SPRÁVA o politike súdržnosti a regionálnych stratégiách v oblasti životného prostredia v boji proti zmene klímy

4.3.2021 - (2020/2074(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj
Spravodajca: Tonino Picula

Erráta/Dodatky ZvoliťERR01

• ERR01 (PDF - 123 KB)
• ERR01 (DOC - 43 KB)

PR_INI

OBSAH

strana

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

MENŠINOVÉ STANOVISKO

STANOVISKO VÝBORU PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, VEREJNÉ ZDRAVIE A BEZPEČNOSŤ POTRAVÍN

STANOVISKO VÝBORU PRE DOPRAVU A CESTOVNÝ RUCH

STANOVISKO VÝBORU PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

 

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o politike súdržnosti a regionálnych stratégiách v oblasti životného prostredia v boji proti zmene klímy

(2020/2074(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluvu o EÚ), najmä na jej články 3 a 21, na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 4, 11, 173 až 178, 191 a 194, a na protokol č. 28 k zmluvám o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti,

– so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP21) v Paríži (Parížska dohoda), najmä na jej článok 7 ods. 2 a článok 11 ods. 2, v ktorých sa uznávajú miestne, nižšie ako národné a regionálne rozmery zmeny klímy a opatrení v oblasti klímy,

– so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015, a na ciele udržateľného rozvoja,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o zmene klímy – dlhodobá strategická vízia Európy pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s Parížskou dohodou[1],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia[2],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore[3],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom[4],

– so zreteľom na závery Európskej rady z 11. decembra 2020 o zmene klímy,

– so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) o globálnom otepľovaní o 1,5 °C, jeho piatu hodnotiacu správu (AR5) a súhrnnú správu, osobitnú správu o zmene klímy a pôde a osobitnú správu o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme,

– so zreteľom na posúdenie ukazovateľov Európskou environmentálnou agentúrou s názvom Hospodárske straty spôsobené extrémami súvisiacimi s klímou v Európe, ktoré uverejnila 20. decembra 2020,

– so zreteľom na všeobecný environmentálny akčný program Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“, návrh Komisie na všeobecný environmentálny akčný program Únie do roku 2030 a jeho víziu do roku 2050,

– so zreteľom na Dohovor OSN o biologickej diverzite,

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 so zreteľom na pätnáste zasadnutie konferencie zmluvných strán (COP15) Dohovoru o biodiverzite[5],

– so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 4. marca 2020, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (COM(2020)0080),

– so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 14. januára 2020, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (COM(2020)0022), a na jej zmenený návrh z 28. mája 2020 (COM(2020)0460),

– so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 28. mája 2020 o úverovom nástroji pre verejný sektor v rámci Mechanizmu spravodlivej transformácie (COM(2020)0453),

– so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 28. mája 2020, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o mimoriadne dodatočné zdroje a vykonávacie opatrenia v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti na poskytovanie pomoci na podporu nápravy dôsledkov krízy v kontexte pandémie COVID-19 a na prípravu zelenej, digitálnej a odolnej obnovy hospodárstva (REACT-EU) (COM(2020)0451),

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006[6],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006[7],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006[8],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja[9],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006[10],

– so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 29. mája 2020, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU (COM(2020)0403),

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088[11],

– so zreteľom na štúdiu Európskeho parlamentu s názvom Politika súdržnosti a zmena klímy z roku 2021,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2018 o politike súdržnosti a obehovom hospodárstve[12],

– so zreteľom na článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa výkladu Súdneho dvora v rozsudku Mayotte z 15. decembra 2015 (spojené veci C-132/14 až C-136/14), v ktorom sa stanovuje možnosť prijať osobitné výnimky pre najvzdialenejšie regióny Európskej únie,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 o stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

– so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A9-0034/2021),

A. keďže zmena klímy je výzvou, ktorá presahuje hranice a vyžaduje si okamžité a ambiciózne opatrenia na celosvetovej a európskej úrovni a na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a zabrániť rozsiahlej strate biodiverzity; keďže na zabezpečenie toho, aby sa zvýšenie priemernej globálnej teploty udržalo pod úrovňou 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, sú potrebné naliehavé opatrenia, keďže akákoľvek strata biodiverzity bude mať významný vplyv, a to aj na kvalitu poľnohospodárskej výroby;

B.  keďže nárast o 1,5 °C je maximum, ktoré planéta dokáže zniesť; keďže v prípade, že sa teploty budú po roku 2030 ďalej zvyšovať, bude ľudstvo čeliť častejším suchám, záplavám, extrémnym horúčavám, chudobe stoviek miliónov ľudí a pravdepodobnému zániku najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, pričom v najhoršom prípade môže tiež riskovať svoje dlhodobé prežitie vôbec, na čo sa upozorňuje v medziinštitucionálnej správe EÚ s názvom Výzvy a voľby pre Európu;

C. keďže podľa odhadov Európskej environmentálnej agentúry extrémy súvisiace s klímou spôsobili v období rokov 1980 až 2019 v členských krajinách EHP hospodárske straty v celkovej výške 446 miliárd EUR; keďže to predstavuje 11,1 miliardy EUR ročne a kumulatívne deflačné straty sa rovnajú takmer 3 % HDP analyzovaných krajín;

D. keďže nedávne štúdie ukazujú, že potenciál globálneho otepľovania v prípade fosílneho zemného plynu (metán – CH4) je výrazne vyšší, ako sa pôvodne predpokladalo;

E. keďže globálne otepľovanie môže dosiahnuť 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou už počas súčasného programového obdobia, čo si vyžaduje okamžité opatrenia na riešenie núdzovej situácie v oblasti klímy v súlade s politikami EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, Európskou zelenou dohodou, Agendou OSN 2030 pre udržateľný rozvoj a Parížskou dohodou;

F. keďže prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo najneskôr do roku 2050 predstavuje pre Úniu a jej členské štáty, regióny, mestá, miestne komunity, ľudí, pracovníkov, podniky a priemysel veľkú príležitosť, ako aj výzvu; keďže je však potrebné nastoliť rovnováhu medzi ambicióznymi cieľmi v oblasti klímy a zachovaním konkurencieschopnosti hospodárstva bez toho, aby sa narušilo dosiahnutie cieľa 1,5 °C;

G. keďže dosiahnutie tohto cieľa si bude vyžadovať celkovú transformáciu európskej spoločnosti a hospodárstva, keďže v niektorých odvetviach dôjde k nezvratnému zníženiu produkcie v spojení so stratou pracovných miest v hospodárskych činnostiach založených na výrobe a využívaní fosílnych palív, zatiaľ čo iným odvetviam sa podarí nájsť technologickú alternatívu;

H. keďže udržateľnosť by sa mala vnímať ako vyvážený prístup k spájaniu udržateľného rastu, sociálneho pokroku a životného prostredia;

I. keďže v medziinštitucionálnej dohode zo 16. decembra 2020[13] sa stanovuje celkový cieľ vynaložiť aspoň 30 % celkovej sumy rozpočtu Únie a Nástroja Európskej únie na obnovu na výdavky podporujúce ciele v oblasti klímy a 7,5 % na nový ročný cieľ v oblasti biodiverzity od roku 2024 s cieľom dosiahnuť 10 % v rokoch 2026 a 2027;

J. keďže ostrovy, a najmä malé ostrovy, a najvzdialenejšie regióny sú územia EÚ, ktoré sú najviac vystavené účinkom zmeny klímy a sú voči nim najzraniteľnejšie, a keďže počas transformácie musia riešiť osobitné a dodatočné výzvy a náklady; keďže zmena klímy a jej viacnásobný vplyv postihuje európske regióny rôznymi spôsobmi, s rôznymi stupňami závažnosti a v rôznych časových rámcoch a keďže riadenie transformácie povedie k významným štrukturálnym zmenám; keďže občania a pracovníci budú preto ovplyvnení rôznymi spôsobmi a nie všetky krajiny budú ovplyvnené rovnako alebo budú schopné primerane reagovať; keďže pri vypracúvaní dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti v Európe je nevyhnutné zdôrazniť potrebu posilniť vidiecke oblasti a zvýšiť ich atraktívnosť ako miest na život a prácu;

K. keďže ostrovy a najvzdialenejšie a okrajové regióny majú obrovský potenciál, pokiaľ ide o výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, a sú strategickými laboratóriami na vykonávanie inovačných politických opatrení a technických riešení na dosiahnutie energetickej transformácie, zníženie emisií CO2 a podporu prechodu na obehové hospodárstvo;

L. keďže politika súdržnosti nielenže ponúka investičné príležitosti na uspokojenie miestnych a regionálnych potrieb prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ale poskytuje aj integrovaný politický rámec na znižovanie rozdielov v rozvoji medzi európskymi regiónmi a na pomoc pri riešení mnohých výziev súvisiacich s ich rozvojom, a to aj prostredníctvom ochrany životného prostredia, kvalitnej zamestnanosti a spravodlivého, inkluzívneho a udržateľného rozvoja;

M. keďže hospodárske, sociálne a územné rozdiely, ktoré má politika súdržnosti za cieľ primárne riešiť, môžu byť ovplyvnené aj zmenou klímy a jej dlhodobými dôsledkami a opatrenia politiky EÚ v oblasti klímy by tiež mali podporovať ciele politiky súdržnosti;

N. keďže politika súdržnosti je kľúčom k podpore menej rozvinutých regiónov alebo oblastí znevýhodnených prírodnými a geografickými podmienkami, ktoré často ako prvé čelia dôsledkom zmeny klímy, no majú menej zdrojov na ich riešenie;

O. keďže politika súdržnosti je kľúčovým nástrojom na dosiahnutie spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo, v rámci ktorej sa na nikoho nezabudne;  keďže zelené politiky zamerané na boj proti zmene klímy vplývajú na ženy a mužov rôznymi spôsobmi; keďže by sa tiež mal vziať do úvahy vplyv na zraniteľné a marginalizované skupiny;

P. keďže miestne a regionálne orgány, ale aj ďalšie zainteresované strany sú kľúčovými aktérmi vykonávania politiky súdržnosti, ktoré zároveň účinne reagujú na naliehavú hrozbu zmeny klímy; keďže sú zodpovedné za jednu tretinu verejných výdavkov a dve tretiny verejných investícií a keďže je preto nevyhnutné vytvoriť mechanizmy, ako je „Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike“, ktorých cieľom bude spojiť miestne a regionálne orgány zodpovedné za plnenie cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky;

Q. keďže klimatická kríza je úzko spojená s inými krízami, ako je kríza v oblasti biodiverzity a zdravotná, sociálna a hospodárska kríza súvisiaca s pandémiou ochorenia COVID-19; keďže hoci sa tieto krízy musia riešiť súbežne, s každou z nich sa musí zaobchádzať odlišným a primeraným spôsobom;

R. keďže Fond solidarity EÚ (FSEÚ) bol od svojho vzniku v roku 2002 aktivovaný pri viac ako 90 katastrofických udalostiach a zmobilizoval viac ako 5,5 miliardy EUR v 23 členských štátoch a jednej pristupujúcej krajine; keďže v rámci reakcie EÚ na pandémiu ochorenia COVID-19 sa rozsah pôsobnosti FSEÚ rozšíril na závažné ohrozenia verejného zdravia a zvýšila sa maximálna úroveň preddavkových platieb;

S. keďže prechod na klimaticky neutrálne, udržateľné a obehové hospodárstvo musí zahŕňať všetky zainteresované strany v spoločnosti, a najmä súkromný sektor, sociálnych partnerov a občanov spolu s volenými činiteľmi vrátane miestnych a regionálnych orgánov a musí sa opierať o spoľahlivé a inkluzívne sociálne opatrenia, aby sa zabezpečila spravodlivá transformácia, ktorá bude podporovať podniky a zachovanie a tvorbu pracovných miest, a najmä kvalitných zelených a modrých pracovných miest;

T. keďže členské štáty prijali národné energetické a klimatické plány a regióny by mali zodpovedajúcim spôsobom predložiť regionálne plány s cieľom dosiahnuť zmiernenie emisií a adaptáciu na zmenu klímy a pripraviť tak pôdu pre klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050;

U. keďže prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo najneskôr do roku 2050 možno dosiahnuť kombináciou verejného financovania na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni a vytvorením správnych podmienok pre súkromné financovanie;

V. keďže zdroje energie založené na fosílnych palivách a najmä na tuhých fosílnych palivách oslabujú úsilie o dosiahnutie klimatickej neutrality a Európska únia by preto mala poskytnúť jednotný regulačný rámec na ďalšiu podporu používania obnoviteľných zdrojov energie, ako je solárna energia a energia z biomasy, a nie zdrojov založených na fosílnych palivách; keďže v tejto súvislosti by mala politika súdržnosti zaručiť zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti, ktorej cieľom je zefektívniť ponuku energie a dopyt po nej a ktorá by sa mala uplatňovať a dodržiavať pri všetkých investíciách súvisiacich s energiou v rámci politiky súdržnosti; keďže pre mnohé členské štáty by prechodné používanie zdrojov energie na báze zemného plynu do 31. decembra 2025 mohlo byť nevyhnutné na dosiahnutie spravodlivej energetickej transformácie, ktorá nepoškodí spoločnosť a pri ktorej sa na nikoho nezabudne;  keďže regionálne environmentálne stratégie by sa mali spájať s ambicióznymi cieľmi v oblasti klímy, ktoré môžu presahovať celkový cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimaticky neutrálnu EÚ, a do 31. decembra 2025 by sa v rámci nich mali postupne zrušiť fosílne palivá vrátane projektov plynárenskej infraštruktúry, mala by sa podporiť ich náhrada udržateľne vyrábanou energiou, materiálmi a výrobkami z obnoviteľných zdrojov a malo by sa presadzovať efektívne využívanie zdrojov a udržateľný rozvoj vo všeobecnosti, a to v súlade s ustanoveniami nariadenia o EFRR a KF; 

W. keďže regionálne environmentálne stratégie by mali slúžiť na dosiahnutie plnej a stabilnej zamestnanosti, ako aj sociálneho pokroku a nediskriminácie s cieľom lepšie riešiť dôsledky zmeny klímy a bojovať proti strate biodiverzity;

X. keďže plány nakladania s odpadom by sa mali riadiť zásadami obehového hospodárstva a mali by byť súčasťou regionálnych environmentálnych stratégií;

Y. keďže viacvrstvový európsky model správy vecí verejných založený na aktívnom a konštruktívnom partnerstve medzi rôznymi úrovňami správy a zainteresovanými stranami je kľúčom k prechodu na klimatickú neutralitu; keďže komunitné a občianske iniciatívy môžu výrazne podporiť ekologickú transformáciu a boj proti zmene klímy;

