SPRÁVA o vykonávaní smerníc o kvalite okolitého ovzdušia: smernice 2004/107/ES a smernice 2008/50/ES

8.3.2021 - (2020/2091(INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajca: Javi López

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ

Úvod

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)[1] je znečistenie ovzdušia najväčším environmentálnym rizikom pre zdravie v Európe, ktoré spôsobuje viac ako 400 000 predčasných úmrtí ročne a má takisto priame negatívne účinky na životné prostredie. Najškodlivejšími znečisťujúcimi látkami pre ľudské zdravie v Európe sú tuhé častice (PM), oxid dusičitý (NO₂) a prízemný ozón (O₃)[2]. V roku 2018 odhady vplyvu dlhodobého vystavenia znečisteniu ovzdušia na zdravie v EÚ28 naznačovali, že tuhé častice PM₂,₅ boli zodpovedné približne za 379 000 predčasných úmrtí, NO₂ bol príčinou približne 54 000 úmrtí a O₃ viedol k 19 400 predčasných úmrtí[3].

Látky znečisťujúce ovzdušie môžu byť antropogénneho, prírodného alebo zmiešaného pôvodu, v závislosti od zdroja, z ktorého pochádzajú. Medzi prírodné zdroje patria sopky, vegetácia, blesky, pôda, veterná erózia a oceány. Emisie zo zdrojov súvisiacich s ľudskou činnosťou sú produkované rôznymi odvetviami hospodárstva: tuhé častice sú emitované najmä kúrením, priemyslom a dopravou; NOx (oxidy dusíka, ktoré zahŕňajú oxid dusnatý (NO) a oxid dusičitý (NO₂)) produkuje doprava a výroba energie; väčšina emisií oxidov síry (SOx) pochádza z výroby energie a inej ako cestnej dopravy; takmer všetky emisie amoniaku (NH₃) pochádzajú z poľnohospodárstva; prchavé organické zlúčeniny (VOC) sú emitované najmä z farieb a chemikálií používaných pri výrobe a údržbe; emisie oxidu uhoľnatého (CO) pochádzajú z kúrenia a dopravy; a väčšina emisií metánu (CH₄) pochádza z poľnohospodárstva, odpadu a sektora energetiky[4].

Znečistenie ovzdušia a jeho vplyv na zdravie a ekosystémy

Hlavnými príčinami úmrtí, ktoré možno pripísať znečisteniu ovzdušia, sú srdcové choroby a mozgová mŕtvica, po ktorých nasledujú pľúcne choroby a rakovina pľúc. Vystavenie znečisteniu ovzdušia môže takisto viesť k zníženiu funkcie pľúc, infekciám dýchacích ciest a zhoršeniu astmy a môže súvisieť s cukrovkou, obezitou, systémovým zápalom, Alzheimerovou chorobou a demenciou[5]. Vplyv znečistenia ovzdušia na zdravie sa líši vzhľadom na rôzne skupiny obyvateľstva. Najcitlivejšie na vplyv znečistenia ovzdušia sú zraniteľné skupiny, ako sú deti, tehotné ženy, starší ľudia a osoby s už existujúcimi ochoreniami. Z dôkazov takisto vyplýva, že ľudia s nižším sociálno-ekonomickým postavením sú vystavovaní znečisteniu ovzdušia v oveľa väčšej miere, pretože je pravdepodobné, že žijú v prostredí s horšou kvalitou ovzdušia[6].

Vplyv znečistenia ovzdušia má takisto zničujúce následky na prírodné ekosystémy a biodiverzitu a vedie k zhoršovaniu životného prostredia. Najškodlivejšími látkami znečisťujúcimi ovzdušie pre ekosystémy sú O₃, SO₂, NOx a amoniak[7]. NOx a amoniak vedú k eutrofizácii spôsobenej nadmerným prísunom živín, ktoré môžu viesť k zmenám v druhovej rozmanitosti a k inváziám nových druhov. Podľa odhadov došlo v roku 2018 k prekročeniu kritickej záťaže eutrofizáciou prakticky vo všetkých európskych krajinách a približne na 65 % rozlohy ekosystémovej oblasti EÚ[8]. NOx a SO₂ vedú k acidifikácii zahŕňajúcej zmeny úrovne pH vody a pôdy, ktoré sú škodlivé pre pôdu a vodný život. Podľa odhadov na rok 2018 došlo k prekročeniu kritickej záťaže acidifikáciou približne na 6 % rozlohy ekosystémovej oblasti EÚ[9]. O₃ škodí plodinám, lesom a rastlinám tým, že znižuje rýchlosť ich rastu a ovplyvňuje biodiverzitu[10].

Viacero látok znečisťujúcich ovzdušie zároveň prispieva k zmene klímy, keďže obidve otázky sú úzko prepojené. Niektoré z nich, napríklad O₃ a čierny uhlík, sú takisto skleníkovými plynmi, ktoré priamo prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Iné častice (napríklad niektoré tuhé častice) majú ochladzovací účinok. Keďže skleníkové plyny a látky znečisťujúce ovzdušie často pochádzajú z rovnakých zdrojov emisií, obmedzenie emisií v jednej alebo v druhej oblasti môže priniesť potenciálne výhody pre obidve oblasti[11].

Celkový vplyv znečisťovania ovzdušia okrem iného na zdravie, ekosystémy, výnosy plodín a lesov vedie k významným trhovým a netrhovým nákladom. Medzi trhové náklady patria znížená produktivita práce, zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť, straty výnosov plodín a lesov, ako aj dôsledky pre odvetvie cestovného ruchu. Medzi netrhové náklady patria náklady spojené so zvýšenou úmrtnosťou a chorobnosťou, zhoršením kvality ovzdušia, kvality vody a zdravia ekosystémov, ako aj so zmenou klímy[12].

Politiky EÚ v oblasti kvality ovzdušia

Zlepšovanie kvality ovzdušia je súčasťou agendy EÚ už celé desaťročia. V súčasnosti je hlavným strategickým dokumentom EÚ o kvalite ovzdušia program Čisté ovzdušie pre Európu prijatý v roku 2013. Stanovujú sa v ňom dva hlavné ciele do roku 2030: zníženie počtu predčasných úmrtí v dôsledku tuhých častíc a O₃ o 52 % a zmenšenie ekosystémovej oblasti prekračujúcej limity eutrofizácie na 35 %; obidva ciele sa majú dosiahnuť kombináciou regulačných a neregulačných opatrení. V rámci Európskej zelenej dohody sa najnovšie stanovil záväzok EÚ usilovať sa o zníženie znečistenia ovzdušia pochádzajúceho z hlavných odvetví produkujúcich emisie a riešenie vzájomne prepojených výziev súvisiacich so znečistením ovzdušia, a to prijatím akčného plánu nulového znečistenia, ktorého hlavným cieľom je zlepšenie kvality ovzdušia v EÚ.

S cieľom zabezpečiť dobrú kvalitu ovzdušia pre občanov EÚ vypracovala politický rámec s konkrétnymi opatreniami založenými na troch hlavných pilieroch politiky:

• Prvý pilier pozostáva z dvoch smerníc o kvalite okolitého ovzdušia[13], ktorých hlavným cieľom je vymedzenie spoločných metód monitorovania a hodnotenia kvality ovzdušia, stanovenie noriem, ktoré sa majú uplatňovať v celej EÚ, zabezpečenie poskytovania informácií o kvalite ovzdušia verejnosti a udržiavanie dobrej kvality ovzdušia a jej zlepšovanie tam, kde nie je dostatočná[14].

• Druhý pilier zahŕňa smernicu o národných emisných stropoch[15], ktorou sa stanovujú národné záväzky znižovania emisií hlavných znečisťujúcich látok, a to SO₂, NOx, VOC, NH₃ a PM₂,₅.

• Tretí pilier pozostáva z viacerých legislatívnych aktov EÚ regulujúcich znečistenie ovzdušia spôsobeného konkrétnymi zdrojmi v odvetviach, ako sú priemysel a doprava.

Táto správa sa zameria predovšetkým na dve smernice o kvalite okolitého ovzdušia.

V období rokov 2000 – 2018 došlo vďaka politikám EÚ k všeobecnému zníženiu emisií, ktoré viedlo k výraznému oddeleniu emisií od hospodárskej činnosti, čo je prospešné z hľadiska životného prostredia aj rastu produktivity. Kvalita ovzdušia sa však nezlepšila a má naďalej vážny vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. V tejto súvislosti treba vyvinúť ďalšie úsilie na zabezpečenie zdravia európskych občanov a životného prostredia[16].

Vykonávanie smerníc o kvalite okolitého ovzdušia

Smernice EÚ o kvalite okolitého ovzdušia boli účinné pri stanovovaní spoločných noriem EÚ v oblasti kvality ovzdušia a uľahčovaní zberu a výmeny informácií o kvalite ovzdušia, neboli však úspešné pri znižovaní znečistenia ovzdušia a jeho nepriaznivých účinkov. Väčšina členských štátov nedodržiava normy kvality ovzdušia a neprijala ani dostatočné opatrenia na to, aby boli hodnoty prekročení čo najnižšie.

Smernice o kvalite okolitého ovzdušia tvoria od začiatku 80. rokov 20. storočia už tretiu generáciu politík EÚ v oblasti kvality ovzdušia. Zdedili tak normy kvality ovzdušia, ktoré sú v súčasnosti staré 15 až 20 rokov a väčšina z nich má slabšie účinky ako usmernenia WHO. To je aj prípad PM₂,₅ – v roku 2017 bolo 8 % mestského obyvateľstva EÚ vystavených úrovniam prekračujúcim normy EÚ v oblasti kvality ovzdušia, tieto hodnoty sa však zvýšili na 77 % pri ich porovnaní s odporúčaniami WHO[17]. Spravodajca preto víta záväzok prijatý v rámci Európskej zelenej dohody, ktorým je vykonanie revízie noriem kvality ovzdušia a ich zosúladenie s normami WHO. Zároveň zdôrazňuje, že ambíciu EÚ stať sa svetovým lídrom v oblasti klímy musí takisto sprevádzať ambiciózny program a opatrenia na zníženie znečistenia ovzdušia, ktorými sa stanovia ambiciózne normy pre všetky látky znečisťujúce ovzdušie.

Posilnenie siete monitorovania kvality ovzdušia a informácií

EÚ vytvorila sieť monitorovania kvality ovzdušia pozostávajúcu z viac ako 4 000 monitorovacích staníc a 16 000 vzorkovacích miest, a to na základe kritérií vymedzených v smerniciach o kvalite okolitého ovzdušia[18]. Ustanovenia, ktorými sa upravuje umiestnenie monitorovacej stanice, však ponechávajú určitú úroveň flexibility, ktorá môže mať vplyv na merania a relevantnosť poskytovaných údajov. V tejto súvislosti spravodajca vyzýva Komisiu, aby sprísnila povinnosti vyplývajúce zo smernice, aby sa zabezpečilo, že členské štáty budú merať kvalitu ovzdušia na vhodných miestach a pri zdrojoch emisií a že získané údaje poskytnú informácie o tom, kde sa vyskytuje najvyššia koncentrácia látok znečisťujúcich ovzdušie. Spravodajca zároveň naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala a stanovila nové záväzné pravidlá pre umiestňovanie monitorovacích staníc a vzorkovacích miest.

Smernice o kvalite okolitého ovzdušia sa nezameriavajú na znižovanie emisií v miestach, kde ľudia najviac trpia znečistením ovzdušia, ani v miestach s najvyššou koncentráciou. Spravodajca preto požaduje nové ukazovatele kvality ovzdušia, ktoré budú lepšie odrážať vystavenie človeka znečisteniu ovzdušia, ako je hustota obyvateľstva v okolí monitorovacích staníc a vzorkovacích miest.

COVID-19 a znečistenie ovzdušia

Pandémia ochorenia COVID-19 je príkladom neoddeliteľného prepojenia zdravia človeka so zdravím ekosystému. Opatrenia na obmedzenie pohybu, ktoré zaviedla väčšina krajín EÚ na kontrolu pandémie, viedli k významnému zníženiu emisií látok znečisťujúcich ovzdušie, najmä z cestnej dopravy, letectva a medzinárodnej lodnej dopravy. Existujú takisto dôkazy, že dlhodobé vystavenie znečisteniu ovzdušia môže zvýšiť náchylnosť na ochorenie COVID-19[19].

Spravodajca zdôrazňuje potrebu zahrnúť skúsenosti týkajúce sa znečistenia ovzdušia získané počas pandémie COVID-19 do navrhovania nových politík a zaradiť boj proti znečisteniu ovzdušia do stredobodu plánu obnovy EÚ, aby sa tak zaručilo zdravie občanov a ich odolnosť proti budúcim hrozbám.

Prísne politiky pre hlavné zdroje znečisťovania

Znečistenie ovzdušia je cezhraničným problémom, ktorý sa týka všetkých regiónov a spôsobuje ho široká škála zdrojov, a preto ho treba riešiť celostným prístupom. Spravodajca sa domnieva, že akékoľvek nové opatrenia budú zbytočné, pokiaľ sa kvalita ovzdušia nestane prioritou a nebude sa zohľadňovať vo všetkých právnych predpisoch EÚ vrátane právnych predpisov EÚ o zdrojoch emisií, ako sú klíma, energetika, doprava, priemysel, poľnohospodárstvo a odpad, a pokiaľ sa nezabezpečia synergie medzi všetkými oblasťami politiky.

Väčšina členských štátov nielenže nedodržiava normy kvality ovzdušia, ale nesplní ani záväzky znižovania emisií stanovené v smerniciach o národných emisných stropoch. Spravodajca zdôrazňuje potrebu zavedenia prísnych opatrení pre hlavných producentov emisií a zdroje znečisťujúce ovzdušie, najmä pre dopravu (najmä cestnú a námornú dopravu a letectvo), priemyselné zariadenia, poľnohospodárstvo a výrobu energie, a naliehavo žiada o urýchlenie zelenej transformácie v mestských oblastiach, rozsiahlej transformácie priemyselných odvetví a práce na rozvoji vidieckych oblastí smerom k udržateľnejšiemu a odolnejšiemu modelu.

Zlepšenie plánov kvality ovzdušia a presadzovanie smerníc o kvalite okolitého ovzdušia

Plány kvality ovzdušia sú hlavnou požiadavkou smerníc o kvalite okolitého ovzdušia, pokiaľ členský štát nedodržiava normy kvality ovzdušia, avšak tieto plány sa vo väčšine prípadov ukázali pri dosahovaní očakávaných výsledkov ako neúčinné. Spravodajca preto vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zlepšenie vypracúvania a vykonávania plánov kvality ovzdušia, stanovila súbor minimálnych požiadaviek a vymieňala si najlepšie postupy. Spravodajca sa takisto domnieva, že treba zabezpečiť, aby boli členské štáty na základe smerníc o kvalite okolitého ovzdušia povinné podávať Komisii správy o vykonávaní plánov kvality ovzdušia, čím sa stanoví každoročná oznamovacia povinnosť.

K októbru 2019 zostalo neukončených 32 postupov v prípade nesplnenia povinnosti proti 20 členským štátom[20]. Spravodajca považuje pretrvávajúce neplnenie noriem kvality ovzdušia zo strany členských štátov za ukazovateľ ich nedostatočného odhodlania prijať účinnejšie opatrenia a neúčinnosti postupov presadzovania, pričom žiada o ich revíziu.

Zvyšovanie informovanosti občanov a opatrenia

Jedným z cieľov smerníc o kvalite okolitého ovzdušia je zabezpečiť, aby sa informácie o kvalite ovzdušia sprístupňovali verejnosti, no v praxi sú informácie o možnom vplyve znečistenia ovzdušia na zdravie, ktoré poskytujú členské štáty, obmedzené, nejasné a je ich ťažké nájsť[21]. Spravodajca sa domnieva, že informovanie verejnosti a jej povedomie majú zásadnú úlohu pri riešení otázky znečistenia ovzdušia, pretože môžu vyvolať zmenu návykov a takisto povzbudiť účasť verejnosti na vykonávaní smerníc o kvalite okolitého ovzdušia. Preto žiada o prijatie opatrení na uľahčenie poskytovania informácií o kvalite ovzdušia, napríklad normalizáciou klasifikácie kvality ovzdušia v celej EÚ a verejných informačných kampaní o látkach znečisťujúcich ovzdušie a o ich vplyve.

 

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní smerníc o kvalite okolitého ovzdušia: smernice 2004/107/ES a smernice 2008/50/ES

(2020/2091(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP21) v Paríži (Parížska dohoda),

– so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja,

– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 191;

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe[22],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES z 15. decembra 2004, ktorá sa týka arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší[23],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (ďalej len „smernica o národných emisných stropoch“)[24],

– so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie 2011/850/EÚ z 12. decembra 2011, ktorým sa stanovujú pravidlá pre smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES a 2008/50/ES, pokiaľ ide o vzájomnú výmenu informácií a podávanie správ o kvalite okolitého ovzdušia[25],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. mája 2018 s názvom Európa, ktorá chráni: čisté ovzdušie pre všetkých (COM(2018)0330),

– so zreteľom na návrh Komisie zo 4. marca 2020 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky klimatický predpis) (COM(2020)0080),

– so zreteľom na kontrolu vhodnosti smerníc o kvalite okolitého ovzdušia (2008/50/ES, 2004/107/ES) z 28. novembra 2019 (SWD(2019)0427), ktorú vykonala Komisia,

– so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 26. júna 2020 o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní smernice (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie (COM(2020)0266),

– so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 8. januára 2021 s názvom Druhý výhľad pre čisté ovzdušie (COM(2021)0003),

– so zreteľom na plán Komisie na úvodné posúdenie vplyvu v súvislosti s revíziou smerníc o kvalite okolitého ovzdušia,

– so zreteľom na politiku EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä na oznámenie Komisie z 10. januára 2017 s názvom Bezpečnejšia a zdravšia práca pre všetkých – modernizácia právnych predpisov a politiky EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (COM(2017)0012) a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci[26],

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 o stratégii EÚ na zníženie emisií metánu (COM(2020)0663),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia)[27],

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti. Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok (COM(2020)0667) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o stratégii pre chemické látky v záujme udržateľnosti[28],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2019 o Európe, ktorá chráni: čisté ovzdušie pre všetkých[29],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia[30],  so zreteľom na výhľadové stanovisko Výboru regiónov z 2. júla 2020 s názvom Budúcnosť politiky EÚ v oblasti čistého ovzdušia v rámci cieľa nulového znečistenia[31],

– so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 23/2018 z 11. septembra 2018 s názvom Znečisťovanie ovzdušia: naše zdravie stále nemá dostatočnú ochranu,

– so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry č. 09/2020 z 23. novembra 2020 s názvom Kvalita ovzdušia v Európe – správa za rok 2020,

– so zreteľom na posúdenie vykonávania na európskej úrovni z 18. januára 2021, ktoré uskutočnila výskumná služba Európskeho parlamentu, s názvom Politika EÚ v oblasti kvality ovzdušia: vykonávanie vybraných právnych predpisov EÚ a jeho prílohu I s názvom Mapovanie a hodnotenie miestnych politík v oblasti kvality ovzdušia. Aké ponaučenia z politiky kvality ovzdušia je možné vyvodiť z obmedzenia pohybu v súvislosti s pandémiou COVID-19?,

– so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie pre politiky v oblasti hospodárstva, vedy a kvality života z januára 2021 s názvom Znečistenie ovzdušia a COVID-19,

– so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie pre politiky v oblasti hospodárstva, vedy a kvality života z 8. marca 2019 vypracovanú pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vypracovala s názvom Vzorkovacie miesta pre kvalitu ovzdušia – reprezentatívnosť a porovnateľnosť merania v súlade so smernicou 2008/50/ES o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe,

– so zreteľom na rezolúciu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z 26. mája 2015 s názvom Health and the environment: addressing the health impact of air pollution (Zdravie a životné prostredie: riešenie vplyvu znečistenia ovzdušia na zdravie),

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

– so zreteľom na stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch,

– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0037/2021),

A. keďže čisté ovzdušie je nevyhnutné pre ľudské zdravie a kvalitu života, ako aj životné prostredie a v rámci cieľov udržateľného rozvoja predstavuje celosvetovú prioritu v oblasti zdravia;

B. keďže znečistenie ovzdušia má cezhraničný charakter a keďže dochádza k významnej výmene látok znečisťujúcich ovzdušie medzi členskými štátmi, ako aj medzi krajinami EÚ a tretími krajinami, ako sa uvádza v druhom výhľade pre čisté ovzdušie; keďže v mnohých prípadoch sa škodlivé účinky zlej kvality ovzdušia stali miestnym problémom v členských štátoch, ktoré nemôžu prijať opatrenia týkajúce sa zdrojov emisií mimo svojho územia;

C. keďže znečistenie ovzdušia je najväčším environmentálnym rizikom pre zdravie v Európe[32], ktoré postihuje regióny, sociálno-ekonomické a vekové skupiny nerovnomerne a ktoré podľa najnovších odhadov Európskej environmentálnej agentúry spôsobuje takmer 400 000 predčasných úmrtí ročne; keďže v roku 2018 boli koncentrácie tuhých častíc 2,5 (PM2,5) v EÚ28 príčinou približne 379 000 predčasných úmrtí spôsobených dlhodobým vystavením; keďže sa odhaduje, že vystavenie koncentráciám NO2 a O3 v EÚ v roku 2018 spôsobilo približne 54 000 predčasných úmrtí, resp. 19 400 predčasných úmrtí[33];

D. keďže znečistenie ovzdušia súvisí s respiračnými a kardiovaskulárnymi ochoreniami, mŕtvicami a rakovinou, pričom nedávne štúdie nachádzajú spojenie aj s nepriaznivými vplyvmi na plodnosť, tehotenstvo a novorodencov, ako aj s demenciou[34], štrukturálnymi zmenami mozgu u detí, Alzheimerovou chorobou, systematickým zápalom a kognitívnymi poruchami[35] a úmrtnosťou súvisiacou s cukrovkou[36]; keďže celkový počet predčasných úmrtí v dôsledku znečistenia ovzdušia sa od roku 1990 znížil o viac ako 50 %[37];

E. keďže existujú dôkazy o tom, že vystavenie znečisteniu ovzdušia by mohlo ovplyvniť zdravotný stav ľudí, ktorí sa nakazia ochorením COVID-19, a to najmä v dôsledku narušenia dýchacieho a imunitného systému a vylučovania proteínov, ktoré umožňujú vstup vírusu do buniek[38];

F. keďže podľa druhej správy Komisie s názvom Druhý výhľad pre čisté ovzdušie počet predčasných úmrtí v dôsledku znečistenia ovzdušia za rok pravdepodobne do roku 2030 klesne približne o 55 % v porovnaní s rokom 2005, ak členské štáty vykonajú všetky opatrenia uvedené v existujúcich právnych predpisoch EÚ upravujúcich zdroje znečistenia ovzdušia;

G. keďže mestské obyvateľstvo je najviac vystavené znečisteniu ovzdušia a keďže celosvetovo len jedna osoba z desiatich žije v meste, ktoré spĺňa usmernenia WHO o kvalite ovzdušia[39]; keďže v súčasnosti žije 75 % obyvateľstva EÚ v mestských a prímestských oblastiach[40];

H. keďže 98 % mestského obyvateľstva EÚ je vystavených úrovni ozónu, ktorá presahuje usmernenia WHO; keďže 77 % obyvateľstva EÚ28 je vystavených úrovniam tuhých častíc PM2,5 presahujúcim usmernenia WHO[41];;

I. keďže časopis The Lancet Planetary Health uverejnil 19. januára 2021 štúdiu o posúdení vplyvu znečistenia ovzdušia na úmrtnosť v takmer tisíc mestách v Európe[42]; keďže sa zistilo, že prvých desať miest s najnižšou úmrtnosťou v dôsledku znečistenia NO2 a PM2,5 sa nachádza prevažne v severnej Európe; keďže výzvy v oblasti kvality ovzdušia sa medzi jednotlivými miestami značne líšia a keďže hlavný zdroj problémov siaha od vykurovacích systémov až po dopravu; keďže napriek hospodárskemu rastu existuje všeobecný trend zlepšovania kvality ovzdušia v porovnaní s rokom 1990;

J. keďže znečistenie ovzdušia spôsobuje značné ľudské a hospodárske náklady, ako sú zníženie strednej dĺžky života, zvýšenie nákladov na zdravotnú starostlivosť, zníženie produktivity práce, degradácia ekosystémov, strata biodiverzity a zmena klímy; keďže náklady znečistenia ovzdušia z hľadiska spoločnosti, zdravia a hospodárskych činností v Európe dosahujú celkovo 330 až 940 miliárd EUR ročne, ale keďže náklady na všetky opatrenia, ktoré vedú k zlepšeniu kvality ovzdušia, predstavujú 70 až 80 miliárd EUR ročne[43]; keďže náklady na nečinnosť vrátane škodlivých vplyvov znečistenia ovzdušia na zdravie občanov, hospodárstvo a spoločnosť výrazne prevyšujú náklady na riešenie napriek tomu, že si to vyžaduje rôzne politické opatrenia; keďže podľa odhadov Komisie by úplné vykonávanie existujúcich právnych predpisov EÚ v oblasti čistého ovzdušia mohlo viesť k čistým prínosom až do výšky 42 miliárd EUR ročne do roku 2030, najmä v dôsledku nižšej miery úmrtnosti a chorobnosti[44];

K. keďže v období rokov 1990 až 2018 zaznamenala EÚ zníženie emisií všetkých látok znečisťujúcich ovzdušie; keďže najväčší pokles bol zaznamenaný v prípade oxidov síry (SOx), ktoré klesli o 90 %, po ktorých nasledovali nemetánové prchavé organické zlúčeniny (NMVOC) a oxidy dusíka (NOx), ktoré klesli približne o 60 %, resp. 55 %; keďže emisie jemných tuhých častíc (PM2,5) sa od roku 1990 znížili takmer o polovicu a emisie amoniaku (NH3) približne o jednu štvrtinu[45]; keďže emisie NH3 sa od roku 2010 stabilizovali;

L. keďže podľa najnovších dostupných údajov z roku 2018 muselo 10 členských štátov znížiť svoje emisie NH3 až o 10 % za menej ako dva roky a šesť, resp. päť členských štátov muselo znížiť svoje emisie PM2,5, resp. NOx až o 30 % alebo viac, aby dodržali stropy na rok 2020 uvedené v smernici o národných emisných stropoch[46];

M. keďže znečistenie ovzdušia vedie k zhoršovaniu životného prostredia a má významné nepriaznivé účinky na prírodné ekosystémy a biodiverzitu vrátane eutrofizácie, acidifikácie a poškodenia vegetácie prízemným ozónom, kvality vody a pôdy a ekosystémových služieb, ktoré podporujú, ako aj na klímu, a môže poškodiť zastavané prostredie a kultúrne dedičstvo; keďže látky znečisťujúce ovzdušie, ktoré v súčasnosti najviac poškodzujú ekosystémy, sú O3, NH3 a NOX; keďže znečistenie ovzdušia v súčasnosti spôsobuje, že približne dve tretiny plochy ekosystémov v EÚ sú vystavené eutrofizácii;

N. keďže ukladanie zlúčenín dusíka vypúšťaných do ovzdušia ako NOx a NH3 môže spôsobiť eutrofizáciu, t. j. nadmerný prísun živín; keďže síra, ako aj zlúčeniny dusíka spôsobujú acidifikáciu; keďže eutrofizácia a acidifikácia môžu ovplyvniť suchozemské a vodné ekosystémy a môžu viesť k zmenám v rozmanitosti druhov a k invázii nových druhov; keďže acidifikácia môže viesť aj k zvýšenej mobilizácii toxických kovov vo vode alebo v pôde, čo zvyšuje riziko ich prieniku do potravinového reťazca;

O. keďže vysoké úrovne O3 poškodzujú rastlinné bunky a narúšajú rozmnožovanie a rast rastlín, čím zmenšujú výnosy poľnohospodárskych plodín, rast lesov a biodiverzitu; keďže meniace sa klimatické podmienky a zvýšené emisie oxidu uhličitého (CO2) a iných znečisťujúcich látok, ako je reaktívny dusík, menia reakcie vegetácie na O3; keďže tieto modifikátory ovplyvňujú množstvo O3 odoberaného listami, čím sa mení rozsah účinkov na rast rastlín, výnosy plodín a ekosystémové služby[47];

P. keďže znečisťujúce látky toxických kovov, ako sú olovo (Pb), ortuť (Hg) a kadmium (Cd), môžu mať škodlivé účinky nielen na ľudí, ale aj na rastliny a zvieratá a hoci ich atmosferická koncentrácia môže byť nízka, napriek tomu prispievajú k ukladaniu a zhromažďovaniu toxických kovov v pôde, sedimentoch a organizmoch; keďže toxické kovy a stále organické zlúčeniny majú okrem environmentálnej toxicity tendenciu k bioakumulácii vo zvieratách a v rastlinách a k biomagnifikácii, čo znamená, že koncentrácie v tkanivách organizmov na vyšších úrovniach potravinového reťazca postupne stúpajú;

Q. keďže v cestnej doprave došlo v porovnaní s rokom 1990 k výraznému zníženiu všetkých látok znečisťujúcich ovzdušie napriek nárastu osobnej a nákladnej dopravy; keďže cestná doprava je stále primárnym zdrojom emisií NOx, pričom zodpovedá za 39 % celkových emisií NOx v EÚ, a druhým najväčším zdrojom emisií čierneho uhlíka (26 %) a olova (16 %) v EÚ; keďže ide o hlavný zdroj znečistenia ovzdušia v mestských oblastiach v dôsledku emisií z vozidiel (výfukové emisie súvisiace s dopravou), ako aj opotrebovania bŕzd a pneumatík (nevýfukové emisie súvisiace s dopravou); keďže vozidlá na naftový pohon sú zodpovedné za približne 75 % celkových nákladov na znečistenie ovzdušia v súvislosti s cestnou dopravou v Európe[48];

R. keďže poľnohospodárstvo je tretím najväčším zdrojom primárnych emisií PM10 v EÚ, ako zdôrazňuje EEA; keďže emisie NH3 z poľnohospodárstva prispievajú k epizódam vysokých koncentrácií PM, ku ktorým dochádza v celej Európe na jar, ako aj ku krátkodobým a k dlhodobým negatívnym vplyvom na zdravie[49]; keďže emisie metánu z poľnohospodárstva sú dôležitým prekurzorom prízemného ozónu, čo má nepriaznivé účinky na ľudské zdravie;

S. keďže odvetvie výroby a distribúcie energie je zodpovedné za viac ako polovicu emisií SOx[50] a jednu pätinu emisií NOx[51] v 33 členských krajinách EEA;

T. keďže závody na spracovanie čierneho a hnedého uhlia prispievajú k emisiám ortuti v EÚ a keďže 62 % emisií ortuti z priemyslu v EÚ pochádza z uhoľných tepelných elektrární[52]; keďže ortuť je nebezpečný neurotoxín, ktorý je škodlivý pre nervový systém už pri relatívne nízkych úrovniach expozície;

U. keďže v roku 2005 sa v moriach okolo Európy (Baltské more, Severné more, severovýchodná časť Atlantického oceánu, Stredozemné more a Čierne more) emisie oxidu siričitého (SO2) z medzinárodnej lodnej dopravy odhadovali na 1,7 milióna ton ročne, emisie NO2 na 2,8 milióna ton a PM2,5 na 195 000 ton[53]; keďže vo vedeckej štúdii, ktorú si objednala Komisia, sa dospelo k záveru, že bez ďalších opatrení sa námorné emisie NOx v priebehu desaťročia pravdepodobne vyrovnajú pevninským emisiám NOx[54];

V. keďže hoci rámec politiky EÚ v oblasti kvality vonkajšieho ovzdušia je dobre štruktúrovaný, právne predpisy EÚ týkajúce sa kvality vnútorného ovzdušia sú rozdrobené; keďže môže byť potrebný celostnejší politický prístup EÚ k znečisťovaniu ovzdušia, ktorý zaručí, že právne predpisy týkajúce sa kvality okolitého ovzdušia, zdravia a bezpečnosti pri práci, chemických látok a budov budú plne jednotné a vzájomne sa podporujúce, najmä s cieľom zaistiť bezpečnosť pracovníkov a širokej verejnosti pred nebezpečnými látkami v spotrebiteľských výrobkoch;

W. keďže 13 z 18 prebiehajúcich konaní v prípade nesplnenia povinnosti voči 18 členským štátom bolo začatých z dôvodu emisií PM10 presahujúcich limitné hodnoty EÚ, 11 z dôvodu emisií NO2 a 1 z dôvodu emisií SO2, pričom šesť ďalších konaní v prípade nesplnenia povinnosti je otvorených kvôli neplneniu požiadaviek na monitorovanie; keďže limitné hodnoty PM10 a SO2 mali byť dosiahnuté do roku 2005;

X. keďže za rok 2019 nahlásilo 17 členských štátov prekročenie noriem kvality ovzdušia EÚ v prípade NO2, 14 členských štátov nahlásilo prekročenie hodnôt v prípade PM10, 4 členské štáty nahlásili prekročenie v prípade PM2,5 a 1 v prípade SO2;

Y. keďže súčasná situácia si vyžaduje, aby sa krajinám poskytla väčšia podpora (technologická, logistická a finančná podpora a usmernenie) s cieľom zlepšiť vykonávanie existujúcich právnych predpisov;

Z. keďže podľa nedávneho rozhodnutia miestneho súdu je samospráva bruselského regiónu, v ktorom sídlia inštitúcie EÚ, zo zákona do šiestich mesiacov povinná zaviesť systémy merania kvality ovzdušia na najrušnejších cestách, ako je Rue de la loi, a merať koncentráciu NO2, hrubých tuhých častíc (PM10) a jemných tuhých častíc (PM2,5);

AA. keďže väčšina obyvateľov EÚ považuje verejné opatrenia na podporu dobrej kvality ovzdušia za nedostatočné a keďže viac ako 70 % obyvateľstva EÚ očakáva, že EÚ navrhne ďalšie opatrenia[55]; keďže zlepšovanie kvality ovzdušia súvisí aj so zmenami v zmýšľaní spoločnosti, čo sa nedá ľahko dosiahnuť právnymi zmenami, ale skôr informačnými kampaňami o prínosoch politík v oblasti čistého ovzdušia;

Čiastočne účinný nástroj, ktorý treba zlepšiť

1. uznáva, že tri piliere politiky EÚ v oblasti čistého ovzdušia boli úspešné pri podpore klesajúceho trendu v oblasti emisií a koncentrácií väčšiny látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe; zdôrazňuje, že hoci smernice o kvalite okolitého ovzdušia boli účinné pri stanovovaní spoločných noriem kvality ovzdušia EÚ a uľahčovaní výmeny informácií o kvalite ovzdušia, boli len čiastočne úspešné pri znižovaní znečistenia ovzdušia a zmierňovaní jeho nepriaznivých účinkov na zdravie, kvalitu života a životné prostredie; upozorňuje na to, že veľa členských štátov nedodržiava súčasné normy kvality ovzdušia a neprijalo dostatočné opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia a na udržanie hodnôt prekročení na čo najnižšej úrovni, a to aj po tom, ako Komisia začala konanie v prípade nesplnenia povinnosti, a po vydaní súdnych príkazov požadujúcich dodržiavanie smerníc o kvalite okolitého ovzdušia;

2. zdôrazňuje, že na väčšine európskych území došlo k zvýšeniu počtu patologických stavov spojených so znečistením ovzdušia, ako sú astma, neurotoxické choroby a choroby spôsobené endokrinnými disruptormi, čo odôvodňuje nielen plnohodnotné uplatňovanie európskych právnych predpisov, ale aj rýchle a účinné konania Komisie v prípade nesplnenia povinnosti zo strany členských štátov;

3. uznáva skutočnosť, že znečistenie ovzdušia nepozná hranice a že dochádza k významnej výmene látok znečisťujúcich ovzdušie medzi členskými štátmi, ako aj medzi krajinami EÚ a tretími krajinami, ako sa uvádza v druhom výhľade pre čisté ovzdušie; poukazuje na to, že členské štáty nemôžu prijať opatrenia týkajúce sa zdrojov emisií mimo svojho územia; nabáda Komisiu, aby pri návrhu novej politiky v oblasti kvality ovzdušia zohľadnila zložitú povahu znečistenia ovzdušia (napr. vytváranie sekundárnych tuhých častíc, globálny prenos znečistenia ovzdušia a prenos znečistenia ovzdušia na úrovni EÚ) s cieľom zabezpečiť integrovaný a celostný prístup;

4. poznamenáva, že smernice o kvalite okolitého ovzdušia vychádzajú z noriem kvality ovzdušia, ktoré sú v súčasnosti staré 15 až 20 rokov, a že niektoré z nich majú oveľa slabšie účinky ako súčasné usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a odhadované referenčné úrovne založené na nadmernom celoživotnom riziku rakoviny, a úrovne navrhované najnovšími vedeckými dôkazmi o vplyve na zdravie ľudí a životné prostredie; víta záväzok prijatý v rámci Európskej zelenej dohody, ktorým je zrevidovanie noriem kvality ovzdušia, a vyzýva Komisiu o lepšie zosúladenie hodnôt PM10, PM2.5, SO2 a O3 s usmerneniami WHO, a hodnôt benzénu (C6H6) a benzo(a)pyrénu (BaP) s referenčnými úrovňami WHO, a to legislatívnymi zmenami smerníc o kvalite okolitého ovzdušia po dokončení komplexného posúdenia vplyvu na zdravotné, environmentálne, spoločenské a hospodárske aspekty; trvá na tom, že usmernenia WHO sa v súčasnosti revidujú a že ich uverejnenie možno očakávať v blízkej budúcnosti; poukazuje na potrebu aktualizovať normy EÚ v oblasti kvality ovzdušia hneď, ako budú k dispozícii nové usmernenia WHO, a zahrnúť povinnosť pravidelného preskúmania noriem na základe najnovších vedeckých a technických dôkazov s cieľom zosúladiť ich s pravidelne aktualizovanými usmerneniami WHO; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila aj najnovšie kritické záťaže pri ochrane ekosystémov stanovené v Dohovore o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov;

5. zdôrazňuje, že podľa údajov zhromaždených Európskou environmentálnou agentúrou a napriek zníženiu emisií PM10 je väčšina mestského obyvateľstva v európskych krajinách monitorovaných v rokoch 2000 až 2015 vystavená koncentráciám prekračujúcim ročnú orientačnú hodnotu odporúčanú v usmerneniach WHO; žiada Komisiu, aby navrhla právne predpisy tam, kde existujú právne medzery, a aby preskúmala aj vedľajšie prínosy z hľadiska iných druhov znečistenia, ako je napríklad hluk; žiada Komisiu, aby preskúmala dôsledky znečistenia vnútorného ovzdušia a možné legislatívne prostriedkov nápravy pre všetky relevantné zdroje znečistenia vnútorného ovzdušia;

6. odporúča, aby revidované normy kvality ovzdušia a požiadavky na monitorovanie v prípade potreby a na základe posúdenia najnovších vedeckých dôkazov zahŕňali aj iné neregulované znečisťujúce látky s preukázanými nepriaznivými vplyvmi na zdravie a životné prostredie v EÚ, ako sú ultrajemné častice, čierny uhlík, ortuť a amoniak; zdôrazňuje ambíciu EÚ zaujať vedúce postavenie pri transformácii na zdravú planétu a pripomína, že na to, aby sa stala svetovým lídrom, by mala ísť príkladom a prijať a presadzovať okrem iného ambiciózne normy kvality pre všetky látky znečisťujúce ovzdušie;

7. poznamenáva, že veľká väčšina konaní v prípade porušenia povinnosti, ktoré Komisia doteraz začala, sa týka prekročenia limitných hodnôt, čo dokazuje, že limitné hodnoty sú najlepšie vynútiteľné prvky smernice o kvalite okolitého ovzdušia; vyzýva Komisiu, aby navrhla nahradenie súčasných cieľových hodnôt (O3, As, Cd, Ni a BaP) limitnými hodnotami; poukazuje na to, že ročné normy umožňujú vznik nepozorovaných prudkých zvýšení koncentrácií znečisťujúcich látok, najmä v prípade PM2.5;

8. vyzýva Komisiu, aby vypracovala zoznam sledovaných látok alebo zlúčenín, ktoré vo verejnosti alebo vedeckej obci vzbudzujú obavy z hľadiska zdravia (ďalej len „zoznam sledovaných látok“), ako sú napríklad mikroplasty, s cieľom umožniť reagovať na nové poznatky o relevantnosti týchto nových zlúčenín pre ľudské zdravie, a na nové poznatky o najvhodnejších prístupoch a metodikách monitorovania;

Meranie znečistenia ovzdušia

9. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby členské štáty merali kvalitu ovzdušia na vhodných miestach a pri zdrojoch emisií, aby sa tak zabránilo podhodnoteniu alebo nadhodnoteniu znečistenia ovzdušia a aby sa získali reprezentatívne výsledky; vyzýva členské štáty, aby zlepšili svoje siete monitorovania, rozšírili poznatky o úrovniach znečisťujúcich látok na svojom území a zhodnotili úroveň sietí monitorovania kvality ovzdušia vzhľadom na ich schopnosť identifikovať chronické a epizodické prípady znečistenia ovzdušia a prijať opatrenia v záujme ich riešenia; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti presadzovala povinnosti vyplývajúce zo smernice a zabezpečila porovnateľnosť vzorkovacích miest a ich reprezentatívnosť pre konkrétnu oblasť, a to aj poskytovaním okamžitej podpory členským štátom pri vytváraní kombinácie stálych monitorovacích miest a modelovania, prípadne aj pasívnych vzorkovacích miest, s cieľom zaručiť reprezentatívne výsledky a zabrániť systémovým nedostatkom, ako aj prostredníctvom odbornej prípravy a náboru odborníkov a zvýšením presnosti inšpekcií, kontrol a monitorovania a vytvorením platformy na výmenu osvedčených postupov; zdôrazňuje, že treba sústavne vzdelávať nových odborníkov vrátane rekvalifikácie tých, ktorí pracovali v iných oblastiach a ktorí chcú pôsobiť v tejto oblasti, ako aj mladých nezamestnaných; zdôrazňuje, že možnosť členských štátov vybrať si monitorovacie miesta, z ktorých oznamujú EEA údaje, môže tiež viesť k prípadnému podhodnoteniu koncentrácií látok znečisťujúcich ovzdušie;

10. uznáva, že členské štáty vytvorili sieť monitorovania kvality ovzdušia na základe spoločných kritérií vymedzených v smerniciach o kvalite okolitého ovzdušia s viac ako 4 000 monitorovacích staníc a 16 000 vzorkovacích miest; poukazuje na to, že ustanovenia o umiestnení zahŕňajú viaceré kritériá a ponúkajú určitý stupeň flexibility, čo môže sťažiť overovanie a často viesť k situáciám, že siete monitorovania v mestách neposkytujú informácie o miestach s najvyššími koncentráciami látok znečisťujúcich ovzdušie, v dôsledku čoho hrozí, že prekročené limitné hodnoty zostanú nepovšimnuté; naliehavo vyzýva Komisiu, aby členským štátom prostredníctvom vykonávacieho aktu v súlade s článkom 28 smernice 2008/50/ES poskytla bezodkladne usmernenia o tom, ako zriadiť siete monitorovania; vyzýva Komisiu, aby v rámci návrhov revidovaných smerníc o kvalite okolitého ovzdušia preskúmala a stanovila nové záväzné pravidlá pre umiestňovanie monitorovacích staníc a vzorkovacích miest, ako napríklad možnosť, aby Komisia požadovala umiestnenie ďalších monitorovacích miest tam, kde je to potrebné, s cieľom zabezpečiť lepšie meranie znečistenia ovzdušia, alebo aby stanovila minimálny počet meracích staníc podľa typu zdroja emisií (doprava, priemysel, poľnohospodárstvo alebo bývanie);

11. domnieva sa, že efektívnejšia sieť na monitorovanie kvality ovzdušia musí byť tiež schopná merať vplyv hlavných zdrojov znečistenia na normy kvality ovzdušia v okolitých dedinách a chránených ekosystémoch a poskytovať viac informácií o rozsahu posudzovaných znečisťujúcich látok;

12. navrhuje zavedenie kombinácie stálych monitorovacích staníc, modelovania a prípadne aj pasívnych vzorkovacích miest, pretože stálymi monitorovacími stanicami je ťažké zachytiť vysokú variabilitu látok znečisťujúcich ovzdušie; zdôrazňuje, že modelovanie kvality ovzdušia môže dopĺňať odber vzoriek; poukazuje preto na to, že smernice o kvalite okolitého ovzdušia by mali jasnejšie začleniť modelovanie kvality ovzdušia (s vhodným priestorovým rozlíšením) do procesu hodnotenia kvality ovzdušia; zdôrazňuje význam údajov o kvalite ovzdušia v reálnom čase; poukazuje na to, že Komisia by mala vždy vziať do úvahy najnovšie technické meracie systémy, normy a štandardy;

13. zdôrazňuje, že hoci smernice o kvalite okolitého ovzdušia obsahujú ustanovenia o znižovaní emisií na miestach, kde ľudia najviac trpia znečistením ovzdušia alebo na ktorých sú koncentrácie najvyššie, Komisia však musí poskytnúť ďalšie usmernenia týkajúce sa makroškálovania vzorkovacích miest s cieľom posilniť vykonávanie týchto osobitných ustanovení; poznamenáva, že slabšie sociálno-ekonomické skupiny sú vystavené znečisteniu ovzdušia v oveľa väčšej miere, pretože je pravdepodobnejšie, že žijú v blízkosti zdrojov silného znečistenia, a to vonkajších, ako sú dopravné a priemyselné oblasti, a vnútorných, ako je spaľovanie nekvalitných tuhých palív na vykurovanie domácnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v právnych predpisoch EÚ treba náležite a lepšie zohľadniť vystavenie ľudí znečisteniu ovzdušia, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby do indexov kvality ovzdušia zahrnula nové ukazovatele, ako je hustota obyvateľstva v okolí monitorovacích staníc a vzorkovacích mies, s cieľom určiť kritériá pre „všeobecnú expozíciu obyvateľstva“ a ustanovenia o reprezentatívnosti monitorovacích miest, ako aj vymieňať existujúce najlepšie postupy v tomto smere, ako je napríklad vytváranie prioritných oblastí pre zlepšovanie kvality ovzdušia; zdôrazňuje však, že tieto nové kritériá by mali dopĺňať, a nie nahrádzať limitné hodnoty, ktoré sa zatiaľ ukázali ako najlepšie vynútiteľné normy, a že rovnaké normy kvality ovzdušia sa musia uplatňovať v celej Európe;

Ponaučenia z krízy spôsobenej ochorením COVID-19

14. poukazuje na to, že pandémia ochorenia COVID-19 je príkladom neoddeliteľného prepojenia zdravia človeka so zdravím ekosystému; zdôrazňuje potrebu zahrnúť skúsenosti týkajúce sa znečistenia ovzdušia získané počas pandémie ochorenia COVID-19 do navrhovania nových politík;

15. poznamenáva, že opatrenia na obmedzenie pohybu na kontrolu šírenia pandémie viedli k dočasnému zníženiu dopravy a priemyselnej činnosti a následne aj k historicky najväčšiemu poklesu emisií a znečistenia ovzdušia v rámci celého kontinentu, pričom koncentrácie znečisťujúcich látok boli výrazne pod zákonnými limitmi a odporúčaniami WHO, čo jasne poukazuje na účinok ľudskej činnosti na životné prostredie; navrhuje, aby sa analyzovali všetky opatrenia s cieľom pochopiť ich vplyv a vyjadruje poľutovanie nad tým, že nepretržité dlhodobé vystavenie znečisteniu ovzdušia môže zhoršiť vplyv respiračných ochorení, ako je COVID-19; je znepokojený rizikom, že znečistenie sa môže vrátiť na predchádzajúce úrovne alebo dokonca na ešte vyššie úrovne, a varuje pred odkladaním alebo rušením miestnych opatrení zameraných na zníženie znečistenia ovzdušia; zdôrazňuje skutočnosť, že výrazné zníženie znečistenia ovzdušia by malo z dlhodobého hľadiska značný prínos pre ľudské zdravie, ako aj pre poľnohospodárstvo a prírodné ekosystémy; zdôrazňuje preto, že boj proti znečisteniu ovzdušia musí byť jadrom plánu obnovy EÚ a že povinné požiadavky EÚ na kvalitu ovzdušia a ich účinné presadzovanie sú kľúčom k zaručeniu zdravia občanov a k zlepšeniu ich odolnosti voči budúcim zdravotným hrozbám; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili ambicióznosť svojich politík v oblasti čistého ovzdušia, a to aj cieleným využívaním finančných prostriedkov z národného mechanizmu EÚ na podporu obnovy a odolnosti;

16. poznamenáva, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 ukázala, že zníženie motorizovanej dopravy a zmeny v modeloch mobility sú účinným nástrojom na zníženie znečistenia ovzdušia v mestách; domnieva sa preto, že by sa mali podporovať osvedčené postupy, ako je nákupy v blízkom okolí, dobrovoľná práca na diaľku, elektronická administratíva alebo nejednotný pracovný čas;

Podpora úspešných miestnych politík v oblasti kvality ovzdušia

17. zdôrazňuje, že jasný klesajúci trend v oblasti znečistenia ovzdušia možno pozorovať najmä pri vykonávaní kombinácie politík, a preto je pre ich úspech nevyhnutný ucelený prístup v rámci celej EÚ pri tvorbe a vykonávaní miestnych politík; zdôrazňuje, že dosiahnutie súdržnosti politík si vyžaduje aj spoluprácu medzi rôznymi orgánmi, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti úzko spolupracovali s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi; vyzýva členské štáty, aby vypracovali súdržné a dlhodobé stratégie pre čistejšie ovzdušie; vyzýva Komisiu, aby v smerniciach o kvalite okolitého ovzdušia zaviedla nové právne ustanovenia s cieľom zabrániť zrušeniu miestnych politík a opatrení, ktoré sa ukázali ako účinné pri zlepšovaní kvality ovzdušia, bez hĺbkovej analýzy alebo posúdenia;

18. víta kontrolu vhodnosti smerníc o kvalite okolitého ovzdušia zverejnenú v roku 2019, ktorú vykonala Komisia; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti rýchlej a efektívnejšej spolupráce s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi s cieľom podporiť dodržiavanie právnych predpisov v oblasti kvality ovzdušia, a to aj prostredníctvom financovania EÚ; vyzýva Komisiu, aby poskytla technickú pomoc a odborné znalosti vnútroštátnym, regionálnym a miestnym orgánom, ktoré sa stretávajú s ťažkosťami pri presadzovaní a vykonávaní právnych predpisov v oblasti kvality ovzdušia;

19. nabáda členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby vypracovali a vykonávali strategické plány udržateľnej mestskej mobility založené na dôkazoch a zamerané na koordinované plánovanie politík, stimulov a dotácií, ako aj na rôzne odvetvia a spôsoby dopravy, ako sú opatrenia na podporu zavádzania elektrického nabíjania a iných alternatívnych palív alebo pohonných systémov, napríklad skvapalneného zemného plynu (LNG), lítiovo iónových batérií, vodíka, palivových článkov a energie zo siete, ako aj investície do udržateľnej a dostupnej verejnej dopravy, opatrenia týkajúce sa obnovy súčasného vozového parku a investície do technológií týkajúcich sa ekologických spôsobov dopravy a mobility ako služby a investície do infraštruktúry pre aktívnu a spoločnú mobilitu a mobilitu s nízkymi emisiami, do schém nabíjania vozidiel, ako aj opatrenia súvisiace s dopytom na zvýšenie informovanosti verejnosti a zintenzívnenie komunikácie o úlohe EÚ pri riešení znečistenia ovzdušia;

20. zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli mestá zdravšie a aby sa výrazne znížili úrovne znečistenia ovzdušia; vyzýva miestne orgány, aby vypracovali udržateľné mestské plány vrátane opatrení, ako je vytváranie zelených plôch, peších zón a zón bez áut v centrách miest, a aby podporovali chôdzu a cyklistiku, využívanie dostupnej verejnej dopravy, spoločných a udržateľných riešení v oblasti mobility a zároveň zabezpečili koexistenciu s motorizovanou dopravou; zdôrazňuje, že široké, dobre udržiavané a bezbariérové chodníky a cyklistické jazdné pruhy s dôrazom na centrálne ulice, využívané na dochádzku do práce a školy a začlenené do existujúcich cestných sietí pri súčasnom bezpečnom oddelení automobilových jazdných pruhov, môžu podnecovať aktívne cestovanie, ako je cyklistika a chôdza; naliehavo vyzýva vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby prijali ambiciózne politiky a opatrenia; domnieva sa, že základom dlhodobého mestského plánovania by mali byť tzv. 15-minútové mestá, v ktorých sú domovy, pracoviská, verejné služby a obchody prístupné do 15 minút pešo alebo verejnou dopravou; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaviedla každoročné ocenenie pre mestá alebo regióny, ktoré prijali najlepšie opatrenia s viditeľnými účinkami a konkrétnymi výsledkami pri znižovaní znečistenia ovzdušia, s cieľom povzbudiť miestne a vnútroštátne orgány, aby boli aktívnejšie a efektívnejšie, a aby tieto opatrenia propagovala na európskej úrovni;

21. zdôrazňuje, že v nedávnej stratégii Komisie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu sa odporúča zvýšiť podiel jednotlivých druhov hromadnej dopravy, chôdze a cyklistiky, ako aj automatizovanej, prepojenej a multimodálnej mobility s cieľom výrazne znížiť znečistenie a dopravné preťaženie, najmä v mestách, a zlepšiť zdravie a životné podmienky občanov;

22. vyzýva na primerané investície do rozsiahlej cyklistickej infraštruktúry, najmä v mestských oblastiach, s cieľom zaistiť bezpečnosť všetkých zraniteľných účastníkov cestnej premávky a zvýšiť atraktívnosť cyklistiky ako efektívneho a zdravého spôsobu dochádzania do práce; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť jednoduchú intermodalitu medzi železnicou a cyklistikou s cieľom zabezpečiť udržateľné dochádzanie do práce medzi vidieckymi a mestskými oblasťami; nabáda preto na rozšírenie siete EuroVelo;

23. zdôrazňuje, že služby verejnej dopravy, najmä vo vidieckych oblastiach, sú často neuspokojivé, nepravidelné a drahé;

Vplyv politík EÚ v oblasti kvality ovzdušia

24. víta oznámenie akčného plánu nulového znečistenia, ktorý vypracovala Komisia; pripomína úzky vzťah medzi ochranou prírody a kvalitou ovzdušia a zdôrazňuje, že znečistenie ovzdušia je záťažou, ktorá si vyžaduje celostný prístup, keďže má negatívny vplyv na život v pôde a vode prostredníctvom eutrofizácie a acidifikácie; upozorňuje, že akékoľvek nové opatrenia budú zbytočné, pokiaľ sa kvalita ovzdušia náležite nestane prioritou a nebude sa zohľadňovať vo všetkých právnych predpisoch EÚ v súlade s najnovšími vedeckými dôkazmi a právnymi predpismi EÚ o zdrojoch emisií, ako sú klíma, energetika, doprava, priemysel, poľnohospodárstvo a nakladanie s odpadom, pričom sa zabráni rozporom a zabezpečí väčšia synergia medzi všetkými oblasťami politík; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby užšie spolupracovali vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach a aby zvážili všetky technické riešenia na zníženie emisií technologicky neutrálnym spôsobom s cieľom pomôcť miestnym orgánom nastúpiť na ambicióznu, ale náročnú cestu smerom k nulovým emisiám a čistejšiemu vzduchu;

25. poukazuje na rastúce prepojenie medzi znečistením ovzdušia a zmenou klímy, o čom svedčia rastúce koncentrácie ozónu spôsobené nárastom teplôt a opakujúcimi sa vlnami horúčav; domnieva sa, že celostný prístup k boju proti znečisťovaniu ovzdušia je zlučiteľný s individuálnou analýzou konkrétnych vlastností každej znečisťujúcej látky, napríklad ozónu – bezfarebného štipľavého plynu, ktorý nie je primárnou znečisťujúcou látkou, pričom pri jeho predchádzaní sú potrebné opatrenia na dlhodobé zníženie prekurzorov (NOx a VOC);

26. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili účinnosť všetkých právnych predpisov v oblasti emisií a aby ich posilnili a zároveň zabezpečili ich účinné vykonávanie; zdôrazňuje, že znižovanie emisií pri zdroji je jediným účinným spôsobom, ako zaručiť čisté ovzdušie; upozorňuje, že väčšina členských štátov nesplní svoje záväzky týkajúce sa zníženia emisií na roky 2020 a 2030 podľa smernice o národných emisných stropoch; zdôrazňuje potrebu prísnych opatrení na zníženie emisií zo všetkých odvetví, najmä z cestnej a námornej dopravy, letectva, priemyselných zariadení, budov, poľnohospodárstva a výroby energie; zdôrazňuje potrebu začleniť normy EÚ v oblasti kvality ovzdušia a emisií do obchodnej politiky s cieľom zabrániť prenosu emisií mimo EÚ, čo by ešte viac zhoršilo vplyv cezhraničného znečistenia ovzdušia na kvalitu ovzdušia v EÚ; odporúča, aby sa venovala primeraná finančná podpora z existujúcich fondov EÚ cieľom v oblasti čistého ovzdušia a podporili sa tak opatrenia členských štátov;

27. vyzýva Komisiu, aby urýchlene začala konanie v prípade nesplnenia povinnosti s cieľom presadiť záväzky v oblasti znižovania emisií podľa smernice o národných emisných stropoch; zdôrazňuje, že opatrenia EÚ na zníženie emisií vo všetkých odvetviach musia jasne smerovať k nulovým emisiám a nulovému znečisteniu z týchto odvetví; požaduje súdržný politický prístup k regulácii emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok;

28. vyjadruje poľutovanie nad mechanizmom flexibility navrhnutým pre oddiel 5 smernice o národných emisných stropoch v správe Komisie s názvom Druhý výhľad pre čisté ovzdušie (COM(2021)0003); zdôrazňuje, že v roku 2018 jedenásť členských štátov požiadalo o úpravy svojich národných emisných stropov; vyzýva Komisiu, aby obmedzila používanie úpravy inventúry emisií prísne na minimum a zvážila, či členské štáty prijali opatrenia na kompenzáciu možných nepredvídaných emisií z konkrétnych odvetví pred tým, ako požiadajú o úpravu emisných inventúr;

29. zdôrazňuje, že emisie metánu nie sú regulované podľa právnych predpisov EÚ o znečistení ovzdušia a nie sú osobitne regulované v rámci politiky EÚ v oblasti klímy; víta nedávno zverejnenú stratégiu EÚ na zníženie emisií metánu a nabáda Komisiu, aby účinne riešila potrebu minimalizovať emisie metánu, najmä z poľnohospodárstva a odpadu;

30. so znepokojením berie na vedomie, že hoci emisie väčšiny látok znečisťujúcich ovzdušie v celej Európskej únii naďalej klesajú, emisie amoniaku (NH3), najmä z poľnohospodárskeho sektora, naďalej rastú, čo pre členské štáty EÚ pri plnení limitov EÚ v oblasti znečistenia ovzdušia predstavuje výzvu; zdôrazňuje, že v mestských oblastiach emisie amoniaku predstavujú približne 50 % vplyvov znečistenia ovzdušia na zdravie, keďže amoniak je kľúčovým prekurzorom tuhých častíc; vyzýva členské štáty, aby využili svoje národné strategické plány spoločnej poľnohospodárskej politiky ako príležitosť na boj proti znečisťovaniu ovzdušia v odvetví poľnohospodárstva; žiada Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosti zníženia týchto emisií aj v rámci smernice o priemyselných emisiách;

31. zdôrazňuje, že cieľom Európskej zelenej dohody je znížiť environmentálne vplyvy EÚ a že vzhľadom na to, že priemysel významne prispieva k celkovému tlaku na životné prostredie, musí primerane prispieť k dosiahnutiu tohto celkového cieľa; vyjadruje znepokojenie nad praktikami budovania nových priemyselných zariadení s kapacitou tesne pod prahovými hodnotami uvedenými v smernici o priemyselných emisiách s cieľom zámerne ich vyňať z rozsahu pôsobnosti tejto smernice; v tejto súvislosti víta ohlásenú revíziu smernice o priemyselných emisiách s cieľom lepšie riešiť znečistenie z veľkých priemyselných zariadení, podporiť priemyselné činnosti s najmenej negatívnym vplyvom na životné prostredie a zabezpečiť ich úplný súlad s politikami EÚ v oblasti životného prostredia, klímy, energetiky a obehového hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby zaviedla povinnosť členských štátov zverejňovať informácie o dodržiavaní predpisov a povoleniach;

32. v tejto súvislosti sa domnieva, že by bolo výhodné zahrnúť do smernice o priemyselných emisiách iné odvetvia, obmedziť výnimky zo smernice na minimum, zrevidovať súčasné najlepšie dostupné technológie, uplatniť jednotný prístup zameraný na výsledky, podporovať priemyselnú činnosť s najmenším negatívnym vplyvom na životné prostredie a začleniť ustanovenia stimulujúce pokrok do fázy povoľovania alebo procesu tvorby referenčných dokumentov o najlepších dostupných technikách;

33. nabáda miestne orgány, aby aj v rámci svojich plánov kvality ovzdušia vykonávali informačné kampane a stimulačné programy na obnovu budov a výmenu starých, neúčinných a znečisťujúcich systémov vykurovania a chladenia domácností, ktoré sú zodpovedné za veľkú časť znečisťovania ovzdušia látkami, ktoré sú nebezpečné pre zdravie; domnieva sa, že diaľkové vykurovanie založené na udržateľných riešeniach môže byť dobrou alternatívou k rozptýleným a vysoko neúčinným individuálnym zdrojom vykurovania;

34. poznamenáva, že výroba energie s použitím tuhých palív bude v blízkej budúcnosti hlavným zdrojom emisií ortuti do ovzdušia v Európe; v tejto súvislosti víta záväzky prijaté aspoň desiatimi členskými štátmi EÚ na postupné ukončenie používania uhlia; vyzýva ostatné členské štáty EÚ, aby najneskôr do roku 2030 takisto prestali používať uhlie ako zdroj energie;

35. zdôrazňuje, že zatiaľ čo emisie väčšiny znečisťujúcich látok súvisiace s dopravou v posledných desaťročiach výrazne poklesli, v EÚ sa naďalej vyskytujú problémové oblasti, kde je úroveň znečistenia ovzdušia príliš vysoká, a to najmä v mestských oblastiach, v ktorých je takmer jeden zo šiestich obyvateľov naďalej vystavený koncentráciám znečistenia vzduchu, ktoré v prípade niektorých znečisťujúcich látok prevyšujú normy kvality ovzdušia v EÚ; zdôrazňuje, že nadmerné úrovne znečistenia ovzdušia vyplývajúce z dopravy predstavujú osobitné riziko pre zdravie ľudí, ktorí žijú v mestských oblastiach a v blízkosti dopravných uzlov;

36. pripomína, že cestná doprava je hlavným zdrojom emisií NOx v Európe; vyzýva Komisiu, aby vypracovala prísne normy EÚ týkajúce sa emisií z automobilov pre látky znečisťujúce ovzdušie (budúce normy Euro 7 pre ľahké úžitkové vozidlá a normy Euro VII pre ťažké úžitkové vozidlá), a to technologicky neutrálnym spôsobom, ktorý nebude diskriminovať palivá; zdôrazňuje, že treba prehodnotiť nové skúšobné postupy pre vozidlá tak, aby sa rozšíril rozsah meraných regulovaných znečisťujúcich látok, zvýšila ich presnosť a účinnosť a odstránili sa medzery, čím sa zabezpečí, že sa emisné normy budú v skutočných jazdných podmienkach naozaj plniť;

37. zdôrazňuje, že je veľmi dôležité stimulovať trh s vozidlami s nulovými a nízkymi emisiami a vydať členským štátom usmerňujúce odporúčania s cieľom povzbudiť ich, aby zaviedli širokú škálu stimulov pre vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami a zároveň zabezpečili, aby sa takéto stimuly zameriavali na vozidlá s najnižšími skutočnými emisiami; zdôrazňuje, že na zvýšenie akceptácie vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami zo strany spotrebiteľov je nevyhnutná dostupnosť a prístupnosť nabíjacej infraštruktúry, a to aj v súkromných a verejných budovách v súlade so smernicou o energetickej hospodárnosti budov, ako aj ich konkurencieschopnosť;

38. domnieva sa, že na zlepšenie kvality ovzdušia v problémových oblastiach je nevyhnutné prejsť na udržateľnejší a menej znečisťujúci systém dopravy a navrhnúť infraštruktúru mobility zameranú na zníženie preťaženosti ciest, najmä v mestských oblastiach, pri čo najúčinnejšom využívaní všetkých dostupných prostriedkov a zohľadnení najnovších vedeckých poznatkov a technických inovácií; vyzýva Komisiu, aby pomáhala členským štátom pri vykonávaní pravidelných kontrol kvality ich dopravnej infraštruktúry s cieľom identifikovať oblasti, ktoré potrebujú odľahčiť a optimalizovať, a aby v týchto oblastiach prijala vhodné opatrenia, na základe ktorých sa kvalita ovzdušia stane samostatnou prioritou, a to aj využitím dostupných finančných prostriedkov EÚ a lepším zameraním hlavných mechanizmov financovania, ako je Európsky fond regionálneho rozvoja a Kohézny fond;

39. zdôrazňuje význam významného prechodu od cestnej dopravy k menej znečisťujúcim formám dopravy, ako je kombinovaná doprava, vnútrozemská vodná doprava a železničná doprava, pričom sa využije najmä Európsky rok železníc v roku 2021; v tejto súvislosti zdôrazňuje naliehavú potrebu zlepšiť a modernizovať železničnú infraštruktúru úplným zavedením Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS), odstránením úzkych miest a dokončením chýbajúcich prepojení, najmä v rámci transeurópskej dopravnej siete, a ďalej uľahčovať a podporovať intermodalitu a multimodalitu; domnieva sa, že pokiaľ ide o tzv. posledný úsek a strednú vzdialenosť, tento prístup by sa mal kombinovať s potrebou zvýšiť efektívnosť a udržateľnosť cestnej dopravy;

40. zdôrazňuje, že najúčinnejším spôsobom znižovania znečistenia ovzdušia z cestnej dopravy je podpora prechodu od konvenčných palív k čistejším alternatívnym palivám, ako sa uvádza v smernici 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá; domnieva sa, že nadchádzajúca revízia nariadenia (EÚ) 2019/631, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá, by urýchlila zavádzanie vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami;

41. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili lepšie presadzovanie emisných noriem v existujúcich právnych predpisoch a zvýšili informovanosť o možnostiach zosúladenia ojazdených automobilov s ekologickými normami, napríklad ich dodatočnou modernizáciou;

42. zdôrazňuje, že kombinovaná preprava tovaru prispieva k znižovaniu emisií z dopravy podporou prechodu z cestnej nákladnej dopravy na modely dopravy s nižšími emisiami vrátane riečnej nákladnej dopravy s nulovými emisiami;

43. zdôrazňuje potrebu zohľadniť štrukturálne obmedzenia, ktoré môžu ovplyvniť zavádzanie alternatívnych spôsobov dopravy v najvzdialenejších regiónoch a na ostrovoch; vyzýva Komisiu a vlády najvzdialenejších regiónov, aby zvážili akčný plán zameraný na poskytovanie stimulov a osobitných finančných prostriedkov pre dopravu v týchto regiónoch;

44. zdôrazňuje, že znečistenie ovzdušia z námornej dopravy je príčinou viac ako 50 000 úmrtí v EÚ ročne a musí sa preto ďalej znížiť[56]; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ prijala vhodné a účinné opatrenia na reguláciu námornej dopravy; upozorňuje na skutočnosť, že prístavné mestá, ktoré trpia dodatočným znečistením z lodnej dopravy, žeriavov, výletných lodí a rôznych dopravných prostriedkov, musia tieto aspekty riešiť, ak sa ich kvalita ovzdušia má zlepšiť; so znepokojením poznamenáva, že nepriaznivý vplyv lodí na kvalitu ovzdušia sa s rastom tohto odvetvia naďalej zvyšuje; vyzýva Komisiu, aby urýchlene splnila svoj záväzok regulovať prístup lodí, ktoré najviac znečisťujú životné prostredie, do prístavov a aby nariadila zakotveným lodiam využívať dostupnú infraštruktúru na nabíjanie a dopĺňanie paliva, ako je elektrická energia z pobrežia, s cieľom znížiť emisie znečisťujúcich látok, a tým chrániť pobrežné oblasti a ich obyvateľstvo; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo všetkých európskych prístavoch zaviedli tzv. normu nulových emisií v prístavisku;

45. zdôrazňuje, že oblasti kontroly emisií sú základnými nástrojmi na obmedzenie znečistenia ovzdušia z lodnej dopravy a prispievajú k riešeniu zmeny klímy, znižovaniu nepriaznivých účinkov na ľudské zdravie a morskú biodiverzitu; vyzýva preto na rozšírenie oblastí kontroly emisií na všetky moria EÚ; vyzýva členské štáty, aby prísne kontrolovali oblasti kontroly emisií vo svojich teritoriálnych vodách;

46. zdôrazňuje vplyv leteckej dopravy na znečistenie ovzdušia a súvisiace negatívne účinky na zdravie; v tejto súvislosti pripomína, že dodávky elektrickej energie pre lietadlá stojace na letiskách môžu zlepšiť kvalitu ovzdušia, a preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich vnútroštátne politické rámce zohľadnia potrebu zabezpečiť dodávky elektrickej energie na letiskách v súlade so smernicou (EÚ) 2014/94;

Plány kvality ovzdušia

47. poznamenáva, že plány kvality ovzdušia, hlavná požiadavka smerníc o kvalite okolitého ovzdušia v prípadoch, keď členské štáty nedodržiavajú normy kvality ovzdušia, sú pri dosahovaní očakávaných výsledkov často neúčinné; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom vykonávacieho aktu v súlade s článkom 28 smernice 2008/50/ES čo najskôr stanovila súbor minimálnych požiadaviek a najlepších postupov na vypracovanie a vykonávanie plánov kvality ovzdušia s cieľom zabezpečiť, aby sa v plánoch kvality ovzdušia stanovili časovo ohraničené opatrenia, ktoré zodpovedajú problému znečistenia, ktorý musia riešiť; vyzýva Komisiu, aby zaručila, že bude k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na realizáciu plánovaných opatrení a že budú zahrnuté spoľahlivé výpočty zníženia, ktoré možno použiť na meranie vykonávania opatrení; domnieva sa, že súčasná zdĺhavá príprava plánov kvality ovzdušia ohrozuje ich účinnosť, a domnieva sa, že plány kvality ovzdušia by mali byť lepšie zacielené a mali by sa zameriavať na krátkodobé a strednodobé opatrenia orientované na výsledky a riešenie emisií z identifikovaných hlavných zdrojov znečistenia; poukazuje na to, že harmonizovanejšie a porovnateľnejšie opatrenia prijaté vo všetkých členských štátoch by zvýšili ich účinnosť a všeobecnú akceptáciu; zdôrazňuje dôležitú úlohu mestských a miestnych orgánov pri príprave a vykonávaní plánov kvality ovzdušia vzhľadom na lokálnu povahu hnacích síl a dôsledkov znečistenia ovzdušia;

48. poznamenáva, že členské štáty vypracúvajú verejné výročné správy o všetkých znečisťujúcich látkach, na ktoré sa vzťahuje smernica o kvalite okolitého ovzdušia, a každoročne podávajú správy Komisii v súlade s článkom 27 tejto smernice; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v smernici o kvalite okolitého ovzdušia sa neukladá členským štátom povinnosť podávať správy o vykonávaní plánov kvality ovzdušia Komisii, ani ich aktualizovať v prípade prijatia nových opatrení alebo pri nedostatočnom pokroku; okrem toho poukazuje na to, že Komisia neanalyzuje predložené plány kvality ovzdušia a opatrenia, ktoré sú v nich uvedené, ani k nim neposkytuje spätnú väzbu; poznamenáva, že riadna a kritická spätná väzba k predloženým akčným plánom kvality ovzdušia by mohla členským štátom pomôcť navrhnúť lepšie plány kvality ovzdušia s účinnejšími opatreniami a mohla by zabrániť nesúladu s normami kvality ovzdušia; vyzýva Komisiu, aby vytvorila transparentnejší a pohotovejší systém výmeny informácií a zaviedla povinnosť každoročne podávať správy o vykonávaní plánov kvality ovzdušia, ako aj postup hodnotenia predložených plánov kvality ovzdušia s cieľom zabezpečiť, aby opatrenia členských štátov boli rýchle a účinné pri zlepšovaní kvality ovzdušia;

49. zdôrazňuje význam dostatočných odborných znalostí a zdrojov na miestnej a regionálnej úrovni na vypracovanie plánov kvality ovzdušia a výber, vykonávanie a hodnotenie opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba zvýšiť informovanosť o dostupných finančných prostriedkoch, technických zdrojoch a flexibilných spôsoboch, ktoré možno prispôsobiť miestnej a regionálnej realite;

Presadzovanie smerníc o kvalite okolitého ovzdušia

50. upozorňuje, že k februáru 2021 prebieha v súvislosti s vykonávaním smerníc o kvalite okolitého prostredia 31 postupov v prípade nesplnenia povinnosti proti 20 členským štátom; uznáva, že niektoré z týchto postupov v prípade nesplnenia povinnosti prebiehajú už od roku 2009 a že napriek prebiehajúcim postupom v prípade nesplnenia povinnosti naďalej dochádza k prekračovaniu koncentrácie znečistenia v členských štátoch; domnieva sa, že pretrvávajúce a systematické prekračovanie noriem kvality ovzdušia členskými štátmi naznačuje ich nedostatočné odhodlanie prijať účinnejšie opatrenia na ochranu zdravia občanov a životného prostredia a neúčinnosť súčasného postupu presadzovania; naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala súčasný postup presadzovania smerníc o kvalite okolitého ovzdušia;

51. vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným presadzovaním smernice o národných emisných stropoch; upozorňuje, že od roku 2010 sa nezačali žiadne postupy v prípade nesplnenia povinnosti týkajúce sa emisií prekračujúcich stropy stanovené v smernici o národných emisných stropoch, hoci tri členské štáty nikdy neoznámili emisie NH3 pod stanoveným stropom;

52. vyzýva Komisiu, aby podnikla právne kroky hneď, ako zistí, že právne predpisy EÚ v oblasti kvality ovzdušia sa nevykonávajú, a aby na to v prípade zistenia porušení urýchlene nadviazala súdnym podaním a sankciami; vyzýva Komisiu, aby pravidelne vypracúvala jasné a ucelené prehľady o prebiehajúcich postupov v prípade nesplnenia povinnosti a aby bezodkladne zverejnila výmenu informácií s členskými štátmi, ktoré nedodržiavajú predpisy; vyzýva Komisiu, aby poskytla zdroje potrebné na prijatie rýchlych následných opatrení v prípadoch, ak členské štáty nedodržiavajú predpisy;

53. okrem toho pripomína, že osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 23/2018 o znečistení ovzdušia odkazuje aj na veľký počet postupov v prípade nesplnenia povinnosti týkajúcich sa limitov kvality ovzdušia a dôkazov o rozsiahlych nedostatkoch vo vykonávaní právnych predpisov v oblasti kvality ovzdušia v celej Únii; poznamenáva, že tieto nedostatky vo vykonávaní sa časom prehlbujú v neposlednom rade z dôvodu opakujúcich sa zdĺhavých prieťahov v rôznych fázach postupov v prípade nesplnenia povinnosti, a to zvyčajne v trvaní šesť až osem rokov; domnieva sa, že dvojročná lehota na to, aby Komisia vydala oznámenie o prekročení limitných hodnôt, je príliš dlhá na to, aby sa zabezpečilo včasné presadzovanie;

54. vyzýva členské štáty, aby zlepšili vykonávanie existujúcich právnych predpisov v súlade s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie;

Zlepšenie informovanosti, povedomia a zapojenia verejnosti

55. domnieva sa, že informovanosť a povedomie verejnosti zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení znečistenia ovzdušia a umožňujú občanom, aby sa priamo zapojili do činností na zlepšenie kvality ovzdušia; upozorňuje na to, že členské štáty, regióny a mestá vymedzujú ukazovatele kvality ovzdušia rozdielne a že v súčasnosti pre niektoré znečisťujúce látky chýbajú informačné a výstražné prahové hodnoty; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili štandardizovaný systém klasifikácie kvality ovzdušia platný v celej EÚ; vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné regionálne a miestne orgány, aby spustili programy na uľahčenie investícií, ktoré zlepšujú kvalitu ovzdušia;

56. zdôrazňuje, že informácie o možnom vplyve znečistenia ovzdušia na zdravie, ktoré poskytujú členské štáty, sú obmedzené, nejasné a nie sú ľahko dostupné pre verejnosť; poznamenáva však, že existujú pozitívne trendy v praktickom plnení povinností členských štátov vyplývajúcich zo smerníc o kvalite okolitého ovzdušia, pokiaľ ide o informovanie verejnosti o stave kvality ovzdušia; vyzýva na ďalšiu harmonizáciu informácií o kvalite ovzdušia dostupných verejnosti vo všetkých zemepisných mierkach v členských štátoch a regiónoch a zároveň na zabezpečenie jednoduchého prístupu k presným informáciám o kvalite ovzdušia v reálnom čase; vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné regionálne a miestne orgány, aby začali aktualizované verejné informačné kampane o témach, ako sú rôzne druhy látok znečisťujúcich ovzdušie a ich vplyv na zdravie ľudí alebo existujúce úrovne znečistenia ovzdušia na danom území vrátane informácií zameraných na zraniteľné skupiny, a aby zverejnili, v ktorých zónach kvality ovzdušia sa dosiahol najväčší a v ktorých najmenší pokrok; domnieva sa, že informačné kampane o ničivých účinkoch znečistenia ovzdušia v blízkosti príslušných zdrojoch znečistenia a/alebo inštalácii zariadení na zobrazovanie údajov o kvalite ovzdušia by tiež mohli zlepšiť informovanosť a zvýšiť povedomie verejnosti a podnietiť zmenu v správaní a vzorcoch, ktoré môžu prispieť ku kvalite ovzdušia;

57. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli a presadzovali nástroje na podporu účasti verejnosti na vykonávaní smerníc o kvalite okolitého ovzdušia, ako je napríklad vývoj online nástrojov alebo/a aplikácií členskými štátmi, ktoré budú informovať občanov o kvalite ovzdušia a jej vplyve na ľudské zdravie, dajú im možnosť žiadať monitorovacie stanice alebo vzorkovacie miesta, budú podávať správy o porušovaní predpisov týkajúcich sa kvality ovzdušia alebo poskytovať Komisii spätnú väzbu o otázkach súvisiacich s opatreniami členských štátov v oblasti kvality ovzdušia;

58. zdôrazňuje skutočnosť, že organizácie občianskej spoločnosti, environmentálni aktivisti a investigatívni novinári vzhľadom na ich blízkosť a priamy prístup k údajom v teréne zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore a kontrole vykonávania právnych predpisov týkajúcich sa kvality okolitého ovzdušia, a preto by mali byť v plnej miere zapojený do konzultačných postupov.

59. naliehavo vyzýva Komisiu, aby aktualizovala smernice o kvalite okolitého ovzdušia tak, aby zahŕňali výslovné ustanovenia, ktoré zaručia právo občanov na spravodlivosť v súlade s Aarhuským dohovorom, a vyzýva Radu, aby uľahčila jej vykonávanie, ktoré má osobitný význam v prípadoch, keď Rada koná v rámci svojej legislatívnej právomoci;

Ďalšie odporúčania

60. vyzýva Komisiu, aby zvážila reguláciu kvality vnútorného ovzdušia nezávisle alebo ako súčasť právnych predpisov o udržateľných budovách, ktoré by sa vzťahovali na kvalitu vnútorného ovzdušia v uzavretých priestoroch aspoň vo verejných a komerčných nehnuteľnostiach;

61. považuje za nevyhnutné vykonať celkovú analýzu výsledkov získaných sieťou monitorovania a vypracovať výročné správy, ktoré budú verejne dostupné a budú zahŕňať analýzy priestorových a časových údajov a hodnotenia vplyvu na kvalitu života a ekosystémy spolu s odporúčaniami týkajúcimi sa opatrení na riešenie akéhokoľvek zisteného chronického alebo epizodického znečistenia ovzdušia;

62. domnieva sa, že členské štáty by sa mali snažiť zabezpečiť, aby ostatné mestá vo všeobecnosti nasledovali príklad miest s osvedčenými postupmi v tejto oblasti, a to vypracovaním a vykonávaním pohotovostných alebo núdzových plánov, ktoré by sa mali aktivovať čo najskôr, ak sa predpokladajú alebo skutočne vyskytujú vysoké koncentrácie znečisťujúcich plynov a častíc, ktoré ohrozujú verejné zdravie;

63. zdôrazňuje, že treba zlepšiť pracovné podmienky zamestnancov v doprave lepšou ochranou tých, ktorí sú každodenne vystavení vysokým úrovniam znečistenia ovzdušia a toxických výparov, a investovaním do ich rekvalifikácie, zvyšovania ich kvalifikácie a odbornej prípravy;

64. zdôrazňuje, že inovácie a výskum v oblasti technológií s nízkymi emisiami a technológií znižujúcich emisie pomôžu znížiť emisie vo všetkých odvetviach; naliehavo vyzýva Komisiu, aby dodržiavala zásadu technologickej neutrality;

65. podporuje Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že politiky v oblasti kvality ovzdušia zaručia inováciu a konkurencieschopnosť v súvisiacich odvetviach a zároveň sa budú usilovať o dosiahnutie cieľa nulového znečistenia;

66. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej podporovali fóra a povzbudzovali konzultácie s inými krajinami v rámci úsilia o nájdenie účinných riešení a uľahčenie vykonávania európskych, vnútroštátnych a miestnych politík zameraných na dosiahnutie prijateľných noriem kvality ovzdušia;

°

° °

67. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE DOPRAVU A CESTOVNÝ RUCH (26.2.2021)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k vykonávaniu smerníc o kvalite okolitého ovzdušia: smernice 2004/107/ES a smernice 2008/50/ES

(2020/2091(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Carlo Fidanza

 

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže tuhé častice, a to najmä jemné tuhé častice (PM2,5), majú podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) najvážnejšie účinky na zdravie; keďže v súčasnosti sa pracuje na vymedzení denných limitných hodnôt týkajúcich sa tuhých častíc a PM2,5;

1. zdôrazňuje, že zatiaľ čo emisie väčšiny znečisťujúcich látok súvisiace s dopravou v posledných desaťročiach výrazne poklesli, v EÚ sa naďalej vyskytujú problémové oblasti, kde je úroveň znečistenia ovzdušia príliš vysoká, a to najmä v mestských oblastiach, v ktorých je takmer jeden zo šiestich obyvateľov naďalej vystavený koncentráciám znečistenia vzduchu, ktoré v prípade niektorých znečisťujúcich látok prevyšujú normy kvality ovzdušia v EÚ; zdôrazňuje, že nadmerné úrovne znečistenia ovzdušia vyplývajúce z dopravy predstavujú osobitné riziko pre zdravie ľudí, ktorí žijú v mestských oblastiach a v blízkosti dopravných uzlov;

2. poukazuje na to, že znečistenie ovzdušia predstavuje podľa WHO najväčšie environmentálne riziko pre ľudské zdravie, pretože zvyšuje výskyt respiračných a kardiovaskulárnych ochorení a riziko srdcového infarktu, rakoviny, cukrovky, obezity a demencie;

3. víta vytvorenie akčného plánu nulového znečistenia, ktorý pripravila Komisia, a poukazuje na potrebu stanovenia jasných cieľov na dosiahnutie skutočnej zmeny spolu s konkrétnymi cieľmi pre jednotlivé členské štáty a regióny;

4. vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektoré normy EÚ v oblasti kvality ovzdušia nie sú plne v súlade so zavedenými zdravotnými odporúčaniami; nabáda Komisiu, aby aktualizovala referenčné hodnoty pre ultrajemné častice, metán a čierny uhlík v súlade s pripravovanými odporúčaniami WHO;

5. domnieva sa, že na zlepšenie kvality ovzdušia v problémových oblastiach je nevyhnutné prejsť na udržateľnejší a menej znečisťujúci systém dopravy a navrhnúť infraštruktúru mobility zameranú na zníženie preťaženosti ciest, najmä v mestských oblastiach, pri čo najúčinnejšom využívaní všetkých dostupných prostriedkov a zohľadnení najnovších vedeckých poznatkov a technických inovácií; vyzýva Komisiu, aby pomáhala členským štátom pri vykonávaní pravidelných kontrol kvality ich dopravnej infraštruktúry s cieľom identifikovať oblasti, ktoré potrebujú odľahčiť a optimalizovať, a aby v týchto oblastiach prijala vhodné opatrenia, a to aj využitím dostupných finančných prostriedkov EÚ a lepším zameraním hlavných mechanizmov financovania, ako je Európsky fond regionálneho rozvoja a Kohézny fond, aby sa kvalita ovzdušia stala samostatnou prioritou;

6. nabáda členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby vypracovali a vykonávali strategické plány udržateľnej mestskej mobility založené na dôkazoch a zamerané na koordinované plánovanie politík, stimulov a dotácií, ako aj na rôzne odvetvia a spôsoby dopravy, ako sú opatrenia na podporu zavádzania elektrického nabíjania a iných alternatívnych palív alebo pohonných systémov, napríklad skvapalneného zemného plynu (LNG), lítiovo iónových batérií, vodíka, palivových článkov a energie zo siete, ako aj investície do udržateľnej a dostupnej verejnej dopravy, opatrenia týkajúce sa obnovy súčasného vozového parku a investície do technológií týkajúcich sa ekologických spôsobov dopravy a mobility ako služby a investície do infraštruktúry pre aktívnu a spoločnú mobilitu a mobilitu s nízkymi emisiami, do schém nabíjania vozidiel, ako aj opatrenia súvisiace s dopytom na zvýšenie informovanosti verejnosti a zintenzívnenie komunikácie o úlohe EÚ pri riešení znečistenia ovzdušia;

7. zdôrazňuje potrebu zohľadniť štrukturálne obmedzenia, ktoré môžu ovplyvniť zavádzanie alternatívnych spôsobov dopravy v najvzdialenejších regiónoch a na ostrovoch; vyzýva Komisiu a vlády najvzdialenejších regiónov, aby zvážili akčný plán zameraný na poskytovanie stimulov a osobitných finančných prostriedkov pre dopravu v týchto regiónoch;

8. zdôrazňuje význam dostatočných odborných znalostí a zdrojov na miestnej a regionálnej úrovni na vypracovanie plánov kvality ovzdušia a výber, vykonávanie a hodnotenie opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba zvýšiť informovanosť o dostupných finančných prostriedkoch, technických zdrojoch a flexibilných spôsoboch, ktoré možno prispôsobiť miestnej a regionálnej realite;

9. zdôrazňuje, že v nedávnej stratégii Komisie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu sa odporúča zvýšiť podiel jednotlivých druhov hromadnej dopravy, chôdze a cyklistiky, ako aj automatizovanej, prepojenej a multimodálnej mobility s cieľom výrazne znížiť znečistenie a dopravné preťaženie, najmä v mestách, a zlepšiť zdravie a životné podmienky občanov;

10. zdôrazňuje, že služby verejnej dopravy, najmä vo vidieckych oblastiach, sú často neuspokojivé, nepravidelné a drahé;

11. vyzýva na primerané investície do rozsiahlej cyklistickej infraštruktúry, najmä v mestských oblastiach, s cieľom zaistiť bezpečnosť všetkých zraniteľných účastníkov cestnej premávky a zvýšiť atraktívnosť cyklistiky ako efektívneho a zdravého spôsobu dochádzania do práce; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť jednoduchú intermodalitu medzi železnicou a cyklistikou s cieľom zabezpečiť udržateľné dochádzanie do práce medzi vidieckymi a mestskými oblasťami; nabáda preto na rozšírenie siete EuroVelo;

12. pripomína, že Komisia sa vo svojom oznámení o Európskej zelenej dohode zaviazala k akčnému plánu nulového znečistenia; domnieva sa, že aktualizácia súčasných právnych predpisov EÚ v oblasti kvality ovzdušia a zabezpečenie ich včasného vykonávania sú mimoriadne dôležité pre úspešné riešenie znečistenia ovzdušia;

13. zdôrazňuje význam významného prechodu od cestnej dopravy k menej znečisťujúcim formám dopravy, ako je kombinovaná doprava, vnútrozemská vodná doprava a železničná doprava, pričom sa osobitne využije Európsky rok železníc v roku 2021; v tejto súvislosti zdôrazňuje naliehavú potrebu zlepšiť a modernizovať železničnú infraštruktúru úplným zavedením Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS), odstránením úzkych miest a dokončením chýbajúcich prepojení, najmä v rámci transeurópskej dopravnej siete, a ďalej uľahčovať a podporovať intermodalitu a multimodalitu; domnieva sa, že pokiaľ ide o tzv. posledný úsek a strednú vzdialenosť, tento prístup by sa mal kombinovať s potrebou zvýšiť efektívnosť a udržateľnosť cestnej dopravy;

14. zdôrazňuje, že treba zlepšiť pracovné podmienky zamestnancov v doprave lepšou ochranou tých, ktorí sú každodenne vystavení vysokým úrovniam znečistenia ovzdušia a toxických výparov, a investovaním do ich rekvalifikácie, zvyšovania ich kvalifikácie a odbornej prípravy;

15. zdôrazňuje, že riadne vykonávanie a presadzovanie smerníc o kvalite okolitého ovzdušia sa ukázalo ako náročné; preto naliehavo žiada, aby sa smernica 2008/50/ES a všetky ostatné existujúce právne predpisy týkajúce sa emisií z dopravy riadne vykonávali a urýchlene presadzovali skôr, ako sa navrhnú nové opatrenia; nabáda Komisiu a členské štáty, aby ďalej spolupracovali s WHO na aktualizácii globálnych usmernení pre kvalitu ovzdušia na základe najnovších dostupných dôkazov s cieľom vykonať na konci tohto procesu posúdenie vplyvu v oblasti kvality ovzdušia a v prípade potreby zvážiť možnosť prípadnej revízie existujúcich právnych predpisov EÚ;

16. víta kontrolu vhodnosti smerníc o kvalite okolitého ovzdušia, ktorú vykonala Komisia v roku 2019; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti rýchlej a efektívnejšej spolupráce s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi s cieľom podporiť dodržiavanie právnych predpisov v oblasti kvality ovzdušia, a to aj prostredníctvom financovania EÚ; vyzýva Komisiu, aby poskytla technickú pomoc a odborné znalosti vnútroštátnym, regionálnym a miestnym orgánom, ktoré sa stretávajú s ťažkosťami pri presadzovaní a vykonávaní právnych predpisov v oblasti kvality ovzdušia;

17. pripomína, že Komisia vo svojom posúdení vplyvu z roku 2005 pred predložením návrhu súčasných smerníc o kvalite okolitého ovzdušia vyhodnotila priame náklady na dosiahnutie súladu s navrhovanými smernicami na 5 až 8 miliárd EUR a finančné prínosy pre zdravie na 37 až 119 miliárd EUR ročne v roku 2020, čím dospela k záveru, že prínosy politiky kvality ovzdušia by výrazne prevážili náklady na vykonávanie;

18. podporuje Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že politiky v oblasti kvality ovzdušia zaručia inováciu a konkurencieschopnosť v súvisiacich odvetviach a zároveň sa budú usilovať o dosiahnutie cieľa nulového znečistenia;

19. pripomína, že v súčasnosti prebieha 31 postupov v prípade nesplnenia povinnosti voči 18 členským štátom za chybné monitorovanie alebo prekročenie úrovní koncentrácie znečistenia ovzdušia, čo svedčí o rozsiahlych nedostatkoch vo vykonávaní smerníc o kvalite okolitého ovzdušia v celej Únii; vyzýva Komisiu, aby obmedzila oneskorenia v rôznych fázach týchto postupov v prípade nesplnenia povinnosti s cieľom zabrániť prehĺbeniu týchto nedostatkov vo vykonávaní;

20. okrem toho pripomína, že v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 23/2018 o znečistení ovzdušia sa odkazuje aj na veľký počet postupov v prípade nesplnenia povinnosti týkajúcich sa limitov kvality ovzdušia a dôkazov o rozsiahlych nedostatkoch vo vykonávaní právnych predpisov v oblasti kvality ovzdušia v celej Únii; poznamenáva, že tieto nedostatky vo vykonávaní sa časom prehlbujú, v neposlednom rade z dôvodu opakujúcich sa zdĺhavých prieťahov v rôznych fázach postupov v prípade nesplnenia povinnosti – zvyčajne v trvaní šesť až osem rokov; domnieva sa, že dvojročná lehota na to, aby Komisia vydala oznámenie o prekročení limitných hodnôt, je príliš dlhá na to, aby sa zabezpečilo včasné presadzovanie;

21. so znepokojením berie na vedomie pripomienky Európskeho dvora audítorov, že plány kvality ovzdušia zamerané na nápravné opatrenia pri prekročení limitných hodnôt často nie sú účinné, najmä z dôvodu nedostatočných cielených opatrení na zníženie emisií pri zdroji;

22. pripomína, že cestná doprava je naďalej najväčším zdrojom emisií oxidov dusíka a prispieva k 10 % až 11 % emisií tuhých častíc v Únii; pripomína, že keďže celkové emisie tuhých častíc z cestnej dopravy klesajú, podiel emisií vozidiel z dôvodu opotrebovania pneumatík, bŕzd a spojok, ako aj opotrebovania ciest sa stáva čoraz významnejším; vyzýva Komisiu, aby posúdila spôsoby zníženia nevýfukových emisií z cestnej dopravy; okrem toho očakáva, že v nadchádzajúcej revízii emisných noriem nadväzujúcich na normy Euro 6/VI pre osobné automobily, dodávky, nákladné automobily a autobusy sa stanovia ambiciózne a dosiahnuteľné ciele v oblasti noriem znečistenia ovzdušia pre všetky vozidlá založené na skutočných jazdných podmienkach;

23. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili lepšie presadzovanie emisných noriem v existujúcich právnych predpisoch a zvýšili informovanosť o príležitostiach na ich zosúladenie s ekologickými normami pre ojazdené automobily, napríklad dodatočnou modernizáciou;

24. zdôrazňuje, že najúčinnejším spôsobom znižovania znečistenia ovzdušia z cestnej dopravy je podpora prechodu od konvenčných palív k čistejším alternatívnym palivám, ako sa uvádza v smernici 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá; domnieva sa, že nadchádzajúca revízia nariadenia (EÚ) 2019/631, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá, by urýchlila zavádzanie vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami;

25. zdôrazňuje, že námorná doprava tiež významne prispieva k znečisteniu ovzdušia v blízkosti európskych pobreží; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s nadchádzajúcou revíziou smernice o infraštruktúre pre alternatívne palivá stimulovala využívanie pobrežnej elektrickej energie v prístavoch s cieľom podporiť zavádzanie príslušnej technológie;

26. zdôrazňuje vplyv leteckej dopravy na znečistenie ovzdušia a súvisiace negatívne účinky na zdravie; v tejto súvislosti pripomína, že dodávky elektrickej energie pre lietadlá stojace na letiskách môžu zlepšiť kvalitu ovzdušia, a preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich vnútroštátne politické rámce zohľadnia potrebu zabezpečiť dodávky elektrickej energie na letiskách v súlade so smernicou (EÚ) 2014/94;

27. pripomína obrovské rozdiely v tom, ako a kde sa v EÚ meria a monitoruje znečistenie okolitého ovzdušia; považuje to za vážny problém a požaduje jednotné kritériá merania znečistenia ovzdušia a umiestnenia staníc na odber vzoriek; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých prípadoch sú údaje o kvalite ovzdušia nespoľahlivé alebo nemožno ich získať kvôli chýbajúcej sieti senzorov; zdôrazňuje, že vo všetkých členských štátoch by sa mali zaviesť primerané, harmonizované a štandardizované metódy a postupy vykazovania a monitorovania znečistenia ovzdušia s cieľom zaručiť, aby boli získané údaje presné, nesfalšované a porovnateľné; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili monitorovanie a vykonávanie smerníc o kvalite okolitého ovzdušia s cieľom odstrániť súvisiace medzery; podporuje ďalšie využívanie a integráciu satelitných údajov zo služby monitorovania atmosféry programu Copernicus, ako aj inovačné a škálovateľné monitorovanie kvality ovzdušia prostredníctvom nízkonákladových senzorov znečistenia ovzdušia a metód umelej inteligencie a systematické zavádzanie 5G a gigabitovej infraštruktúry do okolia mestských a vidieckych domácností a rozsiahlych dopravných koridorov s cieľom zlepšiť vykazovanie a monitorovanie;

28. zdôrazňuje skutočnosť, že organizácie občianskej spoločnosti, environmentálni aktivisti a investigatívni novinári vzhľadom na ich blízkosť a priamy prístup k údajom v teréne zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore a kontrole vykonávania právnych predpisov týkajúcich sa kvality okolitého ovzdušia, a preto by mali byť v plnej miere zapojený do konzultačných postupov.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	25.2.2021
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	29 17 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Magdalena Adamowicz, Andris Ameriks, José Ramón Bauzá Díaz, Izaskun Bilbao Barandica, Marco Campomenosi, Massimo Casanova, Ciarán Cuffe, Jakop G. Dalunde, Andor Deli, Karima Delli, Anna Deparnay-Grunenberg, Ismail Ertug, Gheorghe Falcă, Giuseppe Ferrandino, João Ferreira, Mario Furore, Søren Gade, Isabel García Muñoz, Jens Gieseke, Elsi Katainen, Elena Kountoura, Julie Lechanteux, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Benoît Lutgen, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Marian-Jean Marinescu, Tilly Metz, Giuseppe Milazzo, Cláudia Monteiro de Aguiar, Caroline Nagtegaal, Jan-Christoph Oetjen, Philippe Olivier, Rovana Plumb, Dominique Riquet, Dorien Rookmaker, Massimiliano Salini, Sven Schulze, Vera Tax, Barbara Thaler, István Ujhelyi, Petar Vitanov, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Lucia Vuolo, Roberts Zīle, Kosma Złotowski
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Clare Daly, Carlo Fidanza, Marianne Vind

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

29	+
ECR	Carlo Fidanza, Roberts Zīle, Kosma Złotowski
ID	Marco Campomenosi, Massimo Casanova, Lucia Vuolo
NI	Mario Furore, Dorien Rookmaker
PPE	Magdalena Adamowicz, Andor Deli, Gheorghe Falcă, Jens Gieseke, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Benoît Lutgen, Marian-Jean Marinescu, Giuseppe Milazzo, Cláudia Monteiro de Aguiar, Massimiliano Salini, Sven Schulze, Barbara Thaler, Elissavet Vozemberg-Vrionidi
Renew	José Ramón Bauzá Díaz, Izaskun Bilbao Barandica, Søren Gade, Elsi Katainen, Caroline Nagtegaal, Jan-Christoph Oetjen, Dominique Riquet
S&D	Giuseppe Ferrandino

 

17	-
S&D	Andris Ameriks, Ismail Ertug, Isabel García Muñoz, Bogusław Liberadzki, Rovana Plumb, Vera Tax, István Ujhelyi, Marianne Vind, Petar Vitanov
The Left	Clare Daly, João Ferreira, Elena Kountoura
Verts/ALE	Ciarán Cuffe, Jakop G. Dalunde, Karima Delli, Anna Deparnay-Grunenberg, Tilly Metz

 

3	0
ECR	Peter Lundgren
ID	Julie Lechanteux, Philippe Olivier

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

 

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia	4.3.2021
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	43 33 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Nikos Androulakis, Bartosz Arłukowicz, Margrete Auken, Simona Baldassarre, Marek Paweł Balt, Traian Băsescu, Aurélia Beigneux, Monika Beňová, Sergio Berlato, Alexander Bernhuber, Malin Björk, Simona Bonafè, Delara Burkhardt, Pascal Canfin, Sara Cerdas, Mohammed Chahim, Tudor Ciuhodaru, Nathalie Colin-Oesterlé, Esther de Lange, Christian Doleschal, Marco Dreosto, Bas Eickhout, Cyrus Engerer, Eleonora Evi, Agnès Evren, Pietro Fiocchi, Andreas Glück, Catherine Griset, Jytte Guteland, Teuvo Hakkarainen, Anja Hazekamp, Martin Hojsík, Pär Holmgren, Jan Huitema, Yannick Jadot, Adam Jarubas, Petros Kokkalis, Ewa Kopacz, Joanna Kopcińska, Ryszard Antoni Legutko, Sylvia Limmer, Javi López, César Luena, Fulvio Martusciello, Liudas Mažylis, Joëlle Mélin, Tilly Metz, Dolors Montserrat, Alessandra Moretti, Dan-Ştefan Motreanu, Ville Niinistö, Ljudmila Novak, Grace O’Sullivan, Stanislav Polčák, Jessica Polfjärd, Luisa Regimenti, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Sándor Rónai, Rob Rooken, Silvia Sardone, Christine Schneider, Günther Sidl, Ivan Vilibor Sinčić, Linea Søgaard-Lidell, Nicolae Ştefănuță, Nils Torvalds, Edina Tóth, Véronique Trillet-Lenoir, Petar Vitanov, Alexandr Vondra, Pernille Weiss, Emma Wiesner, Michal Wiezik, Tiemo Wölken, Anna Zalewska
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	João Ferreira, Sven Giegold, Norbert Lins

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

43	+
NI	Ivan Vilibor Sinčić
PPE	Stanislav Polčák, Michal Wiezik
Renew	Pascal Canfin, Martin Hojsík, Jan Huitema, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Nicolae Ştefănuță, Linea Søgaard-Lidell, Nils Torvalds, Véronique Trillet-Lenoir, Emma Wiesner
S&D	Nikos Androulakis, Marek Paweł Balt, Monika Beňová, Simona Bonafè, Delara Burkhardt, Sara Cerdas, Mohammed Chahim, Tudor Ciuhodaru, Cyrus Engerer, Jytte Guteland, Javi López, César Luena, Alessandra Moretti, Sándor Rónai, Günther Sidl, Petar Vitanov, Tiemo Wölken
The Left	Malin Björk, João Ferreira, Anja Hazekamp, Petros Kokkalis
Verts/ALE	Margrete Auken, Bas Eickhout, Eleonora Evi, Sven Giegold, Pär Holmgren, Yannick Jadot, Tilly Metz, Ville Niinistö, Grace O'Sullivan

 

33	-
ECR	Pietro Fiocchi, Joanna Kopcińska, Ryszard Antoni Legutko, Rob Rooken, Alexandr Vondra, Anna Zalewska
ID	Simona Baldassarre, Aurélia Beigneux, Marco Dreosto, Catherine Griset, Teuvo Hakkarainen, Sylvia Limmer, Joëlle Mélin, Luisa Regimenti, Silvia Sardone
PPE	Bartosz Arłukowicz, Traian Băsescu, Alexander Bernhuber, Christian Doleschal, Adam Jarubas, Ewa Kopacz, Esther de Lange, Norbert Lins, Fulvio Martusciello, Liudas Mažylis, Dolors Montserrat, Dan-Ştefan Motreanu, Ljudmila Novak, Jessica Polfjärd, Christine Schneider, Edina Tóth, Pernille Weiss
Renew	Andreas Glück

 

3	0
ECR	Sergio Berlato
PPE	Nathalie Colin-Oesterlé, Agnès Evren

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

• [1] Ambient Air Pollution: A global assessment of exposure and burden of disease (Kvalita okolitého ovzdušia: celosvetové posúdenie vystavenia a záťaž ochorenia), Svetová zdravotnícka organizácia, 2016.
• [2] Kvalita ovzdušia v Európe – rok 2020, správa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) č. 9/20, 2020 (EEA, 2020).
• [3] Tamže.
• [4] Politika EÚ v oblasti kvality ovzdušia: vykonávanie vybraných právnych predpisov, Výskumná služba Európskeho parlamentu, 2021 (EPRS, 2021).
• [5] EEA, 2020.
• [6] Tamže.
• [7] Tamže.
• [8] EPRS, 2021.
• [9] Tamže.
• [10] Tamže.
• [11] EEA, 2020.
• [12] EPRS, 2021.
• [13] Smernica 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe a smernica 2004/107/ES z 15. decembra 2004, ktorá sa týka arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší.
• [14] EPRS, 2021.
• [15] Smernica (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES.
• [16] Znečisťovanie ovzdušia: naše zdravie stále nemá dostatočnú ochranu, osobitná správa č. 23/2018, Európsky dvor audítorov, 2018 (ECA, 2018).
• [17] Zhrnutie kontroly vhodnosti, Európska komisia, 2019 (EK, 2019).
• [18] Tamže.
• [19] EEA, 2020.
• [20] EK, 2019.
• [21] ECA, 2018.
• [22] Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 1.
• [23] Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2005, s. 3.
• [24] Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1.
• [25] Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 86.
• [26] Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 50.
• [27] Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17.
• [28] Prijaté texty, P9_TA(2020)0201.
• [29] Prijaté texty, P8_TA(2019)0186.
• [30] Prijaté texty, P9_TA(2019)0078.
• [31] Ú. v. EÚ C 324, 1.10.2020, s. 35.
• [32] Svetová zdravotnícka organizácia, Ambient Pollution: A global assessment of exposure and burden of disease (Kvalita okolitého ovzdušia: celosvetové posúdenie vystavenia a záťaž ochorenia), Svetová zdravotnícka organizácia, 2016.
• [33] Správa Európskej environmentálnej agentúry č. 09/2020 z 23. novembra 2020 s názvom Kvalita ovzdušia v Európe – správa za rok 2020.
• [34] Chen, H. a kol., Living near major roads and the incidence of dementia, Parkinson’s disease, and multiple sclerosis: a population based cohort study (Bývanie neďaleko hlavných ciest a výskyt demencie, Parkinsonovej choroby a sklerózy multiplex: štúdia založená na kohortách obyvateľstva), The Lancet, zv. 389, č. 10070, Elsevier Ltd., 2017, s. 718 – 726.
• [35] Guxens, M. a kol., Air Pollution Exposure During Fetal Life, Brain Morphology a Cognitive Function in School-Age Children (Znečistenie ovzdušia počas fetálneho vývinu, morfológia mozgu a kognitívne funkcie detí školského veku), Biological Psychiatry, zv. 84, č. 4, Elsevier Inc., 2018, s. 295 – 303.
• [36] Lim, C. a kol., Association between long exposure to ambient air pollution and diabetes mortality (Súvis medzi dlhodobým vystavením znečisteniu okolitého ovzdušia a úmrtnosťou spojenou s cukrovku), US Environmental Research, zv. 165, Elsevier Inc., 2018, s. 330 – 336.
• [37] Európska environmentálna agentúra (EEA), Ambient Air Pollution: how it affects our health (Znečistenie okolitého ovzdušia: vplyv na naše zdravie), EEA, Kodaň, 2020, https://www.eea.europa.eu/themes/air/health-impacts-of-air-pollution.
• [38] Štúdia tematickej sekcie Európskeho parlamentu pre politiky v oblasti hospodárstva, vedy a kvality života z januára 2021 s názvom Znečistenie ovzdušia a COVID-19. Zahrnutie prvkov znečistenia ovzdušia vo vidieckych oblastiach, znečistenia vnútorného ovzdušia, aspektov zraniteľnosti a odolnosti našej spoločnosti voči respiračným chorobám a sociálnej nerovnosti vyplývajúcej zo znečistenia ovzdušia.
• [39] Svetová zdravotnícka organizácia, Ambient Pollution: A global assessment of exposure and burden of disease (Kvalita okolitého ovzdušia: celosvetové posúdenie vystavenia a záťaž ochorenia), Svetová zdravotnícka organizácia, 2016.
• [40] Štatistická publikácia Eurostatu zo 7. septembra 2016 s názvom Urban Europe – Statistics on cities, towns and suburbs (Mestská Európa — štatistika veľkých a malých miest a predmestí).
• [41] Správa Európskej environmentálnej agentúry č. 09/2020 z 23. novembra 2020 s názvom Kvalita ovzdušia v Európe – správa za rok 2020,
• [42] Khomenko, S. a kol., Premature mortality due to air pollution in European cities: A health impact assessment (Predčasné úmrtia v dôsledku znečistenia ovzdušia v európskych mestách: posúdenie vplyvu na zdravie), The Lancet Planetary Health, Elsevier Inc., 2021.
   
• [43] Posúdenie vykonávania na európskej úrovni uskutočnené výskumnou službou Európskeho parlamentu z 18. januára 2021 s názvom Politika EÚ v oblasti kvality ovzdušia: vykonávanie vybraných právnych predpisov EÚ, str. 26.
• [44] Amann, M. a kol., Support to the development of the Second Clean Air Outlook – Specific Contract 6 under Framework Contract ENV.C.3/FRA/2017/0012 (final report) (Podpora tvorby druhého výhľadu pre čisté ovzdušie – osobitná zmluva 6 podľa rámcovej zmluvy ENV.C.3/FRA/2017/0012 (záverečná správa)), Európska komisia, Brusel, 2020.
• [45] Eurostat, Štatistika znečistenia ovzdušia – inventúry emisií, Eurostat, Luxembursko, 2020, www.ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Air_pollution_statistics_-_emission_inventories&oldid=403107.
• [46] Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 8. januára 2021 s názvom Druhý výhľad pre čisté ovzdušie (COM(2021)0003),
• [47] Regionálny úrad WHO pre Európu v Kodani, Air Quality Guidelines for Europe (Usmernenia pre kvalitu ovzdušia v Európe), European Series, zv. 2, Svetová zdravotnícka organizácia, Ženeva, 2000.
• [48] Správa Európskej environmentálnej agentúry č. 09/2020 z 23. novembra 2020 s názvom Kvalita ovzdušia v Európe – správa za rok 2020.
• [49] Posúdenie ukazovateľov EEA z 23. februára 2018 s názvom Emisie primárnych tuhých častíc PM2,5 a PM10.
• [50] Vizualizácia údajov EEA z 18. júna 2015 s názvom Podiel odvetví na emisiách oxidov síry: https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/daviz/sector-share-of-sulphur-oxides-emissions#tab-chart_1
• [51] Vizualizácia údajov EEA z 18. júna 2015 s názvom Podiel odvetví na emisiách oxidov dusíka: https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/daviz/sector-share-of-nitrogen-oxides-emissions#tab-chart_1
• [52] Správa EEA z 19. septembra 2018 s názvom Mercury in Europe´s environment. A priority for European and global action (Ortuť v životnom prostredí Európy. Priorita európskych a globálnych opatrení).
• [53] Campling, P. a kol., Specific evaluation of emissions from shipping including assessment for the establishment of possible new emission control areas in European Seas (Osobitné hodnotenie emisií z lodnej dopravy vrátane posúdenia zriadenia možných nových oblastí kontroly emisií v európskych moriach), Flemish Institute for Technological Research NV, Mol, 2013.
• [54] Cofala, J. a kol., The potential for cost-effective air emission reductions from international shipping through designation of further Emission Control Areas in EU waters with focus on the Mediterranean Sea (Potenciál nákladovo efektívneho znižovania emisií z medzinárodnej lodnej dopravy prostredníctvom určenia ďalších oblastí kontroly emisií vo vodách EÚ so zameraním na Stredozemné more), International Institute for Applied Systems Analysis, Laxenburg, 2018.
• [55] Kontrola vhodnosti smerníc EÚ o kvalite okolitého ovzdušia (2008/50/ES, 2004/107/ES) z 28. novembra 2019 (SWD(2019)0427), ktorú vykonala Európska komisia.
• [56] Brandt, J., Silver, J. D., a Frohn, L. M., Assessment of Health-Cost Externalities of Air Pollution at the National Level using the EVA Model System (Posúdenie externých vplyvov znečistenia ovzdušia na zdravie a náklady na vnútroštátnej úrovni s použitím modelového systému EVA), Vedecká správa CEEH č. 3, 2011.