SPRÁVA o správach Komisie o Bosne a Hercegovine za obdobie 2019 – 2020

1.6.2021 - (2019/2171(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Paulo Rangel

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-004 (PDF - 120 KB)
• 001-004 (DOC - 76 KB)
• 005-009 (PDF - 132 KB)
• 005-009 (DOC - 76 KB)
• 010-011 (PDF - 119 KB)
• 010-011 (DOC - 73 KB)
• 012-013 (PDF - 115 KB)
• 012-013 (DOC - 72 KB)
• 014-016 (PDF - 122 KB)
• 014-016 (DOC - 76 KB)
• 017-019 (PDF - 117 KB)
• 017-019 (DOC - 76 KB)
• 020-021 (PDF - 115 KB)
• 020-021 (DOC - 73 KB)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o správach Komisie o Bosne a Hercegovine za obdobie 2019 – 2020

(2019/2171(INI))

Európsky parlament,

 – so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej a na protokol o úprave uvedenej dohody s cieľom zohľadniť pristúpenie Chorvátska k Európskej únii,

– so zreteľom na prvé zasadnutie Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Bosna a Hercegovina, ktoré sa konalo 5. a 6. novembra 2015, tretie zasadnutie Rady pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Bosna a Hercegovina, ktoré sa konalo 13. júla 2018 a štvrté zasadnutie výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Bosna a Hercegovina, ktoré sa konalo 7. novembra 2019,

– so zreteľom na žiadosť Bosny a Hercegoviny o členstvo v Európskej únii z 15. februára 2016,

– so zreteľom na iniciatívy regionálnej spolupráce v juhovýchodnej Európe a celoeurópske iniciatívy, ako je proces spolupráce v juhovýchodnej Európe, brdsko-brijuniský proces, Stredoeurópska iniciatíva, jadransko-iónska iniciatíva, Zmluva o Energetickom spoločenstve, Erasmus+, stratégie EÚ pre podunajskú oblasť a pre región Jadranského a Iónskeho mora, regionálna iniciatíva pre migráciu, azyl a utečencov (MARRI), regionálna komisia, ktorej úlohou je zistiť fakty o všetkých obetiach vojnových zločinov a iných porušení ľudských práv spáchaných na území bývalej Juhoslávie (RECOM), regionálna sieť pre pristúpenie (RENA), Regionálna škola verejnej správy (ReSPA), Úrad pre regionálnu spoluprácu mládeže (RYCO), Zmluva o Dopravnom spoločenstve, Západobalkánsky fond a Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode (CEFTA) a spoločný regionálny trh,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2020 s názvom Posilnený proces pristúpenia – dôveryhodná perspektíva členstva v EÚ pre západný Balkán (COM(2020)0057),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. mája 2019 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ z roku 2019 (COM(2019)0260), sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Stanovisko Komisie k žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo v Európskej únii (COM(2019)0261) a analytickú správu (SWD(2019)0222),

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2020 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ z roku 2020 (COM(2020)0660) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Bosne a Hercegovine za rok 2020 (SWD(2020)0350),

– so zreteľom na Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý bol prijatý 20. októbra 2005 na 33. zasadnutí Generálnej konferencie UNESCO,

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o európskej iniciatíve občanov „Minority SafePack – milión podpisov za rozmanitosť v Európe“[1],

– so zreteľom na Dohovor o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice, prijatý 25. februára 1991,

– so zreteľom na závery Rady z 25. januára 2021 o diplomacii v oblasti klímy a energetiky – realizácia vonkajšieho rozmeru Európskej zelenej dohody a závery z 20. januára 2020 o diplomacii v oblasti klímy a závery z 10. – 11. decembra 2020 o klíme,

– so zreteľom na pracovný dokument Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zo 6. novembra 2020 s názvom Climate Change and Defence Roadmap (Plán v oblasti zmeny klímy a obrany),

– so zreteľom na závery Rady z 5. júna 2020 o posilnení spolupráce s partnermi zo západného Balkánu v oblasti migrácie a bezpečnosti,

– so zreteľom na závery Rady zo 14. októbra 2019 a z 12. októbra 2020 o Bosne a Hercegovine a operácii EUFOR Althea,

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2020 s názvom Hospodársky a investičný plán pre západný Balkán (COM(2020)0641),

– so zreteľom na berlínsky proces, ktorý sa začal 28. augusta 2014, a na samit EÚ – západný Balkán, ktorý sa konal 10. novembra 2020 v Sofii,

– so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Európskeho parlamentu a predsedov parlamentov krajín Západného Balkánu, ktorý sa konal 28. januára 2020,

– so zreteľom na vyhlásenie zo Záhrebu prijaté na samite EÚ – západný Balkán, ktorý sa konal 6. mája 2020 v Záhrebe,

– so zreteľom na svoje odporúčanie z 19. júna 2020 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k západnému Balkánu po samite v roku 2020[2],

– so zreteľom na vyhlásenie zo Sofie prijaté počas samitu EÚ – západný Balkán zo 17. mája 2018 a na agendu priorít zo Sofie, ktorá je jeho prílohou,

– so zreteľom na odbornú správu o problematike právneho štátu v Bosne a Hercegovine z 5. decembra 2019,

– so zreteľom na stanovisko k ústavnej situácii v Bosne a Hercegovine a k právomociam vysokého predstaviteľa, ktoré prijala Benátska komisia na svojom 62. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 11. – 12. marca 2005 v Benátkach, a na následné odporúčania Benátskej komisie týkajúce sa ústavných záležitostí v Bosne a Hercegovine,

– so zreteľom na Európsku chartu miestnej samosprávy,

– so zreteľom na záverečnú správu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) z 25. januára 2019 o všeobecných voľbách, ktoré sa konali v Bosne a Hercegovine 7. októbra 2018,

– so zreteľom na vyhlásenie partnerov zo západného Balkánu z 5. júla 2009 o integrácii Rómov v rámci procesu rozširovania EÚ, známe ako Poznanská deklarácia, a na oznámenie Komisie s názvom Únia rovnosti: strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov (SWD(2020)0530),

– so zreteľom na publikáciu OBSE z 26. októbra 2020 s názvom Two Schools under One Roof: The Most Visible Example of Discrimination in Education in Bosnia and Herzegovina (Dve školy pod jednou strechou: najviditeľnejší príklad diskriminácie vo vzdelávaní v Bosne a Hercegovine),

– so zreteľom na uznesenie o vykonávaní Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín zo strany Bosny a Hercegoviny prijaté Výborom ministrov Rady Európy 12. júna 2019,

– so zreteľom na dokument s názvom Joint socio-economic reforms for the period 2019-2022 (Spoločné sociálno-ekonomické reformy na obdobie 2019 – 2022), ktorý prijali vlády entít 10. októbra 2019, a na dokument Rady ministrov z 30. januára 2020 s názvom Socio-economic reforms in BiH for the period 2020-2022 (Sociálno-ekonomické reformy v Bosne a Hercegovine na obdobie 2020 – 2022),

– so zreteľom na 58. správu a predchádzajúce správy vysokého predstaviteľa pre vykonávanie mierovej dohody týkajúcej sa Bosny a Hercegoviny adresované Bezpečnostnej rade OSN,

– so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2549 (2020) z 5. novembra 2020 o obnovení mandátu operácie Althea,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o spomienke na Srebrenicu[3], uznesenie z 15. januára 2009 o Srebrenici[4] a uznesenie zo 7. júla 2005 o Balkáne 10 rokov po Srebrenici[5],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2009 o svedomí Európy a totalitarizme[6],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. septembra 2019 o dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy[7],

– so zreteľom na uznesenie Výboru ministrov Rady Európy z 12. novembra 2020, ktorým sa ustanovuje rozšírená čiastočná dohoda o stredisku pre monitorovanie výučby histórie v Európe,

– so zreteľom na závery Rady o prioritách EÚ v oblasti spolupráce s Radou Európy na roky 2020 – 2022,

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o 20. výročí Daytonskej mierovej dohody[8],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2018 o minimálnych normách pre menšiny v EÚ[9],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2013 o ohrozených európskych jazykoch a jazykovej rozmanitosti v Európskej únii[10],

– so zreteľom na spoločné vyhlásenie vysokého predstaviteľa Josepa Borrella a komisára Olivera Várhelyiho z 21. decembra 2020 o konaní miestnych volieb v Mostare,

– so zreteľom na rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN o vytvorení medzinárodného reziduálneho mechanizmu pre trestné tribunály (ďalej len „mechanizmus“), ktorý vykonáva niekoľko základných funkcií, ktoré predtým vykonával Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY), a na jeho správy, výsledky a odporúčania,

– so zreteľom na správu Medzinárodného tribunálu pre bývalú Juhosláviu z 1. júla 2017,

– so zreteľom na správu o pokroku prokurátora medzinárodného reziduálneho mechanizmu pre trestné tribunály z 19. mája 2020,

– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o tejto krajine,

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0185/2021),

A. keďže proces stabilizácie a pridruženia a žiadosť Bosny a Hercegoviny o členstvo v EÚ predstavujú strategickú voľbu krajiny smerom k európskej integrácii, čo sa musí odrážať v hmatateľných výsledkoch v teréne a zvýšenom úsilí všetkých strán o posun do druhej etapy PSP;

B. keďže Parlament je silným zástancom európskej integrácie Bosny a Hercegoviny;

C. keďže pokrok v oblasti európskej a euroatlantickej integrácie prispieva k bezpečnosti, stabilite a hospodárskej prosperite krajiny;

D. keďže vykonávanie zmysluplných reforiem, ktoré zlepšujú život ľudí v Bosne a Hercegovine a uľahčujú pristúpenie k EÚ, si vyžaduje zapojenie všetkých politických predstaviteľov, orgánov, inštitúcií a funkcionárov Bosny a Hercegoviny;

E. keďže je nevyhnutné jasné rozdelenie zodpovedností na vnútroštátnej úrovni a posilnená a zmysluplná spolupráca v dobrej viere medzi rôznymi úrovňami verejnej správy;

F. keďže pokrok Bosny a Hercegoviny na ceste k pristúpeniu k EÚ závisí od vykonávania 14 kľúčových priorít uvedených v stanovisku Komisie k žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo v EÚ;

G. keďže krajina naďalej čelí mnohým výzvam týkajúcim sa právneho štátu, demokratických inštitúcií, ľudských práv a základných slobôd, správy vecí verejných, zodpovednosti, boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, slobody prejavu a slobody médií a fungujúceho trhového hospodárstva a keďže dôveryhodnosť procesu rozširovania je založená na jednoznačných výsledkoch v tejto oblasti;

H. keďže prvý dúhový pochod v tejto krajine sa konal 9. septembra 2019 v hlavnom meste Sarajeve,

I. keďže kultúra a kultúrne dedičstvo pomáhajú posilňovať vlastnú identitu a podporujú sociálnu súdržnosť, stabilitu a porozumenie v spoločnosti; keďže kultúrne dedičstvo je samo osebe hodnotou;

J. keďže pretrvávajúce problémy v procese zmierenia by sa mali riešiť ráznejšie;

K. keďže vzhľadom na to, že Bosna a Hercegovina je tranzitnou trasou migrantov, prijímacie kapacity naďalej nestačia na to, aby sa primerane riešila vážna humanitárna situácia pri plnom dodržiavaní noriem v oblasti ľudských práv a základných práv osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, zabezpečilo integrované riadenie hraníc a kontrola neregulárnych migračných tokov, a to vzhľadom na zložitú sociálno-ekonomickú situáciu a napriek značnej finančnej podpore EÚ;

L. keďže EÚ je najväčším obchodným partnerom Bosny a Hercegoviny a zďaleka najvýznamnejším poskytovateľom finančnej pomoci, čo má pre túto krajinu zásadný význam;

M. keďže pandémia COVID-19 zhoršila sociálno-ekonomickú situáciu Bosny a Hercegoviny; keďže EÚ zmobilizovala 80,5 milióna EUR na pomoc Bosne a Hercegovine v boji proti ochoreniu COVID-19 a na jej obnovu po pandémii a až 250 miliónov EUR vo forme makrofinančnej pomoci; keďže hospodársky a investičný plán pre západný Balkán poslúži ako dôležitý základ pre dlhodobé oživenie krajiny z dôsledkov pandémie a uľahčí ho;

1. opakovane vyjadruje dôraznú podporu európskej integrácie Bosny a Hercegoviny a vyzýva Európsku radu, aby naďalej podporovala jej európsku perspektívu, a to aj prostredníctvom pozitívneho politického odkazu tým, že udelí Bosne a Hercegovine štatút kandidátskej krajiny;

2. víta odhodlanie Bosny a Hercegoviny pokročiť na ceste do EÚ a zdôrazňuje silnú podporu európskej integrácie medzi jej obyvateľstvom;

3. pripomína, že Parlament dôrazne podporuje prístup založený na zásluhách, v rámci ktorého sa spája plnenie stanovených kritérií s konzistentnými a dôveryhodnými podmienkami;

4. víta kroky, ktoré Bosna a Hercegovina prijala na riešenie niektorých kľúčových aspektov stanoviska Komisie, a to, že naďalej vykonáva dohodu o stabilizácii a pridružení, vrátane pokroku dosiahnutého v súvislosti so spoločným parlamentným výborom, ako aj prijatia legislatívnych zmien, ktoré umožnili uskutočniť v decembri 2020 miestne voľby v Mostare;

5. pripomína, že cesta k EÚ závisí od udržateľného mieru, trvalej stability, sociálnej súdržnosti a skutočného zmierenia, čo zaručuje demokratický a multikultúrny charakter Bosny a Hercegoviny; naliehavo vyzýva túto krajinu, aby urýchlila účinné stíhanie vojnových zločinov v rámci revidovanej národnej stratégie posudzovania vojnových zločinov, a vyzýva na nestranné a účinné vyšetrovanie týchto zločinov; odsudzuje všetky druhy historického revizionizmu, nevykonávania rozsudkov ICTY a Medzinárodného súdneho dvora (MSD), protiústavnej, separatistickej, nacionalistickej a poburujúcej rétoriky a súvisiacich činov, popierania alebo oslavovania vojnových zločinov spáchaných počas vojny v 90. rokoch minulého storočia vrátane genocídy v Srebrenici; naliehavo vyzýva na prijatie opatrení, ktoré sa mali prijať už dávno, na riešenie problému desiatok tisícov žien, ktoré boli počas vojen v 90. rokoch minulého storočia znásilnené alebo vystavené iným sexuálnym útokom;

6. opakovane potvrdzuje podporu zvrchovanosti, územnej celistvosti a nezávislosti Bosny a Hercegoviny; odsudzuje vyhlásenia a návrhy zamerané na oslabenie štátnosti a ústavných hodnôt Bosny a Hercegoviny a opakuje, že je potrebné, aby všetky orgány, inštitúcie, funkcionári a politickí predstavitelia Bosny a Hercegoviny uviedli ústavu do súladu s Európskym dohovorom o ľudských právach;

Zmierenie

7. víta úsilie miestnych a medzinárodných organizácií vrátane Medzinárodnej komisie pre nezvestné osoby (ICMP) o objasnenie prípadov viac než 30 000 osôb, ktoré zmizli počas konfliktov na území bývalej Juhoslávie v 90. rokoch minulého storočia, a viac než 8 000 obetí genocídy v Srebrenici; pripomína, že viac ako 7 200 osôb je stále nezvestných, a naliehavo vyzýva regionálne a vnútroštátne orgány a medzinárodné zainteresované strany, aby zintenzívnili spoluprácu a výmenu údajov o otázkach týkajúcich sa nezvestných osôb a nápravy pre civilné obete vojny vrátane obetí sexuálneho násilia a aby zabezpečili bezpečný a udržateľný návrat utečencov a vnútorne vysídlených osôb prostredníctvom prístupu k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a sociálnej ochrane; berie na vedomie, že sa dosiahol určitý, hoci nedostatočný pokrok vo vykonávaní prílohy VII k Daytonskej mierovej dohode o utečencoch a vnútorne vysídlených osobách; opakovane vyzýva na odstránenie všetkých foriem diskriminácie voči navrátilcom; vyzýva na prijatie zákona, ktorým by sa zakazovalo popieranie genocídy, holokaustu, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov;

8. vyzýva všetky orgány v celom regióne, aby zriadili regionálnu komisiu, ktorej úlohou bude zistiť fakty o všetkých obetiach vojnových zločinov a iných porušení ľudských práv spáchaných na území bývalej Juhoslávie od 1: januára 1991 do 31. decembra 2001 (RECOM), a to na základe významnej práce, ktorú vykonala Koalícia pre RECOM;

9. zdôrazňuje význam práce Úradu pre regionálnu spoluprácu mládeže (RYCO), ktorý podporuje ducha zmierenia a spolupráce medzi mladými ľuďmi v regióne prostredníctvom výmenných programov mládeže, a víta aktívne zapojenie Bosny a Hercegoviny;

10. opakovane zdôrazňuje, že práca na procese zmierenia sa musí zameriavať na mládež krajiny a začať v ranom veku, ako aj začleniť zmierenie do vzdelávacieho procesu, a preto naliehavo vyzýva orgány na všetkých úrovniach, aby zabezpečili inkluzívne a nediskriminačné vzdelávanie pre všetky deti bez ohľadu na ich etnický, kultúrny alebo osobný pôvod, a to v súlade s uznesením Výboru ministrov Rady Európy o vykonávaní Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín z roku 2019 zo strany Bosny a Hercegoviny; zdôrazňuje možnosť využitia najlepších postupov v oblasti integrácie a inkluzívnosti, ktoré prijali multietnické a multikultúrne členské štáty;

11. zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné ukončiť segregáciu vo vzdelávaní, ktorú predstavuje najmä pretrvávajúca diskriminačná prax „dvoch škôl pod jednou strechou“, ktorou sa inštitucionalizujú etnické rozdiely, udržiavajú stereotypy a predsudky a podporuje nedôvera tým, že sa bráni kontaktu medzi študentmi z rôznych prostredí; zdôrazňuje, že tento postup je nie len v úplnom rozpore so samotným pojmom zmierenia, ale predstavuje aj dlhodobú hrozbu pre stabilitu a prosperitu krajiny;

12. zdôrazňuje, že rozdiely vo výučbe histórie a učebniciach predstavujú značnú hrozbu pre spoločný zmysel pre občianstvo a sociálnu súdržnosť, a nabáda na zmysluplnú harmonizáciu troch existujúcich učebných plánov tým, že sa zohľadnia zručnosti kritického myslenia a odstráni kontrafaktuálny obsah, ktorý podporuje rozdelenie;

13. vyzýva Komisiu, aby vypracovala program na podporu udržateľnej reformy vzdelávacieho systému Bosny a Hercegoviny; zdôrazňuje, že kvalitné vzdelávanie poskytuje mladým ľuďom víziu a perspektívu pozitívnej budúcnosti, pričom prispieva k riešeniu problému úniku mozgov a nezamestnanosti mladých ľudí; vyzýva na väčšie zapojenie sa do európskych vzdelávacích, kultúrnych a výskumných programov, ako sú Horizont Európa, Kreatívna Európa a Erasmus+, a podporu týchto programov;

14. vyzýva činiteľov s rozhodovacou právomocou, aby umožnili účasť Bosny a Hercegoviny na ďalšom prieskume programu OECD pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) a aby realizovali návrhy vyplývajúce z výsledkov prieskumu PISA z roku 2018;

15. vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby napravila nerovnaký prístup k diaľkovému vyučovaniu, ktorý vedie k tomu, že mnohým deťom je počas pandémie odopreté právo na vzdelávanie;

Fungovanie demokratických inštitúcií

16. vyzýva všetky orgány, inštitúcie, funkcionárov a politických predstaviteľov Bosny a Hercegoviny, aby výrazne urýchlili prácu a spoluprácu s cieľom v plnej miere splniť 14 kľúčových priorít uvedených v stanovisku Komisie k žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo v EÚ; vyzýva orgány, aby zmobilizovali politickú vôľu s cieľom uľahčiť posilnenú spoluprácu potrebnú na riešenie krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 a uprednostnili prácu v oblasti demokratického fungovania, právneho štátu, základných práv a reformy verejnej správy;

17. zdôrazňuje potrebu výrazne posilniť spoluprácu a výmenu údajov medzi jurisdikciami na úrovni štátu, entít a kantónov vo všetkých oblastiach politiky; konštatuje, že je naliehavo potrebné posilniť kapacity a odborné znalosti krajiny v súvislosti so širokou škálou otázok súvisiacich s plnením jej záväzkov vyplývajúcich z európskej integrácie;

18. zdôrazňuje, že účinné zriadenie, nezávislé fungovanie a zodpovednosť demokratických inštitúcií sú základnými črtami životaschopnej demokracie a predpokladom pokroku v procese integrácie do EÚ vrátane získania štatútu kandidátskej krajiny; varuje, že kontroverzná a separatistická etno-nacionalistická a protiústavná rétorika a pokusy o bránenie fungovaniu inštitúcií narúšajú celoštátnu koordináciu a rozhodovanie o kľúčových politikách a reformách, ako aj jednotu a dlhodobú stabilitu;

19. zdôrazňuje prijatie zmien volebného zákona Bosny a Hercegoviny, ktoré umožnili občanom Mostaru voliť v komunálnych voľbách v roku 2020 po prvýkrát od roku 2008, a víta vytvorenie nových miestnych orgánov; vyzýva mestské zastupiteľstvo a starostu, aby plnili svoje demokratické mandáty; zdôrazňuje, že politická dohoda by v žiadnom prípade nemala ohroziť dlhodobý cieľ Únie odstrániť segregáciu a zabezpečiť znovuzjednotenie mesta; zdôrazňuje, že akákoľvek mediácia alebo spoluuľahčovanie dohôd v EÚ sa musia riešiť v rámci demokraticky zvolených inštitúcií v inkluzívnom procese, do ktorého sú zapojené aj opozičné strany a zástupcovia občianskej spoločnosti, by mali krajinu priblížiť medzinárodným normám a mali by z nich mať prospech všetci občania bez toho, aby sa prehĺbili etnické rozdiely;

20. víta hlasovanie Parlamentného zhromaždenia z 22. júla 2020 o rokovacom poriadku, ktorým sa riadia schôdze Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie, čím sa pripravila pôda pre ich čo najskoršie formálne prijatie na druhom zasadnutí Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Bosna a Hercegovina a pre konštruktívnu parlamentnú spoluprácu;

21. pripomína, že pri pristúpení do Rady Európy v roku 2002 sa Bosna a Hercegovina zaviazala riešiť nedostatky svojho ústavného rámca, a to aj prostredníctvom harmonizácie zákonov na úrovni kantónov, ako aj na federálnej úrovni, a dosiahnuť pokrok pri reformách, ktoré by Bosnu a Hercegovinu zmenili na plne funkčný a inkluzívny štát, ktorý v plnej miere zabezpečuje práva všetkých občanov; zdôrazňuje, že inštitucionálne reformy závisia od vôle a odhodlania orgánov, inštitúcií, funkcionárov a politických predstaviteľov v krajine dosiahnuť skutočný a dlho očakávaný pokrok v oblasti ústavných zmien, čo je súčasťou 14 kľúčových priorít, a to najlepšie pred všeobecnými voľbami v roku 2022; naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby uľahčilo podmienky pre inkluzívny dialóg o ústavných zmenách a aktívne ho podporovalo, a to aj v rámci inštitúcií Bosny a Hercegoviny a medzi volenými zástupcami v Bosne a Hercegovine, pričom tento dialóg sprostredkúva EÚ, najmä Parlament, a uskutočňuje sa za aktívnej účasti občianskej spoločnosti a občanov; trvá na tom, že takýto dialóg musí prebiehať súbežne s vykonávaním iných reforiem;

22. naliehavo vyzýva Komisiu, aby vo svojej budúcej výročnej správe kládla väčší dôraz na ústavnú reformu;

23. vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zintenzívnili svoje sprostredkovateľské činnosti v Bosne a Hercegovine s cieľom posilniť politický dialóg a zmierenie a aby poskytli rámec na riešenie dedičstva minulosti a na prekonanie rozdielov v spoločnosti; požaduje koordinované zapojenie aktérov a inštitúcií EÚ v Bosne a Hercegovine a posilnený transatlantický prístup;

Právny štát

24. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v oblasti reforiem súdnictva vrátane vykonávania odporúčaní uvedených v 14 prioritách stanoviska Komisie a v Priebeho správe; pripomína, že je naliehavo potrebné zlepšiť profesionalitu a zodpovednosť súdnictva, aby sa zabezpečila jeho nezávislosť od nenáležitého vplyvu, ako aj riešiť narastajúci počet prípadov, ktoré čakajú na súdne konanie; zdôrazňuje, že tieto reformy sú nevyhnutné na to, aby krajina získala štatút kandidátskej krajiny, a že závisia výlučne od potrebnej politickej vôle;

25. naliehavo vyzýva, aby sa urýchlene schválila reforma Vysokej rady pre sudcov a prokuratúru (HJPC) a súdov Bosny a Hercegoviny v súlade s normami EÚ a podľa odporúčaní Komisie a stanoviska Benátskej komisie, čím sa posilní nezávislosť súdnictva v Bosne a Hercegovine opatreniami v oblasti vymenúvania, oceňovania a integrity a disciplinárnymi opatreniami, a to aj prostredníctvom overovania majetkových priznaní;

26. zdôrazňuje potrebu umožniť jednotný výklad práva v celej krajine; naliehavo vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby zriadila právny orgán, ktorý by zabezpečoval konzistentný a harmonizovaný výklad práva, a pripomína, že je potrebné zabezpečiť nezávislé súdne preskúmanie zriadením odvolacieho súdu druhého stupňa;

27. víta memorandum o porozumení týkajúce sa zriadenia spoločného koordinačného orgánu združení sudcov a prokurátorov ako nástroja na posilnenie nezávislosti, transparentnosti a zodpovednosti súdnictva, a vyzýva všetky príslušné združenia, aby sa pripojili;

28. vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby zriadila spoločné národné kontaktné miesto pre spoluprácu s Europolom a zintenzívnila výmenu spravodajských informácií o trestnej činnosti a podpísala dohodu o spolupráci s Eurojustom, ktorá umožní účinnú výmenu justičných informácií a dôkazov;

29. vyzýva činiteľov s rozhodovacou právomocou Bosny a Hercegoviny, aby urýchlene zabezpečili riadne fungovanie súdnych inštitúcií vrátane procesu vymenúvania sudcov na spolkovom ústavnom súde;

30. víta úsilie orgánov Bosny a Hercegoviny o predchádzanie radikalizácii, financovaniu terorizmu a zapojeniu jej občanov do bojov v zahraničných konfliktných oblastiach;

31. vyzýva na okamžité kroky na boj proti rozšírenej korupcii a beztrestnosti vo verejnej sfére s cieľom obnoviť dôveru občanov v inštitúcie; v tejto súvislosti konštatuje, že je dôležité zaviesť účinné a dôsledné mechanizmy na odrádzanie, prevenciu, odhaľovanie, aktívne vyšetrovanie a ukladanie sankcií v súlade s medzinárodnými normami a odporúčaniami Skupiny štátov proti korupcii (GRECO);

32. vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby prijala novú stratégiu a akčný plán na boj proti korupcii na celoštátnej úrovni a zabezpečila pre ne primerané financovanie a aby zaistila účinné fungovanie, nezávislosť a koordináciu orgánov na predchádzanie korupcii na všetkých úrovniach s cieľom umožniť neobmedzené vyšetrovanie v záujme zaručenia zodpovednosti;

33. opakuje, že je potrebné odstrániť politické a administratívne väzby na organizovanú trestnú činnosť prostredníctvom jasných protikorupčných záruk a kontrol a väčšej politickej a administratívnej transparentnosti a účinného stíhania prípadov korupcie na vysokých pozíciách, s osobitným dôrazom na riešenie trestnej činnosti v oblasti hospodárstva, financií a verejného obstarávania, prípadov korupcie súvisiacich s pandémiou COVID-19 a financovania politických strán a kampaní; naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby začali vyšetrovanie nezákonného obohacovania verejných činiteľov;

34. vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby dokončila svoj právny rámec týkajúci sa predchádzania konfliktom záujmov a ochrany oznamovateľov;

35. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť konzistentné celoštátne normy profesionálnej verejnej služby, a žiada, aby sa pri vymenúvaní a povyšovaní vo verejných funkciách prednostne uplatňovali normy založené na zásluhách a transparentnosť, čím sa podporí kultúra integrity; víta prijatie strategického rámca reformy verejnej správy, ktorý umožňuje mobilizáciu príslušných finančných prostriedkov EÚ; pripomína, že je potrebné zefektívniť a harmonizovať verejnú správu v celej krajine a zabezpečiť transparentné, primerané vymenovania a výberové konania založené na zásluhách;

Základné práva

36. vyjadruje znepokojenie nad situáciou v oblasti základných práv a žiada účinnejšie a komplexnejšie celoštátne stratégie v oblasti ľudských práv a boja proti diskriminácii, ako aj opatrenia proti neznášanlivosti medzi náboženstvami a etnikami; zdôrazňuje, že je potrebné riadne predchádzať diskriminácii a stíhať šírenie nenávistných prejavov online a offline, trestných činov z nenávisti a násilia voči etnickým a náboženským menšinám, ženám, komunite LGBTIQ+, ako aj migrantom a žiadateľom o azyl, a podporovať sociálne, vzdelávacie a profesijné začlenenie menšín a zraniteľných skupín obyvateľstva vrátane osôb so zdravotným postihnutím a Rómov v súlade s Poznanskou deklaráciou o integrácii Rómov v rámci procesu rozširovania EÚ z roku 2019;

37. víta úsilie zamerané na podporu slobody náboženstva, vzájomného rešpektu a dialógu medzi náboženstvami, a to aj prostredníctvom Medzináboženskej rady Bosny a Hercegoviny; naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby urýchlene vyšetrovali a stíhali všetky trestné činy spáchané z náboženských dôvodov;

38. trvá na tom, že skutočné zmierenie nie je možné, ak nepretržite dochádza k segregácii a diskriminácii, a to aj v prístupe k vzdelávaniu online a offline, zamestnaniu a sociálnym právam, a žiada opatrenia na zmiernenie rozsiahlej diskriminácie konkrétnych skupín; naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby zabezpečili inkluzívne a nediskriminačné vzdelávanie pre všetky deti;

39. berie na vedomie pokrok v oblasti ochrany detí vrátane vykonávania zákonov o ochrane detí a mladistvých a o zaobchádzaní s nimi v trestnom konaní, a vytvorenie systému náhradnej starostlivosti; pripomína, že je potrebné prijať akčný plán ochrany detí a ďalšie opatrenia na zabezpečenie uplatňovania práva detí na zdravie, vzdelanie, ochranu, spravodlivosť a rovnaké príležitosti prostredníctvom inkluzívneho vzdelávania a predchádzania násiliu na deťoch;

40. zdôrazňuje potrebu zlepšiť opatrenia zamerané na rodovo motivované a domáce násilie, ktoré ešte zhoršila pandémia COVID-19, a zabezpečiť celoštátne opatrenia na zaručenie ochrany, podpory obetí, právnej pomoci a bezpečného ubytovania; naliehavo vyzýva orgány, aby harmonizovali a vykonávali právne predpisy v oblasti rodovej rovnosti a zabezpečili primeranú podporu pre obhajcov práv žien a organizácie občianskej spoločnosti; pripomína, že je potrebné sústrediť finančné prostriedky v rámci všetkých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti EÚ na rodovú rovnosť a zlepšiť prístup k financovaniu pre miestne a malé organizácie občianskej spoločnosti;

41. nabáda Bosnu a Hercegovinu, aby zintenzívnila svoju prácu na ochrane ľudí so zdravotným postihnutím a vypracovala a prijala stratégiu deinštitucionalizácie, ktorá osobám so zdravotným postihnutím zabezpečí dôstojný život; odsudzuje, že zákon umožňuje zbaviť osoby so zdravotným postihnutím právnej spôsobilosti, čo je jasným porušením Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého je krajina signatárom; odsudzuje diskrimináciu pri poskytovaní podpory osobám so zdravotným postihnutím, ako je uprednostňovanie osôb so zdravotným postihnutím súvisiacim s vojnou;

42. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť účasť občanov na demokratickom živote krajiny prostredníctvom primeraného a inkluzívneho zapojenia organizácií občianskej spoločnosti do procesu integrácie do EÚ; vyzýva orgány, aby zabezpečili priaznivé prostredie pre občiansku spoločnosť dodržiavaním európskych noriem v oblasti ochrany a podpory slobody združovania a slobody zhromažďovania, a vyjadruje poľutovanie nad akýmikoľvek selektívnymi obmedzeniami; zdôrazňuje, že každý občan má právo uplatňovať slobodu prejavu vo svojom materinskom jazyku; vyzýva orgány, aby vypracovali strategický rámec pre spoluprácu s občianskou spoločnosťou a zabezpečili zmysluplné konzultácie ako súčasť inkluzívnych politických dialógov;

43. oceňuje úplne prvý sarajevský dúhový pochod, ktorý sa konal 9. septembra 2019, a očakáva, že najnovšie obmedzenia súvisiace s pandémiou nebudú brániť v organizácií dúhových pochodov v blízkej budúcnosti; pripomína, že je potrebné zlepšiť situáciu LGBTIQ+ osôb, stíhať násilie a trestné činy z nenávisti voči nim, ako aj podporovať ich sociálne začlenenie a prijať príslušný akčný plán;

44. víta, že Bosna a Hercegovina podpísala Dohovor Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov, a naliehavo vyzýva orgány, aby prijali právne kroky na zabezpečenie noriem ochrany osobných údajov, ktoré sú v súlade s pravidlami EÚ;

45. víta rozhodnutie ústavného súdu zo 4. októbra 2019, ktorým sa zrušuje článok 11 ústavy Republiky srbskej, čím sa zrušuje trest smrti v celej Bosne a Hercegovine; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že toto rozhodnutie, ktoré spĺňa časť jednej z kľúčových priorít, musel uložiť súd namiesto toho, aby bolo výsledkom politického procesu;

46. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Bosna a Hercegovina naďalej porušuje Európsky dohovor o ľudských právach tým, že nedodržiava antidiskriminačné rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva v prípadoch Sejdić-Finci, Zornić, Pilav a Šlaku o zabezpečení demokratickej rovnosti občanov vo volebnom procese krajiny, ktorá je predpokladom začatia prístupových rokovaní; vyzýva na bezodkladné vykonávanie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu Bosny a Hercegoviny; berie na vedomie pretrvávajúce nedostatky vo volebnom procese a opakuje, že je potrebné urýchlene riešiť diskriminačné obmedzenia vyplývajúce z etnickej príslušnosti a pobytu, pokiaľ ide o právo byť volený, a to prostredníctvom požadovaných ústavných zmien;

47. vyzýva orgány, inštitúcie, funkcionárov a politických predstaviteľov, aby obnovili inkluzívne rokovania o volebnej reforme, a vyjadruje poľutovanie nad ich neochotou vykonávať tieto rozsudky a odstrániť všetky formy nerovnosti a diskriminácie v rámci volebného procesu; zdôrazňuje, že bolo možné dosiahnuť dohodu o voľbách v Mostare, čo dokázalo politickú vôľu dosiahnuť kompromis, a zdôrazňuje, že akákoľvek dohoda o otázkach súvisiacich s voľbami nesmie byť zneužitá na iné účely, ako sú tie, ktoré stanovil Európsky súd pre ľudské práva; zdôrazňuje potrebu vykonať tieto zmeny, pokiaľ možno pred všeobecnými voľbami v roku 2022, zabezpečiť primerane rozmanité politické zastúpenie na všetkých úrovniach správy vecí verejných a zabezpečiť, že sa voľby budú konať v súlade s európskymi normami, a to vykonávaním odporúčaní OBSE ODIHR a príslušných odporúčaní Benátskej komisie;

48. vyzýva na dôkladné vyšetrenie údajných volebných nezrovnalostí vrátane podvodov pri registrácii voličov, krádeže identity, prekážok nezávislého pozorovania volieb a nenáležitého politického tlaku na voličov a ústrednú volebnú komisiu Bosny a Hercegoviny počas komunálnych volieb v roku 2020 vrátane volieb v Mostare; požaduje opatrenia na zabezpečenie riadneho fungovania ústrednej volebnej komisie;

49. vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcim politickým a finančným tlakom na médiá a ich inštrumentalizáciou, ktoré sa počas pandémie COVID-19 ešte zvýšili, čo oslabuje slobodu prejavu a pluralitu médií; vyjadruje znepokojenie nad nepriateľským prostredím pre nezávislé médiá a naliehavo vyzýva orgány, aby účinne vyšetrili a stíhali slovné a fyzické hrozby a útoky namierené proti všetkým novinárom a personálu médií; naliehavo žiada Bosnu a Hercegovinu, aby zaviedla mechanizmus na zhromažďovanie a výmenu informácií o porušovaní slobody prejavu a médií v celej krajine podľa príslušného memoranda o porozumení podpísaného s OBSE;

50. opakovane vyzýva na schválenie účinných opatrení na zabezpečenie transparentnosti redakčnej štruktúry a štruktúry vlastníctva médií, ako aj pravidiel týkajúcich sa dotácií a reklamy; trvá na tom, že by sa mali prijať účinné opatrenia na boj proti nenávistným prejavom online aj offline;

51. pripomína, že je potrebné zabezpečiť udržateľné financovanie, nezávislosť, objektivitu a finančnú transparentnosť celoštátnej služby verejnoprávneho vysielania (BHRT), verejnoprávnych vysielateľov na úrovni entít a agentúry pre reguláciu komunikácií;

52. pripomína, že kvalitný viacjazyčný obsah vo všetkých úradných jazykoch Bosny a Hercegoviny je základnou zložkou skutočnej plurality médií, ktorá by prispievala k ochrane kultúrnej rozmanitosti v krajine; podporuje zriadenie nadnárodného a viacjazyčného verejnoprávneho vysielacieho subjektu, ako je napríklad ARTE, ktorý by zjednocoval ľudí a podporoval mier a zmierenie medzi štátmi juhovýchodnej Európy;

53. pripomína, že je dôležité zabezpečiť slobodu médií a podporovať kvalitnú žurnalistiku, overovanie faktov a mediálnu gramotnosť s cieľom bojovať proti propagande, dezinformáciám a falošným správam, a podporuje začlenenie médií, informačnej a digitálnej gramotnosti do učebných osnov; trvá na tom, že EÚ musí posilniť svoju komunikačnú stratégiu s cieľom aktívne a účinne bojovať proti dezinformačným kampaniam a zahraničným zásahom; konštatuje, že skresľovaním faktov a využívaním etnických a náboženských rozdielov sa niektorí zahraniční aktéri snažia oslabiť reformy, podnecovať spory, ktoré ohrozujú jednotu krajiny, ako aj znižovať dôveryhodnosť EÚ a jej činností v regióne, najmä v súvislosti s celkovým procesom rozširovania a finančnou pomocou počas pandémie COVID-19, čím ohrozujú stabilitu Bosny a Hercegoviny a jej európsku integráciu; vyzýva EÚ, aby príslušným inštitúciám Bosny a Hercegoviny poskytla ďalšiu finančnú a inú pomoc s cieľom zlepšiť schopnosť krajiny bojovať proti týmto hrozbám;

54. žiada, aby bola verejnosť náležite informovaná o procese integrácie do EÚ, ktorý je okrem iného aj projektom zmierenia a rozvoja politickej kultúry na základe kompromisu a vzájomného porozumenia;

55. naliehavo vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zlepšili koordináciu a riešili dezinformácie a hybridné hrozby, ktorých cieľom je oslabiť európsku perspektívu regiónu, a to tým, že budú strategickejšie zdôrazňovať význam EÚ pre občanov v regióne;

56. vyjadruje znepokojenie nad zvýšeným migračným tlakom na krajinu a neprimeranými podmienkami prijímania, ktoré viedli k vážnej humanitárnej kríze; vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby pracovali na zmysluplných, udržateľných, okamžitých a dlhodobých riešeniach situácie prostredníctvom koordinovanej, strategickej a celoštátnej reakcie, účinnej medziinštitucionálnej koordinácie a lepších kapacít v oblasti riadenia hraníc a prijímania s cieľom poskytnúť prístup k humanitárnej pomoci a dôstojným základným životným podmienkam vrátane osobitných záruk pre maloleté osoby bez sprievodu, prístupu k primeranému ubytovaniu a ochrany detí; vyzýva na spravodlivé rozdelenie zodpovednosti na celom území Bosny a Hercegoviny, aby sa zabránilo politizácii a zabezpečila primeraná podpora miestnym komunitám, v ktorých sa nachádzajú dočasné prijímacie centrá; naliehavo vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby uzavrela dohodu s Európskym podporným úradom pre azyl (EASO) s cieľom posilniť kapacitu na spracovanie žiadostí o azyl a zlepšiť spoluprácu s EÚ, a to aj pokiaľ ide o presídlenie ako bezpečnú a legálnu cestu pre osoby žiadajúce o medzinárodnú ochranu;

57. vyzýva Bosnu a Hercegovinu a EÚ, aby ďalej posilnili spoluprácu v oblasti medzinárodnej ochrany osôb v núdzi, pracovali na riešeniach založených na solidarite a predchádzali nahlásenému porušovaniu medzinárodného práva a základných práv, ako je nahlásené zavracanie migrantov na hraniciach Bosny a Hercegoviny; vyzýva Komisiu, aby zaviedla nezávislý monitorovací a vyšetrovací mechanizmus; vyzýva Komisiu, agentúry EÚ a medzinárodné organizácie, aby aktívne spolupracovali s bosnianskymi orgánmi s cieľom vytvoriť funkčný a udržateľný migračný a azylový systém; vyzýva Komisiu, agentúry EÚ a medzinárodné organizácie, aby Bosne a Hercegovine poskytli ďalšiu operačnú, technickú, logistickú a finančnú pomoc s cieľom zabezpečiť primerané kapacity a podmienky prijímania v celej krajine, pokiaľ možno na miestach vstupu migrantov do krajiny, prístup k účinnému konaniu o azyle, aby sa posilnila kapacita na spracovanie žiadostí prichádzajúcich migrantov a žiadostí o azyl a v prípade potreby mohli viesť konania o návrate v súlade s medzinárodnými a európskymi normami; požaduje posúdenie príslušných finančných prostriedkov s cieľom zabezpečiť, aby transparentná, podmienečná a dôveryhodná pomoc EÚ na migračné potreby slúžila svojmu účelu a aby sa dostala k plánovaným príjemcom;

58. naliehavo vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby zintenzívnila úsilie v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti, najmä obchodovaniu s ľuďmi, zbraňami a drogami, a to tým, že posilní strategickú spoluprácu so susednými krajinami a príslušnými agentúrami EÚ (Europolom, Eurojustom, Frontexom); vyzýva krajinu, aby zabezpečila rýchle podpísanie a ratifikáciu dohody o štatúte s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontexom) dosiahnutej 5. februára 2019, ktorá by uľahčila lepšiu ochranu hraníc pri plnom dodržiavaní základných práv a zároveň pomohla v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti vrátane prevádzačstva zločineckými organizáciami a zabraňovala neregulárnej migrácii;

59. vyzýva na koordinovanú, strategickú a transparentnú celoštátnu reakciu na prebiehajúce ohrozenie verejného zdravia a nediskriminačné opatrenia na zmiernenie a obnovu po pandémii, ktoré riešia osobitné potreby žien, menšín a zraniteľných skupín vrátane migrantov a utečencov;

60. požaduje aktívnejšiu výmenu informácií a údajov o pandémii a naliehavé a konkrétne opatrenia na riešenie ťažkej situácie žien vo všetkých sférach života, vrátane domáceho násilia, ktoré sa počas pandémie ešte zhoršilo;

61. pripomína podporu EÚ súvisiacu s pandémiou COVID-19 s cieľom riešiť akútnu situáciu v krajine, vrátane nových záruk za úvery vo výške 12 miliónov EUR na podporu MSP; nabáda Bosnu a Hercegovinu, aby v plnej miere využívala mechanizmy Únie vrátane dodržiavania Dohody o spoločnom obstarávaní v oblasti zdravotníckeho vybavenia; zdôrazňuje význam európskej solidarity a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby krajinám západného Balkánu pridelili dostatočný počet očkovacích látok proti ochoreniu COVID-19 a podporili ich pripravenosť na očkovanie a jeho vykonávanie; v tejto súvislosti víta výnimku z vývozných licencií a balík, ktorý Bosne a Hercegovine a ďalším partnerom zo západného Balkánu umožní konečne využívať výhody vyplývajúce z dohôd EÚ o predbežnom nákupe;

62. zdôrazňuje, že je potrebné, aby bosnianske orgány zabezpečili správnu rovnováhu medzi základnými právami a slobodami a obmedzeniami potrebnými z dôvodu pandémie, a to najmä pokiaľ ide o slobodu zhromažďovania a slobodu prejavu; domnieva sa, že krátkodobé opatrenia na riešenie spomalenia obchodu, služieb, dopravy, výroby a cestovného ruchu v súvislosti s pandémiou by nemali narúšať vykonávanie dlhodobých reforiem;

63. pripomína, že nedostatky v oblasti právneho štátu spolu s roztrieštenými a zle fungujúcimi trhmi s výrobkami a trhmi práce ohrozujú fungovanie trhového hospodárstva, hospodársky rast a prílev priamych zahraničných investícií;

Sociálne a hospodárske reformy

64. vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby zintenzívnila sociálno-ekonomické a aktívne opatrenia na trhu práce vrátane odborného vzdelávania a prípravy, znižovania dlhodobej nezamestnanosti vrátane nezamestnanosti žien a mladých ľudí s cieľom riešiť demografický pokles a najakútnejší únik mozgov v regióne, najmä v odvetví zdravotníctva a IT, a to väčšími investíciami do odvetvia vzdelávania vrátane odborného vzdelávania a prípravy, riešením nesúladu medzi vzdelávaním a potrebami trhu práce a bojom proti diskriminácii v zamestnaní; v tejto súvislosti víta hlavnú iniciatívu záruky pre mladých ľudí ako súčasť hospodárskeho a investičného plánu pre západný Balkán, ktorej cieľom je zabezpečiť kvalitné pracovné príležitosti, ďalšie vzdelávanie a stáže pre mladých ľudí;

65. vyzýva orgány, aby posilnili opatrenia na zaručenie sociálnej súdržnosti, znižovania chudoby a nerovnosti, prístupu k zdravotnej starostlivosti a sociálnej ochrane, harmonizovali právne predpisy o materskej a otcovskej dovolenke naprieč entitami a kantónmi, predchádzali diskriminácii na základe pohlavia a rodu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku a podporovali sociálno-ekonomický dialóg medzi sociálnymi partnermi;

66. naliehavo vyzýva orgány, aby uprednostnili opatrenia zamerané na podporu hospodárskej diverzifikácie, digitalizácie a boja proti neformálnemu hospodárstvu a zároveň rozvíjali účinné a transparentné mechanizmy pre trh s energiou, dopravnú infraštruktúru, udržateľný cestovný ruch a podporu MSP;

67. zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné vytvoriť jednotný celoštátny hospodársky priestor, a to aj zjednodušením, centralizáciou a harmonizáciou postupov na registráciu podnikov, udeľovanie licencií, vydávanie povolení a riešenie platobnej neschopnosti; zdôrazňuje veľký potenciál digitalizácie pre rozvoj hospodárstva Bosny a Hercegoviny;

68. pripomína, že je potrebné v plnej miere vykonávať opatrenia stanovené v programe hospodárskej reformy Bosny a Hercegoviny na obdobie 2020 – 2022 a v politických usmerneniach na základe dialógu o hospodárskych a finančných otázkach;

69. opakovane vyzýva na prijatie celoštátnej stratégie riadenia verejných financií a na zvýšenie rozpočtovej transparentnosti v Bosne a Hercegovine, ktorá umožní rozpočtovú podporu financovanú z prostriedkov EÚ; pripomína, že je potrebné dosiahnuť pokrok v oblasti udržateľnosti verejného dlhu a úsilia o konsolidáciu rozpočtu; vyjadruje poľutovanie nad spormi medzi entitami, ktoré bránia fungovaniu jednotného systému nepriamych daní; pripomína potrebu koherentnej a transparentnej reštrukturalizácie a depolitizácie verejných spoločností v celej krajine, čo povedie k zlepšeniu riadenia a transparentnosti; zdôrazňuje potrebu zriadiť verejne dostupný register štátom vlastnených podnikov;

70. vyzýva na zabezpečenie účinného fungovania a presadzovania rozhodnutí Rady pre hospodársku súťaž a Rady pre štátnu pomoc a vykonávanie stratégie presadzovania práv duševného vlastníctva; zdôrazňuje, že nezávislosť centrálnej banky a jej rezerv má zásadný význam pre makroekonomickú stabilitu; pripomína, že je potrebné zabezpečiť včasnú, komplexnú a kvalitnú celoštátnu štatistiku;

71. vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby aktívne presadzovala regionálnu hospodársku integráciu na západnom Balkáne, a podporuje návrh na zníženie roamingových poplatkov v regióne; berie na vedomie predĺženie obchodných preferencií EÚ pre západný Balkán do 31. decembra 2025, čo prispieva k udržateľnému hospodárskemu rozvoju krajín západného Balkánu;

72. naliehavo vyzýva krajinu, aby v plnej miere zaviedla zákon o colnej politike, vykonávala obchodné aspekty regionálneho hospodárskeho priestoru a dokončila kroky potrebné na dokončenie jej pristúpenia k WTO;

Prepojenosť, energetika a životné prostredie

73. víta úsilie Komisie o strategickejšie investovanie do západného Balkánu prostredníctvom osobitného hospodárskeho a investičného plánu a uznáva jeho význam pre posilnenie regionálnej a cezhraničnej spolupráce; zdôrazňuje, že investície v rámci hospodárskeho a investičného plánu musia byť v súlade s cieľmi Parížskej dohody a cieľmi EÚ v oblasti klímy a musia zahŕňať ex ante posúdenia vplyvu na životné prostredie; uznáva potenciál hospodárskeho a investičného plánu prispievať k uľahčovaniu sociálneho rozvoja a dlhodobej obnovy po pandémii a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby finančné prostriedky EÚ obsahovali stimuly aj podmienky a účinne prispievali k posilňovaniu demokracie, dobrej správy vecí verejných, právneho štátu a základných práv pre všetkých ľudí v Bosne a Hercegovine;

74. pripomína, že predvídateľná predvstupová pomoc je podmienená účinnými metódami koordinácie a vykonávaním celoštátnych stratégií a reforiem; zdôrazňuje potrebu zlepšiť absorpčnú kapacitu predvstupovej pomoci; zdôrazňuje, že prideľovanie finančných prostriedkov by sa malo uskutočňovať transparentným, účinným, zodpovedným, odpolitizovaným a nediskriminačným spôsobom; naliehavo vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny na všetkých úrovniach a ostatných príjemcov finančných prostriedkov Únie, aby zlepšili transparentnosť a viditeľnosť opatrení Únie a primerane informovali o pridanej hodnote podpory Únie;

75. odporúča zamerať sa na udržateľné a inkluzívne verejné investície podporujúce rast, projekty v oblasti energetiky a infraštruktúry, ktoré zvyšujú prepojenosť, multimodalitu dopravy a bezpečnosť cestnej premávky v plnom súlade s pravidlami upravujúcimi štátnu pomoc, verejné obstarávanie a sociálno-ekologický vplyv vrátane vykonávania smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a smernice o strategickom environmentálnom hodnotení;

76. naliehavo vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby zlepšili súlad s normami a politickými cieľmi EÚ v oblasti ochrany klímy a energetiky, čím sa uľahčí zelená a digitálna transformácia, a žiada, aby sa uprednostnili opatrenia na obmedzenie degradácie životného prostredia a environmentálnych rizík pre zdravie;

77. víta prijatie zelenej agendy pre západný Balkán, ktorou sa musí stimulovať prechod na obehové hospodárstvo a prijatie opatrení potrebných na zachovanie a ochranu ekologicky citlivých oblastí;

78. naliehavo vyzýva orgány, aby vypracovali národnú energetickú stratégiu, ktorá zaručí úplný súlad s Parížskou dohodou a príslušnými cieľmi EÚ v oblasti klímy a biodiverzity, ako aj ich vykonávanie; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť mechanizmus stanovovania cien uhlíka ako prostriedok na účinnú dekarbonizáciu v súlade s Európskou zelenou dohodou a politickými záväzkami prijatými vo vyhlásení zo Sofie z roku 2020;

79. vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby zintenzívnila úsilie o ochranu prírody, keďže patrí medzi európske krajiny s najväčšou biodiverzitou rastlinných a živočíšnych druhov; naliehavo vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby v prípade sociálno-ekologicky citlivých projektov konzultovali s miestnymi komunitami, občianskou spoločnosťou a nezávislými odborníkmi;

80. vyzýva na posilnené, harmonizované a konzistentné celoštátne úsilie o zlepšenie kvality ovzdušia v súlade s acquis EÚ v oblasti znižovania znečistenia ovzdušia a o zníženie škodlivých cezhraničných emisií; berie na vedomie, že emisie oxidov dusíka Bosny a Hercegoviny vo veľkých spaľovacích zariadeniach sú v súčasnosti v súlade s právnymi predpismi EÚ, a naliehavo vyzýva na urýchlené prijatie opatrení na nápravu porušení emisných stropov pre prach a oxid siričitý;

81. zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť udržateľnosť odvetvia výroby energie posilnením energetickej efektívnosti a diverzifikáciou prostredníctvom udržateľného používania obnoviteľných zdrojov energie; pripomína, že nadmerná závislosť od uhlia odďaľuje prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov, ku ktorému malo dôjsť už dávno; naliehavo vyzýva orgány, aby prijali opatrenia na postupné zrušenie neúčinných a znečisťujúcich uhoľných elektrární, a pripomína, že je potrebné zaviesť mechanizmus „spravodlivej transformácie“;

82. víta transpozíciu nariadení o kódexe elektrického pripojenia, ako aj transpozíciu a vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 1227/2011 (nariadenie REMIT) v rámci vnútroštátneho regulačného rámca pre elektrinu, a vyzýva orgány, aby uplatňovali rovnaký režim bezúhonnosti aj v plynárenskom odvetví;

83. naliehavo vyzýva krajinu, aby prijala celoštátny zákon o regulačnom orgáne pre elektrickú energiu a zemný plyn, trhu s prenosom a elektrickou energiou a aby vykonávala vnútroštátne opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a výroby energie z obnoviteľných zdrojov a zároveň zabezpečila súlad so záväzkami tretieho energetického balíka a Zmluvy o založení Energetického spoločenstva; naliehavo vyzýva orgány krajín západného Balkánu, aby prispeli k regionálnej prepojenosti tým, že sa budú usilovať o dobudovanie regionálneho trhu s energiou, a zdôrazňuje, že neschopnosť Bosny a Hercegoviny dodržiavať súvisiace acquis Energetického spoločenstva v odvetviach elektrickej energie a plynu ohrozuje vyhliadky regionálnej integrácie energetického odvetvia;

84. zdôrazňuje, že plánovanie a výstavba ekologicky citlivých projektov, ako je rozvoj vodných elektrární, musia byť v súlade s medzinárodnými a európskymi normami v oblasti posúdení vplyvu a ochrany životného prostredia; zdôrazňuje, že je potrebné predchádzať trestným činom proti životnému prostrediu a účinne ich stíhať, posilniť inšpekčný dohľad a bojovať proti nezákonnej výstavbe;

85. vyzýva na prijatie krokov, ktoré umožnia udržateľné procesy odpadového hospodárstva ako súčasť informačného systému odpadového hospodárstva, ktorými sa zavedú primerané zariadenia na recykláciu odpadu a zabráni vytváraniu nezákonných skládok;

86. pripomína, že je potrebné zlepšiť pripravenosť na prejavy zmeny klímy, najmä záplavy a suchá; pripomína, že Bosna a Hercegovina ešte nevytvorila integrovaný informačný systém reakcie na civilné núdzové situácie;

Zahraničná politika a bezpečnosť

87. vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby naďalej postupne zlepšovala súlad so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou (SZBP), pričom už dosiahla úroveň priemerne 70 %, keďže ide o základnú zložku členstva v EÚ; naliehavo vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby dosiahla súlad so všetkými rozhodnutiami Rady, ktorými sa zavádzajú reštriktívne opatrenia EÚ;

88. vyzýva na posilnenie dobrých susedských vzťahov a zvýšené úsilie o vyriešenie všetkých neuzavretých dvojstranných otázok, ako je vymedzenie hraníc s Chorvátskom a Srbskom a normalizácia vzťahov s Kosovom;

89. víta, že Bosna a Hercegovina prispieva k výcvikovým misiám v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) EÚ, účasť Bosny a Hercegoviny na akčnom pláne pre členstvo NATO a príspevok krajiny k misii Resolute Support NATO v Afganistane; ďalej víta podpísanie spoločného plánu opatrení EÚ a Bosny a Hercegoviny v súvislosti s partnerskou iniciatívou skupiny G7 v záujme vykonávania rezolúcie OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti;

90. je pevne presvedčený, že lepšia komunikácia o záväzku EÚ voči tomuto regiónu je mimoriadne dôležitá pre boj proti nepriaznivým zahraničným vplyvom;

91. zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ a Spojené štáty americké posilnili svoje partnerstvo a koordináciu na západnom Balkáne s cieľom pomôcť dosiahnuť pokrok pri kľúčových reformách a zlepšiť riadenie a zmierenie;

92. víta pretrvávajúcu prítomnosť operácie EUFOR Althea v krajine a predĺženie mandátu EUFOR do novembra 2021; oceňuje prácu operácie EUFOR Althea, ktorá pripravila pôdu pre mier, stabilizáciu a európsku integráciu Bosny a Hercegoviny; pripomína, že táto misia stále zohráva kľúčovú úlohu pre bezpečnosť a stabilitu krajiny a regiónu;

93. oceňuje, že operácia EUFOR zostala plne funkčná a naďalej krajinu podporuje, a to aj napriek výzvam spojeným s pandémiou COVID-19; vyjadruje poľutovanie nad vystúpením Spojeného kráľovstva z operácie Althea; so záujmom očakáva nadchádzajúce strategické preskúmanie operácie a zdôrazňuje, že by sa jej mali ponechať jej spravodajské prostriedky a ľahko dostupné rezervy;

94. víta prebiehajúce a trvalé úsilie o likvidáciu zbraní, munície a výbušnín a odmínovanie a pripomína význam jeho riadneho financovania; vyzýva na ďalšiu podporu zo strany EÚ a medzinárodných organizácií s cieľom zaistiť, aby bolo možné odmínovanie zintenzívniť, čo Bosne a Hercegovine umožní zbaviť sa pozostatkov vojnových rokov;

95. zdôrazňuje význam posilnenia úsilia o boj proti obchodovaniu s ručnými a ľahkými zbraňami v Bosne a Hercegovine a v regióne; oceňuje preto prijatie stratégie Bosny a Hercegoviny na kontrolu ručných a ľahkých zbraní na roky 2021 – 2024 a jej akčného plánu a zodpovedajúcej francúzsko-nemeckej iniciatívy, ktorá bola spustená v roku 2018, a nabáda orgány Bosny a Hercegoviny, aby sa s podporou EÚ v plnej miere a rozhodne zaviazali k ich vykonávaniu;

96. požaduje vytvorenie nových príležitostí pre politický dialóg a dialóg o politike na vysokej úrovni s krajinami západného Balkánu prostredníctvom pravidelných samitov EÚ a krajín západného Balkánu s cieľom posilniť politickú zodpovednosť procesu rozširovania a zabezpečiť lepšie riadenie a angažovanosť na vysokej úrovni, ako sa stanovuje aj v revidovanej metodike rozširovania;

97. opakovane potvrdzuje svoju pozíciu, že zástupcovia Bosny a Hercegoviny a iných krajín západného Balkánu by mali byť primerane zapojení do Konferencie o budúcnosti Európy a aktívne sa na nej zúčastňovať, a to tak na úrovni vlády, ako aj na úrovni občianskej spoločnosti vrátane mládeže;

°

° °

98. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, predsedníctvu Bosny a Hercegoviny, Rade ministrov Bosny a Hercegoviny, Parlamentnému zhromaždeniu Bosny a Hercegoviny, vládam a parlamentom Federácie Bosny a Hercegoviny, Republiky srbskej a dištriktu Brčko a vládam desiatich kantónov.

 

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európsky parlament je nepochybne silným zástancom európskej cesty Bosny a Hercegoviny. Bosna a Hercegovina je svojou históriou a geografiou v srdci Európy; etnická a náboženská rozmanitosť je jadrom DNA Európskej únie, takže budúca integrácia Bosny a Hercegoviny je tým viac prirodzená a žiaduca.

 

Počas sledovaného obdobia bolo jasné, že na to, aby Bosna a Hercegovina dosiahla požadovaný štatút kandidátskej krajiny, je ešte potrebné vykonať hĺbkové reformy. Vzhľadom na mimoriadne akútnu situáciu spôsobenú pandémiou COVID-19 je však potrebné uznať určitý pokrok.

Spravodajca sa však domnieva, že je možné dosiahnuť viac a dosahovať rýchlejšie výsledky, pričom treba mať na pamäti, že väčšina naliehavo potrebných reforiem závisí výlučne od politickej vôle a záväzku politických lídrov a inštitúcií v krajine.

 

Inštitucionálne reformy sa nepovažujú za nemožné, keďže existujú príklady najlepších postupov a medzinárodných noriem, ktoré treba dodržiavať. Ústavné a volebné reformy zároveň závisia od rovnakej politickej vôle a môžu sa inšpirovať aj príkladmi iných krajín, konkrétne členských štátov EÚ. Bosna a Hercegovina nie je jediným multietnickým štátom na svete. Budúca reforma musí zaručiť rešpektovanie pluralistickej povahy krajiny a zároveň zabezpečiť funkčnú a životaschopnú demokraciu, v ktorej sú si všetci občania rovní.

 

EÚ by mala byť pripravená uľahčiť vnútorný dialóg potrebný na splnenie cieľov, ktoré Bosne a Hercegovine zaistia štatút kandidátskej krajiny a ďalší pokrok na jej európskej ceste. Keďže inštitucionálne a ústavné záležitosti sú najnaliehavejšie, orgány musia mať na pamäti, že hlavným cieľom požadovaných reforiem je zabezpečiť plné uplatňovanie práv a lepší život pre všetkých bosnianskych občanov. V tejto súvislosti spravodajca víta podporu EÚ, ktorá sa tejto krajine poskytuje, konkrétne pomoc na oživenie hospodárstva a úsilie o podporu vytvárania lepších podmienok pre mladých ľudí, aby mohli zostať v krajine.

 

Podľa spravodajcu existuje jedna osobitná oblasť, na ktorej Bosna a Hercegovina musí pracovať, aby mohla uspieť ako demokratická a prosperujúca spoločnosť: vzdelanie. V Bosne a Hercegovine sa musí uskutočniť rýchla reforma vzdelávacieho systému, a to zabezpečením rovnakého vzdelania pre všetky bosnianske deti a mladých ľudí a odstránením akejkoľvek etnickej segregácie. Je nemysliteľné akceptovať, že spoločnosť môže byť vybudovaná na základe etnickej segregácie, kde by rôzny pôvod znamenal rôzne učebné osnovy a nerovné príležitosti. Vzdelávací systém by sa určite mal stať prioritou, čo si prirodzene vyžaduje širokú a dôslednú podporu európskych inštitúcií.

 

Spravodajca by chcel vyjadriť uznanie všetkým zástupcom, funkcionárom, miestnym a medzinárodným zainteresovaným stranám a organizáciám občianskej spoločnosti, s ktorými mohol spolupracovať a ktorých poznatky výrazne prispeli k jeho práci.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia	27.5.2021
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	50 8 12
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alviina Alametsä, Alexander Alexandrov Yordanov, Maria Arena, Petras Auštrevičius, Traian Băsescu, Anna Bonfrisco, Reinhard Bütikofer, Fabio Massimo Castaldo, Susanna Ceccardi, Włodzimierz Cimoszewicz, Katalin Cseh, Tanja Fajon, Anna Fotyga, Michael Gahler, Sunčana Glavak, Raphaël Glucksmann, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Márton Gyöngyösi, Andrzej Halicki, Sandra Kalniete, Karol Karski, Dietmar Köster, Stelios Kouloglou, Maximilian Krah, Andrius Kubilius, Ilhan Kyuchyuk, David Lega, Miriam Lexmann, Nathalie Loiseau, Antonio López-Istúriz White, Claudiu Manda, Lukas Mandl, Thierry Mariani, Vangelis Meimarakis, Sven Mikser, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Gheorghe-Vlad Nistor, Urmas Paet, Demetris Papadakis, Kostas Papadakis, Tonino Picula, Manu Pineda, Giuliano Pisapia, Thijs Reuten, Jérôme Rivière, María Soraya Rodríguez Ramos, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Jacek Saryusz-Wolski, Andreas Schieder, Radosław Sikorski, Jordi Solé, Sergei Stanishev, Tineke Strik, Hilde Vautmans, Harald Vilimsky, Idoia Villanueva Ruiz, Viola Von Cramon-Taubadel, Thomas Waitz, Witold Jan Waszczykowski, Charlie Weimers, Isabel Wiseler-Lima, Salima Yenbou, Željana Zovko
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Assita Kanko, Andrey Kovatchev, Paulo Rangel, Mick Wallace

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

50	+
PPE	Alexander Alexandrov Yordanov, Traian Băsescu, Michael Gahler, Andrzej Halicki, Sandra Kalniete, Andrey Kovatchev, Andrius Kubilius, David Lega, Miriam Lexmann, Antonio López-Istúriz White, Lukas Mandl, Vangelis Meimarakis, Francisco José Millán Mon, Gheorghe-Vlad Nistor, Paulo Rangel, Radosław Sikorski, Isabel Wiseler-Lima
Renew	Petras Auštrevičius, Katalin Cseh, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Ilhan Kyuchyuk, Nathalie Loiseau, Javier Nart, Urmas Paet, María Soraya Rodríguez Ramos, Hilde Vautmans
S&D	Maria Arena, Włodzimierz Cimoszewicz, Tanja Fajon, Raphaël Glucksmann, Dietmar Köster, Claudiu Manda, Sven Mikser, Demetris Papadakis, Giuliano Pisapia, Thijs Reuten, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Andreas Schieder, Sergei Stanishev
Verts/ALE	Alviina Alametsä, Reinhard Bütikofer, Jordi Solé, Tineke Strik, Viola Von Cramon-Taubadel, Thomas Waitz, Salima Yenbou
NI	Fabio Massimo Castaldo, Márton Gyöngyösi

 

8	-
ID	Maximilian Krah, Thierry Mariani, Jérôme Rivière, Harald Vilimsky
PPE	Sunčana Glavak, Željana Zovko
S&D	Tonino Picula
NI	Kostas Papadakis

 

12	0
ECR	Anna Fotyga, Assita Kanko, Karol Karski, Jacek Saryusz-Wolski, Witold Jan Waszczykowski, Charlie Weimers
ID	Anna Bonfrisco, Susanna Ceccardi
The Left	Stelios Kouloglou, Manu Pineda, Idoia Villanueva Ruiz, Mick Wallace

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

• [1] Prijaté texty, P9_TA(2020)0370.
• [2] Prijaté texty, P9_TA(2020)0168.
• [3] Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 142.
• [4] Ú. v. EÚ C 46E, 24.2.2010, s. 111.
• [5] Ú. v. EÚ C 157E, 6.7.2006, s. 468.
• [6] Ú. v. EÚ C 137E, 27.5.2010, s. 25.
• [7] Ú. v. EÚ C 171, 6.5.2021, s. 25.
• [8] Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 176.
• [9] Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 13.
• [10] Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 52.