Z. keďže makroregionálne stratégie EÚ môžu pomôcť určiť kľúčové odvetvia a oblasti spolupráce medzi rôznymi regiónmi, ktoré čelia spoločným výzvam, ako sú zmena klímy, adaptácia na zmenu klímy a zmierňovanie zmeny klímy, biodiverzita, doprava, nakladanie s odpadom, cezhraničné projekty a udržateľný cestovný ruch;

1. zdôrazňuje význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami vykonávať Parížsku dohodu a ciele udržateľného rozvoja, ktoré Únia prijala v rámci Európskej zelenej dohody, v plnom súlade s nariadením EÚ o taxonómii a pri zohľadnení sociálnych, hospodárskych a územných aspektov s cieľom zabezpečiť spravodlivú transformáciu pre všetky územia a ich občanov bez toho, aby sa na niekoho zabudlo; poukazuje na potrebu zakotviť zásadu „nespôsobovať významnú škodu“ stanovenú v nariadení o taxonómii pre všetky investície;

2. víta návrh európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorý predložila Komisia, ako základu Európskej zelenej dohody, ktorým sa v právnych predpisoch Únie zakotvuje cieľ klimatickej neutrality do roku 2050 a potreba premietnuť tento cieľ do konkrétnych miestnych opatrení, v rámci ktorých sa rešpektujú obmedzenia a zdôrazňujú výhody každého územia, a čiastkové ciele na roky 2030 a 2040, ako to požaduje Európsky parlament; v tejto súvislosti pripomína, že cieľom Európskej zelenej dohody je chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie, ako aj chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi;

3. zdôrazňuje, že je potrebné, aby miestne a regionálne orgány prijali jasný politický záväzok, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov v oblasti klímy, a že je tiež potrebné posilniť viacúrovňový dialóg medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi o plánovaní a vykonávaní vnútroštátnych opatrení v oblasti klímy, priameho prístupu k financovaniu pre miestne orgány a monitorovania pokroku, pokiaľ ide o prijaté opatrenia, a urýchlene tieto orgány vybaviť príslušnými finančnými a administratívnymi nástrojmi v záujme dosiahnutia týchto cieľov; okrem toho sa domnieva, že regionálne a miestne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu vo všetkých fázach plánovania, prípravy a vykonávania projektov; 

4. vyzýva vnútroštátne a regionálne orgány zodpovedné za programovanie, aby počas prebiehajúcej prípravy vnútroštátnych a regionálnych programov maximalizovali transformačný vplyv ochrany klímy a životného prostredia;

5. konštatuje, že možné úpravy politík v súvislosti s plnením Parížskej dohody a jej päťročných správ by sa mali zohľadniť spôsobom, ktorý je vzhľadom na politiku súdržnosti vhodný a primeraný, podobne ako pri preskúmaní EFRR a KF v polovici trvania;

6. vyzýva všetky miestne a regionálne orgány, aby prijali miestne a regionálne stratégie v oblasti klímy, ktorými sa ciele na úrovni EÚ transformujú na konkrétne miestne ciele, a to na základe holistického prístupu zameraného na konkrétne miesto alebo konkrétnu oblasť, ktorý by poskytol dlhodobú víziu, pokiaľ ide o klimatickú transformáciu a lepšie využívanie finančných zdrojov v rámci politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že regionálne environmentálne stratégie by mali pokrývať a zahŕňať plány nakladania s odpadom;

7. vyzdvihuje kľúčovú úlohu politiky súdržnosti v súčinnosti s inými politikami v boji proti zmene klímy a v dosiahnutí klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050 a čiastkového cieľa do roku 2030 a 2040, ako aj úlohu miestnych a regionálnych orgánov v rozsiahlej reforme investičných politík; 

8. vyzýva na vynaloženie úsilia so zámerom zabezpečiť väčšiu súdržnosť a koordináciu medzi politikou súdržnosti a ostatnými politikami EÚ s cieľom zlepšiť politickú integráciu aspektov klímy, navrhnúť účinnejšie politiky založené na zdrojoch, poskytovať cielené finančné prostriedky EÚ a následne zlepšiť vykonávanie politík v oblasti klímy na mieste;

9. pripomína, že politiky v oblasti klímy by mali slúžiť na dosiahnutie plnej a stabilnej zamestnanosti vrátane zelených a modrých pracovných miest a odbornej prípravy, ktoré môžu prispieť k spravodlivému sociálnemu pokroku, a domnieva sa, že politiky v oblasti klímy musia chrániť pracovné miesta, ktoré najviac zasiahla zmena klímy, tým, že sa v rámci nich budú vytvárať nové zelené pracovné miesta, aby sa pri prechode istých odvetví na zelené hospodárstvo nezabudlo na pracovníkov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali boj proti zmene klímy spolu s bojom za inkluzívny a udržateľný rozvoj a sociálnu spravodlivosť a bojom proti chudobe, energetickej chudobe a politikám, ktoré zaťažujú zraniteľné a marginalizované skupiny; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v záujme boja proti energetickej chudobe by sa mali naplánovať ďalšie opatrenia;

10. víta pozíciu Európskej rady a uznanie pozície Parlamentu, že výdavky EÚ by mali byť v súlade s cieľmi Parížskej dohody a so zásadou „nespôsobovať škodu“ stanovenou v Európskej zelenej dohode; pripomína tiež, že nový legislatívny rámec politiky súdržnosti zahŕňa okrem horizontálnych zásad, ktoré sa vzťahujú na všetky štrukturálne fondy, aj zásadu „nespôsobovať významnú škodu“ stanovenú v nariadení o taxonómii;

11. zdôrazňuje, že kľúčovými faktormi pri zabezpečovaní dlhodobej konkurencieschopnosti hospodárstva Únie, ako aj zachovaní jej sociálnej súdržnosti, sú udržateľnosť a prechod na bezpečné, klimaticky neutrálne, cenovo dostupné, obehové a sociálne vyvážené hospodárstvo, ktoré je odolné voči zmene klímy a efektívnejšie využíva zdroje, čím pomáha vytvárať nové investičné príležitosti v poľnohospodárstve, obchode, doprave, energetike a infraštruktúre, podporuje bezpečnejšiu a ekologickejšiu spotrebu a zachováva prostredie, v ktorom žijeme, a blaho európskych občanov;

12. poukazuje na to, že je mimoriadne dôležité, aby sa v rámci politiky súdržnosti v plnej miere dodržiavali zásady viacúrovňového riadenia a partnerstva vrátane rodového hľadiska, pretože miestne a regionálne orgány majú priame právomoci v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, keďže vykonávajú 90 % opatrení týkajúcich sa adaptácie na zmenu klímy a 70 % opatrení na jej zmiernenie; pripomína, že tiež môžu rozvíjať opatrenia zamerané na presadzovanie správania, ktoré bude šetrnejšie voči klíme, medzi občanmi vrátane opatrení týkajúcich sa nakladania s odpadom, inteligentnou mobilitou a udržateľným bývaním; trvá na tom, že prechod ku klimatickej neutralite musí byť spravodlivý a inkluzívny s osobitným zameraním na ľudí, ktorí žijú vo vidieckych a vzdialených oblastiach; uznáva, že je potrebné podporovať územia najviac postihnuté prechodom ku klimatickej neutralite, zabrániť prehlbovaniu regionálnych rozdielov a posilniť postavenie pracovníkov a miestnych a regionálnych komunít; vyzýva všetky úrovne verejnej správy, aby vyvinuli maximálne úsilie na podporu spolupráce medzi správnymi orgánmi vrátane vertikálnej medzivládnej spolupráce, medziregionálnej spolupráce, spolupráce medzi obcami a cezhraničnej spolupráce s cieľom vymieňať si poznatky a príklady najlepších postupov týkajúcich sa projektov v oblasti zmeny klímy a iniciatív financovaných v rámci politiky súdržnosti;

13. vyzýva na vypracovanie holistických environmentálnych stratégií s cieľom zaručiť udržateľný rozvoj a zmierniť dôsledky zmeny klímy tým, že sa podporí energetická transformácia na obnoviteľné zdroje, biodiverzita a adaptácia na zmenu klímy; domnieva sa, že tieto regionálne stratégie by mali podporovať občiansku angažovanosť a projekty iniciované a riadené na miestnej úrovni a posilniť spoluprácu medzi regiónmi, a to aj prostredníctvom cezhraničných projektov; vyzýva Komisiu, aby poskytla podporu a uľahčila spoluprácu medzi regiónmi a výmenu know-how a najlepších postupov; zdôrazňuje, že je dôležité dodržiavať zásadu partnerstva v celom plánovaní, vykonávaní a monitorovaní politiky súdržnosti EÚ a zabezpečiť intenzívnu spoluprácu medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi, občanmi, mimovládnymi organizáciami a zainteresovanými stranami; zdôrazňuje, že verejné konzultácie by mali byť dôkladné a zmysluplné a mali by zabezpečiť aktívnu a reprezentatívnu účasť komunít a zainteresovaných strán na rozhodovacom procese s cieľom podnietiť zodpovednosť za rozhodnutia a plány, iniciatívy a zapojenie sa do opatrení; zdôrazňuje význam iniciatív a projektov vedených na miestnej úrovni, ktoré prispievajú ku klimatickej neutralite;

14. domnieva sa, že politika súdržnosti by mala prispievať k vykonávaniu cieľov udržateľného rozvoja, Parížskej dohody o zmene klímy, Dohovoru o biologickej diverzite a Európskej zelenej dohody s cieľom bojovať proti zmene klímy najmä prostredníctvom účinnej, transparentnej a komplexnej metodiky monitorovania výdavkov v oblasti klímy, ktorá sa zameriava na výsledky a zakladá na výkonnosti a v rámci ktorej sa zohľadňujú aj negatívne účinky zmeny klímy na obyvateľstvo a regióny EÚ; požaduje, aby sa táto metodika používala vo všetkých programoch v rámci viacročného finančného rámca a plánu európskej obnovy, a to najmä v prípade základnej infraštruktúry v kľúčových hospodárskych odvetviach, ako sú výroba a distribúcia energie, doprava, hospodárenie s vodami a nakladanie s odpadom a verejné budovy; domnieva sa, že v prípade nedostatočného pokroku, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov Únie v oblasti klímy, môžu byť potrebné ďalšie opatrenia;

15. zdôrazňuje kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri uskutočňovaní spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo pre všetkých, ktorého stredobodom je sociálna, hospodárska a územná súdržnosť, a vyzýva na zvýšené používanie zelených a modrých investícií a inovácií v rámci politiky súdržnosti, ako aj na rozšírenie používania riešení, ktoré zohľadňujú prírodu; zdôrazňuje, že je potrebná väčšia súčinnosť medzi rôznymi zdrojmi financovania na úrovni EÚ, na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ako aj silnejšie prepojenia medzi verejným a súkromným financovaním s cieľom zvýšiť účinnosť regionálnych environmentálnych stratégií v boji proti zmene klímy; pripomína, že tento proces by nebol možný bez silného zamerania sa na zručnosti; zastáva názor, že regionálne environmentálne stratégie by sa mali zamerať aj na posilnenie administratívnych kapacít miestnych a regionálnych inštitúcií a na rozvoj ich potenciálu ako faktorov, ktoré umožňujú hospodársku, sociálnu a územnú konkurencieschopnosť;

16. zdôrazňuje, že komunitné a občianske iniciatívy môžu výrazne podporiť ekologickú transformáciu, ako aj zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, a že miestne akčné skupiny a program LEADER môžu byť primárnymi nástrojmi na dosiahnutie tohto cieľa; nabáda preto členské štáty a regionálne orgány, aby tieto programy koordinovali so svojimi regionálnymi environmentálnymi stratégiami;

17. poukazuje na dôležitosť koncepcie inteligentných dedín pri riešení výziev pre Úniu v oblasti klímy a víta jej začlenenie do budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky, politiky súdržnosti a regionálnej politiky Únie; trvá na tom, aby členské štáty začlenili prístup „inteligentných dedín“ do svojich programov na vykonávanie politiky súdržnosti EÚ na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ako aj do svojich národných strategických plánov SPP, čo si bude vyžadovať prípravu stratégií „inteligentných dedín“[14] na vnútroštátnej úrovni; vyzdvihuje úlohu prístupu LEADER/miestny rozvoj vedený komunitou pri vykonávaní stratégií „inteligentných dedín“, ktoré by sa mali vo veľkej miere zameriavať na digitalizáciu, udržateľnosť a inovácie;

18. poukazuje na to, že makroregionálne stratégie EÚ by mali prispievať k budovaniu spolupráce zameranej na riešenie regionálnych otázok súvisiacich so zmierňovaním zmeny klímy a s adaptáciou na ňu, a preto by sa mali zohľadňovať pri prijímaní nových programov, keďže integrovaný prístup a strategické plánovanie majú mimoriadny význam;

19. požaduje, aby sa pri posudzovaní oprávnenosti projektu v prípade projektov týkajúcich sa kultúrneho a prírodného dedičstva environmentálne a sociálne kritériá a kritériá ochrany prírodného dedičstva zohľadňovali na rovnakej úrovni ako hospodárske kritériá;

20. zdôrazňuje, že je potrebné podporiť projekty, ktoré spájajú vedu, inovácie a občianstvo, ako je nový európsky Bauhaus, ktorý je zameraný na odolnosť kultúry a architektúry voči zmene klímy;

21. pripomína, že úspech regionálnych environmentálnych stratégií závisí aj od spoľahlivých politík v oblasti výskumu a inovácií aj na miestnej a regionálnej úrovni; podporuje spoluprácu medzi miestnymi orgánmi, výskumnými inštitúciami a podnikmi, ako sú iniciatívy v rámci Európskeho inovačného a technologického inštitútu a jeho znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS);

22. vyzýva Komisiu, aby monitorovala pokrok národných vlád a miestnych a regionálnych orgánov pri riešení zmeny klímy na všetkých úrovniach a uverejnila príslušné správy na základe normy spoločnej pre všetky členské štáty a aby tiež posúdila prepojenia medzi environmentálnymi politikami a hospodárstvom; zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány na vnútroštátnej úrovni by mali byť účinne zapojené do posudzovania politík v oblasti zmeny klímy v rámci Európskeho semestra; zdôrazňuje potrebu zvýšiť účinnosť a komplementárnosť EŠIF, ako aj ďalších programov a nástrojov EÚ, ako sú EPFRV, ENRF, LIFE, Horizont Európa alebo Kreatívna Európa, v boji proti zmene klímy; nabáda členské štáty, aby zabezpečili túto komplementárnosť tým, že zabezpečia ambiciózne územné uplatňovanie svojich národných plánov obnovy so zapojením všetkých príslušných aktérov v regiónoch; ďalej vyzýva členské štáty, aby vydávali pravidelne aktualizovanú hodnotiacu tabuľku, v ktorej sa bude merať územný vplyv vnútroštátnych a európskych opatrení na obnovu s osobitným dôrazom na prínos týchto opatrení k boju proti zmene klímy;

