Správa - A9-0183/2021Správa
A9-0183/2021
Európsky parlament

SPRÁVA o výročnej správe o fungovaní schengenského priestoru

1.6.2021 - (2019/2196(INI))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
Spravodajkyňa: Tanja Fajon


Postup : 2019/2196(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A9-0183/2021
Predkladané texty :
A9-0183/2021
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o výročnej správe o fungovaní schengenského priestoru

(2019/2196(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na článok 77 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ktorým sa ustanovuje priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý „zabezpečuje absenciu kontrol osôb pri preklačovaní vnútorných hraníc“,

– so zreteľom na článok 21 ods. 1 ZFEÚ a článok 45 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta základných práv“), ktoré zabezpečujú právo občanov na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov,

– so zreteľom na článok 18 ZFEÚ a článok 21 ods. 2 Charty základných práv, ktorými sa zakazuje akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti,

– so zreteľom na články 18 a 19 Charty základných práv o práve na azyl a na ochranu v prípade vysťahovania, vyhostenia alebo extradície,

– so zreteľom na schengenské acquis, ktoré sa od podpísania Schengenskej dohody 14. júna 1985 neustále vyvíja a ktoré v súčasnosti obsahuje množstvo právnych aktov EÚ v oblasti riadenia vnútorných a vonkajších hraníc, vízovej politiky, politiky návratu, policajnej spolupráce a ochrany údajov, ako aj právne akty, ktorými sa zriaďujú a riadia dve agentúry Únie (Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) a Agentúra Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA)), finančný program (nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz) a štyri rozsiahle informačné systémy (Schengenský informačný systém, vízový informačný systém, Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a systém vstup/výstup (EES)) vrátane ich interoperability,

– so zreteľom na právne predpisy prijaté od poslednej výročnej správy o fungovaní schengenského priestoru zamerané na posilnenie neustálych výziev, konkrétne nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1860 z 28. novembra 2018 o využívaní Schengenského informačného systému na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín[1], nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1861 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti hraničných kontrol, o zmene Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, a o zmene a zrušení nariadenia (ES) č. 1987/2006[2] a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach, o zmene a zrušení rozhodnutia Rady 2007/533/SVV a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1986/2006 a smernice Rady a Komisie 2010/261/EÚ[3], nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/817 z 20. mája 2019 o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ v oblasti hraníc a víz a o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2017/2226, (EÚ) 2018/1726 a (EÚ) 2018/1861 a rozhodnutí Rady 2004/512/ES a 2008/633/SVV[4], nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/818 z 20. mája 2019 o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ v oblasti policajnej a justičnej spolupráce, azylu a migrácie a o zmene nariadení (EÚ) 2018/1726, (EÚ) 2018/1862 a (EÚ) 2019/816[5], nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 z 12. septembra 2018, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, (EÚ) č. 515/2014, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2016/1624 a (EÚ) 2017/2226[6], nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1241 z 12. septembra 2018, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/794 na účely zriadenia Európskeho systému cestovných informácií a povolení (ETIAS)[7], nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/493 z 30. marca 2020 o systéme pre falšované a pravé doklady online („systém FADO“), ktorým sa zrušuje jednotná akcia Rady 98/700/SVV[8], nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624[9] a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1155 z 20. júna 2019, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex)[10],

– so zreteľom na prebiehajúce legislatívne práce na revízii Kódexu schengenských hraníc, pokiaľ ide o pravidlá uplatniteľné na dočasné obnovenie kontroly na vnútorných hraniciach, na reforme vízového informačného systému, na dokončení legislatívneho rámca pre systém ETIAS, na prepracovaní smernice o návrate, na Nástroji finančnej podpory na riadenie hraníc a víza 2021 – 2027 a na novom návrhu nariadenia, ktorým sa zavádza preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach (COM(2020)0612),

– so zreteľom na rôzne závery Európskej rady, odporúčania Rady a oznámenia, usmernenia a plány Komisie zamerané na riešenie situácie na vnútorných a vonkajších schengenských hraniciach v reakcii na COVID-19, ako napríklad oznámenie Komisie zo 16. marca 2020 s názvom COVID-19: Usmernenia pre opatrenia v oblasti riadenia hraníc na ochranu zdravia a zabezpečenie dostupnosti tovaru a základných služieb[11] a oznámenie Komisie z 30. marca 2020 s názvom COVID-19: Pokyny na vykonávanie dočasného obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, na uľahčenie tranzitných opatrení na repatriáciu občanov EÚ a k dôsledkom pre vízovú politiku (C(2020)2050), a ich následné predĺženia, ako napríklad z 8. apríla 2020 (COM(2020)0148), spoločný európsky plán na zrušenie opatrení na zamedzenie šírenia COVID-19, ktorý predstavili predsedníčka Komisie a predseda Európskej rady, a odporúčanie Rady (EÚ) 2020/1475 z 13. októbra 2020 o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19[12],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. októbra 2019 o overení úplného uplatňovania schengenského acquis Chorvátskom (COM(2019)0497),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. septembra 2020 o Novom pakte o migrácii a azyle (COM(2020)0609),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o výročnej správe o fungovaní schengenského priestoru[13],

– so zreteľom na správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 25. novembra 2020 o fungovaní schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu podľa článku 22 nariadenia Rady (EÚ) č. 1053/2013 (COM(2020)0779),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o situácii v schengenskom priestore po vypuknutí COVID-19[14],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2018 o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku: zrušenie kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach[15],

– so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) z 8. decembra 2020 s názvom Migration: fundamental rights issues at land borders (Migrácia: otázky základných práv na pozemných hraniciach),

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o vykonávaní smernice o návrate[16],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2020 o vplyve opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19 na demokraciu, právny štát a základné práva[17],

– so zreteľom na zriadenie a prípravné práce pracovnej skupiny Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci pre kontrolu agentúry Frontex,

– so zreteľom na prípravu tohto uznesenia, ktorú vykonala pracovná skupina Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci na kontrolu Schengenu;

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0183/2021),

A. keďže schengenský priestor je jedinečným mechanizmom a jedným z najväčších úspechov Európskej únie, ktorý už viac ako 25 rokov umožňuje voľný pohyb osôb v schengenskom priestore bez kontrol na vnútorných hraniciach; keďže toto umožnili rôzne kompenzačné opatrenia, ako je posilnenie výmeny informácií zriadením Schengenského informačného systému (SIS) a vytvorenie hodnotiaceho mechanizmu na overenie vykonávania schengenského acquis členskými štátmi a na podporu vzájomnej dôvery vo fungovanie schengenského priestoru; keďže vzájomná dôvera si vyžaduje aj solidaritu, bezpečnosť, súdnu a policajnú spoluprácu v trestných veciach, spoločnú ochranu vonkajších hraníc EÚ, spoločnú dohodu a spoločné politiky v súvislosti s vízami a ochranou údajov;

B. keďže plne funkčný schengenský priestor a jeho budúce rozšírenie o krajiny, ktoré sú kandidátmi na vstup do schengenského priestoru, majú naďalej kľúčový význam pre ďalšiu politickú, hospodársku a sociálnu integráciu, podporu súdržnosti a preklenutie rozdielov medzi krajinami a regiónmi, a zároveň sú predpokladom zachovania zásady slobody pohybu; keďže budúcnosť schengenského priestoru sa nesmie vyznačovať žiadnou roztrieštenosťou;

C. keďže zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach je základným praktickým prvkom toho, čo si občania stotožňujú s európskou myšlienkou, a má zásadný význam pre fungovanie vnútorného trhu; keďže schengenský priestor je ohrozený, v neposlednom rade vzhľadom na to, že členské štáty najmä v posledných rokoch čoraz intenzívnejšie využívajú kontroly na vnútorných hraniciach;

D. keďže väčšina členských štátov vrátane štátov pridružených k Schengenskému priestoru v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 obnovila kontroly na vnútorných hraniciach alebo svoje hranice uzavrela, či už čiastočne, alebo úplne, alebo ich zatvorila pre určité druhy cestujúcich vrátane občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov a štátnych príslušníkov nečlenských krajín EÚ s pobytom na ich území alebo na území iného členského štátu; keďže absencia účinnej koordinácie pri obnovení a zrušení kontrol na vnútorných hraniciach medzi členskými štátmi a s Komisiou postavila samotnú koncepciu schengenskej spolupráce, najmä na začiatku pandémie, pred náročnú výzvu;

E. keďže členské štáty od roku 2015 opätovne zaviedli kontroly na vnútorných hraniciach celkovo 268-krát, čo predstavuje výrazný nárast v porovnaní s obdobím medzi rokmi 2006 a 2014, keď sa kontroly na vnútorných hraniciach opätovne zaviedli len 35-krát[18];;

F. keďže Európsky parlament opakovane vyjadril znepokojenie nad nutnosťou a proporcionalitou mnohých z týchto kontrol na vnútorných hraniciach;

G. keďže vzájomná dôvera a úzka spolupráca medzi členskými štátmi sú kľúčové prvky základov, na ktorých bol vybudovaný schengenský priestor;

H. keďže v posledných rokoch boli prijaté dôležité legislatívne nástroje EÚ s cieľom zlepšiť účinnosť a efektívnosť kontrol na vonkajších hraniciach a prispieť k vysokej úrovni bezpečnosti v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; keďže tieto nástroje zahŕňajú novú štruktúru informačných systémov EÚ a ich interoperabilitu;

I. keďže naďalej sa objavujú správy o údajnom násilí páchanom na migrantoch, a to aj na tých, ktorí žiadajú o medzinárodnú ochranu, a odopretí vstupu migrantom na viacerých vonkajších hraniciach EÚ; keďže Európsky parlament, OLAF, Frontex a európska ombudsmanka začali vyšetrovať tieto obvinenia; keďže Únia ešte nemá účinný mechanizmus na monitorovanie dodržiavania základných práv na jej vonkajších hraniciach;

J. keďže v schengenskom hodnotení Spojeného kráľovstva v roku 2017 o uplatňovaní schengenského acquis v oblasti Schengenského informačného systému boli zistené vážne nedostatky;

K. keďže prvý cyklus hodnotenia schengenského hodnotiaceho mechanizmu poukázal na potrebu lepšieho a rýchlejšieho vykonávania odporúčaní vyplývajúcich z hodnotení a potrebu primeranej reformy, najmä pokiaľ ide o to, ako sa v rámci mechanizmu posudzuje dodržiavanie základných práv;

L. keďže v každoročných posúdeniach zraniteľnosti vykonaných agentúrou Frontex sa skúmajú schopnosti členských štátov čeliť hrozbám a výzvam na vonkajších hraniciach a odporúčajú konkrétne nápravné opatrenia na zmiernenie zraniteľnosti, a preto tieto posúdenia dopĺňajú hodnotenia v rámci schengenského hodnotiaceho mechanizmu;

M. keďže sa zatiaľ nedosiahlo úplné uplatňovanie schengenského acquis, pokiaľ ide o zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach v prípade Bulharska a Rumunska, a to aj napriek tomu, že Parlament v tomto smere vyjadril výzvu vo svojom uznesení z 8. júna 2011;

N. keďže Komisia vo svojom oznámení o overení úplného uplatňovania schengenského acquis z 22. októbra 2019 uviedla, že Chorvátsko prijalo opatrenia potrebné na zabezpečenie podmienok potrebných na úplné uplatňovanie schengenských pravidiel;

Fungovanie schengenského priestoru

1. domnieva sa, že pre samotnú koncepciu schengenskej spolupráce, ktorej podstatou je zabezpečenie absencie kontrol na vnútorných hraniciach a zaručenie slobody pohybu, znamená pandémia COVID-19 naďalej náročnú výzvu; v tejto súvislosti opakuje svoje znepokojenie nad súčasnou situáciou, pokiaľ ide o kontroly na vnútorných hraniciach v niektorých členských štátoch, a preto pripomína, že hoci plne podporuje opatrenia v oblasti verejného zdravia zavedené na obmedzenie šírenia ochorenia COVID-19, všetky takéto opatrenia na boj proti pandémii a obmedzenie základných práv a slobôd by mali vždy rešpektovať ducha aj literu zákona;

2. pripomína, že podľa súčasných právnych predpisov EÚ sa kontroly vnútorných hraníc môžu obnoviť za predpokladu, že sú potrebné, primerané, dočasné a predstavujú krajné riešenie; v tejto súvislosti opakuje svoj názor, že mnohé predĺženia kontrol vnútorných hraníc od roku 2015 nie sú dostatočne podložené a nie sú v súlade s pravidlami týkajúcimi sa ich rozšírenia, nevyhnutnosti alebo proporcionality, a preto sú nezákonné;

3. berie na vedomie, že Komisia sa snaží koordinovať spoločnú európsku reakciu; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty naďalej zavádzajú kontroly na vnútorných hraniciach, často nekoordinovaným spôsobom pred náležitým zvážením spoločného európskeho záujmu na zachovaní Schengenu ako priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach; opakuje, že zavedené kontroly mali negatívny vplyv na voľný pohyb tovaru, kapitálu, služieb a osôb v Únii; v tejto súvislosti zdôrazňuje mimoriadne zložitú situáciu cezhraničných pracovníkov;

4. pripomína, že napriek tomu, že Komisia zistila závažné nedostatky vo vykonávaní schengenského acquis, pomaly alebo úplne odmieta začať konanie o nesplnení povinnosti; opakuje svoju výzvu Komisii, aby vykonala primeranú kontrolu uplatňovania schengenského acquis, posúdila, či boli dodržané zásady nevyhnutnosti a proporcionality, a aby v prípade potreby využila konania o nesplnení povinnosti; zdôrazňuje naliehavú potrebu posilniť vzájomnú dôveru a spoluprácu medzi schengenskými štátmi a zabezpečiť primeranú správu schengenského priestoru;

5. opakuje, že je potrebné, aby členské štáty dodržiavali právo zakotvené v zmluvách a Charte základných práv a aby vykonávali opatrenia na hraniciach zákonným a nediskriminačným spôsobom; považuje pravidelnú politickú a verejnú diskusiu o fungovaní schengenského priestoru za zásadne dôležitú;

6. konštatuje, že v tomto legislatívnom období sa doteraz nedosiahol žiadny pokrok v revízii Kódexu schengenských hraníc, v súvislosti s ktorou Rada naďalej blokuje medziinštitucionálne rokovania; víta oznámenie Komisie, že predloží nové návrhy týkajúce sa správy schengenského priestoru; vyjadruje sklamanie nad tým, že Komisia naďalej zanedbáva svoju povinnosť informovať Parlament tým, že mu nepredložila výročnú správu o fungovaní priestoru bez kontroly vnútorných hraníc (článok 33 Kódexu schengenských hraníc) a komplexnú výročnú správu v súlade s článkom 20 nariadenia o schengenskom hodnotiacom mechanizme, čím bráni kontrole a konštruktívnej politickej diskusii;

7. v nadväznosti na svoje početné žiadosti o úplné uplatnenie ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku naliehavo žiada Radu, aby dodržala svoj záväzok a prijala okamžité rozhodnutie o zrušení kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach, a tak týmto krajinám umožnila oprávnene vstúpiť do priestoru voľného pohybu bez kontrol vnútorných hraníc; po konzultácii s Radou v súlade s článkom 4 aktu o pristúpení je pripravený vyjadriť svoje stanovisko k úplnému uplatňovaniu ustanovení schengenského acquis v Chorvátsku; domnieva sa, že solidarita a zodpovednosť platia pre všetkých a že budúcnosť schengenského priestoru sa nesmie vyznačovať žiadnou roztrieštenosťou;

8. domnieva sa, že je nevyhnutné, aby bola vízová politika EÚ efektívna, používateľsky ústretová a bezpečná, a v tejto súvislosti víta zámer Komisie digitalizovať do roku 2025 konanie o udelení víza; domnieva sa, že integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú dlhodobý pobyt v členských štátoch, je kľúčovým prvkom podpory hospodárskej a sociálnej súdržnosti, a preto žiada, aby sa zvážila harmonizácia minimálnych pravidiel vydávania dlhodobých víz a povolení na pobyt;

9. opätovne pripomína svoju výzvu členským štátom, aby zabezpečili riadne vykonávanie všetkých aspektov smernice o návrate, a vyzýva Komisiu, aby monitorovala jej vykonávanie;

10. podporuje členské štáty, aby posilnili výmenu informácií a ďalej rozvíjali vzájomnú cezhraničnú policajnú spoluprácu, napríklad prostredníctvom zvýšeného využívania spoločných vyšetrovacích tímov;

11. víta skutočnosť, že medzičasom sa vykonalo niekoľko opatrení požadovaných v predchádzajúcej výročnej správe[19] (revízia legislatívneho rámca Schengenského informačného systému a reforma systému Eurosur); konštatuje však, že väčšina formulovaných odporúčaní zostáva naďalej v platnosti;

12. upozorňuje, že účinné fungovanie vonkajších hraníc má zásadný význam pre životaschopnosť schengenského priestoru; so znepokojením konštatuje, že schengenské hodnotiace správy a posúdenia zraniteľnosti naďalej poukazujú na nedostatky a zraniteľnosti v ochrane a riadení vonkajších hraníc; vyzýva členské štáty, aby vykonali odporúčania, ktoré im adresovali Rada a Frontex, zamerané na nápravu nedostatkov a zraniteľností, najmä tie odporúčania, ktoré sa týkajú dodržiavania základných práv v rámci činností riadenia hraníc; zdôrazňuje význam nedávno prijatých legislatívnych opatrení;

13. vyjadruje znepokojenie nad vplyvom existujúcich cestovných obmedzení na práva utečencov a osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že prijatie takýchto opatrení bude plne v súlade s požiadavkami zakotvenými v článkoch 3 a 4 Kódexu schengenských hraníc a v Charte základných práv EÚ;

14. vyjadruje hlboké znepokojenie nad opakovanými obvineniami týkajúcimi sa zapojenia agentúry Frontex do odopretí vstupu a ohlásených prípadných porušení základných práv v súvislosti s činnosťami agentúry a domnieva sa, že je potrebné posilniť a účinne uplatňovať vnútorné mechanizmy nahlasovania, ako aj parlamentnú a verejnú kontrolu činností agentúry Frontex; zdôrazňuje, že v článku 46 nariadenia 2019/1896 sa výkonný riaditeľ agentúry Frontex poveruje, aby pozastavil, ukončil alebo nezačal činnosti, ak sa porušia podmienky vykonávania týchto činností vrátane dodržania základných práv;

15. v tejto súvislosti vyjadruje plnú podporu vytvoreniu a prebiehajúcej práci pracovnej skupiny Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci pre kontrolu agentúry Frontex, ktorej cieľom je posúdiť všetky aspekty fungovania a organizácie agentúry Frontex, jej posilnenú úlohu a zdroje na integrované riadenie hraníc a správne uplatňovanie acquis EÚ vrátane dodržiavania základných práv;

16. vyjadruje hlboké znepokojenie nad vysokým počtom úmrtí v Stredozemí; pripomína, že poskytnutie pomoci každej osobe v núdzi na mori je zákonnou povinnosťou podľa práva EÚ aj medzinárodného práva a že pátranie a záchrana sú podľa nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži neoddeliteľnou súčasťou európskeho integrovaného riadenia hraníc; vyzýva agentúru Frontex, aby výrazne zlepšila dostupné informácie o svojich operačných činnostiach na mori, a to aj prostredníctvom pravidelného a primeraného podávania správ Parlamentu, napríklad o svojej spolupráci s námorným záchranným koordinačným centrom v Tripolise a líbyjskou pobrežnou strážou;

17. vyjadruje hlboké znepokojenie nad pretrvávajúcimi a vážnymi správami o násilí a navracaní na vonkajších hraniciach, a to aj z jedného členského štátu do druhého a potom do krajiny mimo EÚ; opakuje, že členské štáty sú povinné zabrániť neoprávnenému prekračovaniu hraníc, a pripomína, že touto povinnosťou nie sú dotknuté práva osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a vykonávali účinné, nezávislé a rýchle vyšetrovania akýchkoľvek obvinení z odopretia vstupu a zlého zaobchádzania na hraniciach a aby zabezpečili okamžitú nápravu nedostatkov;

18. berie na vedomie nedostatok primeraných monitorovacích mechanizmov na zabezpečenie dodržiavania základných práv a zásad právneho štátu pri riadení vonkajších hraníc a domnieva sa, že Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) musí mať v tejto súvislosti výraznejšiu operačnú úlohu, a to aj prostredníctvom schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinné zriadenie vnútroštátnych monitorovacích orgánov, ktoré budú schopné plniť svoju úlohu prostredníctvom dostatočných zdrojov, primeraného mandátu a vysokej úrovne nezávislosti; nabáda členské štáty, aby neustále investovali do profesionálneho správania pohraničných orgánov, okrem iného prostredníctvom odbornej prípravy v oblasti azylového a utečeneckého práva v koordinácii s agentúrami Frontex a FRA, s UNHCR a príslušnými mimovládnymi organizáciami;

19. vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že došlo k oneskoreniam pri vykonávaní ustanovení o základných právach v novom nariadení o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, napríklad pri prijatí 40 členov monitorovacej skupiny pre základné práva do 5. decembra 2020, ktoré je ustanovené v nariadení; víta zverejnenie oznámení o voľných pracovných miestach a vyzýva na urýchlené uskutočnenie prebiehajúceho náboru zamestnancov; zdôrazňuje, že všetci členovia monitorovacej skupiny musia byť schopní plniť si úlohy v súlade s článkom 110 nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, a preto musia byť na plnenie svojich úloh prijatí na primeranej administratívnej úrovni; ďalej žiada, aby sa zvýšila nezávislosť mechanizmu agentúry na podávanie sťažností prostredníctvom zapojenia odborníkov z FRA a vnútroštátnych inštitúcií pre ľudské práva;

Schengenský hodnotiaci a monitorovací mechanizmus

20. vyjadruje názor, že schengenský hodnotiaci mechanizmus priniesol významné zlepšenie správy schengenského priestoru a prispel k zabezpečeniu jeho fungovania posilnením vzájomnej dôvery a kolektívnej zodpovednosti; zdôrazňuje však povahu sui generis hodnotiaceho mechanizmu v právnych predpisoch EÚ a pripomína, že Komisia je naďalej v konečnom dôsledku zodpovedná za zabezpečenie uplatňovania zmlúv a opatrení, ktoré inštitúcie prijali v súlade s nimi;

21. víta zámer Komisie preskúmať schengenský hodnotiaci a monitorovací mechanizmus; pripomína diskusie o jeho právnom základe počas rokovaní o balíku opatrení v oblasti riadenia schengenského priestoru v roku 2012 a trvá na tom, aby bol zapojený do reformy mechanizmu za rovnakých podmienok ako Rada, a to buď prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu, alebo použitím rovnakej metódy ako v prípade prijatia nariadenia Rady (EÚ) č. 1053/2013, ktorým sa vytvára hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis (SEMM);

22. zdôrazňuje, že v rámci akejkoľvek reformy je dôležité zaviesť jasné lehoty pre všetky kroky postupu vrátane vykonávania odporúčaní členskými štátmi, posúdenia návrhov Komisie expertnou pracovnou skupinou pre schengenské hodnotenie a predkladania akčných plánov; pripomína, že je takisto dôležité zvýšiť flexibilitu vo viacročnom a ročnom plánovaní a posilniť úlohu Komisie, najmä v prípade, že členské štáty nevyjadria žiadne stanovisko a že budú potrebné skutočne neohlásené návštevy; zastáva názor, že počas schengenských hodnotení sa musia dôsledne hodnotiť základné práva; napokon sa domnieva, že kontrolná úloha Parlamentu a zlepšenie transparentnosti procesu by mali byť kľúčovými prvkami reformy;

23. vyzýva Komisiu, aby vyčlenila dostatočné zdroje na zabezpečenie komplexného hodnotenia schengenského systému, a to aj zvýšením počtu návštev na mieste v členských štátoch; poukazuje na to, že hoci v období rokov 2015 – 2019 Komisia prijala 198 hodnotiacich správ, uzavrelo sa len 45 schengenských hodnotení; vyzýva členské štáty, aby intenzívnejšie vykonávali zistenia hodnotení a odporúčania Rady; konštatuje, že prvý cyklus schengenského hodnotenia trval päť rokov; zastáva názor, že proces hodnotenia a prijímania odporúčaní, ktorý trvá v priemere 32 týždňov, by mal prebiehať rýchlejšie, a vyzýva najmä Radu, aby urýchlila prijímanie odporúčaní vydaných Komisiou;

24. vyzýva Radu, aby na ministerskej úrovni pravidelne rokovala o riadnom fungovaní schengenského priestoru vrátane diskusií v prípadoch, keď hodnotiace správy poukázali na vážne nedostatky, a tak sa ujala politickej úlohy, ktorá jej bola pridelená v rámci schengenského hodnotiaceho procesu; vyzýva okrem toho Komisiu a Radu, aby zabránili akémukoľvek ohrozeniu účelu tohto mechanizmu, konkrétne aby určili, či boli splnené všetky predpoklady na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach s kandidátskou krajinou, a aby zabezpečili dodržiavanie schengenského acquis tými členskými štátmi, v ktorých už bol úplne zavedený;

25. domnieva sa, že budúci schengenský hodnotiaci mechanizmus musí obsahovať hodnotenie operačných činností Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, keďže táto agentúra zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu v riadení vonkajších hraníc a návratových operáciách; okrem toho sa domnieva, že mechanizmus by mal posilňovať svoje synergie s posúdeniami zraniteľnosti európskej pohraničnej a pobrežnej stráže; opakuje, že treba predchádzať duplicite a že schengenskí hodnotitelia by mali mať prístup k výsledkom posúdení zraniteľnosti;

26. pripomína okrem iného, že základné práva predstavujú ústrednú zložku vykonávania integrovaného riadenia hraníc; okrem toho pripomína, že schengenské acquis sa musí vykonávať v súlade s Chartou základných práv; zdôrazňuje preto, že pri schengenských hodnoteniach sa musí tiež preskúmať, či sa na vonkajších hraniciach dodržiavajú základné práva vrátane zákazu vyhostenia alebo vrátenia, práva na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, zásady nediskriminácie a práva žiadať o medzinárodnú ochranu; domnieva sa, že budúci mechanizmus by mal zabezpečiť, aby experti z agentúry FRA boli oficiálnymi členmi tímu zodpovedného za návštevy na mieste v prípade akéhokoľvek hodnotenia riadenia vonkajších hraníc a návratu; domnieva sa, že všetky príslušné agentúry SVV by mali mať možnosť zapojiť sa;

27. domnieva sa, že závažné nedostatky si v prípade odhalenia vyžadujú oveľa rýchlejšie následné opatrenia zamerané na ich bezodkladné odstránenie; domnieva sa, že do revidovaného mechanizmu by sa malo zahrnúť vymedzenie „závažného nedostatku“ a zrýchlený postup v prípade takýchto nedostatkov; domnieva sa, že súčasné prehľady nezáväzných najlepších postupov by mali mať formálny status podľa práva EÚ vo forme príručiek s cieľom zvýšiť transparentnosť a umožniť referenčné porovnávanie hodnotení na základe objektívnych kritérií;

28. vyjadruje sklamanie nad tým, že napriek mnohým výzvam Parlamentu a Rady Komisia ešte stále nepredložila výročnú správu stanovenú v článku 20 nariadenia Rady (EÚ) č. 1053/2013;

29. zdôrazňuje, že s cieľom podporovať dobrú správu vecí verejných a transparentnosť by inštitúcie Únie mali vykonávať svoju prácu čo najotvorenejšie; domnieva sa, že Komisia by mala na svojom webovom sídle verejne sprístupniť informácie o postupoch hodnotenia v každom členskom štáte a o tom, ako členské štáty plnia odporúčania Rady; okrem toho sa domnieva, že Komisia by mala poskytnúť vhodnú platformu pre bezpečný a zašifrovaný prístup k utajovaným informáciám zo schengenských hodnotiacich dokumentov pre subjekty s prístupovými právami, najmä pre poslancov Európskeho parlamentu, s cieľom uľahčiť vykonávanie demokratickej kontroly a dohľadu;

30. konštatuje, že Komisia v novembri 2020 znovu navštívila Chorvátsko v súvislosti s vonkajšími hranicami; vyzýva Chorvátsko, aby pokračovalo vo vykonávaní prebiehajúcich opatrení a odstraňovaní zistených nedostatkov, najmä pokiaľ ide o odbornú prípravu zamestnancov, počet zamestnancov a kapacitu dohľadu nad pozemnými hranicami; trvá na tom, že na základe opakovaných správ mimovládnych organizácií a médií o zneužívaní, násilí a odopretiach vstupu príslušníkmi pohraničnej stráže treba dôkladne posúdiť dodržiavanie základných práv; vyzýva Komisiu, aby vo všetkých členských štátoch naďalej posudzovala súlad operácií riadenia hraníc s požiadavkami týkajúcimi sa základných práv a aby v prípade porušovania ľudských práv prijala potrebné opatrenia;

31. zdôrazňuje opakujúce sa nedostatky a oblasti zlepšenia schengenského systému, ktoré identifikovala Komisia: neúplná alebo nevyhovujúca transpozícia, vykonávanie a uplatňovanie príslušného schengenského acquis; nedostatočný počet zamestnancov a nedostatočná kvalifikácia a/alebo odborná príprava; rozdielne a nesúrodé vnútroštátne postupy z dôvodu nesúdržného vykonávania schengenského acquis; roztrieštené administratívne štruktúry s nedostatočnou koordináciou a integráciou rôznych orgánov a praktické, technologické a regulačné prekážky spolupráce v rámci schengenského priestoru; pripomína, že tieto problémy predstavujú základné prekážky riadneho fungovania schengenského priestoru, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby im konečne venovali primeranú pozornosť;

Využívanie rozsiahlych informačných systémov v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí

32. berie na vedomie pokrok dosiahnutý vo vývoji nových rozsiahlych informačných systémov a v ich interoperabilite; vyzýva členské štáty, Komisiu a zainteresované agentúry, aby dodržiavali plánovaný harmonogram vykonávania, v ktorom sa stanovuje zavedenie nových informačných systémov, dokončenie reforiem existujúcich systémov a interoperabilita týchto systémov do konca roka 2023; ďalej konštatuje, že na vykonávanie týchto systémov je potrebný stabilný právny rámec; pripomína, že používanie týchto systémov bude mať vplyv aj na právo na súkromie a právo na ochranu údajov osôb, ktorých informácie sa budú uchovávať v týchto systémoch, a zdôrazňuje, že počas ich vykonávania je potrebné dodržiavať záruky stanovené v právnych aktoch, ktorými sa tieto systémy zriaďujú;

33. pripomína kľúčovú úlohu agentúry eu-LISA pri zriaďovaní nových informačných systémov; okrem toho zdôrazňuje význam národných zložiek v celkovej architektúre týchto systémov a naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyčlenili primerané finančné a ľudské zdroje na ich včasné zavedenie;

34. víta dosiahnutú politickú dohodu o reforme vízového informačného systému (VIS), najmä stanovenie jasnej a právne záväznej lehoty na začatie prevádzky;

35. zdôrazňuje výrazný nárast objemu činnosti útvaru pre riešenie žiadostí o doplňujúce informácie k národným záznamom (SIRENE) a znovu vyzýva členské štáty, aby zvýšili prostriedky, ktoré má úrad SIRENE k dispozícii, zabezpečením primeraných finančných a ľudských zdrojov na plnenie jeho úloh;

36. berie na vedomie štúdie Spoločného výskumného centra týkajúce sa použitia odtlačkov prstov, odtlačkov dlaní, podôb tváre a DNA v Schengenskom informačnom systéme;

37. domnieva sa, že Komisia a Rada vážne zanedbali svoje povinnosti po zistení závažných nedostatkov vo využívaní Schengenského informačného systému Spojeným kráľovstvom, ktoré sa zistilo počas hodnotenia v roku 2017; pripomína žiadosť pracovnej skupiny na kontrolu Schengenu o okamžité odpojenie Spojeného kráľovstva, ako sa uvádza v listoch Komisii a predsedníctvu Rady z 15. júna 2020; konštatuje, že Spojené kráľovstvo ako tretia krajina už nemá prístup do Schengenského informačného systému; vyzýva na dôkladné monitorovanie pokračujúcej bezpečnostnej spolupráce medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom počas šesťmesačného obdobia na prenos údajov, ktoré sa dohodlo v rámci dohody o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom;

Viacročný strategický cyklus politík európskeho integrovaného riadenia hraníc

38. víta predloženie strategickej analýzy rizík pre európske integrované riadenie hraníc agentúrou Frontex ako prvý krok nového cyklu politiky;

Budúcnosť Schengenu

39. konštatuje, že rôzne krízy v posledných rokoch, ako je súčasná pandémia, a z veľkej časti nekoordinované a niekedy jednostranné opatrenia členských štátov oslabili vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi a ohrozili schengenský priestor; je presvedčený, že sa musí zodpovedajúcim spôsobom zintenzívniť úsilie o nájdenie holistických riešení a že tieto opatrenia by sa mali náležite harmonizovať; v tejto súvislosti víta zámer Komisie prijať stratégiu o budúcnosti Schengenu a ďalej víta vytvorenie schengenského fóra, ktoré by malo umožniť aj politické diskusie s Parlamentom a Radou na vysokej úrovni o stave a budúcnosti Schengenu;

40. domnieva sa, že najmä pokiaľ ide o pravidlá kontrol vnútorných hraníc, Kódex schengenských hraníc už nespĺňa svoj účel a vyžaduje si naliehavú a zmysluplnú reformu s cieľom posilniť vzájomnú dôveru a solidaritu a zabezpečiť integritu a úplné obnovenie schengenského priestoru; v tejto súvislosti konštatuje, že sú potrebné jasnejšie pravidlá týkajúce sa núdzových situácií v oblasti verejného zdravia; zdôrazňuje, že hoci je opätovné zavedenie kontrol vnútorných hraníc naďalej vecou rozhodnutia jednotlivých členských štátov, malo by byť vždy len krajným riešením, a to na obmedzené časové obdobie a v rozsahu, v akom sú kontroly potrebné a primerané zistenej závažnej hrozbe, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať ich vplyvu na právo na voľný pohyb a zásadu nediskriminácie, ako aj účinkom, ktoré by takéto kontroly mohli mať na hraničné regióny, pričom sa bude naďalej rozlišovať medzi rôznymi právnymi základmi; domnieva sa, že pri každom predĺžení hraničných kontrol zo strany členského štátu by sa mali uplatniť ďalšie ochranné opatrenia a opatrenia dohľadu a že za každých okolností by mali byť takéto opatrenia zrušené, hneď ako zaniknú ich dôvody;

41. domnieva sa, že by sa mal vytvoriť štruktúrovaný a transparentný konzultačný mechanizmus pre prípad krízových situácií s cieľom určiť zmierňujúce alebo alternatívne opatrenia ku kontrolám na vnútorných hraniciach a jednotné pravidlá, ktoré budú záväzné a uplatniteľné na vonkajších hraniciach;

42. vyzýva administratívu Parlamentu, aby zriadila špecializované oddelenie pre podporu správy Schengenu, aby Parlament mohol riadne vykonávať svoje funkcie demokratickej kontroly a dohľadu v súvislosti so schengenským acquis;

 

°

° °

43. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, národným parlamentom členských štátov a Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia

26.5.2021

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

52

14

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Magdalena Adamowicz, Malik Azmani, Katarina Barley, Pernando Barrena Arza, Nicolas Bay, Vladimír Bilčík, Vasile Blaga, Ioan-Rareş Bogdan, Patrick Breyer, Saskia Bricmont, Joachim Stanisław Brudziński, Jorge Buxadé Villalba, Damien Carême, Caterina Chinnici, Clare Daly, Marcel de Graaff, Anna Júlia Donáth, Lena Düpont, Cornelia Ernst, Laura Ferrara, Nicolaus Fest, Jean-Paul Garraud, Maria Grapini, Sylvie Guillaume, Evin Incir, Sophia in ‘t Veld, Patryk Jaki, Marina Kaljurand, Assita Kanko, Fabienne Keller, Peter Kofod, Łukasz Kohut, Alice Kuhnke, Jeroen Lenaers, Juan Fernando López Aguilar, Lukas Mandl, Nuno Melo, Roberta Metsola, Nadine Morano, Javier Moreno Sánchez, Maite Pagazaurtundúa, Nicola Procaccini, Emil Radev, Paulo Rangel, Terry Reintke, Diana Riba i Giner, Ralf Seekatz, Michal Šimečka, Birgit Sippel, Sara Skyttedal, Martin Sonneborn, Tineke Strik, Ramona Strugariu, Annalisa Tardino, Tomas Tobé, Dragoş Tudorache, Milan Uhrík, Tom Vandendriessche, Bettina Vollath, Jadwiga Wiśniewska, Elena Yoncheva, Javier Zarzalejos

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Tanja Fajon, Miguel Urbán Crespo, Hilde Vautmans, Loránt Vincze, Petar Vitanov

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

52

+

NI

Laura Ferrara, Martin Sonneborn

PPE

Magdalena Adamowicz, Vladimír Bilčík, Vasile Blaga, Ioan-Rareş Bogdan, Lena Düpont, Jeroen Lenaers, Lukas Mandl, Nuno Melo, Roberta Metsola, Emil Radev, Paulo Rangel, Ralf Seekatz, Sara Skyttedal, Tomas Tobé, Loránt Vincze, Javier Zarzalejos

Renew

Malik Azmani, Anna Júlia Donáth, Sophia in 't Veld, Fabienne Keller, Maite Pagazaurtundúa, Michal Šimečka, Ramona Strugariu, Dragoş Tudorache, Hilde Vautmans

S&D

Katarina Barley, Caterina Chinnici, Tanja Fajon, Maria Grapini, Sylvie Guillaume, Evin Incir, Marina Kaljurand, Łukasz Kohut, Juan Fernando López Aguilar, Javier Moreno Sánchez, Birgit Sippel, Petar Vitanov, Bettina Vollath, Elena Yoncheva

The Left

Pernando Barrena Arza, Clare Daly, Cornelia Ernst, Miguel Urbán Crespo

Verts/ALE

Patrick Breyer, Saskia Bricmont, Damien Carême, Alice Kuhnke, Terry Reintke, Diana Riba i Giner, Tineke Strik

14

-

ECR

Joachim Stanisław Brudziński, Jorge Buxadé Villalba, Patryk Jaki, Assita Kanko, Nicola Procaccini, Jadwiga Wiśniewska

ID

Nicolas Bay, Nicolaus Fest, Jean-Paul Garraud, Marcel de Graaff, Peter Kofod, Annalisa Tardino, Tom Vandendriessche

NI

Milan Uhrík

1

0

PPE

Nadine Morano

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+: za

–: proti

0: zdržali sa hlasovania

 

 

Posledná úprava: 15. júna 2021
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia