SPRÁVA o správach Komisie o Srbsku za obdobie 2019 – 2020
10.3.2021 - (2019/2175(INI))
Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Vladimír Bilčík
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o správach Komisie o Srbsku za obdobie 2019 – 2020
Európsky parlament,
– so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na strane druhej, ktorá nadobudla platnosť 1. septembra 2013,
– so zreteľom na žiadosť Srbska o členstvo v Európskej únii z 19. decembra 2009,
– so zreteľom na stanovisko Komisie z 12. októbra 2011 k žiadosti Srbska o členstvo v Európskej únii (COM(2011)0668), na rozhodnutie Európskej rady z 1. marca 2012 udeliť Srbsku štatút kandidátskej krajiny a na rozhodnutie Európskej rady z 27. – 28. júna 2013 o začatí prístupových rokovaní EÚ so Srbskom,
– so zreteľom na závery Predsedníctva po zasadnutí Európskej rady v Solúne 19. – 20. júna 2003,
– so zreteľom na vyhlásenie zo Sofie zo samitu EÚ – západný Balkán zo 17. mája 2018 a na agendu priorít zo Sofie, ktorá je jeho prílohou,
– so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 z 10. júna 1999, na poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora z 22. júla 2010 k otázke súladu jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova s medzinárodným právom a na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 64/298 z 9. septembra 2010, ktorou sa uznal obsah stanoviska Medzinárodného súdneho dvora a privítala pripravenosť EÚ uľahčiť dialóg medzi Srbskom a Kosovom,
– so zreteľom na prvú dohodu o zásadách upravujúcich normalizáciu vzťahov medzi vládami Srbska a Kosova z 19. apríla 2013 a dohody z 25. augusta 2015 a na prebiehajúci dialóg o normalizácii vzťahov sprostredkovaný Európskou úniou,
– so zreteľom na berlínsky proces, ktorý sa začal 28. augusta 2014,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 29. novembra 2018 o správe Komisie o Srbsku za rok 2018[1],
– so zreteľom na vyhlásenie a odporúčania prijaté na jedenástom zasadnutí Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Srbsko (SAPC), ktoré sa konalo 30. – 31. októbra 2019,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2020 s názvom Posilnený proces pristúpenia – dôveryhodná perspektíva členstva v EÚ pre západný Balkán (COM(2020)0057),
– so zreteľom na závery Rady z 5. júna 2020 o posilnení spolupráce s partnermi zo západného Balkánu v oblasti migrácie a bezpečnosti,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. mája 2019 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ z roku 2019 (COM(2019)0260) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Srbsku za rok 2019 (SWD(2019)0219),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2020 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ z roku 2020 (COM(2020)0660) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Srbsku za rok 2020 (SWD(2020)0352),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2020 s názvom Hospodársky a investičný plán pre západný Balkán (COM(2020)0641) a na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Usmernenia pre vykonávanie zelenej agendy pre západný Balkán (SWD(2020)0223),
– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 8. apríla 2020 s názvom Oznámenie o globálnej reakcii EÚ na COVID-19 (JOIN(2020)0011),
– so zreteľom na posúdenie Komisie z 21. apríla 2020 týkajúce sa srbského programu hospodárskych reforiem na roky 2020 – 2022 (SWD(2020)0064) a na spoločné závery dialógu o hospodárskych a finančných otázkach medzi EÚ a západným Balkánom a Tureckom, ktoré Rada prijala 19. mája 2020,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. apríla 2020 s názvom Podpora západnému Balkánu v boji proti ochoreniu COVID-19 a pri obnove v období po pandémii (COM(2020)0315),
– so zreteľom na jedenáste zasadnutie konferencie o pristúpení so Srbskom na úrovni ministrov, ktoré sa konalo 10. decembra 2019 a na ktorom sa začali rokovania o kapitole 4 „Voľný pohyb kapitálu“,
– so zreteľom na závery prvej fázy dialógu medzi stranami o zlepšení podmienok konania parlamentných volieb s podporou Európskeho parlamentu,
– so zreteľom na záverečnú správu osobitnej misie na hodnotenie volieb OBSE/ODIHR o parlamentných voľbách z 21. júna 2020 v Srbsku, zverejnenú 7. októbra 2020,
– so zreteľom na tlačové vyhlásenie odborníkov Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 11. novembra 2020 o obavách zo zneužívania zákona o predchádzaní praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu voči mimovládnym organizáciám a na obmedzovanie ich činnosti,
– so zreteľom na druhú správu o dodržiavaní pravidiel Srbskom Skupiny štátov proti korupcii (GRECO) o predchádzaní korupcii poslancov, sudcov a prokurátorov ako súčasť štvrtého kola hodnotenia z 26. novembra 2020,
– so zreteľom na základnú hodnotiacu správu o Srbsku Skupiny expertov pre opatrenia na boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu (GREVIO) z 22. januára 2020,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o tejto krajine,
– so zreteľom na svoje odporúčanie z 19. júna 2020 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k západnému Balkánu po samite v roku 2020[2],
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a samitu predsedov parlamentov krajín západného Balkánu z 28. januára 2020, ktorý zvolal predseda Európskeho parlamentu spolu s vedúcimi predstaviteľmi parlamentov krajín západného Balkánu,
– so zreteľom na vyhlásenie zo Záhrebu prijaté počas samitu EÚ – západný Balkán, ktorý sa uskutočnil formou videokonferencie 6. mája 2020,
– so zreteľom na samit EÚ – západný Balkán v rámci berlínskeho procesu z 10. novembra 2020,
– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0032/2021),
A. keďže Srbsko, ako každá krajina, ktorá sa usiluje o vstup do Európskej únie, sa musí posudzovať na základe vlastných zásluh, pokiaľ ide o plnenie, vykonávanie a dodržiavanie súboru kritérií a spoločných hodnôt, ktoré sú podmienkou pre pristúpenie, a keďže harmonogram a postup prístupového procesu závisí od kvality potrebných reforiem a odhodlania pri ich vykonávaní;
B. keďže demokracia, ľudské práva a právny štát sú základnými hodnotami, na ktorých je založená EÚ, a sú jadrom procesu rozširovania, ako aj procesov stabilizácie a pridruženia; keďže na riešenie vážnych problémov, ktoré v týchto oblastiach pretrvávajú, sú potrebné udržateľné reformy;
C. keďže Srbsko musí dosiahnuť nezvratné výsledky, pokiaľ ide o dodržiavanie, ochranu a obranu hodnôt týkajúcich sa rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k národnostným a iným menšinám na domácej i medzinárodnej úrovni;
D. keďže od začatia rokovaní so Srbskom bolo otvorených osemnásť kapitol, z ktorých dve boli predbežne uzavreté; keďže Srbsko sa rozhodlo akceptovať novú metodiku rozširovania EÚ;
E. keďže v oblasti súdnictva a základných práv (kapitola 23) a spravodlivosti, slobody a bezpečnosti (kapitola 24) sa ešte nepodarilo dosiahnuť udržateľnú úspešnosť; keďže Rada sa rozhodla zatiaľ neotvoriť viac kapitol so Srbskom;
F. keďže skupina GRECO považuje situáciu v Srbsku za „celkovo neuspokojivú“ a zistilo sa, že Srbsko nedodržiava odporúčania skupiny GRECO, pokiaľ ide o predchádzanie korupcii poslancov, sudcov a prokurátorov;
G. keďže odhodlanie EÚ podporovať právny štát sa týka aj Srbska, kde by EÚ mala pokračovať v spolupráci s Radou Európy s cieľom podporovať Srbsko pri vykonávaní základných reforiem a odbornej prípravy v oblasti spravodlivosti, boja proti korupcii, presadzovania ľudských práv a úlohy slobodných a nezávislých médií a občianskej spoločnosti a monitorovať pokrok dosiahnutý v týchto oblastiach v súlade s revidovanou metodikou rozširovania;
H. keďže Srbsko má záujem o normalizáciu vzťahov s Kosovom;
I. keďže Srbsko má trvalý záujem o regionálnu spoluprácu a dobré susedské vzťahy;
J. keďže Srbsko je naďalej odhodlané vytvárať fungujúce trhové hospodárstvo a pokračuje v plnení záväzkov vyplývajúcich z dohody o stabilizácii a pridružení, hoci stále zostáva viacero problémov týkajúcich sa zabezpečenia súladu; keďže hospodársky rozvoj aj naďalej brzdí korupcia;
K. keďže Srbsko ratifikovalo všetky základné dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP);
L. keďže aj existujú naďalej vážne obavy v súvislosťou so slobodou prejavu a nezávislosťou médií, ktoré treba prednostne riešiť;
M. keďže dialóg medzi stranami o zlepšení podmienok konania parlamentných volieb, ktorý podporuje Európsky parlament, je aj naďalej jedinečným priestorom na hľadanie konsenzu o záväzkoch zameraných na zlepšovanie volebných podmienok;
N. keďže EÚ súhlasila s prerozdelením 374 miliónov EUR z nástroja predvstupovej pomoci (IPA) s cieľom pomôcť zmierniť sociálno-ekonomické dôsledky ochorenia COVID-19 v regióne;
O. keďže EÚ preukázala, že je odhodlaná poskytnúť krajinám západného Balkánu európsku perspektívu, keď zabezpečila 3,3 miliardy EUR na riešenie bezprostrednej zdravotnej krízy a zmiernenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov pandémie spôsobenej ochorením COVID-19;
P. keďže EÚ je najväčším poskytovateľom pomoci a podpory Srbsku na zmiernenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov pandémie COVID-19; keďže Srbsko prijalo 15 miliónov EUR na okamžitú podporu zdravotníctva, 78,4 milióna EUR na podporu sociálnej a hospodárskej obnovy a 93,4 milióna EUR v rámci fondov pomoci;
Q. keďže Srbsko využíva pomoc EÚ v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA) s tým, že na obdobie 2014 – 2020 sú orientačné vyčlenené prostriedky vo výške 1 539,1 miliardy EUR;
R. keďže EÚ je najväčším poskytovateľom finančnej pomoci Srbsku; keďže EÚ poskytla Srbsku za posledných 18 rokov viac ako 3,6 miliardy EUR vo forme grantov vo všetkých oblastiach vrátane právneho štátu, reformy verejnej správy, sociálneho rozvoja, životného prostredia a poľnohospodárstva; keďže Srbsko využilo od roku 2008 pomoc EÚ v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA) v celkovej výške 2,79 miliardy EUR;
S. keďže Srbsko má značný prospech z obchodnej a hospodárskej integrácie s EÚ; keďže EÚ je najväčším obchodným partnerom Srbska, pričom v roku 2018 smerovalo do Únie 67 % celkového vývozu Srbska a dovoz z Únie do Srbska predstavoval viac ako 60 % celkového dovozu krajiny; keďže v rokoch 2010 až 2018 investovala EÚ v Srbsku celkovo viac ako 13 miliárd EUR;
1. víta, že členstvo v EÚ je aj naďalej strategickým cieľom Srbska a že patrí medzi priority novej vlády; berie na vedomie, že všetky parlamentné strany podporujú integračný proces Srbska do EÚ; nabáda srbské orgány, aby vo verejnej diskusii dávali aktívnejšie a jednoznačnejšie najavo oddanosť európskym hodnotám, a očakáva, že Srbsko sa bude slovami i skutkami jasne a jednoznačne usilovať plniť si svoje záväzky súvisiace s pristúpením k EÚ, a to tak, aby to bolo vidieť a dalo sa to overiť;
zdôrazňuje, že treba zvýšiť dynamiku prístupových rokovaní so Srbskom a urýchlene zaviesť revidovanú metodiku rozširovania založenú na tematických klastroch rokovacích kapitol a postupnom zavádzaní jednotlivých politík a programov EÚ, pričom treba pozornosť upriamiť na jasné a hmatateľné stimuly, o ktoré môžu mať priamy záujem občania Srbska;
podčiarkuje, že impulz vytvorený novým mandátom po voľbách v Srbsku 21. júna 2020 je príležitosťou na dosiahnutie významného pokroku smerom k európskej perspektíve Srbska; zastáva názor, že ďalšie rokovacie kapitoly by sa mali otvoriť len vtedy, keď Srbsko prijme potrebné záväzky a vykoná reformy v súvislosti s požadovanými referenčnými hodnotami; konštatuje, že otváranie kapitol má kľúčový význam, pokiaľ ide o vykonanie udržateľných reforiem a dosiahnutie proeurópskej zmeny v Srbsku;
vyzýva Komisiu a Radu, aby v prípade potreby spolu so srbskými partnermi podnikli potrebné kroky s cieľom vykonávať ustanovenia revidovanej metodiky rozširovania, najmä tie, ktoré sa týkajú tematických klastrov na rokovania, a aby túto novú metodiku využili ako príležitosť na urýchlenie procesu rozširovania západného Balkánu a spolu so Srbskom vymedzili nové kroky v rokovacom procese krajiny;
víta spoluprácu medzi srbskou vládou a národným zhromaždením o Národnom konvente o Európskej únii (NCEU); vyzýva srbskú vládu, aby čo najskôr vymenovala nového vedúceho rokovacieho tímu pre pristúpenie Srbska k Európskej únii; vyzýva zároveň Srbsko, aby zvýšilo administratívne kapacity ministerstva pre európsku integráciu s cieľom zlepšiť priebeh prístupových rokovaní a aby urobilo všetko pre to, aby bol európsky integračný proces čo najviac inkluzívny a otvorený;
konštatuje, že Srbsko aj naďalej čoraz intenzívnejšie zosúlaďuje a vykonáva svoje právne predpisy podľa acquis a že v tom musí pokračovať; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tempo zosúlaďovania právnych predpisov je výrazne pomalšie, než vláda pôvodne plánovala; upozorňuje na slabý pokrok v kapitolách 23 (Súdnictvo a základné práva) a 24 (Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť); zdôrazňuje, že normalizácia vzťahov s Kosovom a skutočné dodržiavanie základných práv sú aj naďalej kľúčovými témami a budú určovať tempo prístupových rokovaní;
7. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých oblastiach reformného programu Srbska nebol dosiahnutý dostatočný pokrok a že v niektorých otázkach, ktoré sú pre pristúpenie k EÚ zásadne dôležité, bolo dokonca zaznamenané zhoršenie situácie; vyzýva Komisiu, aby zmenila metodiku podávania správ s cieľom zohľadniť výrazné zaostávanie a vyslať jasný odkaz pristupujúcim krajinám vrátane Srbska;
8. zdôrazňuje význam strategickej komunikácie srbských zainteresovaných strán o výhodách pristúpenia k EÚ; zdôrazňuje, že verejná diskusia o pristúpení k EÚ sa musí zakladať na faktoch a musí podporovať plné dodržiavanie základných práv a demokratických hodnôt;
9. nabáda srbské orgány, aby v rámci verejnej diskusie dávali aktívnejšie najavo svoj záväzok voči európskym hodnotám a aby zvýšili transparentnosť komunikácie napríklad tým, že poskytnú širokej verejnosti prístup k informáciám a prehĺbia spoluprácu medzi verejnými orgánmi a občianskou spoločnosťou; vyjadruje znepokojenie nad tým, že verejne financované médiá, ktoré často citujú rôznych verejných činiteľov, prispievajú v Srbsku k šíreniu rétoriky zameranej proti EÚ;
10. vyzýva Srbsko a členské štáty, aby vykonávali aktívnejšiu a účinnejšiu komunikačnú politiku o európskej perspektíve so zameraním na občanov Srbska i EÚ vrátane príslušníkov národnostných menšín; podčiarkuje historické väzby založené na priateľstve a bratstve, ktoré existujú medzi národmi Európskej únie a srbským národom;
11. konštatuje, že Srbsko venuje neprimeranú pozornosť tretím krajinám; vyzýva Srbsko, Komisiu a delegáciu EÚ v Srbsku, aby sa intenzívnejšie usilovali propagovať úlohu a prínosy úzkeho partnerstva medzi EÚ a Srbskom, a to aj podporou projektov a reforiem financovaných EÚ; konštatuje, že je naliehavo potrebné spolupracovať so srbskými občanmi aj mimo veľkých miest, a vyzýva EÚ, aby ešte viac zvýšila podporu miestnej občianskej spoločnosti;
12. vyzýva na vytvorenie nových príležitostí pre politický dialóg a dialóg o politikách na vysokej úrovni s krajinami západného Balkánu s cieľom posilniť zabezpečiť pevnejšie riadenie a angažovanosť na vysokej úrovni, ako sa to požaduje aj v revidovanej metodike rozširovania; vyjadruje presvedčenie, že do Konferencie o budúcnosti Európy by mali byť aktívne zapájaní a primerane zaangažovaní predstavitelia Srbska, ako aj ostatných krajín západného Balkánu, a to na vládnej úrovni, ako aj na úrovni organizácií mládeže;
13. berie na vedomie závery záverečnej správy osobitnej misie na hodnotenie volieb OBSE/ODIHR, že parlamentné voľby 21. júna 2020 boli zorganizované efektívne, avšak znepokojujúcim javom je dominantné postavenie vládnucej strany, a to aj v médiách; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dlhodobým problémom zostáva vyvíjanie tlaku na voličov, zaujatosť médií a stieranie hraníc medzi činnosťou štátnych úradníkov a predvolebnou kampaňou v prospech politických strán; v tejto súvislosti poukazuje na úlohu dezinformačných kampaní podporovaných štátom, ktorých cieľom je zmeniť názory na voľby;
14. víta vytvorenie pracovnej skupiny pre vykonávanie odporúčaní ODIHR; vyzýva srbské orgány, aby sa v dostatočnom predstihu pred budúcimi voľbami v plnej miere zaoberali všetkými odporúčaniami ODIHR; zdôrazňuje, že do tohto procesu by mali byť aj naďalej zapojené organizácie občianskej spoločnosti so znalosťami a skúsenosťami v oblasti volieb;
15. konštatuje so znepokojením, že v parlamente boli len niekoľko týždňov pred plánovanými voľbami bez náležitej verejnej diskusie prijaté zmeny dôležitých prvkov volebného systému vrátane zníženia hranice zvoliteľnosti; konštatuje, že podľa Benátskej komisie by sa základné prvky volebných zákonov nemali výrazne meniť menej ako jeden rok pred voľbami;
16. vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím časti opozície bojkotovať voľby a zdôrazňuje, že vzhľadom na zistenia osobitnej volebnej misie OBSE/ODIHR, ktorá upozornila na absenciu skutočného pluralizmu a rozdrobovanie politickej scény v Srbsku, je zlepšovanie volebných podmienok úlohou všetkých politických síl, a predovšetkým riadiacich orgánov; zdôrazňuje, že politické zastúpenie a schopnosť ovplyvňovať rozhodovací proces v mene voličov možno zaručiť jedine účasťou v politických a volebných procesoch; vyzýva opozíciu, aby sa vrátila k rokovaciemu stolu opäť sa zapojila do politickej a parlamentnej činnosti;
17. pripomína volebné zásady vymedzené Benátskou komisiou a so znepokojením konštatuje, že prezident Aleksandar Vučič oznámil konanie predčasných volieb bez ústavného základu a bez toho, aby to bolo z politického hľadiska potrebné, pričom zároveň ako prezident Srbska a predseda najväčšej politickej strany v krajine ohlásil, že prezidentské, parlamentné a komunálne voľby v Belehrade sa budú konať v jeden deň na jar 2022;
18. víta nadviazanie medzistraníckeho dialógu s Národným zhromaždením Srbska pod záštitou Európskeho parlamentu a počiatočné opatrenia prijaté srbskými orgánmi a parlamentnou väčšinou v záujme zlepšenia volebných podmienok; vyzýva na ďalšie vykonávanie zostávajúcich záväzkov prijatých v rámci medzistraníckeho dialógu;
19. vyzýva na pokračovanie medzistraníckeho dialógu s Národným zhromaždením Srbska pod záštitou Európskeho parlamentu, do ktorého by mali byť zapojené všetky príslušné zainteresované strany a proeurópske politické sily v Srbsku s cieľom zlepšiť politickú klímu a dôveru v celom politickom spektre; naliehavo žiada, aby sa čo najskôr uskutočnili nové kolá inkluzívnejších medzistraníckych dialógov, a vyzýva všetky strany, aby určili jasné ciele, kritériá, referenčné hodnoty a účastníkov;
20. odsudzuje neprijateľné verbálne útoky a nenávistné prejavy proti poslancom Európskeho parlamentu, najmä tým, ktorí zastupujú Parlament vo vzťahoch so Srbskom, vrátane predsedu a členov delegácie SAPC, ako aj sprostredkovateľov medzistraníckeho dialógu, ako činy v rozpore s duchom záväzkov Srbska vyplývajúcich z dohody o stabilizácii a pridružení; vyzýva predsedu národného zhromaždenia a predsedov v ňom zastúpených skupín, aby dodržiavali pravidlá demokratickej diskusie;
21. vyzýva novú vládu, aby navrhla účinné a preukázateľné základné reformy a zamerala sa na štrukturálne reformy a nedostatky v oblasti právneho štátu, základných práv, slobody médií, boja proti korupcii a fungovania demokratických inštitúcií a verejnej správy;
22. konštatuje so znepokojením, že korupcia je vo všeobecnosti aj naďalej oblasťou, v ktorej sa podarilo dosiahnuť len obmedzený pokrok; víta kroky na zabezpečenie nezávislosti protikorupčnej agentúry, ako aj výsledky, ktoré sa doposiaľ podarilo dosiahnuť, pokiaľ ide o ukončenie riešenia prípadov korupcie; nabáda na ďalšie napredovanie, najmä v oblasti zlepšovania výsledkov vyšetrovaní, žalôb a právoplatných rozsudkov v prípadoch korupcie na vysokej úrovni a vykonávania právnych predpisov o predchádzaní korupcii v súlade s acquis EÚ a odporúčaniami Skupiny štátov Rady Európy proti korupcii (GRECO); víta zverejnenie najnovšej správy skupiny GRECO a nabáda ministerstvo spravodlivosti, aby vykonalo jej odporúčania;
23. poukazuje na to, že podľa najnovšej správy skupiny GRECO Srbsko len čiastočne vykonalo jej odporúčania z roku 2015 a situácia v krajine je „celkovo neuspokojivá“; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v účinnom boji proti korupcii, a vyzýva srbské orgány, aby tieto odporúčania čo najskôr splnili;
24. naliehavo vyzýva Srbsko, aby dosiahlo presvedčivé a udržateľné výsledky, a to aj pokiaľ ide o účinné vyšetrovanie v problémových oblastiach, akými sú napríklad súdnictvo, sloboda prejavu a boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, predovšetkým v prípadoch vysokého záujmu verejnosti vrátane prípadov Krušik, Jovanjica a Telekom Srbija, a vyzýva Srbsko, aby zlepšilo výsledky pri vyšetrovaní, vznášaní obvinení a vynášaní rozsudkov vo veciach korupcie na najvyšších miestach vrátane zaisťovania a konfiškácie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti; opakuje svoju výzvu z roku 2018 na zaistenie spravodlivosti, pokiaľ ide o nezákonnú demoláciu súkromného majetku v štvrti Savamala v Belehrade; konštatuje, že od 1. septembra 2020 je v platnosti nový zákon o predchádzaní korupcii;
25. pripomína Srbsku, aby zintenzívnilo úsilie v boji proti korupcii so zameraním na jej prevenciu a potláčanie, a to aj prijatím novej protikorupčnej stratégie podporovanej dôveryhodným a realistickým akčným plánom, ako aj účinným koordinačným mechanizmom;
26. vyzýva Srbsko, aby zlepšilo boj proti organizovanej trestnej činnosti a prešlo od prístupu založeného na jednotlivých prípadoch k stratégii proti organizáciám s cieľom rozložiť veľké a medzinárodne rozšírené organizácie; konštatuje, že súčasťou takejto stratégie by malo byť účinné vyšetrovanie, stíhanie a vynášanie právoplatných rozsudkov v prípadoch závažnej a organizovanej trestnej činnosti vrátane finančného vyšetrovania, systematické sledovanie peňažných tokov, účinný mechanizmus dohľadu s cieľom zabrániť zneužívaniu a posilnená kapacita prokuratúry pre organizovanú trestnú činnosť v oblasti finančných a ľudských zdrojov, na ktorú by nemal byť vyvíjaný žiadny neprimeraný politický vplyv;
27. vyjadruje obavy z rastúceho násilia extrémistických a organizovaných zločineckých skupín a vyzýva orgány, aby zabezpečili riadne vyšetrenie prípadov odhalených investigatívnymi novinármi alebo oznamovateľmi a vyvodenie zodpovednosti voči všetkým zúčastneným verejným činiteľom;
28. berie so znepokojením na vedomie pretrvávanie politického vplyvu na súdnictvo a konštatuje, že treba posilniť záruky zodpovednosti, profesionality, nezávislosti a celkovej efektivity súdnictva, prípadne aj revíziou súčasného systému prijímania zamestnancov a riadenia ľudských zdrojov; konštatuje, že vláda vypracovala návrh ústavných reforiem, ktorý Benátska komisia posúdila pozitívne, a poslala ho príslušnému výboru národného zhromaždenia;
29. podčiarkuje význam širokých konzultácií pri realizácii ústavnej reformy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že predchádzajúci srbský parlament neprijal ústavné reformy zamerané na posilnenie nezávislosti súdnictva; odporúča čo najskoršie prijatie ústavných reforiem na základe konzultácií so združeniami sudcov a prokurátorov a ďalšími relevantnými politickými aktérmi vrátane mimoparlamentnej opozície;
30. pripomína význam urýchleného prijatia zákona o financovaní autonómnej provincie Vojvodina;
31. vyjadruje obavy o účinné fungovanie nového parlamentu, kde neexistuje parlamentná opozícia, ktorého legitimitu spochybňujú opozičné strany a ktorého funkčné obdobie má byť skrátené, ako informoval srbský prezident, a tiež nad tým, že tento parlament prijíma ďalekosiahle ústavné zmeny bez otvorenej, inkluzívnej a demokratickej verejnej diskusie, najmä v oblasti súdnictva;
32. víta zmeny vykonané vo fungovaní národného zhromaždenia s cieľom obnoviť činnosti a postupy a dodržiavať rokovací poriadok; vyjadruje poľutovanie nad tým, že celkový parlamentný dohľad nad výkonnou mocou je aj naďalej pomerne formálny; zdôrazňuje, že na zlepšenie kvality legislatívneho procesu, zabezpečenie účinného parlamentného dohľadu a odstránenie systematických nedostatkov národného zhromaždenia vrátane obmedzenia obštrukčného správania, zníženia počtu naliehavých postupov a preskupovania nesúvisiacich bodov do toho istého bodu programu sú potrebné ďalšie zásadné reformy postupov a činností;
33. zdôrazňuje, že kvalitu legislatívneho procesu treba aj naďalej zlepšovať posilňovaním transparentnosti a sociálneho dialógu a zabezpečením, aby nezávislé regulačné orgány mali právomoc účinne vykonávať svoje úlohy dohľadu; konštatuje, že na plenárnej schôdzi národného zhromaždenia sa diskutovalo o výročných správach nezávislých orgánov a prijali sa závery;
34. žiada novozvolený parlament, aby sa intenzívnejšie usiloval zabezpečiť transparentnosť, inkluzívnosť a kvalitu legislatívneho procesu, ako aj účinný parlamentný dohľad; požaduje tiež dodatočné opatrenia na zabezpečenie medzistraníckeho dialógu a posilnenie úlohy občianskej spoločnosti, ktorá je aj naďalej základným prvkom dobre fungujúcej demokracie; so znepokojením berie na vedomie nedostatočnú transparentnosť súvisiacu s opätovným vymenovaním komisára pre ochranu rovnosti;
35. požaduje účinnú spoluprácu s nezávislými a regulačnými orgánmi a väčšie zapojenie národného zhromaždenia do dohľadu a kontroly vlády a administratívy; vyzýva na aktívne zapojenie národného zhromaždenia do rokovaní o pristúpení Srbska k EÚ v súlade s uznesením zo 16. decembra 2013 o úlohe národného zhromaždenia a zásadách v rokovaniach o pristúpení Srbska k EÚ;
36. zdôrazňuje, že treba v plnej miere uznať a podporovať úlohu nezávislých regulačných orgánov vrátane ombudsmana krajiny, protikorupčnej agentúry, národného kontrolného úradu a komisára pre informácie verejného významu a ochranu osobných údajov; vyzýva Národné zhromaždenie Srbska, aby sa zapojilo do vykonávania zistení a odporúčaní nezávislých regulačných orgánov, najmä ombudsmana;
37. pripomína, že sociálny dialóg je jedným z pilierov európskeho sociálneho modelu a že pravidelné konzultácie medzi vládou a sociálnymi partnermi majú nezastupiteľný význam pri predchádzaní sociálnemu napätiu a konfliktom; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa sociálny dialóg neobmedzoval len na výmenu informácií, ale aby sa so zainteresovanými stranami konzultovalo o dôležitých zákonoch, prv než sú predložené do parlamentu;
38. so znepokojením konštatuje, že národné zhromaždenie zasadlo až 44 dní po vyhlásení núdzového stavu v marci 2020, čo oslabilo jeho pozíciu ako kľúčovej inštitúcie parlamentnej demokracie podľa ústavy Srbska; so znepokojením konštatuje, že národné zhromaždenie nezačalo v plnej miere svoju činnosť ešte dlho po vyhlásení konečných výsledkov volieb 5. júla 2020, a to napriek tomu, že vznikla jasná parlamentná väčšina; vyzýva národné zhromaždenie, aby sa počas parlamentnej diskusie vyhlo štvavej rétorike a aby bojovalo proti nenávistným prejavom; zdôrazňuje, že v demokracii má práca opozície dôležité miesto;
39. zdôrazňuje, že hanlivý jazyk, zastrašovanie a osočujúce kampane proti politickým oponentom a zástupcom médií, k čomu sa uchyľujú poslanci v pléne národného zhromaždenia, sú porušením demokratickej praxe a základných demokratických hodnôt a mali by sa to dôrazne odsúdiť a trestať v súlade s rokovacím poriadkom;
40. víta prijatie nového akčného plánu pre mediálnu stratégiu, ako aj to, že sa zriadi pracovná skupina na monitorovanie vykonávania stratégie a akčného plánu;
41. je znepokojený podozreniami investigatívnych novinárov z manipulácie štatistík o pandémii COVID-19 vládou na politické a volebné účely; vyjadruje poľutovanie nad dezinformačnou kampaňou vládnych úradníkov o pomoci EÚ počas pandémie; zdôrazňuje, že dôvera a transparentnosť sú mimoriadne dôležité v rámci úsilia vlády v boji proti pandémii COVID-19, a preto naliehavo vyzýva srbskú vládu, aby občanom poskytla všetky relevantné informácie o pandémii vrátane očkovacích látok;
42. domnieva sa, že získanie dvoch celoštátnych televíznych kanálov v decembri 2018 osobou prepojenou s vládnucou stranou je krokom smerom k monopolizácii mediálneho priestoru vládnucou stranou; vyzýva redakčné tímy všetkých celoštátnych televíznych kanálov v Srbsku, aby dodržiavali najprísnejšie profesionálne normy a umožnili pravidelnú prezentáciu odlišných názorov;
43. vyjadruje poľutovanie nad oslabovaním slobody médií a čoraz častejším používaním hanlivého jazyka, zastrašovania a dokonca aj nenávistných prejavov voči členom parlamentnej opozície, nezávislým intelektuálom, MVO, novinárom a známym osobnostiam, a to aj od členov vládnych strán, od ktorých sa jednoznačne očakáva, že budú pristupovať ku všetkým zástupcom médií s rešpektom; naliehavo vyzýva srbské orgány, aby prijali okamžité opatrenia na zaručenie slobody prejavu a nezávislosti médií a aby zabezpečili riadne vyšetrenie týchto prípadov;
44. vyjadruje poľutovanie nad tým, že srbské orgány splnili len čiastočne, respektíve vôbec nesplnili úlohy, ku ktorým sa zaviazali počas medzistraníckeho dialógu v súvislosti s regulačnou radou pre elektronické médiá (REM) a verejnoprávnym vysielateľom; pripomína, že slobodné a nezávislé médiá majú v demokracii významnú úlohu; víta oznámenie vlády, že vytvorí pracovnú skupinu pre bezpečnosť novinárov;
45. so znepokojením konštatuje, že organizácie občianskej spoločnosti fungujú v prostredí, ktoré nie je otvorené kritike; naliehavo vyzýva orgán pre prevenciu prania špinavých peňazí srbského ministerstva financií, aby v plnej miere vysvetlil vyšetrovanie organizácii občianskej spoločnosti a novinárov v súvislosti s údajným praním špinavých peňazí, a vyzýva orgány, aby sa zdržali svojvoľných zásahov proti týmto organizáciám a jednotlivcom; vyzýva srbské orgány, aby prestali obmedzovať priestor pre občiansku spoločnosť a nezávislé médiá a zabezpečili, aby tieto mohli pracovať bez akýchkoľvek obmedzení vrátane zastrašovania a kriminalizácie; naliehavo vyzýva orgány, aby čo najskôr pomohli vytvoriť prostredie priaznivé pre prácu všetkých organizácií občianskej spoločnosti;
46. vyzýva Komisiu a ESVČ, aby posilnili spoluprácu s občianskou spoločnosťou, MVO a nezávislými médiami na mieste a poskytovali im väčšiu podporu; pripomína svoju podporu práci demokratických európskych politických nadácií pri posilňovaní demokratických procesov Srbska a podporovaní novej generácie politických lídrov;
47. dôrazne odsudzuje akékoľvek násilné činy, avšak konštatuje, že prípady neprimeraného násilia policajných zložiek počas protestov v júli 2020 si zasluhujú mimoriadnu pozornosť orgánov, a to aj v súvislosti s problémom nedostatočnej spolupráce príslušníkov polície so súdmi a generálnym prokurátorom; naliehavo vyzýva srbské orgány, aby riadne vyšetrili všetky prípady prekročenia právomoci polície, a tým zabránili beztrestnosti a posilnili dôveru verejnosti v políciu a zároveň uľahčili osobám, ktoré tvrdia, že sú obeťami policajného pochybenia, podať sťažnosť a dosiahnuť nápravu, a aby ukázali nulovú toleranciu voči príslušníkom polície, ktorí porušujú profesionálnu etiku alebo trestné právo;
48. berie na vedomie, že právny a inštitucionálny rámec na dodržiavanie ľudských práv je vo všeobecnosti formálne zavedený, ale chýbajú účinné mechanizmy na zabezpečenie dodržiavania týchto základných práv; vyzýva na jeho účinnejšie vykonávanie, najmä pokiaľ ide o najzraniteľnejšie skupiny v spoločnosti vrátane národnostných menšín v oblasti vzdelávania; vyzýva Srbsko, aby umožnilo a chránilo používanie jazykov menšín bez diskriminácie vo vzdelávaní, v špeciálne určených priestoroch štátnych médií a v miestnych médiách a aby zabezpečilo rovnaké príležitosti pre primerané zastúpenie v politickom živote, vo verejnej správe a v súdnictve;
49. víta zvýšené úsilie Srbska v spolupráci s EÚ v oblasti začleňovania rómskej komunity, najmä pokiaľ ide o zlepšovanie ich situácie v oblasti bývania; vyzýva srbské orgány, aby sa zamerali na riešenie štrukturálnej diskriminácie Rómov, pokiaľ ide o otázku ich občianstva, ako aj zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie a zamestnanosť; naliehavo vyzýva Srbsko, aby zlepšilo a zjednodušilo inštitucionálnu štruktúru, ktorá sa zaoberá integráciou Rómov, a to aj jasným rozdelením úloh, koordináciou medzi vnútroštátnymi a miestnymi orgánmi, ako aj rozpočtovaním zohľadňujúcim potreby rómskych komunít;
50. víta dokončenie dlhodobo oneskoreného projektu prekladu učebníc základných škôl do bulharčiny, čo umožní, aby sa bulharská národnostná menšina mohla vzdelávať v materinskom jazyku; so znepokojením konštatuje, že ešte stále neboli preložené všetky učebnice pre stredné školy; nabáda srbské orgány, aby zabezpečili udržateľnosť tohto procesu poskytnutím dostatočného počtu učiteľov, učebníc a dodatočných materiálov (školské zápisníky, triedne knihy atď.), s cieľom primerane zabezpečiť potreby žiakov z národnostných menšín;
51. vyjadruje znepokojenie nad tým, že srbské orgány nepodporujú skutočné používanie regionálnych alebo menšinových jazykov;
52. vyzýva Srbsko, aby posilnilo inštitúcie pre ľudské práva, zaručilo ich nezávislosť, vyčlenilo im potrebné finančné a ľudské zdroje a zabezpečilo včasné plnenie ich odporúčaní a aby prijalo a vykonalo novú stratégiu proti diskriminácii;
53. vyzýva Srbsko, aby zvýšilo kapacity v oblasti poskytovania štatistických informácií a čo najskôr vykonalo sčítanie obyvateľstva, a to pri dodržaní najprísnejších medzinárodných noriem a s účasťou nezávislých pozorovateľov; pripomína svoju výzvu na zlepšenie koordinácie a zapojenia zainteresovaných strán a vykonanie a pravidelné preskúmanie akčného plánu výkonu práv národnostných menšín;
54. berie so znepokojením na vedomie vysoký podiel žien a detí, ktoré sú obeťami násilia a domáceho násilia; berie na vedomie úsilie Srbska v boji proti násiliu páchanému na ženách a deťoch a domácemu násiliu; naliehavo však zdôrazňuje, že treba vykonať ďalšie a účinnejšie právne opatrenia a zaviesť konkrétne zlepšenia, najmä počas súčasnej pandémie, s cieľom zlepšiť prístup ku kvalitným službám v tejto oblasti;
55. víta správu skupiny GREVIO o Srbsku, v ktorej sa poukazuje na to, že chýba jednotný politický prístup k vykonávaniu Istanbulského dohovoru, ako aj na potrebu preventívnych opatrení, medzery v poskytovaní služieb obetiam, nízku úroveň informovanosti, povedomia a budovania kapacít a osobitné prekážky, s ktorými sa stretáva množstvo žien a ktoré sú spôsobené kumuláciou rôznych faktorov, napríklad etnického pôvodu, chudoby, sociálneho pôvodu a zdravotného postihnutia;
56. vyjadruje znepokojenie nad vážnym oneskorením nového zákona o rodovej rovnosti, nad tým, že aj naďalej chýba koordinácia a účinná inštitucionálna štruktúra s primeranými zdrojmi v tejto oblasti, že sociálno-ekonomické postavenie žien je stále výrazne horšie než v prípade mužov, ako aj nad dominanciou patriarchálnych postojov a rodových stereotypov v spoločnosti a vo verejnej diskusii a nad nedostatkom vedomostí v tejto súvislosti v súdnictve a medzi prokurátormi a právnikmi;
57. vyzýva Srbsko, aby zvýšilo úsilie zamerané na rodovú rovnosť a práva žien tým, že bude osobitnú pozornosť venovať uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti a intenzívnejšej spolupráci s občianskou spoločnosťou, najmä s organizáciami žien; zdôrazňuje, že je dôležité začleňovať rodové hľadisko do hospodárskych programov;
58. víta široké zastúpenie žien v novom parlamente a vláde v nádeji, že to povedie k zásadnej podpore ľudských práv a politických slobôd žien, ako aj zraniteľných skupín; víta výrazné zastúpenie národnostných menšín v parlamente;
59. zdôrazňuje potrebu naďalej chrániť práva LGBTI osôb; požaduje primeranejšie a účinnejšie reakcie orgánov na nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti; víta pokojný priebeh dvoch pochodov Pride parade v roku 2019; zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetky inštitúcie podporovali prípravu podujatia EuroPride 2022 a zaistili bezpečnosť všetkých účastníkov;
60. vyzýva vládu, aby právne upravila zväzky medzi osobami rovnakého pohlavia a zmenu mena a pohlavia transrodových osôb podľa príslušnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a aby vytvorila bezpečné prostredie pre LGBTI osoby a podporovala kultúru tolerancie voči nim;
61. naliehavo vyzýva Srbsko, aby zlepšilo prístup k zdravotníckym službám pre osoby so zdravotným postihnutím, osoby s HIV, deti a dospelé osoby, ktoré užívajú drogy, väzňov, sexuálnych pracovníkov, LGBTI osoby, osoby vysídlené v rámci krajiny a Rómov, najmä vzhľadom na prebiehajúcu pandémiu a problémy v zdravotníctve;
62. víta zapojenie Srbska do iniciatív regionálnej spolupráce; nabáda Srbsko, aby na všetkých úrovniach pokračovalo v úsilí zameranom na zmierenie a posilnenie dobrých susedských vzťahov; vyzýva Srbsko, aby v plnej miere vykonávalo dvojstranné dohody a konštruktívne a včas sa zapojilo do riešenia všetkých zostávajúcich sporov o hranice so susednými krajinami, a to aj v otázkach zmierenia pretrvávajúcich z časov Juhoslávie; konštatuje, že treba zvýšiť úsilie o dosiahnutie sociálno-hospodárskeho rozvoja pohraničných regiónov; víta iniciatívu regionálnej integrácie prostredníctvom hospodárskeho rozvoja;
63. víta konštruktívnu úlohu Rady pre regionálnu spoluprácu (RRS) a aktívnu účasť Srbska v nej; podčiarkuje význam regionálnej spolupráce v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 a zdôrazňuje, že regionálna spolupráca a dobré susedské vzťahy sú spojené s cieľom Srbska, ktorým je úspešná európska perspektíva;
64. zdôrazňuje, že normalizácia vzťahov medzi Srbskom a Kosovom je prioritou a predpokladom pristúpenia oboch štátov k EÚ a mala by zásadný význam aj pre zabezpečenie stability a prosperity širšieho regiónu; berie na vedomie väčšie zapojenie oboch strán do dialógu sprostredkovaného EÚ a vyzýva na aktívnu a konštruktívnu účasť na dialógu, ktorý sprostredkúva EÚ a vedie jej osobitný zástupca s cieľom dosiahnuť komplexnú, udržateľnú a právne záväznú dohodu v súlade s medzinárodným právom;
65. opakuje svoju výzvu, aby sa v dobrej viere a včas napredovalo vo vykonávaní všetkých dosiahnutých dohôd vrátane urýchleného založenia združenia/spoločenstva obcí s väčšinou srbského obyvateľstva; vyzýva ESVČ, aby zaviedla mechanizmus na monitorovanie a overovanie vykonávania všetkých doteraz dosiahnutých dohôd a aby Európsky parlament pravidelne informovala o aktuálnom stave; opätovne v tejto súvislosti zdôrazňuje, že plne podporuje osobitného zástupcu EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslava Lajčáka;
66. naliehavo vyzýva vlády Srbska a Kosova, aby sa zdržali akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli narušiť dôveru medzi stranami a ohroziť konštruktívne pokračovanie dialógu; opätovne podčiarkuje význam multietnického zloženia Srbska i Kosova, ako aj to, že etnicky homogénne štáty by nemali byť cieľom v tomto regióne;
67. vyzýva srbské a kosovské orgány, aby podporovali medziľudské kontakty obyvateľov z rôznych miestnych komunít s cieľom posilniť dialóg, a to aj na mimovládnej úrovni; opakuje svoju výzvu orgánom, aby sa zdržali používania štvavého jazyka voči iným etnickým skupinám; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek dokončeniu renovačných prác nebol most v Mitrovici doposiaľ otvorený pre všetku dopravu;
68. víta aktívnu a konštruktívnu účasť Belehradu na dialógu s Prištinou a plnenie dohodnutých záväzkov podľa bruselskej dohody;
69. oceňuje dobrú regionálnu spoluprácu medzi Srbskom a Kosovom v boji proti šíreniu pandémie COVID-19 vrátane spolupráce medzi primátormi Mitrovice a komunikácie medzi ministrami zdravotníctva;
70. zdôrazňuje význam regionálnej spolupráce v oblasti vojnových zločinov a vyšetrovania prípadov nezvestných osôb, ako aj to, že treba zvýšiť úsilie, pokiaľ ide o uznávanie a vykonávanie súdnych rozsudkov o vojnových zločinoch, skúmanie hrobov, odmietanie nenávistných prejavov a glorifikácie vojnových zločincov a podporu domácich prokurátorov, aby priviedli páchateľov pred súd; vyzýva srbské orgány, aby pokračovali v úsilí o vyriešenie týchto otázok a aby odsúdili všetky formy nenávistných prejavov, zastrašovania a verejného schvaľovania či popierania genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré srbské orgány a niektorí srbskí politici aj naďalej popierajú genocídu v Srebrenici; víta prácu organizácií občianskej spoločnosti v oblasti zmierenia, spravodlivosti v prechodnom období a náležitej nápravy;
71. víta pokračovanie spolupráce Srbska v procese Sarajevskej deklarácie a pripomína záväzok v rámci dohody o stabilizácii a pridružení týkajúci sa plnej spolupráce s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ktorý ukončil svoju činnosť, a s Medzinárodným reziduálnym mechanizmom pre trestné tribunály a naliehavo vyzýva Srbsko, aby bojovalo proti všetkým snahám o zvrátenie dosiahnutých výsledkov a spochybňovanie skutočností odhalených tribunálom ICTY;
72. opakuje svoju podporu iniciatíve na zriadenie regionálnej komisie pre zistenie faktov o vojnových zločinoch a iných prípadoch závažného porušovania ľudských práv spáchaných na území bývalej Juhoslávie (RECOM); vyzdvihuje význam Úradu pre regionálnu spoluprácu mládeže (RYCO); konštatuje, že vzhľadom na pandémiu koronavírusu Európska komisia navrhuje, aby sa Nový Sad stal Európskym hlavným mestom kultúry namiesto roku 2021 až v roku 2022;
73. víta, že Srbsko malo v rámci programu Erasmus+ v roku 2019 štatút krajiny zapojenej do programu;
74. víta pokrok, ktorý Srbsko dosiahlo v rozvoji fungujúceho trhového hospodárstva; vyzýva Srbsko, aby pokračovalo v úsilí posilňovať konkurencieschopnosť a dlhodobý a inkluzívny rast vykonávaním štrukturálnych reforiem, najmä v odvetví energetiky a trhu práce, a zlepšovaním transparentnosti a predvídateľnosti v regulačnom prostredí; vyzdvihuje význam rozvoja podnikateľských zručností mladých ľudí a vyzýva srbskú vládu, aby priamo riešila otázku korupcie, ktorá spomaľuje rozvoj fungujúceho trhového hospodárstva, a aby sa zaoberala upozorneniami Skupiny štátov proti korupcii (GRECO) z roku 2020;
75. konštatuje, že srbské zdravotníctvo trpí nedostatkom zdrojov a odlevom profesionálnej pracovnej sily, čoho dôsledkom je núdza o zdravotnícke vybavenie, lekárske odborné znalosti a kapacity laboratórneho testovania počas pandémie COVID-19; nabáda Srbsko, aby zaviedlo reformy, a tým posilnilo sektor verejného zdravotníctva, zlepšilo sociálnu ochranu a poskytlo podporu súkromnému sektoru s cieľom zmierniť hospodárske dôsledky pandémie COVID-19;
76. víta významný pokrok, ktorý Srbsko dosiahlo v hospodárskych a finančných oblastiach, napríklad v súvislosti s právom obchodných spoločností, právom duševného vlastníctva, hospodárskou súťažou a finančnými službami a manažérskou zodpovednosťou a auditom; konštatuje však, že v oblasti verejného obstarávania je potrebný ďalší pokrok;
77. vyjadruje znepokojenie nad rastúcim vplyvom Číny v Srbsku a na celom západnom Balkáne, nad nedostatočnou transparentnosťou vplyvu čínskych investícií a úverov a nad tým, že sa neposudzuje ich environmentálny a sociálny dosah; vyzýva Srbsko, aby sprísnilo normy dodržiavania právnych predpisov v súvislosti s obchodnými činnosťami Číny;
78. vyzýva Srbsko, aby zvýšilo udržateľnosť svojho energetického sektora tým, že diverzifikuje zdroje energie, začne proces prechodu na nízkouhlíkovú energiu, posunie sa smerom k obnoviteľným zdrojom energie a menej znečisťujúcim palivám a zároveň zruší všetky dotácie na uhlie, ktoré sú s tým v rozpore; nabáda Srbsko, aby prijalo potrebné opatrenia na zachovanie a ochranu environmentálne citlivých oblastí a aby zintenzívnilo monitorovanie vykonávania národného plánu znižovania emisií;
79. víta uvedenie do prevádzky najväčšieho veterného parku Čibuk 1 a pokrok dosiahnutý v súvislosti s prepojením plynovodov medzi Srbskom a Bulharskom; berie so znepokojením na vedomie trvalé nedodržiavanie Zmluvy o Energetickom spoločenstve, a teda v končenom dôsledku jej porušovanie; opakuje svoju výzvu zaradiť krajiny západného Balkánu do centra stratégie EÚ v oblasti prepojenosti;
80. víta aktívnu účasť Srbska v Dopravnom spoločenstve a v projektoch transeurópskej siete vrátane výstavby diaľnice Niš – Merdare – Priština;
81. víta nadobudnutie platnosti novej regionálnej dohody o roamingu podpísanej v apríli 2019;
82. naliehavo vyzýva orgány, aby zabezpečili súlad s normami a politickými cieľmi EÚ v oblasti ochrany klímy a životného prostredia, ako aj energetickej efektívnosti – najmä so zreteľom na deklaráciu zo Sofie o zelenej agende pre západný Balkán – vrátane okrem iného zavedenia oceňovania emisií uhlíka, aktualizácie právnych predpisov v oblasti energetickej efektívnosti a vypracovania a prijatia integrovaného národného energetického a klimatického plánu s cieľom uľahčiť prechod na obehové hospodárstvo a prijímanie potrebných opatrení na zachovanie a ochranu ekologicky citlivých oblastí;
83. nabáda Srbsko, aby dokončilo reformy vnútroštátnych odvetví elektrickej energie a plynu tým, že zabezpečí najmä oddelenie prevádzkovateľov sústav, a aby pracovalo na regionálnej prepojenosti a dobudovaní regionálneho trhu s energiou v súlade s Parížskou dohodou a medzinárodnými záväzkami vyplývajúcimi zo Zmluvy o Energetickom spoločenstve;
84. vyjadruje znepokojenie nad silným znečistením ovzdušia v Srbsku a naliehavo vyzýva orgány, aby urýchlene prijali opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia, podčiarkuje význam hľadania udržateľných riešení a obmedzovania lignitu a iných druhov nízkovýhrevného uhlia pri výrobe energie, ako aj vykurovaní;
85. vyjadruje poľutovanie nad tým, že neboli prijaté opatrenia v súvislosti so znečistením rieky Dragovištica miestnymi baňami;
86. víta, že Srbsko naďalej podporuje Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ;
87. zdôrazňuje význam zosúladenia so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ (SZBP), ktorá sa musí postupne stať neoddeliteľnou súčasťou zahraničnej politiky Srbska ako kľúčová podmienka prístupového procesu; vyjadruje znepokojenie nad mierou takéhoto zosúladenia v Srbsku, ktorá je najnižšia v regióne; konštatuje, že niektorí vládni predstavitelia a niektorí politici sa aj naďalej príležitostne vyjadrujú tak, že to spochybňuje orientáciu srbskej zahraničnej politiky; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Srbsko opakovane podporuje Rusko na Valnom zhromaždení OSN v súvislosti s anexiou Krymu;
88. víta, že Srbsko sa pripojilo k pozícii EÚ k prezidentským voľbám v Bielorusku; vyjadruje však aj naďalej znepokojenie nad tým, že Srbsko sa nepripojilo k sankciám voči predstaviteľom Bieloruska a ani k pozícii EÚ k novému zákonu o bezpečnosti v Číne; vyzýva Srbsko, aby zvýšilo mieru súladu s vyhláseniami vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v mene EÚ a s rozhodnutiami Rady;
89. berie na vedomie podpísanie dohôd o normalizácii hospodárskych vzťahov medzi Srbskom a Kosovom 4. septembra 2020 vo Washingtone; vyjadruje však poľutovanie nad ustanoveniami v ich znení, ktoré od Kosova požadujú, aby sa prestalo uchádzať o členstvo v medzinárodných organizáciách; víta opätovnú angažovanosť USA a zdôrazňuje, že treba, aby EÚ a Spojené štáty americké posilnili svoje partnerstvo a koordináciu na západnom Balkáne; zdôrazňuje, že transatlantická spolupráca je dôležitým faktorom stability v regióne, a podčiarkuje vedúcu úlohu EÚ ako sprostredkovateľa v procese normalizácie vzťahov medzi Srbskom a Kosovom;
90. pripomína, že presťahovanie srbského veľvyslanectva v Izraeli z Tel Avivu do Jeruzalema by bolo v rozpore s pozíciou Európskej únie k riešeniu izraelsko-palestínskeho sporu založenému na existencii dvoch štátov;
91. vyzýva na posilnenie európskej spolupráce so Srbskom v boji proti manipulatívnym dezinformáciám a kybernetickým a hybridným hrozbám, ktorých cieľom je rozdeľovať spoločnosť, diskreditovať EÚ a oslabovať európsku perspektívu tohto regiónu; nabáda na konkrétne kroky pri budovaní odolnosti a kybernetickej bezpečnosti a vyzýva Srbsko, Komisiu a ESVČ, aby podporovali opatrenia zamerané na posilňovanie plurality médií a kvalitnej žurnalistiky; zdôrazňuje potrebu zlepšiť európsku koordináciu v boji proti regionálnym dezinformačným kampaniam, ktoré často pochádzajú zo Srbska, napríklad prípadným vytvorením centra excelentnosti v oblasti dezinformácií zameraného na Balkán;
92. vyjadruje osobitné znepokojenie nad dezinformáciami, ktoré pochádzajú z Kremľa a šíri ich agentúra Sputnik Srbsko a ďalšie miestne subjekty; vyzýva srbské orgány, aby prehodnotili opatrenia, ktoré umožňujú tieto operácie, a obmedzili tým dezinformácie v krajine i mimo nej a aby zintenzívnili svoje úsilie v boji proti dezinformačným kampaniam, ktoré sa od začiatku pandémie COVID-19 čoraz viac šíria;
93. berie na vedomie uzavretie dohody o spolupráci v oblasti riadenia hraníc medzi Srbskom a Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), ktorá agentúre umožní pomáhať Srbsku pri riadení hraníc a vykonávať spoločné operácie; konštatuje, že Srbsko zohráva aktívnu a konštruktívnu úlohu pri riadení vonkajších hraníc EÚ a zapája sa v tejto oblasti do spolupráce;
94. opätovne zdôrazňuje, že EÚ je pre Srbsko najdôležitejším obchodným partnerom, investorom a poskytovateľom pomoci; berie na vedomie rozhodnutie Srbska podpísať v októbri 2019 dohodu o voľnom obchode s Eurázijskou hospodárskou úniou; očakáva však, že Srbsko sa pripojí k obchodnej politike EÚ; pripomína odhodlanie Únie brániť svoje záujmy zmierňovaním negatívnych vplyvov dohôd o voľnom obchode s Eurázijskou hospodárskou úniou uzavretých krajinami ako Srbsko, ktoré požiadali o členstvo v Európskej únii a podpísali dohodu o stabilizácii a pridružení; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Srbsko ešte stále nie je členom Svetovej obchodnej organizácie;
95. vyzýva Srbsko, aby ešte viac zosúladilo svoje právne predpisy s pracovným právom EÚ, prijalo nový zákon o práve na štrajk, vyriešilo problém nelegálnej práce a zmenilo zákon o inšpekčnom dohľade, a tým splnilo príslušné dohovory Medzinárodnej organizácie práce, ktoré ratifikovalo;
96. nabáda Srbsko, aby si zabezpečilo dostatočné finančné a inštitucionálne zdroje na sociálnu politiku a politiku zamestnanosti;
97. víta, že Srbsko sa aj naďalej zúčastňuje na misiách a operáciách krízového riadenia v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP); nabáda Srbsko, aby dodržiavalo svoje súčasné záväzky, ktorými je poskytovanie personálu na štyri misie a operácie SBOP, a aby sa usilovalo o účasť v nich aj v budúcnosti; víta uzavretie dohôd o boji proti terorizmu medzi EÚ a Srbskom; v tejto súvislosti víta zlepšenia regionálnej a medzinárodnej spolupráce v boji proti terorizmu a násilnému extrémizmu;
98. vyjadruje znepokojenie nad rastúcou závislosťou Srbska od obranných a bezpečnostných zariadení a technológií z Čínskej ľudovej republiky vrátane systému hromadného sledovania v Belehrade a masového zhromažďovania osobných údajov bez náležitého zabezpečenia, ako aj nad nedostatočnou transparentnosťou postupov verejného obstarávania v sektore bezpečnosti; je naďalej znepokojený úzkou politickou a vojenskou spoluprácou Srbska s Ruskom vrátane pretrvávajúcej prítomnosti ruských leteckých zariadení v meste Niš; vyzýva Srbsko, aby postupovalo v súlade so spoločnou európskou bezpečnostnou a obrannou politikou a jej nástrojmi;
99. opätovne vyzýva orgány Srbska, aby aj naďalej vyvíjali úsilie s cieľom odstrániť dedičstvo bývalých komunistických tajných služieb, a to sprístupnením ich spisov verejnosti ako krok k demokratizácii Srbska; vyzýva Srbsko, aby zintenzívnilo proces nástupníctva a viac sa usilovalo plniť svoje záväzky v súvislosti s rozdelením spoločného archívu bývalej Juhoslávie; pri tejto príležitosti opakuje, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť neobmedzený prístup ku všetkým archívnym materiálom, najmä tým, ktoré vypracovali tajné služby bývalej Juhoslávie (UDBA) a Juhoslovanskej ľudovej armády (KOS); opakuje svoju výzvu verejným orgánom, aby umožnili prístup k archívnym materiálom týkajúcim sa bývalých juhoslovanských republík a aby ich vrátili príslušným vládam, ak o to požiadajú;
100. pripomína, že EÚ je najväčším poskytovateľom finančnej pomoci Srbsku; víta úsilie Komisie o strategickejšie investovanie v západnom Balkáne využívaním osobitného hospodárskeho a investičného plánu pre západný Balkán; uznáva význam hospodárskeho a investičného plánu, pokiaľ ide o podporu udržateľnej prepojenosti, ľudského kapitálu, konkurencieschopnosti a inkluzívneho rastu a posilňovanie regionálnej a cezhraničnej spolupráce s cieľom poskytnúť miestnym a regionálnym samosprávam lepšie možnosti využívať výhody týchto investícií; zdôrazňuje, že každá investícia musí byť v súlade s cieľmi Parížskej dohody a Európskej zelenej dohody;
101. zdôrazňuje, že hospodársky a investičný plán by mal nabádať na realizáciu nevyhnutných štrukturálnych reforiem v oblasti infraštruktúry, energetiky, životného prostredia a vzdelávania a mal by sa vykonať čo najrýchlejšie a čo najúčinnejšie s cieľom zviditeľniť projekty financované EÚ a zvýšiť dôveru občanov Srbska v Európsku úniu a jej inštitúcie;
102. vyzýva spoluzákonodarcov, aby v rámci budúceho nástroja predvstupovej pomoci (IPA III) doladili stimuly i podmienenosť a v prípade vážneho zaostávania využili mechanizmy pozastavenia; považuje za nevyhnutné, aby sa z nástroja IPA III podporovalo ďalšie posilňovanie základných hodnôt a dobrej správy; domnieva sa, že zásada reverzibility prístupového procesu („viac za viac“ a „menej za menej“) v rámci obnovenej metodiky by mala byť jednoznačne zohľadnená aj v predvstupovom financovaní; opakuje, že rozsah finančnej pomoci by mal zodpovedať reálnemu tempu vykonávania reforiem;
103. vyzýva srbské orgány, aby čo najlepšie využívali prostriedky prerozdelené z nástroja predvstupovej pomoci Európskej únie na pomoc pri zmierňovaní sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie COVID-19; zdôrazňuje, že treba venovať osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám;
104. opakuje, že EÚ urýchlene mobilizovala okamžitú podporu západnému Balkánu na riešenie krízy v oblasti zdravia spôsobenej pandémiou COVID-19 a pomoc pri sociálno-hospodárskej obnove regiónu;
105. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyčlenili dostatočné množstvo vakcín proti ochoreniu COVID-19 pre občanov všetkých krajín západného Balkánu;
106. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil predsedovi Európskej rady, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a prezidentovi, vláde a parlamentu Srbska.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
Dátum prijatia |
23.2.2021 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
57 4 9 |
||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alviina Alametsä, Alexander Alexandrov Yordanov, Maria Arena, Petras Auštrevičius, Traian Băsescu, Lars Patrick Berg, Anna Bonfrisco, Reinhard Bütikofer, Fabio Massimo Castaldo, Susanna Ceccardi, Włodzimierz Cimoszewicz, Katalin Cseh, Tanja Fajon, Anna Fotyga, Michael Gahler, Giorgos Georgiou, Sunčana Glavak, Raphaël Glucksmann, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Márton Gyöngyösi, Sandra Kalniete, Karol Karski, Dietmar Köster, Stelios Kouloglou, Andrius Kubilius, Ilhan Kyuchyuk, David Lega, Miriam Lexmann, Nathalie Loiseau, Antonio López-Istúriz White, Claudiu Manda, Lukas Mandl, Thierry Mariani, David McAllister, Vangelis Meimarakis, Sven Mikser, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Gheorghe-Vlad Nistor, Urmas Paet, Demetris Papadakis, Kostas Papadakis, Tonino Picula, Manu Pineda, Kati Piri, Giuliano Pisapia, Jérôme Rivière, María Soraya Rodríguez Ramos, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Jacek Saryusz-Wolski, Andreas Schieder, Radosław Sikorski, Jordi Solé, Sergei Stanishev, Tineke Strik, Hermann Tertsch, Hilde Vautmans, Harald Vilimsky, Idoia Villanueva Ruiz, Viola Von Cramon-Taubadel, Thomas Waitz, Witold Jan Waszczykowski, Charlie Weimers, Isabel Wiseler-Lima, Salima Yenbou, Željana Zovko |
|||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Vladimír Bilčík, Andor Deli, Pierfrancesco Majorino, Marco Zanni |
|||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
57 |
+ |
ECR |
Anna Fotyga, Karol Karski, Jacek Saryusz‑Wolski, Hermann Tertsch, Witold Jan Waszczykowski |
PPE |
Alexander Alexandrov Yordanov, Traian Băsescu, Vladimír Bilčík, Andor Deli, Michael Gahler, Sunčana Glavak, Sandra Kalniete, Andrius Kubilius, David Lega, Miriam Lexmann, Antonio López‑Istúriz White, David McAllister, Lukas Mandl, Vangelis Meimarakis, Francisco José Millán Mon, Gheorghe‑Vlad Nistor, Radosław Sikorski, Isabel Wiseler‑Lima, Željana Zovko |
RENEW |
Petras Auštrevičius, Katalin Cseh, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Ilhan Kyuchyuk, Nathalie Loiseau, Javier Nart, Urmas Paet, María Soraya Rodríguez Ramos, Hilde Vautmans |
S&D |
Maria Arena, Włodzimierz Cimoszewicz, Tanja Fajon, Raphaël Glucksmann, Claudiu Manda, Pierfrancesco Majorino, Sven Mikser, Demetris Papadakis, Tonino Picula, Kati Piri, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Andreas Schieder, Sergei Stanishev, |
VERTS/ALE |
Alviina Alametsä, Reinhard Bütikofer, Jordi Solé, Tineke Strik, Viola Von Cramon‑Taubadel, Thomas Waitz, Salima Yenbou |
NI |
Fabio Massimo Castaldo, Márton Gyöngyösi |
4 |
- |
ID |
Lars Patrick Berg, Thierry Mariani, Jérôme Rivière |
NI |
Kostas Papadakis |
9 |
0 |
ECR |
Charlie Weimers |
ID |
Anna Bonfrisco, Susanna Ceccardi, Harald Vilimsky, Marco Zanni |
S&D |
Dietmar Köster |
The Left |
Stelios Kouloglou, Manu Pineda, Idoia Villanueva Ruiz |
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
- [1] Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 119.
- [2] Prijaté texty, P9_TA(2020)0168.