23. podporuje dohodu o viacročnom finančnom rámci na obdobie 2021 – 2027 s cieľom vyhnúť sa škodlivým dotáciám, pričom zároveň podporuje postupné zrušenie priamych aj nepriamych dotácií na fosílne palivá najneskôr do roku 2025, zabezpečuje celkové financovanie a priority programu, ktoré zodpovedajú núdzovej situácii v oblasti klímy a prispievajú k uplatňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa aspoň 30 % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov v oblasti klímy, čo znamená, že na zelenú transformáciu bude k dispozícii aspoň 547 miliárd EUR nových finančných zdrojov EÚ; zdôrazňuje, že pri vykonávaní politiky súdržnosti je dôležité dodržiavať zásady, ako sú ciele udržateľného rozvoja OSN, spravodlivá a sociálne inkluzívna transformácia, právne záväzný cieľ v oblasti výdavkov na klímu vo výške 30 %, ako aj cieľ týkajúci sa výdavkov na biodiverzitu vo výške 10 % do konca programového obdobia; zdôrazňuje preto, že by sa mohlo zvážiť prijatie transparentnej, komplexnej a zmysluplnej metodiky sledovania, ktorá by sa v prípade potreby mohla počas revízie VFR v polovici trvania prispôsobiť, a to pre výdavky spojené s klímou, ako aj výdavky spojené s biodiverzitou;

24. víta cieľ politiky 2 navrhovaného nového nariadenia o spoločných ustanoveniach, ktorého cieľom je vytvoriť „ekologickejší, nízkouhlíkový prechod na hospodárstvo s čistým nulovým obsahom uhlíka a odolnú Európu vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu a prevencie a riadenia rizika“; pripomína, že tematické zameranie EFRR na cieľ politiky 2 by sa najlepšie využilo, ak by sa uplatňovalo na regionálnej úrovni s cieľom zohľadniť rôzne regionálne špecifiká, pokiaľ ide o klímu;

25. víta dohodu, dosiahnutú počas trialógu o Fonde na spravodlivú transformáciu, vrátane dodatočných finančných prostriedkov z nástroja Next Generation EU a ďalších dvoch pilierov Mechanizmu spravodlivej transformácie, konkrétne osobitnej schémy v rámci Programu InvestEU a úverového nástroja pre verejný sektor, ktoré prispejú k zmierneniu sociálno-ekonomických dôsledkov prechodu na klimatickú neutralitu na najzraniteľnejšie regióny Únie; zdôrazňuje, že Fond na spravodlivú transformáciu bude novým nástrojom pri podpore území, ktoré najviac postihol prechod na klimatickú neutralitu, a pri predchádzaní zvyšovaniu regionálnych rozdielov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že dodatočná suma navrhnutá Komisiou bola znížená o viac ako dve tretiny – z 30 na 10 miliárd EUR – v rámci dohody Rady o nástroji Next Generation EU; zdôrazňuje, že tieto škrty ohrozujú dosiahnutie hlavných cieľov fondu a vytvárajú dodatočný tlak na vnútroštátne rozpočty; vyzýva členské štáty, aby čo najrýchlejšie naprogramovali finančné prostriedky, a vyzýva dotknuté členské štáty, aby pri rozdeľovaní finančných prostriedkov venovali osobitnú pozornosť najvzdialenejším regiónom, keďže na ne v značnej miere vplýva zmena klímy a sú vystavené prírodným katastrofám, ako sú cyklóny, sopečné erupcie a suchá, ako aj záplavy a stúpanie vodnej hladiny;

26. víta program REACT-EU, keďže predlžuje a rozširuje opatrenia reakcie na krízy a opatrenia na nápravu dôsledkov kríz tým, že poskytuje dodatočné zdroje na existujúce programy politiky súdržnosti;

27. opätovne potvrdzuje, že špecifiká všetkých regiónov vymedzené v článku 174 ZFEÚ treba v procese transformácie v plnej miere zohľadniť, aby sa na žiadny región nezabudlo, a to najmä zameraním sa na vidiecke oblasti, oblasti zasiahnuté priemyselnou transformáciou a regióny, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými alebo demografickými podmienkami, s cieľom zabezpečiť celkový harmonický rozvoj všetkých oblastí; v tejto súvislosti sa domnieva, že v prípade revízie usmernení týkajúcich sa štátnej pomoci je potrebné vyhodnotiť špecifiká regiónov uvedené v článku 174 ZFEÚ; zdôrazňuje, že je potrebné, aby miestne a regionálne orgány v plnej miere využívali všetky nástroje financovania (z európskeho rozpočtu, ako aj od iných európskych finančných inštitúcií, ako je EIB) s cieľom bojovať proti klimatickej kríze a zvýšiť odolnosť miestnych komunít a zároveň pripraviť pôdu pre obnovu po pandémii ochorenia COVID-19; konkrétnejšie zdôrazňuje, že by sa mali zriadiť dodatočné nástroje, ktoré poskytujú priamy prístup k finančným prostriedkom EÚ, ako sú mestské inovačné opatrenia v rámci EFRR (článok 8) alebo budúca Európska mestská iniciatíva po roku 2020 podľa nariadenia o EFRR/KF (článok 10), najmä pre projekty v rámci Európskej zelenej dohody;

28. domnieva sa, že inovatívne, inkluzívne a udržateľné riešenia na posilnenie vidieckych oblastí a zvýšenie ich atraktívnosti ako miest na život a prácu by mali byť ústredným prvkom vykonávania politiky súdržnosti;

29. pripomína, že podľa článku 349 ZFEÚ využívajú najvzdialenejšie regióny osobitný režim, ktorý umožňuje prijímať prispôsobené opatrenia, v rámci ktorých sa zohľadňujú ich špecifiká; vyzýva na pridelenie nevyhnutných finančných prostriedkov týmto regiónom, aby mohli dosiahnuť zelenú transformáciu a adaptovať sa na účinky zmeny klímy, ktorá ich osobitne postihuje z dôvodu ich zraniteľnosti; vyzýva takisto na vytvorenie monitorovacieho strediska zameraného na udržateľný rozvoj a ekologickú transformáciu v najvzdialenejších regiónoch s cieľom určiť najlepšie postupy a rozvíjať udržateľné riešenia v oblasti boja proti zmene klímy, ktoré sa mohli prijať a prispôsobiť v ostatných regiónoch EÚ;

30. vyjadruje znepokojenie nad hospodárskymi stratami v dôsledku prírodných nebezpečenstiev a škodami na projektoch infraštruktúry financovaných EÚ, spôsobenými extrémnymi poveternostnými a klimatickými javmi; vyzýva na podporu činností a projektov infraštruktúry, ktoré rešpektujú klimatické a environmentálne normy a sú odolnejšie voči prírodným nebezpečenstvám;

31. zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú môžu ostrovy, najmä malé ostrovy, najvzdialenejšie a okrajové/vzdialené regióny zohrávať pri prechode ku klimatickej neutralite ako inovačné laboratóriá pre rozvoj čistej energie, inteligentnej mobility, nakladania s odpadom a obehového hospodárstva, ak sa ich plný potenciál využije prostredníctvom primeraných nástrojov, podpory a financovania, čím sa im umožní zohrávať kľúčovú úlohu v záujme výskumu zmeny klímy a biodiverzity; zdôrazňuje, že by mali mať prístup k dostatočným hospodárskym zdrojom a primeranej odbornej príprave na uskutočňovanie integrovaných, odvetvových a inovatívnych zásahov v oblasti udržateľnej infraštruktúry a miestneho hospodárskeho rozvoja; zdôrazňuje potenciál energie z obnoviteľných zdrojov v okrajových a najvzdialenejších regiónoch spojený s ich geografickými a klimatickými charakteristikami;

32. zdôrazňuje, že je potrebné využiť výsledky iniciatív, ako sú Nové energetické riešenia pre ostrovy (NESOI), Iniciatíva pre inteligentné ostrovy a Čistá energia pre ostrovy EÚ (CE4EUI), ktoré zahŕňajú aj ostrovy so štatútom zámorských krajín a území (ZKÚ), na zabezpečenie funkčného prechodu medzi programovými obdobiami 2014 – 2020 a 2021 – 2027; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vypracovala zrozumiteľné usmernenia pre regionálne a miestne samosprávy, aby mali možnosť uznať a využiť konsolidované najlepšie postupy energetickej transformácie a dekarbonizácie hospodárstiev; víta splitské memorandum, ktoré uznáva vedúcu úlohu ostrovných komunít pri transformácii energetiky; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam výmeny najlepších postupov a podpory vzájomného učenia;

33. zdôrazňuje, že regionálne environmentálne stratégie by tiež mali podporovať výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a efektívne využívanie zdrojov v odvetviach poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva a zohľadniť pritom konkurencieschopnosť týchto odvetví; navrhuje, aby príslušné orgány uprednostnili všetky možnosti výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú prospešné pre životné prostredie a regionálne hospodárstvo, ako aj pre obyvateľov príslušných regiónov; trvá na tom, že v regionálnych environmentálnych stratégiách by sa mala venovať osobitná pozornosť podpore nahrádzania materiálov náročných na fosílne palivá obnoviteľnými a biologickými materiálmi pochádzajúcimi z lesného hospodárstva a poľnohospodárstva, keďže v týchto dvoch odvetviach dochádza k emisiám, ale aj záchytom uhlíka; zdôrazňuje, že udržateľné obhospodarovanie lesov blízke prírode má zásadný význam pre nepretržité pohlcovanie skleníkových plynov z atmosféry a takisto umožňuje poskytovať obnoviteľné suroviny šetrné ku klíme na výrobky z dreva, v ktorých je uskladnený uhlík a ktoré môžu slúžiť ako náhrada fosílnych materiálov a palív; zdôrazňuje, že „trojitá úloha“ lesov (záchyt, uskladnenie a nahrádzanie) prispieva k zníženiu emisií uhlíka do atmosféry a zároveň zabezpečuje, aby lesy naďalej rástli a poskytovali mnoho ďalších služieb, a preto by mala byť neoddeliteľnou súčasťou regionálnych environmentálnych stratégií;

34. zdôrazňuje, že pri prechode na klimaticky neutrálne priemyselné procesy musia byť zastúpené a podporované všetky odvetvia, čím sa prispeje k udržateľnosti Únie a súčasne zachová medzinárodná konkurencieschopnosť a hospodárska, sociálna a územná súdržnosť medzi rôznymi európskymi regiónmi; zdôrazňuje strategickú úlohu obnoviteľnej, udržateľnej a decentralizovanej energie pri rozvoji regiónov EÚ a ich podnikov, najmä MSP; zastáva názor, že účinné regionálne environmentálne stratégie budú prínosom aj pre odvetvie cestovného ruchu, pretože by mohli pomôcť posilniť príťažlivosť mnohých európskych regiónov ako udržateľných destinácií a vo všeobecnosti by mohli podporovať nový druh zodpovedného a udržateľného cestovného ruchu;

35. zdôrazňuje, že zníženie využívania pôdy, najmä zastavanie pôdy, by sa malo brať do úvahy ako dôležité a kľúčové kritérium pri vykonávaní politiky súdržnosti a regionálnych environmentálnych stratégií s cieľom zachovať podľa možnosti potenciál a rozmanité funkcie pôdy v boji proti zmene klímy (zachytávanie vody a CO2, funkcia filtrácie, konverzie materiálu a vyrovnávania množstva živín, potravinová bezpečnosť, výroba biogénnych zdrojov);

36. kladie dôraz na to, že treba prepracovať smernicu o zdaňovaní energie[15] v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ s cieľom podporiť udržateľné zdroje energie na úkor fosílnych palív najneskôr do roku 2025, pričom sa osobitná pozornosť musí venovať sociálnemu dosahu;

37. zdôrazňuje, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti by sa malo v plnej miere vykonávať a začleniť ako horizontálna zásada do všetkých činností, politík a programov EÚ vrátane politiky súdržnosti;

38. víta prezentáciu iniciatívy „vlna obnovy“ ako jednej z kľúčových stratégií, ktoré prispievajú k dosiahnutiu klimatickej neutrality Európy do roku 2050; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť energetickú chudobu prostredníctvom programu renovácie budov zameraného na zraniteľné domácnosti a domácnosti s nízkym príjmom v rámci širšej európskej stratégie boja proti chudobe;

39. požaduje, aby aktualizovaný akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo naďalej podporoval prechod na obehové hospodárstvo zamerané na opätovné použitie a opravu s cieľom presadzovať efektívne využívanie zdrojov a stimulovať udržateľnú spotrebu tým, že sa spotrebiteľom budú poskytovať informácie o trvanlivosti a opraviteľnosti výrobkov prostredníctvom povinného označovania, a to popri zabezpečení primeraného regulačného rámca a súboru konkrétnych, rozsiahlych a ambicióznych opatrení na podporu obehového hospodárstva na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že vytváranie a posilňovanie regionálnych hospodárskych cyklov, najmä tých, ktoré sú založené na biogénnych surovinách z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, má zásadný význam pre vytváranie udržateľného rastu a ekologickejších pracovných miest; zdôrazňuje naliehavú potrebu ďalej podporovať zásady obehového hospodárstva a uprednostniť hierarchiu odpadového hospodárstva; požaduje, aby sa vypracovali miestne plány pre obehové hospodárstvo a aby boli verejné zákazky zadávané miestnymi a regionálnymi orgánmi zelené a ambiciózne, pokiaľ ide o trvanlivosť výrobkov a služieb, čím sa zvýši odolnosť priemyslu a strategická autonómia Európskej únie;

40. vyzýva na ďalšie investície do udržateľnej mobility, ako sú železnice a udržateľná mestská mobilita, pre ekologickejšie mestá s lepšou kvalitou života občanov;

41. víta úsilie Európskej investičnej banky (EIB) o revíziu úverovej politiky v oblasti energetiky a vyčlenenie 50 % jej operácií na opatrenia v oblasti klímy a na udržateľnosť životného prostredia; vyzýva EIB, aby sa zaviazala k udržateľnému prechodu ku klimatickej neutralite a venovala pritom osobitnú pozornosť regiónom, ktoré sú najviac postihnuté týmto prechodom;

42. podporuje silné zapojenie mikropodnikov, malých a stredných podnikov (MSP) do procesu transformácie, ako aj do navrhovania a vykonávania regionálnych environmentálnych stratégií, keďže títo aktéri sú nielen dobre zakotvení v miestnej hospodárskej štruktúre, ale budú tiež ovplyvnení politikami Európskej zelenej dohody; domnieva sa, že je veľmi dôležité pomôcť MSP využiť príležitosti environmentálnej transformácie prostredníctvom individualizovanej podpory v procese zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie;

43. vyzýva Komisiu, aby návrhy plánov výdavkov posúdila na základe najvyšších možných ambícií v oblasti klímy;

44. zdôrazňuje návrh, ktorý Komisia načrtla v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, aby mestá s viac ako 20 000 obyvateľmi pripravili plány ekologizácie miest s cieľom vytvoriť biologicky rozmanité a prístupné mestské lesy, parky a záhrady, mestské farmy, zelené strechy a múry a ulice lemované stromami; opätovne zdôrazňuje pozitívny vplyv takéhoto opatrenia na mestskú mikroklímu a zdravie, a to najmä zraniteľných skupín; podporuje toto opatrenie a požaduje mobilizáciu politických, regulačných a finančných nástrojov na jeho vykonávanie;

45. žiada vytvorenie účinných mechanizmov regionálnej a medziregionálnej spolupráce v oblasti prevencie prírodných katastrof vrátane kapacity na reakciu, riadenie a vzájomnú pomoc v prípade katastrof;

46. žiada, aby politika súdržnosti zohrávala významnejšiu úlohu pri podpore úsilia o prevenciu rizika s cieľom prispôsobiť sa súčasným a budúcim vplyvom zmeny klímy na regionálnej a miestnej úrovni;

47. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov a členským štátom.

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Zmena klímy predstavuje kľúčovú výzvu pre 21. storočie a cieľom tejto správy o politike súdržnosti a regionálnych stratégiách v oblasti životného prostredia v boji proti zmene klímy je načrtnúť úlohu tejto politiky na nasledujúce roky. Nadchádzajúce roky sú mimoriadne dôležité, pretože už teraz je priemerná globálna teplota o 1,2 °C vyššia (v porovnaní s predindustriálnou úrovňou) a cieľ Parížskej dohody na úrovni 1,5 °C by sa mohol dosiahnuť do konca roka 2027, a teda počas rámca politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027. Ak budeme v tejto ceste pokračovať bez zníženia emisií skleníkových plynov (GHG), limit 2 °C by sa mohol dosiahnuť v priebehu 40. rokov 21. storočia, čím by sa prekročil bod zlomu, kedy už niet návratu, prinajmenšom s technológiou, ktorú máme v súčasnosti. Zvýšenie teploty o 4 °C do konca tohto storočia a o 8 °C do konca budúceho storočia nemôže byť cestou vpred. V medziinštitucionálnej štúdii EÚ s názvom Globálne trendy do roku 2030: Výzvy a voľby pre Európu sa jasne uvádzajú hranice: „Nárast o 1,5 stupňa je maximum, ktoré planéta dokáže zniesť. Ak sa teploty budú po roku 2030 ďalej zvyšovať, budeme čeliť ešte početnejším suchám, záplavám, extrémnym horúčavám a chudobe stoviek miliónov ľudí. To by pravdepodobne znamenalo zánik najzraniteľnejších skupín obyvateľstva – a v najhoršom prípade vymretie celého ľudstva.“[16]

Politika súdržnosti je najväčším a najdôležitejším investičným nástrojom v Európe, a preto zohráva kľúčovú úlohu v boji proti zmene klímy. Budúcich desať rokov bude utvárať cestu vpred a politické možnosti pre nadchádzajúce desaťročia. Európsky parlament vyhlásil 28. novembra 2019 „núdzovú situáciu v oblasti klímy a životného prostredia“ a kladie dôraz na investičný program, pričom požaduje „urýchlené prijatie konkrétnych opatrení potrebných na boj proti tejto hrozbe a jej potlačenie, kým nebude neskoro“ a konkrétnejšie „rozsiahlu reformu svojich investičných politík v oblasti poľnohospodárstva, obchodu, dopravy, energetiky a infraštruktúry“.

Európska zelená dohoda a záväzok vybudovať klimaticky neutrálnu Európu najneskôr do roku 2050 si vyžadujú naliehavé a konkrétne opatrenia v praxi s cieľom dosiahnuť čiastkové ciele v oblasti klímy do roku 2030 a 2040, splniť právne záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody a dodržať záväzky týkajúce sa cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Zmena klímy nie je len otázkou životného prostredia, ide aj o hospodársku a sociálnu zmenu. Prechod na klimatickú neutralitu možno dosiahnuť len sociálne spravodlivým a nestranným spôsobom, pričom sa na nikoho nesmie zabudnúť. Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť v tejto súvislosti znamená, že treba klásť osobitný dôraz na tieto tri prvky:

• hospodársku súdržnosť s udržateľným rastom a zelenými pracovnými miestami pri rešpektovaní potrieb rôznych odvetví;

• sociálnu súdržnosť so spravodlivým prechodom, sociálnou spravodlivosťou, porozumením pre energetickú chudobu a osobitné potreby. Najbohatších 10 % obyvateľstva produkuje 52 % CO2, zatiaľ čo najchudobnejších 50 % svetovej populácie je zodpovedných len za 7 % emisií CO2;

• územnú súdržnosť s pochopením rôznych potrieb jednotlivých regiónov EÚ, najmä ostrovných a okrajových regiónov a zvyšovania hladiny morí, ale aj mestských oblastí, kde teploty rastú rýchlejšie;

Politika súdržnosti a regionálne stratégie v oblasti životného prostredia sú relevantným a dôležitým faktorom v boji proti zmene klímy v nadchádzajúcich rokoch. Táto iniciatívna správa načrtáva potrebné kroky z regionálneho hľadiska.

 

 

MENŠINOVÉ STANOVISKO

Mathilde Androuët a ja sme predložili mnoho pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa opatrení pre najvzdialenejšie regióny Francúzska (Guadeloupe, Francúzska Guyana, Réunion, Martinik, Mayotte a Svätý Martin), ktoré však neboli prijaté.

V rámci pozmeňujúcich návrhov sa zohľadňujú osobitné klimatické charakteristiky týchto najvzdialenejších regiónov, elektrické prepojenie malých ostrovov, podpora fotovoltických riešení na ostrovoch, urýchlenie financovania transformácie vozového parku nákladnej, cestnej a železničnej dopravy a námornej flotily alebo vytvorenie Európskej námornej bezpečnostnej agentúry v najvzdialenejších regiónoch podľa vzoru Európskej vesmírnej agentúry vo Francúzskej Guyane.

André Rougé, tieňový spravodajca skupiny Identita a Demokracia.

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, VEREJNÉ ZDRAVIE A BEZPEČNOSŤ POTRAVÍN (10.12.2020)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k politike súdržnosti a regionálnym stratégiám v oblasti životného prostredia v boji proti zmene klímy

(2020/2074(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Susana Solís Pérez

 

 

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje význam kohéznej politiky, financovania súdržnosti a regionálnych environmentálnych stratégií v boji proti zmene klímy a pri plnení našich záväzkov v rámci Parížskej dohody; zdôrazňuje, že politika súdržnosti ako hlavná investičná politika Únie a jeden z hlavných zdrojov podpory EÚ pre mnohé členské štáty by mala byť plne v súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy a životného prostredia a zabezpečiť najmä, aby všetky projekty financované EÚ dodržiavali zásadu „nespôsobiť významnú škodu“, ako sa uvádza v nariadení o taxonómii; víta cieľ politiky 2 (PO2) navrhovaného nového nariadenia o spoločných ustanoveniach uvedený v jeho článku 4 ods. 1 písm. b), ktorého cieľom je vytvoriť „ekologickejší, nízkouhlíkový prechod na hospodárstvo s čistým nulovým obsahom uhlíka a odolnú Európu vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu a prevencie a riadenia rizika“;

2. požaduje vytvorenie ambicióznych politík v oblasti životného prostredia, klímy a rozvoja na regionálnej úrovni, ktoré budú vychádzať z Agendy 2030, Európskej zelenej dohody, stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030; domnieva sa, že kohézna politika a najmä cieľ PO2 by mali v plnej miere prispieť k ambicióznejšiemu cieľu Únie v oblasti klímy do roku 2030 a k cieľu dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov čo najskôr, najneskôr však do roku 2050, ako sa stanovuje v pozícii Parlamentu k európskemu právnemu predpisu v oblasti klímy; zdôrazňuje význam Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) pre dosiahnutie cieľa 30 % nových investícií na výdavky súvisiace s klímou a 10 % na výdavky súvisiace s biodiverzitou, ako aj jeho úlohu v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) a nástrojoch obnovy; pripomína svoju pozíciu, že aspoň 35 % zdrojov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a 40 % prostriedkov z Kohézneho fondu by malo podporovať ciele Únie v oblasti klímy; poznamenáva, že dohoda Európskej rady prispieť aspoň 30 % z EFRR k politickému cieľu „ekologickejšia Európa“ je dôležitým krokom; nabáda Komisiu, aby stanovila spoločné ukazovatele výstupov a vstupov s cieľom zabezpečiť, aby projekty plnili ciele EÚ v oblasti klímy, pričom sa vo vhodných prípadoch uplatnia kritériá uvedené v nariadení o taxonómii; zdôrazňuje, že pri prechode na udržateľné a klimaticky neutrálne hospodárstvo sa nesmie na nikoho zabudnúť a túto transformáciu treba dosiahnuť opatreniami, ktoré zabezpečia zlučiteľnosť hospodárskych činností s ochranou životného prostredia a vytvoria kvalitné pracovné miesta z dlhodobého hľadiska;

3. vyzdvihuje úlohu, ktorú môže zohrávať politika súdržnosti okrem iného pri presadzovaní dvojitej digitálnej a zelenej transformácie na viac obehové hospodárstvo, ktoré je klimaticky neutrálne, environmentálne udržateľné a energeticky efektívne a efektívne využívajúce zdroje a ktoré ponúka udržateľné riešenia v oblasti znižovania odpadu, vodného hospodárstva, energetickej efektívnosti, obnovy budov, rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov, znižovania emisií, prechodu na mobilitu s nulovými emisiami, straty biodiverzity a degradácie ekosystémov; žiada, aby ďalšia generácia politiky súdržnosti bola odolná proti zmene klímy, a domnieva sa, že v rámci politiky súdržnosti by sa nemali financovať a podporovať žiadne programy s negatívnym vplyvom na úsilie o splnenie cieľov EÚ v oblasti klímy; víta zavedenie nástroja na zvyšovanie odolnosti proti zmene klímy v politike súdržnosti na roky 2021 – 2027;

4. zdôrazňuje strategickú úlohu obnoviteľnej, udržateľnej a decentralizovanej energie pri rozvoji území a ich podnikov, najmä MSP; zdôrazňuje potenciál energie z obnoviteľných zdrojov v okrajových a najvzdialenejších regiónoch spojený s ich geografickými a klimatickými charakteristikami; zdôrazňuje úlohu politiky súdržnosti pri zlepšovaní využívania obnoviteľných zdrojov energie a dostupnosti čistých zdrojov energie, a najmä pri podpore zavádzania alternatívnych zdrojov energie, ako je čistý vodík;

5. trvá na vytvorení vyváženého, udržateľného a inkluzívneho rozvoja Únie prostredníctvom politiky súdržnosti, v ktorej sa zohľadnia osobitosti a potreby všetkých členských štátov, ich regiónov a občanov; žiada, aby politika súdržnosti koordinovane s ďalšími politikami EÚ a v spolupráci s vnútroštátnymi alebo regionálnymi orgánmi civilnej ochrany zohrávala významnejšiu úlohu pri podpore úsilia o prevenciu rizika s cieľom prispôsobiť sa súčasným a budúcim vplyvom zmeny klímy, s osobitným dôrazom na najzraniteľnejšie oblasti, ako sú ostrovy, pobrežné oblasti a najvzdialenejšie regióny, ktoré zvyčajne čelia mimoriadnym ťažkostiam vzhľadom na svoju geografickú polohu, prostredníctvom ekosystémových prístupov, budovaním novej infraštruktúry alebo modernizáciou existujúcej infraštruktúry a prijímaním opatrní na odolnosť voči katastrofám na regionálnej a miestnej úrovni, pričom sa v plnej miere zohľadnia ciele v oblasti biodiverzity a bude sa prispievať k ich plneniu; požaduje vytvorenie účinných mechanizmov regionálnej a medziregionálnej spolupráce v oblasti prevencie prírodných katastrof, t. j. kapacity na reakciu, riadenia a vzájomnej pomoci v prípade katastrof; žiada, aby sa v prípade projektov, ktoré sú považované za obzvlášť citlivé na vplyv zmeny klímy, vykonával záťažový test adaptácie na zmenu klímy;

6. uznáva kľúčovú úlohu regionálnych orgánov pri úspešnom riadení politík v oblasti životného prostredia a rozvoja; uznáva význam miestnych odvetvových iniciatív na dosiahnutie sociálnej a environmentálnej udržateľnosti a odolnosti na všetkých miestach prostredníctvom prispôsobených súborov politík a nabáda na využívanie nástrojov, ako sú projekty miestneho rozvoja vedené komunitou a integrované územné investície (IÚI) na podporu viacúrovňového riadenia iniciatív na boj proti zmene klímy; zdôrazňuje, že individuálne prispôsobené prideľovanie finančných prostriedkov pre opatrenia adaptované na miestne a regionálne podmienky by malo nielen silný vplyv na hospodárstvo, ale malo by aj mobilizačný účinok na zapojenie komunity do účastníckych štruktúr; podporuje verejno-súkromné partnerstvá a ďalšie kombinovanie medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF) a inými programami, ako je Horizont Európa, s cieľom vyvinúť inovatívne riešenia na boj proti zmene klímy a vytvoriť odolnejšie a udržateľnejšie európske hospodárstvo; vyzýva Komisiu a riadiace orgány, aby zjednodušili postupy súvisiace s politikou súdržnosti s cieľom zabezpečiť, aby súkromné subjekty, a najmä MSP, mali prístup k finančným prostriedkom EÚ v rámci politiky súdržnosti; v tejto súvislosti pripomína a víta ambíciu Komisie zaviesť Európsky klimatický pakt;

7. zdôrazňuje návrh, ktorý Komisia načrtla v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, aby mestá s viac ako 20 000 obyvateľmi pripravili plány ekologizácie miest s cieľom vytvoriť biologicky rozmanité a prístupné mestské lesy, parky a záhrady, mestské farmy, zelené strechy a múry a ulice lemované stromami; opätovne zdôrazňuje pozitívny vplyv takéhoto opatrenia na mestskú mikroklímu a zdravie, a to najmä zraniteľných skupín; podporuje toto opatrenie a požaduje mobilizáciu politických, regulačných a finančných nástrojov na jeho vykonávanie;

8. pripomína význam zapojenia miestnych a regionálnych orgánov do vypracúvania národných energetických a klimatických plánov a plánov spravodlivej transformácie územia z hľadiska dosiahnutia priorít EÚ v oblasti klímy a energetiky, splnenia medzinárodných záväzkov podľa Parížskej dohody a zohľadňovania sociálnych aspektov transformácie; zdôrazňuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov a súkromných subjektov, ako sú MSP, pri zmierňovaní zmeny klímy a prispôsobovaní sa jej; vyzýva Komisiu, aby posilnila účinné viacúrovňové riadenie pri plánovaní a vykonávaní opatrení, zaručila štruktúrovaný dialóg s miestnymi a regionálnymi orgánmi a zabezpečila zosúladenie a komplementárnosť akčných plánov a opatrení v oblasti klímy a energetiky na všetkých úrovniach vlády, zlepšila koordináciu medzi členskými štátmi a transparentnosť opatrení v oblasti klímy a energetiky, monitorovala ich pokrok pri riešení zmeny klímy, poskytovala technické usmernenia a pomáhala mobilizovať finančné prostriedky a budovanie kapacít;

9. požaduje holistické stratégie regionálnej integrácie s cieľom zaručiť trvalo udržateľný rozvoj, zmierniť dôsledky zmeny klímy a v plnej miere prispieť k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody; zdôrazňuje, že je dôležité spoliehať sa na stratégie inteligentnej špecializácie s cieľom vytvoriť silné konkurenčné výhody a dosiahnuť súčinnosť medzi rôznymi regiónmi EÚ a členskými štátmi prostredníctvom cieľa európskej územnej spolupráce v záujme vypracovania európskych odpovedí na výzvy súvisiace so zmenou klímy;

10. uznáva, že politika súdržnosti priamo ovplyvňuje kvalitu života občanov EÚ a pomáha im čeliť novým výzvam, ako sú demografické zmeny, priemyselná transformácia a zmena klímy;

11. zdôrazňuje, že EÚ čelí vážnym výzvam, najmä v oblasti oživenia hospodárstva, a že úloha politiky súdržnosti bude v tejto súvislosti kľúčová;

12. trvá na vytvorení vyváženého, udržateľného a inkluzívneho rozvoja Únie prostredníctvom politiky súdržnosti, v ktorej sa zohľadnia osobitosti a potreby všetkých členských štátov, ich regiónov a občanov;

13. zdôrazňuje, že regionálne environmentálne politiky musia obsahovať opatrenia na prispôsobenie sa škodám spôsobeným neodvrátiteľnými negatívnymi dôsledkami zmeny klímy, ktorých ustanovenia by sa mali začleniť do všetkých ostatných relevantných oblastí politiky;

14. pripomína, že zlepšenie kvality života občanov EÚ si vyžaduje ďalší rozvoj politík, ktoré vytvoria lepšie pracovné a životné podmienky a prispejú k ochrane životného prostredia a boju proti zmene klímy;

15. pripomína, že cieľom politiky súdržnosti je znížiť územné rozdiely v celej Únii a podporiť hospodársky rozvoj jej najmenej rozvinutých regiónov; domnieva sa preto, že je potrebné efektívne a cielené vynakladanie prostriedkov z Kohézneho fondu v regiónoch, v ktorých sú hospodárstva uhlíkovo náročné;

16. zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby finančné prostriedky politiky súdržnosti pomáhali regiónom s vyššími emisiami CO2 rýchlejšie prejsť na čistú energiu a infraštruktúru s nulovými emisiami uhlíka, čo napriek pozitívnemu vývoju v posledných rokoch ešte nie je zaručené.

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	1.12.2020
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	64 16 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Nikos Androulakis, Margrete Auken, Simona Baldassarre, Marek Paweł Balt, Traian Băsescu, Aurelia Beigneux, Monika Beňová, Sergio Berlato, Alexander Bernhuber, Malin Björk, Simona Bonafè, Delara Burkhardt, Pascal Canfin, Sara Cerdas, Mohammed Chahim, Tudor Ciuhodaru, Nathalie Colin-Oesterlé, Esther de Lange, Christian Doleschal, Marco Dreosto, Bas Eickhout, Cyrus Engerer, Eleonora Evi, Agnès Evren, Pietro Fiocchi, Andreas Glück, Catherine Griset, Jytte Guteland, Teuvo Hakkarainen, Anja Hazekamp, Martin Hojsík, Pär Holmgren, Jan Huitema, Yannick Jadot, Adam Jarubas, Petros Kokkalis, Athanasios Konstantinou, Ewa Kopacz, Joanna Kopcińska, Peter Liese, Sylvia Limmer, Javi López, César Luena, Fulvio Martusciello, Liudas Mažylis, Joëlle Mélin, Tilly Metz, Silvia Modig, Dolors Montserrat, Alessandra Moretti, Dan-Ştefan Motreanu, Ville Niinistö, Ljudmila Novak, Grace O’Sullivan, Stanislav Polčák, Jessica Polfjärd, Luisa Regimenti, Frédérique Ries, Sándor Rónai, Rob Rooken, Silvia Sardone, Christine Schneider, Günther Sidl, Ivan Vilibor Sinčić, Linea Søgaard-Lidell, Nicolae Ştefănuță, Nils Torvalds, Edina Tóth, Véronique Trillet-Lenoir, Petar Vitanov, Alexandr Vondra, Mick Wallace, Pernille Weiss, Michal Wiezik, Tiemo Wölken, Anna Zalewska
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Sven Giegold, Karin Karlsbro, Ulrike Müller, Andrey Slabakov

 

 

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

 

64	+
EPP	Traian Băsescu, Alexander Bernhuber, Nathalie Colin-Oesterlé, Christian Doleschal, Agnès Evren, Adam Jarubas, Ewa Kopacz, Esther de Lange, Peter Liese, Fulvio Martusciello, Liudas MažyliS, Dolors Montserrat, Dan-Ştefan Motreanu, Ljudmila Novak, Stanislav Polčák, Jessica Polfjärd, Christine Schneider, Edina Tóth, Pernille Weiss, Michal Wiezik
S&D	Nikos Androulakis, Marek Paweł Balt, Monika Beňová, Simona Bonafè, Delara Burkhardt, Sara Cerdas, Mohammed Chahim, Tudor Ciuhodaru, Cyrus Engerer, Jytte Guteland, Javi López, César Luena, Alessandra Moretti, Sándor Rónai, Günther Sidl, Petar Vitanov, Tiemo Wölken
RENEW	Pascal Canfin, Andreas Glück, Martin Hojsík, Jan Huitema, Karin Karlsbro, Ulrike Müller, Frédérique Ries, Nicolae Ştefănuță, Linea Søgaard-Lidell, Nils Torvalds, Véronique Trillet-Lenoir
GREENS/ EFA	Margrete Auken, Bas Eickhout, Sven Giegold, Pär Holmgren, Yannick Jadot, Tilly Metz, Ville Niinistö, Grace O'SullivaN
GUE/NGL	Malin Björk, Anja Hazekamp, Petros Kokkalis, Silvia Modig, Mick WallacE
NI	Eleonora Evi, Athanasios Konstantinou, Ivan Vilibor Sinčić

 

16	-
ID	Simona Baldassarre, Aurelia Beigneux, Marco Dreosto, Catherine Griset, Teuvo Hakkarainen, Sylvia Limmer, Joëlle Mélin, Luisa Regimenti, Silvia Sardone
ECR	Sergio Berlato, Pietro Fiocchi, Joanna Kopcińska, Rob Rooken, Andrey Slabakov, Alexandr Vondra, Anna Zalewska

 

0	0
0	0

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE DOPRAVU A CESTOVNÝ RUCH (28.1.2021)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k politike súdržnosti a regionálnym stratégiám v oblasti životného prostredia v boji proti zmene klímy

(2020/2074(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Gheorghe Falcă

 

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje, že investície v rámci politiky súdržnosti sa musia aj naďalej zameriavať na všetky regióny na základe troch existujúcich kategórií – menej rozvinuté regióny, prechodné regióny a rozvinutejšie regióny – a že stratégie klimatickej neutrality v oblasti životného prostredia musia byť prispôsobené a včlenené do príslušného zamerania v súlade s tromi uvedenými kategóriami a Európskou zelenou dohodou, a to s osobitným dôrazom na zmierňujúce opatrenia s cieľom spravodlivej transformácie pre regióny s uhlíkovo náročnými hospodárskymi odvetviami; konštatuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať potrebám okrajových, vidieckych a najvzdialenejších regiónov súvisiacich so súdržnosťou a výzvam, ktorým čelia, ako aj ostrovom, riedko osídleným oblastiam a iným geograficky znevýhodneným územiam;

2. pripomína, že v rámci politiky súdržnosti boli Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézny fond hlavnými zdrojmi financovania intervencie v oblasti dopravy s pridelenými prostriedkami vo výške viac ako 70 miliárd EUR vo finančnom období 2014 – 2020 a že riadenie politiky súdržnosti je rozdelené medzi EÚ a jej členské štáty, čím sa tento proces stáva decentralizovanejším;

3. poznamenáva, že dopravné projekty podporované z balíka na súdržnosť, presun finančných prostriedkov z Kohézneho fondu do Nástroja na prepájanie Európy (NPE) v rámci nasledujúceho viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 budú podliehať požiadavkám na ochranu klímy a že 60 % celkových finančných prostriedkov NPE musí mať za cieľ plnenie cieľov v oblasti klímy;

4. podčiarkuje, že fondy politiky súdržnosti musia v prvom rade reagovať na potreby rôznych cieľových regiónov a podporovať spoločné ciele politiky EÚ, a preto sa kohézne fondy musia využívať na projekty, ktoré prispievajú k sociálno-ekonomickému rastu a tvorbe pracovných miest, a tým k blahobytu občanov/spoločenstiev, zlepšujú ich životnú úroveň a stimulujú miestne hospodárstva, keďže prvoradým poslaním týchto fondov je súdržnosť, a zároveň posilňovať výskum a inovácie, rast a konkurencieschopnosť, a tým podporovať udržateľnú sociálnu mobilitu a prepojenosť v celej Únii, a tým zabezpečovať územnú a územnú súdržnosť;

5. zdôrazňuje úlohu politiky súdržnosti pri riešení hlavných výziev, ktorým čelí sektor dopravy Únie, vrátane rozvoja dobre fungujúceho jednotného európskeho dopravného priestoru, prepojenia Európy prostredníctvom moderných, multimodálnych a bezpečných sietí dopravnej infraštruktúry a prechodu na nízkoemisnú mobilitu, okrem iného prostredníctvom podpory dokončenia chýbajúcich malých cezhraničných železničných spojení, čím sa prispeje k európskej integrácii vidieckych a pohraničných regiónov; zdôrazňuje, že politika súdržnosti by sa mala zamerať najmä na regióny s nedostatočne rozvinutou infraštruktúrou a s rôznymi inými druhmi infraštruktúry, ktorým chýbajú investície, s osobitným zameraním na plynárenskú infraštruktúru, ktorá umožní hladký energetický prechod a zaistí energetickú bezpečnosť regiónov; domnieva sa, že politika súdržnosti musí zostať jedným z hlavných nástrojov európskych opatrení na obdobie po roku 2020 v súvislosti s najvzdialenejšími regiónmi a ich bojom o znižovanie pretrvávajúcich regionálnych rozdielov; zdôrazňuje význam účinného využívania kohéznych fondov v najvzdialenejších regiónoch a domnieva sa, že európske investície v týchto regiónoch sú prínosom z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska, a to nielen pre samotné regióny, ale aj pre EÚ ako celok, a že je dôležité, aby tieto regióny naďalej využívali osobitnú podporu EÚ;

6. zdôrazňuje, že politika súdržnosti by mala prispievať k udržateľnému oživeniu odvetví dopravy a cestovného ruchu, najmä vzhľadom na pandémiu COVID-19; zdôrazňuje, že zo sociálneho hľadiska je mimoriadne dôležité zabezpečiť cenovú dostupnosť, spoľahlivosť a prístupnosť dopravy pre všetkých;

7. zdôrazňuje, že prispôsobenie infraštruktúry zmene klímy vrátane cestovného ruchu a dopravy pomôže zvýšiť jej odolnosť proti vplyvom zmeny klímy, zlepšiť kvalitu ovzdušia a znížiť emisie skleníkových plynov počas celej životnosti infraštruktúry; konštatuje, že dopravná infraštruktúra môže pozitívne ovplyvniť cezhraničné interakcie, ako aj regionálny, mestský a miestny rozvoj, a to i v prípade najvzdialenejších a ostrovných regiónov; pripomína, že cieľom je určiť oblasti, v ktorých môže zlepšenie infraštruktúry viesť k väčším sociálnym, ekonomickým a environmentálnym výhodám; domnieva sa, že regióny by mali mať k dispozícii všetky prostriedky potrebné na výmenu osvedčených postupov;

8. poukazuje na to, že politika transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) zabezpečuje sociálno-ekonomickú a územnú súdržnosť, ako aj dostupnosť v celej EÚ a jej regiónoch vrátane odľahlých, najvzdialenejších, ostrovných, okrajových, horských a riedko osídlených regiónov, čím sa stimuluje hospodársky rast a tvorba pracovných miest; zdôrazňuje, že úplné dokončenie siete TEN-T má zásadný význam pre urýchlenie prechodu na udržateľné druhy dopravy a inteligentnú mobilitu v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody, t. j. z ciest na železnice a vnútrozemské vodné cesty, a pre zvýšenie zavádzania alternatívnych palív a infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc; žiada, aby sa prostriedky z kohéznych fondov prioritne pridelili na opatrenia, ktoré podporujú multimodálne a digitálne riešenia a ktoré stavajú, modernizujú a dokončujú prepojenia železničnej a vnútrozemskej vodnej infraštruktúry s prístavmi a inými multimodálnymi uzlami s cieľom uľahčiť prechod na iné druhy dopravy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že politika súdržnosti by mala zohrávať významnejšiu úlohu pri podpore opatrení na predchádzanie rizikám zameraných na prispôsobenie sa súčasným a budúcim vplyvom zmeny klímy;

9. domnieva sa, že politika súdržnosti je najlepším spojencom pri vykonávaní regionálnych environmentálnych stratégií zameraných na skutočný posun mobility smerom k udržateľnejšej mobilite v našich mestách a regiónoch; domnieva sa, že na to, aby boli stratégie v oblasti mestskej a medzimestskej mobility plne oprávnené a mali prioritný prístup k súvisiacim fondom EÚ, mali by podporovať najmä železničnú a cyklistickú infraštruktúru vrátane faktorov umožňujúcich multimodalitu;

10. zdôrazňuje, že medzi regiónmi existujú výrazné rozdiely, pokiaľ ide o prístupnosť dopravy, najmä železničnej dopravy; požaduje preto stratégiu na otvorenie izolovaných alebo opustených oblastí;

11. poznamenáva však, že zlepšené dopravné systémy sú spojené aj s nepriaznivými vonkajšími faktormi, ako sú dopravné nehody, emisie, zmena klímy a ďalšie environmentálne a sociálne vplyvy, ktoré môžu byť značné;

12. zdôrazňuje, že pri revízii politiky TEN-T by sa mala aj naďalej venovať osobitná pozornosť uľahčovaniu cezhraničných prepojení a chýbajúcich prepojení, čo podporí sociálno-ekonomickú a územnú súdržnosť v celej EÚ; zdôrazňuje, že revízia politiky TEN-T by sa mala zaoberať aj odstránením prekážok, najmä v mestských uzloch, a posilniť multimodalitu a infraštruktúru na poskytovanie služieb na poslednom úseku, čo výrazne zníži dopravné zápchy a zlepší efektívnosť a udržateľnosť dopravných trás;

13. domnieva sa, že osobná železničná doprava by sa mala stať atraktívnejšou pre používateľov a tiež konkurencieschopnejšou; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala jednotný a transparentný systém rezervácie cestovných lístkov; nabáda na opätovné zavedenie európskej siete nočných vlakov;

14. žiada, aby sa zaviedli riešenia zelenej infraštruktúry a udržateľné a inteligentné riešenia mobility, a poznamenáva, že sú mimoriadne dôležité v mestskom prostredí, kde žije približne 70 % obyvateľstva EÚ, ale aj inde; v tejto súvislosti víta čoraz väčšie ambície v mnohých mestách a veľkomestách zamerané na výrazné zníženie dopravných zápch a zlepšenie navrhovania ciest v prospech chodcov a cyklistov; zdôrazňuje, že v mestách poskytujú prvky zelenej infraštruktúry, ako sú zelené steny a strechy, mestské lesnaté plochy, lúky, záhrady a záhradkárske kolónie, prínosy pre zdravie s priamym vplyvom na naše blaho, napríklad čistý vzduch, vyššiu kvalitu vody a zvukovú izoláciu; zdôrazňuje, že investície do vidieckych oblastí sú rovnako dôležité pre znižovanie vplyvu na klímu a zabezpečenie regionálnej dostupnosti a nemali by sa prehliadať, najmä v súvislosti so zlou kvalitou ovzdušia v niektorých oblastiach; okrem toho zdôrazňuje, že zelená infraštruktúra vytvára aj príležitosti na prepojenie mestských a vidieckych oblastí a poskytuje atraktívne miesta pre život a prácu; okrem toho sa domnieva, že presmerovanie pôdy v mestách na zelenú infraštruktúru môže byť nákladovo efektívnym a ekonomicky životaschopným spôsobom, ako dosiahnuť, aby boli udržateľnejšie, odolnejšie, šetrnejšie k životnému prostrediu a zdravšie;

15. pripomína, že emisie skleníkových plynov v odvetví dopravy predstavujú 27 % celosvetových emisií EÚ a že odvetvie dopravy musí prispieť k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050; zdôrazňuje, že v súlade s ambíciami Európskej zelenej dohody kľúčovú úlohu v dekarbonizácii dopravy hrajú inovácie a digitalizácia; zdôrazňuje, že treba posilniť finančnú podporu z kohéznych fondov na výskum a inovácie v oblasti riešení mobility s nízkymi a nulovými emisiami, najmä pokiaľ ide o progresívne technológie a inteligentnú mobilitu vo všetkých druhoch dopravy vrátane mobility na alternatívne palivá a vodík a projektov udržateľnej infraštruktúry;

16. vyzýva Komisiu, aby podporovala programy obnovy a zvyšovania energetickej účinnosti bývania v európskych mestách s cieľom zlepšiť efektívnosť budov, pričom treba mať na pamäti, že jedna tretina až polovica energie v mestách sa vynakladá na vykurovanie; zdôrazňuje, že vzhľadom na veľký počet starých obytných a iných budov v mestách je potrebné zvýšiť mieru renovácie o tri až päťnásobok súčasnej úrovne, ak sa má priblížiť k scenáru 1,5 ℃ uvedenému v Parížskej dohode;

17. zdôrazňuje úlohu odvetvia cestovného ruchu pri prechode na udržateľnejšie a nízkouhlíkové hospodárstvo; žiada, aby sa toto odvetvie výrazne začlenilo do regionálnych stratégií a plánovania v oblasti klímy; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti má vidiecky cestovný ruch potenciál pomôcť pri rozvoji menej rozvinutých regiónov; pripomína význam podpory odvetvia cestovného ruchu, najmä prostredníctvom investícií, ktoré prispievajú k oživeniu, dlhodobej konkurencieschopnosti, digitalizácii a udržateľnosti odvetvia a jeho hodnotových reťazcov; žiada, aby sa vyčlenil osobitný rozpočtový riadok pre cestovný ruch s cieľom poskytnúť malým a stredným podnikom (MSP) pevnejšiu základňu a zabezpečiť lepšie príležitosti v tomto odvetví;

18. všíma si všíma závery osobitnej správy Európskeho dvora audítorov č. 06/2020 o udržateľnej mestskej mobilite v EÚ[17], v ktorých sa uvádza, že mestá EÚ sa nepribližujú dostatočne ďaleko k udržateľnejším a ekologickejším spôsobom dopravy a že finančné prostriedky EÚ určené na udržateľnú mobilitu sa zatiaľ účinne nevyužívajú pri plnení svojich cieľov; zdôrazňuje investičné potreby regiónov a obcí, ktoré smerujú k udržateľnejšej a inteligentnejšej mobilite; v tejto súvislosti zdôrazňuje možnosti financovania, ktoré poskytujú programy EÚ, ako sú EFRR, Kohézny fond, program LIFE, Horizont a Fond na spravodlivú transformáciu, na dosiahnutie spravodlivého, inkluzívneho a spoločensky prijateľného prechodu na klimatickú neutralitu, pri ktorom sa na nikoho nezabudne; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať zvyšovanie a rekvalifikáciu pracovníkov a uchádzačov o zamestnanie v odvetví dopravy, pričom osobitnú pozornosť treba venovať rozmanitosti a rodovej rovnováhe;

19. zdôrazňuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri zmierňovaní klimatických zmien a prispôsobovaní sa im prostredníctvom stratégií regionálnej integrácie vo všetkých fázach projektového procesu s cieľom dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rozvoj; zdôrazňuje potrebu konzultovať s organizáciami občianskej spoločnosti a ďalšími zainteresovanými stranami vrátane regionálnych a miestnych orgánov v záujme efektívnejšieho, udržateľnejšieho a vhodnejšieho vykonávania projektov dopravnej infraštruktúry; podporuje umožnenie priamejšieho financovania z prostriedkov EÚ pre miestne a regionálne orgány s cieľom zlepšiť efektívnosť, zabezpečiť konzistentnosť a znížiť administratívnu záťaž; pripomína, že transparentnosť a proaktívna komunikácia o dostupných finančných prostriedkoch sú tiež kľúčom k zabezpečeniu ich účinného využívania;

20. zdôrazňuje, že rozvoj vidieka je kľúčom k územnej a sociálno-ekonomickej súdržnosti; žiada Komisiu, aby predložila program v oblasti vidieka, ktorý bude uplatňovať holistický prístup s cieľom umožniť vidieckym komunitám riešiť okrem iného prechod na klimatickú neutralitu vrátane prechodu na udržateľnejšie a inteligentnejšie spôsoby dopravy a určiť oblasti, v ktorých zlepšenia infraštruktúry môžu viesť k väčším prínosom, najmä digitálnej infraštruktúre a infraštruktúre prepojenosti vo vidieckych oblastiach na podporu cestovného ruchu, prístupu k zamestnaniu a práci na diaľku, a zlepšenia multimodálnosti v oblastiach bez prístupu k verejnej doprave; v tejto súvislosti sa domnieva, že efektívna a cenovo dostupná verejná doprava má zásadný význam pre dosiahnutie udržateľnej mestskej a vidieckej mobility; vyzýva preto Komisiu, aby do návrhu o inteligentnej a udržateľnej mobilite zahrnula kvalitnú dopravnú infraštruktúru a služby v riedko osídlených oblastiach;

21. pripomína, že riadenie politiky súdržnosti je rozdelené medzi EÚ a jej členské štáty; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť konzistentný prístup k zohľadňovaniu životného prostredia v investíciách do dopravy zosúladením programovania s fázou realizácie projektu; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že riadiace orgány budú presadzovať a podporovať začleňovanie environmentálnych aspektov do projektov mimo fázy programovania, napríklad vydávaním usmernení alebo organizovaním činností na zvyšovanie informovanosti žiadateľov; okrem toho sa domnieva, že financovanie politiky súdržnosti by malo posilniť integráciu odvetvia dopravy s odvetvím energetiky a digitálnych technológií s cieľom využiť a maximalizovať potenciálnu súčinnosť;

22. víta jednotný súbor pravidiel, ktorý sa momentálne vzťahuje na sedem fondov EÚ implementovaných v partnerstve s členskými štátmi („zdieľané riadenie“); víta aj návrh Komisie na jednoduchšie kontroly programov s dobrými záznamami, so zvýšeným spoliehaním sa na vnútroštátne systémy a rozšírením zásady „jednotného auditu“, aby sa zabránilo zdvojeniu kontrol; víta nový rámec pre projekty, ktorým sa zavádza každoročné preskúmanie výkonnosti v podobe politického dialógu medzi orgánmi zodpovednými za programy a Komisiou.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	26.1.2021
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	28 2 19
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Magdalena Adamowicz, Andris Ameriks, José Ramón Bauzá Díaz, Izaskun Bilbao Barandica, Marco Campomenosi, Ciarán Cuffe, Jakop G. Dalunde, Johan Danielsson, Andor Deli, Karima Delli, Anna Deparnay-Grunenberg, Ismail Ertug, Gheorghe Falcă, Giuseppe Ferrandino, Mario Furore, Søren Gade, Isabel García Muñoz, Jens Gieseke, Elsi Katainen, Elena Kountoura, Julie Lechanteux, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Benoît Lutgen, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Marian-Jean Marinescu, Tilly Metz, Giuseppe Milazzo, Cláudia Monteiro de Aguiar, Caroline Nagtegaal, Jan-Christoph Oetjen, Philippe Olivier, Tomasz Piotr Poręba, Dominique Riquet, Dorien Rookmaker, Massimiliano Salini, Vera Tax, Barbara Thaler, István Ujhelyi, Petar Vitanov, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Lucia Vuolo, Roberts Zīle, Kosma Złotowski
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Josianne Cutajar, Clare Daly, Roman Haider, Anne-Sophie Pelletier, Markus Pieper

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

28	+
ECR	Peter Lundgren, Tomasz Piotr Poręba, Roberts Zīle, Kosma Złotowski
ID	Roman Haider, Julie Lechanteux, Philippe Olivier
NI	Mario Furore, Dorien Rookmaker
PPE	Magdalena Adamowicz, Cláudia Monteiro de Aguiar, Andor Deli, Gheorghe Falcă, Jens Gieseke, Benoît Lutgen, Marian-Jean Marinescu, Giuseppe Milazzo, Markus Pieper, Massimiliano Salini, Barbara Thaler, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska
Renew	Izaskun Bilbao Barandica
S&D	Andris Ameriks, István Ujhelyi
The Left	Clare Daly, Elena Kountoura, Anne-Sophie Pelletier

 

2	-
Renew	Søren Gade, Elsi Katainen

 

19	0
ID	Marco Campomenosi, Lucia Vuolo
Renew	José Ramón Bauzá Díaz, Caroline Nagtegaal, Jan-Christoph Oetjen, Dominique Riquet
S&D	Josianne Cutajar, Johan Danielsson, Ismail Ertug, Giuseppe Ferrandino, Bogusław Liberadzki, Isabel García Muñoz, Vera Tax, Petar Vitanov
Verts/ALE	Ciarán Cuffe, Jakop G. Dalunde, Karima Delli, Anna Deparnay-Grunenberg, Tilly Metz

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA (1.2.2021)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k politike súdržnosti a regionálnym stratégiám v oblasti životného prostredia v boji proti zmene klímy

(2020/2074(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Francisco Guerreiro

 

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže sa očakáva, že v období 2021 – 2027 politika súdržnosti prispeje 37 % k celkovému cieľu vyčleniť aspoň 30 % celkového rozpočtu Únie a výdavkov z nástroja NextGenerationEU na výdavky v oblasti klímy;

B. keďže podľa Európskeho dvora audítorov vykonávanie cieľa EÚ znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % do roku 2020 viedlo k väčšiemu a lepšie zameranému financovaniu opatrení v oblasti klímy v Európskom fonde regionálneho rozvoja a politike súdržnosti, ale v oblasti poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a rybného hospodárstva nedošlo k žiadnemu významnému posunu smerom k opatreniam v oblasti klímy a neboli v plnej miere preskúmané všetky potenciálne možnosti financovania opatrení v oblasti klímy[18];

C.  keďže podľa odhadov pochádza 8 až 10 % všetkých emisií skleníkových plynov z potravinových strát a potravinového odpadu[19];

1. konštatuje, že odvetvie poľnohospodárstva má strategický význam pre potravinovú bezpečnosť v EÚ a na celom svete a poľnohospodárske spoločenstvá sú najviac vystavené dôsledkom zmeny klímy.

2. zdôrazňuje preto, že politika súdržnosti musí podporovať dôrazné zohľadňovanie problematiky zmeny klímy v odvetviach poľnohospodárstva a potravinárstva, zabezpečiť, aby všetky programy a projekty financovania EÚ boli začlenené do stratégií, ktoré podporujú ambiciózne ciele v oblasti klímy, zaistiť spravodlivý prechod na klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo a posilniť kapacitu poľnohospodárov v oblasti udržateľného rozvoja; poznamenáva, že politika súdržnosti musí zohľadňovať environmentálnu, sociálnu a ekonomickú udržateľnosť a zabezpečovať klimatickú spravodlivosť, odstránenie chudoby a posilnenie práv pracovníkov v tomto odvetví;

3. zdôrazňuje, že predchádzanie potravinovému odpadu a potravinovým stratám a ich znižovanie, ako aj posilnenie miestnych štruktúr a regionálnych hodnotových reťazcov je nevyhnutné na zníženie všetkých emisií spojených s rastom, výrobou a prepravou;

4. zdôrazňuje, že v súlade s článkom 2 Parížskej dohody sa zohľadňovanie problematiky zmeny klímy v poľnohospodárstve musí uplatňovať spôsobom, ktorý neohrozí výrobu potravín a zaručí potravinovú bezpečnosť v Európskej únii;

5. pripomína, že cieľom Európskeho zelenej dohody je chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie, ako aj chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi;

6. zdôrazňuje, že je potrebné, aby európske štrukturálne a investičné fondy boli efektívne a dopĺňali sa tak v boji proti zmene klímy, ako aj pri zlepšovaní kvality života vo vidieckych oblastiach;

7. zdôrazňuje, že efektívna živočíšna výroba môže prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov, posilneniu záchytov a zvýšeniu produktivity;

8. víta prijatý viacročný finančný rámec Únie na roky 2021 – 2027 (VFR) a nástroj NextGenerationEU, ktoré tvoria pevný finančný základ pre podporu politík, ktoré by Únii umožnili dosiahnuť cieľ minimálne 55 % zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030[20];

9. zdôrazňuje, že na dosiahnutie tohto cieľa by sa nakoniec museli zvýšiť pridelené prostriedky z EŠIF na podporu prechodu na klimatickú neutralitu vo všetkých oprávnených sektoroch, ako aj zdroje EFRR vyčlenené na „ekologický, nízkouhlíkový cieľ“[21];

10. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v rámci regionálnych environmentálnych stratégií dodržiavala zásada „nespôsobovať škodu“;

11. zdôrazňuje, že nedostatok finančných zdrojov v rozpočtoch EÚ, členských štátov a regiónov bude v blízkej budúcnosti čoraz výraznejší v dôsledku bezprecedentnej hospodárskej recesie spôsobenej opatreniami súvisiacimi s pandémiou a brexitom;

12. kladie dôraz na to, že výdavky z VFR na roky 2021 – 2027 a z nástroja NextGenerationEU na cieľ v oblasti klímy sú stanovené na úroveň aspoň 30 % všetkých výdavkov, čo znamená, že na zelenú transformáciu bude k dispozícii najmenej 547 miliárd EUR nových finančných zdrojov EÚ;

13. zdôrazňuje význam prepojenia regionálnych environmentálnych stratégií miest a vidieka s ambicióznymi cieľmi v oblasti klímy, ktoré presahujú celkový cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimaticky neutrálnu EÚ, so zreteľom na významný prínos poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva, pretože pôda a lesy sú najväčšími zásobárňami CO2 na svete a ich potenciál sa dostatočne nevyužíva;

14. konštatuje, že uvedené ciele musia byť v súlade s celkovými cieľmi EÚ v tomto smere;

15. zdôrazňuje, že politika súdržnosti by mala byť v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody, ako aj s jej stratégiou z „farmy na stôl“ a stratégiou biodiverzity; kladie dôraz na to, že regionálne environmentálne stratégie musia zaujať vyvážený prístup, v ktorom sa zohľadnia existujúce kompromisy medzi zmierňovaním zmeny klímy, ochranou biodiverzity a hospodárskymi a sociálnymi aspektmi s cieľom riešiť tieto krízy koordinovaným spôsobom;

16. domnieva sa, že všetci hospodárski a sociálni aktéri by mali vykonávať ambiciózne politiky EÚ, ktoré by mali byť zamerané najmä na zaistenie potravinovej bezpečnosti a zachovanie cenovej dostupnosti potravín;

17. vyzýva Komisiu, aby prehodnotila úlohu biotechnológie; konštatuje, že biotechnológia prispieva k zmierňovaniu zmeny klímy tým, že ponúka riešenia nahrádzajúce fosílne materiály biologickými materiálmi; poukazuje na to, že udržateľné využívanie poľnohospodárskej pôdy je nevyhnutné na zabezpečenie účinnosti rôznych modelov poľnohospodárskej výroby v ich úsilí o zmierňovanie zmeny klímy;

18. trvá na tom, že prechod ku klimatickej neutralite musí byť spravodlivý a inkluzívny s osobitným zameraním na občanov, ktorí žijú vo vidieckych a vzdialených oblastiach;

19. pripomína, že inovácia v oblasti šľachtenia rastlín prostredníctvom nástrojov ako genetická úprava má obrovský potenciál, čo sa týka vývoja odrôd s väčšou schopnosťou zmierňovať zmenu klímy;

20. domnieva sa, že klimaticky inteligentné poľnohospodárstvo závisí od využívania a rozvoja nových technológií v poľnohospodárstve, najmä v prípade malých ekologických poľnohospodárov a výrobcov;

21. vyzýva Komisiu, aby v záujme zmiernenia zmeny klímy nesústredila svoje úsilie výhradne na rozvoj ekologického poľnohospodárstva, ale aby poskytla stimuly aj pre modely integrovanej výroby, presné poľnohospodárstvo alebo techniky ochrany pôdy;

22. vyžaduje spoľahlivé údaje, zlepšenie prístupu k informáciám a komplexnú odbornú prípravu pre poľnohospodárov, aby sa zjednodušila identifikácia a prijímanie najlepších postupov na zmiernenie zmeny klímy;

23. zdôrazňuje, že regionálne environmentálne stratégie by mali vylúčiť akýkoľvek druh podpory pre projekty v oblasti fosílnych palív a infraštruktúry pre fosílne plyny a mali by podporovať výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a efektívne využívanie zdrojov v odvetviach poľnohospodárstva, potravinárstva, agrolesníctva a lesného hospodárstva pri súčasnom zabezpečení rovnakého zaobchádzania so všetkými potenciálnymi príjemcami; zdôrazňuje, že takýto krok by bol nielen prospešný v súvislosti s biodiverzitou a emisiami skleníkových plynov, ale mohol by tiež znížiť náklady na poľnohospodárske vstupy a mať pozitívny vplyv na regionálne hospodárstvo;

24. navrhuje, aby príslušné orgány uprednostnili najudržateľnejšie možnosti s uhlíkovou dobou návratnosti relevantnou pre ciele EÚ v oblasti klímy, ako je veterná energia, energia z vĺn alebo slnečná energia, a aby projekty v oblasti bioenergie podliehali prísnym a vedecky aktuálnym kritériám udržateľnosti a oprávnenosti, ktoré zohľadňujú aj dostupnosť príslušného typu biomasy a ciele v oblasti obnovy a ochrany;

25. zdôrazňuje, že odvetvie poľnohospodárstva má potenciál vyrábať energiu z obnoviteľných zdrojov, napríklad bioplyn z poľnohospodárskeho odpadu a zvyškov, ako je hnoj, alebo z iných zdrojov odpadu a zvyškov z potravinárskeho priemyslu, odpadových vôd a komunálneho odpadu;

26. podčiarkuje význam udržiavania fosforu na poliach jeho recyklovaním, aby sa zabránilo znečisteniu a potrebe pridávania fosforu, a žiada, aby politika súdržnosti podporovala projekty zamerané na dosiahnutie tohto cieľa, najmä prostredníctvom recyklácie ľudských výkalov;

27. konštatuje, že je dôležité uvoľniť potenciál obehového hospodárstva, ktoré prispieva k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov a podporuje udržateľnú spotrebu; zdôrazňuje významnú úlohu obehového biohospodárstva v boji proti zmene klímy;

28. konštatuje, že rozvoj obehového hospodárstva a biohospodárstva vytvorí viac pracovných miest v prvovýrobe, a zdôrazňuje, že biohospodárstvo si vyžaduje nové zručnosti, nové znalosti a nové odbory, ktoré treba rozvíjať a/alebo ďalej integrovať do odbornej prípravy a vzdelávania v tomto odvetví s cieľom riešiť spoločenské zmeny súvisiace s biohospodárstvom, podporiť konkurencieschopnosť, rast a vytváranie pracovných miest, uspokojiť potreby odvetvia a zabezpečiť lepšie zosúladenie zručností a pracovných miest;

29. zdôrazňuje, že výroba energie z obnoviteľných zdrojov, ako je bioplyn, poskytuje poľnohospodárom obrovský potenciál na zvýšenie ich klimatickej efektívnosti a prispieva k tomu, aby sa z udržateľného poľnohospodárstva stal stal ziskový obchodný model, ktorý ponúka rast a (kvalifikované) pracovné príležitosti vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje, že nevyhnutné investície sú značné a poľnohospodári preto potrebujú dostupné financovanie;

30. trvá na tom, že v regionálnych environmentálnych stratégiách by sa mala venovať osobitná pozornosť podpore nahrádzania materiálov náročných na fosílne palivá obnoviteľnými a biologickými materiálmi pochádzajúcimi z lesného hospodárstva a poľnohospodárstva, teda dvoch odvetví, v ktorých dochádza k emisiám, ale aj záchytom uhlíka;

31. zdôrazňuje, že na to, aby sa prispelo k dosiahnutiu cieľov zelenej dohody a klimatickej neutrality, je potrebná koncepcia postupného ukončovania výroby energie založenej na fosílnych palivách pre každé odvetvie;

32. zdôrazňuje, že rozvoj politiky súdržnosti a regionálnych environmentálnych stratégií by si vyžadoval zosúladenie skutočných podnikateľských stimulov s cieľmi politiky v oblasti boja proti zmene klímy;

33. zdôrazňuje, že udržateľné obhospodarovanie lesov blízke prírode má zásadný význam pre nepretržité pohlcovanie skleníkových plynov z atmosféry a takisto umožňuje poskytovať obnoviteľné suroviny šetrné ku klíme na výrobky z dreva, v ktorých je uskladnený uhlík a ktoré môžu slúžiť ako náhrada fosílnych materiálov a palív;

34. zdôrazňuje, že „trojitá úloha“ lesov (záchyt, uskladnenie a nahrádzanie) prispieva k zníženiu emisií uhlíka do atmosféry a zároveň zabezpečuje, aby lesy naďalej rástli a poskytovali mnoho ďalších služieb, a preto by mala byť neoddeliteľnou súčasťou regionálnych environmentálnych stratégií;

35. pripomína, že v záujme zmierňovania zmeny klímy je dôležitá relokalizácia a posilnenie európskej výroby potravín a krmív vrátane rastlinných bielkovín[22] a úžitkových rastlín, ako je viacročná tráva, a podpora spotreby miestnej produkcie s cieľom skrátiť prepravné vzdialenosti a obmedziť odlesňovanie; poukazuje na príležitosti, ktoré ponúka politika súdržnosti a regionálne environmentálne stratégie na podporu tejto relokalizácie;

36. zdôrazňuje pozitívny vplyv krátkych potravinových reťazcov, ktoré pomáhajú znižovať plytvanie potravinami; pripomína, že mestské poľnohospodárstvo obohacuje mestskú biodiverzitu, lepšie nakladá s odpadom prostredníctvom kompostovania v susedstve, zadržiava dažďovú vodu a zlepšuje kvalitu ovzdušia, a žiada, aby sa v rámci politiky súdržnosti posilnili domáce, susedské a územné potravinové systémy v mestách a ich okolí; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať udržateľné poľnohospodárske postupy, pomôcť malým poľnohospodárom a miestnym výrobcom získať potrebné finančné prostriedky a identifikovať a účinne využívať finančné nástroje dostupné na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni;

37. zdôrazňuje, že trvalé trávne porasty sú v živočíšnej výrobe nevyhnutným prvkom pre dosiahnutie stanovených ambicióznych cieľov v oblasti klímy;

38. poukazuje na to, že lesy majú okrem sekvestrácie uhlíka priaznivý vplyv na klímu, atmosféru, zachovanie biodiverzity a správu vodných tokov a vodných ciest, chránia pôdu pred vodnou a veternou eróziou a majú ďalšie užitočné prírodné vlastnosti;

39. domnieva sa, že finančné prostriedky politiky súdržnosti by mali slúžiť na zachovanie viacúčelovej úlohy lesov, zabezpečenie vhodnej rozmanitosti druhov drevín, ochranu a znásobenie lesného bohatstva v prospech obyvateľstva a zlepšenia životného prostredia;

40. zdôrazňuje, že je dôležité udržať mladých ľudí vo vidieckych oblastiach a prilákať ich späť s cieľom využiť ich súčasné znalosti a perspektívu v oblasti ochrany životného prostredia a zmeny klímy a premeniť vidiecke oblasti s demografickým problémom na prekvitajúce, živé a udržateľné spoločenstvá; podčiarkuje preto význam primeranej podpory mladých ľudí z programov politiky súdržnosti;

41. vyjadruje znepokojenie nad tým, že bude nutné pokračovať v produkcii veľkého množstva potravín s menej úrodnou pôdou, so znečistenou pôdou a vodou, s oveľa menšími rybolovnými oblasťami a za niekedy extrémnych poveternostných podmienok;

42. so znepokojením konštatuje, že pandémia COVID-19 poukázala na zraniteľnosť miest v prípade prerušenia zásobovania, najmä potravinami;

43. zdôrazňuje, že je absolútne nevyhnutné, aby Únia prijala politiku odolnosti proti účinkom zmeny klímy, najmä v poľnohospodárskej a potravinárskej oblasti; je presvedčený, že politika súdržnosti môže v tomto ohľade zohrávať vedúcu úlohu;

44. domnieva sa, že politika súdržnosti by mala podporovať vytváranie kratších dodávateľských reťazcov pre naše potravinárske systémy, najmä prostredníctvom relokalizácie našej poľnohospodárskej výroby; zdôrazňuje, že cieľom tejto relokalizácie je produkovať, spracúvať a spotrebúvať potraviny na miestnej úrovni s cieľom posilniť potravinovú bezpečnosť európskych regiónov, vytvoriť miestne pracovné miesta a výrazne znížiť našu spotrebu fosílnych zdrojov energie, a tým aj náš vplyv na klímu;

45. domnieva sa, že v rámci politiky súdržnosti by sa mali podporovať regionálne projekty, ktorých cieľom je vybudovať poľnohospodárske systémy budúcnosti zamerané na zmiešané poľnohospodárstvo, v rámci ktorého sa kombinujú viaceré rastlinné druhy (zmesné kultúry), plodiny pestované na ornej pôde a stromy (agrolesníctvo), a dokonca aj plodiny, stromy a zvieratá (pôdoochranné poľnohospodárstvo a permakultúra); zdôrazňuje, že v takýchto agroekosystémoch by sa zvýšila biodiverzita a rôznorodosť, čím by sa znížila ich zraniteľnosť voči chorobám a narušeniu klímy;

46. naliehavo žiada, aby sa v rámci politiky súdržnosti posilnili mestské a prímestské poľnohospodárske systémy, a to rozvojom mestských záhrad, strešných záhrad a systémov mestskej permakultúry a akvapónie; zdôrazňuje však, že hoci mestské poľnohospodárstvo výrazne zvyšuje potravinovú bezpečnosť mestského obyvateľstva, vo veľkých mestách bude naďalej len doplnkom zásobovania potravinami; preto zdôrazňuje potrebu chrániť a podnecovať prímestské poľnohospodárstvo;

47. domnieva sa, že rozvoj mestských lesov má veľký význam pre zmiernenie dôsledkov globálneho otepľovania v mestách, najmä v obdobiach horúčav; zdôrazňuje, že podľa OSN by tienené oblasti vytvorené mestskou vegetáciou mohli znížiť potrebu klimatizácie o 30 %;

48. poukazuje na to, že rozvoj obnovy rastlinného porastu v mestách môže prispieť k vytváraniu ostrovov biodiverzity, zmierniť znečistenie hlukom a znečistenie ovzdušia, obnoviť znehodnotenú pôdu, predchádzať suchám a vytvoriť významné záchyty uhlíka;

49. zdôrazňuje však, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť vhodnú rozmanitosť druhov drevín vysadených v meste a uprednostniť pôvodné druhy;

50. poukazuje tiež na obmedzenia využívania alejových stromov; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť rozmanitosť druhov drevín, ktoré by sa mali vyberať podľa toho, aké doplnkové úlohy majú plniť, spolu s krami, trávami a úsekmi kyprej pôdy; vyzýva takisto na podporu vysádzania ovocných stromov v mestách; domnieva sa, že z finančných prostriedkov politiky súdržnosti by sa mali podporiť projekty, ktoré spĺňajú tieto podmienky;

51. zdôrazňuje výhody rozvoja ekologických pasienkov v mestskom prostredí; žiada, aby sa z finančných prostriedkov politiky súdržnosti podporili jestvujúce projekty v tomto zmysle;

52. zdôrazňuje, že makroregionálne stratégie EÚ by mali pomôcť nadväzovať spoluprácu s cieľom riešiť regionálne problémy a problémy povodí spojené so zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu v rámci poľnohospodárstva, potravinárstva, agrolesníctva a lesného hospodárstva, v oblastiach ako je ochrana pred povodňami, suchami a požiarmi, obnova riek a zlepšenie prepojenia vodných tokov, účinné kolektívne nakladanie s odpadom, najmä prostredníctvom nových technológií recyklácie pri nakladaní s poľnohospodárskym odpadom, a to aj na účel výroby energie, zvýšenie odolnosti poľnohospodárskych podnikov voči bežným rizikám a rozvoj udržateľnej výroby potravín v EÚ a na miestnej úrovni, najmä zavedením a posilnením krátkych dodávateľských reťazcov, ktorých význam preukázali následky krízy spôsobenej pandémiou COVID-19;

53. zdôrazňuje, že environmentálne stratégie by mali v tejto súvislosti podporovať a dopĺňať makroregionálne stratégie EÚ; požaduje vypracovanie európskeho plánu na boj proti dezertifikácii a degradácii poľnohospodárskej pôdy, ktorý bude podporovaný makroregionálnymi stratégiami;

54. zdôrazňuje, že je dôležité dodržiavať zásadu partnerstva v celom plánovaní, vykonávaní a monitorovaní politiky súdržnosti EÚ a nadviazať silnú spoluprácu medzi regionálnymi a miestnymi samosprávami, mimovládnymi organizáciami a zainteresovanými stranami vrátane organizácií poľnohospodárov a environmentálnych MVO; zdôrazňuje, že v tomto procese by sa malo zohľadňovať rodové hľadisko;

55. konštatuje, že komunitné a občianske iniciatívy môžu výrazne podporiť ekologickú transformáciu, ako aj zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, a že miestne akčné skupiny a program Leader môžu byť primárnymi nástrojmi na dosiahnutie tohto cieľa; nabáda členské štáty a regionálne samosprávy, aby koordinovali tieto programy so svojimi regionálnymi environmentálnymi stratégiami;

56. zdôrazňuje, že politika súdržnosti by mala podporovať investície do vzdelávania a odbornej prípravy, čo miestnym orgánom, pracovníkom a podnikom pomôže vo väčšej miere zohľadňovať výzvy súvisiace so zmenou klímy a úlohu, ktorú môžu zohrávať pri zmierňovaní zmeny klímy a adaptácii na ňu vo svojich príslušných odvetviach;

57. zdôrazňuje, že je dôležité uľahčiť súčinnosť medzi politikou súdržnosti a spoločnou poľnohospodárskou politikou so zameraním na podporu vidieckych oblastí, ktoré sú mimoriadne zraniteľné voči vplyvom zmeny klímy, a zabezpečiť prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo zamerané na sociálnu a hospodársku súdržnosť;

58. podčiarkuje význam štrukturálnych fondov pri podpore malých a stredných podnikov v agropotravinárskom odvetví, aby sa stali konkurencieschopnejšími a šetrnejšími k životnému prostrediu.

59. poukazuje na dôležitosť koncepcie inteligentných obcí pri riešení výziev pre Úniu v oblasti klímy a víta jej začlenenie do budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky, politiky súdržnosti a regionálnej politiky Únie; trvá na tom, aby členské štáty začlenili prístup inteligentných obcí do svojho operačného programu na vykonávanie politiky súdržnosti EÚ na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ako aj do svojich národných strategických plánov SPP, čo si bude vyžadovať prípravu stratégií inteligentných obcí[23] na vnútroštátnej úrovni; vyzdvihuje úlohu prístupu Leader/miestny rozvoj vedený komunitou pri vykonávaní stratégií inteligentných obcí, ktoré by sa mali vo veľkej miere zameriavať na digitalizáciu, udržateľnosť a inovácie;

60. zdôrazňuje možnosti rozvoja a obnovy opustených priemyselných oblastí, z ktorých sa môžu vytvoriť nové priemyselné parky a podnikateľské inkubátory dekontamináciou pôdy a zlepšovaním životného prostredia starých priemyselných lokalít, čo zníži potrebu ďalšej výstavby na úkor zelených plôch a priláka spoločnosti a regionálne investície, a tým tiež prispeje k vytváraniu pracovných miest;

61. víta zámer Komisie predložiť stratégiu pre vidiecke oblasti a zdôrazňuje potrebu posilniť súčinnosť medzi rôznymi štrukturálnymi a investičnými fondmi s cieľom pomôcť agropotravinárskym odvetviam zlepšiť ich hospodársku odolnosť a environmentálnu udržateľnosť;

62. zdôrazňuje, že investície do udržateľnej zelenej infraštruktúry na miestnej a regionálnej úrovni prostredníctvom politiky súdržnosti EÚ sú nevyhnutné na boj proti vplyvom zmeny klímy na poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo a na zlepšenie odolnosti ľudí, prírody a hospodárstva voči zmene klímy;

63. podčiarkuje, že politika súdržnosti sa musí zamerať na komplexný prechod európskeho hospodárstva na biohospodárstvo založené na biogénnych zdrojoch z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva;

64. poukazuje na výhody budovania stredozemského makroregiónu, najmä pokiaľ ide o posilnenie výroby a exportovateľnosti miestnych výrobkov;

65. zdôrazňuje význam prístupu zdola nahor k súdržnosti a regionálnemu rozvoju, v rámci ktorého by sa iniciatívy mali realizovať na regionálnej úrovni a/alebo na úrovni členských štátov;

66. kladie dôraz na to, že politika súdržnosti a regionálne environmentálne stratégie musia venovať osobitnú pozornosť zvýšenému využívaniu dreva z udržateľného lesného hospodárstva vo všetkých častiach hospodárstva (najmä v stavebníctve), pretože drevo má jedinečnú vlastnosť ukladať obrovské množstvo CO2, pričom nahrádza zdroje náročné na energiu ako oceľ a betón;

67. domnieva sa, že digitalizácia a technológie umelej inteligencie môžu viesť k udržateľnejšiemu a odolnejšiemu poľnohospodárstvu, ktoré efektívne využíva zdroje, a tiež vytvoriť nové typy pracovných miest, ale vyžadujú si primeranú odbornú prípravu a vzdelávanie, ku ktorým by mali mať prístup všetci;

68. zdôrazňuje, že je potrebné posilniť investície EÚ do širokopásmového pripojenia vo vidieckych oblastiach, aby poľnohospodári mohli integrovať digitálne technológie s cieľom vytvoriť presné poľnohospodárstvo, pretože to bude nevyhnutné pre ich ekologickú transformáciu;

69. kladie dôraz na to, že prebiehajúce poľnohospodárske postupy a iniciatívy v oblasti zelenej infraštruktúry v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva majú pozitívny vplyv na bilanciu zásob uhlíka a skleníkových plynov v členských štátoch;

70. pripomína, že súčasné politické iniciatívy EÚ musia zohľadňovať dlhodobú konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a záujmy malých a stredných podnikov;

71. zdôrazňuje, že treba zlepšiť všetky druhy prepojenia (širokopásmové pripojenie, doprava atď.) vo vidieckych oblastiach cenovo dostupným, udržateľným a ekologickým spôsobom;

72. kladie dôraz na to, že zavádzanie politiky súdržnosti a regionálnych environmentálnych stratégií zameraných na zmenu klímy sa musí opierať o vedu, výskum a inovácie; 

73. zdôrazňuje, že výskum a investície do klimaticky účinných poľnohospodárskych riešení podporujúcich biodiverzitu by sa preto mali začleniť do regionálnych environmentálnych stratégií;

74. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa z fondov politiky súdržnosti podporovalo viac vzdelávacích projektov, najmä v oblasti agroekologického poľnohospodárstva.

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	26.1.2021
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	28 11 6
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Mazaly Aguilar, Clara Aguilera, Atidzhe Alieva-Veli, Álvaro Amaro, Eric Andrieu, Attila Ara-Kovács, Carmen Avram, Adrian-Dragoş Benea, Benoît Biteau, Mara Bizzotto, Daniel Buda, Isabel Carvalhais, Asger Christensen, Angelo Ciocca, Ivan David, Paolo De Castro, Jérémy Decerle, Herbert Dorfmann, Luke Ming Flanagan, Dino Giarrusso, Francisco Guerreiro, Martin Häusling, Martin Hlaváček, Krzysztof Jurgiel, Jarosław Kalinowski, Gilles Lebreton, Norbert Lins, Chris MacManus, Colm Markey, Marlene Mortler, Ulrike Müller, Juozas Olekas, Pina Picierno, Maxette Pirbakas, Bronis Ropė, Bert-Jan Ruissen, Anne Sander, Petri Sarvamaa, Simone Schmiedtbauer, Annie Schreijer-Pierik, Veronika Vrecionová, Juan Ignacio Zoido Álvarez
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Manuel Bompard, Marc Tarabella, Adrián Vázquez Lázara

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

28	+
PPE	Álvaro Amaro, Daniel Buda, Herbert Dorfmann, Jarosław Kalinowski, Norbert Lins, Colm Markey, Marlene Mortler, Anne Sander, Petri Sarvamaa, Simone Schmiedtbauer, Annie Schreijer‑Pierik, Juan Ignacio Zoido Álvarez
Renew	Atidzhe Alieva‑Veli, Asger Christensen, Jérémy Decerle, Martin Hlaváček, Ulrike Müller, Adrián Vázquez Lázara
S&D	Clara Aguilera, Eric Andrieu, Attila Ara‑Kovács, Carmen Avram, Adrian‑Dragoş Benea, Isabel Carvalhais, Paolo De Castro, Juozas Olekas, Pina Picierno, Marc Tarabella

 

11	-
ECR	Mazaly Aguilar, Krzysztof Jurgiel, Veronika Vrecionová
ID	Ivan David
The Left	Manuel Bompard, Luke Ming Flanagan, Chris MacManus
Verts/ALE	Benoît Biteau, Francisco Guerreiro, Martin Häusling, Bronis Ropė

 

6	0
ECR	Bert‑Jan Ruissen
ID	Mara Bizzotto, Angelo Ciocca, Gilles Lebreton, Maxette Pirbakas
NI	Dino Giarrusso

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	24.2.2021
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	34 4 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Mathilde Androuët, Pascal Arimont, Adrian-Dragoş Benea, Isabel Benjumea Benjumea, Tom Berendsen, Erik Bergkvist, Stéphane Bijoux, Franc Bogovič, Vlad-Marius Botoş, Andrea Cozzolino, Corina Crețu, Rosa D’Amato, Tamás Deutsch, Christian Doleschal, Francesca Donato, Raffaele Fitto, Chiara Gemma, Mircea-Gheorghe Hava, Krzysztof Hetman, Manolis Kefalogiannis, Ondřej Knotek, Constanze Krehl, Elżbieta Kruk, Cristina Maestre Martín De Almagro, Nora Mebarek, Martina Michels, Andżelika Anna Możdżanowska, Niklas Nienaß, Andrey Novakov, Younous Omarjee, Alessandro Panza, Tsvetelina Penkova, Caroline Roose, André Rougé, Susana Solís Pérez, Irène Tolleret, Yana Toom, Monika Vana
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Rosanna Conte, Bronis Ropė, Veronika Vrecionová

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

34	+
ID	Mathilde Androuët, André Rougé
NI	Chiara Gemma
PPE	Pascal Arimont, Isabel Benjumea Benjumea, Tom Berendsen, Franc Bogovič, Tamás Deutsch, Christian Doleschal, Mircea-Gheorghe Hava, Krzysztof Hetman, Manolis Kefalogiannis, Andrey Novakov
Renew	Stéphane Bijoux, Vlad-Marius Botoş, Ondřej Knotek, Susana Solís Pérez, Irène Tolleret, Yana Toom
S&D	Adrian-Dragoş Benea, Erik Bergkvist, Andrea Cozzolino, Corina Crețu, Constanze Krehl, Cristina Maestre Martín De Almagro, Nora Mebarek, Tsvetelina Penkova
The Left	Martina Michels, Younous Omarjee
Verts/ALE	Rosa D'Amato, Niklas Nienaß, Caroline Roose, Bronis Ropė, Monika Vana

 

4	-
ECR	Raffaele Fitto, Elżbieta Kruk, Andżelika Anna Możdżanowska, Veronika Vrecionová

 

3	0
ID	Rosanna Conte, Francesca Donato, Alessandro Panza

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

• [1] Ú. v. EÚ C 23, 21.1.2021, s. 116.
• [2] Prijaté texty, P9_TA(2019)0078.
• [3] Prijaté texty, P9_TA(2020)0005.
• [4] Prijaté texty, P9_TA(2020)0054.
• [5] Prijaté texty, P9_TA(2020)0015.
• [6] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
• [7] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
• [8] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.
• [9] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
• [10] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281.
• [11] Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13.
• [12] Ú. v. EÚ C 28, 27.1.2020, s. 40.
• [13] Medziinštitucionálna dohoda zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov, Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 28.
• [14] Článok 72b (pozmeňujúci návrh 513) pozície Európskeho parlamentu v prvom čítaní k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013.
• [15] Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51.
• [16] https://www.iss.europa.eu/sites/default/files/EUISSFiles/ESPAS_Report.pdf (strana 8).
• [17] https://www.eca.europa.eu/en/Pages/DocItem.aspx?did=53246
• [18] https://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR16_31/SR_CLIMATE_SK.pdf [Osobitná správa, 2016:  Vynaložiť najmenej každé piate euro z rozpočtu EÚ na opatrenia v oblasti klímy: na tomto ambicióznom cieli sa pracuje, no hrozí vážne riziko, že nebude splnený, s. 7].
• [19] https://www.ipcc.ch/srccl/chapter/chapter-5/.
• [20] Pozri aj počiatočnú pozíciu Európskeho parlamentu, v ktorej sa zasadzuje za zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 65 %.
• [21] https://www.caneurope.org/docman/climate-finance-development/3599-funding-climate-and-energy-transition-in-the-eu/file.
• [22] Pozri správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu o rozvoji rastlinných bielkovín v Európskej únii.
• [23] Článok 72b (pozmeňujúci návrh 513) pozície Európskeho parlamentu v prvom čítaní k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013.