SPRÁVA o žiadosti o zbavenie Filipa De Mana imunity
21.4.2021 - (2020/2271(IMM))
Výbor pre právne veci
Spravodajca: Stéphane Séjourné
NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o žiadosti o zbavenie Filipa De Mana imunity
Európsky parlament,
– so zreteľom na žiadosť o zbavenie Filipa De Mana imunity, ktorú postúpil generálny prokurátor Odvolaciemu súdu v Bruseli v rámci trestného konania listom z 30. októbra 2020 a ktorá bola oznámená v pléne 14. decembra 2020,
– so zreteľom na skutočnosť, že Filip de Man sa vzdal práva na vypočutie podľa článku 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na článok 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu,
– so zreteľom na článok 59 Ústavy Belgického kráľovstva,
– so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011, 17. januára 2013 a 19. decembra 2019[1],
– so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0134/2021),
A. keďže generálny prokurátor na Odvolacom súde v Bruseli postúpil žiadosť o zbavenie poslaneckej imunity Filipa De Mana, poslanca Európskeho parlamentu zvoleného za Belgické kráľovstvo, v súvislosti s dopravnou nehodou s majetkovou ujmou a priťažujúcimi okolnosťami trestného činu úteku, ktorú údajne spôsobil 1. mája 2019;
B. keďže Filip De Man bol obvinený z toho, že 1. mája 2019 vo Vilvoorde narazil do cestného ostrovčeka, následne nezastavil, ale pokračoval v ceste do svojho domova; keďže polícia konštatovala, že na ceste sa nachádzali úlomky z vozidla poslanca a že stopy na zemi boli viditeľné z miesta nehody k domu poslanca; keďže po mnohých predvolaniach mohol byť Filip De Man konečne vypočutý justičnou políciou a pri tejto príležitosti uviedol, že skutočne prevrátil betónový stĺp a že sa nemohol zastaviť z dôvodu zhluku ľudí, ku ktorému došlo na ulici;
C. keďže údajný trestný čin patrí do pôsobnosti článku 33 belgického zákona o cestnej dopravnej polícii zo 16. marca 1968 a trestá sa odňatím slobody na pätnásť dní až šesť mesiacov a peňažným trestom od 200 do 2000 EUR;
D. keďže na jednej strane Parlament nemožno považovať za súd a na druhej strane poslanca nemožno v súvislosti s postupom zbavenia imunity považovať za „obvineného“[2];
E. keďže podľa článku 9 prvého pododseku Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie poslanci Európskeho parlamentu požívajú na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu a na území ktoréhokoľvek iného členského štátu imunitu proti zadržaniu a právomoci súdov;
F. keďže článok 59 prvý pododsek Ústavy Belgického kráľovstva stanovuje, že „okrem prípadov prichytenia priamo pri čine môže byť v trestných veciach člen ktorejkoľvek komory počas zasadnutia poslaný alebo predvolaný priamo pred súdny orgán alebo byť zatknutý len na základe povolenia komory, ktorej je členom“;
G. keďže o zbavení imunity môže v danom prípade rozhodnúť iba Parlament; keďže Parlament môže pri rozhodovaní o zbavení imunity primerane zohľadniť stanovisko príslušného poslanca[3];
H. keďže neexistuje priama alebo jednoznačná súvislosť medzi údajným prečinom a výkonom funkcií poslanca Európskeho parlamentu Filipa de Mana a keďže údajný prečin nepredstavuje vyjadrený názor ani hlasovanie pri výkone funkcií poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;
I. keďže Parlament nenašiel v tomto prípade dôkazy o fumus persecutionis, teda dostatočne závažnom a konkrétnom podozrení, že vec bola predložená s úmyslom poškodiť politickú činnosť poslanca;
1. rozhodol zbaviť Filipa de Mana imunity;
2. poveruje svojho predsedu, aby bezodkladne postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušným orgánom Belgického kráľovstva a Filipovi de Manovi.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM
Dátum prijatia |
13.4.2021 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
22 0 0 |
||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Pascal Arimont, Gunnar Beck, Geoffroy Didier, Pascal Durand, Angel Dzhambazki, Ibán García Del Blanco, Esteban González Pons, Gilles Lebreton, Karen Melchior, Jiří Pospíšil, Franco Roberti, Marcos Ros Sempere, Stéphane Séjourné, Raffaele Stancanelli, Adrián Vázquez Lázara, Axel Voss, Marion Walsmann, Tiemo Wölken, Lara Wolters, Javier Zarzalejos |
|||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Patrick Breyer, Daniel Buda, Caterina Chinnici, Heidi Hautala, Ilhan Kyuchyuk, Emmanuel Maurel, Sabrina Pignedoli, Luisa Regimenti, Yana Toom |
|||
-
[1] Rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-G6700/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23; rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2019, Junqueras Vies, C-502/19, ECLI:EÚ:C:2019:1115.
- [2] Rozsudok Všeobecného súdu z 30. apríla 2019, Briois/Parlement, T-214/18, ECLI:EÚ:T:2019:266.
- [3] Rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440, bod 28.