ktoré platia výrobcovia v EÚ, a ktorá zabezpečuje automatickú úpravu cien a dodržiavanie zásady nediskriminácie, je mechanizmom založeným na EU ETS; nabáda preto Komisiu, aby zaviedla systém, ktorý by od dovozcov vyžadoval nákup kvót za množstvo emisií uhlíka obsiahnuté v ich produktoch; domnieva sa, že by sa to dalo dosiahnuť vytvorením osobitného súboru kvót na dovoz prepojeného s cenami v rámci ETS (fiktívny ETS) alebo začlenením dovozcov do existujúceho súboru kvót v rámci EU ETS; konštatuje, že druhé z uvedených opatrení by mohlo priniesť ďalšie technické výzvy, ako je zabezpečenie cenovej stability (ktorá by sa potenciálne mohla riešiť zvýšením existujúceho stropu na primeranú úroveň a využitím trhovej stabilizačnej rezervy) a zavedenie ochranných opatrení na zabránenie riziku možného zasahovania do trhu; uznáva, že pevné clo alebo daň z dovozu by mohli byť jednoduchým nástrojom, ktorý by poskytoval silný a stabilný signál o environmentálnej cene dovezeného uhlíka; domnieva sa však, že vzhľadom na svoju pevnú povahu by takáto daň bola menej pružným nástrojom na odzrkadlenie vývoja ceny v rámci EU ETS; zdôrazňuje, že v praxi by meniaca sa daň, ktorá automaticky odráža cenu v systéme EU ETS, bola ekvivalentom fiktívneho ETS; uznáva, že ak by mal CBAM fiškálnu povahu, existuje možnosť, že by sa zaviedol mechanizmus založený na článku 192 ods. 2 ZFEÚ; trvá na tom, že hlavným cieľom CBAM je životné prostredie, a preto by pri výbere nástroja mali zohrávať zásadnú úlohu environmentálne kritériá; zdôrazňuje, že v súlade s týmto cieľom musí vybraný nástroj zabezpečiť predvídateľnú a dostatočne vysokú cenu emisií oxidu uhličitého, ktorá stimuluje investície do dekarbonizácie s cieľom splniť ciele Parížskej dohody;

4. domnieva sa, že CBAM by sa mal v ideálnom prípade uplatňovať na akýkoľvek dovoz (od surovín cez medziprodukty až po konečné výrobky), pričom by mal zahŕňať základné materiály, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, aby sa zabránilo narušeniam trhu medzi výrobkami na vnútornom trhu a pozdĺž hodnotového reťazca; berie na vedomie technické ťažkosti s pokrytím všetkých základných materiálov, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, už od roku 2023, a chápe, že odvetvia, ktoré sa považujú za odvetvia s najvyšším rizikom úniku uhlíka, by mohli byť v počiatočnej fáze prioritou; napriek tomu varuje Komisiu pred možným poškodením priemyselných odvetví EÚ, ak sa nepokryjú všetky odvetvia EU ETS, a vyzýva ju, aby navrhla čo najširší odvetvový rozsah; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v prípade, že prijme postupný prístup, zahrnula záväzný harmonogram na rozšírenie pokrytia v CBAM;

5. domnieva sa, že v ideálnom prípade by mal CBAM v rámci svojho rozsahu pôsobnosti čo najpresnejšie merať obsah uhlíka v dovozoch; napriek tomu odporúča zaviesť uskutočniteľnú koncepciu objektívneho merania obsahu uhlíka v každom dovezenom produkte na základe základných materiálov, z ktorých sa skladá (ako sa uvádza v návrhu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru); pripomína, že v rámci takejto aproximácie by sa zmerala hmotnosť každého základného materiálu, na ktorý sa vzťahuje EU ETS, a vynásobila štandardnou hodnotou uhlíkovej náročnosti; zdôrazňuje však, že dovozcovia by mali mať možnosť v súlade s normami EÚ pre meranie, vykazovanie a overovanie (MRV) v rámci EU ETS preukázať, že obsah uhlíka v ich výrobkoch je nižší ako uvedené hodnoty, a podľa toho mať úžitok z prispôsobenej splatnej sumy, aby sa podnecovali inovácie a investície do udržateľných technológií na celom svete; domnieva sa, že uvedené by nemalo predstavovať neprimeranú záťaž pre MSP; zdôrazňuje, že vykonávanie mechanizmu bude musieť byť podporené súborom noriem EÚ, ktoré zabránia jeho obchádzaniu či zneužitiu, a jeho správa si bude vyžadovať silnú nezávislú infraštruktúru;

6. navrhuje, aby vykonávanie CBAM viedlo k postupnému ukončeniu bezodplatného prideľovania kvót, až kým sa po primeranom prechodnom období úplne nezruší, pretože tento mechanizmus by mal zabezpečiť, že výrobcovia v EÚ a dovozcovia budú musieť znášať rovnaké náklady na emisie oxidu uhličitého na trhu EÚ; zdôrazňuje potrebu postupného ukončenia bezodplatných kvót počas prechodného obdobia v súlade s predvídateľným harmonogramom; domnieva sa, že prechodné obdobie by malo poskytnúť regulačnú istotu odvetviam náročným na zdroje a energiu; zdôrazňuje, že by nemala existovať dvojitá ochrana a že mechanizmus musí byť v súlade s pravidlami WTO; domnieva sa, že na tento účel by mal CBAM odpočítať hodnotu bezodplatných kvót od splatnej sumy účtovanej dovozcom, aby CBAM a bezodplatné kvóty mohli koexistovať bez toho, aby to viedlo k dvojitej kompenzácii, a pri zachovaní súladu s pravidlami WTO; konštatuje, že toto postupné ukončenie by malo byť sprevádzané zavedením podporných opatrení pre vývoz, ktoré by zostali v súlade s WTO a boli by v súlade s environmentálnymi cieľmi EÚ; vyzýva Komisiu, aby posúdila zavedenie čiastočných vývozných zliav na základe existujúcej logiky referenčných hodnôt podľa výrobcov s najvyššou uhlíkovou účinnosťou, ktorými by sa nemalo refundovať viac, ako je súčasná úroveň bezodplatných kvót, s cieľom zachovať silné stimuly na dekarbonizáciu a zároveň zabezpečiť rovnaké podmienky pre vývoz z EÚ;

7. zdôrazňuje, že CBAM by mal zabezpečiť, aby sa dovozcom z tretích krajín neúčtoval poplatok za obsah uhlíka v ich výrobkoch dvakrát, a tak sa zabezpečilo, že sa s nimi bude zaobchádzať na rovnakom základe a bez diskriminácie; vyzýva Komisiu, aby pozorne posúdila vplyv rôznych možností CBAM na najmenej rozvinuté krajiny;

8. požaduje, aby sa príjmy z CBAM považovali za príjem EÚ;

9. domnieva sa, že uvedený návrh poskytuje pevný základ pre zlučiteľnosť s pravidlami WTO, pretože nerozlišuje medzi výrobcami a dovozcami (ani nediskriminuje v rámci týchto skupín), je založený na transparentných a vedecky podložených objektívnych kritériách a spĺňa svoj hlavný cieľ, ktorým je ochrana životného prostredia a zdravia; vyzýva Komisiu, aby sa zapojila do dvojstranných a viacstranných diskusií s obchodnými partnermi s cieľom uľahčiť vykonávanie CBAM a vyhnúť sa odvetným opatreniam; trvá na presadzovaní práce Komisie v oblasti environmentálnej udržateľnosti v rámci WTO s cieľom zosúladiť medzinárodné obchodné právo s klimatickými cieľmi Parížskej dohody; vyzýva Komisiu, aby zapojila Parlament do všetkých fáz procesu vývoja CBAM; vyzýva na stanovenie monitorovacieho mechanizmu a procesu preskúmania, do ktorého bude v čo najväčšej miere zapojený Parlament.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

10.12.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

39

7

8

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gunnar Beck, Marek Belka, Isabel Benjumea Benjumea, Stefan Berger, Gilles Boyer, Francesca Donato, Derk Jan Eppink, Engin Eroglu, Jonás Fernández, Raffaele Fitto, Frances Fitzgerald, José Manuel García-Margallo y Marfil, Sven Giegold, Valentino Grant, Claude Gruffat, José Gusmão, Enikő Győri, Danuta Maria Hübner, Othmar Karas, Billy Kelleher, Aurore Lalucq, Philippe Lamberts, Aušra Maldeikienė, Pedro Marques, Jörg Meuthen, Csaba Molnár, Siegfried Mureşan, Caroline Nagtegaal, Luděk Niedermayer, Lefteris Nikolaou-Alavanos, Lídia Pereira, Kira Marie Peter-Hansen, Sirpa Pietikäinen, Dragoș Pîslaru, Antonio Maria Rinaldi, Joachim Schuster, Ralf Seekatz, Pedro Silva Pereira, Paul Tang, Irene Tinagli, Ernest Urtasun, Inese Vaidere, Johan Van Overtveldt, Stéphanie Yon-Courtin, Marco Zanni, Roberts Zīle

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marc Angel, Manon Aubry, Gabriele Bischoff, Damien Carême, Eugen Jurzyca, Chris MacManus, Margarida Marques, Andreas Schwab

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

39

+

GUE/NGL

Manon Aubry, José Gusmão

PPE

Isabel Benjumea Benjumea, Stefan Berger, Frances Fitzgerald, José Manuel García Margallo y Marfil, Danuta Maria Hübner, Othmar Karas, Aušra Maldeikienė, Siegfried Mureşan, Luděk Niedermayer, Lídia Pereira, Sirpa Pietikäinen, Andreas Schwab, Ralf Seekatz, Inese Vaidere

Renew

Gilles Boyer, Engin Eroglu, Billy Kelleher, Dragoș Pîslaru, Stéphanie Yon Courtin

S&D

Marc Angel, Marek Belka, Gabriele Bischoff, Jonás Fernández, Aurore Lalucq, Margarida Marques, Pedro Marques, Csaba Molnár, Joachim Schuster, Pedro Silva Pereira, Paul Tang, Irene Tinagli

Verts/ALE

Damien Carême, Sven Giegold, Claude Gruffat, Philippe Lamberts, Kira Marie Peter Hansen, Ernest Urtasun

 

7

-

ECR

Derk Jan Eppink, Eugen Jurzyca, Roberts Zīle

ID

Gunnar Beck, Jörg Meuthen

NI

Lefteris Nikolaou Alavanos

PPE

Enikő Győri

 

8

0

ECR

Raffaele Fitto, Johan Van Overtveldt

GUE/NGL

Chris MacManus

ID

Francesca Donato, Valentino Grant, Antonio Maria Rinaldi, Marco Zanni

Renew

Caroline Nagtegaal

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 


 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE ROZPOČET (11.12.2020)

<CommissionInt>pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín</CommissionInt>


<Titre>k téme Smerom k mechanizmu EÚ na kompenzáciu uhlíka na hraniciach, ktorý bude zlučiteľný s pravidlami WTO</Titre>

<DocRef>(2020/2043(INI))</DocRef>

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: <Depute>Elisabetta Gualmini</Depute>

 

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. pripomína, že mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM) sa už dlho vníma ako možný skutočný a ekologický zdroj vlastných príjmov rozpočtu EÚ a bol súčasťou koša preferovaných možností nových vlastných zdrojov v legislatívnom uznesení Parlamentu zo 16. septembra 2020[10];

2. uznáva, že hlavným účelom CBAM musí byť ochrana klímy, zmierňovanie dilemy úniku uhlíka, zabezpečenie rovnakých podmienok pre náklady na dekarbonizáciu a zvýšenie dopytu po nízkouhlíkových výrobkoch a procesoch, ako aj predchádzanie narušeniam hospodárskej súťaže a obchodu a ochrana konkurencieschopnosti priemyselných odvetví EÚ; zdôrazňuje, že CBAM pomôže EÚ splniť jej ciele v oblasti klímy a zároveň zabezpečiť rovnaké podmienky v medzinárodnom obchode, znížiť premiestňovanie výroby do tretích krajín s menej ambicióznymi environmentálnymi predpismi a rešpektovať zásadu „znečisťovateľ platí“ s cieľom podnietiť zvyšok sveta k prijatiu opatrení v oblasti klímy v súlade s Parížskou dohodou a Európskou zelenou dohodou; domnieva sa, že konečným výsledkom zavedenia CBAM by bolo viac inovácií a investícií do ekologickejších technológií; okrem toho zdôrazňuje potrebu, aby bol CBAM navrhnutý s ohľadom na najvyššiu environmentálnu integritu;

3. vyzýva Komisiu, aby pred predložením legislatívneho návrhu vykonala dôkladné posúdenie vplyvu rôznych návrhov na vykonávanie CBAM; žiada, aby sa v tomto posúdení vplyvu od začiatku zohľadnili rôzne scenáre, napríklad možnosť pokrytia všetkých súčasných a očakávaných odvetví systému obchodovania s emisiami (ETS), a osobitné charakteristiky odvetví, na ktoré by sa mechanizmus mohol vzťahovať; považuje za nevyhnutné, aby sa v posúdení vyhodnotil vplyv rôznych dizajnov na ich schopnosť znižovať emisie skleníkových plynov a ich hospodárske a sociálne dôsledky pre priemyselný sektor EÚ s osobitným ohľadom na MSP, konkurencieschopnosť vývozcov z EÚ a možné protiopatrenia tretích krajín a ich dodávateľov voči priemyselným odvetviam EÚ; zároveň sa domnieva, že v záujme zachovania silných stimulov na dekarbonizáciu a zabezpečenia rovnakých podmienok pre tovar z EÚ na trhoch tretích krajín by sa v posúdení vplyvu mali preskúmať aj prínosy a pravdepodobné dôsledky vývozných zliav (a to aj v prípade ich postupného zavádzania) v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje CBAM a na ktoré sa nevzťahuje CBAM, ako aj ich doplnkovosť s opatreniami v oblasti úniku uhlíka v rámci systému ETS; zdôrazňuje, že je dôležité posúdiť vplyv jednotlivých možností na životnú úroveň spotrebiteľov, najmä tých, ktorí patria k zraniteľnejším skupinám, ako aj ich vplyv na príjmy; vyzýva Komisiu, aby do posúdenia vplyvu zahrnula aj dôsledky príjmov z CBAM ako vlastného zdroja pre rozpočet EÚ v závislosti od zvoleného návrhu a podmienok;

4. zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť narušeniam vnútorného trhu, ako aj protekcionistickým opatreniam proti EÚ; konštatuje, že vyššie ambície EÚ v oblasti zmeny klímy vedú k zvýšenému riziku úniku uhlíka v dôsledku nižších environmentálnych noriem a nedostatku ambicióznych opatrení v oblasti klímy v tretích krajinách; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby primerane zabezpečila plnú ochranu proti úniku uhlíka vo všetkých svojich politikách; navrhuje vytvoriť nediskriminačný a progresívny mechanizmus v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie a dôrazne nabáda Komisiu, aby zostala otvorená multilaterálnemu prístupu, ktorý môže účinne prispievať ku globálnym opatreniam v oblasti klímy v súlade s Parížskou dohodou a ktorý by mohol zabrániť odvetným opatreniam voči hospodárstvu EÚ; zároveň naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o multilaterálne reformy vo WTO, ktoré zosúladia medzinárodné obchodné právo s cieľmi Parížskej dohody; domnieva sa, že vzhľadom na globálnu pandémiu a následnú hospodársku krízu je o to nevyhnutnejšie, aby sa vypracovali medzinárodné politiky, ktoré dokážu zosúladiť požiadavky v oblasti klímy s priemyselnou konkurencieschopnosťou a spravodlivým obchodom;

5. uznáva, že CBAM by sa mohol vykonávať buď ako rozšírenie súčasného režimu ciel, alebo ako doplnkový systém v rámci existujúceho rámca ETS; zdôrazňuje, že oba prístupy by mohli byť v úplnom súlade s iniciatívou týkajúcou sa vlastných zdrojov; zdôrazňuje, že druhý model, centralizovaný podľa noriem ETS pre odvetvia, materiály a ceny emisií oxidu uhličitého, by uľahčil zavedenie rovnakej úrovne cien emisií oxidu uhličitého v prípade výrobkov z EÚ aj z krajín mimo EÚ, a tým zaručil spravodlivé rovnaké podmienky v medzinárodnom obchode a zlučiteľnosť s pravidlami WTO, najmä s článkom III Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT); zdôrazňuje, že zatiaľ čo konečný mechanizmus by sa mal napokon vzťahovať na čo najširší rozsah dovozu, počiatočná koncepcia CBAM by sa mohla obmedziť na určité odvetvia hospodárstva, ktoré sa vyberú na základe posúdenia vplyvu;

6. pripomína, že Parlament, Rada a Komisia sa dohodli na vytvorení nových vlastných zdrojov vrátane CBAM v priebehu budúceho viacročného finančného rámca (VFR) v Medziinštitucionálnej dohode o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (MID); zdôrazňuje, že pridelenie finančných tokov prameniacich z CBAM do rozpočtu EÚ by pomohlo zmierniť problém fiškálnej rovnocennosti a zabezpečilo by spravodlivé rozdelenie jeho vplyvu medzi členské štáty, ako aj štíhlu štruktúru s minimálnymi administratívnymi režijnými nákladmi; preto dospel k záveru, že vymedzenie týchto výnosov ako vlastného zdroja EÚ by znížilo podiel príspevkov založených na HND na financovaní rozpočtu EÚ, a tak by pomohlo spravodlivo rozdeliť vplyv CBAM medzi všetky členské štáty; domnieva sa, že akékoľvek úspory na vnútroštátnej úrovni v dôsledku nižších príspevkov založených na HND posilnia fiškálny priestor členských štátov; zdôrazňuje, že vykonávanie mechanizmu by malo byť sprevádzané odstránením všetkých foriem environmentálne škodlivých subvencií poskytovaných energeticky náročným priemyselným odvetviam, najmä oslobodení od dane a daňových úľav týkajúcich sa energie využívanej energeticky náročnými priemyselnými odvetviami;

7. víta, že ak sa CBAM stane základom pre vlastný zdroj podľa MID, príjmová stránka rozpočtu EÚ sa priblíži k zosúladeniu so strategickými cieľmi politík, ako je Európska zelená dohoda, boj proti zmene klímy, obehové hospodárstvo a spravodlivá transformácia, a tým pomôže vytvárať vedľajšie prínosy, stimuly a pridanú hodnotu EÚ; domnieva sa, že príjmy z CBAM by boli na základe svojej povahy a pôvodu prísne spojené s politikami v oblasti klímy, vonkajšími hranicami a obchodnou politikou na úrovni EÚ, a preto by predstavovali veľmi vhodný základ pre vlastný zdroj EÚ; zdôrazňuje, že príjmy z CBAM by sa preto z dôvodu environmentálnej integrity nepoužívali na dotovanie politík alebo opatrení, ktoré sú v rozpore s Parížskou dohodou a cieľmi Európskej zelenej dohody;

8. zdôrazňuje, že obsah emisií skleníkových plynov v dotknutých dovážaných výrobkoch by sa mal započítavať na základe transparentných a spoľahlivých referenčných hodnôt pre jednotlivé výrobky predstavujúcich globálny priemerný obsah emisií skleníkových plynov v jednotlivých výrobkoch, pričom by sa mali zohľadniť rôzne metódy výroby s rôznou intenzitou emisií; domnieva sa, že pri stanovovaní cien emisií oxidu uhličitého pre dovážané výrobky by sa mala zohľadňovať aj uhlíková náročnosť elektrizačnej sústavy danej krajiny;

9. berie na vedomie rôzne obozretné odhady príjmov v rozmedzí od 5 do 14 miliárd EUR ročne v závislosti od rozsahu pôsobnosti a koncepcie nového nástroja; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ je v každom prípade mimoriadne vhodný na absorbovanie výkyvov príjmov alebo dokonca dlhodobých regresívnych účinkov;

10. je odhodlaný zabezpečiť, aby vlastný zdroj založený na CBAM bol súčasťou koša vlastných zdrojov, ktoré budú dostatočné na pokrytie celkových očakávaných výdavkov na splatenie istiny a úrokov prijatých pôžičiek v rámci nástroja Next Generation EU pri súčasnom dodržiavaní zásady všeobecnosti; okrem toho pripomína, že akýkoľvek prebytok z plánu splácania musí tiež zostať v rozpočte EÚ ako všeobecný príjem; zdôrazňuje, že akékoľvek účelové viazanie príjmov z CBAM by bolo v rozpore s MID, rozhodnutím o vlastných zdrojoch a nariadením o rozpočtových pravidlách;

11. pripomína, že zavedenie koša nových vlastných zdrojov, ako sa uvádza v pláne zavedenia nových vlastných zdrojov v rámci medziinštitucionálnej dohody, by mohlo uľahčiť lepšie zameranie výdavkov na úrovni Únie na prioritné oblasti a spoločné verejné statky pri vysokom zvýšení efektívnosti v porovnaní s vnútroštátnymi výdavkami; pripomína, že akékoľvek nedodržanie podmienok dohodnutých v MID jednou z troch inštitúcií by ju mohli vystaviť právnemu napadnutiu zo strany ostatných inštitúcií;

12. vyzýva inštitúcie, aby ďalej aktívne konali v duchu a na základe plánu zavedenia nových vlastných zdrojov v rámci medziinštitucionálnej dohody, ktorý stanovuje, že tento nový vlastný zdroj má nadobudnúť účinnosť najneskôr do 1. januára 2023.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

10.12.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

33

2

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Rasmus Andresen, Robert Biedroń, Anna Bonfrisco, Olivier Chastel, Lefteris Christoforou, David Cormand, Paolo De Castro, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Vlad Gheorghe, Elisabetta Gualmini, Francisco Guerreiro, Valérie Hayer, Eero Heinäluoma, Niclas Herbst, Monika Hohlmeier, Moritz Körner, Joachim Kuhs, Zbigniew Kuźmiuk, Ioannis Lagos, Hélène Laporte, Pierre Larrouturou, Janusz Lewandowski, Margarida Marques, Siegfried Mureşan, Victor Negrescu, Andrey Novakov, Jan Olbrycht, Dimitrios Papadimoulis, Bogdan Rzońca, Nicolae Ştefănuță, Nils Torvalds, Nils Ušakovs, Johan Van Overtveldt, Rainer Wieland, Angelika Winzig

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Herbert Dorfmann, Niclas Herbst, Petros Kokkalis

 

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

33

+

Greens/EFA

Rasmus Andresen, Damian Boeselager, David Cormand, Francisco Guerreiro

GUE/NGL

Petros Kokkalis, Dimitrios Papadimoulis

ID

Hélène Laporte

PPE

Lefteris Christoforou, Herbert Dorfmann, José Manuel Fernandes, Niclas Herbst, Monika Hohlmeier, Janusz Lewandowski, Siegfried Mureşan, Andrey Novakov, Jan Olbrycht, Rainer Wieland, Angelika Winzig

Renew

Olivier Chastel, Vlad Gheorghe, Valérie Hayer, Moritz Körner, Nicolae Ştefănuță, Nils Torvalds

S&D

Robert Biedroń, Paolo De Castro, Eider Gardiazabal Rubial, Elisabetta Gualmini, Eero Heinäluoma, Pierre Larrouturou, Margarida Marques, Victor Negrescu, Nils Ušakovs

 

2

-

ID

Joachim Kuhs

NI

Ioannis Lagos

 

4

0

ECR

Zbigniew Kuźmiuk, Bogdan Rzońca, Johan Van Overtveldt

ID

Anna Bonfrisco

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 


 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE PRIEMYSEL, VÝSKUM A ENERGETIKU (17.12.2020)

<CommissionInt>pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín</CommissionInt>


<Titre>k mechanizmu EÚ na kompenzáciu uhlíka na hraniciach v súlade s pravidlami WTO</Titre>

<DocRef>(2020/2043(INI))</DocRef>

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: <Depute>Jens Geier</Depute>

 

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže článok XX Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) umožňuje členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO) vykonávať opatrenia potrebné na ochranu života alebo zdravia ľudí, zvierat alebo rastlín (b) alebo prírodných zdrojov (g);

1. víta Parížsku dohodu ako medzinárodný záväzok bojovať proti zmene klímy a zdôrazňuje potrebu vykonať dôkladné vyhodnotenie všetkých medzinárodných súborov pravidiel, pokiaľ ide o ich zlučiteľnosť s cieľmi v oblasti klímy; konštatuje, že EÚ je na celosvetovej úrovni zodpovedná za 9 % emisií skleníkových plynov a je tretím najväčším producentom skleníkových plynov na svete; so znepokojením berie na vedomie nedostatočne ambiciózne medzinárodné úsilie a opatrenia v oblasti klímy, pokiaľ ide o vykonávanie rozhodnutí prijatých v rámci tejto dohody, ako aj o odstúpenie USA od dohody;

2. víta európske úsilie v tejto súvislosti, ako je zavedenie zelenej dohody a cieľ dosiahnuť nákladovo efektívnu, spravodlivú, sociálne vyváženú a korektnú transformáciu vedúcu ku klimatickej neutralite najneskôr do roku 2050; zdôrazňuje potrebu presadzovať zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 60 %, a to pri súčasnom zabezpečení dôsledného uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“;

3. domnieva sa, že asymetrické opatrenia na ochranu klímy nie sú dostatočné na boj proti zmene klímy; zdôrazňuje, že obchodná politika sa môže a mala by sa využívať na podporu pozitívneho environmentálneho programu pri súčasnom zachovaní konkurencieschopnosti EÚ a na zabránenie veľkým rozdielom v ambíciách v oblasti životného prostredia medzi EÚ a zvyškom sveta; okrem toho sa domnieva, že mechanizmus EÚ na kompenzáciu uhlíka na hraniciach v súlade s pravidlami WTO (ďalej len „mechanizmus“) môže stimulovať dovoz s nízkymi emisiami a produkciu nízkoemisných technológií a výrobkov v EÚ, čo povedie k naliehavo potrebnému zníženiu emisií dovážaných do EÚ; domnieva sa, že tento mechanizmus by mohol viesť k zintenzívneniu medzinárodného úsilia v boji proti zmene klímy a predstavovať prvý krok smerom k medzinárodnému stanovovaniu cien uhlíka, pokiaľ sa bude vykonávať primeraným a vyváženým spôsobom; ďalej uvádza, že mechanizmus by mal viesť k vytvoreniu pozitívneho kolobehu na boj proti zmene klímy na medzinárodnej úrovni, napr. jeho začlenením do rokovaní o mnohostranných environmentálnych dohodách;

4. konštatuje, že EÚ je najväčším svetovým dovozcom uhlíka a že obsah uhlíka v tovare vyvážanom z Európy je výrazne nižší ako obsah uhlíka v dovážanom tovare; na základe toho usudzuje, že európske úsilie v boji proti zmene klímy je väčšie ako priemerné medzinárodné úsilie; zdôrazňuje, že na meranie celkového vplyvu Únie na klímu je potrebná spoľahlivá metóda nahlasovania, v ktorej sa zohľadňujú emisie dovážaného tovaru a služieb do EÚ;

5. zdôrazňuje, že hlavným cieľom mechanizmu je uľahčiť dosiahnutie uhlíkovej neutrality a podnietiť medzinárodné úsilie v boji proti zmene klímy; zdôrazňuje, že tento mechanizmus by mal umožniť európskemu priemyslu významne prispieť k dosahovaniu cieľov EÚ v oblasti klímy a tretím krajinám významne prispieť k dosahovaniu medzinárodných cieľov v oblasti klímy, a to podporovaním značného úsilia o dekarbonizáciu výrobných procesov, a zároveň zdôrazňuje, že by sa tým mali zabezpečiť rovnaké podmienky pre európsky priemysel; ďalej poukazuje na potrebu zohľadniť pri výpočte cien obsahu uhlíka emisie pochádzajúce z prepravy dovážaných tovarov; domnieva sa, že je potrebné, aby rozsah pôsobnosti mechanizmu pokrýval čo najväčšiu časť uhlíkovej stopy výrobku, t. j. zahrnutím emisií z energie vo výrobe a v konečnom dôsledku aj v rámci celého hodnotového reťazca, pričom by to nemalo viesť k narušeniam vnútorného trhu, najmä na dolných trhoch;

6. ďalej zdôrazňuje, že dostatočné medzinárodné úsilie v oblasti klímy napríklad prostredníctvom stabilných, rozšírených a konzistentných medzinárodných cien uhlíka a plne konkurencieschopných technológií, výrobkov a výrobných postupov s nízkymi emisiami spôsobí, že tento mechanizmus zastará; zdôrazňuje, že zmena klímy je globálnym problémom, ktorý si vyžaduje globálne riešenia, a preto sa domnieva, že EÚ by mala naďalej podporovať zavedenie globálneho rámca na stanovovanie cien CO2 v súlade s článkom 6 Parížskej dohody; vyzýva Komisiu, aby navrhla jasný a ambiciózny časový harmonogram vykonávania a vývoja mechanizmu; pripomína, že niektoré technické riešenia na znižovanie emisií CO2 sú stále v pilotnej fáze, a vyzýva preto Komisiu, aby pokračovala v úsilí o ich ďalší rozvoj; ďalej vyzýva Komisiu, aby zabezpečila cielenú a včasnú ochranu pred únikom uhlíka vo všetkých odvetviach, ktoré sa považujú za rizikové; nakoniec vyzýva Komisiu, aby tento mechanizmus navrhla ako súčasť komplexného a dlhodobého politického balíka, ktorý bude v súlade s dosiahnutím vysoko energeticky účinného hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov najneskôr do roku 2050;

7. ďalej zdôrazňuje, že mechanizmus by mal byť súčasťou širšieho súboru politík s cieľom umožniť a podporiť investície do nízkouhlíkových priemyselných procesov, znížiť intenzitu emisií v priemyselných odvetviach a stimulovať opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti a využívania obnoviteľných zdrojov energie; konštatuje, že je potrebné, aby mechanizmus sprevádzala priemyselná politika, ktorá je ambiciózna z hľadiska životného prostredia, ekonomicky stabilná, sociálne korektná a ktorá posilňuje odolnosť a globálnu konkurencieschopnosť; ďalej navrhuje podporovať obnovu fondu budov a nahrádzanie stavebných materiálov, vykonávanie mechanizmu pre spravodlivú transformáciu a stimuly na nákup nízkouhlíkových materiálov prostredníctvom verejného obstarávania, ako aj silné verejné inovačné politiky s výnimkou podpory technológií spaľovania fosílnych palív; zdôrazňuje, že je potrebné zvážiť doplnkovú úlohu lepších noriem pre výrobky v súlade s akčným plánom EÚ pre obehové hospodárstvo;

8. pripomína výsledky, ktoré Únia dosiahla prostredníctvom pravidiel týkajúcich sa požiadaviek na výrobky a označovanie, ktoré mohli stimulovať zodpovednú spotrebu, zapojiť európskych občanov a podporiť priemyselnú konkurencieschopnosť a inovácie; vyzýva Komisiu, aby preskúmala podobné politiky výrobkov, ktoré by mohli viesť k vypracovaniu nových noriem a vytvoreniu hlavných trhov s nízkouhlíkovými výrobkami a technológiami efektívne využívajúcimi zdroje, s cieľom zabezpečiť prechod na udržateľné hospodárstvo a prispieť k zaručeniu minimálnych nepriaznivých vplyvov používania výrobkov na životné prostredie;

9. zdôrazňuje, že asymetrické opatrenia v oblasti klímy na celom svete, a najmä nedostatok ambicióznych opatrení v oblasti klímy zo strany európskych obchodných partnerov, by mohli zvýšiť riziko úniku uhlíka, ktoré vedú k zvýšeniu celosvetových emisií a konkurenčnej nevýhode pre európsky priemysel na medzinárodných trhoch, a ohroziť tak európske pracovné miesta a hodnotové reťazce; zdôrazňuje, že európsky priemysel čelí zvýšenému hospodárskemu tlaku v dôsledku lacného dovozu obchodných partnerov a krízy spôsobenej ochorením COVID-19; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní mechanizmu zabezpečila cielenejšiu a účinnejšiu ochranu klímy a ochranu proti úniku uhlíka;

10. zdôrazňuje, že predchádzanie riziku úniku uhlíka ide ruka v ruke so zachovaním priemyselnej konkurencieschopnosti EÚ a zabránením prevodu emisií do tretích krajín prostredníctvom prerozdeľovania priemyselných činností, investícií a pracovných miest; zdôrazňuje, že kroky prijaté s cieľom zabrániť riziku úniku uhlíka by mali byť v súlade s cieľmi v oblasti klímy; zdôrazňuje, že strategické odvetvia sú obzvlášť vystavené tomuto riziku z hľadiska vplyvu na ich produkciu a investičnú kapacitu; zdôrazňuje, že je potrebné posúdiť riziká premiestnenia priemyselných odvetví a výkonu ich činností mimo EÚ; ďalej poukazuje na potrebu vytvoriť stimuly pre vlády a vývozcov z tretích krajín, aby znížili svoje emisie;

11. pripomína, že politika EÚ v oblasti klímy, priemyselná politika a cieľ udržiavať a zvyšovať udržateľný hospodársky rast musia ísť ruka v ruke; zdôrazňuje, že každý mechanizmus musí byť začlenený do našej priemyselnej stratégie s cieľom stimulovať priemyselné odvetvia k výrobe čistých a konkurencieschopných výrobkov;

12. navrhuje progresívny mechanizmus zameraný na jednotlivé odvetvia, do ktorého sa po dôkladnom posúdení vplyvu a po určitom čase ešte pred rozšírením najskôr zaradia odvetvia s najvyšším obsahom uhlíka a intenzitou obchodu, ako napríklad energeticky náročné odvetvie spracovania ocele, cementu a hliníka, odvetvie energetiky a odvetvie výroby plastov, chemikálií a hnojív; domnieva sa, že takýto návrh by mohol zmierniť medzinárodné odvetné opatrenia a mohol by slúžiť ako skúšobná fáza pre európsky priemysel; zdôrazňuje však, že by to nemalo viesť k narušeniam vnútorného trhu ani k nadmernej administratívnej záťaži, ktoré by mohli obmedziť spravodlivú otvorenú trhovú hospodársku súťaž založenú na pravidlách a mať zvlášť nepriaznivý vplyv na malé a stredné podniky (MSP) alebo by sa mohli stať nástrojom protekcionizmu;

Obchodné aspekty

13. zdôrazňuje, že európskemu priemyslu vrátane malých a stredných podnikov by sa mal umožniť prístup ku globálnemu dodávateľskému reťazcu a na globálne trhy, aby si udržali konkurencieschopnosť; vyjadruje hlboké znepokojenie nad dôsledkami narušenia multilaterálneho obchodného systému, zvýšených obchodných prekážok a obchodných konfliktov pre konkurencieschopnosť priemyslu EÚ; trvá na tom, aby bol mechanizmus navrhnutý spôsobom, ktorým by sa znížilo riziko obnovenia obchodných sporov; vyzýva preto Komisiu, aby zaujala multilaterálny prístup bez toho, aby bola dotknutá účinnosť mechanizmu, a to prostredníctvom pokračujúcich dialógov s medzinárodnými obchodnými partnermi, najmä s tými, ktorí majú odlišný prístup k ochrane klímy, s cieľom predísť možnému prijatiu medzinárodných odvetných opatrení voči EÚ;

14. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že mechanizmus bude nediskriminačný, a zosúladila ho s acquis WTO a ustanoveniami dohôd o voľnom obchode Únie, podľa možnosti uplatnením článku XX písm. b) a g) dohody GATT; vyzýva Komisiu, aby v rámci medzinárodného obchodu zabezpečila rovnaké podmienky a zohľadnila pri tom postavenie EÚ ako najväčšieho obchodného zoskupenia na svete; zdôrazňuje, že je potrebné náležite rešpektovať zásady slobodného a spravodlivého globálneho trhu;

15. vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala globálny rámec na stanovovanie cien CO2 a uľahčila obchod s technológiami na ochranu klímy a životného prostredia, napríklad prostredníctvom iniciatív obchodnej politiky, ako je dohoda WTO o environmentálnych tovaroch; zdôrazňuje, že Únia môže vo svojich obchodných dohodách zohrávať priekopnícku úlohu zahrnutím ambicióznych kapitol o energetike a udržateľnosti;

Metodika

16. zdôrazňuje, že správne fungujúci mechanizmus by mal zabezpečiť zníženie emisií dovážaných do EÚ a poskytnúť najúčinnejšiu ochranu klímy pred rizikom úniku uhlíka pri súčasnom dodržiavaní pravidiel WTO; zdôrazňuje, že mechanizmus by mal byť navrhnutý spôsobom, ktorý zabezpečí jeho účinné a jednoduché uplatňovanie a súčasne zabráni obchádzaniu, ako je napríklad presúvanie zdrojov alebo dovoz polotovarov či konečných výrobkov, na ktoré sa mechanizmus nevzťahuje;

17. je presvedčený, že pri metóde výpočtu by sa mal v maximálnej možnej miere zohľadniť skutočný obsah uhlíka v dovážanom tovare, pričom by to nemalo viesť k ďalším ťažkostiam a nevýhodám pre európsky priemysel; berie na vedomie ťažkosti so zhromažďovaním overených a spoľahlivých údajov o obsahu uhlíka v konečných výrobkoch alebo medziproduktoch z dôvodu medzinárodných hodnotových reťazcov; žiada preto Komisiu, aby posúdila technickú uskutočniteľnosť a dostupnosť spoľahlivých údajov od dovozcov a vývozcov, napr. preskúmaním potenciálu pokrokových technológií, ako je blockchain, a prípadne navrhla riešenia; zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť dôkladný systém monitorovania, podávania správ a overovania s cieľom vyhodnotiť účinnosť mechanizmu; domnieva sa, že overovanie nezávislou treťou stranou by sa mohlo považovať za nástroj na zabezpečenie spoľahlivosti údajov;

18. vyzýva Komisiu, aby poskytla technické poradenstvo a podporu priemyselným odvetviam doma a v zahraničí, najmä MSP, pri vytváraní spoľahlivých systémov započítavania emisií skleníkových plynov pre dovoz s cieľom zachovať silný európsky priemysel bez vytvárania technických prekážok pre obchodných partnerov; ďalej vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že dovozcovia budú môcť preukázať nízky obsah uhlíka vo svojich výrobkoch, a poskytla im možnosť znížiť platby za emisie uhlíka za tieto výrobky alebo ich od nich oslobodiť; vyzýva Komisiu, aby zaručila uskutočniteľnosť a súlad s európskym systémom obchodovania s emisiami;

19. ďalej konštatuje, že s cieľom zabrániť nekalej hospodárskej súťaži na európskom trhu by mechanizmus nemal vytvárať žiadne konkurenčné nevýhody medzi konkurenčnými materiálmi; zdôrazňuje, že materiály vhodné z hľadiska ochrany klímy by nemali byť vystavované konkurenčným nevýhodám;

20. domnieva sa, že mechanizmus by mal zohľadňovať osobitné situácie najmenej rozvinutých krajín, ktoré z historického hľadiska nevypúšťali veľa emisií; zdôrazňuje, že by nemal brániť ich udržateľnému rozvoju a že by sa ich situácia nemala ďalej zhoršovať premiestňovaním priemyselných činností, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie a miestne obyvateľstvo;

21. vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť začatia uplatňovania mechanizmu na základe postupného rušenia bezplatných kvót, ktoré by sa zachovali počas prechodnej fázy až do úplného zavedenia mechanizmu a začatia jeho uplatňovania; zdôrazňuje, že by nemala existovať dvojitá ochrana a že mechanizmus musí byť v súlade s pravidlami WTO;

22. vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní mechanizmu posúdila možnosť zavedenia vývozných zliav pre najvýznamnejších priemyselných aktérov z hľadiska uhlíkovej efektívnosti, ktoré sú v úplnom súlade s pravidlami WTO;

23. zdôrazňuje, že podľa svojho uznesenia zo 14. novembra 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 – pozícia Európskeho parlamentu so zreteľom na dohodu[11] a legislatívneho uznesenia prijatého na plenárnom zasadnutí 16. septembra 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie[12], sa zdroje vytvorené týmto mechanizmom považujú za vlastné zdroje EÚ;

24. vyzýva Komisiu, aby vo svojom nadchádzajúcom návrhu zohľadnila sociálny rozmer mechanizmu s cieľom zabezpečiť spravodlivé rozdelenie záťaže; konštatuje, že mechanizmus by mohol viesť k vyšším cenám výrobkov pre spotrebiteľov; zdôrazňuje, že spotrebitelia, najmä spotrebitelia s nízkym príjmom, by nemali byť vystavení väčšej záťaži na ich kúpnu silu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili potenciálny vplyv na životnú úroveň najmä zraniteľných skupín a v členských štátoch, ktoré sa vo veľkej miere spoliehajú na dovoz z tretích krajín, aby prijali účinné opatrenia na podporu domácností s nízkymi príjmami a aby sa usilovali o kompenzáciu akéhokoľvek zvýšenia cien dovážaného tovaru v dôsledku vykonávania mechanizmu;

25. vyzýva Komisiu, aby pred predložením legislatívneho návrhu vypracovala dôkladné posúdenie vplyvu všetkých dostupných možností pre rôzne mechanizmy, riešenia a alternatívy s cieľom posúdiť, do akej miery stimulujú medzinárodné opatrenia v oblasti klímy a predchádzajú riziku úniku uhlíka a investícií, a zistiť, ktorý nástroj najúčinnejším spôsobom dosahuje globálne ambície v oblasti klímy; odporúča Komisii, aby pri výbere formy mechanizmu považovala cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 za hlavný faktor;

26. vyzýva Komisiu, aby vo svojom posúdení vplyvu určila opatrenia pre odvetvia s najvyšším rizikom úniku uhlíka a zároveň zohľadnila ich konkurencieschopnosť; vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv mechanizmu na obchodných partnerov, a to aj na naše susedné krajiny a rozvojové krajiny; ďalej vyzýva Komisiu, aby čo najskôr a pred uverejnením svojho legislatívneho návrhu zverejnila výsledky posúdenia vplyvu;

27. požaduje osobitné hodnotenie vplyvu mechanizmu na MSP a hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu; žiada, aby sa v prípade potreby vytvoril podporný mechanizmus pre MSP, ktorý by sa úspešne prispôsobil novej trhovej realite, čím by sa zabránilo tomu, aby sa stali obeťami nekalých praktík väčších účastníkov trhu;

28. zdôrazňuje jeho význam pri zabezpečovaní zastupovania európskych občanov a ich záujmov a pri prispievaní k dosiahnutiu priorít EÚ, ako je ochrana klímy, udržateľný rast a medzinárodná konkurencieschopnosť; vyzýva preto Komisiu a Radu, aby v plnej miere zapojili Európsky parlament ako spoluzákonodarcu do legislatívneho procesu s cieľom vytvoriť mechanizmus.


 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

15.12.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0.

37

32

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

François Alfonsi, Nicola Beer, François-Xavier Bellamy, Hildegard Bentele, Tom Berendsen, Vasile Blaga, Manuel Bompard, Paolo Borchia, Markus Buchheit, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Carlo Calenda, Andrea Caroppo, Maria da Graça Carvalho, Ciarán Cuffe, Nicola Danti, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Valter Flego, Niels Fuglsang, Lina Gálvez Muñoz, Claudia Gamon, Jens Geier, Nicolás González Casares, Bart Groothuis, Christophe Grudler, András Gyürk, Henrike Hahn, Robert Hajšel, Ivo Hristov, Ivars Ijabs, Romana Jerković, Eva Kaili, Seán Kelly, Izabela-Helena Kloc, Łukasz Kohut, Zdzisław Krasnodębski, Andrius Kubilius, Miapetra Kumpula-Natri, Thierry Mariani, Eva Maydell, Joëlle Mélin, Iskra Mihaylova, Dan Nica, Angelika Niebler, Ville Niinistö, Aldo Patriciello, Mauri Pekkarinen, Mikuláš Peksa, Tsvetelina Penkova, Morten Petersen, Markus Pieper, Clara Ponsatí Obiols, Jérôme Rivière, Robert Roos, Sara Skyttedal, Maria Spyraki, Jessica Stegrud, Beata Szydło, Riho Terras, Grzegorz Tobiszowski, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Marie Toussaint, Isabella Tovaglieri, Henna Virkkunen, Pernille Weiss, Carlos Zorrinho

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Damien Carême, Eleonora Evi, Klemen Grošelj, Alicia Homs Ginel, Elena Lizzi

 

 


 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

37

+

EPP

François-Xavier Bellamy

S&D

Carlo Calenda, Niels Fuglsang, Lina Gálvez Muñoz, Jens Geier, Nicolás González Casares, Robert Hajšel, Alicia Homs Ginel, Ivo Hristov, Romana Jerković, Eva Kaili, Łukasz Kohut, Miapetra Kumpula-Natri, Dan Nica, Tsvetelina Penkova, Patrizia Toia, Carlos Zorrinho

RENEW

Nicola Beer, Nicola Danti, Valter Flego, Claudia Gamon, Klemen Groselj, Christophe Grudler, Ivars Ijabs, Iskra Mihaylova, Mauri Pekkarinen, Morten Petersen

Greens

François Alfonsi, Damien Carême, Ciarán Cuffe, Eleonora Evi, Henrike Hahn, Ville Niinistö, Mikuláš Peksa, Marie Toussaint

GUE

Manuel Bompard

NI

Clara Ponsatí Obiols

 

32

-

EPP

Hildegard Bentele, Tom Berendsen, Vasile Blaga, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Maria da Graça Carvalho, Pilar Del Castillo Vera, Christian Ehler, András Gyurk, Seán Kelly, Andrius Kubilius, Eva Maydell, Angelika Niebler, Aldo Patriciello, Markus Pieper, Sara Skyttedal, Maria Spyraki, Riho Terras, Henna Virkkunen, Pernille Weiss

ID

Paolo Borchia, Markus Buchheit, Elena Lizzi, Isabella Tovaglieri

ECR

Izabela-Helena Kloc, Zdzisław Krasnodębski, Robert Roos, Jessica Stegrud, Beata Szydło, Grzegorz Tobiszowski, Evžen Tošenovský

NI

Andrea Caroppo

 

4

0

RENEW

Bart Groothuis

ID

Thierry Mariani, Joëlle Mélin, Jérôme Rivière

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 


 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

5.2.2021

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

58

8

10

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nikos Androulakis, Margrete Auken, Simona Baldassarre, Marek Paweł Balt, Traian Băsescu, Aurélia Beigneux, Monika Beňová, Sergio Berlato, Alexander Bernhuber, Malin Björk, Simona Bonafè, Delara Burkhardt, Pascal Canfin, Sara Cerdas, Mohammed Chahim, Tudor Ciuhodaru, Nathalie Colin-Oesterlé, Esther de Lange, Christian Doleschal, Marco Dreosto, Bas Eickhout, Cyrus Engerer, Eleonora Evi, Agnès Evren, Pietro Fiocchi, Andreas Glück, Catherine Griset, Jytte Guteland, Teuvo Hakkarainen, Martin Hojsík, Pär Holmgren, Jan Huitema, Yannick Jadot, Adam Jarubas, Karin Karlsbro, Petros Kokkalis, Joanna Kopcińska, Ryszard Antoni Legutko, Javi López, César Luena, Fulvio Martusciello, Liudas Mažylis, Joëlle Mélin, Tilly Metz, Silvia Modig, Dolors Montserrat, Alessandra Moretti, Dan-Ştefan Motreanu, Ljudmila Novak, Grace O’Sullivan, Jutta Paulus, Stanislav Polčák, Jessica Polfjärd, Luisa Regimenti, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Rob Rooken, Silvia Sardone, Christine Schneider, Günther Sidl, Ivan Vilibor Sinčić, Linea Søgaard-Lidell, Nicolae Ştefănuță, Nils Torvalds, Edina Tóth, Véronique Trillet-Lenoir, Petar Vitanov, Alexandr Vondra, Mick Wallace, Pernille Weiss, Michal Wiezik, Tiemo Wölken, Anna Zalewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Manuel Bompard, István Ujhelyi, Inese Vaidere

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

58

+

NI

Ivan Vilibor Sinčić

PPE

Traian Băsescu, Alexander Bernhuber, Nathalie Colin-Oesterlé, Christian Doleschal, Agnès Evren, Adam Jarubas, Fulvio Martusciello, Liudas Mažylis, Dolors Montserrat, Dan-Ştefan Motreanu, Ljudmila Novak, Stanislav Polčák, Jessica Polfjärd, Christine Schneider, Edina Tóth, Inese Vaidere, Pernille Weiss, Michal Wiezik

Renew

Pascal Canfin, Martin Hojsík, Jan Huitema, Karin Karlsbro, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Nicolae Ştefănuță, Linea Søgaard-Lidell, Nils Torvalds, Véronique Trillet-Lenoir

S&D

Nikos Androulakis, Marek Paweł Balt, Monika Beňová, Simona Bonafè, Delara Burkhardt, Sara Cerdas, Mohammed Chahim, Tudor Ciuhodaru, Cyrus Engerer, Jytte Guteland, Javi López, César Luena, Alessandra Moretti, Günther Sidl, István Ujhelyi, Petar Vitanov, Tiemo Wölken

The Left

Malin Björk, Petros Kokkalis, Silvia Modig, Mick Wallace

Verts/ALE

Margrete Auken, Bas Eickhout, Eleonora Evi, Pär Holmgren, Yannick Jadot, Tilly Metz, Grace O'Sullivan, Jutta Paulus

 

8

-

ECR

Sergio Berlato, Pietro Fiocchi, Joanna Kopcińska, Ryszard Antoni Legutko, Rob Rooken, Alexandr Vondra, Anna Zalewska

The Left

Manuel Bompard

 

10

0

ID

Simona Baldassarre, Aurelia Beigneux, Marco Dreosto, Catherine Griset, Teuvo Hakkarainen, Joëlle Mélin, Luisa Regimenti, Silvia Sardone

PPE

Esther de Lange

Renew

Andreas Glück

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

[1] Prijaté texty, P9_TA(2020)0206.

[2] Prijaté texty, P9_TA(2019)0078.

[3] Prijaté texty, P9_TA(2020)0005.

[4] Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 8. októbra 2020 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky klimatický predpis), prijaté texty, P9_TA(2020)0253.

[5] Svetová meteorologická organizácia (WMO), Vyhlásenie o stave globálnej klímy v roku 2019.

[6] Fezzigna, P., Borghesi, S., Caro, D., Revising Emission Responsibilities through Consumption-Based Accounting: A European and Post-Brexit Perspective, (Revízia emisných povinností prostredníctvom účtovníctva založeného na spotrebe: Európska perspektíva a výhľad po brexite), Sustainability, 17. januára 2019.

[7] pozri osobitnú správu EDA č. 18/2020.

[8] Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj ( OECD), Emisie CO2 obsiahnuté v medzinárodnom obchode a domácom konečnom dopyte: metodika a výsledky s použitím medzištátnej vstupno-výstupnej databázy OECD, 23. novembra 2020.

[9] Prijaté texty, P9_TA(2020)0358.

[10] Prijaté texty, P9_TA(2020)0220.

[11] Prijaté texty, P8_TA(2018)0449.

[12] Prijaté texty, P9_TA(2020)0220.

Posledná úprava: 26. februára 2021Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia