Správa - A9-0029/2021Správa
A9-0029/2021
Európsky parlament

NÁVRH NARIADENIA o technických a prevádzkových opatreniach pre efektívnejšiu a ekologickejšiu námornú dopravu

2.3.2021 - (2019/2193(INI))

Výbor pre dopravu a cestovný ruch
Spravodajkyňa: Karima Delli


Postup : 2019/2193(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A9-0029/2021
Predkladané texty :
A9-0029/2021
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o technických a prevádzkových opatreniach pre efektívnejšiu a ekologickejšiu námornú dopravu

(2019/2193(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode[1],

– so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 16. septembra 2020 o globálnom systéme zberu údajov o spotrebe lodného paliva[2],

– so zreteľom na 3. štúdiu Medzinárodnej námornej organizácie o emisiách skleníkových plynov[3],

– so zreteľom na záverečnú správu 4. štúdie Medzinárodnej námornej organizácie o emisiách skleníkových plynov[4],

– so zreteľom na ministerské vyhlásenie, ktoré v decembri 2019 prijali zmluvné strany Dohovoru o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora (Barcelonský dohovor),

– so zreteľom na výročnú správu Komisie za rok 2019 o emisiách CO2 z námornej dopravy,

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá[5],

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

– so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A9-0029/2021),

A. keďže námorná doprava a prístavy zohrávajú kľúčovú úlohu v hospodárstve EÚ vzhľadom na to, že takmer 90 % zahraničného obchodu s tovarom EÚ sa uskutočňuje na mori[6], a tiež významnú úlohu v cestovnom ruchu; keďže majú zásadný význam pre zabezpečenie neprerušených dodávateľských reťazcov, ako sa ukázalo počas pandémie ochorenia COVID-19; keďže celkový hospodársky vplyv námorného odvetvia EÚ predstavoval v roku 2018 príspevok vo výške 149 miliárd EUR k HDP EÚ a keďže toto odvetvie podporuje viac ako 2 milióny pracovných miest[7]; keďže v roku 2018 jeho priamy hospodársky vplyv predstavoval 685 000 pracovných miest na mori a na pevnine v EÚ; keďže EÚ kontroluje 40 % svetového loďstva hrubej priestornosti;

B. keďže námorná preprava tovaru a cestujúcich je kľúčovým faktorom hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti EÚ, a to najmä pokiaľ ide o prepojenosť s okrajovými, ostrovnými a najvzdialenejšími regiónmi a ich prístupnosť; keďže EÚ by v tejto súvislosti mala investovať do konkurencieschopnosti námorného odvetvia a jeho schopnosti uskutočniť udržateľnú transformáciu;

C. keďže námorné odvetvie EÚ by malo prispievať aj k boju proti strate biodiverzity a zhoršovaniu životného prostredia, ako aj k cieľom Európskej zelenej dohody a stratégie biodiverzity do roku 2030;

D. keďže zdravé oceány a zachovanie a ochrana ich ekosystémov majú zásadný význam pre ľudstvo, keďže pôsobia ako regulátory v oblasti klímy, produkujú aspoň polovicu obsahu kyslíka v atmosfére Zeme, sú nositeľmi biodiverzity, zdrojom globálnej potravinovej bezpečnosti a ľudského zdravia a zdrojom hospodárskych činností vrátane rybárstva, dopravy, obchodu, cestovného ruchu, energie z obnoviteľných zdrojov a zdravotníckych výrobkov, ktoré by sa mali zakladať na zásade udržateľnosti;

E. keďže námorné odvetvie je regulované na úrovni EÚ aj na medzinárodnej úrovni a stále vo veľkej miere závisí od fosílnych palív; keďže systém monitorovania, nahlasovania a overovania emisií CO2 z námornej dopravy sa v súčasnosti reviduje s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov z lodnej dopravy vo vodách EÚ;

F. keďže odvetvie sa neustále usiluje o splnenie cieľov zníženia emisií skleníkových plynov tým, že dodržiava existujúci regulačný rámec a v praxi zavádza dosiahnuté výsledky v oblasti technologického vývoja;

G. keďže na dosiahnutie tejto nevyhnutnej transformácie je preto potrebné primerané financovanie; keďže ďalší výskum a inovácie majú zásadný význam pre zavedenie námornej dopravy s nulovými emisiami uhlíka;

H. keďže odvetvie medzinárodnej námornej dopravy ročne emituje okolo 940 Mt CO2 a je zodpovedné za približne 2,5 % celosvetových emisií skleníkových plynov[8]; keďže námorná doprava tiež ovplyvňuje životné prostredie tým, že prispieva k zmene klímy, a prostredníctvom rôznych zdrojov znečistenia, najmä odplyňovaním, motormi bežiacimi v prístavoch, vypúšťaním balastovej vody, uhľovodíkov, ťažkých kovov a chemikálií a stratou kontajnerov na mori, čo následne vplýva na biodiverzitu a ekosystémy; keďže nariadenia Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) zamerané na zníženie emisií SOX z lodí po prvýkrát nadobudli platnosť v roku 2005 v rámci Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí (dohovoru MARPOL) a keďže emisné limity SOX boli odvtedy postupne sprísnené, pričom maximálny povolený obsah síry je v súčasnosti stanovený na 0,5 % a v oblastiach kontroly emisií na 0,1 %; keďže toto rozhodnutie by malo prispieť k zníženiu emisií; keďže IMO má v roku 2021 prijať globálne nariadenie o obmedzení „emisií čierneho uhlíka“; keďže námorná doprava je energeticky najúčinnejším druhom dopravy vzhľadom na množstvo prepravovaného nákladu a príslušný objem emisií na tonu prepravovaného tovaru a kilometer plavby;

I. keďže v prípade, že sa urýchlene nezavedú zmierňujúce opatrenia, emisie z medzinárodnej námornej dopravy by sa mohli do roku 2050 zvýšiť z približne 90 % emisií z roku 2008 v roku 2018 na 90 % – 130 % emisií z roku 2008[9], čím by sa dostatočne neprispelo k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody;

J. keďže všetky emisie z námorného odvetvia, ktoré poškodzujú kvalitu ovzdušia a zdravie občanov, by sa mali obmedziť a riešiť v nadväznosti na posúdenie vplyvu príslušných právnych predpisov;

K. keďže EÚ by mala obhajovať vysokú úroveň ambícií v oblasti znižovania emisií v námornom odvetví na medzinárodnej úrovni aj na úrovni EÚ;

L. keďže čisté technológie a riešenia by sa mali upraviť pre rôzne druhy plavidiel a námorných prvkov; keďže výskum, investície a primeraná podpora sú nevyhnutné na zabezpečenie inovatívnych riešení a udržateľnej transformácie námorného odvetvia;

M. keďže verejné a súkromné investície v súvislosti s dekarbonizáciou námorného odvetvia musia byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a s kľúčovými zásadami spravodlivej transformácie vrátane vytvárania vysoko kvalitných pracovných miest, záruk rekvalifikácie a preloženia a štrukturálnych opatrení v oblasti zdravia a bezpečnosti pre všetkých pracovníkov s osobitným dôrazom na príležitosti pre ženy a mladých pracovníkov s cieľom diverzifikovať pracovnú silu v námornom odvetví; keďže primeraná odborná príprava a dôstojné pracovné podmienky zamestnancov v námornom odvetví sú nevyhnutné okrem iného aj na predchádzanie nehodám vrátane environmentálnych nehôd;

N. keďže Komisia v súčasnosti pracuje na posúdení vplyvu zaradenia námornej dopravy do systému obchodovania s emisiami (ETS) EÚ;

O. keďže na dosiahnutie cieľov zelenej dohody je potrebná klimaticky neutrálna transformácia námornej dopravy do roku 2050;

Motivačné mechanizmy v záujme čistej energie

1. vyjadruje poľutovanie nad narušením hospodárskej súťaže na európskom trhu medzi fosílnymi palivami, pri ktorých sa uplatňuje priaznivejšie daňové zaobchádzanie, a čistými alternatívnymi palivami z obnoviteľných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby túto situáciu napravila tým, že navrhne obnovenie pravidiel spravodlivej hospodárskej súťaže uplatňovaním zásady „znečisťovateľ platí“ v námornej doprave a presadzovaním a ďalším stimulovaním využívania alternatív k ťažkým vykurovacím olejom, ktoré výrazne znižujú vplyv na klímu a životné prostredie, v námornom odvetví, a to aj prostredníctvom oslobodení od dane;

2. uznáva vplyv používania ťažkého vykurovacieho oleja; zdôrazňuje potrebu účinne riešiť problém emisií z lodných palív a postupne zrušiť používanie ťažkého vykurovacieho oleja v lodnej doprave, a to nielen ako paliva, ale aj ako prímesi do lodných palív; konštatuje potrebu technologickej neutrality za podmienky, že je v súlade s environmentálnymi cieľmi EÚ; konštatuje, že na námornú dopravu vplýva aj nedostatok primeraných kritérií stavu konca odpadu harmonizovaných na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné predchádzať úniku uhlíka a zachovať konkurencieschopnosť európskeho odvetvia námornej dopravy;

3. pripomína, že námorné odvetvie by malo prispievať k úsiliu Únie o zníženie emisií skleníkových plynov, pričom sa zároveň musí zabezpečiť konkurencieschopnosť odvetvia; zdôrazňuje, že pri znižovaní emisií z námornej dopravy je potrebné využívať všetky riešenia, ktoré sa dajú ľahko zaviesť, a investovať do nich, a to vrátane transformačných technológií, ako sú alternatívy k ťažkému vykurovaciemu oleju, a zároveň nájsť a financovať dlhodobé alternatívy s nulovými emisiami; uznáva význam transformačných technológií, ako sú LNG a súvisiaca infraštruktúra, pre postupný prechod na alternatívy s nulovými emisiami v námornom odvetví;

4. pripomína záväzok EÚ dosiahnuť v súlade s Parížskou dohodou klimatickú neutralitu do roku 2050; v tejto súvislosti zdôrazňuje vedúcu úlohu EÚ a potrebu rokovať o znižovaní emisií CO2 z odvetvia námornej dopravy aj na medzinárodnej úrovni v rámci IMO, a to vzhľadom na medzinárodný a konkurenčný rozmer odvetvia námornej dopravy; pripomína predchádzajúce pozície Parlamentu k zahrnutiu námornej dopravy do ETS EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zahrnutie európskeho námorného odvetvia do ETS EÚ[10] by sa malo zakladať na komplexnom posúdení vplyvu, v rámci ktorého sa okrem iného primerane zohľadní konkurencieschopnosť prevádzkovateľov a podnikov EÚ, zamestnanosť v námornom odvetví a riziko úniku uhlíka; navrhuje, aby sa väčšina príjmov z ETS súvisiacich s námorným odvetvím použila na financovanie programu obnovy a modernizácie flotíl a výskumu a inovácií s cieľom zlepšiť energetickú efektívnosť lodí a podporiť investície do inovatívnych a energeticky úsporných technológií a infraštruktúry v záujme dekarbonizácie námorného odvetvia EÚ vrátane príbrežnej námornej dopravy a prístavov a zavádzania čistých alternatívnych palív a investícií do lodnej dopravy;

5. vyzýva Komisiu, aby využila svoj vplyv v IMO na zavedenie systému kompenzácie emisií CO2 v odvetví medzinárodnej lodnej dopravy a zabezpečenie realistického priebehu znižovania emisií;

6. vyzýva Komisiu, aby sa v rámci iniciatívy FuelEU Maritime zaoberala nielen uhlíkovou náročnosťou palív, ale aj technickými a prevádzkovými opatreniami, ktoré by zlepšili efektívnosť lodí a ich prevádzky; pripomína, že v súvislosti s revíziou nariadenia (EÚ) 2015/757 Parlament vyzval lodné spoločnosti, aby dosiahli 40 % zníženie emisií do roku 2030 v priemere za všetky lode, za ktoré sú zodpovedné, v porovnaní s priemernou hodnotou na kategóriu lodí rovnakej veľkosti a typu; dodáva, že súčasťou tejto iniciatívy by mal byť aj prístup založený na životnom cykle, v ktorom by boli zahrnuté všetky emisie skleníkových plynov; zdôrazňuje, že alternatívne palivá, ktoré z hľadiska životného cyklu nedosahujú prahovú hodnotu –70 % stanovenú v smernici RED II, by v záujme súladu s právnymi predpismi nemali byť povolené;

Prístavy a nákladná preprava

7. pripomína potrebu stimulovať spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami a výmenu najlepších postupov medzi prístavmi, lodným odvetvím a dodávateľmi palív a energie s cieľom rozvíjať všeobecný politický rámec dekarbonizácie prístavov a pobrežných oblastí; naliehavo vyzýva prístavné orgány, aby zaviedli udržateľné metódy riadenia a certifikovali ich s použitím metodológií, ktoré zahŕňajú posudzovanie životného cyklu prístavných služieb, ako je posudzovanie, na ktorom sa zakladá vyhlásenie o environmentálnych vlastnostiach výrobku;

8. zdôrazňuje, že zámorské územia vrátane najvzdialenejších regiónov a zámorských krajín a území a prístavy, ktoré sa nachádzajú na týchto územiach, majú z dôvodu svojej strategickej polohy zásadný význam pre európsku suverenitu a európsky a medzinárodný námorný obchod; zdôrazňuje, že hybnými silami investícií do týchto prístavov sú rôzne faktory, od podpory ich klasickej úlohy prijímania lodí (nakladanie, vykladanie, uskladňovanie a preprava tovaru) po zabezpečovanie multimodálnych spojení, výstavbu energetickej infraštruktúry, budovanie odolnosti voči zmene klímy a celkovú ekologizáciu a digitalizáciu plavidiel; vyzýva na ďalšie investície do prístavov, ktoré sa nachádzajú na zámorských územiach, s cieľom premeniť ich na strategické klastre multimodálnej dopravy, výroby, uskladňovania a distribúcie energie, ako aj cestovného ruchu;

9. berie na vedomie cezhraničný rozmer námorných prístavov; zdôrazňuje úlohu prístavov ako klastrov všetkých druhov dopravy, energie, priemyslu a modrej ekonomiky; uznáva intenzívnejší rozvoj prístavnej spolupráce a vytvárania klastrov;

10. berie na vedomie pozitívnu úlohu európskeho námorného klastra a pozitívny vývoj na medzinárodnej úrovni, pokiaľ ide o podporu inovácií a zníženie emisií z lodnej dopravy, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali iniciatívy, ktoré prispievajú k tomuto pozitívnemu vývoju;

11. vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom právnych predpisov podporila cieľ nulového znečistenia (emisie skleníkových plynov a látky znečisťujúce ovzdušie) v kotviskách a aby presadzovala vývoj a zavádzanie čistých multimodálnych riešení v prístavoch, ktoré by sa podporovali prostredníctvom koridorového prístupu; najmä vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala opatrenia s cieľom regulovať prístup najznečisťujúcejších lodí do prístavov EÚ na základe rámca smernice o štátnej prístavnej kontrole a stimulovala a podporovala používanie pobrežných systémov zásobovania elektrinou využívajúcich čistú elektrickú energiu alebo akýchkoľvek iných energeticky úsporných technológií, ktoré majú značný vplyv na znižovanie emisií skleníkových plynov a látok znečisťujúcich ovzdušie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že revízia smernice 2014/94/EÚ bola odložená; naliehavo vyzýva Komisiu, aby čo najskôr navrhla revíziu smernice 2014/94/EÚ tak, aby zahŕňala stimuly pre členské štáty a prístavy s cieľom rozšíriť zavádzanie potrebnej infraštruktúry; vyzýva Komisiu, aby tiež navrhla revíziu smernice 2003/96/ES;

12. vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu pre prístavy s nulovými emisiami a podporila iniciatívy realizované zdola nahor vrátane opatrení na podporu rozvoja prístavných priemyselných odvetví zameraných na obehové hospodárstvo, ktorými by sa zabezpečilo najmä lepšie využívanie odpadu z lodí, ktorý sa zbiera a spracúva v prístavoch;

13. vyzýva Komisiu, aby v zelenej dohode podporovala modálny prechod na príbrežnú námornú dopravu, ako aj železničnú a vnútrozemskú vodnú dopravu, ako udržateľnú alternatívu cestnej a leteckej nákladnej a osobnej dopravy; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú príbrežná námorná doprava zohráva pri dosahovaní cieľov modálneho prechodu, pokiaľ ide o zníženie preťaženia a emisií súvisiacich s dopravou, a ako východisko v záujme dosiahnutia druhu dopravy s nulovými emisiami; zdôrazňuje, že na tento účel je dôležité vypracovať stratégiu pre obnovu a modernizáciu flotily EÚ s cieľom presadzovať zelenú a digitálnu transformáciu a podporiť konkurencieschopnosť európskeho odvetvia námorných technológií; pripomína, že na tento účel je potrebná sieť infraštruktúry, ktorá bude schopná podporovať túto intermodálnu kapacitu, čo znamená, že je potrebné splniť záväzky, pokiaľ ide o investície do siete TEN-T v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE);

14. zdôrazňuje, že podporou plynulých multimodálnych dopravných spojení medzi prístavmi a sieťou TEN-T, ako aj zlepšením interoperability medzi rôznymi druhmi dopravy by sa odstránili nedostatky a znížilo preťaženie; zdôrazňuje význam námorných a vnútrozemských prístavov ako strategických a multimodálnych uzlov siete TEN-T;

15. žiada tiež jasnú stratégiu s cieľom presadzovať v prípade nákladnej dopravy tzv. prepravu roll-on roll-off (prepravu ro-ro), čo by viedlo k zníženiu počtu ťažkých úžitkových vozidiel na cestách; nabáda Komisiu, aby podnikla konkrétnejšie kroky so zámerom spojiť námornú politiku s cieľom vyhýbať sa cestnej nákladnej doprave, ktorá je zdĺhavá a škodlivá pre životné prostredie, v rámci celého kontinentu tým, že bude presadzovať, aby sa dodávky bližšie k cieľovým trhom vykonávali prostredníctvom menších prístavov;

16. vyzýva Komisiu, aby nanovo vymedzila koncepciu námorných diaľnic ako neoddeliteľnej súčasti siete TEN-T, keďže majú zásadný význam pre uľahčenie príbrežných námorných spojení a služieb ako udržateľných alternatív k pozemnej doprave, a aby uľahčila spoluprácu medzi námornými prístavmi a spojenie s vnútrozemím tým, že zjednoduší kritériá prístupu, najmä pokiaľ ide o spojenia medzi prístavmi mimo základnej siete, poskytne významnú finančnú podporu pre námorné spojenia, ktoré sú alternatívou k pozemnej doprave, a zabezpečí spojenie so železničnou sieťou;

17. domnieva sa, že udržateľné európske námorné odvetvie a nadčasová infraštruktúra vrátane siete TEN-T a jej budúceho rozšírenia majú kľúčový význam pre dosiahnutie klimaticky neutrálneho hospodárstva; zdôrazňuje, že percentuálny nárast vodnej nákladnej dopravy, ako sa predpokladá v Európskej zelenej dohode, si vyžaduje konkrétny investičný plán EÚ a konkrétne opatrenia na úrovni EÚ;

Oblasti kontroly emisií a IMO

18. zdôrazňuje, že z hľadiska zdravia a životného prostredia je naliehavo potrebné zaviesť kontrolnú oblasť emisií síry (SECA), ktorá by pokrývala všetky krajiny Stredozemia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne podporovali navrhnutie takejto oblasti Medzinárodnej námornej organizácii do roku 2022; naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporili aj zásadu rýchleho prijatia kontrolnej oblasti emisií dusíka (NECA) zameranej na zníženie emisií dusíka v Stredozemí;

19. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila rozšírenie týchto oblastí kontroly emisií na všetky moria EÚ s cieľom rovnomerne znížiť povolené úrovne emisií NOX a SOX z lodí; zdôrazňuje, že kumulatívne zníženie emisií oxidov síry a oxidov dusíka má priamy vplyv na zníženie objemu jemných tuhých častíc (PM10 a PM2,5);

20. zdôrazňuje, že EÚ by mala ísť príkladom tým, že prijme ambiciózne právne požiadavky týkajúce sa čistej námornej dopravy a zároveň bude podporovať a presadzovať aspoň rovnako ambiciózne opatrenia na medzinárodných fórach, ako je IMO, čím odvetviu námornej dopravy umožní postupne odstrániť emisie skleníkových plynov na celosvetovej úrovni a v súlade s Parížskou dohodou;

Lode a pohon

21. vyzýva Komisiu, vlastníkov a prevádzkovateľov lodí, aby zabezpečili vykonávanie všetkých dostupných prevádzkových a technických opatrení s cieľom dosiahnuť energetickú efektívnosť, a to najmä optimalizácie rýchlosti vrátane prípadnej pomalej plavby, inovácií v oblasti hydrodynamickej optimalizácie splavných ciest, zavedenia nových spôsobov pohonu, ako sú technológie využívajúce veternú energiu, optimalizácie plavidiel a lepšej optimalizácie v rámci námorného logistického reťazca;

22. konštatuje, že v námornom odvetví nie je vlastníkom lode vždy osoba alebo subjekt, ktorý loď komerčne prevádzkuje; domnieva sa preto, že zásada „znečisťovateľ platí“ by sa mala vzťahovať na stranu, ktorá je zodpovedná za komerčnú prevádzku lode, t. j. komerčný subjekt, ktorý platí za palivo, ktoré loď spotrebuje, ako je vlastník lode, správca lode, nájomca lode alebo nájomca lode bez posádky, a že táto strana by na základe uvedenej zásady mala niesť zodpovednosť;

23. konštatuje, že digitalizácia a automatizácia námorného odvetvia, prístavov a lodí majú významný potenciál prispieť k zníženiu emisií z odvetvia a zohrávajú kľúčovú úlohu pri dekarbonizácii odvetvia v súlade s ambíciami zelenej dohody najmä prostredníctvom intenzívnejších výmen aktuálnych a overených údajov, ktoré možno použiť na vykonávanie technických operácií a údržby, napríklad na predpovedanie spôsobu prevádzky lode s najúspornejšou spotrebou paliva na konkrétnej trase a na optimalizáciu zastavení v prístave, čo by prispelo k skráteniu čakacieho času plavidiel v prístavoch, a teda aj k zníženiu emisií; zdôrazňuje, že je potrebné využiť digitalizáciu na posilnenie spolupráce medzi zainteresovanými stranami v odvetví a tým dosiahnuť vyššiu energetickú efektívnosť lodí s cieľom umožniť im splniť normy kontroly emisií a uľahčiť riadenie environmentálnych rizík; vyzýva na prijatie opatrení a investície do digitalizácie, výskumu a inovácií najmä v záujme vývoja a harmonizovaného cezhraničného zavádzania monitorovacieho a informačného systému pre lodnú dopravu (VTMIS); konštatuje, že šírenie digitalizácie a automatizácie v odvetví lodnej dopravy povedie k zmene jednotlivých špecifikácií pracovných miest a potrebných zručností; poukazuje na to, že tieto rôzne zručnosti a oblasti znalostí, najmä pokiaľ ide o informačné technológie, sa budú od námorníkov vyžadovať na zaistenie bezpečnosti a prevádzkovej účinnosti lodí;

24. víta nové obmedzenie obsahu síry v pohonných hmotách na 0,5 %, ktoré s účinnosťou od 1. januára 2020 zaviedla IMO, a zdôrazňuje, že by nemalo viesť k presunutiu znečistenia z ovzdušia do vody; žiada preto Komisiu a členské štáty, aby v súlade so smernicou (EÚ) 2019/883 a na úrovni IMO pracovali na komplexnom posúdení environmentálnych vplyvov vypúšťania odpadovej vody z práčok plynov s otvoreným okruhom a iných zvyškov nákladu do mora a aby zabezpečili ich riadne zhromažďovanie a spracovanie v prístavných zberných zariadeniach; v tejto súvislosti dôrazne nabáda členské štáty, aby v súlade so smernicou 2000/60/ES zaviedli zákazy vypúšťania odpadovej vody z práčok plynov s otvoreným kruhom a určitých zvyškov nákladu do svojich pobrežných vôd; zdôrazňuje, že od začiatku by sa mali uprednostňovať udržateľné riešenia na základe analýzy životných cyklov; konštatuje, že účelom práčok plynov s otvoreným kruhom je riešiť znečistenie ovzdušia a že do týchto práčok sa už investovalo; poukazuje na to, že používanie práčok plynov s otvoreným kruhom má vplyv na životné prostredie, a víta, že IMO v súčasnosti skúma ich dlhodobý vplyv; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby na základe posúdenia vplyvu vykonala postupné zrušenie používania práčok plynov s otvoreným kruhom s cieľom dodržať emisné limity v súlade s rámcom IMO a dohovorom MARPOL;

25. vyzýva Komisiu, aby začlenila alternatívne pohonné systémy vrátane veterného a solárneho pohonu do nadchádzajúcej iniciatívy FuelEU Maritime; vyzýva tiež Komisiu, aby posúdila súčasné iniciatívy a projekty týkajúce sa námornej nákladnej dopravy a zabezpečila, že pohonné systémy pre dopravu budú oprávnené na financovanie z prostriedkov EÚ;

26. vyzýva Komisiu, aby zaviedla opatrenia doplnené potrebnými finančnými prostriedkami s cieľom umožniť európskym lodeniciam dodatočne investovať do udržateľného, sociálneho a digitalizovaného odvetvia stavby a opravy lodí, ktoré má strategický význam z hľadiska vytvárania pracovných miest, čím podporuje prechod na model obehového hospodárstva, v rámci ktorého sa zohľadňuje celý životný cyklus lodí; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v EÚ v súlade s novým akčným plánom pre obehové hospodárstvo podporovali a vyvíjali udržateľné riešenia stavby a demontáže plavidiel; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že lodenice by mali v súlade s normami OECD a OSN uplatňovať náležitú starostlivosť vo svojich hodnotových reťazcoch v EÚ aj mimo nej, aby sa pri demontáži plavidiel zabránilo nepriaznivým vplyvom na životné prostredie;

Financovanie z prostriedkov EÚ

27. žiada Komisiu, aby v rámci svojich európskych finančných programov, a najmä programov Horizont Európa a InvestEU, podporovala výskum a zavádzanie čistých technológií a pohonných hmôt; zdôrazňuje potenciál elektriny z dodatočných obnoviteľných zdrojov vrátane zeleného vodíka, amoniaku a veterného pohonu; v tejto súvislosti zdôrazňuje finančné dôsledky prechodu na čisté alternatívne palivá pre odvetvie lodnej dopravy, dodávateľský reťazec paliva na pevnine a prístavy; domnieva sa, že prístavy sú prirodzené uzly výroby, uskladňovania, distribúcie a prepravy čistých alternatívnych palív; vyzýva, aby sa v rámci programu Horizont Európa obnovila výzva na predkladanie projektov „zelenej dohody“, ktoré Komisia zaviedla v rámci programu Horizont 2020, najmä v záujme ekologizácie námorného odvetvia a podpory výskumu a inovácií a zavádzania alternatív k ťažkým vykurovacím olejom, ktoré výrazne znižujú vplyv na klímu a životné prostredie, do námorného odvetvia;

28. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že projekty zamerané na dekarbonizáciu námornej dopravy a znižovanie znečisťujúcich emisií vrátane nevyhnutnej prístavnej infraštruktúry a zariadení budú oprávnené na financovanie v rámci politiky súdržnosti a prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov, NPE a zelenej dohody, a aby sprístupnila finančné prostriedky a stimuly na podporu námorného odvetvia pri prechode na bezuhlíkové hospodárstvo s prihliadnutím na sociálny rozmer tohto prechodu; zdôrazňuje, že je dôležité vytvárať synergie a komplementárnosť medzi rôznymi riešeniami financovania EÚ bez toho, aby to viedlo k zbytočnej administratívnej záťaži, ktorá by odradila súkromné subjekty od investovania a tým spomalila technologický pokrok a teda aj zlepšenie nákladovej efektívnosti; vyzýva Komisiu, aby v rámci európskeho plánu priemyselnej obnovy presadzovala zelené európske námorné odvetvie na území EÚ a investovala doň a zároveň zaujala vedúcu pozíciu pri vývoji nových ekologicky navrhovaných lodí, renovácii a modernizácii existujúcich plavidiel a demontáži;

29. domnieva sa, že každý realistický proces transformácie v záujme splnenia cieľa nulových emisií sa musí zakladať na zapojení a účasti zainteresovaných strán v odvetví, ako aj na podpore EÚ v podobe primeraného rozpočtu a dialógu, flexibility a starostlivosti pri presadzovaní potrebných regulačných reforiem; konštatuje, že tieto podmienky sú nevyhnutné na podporu strategickej spolupráce so zameraním na udržateľnosť prostredníctvom nástrojov, ako je spoločne programované partnerstvo v oblasti „námornej dopravy s nulovými emisiami“;

30. pripomína, že NPE by mal podporovať ciele dekarbonizácie a modálneho prechodu na iné druhy dopravy, pričom by sa naň malo vyčleniť viac rozpočtových zdrojov;

31. v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Rady znížiť rozpočtové prostriedky na programy zamerané na budúcnosť, ako sú NPE, InvestEU a Horizont Európa; konštatuje, že ambiciózny program EÚ pre dekarbonizáciu sa musí podporiť zodpovedajúcimi finančnými prostriedkami a nástrojmi financovania;

32. pripomína, že Európska investičná banka (EIB) poskytuje podporu pre atraktívne prevádzkové úvery; domnieva sa však, že prahová hodnota pre financovanie malých projektov by sa mala znížiť; v tejto súvislosti poukazuje na to, že v rámci programu záruky pre ekologickú lodnú dopravu (GSGP), zameraného na urýchlenie realizácie investícií európskych lodných spoločností do zelenších technológií, by sa tiež mala poskytovať podpora pre menšie transakcie vrátane flexibilnejších úverových podmienok; okrem toho sa domnieva, že EIB by mala výrobcom lodí poskytovať finančné prostriedky pred a po dodaní lode, čím by sa výrazne posilnilo vykonávanie a životaschopnosť projektov;

33. zdôrazňuje, že prechod k dekarbonizácii a zavedenie motivačných mechanizmov v záujme čistej energie v odvetví námornej dopravy by zahŕňali potrebu rekvalifikácie a odbornej prípravy pracovníkov; pripomína, že na tento účel by sa muselo naplánovať aj financovanie zo strany EÚ a členských štátov; nabáda Komisiu, aby vytvorila sieť EÚ na výmenu osvedčených postupov, ako prispôsobiť pracovnú silu novým potrebám odvetvia;

34. podporuje preskúmanie usmernení týkajúcich sa štátnej pomoci, ktoré vykonala Komisia, vo všetkých príslušných odvetviach vrátane dopravy a najmä námornej dopravy s cieľom splniť ciele Európskej zelenej dohody tým, že sa uplatní zásada „spravodlivej transformácie“ a že sa národným vládam umožní priamo podporiť investície do dekarbonizácie a čistej energie; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či súčasné oslobodenia od dane nevytvárajú nespravodlivé medziodvetvové podmienky hospodárskej súťaže; naliehavo vyzýva Komisiu, aby objasnila štátnu pomoc pre udržateľné projekty v oblasti lodnej dopravy;

35. upozorňuje na hospodárske dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 pre odvetvie vodnej dopravy, a najmä osobnej hromadnej dopravy; vyzýva členské štáty, aby odvetvie vodnej dopravy zaradili ako prioritu do svojich národných plánov obnovy, aby tak pre toto odvetvie zabezpečili komplexný prístup k zdrojom vyčleneným v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; okrem toho žiada Komisiu, aby zmapovala inteligentné investičné iniciatívy v záujme udržateľnej a odolnej obnovy odvetvia;

Kontrola a vykonávanie

36. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentnosť a dostupnosť informácií o environmentálnom vplyve a energetickej efektívnosti lodí a posúdila zavedenie európskeho systému označovania v súlade s opatreniami prijatými na úrovni IMO, ktorého cieľom by malo byť účinne znižovať emisie a pomáhať odvetviu tým, že sa v rámci neho bude poskytovať lepší prístup k financovaniu, úverom a zárukám na základe emisných vlastností a zlepší sa monitorovanie emisií, vytvárať prínos stimulovaním prístavných orgánov, aby diferencovali poplatky za používanie prístavnej infraštruktúry, a zvyšovať atraktívnosť odvetvia; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné ďalej presadzovať, rozvíjať a vykonávať systém „zelených lodí“, v rámci ktorého by sa malo zohľadniť zníženie emisií, spracovanie odpadu a environmentálny vplyv, a to najmä prostredníctvom výmeny skúseností a odborných znalostí;

37. vyzýva Komisiu, aby navrhla revíziu smernice o štátnej prístavnej kontrole najneskôr do konca roka 2021, ako sa stanovuje v pracovnom programe Komisie na rok 2021, s cieľom umožniť účinnejšiu a komplexnejšiu kontrolu lodí a zjednodušené postupy vrátane stimulov v záujme dodržiavania noriem v oblasti životného prostredia, sociálnych vecí, verejného zdravia a pracovného práva, bezpečnosti námorníkov aj prístavných pracovníkov na palube lodí, ktoré zastavujú v prístavoch EÚ, a možností účinných primeraných a odrádzajúcich sankcií s ohľadom na environmentálne právo, právo v oblasti verejného zdravia a daňové a sociálne právo;

38. vyzýva Komisiu, aby v koordinácii s MOP posilnila budovanie kapacít v tretích krajinách, pokiaľ ide o inšpekcie a presadzovanie, a aby v spolupráci so sociálnymi partnermi začala kampane zamerané na zvyšovanie informovanosti o právach a záväzkoch vyplývajúcich z Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave; vyzýva Komisiu, aby presadzovala vytvorenie databázy MOP, ktorá by obsahovala zistenia inšpekcií a sťažnosti námorníkov, s cieľom umožniť námorníkom a vlastníkom lodí prístup k najrenomovanejším náborovým a zamestnaneckým službám, ktoré sú v súlade s Dohovorom o pracovných normách v námornej doprave;

39. zdôrazňuje potenciál Európskej námornej bezpečnostnej agentúry (EMSA) a jej satelitného systému Safe Sea Net pri monitorovaní znečistenia ropou a nezákonného vypúšťania pohonných látok do mora a uplatňovania nariadenia (EÚ) 2015/757; zdôrazňuje, že v tejto oblasti, najmä v Stredozemnom mori, je nevyhnutná regionálna spolupráca, a to aj s tretími krajinami; vyzýva preto Komisiu, aby posilnila výmenu informácií a spoluprácu medzi krajinami;

40. zdôrazňuje, že partnerstvo, ktoré sa plánuje v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ, by malo zaručiť primerané a rovnaké podmienky v environmentálnej a sociálnej oblasti bez toho, aby boli narušené dopravné obchodné spojenia vrátane colných kontrol, čo by nemalo narušiť konkurencieschopnosť flotily EÚ a malo by zabezpečiť bezproblémový priebeh vývozných a dovozných operácií medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ;

°

°  °

41. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Hoci námorná doprava zohráva v európskom hospodárstve zásadnú úlohu, keďže do EÚ prichádza 90 % tovaru po mori a cez prístavy, v Parížskej dohode o zmene klímy a v právnych predpisoch EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov jej nie je venovaný žiadny priestor. Zároveň predstavuje spôsob dopravy, ktorý používa jedno z najviac znečisťujúcich palív na trhu: ťažký vykurovací olej.

Keďže však produkuje 940 miliónov ton CO2 ročne a 2,5 % celosvetových emisií skleníkových plynov, ide o veľký problém. O to viac, že podľa prognóz sa emisie z tohto odvetvia do roku 2050 zvýšia o 50 % až 250 %, ak sa neprijmú drastické opatrenia.

Zohľadniť by sa mal aj vplyv tohto odvetvia na znečistenie ovzdušia. Bolo už dokázané, že medzi výfukovými plynmi z lodí a viacerými srdcovo-cievnymi a respiračnými chorobami existuje jasná súvislosť. Emisie z lodnej dopravy v Európe každoročne spôsobujú takmer 60 000 úmrtí a náklady na zdravotné služby vo výške 58 miliárd EUR.

Preto je potrebné obmedziť a regulovať emisie z námornej dopravy, a to nielen v prípade emisií CO2. Regulovať treba aj emisie síry, metánu, oxidov dusíka a tuhých častíc.

Investície súvisiace s dekarbonizáciou námorného odvetvia musia byť v súlade s hlavnými zásadami spravodlivej transformácie, ako je vytváranie kvalitných pracovných miest a prijímanie ráznych opatrení v oblasti zdravia a bezpečnosti pre všetkých pracovníkov.

Účelom tejto iniciatívnej správy je navrhnúť plán na úrovni EÚ s konkrétnymi opatreniami na obmedzenie emisií z námorného odvetvia. Podľa môjho názoru bolo nevyhnutné preukázať prostredníctvom tejto správy, že európska úroveň je nevyhnutným článkom vedúcim k ekologizácii tohto odvetvia, ktoré sa príliš často považuje za čisto medzinárodné.

Spravodajkyňa navrhuje riešiť niekoľko kľúčových tém s cieľom skutočne začleniť námornú dopravu do zelenej dohody.

Energetika je kľúčovou otázkou a je potrebné, aby sa používanie palív z obnoviteľných zdrojov stalo povinným a atraktívnejším. Spravodajkyňa preto víta pozíciu k nariadeniu o meraní, vykazovaní a overovaní, ktorú Európsky parlament prijal na plenárnej schôdzi v septembri 2020 a v ktorej schválil začlenenie celého námorného odvetvia do európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS) najneskôr do 1. januára 2022.

Hoci je regulácia pohonných látok nevyhnutná, musí sa kombinovať s opatreniami na zníženie emisií z lodí. V tejto súvislosti považuje spravodajkyňa za veľmi dôležité, aby sa do pripravovaného návrhu Európskej komisie o iniciatíve FuelEU Maritime zahrnul dvojaký cieľ zníženia emisií, ktorý zohľadní palivá, ale aj efektívnosť lodí.

Prehodnotiť treba celý životný cyklus lodí, a to od projektov po demontáž. Spravodajkyňa v tejto súvislosti vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila európske odvetvie demontáže lodí a prestala presúvať túto mimoriadne znečisťujúcu činnosť do tretích krajín.

Zníženie vplyvu námorného odvetvia na kvalitu ovzdušia a zdravie občanov si vyžaduje aj nižšie emisie v prístavoch a pobrežných oblastiach. Vyzývam preto Európsku komisiu, aby zaviedla povinnosť kotviacich lodí používať pobrežné systémy zásobovania elektrinou alebo akúkoľvek inú energiu z obnoviteľných zdrojov, čím by sa umožnilo dosiahnutie cieľa nulových emisií v kotviskách a vypracovanie stratégie pre prístavy s nulovými emisiami.

Komisia sa už viackrát zaviazala k vypracovaniu iniciatívy na obmedzenie prístupu do prístavov v prípade lodí, ktoré najviac znečisťujú životné prostredie; spravodajkyňa Komisiu preto nabáda, aby v tejto súvislosti urýchlene konala, najmä pokiaľ ide o veľké výletné lode.

Vytvorenie oblasti kontroly emisií (ECA) v Stredozemnom mori, ale aj vo všetkých európskych moriach je kľúčovým opatrením na zníženie vplyvu tohto odvetvia na zdravie občanov, ako aj na biodiverzitu morí EÚ a na harmonizáciu emisných limitov NOX a SOX vo všetkých európskych moriach.

A napokon, tieto zmeny musí sprevádzať a podporovať výrazné európske financovanie zamerané na dekarbonizáciu odvetvia, ako aj lepšia spolupráca medzi jeho rôznymi aktérmi.



 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, VEREJNÉ ZDRAVIE A BEZPEČNOSŤ POTRAVÍN (11.11.2020)

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

k technickým a prevádzkovým opatreniam na dosiahnutie účinnejšej a čistejšej námornej dopravy

(2019/2193(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Javi LópezNÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže zdravé oceány a zachovanie a ochrana ich ekosystémov majú zásadný význam pre ľudstvo, keďže pôsobia ako regulátory v oblasti klímy, produkujú aspoň polovicu obsahu kyslíka v atmosfére Zeme, sú nositeľmi biodiverzity, zdrojom globálnej potravinovej bezpečnosti a ľudského zdravia a zdrojom hospodárskych činností vrátane rybárstva, dopravy, obchodu, cestovného ruchu, produktov energie z obnoviteľných zdrojov a zdravia, ktoré by sa mali zakladať na zásade udržateľnosti; keďže celkový hospodársky vplyv námorného odvetvia EÚ predstavoval v roku 2018 príspevok vo výške 149 miliárd EUR k HDP EÚ a keďže toto odvetvie podporuje viac ako 2 milióny pracovných miest[11];

B. keďže v roku 2018 jeho priamy hospodársky vplyv predstavoval 685 000 pracovných miest na mori a na pevnine v EÚ[12];

C. keďže námorné odvetvie EÚ prispelo v roku 2018 k HDP EÚ 54 miliardami EUR[13];

D. keďže na každý 1 milión EUR HDP, ktorý vytvorí námorné odvetvie, pripadá ďalších 1,6 milióna EUR, ktoré vytvorí iné odvetvie hospodárstva EÚ[14];

E. keďže námorná doprava má strategický význam vzhľadom na to, že 90 % tovaru sa prepravuje po mori do celého sveta a že 70 % týchto operácií námornej dopravy sa uskutočňuje v európskych vodách;

F. keďže EÚ kontroluje 40 % svetového loďstva hrubej priestornosti[15];

G. keďže sa predpokladá, že celosvetové emisie CO2 z námornej dopravy sa za nezmenených okolností do roku 2050 zvýšia o 90 % až 130 % v porovnaní s hodnotami z roku 2008[16]; keďže sa očakáva, že emisie CO2 z námornej dopravy na európskej úrovni sa do roku 2050 zvýšia o 86 % v porovnaní s hodnotami z roku 1990, ak sa nepodniknú ďalšie opatrenia; keďže sa odhaduje, že emisie skleníkových plynov z námornej dopravy predstavujú 2 až 3 % celosvetových emisií skleníkových plynov; keďže emisie skleníkových plynov z námornej dopravy sa už v rokoch 2012 až 2018 zvýšili o 9,6 %, pričom zároveň došlo k prudkému nárastu emisií metánu o 150 % v dôsledku zvýšeného počtu lodí, ktoré používajú skvapalnený zemný plyn (LNG)[17]; keďže podľa osobitnej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) o globálnom otepľovaní o 1,5 °C existuje 66 % šanca udržať otepľovanie pod hodnotou 1,5 °C, ak sa emisie CO2 od začiatku roku 2018 obmedzia na 420 až 570 Gt CO2, a 50 % šanca udržať otepľovanie pod hodnotou 1,5 °C, ak sa emisie od roku 2018 obmedzia na 580 až 770 Gt CO2 v závislosti od použitej referenčnej teploty (celosvetovej priemernej teploty zemského povrchu alebo celosvetovej priemernej teploty ovzdušia nad zemským povrchom) a bez toho, aby sa zohľadnili spätná väzba systému Zeme a rozličné neistoty[18]; keďže vzhľadom na to, že priemerná životnosť lode môže byť 25 až 30 rokov, rozhodnutia v oblasti námornej dopravy prijaté dnes budú mať zásadný význam pre úrovne emisií v roku 2050; keďže toto odvetvie zatiaľ nebolo zahrnuté do záväzku Únie znížiť emisie skleníkových plynov; keďže celková uhlíková náročnosť, ako priemer v celom odvetví medzinárodnej lodnej dopravy, je o 21 % a 29 % lepšia ako v roku 2008 a merala sa v tomto poradí ako ročný koeficient efektívnosti a index prevádzkovej energetickej účinnosti[19];

H. keďže námorná doprava má značný vplyv na ľudské zdravie, morskú biodiverzitu a životné prostredie, a to aj kvôli emisiám látok znečisťujúcich ovzdušie, ako sú oxidy síry (SOX), oxidy dusíka (NOX) a tuhé častice; keďže námorná doprava tiež ovplyvňuje životné prostredie tým, že prispieva k zmene klímy, a prostredníctvom rôznych zdrojov znečistenia, najmä odplyňovaním, motormi bežiacimi v prístavoch, vypúšťaním balastovej vody, uhľovodíkov, ťažkých kovov a chemikálií, stratou kontajnerov na mori a zrážkami plavidiel s veľrybotvarými cicavcami, ktoré následne ovplyvňujú biodiverzitu a ekosystémy; keďže nariadenia Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) zamerané na zníženie emisií SOX z lodí po prvýkrát nadobudli platnosť v roku 2005 podľa Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí (dohovoru MARPOL) a keďže emisné limity SOX boli odvtedy postupne sprísnené, pričom maximálny povolený obsah síry je v súčasnosti stanovený na 0,5 % a v oblastiach kontroly emisií na 0,1 %; keďže znečistenie ovzdušia z námornej dopravy je príčinou viac ako 50 000 úmrtí v EÚ ročne[20] a musí sa preto ďalej znížiť;

I. keďže európske námorné odvetvie by tiež malo prispievať k boju proti strate biodiverzity a zhoršovaniu životného prostredia a k cieľom novej stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030;

J. keďže odvetvie námornej dopravy je jediným odvetvím dopravy, ktoré na úrovni Únie stále nie je regulované;

K. keďže námorné palivá nie sú zdaňované; keďže elektrina na palube sa vyrába spaľovaním paliva, a to aj počas kotvenia plavidiel; keďže toto palivo je na rozdiel od elektriny, ktorá je dostupná na nábreží, oslobodené od daní;

1. naliehavo zdôrazňuje, že všetky odvetvia vrátane námornej dopravy musia v plnej miere prispievať k plneniu cieľa Únie v oblasti klímy do roku 2030 a k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality v EÚ najneskôr do roku 2050 v súlade s úsilím obmedziť zvyšovanie teploty na 1,5 °C stanoveným v Parížskej dohode; poukazuje na to, že je potrebné stanoviť ambiciózny cieľ v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2050, a to v hodnote viac ako 50 % v porovnaní s rokom 2008, ako plánovala IMO; zdôrazňuje, že je dôležité stanoviť povinné ciele lineárneho zníženia ročných emisií CO2 na jednotku prepravnej činnosti a urýchlene zaradiť toto odvetvie do systému obchodovania s emisiami (ETS) EÚ v súlade s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré Parlament prijal 16. septembra 2020, k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/757 s cieľom náležite zohľadniť globálny systém zberu údajov o spotrebe lodného paliva[21]; zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ čo najskôr prijala primerané a účinné opatrenia zamerané na dekarbonizáciu námornej dopravy, a zároveň zdôrazňuje, že Komisia by mala presadzovať vysoké ambície, a to aj na úrovni IMO, s cieľom nájsť globálne riešenia; upozorňuje, že je potrebné usilovať sa o dohody na celosvetovej úrovni, pričom Únia by byť aj naďalej schopná prijímať prísnejšie opatrenia na svojom území;

2. vyzýva všetkých vlastníkov a prevádzkovateľov lodí, aby vykonali všetky dostupné prevádzkové a technické opatrenia s cieľom zlepšiť energetickú efektívnosť a znížiť emisie z námornej dopravy v krátkodobom horizonte; najmä naliehavo žiada, aby sa urýchlene zaviedli opatrenia, ako sú pomalá plavba a optimalizácia rýchlosti, veterný pohon, antivegetatívne nátery, elektrifikácia z obnoviteľných zdrojov a uskladňovanie energie, ale aj digitalizácia a optimalizácia logistiky, pričom by sa mali neustále uplatňovať zásady prvoradosti energetickej efektívnosti a nízkej energetickej spotreby; žiada, aby sa vo väčšej miere používali plán riadenia energetickej efektívnosti v oblasti námornej dopravy (SEEMP) a index energetickej efektívnosti konštrukčného riešenia (EEDI); zdôrazňuje, že všetky súčasné a dostupné prevádzkové a technické opatrenia sú potrebné v krátkodobom a strednodobom horizonte, no zdôrazňuje, že v dlhodobom horizonte je pre odvetvie námornej dopravy potrebné nájsť udržateľné alternatívne palivá, aby sa dosiahol súlad s cieľmi Parížskej dohody; upozorňuje na to, že je potrebné, aby Komisia podporovala členské štáty v modernizácii tohto odvetvia; vyzýva Komisiu, aby vytvorila ucelený systém Únie na označovanie environmentálnych vlastností lodí a zaviedla príslušné technické normy v súlade s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré Parlament prijal 16. septembra 2020 s cieľom stimulovať znižovanie emisií a zvyšovať transparentnosť informácií; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s vlastníkmi lodí, ďalšími zainteresovanými stranami a nezávislými odborníkmi vytvorila známku európskej námornej dopravy pre výrobky s cieľom informovať spotrebiteľov o vplyvoch námornej dopravy na životné prostredie v súvislosti s výrobkami, ktoré kupujú; domnieva sa, že táto známka by podporila environmentálnu a energetickú transformáciu odvetvia lodnej dopravy tým, že by poskytla spoľahlivý a transparentný spôsob informovania zákazníkov o dobrovoľných iniciatívach, a povzbudila by spotrebiteľov, aby kupovali výrobky prepravované vlastníkmi lodí, ktorí znížili svoj vplyv na životné prostredie a zároveň prispeli k obehovému hospodárstvu, napríklad pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov a znečisťujúcich látok, znečistenie hlukom, odpadové hospodárstvo a hospodárenie s vodami, na základe posudzovania životných cyklov;

3. zdôrazňuje, že digitálne technológie, ako sú pokročilejšie navigačné systémy a automatické identifikačné systémy, možno použiť na vykonávanie technických operácií a údržby, napríklad na predpovedanie spôsobu prevádzky lode na konkrétnej trase s najúspornejšou spotrebou paliva, čím sa zvýši energetická účinnosť lodí, aby mohli spĺňať normy kontroly emisií a aby sa uľahčilo riadenie environmentálnych rizík; okrem toho zdôrazňuje, že digitalizácia má veľký potenciál vo forme nových technológií optimalizácie zastavení v prístave, ktoré prispievajú k skráteniu čakacích lehôt plavidiel v prístavoch, a teda aj k zníženiu emisií;

4. konštatuje, že šírenie digitalizácie a automatizácie v odvetví lodnej dopravy povedie k zmene jednotlivých špecifikácií pracovných miest a potrebných zručností; poukazuje na to, že tieto rôzne zručnosti a oblasti znalostí, najmä pokiaľ ide o informačné technológie, sa budú od námorníkov vyžadovať na zaistenie bezpečnosti lodí a prevádzkovej účinnosti;

5. vyzýva Komisiu, aby zaviedla spoľahlivý nástroj, napríklad databázu, na posudzovanie vplyvu lodí na životné prostredie počas celých ich životných cyklov, od výroby a používania až po demontáž a recykláciu; domnieva sa, že takáto databáza by mala odvetviu lodnej dopravy poskytovať dôležité informácie o materiáloch, výrobe, spotrebe energie, údržbe a používaní a ich vplyvoch, pokiaľ ide o skleníkový efekt, spotrebu vody, okysľovanie, eutrofizáciu vôd atď., čo by tomuto odvetviu umožnilo prejsť na ekologicky navrhované a zelené lode a zároveň podporovať inovácie; domnieva sa, že tento nástroj by mal zároveň prispieť k obehovému hospodárstvu lodí a prístavov a k lepšej komunikácii o udržateľných iniciatívach vypracovaných v rámci tohto odvetvia v súlade so známkou európskej námornej dopravy pre výrobky;

6. vyzýva Komisiu, aby posúdila relevantnosť a uskutočniteľnosť vytvorenia európskej vlajky so spoločnými normami s cieľom bojovať proti lacným vlajkám a podporovať rozvoj medzinárodných noriem, ktoré by boli sociálne prijateľnejšie a šetrnejšie k životnému prostrediu;

7. pripomína, že námorná doprava je stredobodom života a rozvoja najvzdialenejších regiónov, pokiaľ ide o prepojenie a prístup k základným tovarom a službám; zdôrazňuje, že takéto regióny predstavujú významné centrá biodiverzity, ktoré je potrebné zachovať; vyzýva preto Komisiu, aby pri zavádzaní ekologickejších lodí a príslušnej infraštruktúry náležite zohľadnila najvzdialenejšie regióny;

8. podporuje vývoj a zavádzanie elektronických zariadení na predchádzanie zrážkam plavidiel s veľrybotvarými cicavcami a na ich obmedzenie, ako sú bzučiaky a digitálne sledovanie zamerané na lokalizáciu veľrybotvarých cicavcov, ako aj výmenu príslušných informácií s loďami plaviacimi sa v danej oblasti;

9. zdôrazňuje, že udržateľné riešenia by sa mali uprednostňovať od začiatku, a to na základe analýz životných cyklov; konštatuje, že účelom čističiek plynov s otvorenou slučkou je riešiť znečistenie ovzdušia a že sa do týchto čističiek už investovalo; poukazuje na to, že používanie čističiek plynov s otvorenou slučkou má vplyv na životné prostredie, a víta, že IMO v súčasnosti skúma ich dlhodobý účinok; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby na základe vedeckých štúdií a zásady predbežnej opatrnosti uplatnila postupné zrušenie a zákaz používania čističiek plynov s otvorenou slučkou s cieľom čo najskôr dosiahnuť súlad s emisnými limitmi, a to vzhľadom na ich vplyv na morské prostredie a potrebu modernizácie existujúcich zariadení; zdôrazňuje, že znižovanie emisií z námornej dopravy a ich vplyvov na globálne otepľovanie a znečistenie ovzdušia by sa nemalo vykonávať spôsobom, ktorým sa poškodzuje morská biodiverzita, a mali by ho sprevádzať opatrenia zamerané na obnovu morských a pobrežných ekosystémov, na ktoré vplýva odvetvie lodnej dopravy;

10. pripomína, že sa zaviedli nástroje na boj proti odplyňovaniu na mori, ako je európsky program CleanSeaNet, ktorého cieľom je identifikovať a monitorovať znečisťovanie ropnými látkami a prispievať k identifikácii znečisťovateľov; zdôrazňuje však, že aj naďalej často dochádza k porušovaniu a že sú potrebné ďalšie opatrenia na zníženie tohto zdroja znečistenia; zdôrazňuje, že v tejto oblasti, najmä v Stredozemnom mori, je nevyhnutná regionálna spolupráca, a to aj s tretími krajinami; vyzýva preto Komisiu, aby posilnila výmenu informácií a spoluprácu, pokiaľ ide o sankcie medzi krajinami, a aby podporila zavedenie zákonných infraštruktúr odplyňovania v prístavoch;

11. vyzýva Komisiu, aby podporovala investície a výskum v oblasti nových technológií, alternatívnych technológií pohonu s nulovými emisiami a udržateľných alternatívnych palív a uskladňovania energie s cieľom nájsť dlhodobé riešenia v oblasti dekarbonizácie námornej dopravy a zároveň zabezpečiť konkurencieschopnosť tohto odvetvia; zdôrazňuje najmä potenciál elektrifikácie a zelených e-palív založených na vodíku a udržateľných zdrojoch, ako sú amoniak a metanol; zdôrazňuje, že alternatívne palivá nesmú prispievať k zvyšovaniu emisií skleníkových plynov; pripomína, že emisie metánu majú značný vplyv na zmenu klímy, a v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad používaním skvapalneného zemného plynu; domnieva sa, že verejné finančné prostriedky EÚ by sa mali používať len na alternatívne riešenia, pri ktorých nehrozí, že povedú k zablokovaniu; vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenia životných cyklov projektov, ktorým sa má poskytnúť podpora, tak, aby mohli byť v súlade so zásadami obehového hospodárstva, pričom musí zohľadniť všetky emisie skleníkových plynov a vplyvy na biodiverzitu; zdôrazňuje, že tieto zásady by sa tiež mali presadzovať v nadchádzajúcej iniciatíve FuelEU Maritime; zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať rozvoj ekologicky navrhovaných zelených lodí, počnúc návrhmi trupov a motorov až po zlepšenie odpadového hospodárstva a hospodárenia s vodami, nátery a materiály, a podporovať prenos technológií v týchto oblastiach;

12. vyzýva Komisiu, aby presadzovala zelené európske odvetvie lodnej dopravy na území EÚ a investovala doň v rámci svojho európskeho plánu priemyselnej obnovy a aby zároveň zaujala vedúcu pozíciu pri rozvoji nových ekologicky navrhovaných lodí, renovácii a modernizácii existujúcich plavidiel a demontáži; zdôrazňuje, že EÚ by sa mala zamerať na modernizáciu a ekologizáciu svojich lodeníc v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody;

13. pripomína, že demontáž lodí je odvetvím, ktoré sa vo veľkej miere nachádza mimo EÚ a ktoré sa zvyčajne uskutočňuje v zlých pracovných a environmentálnych podmienkach, čo vedie k porušovaniu ľudských práv a má negatívny vplyv na ľudské zdravie, ako aj na morské ekosystémy; vyzýva preto Komisiu, aby riešila nedostatky spojené s demontážou lodí v súčasných právnych predpisoch Únie, ktoré predovšetkým európskym vlastníkom lodí nebránia vo výmene vlajok svojich plavidiel alebo v predaji plavidla pred jeho demontážou; zdôrazňuje však, že v EÚ chýbajú zariadenia určené na demontáž lodí na jej území, a to najmä pokiaľ ide o väčšie lode; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby v rámci európskeho plánu priemyselnej obnovy presadzovali vytvorenie skutočnej európskej siete demontáže lodí, ktorá by bola v súlade so sociálnymi a environmentálnymi kritériami, a investovanie do tejto siete;

14. vyzýva Komisiu, aby urýchlene splnila svoj záväzok regulovať prístup najznečisťujúcejších lodí do prístavov a uložila kotviacim lodiam povinnosť používať dostupné infraštruktúry na dobíjanie a dopĺňanie paliva, ako je elektrina z pobrežnej elektrickej siete, s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a látok znečisťujúcich ovzdušie v kotvisku a dosiahnuť cieľ nulových emisií, kým sú lode v kotvisku, čo najskôr a najneskôr do roku 2030, čím sa budú chrániť pobrežné oblasti a ich obyvateľstvo; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zrevidovala smernicu o infraštruktúre pre alternatívne palivá tak, aby zahŕňala záväzné ciele pre členské štáty a stimuly pre prístavy s cieľom čo najskôr rozšíriť zavádzanie potrebnej infraštruktúry; vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri modernizácii prístavov a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že v prístavoch EÚ sa zavedie primeraná infraštruktúra, aby sa umožnilo dosiahnuť cieľ nulových emisií, kým lode kotvia v prístave;

15. odporúča, aby Komisia v rámci budúcej revízie smernice o zdaňovaní energie[22] zabezpečila používanie sľubných udržateľných palív;

16. zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú zohrávajú oblasti kontroly emisií, pokiaľ ide o životné prostredie a verejné zdravie; zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť oblasti kontroly emisií na všetky moria EÚ od už existujúcich oblastí kontroly emisií v Severnom a Baltskom mori, keďže predstavujú dôležitý nástroj na obmedzenie znečisťovania ovzdušia a vody z námornej dopravy a prispievajú k boju proti globálnej zmene klímy; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby urýchlene súhlasili s tým, že Stredozemné more sa vyhlási za oblasť kontroly emisií, keďže je vystavené neustálemu znečisťovaniu s nepriaznivými účinkami na ľudské zdravie a morskú biodiverzitu, s cieľom znížiť emisie SOX a NOX z lodí; uznáva význam kontrol popri stanovených emisných limitoch a vyzýva IMO, aby tiež podporovala krajiny mimo Únie s cieľom zabezpečiť súlad s limitmi oblastí kontroly emisií; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť postupného zrušenia používania ťažkého vykurovacieho oleja a jeho dopĺňania v európskych vodách a prístavoch;

17. víta, že IMO má v roku 2021 prijať globálne nariadenie o obmedzení „emisií sadzí“, a zdôrazňuje a podporuje možnosť dohodnúť sa na zákaze používania ťažkého vykurovacieho oleja s vysokými emisiami v Arktíde;

18. zdôrazňuje, že EÚ by mala ísť príkladom tým, že prijme ambiciózne právne požiadavky týkajúce sa čistej námornej dopravy a zároveň bude podporovať a presadzovať prinajmenšom rovnako ambiciózne opatrenia na medzinárodných fórach, ako je IMO, čím odvetviu námornej dopravy umožní globálne a čo najskôr postupne odstrániť emisie skleníkových plynov v súlade s Parížskou dohodou.

 


INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

29.10.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

67

6

7

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nikos Androulakis, Bartosz Arłukowicz, Margrete Auken, Simona Baldassarre, Marek Paweł Balt, Traian Băsescu, Aurelia Beigneux, Monika Beňová, Sergio Berlato, Alexander Bernhuber, Malin Björk, Simona Bonafè, Delara Burkhardt, Pascal Canfin, Sara Cerdas, Mohammed Chahim, Tudor Ciuhodaru, Nathalie Colin-Oesterlé, Esther de Lange, Christian Doleschal, Marco Dreosto, Eleonora Evi, Agnès Evren, Fredrick Federley, Pietro Fiocchi, Catherine Griset, Jytte Guteland, Anja Hazekamp, Martin Hojsík, Pär Holmgren, Jan Huitema, Yannick Jadot, Adam Jarubas, Petros Kokkalis, Athanasios Konstantinou, Joanna Kopcińska, Sylvia Limmer, Javi López, Fulvio Martusciello, Liudas Mažylis, Joëlle Mélin, Tilly Metz, Dolors Montserrat, Alessandra Moretti, Dan-Ştefan Motreanu, Ville Niinistö, Ljudmila Novak, Grace O’Sullivan, Jutta Paulus, Jessica Polfjärd, Luisa Regimenti, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Sándor Rónai, Rob Rooken, Silvia Sardone, Christine Schneider, Günther Sidl, Linea Søgaard-Lidell, Nicolae Ştefănuță, Nils Torvalds, Edina Tóth, Véronique Trillet-Lenoir, Alexandr Vondra, Mick Wallace, Pernille Weiss, Michal Wiezik, Tiemo Wölken, Anna Zalewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Arena, Manuel Bompard, Antoni Comín i Oliveres, Margarita de la Pisa Carrión, Sven Giegold, Jens Gieseke, Nicolás González Casares, Christophe Hansen, Laura Huhtasaari, Ondřej Knotek, Róża Thun und Hohenstein

 

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

67

+

EPP

Bartosz Arłukowicz, Traian Băsescu, Alexander Bernhuber, Nathalie Colin-Oesterlé, Esther de Lange, Christian Doleschal, Agnès Evren, Jens Gieseke, Christophe Hansen, Adam Jarubas, Fulvio Martusciello, Liudas Mažylis, Dolors Montserrat, Dan-Ştefan Motreanu, Ljudmila Novak, Jessica Polfjärd, Christine Schneider, Róża Thun und Hohenstein, Edina Tóth, Pernille Weiss, Michal Wiezik

S&D

Nikos Androulakis, Maria Arena, Marek Paweł Balt, Monika Beňová, Simona Bonafè, Delara Burkhardt, Sara Cerdas, Mohammed Chahim, Tudor Ciuhodaru, Nicolás González Casares, Jytte Guteland, Javi López, Alessandra Moretti, Sándor Rónai, Günther Sidl, Tiemo Wölken

RENEW

Pascal Canfin, Fredrick Federley, Martin Hojsík, Jan Huitema, Ondřej Knotek, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Nicolae Ştefănuță, Linea Søgaard-Lidell, Nils Torvalds, Véronique Trillet-Lenoir

ID

Aurelia Beigneux, Catherine Griset, Joëlle Mélin

GREENS/EFA

Margrete Auken, Sven Giegold, Pär Holmgren, Yannick Jadot, Tilly Metz, Ville Niinistö, Grace O’Sullivan, Jutta Paulus

GUE/NGL

Malin Björk, Manuel Bompard, Anja Hazekamp, Petros Kokkalis, Mick Wallace

NI

Antoni Comín i Oliveres, Eleonora Evi, Athanasios Konstantinou

 

6

-

ID

Simona Baldassarre, Marco Dreosto, Laura Huhtasaari, Sylvia Limmer, Luisa Regimenti, Silvia Sardone

 

7

0

ECR

Sergio Berlato, Margarita de la Pisa Carrión, Pietro Fiocchi, Joanna Kopcińska, Rob Rooken, Alexandr Vondra, Anna Zalewska

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

 

 


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

25.2.2021

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

32

0

17

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Magdalena Adamowicz, Andris Ameriks, José Ramón Bauzá Díaz, Izaskun Bilbao Barandica, Marco Campomenosi, Massimo Casanova, Ciarán Cuffe, Jakop G. Dalunde, Andor Deli, Karima Delli, Anna Deparnay-Grunenberg, Ismail Ertug, Gheorghe Falcă, Giuseppe Ferrandino, João Ferreira, Mario Furore, Søren Gade, Isabel García Muñoz, Jens Gieseke, Elsi Katainen, Elena Kountoura, Julie Lechanteux, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Benoît Lutgen, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Marian-Jean Marinescu, Tilly Metz, Giuseppe Milazzo, Cláudia Monteiro de Aguiar, Caroline Nagtegaal, Jan-Christoph Oetjen, Philippe Olivier, Rovana Plumb, Dominique Riquet, Dorien Rookmaker, Massimiliano Salini, Sven Schulze, Vera Tax, Barbara Thaler, István Ujhelyi, Petar Vitanov, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Lucia Vuolo, Roberts Zīle, Kosma Złotowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Clare Daly, Carlo Fidanza, Marianne Vind

 


 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

32

+

ECR

Carlo Fidanza, Peter Lundgren, Roberts Zīle, Kosma Złotowski

PPE

Magdalena Adamowicz, Andor Deli, Gheorghe Falcă, Jens Gieseke, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Benoît Lutgen, Marian-Jean Marinescu, Giuseppe Milazzo, Cláudia Monteiro de Aguiar, Massimiliano Salini, Sven Schulze, Barbara Thaler, Elissavet Vozemberg-Vrionidi

Renew

José Ramón Bauzá Díaz, Izaskun Bilbao Barandica, Søren Gade, Elsi Katainen, Caroline Nagtegaal, Jan-Christoph Oetjen, Dominique Riquet

S&D

Andris Ameriks, Ismail Ertug, Giuseppe Ferrandino, Isabel García Muñoz, Bogusław Liberadzki, Rovana Plumb, István Ujhelyi, Petar Vitanov

 

0

-

 

 

 

17

0

ID

Marco Campomenosi, Massimo Casanova, Julie Lechanteux, Philippe Olivier, Lucia Vuolo

NI

Mario Furore, Dorien Rookmaker

S&D

Vera Tax, Marianne Vind

The Left

Clare Daly, João Ferreira, Elena Kountoura

Verts/ALE

Ciarán Cuffe, Jakop G. Dalunde, Karima Delli, Anna Deparnay-Grunenberg, Tilly Metz

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 16. marca 2021
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia