Postup : 2020/2242(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0116/2021

Predkladané texty :

A9-0116/2021

Rozpravy :

PV 17/05/2021 - 14
CRE 17/05/2021 - 14

Hlasovanie :

PV 18/05/2021 - 13
PV 19/05/2021 - 12

Prijaté texty :

P9_TA(2021)0241

<Date>{08/04/2021}8.4.2021</Date>
<NoDocSe>A9-0116/2021</NoDocSe>
PDF 330kWORD 122k

<TitreType>SPRÁVA</TitreType>

<Titre>o európskej stratégii pre vodík</Titre>

<DocRef>(2020/2242(INI))</DocRef>


<Commission>{ITRE}Výbor pre priemysel, výskum a energetiku</Commission>

Spravodajca: <Depute>Jens Geier</Depute>

Spravodajcovia výborov požiadaných o stanovisko (*):

Hildegard Bentele, Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

Georg Mayer, Výbor pre dopravu a cestovný ruch

(*) Postup pridružených výborov – článok 57 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB, KTORÉ SPRAVODAJCOVI POSKYTLI PODNETY
 STANOVISKO VÝBORU PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, VEREJNÉ ZDRAVIE A BEZPEČNOSŤ POTRAVÍN
 STANOVISKO VÝBORU PRE DOPRAVU A CESTOVNÝ RUCH
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o Európskej stratégii pre vodík

(2020/2242(INI))

Európsky parlament,

 so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 194,

 so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP21) v Paríži (Parížska dohoda),

 so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy z 8. októbra 2018 s názvom Globálne oteplenie o 1,5 °C a z 25. septembra 2019 s názvom Oceán a kryosféra v meniacej sa klíme,

 so zreteľom na správy Programu OSN pre životné prostredie z roku 2019 a 2020 o medzerách v oblasti emisií (Emissions Gap Report),

 so zreteľom na vyhlásenie OECD z 23. februára 2018 o posilnení MSP a podnikaní pre produktivitu a inkluzívny rast,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. júla 2020 o vodíkovej stratégii pre klimaticky neutrálnu Európu (COM(2020)0301),

 so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov z 1. júla 2020 s názvom Príprava plánu pre čistý vodík – príspevok miestnych a regionálnych samospráv ku klimaticky neutrálnej Európe[1],

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. júla 2020 s názvom Pohon pre klimaticky neutrálne hospodárstvo: stratégia integrácie energetického systému EÚ – COM(2020)0299,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. novembra 2020 o stratégii EÚ na využitie potenciálu obnoviteľných zdrojov energie na mori v záujme klimaticky neutrálnej budúcnosti (COM(2020)0741),

 so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 o stratégii EÚ na zníženie emisií metánu (COM(2020)0663),

 so zreteľom na správu Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom Správa o stave energetickej únie za rok 2020 podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy (COM(2020)0950),

 so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. septembra 2020 s názvom Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 – Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov (COM(2020)0562),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európsky ekologický dohovor (COM(2019)0640),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 o novej priemyselnej stratégii pre Európu (COM(2020) 0102),

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (smernica o obnoviteľných zdrojoch energie)[2],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013[3],

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (smernice o infraštruktúre pre alternatívne palivá)[4],

 so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 559/2014 zo 6. mája 2014, ktorým sa zriaďuje spoločný podnik pre palivové články a vodík 2[5],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 (TEN-E (nariadenie o transeurópskej energetickej infraštruktúre)[6],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010[7], ktoré je v súčasnosti predmetom revízie,

 so zreteľom na smernicu 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (smernica o ETS)[8],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o komplexnom európskom prístupe k uskladňovaniu energie[9],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o revízii usmernení pre transeurópsku energetickú infraštruktúru[10],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore[11],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia[12],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o zmene klímy – dlhodobá strategická vízia Európy pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s Parížskou dohodou[13],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá v Európskej únii: čas konať![14],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2018 o urýchlení inovácií v oblasti čistej energie[15],

 so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre dopravu a cestovný ruch,

 so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A9-2242/2020),

A. keďže EÚ schválila Parížsku dohodu, Zelenú dohodu a cieľ dosiahnuť nákladovo efektívnu a spravodlivú transformáciu vedúcu ku klimatickej neutralite najneskôr do roku 2050;

B. keďže Komisia navrhla zvýšiť cieľ EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň na 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a keďže Parlament schválil cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 60 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990;

C. keďže fosílne palivá sú vo veľkej miere zodpovedné za globálne otepľovanie a cieľom Parížskej dohody je udržať nárast globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a pokračovať v opatreniach prijatých na obmedzenie nárastu teploty o 1,5 °C;

D. keďže prechod na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov si vyžaduje verejne riadený rýchly a spravodlivý prechod na energetický systém, ktorý je vo veľkej miere založený na obnoviteľných zdrojoch a ktorý je vysoko účinný z hľadiska zdrojov a energie, zabezpečuje udržateľnosť a zdravie, účasť občanov, zmierňovanie energetickej chudoby v celej EÚ, bezpečnosť dodávok, dostupnosť a cenovú dostupnosť energie a konkurencieschopnosť cien energie;

E. keďže je potrebné používať čisté alternatívne palivá a rozvíjať ich aplikácie s cieľom čo najskôr ukončiť používanie fosílnych palív a zabezpečiť konkurencieschopnosť priemyslu EÚ; keďže vodík z obnoviteľných zdrojov má nevyužitý potenciál byť takouto alternatívou;

F. keďže vodík možno použiť ako surovinu alebo zdroj energie v priemyselných a chemických procesoch, v leteckej, námornej a nákladnej cestnej doprave a vykurovacích zariadeniach, v dekarbonizujúcich odvetviach, v ktorých priama elektrifikácia nie je technologicky možná alebo konkurencieschopná, ako aj pri uskladňovaní energie na prípadné vyváženie energetického systému, čím zohráva významnú úlohu v integrácii energetického systému;

G. keďže v súčasnosti približne 2 % energetického mixu EÚ tvorí vodík, z ktorého 95 % sa vyrába z fosílnych palív, pričom ročne uvoľňuje 70 – 100 miliónov ton CO2, zatiaľ čo na celosvetovej úrovni predstavuje 2,5 % emisií skleníkových plynov, pričom menej ako 1 % vodíka, ktorý sa v súčasnosti vyrába, sa používa ako energetický nosič; keďže z niektorých výskumov vyplýva, že energia z obnoviteľných zdrojov by mohla v roku 2050 predstavovať až 100 % energetického mixu EÚ, z čoho by vodík mohol celkovo predstavovať až 20 %, 20 % až 50 % energie používanej v doprave a 5 % až 20 % energie používanej v priemysle;

H. keďže vodík – celosvetovo sa každý rok vyrába 120 Mt – sa vyrába ako vedľajší produkt rafinérskeho a chemického priemyslu (70 Mt) a vyrába sa aj vo vyhradených výrobných zariadeniach (50 Mt); keďže väčšina vodíka sa vyrába z fosílnych palív – 6 % zemného plynu a 2 % uhlia na celom svete sa využíva na výrobu vodíka – pričom menej ako 0,1 % z neho sa vyrába pomocou vodnej elektrolýzy;

I. keďže celková výrobná kapacita vodíka v Európskom hospodárskom priestore (EHP) sa na konci roka 2018 odhadovala na 11,5 Mt ročne a keďže celková inštalovaná kapacita elektrolyzérov v EHP je približne 1 GW, čo predstavuje 1 až 4 % celkovej výrobnej kapacity vodíka; keďže celkový podiel výroby vodíka z fosílnych palív so zachytávaním a ukladaním uhlíka (nízkouhlíkový vodík) na európskej výrobnej kapacite vodíka je približne 0,7 %;

J. keďže 43 % svetovej výroby vodíka sa využíva na výrobu amoniaku, ktorý sa využíva najmä na výrobu poľnohospodárskych hnojív na báze amoniaku, 52 % sa využíva na rafináciu a odsírenie uhľovodíkov a 5 % sa využíva na syntézu metanolu a na iné účely;

K. keďže súčasné náklady na obnoviteľný a nízkouhlíkový vodík sú približne 2,5 až 5,5 EUR na kilogram, zatiaľ čo náklady na výrobu vodíka na báze fosílnych palív predstavujú približne 1,50 EUR na kilogram; keďže v rámci súčasného energetického mixu vo väčšine členských štátov by sa vyrábal vodík založený na elektrickej energii s vyššími emisiami ako vodík založený na fosílnych palivách;

L. keďže vodík môže uskladňovať energiu vo veľkých množstvách počas dlhého obdobia, a preto môže preklenúť sezónne výkyvy dopytu; keďže vodík sa môže prepravovať nákladným automobilom, loďou alebo potrubím, a preto umožňuje výrobu energie z obnoviteľných zdrojov tam, kde je to najúčinnejšie, a umožňuje diaľkovú dopravu bez toho, aby to zaťažilo elektrizačnú sústavu;

M. keďže vyšší podiel obnoviteľných zdrojov energie bude potrebný na dekarbonizáciu všetkých odvetví hospodárstva, čo by mohlo viesť k väčšej nestálosti v elektrizačnej sústave, zatiaľ čo dopyt po uskladňovaní energie sa bude musieť výrazne zvýšiť, aby sa zabezpečili dodávky energie;

N. keďže výroba ocele predstavuje približne 10 % priamych a nepriamych emisií skleníkových plynov na celom svete a námorná doprava emituje približne 2,5 % emisií skleníkových plynov, a keďže rozvoj vodíka z obnoviteľných zdrojov by mohol pomôcť znížiť emisie v týchto odvetviach;

O. keďže cestná doprava je zodpovedná za približne 27 % celkových emisií skleníkových plynov v Únii; keďže vodík má viacnásobné využitie v celom priemysle a v odvetviach elektrickej energie a stavebníctva a ponúka veľký potenciál ako alternatívne palivo pre odvetvie dopravy, ale možnosti vodíka zavedené trhom pre rôzne druhy dopravy sú stále obmedzené;

P. keďže elektrické autá na batérie majú potenciál ovládnuť významnú časť trhu pre súkromné vozidlá; keďže nákladná doprava je odvetvie, ktoré je ťažké dekarbonizovať a v ktorom sú možnosti na priamu elektrifikáciu obmedzené z dôvodu nízkej nákladovej efektívnosti a z technických dôvodov; keďže batérie prinášajú praktické problémy pri ťažkých úžitkových vozidlách, vlakoch na neelektrifikovaných tratiach, nákladných lodiach alebo lietadlách a keďže to bude vytvárať príležitosti pre iné energetické nosiče, ako je vodík, pretože sa môže vo veľkom množstve uskladňovať vo vozidle alebo plavidle, v prípade potreby umožňuje rýchle dopĺňanie paliva a ako výstup výfukových plynov vyrába iba vodnú paru;

Q. keďže udržateľné a konkurencieschopné vodíkové hospodárstvo je pre EÚ príležitosťou na posilnenie jej hospodárstva, najmä po hospodárskom poklese v dôsledku ochorenia COVID-19, keďže by mohlo vytvoriť až jeden milión priamych vysokokvalitných pracovných miest do roku 2030 a 5,4 milióna do roku 2050, a keďže by to mohla byť príležitosť pre regióny, ktoré sú v súčasnosti vo veľkej miere závislé od tradičných zdrojov energie a po vyradení fosílnych palív budú ohrozené chudobou; keďže potenciál vytvárania pracovných miest v oblasti vodíka z obnoviteľných zdrojov je vyčíslený na 10 300 pracovných miest na investovanú miliardu EUR, ku ktorým by sa mohli pripočítať pracovné miesta vytvorené v odvetví elektriny z obnoviteľných zdrojov;

R. keďže budovanie udržateľného a konkurencieschopného trhu s vodíkom, ktorý včas a nákladovo efektívnym spôsobom prispieva k zámeru Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, si vyžaduje dobre rozvinutú prenosovú a distribučnú infraštruktúru na efektívnu dopravu vodíka z výrobných miest do spotrebiteľských oblastí v celej Únii;

S. keďže členské štáty môžu riešiť vývoj vodíkových systémov odlišne, so zreteľom na rozdiely v topológii ich existujúcej plynárenskej infraštruktúry, ich schopnosť rozvíjať rôzne spôsoby technológií výroby vodíka, ich potenciál inovácie a rozdielny dopyt po vodíku v rôznych odvetviach v každom členskom štáte;

T. keďže takmer všetky členské štáty zaradili plány pre vodík do svojich národných plánov v oblasti energetiky a klímy a 26 členských štátov podpísalo iniciatívu pre vodík;

U. keďže energetický systém EÚ by mal byť environmentálne udržateľný a hospodársky konkurencieschopný a keďže každý sledovaný technologický smer by mal byť založený na preukázaných a správnych odhadoch, ktoré by mali viesť s životaschopným obchodným prípadom s predvídateľnými časovými rámcami s cieľom zabezpečiť, aby ich náklady neohrozili konkurencieschopnosť európskeho priemyslu ani blaho občanov;

V. keďže by sa mali zohľadniť významné energetické straty počas výroby, prepravy, skladovania a spracovania vodíka;

W. keďže súčasný legislatívny rámec upravujúci zemný plyn už roky zabezpečuje bezpečnosť dodávok a cenovú dostupnosť energie pre európskych spotrebiteľov, a preto by sa mohol použiť ako návod na posilnenie rozvoja budúceho celoeurópskeho trhu s vodíkom z obnoviteľných zdrojov;

1. zdôrazňuje potrebu zachovať a ďalej rozvíjať vedúce technologické postavenie EÚ v oblasti čistého vodíka[16] prostredníctvom konkurencieschopného a udržateľného vodíkového hospodárstva s integrovaným trhom s vodíkom; zdôrazňuje potrebu vodíkovej stratégie EÚ, ktorá bude pokrývať celý hodnotový reťazec vodíka vrátane odvetví dopytu a ponuky a bude v súlade s vnútroštátnym úsilím zabezpečiť vybudovanie dostatočnej doplnkovej infraštruktúry na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov a znížiť náklady na vodík z obnoviteľných zdrojov; berie na vedomie najmä pridanú hodnotu domácej výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov v EÚ, pokiaľ ide o vývoj inovačných technológií elektrolýzy a ich uvádzanie na trh; zdôrazňuje, že je potrebné, aby vodíkové hospodárstvo bolo v súlade s Parížskou dohodou, cieľmi EÚ v oblasti klímy a energetiky na roky 2030 a 2050, obehovým hospodárstvom, akčným plánom pre kľúčové suroviny a cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

2. víta vodíkovú stratégiu pre klimaticky neutrálnu Európu, ktorú navrhla Komisia, vrátane budúcej revízie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, ako aj rastúci počet stratégií a investičných plánov pre vodík členských štátov; zdôrazňuje, že tieto stratégie je potrebné zosúladiť s národnými plánmi členských štátov v oblasti energetiky a klímy, a požaduje ich rýchle a ambiciózne vykonávanie; domnieva sa, že Komisia by mala tieto stratégie zohľadniť v budúcich legislatívnych návrhoch; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zosúladila svoj prístup k vodíku s novou priemyselnou stratégiou EÚ a aby sa to stalo súčasťou koherentnej priemyselnej politiky, pričom zohľadní skutočnosť, že vodíková stratégia nie je sama osebe cieľom, ale mala by sa vnímať v kontexte celkového úsilia EÚ o zníženie emisií skleníkových plynov pri súčasnom zabezpečení dlhodobých kvalitných pracovných miest a prispievaní ku konkurencieschopnosti priemyslu EÚ;

3. zdôrazňuje význam odolného a klimaticky neutrálneho energetického systému založeného na zásadách energetickej efektívnosti, nákladovej efektívnosti, cenovej dostupnosti a bezpečnosti dodávok; zdôrazňuje, že úspora energie a zásada prvoradosti energetickej efektívnosti by mali prevážiť bez toho, aby sa bránilo rozvoju inovačných pilotných a demonštračných projektov; konštatuje, že priama elektrifikácia z obnoviteľných zdrojov je nákladovo efektívnejšia, efektívnejšia z hľadiska zdrojov a energie ako vodík, ale zároveň poznamenáva, že pri určovaní spôsobu dekarbonizácie odvetvia by sa mali zohľadniť faktory ako bezpečnosť dodávok, technická uskutočniteľnosť a aspekty energetického systému; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zásady technologickej neutrality pre dosiahnutie klimaticky neutrálnej EÚ;

4. je presvedčený, že vodík vyrábaný z obnoviteľných zdrojov je kľúčom k energetickej transformácii EÚ, keďže len vodík z obnoviteľných zdrojov môže udržateľným spôsobom prispieť k dosiahnutiu klimatickej neutrality v dlhodobom horizonte a vyhnúť sa efektu viazanosti a uviaznutiu aktív; so znepokojením konštatuje, že vodík z obnoviteľných zdrojov ešte nie je konkurencieschopný; naliehavo preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stimulovali hodnotový reťazec a zavádzanie vodíka z obnoviteľných zdrojov na trh, pričom zohľadnia skutočnosť, že vzťah medzi cenou a výnosom by sa vzhľadom na vývoj priemyselných metód a hodnotových reťazcov postupne zlepšoval;

5. uznáva úsilie vodíkových údolí v rôznych regiónoch EÚ o rozvoj integrovaných, medziodvetvových hodnotových reťazcov vodíka; zdôrazňuje ich dôležitú úlohu pri iniciovaní výroby a používania vodíka z obnoviteľných zdrojov s cieľom rozvíjať vodíkové hospodárstvo EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby stavala na týchto iniciatívach a aby podporovala ich rozvoj a pomáhala tým, ktorí sú zapojení do spájania svojich know-how a investícií;

6. zdôrazňuje, že výrobky pochádzajúce z vodíka, ako sú syntetické palivá vyrobené s energiou z obnoviteľných zdrojov, predstavujú uhlíkovo neutrálnu alternatívu k fosílnym palivám, a preto môžu okrem iných riešení na znižovanie emisií, ako je elektrifikácia na základe elektriny z obnoviteľných zdrojov, výrazne prispieť k defosilizácii širokého spektra odvetví; zdôrazňuje, že medzisektorové uplatňovanie je nevyhnutné na výrazné zníženie ceny týchto energetických nosičov prostredníctvom úspor z rozsahu a na zabezpečenie dostatočného objemu trhu;

Klasifikácia vodíka a normy týkajúce sa vodíka

7. domnieva sa, že spoločná právna klasifikácia rôznych druhov vodíka má mimoriadny význam; víta ako prvý krok klasifikáciu navrhovanú Komisiou; poukazuje na to, že na prispôsobenie vnútroštátnych právnych definícií a na vypracovanie jasnej klasifikácie s cieľom poskytnúť právnu istotu je nevyhnutná rýchla dohoda o komplexnej a vedecky podloženej jednotnej terminológii v celej EÚ; vyzýva Komisiu, aby urýchlene dokončila svoju prácu na vypracovaní terminológie v kontexte všetkých relevantných právnych predpisov;

8. domnieva sa, že klasifikácia rôznych foriem vodíka by sa mala určiť na základe nezávislého vedeckého posúdenia, ktoré by sa malo odchyľovať od bežne používaného prístupu založeného na farbách; zastáva názor, že táto klasifikácia by mala vychádzať z emisií skleníkových plynov počas celého životného cyklu počas celého výrobného a prepravného procesu vodíka, ale mala by zohľadňovať aj transparentné a spoľahlivé kritériá udržateľnosti v súlade so zásadami obehového hospodárstva a mala by vychádzať z priemerných a štandardných hodnôt podľa kategórie, ako sú ciele udržateľného využívania a ochrany zdrojov, nakladanie s odpadom a zvýšené využívanie surovín a druhotných surovín, prevencia a kontrola znečisťovania a napokon ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov;

9. poznamenáva, že existuje nesúlad medzi rôznymi vymedzeniami čistého vodíka, ktoré používajú rôzne subjekty, ako napríklad Komisia a Európska aliancia pre čistý vodík, čo spôsobuje zmätok a malo by sa mu predchádzať; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že musí byť úplne jasné rozlíšenie medzi vodíkom z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkovým vodíkom[17]; okrem toho poznamenáva, že vyhýbanie sa používaniu dvoch názvov pre tú istú kategóriu vodíka, a to „obnoviteľný“ a „čistý“, ako to navrhuje Komisia, by poskytlo ďalšie objasnenie, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pojem „vodík z obnoviteľných zdrojov“ je pre túto kategóriu vodíka najobjektívnejšou a najvedeckejšou možnosťou;

10. zdôrazňuje naliehavú potrebu noriem a certifikácie EÚ a medzinárodných noriem a certifikácie; ďalej konštatuje, že záruky pôvodu v súlade s vnútroštátnymi registrami by sa mali zvážiť s cieľom zabezpečiť, aby sa vodík z obnoviteľných zdrojov mohol včas zvýšiť a aby si spotrebitelia mohli vedome vybrať udržateľné riešenia a minimalizovať riziko uviaznutých investícií;

11. zdôrazňuje, že je potrebné, aby systém normalizácie bol založený na holistickom prístupe a že sa musí uplatňovať na dovážaný vodík; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s revíziou smernice o energii z obnoviteľných zdrojov zaviedla regulačný rámec so spoľahlivými a transparentnými kritériami udržateľnosti pre certifikáciu a sledovanie vodíka v EÚ, pričom zohľadní jeho stopu skleníkových plynov v celom hodnotovom reťazci vrátane dopravy, s cieľom podnietiť aj investície do dostatočnej dodatočnej výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov; vyzýva tiež Komisiu, aby čo najskôr v roku 2021 vytvorila regulačný rámec pre vodík, ktorým sa zabezpečí štandardizácia, certifikácia, záruky pôvodu, označovanie a obchodovateľnosť vo všetkých členských štátoch, a aby nadchádzajúcu revíziu systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) využila aj s cieľom preskúmať, aké zmeny sú potrebné na uvoľnenie plného potenciálu vodíka prispieť k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti klímy, pričom sa zohľadnia riziká úniku uhlíka;

12. zdôrazňuje, že klasifikácia rôznych druhov vodíka by okrem iného slúžila na účely poskytovania informácií spotrebiteľom a nie je určená na zastavenie rozširovania vodíka vo všeobecnosti; konštatuje, že systém potvrdení o pôvode elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov zatiaľ neviedol k primeraným investíciám do dodatočných kapacít; zdôrazňuje preto, že je dôležité ďalej rozvíjať usmernenia o podmienkach a kritériách s cieľom zabrániť dvojitému započítaniu obnoviteľných kapacít;

13. je pevne presvedčený, že kľúčom k úspešnému vytvoreniu vodíkového hospodárstva je to, aby ho akceptovala verejnosť; zdôrazňuje preto význam zapojenia verejnosti a zainteresovaných strán, európskych bezpečnostných a technických noriem pre vodík a vysokokvalitných vodíkových riešení, ktoré sú v súlade s týmito normami; okrem toho zdôrazňuje, že pokiaľ ide o používanie vodíka je potrebné neprestajne aktualizovať bezpečnostné protokoly v odvetviach dopytu; žiada preto podporu príkladov odporúčaných postupov a kultúru bezpečného vodíka v celej EÚ;

Rozšírenie výroby vodíka

14. zdôrazňuje, že na to, aby vnútorný trh s vodíkom fungoval dobre a predvídateľne, je potrebné prekonať regulačné prekážky a Komisia by mala urýchlene navrhnúť súdržný, integrovaný a komplexný regulačný rámec pre trh s vodíkom, ktorý by mal byť v súlade s ostatnými príslušnými právnymi predpismi a mal by plne rešpektovať zásady proporcionality, subsidiarity a lepšej právnej regulácie vrátane testu MSP; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu pružného trhu s vodíkom s cieľom umožniť inovátorom, aby v plnej miere využili výhody a znížili náklady na výrobu vodíka, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že trh s vodíkom ešte nie je vyspelý a potrebuje sa rozvíjať;

15. domnieva sa, že koncepcia trhu EÚ s plynom a balík opatrení v oblasti čistej energie by mohli slúžiť ako základ a príklad regulácie trhu s vodíkom; zdôrazňuje, že rýchly a predvídateľný rozvoj fungujúcej výroby vodíka si tiež vyžaduje demokratické verejné plánovanie, ktoré spája výrobcov, pracovníkov a ich odbory, vedcov a mimovládne organizácie (MVO); nabáda tiež Komisiu a členské štáty, aby posúdili konkrétne riešenia s cieľom zvýšiť výrobu vodíka v menej prepojených alebo izolovaných regiónoch, ako sú ostrovy, a zároveň zabezpečiť rozvoj súvisiacej infraštruktúry, a to aj vrátane zmeny jej účelu;

16. vyzýva Komisiu, aby do svojich posúdení vplyvu týkajúcich sa revízie príslušných právnych predpisov zahrnula a posúdila právne požiadavky, ktoré sú potrebné pre udržateľné vodíkové hospodárstvo EÚ, s cieľom naplniť zvýšené ambície EÚ v oblasti klímy a zabezpečiť, aby bol vodík z obnoviteľných zdrojov hospodársky atraktívnejší; naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala najmä revíziu smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, smernice o zdaňovaní energie[18] a smernice o ETS s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a nadčasový regulačný rámec pre vodík;

17. víta ambiciózne ciele Komisie zvýšiť kapacitu elektrolyzérov a výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala plán zavedenia a rozširovania elektrolyzérov a nadviazala partnerstvá na úrovni EÚ na zabezpečenie ich nákladovej efektívnosti; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odstránili existujúcu administratívnu záťaž a stimulovali rozširovanie hodnotového reťazca a zavádzanie vodíka z obnoviteľných zdrojov na trh s cieľom dosiahnuť jeho technologickú vyspelosť a konkurencieschopnosť poskytnutím finančných stimulov a špecializovaných systémov financovania vrátane inovačných riešení, ako sú výkupné príplatky za vodíka z obnoviteľných zdrojov dodávaný do vodíkovej siete, revíziou pravidiel štátnej pomoci a vykonaním komplexnej revízie systémov stanovovania cien energie a zdaňovania s cieľom internalizovať externé náklady; zdôrazňuje, že vodík z obnoviteľných zdrojov by sa mohol stať konkurencieschopným pred rokom 2030 za predpokladu, že budú vynaložené potrebné investície a vytvorený primeraný regulačný rámec a energia z obnoviteľných zdrojov bude konkurencieschopná;

18. poznamenáva, že udržateľné vodíkové hospodárstvo by malo umožniť zvýšenie kapacít v rámci integrovaného trhu EÚ s energiou; uznáva, že na trhu budú existovať rôzne formy vodíka, ako je obnoviteľný a nízkouhlíkový vodík, a zdôrazňuje, že je potrebné investovať do dostatočne rýchleho zvýšenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov, aby sa dosiahli ciele EÚ v oblasti klímy a environmentálne ciele na roky 2030 a 2050, pričom uznáva, že nízkouhlíkový vodík je preklenovacou technológiu v krátkodobom a strednodobom horizonte; vyzýva Komisiu, aby posúdila približné množstvo nízkouhlíkového vodíka potrebného na účely dekarbonizácie, kým vodík z obnoviteľných zdrojov nebude môcť zohrávať túto úlohu samostatne, v akých prípadoch a ako dlho; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby obmedzili regulačné a hospodárske prekážky s cieľom podporiť rýchle zavádzanie vodíka na trh; ďalej konštatuje, že je potrebné zabrániť neudržateľnému využívaniu zdrojov, pretrvávajúcim emisiám metánu, viazaniu uhlíka a uviaznutým aktívam; zdôrazňuje, že využívanie vodíka by malo prispieť k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti klímy a k rýchlemu rozvoju a zavádzaniu vodíka z obnoviteľných zdrojov;

19. zdôrazňuje, že je dôležité čo najskôr postupne ukončovať vodík založený na fosílnych palivách a zamerať sa na najčistejšie technológie z hľadiska emisií skleníkových plynov; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne začali pozorne plánovať tento prechod, aby sa výroba vodíka na báze fosílnych palív začala rýchlo, predvídateľne a nezvratne znižovať a aby sa zabránilo predĺženiu životnosti výrobných zariadení založených na fosílnych palivách;

20. zdôrazňuje úlohu, ktorú môže zohrávať environmentálne bezpečné zachytávanie a využívanie oxidu uhličitého (CCS/U) pri dosahovaní cieľov Európskej zelenej dohody; podporuje integrovaný politický kontext s cieľom stimulovať zavádzanie ekologicky bezpečných aplikácií CCS/U, ktoré zabezpečia čisté zníženie emisií skleníkových plynov, aby sa ťažký priemysel stal klimaticky neutrálnym, ak nie sú k dispozícii žiadne možnosti priameho zníženia emisií; opätovne však potvrdzuje, že stratégia EÚ na dosiahnutie nulovej bilancie emisií by mala preferovať priame znižovanie emisií a opatrenia na zachovanie a zvyšovanie prirodzených záchytov a zásobníkov EÚ; v tejto súvislosti ďalej konštatuje potrebu výskumu a vývoja technológií CCS/U;

21. zdôrazňuje, že vodíkové hospodárstvo si vyžaduje značné dodatočné množstvo cenovo dostupnej energie z obnoviteľných zdrojov a zodpovedajúcu infraštruktúru na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a jej prepravu na miesta výroby vodíka a vyrobeného vodíka ku koncovým používateľom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali budovať dostatočnú dodatočnú kapacitu energie z obnoviteľných zdrojov na zásobovanie elektrifikačného procesu a výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov, okrem iného zjednodušením povoľovacích postupov, a aby rozvíjali cezhraničné partnerstvá založené na možnostiach, ktoré majú jednotlivé regióny na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a vodíka z obnoviteľných zdrojov;

22. domnieva sa, že vybudovanie primeraných kapacít energie z obnoviteľných zdrojov úmerne k potrebám vodíka z obnoviteľných zdrojov môže pomôcť zabrániť konfliktu medzi kapacitami potrebnými na elektrifikáciu, elektrolyzéry alebo na ďalšie účely a potrebou dosiahnuť ciele EÚ v oblasti klímy; v tejto súvislosti víta plány Komisie zvýšiť cieľ EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 a navrhnutú stratégiu obnoviteľných zdrojov energie na mori;

23. žiada revíziu smernice smernica o zdaňovaní energie; vyzýva členské štáty, aby zvážili prípadné zníženie daní a odvodov z energie z obnoviteľných zdrojov v celej EÚ s cieľom odstrániť dvojité účtovanie daní a poplatkov za elektrinu vyrobenú z vodíkových zariadení, ktoré sú prekážkou ďalšieho zavádzania vodíka, a aby posilnili finančné stimuly na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a zároveň ďalej pracovali na postupnom ukončovaní dotácií na fosílne palivá a oslobodzovaní od daní a odvodov;

24. zdôrazňuje, že vodíka z obnoviteľných zdrojov možno vyrábať z viacerých obnoviteľných zdrojov energie, ako je veterná, slnečná a vodná energia (vrátane prečerpávania); zdôrazňuje potenciál opustených priemyselných pozemkov poskytnúť priestor na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na nedávno uverejnenú stratégiu pre energiu z obnoviteľných zdrojov na mori posúdila, ako by obnoviteľné zdroje energie na mori mohli pripraviť pôdu pre širší rozvoj a využívanie vodíka z obnoviteľných zdrojov;

25. zdôrazňuje potenciál premeny niektorých existujúcich priemyselných lokalít na zariadenia na výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že je potrebné verejne plánovať takéto premeny priemyselných areálov s pracovníkmi a ich odbormi, čím sa otvorí možnosť, a to aj pre pracovníkov, kolektívne znovu otvoriť nepoužívané miesta zákonným spôsobom, napríklad s cieľom vyrábať vodík;

26. poznamenáva, že prechod na klimaticky neutrálny energetický systém by sa mal starostlivo naplánovať s prihliadnutím na dnešné východiskové body a infraštruktúru, ktorá sa môže v jednotlivých členských štátoch líšiť; zdôrazňuje, že členské štáty by mali byť flexibilné pri navrhovaní podporných opatrení vrátane opatrení štátnej pomoci na rozvoj svojich vnútroštátnych vodíkových hospodárstiev; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby poskytla viac informácií o plánovanej diferenciácii a flexibilite podporných opatrení;

27. zdôrazňuje značné množstvo prírodných zdrojov, ako je voda, potrebné na výrobu vodíka a problémy, ktoré to môže spôsobiť regiónom s nedostatkom vody v EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov, minimalizovať vplyv na regionálne zásobovanie vodou, zabezpečiť starostlivé hospodárenie so zdrojmi a využívanie pôdy na výrobu vodíka a zabrániť akejkoľvek kontaminácii vody, vzduchu alebo pôdy, odlesňovaniu alebo strate biodiverzity v dôsledku výrobného reťazca súvisiaceho s vodíkom;

Angažovanosť občanov

28. zdôrazňuje, že angažovanosť občanov bude zohrávať dôležitú úlohu pri vykonávaní spravodlivej, úspešnej, participatívnej a inkluzívnej energetickej transformácie; zdôrazňuje preto význam toho, aby si všetky zainteresované strany rozdelili náklady a prínosy v integrovanom systéme;

29. zdôrazňuje, že komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov môžu byť zapojené do výroby vodíka; pripomína povinnosť poskytnúť im priaznivý rámec podľa smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou[19] a žiada, aby sa na nich vzťahovali rovnaké výhody ako na ostatné zainteresované strany;

30. zdôrazňuje, že na riadne fungovanie trhu EÚ s vodíkom sú potrebné osoby so špecializovanými zručnosťami, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť; zdôrazňuje potrebu silného verejného a bezplatného systému odborného vzdelávania; vyzýva Komisiu, aby prijala akčný plán zameraný na usmerňovanie členských štátov v oblasti vytvárania a zachovania špecializovaných programov odbornej prípravy pre pracovníkov, inžinierov, technikov a pre širokú verejnosť a v oblasti vytvárania multidisciplinárnych učebných programov pre ekonómov, vedcov a študentov; zdôrazňuje, že sa musí viac podporovať rovnosť príležitostí v sektore vodíka, a vyzýva na spustenie európskej iniciatívy zameranej na zamestnanosť, odborné vzdelávanie a rozvoj žien, aby sa identifikovali a odstránili prekážky a vytvorili siete a vzory;

31. vyjadruje poľutovanie nad tým, že stratégie v oblasti odbornej prípravy, zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie a spravodlivá transformácia smerom k pracovnej sile pripravenej na vodík doteraz nezohrávali úlohu vo vodíkovej stratégii EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité zachovať a využiť potenciál pracovníkov s technickými zručnosťami zamestnanými v existujúcich odvetviach, a pripomína právo pracovníkov na odbornú prípravu a zvyšovanie kvalifikácie počas pracovného času so zaručenými mzdami;

32. vyzýva Komisiu, aby zhromaždila údaje o možných vplyvoch, príležitostiach a výzvach pri transformácii priemyslu, dopravy a energetiky v súvislosti s rozsiahlejším využívaním vodíka; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti spolu s priemyslom a odbormi vypracovali odvetvové transformačné stratégie; navrhuje vytvorenie európskych partnerstiev zručností v oblasti vodíka v rámci paktu pre zručnosti;

Vodíková infraštruktúra

33. zdôrazňuje naliehavú potrebu vybudovať infraštruktúru na výrobu, skladovanie a prepravu vodíka, stimulovať primerané budovanie kapacít a súčasne rozvíjať dopyt a ponuku; zdôrazňuje tiež význam rozvoja vodíkových sietí s nediskriminačným prístupom; berie na vedomie výhody súčinnosti kombinovania výroby vodíka a vodíkovej infraštruktúry s inými aspektami flexibilných systémov s viacerými zdrojmi energie, ako je zhodnocovanie odpadového tepla z elektrolýzy pre diaľkové vykurovanie; víta návrh Komisie na zmenu nariadenia o TEN-E; oceňuje začlenenie vodíka do osobitnej kategórie energetickej infraštruktúry a konštatuje, že tieto vodíkové aktíva môžu byť novo vybudované alebo premenené zo zemného plynu, alebo ich kombináciou; okrem toho berie na vedomie novo navrhovaný systém riadenia pre plánovanie infraštruktúry, ktorý zahŕňa prevádzkovateľov vodíka;

34. poznamenáva, že súbežne so zameraním na priemyselné klastre v prvej fáze by sa už malo realizovať plánovanie, regulácia a rozvoj infraštruktúry na prenos vodíka na dlhšie vzdialenosti a skladovanie, ako aj primeraná finančná podpora pre túto infraštruktúru, aby sa zabezpečilo zavádzanie vodíka v mnohých odvetviach; v tejto súvislosti víta budúce začlenenie vodíkovej infraštruktúry do plánov EÚ, ako sú desaťročné plány rozvoja siete;

 

35. zdôrazňuje význam budúcej transparentnej, inkluzívnej a vedecky podloženej infraštruktúry a integrovaného plánovania siete vedenej verejnými orgánmi, ako je Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), a účasti zainteresovaných strán a vedeckých orgánov; v tejto súvislosti navrhuje, aby sa vykonali výpočty nákladov a prínosov pre umiestnenie infraštruktúry výroby, dopravy a skladovania vodíka z obnoviteľných zdrojov a aby sa preskúmala potreba vybudovať novú infraštruktúru, aby nedochádzalo k uviaznutým aktívam, aby sa dosiahol pozitívny vplyv na živobytie a ekosystémy a aby sa minimalizovali náklady pre spotrebiteľov, pričom sa zohľadnia ich osobitné potreby; zdôrazňuje finančné výhody umiestnenia zariadení na výrobu vodíka v blízkosti miest výroby energie z obnoviteľných zdrojov alebo do rovnakej lokality ako odberné zariadenia, najmä pre malých spotrebiteľov a priemyselné zoskupenia, a prepojenia rôznych sektorov dopytu; zdôrazňuje tiež význam cezhraničnej spolupráce medzi regiónmi a členskými štátmi s cieľom podporiť projekty, ktoré by zvýšili bezpečnosť dodávok vybudovaním vodíkového reťazca EÚ, ktorý by mal zabezpečiť vzájomné prepojenie a interoperabilitu medzi členskými štátmi;

36. nabáda Komisiu a členské štáty, aby na základe vedeckých poznatkov posúdili možnosť presmerovania existujúcich plynovodov na prepravu čistého vodíka a podzemné skladovanie vodíka, pričom zohľadnia rôzne faktory, ako je analýza nákladov a prínosov z technicko-ekonomického aj regulačného hľadiska, celková integrácia sústavy a dlhodobá nákladová efektívnosť; konštatuje, že zmenou účelu vhodne umiestnenej plynárenskej infraštruktúry, ktorá už existuje alebo sa rozvíja, by sa mohla maximalizovať nákladová efektívnosť, minimalizovať využívanie pôdy a zdrojov a investičné náklady a minimalizovať sociálny vplyv; zdôrazňuje, že zmena účelu plynárenskej infraštruktúry môže byť relevantná pre využívanie vodíka v prioritných odvetviach priemyselných odvetví náročných na emisie vrátane prepojení medzi priemyselnými areálmi a multimodálnymi dopravnými centrami, berúc do úvahy potrebu prepravy vodíka najefektívnejšími prostriedkami; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že akákoľvek potenciálna budúca plynárenská infraštruktúra bude zlučiteľná s čistým vodíkom; vyzýva Komisiu, aby posúdila, kde sa v súčasnosti používa zmiešavanie vodíka, a aby vedecky posúdila dopyt po uspokojovaní preukázaných potrieb priemyselného vodíka, ako aj jeho výhody a nevýhody, s cieľom identifikovať potreby infraštruktúry a zároveň vyhnúť sa uviaznutým aktívam;

 

37. zdôrazňuje potrebu regulácie vodíkovej infraštruktúry, najmä pokiaľ ide o jej prevádzku a pripojenie k energetickej sieti, a potrebu zachovať oddelenie ako hlavnú zásadu pri navrhovaní trhov s vodíkom, pričom treba zohľadniť, že trh s vodíkom sa ešte musí rozvíjať; zdôrazňuje, že oddelenie zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby sa na trhy s energiou uvádzali inovatívne nové produkty nákladovo najefektívnejším spôsobom; poznamenáva, že akákoľvek výnimka z tejto regulačnej zásady by v strednodobom horizonte predstavovala zbytočne vysoké náklady pre koncových spotrebiteľov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali jasné usmernenia týkajúce sa vlastníctva, pokiaľ ide o nové potrubia a potrubia so zmeneným účelom, s cieľom zaistiť bezpečnosť plánovania;

38. zdôrazňuje strategicky dôležitú úlohu multimodálnych námorných a vnútrozemských prístavov ako inovačných združení a centier pre dovoz, výrobu, uskladňovanie, dodávku a využívanie vodíka; zdôrazňuje potrebu priestoru pre prístavnú infraštruktúru a investícií do nej na podporu využívania nových technológií s nulovými a nízkymi emisiami na pobrežiach štátov a v prístavoch a na vytvorenie priemyselných hodnotových reťazcov vodíka pozdĺž multimodálnych dopravných koridorov;

Dopyt po vodíku

39. uznáva, že zameranie sa na dopyt po vodíku by sa mal týkať odvetví, v ktorých je využívanie vodíka takmer konkurencieschopné alebo ktoré v súčasnosti nemožno dekarbonizovať využitím iných technologických riešení; súhlasí s Komisiou, že hlavnými vedúcimi trhmi pre dopyt po vodíku sú priemysel a letecká, námorná a ťažká nákladná doprava; domnieva sa, že pre tieto odvetvia by sa mali vypracovať plány rozvoja dopytu, investícií a potrieb výskumu na úrovni EÚ na základe nezávislých vedeckých štúdií a v spolupráci so sociálnymi partnermi, pričom by sa mali zohľadniť individuálne podmienky členských štátov a regionálne rozdiely, pokiaľ ide o zavádzanie vodíka, technologickú pripravenosť a infraštruktúru;

40. víta skutočnosť, že Komisia uvažuje o rôznych možnostiach stimulov na strane dopytu; súhlasí s Komisiou, že politiky zamerané na dopyt a jasné stimuly na uplatňovanie a využívanie vodíka v sektoroch koncových spotrebiteľov s cieľom vyvolať dopyt po vodíku – ako sú kvóty na využívanie obnoviteľného vodíka v obmedzenom počte konkrétnych odvetví – záruky Európskej investičnej banky na zníženie počiatočného rizika spoločných investícií, kým nebudú nákladovo konkurencieschopné, a finančné nástroje vrátane tzv. rozdielových zmlúv o uhlíku (Carbon Contracts for Difference (CCfD)) pre projekty využívajúce obnoviteľný alebo nízkouhlíkový vodík – by sa mohli zvážiť počas prechodného obdobia na podporu dekarbonizácie prostredníctvom vodíka, kde je to zásadné pre zachovanie konkurencieschopnosti koncových používateľov; konštatuje, že je potrebné zabezpečiť, aby kompenzácia zostala primeraná a aby sa zabránilo zdvojeniu dotácií na výrobu aj využívanie, vytváraniu umelých potrieb a neprimeranému narušeniu trhu; naliehavo žiada, aby sa urýchlene vypracovala pilotná schéma pre tzv. rozdielové zmluvy o uhlíku (CCfD), najmä pokiaľ ide o čistú oceľ; zdôrazňuje, že verejné obstarávanie udržateľných riešení, ako je zelená oceľ na výstavbu alebo obnovu, môže takisto prispieť k hmatateľnému a predvídateľnému dopytu; zdôrazňuje, že politiky zamerané na dopyt by mali byť v súlade s ostatnými politickými opatreniami a mali by podliehať dôkladnému posúdeniu vplyvu, aby sa zabránilo akýmkoľvek negatívnym vplyvom na energeticky náročné odvetvia, ktoré čelia medzinárodnej hospodárskej súťaži;

41. poznamenáva, že v niektorých súčasných regulačných rámcoch existujú prekážky brániace používaniu vodíka; nabáda Komisiu a členské štáty, aby prispôsobili tieto regulačné rámce s cieľom stimulovať dopyt po vodíku a odstrániť prekážky, ako je právna neistota;

42. naliehavo vyzýva Komisiu, aby v rámci aktualizácie a vykonávania novej priemyselnej stratégie pre Európu podporovala vedúce trhy pre technológie vodíka z obnoviteľných zdrojov a ich používanie na klimaticky neutrálnu výrobu, najmä v oceliarskom, cementárskom a chemickom priemysle; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť uznať oceľ vyrábanú vodíkom z obnoviteľných zdrojov ako pozitívny príspevok k dosiahnutiu cieľov zníženia emisií CO2 pre celý vozový park; ďalej naliehavo vyzýva Komisiu, aby čoskoro predložila stratégiu EÚ pre čistú oceľ, ktorá by mala zahŕňať primerané zameranie na používanie vodíka z obnoviteľných zdrojov;

43. pripomína, že štvrtina emisií CO2 v EÚ pochádza z dopravy, ktorá ako jediné odvetvie svoje emisie v porovnaní s východiskovým stavom z roku 1990 neznížila; zdôrazňuje potenciál vodíka ako jedného z nástrojov využívaných na znižovanie emisií CO2 v tých druhoch dopravy, kde je plná elektrifikácia ťažšia alebo zatiaľ nemožná; zdôrazňuje, že na podporu využívania vodíka v odvetví dopravy je potrebné zavedenie infraštruktúry na dopĺňanie paliva; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam revízie nariadenia o transeurópskej dopravnej sieti (TEN-T)[20] a smernice o infraštruktúre pre alternatívne palivá s cieľom zabezpečiť dostupnosť verejne prístupných vodíkových čerpacích staníc v celej EÚ zahrnutím konkrétnych cieľov na začlenenie vodíkovej infraštruktúry do dopravných systémov; víta zámer Komisie rozvíjať infraštruktúru na dopĺňanie vodíka v rámci stratégie udržateľnej a inteligentnej mobility a preskúmať smernicu o infraštruktúre pre alternatívne palivá; ďalej zdôrazňuje potrebu vytvoriť súčinnosť medzi stratégiami TEN-T, TEN-E a stratégiami pre alternatívne palivá, čo povedie k postupnému zavádzaniu vodíkových čerpacích staníc sprevádzaných základnými technickými požiadavkami a harmonizovanými normami založenými na posúdení rizika;

44. zdôrazňuje, že vďaka svojim vlastnostiam je vodík vhodným pre nahradenie fosílnych palív a zníženie emisií skleníkových plynov v prípade určitých druhov dopravy; zdôrazňuje, že využívanie vodíka v čistej forme alebo ako syntetické palivo či biokerozín je kľúčovým faktorom náhrady fosílneho kerozínu v leteckej doprave; zdôrazňuje, že vodík sa v obmedzenom množstve už používa v odvetví dopravy, najmä v cestnej doprave, verejnej doprave a v špecifických segmentoch železničnej dopravy, najmä tam, kde elektrifikácia trate nie je ekonomicky uskutočniteľná; zdôrazňuje, že sú potrebné prísnejšie právne predpisy na stimulovanie používania palív s nulovými emisiami, ako aj iných čistých technológií vrátane vodíka z obnoviteľných zdrojov, a po ich úplnom sprístupnení možno začať ich používať v ťažkých úžitkových vozidlách a v leteckej a námornej doprave;

45. vyzýva Komisiu, aby zvýšila výskum a investície v rámci stratégie udržateľnej a inteligentnej mobility a posúdila, či je potrebné revidovať smernicu o energii z obnoviteľných zdrojov s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky riešenia v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v doprave;

Výskum, vývoj, inovácie a financovanie

46. zdôrazňuje význam výskumu, vývoja a inovácií v celom hodnotovom reťazci a vykonávania demonštračných projektov v priemyselnom meradle vrátane pilotných projektov a ich uvádzania na trh pri zabezpečovaní konkurencieschopnosti a cenovej dostupnosti obnoviteľného vodíka a pri dokončovaní integrácie energetického systému pri súčasnom zabezpečení geografickej vyváženosti s osobitným zameraním na regióny s vysokými emisiami uhlíka; vyzýva Komisiu, aby podnecovala úsilie v oblasti výskumu a inovácií zamerané na realizáciu rozsiahlych projektov s veľkým vplyvom s cieľom zabezpečiť transfer technológií v rámci celého hodnotového reťazca vodíka; v tejto súvislosti víta spustenie laboratórií mobility v európskych mestách na podporu experimentov v oblasti udržateľnej verejnej dopravy založených na využívaní alternatívnych palív a nabáda na začlenenie vodíka ako jedného z palív, ktoré sa majú použiť na uskutočňovanie týchto experimentov;

47. zdôrazňuje, že je potrebné investovať značné finančné prostriedky do rozvoja a zvýšenia výrobnej kapacity vodíka z obnoviteľných zdrojov, zvýšiť jeho konkurencieschopnosť a podporiť vodíkové riešenia, ktoré sú často v počiatočných fázach vývoja, čo by si vyžadovalo aj zníženie rizika investícií do vodíka z obnoviteľných zdrojov, napríklad prostredníctvom tzv. rozdielovej zmluvy o uhlíku; zdôrazňuje, že programy a finančné nástroje EÚ, ako je napríklad nástroj na podporu obnovy a odolnosti, Horizont Európa, Nástroj na prepájanie Európy, InvestEU vrátane nového strategického investičného okna EÚ, Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond, Fond na spravodlivú transformáciu a inovačný fond ETS, zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore súdržného rozvoja vodíkového hospodárstva v celej EÚ; okrem toho zdôrazňuje dôležitú úlohu miestnych a regionálnych verejno-súkromných partnerstiev pri podporovaní rozvoja a využívania vodíka;

48. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť súčinnosť medzi všetkými dostupnými investičnými fondmi, programami a finančnými nástrojmi s cieľom zabezpečiť spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom v záujme investície do širokej škály projektov; so znepokojením berie na vedomie pokles investícií do výskumu a inovácií v oblasti technológií čistej energie, ako sa uvádza v správe o stave energetickej únie za rok 2020;

49. vyzýva Komisiu, aby vypracovala koordinovanú stratégiu investovania do energie z obnoviteľných zdrojov a vodíka v súlade s vnútroštátnymi stratégiami v oblasti výskumu a inovácií a zohľadnila rôzne východiskové pozície členských štátov;

50. vyzýva Komisiu, aby kládla dôraz na významnú úlohu MSP v tejto stratégii; zdôrazňuje, že je potrebné začleniť regulačné záruky a zabezpečiť prístup k finančným a inovačným aktívam, ako sú inkubátory a spoločné výskumné projekty, pre start-upy a MSP, aby sa mohli uchytiť vo vodíkovom priemysle; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila rovnaký prístup na trh a uľahčenie vstupu na trh pre takéto podniky a podporila ich účasť, napr. ich proaktívnym pozývaním do diskusií za okrúhlym stolom a ich začlenením do verejných konzultácií; vyzýva Komisiu, aby odhadla potreby MSP a náklady na dekarbonizáciu ich výrobných procesov a dodávok energie prostredníctvom vodíka a aby monitorovala ich pokrok pomocou vhodného súboru kľúčových ukazovateľov výkonnosti s cieľom prispieť k tvorbe politiky založenej na dôkazoch;

51. zdôrazňuje, že EÚ je lídrom vo výrobe elektrolyzérov a túto konkurenčnú výhodu si musí zachovať a prehĺbiť; domnieva sa, že úsilie EÚ v oblasti výskumu a vývoja by sa malo zamerať na širokú škálu potenciálnych nových obnoviteľných zdrojov vodíka a technológií, ako je vodík z fotosyntézy, rias alebo elektrolyzérov s morskou vodou, s cieľom zvýšiť úroveň technologickej pripravenosti;

52. víta Európsku alianciu pre čistý vodík (ďalej len „aliancia“), iné iniciatívy a združenia v oblasti obnoviteľného vodíka, európske fórum pre vodík a dôležité projekty spoločného európskeho záujmu, ktoré sú dôležitým prostriedkom na zvýšenie investícií do vodíka z obnoviteľných zdrojov; nabáda členské štáty, Komisiu a hospodárske subjekty, aby urýchlene uvoľnili potenciál dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu s cieľom podporiť projekty s významom pre vodíkové hospodárstvo EÚ; požaduje pragmatický prístup na uľahčenie schvaľovania týchto projektov; víta tiež plán Komisie zrevidovať usmernenia o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na uľahčenie výroby vodíka a jeho rýchle preniknutie na trh;

 

53. nabáda alianciu, aby v spolupráci so spoločným podnikom pre palivové články a vodík predložila investičný program a databázu projektov, ktoré môžu zabezpečiť čo najskoršie splnenie cieľov v oblasti vodíka; zdôrazňuje, že aliancia by sa mala zamerať na rozvoj vodíka z obnoviteľných zdrojov a jasne sa zaviazať k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti klímy do roku 2030 a 2050; zdôrazňuje, že aliancia by mala zabezpečiť aj vyvážené zastúpenie všetkých príslušných zainteresovaných strán EÚ vrátane výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov, vedcov, nezávislých odborníkov, think tankov, environmentálnych mimovládnych organizácií a sociálnych partnerov; zdôrazňuje, že rozhodovací proces aliancie by sa mal zlepšiť, pokiaľ ide o transparentnosť a inkluzívnosť, a že tento proces by mala viesť Komisia a mal by ho podporovať nezávislý orgán zložený z vedeckých odborníkov a jeho cieľom by malo byť vymedzenie prechodových ciest a poskytnutie usmernenia pre potreby vodíka; konštatuje súčasné oneskorenia vo vykonávaní činností aliancie a žiada Komisiu, aby proces urýchlila;

54. víta obnovenie spoločného podniku pre palivové články a vodík v rámci programu Horizont Európa; zdôrazňuje význam jeho práce a žiada Komisiu, aby ho využila ako kompetenčné centrum vodíka a poskytla mu dostatočné finančné zdroje na to, aby mohol plniť svoju úlohu pri dosahovaní cieľov Európskej zelenej dohody; zdôrazňuje, že by mal podporovať výskumné a rozvojové činnosti v celom hodnotovom reťazci s cieľom zabezpečiť nákladovo efektívne využívanie financovania vodíka a lepšiu koordináciu; zdôrazňuje, že by sa tým mala dosiahnuť súčinnosť so spoločnými podnikmi v odvetví dopravy s cieľom podporiť primeranú integráciu vodíkových technológií a dopravných infraštruktúr a služieb; vyzýva Komisiu, aby využila skúsenosti získané prostredníctvom spoločného podniku pre palivové články a vodík a stimulovala ďalší výskum v oblasti technológií palivových článkov a vodíkovej energie;

55. žiada Komisiu, aby posúdila možné začlenenie zavádzanie vodíka do všeobecných cieľov Partnerstva pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia (PRIMA), a to v súlade s prioritami programu Horizont Európa, s cieľom posilniť výskumné a inovačné kapacity a rozvíjať znalosti a spoločné inovačné riešenia v celom stredozemskom regióne;

Medzinárodná spolupráca v oblasti vodíka

56. zdôrazňuje, že vedúca úloha Európy vo výrobe technológií vodíka predstavuje príležitosť na podporu vedúceho postavenia priemyslu a inovácií EÚ na celosvetovej úrovni pri súčasnom posilnení úlohy EÚ ako globálneho lídra v oblasti klímy; zdôrazňuje, že prioritou by malo byť budovanie dodávateľského reťazca vodíka v EÚ s cieľom podporiť výhody prvého hráča, priemyselnú konkurencieschopnosť a bezpečnosť dodávok energie; v tejto súvislosti zdôrazňuje cieľ zvýšiť domácu výrobu vodíka, pričom uznáva, že členské štáty môžu v súlade so svojimi potrebami preskúmať aj možnosť dovozu energie, vodíka a polotovarov vodíka zo susedných regiónov a krajín mimo EÚ s cieľom uspokojiť rastúci domáci dopyt po vodíku;

57. vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby sa zapojili do otvoreného a konštruktívneho dialógu s cieľom nadviazať vzájomne prospešnú spoluprácu a partnerstvá so susednými regiónmi, ako sú severná Afrika, Blízky východ a krajiny Východného partnerstva, a pritom chrániť strategické záujmy EÚ a energetickú bezpečnosť EÚ a jej partnerov; zdôrazňuje, že táto spolupráca by bola prospešná pre vytváranie trhov s čistými a novými technológiami prostredníctvom prenosu poznatkov, pre posilnenie prechodu na energiu z obnoviteľných zdrojov a dosiahnutie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť premiestňovaniu vplyvov na životné prostredie vrátane emisií skleníkových plynov a akémukoľvek oneskoreniu dekarbonizácie elektrickej siete v krajinách mimo EÚ;

58. zdôrazňuje, že medzinárodná spolupráca v oblasti vodíka s krajinami mimo EÚ, najmä so Spojeným kráľovstvom, Európskym hospodárskym priestorom, Energetickým spoločenstvom a USA, založená na základe vzájomne dodržiavaných pravidiel a zásad, ako je prístup tretích strán, oddelenie vlastníctva, transparentnosť a nediskriminačné tarify, by sa mala ďalej rozvíjať s cieľom posilniť vnútorný trh a energetickú bezpečnosť; zdôrazňuje, že by sa malo zabrániť spolupráci s krajinami mimo EÚ, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia EÚ, ako sú hospodárske sankcie, a s tými, ktoré nezaručujú dodržiavanie bezpečnostných, environmentálnych noriem a požiadaviek transparentnosti, alebo ak by táto spolupráca ohrozila bezpečnosť EÚ a členských štátov;

59. zdôrazňuje, že EÚ by mala presadzovať svoje normy v oblasti vodíka a kritériá udržateľnosti na medzinárodnej úrovni; v tejto súvislosti požaduje, aby sa vypracovali medzinárodné normy a stanovili spoločné vymedzenia a metodiky na definovanie celkových emisií z každej jednotky vyrobeného vodíka, ako aj medzinárodné kritériá udržateľnosti, ktoré sú nutným predpokladom akéhokoľvek dovozu vodíka a dovozu polotovarov z vodíka; zdôrazňuje, že s cieľom zabrániť akémukoľvek úniku uhlíka by sa všetok dovoz vodíka mal certifikovať rovnako ako vodík vyrábaný v EÚ vrátane výroby a prepravy a mal by byť v súlade s budúcim mechanizmom kompenzácie uhlíka na hraniciach Európskej únie; vyzýva tiež Komisiu a členské štáty, aby investovali do potrebnej infraštruktúry a transformácie existujúcej infraštruktúry v prístavoch a do cezhraničných prepojení na dovoz vodíka z obnoviteľných zdrojov; nabáda Komisiu, aby podporovala úlohu eura ako referenčnej meny v medzinárodnom obchode s vodíkom;

60. domnieva sa, že vodík by sa mal stať súčasťou medzinárodnej spolupráce EÚ, okrem iného v rámci práce Medzinárodnej agentúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov (IRENA), spolupráce v oblasti výskumu, diplomacie v oblasti klímy a energetiky a európskej susedskej politiky;

Úloha vodíka v integrovanom energetickom systéme

61. zdôrazňuje potrebu integrovaného energetického systému, aby sa najneskôr do roku 2050 dosiahla klimatická neutralita a aby sa dosiahli ciele Parížskej dohody; v tejto súvislosti víta začlenenie vodíka do stratégie Komisie pre integráciu energetického systému; domnieva sa, že integrácia energetických odvetví a nosičov, ako aj koherentné plánovanie elektrických, tepelných, plynových a vodíkových sietí je prínosom pre udržateľnosť, transformáciu energetiky a dobre fungujúci trh s vodíkom a energiou; domnieva sa, že je potrebné klásť väčší dôraz na inovatívne projekty spájajúce výrobu a zhodnocovanie elektrickej energie, vodíka a tepla;

62. poznamenáva, že rozvoj vodíkového hospodárstva môže prispieť k zníženiu nerovnováhy energetického systému ako celku; opätovne pripomína, že vodík môže zohrávať úlohu z hľadiska uskladňovania energie na vyváženie nestálej ponuky a dopytu po energii z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje preto, že sa musí naplánovať rozvoj infraštruktúry na prepravu a skladovanie vodíka, pričom treba predvídať potrebu rozvoja zariadení na výrobu energie s cieľom zabezpečiť technickú a hospodársku optimalizáciu;

63. zdôrazňuje, že je potrebná ambiciózna a správne načasovaná stratégia uskladňovania energie prostredníctvom vodíka v inovačných priemyselných riešeniach a riešeniach pre mobilitu; konštatuje však, že využívanie vodíka na uskladňovanie energie ešte nie je konkurencieschopné z dôvodu vysokých výrobných nákladov a že straty energie spojené s ukladaním energie prostredníctvom vodíka sa v súčasnosti odhadujú na približne 60 % počas tzv. spiatočnej cesty; preto opätovne zdôrazňuje potrebu znížiť náklady na výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov a podporiť rovnaké podmienky pre riešenia v oblasti flexibility a vyvažovania v celom energetickom systéme; nabáda preto Komisiu, aby analyzovala možnosti a kapacity na skladovanie vodíka; konštatuje, že skladovanie vodíka môže podliehať protichodným regulačným režimom, najmä režimom skladovania plynu a elektriny, a preto zdôrazňuje potrebu objasniť tento aspekt v príslušných právnych predpisoch;

°

° °

64. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie všetkým inštitúciám EÚ a členským štátom.



 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

 

Európska únia schválila Parížsku dohodu a v Európskej zelenej dohode sa zaviazala, že prostredníctvom spravodlivej transformácie dosiahne do roku 2050 klimatickú neutralitu. Táto transformácia znamená dekarbonizáciu všetkých hospodárskych odvetví vrátane odvetví energetiky a ťažko dekarbonizovateľných odvetví. Prechod na systém čistej energie musí zabezpečiť bezpečnosť dodávok a cenovú dostupnosť energie.

 

Keďže vodík vyrábaný elektrolýzou pomocou elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie je čistou alternatívou k fosílnym palivám a môže sa používať na rôzne účely vrátane surovín pre priemyselné procesy, palivové články a uskladňovanie energie, môže k tomuto prechodu významne prispieť. Môže pomôcť dekarbonizovať ťažko dekarbonizovateľné odvetvia, v ktorých priama elektrifikácia ešte nie je možná alebo nákladovo efektívna. Vodík však predstavuje len malú časť európskeho energetického mixu a 95 % našej výroby vodíka využíva v súčasnosti fosílne palivá[21]. Čistý vodík navyše ešte nie je konkurencieschopný s vodíkovým a nízkouhlíkovým vodíkom založeným na fosílnych palivách[22].

 

EÚ preto potrebuje vybudovať udržateľné vodíkové hospodárstvo, ktorého cieľom je čo najskôr zabezpečiť, aby bol čistý vodík konkurencieschopný. Úspešné vodíkové hospodárstvo s vedúcim technologickým postavením Európy by mohlo EÚ pomôcť pri posilňovaní jej hospodárstva a vytváraní pracovných miest odolných voči budúcim zmenám, najmä po hospodárskom poklese v dôsledku pandémie COVID-19. Na tento účel je potrebná vodíková stratégia, ktorá bude pokrývať celý hodnotový reťazec vodíka vrátane odvetví dopytu a ponuky a bude sa realizovať v koordinácii s vnútroštátnym úsilím. Európska komisia urobila prvý krok v tomto smere, keď v júli 2020 prijala vodíkovú stratégiu pre klimaticky neutrálnu Európu. Cieľom tejto správy je analyzovať politické, hospodárske a technologické potreby v záujme udržateľného vodíkového hospodárstva v EÚ, a tak doplniť stratégiu navrhnutú Komisiou.

 

Spravodajca zdôrazňuje, že vodík nie je čarovný prútik, ktorý vyrieši dekarbonizáciu. Namiesto toho by mala prevládať zásada prvoradosti energetickej efektívnosti a priama elektrifikácia by sa mala považovať za vhodnejšie riešenie dekarbonizácie tam, kde je to technicky a ekonomicky možné, pretože môže byť nákladovo a energeticky efektívnejšia vzhľadom na straty efektívnosti pri výrobe vodíka.

 

EÚ musí založiť svoje vodíkové hospodárstvo na čistom vodíku, keďže z dlhodobého hľadiska je udržateľný len čistý vodík. Pri rozširovaní výroby vodíka a budovaní čistého vodíkového hospodárstva, ktoré sa musia udiať dostatočne rýchlo, aby sme dosiahli naše ciele v oblasti klímy, môže nízkouhlíkový vodík zohrávať prechodnú úlohu, keďže čistý vodík ešte nie je k dispozícii v dostatočnom množstve a nie je konkurencieschopný. Komisia by mala posúdiť, ako dlho a v akom množstve by bol nízkouhlíkový vodík počas tejto prechodnej fázy potrebný. Je dôležité, aby sa čo najskôr prestal používať vodík z fosílnych palív.


Klasifikácia vodíka a normy týkajúce sa vodíka

 

Spravodajca sa domnieva, že na vymedzenie rôznych druhov vodíka je potrebný jednotný európsky klasifikačný systém. Zdá sa, že klasifikácia založená na obsahu uhlíka vo vodíku, ktorú navrhuje Komisia a ktorá sa odkláňa od bežne používaného prístupu využívajúceho farby, je vhodné riešenie. Nemali by sa však používať rôzne názvy pre ten istý druh vodíka, ako napríklad „obnoviteľný“ a „čistý“ vodík.

 

Okrem toho musíme byť schopní jasne identifikovať čistý vodík. Spravodajca na tento účel navrhuje vypracovať normy a európsky systém certifikácie a označovania založený na nezávislom vedeckom preskúmaní emisií produkovaných počas životného cyklu výroby vodíka. Keďže výroba čistého vodíka je založená na elektrickej energii z obnoviteľných zdrojov, potrebujeme aj potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov. Sú to dôležité skutočnosti pre spotrebiteľov vodíka, aby mohli uvedomele investovať do rôznych možností čistého vodíka.

 

Akceptovanie verejnosťou je kľúčom k rozvoju udržateľného vodíkového hospodárstva. Na to, aby ho verejnosť prijímala vo väčšej miere, je potrebné zapojenie občanov a zainteresovaných strán do vodíkového hospodárstva. Musíme tiež zabezpečiť, aby EÚ mala najprísnejšie bezpečnostné normy a technické normy týkajúce sa vodíka a uplatňovala iba riešenia využívajúce vodík, ktoré sú v súlade s týmito normami. V tejto súvislosti spravodajca oceňuje doterajšiu prácu v oblasti bezpečnosti, ktorú vykonal spoločný podnik pre palivové články a vodík, ktorý by mohla Európska komisia využívať ako kompetenčné centrum pre vodík.

 

Rozšírenie výroby vodíka

 

Teraz musíme prijať opatrenia na zvýšenie výroby čistého vodíka v Európe. Komisia vo svojej stratégii predstavila ambiciózne ciele na rozšírenie výroby čistého vodíka zvýšením výrobnej kapacity elektrolyzérov na výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov. Na dosiahnutie týchto cieľov a vytvorenie fungujúceho a predvídateľného trhu s čistým vodíkom, ktorý priláka investície, je potrebné prekonať regulačné prekážky a zaviesť komplexný regulačný rámec pre trh s vodíkom. Ako vzor tohto regulačného rámca by mohol slúžiť regulačný rámec EÚ pre trh s plynom vzhľadom na spoločné charakteristiky vodíka a plynu, ako aj balík opatrení v oblasti čistej energie vzhľadom na jeho holistický prístup k preskúmaniu fungovania trhu s energiou.

 

Na výrobu čistého vodíka je potrebné značné množstvo elektriny z obnoviteľných zdrojov. Aby sa zvýšila výroba čistého vodíka, musí teda EÚ vyrábať dostatok dodatočnej energie z obnoviteľných zdrojov. To ide ruka v ruke so zabezpečením potrebnej infraštruktúry na prepravu energie z obnoviteľných zdrojov na miesta výroby vodíka. Keďže v EÚ stále existujú nedostatky v infraštruktúre pre energiu z obnoviteľných zdrojov, Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa chýbajúca infraštruktúra poskytla čo najskôr. Okrem toho, keďže elektrická energia z obnoviteľných zdrojov je zodpovedná za značnú časť nákladov na výrobu čistého vodíka, v záujme dosiahnutia konkurencieschopnosti je dôležité znížiť náklady zrušením daní a poplatkov za elektrinu z obnoviteľných zdrojov.

 

Vodíková infraštruktúra

 

Spravodajca poukazuje na nedostatok vodíkovej infraštruktúry v EÚ. EÚ by sa mala vyhnúť dileme, čo je prvoradé: vodíková infraštruktúra, výrobné zariadenia či dopyt (dilema „sliepka alebo vajce“). Od začiatku musíme rozvíjať všetky prvky. EÚ by mala stimulovať rozvoj infraštruktúry, napr. revíziou nariadenia o TEN-E. Spravodajca súhlasí s prístupom Komisie, aby sa hneď v úvode začalo s plánovaním stredne veľkej a základnej prepravnej infraštruktúry s cieľom čo najskôr vytvoriť plnohodnotný vnútorný trh s vodíkom.

 

Keďže vytvorenie vodíkového hospodárstva si bude vyžadovať značné investície, dôležitá je nákladová efektívnosť. Existujúca plynárenská infraštruktúra by sa mohla prispôsobiť na používanie čistého vodíka, čím by sa mohli minimalizovať investičné náklady a vyrovnať náklady na prepravu. Táto možnosť by sa preto mala posudzovať na európskej a vnútroštátnej úrovni.

 

Dopyt po vodíku

 

Strana dopytu je kľúčovým aspektom rozvoja trhu s čistým vodíkom, pretože vysoký dopyt môže urýchliť zavádzanie čistého vodíka na trh. Okrem toho môže prispieť k dekarbonizácii. Na zvýšenie dopytu je však potrebné, aby čistý vodík predstavoval zaujímavý podnikateľský zámer. Investície do čistého vodíka musia byť atraktívnejšie ako investície do riešení založených na fosílnych palivách, aby bola EÚ schopná predchádzať vzniku tzv. uhlíkových pascí. Používanie čistého uhlíka a na prechodné obdobie nízkouhlíkového vodíka by sa preto malo sústrediť na odvetvia, v ktorých je využívanie vodíka takmer konkurencieschopné alebo ktoré v súčasnosti nemožno dekarbonizovať inými prostriedkami.

 

Na získanie lepšieho prehľadu o potrebách čistého a nízkouhlíkového vodíku spravodajca navrhuje vypracovať sektorové plány, v ktorých sa stanoví vývoj dopytu po vodíku, ako aj potreba investícií a výskumu v odvetviach dopytu. Tieto plány by sa mali vypracúvať na európskej úrovni v úzkej spolupráci medzi zainteresovanými stranami a európskymi inštitúciami.

 

Komisia vo svojej stratégii poukazuje na význam politík na podporu a rozvoj dopytu. Vzhľadom na súčasnú nedostatočnú konkurencieschopnosť čistého vodíka by sme mali skutočne zvážiť zavedenie politík, ako sú kvóty na využívanie čistého vodíka v cieľových sektoroch. Mali by sa zohľadniť aj inovačné opatrenia, ako napríklad rozdielové zmluvy o uhlíku (CCfD). Komisia však musí podrobne uviesť, ako by sa takéto opatrenia mohli financovať a vykonávať.

 

Výskum, vývoj, inovácie a financovanie

 

S cieľom znížiť náklady na čistý vodík a na účely optimalizácie je potrebný výskum, vývoj a inovácie v celom hodnotovom reťazci čistého vodíka. Potrebujeme aj demonštračné projekty v priemyselnom meradle, aby sme dokázali realizovať vodíkové riešenia v odvetviach dopytu. EÚ musí zabezpečiť úplné zapojenie MSP, pretože niektoré môžu priniesť inovatívne riešenia a niektoré môžu mať obmedzené zdroje, aby mohli využívať čisté vodíkové riešenia na svoju vlastnú dekarbonizáciu. Musíme tiež zabezpečiť, aby naše pracovné sily mali primerané znalosti o čistých vodíkových technológiách s cieľom zaistiť ich bezpečnosť.

 

Spravodajca zdôrazňuje, že na vytvorenie čistého vodíkového hospodárstva sú potrebné vysoké investície. Európske programy môžu zohrávať dôležitú úlohu pri financovaní projektov v oblasti čistého vodíka a pri získavaní ďalších verejných a súkromných investícií. Najmä program Horizont Európa, Nástroj na prepájanie Európy, InvestEU a inovačný fond v rámci ETS môžu podporiť čisté vodíkové hospodárstvo. Je nevyhnutné poskytnúť na tieto programy dostatočné finančné zdroje. Spravodajca preto vyjadruje poľutovanie nad finančnými škrtmi Rady v porovnaní s návrhom Komisie.

 

Okrem týchto programov môžu k financovaniu vodíkového hospodárstva prispieť Európska aliancia pre čistý vodík a dôležité projekty spoločného európskeho záujmu. Aliancia by mala na základe zhromaždených odborných znalostí pomôcť pri určovaní konkrétnych sľubných projektov a investičných potrieb a zároveň vypracovať databázu projektov a investičný program. Okrem toho by sa pri revízii usmernení o štátnej pomoci mala vytvoriť kapitola o technológiách založených na čistom vodíku, aby tieto usmernenia mohli podporovať rozvoj čistého vodíka a nebránili mu. Vzhľadom na množstvo európskych programov, ktoré môžu pomôcť financovať čistý vodík, je navyše nevyhnutné, aby EÚ vypracovala koordinovanú investičnú stratégiu, ktorá projektom umožní získať finančné prostriedky z rôznych programov a zabezpečí, aby na seba logicky nadväzovali.

 

Medzinárodná spolupráca v oblasti vodíka

 

Spravodajca sa domnieva, že európska výroba čistého vodíka nemusí sama osebe stačiť na uspokojenie európskeho dopytu, keďže niektoré odvetvia budú vyžadovať veľké sumy na účely dekarbonizácie. EÚ by preto mala začať spolupracovať v oblasti výroby čistého vodíka so susednými regiónmi, ako je Balkán alebo severná Afrika, na účely dovozu. Mala by zaručiť, že takáto spolupráca bude prínosom pre spolupracujúce regióny, pokiaľ ide o ich boj proti zmene klímy a dosiahnutie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a udržateľného hospodárskeho rozvoja.

 

Čistý vodík by sa mal tiež stať neoddeliteľnou súčasťou medzinárodnej spolupráce EÚ vo všeobecnosti vrátane diplomacie v oblasti klímy s cieľom vymieňať si najlepšie postupy a podporovať európske normy v oblasti vodíka.

 

Úloha vodíka v integrovanom energetickom systéme

 

Spravodajca napokon zdôrazňuje význam integrovaného energetického systému na podporu energie z obnoviteľných zdrojov a dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. Na tento účel by sa mali koordinovať plynárenské, elektrické a vodíkové rozvodné siete. Vodík tu môže zohrávať kľúčovú úlohu z hľadiska uskladňovania energie na vyváženie nestálej ponuky a dopytu po energii z obnoviteľných zdrojov. Toto riešenie zatiaľ nie je konkurencieschopné a EÚ na tento účel potrebuje ďalšie investície. Spravodajca víta zosúladenie vodíkovej stratégie a stratégie na integráciu energetického systému.


PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB, KTORÉ SPRAVODAJCOVI POSKYTLI PODNETY

<FootprintIntro>Tento zoznam bol vypracovaný absolútne dobrovoľne na základe výlučnej zodpovednosti spravodajcu. Počas prípravy návrhu správy spravodajca dostal podnety od týchto subjektov alebo osôb:</FootprintIntro>

Subjekt a/alebo osoba

Amprion

Bundesverband der Energie- und Wasserwirtschaft

Bundesverband Deutscher Industrie

Bundesverband Energiespeicher

Cefic

CEPS Energy Climate House

Deutsche Industrie- und Handelskammer

Deutsche Umwelthilfe

E3G

EnBW

Energy Storage Association

ENTSO-E

E.on

Eurogas

Európska komisia

Európsky výbor regiónov

Europex

Európsky univerzitný inštitút

Spoločný podnik pre palivové články a vodík

Hydrogen Europe

Iberdrola

International Association of Oil and Gas Producers

International Energy Agency

Oersted

Open Grid Europe

RWE

Sandbag

Siemens

STEAG

TenneT

Transport & Environment

Uniper

Vattenfall

Verband der Chemischen Industrie

Verbund

Weltenergierat Deutschland

WindEurope

Wirtschaftsvereinigung Stahl

Zero Emissions Platform


 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, VEREJNÉ ZDRAVIE A BEZPEČNOSŤ POTRAVÍN (28. 1. 2021)

<CommissionInt>pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku</CommissionInt>


<Titre>k európskej stratégii pre vodík </Titre>

<DocRef>(2020/2242(INI))</DocRef>

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: <Depute>Hildegard Bentele</Depute>

(*) Pridružený výbor – článok 57 rokovacieho poriadku

 

 

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže cieľom Parížskej dohody je obmedziť zvýšenie priemernej teploty Zeme výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a pokračovať v opatreniach prijatých na obmedzenie nárastu teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou;

1. víta zámer Komisie vytvoriť z Európskej únie región, ktorý bude určovať normy a bude svetovým lídrom v oblasti vodíka; zdôrazňuje, že vodík je dôležitým nástrojom dekarbonizácie energetického systému, priemyselných procesov s vysokými emisiami uhlíka a častí dopravného systému pri prechode na aktualizované ciele Únie v oblasti klímy do roku 2030 a cieľ Únie v oblasti klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050, ako je zakotvené v návrhu európskeho právneho predpisu v oblasti klímy (COM/2020/0080) na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody; konštatuje, že ambiciózna stratégia môže do roku 2030 viesť k vzniku až 1 milióna pracovných príležitostí a ročným príjmom až do výšky 150 miliárd EUR, zároveň v závislosti od použitých technológií k zníženiu ročných emisií CO2 do roku 2050 o približne 560 miliónov ton[23], a na základe podpory vodíkovej únie by sa mala zamerať na prínosy pre všetky členské štáty;

2. s poľutovaním konštatuje množstvo nejednoznačných pojmov používaných na vymedzenie jednotlivých druhov vodíka; vyzýva preto Komisiu, aby zaviedla komplexnú terminológiu a celoeurópske normy a kritériá certifikácie vodíka na základe posudzovania emisií počas životného cyklu, keďže je to nevyhnutné na zabezpečenie transparentnosti z hľadiska uhlíkovej stopy EÚ a transparentnosti z hľadiska pôvodu vodíka, a tvorí základ všetkých budúcich investícií; domnieva sa, že takáto terminológia musí zapadať do masívneho medzinárodného rámca ako prevencia nesprávneho označovania alebo dvojitého započítavania vplyvov na životné prostredie;

3. poznamenáva, že vodík sa môže vyrábať rôznymi postupmi; zdôrazňuje význam jasného záväzku k rýchlej transformácii na obnoviteľné zdroje, kde vodík bude mať preklenovaciu funkciu k nízkouhlíkovému vodíku, ktorým sa výrazne znížia emisie skleníkových plynov počas životného cyklu a do budúcnosti sa zabráni ustrnutiu na súčasnom stave technológií, pre zámer dosiahnuť cieľ Únie v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050 a zároveň zabezpečiť technologickú neutralitu a medziodvetvový prístup na dosiahnutie maximálnych účinkov rozsahu a znížiť náklady všetkých aplikácií; poznamenáva, že náklady na zelený vodík sú v súčasnosti až trikrát vyššie ako náklady na vodík z fosílnych palív; poznamenáva, že podľa štúdií by náklady na výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov mohli výrazne klesnúť[24] a do roku 2030 dosiahnuť cenovú paritu s vodíkom z fosílnych palív v regiónoch s lacnými obnoviteľnými zdrojmi energie; zdôrazňuje, že na zlepšenie nákladovej konkurencieschopnosti obnoviteľného vodíka v porovnaní s vodíkom z fosílnych palív sú dôležité investície; víta skutočnosť, že v rámci programu Next Generation EU sa vodík považuje za investičnú prioritu, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala aj plán zavádzania a skvalitňovania elektrolyzérov a vytvárala partnerstvá na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť ich nákladovú efektívnosť v hlavných odvetviach využitia vodíka; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité umožniť flexibilitu pri využívaní rôznych dostupných spôsobov výroby vrátane inovačných technológií, ako je pyrolýza a spracovanie zvyškového odpadu, ktoré zabezpečia efektívne využívanie zdrojov pri plnom rešpektovaní hierarchie odpadového hospodárstva; berie na vedomie úlohu environmentálne bezpečného zachytávania a ukladania oxidu uhličitého pri dosahovaní klimatickej neutrality ťažkého priemyslu tam, kde nie sú k dispozícii možnosti priameho znižovania emisií;

4. zastáva názor, že v záujme transformácie na dosiahnutie aktualizovaných cieľov Únie v oblasti klímy do roku 2030 a cieľa Únie v oblasti klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050 by sa vodík z fosílnych palív mal postupne vyradiť a nahradiť;

5. vyzýva Komisiu, členské štáty a priemysel, aby posilnili dodatočnú kapacitu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom zabrániť kontraproduktívnej hospodárskej súťaživo výrobe vodíka medzi elektrolyzérmi a ostatnými priamymi spôsobmi využívania elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a zabezpečiť celkové zníženie emisií skleníkových plynov; zdôrazňuje potrebu lepších stimulov na využívanie prebytočnej energie z obnoviteľných zdrojov na výrobu vodíka a zdôrazňuje potrebu transparentnosti certifikácie pôvodu vodíka vyrobeného pomocou elektriny a emisií počas životného cyklu; obzvlášť berie na vedomie potenciál obnoviteľnej energie oceánov a uzavretých systémov v areáloch, v ktorých sa spája výroba energie z obnoviteľných zdrojov v blízkosti priemyselných lokalít, a v areáloch, odkiaľ sa distribuuje vodík z obnoviteľných zdrojov, keďže väčšina dopytu bude po jeho čistej forme (ako priemyselnej suroviny alebo ako nosiča energie pri výrobných postupoch za vysokých teplôt, ako je výroba ocele); vyzýva Komisiu, aby na posilnenie decentralizácie a zapojenia občanov do energetickej transformácie preskúmala potenciál výroby vodíka v komunitách, ktoré vyrábajú energiu z obnoviteľných zdrojov; okrem toho zdôrazňuje potrebu pokračovať v investíciách do výskumu potenciálu nových obnoviteľných zdrojov vodíka, ako je vodík z fotosyntézy, rias alebo elektrolýzy morskej vody;

6. zdôrazňuje, že na prechodné obdobie bude potrebný spoľahlivý regulačný rámec a dočasné stimuly na zabezpečenie rovnakých podmienok, odstránenie nechcených a zbytočných regulačných prekážok a rozšírenie využívania vodíka z obnoviteľných zdrojov, pričom nízkouhlíkový vodík bude premostením k významnému zníženiu emisií skleníkových plynov počas životného cyklu a v budúcnosti zabráni ustrnutiu na súčasnom stave technológie;

7. zdôrazňuje, že adekvátne oceňovanie CO2 a financovanie sú kľúčovými faktormi pre plný a nákladovo efektívny rozvoj potenciálu vodíka z obnoviteľných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby využila nadchádzajúcu revíziu systému EÚ na obchodovanie s emisiami a preskúmala, aké zmeny sú potrebné na to, aby mohol byť potenciál vodíka plne využitý na dosiahnutie našich cieľov v oblasti klímy pri súčasnom zohľadnení rizík spojených s únikom uhlíka; požaduje koherentnú a koordinovanú podporu na európskej úrovni, aby výrobcovia a používatelia mohli s dlhodobou istotou zaviesť predvídateľnú výrobu vodíka; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zvážila rozvoj inovatívnych nástrojov, ako sú rozdielové zmluvy o uhlíku (CCfD) na pokrytie rozdielov v nákladoch na odklon od vodíka z fosílnych palív, ciele konečného využitia pre konkrétne odvetvia alebo záruky Európskej investičnej banky na zníženie počiatočného rizika spoločných investícií, kým nebudú nákladovo konkurencieschopné, a mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach; konštatuje, že s cieľom umožniť takúto cielenú podporu by sa mala primerane upraviť aj smernica o energii z obnoviteľných zdrojov[25] a usmernenia o štátnej pomoci v oblasti energetiky a životného prostredia;

8. víta iniciatívu Komisie zrevidovať zdaňovanie energie v EÚ; vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia v súlade so zmluvami na primerané započítavanie externých nákladov do spotrebných cien fosílnych palív, zabezpečenie nákladovej konkurencieschopnosti vodíka vyrobeného z elektrickej energie a rovnaké podmienky pre všetky nosiče energie s cieľom uľahčiť integráciu a dekarbonizáciu odvetvia;

9. zdôrazňuje význam zásady prvoradosti energetickej efektívnosti; zastáva názor, že vodík je dôležitým a nevyhnutným doplnkom priamej elektrifikácie a poskytuje pridanú hodnotu ako nosič pre uskladňovanie energie z obnoviteľných zdrojov a pre dekarbonizáciu vysoko znečisťujúcich odvetví, kde v krátkodobom i strednodobom horizonte priama elektrifikácia nie je najoptimálnejšou voľbou z dôvodu nákladovej a energetickej efektívnosti, technologických možností a regionálnych podmienok;

10. zdôrazňuje, že vodík ako energetický nosič má potenciál umožniť prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom uskladňovania energie a prepájania odvetví, keďže môže zabezpečiť rovnováhu, flexibilitu a bezpečnosť dodávok v elektrizačnej sústave a v obmedzených prípadoch môže prispieť k dekarbonizácii výroby tepla; berie na vedomie potenciál využívania súčasnej infraštruktúry na prepravu vodíka; žiada preto Komisiu, aby v krátkodobom horizonte aktualizovala a harmonizovala nariadenia o primiešavaní vodíka a zároveň zabezpečila, aby neostalo len pri zmiešavaní fosílneho plynu s vodíkom, a podľa možnosti po dôkladnom posúdení vplyvov plánovanej infraštruktúry, technických možností, možných vstrekovacích bodov a odberných klastrov a súčasnom zohľadnení príslušných nákladov a prínosov a možností zníženia emisií skleníkových plynov podporila dovybavenie a zmenu účelu existujúcich sietí a obozretne investovala do rozvoja chýbajúcich vodíkových sietí, ako aj do nadnárodnej infraštruktúry s cieľom uľahčiť vytvorenie spoločnej Európskej vodíkovej siete;

11. zdôrazňuje potenciál vodíka v dekarbonizácii energeticky náročných priemyselných odvetví a jeho význam ako priemyselnej suroviny; konštatuje však, že až 95 % vodíka, ktorý sa v súčasnosti používa v priemysle EÚ, je na báze fosílnych palív; je pevne presvedčený, že prioritou by malo byť zavedenie vodíka z obnoviteľných zdrojov na dekarbonizáciu súčasných aplikácií vodíka, pričom pripúšťa preklenovaciu úlohu nízkouhlíkového vodíka a vyzýva na komplexný prístup s cieľom zabrániť ďalšiemu pretrvávaniu závislosti od vodíka na báze fosílnych palív; vyzýva preto na výrazné rozšírenie výskumu, investícií a výmeny poznatkov, najmä pokiaľ ide o obnoviteľný a inovatívny vodík pri nižšej technologickej pripravenosti priemyselných aplikácií, vrátane zjednodušenia prístupu k financovaniu výskumných projektov, menších aktérov a začínajúcich podnikov, a žiada, aby pravidlá štátnej pomoci umožňovali cielenú podporu;

12. pripomína, že štvrtina emisií CO2 v EÚ pochádza z dopravy, ktorá ako jediné odvetvie svoje emisie v porovnaní s východiskovým stavom z roku 1990 neznížila; zdôrazňuje potenciál vodíka ako jedného z nástrojov prispievajúcich k znižovaniu emisií CO2 v najmä v tých druhoch dopravy, kde je plná elektrifikácia ťažšia alebo zatiaľ nemožná; zdôrazňuje, že vodík v čistej forme alebo ako syntetický kerozín či biokerozín je kľúčovým faktorom náhrady fosílneho kerozínu v leteckej doprave; zdôrazňuje obrovský potenciál vodíka pri znižovaní emisií skleníkových plynov v námornej doprave na stredné a veľké vzdialenosti, pričom berie na vedomie aj výhody zeleného amoniaku na dlhé vzdialenosti; zdôrazňuje úlohu vodíka v strednodobej dekarbonizácii častí ťažkých úžitkových vozidiel najmä v diaľkovej doprave, autobusov a stavebných alebo poľnohospodárskych strojov; konštatuje, že vozidlá na vodíkový pohon by tiež mohli dopĺňať elektromobily s batériou; ďalej zdôrazňuje potenciál vodíka ako energetického nosiča v železničnej doprave pri nahrádzaní motorovej nafty tam, kde je elektrifikácia koľají ekonomicky neúnosná, a víta úspešné využívanie a sériovú výrobu vodíkových vlakov vo viacerých členských štátoch;

13. vyzýva Komisiu, aby v rámci stratégie udržateľnej a inteligentnej mobility zintenzívnila v tejto súvislosti výskum a investície; berie na vedomie pomerne veľkú ochotu platiť za čisté palivá pre jednotlivé druhy mobility a dopravy; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či treba revidovať smernicu o obnoviteľných zdrojoch energie s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky ako pre ostatné obnoviteľné zdroje energie, a vyzýva Komisiu, aby urýchlila rozvoj celoeurópskej siete čerpacích staníc vodíka v nadchádzajúcej revízii smernice o infraštruktúre pre alternatívne palivá[26];

14. konštatuje, že budúci vysoký dopyt Únie po nákladovo konkurencieschopnej energii z obnoviteľných zdrojov a vodíku pravdepodobne prevýši potenciál Európy[27]; vyzýva Komisiu, aby lepšie posúdila potenciál výroby a spotreby vodíka z obnoviteľných zdrojov v EÚ; zdôrazňuje, že vodík z obnoviteľných zdrojov môže mať časom nákladovo efektívny zdroj mimo Európy, a v tejto súvislosti upozorňuje na strategickú úlohu prístavov; vyzýva preto na vytváranie nových energetických partnerstiev a na vzájomné prepájanie so susednými krajinami na súčasné zohľadnenie toho, že nové partnerstvá, najmä s africkými krajinami, by mohli priniesť obojstranne výhodné príležitosti, ak tieto stratégie budú v súlade s hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi záujmami, obavami a cieľmi partnerských krajín v oblasti dekarbonizácie, nebudú mať negatívny vplyv na energetickú bezpečnosť partnerských krajín a Únie, ľudské práva alebo udržateľné živobytie komunít, a že prispejú k výmene know-how;

15. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvoj elektrizačnej sústavy, výskum a vývoj vodíka z obnoviteľných zdrojov, ako aj infraštruktúru kompatibilnú s vodíkom považovali za kľúčovú výdavkovú prioritu v rámci plánov podpory obnovy a odolnosti, plánov spravodlivej transformácie, programov InvestEU, Horizont Európa, transeurópskych energetických sietí (TEN-E) a transeurópskych dopravných sietí (TEN-T), európskych štrukturálnych a investičných fondov a inovačného fondu ETS; uznávajúc preklenovaciu úlohu nízkouhlíkového vodíka, ktorý sa výrazne znižujú emisie skleníkových plynov počas životného cyklu a do budúcnosti zabráni dôsledkom ustrnutia pri súčasných technológiách; zdôrazňuje, že dotácie na vodík z fosílnych zdrojov by sa postupne mali zrušiť; zdôrazňuje, že vzhľadom na významnú úlohu, ktorú v Únii zohrávajú malé a stredné podniky (MSP) vo výskume a inováciách vodíka, by pre ne mali byť dostupné špecializované podporné nástroje; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v skúmaní synergie TEN-T a TEN-E s cieľom optimalizovať výrobu, využitie a prepravu vodíka; zdôrazňuje význam dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu pre možnosti spolupráce v rámci celej EÚ v oblasti investícií a projektov a prepojenie aktérov na všetkých úrovniach s cieľom vzájomnej výmeny know-how a zhromažďovania poznatkov na prechod k silnému prepojenému európskemu hodnotovému reťazcu vodíka; okrem toho zdôrazňuje dôležitosť uplatňovať zásadu „významne nepoškodzovať“ tak, aby sa budovaním infraštruktúry podporili nákladovo najefektívnejšie spôsoby dekarbonizácie;

16. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti spolu so sociálnymi partnermi vypracovali odvetvové stratégie transformácie; v tomto zmysle zdôrazňuje potrebu podpory odbornej prípravy a vzdelávania kvalifikovaných pracovníkov, ako aj budúcich odborníkov v príslušných odvetviach; vyzýva Komisiu, aby zhromaždila údaje o možných vplyvoch, príležitostiach a výzvach pri transformácii priemyslu, dopravy a energetiky na rozsiahlejšie využívanie vodíka; zdôrazňuje príležitosť, ktorú vodík predstavuje pre regióny, ktoré v súčasnosti absolvujú dekarbonizáciu; zdôrazňuje, že vodíková stratégia by sa v súlade s fondom na spravodlivú transformáciu a mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti mala venovať potenciálnemu prístupu týchto regiónov k financovaniu infraštruktúry pre vodík z obnoviteľných zdrojov;

17. zastáva názor, že vzhľadom na špecifické vlastnosti vodíka, ako je veľkosť molekúl, nízka hustota a vysoká horľavosť, prísne bezpečnostné normy jeho výroby, prepravy a skladovania majú mimoriadny význam pre minimalizáciu rizík prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou a pre širokú akceptáciu vodíka verejnosťou; žiada preto podporu príkladov odporúčaných postupov a kultúru bezpečného vodíka v celej Únii;

18. požaduje posúdenie využívania zdrojov pri výrobe vodíka v súlade s obehovým hospodárstvom a jeho zlepšenie, najmä pokiaľ ide o používanie materiálov pre elektrolyzéry a vody; trvá na tom, že v Európskej únii je dôležité investovať do výskumu a inovácií s cieľom vyvinúť spoľahlivé techniky recyklácie a demontáže, ako aj do infraštruktúry pre vzácne a zriedkavé materiály vo vodíkových palivových článkoch; pripomína, že takýto priemysel je nevyhnutný na zabezpečenie ekologického využívania vodíka z obnoviteľných zdrojov, ako aj na upevnenie vedúceho postavenia Európy v energetickej transformácii; okrem toho zdôrazňuje potrebu minimalizovať vplyv výroby vodíka v elektrolyzéroch na regionálne zásobovanie vodou, najmä prostredníctvom dôkladného priestorového plánovania pri zakladaní zariadení na výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov, a predchádzať každej kontaminácii vody, ovzdušia alebo pôdy, odlesňovaniu alebo strate biodiverzity ako dôsledku výrobného reťazca súvisiaceho s vodíkom;

19. zdôrazňuje význam komunikačných kampaní pre priemysel aj spoločnosť s cieľom vysvetľovať nadchádzajúce hospodárske a environmentálne prínosy energetickej transformácie vodíka;

20. konštatuje, že v súčasnosti iba 0,1 % celosvetovej energie z vodíka pochádza z obnoviteľných zdrojov, takže výrobou vodíka každý rok naďalej vzniká 830 miliónov ton svetových emisií CO2;

21. víta úsilie európskych výrobcov ocele prejsť z fosílnych palív na zelený vodík ako jeden zo spôsobov výroby bez fosílnych palív;

22. podporuje opatrenia na koordináciu úsilia rôznych zainteresovaných strán vypracovať spoločný prístup tvorcov politík, priemyslu a investorov;

23. víta Alianciu pre čistý vodík ako nástroj na koordináciu zavádzania čistého vodíka v celej EÚ s predpokladanými celkovými investíciami od 180 do 470 miliárd EUR do roku 2050 a pripomína potenciál vedúceho postavenia EÚ v oblasti čistého vodíka; požaduje strategické investície do výroby a používania čistého vodíka, do budovania podpornej siete infraštruktúry a na výskum a inovácie; preto podporuje úsilie aliancie o vytvorenie funkčnej databázy projektov v oblasti vodíka z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú oprávnené na financovanie, ako vzor pre verejno-súkromné partnerstvá;

24. zdôrazňuje význam realizácie stratégie na vnútroštátnej a regionálnej úrovni s cieľom zabezpečiť plné využitie všetkých potenciálnych súvisiacich vnútroštátnych právnych predpisov a možnosť medziregionálnej spolupráce;

25. víta skutočnosť, že takmer všetky členské štáty zaradili plány pre čistý vodík do svojich národných plánov v oblasti energetiky a klímy a 26 členských štátov podpísalo iniciatívu pre vodík;

26. vyzýva na vytvorenie rámca na výmenu správ o pokroku a odporúčaných postupov medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť zavedenie najúčinnejších a nákladovo najefektívnejších technológií, ich úspešnú spoluprácu a spoločné využívanie aktív;

27. odporúča Komisii, aby zintenzívnila vyhľadávanie a podporu oblastí v Únii považovaných za vodíkové klastre alebo uzly; požaduje osobitnú podporu pre toto prostredie, aby sa zabezpečila možnosť jeho vedúcej úlohy pri realizácii európskej stratégie pre vodík; zdôrazňuje, že pri organizovaní a prenose poznatkov medzi rôznymi európskymi zoskupeniami je dôležité prenechať postavenie kľúčového aktéra partnerstvu európskych „hydrogen valleys“;

28. zdôrazňuje potenciál decentralizovanej výroby vodíka pre tvorbu pracovných príležitostí a hodnoty vo vidieckych oblastiach; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v príslušných programoch zvážili stimuly pre vytváranie miestnych a regionálnych klastrov pre vodík;

29. požaduje transparentnosť a zapojenie občianskej a vedeckej spoločnosti do všetkých koordinačných a plánovacích orgánov, najmä do Európskej aliancie pre čistý vodík;


INFORMÁCIE O PRIJATÍ VÝBOROM POŽIADANÝM O STANOVISKO

Dátum prijatia

27.1.2021

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

60

16

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nikos Androulakis, Bartosz Arłukowicz, Margrete Auken, Simona Baldassarre, Marek Paweł Balt, Traian Băsescu, Aurelia Beigneux, Monika Beňová, Sergio Berlato, Malin Björk, Simona Bonafè, Delara Burkhardt, Pascal Canfin, Sara Cerdas, Mohammed Chahim, Tudor Ciuhodaru, Nathalie Colin-Oesterlé, Esther de Lange, Christian Doleschal, Marco Dreosto, Bas Eickhout, Cyrus Engerer, Eleonora Evi, Agnès Evren, Pietro Fiocchi, Andreas Glück, Catherine Griset, Jytte Guteland, Teuvo Hakkarainen, Martin Hojsík, Pär Holmgren, Jan Huitema, Yannick Jadot, Adam Jarubas, Karin Karlsbro, Petros Kokkalis, Ewa Kopacz, Joanna Kopcińska, Peter Liese, Sylvia Limmer, Javi López, César Luena, Fulvio Martusciello, Liudas Mažylis, Joëlle Mélin, Tilly Metz, Silvia Modig, Dolors Montserrat, Alessandra Moretti, Dan-Ştefan Motreanu, Ville Niinistö, Ljudmila Novak, Grace O’Sullivan, Jutta Paulus, Stanislav Polčák, Jessica Polfjärd, Luisa Regimenti, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Sándor Rónai, Rob Rooken, Silvia Sardone, Christine Schneider, Günther Sidl, Linea Søgaard-Lidell, Nicolae Ştefănuță, Nils Torvalds, Edina Tóth, Véronique Trillet-Lenoir, Petar Vitanov, Alexandr Vondra, Mick Wallace, Pernille Weiss, Michal Wiezik, Tiemo Wölken, Anna Zalewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Hildegard Bentele, Manuel Bompard

Náhradníčka (čl. 209 ods. 7) prítomná na záverečnom hlasovaní

Veronika Vrecionová

 


 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN
VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

60

+

EPP

Bartosz Arłukowicz, Traian Băsescu, Hildegard Bentele, Nathalie Colin-Oesterlé, Christian Doleschal, Agnès Evren, Adam Jarubas, Ewa Kopacz, Esther de Lange, Peter Liese, Fulvio Martusciello, Liudas Mažylis, Dolors Montserrat, Dan-Ştefan Motreanu, Ljudmila Novak, Stanislav Polčák, Jessica Polfjärd, Christine Schneider, Edina Tóth, Pernille Weiss, Michal Wiezik

S&D

Nikos Androulakis, Marek Paweł Balt, Monika Beňová, Simona Bonafè, Delara Burkhardt, Sara Cerdas, Mohammed Chahim, Tudor Ciuhodaru, Cyrus Engerer, Jytte Guteland, Javi López, César Luena, Alessandra Moretti, Sándor Rónai, Günther Sidl, Petar Vitanov, Tiemo Wölken

Renew

Andreas Glück, Jan Huitema, Karin Karlsbro, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Nicolae Ştefănuță, Linea Søgaard-Lidell, Nils Torvalds, Véronique Trillet-Lenoir

ID

Simona Baldassarre, Aurelia Beigneux, Marco Dreosto, Catherine Griset, Joëlle Mélin, Luisa Regimenti, Silvia Sardone

ECR

Sergio Berlato, Pietro Fiocchi, Joanna Kopcińska, Alexandr Vondra, Veronika Vrecionová, Anna Zalewska

 

16

-

ID

Teuvo Hakkarainen, Sylvia Limmer

Greens/EFA

Margrete Auken, Bas Eickhout, Eleonora Evi, Pär Holmgren, Yannick Jadot, Tilly Metz, Ville Niinistö, Grace O’Sullivan, Jutta Paulus

ECR

Rob Rooken

The Left

Manuel Bompard, Petros Kokkalis, Silvia Modig, Mick Wallace

 

3

0

Renew

Pascal Canfin, Martin Hojsík

The Left

Malin Björk

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 


 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE DOPRAVU A CESTOVNÝ RUCH (25.2.2021)

<CommissionInt>pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku</CommissionInt>


<Titre>k Európskej stratégii pre vodík</Titre>

<DocRef>(2020/2242(INI))</DocRef>

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: <Depute>Georg Mayer</Depute>

 

 

 

 

(*) Postup pridružených výborov – článok 57 rokovacieho poriadku

 

 

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

- so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP21) v Paríži (Parížska dohoda),

- so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. júla 2020 s názvom Vodíková stratégia pre klimaticky neutrálnu Európu (COM(2020)0301),

- so zreteľom na oznámenie Komisie zo 11. decembra 2019 s názvom Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 – Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov (COM(2020)0562),

- so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

- so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102),

- so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov[28],

- so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá[29],

A. keďže odvetvie dopravy sa musí do roku 2050 dekarbonizovať, nebude to však jednoduché a každý druh dopravy má svoje vlastné špecifiká, osobitné výzvy a požiadavky špecifické pre dané odvetvie;

B. keďže doprava spôsobuje približne 27 % celkových emisií skleníkových plynov (GHG) v EÚ a vodík má viacnásobné využitie v celom priemysle a v odvetviach elektrickej energie a stavebníctva a ponúka veľký potenciál ako alternatívne palivo pre odvetvie dopravy, ale možnosti vodíka zavedené trhom pre rôzne druhy dopravy sú stále obmedzené;

C. keďže elektrické autá na batérie majú potenciál zabezpečiť významnú časť trhu pre súkromné vozidlá; keďže ťažká doprava je odvetvie, ktoré je ťažké dekarbonizovať a v ktorom je priama elektrifikácia obmedzená z dôvodu nízkej nákladovej efektívnosti a z technických dôvodov; keďže batérie predstavujú praktické problémy v odvetviach, ako sú napríklad odvetvia využívajúce ťažké úžitkové vozidlá, vlaky na neelektrifikovaných tratiach, nákladné lode alebo lietadlá, čo vytvorí príležitosti pre iné energetické nosiče, ako je vodík, pretože by mohli uskladňovať veľké množstvá energie na palube vozidla alebo plavidla, umožniť rýchle dopĺňanie paliva v prípade potreby a vyrábať ako výstup výfukových plynov iba vodnú paru;

D. keďže priama elektrifikácia z obnoviteľných zdrojov je uprednostňovanou možnosťou dekarbonizácie dopravy a dosiahnutia našich cieľov v oblasti klímy pri dodržaní zásad prvoradosti energetickej efektívnosti a technologickej neutrality, a keďže vodík by sa mal v prvom rade využívať na pomoc pri znižovaní emisií v odvetviach s ťažkou elimináciou emisií uhlíka, ako sú napríklad odvetvia ťažkej pozemnej dopravy, letectva a námornej dopravy;

E. keďže dopyt po vodíku by sa mal stimulovať, aby sa postupne začlenili nové aplikácie a aby sa Európska únia stala regiónom stanovujúcim normy a svetovým lídrom využívania vodíka; keďže ambiciózna stratégia môže do roku 2030 zabezpečiť výhody vodíka pre všetky členské štáty prostredníctvom podpory vodíkovej únie, a môže vytvoriť až 1 milión pracovných miest, generovať ročné príjmy až do výšky 150 miliárd EUR a zároveň znížiť ročné emisie CO2 o približne 560 megaton do roku 2050;

F. keďže Komisia v roku 2018 predpokladala, že do roku 2050 bude vodík predstavovať 13 – 14 % podielu v energetickom mixe Únie[30];

G. keďže nové technológie a inovácie sa musia vyvíjať, a preto sú potrebné značné investície na rozšírenie výroby a distribúcie, čo by viedlo k úsporám z rozsahu, pričom treba zachovať konkurencieschopnosť odvetvia dopravy EÚ;

H. keďže by sa mali vypracovať a zaručiť prísne európske bezpečnostné a klasifikačné normy pre výrobu, prepravu, skladovanie a využívanie vodíka a mali by sa zakladať na nákladovej efektívnosti a na nezávislom vedeckom výskume;

I. keďže pokiaľ ide o rozvoj vodíkovej infraštruktúry, nízkouhlíkové hospodárstvo môže zohrávať doplnkovú úlohu pri dosahovaní cieľov Únie v oblasti klímy;

J. keďže dostupnosť dodatočnej obnoviteľnej energetickej infraštruktúry je základnou podmienkou zavádzania a rozvoja používania vodíka v odvetví dopravy;

K. keďže spoločný podnik pre palivové články a vodík bude musieť dosiahnuť synergie so spoločnými podnikmi v odvetví dopravy s cieľom podporiť primeranú integráciu vodíkových technológií a dopravných infraštruktúr a služieb; keďže dôraz by sa mal klásť na budovanie európskych dodávateľských reťazcov vodíka prostredníctvom spoločného úsilia s cieľom vytvoriť prepojený a plnohodnotný európsky systém vodíkovej energie s cieľom znížiť závislosť Európy od dodávateľov z tretích krajín a stať sa svetovým lídrom na trhu s vodíkom;

Cestná doprava

1. zdôrazňuje obrovský potenciál znižovania emisií skleníkových plynov v cestnej doprave prostredníctvom presunu na iné druhy dopravy, efektívnosti a priamej elektrifikácie, najmä v prípade osobných automobilov a autobusov; konštatuje, že pokiaľ ide o cestnú dopravu, vzhľadom na súčasný stav technologického vývoja by sa pozornosť mala zamerať na intenzívnejšie využívanie elektrických vozidiel; poukazuje však na to, že keďže v blízkej budúcnosti nebude všetka cestná doprava elektrifikovateľná, vodíkové aplikácie ponúkajú zaujímavé možnosti pre tie segmenty dopravného systému, v ktorých je ťažké dosiahnuť zníženie emisií CO2 a kde je elektrifikácia vo veľkom rozsahu prakticky nemožná, ako napríklad diaľková nákladná cestná doprava; okrem toho zdôrazňuje významnú osobitosť vodíka z hľadiska času čerpania (krátky) a dojazdu (porovnateľný s vozidlami so spaľovacím motorom);

2. zdôrazňuje potrebu zachovať a ďalej rozvíjať vedúce postavenie Európy v oblasti obnoviteľných a nízkouhlíkových vodíkových technológií prostredníctvom konkurencieschopného a udržateľného vodíkového hospodárstva; víta spustenie laboratórií mobility v európskych mestách na podporu experimentov v oblasti udržateľnej verejnej dopravy založených na využívaní alternatívnych palív a nabáda na začlenenie vodíka do možností, ktoré sa majú použiť na vykonávanie týchto experimentov; konštatuje, že kombinovaný účinok všetkých cestných vozidiel s vodíkovým pohonom je príliš drahý a chýbajúca vhodná vodíková dopravná infraštruktúra a distribučná sieť s dostatočnými čerpacími stanicami brzdia masový rozvoj;

3. vyzdvihuje skutočnosť, že mestská doprava ponúka obzvlášť zaujímavé testovacie prostredie pre experimenty, ktoré riešia hlavné technologické výzvy tohto typu alternatívnej energie v doprave, s dostupnosťou nabíjacích staníc, skladovacích miest a možností rýchleho dopĺňania paliva; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu miestnych a regionálnych verejno-súkromných partnerstiev s cieľom podporiť rozvoj a využívanie vodíka;

4. vyzdvihuje skutočnosť, že výroba vodíka nie je sama osebe cieľom, ale musí priniesť zníženie emisií; požaduje harmonizovanú stratégiu EÚ pre rozvoj infraštruktúry a využívanie vodíka v ťažkých úžitkových vozidlách; poukazuje na to, že na dosiahnutie rozmachu trhu potrebného na to, aby sa týmto odvetviam poskytli nákladovo efektívne, cenovo dostupné a klimaticky neutrálne alternatívy k fosílnym palivám, by sa malo podporovať široké uplatňovanie výrobkov pochádzajúcich z vodíka z obnoviteľných zdrojov;

5. zdôrazňuje, že v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti a so zeleným dohovorom je potrebná vyššia úroveň ambícií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti s cieľom zabezpečiť ekologickú transformáciu pri súčasnom rešpektovaní energetického mixu členských štátov a ich východiskových bodov; pripomína, že nadchádzajúca revízia smernice o infraštruktúre pre alternatívne palivá bude musieť zahŕňať konkrétne ciele, pokiaľ ide o integráciu vodíkovej infraštruktúry do dopravných systémov;

Letectvo

6. zdôrazňuje význam posilnenia spoločností EÚ a monitorovania ich pokroku s cieľom vyvinúť širokú škálu technológií vrátane vodíka s cieľom umožniť komplexný prístup k čistejšej leteckej doprave od malých a stredných až po veľké lietadlá;

7. vyzdvihuje skutočnosť, že priama elektrifikácia a používanie batérií pre hybridné a/alebo plne elektrické lietadlá by mohli vyhovovať pri malých lietadlách a rotorových lietadlách, keďže to predstavuje praktické problémy pre diaľkovú nákladnú a osobnú dopravu, keďže nie je možné dostatočne nabíjať batérie ani umiestniť potrebný počet batérií na palubu, čím sa vodík stáva jednou z najsľubnejších možností dekarbonizácie odvetvia leteckej dopravy v prípade diaľkových letov;

8. vyjadruje možnosť preskúmať integráciu elektrických a/alebo hybridných aktivátorov a palivových článkov do lietadiel a skutočnosť, že v krátkodobom až strednodobom horizonte by sa vodík mohol použiť ako základ pre syntetické letecké palivo, ktoré by sa mohlo použiť ako palivo v existujúcich lietadlách, zatiaľ čo z dlhodobého hľadiska by sa mohlo uvažovať o priamom použití vodíka prostredníctvom vodíkových palivových článkov alebo motorov na vodíkový prúd po inováciách leteckých motorov a systémov;

9. vyzýva Komisiu, aby odvetviu poskytla stimuly na využívanie alternatívnych a syntetických palív, ako aj iných čistých technológií, a aby po tom, ako budú v plnej miere k dispozícii, prípadne zaviedla povinnosť zmiešavania do odvetvia leteckej dopravy s cieľom posilniť vedúce postavenie Európy v oblasti technológií a jej medzinárodnú konkurencieschopnosť;

Námorné a vnútrozemské vodné cesty

10. podporuje využívanie vodíka, palív na báze vodíka a palivových článkov pre vnútrozemské vodné cesty, na účely námornej a námornej pobrežnej plavby, kde je priama elektrifikácia náročná; zdôrazňuje strategicky dôležitú úlohu multimodálnych námorných a vnútrozemských prístavov ako inovačných združení a centier pre dovoz, výrobu, uskladňovanie, dodávku a využívanie vodíka a zdôrazňuje, že riešenia založené na vodíkovej energii z obnoviteľných zdrojov majú osobitný význam pre ostrovy a najvzdialenejšie regióny;

11. zdôrazňuje význam prechodných palív pre druhy dopravy, pri ktorých vodík zatiaľ neposkytuje nákladovo konkurencieschopné riešenie; v tejto súvislosti zdôrazňuje potenciál skvapalneného zemného plynu (LNG) a stlačeného zemného plynu (CNG) ako prechodného riešenia, pričom treba zabrániť blokovaniu fosílnych palív a uviaznutým aktívam;

12. zdôrazňuje potrebu priestoru a investícií do prístavnej infraštruktúry na podporu využívania nových technológií s nulovými a nízkymi emisiami na pobrežiach a v prístavoch s cieľom uľahčiť rozvoj vodíkovej ekonomiky a vytvoriť priemyselný hodnotový reťazec vodíka pozdĺž multimodálnych dopravných koridorov;

13. nabáda Komisiu, aby odstránila prekážky a poskytla potrebné finančné prostriedky na zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetky energetické nosiče s cieľom podporiť dekarbonizáciu;

14. vyzýva Komisiu, aby navrhla celkový rámec bezpečnosti dopravy založený na riziku v celej Európe; zdôrazňuje napríklad, že rámec námornej dopravy a bezpečnosti vnútrozemskej plavby by mal zahŕňať štandardizované postupy tankovania pre lode aj pobrežie, skladovanie a vetranie na palube, postupy na bezpečnú manipuláciu s núdzovými situáciami a ich riadenie a odbornú prípravu personálu pracujúceho s vodíkom;

15. zdôrazňuje význam prechodných palív pre druhy dopravy, pri ktorých vodík zatiaľ neposkytuje nákladovo konkurencieschopné riešenie; v tejto súvislosti zdôrazňuje potenciál LNG ako prechodného riešenia na zníženie emisií skleníkových plynov na vnútrozemských vodných cestách, ako aj v odvetviach námornej dopravy, keďže na LNG sa prevádzkuje čoraz väčší počet lodí, ktoré emitujú menej CO2, NOx a tuhých častíc ako konvenčné lodné palivá; okrem toho zdôrazňuje, že v strednodobom až dlhodobom horizonte by sa plavidlá, ktoré sú v súčasnosti prevádzkované a distribučné infraštruktúry používané na LNG, mohli zmeniť na využívanie bioplynu, a preto bude nevyhnutné rozšíriť biopalivo LNG ako lodné palivo; zdôrazňuje preto, že je dôležité investovať do palív s možnými nulovými emisiami, ako je vodík, ako aj do nízkouhlíkových palív pri súčasnom dodržiavaní zásady technologickej neutrality;

Železničná doprava

16. poznamenáva, že 46 % hlavnej vlakovej siete je stále prevádzkovaných dieselovými technológiami, ale že európsky železničný sektor vyvíja inovatívne riešenia s cieľom výrazne prispieť k dekarbonizácii pozemnej dopravy;

17. v tejto súvislosti zdôrazňuje možnosť používať vlaky s batériovými a vodíkovými palivovými článkami a dodatočne vybavené dieselové lokomotívy v tých častiach vlakovej siete, kde je priama elektrifikácia príliš nákladná alebo nevhodná, alebo ak sú prevádzkové frekvencie príliš nízke na dosiahnutie nákladovej efektívnosti, napríklad na malých regionálnych tratiach;

18. zdôrazňuje, že európsky železničný priemysel je na čele inovácií v súvislosti s vodíkovými vlakmi; konštatuje, že takéto železničné koľajové vozidlá predstavujú vynikajúcu alternatívu k nákladnej elektrifikácii malých regionálnych tratí pre nákladnú aj osobnú dopravu, a zdôrazňuje, že používaním čistého vodíka tam, kde priama elektrifikácia nie je možná, môže byť železnica úplne environmentálne neutrálna;

Výskum a vývoj: vypracúvanie bezpečnostných noriem

19. pripomína, že existujú rôzne finančné nástroje a zdroje EÚ, ktoré môžu podporiť investície do vodíka, ako je InvestEU, nový nástroj na podporu obnovy a odolnosti, Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézny fond, nová iniciatíva REACT-EU a nadchádzajúci Nástroj na prepájanie Európy (NPE); zdôrazňuje, že možnosti, ktoré ponúka Mechanizmus spravodlivej transformácie, by sa mali ďalej preskúmať s cieľom podporiť investície do vodíka; vyzýva Komisiu, aby preskúmala súčinnosť medzi rôznymi programami EÚ;

20. zdôrazňuje, že treba uprednostňovať investície do výskumu a vývoja, keďže vodíkové riešenia v doprave sú v súčasnosti stále v raných štádiách vývoja; zdôrazňuje, že v celom hodnotovom reťazci vodíka je potrebné ďalšie úsilie v oblasti výskumu a inovácií s cieľom preskúmať multimodálne riešenia, najmä pokiaľ ide o zvyšovanie energetickej účinnosti a znižovanie nákladov, s cieľom rozšíriť a zlepšiť využívanie vodíka; zdôrazňuje potrebu prednormatívneho výskumu, a to aj pokiaľ ide o bezpečnostné aspekty, okrem plánov a plánov zavádzania, čím sa zabezpečia lepšie a harmonizované normy, bezpečnosť dodávok a vysoká úroveň udržateľnosti;

21. víta zámer Komisie revidovať rámec štátnej pomoci vrátane usmernení o štátnej pomoci v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia plánovaný na rok 2021;

22. podporuje Európsku alianciu pre čistý vodík, Alianciu pre vodík z obnoviteľných zdrojov a dôležité projekty spoločného európskeho záujmu; pripomína, že spoločný podnik pre palivové články a vodík zabezpečuje synergickú spoluprácu so spoločnými podnikmi EÚ a so všetkými zainteresovanými stranami zapojenými do vývoja vodíkových aplikácií;

23. zdôrazňuje, že v súlade s vonkajším rozmerom európskej zelenej dohody by EÚ a členské štáty mali aktívne podporovať nové príležitosti na spoluprácu v oblasti čistého vodíka a rýchlo rozvíjať strategické partnerstvá so susednými a tretími krajinami, a tým pomáhať pri prepracovaní našich globálnych energetických partnerstiev, presadzovať normy a predpisy EÚ a chrániť strategické záujmy Európy;

24. zdôrazňuje význam poskytovania podpory výskumu na základe technologicky neutrálneho prístupu založeného na emisiách skleníkových plynov počas životného cyklu a vedeckých kritériách udržateľnosti s cieľom urýchliť prechod na novú generáciu dekarbonizovaných dopravných systémov;

25. domnieva sa, že je mimoriadne dôležité zapojiť priemysel a vybaviť pracovníkov primeranými vedomosťami o vodíku; zdôrazňuje, že bezpečnostný rozmer musí byť vždy prioritou;

26. víta plán Európskej investičnej banky (EIB) v oblasti klímy na roky 2021 – 2025 a možnosť kombinovať poradenstvo a technickú pomoc z poradenských centier EIB a v rámci programu Horizont Európa; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať mobilizácii investícií do zavádzania vodíka v doprave;

Odporúčania

27. pripomína význam koordinácie pri dosahovaní harmonizovaných prísnych bezpečnostných noriem pre dopravnú infraštruktúru a vyzýva Komisiu, aby objasnila a zdôraznila súčinnosť medzi Nástrojom na prepájanie Európy – Energetika a Nástrojom na prepájanie Európy – Doprava; trvá na vytvorení súčinnosti medzi sieťami TEN-T a TEN-E, ako aj stratégií pre alternatívne palivá, čo povedie k postupnému zavádzaniu vodíkových čerpacích staníc vhodných pre všetky vozidlá a iné alternatívne palivá pozdĺž dopravných koridorov a na strategických miestach, ako sú námorné a vnútrozemské prístavy, letiská a železničné stanice, ktoré sa podľa možnosti vykonávajú v existujúcich viacpalivových oblastiach a sú sprevádzané potrebnými základnými technickými požiadavkami a harmonizovanými normami založenými na hodnotení rizika;

28. vyzýva na integráciu rôznych zdrojov financovania EÚ, pričom sa kombinuje priame spolufinancovanie v rámci NPE s EFRR a Kohéznym fondom, pričom sa v plnej miere využije dostupné súkromné financovanie, aby sa zabezpečila primeraná integrácia medzi sieťou TEN-T, vodíkovou infraštruktúrou a dopravnými systémami a službami na regionálnej a miestnej úrovni;

29. víta zámer Komisie vytvoriť infraštruktúru na dopĺňanie vodíka v rámci stratégie udržateľnej a inteligentnej mobility a preskúmanie smernice o infraštruktúre pre alternatívne palivá;

30. konštatuje, že vo vodíkovej stratégii sa netematizuje významná úloha, ktorú zohrávajú malé a stredné podniky v hodnotových reťazcoch Únie v oblasti energetiky a dopravy, najmä v oblasti výskumu a inovácií vodíka; vyzýva Komisiu, aby uľahčila prístup k výskumu a financovaniu a monitorovala pokrok MSP pomocou vhodného súboru kľúčových ukazovateľov výkonnosti s cieľom prispieť k tvorbe politiky založenej na dôkazoch; zdôrazňuje, že špecializované nástroje na podporu vodíka musia byť prístupné pre MSP v EÚ;

31. zdôrazňuje, že hodnotenie environmentálnych prínosov vodíka z hľadiska emisií skleníkových plynov by malo byť spojené s presnou analýzou životného cyklu od výroby až po používanie; vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala takéto údaje o rôznych typoch vodíka;

32. víta iniciatívu Komisie zrevidovať zdaňovanie energie v EÚ; vyzýva Komisiu a Radu, aby vytvorili rovnaké podmienky pre všetkých prepravcov energie s cieľom uľahčiť integráciu odvetvia, pričom budú plne rešpektovať právomoci členských štátov v oblasti daňovej politiky a nebudú do nich zasahovať;

33. pripomína cieľ 14 % energie z obnoviteľných zdrojov stanovený pre dodávateľov palív v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie II (RED II); zdôrazňuje, že uplatňovanie a využívanie vodíka v odvetví dopravy prispieva k riešeniam nulových emisií; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr objasnila úlohu vodíka v smernici RED II, najmä pokiaľ ide o otázky požiadaviek na certifikáciu a potenciálneho uplatnenia multiplikátorov, keďže predstavujú základ pre budúce investície.

 

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

25.2.2021

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

37

5

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Magdalena Adamowicz, Andris Ameriks, José Ramón Bauzá Díaz, Izaskun Bilbao Barandica, Marco Campomenosi, Massimo Casanova, Ciarán Cuffe, Jakop G. Dalunde, Andor Deli, Karima Delli, Anna Deparnay-Grunenberg, Ismail Ertug, Gheorghe Falcă, Giuseppe Ferrandino, João Ferreira, Mario Furore, Søren Gade, Isabel García Muñoz, Jens Gieseke, Elsi Katainen, Elena Kountoura, Julie Lechanteux, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Benoît Lutgen, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Marian-Jean Marinescu, Tilly Metz, Giuseppe Milazzo, Cláudia Monteiro de Aguiar, Caroline Nagtegaal, Jan-Christoph Oetjen, Philippe Olivier, Rovana Plumb, Dominique Riquet, Dorien Rookmaker, Massimiliano Salini, Sven Schulze, Vera Tax, Barbara Thaler, István Ujhelyi, Petar Vitanov, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Lucia Vuolo, Roberts Zīle, Kosma Złotowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Clare Daly, Carlo Fidanza, Marianne Vind

 

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

37

+

ECR

Peter Lundgren

ID

Marco Campomenosi, Massimo Casanova, Julie Lechanteux, Philippe Olivier, Lucia Vuolo

NI

Mario Furore, Dorien Rookmaker

PPE

Magdalena Adamowicz, Andor Deli, Gheorghe Falcă, Jens Gieseke, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Benoît Lutgen, Marian-Jean Marinescu, Giuseppe Milazzo, Cláudia Monteiro de Aguiar, Massimiliano Salini, Sven Schulze, Barbara Thaler, Elissavet Vozemberg-Vrionidi

Renew

José Ramón Bauzá Díaz, Izaskun Bilbao Barandica, Søren Gade, Elsi Katainen, Caroline Nagtegaal, Jan-Christoph Oetjen, Dominique Riquet

S&D

Andris Ameriks, Giuseppe Ferrandino, Isabel García Muñoz, Bogusław Liberadzki, Rovana Plumb, Vera Tax, István Ujhelyi, Marianne Vind, Petar Vitanov

 

5

-

Verts/ALE

Ciarán Cuffe, Jakop G. Dalunde, Karima Delli, Anna Deparnay-Grunenberg, Tilly Metz

 

6

0

ECR

Carlo Fidanza, Roberts Zīle, Kosma Złotowski

The Left

Clare Daly, João Ferreira, Elena Kountoura

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

18.3.2021

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

46

25

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nicola Beer, François-Xavier Bellamy, Hildegard Bentele, Tom Berendsen, Vasile Blaga, Michael Bloss, Manuel Bompard, Paolo Borchia, Markus Buchheit, Martin Buschmann, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Carlo Calenda, Andrea Caroppo, Maria da Graça Carvalho, Ignazio Corrao, Ciarán Cuffe, Josianne Cutajar, Nicola Danti, Pilar del Castillo Vera, Martina Dlabajová, Christian Ehler, Valter Flego, Niels Fuglsang, Lina Gálvez Muñoz, Claudia Gamon, Jens Geier, Nicolás González Casares, Bart Groothuis, Christophe Grudler, Henrike Hahn, Robert Hajšel, Ivo Hristov, Ivars Ijabs, Romana Jerković, Eva Kaili, Seán Kelly, Izabela-Helena Kloc, Zdzisław Krasnodębski, Andrius Kubilius, Miapetra Kumpula-Natri, Thierry Mariani, Eva Maydell, Joëlle Mélin, Dan Nica, Angelika Niebler, Ville Niinistö, Aldo Patriciello, Mauri Pekkarinen, Mikuláš Peksa, Tsvetelina Penkova, Clara Ponsatí Obiols, Sira Rego, Robert Roos, Maria Spyraki, Jessica Stegrud, Beata Szydło, Riho Terras, Grzegorz Tobiszowski, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Marie Toussaint, Isabella Tovaglieri, Henna Virkkunen, Pernille Weiss, Carlos Zorrinho

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Matteo Adinolfi, Andrus Ansip, Damien Carême, Jakop G. Dalunde, Cyrus Engerer, Cornelia Ernst, Elena Kountoura, Elena Lizzi, Marian-Jean Marinescu, Sven Schulze, Nils Torvalds

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

46

+

PPE

François-Xavier Bellamy, Hildegard Bentele, Tom Berendsen, Vasile Blaga, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Maria da Graça Carvalho, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Seán Kelly, Andrius Kubilius, Marian-Jean Marinescu, Eva Maydell, Angelika Niebler, Aldo Patriciello, Sven Schulze, Maria Spyraki, Riho Terras, Henna Virkkunen, Pernille Weiss

S&D

Carlo Calenda, Josianne Cutajar, Cyrus Engerer, Niels Fuglsang, Lina Gálvez Muñoz, Jens Geier, Nicolás González Casares, Robert Hajšel, Ivo Hristov, Romana Jerković, Eva Kaili, Miapetra Kumpula-Natri, Dan Nica, Tsvetelina Penkova, Patrizia Toia, Carlos Zorrinho

RENEW

Andrus Ansip, Nicola Beer, Nicola Danti, Valter Flego, Claudia Gamon, Bart Groothuis, Christophe Grudler, Ivars Ijabs, Mauri Pekkarinen, Nils Torvalds

 

25

-

ID

Matteo Adinolfi, Paolo Borchia, Markus Buchheit, Elena Lizzi, Thierry Mariani, Joëlle Mélin, Isabella Tovaglieri

Verts/ALE

Michael Bloss, Damien Carême, Ignazio Corrao, Ciarán Cuffe, Jakop G. Dalunde, Henrike Hahn, Ville Niinistö, Mikuláš Peksa, Marie Toussaint

ECR

Izabela-Helena Kloc, Zdzisław Krasnodębski, Robert Roos, Jessica Stegrud, Beata Szydło, Grzegorz Tobiszowski, Evžen Tošenovský

NI

Andrea Caroppo, Clara Ponsatí Obiols

 

5

0

RENEW

Martina Dlabajová

The Left

Manuel Bompard, Cornelia Ernst, Elena Kountoura, Sira Rego

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

[1] Ú. v. EÚ C 324, 1.10.2020, s. 41.

[2] Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82.

[3] Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1.

[4] Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1.

[5] Ú. v. EÚ L 169, 7.6.2014, s. 108.

[6] Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39.

[7] Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129.

[8] Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32.

[9] Prijaté texty, P9_TA(2020)0198.

[10] Prijaté texty, P9_TA(2020)0199.

[11] Prijaté texty, P9_TA(2020)0005.

[12] Prijaté texty, P9_TA(2019)0078.

[13] Ú. v. EÚ C 23, 21.1.2021, s. 116.

[14] Ú. v. EÚ C 345, 16.10.2020, s. 80.

[15] Ú. v. EÚ C 463, 21.12.2018, s. 10.

[16] Podľa Komisie „čistý vodík“ je vodík vyrábaný elektrolýzou vody, pričom sa využíva elektrina z obnoviteľných zdrojov. Môže sa vyrábať aj reformovaním bioplynu alebo biochemickou premenou biomasy, ak proces spĺňa požiadavky udržateľnosti.

[17] Podľa Komisie „nízkouhlíkový vodík“ zahŕňa vodík z fosílnych palív so zachytávaním uhlíka a vodík vyrábaný pomocou elektriny s výrazne zníženými emisiami skleníkových plynov počas celého životného cyklu v porovnaní s existujúcimi metódami výroby vodíka.

 

[18] Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51).

[19] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ, Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 125.

 

[20] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ, Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1.

[21] Európska komisia: Výroba vodíka v Európe: Prehľad nákladov a hlavných prínosov, júl 2020.

 https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/7e4afa7d-d077-11ea-adf7-01aa75ed71a1/language-en

[22] Spravodajca v tejto správe používa pre rôzne druhy vodíka terminológiu, ktorú navrhla Komisia v oznámení Vodíková stratégia pre klimaticky neutrálnu Európu.

[23] Spoločný podnik pre palivové články a vodík (2019) Európsky plán pre vodík.

[24] Medzinárodná agentúra pre energiu (2019): Budúcnosť vodíka; Európska komisia (2020): Vodíková stratégia; EPRS (2020): Cesta ku konkurencieschopnosti vodíka.

[25] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

[26] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).

[27] Vodík na ochranu klímy (2020). Ekologický vodík pre Európsku zelenú dohodu. Iniciatíva 2 x 40 GW; Spoločný podnik pre palivové články a vodík (2019). Vodíkový plán pre Európu.

[28] Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82.

[29] Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1.

[30] Oznámenie Komisie z 28. novembra 2018 s názvom Čistá planéta pre všetkých: Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo, COM(2018) 0773.

Posledná úprava: 23. apríla 2021Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia