Postup : 2019/2164(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0163/2021

Predkladané texty :

A9-0163/2021

Rozpravy :

PV 09/06/2021 - 22
CRE 09/06/2021 - 22

Hlasovanie :

PV 10/06/2021 - 9
PV 10/06/2021 - 15

Prijaté texty :

P9_TA(2021)0296

<Date>{12/05/2021}12.5.2021</Date>
<NoDocSe>A9-0163/2021</NoDocSe>
PDF 233kWORD 69k

<TitreType>SPRÁVA</TitreType>

<Titre>o podpore rodovej rovnosti v oblasti vzdelávania a kariéry v odboroch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika)</Titre>

<DocRef>(2019/2164(INI))</DocRef>


<Commission>{FEMM}Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť</Commission>

Spravodajkyňa: <Depute>Susana Solís Pérez</Depute>

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE


PR_INI

OBSAH

Strana

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE



NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o podpore rodovej rovnosti v oblasti vzdelávania a kariéry v odboroch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika)

(2019/2164(INI))

Európsky parlament,

 so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

 so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 23,

  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu: Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti (COM(2016)0381),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júla 2020 s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (COM(2020)0274),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Akčný plán digitálneho vzdelávania 2021 – 2027 – Prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku (COM(2020)0624),

  so zreteľom na štúdiu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť z 10. augusta 2017 s názvom Hospodárske výhody rodovej rovnosti v EÚ: Ako rodová rovnosť vo vzdelávaní v oblasti STEM vedie k hospodárskemu rastu,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o vedeckej a univerzitnej kariére žien a probléme skleného stropu[1],

  so zreteľom na strategický rámec pre európsku politickú spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy na rok 2020,

  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania[2],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v digitálnom veku[3],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o posilňovaní postavenia žien a dievčat prostredníctvom digitálneho sektora[4],

  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o odstraňovaní rodových rozdielov v digitálnej oblasti: účasť žien na digitálnom hospodárstve[5],

  so zreteľom na závery Rady zo 6. decembra 2018 o rodovej rovnosti, mládeži a digitalizácii,

 so zreteľom na štúdiu s názvom Education and employment of women in science, technology and the digital economy, including AI and its influence on gender equality (Vzdelávanie a zamestnanosť žien vo vede, technike a digitálnom hospodárstve vrátane umelej inteligencie a jej vplyvu na rodovú rovnosť), ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo EP pre vnútorné politiky 15. apríla 2020[6],

 so zreteľom na štúdiu s názvom Women in the Digital Age (Ženy v digitálnom veku)[7],

  so zreteľom na Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede, vyhlásený OSN na 11. februára, ktorého cieľom je dosiahnuť úplný a rovnaký prístup žien a dievčat k vede a ich úplnú a rovnakú účasť na nej, a ďalej dosiahnuť rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien a dievčat,

  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá nadobudla účinnosť v roku 2016, a najmä na cieľ udržateľného rozvoja č. 5 týkajúci sa rodovej rovnosti,

  so zreteľom na hodnotiacu tabuľku Komisie týkajúcu sa zastúpenia žien v digitálnej oblasti z roku 2020,

  so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť s názvom Index rodovej rovnosti 2020,

  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979, najmä na jeho článok 11,

 so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A9-0163/2021),

A. keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou a kľúčovým cieľom EÚ, ako aj základným predpokladom toho, aby si ženy a dievčatá mohli v plnej miere uplatňovať ľudské práva, čo je nevyhnutné na posilnenie ich postavenia, na plný rozvoj ich potenciálu a na dosiahnutie udržateľnej a inkluzívnej spoločnosti; keďže diskriminácia žien spojená s rodom, stereotypmi a nerovnosťami v kombinácii s prierezovou diskrimináciou má množstvo škodlivých sociálnych a hospodárskych dôsledkov vrátane zníženia potenciálnych výhod pre verejný sektor a podniky v oblasti výskumu a inovácií a pre celkový hospodársky rozvoj; keďže zvýšenie viditeľnosti žien v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) a ich profesionálneho prínosu môže viesť k úspešným vzorom a napokon k väčšiemu začleneniu, ako aj k zlepšeniu transformácie a inovácie v našich spoločnostiach v prospech širokej verejnosti. keďže odstránením starých modelov sa podporí rodová rovnosť; keďže ženy by mohli zohrávať zásadnú úlohu pri odstraňovaní nedostatkov na trhu práce EÚ;

B. keďže EÚ čelí bezprecedentnému nedostatku žien s kariérnou dráhou a vzdelaním v oblasti STEM, v neposlednom rade vzhľadom na to, že ženy tvoria 52 % európskeho obyvateľstva a 57,7 % absolventov terciárneho vzdelávania v EÚ[8], ale len 2 z 5 vedcov a inžinierov[9]; keďže ženy sú nedostatočne zastúpené na všetkých úrovniach digitálneho sektora v Európe, od študentov (32 % na bakalárskej, magisterskej alebo rovnocennej úrovni) až po najvyššie akademické pozície (15 %)  vo väčšine vedeckých, inžinierskych a riadiacich odborov a na vyšších hierarchických úrovniach, a to aj v odvetviach, v ktorých tvoria väčšinu, ako je vzdelávanie; keďže rodové stereotypy predstavujú už počas vzdelávania vážnu prekážku rovnosti medzi študentmi a študentkami a ďalej prehlbujú rodové rozdiely v oblasti pracovných miest v odvetviach STEM, čo predstavuje vážnu prekážku rovnosti medzi ženami a mužmi; keďže rozdiel je najväčší, pokiaľ ide o špecializované zručnosti a zamestnanie v oblasti IKT, kde len 18 % tvoria ženy[10], medzi absolventmi odborov STEM, z ktorých iba 36 % tvoria ženy, a v digitálnom sektore, kde je viac ako trojnásobok mužov v porovnaní so ženami;  keďže značná miera rodovej segregácie medzi študentmi a absolventmi odborov STEM predstavuje základ pre budúcu rodovú segregáciu v kariére súvisiacej so STEM; keďže len veľmi málo dospievajúcich dievčat v členských štátoch (menej ako 3 %) prejavuje záujem pracovať vo veku 30 rokov ako odborníčka v oblasti IKT[11]; keďže pre ženy zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia je obzvlášť ťažké vstúpiť do sektora STEM; keďže napriek pozitívnemu trendu, pokiaľ ide o účasť dievčat na vzdelávaní v odboroch STEM a ich záujem o túto oblasť, ich percentuálne zastúpenie je naďalej nedostatočné; keďže postoje chlapcov a dievčat k STEM sa počas primárneho vzdelávania nelíšia a v mnohých prípadoch dosahujú dievčatá pri plnení úloh v oblasti STEM a IKT lepšie výsledky ako chlapci[12]; keďže rodové rozdiely v predmetoch STEM vo vysokoškolskom vzdelávaní nie sú odôvodnené študijnými výsledkami, pretože dievčatá a chlapci vykazujú v sekundárnom vzdelávaní podobnú úroveň úspechov v oblasti vedy a matematiky; keďže sa však dievčatá obávajú, že ich kariéra spojená s odbormi STEM bude menej úspešná ako v prípade chlapcov, a v dôsledku toho si ženy menej veria, čo sa týka ich vlastných digitálnych zručností; keďže sociálne normy a rodovo podmienené očakávania týkajúce sa rozhodnutí v oblasti kariéry, často posilnené obsahom vzdelávania a učebnými osnovami, sú dva z hlavných faktorov rodovej segregácie vo vysokoškolskom vzdelávaní;

C. keďže pre ženy, ktoré sa počas štúdia špecializujú na odbory STEM, môže byť ťažké nájsť si pracovné miesto v sektore STEM a v ich prípade je v porovnaní s mužmi menej pravdepodobné, že budú vykonávať povolania v oblasti STEM alebo že v nich zostanú, a to v dôsledku rôznych existujúcich prekážok, ako sú rodové stereotypy, prevaha mužov na určitých pracoviskách, diskriminácia a predsudky, vedomá a nevedomá predpojatosť, sexuálne obťažovanie, negatívne pracovné prostredie a nedostatok ženských vzorov a mentoriek; keďže znižovanie rodových rozdielov vo vzdelávacích oblastiach STEM by mohlo znížiť nedostatok zručností, zvýšiť zamestnanosť a produktivitu žien a obmedziť profesijnú segregáciu, čo by v konečnom dôsledku podporilo hospodársky rast prostredníctvom vyššej produktivity a zvýšeného objemu pracovnej sily; keďže odstránenie rodových rozdielov v povolaniach v odboroch STEM by prispelo k zvýšeniu HDP EÚ na obyvateľa o 2,2 až 3,0 % do roku 2050[13]; keďže odstránenie rodových rozdielov v povolaniach v odboroch STEM by predstavovalo krok k rodovej rovnosti a k naplneniu ľudských práv žien a dievčat a malo by pozitívny vplyv na zníženie rozdielov v odmeňovaní a v dôchodkoch žien a mužov;

D. keďže podľa prieskumu Agentúry EÚ pre základné práva[14] sa odhaduje, že 55 % žien v EÚ čelilo od dosiahnutia veku 15 rokov sexuálnemu obťažovaniu a 14 % žien zažilo od svojich 15 rokov kybernetické obťažovanie; keďže mnohé ženy sa počas pandémie COVID-19 stali obeťami nových foriem kybernetického násilia, ako je napríklad sexuálne a psychické obťažovanie na internete; keďže je naliehavo potrebné prijať opatrenia na riešenie týchto nových foriem sexuálneho a psychologického obťažovania; keďže vo vzdelávacích zariadeniach zameraných na predmety STEM vrátane škôl, univerzít a pracovísk je hlásený vysoký výskyt sexuálneho obťažovania, čo ešte viac vylučuje ženy z tohto sektora;

E. keďže nedostatočné zastúpenie žien pracujúcich v oblasti inovačných technológií, ako je umelá inteligencia, je znepokojivé, lebo môže mať negatívny vplyv na navrhovanie, vývoj a zavádzanie týchto technológií a viesť ku kopírovaniu existujúcich diskriminačných praktík a stereotypov a vývoju rodovo zaujatých algoritmov; keďže úsilie zamerané na boj proti rodovým predsudkom, stereotypom a nerovnosti v digitálnom sektore nie je dostatočné; keďže rodové rozdiely pretrvávajú vo všetkých oblastiach digitálnych technológií, najmä pokiaľ ide o umelú inteligenciu a kybernetickú bezpečnosť, čím sa upevňuje selektívne mužské smerovanie pre digitálny sektor v dohľadnej budúcnosti; keďže odstraňovanie tejto zaujatosti si vyžaduje stanovenie jasných požiadaviek na etiku a transparentnosť; keďže neúplné a nepresné súbory údajov a nedostatok údajov rozčlenených podľa rodu môžu skresliť spracúvanie údajov v systéme umelej inteligencie a jeho uvažovanie a ešte viac ohroziť dosiahnutie rodovej rovnosti v spoločnosti; keďže náležitá pozornosť by sa mala venovať aj jedinečnej situácii európskych malých a stredných podnikov (MSP) s osobitným zreteľom na ich veľkosť, schopnosť plniť nové požiadavky a potenciál ako cenného zdroja prispievajúceho k tomu, aby dievčatá, ženy a vedúce predstaviteľky mohli presadzovať rodovú rovnosť vo vzdelávaní a kariére v oblasti STEM; 

F. keďže v prípade nových technológií, ktoré sú zaujaté z hľadiska rodu, etnického pôvodu, rasy, farby pleti, jazyka, náboženstva alebo národnostného či sociálneho pôvodu, ide najmä o dôsledok údajov nerozčlenených podľa rodu, nedostatok situačných znalostí a neuplatňovanie rodového hľadiska vo výskume, čo môže mať škodlivý dosah na zdravie a pohodu žien, najmä tých, ktoré čelia prierezovej diskriminácii, a na bezpečnosť výrobkov a môže negatívne vplývať na osobný a profesijný rozvoj žien[15];

G. keďže učitelia a rodičia môžu upevňovať rodové stereotypy tým, že dievčatá odrádzajú od výberu a následného štúdia a kariéry v oblasti STEM; keďže rodové stereotypy výrazne ovplyvňujú výber predmetov; keďže kultúrne odrádzanie, nedostatočná informovanosť o ženských vzoroch a nepropagovanie týchto vzorov brzdí a negatívne ovplyvňuje príležitosti dievčat a žien v študijných odboroch STEM, s nimi súvisiacich typoch kariéry a digitálnom podnikaní a vedie k diskriminácii a menšiemu počtu príležitostí pre ženy na trhu práce; keďže dôraz by sa mal klásť na faktory, ktoré motivujú dievčatá a podporujú ich záujem o študijné odbory STEM, s nimi súvisiace typy kariéry a digitálne podnikanie, ako je podpora ženských vzorov, mentorov medzi učiteľmi a prijatia skupinou rovesníkov a rozvoj tvorivosti a praktických skúseností;

H. keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 pravdepodobne povedie k trvalým zmenám života v Európe a ovplyvní väčšinu aspektov života ľudí a spôsob, akým vykonávame našu prácu, študujeme a učíme sa, v čom bude digitalizácia zohrávať významnú úlohu; keďže COVID-19 zároveň zväčšuje digitálne rodové rozdiely[16] v čase, keď sú digitálne zručnosti viac ako kedykoľvek predtým potrebné na to, aby sme mohli pracovať, študovať alebo zostať v spojení; keďže rýchla digitálna transformácia ponúka mnoho príležitostí na zmenu rodových modelov zamestnávania, ale môže tiež neprimerane ovplyvniť zamestnanosť žien v mnohých oblastiach; keďže ženy sú nútené preberať na seba väčšiu časť povinností súvisiacich s rodičovstvom alebo s ich rodinami, než je to v prípade mužov, a preto všetky navrhované opatrenia by mali zohľadňovať možnosť úspešného zosúladenia pracovného a rodinného života žien s perspektívou začlenenia mužov do týchto oblastí; keďže hranice medzi pracovným a rodinným životom sa v dôsledku práce na diaľku stanú menej zreteľnými a ženy možno budú musieť znášať najväčšiu záťaž, pokiaľ ide o vyváženie kariéry a povinností starostlivosti o rodinu;

I. keďže treba ďalej podporovať politiky zamerané na zvýšenie účasti žien v oblastiach súvisiacich so STEM a s umelou inteligenciou a prijať viacúrovňový prístup na riešenie rodových rozdielov na všetkých úrovniach vzdelávania a zamestnanosti v digitálnom sektore; keďže len málo členských štátov zaviedlo ustanovenia o rodovej rovnosti v oblasti výskumu a inovácií a pokrok pri začleňovaní rodového hľadiska do národných výskumných programov je pomalý;

J. keďže je potrebné nabádať ženy, aby boli podnikavejšie, a podporovať ich v tom, ako aj vytvoriť priaznivé prostredie, v ktorom podnikateľky môžu prosperovať a podnikanie sa podporuje; keďže údaje o podnikaní v odvetviach STEM a IKT poukazujú na čoraz väčšiu marginalizáciu žien; keďže rodové rozdiely, pokiaľ ide o startupy a investície rizikového kapitálu, sú podobne výrazné; keďže dievčatá zvyčajne na stredných školách a univerzitách študujú menej predmetov IKT a STEM, čo vedie k tomu, že oveľa menší počet žien v týchto oblastiach pracuje a stáva sa zakladateľkami a vlastníčkami súkromných podnikov a startupov; keďže len 17 % zakladateľov startupov tvoria ženy; keďže startupy vlastnené ženami dostávajú v priemere o 23 % menej finančných prostriedkov než podniky pod vedením mužov; keďže hoci ženy tvoria 30 % všetkých podnikateľov v Európe, dostávajú iba 2 % dostupného nebankového financovania[17];  keďže sa zdá, že tento podiel vzhľadom na pandémiu klesol na 1 %;

Všeobecné poznámky

1. domnieva sa, že vzhľadom na značné rozdiely v odmeňovaní žien a mužov v EÚ, na skutočnosť, že u žien je väčšia pravdepodobnosť práce za nízku mzdu, na čiastočný úväzok a inak neistého pracovného miesta, na rastúci dopyt po odborníkoch v oblasti STEM, ako aj na význam kariéry v týchto odboroch z hľadiska budúcnosti európskeho hospodárstva je zvýšenie podielu žien v sektore STEM kľúčové pre napĺňanie práv a potenciálu žien a budovanie udržateľnejšieho a inkluzívnejšieho hospodárstva a spoločnosti prostredníctvom vedeckých, digitálnych a technologických inovácií; podčiarkuje, že zručnosti na vysokej úrovni v odboroch STEM sú zásadné pre proces inovácie v najmodernejších oblastiach IKT, ako je umelá inteligencia a kybernetická bezpečnosť, a budú čoraz dôležitejšie pre konkurencieschopnosť EÚ na svetových trhoch; zdôrazňuje preto, že plný potenciál zručností, znalostí a kvalifikácií žien v týchto oblastiach môže prispieť k oživeniu európskeho hospodárstva a podpore cieľov vymedzených v rôznych politikách EÚ, najmä v Európskej zelenej dohode a digitálnej agende;

2. opakuje, že hlavným cieľom by malo byť odstránenie všetkých bariér, najmä sociálno-kultúrnych, psychologických a pedagogických prekážok, ktoré obmedzujú záujmy, preferencie a voľby žien a dievčat, vrátane rodových stereotypov, rodovej diskriminácie a kombinácie biologických a sociálnych faktorov, predovšetkým materstva s najrozhodujúcejšími obdobiami v kariére žien, a to bez toho, aby bola ohrozená ich sloboda pri rozhodovaní; nabáda členské štáty, aby podporovali účasť žien a dievčat na vzdelávaní a kariére v odboroch STEM v rámci svojich príslušných národných alebo regionálnych akčných plánov alebo stratégií pre rodovú rovnosť tým, že budú poskytovať primerané stimuly; domnieva sa, že tieto akčné plány alebo stratégie by mali mať okrem iného za cieľ zvýšenie rodovej rovnosti tým, že sa budú sústreďovať na odstraňovanie rodových stereotypov, uľahčovanie prístupu k vzdelávaniu a ku kvalifikácii, lepšiu rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom, rovnaké príležitosti, zaistenie zdravého a bezpečného pracovného a študijného prostredia pre ženy, nediskrimináciu na trhu práce, zvyšovanie povedomia o rodovej zaujatosti a stereotypoch vo všetkých odvetviach súvisiacich so STEM, zavedenie povinných politík mzdovej transparentnosti, uplatňovanie nulovej tolerancie sexuálneho obťažovania a zvyšovanie viditeľnosti ženských vzorov;

3. pripomína, že rodové stereotypy, kultúrna demotivácia a nedostatok informovanosti a podpory ženských vzorov znižuje a negatívne ovplyvňuje príležitosti dievčat a žien, pokiaľ ide o štúdium v odboroch STEM, súvisiace povolania a digitálne podnikanie, a môže viesť k diskriminácii a obmedzeniu príležitostí pre ženy na trhu práce;

4. potvrdzuje, že je dôležité začleňovať povedomie o rodovej zaujatosti do všetkých relevantných sektorov vrátane počiatočnej prípravy a kontinuálneho vzdelávania učiteľov; zdôrazňuje potrebu riešiť štrukturálne prekážky, ako je sociálno-ekonomické znevýhodnenie a nepriateľské pracovné prostredie a pracovné podmienky pre ženy, ktoré dievčatám a ženám bránia vstúpiť do oblastí, v ktorých dominujú muži, ako aj potrebu zvýšiť viditeľnosť doteraz nedocenených vzorov s cieľom inšpirovať ženy a dievčatá; vyzýva Komisiu, aby zaviedla a podporovala informačné kampane a ďalšie programy a iniciatívy zamerané na zmenšenie týchto prekážok v akademickom svete; zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti rodovej rovnosti, ako je odstránenie rodových stereotypov vo vzdelávaní, zvyšovanie informovanosti, propagácia predmetov STEM u dievčat a žien a profesijné poradenstvo s cieľom povzbudiť dievčatá, aby zvážili štúdium v oblastiach, v ktorých prevládajú muži, by viedli k väčšiemu počtu absolventiek predmetov STEM;

5. vyzýva členské štáty, aby bojovali proti rodovej segmentácii trhu práce v súvislosti s povolaniami v odboroch STEM tým, že budú investovať do formálneho, informálneho a neformálneho vzdelávania, celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy žien s cieľom zabezpečiť, aby mali prístup ku kvalitnému zamestnaniu a k príležitostiam na rekvalifikáciu a zvýšenie úrovne zručností vzhľadom na budúci dopyt na trhu práce, a zabrániť začarovanému kruhu segregácie práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli politické opatrenia, ktoré budú v plnej miere zahŕňať rodový rozmer, a to prostredníctvom informačných kampaní, odbornej prípravy, učebných osnov a najmä profesijného poradenstva, s cieľom podporovať podnikanie, predmety STEM a digitálne vzdelávanie dievčat od raného veku v záujme boja proti existujúcim vzdelávacím stereotypom a zabezpečenia toho, že v rozvíjajúcich sa a dobre platených odvetviach bude viac žien; zdôrazňuje potrebu zapojenia médií vrátane sociálnych sietí s cieľom podnecovať využívanie inkluzívneho jazyka a predchádzať stereotypom, ktoré vedú k formovaniu názorov proti účasti a záujmu dievčat, čo sa týka vzdelávania v odboroch STEM; požaduje zlepšenie zariadení zameraných na predmety STEM a zabezpečenie rovnakého prístupu k nim; požaduje osobitné štipendiá pre dievčatá a ženy, ktoré sa chcú venovať kariére v sektore STEM;

6. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby osobitne zohľadnili situáciu žien a dievčat zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia, ako napríklad žien a dievčat so zdravotným postihnutím alebo tých, ktoré žijú v najvzdialenejších regiónoch či na vidieku, v chudobe, osamelých matiek, študentiek v neistých situáciách, migrantiek a Rómok, a aby zabezpečili ich plný prístup a začlenenie, čo sa týka digitálneho vzdelávania a kariéry v odboroch STEM, s cieľom zabrániť rozšíreniu digitálnej priepasti; žiada Komisiu a členské štáty, aby pri navrhovaní svojich akčných plánov venovali náležitú pozornosť prierezovej diskriminácii a predsudkom z dôvodu etnického pôvodu, náboženstva, sexuálnej orientácie, veku alebo zdravotného postihnutia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhromažďovali porovnateľné, harmonizované údaje na sledovanie pokroku žien z rôznych sociálno-ekonomických prostredí alebo rôzneho rasového a etnického pôvodu na všetkých úrovniach vzdelávania, a to aj pokiaľ ide o ich voľbu povolania a rozvoj, so zameraním na nerovnosti v odvetviach STEM a digitálnom sektore, čo pomôže monitorovať vplyv politík a umožní zainteresovaným stranám identifikovať nedostatky a ich hlavné príčiny; žiada Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na rozšírení ukazovateľov použitých v hodnotiacej tabuľke týkajúcej sa zastúpenia žien v digitálnej oblasti tak, aby zahŕňali informácie a údaje o ženách, ktoré sa vzdelávajú alebo pracujú v oblasti STEM, a aby vypracovala súbor nástrojov zahŕňajúci metodiky, ukazovatele a rámce s cieľom vytvárať presnejšie údaje a zlepšiť využívanie existujúcich informácií;

7. vyzýva členské štáty, aby plne podporovali iniciatívy Komisie na zvyšovanie informovanosti o digitálnych príležitostiach, ako je prístup No-Women-No-Panel (Ak panely, tak jedine s účasťou žien), Európsky týždeň programovania, koalície pre digitálne zručnosti a pracovné miesta, Cena EÚ pre ženy inovátorky, iniciatívy #SaferInternet4EU v celej Európe a program v oblasti zručností pre Európu;

Vzdelávanie

8. víta akčný plán digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027 a jeho opatrenia na „podporu účasti žien v odboroch STEM“ a dúfa, že pomôže rozvíjať atraktívnejšie a kreatívnejšie spôsoby, ako podnietiť dievčatá k štúdiu predmetov STEM, a prispeje k zvýšeniu sebadôvery žien v ich digitálne zručnosti; zdôrazňuje, že dievčatá tvoria len 36 % absolventov odborov STEM[18], a to aj napriek tomu, že majú v oblasti digitálnej gramotnosti lepšie výsledky než chlapci[19]; kladie dôraz na to, že dievčatá, ktoré si osvojujú rodové stereotypy, majú nižšiu mieru sebauplatnenia a dôvery vo svoje schopnosti než chlapci, a že toto sebauplatnenie má značný vplyv na výsledky vzdelávania v oblasti STEM aj na kariérne ambície v tejto oblasti; zdôrazňuje, že sa zdá, že dievčatá strácajú záujem o predmety STEM s vekom, čo naznačuje, že treba zasiahnuť už v rámci predškolskej výchovy a na základnej škole s cieľom udržať záujem dievčat o tieto oblasti a bojovať proti škodlivým stereotypom týkajúcim sa rodových úloh pre dievčatá aj chlapcov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili nové kanály, ktorými oslovia dievčatá a zabezpečia, aby sa všetky zapojili do digitálneho vzdelávania, a aby uznávali učiteľov ako hnaciu silu kultúrnej zmeny vzhľadom na ich potenciál posilniť neustále zapájanie dievčat do vedy v škole a aby do učiteľov v tomto zmysle investovali; navrhuje zintenzívniť toto úsilie vypracovaním spoločných usmernení pre členské štáty s cieľom zlepšiť vedomosti a zručnosti žiakov, ktorí začínajú so sekundárnym vzdelávaním; požaduje efektívne využívanie fondov, programov a stratégií EÚ vrátane programu Erasmus+, Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) a programu Digitálna Európa s cieľom aktívne nabádať dievčatá, aby študovali odbory IKT a STEM, a poskytovať účinnú podporu pre celoživotné vzdelávanie a odbornú prípravu v odvetviach STEM; žiada, aby sa rodová rovnosť riadne začlenila do budúcej stratégie a politík EÚ v oblasti mládeže;

9. zdôrazňuje, že kvalitné, inkluzívne a nediskriminačné digitálne vzdelávanie musí hrať podstatnú úloh pri zvyšovaní účasti dievčat a žien v oblastiach súvisiacich s IKT a STEM a pri odstraňovaní rodových rozdielov v digitálnej oblasti; podčiarkuje, že digitálne vzdelávanie musí viesť k lepšiemu digitálnemu začleneniu a digitálnej gramotnosti a zabezpečiť rovnocennú účasť dievčat a žien v digitálnom veku; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rámci vzdelávania v oblasti STEM na všetkých úrovniach vrátane mimoškolského, informálneho a neformálneho vzdelávania, a to aj pre pedagogických pracovníkov; požaduje preto vypracovanie osobitných stratégií primeraných veku; nabáda členské štáty, aby podporovali vzdelávanie v oblasti informatiky v národných učebných osnovách, a vyzýva vzdelávacie subjekty, aby témy robotiky, kódovania, IKT a programovania začlenili do skoršej fázy predškolského a primárneho vzdelávania s cieľom podnecovať dievčatá a študentky k tomu, aby sa v škole venovali matematike, kódovaniu, kurzom IKT a vedeckým predmetom;

10. uznáva úlohu škôl a učiteľov pri odstraňovaní rodových rozdielov vo vzdelávaní v odboroch STEM a zdôrazňuje úlohu vzdelávania pri presadzovaní účasti dievčat na kurzoch súvisiacich so STEM a pri stanovovaní referenčných hodnôt na monitorovanie náboru a udržania žien; vyzýva členské štáty, aby investovali do rozvoja zručností učiteľov zameraných na predmety STEM v primárnom a sekundárnom vzdelávaní s cieľom pomôcť im pochopiť a riešiť nevedomé predpojatosti v ich vyučovacích postupoch a hodnoteniach a rovnocenne zapájať všetkých študentov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty zahrnuli všetkých učiteľov do vývoja v oblasti STEM a zapojili ich ako aktérov zmeny; navrhuje, aby vzdelávacie zariadenia vypracovali plány rovnosti s cieľom presadzovať rodovú rovnováhu medzi učiteľmi; vyzýva na posilnenie učebných osnov a učebných materiálov v oblasti STEM s cieľom lepšie podporovať rovnakú účasť v tejto oblasti; požaduje lepšie poradenstvo v oblasti kariéry a nové a kreatívne spôsoby, ako študentky motivovať k tomu, aby zvážili kariéru v oblasti STEM; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné posilniť kapacity učiteľov a profesijných poradcov, aby dievčatá, ktoré prejavujú záujem o odbory STEM, nabádali ku kariére v tejto oblasti, pretože väčšie povedomie o stereotypoch a rodových rozdieloch v oblasti STEM umožňuje pedagógom a profesijným poradcom pochopiť prekážky, ktorým ich študenti čelia, zabezpečiť rovnakú účasť na kurzoch STEM a podporovať kariéru študentiek v oblasti STEM;

11. zdôrazňuje skutočnosť, že v rámci štúdií súvisiacich so STEM na školách, univerzitách a pracoviskách prevažujú učitelia a ďalší zamestnanci mužského pohlavia, čo vedie k absencii ženských vzorov a obmedzeným možnostiam poradenstva a mentorstva; nabáda na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v primárnom, sekundárnom a terciárnom vzdelávaní prostredníctvom rodovo citlivého vzdelávacieho obsahu, odbornej prípravy učiteľov a osnov a naliehavo vyzýva výbory a inštitúcie zapojené do náboru, aby podporovali rodovú rovnováhu s cieľom vyhnúť sa tzv. efektu outsidera; zdôrazňuje potrebu investícií do vzdelávania a odbornej prípravy s rodovo citlivými náborovými a výberovými postupmi vo vzdelávacích sektoroch, najmä v rámci STEM a vznikajúcich digitálnych odvetví, kde sú ženy nedostatočne zastúpené; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby našli atraktívnejšie a tvorivejšie spôsoby prezentácie ženských vzorov s úspešnou kariérou v IKT a STEM s cieľom zvýšiť sebadôveru dievčat, čo sa týka digitálnych zručností, a podnietiť ich k štúdiu v oblasti IKT a STEM;

12. zdôrazňuje potrebu zaoberať sa finančným vzdelávaním vrátane simulácií finančných postupov a jeho spojitosťou s rozdielom v dôchodkoch žien a mužov; podčiarkuje, že vyučovanie mladších žien na témy ako rozdiel v odmeňovaní žien a mužov pripraví pôdu pre budúcnosť plnú finančne sebavedomých žien;

13. konštatuje, že všetky dievčatá by mali mať možnosť ťažiť z lepšieho prístupu k riešeniam digitálneho učenia na svetovej úrovni a mali by mať nástroje a motiváciu využívať digitálne technológie ako používateľky a tvorkyne; vyzýva členské štáty, aby brali na zreteľ pretrvávajúce obavy z rizika ďalšieho šírenia COVID-19 a riešili problém nedostatku vybavenia IKT a pripojiteľnosti pre zraniteľných študentov zo sociálno-ekonomicky znevýhodneného prostredia, ako sú dievčatá vo vidieckych oblastiach alebo v ťažko prístupných oblastiach, a aby vytvorili nástroje na zabezpečenie úplného prístupu k digitálnemu vzdelávaniu a jeho bezproblémového fungovania; zdôrazňuje potrebu osobitných programov financovania pre školy vo vidieckych oblastiach, ktorým čoraz viac chýbajú finančné prostriedky na pokročilé technológie, ktoré sa v mnohých mestských školských oblastiach považujú za samozrejmé; okrem toho požaduje lepšiu podporu pre pedagógov v rámci vidieckych školských systémov s cieľom pomôcť im učiť predmety STEM, najmä pokiaľ ide o odbornú prípravu, nástroje a infraštruktúru;

14. zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať siete pre odborníčky v oblasti STEM na rozsiahle komunikačné kampane, ktoré pomôžu transformovať vnímanie žien v oblasti STEM a umožnia ženám v rámci STEM spojiť sa s dievčatami prostredníctvom profesijnej podpory, odbornej prípravy v oblasti zručností a vytvárania sietí; oceňuje rôzne vzdelávacie iniciatívy určené na podporu dievčat a presadzovanie žien v digitálnom hospodárstve vrátane využívania virálnych príbehov v sociálnych médiách, profesijných sietí organizovaných ženami pre ženy a iniciatív technologických spoločností; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili mentorské programy so ženskými vzormi v oblasti STEM na všetkých úrovniach vzdelávania; žiada Komisiu, aby pri zavádzaní stáží pre digitálne príležitosti zaujala cielený rodový prístup s cieľom poskytnúť mladým ženám z rôznych prostredí možnosť získať priamu skúsenosť, čo sa týka digitálnych technológií, IKT a STEM, a to v oblastiach požadovaných na trhu práce, a dôrazne nabáda na podporu stáží v podnikoch pôsobiacich v odvetviach STEM počas vzdelávania; nabáda členské štáty, aby zaviedli iniciatívy na podporu prechodu dievčat zo školy do zamestnania, ako je napríklad profesijné poradenstvo na školách, učňovská príprava a programy pracovných skúseností, s cieľom podporiť budúce ambície dievčat a vytvoriť cesty na ich prechod medzi pracovné sily v oblasti STEM;

15. poznamenáva, že Rada vo svojich záveroch z mája 2015 o pláne Európskeho výskumného priestoru na roky 2015 – 2020 bezvýsledne vyzvala Komisiu a členské štáty, aby začali vnútroštátne právne predpisy v oblasti rovnosti pretvárať na skutočné kroky, a to s cieľom riešiť rodovú nerovnováhu vo výskumných inštitúciách a rozhodovacích orgánoch a lepšie začleniť rodový rozmer do politík, programov a projektov v oblasti výskumu a vývoja; uznáva cieľ Komisie podnecovať zapojenie žien do oblasti STEM v spolupráci s Európskym inovačným a technologickým inštitútom (EIT) a podporovať koalíciu EÚ v oblasti STEM pri vypracúvaní učebných osnov vysokoškolského vzdelávania, ktoré pritiahnu ženy k inžinierstvu a IKT; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nerovný prístup žien k pozíciám, financovaniu a publikovaniu v oblasti výskumu naďalej pretrváva, a to vrátane neupravených rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v oblasti vedy a v akademickej sfére, napriek tomu, že v EÚ a členských štátoch existujú platné právne predpisy týkajúce sa rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie na trhu práce, vrátane ustanovení o rovnakej odmene;

16. upozorňuje na počet prípadov sexuálneho obťažovania, ktorého obeťami sú študentky odborov STEM počas terciárneho vzdelávania, a vyzýva členské štáty a vzdelávacie inštitúcie, aby zaviedli politiky nulovej tolerancie sexuálneho obťažovania, dohodli sa na prísnych kódexoch správania a protokoloch, vytvorili bezpečné a súkromné kanály nahlasovania pre ženy a dievčatá a oznamovali všetky prípady sexuálneho obťažovania príslušným orgánom; vyzýva Komisiu, členské štáty a vzdelávacie inštitúcie, aby prijali preventívne opatrenia a primerané sankcie pre páchateľov sexuálneho obťažovania s cieľom bojovať proti sexuálnemu obťažovaniu  v školách a zariadeniach zameraných na vzdelávanie v oblasti STEM;

17. zdôrazňuje, že do vnútroštátnych plánov rozvoja a politík pre vzdelávací sektor, IKT a vedu treba zahrnúť rodovo citlivé možnosti vzdelávania a kariéry v oblasti STEM;

Kariéra

18. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy čelia počas svojej kariéry neúmerne väčšiemu počtu prekážok ako muži, a to z dôvodu nedostatočnej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a zvýšeného podielu neplatenej práce v oblasti starostlivosti vo väčšine domácností; konštatuje, že pandémia COVID-19 ešte zhoršila situáciu žien, ktoré museli zosúladiť prácu nadčas na diaľku so starostlivosťou o deti a s vykonávaním neplatenej práce v oblasti starostlivosti; vyjadruje poľutovanie nad mimoriadne negatívnym vplyvom kultúry „neustále byť k dispozícii“ na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom pracovníkov s opatrovateľskými povinnosťami, ktorými sú zvyčajne ženy; naliehavo vyzýva verejné a súkromné inštitúcie, aby zabezpečili, že  práca na diaľku bude zohľadňovať prekážky, čo sa týka zachovania lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, a rešpektovať právo na odpojenie sa, a aby prijali politiky ústretové voči rodine; naliehavo žiada členské štáty, aby zaviedli primerané opatrenia zaručujúce politiky nulovej tolerancie sexuálneho obťažovania, lepšiu materskú dovolenku, výrazne častejšiu a dlhšiu otcovskú dovolenku a platenú a neprenosnú rodičovskú dovolenku, ktorá umožní ženám a mužom čerpať voľno na starostlivosť o deti, bojovali proti norme, podľa ktorej je žena tým rodičom, ktorý musí prerušiť svoju kariéru, v záujme prekonania hlavnej prekážky kariérneho postupu žien, a zabezpečili pružný pracovný čas, zariadenia starostlivosti o deti na pracovisku a prácu na diaľku; naliehavo vyzýva členské štáty, aby plne transponovali a vykonávali smernicu o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom[20], a žiada Komisiu, aby ju účinne monitorovala; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere posúdili príčiny a faktory, ktoré vedú k vysokej miere predčasného ukončenia kariéry žien v oblasti STEM, v prípade potreby vypracovali odporúčania opatrení na zabránenie tomuto javu, vytvorili mechanizmy a programy na začlenenie žien a dievčat do iniciatív v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti a prijali na tento účel primerané politiky a opatrenia; zdôrazňuje, že pandémia COVID-19 otvára novú kapitolu sveta práce, vzdelávania, správy vecí verejných a každodenného života a poukázala na mimoriadny význam digitálnej gramotnosti a zručností a na potrebu nových podmienok práce na diaľku, v ktorých sa preukázala značná rodová priepasť počas pandémie a obmedzenia pohybu; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné podporovať rodovú rovnováhu v digitálnom odvetví vzhľadom na spôsob, akým ľudia a spoločnosti využívajú IKT a iné digitálne technológie na prácu a interakciu v novej digitálnej spoločnosti;

19. považuje za mimoriadne dôležité mať viac ženských vzorov a zvýšiť počet žien vo vedúcich pozíciách v odvetví STEM; zdôrazňuje, že klesajúci percentuálny podiel žien na vyšších pozíciách má nepriaznivý vplyv na nábor žien, čo ďalej znižuje pravdepodobnosť vymenovania žien do vyšších pozícií; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy sú nedostatočne zastúpené na vedúcich pozíciách v oblasti STEM, a zdôrazňuje naliehavú potrebu podporovať rodovú rovnosť na všetkých úrovniach rozhodovania v oblasti podnikania a riadenia; podčiarkuje, že rodová rozmanitosť vo vrcholových orgánoch a v rozhodovacích pozíciách zlepšuje výkonnosť podnikov v dôsledku širšieho spektra vedomostí, postojov a skúseností; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v hierarchiách univerzít a škôl v Európe existuje horizontálna aj vertikálna rodová segregácia; upozorňuje na to, že ženy sú obzvlášť nedostatočne zastúpené na najvyšších akademických a rozhodovacích pozíciách v akademických inštitúciách a na univerzitách, čo poukazuje na existenciu skleného stropu, t. j. neviditeľných bariér predsudkov, ktoré ženám bránia v dosiahnutí zodpovedných funkcií; naliehavo vyzýva Radu a členské štáty, aby prijali navrhovanú smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch a stanovili ciele pre rodovú rovnováhu v rozhodovacích orgánoch;

20. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rozdiel v odmeňovaní žien a mužov zostáva realitou a je dokonca ešte výraznejší v odvetviach, v ktorých prevládajú muži, ako sú podniky v oblasti IKT a technologické spoločnosti[21]; vyzýva všetkých aktérov, aby uplatňovali transparentnosť odmeňovania; naliehavo žiada Radu, aby odblokovala navrhovanú smernicu o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu, ktorej cieľom je rozšíriť ochranu pred diskrimináciou horizontálnym prístupom;

21. vyzýva všetky príslušné zainteresované strany, aby riešili problém diskriminácie vo svojich postupoch prijímania zamestnancov a zaviedli kvóty na podporu začleňovania žien, najmä žien rôznorodého rasového a etnického pôvodu, žien so zdravotným postihnutím a LBTI+ osôb;

22. podporuje nadviazanie inkluzívneho dialógu s príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú súkromné spoločnosti, mimovládne organizácie, profesijné združenia a inštitúcie, štátne inštitúcie, regionálne a miestne orgány, tvorcovia politík a zástupcovia občianskej spoločnosti, s cieľom koordinovať a riešiť chýbajúce prepojenia na podporu žien v odboroch STEM; zdôrazňuje, že vzhľadom na mimoriadny význam boja proti kultúrnym a sociálnym stereotypom týkajúcim sa schopností a úloh žien v odvetví STEM by sa mali prijať cielené opatrenia na podporu rodovej rovnosti, ako sú právne predpisy alebo politiky uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, napríklad finančné stimuly alebo iné opatrenia, s cieľom zvýšiť účasť dievčat na vzdelávaní a kariére v oblasti STEM; vyzýva na poskytovanie stimulov spoločnostiam, ktoré podporujú ženské vzory, mentorské programy a kariérne dráhy, a na zvýšenie viditeľnosti žien; uznáva zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú niektorí generálni riaditelia a členovia vyššieho manažmentu pri odstraňovaní digitálnych rodových rozdielov prostredníctvom rozvoja podnikových politík zameraných na boj proti digitálnym rodovým stereotypom, podpory vzorov, motivovania žien, aby zvážili štúdium v oblasti STEM, podnecovania rekvalifikácie alebo zvyšovania úrovne zručností žien, podpory mentorských systémov a zlepšovania obrazu pracovných miest v oblasti IKT; nabáda Komisiu a členské štáty, aby ďalej spolupracovali so všetkými obchodnými partnermi v oblasti IKT, digitálnych technológií, telekomunikácií, médií, audiovizuálneho a technologického odvetvia s cieľom podporovať inkluzívnu a rodovo vyváženú pracovnú kultúru a prostredie, a to aj zavádzaním opatrení, ako sú informačné kampane na propagáciu rodovej rovnosti v súkromnom sektore v oblasti STEM a verejno-súkromné partnerstvá na uľahčenie prístupu na trh práce v oblasti STEM pre čerstvých absolventov, s podporou systémov učňovskej prípravy a stáží pre dievčatá a mladé ženy s cieľom uľahčiť ich prechod na trh práce, prostredníctvom iniciatív ako mentorstvo a štipendiá pre znevýhodnené dievčatá a pomocou verejno-súkromných partnerstiev medzi vzdelávacími systémami, vládami a spoločnosťami, ktoré pôsobia v oblasti rozvíjajúcich sa technológií, ako sú 3D technológie, umelá inteligencia, nanotechnológie, robotika a génová terapia, a aby si na tento účel vymieňali informácie a osvedčené postupy vo všetkých členských štátoch;

23. zdôrazňuje vzťah medzi rodovými rozdielmi a rozdielmi v dôchodkoch; vyzýva členské štáty, aby sa týmito rozdielmi zaoberali a obmedzili ich a aby prijali ďalšie kroky na zabezpečenie primeraného prístupu žien k vzdelávaniu, možností na dosiahnutie ekonomickej nezávislosti a príležitostí na kariérny postup;

Digitálny sektor

24. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rodové rozdiely existujú vo všetkých oblastiach digitálnych technológií, je však osobitne znepokojený rodovými rozdielmi v oblasti inovačných technológií, ako je umelá inteligencia a kybernetická bezpečnosť, kde je priemerné zastúpenie žien celosvetovo na úrovni 12 %, resp. 20 %[22]; navrhuje, aby sa väčšia pozornosť a podpora venovala riedko osídleným a najmä vidieckym oblastiam, v ktorých sa táto situácia zhoršuje;

25. zdôrazňuje, že kvalita použitých dátových súborov je mimoriadne dôležitá pre výkonnosť technológií umelej inteligencie, že umelá inteligencia nesmie posilňovať rodové nerovnosti a stereotypy transformáciou zaujatosti a predsudkov z analógovej do digitálnej sféry na základe algoritmov a že umelá inteligencia môže významne prispieť k presadzovaniu rodovej rovnosti za predpokladu, že sa vytvorí vhodný právny rámec a odstránia sa vedomé a nevedomé predsudky; kladie dôraz na to, že jeden z najzávažnejších nedostatkov umelej inteligencie súvisí s určitými typmi predsudkov, ako je rod, vek, zdravotné postihnutie, rasový alebo etnický pôvod, sociálne zázemie alebo sexuálna orientácia, ktoré vznikajú v dôsledku homogénnej pracovnej sily; konštatuje, že prierezové typy diskriminácie spôsobujú marginalizáciu žien pri uplatňovaní vznikajúcich technológií, napríklad žien inej farby pleti v dôsledku chýb v technológii rozpoznávania tváre; zdôrazňuje, že je potrebné, aby rôzne tímy vývojárov a inžinierov spolupracovali s hlavnými spoločenskými aktérmi s cieľom zabrániť nechcenému zahrnutiu rodových a kultúrnych predsudkov do algoritmov, systémov a aplikácií umelej inteligencie; podporuje vytváranie vzdelávacích osnov a činností zameraných na zvyšovanie povedomia verejnosti, čo sa týka spoločenského, právneho a etického vplyvu umelej inteligencie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky možné opatrenia na predchádzanie takýmto predsudkom a zabezpečenie plnej ochrany základných práv; zdôrazňuje, že pred zavedením technológií umelej inteligencie vo vysoko rizikových odvetviach, najmä v oblasti zdravia, treba vytvoriť infraštruktúru ľudského dohľadu, ktorá musí zahŕňať odborníkov na rodovú rovnosť;

26. uznáva, že umelá inteligencia, ak je bez skrytých predsudkov, môže byť účinným nástrojom na prekonanie rodových nerovností a stereotypov vďaka vývoju nestranných algoritmov, ktoré budú etické už v štádiu návrhu a budú prispievať k celkovej spravodlivosti a pohode; zdôrazňuje význam spoločného európskeho prístupu, pokiaľ ide o etické aspekty umelej inteligencie; okrem toho zdôrazňuje, že politika a právne predpisy EÚ v oblasti umelej inteligencie musia rešpektovať európske hodnoty, zmluvy a právo EÚ a zásady Európskeho piliera sociálnych práv;

27. požaduje, aby všetka umelá inteligencia a automatizácia bola sociálne zodpovedná a navrhovaná tak, aby nám umožnila prekonať nerovnosti vrátane rodovej diskriminácie a riešiť výzvy, ktorým čelia ženy, ako je neplatená práca v oblasti starostlivosti, rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, kybernetická šikana, rodovo motivované násilie a sexuálne obťažovanie, obchodovanie s ľuďmi, porušovanie sexuálnych a reprodukčných práv a nedostatočné zastúpenie vo vedúcich pozíciách; žiada, aby umelá inteligencia a automatizácia prispievali k zlepšovaniu zdravia a hospodárskej prosperity žien, rovnosti príležitostí, pracovných a sociálnych práv, kvalitného vzdelávania, ochrany detí, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, rodovej rovnosti, digitálnej gramotnosti, inovácie a tvorivosti vrátane prístupu k financovaniu, vysokoškolského vzdelávania a pružných pracovných príležitostí; vyzýva Komisiu, aby pomohla príslušným orgánom členských štátov venovať osobitnú pozornosť novým formám rodovo motivovaného násilia, ako je kybernetické obťažovanie a kybernetické prenasledovanie[23], a aby vykonávala priebežné hodnotenia a účinnejšie riešila tieto otázky;

Podnikanie a prístup k financovaniu

28. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy sú nedostatočne zastúpené v podnikateľských startupoch založených na inováciách, a poukazuje na rodovú zaujatosť a systémové znevýhodnenia, ktoré existujú v spoločenských štruktúrach, najmä v tých, kde sa prelína STEM a podnikanie; považuje za mimoriadne dôležité, aby existovalo viac ženských vzorov a aby sa zvýšil počet žien vo vedúcich pozíciách v odvetví STEM; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli politiky na podporu a uvoľnenie podnikateľského potenciálu žien, ktoré zostávajú nevyužitým zdrojom hospodárskeho rastu, inovácií a vytvárania pracovných miest, aby viac a lepšie informovali o podnikaní ako o príťažlivej možnosti kariéry, najmä pre mladé ženy v školách, a aby vykonávali verejné politiky na podporu podnikania žien; domnieva sa, že obnova po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19 predstavuje významnú príležitosť na podporu podnikateliek, aby mohli znovu vybudovať naše hospodárstva a spoločnosti;  zdôrazňuje, že skutočná obnova po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19 bude úspešná len vtedy, ak sa dosiahne ekologickejšia, spravodlivejšia a rodovo rovnejšia Európa a ak sa zabezpečí adekvátne uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, pokiaľ ide o finančné prostriedky EÚ určené na obnovu, pri súčasnom zaistení toho, aby ženy mohli v plnej miere využívať výhody, čo sa týka zamestnanosti a podnikania, v odvetviach, kde tradične boli a naďalej sú nedostatočne zastúpené, vrátane digitálnych technológií, umelej inteligencie, IKT a STEM;

29. domnieva sa, že nedostatočné zastúpenie žien zodpovedných za investičné rozhodnutia v spoločnostiach s rizikovým kapitálom predstavuje hlavný zdroj pretrvávajúcich rozdielov vo financovaní startupov a podnikov riadených ženami;

30. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozšírili možnosti financovania pôžičiek a kapitálového financovania pre podnikateľky, ktoré riadia startupy, a inovátorky prostredníctvom programov a fondov EÚ, uľahčili prístup žien k existujúcim fondom, vytvorili osobitné fondy, hľadali nové a inovatívne spôsoby, ako ženy finančne podporiť, a pomohli im prekonať prekážky, ktorým čelia; žiada, aby bola zahrnutá aj Európska investičná banka, pokiaľ ide o prístup k mikrofinancovaniu; uznáva potrebu kampaní na zvyšovanie povedomia a informačných kampaní o možnostiach financovania EÚ s cieľom poskytovať vlastníčkam podnikov a podnikateľkám podporu na mieru; vyzýva na ďalšie rozšírenie Európskej siete podnikateľských anjelov a Európskej siete mentorov pre podnikateľky, a to aj podporovaním združení inovátoriek, odborníčok z oblasti technológií a investoriek s cieľom stimulovať a posilniť inovácie a financovanie podnikov vedených ženami;

31. víta iniciatívu Komisie, ktorou sa ustanovuje Cena EÚ pre ženy inovátorky a ktorá sa každoročne udeľuje európskym ženám, ktoré založili úspešnú spoločnosť a uviedli inovácie na trh; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby našli ďalšie spôsoby, ako povzbudiť viac žien k zakladaniu vlastných podnikov, a aby oceňovali inšpirujúce ženy vo vedúcich pozíciách v oblasti inovácií;

32. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávali vyhlásenie o záväzku týkajúcom sa žien v digitálnej oblasti, ktoré bolo prijaté v apríli 2019, a vypracovali konkrétne opatrenia na podporu rodovej rovnosti v odvetví STEM vrátane zavedenia európskeho dňa dievčat v IKT a STEM; žiada Komisiu, aby monitorovala úsilie a opatrenia členských štátov a podávala o nich správy a aby zabezpečila výmenu informácií a osvedčených postupov;

°

° °

33. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

22.4.2021

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

26

1

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Simona Baldassarre, Robert Biedroń, Vilija Blinkevičiūtė, Annika Bruna, Maria da Graça Carvalho, Margarita de la Pisa Carrión, Rosa Estaràs Ferragut, Frances Fitzgerald, Cindy Franssen, Heléne Fritzon, Lina Gálvez Muñoz, Arba Kokalari, Alice Kuhnke, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Karen Melchior, Andżelika Anna Możdżanowska, Maria Noichl, Sandra Pereira, Pina Picierno, Sirpa Pietikäinen, Samira Rafaela, Evelyn Regner, Diana Riba i Giner, Sylwia Spurek, Jessica Stegrud, Hilde Vautmans, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Chrysoula Zacharopoulou, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Elena Kountoura, Susana Solís Pérez

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

26

+

PPE

Maria da Graça Carvalho, Rosa Estaràs Ferragut, Frances Fitzgerald, Cindy Franssen, Arba Kokalari, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Sirpa Pietikäinen, Elissavet Vozemberg-Vrionidi

Renew

Karen Melchior, Samira Rafaela, Susana Solís Pérez, Hilde Vautmans, Chrysoula Zacharopoulou, Marco Zullo

S&D

Robert Biedroń, Vilija Blinkevičiūtė, Heléne Fritzon, Lina Gálvez Muñoz, Maria Noichl, Pina Picierno, Evelyn Regner

The Left

Elena Kountoura, Sandra Pereira

Verts/ALE

Alice Kuhnke, Diana Riba i Giner, Sylwia Spurek

 

1

-

ECR

Margarita de la Pisa Carrión

 

4

0

ECR

Andżelika Anna Możdżanowska, Jessica Stegrud

ID

Simona Baldassarre, Annika Bruna

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

[1] Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 173.

[2] Ú. v. EÚ C 349, 17.10.2017, s. 56.

[3] Ú. v. EÚ C 66, 21.2.2018, s. 44.

[4] Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, s. 28.

[5] Prijaté texty, P9_TA(2021)0026.

[6] Štúdia – Education and employment of women in science, technology and the digital economy, including AI and its influence on gender equality (Vzdelávanie a zamestnanosť žien vo vede, technike a digitálnom hospodárstve vrátane umelej inteligencie a jej vplyvu na rodovú rovnosť), Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia C – Práva občanov a ústavné veci, 15. apríla 2020.

[7] Štúdia vypracovaná organizáciou Iclaves pre generálne riaditeľstvo pre komunikačné siete, obsah a technológie, Európska komisia.

[8] Eurostat, Štatistika terciárneho vzdelávania, údaje získané v septembri 2020.

[9] Eurostat, Ľudské zdroje vo vede a technike, priemerné ročné údaje za roky 2016 – 2020.

[10] Európska komisia, hodnotiaca tabuľka týkajúca sa zastúpenia žien v digitálnej oblasti z roku 2020.

[11] Medzinárodná asociácia pre hodnotenie výsledkov vzdelávania (IEA), Medzinárodná štúdia o počítačovej a informačnej gramotnosti z roku 2018.

[12] O’Dea, R. E., Lagisz, M., Jennions, M. D. a kol., Gender differences in individual variation in academic grades fail to fit expected patterns for STEM (Rodové rozdiely v jednotlivých rozdieloch akademických stupňov nezodpovedajú očakávaným vzorom pre oblasť STEM), Nature Communications 9, 3777, 2018.

[13] Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, Economic benefits of gender equality in the EU: How gender equality in STEM education leads to economic growth (Hospodárske výhody rodovej rovnosti v EÚ: Ako rodová rovnosť vo vzdelávaní v oblasti STEM vedie k hospodárskemu rastu), 2017.

[14] Agentúra EÚ pre základné práva, Violence against women: an EU-wide survey (Násilie na ženách: prieskum v EÚ), 2014.

[15] Správa skupiny odborníkov Innovation through Gender (Inovácie prostredníctvom rodu) s názvom Gendered Innovations: How Gender Analysis Contributes to Research (Rodové inovácie: ako rodová analýza prispieva k výskumu), generálne riaditeľstvo pre výskum a inováciu, Európska komisia, 2013.

[16] Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Bridging the digital gender divide: include, upskill, innovate (Preklenutie digitálnej rodovej priepasti: začleňovanie, zvyšovanie úrovne zručností, inovovanie), 2018.

[17] Európska komisia a Európska investičná banka, Funding women entrepreneurs: How to empower growth (Financovanie podnikateliek: ako posilniť rast), 2018.

[18] Európska komisia, She Figures (Údaje o ženách), 2018.

[19] Medzinárodná štúdia o počítačovej a informačnej gramotnosti z roku 2018.

[20] Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 79.

[21] Lambrecht, A. a Tucker, C. E., Algorithmic bias? An empirical study into apparent gender-based discrimination in the display of STEM career ads (Algoritmická zaujatosť? Empirická štúdia zjavnej rodovej diskriminácie pri zverejňovaní ponúk práce v oblasti STEM), Management Science, zv. 65, č. 7, 2019, s. 2970.

[22] Sax, L. J., Kanny, M. A., Jacobs, J. A. a kol., Understanding the Changing Dynamics of the Gender Gap in Undergraduate Engineering Majors: 1971 – 2011 (Pochopenie meniacej sa dynamiky rodových rozdielov v rámci vysokoškolského štúdia inžinierskych odborov: 1971 – 2011), Research in Higher Education, zv. 57, č. 5, 2016; Shade, L. R., Missing in action: Gender in Canada’s digital economy agenda (Nezvestný v boji: Rod v programe digitálneho hospodárstva Kanady), Signs: Journal of Women in Culture and Society, zv. 39, č. 4, 2014, s. 887 – 896.

[23] Agentúra EÚ pre základné práva, Violence against women: an EU-wide survey (Násilie na ženách: prieskum v EÚ), 2014, s. 87.

Posledná úprava: 28. mája 2021Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia