SPRÁVA o správe Komisie o právnom štáte za rok 2020
9.6.2021 - (2021/2025(INI))
Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
Spravodajca: Domènec Ruiz Devesa
Spravodajcovia výborov požiadaných o stanovisko (*):
Isabel García Muñoz, Výbor pre kontrolu rozpočtu
Ilhan Kyuchyuk, Výbor pre právne veci
(*) Postup pridružených výborov – článok 57 rokovacieho poriadku
PR_INI
OBSAH
strana
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO VÝBORU PRE KONTROLU ROZPOČTU
STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI
STANOVISKO VÝBORU PRE ÚSTAVNÉ VECI
STANOVISKO VÝBORU PRE PETÍCIE
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o správe Komisie o právnom štáte za rok 2020
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
– so zreteľom najmä na článok 2, článok 3 ods. 1, článok 3 ods. 3 druhý pododsek, článok 4 ods. 3 a články 5, 6, 7 a 11 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),
– so zreteľom na články ZFEÚ týkajúce sa dodržiavania, ochrany a podpory demokracie, právneho štátu a základných práv v Únii vrátane jej článkov 70, 258, 259, 260, 263 a 265,
– so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii a na protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktoré sú pripojené k zmluvám,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),
– so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ),
– so zreteľom na článok 49 ZEÚ, kodanské kritériá a súbor pravidiel Únie, ktoré musí kandidátska krajina splniť, ak chce pristúpiť k Únii (tzv. acquis),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Správa o právnom štáte 2020 – Situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii (COM(2020)0580),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie[1] (nariadenie o podmienenosti právnym štátom),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/692 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje program Občania, rovnosť, práva a hodnoty a zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/2013 a nariadenie Rady (EÚ) č. 390/2014[2],
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,
– so zreteľom na nástroje OSN o ochrane ľudských práv a základných slobôd a odporúčania a správy zo všeobecného pravidelného preskúmania OSN, ako aj na judikatúru zmluvných orgánov OSN a osobitné postupy Rady pre ľudské práva,
– so zreteľom na Deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv z 8. marca 1999,
– so zreteľom na odporúčania a správy Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, Vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín, predstaviteľa OBSE pre slobodu médií a ďalších orgánov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe,
– so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Európsku sociálnu chartu, judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a uznesenia Európskeho výboru pre sociálne práva a dohovory, odporúčania, uznesenia, stanoviská a správy Parlamentného zhromaždenia, Výboru ministrov, komisára Rady Európy pre ľudské práva, Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii, Riadiaceho výboru pre nediskrimináciu, rozmanitosť a začlenenie, Benátskej komisie a ďalších orgánov Rady Európy,
– so zreteľom na Memorandum o porozumení medzi Radou Európy a Európskou úniou z 23. mája 2007 a závery Rady z 8. júla 2020 o prioritách EÚ v oblasti spolupráce s Radou Európy na roky 2020 – 2022,
– so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii,
– so zreteľom na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie,
– so zreteľom na súbor nástrojov Rady Európy pre členské štáty s názvom Rešpektovanie demokracie, právneho štátu a ľudských práv v rámci sanitárnej krízy COVID-19 zo 7. apríla 2020,
– so zreteľom na predbežnú správu o opatreniach prijatých v členských štátoch Európskej únie v dôsledku krízy COVID-19 a ich vplyve na demokraciu, právny štát a základné práva, ktorú prijala Benátska komisia na svojom 124. plenárnom zasadnutí 8. októbra 2020,
– so zreteľom na výročnú správu partnerských organizácií za rok 2020 pre platformu Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov,
– so zreteľom na odôvodnený návrh Komisie na rozhodnutie Rady z 20. decembra 2017 o určení jasného rizika vážneho porušenia zásad právneho štátu zo strany Poľskej republiky, vydaný v súlade s článkom 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (COM(2017)0835),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júla 2019 s názvom Posilnenie právneho štátu v Únii – Koncepcia pre prijatie opatrení (COM(2019)0343),
– so zreteľom na porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2020,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. júna 2019 s názvom Ďalšie posilnenie právneho štátu v Únii – Súčasný stav a možné nasledujúce kroky, v ktorom sa navrhlo zriadenie výročného fóra o základných právach a právnom štáte,
– so zreteľom na správu skupiny Základné práva a právny štát Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Vnútroštátny vývoj z pohľadu občianskej spoločnosti v rokoch 2018 – 2019 z júna 2020,
– so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva zo 17. januára 2018 s názvom Výzvy, ktorým čelia organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v oblasti ľudských práv v EÚ, jej bulletiny o dôsledkoch pandémie COVID-19 na základné práva v EÚ, uverejnené v roku 2020 a na jej ďalšie správy, údaje a nástroje, najmä Európsky informačný systém pre základné práva (EFRIS),
– so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva z 10. septembra 2020 s názvom Antisemitizmus: Prehľad antisemitských incidentov zaznamenaných v Európskej únii,
– so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť s názvom Peking +25: piate preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ, ktorá bola uverejnená 5. marca 2020,
– so zreteľom na závery Rady Európskej únie a členských štátov zasadajúcich v Rade o zabezpečení dodržiavania zásady právneho štátu zo 16. decembra 2014,
– so zreteľom na stratégiu EÚ v oblasti rodovej rovnosti na roky 2020 – 2025, stratégiu EÚ pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025, stratégiu EÚ v oblasti práv dieťaťa na roky 2021 – 2024 a stratégiu EÚ v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030;
– so zreteľom na akčný plán na boj proti rasizmu na roky 2020 – 2025 a na strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 1. marca 2018 o rozhodnutí Komisie aktivovať článok 7 ods. 1 ZEÚ v súvislosti so situáciou v Poľsku[4],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. apríla 2018 o potrebe vytvoriť nástroj európskych hodnôt na podporu organizácií občianskej spoločnosti, ktoré v Európskej únii na miestnej a vnútroštátnej úrovni presadzujú základné hodnoty[5],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. apríla 2018 o ochrane investigatívnych novinárov v Európe: prípad slovenského novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej[6],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2018 o návrhu, ktorým sa Rada vyzýva, aby podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ rozhodla, že existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt, na ktorých je Únia založená, zo strany Maďarska[7],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2018 o právnom štáte v Rumunsku[8],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2018 o potrebe komplexného mechanizmu EÚ na ochranu demokracie, právneho štátu a základných práv[9],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2019 o odmietavom postoji k právam žien a rodovej rovnosti zaznamenanom v EÚ[10],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 28. marca 2019 o situácii v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii v EÚ, konkrétne na Malte a na Slovensku[11],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 o dodržiavaní zásad právneho štátu na Malte v nadväznosti na nedávne odhalenia týkajúce sa vraždy Daphne Caruany Galiziovej[12],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 o verejnej diskriminácii a nenávistných prejavoch proti LGBTI osobám vrátane zón bez LGBTI[13],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2018 – výročná správa za rok 2018[14],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 o prebiehajúcich vypočutiach podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, ktoré sa týkajú Poľska a Maďarska[15],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom[16],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o protirasistických demonštráciách po smrti Georgea Floyda[17],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o obnovení trestného stíhania predsedu vlády Českej republiky v súvislosti so zneužitím finančných prostriedkov EÚ a možnými konfliktmi záujmov[18],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o určení jasného rizika vážneho porušenia zásady právneho štátu zo strany Poľskej republiky[19],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2020 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva[20],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2020 o právnom štáte a základných právach v Bulharsku[21],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2020 o posilnení slobody médií: ochrana novinárov v Európe, nenávistné prejavy, dezinformácie a úloha platforiem[22],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2020 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii – výročná správa za roky 2018 – 2019[23],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027, medziinštitucionálnej dohode, Európskom nástroji obnovy a nariadení o právnom štáte[24],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2021 o vyhlásení EÚ za zónu slobody pre LGBTIQ osoby[25],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o uplatňovaní nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092, mechanizmu podmienenosti právnym štátom[26],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2021 o vražde Daphne Caruany Galiziovej a dodržiavaní zásad právneho štátu na Malte[27],
– so zreteľom na svoje posúdenie európskej pridanej hodnoty, ktoré sprevádza legislatívnu iniciatívnu správu o mechanizme EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva z októbra 2016,
– so zreteľom na svoje predbežné posúdenie európskej pridanej hodnoty mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva z 23. apríla 2020,
– zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na stanoviská Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre právne veci, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre petície,
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0199/2021),
A. keďže Únia je založená na spoločných hodnotách, ktoré sú zakotvené článku 2 ZEÚ, a to úcte k ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii, rovnosti, právnom štáte a rešpektovaní ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám – hodnotách ktoré sú spoločné členským štátom a ktoré musia dodržiavať kandidátske krajiny, ak chcú vstúpiť do Únie; keďže demokracia, právny štát a základné práva predstavujú vzájomne sa posilňujúce hodnoty, ktorých narušenie by mohlo predstavovať pre Úniu systémovú hrozbu; keďže dodržiavanie právneho štátu zaväzuje Úniu ako celok a jej členské štáty na všetkých úrovniach riadenia vrátane subjektov na nižšej úrovni štátnej správy;
B. keďže ročný cyklus preskúmania právneho štátu je vítaným doplnením dostupných nástrojov na zachovávanie hodnôt zakotvených v článku 2 ZEÚ, ktorý zohľadňuje situáciu vo všetkých členských štátoch EÚ na základe štyroch pilierov a zameriava na priamo na dodržiavanie právneho štátu; keďže má fungovať ako ročný cyklus podpory právneho štátu a predchádzania vzniku alebo prehlbovaniu problémov;
C. keďže rozsah pôsobnosti prvej správy Komisie o právnom štáte (správa za rok 2020) je obmedzený, pretože nezahŕňa všetky hodnoty Únie stanovené v článku 2 ZEÚ;
D. keďže nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy bola charta plnohodnotne začlenená do zmlúv, a preto je odvtedy pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ právne záväzná pre inštitúcie, agentúry a ostatné orgány EÚ, ako aj pre členské štáty; keďže je nutné vytvoriť, podporovať a posilňovať skutočnú kultúru základných práv nielen v inštitúciách EÚ, ale aj v členských štátoch, predovšetkým keď uplatňujú právo EÚ na vnútroštátnej úrovni a vo svojich vzťahoch s tretími krajinami;
E. keďže hoci správa za rok 2020 vyvoláva obavy a zároveň zvyšuje povedomie, neposkytuje dostatočné posúdenie účinnosti zmien, ktoré vykonala každá krajina, ani konkrétne odporúčania pre jednotlivé krajiny alebo preskúmanie toho, ako jednotlivé krajiny v priebehu času dodržiavajú zásady právneho štátu, čo by mohlo ohroziť zamýšľané preventívne účinky;
F. keďže bez účinných nadväzujúcich opatrení počas ročného monitorovacieho cyklu sa prostredníctvom správy za rok 2020 nemusí podariť predísť systémovým výzvam a zhoršujúcej sa situácii v oblasti právneho štátu, ktoré boli v posledných rokoch zaznamenané vo viacerých členských štátoch EÚ, zisťovať ich a účinne riešiť; keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom dodržiavania zásady správneho finančného riadenia a ochrany finančných záujmov Únie;
G. keďže v posledných rokoch boli vo viacerých uzneseniach, ktoré prijal Parlament, identifikované vážne problémy v oblasti právneho štátu vo viacerých členských štátoch[28];
H. keďže zhoršujúca sa situácia v oblasti právneho štátu a základných práv v niektorých krajinách vážne ovplyvňuje vzájomnú dôveru vo fungovanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a ohrozuje ciele Únie zakotvené v článku 3 ZEÚ, čo dokazuje aj niekoľko prípadov, v ktorých bol európsky zatykač vystavený tlaku v dôsledku veľkých pochybností o nezávislosti súdnictva;
I. keďže inštitúcie ombudsmana a rovnocenných orgánov v členských štátoch zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane hlavných zásad právneho štátu, ako sú transparentnosť, zodpovednosť a riadny postup;
J. keďže núdzové opatrenia prijaté v reakcii na pandémiu COVID-19 ovplyvnili výkon základných práv občanov EÚ, ako je právo na voľný pohyb, prístup k spravodlivosti, prístup k verejným informáciám, súkromie, sloboda združovania a sloboda zhromažďovania, a zároveň mali dosah na demokratický systém bŕzd a protiváh; keďže je preto zásadne dôležité zabezpečiť, aby na ochranu práv občanov EÚ existoval účinný systém bŕzd a protiváh v súvislosti s opatreniami vlády;
K. keďže pozície niektorých členských štátov v medzinárodnom hodnotení slobody tlače sa zhoršili a násilie páchané na novinároch sa zvýšilo; keďže medzi hrozbami namierenými proti slobode médií je obťažovanie a útoky zamerané na novinárov, nerešpektovanie ich právnej ochrany, ako aj ovládnutie médií a opatrenia v mediálnom sektore motivované ekonomickými alebo politickými cieľmi; keďže znepokojujúci vývoj zameraný na obmedzovanie slobody prejavu a slobody tlače je zlým príkladom v EÚ a kandidátskych krajinách na vstup do EÚ;
L. keďže je potrebné posilniť a zefektívniť existujúce mechanizmy a vytvoriť účinný mechanizmus EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva, aby sa zabezpečilo dodržiavanie zásad a hodnôt zakotvených v zmluvách v celej Únii;
M. keďže dodržiavanie práv menšín je jedným z politických kritérií, ktoré musia kandidátske krajiny splniť v čase pristúpenia; keďže Únia zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní dodržiavania práv národnostných a jazykových menšín v kandidátskych krajinách; keďže Parlament už vyzval Komisiu[29], aby prijala spoločný rámec minimálnych noriem EÚ na ochranu práv osôb patriacich k menšinám, ktoré budú pevne zakotvené v právnom rámci zaručujúcom demokraciu, právny štát a základné práva v celej EÚ;
I. Správa o právnom štáte 2020: ponaučenia do roku 2021
1. víta prvú výročnú správu Komisie o právnom štáte; považuje za zásadne dôležité vytvoriť európsku štruktúru na monitorovanie a presadzovanie právneho štátu v Únii; pripomína. že je dôležité včas zistiť riziká porušovania základných práv a zásad právneho štátu a predchádzať im, a nie reagovať až dodatočne, keď k takýmto porušeniam dochádza opakovane; podporuje preto ďalší rozvoj tohto nového nástroja;
2. víta skutočnosť, že fungovanie justičných systémov, protikorupčný rámec, pluralita médií a určité inštitucionálne otázky týkajúce sa systému bŕzd a protiváh, a do istej miery aj priestor občianskej spoločnosti sú súčasťou každoročného prehľadu Komisie o situácii v oblasti právneho štátu v členských štátoch; okrem toho žiada, aby sa do výročných správ zahrnuli isté dôležité prvky kontrolného zoznamu zásad právneho štátu, ktorý Benátska komisia prijala v roku 2016, ako sú právne záruky na zabránenie svojvoľnosti a zneužívaniu moci verejnými orgánmi, nezávislosť a nestrannosť právnického povolania, rovnosť pred zákonom a nediskriminácia; vyzýva Komisiu, aby zároveň zdôraznila pozitívne trendy v členských štátoch, ktoré by mohli slúžiť ako dobré príklady pre ostatných;
3. s uspokojením konštatuje, že správa obsahuje kapitoly o jednotlivých krajinách; oceňuje úsilie Komisie o spoluprácu s národnými vládami a národnými parlamentmi, ako aj s občianskou spoločnosťou a ďalšími vnútroštátnymi aktérmi; vyzýva Komisiu, aby venovala viac úsilia prehĺbeniu analýz jednotlivých krajín s cieľom lepšie posúdiť závažnosť výziev v oblasti právneho štátu; domnieva sa, že by sa malo venovať viac času návštevám Komisie v jednotlivých krajinách, a to aj návštevám na mieste, s cieľom dosiahnuť väčšiu angažovanosť a rozsiahlejší dialóg s vnútroštátnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou; domnieva sa, že Komisia by mala zvýšiť povedomie o týchto návštevách s cieľom podporiť kultúru právneho štátu na vnútroštátnej úrovni;
4. víta, že všetky členské štáty sa kontrolujú podľa rovnakých ukazovateľov a metodiky; zdôrazňuje však, že pri prezentovaní prípadov porušenia odlišnej povahy zároveň hrozí, že sa budú banalizovať najzávažnejšie porušenia zásad právneho štátu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri podávaní svojich správ rozlišovala medzi systémovým porušovaním právneho štátu a individuálnymi, izolovanými prípadmi; zdôrazňuje možné preventívne prínosy výročnej správy o právnom štáte; domnieva sa, že je potrebné dôkladnejšie hodnotenie s cieľom posúdiť, či správa mala dostatočný preventívny účinok; domnieva sa, že v každom prípade to však nie je prípad členských štátov, ktorých sa týka postup podľa článku 7 ods. 1 ZEÚ; domnieva sa, že správa za rok 2020 mala obsahovať dôkladnejšie a transparentnejšie posúdenie a uviesť, či dochádza k závažným nedostatkom, či existuje riziko závažného porušenia alebo skutočné prípady porušenia hodnôt EÚ v rámci jednotlivých pilierov, ktoré sú predmetom analýzy v kapitolách o jednotlivých krajinách; tieto posúdenia považuje za potrebné na vypracovanie záverov o stave právneho štátu a na stanovenie následných opatrení a nápravných opatrení a nástrojov; požaduje syntetický prístup v budúcich správach s cieľom jasne určiť, v čom spočívajú najväčšie riziká a problémy v členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúcim spôsobom aktualizovala svoju metodiku a bezodkladne informovala Parlament;
5. domnieva sa, že správa z roku 2020 je príliš opisná a neposkytuje dostatočnú analýzu; vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti vypracúvala analytickejšie správy; považuje za potrebné, aby budúce správy obsahovali odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa toho, ako riešiť zistené obavy alebo napraviť porušenia, vrátane lehôt na vykonávanie, ako aj referenčné kritériá, ktoré treba sledovať; vyzýva Komisiu, aby do správ zahrnula údaje o sledovaní vykonávania jej odporúčaní a nápravných krokov;
6. vyjadruje znepokojenie nad účinkami presahovania obmedzovania slobody médií do iných oblastí, ktoré sa analyzujú v správe; domnieva sa, že očierňujúce kampane proti akademickým pracovníkom, novinárom, sudcom, právnikom, organizáciám občianskej spoločnosti a aktivistom, najmä strategické žaloby proti účasti verejnosti (SLAPP), slúžia na obmedzenie ich nezávislosti a schopnosti konať a majú zároveň odrádzajúci účinok;
7. požaduje komplexnejšiu analýzu vzájomných väzieb medzi štyrmi piliermi zahrnutými v tejto správe a toho, ako môže kombinácia nedostatkov viesť k systematickému porušovaniu právneho štátu, a signalizovanie toho, či to má dosah na finančné záujmy Únie alebo či hrozí riziko takéhoto dosahu;
8. domnieva sa, že vo výročných správach by sa mali určiť prierezové trendy na úrovni Únie; je presvedčený, že v správe za rok 2020 chýba celoúnijná perspektíva; žiada Komisiu, aby určila prípady, pri ktorých sa určité opatrenia alebo praktiky ohrozujúce právny štát, slobodu médií, systém bŕzd a protiváh alebo boj proti korupcii v jednom z členských štátov stávajú vzorom pre ostatné alebo pri ktorých môže závažnosť a rozsah takýchto praktík ovplyvniť Úniu ako celok; vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako takéto útoky ohrozujú kvalitu demokracie v Únii; žiada, aby sa v analýze kládol dôraz prednostne na tieto trendy vrátane čoraz častejších výziev, ktoré vo vzťahu k právnej štruktúre predstavujú vnútroštátne ústavné súdy, s cieľom správne zamerať nápravné opatrenia na úrovni Únie; vyzýva Komisiu, aby poskytla jasné príklady systematických dezinformačných kampaní a kampaní na zahraničné zásahy zamerané na oslabenie dôvery verejnosti v štátne inštitúcie a nezávislé médiá, ako aj na presadzovanie autoritárskych štruktúr riadenia v členských štátoch;
9. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v správe za rok 2020 neboli dostatočne podrobne pokryté všetky otázky v oblasti právneho štátu; vyzýva Komisiu, aby rozvíjala svoje odborné znalosti týkajúce sa jednotlivých krajín a schopnosti s cieľom rýchlejšie reagovať na negatívny vývoj v členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby vyčlenila dostatočné zdroje na monitorovanie a presadzovanie právneho štátu v EÚ;
10. zdôrazňuje, že zákony členských štátov, dodržiavanie právneho štátu, systém bŕzd a protiváh a demokratické inštitúcie vrátane ich nezávislosti by mali fungovať nielen de iure, ale aj de facto;
Justičné systémy
11. víta monitorovanie nezávislosti, kvality a účinnosti justičných systémov členských štátov vrátane útvarov štátnej prokuratúry a ich schopnosti poskytovať účinnú súdnu ochranu na zabezpečenie súladu s právom Únie; domnieva sa, že by sa malo monitorovať aj priaznivé prostredie, ktoré zaručuje prístup k spravodlivosti pre všetkých, vrátane prístupu k spravodlivosti na úrovni EÚ a úsilia a zdrojov určených na zaručenie prístupu k spravodlivosti; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že občania EÚ nemajú k dispozícii mechanizmus na priamu nápravu, ktorý by im umožňoval chrániť svoje práva, ako je stanovené v charte; domnieva sa, že tieto správy by mali presahovať rámec statického výročného prehľadu stavu a v kapitolách o jednotlivých krajinách obsahovať akékoľvek relevantné informácie o situácii v oblasti právneho štátu vrátane informácií o príslušných predchádzajúcom vývoji a politickom kontexte, v ktorom sa odohrávajú nové udalosti, a tak umožniť presné, dynamické a integrované de iure a de facto posúdenie nezávislosti justičných systémov vrátane nezávislosti právnikov a právnického povolania, a že by sa mali vzťahovať na dlhšie obdobie ako len predchádzajúcich dvanásť mesiacov; zdôrazňuje, že občanom EÚ a osobám s pobytom v EÚ by sa mali pri uplatňovaní ich práv na voľný pohyb v rámci EÚ zaručiť primerané normy právneho štátu; zdôrazňuje, že účinný prístup k spravodlivosti pre všetkých občanov je základným kameňom právneho štátu, ktorý sa musí zaručiť osobitne sezónnym a cezhraničným pracovníkom, keď pracovnú činnosť vykonávajú v inom členskom štáte, a to z dôvodu ich zraniteľnej situácie;
12. zdôrazňuje, že účinné, nezávislé a efektívne justičné systémy majú pre presadzovanie právneho štátu zásadný význam; pripomína, že štruktúra súdnictva Únie zahŕňa vnútroštátne justičné systémy; zdôrazňuje skutočnosť, v záujme ochrany základných práv a slobôd občanov EÚ musia byť justičný systém a sudcovia nezávislí, a teda chránení pred akýmkoľvek tlakom, hrozbami alebo zásahmi, priamymi alebo nepriamymi, z akejkoľvek strany, a to aj zo strany politických orgánov; víta skutočnosť, že ako ukazovatele nezávislosti súdnictva boli určené aj zloženie súdnych orgánov, metódy vymenovania popri mechanizmoch na určovanie dĺžky výkonu služby a dôvodov zamietnutia a prepustenia, kariérneho postupu, disciplinárnych postupoch a sankciách; zdôrazňuje, že monitorovanie týchto parametrov musí byť trvalé a byť pevnou súčasťou komplexného posúdenia systému všetkých bŕzd a protiváh, a že sa nesmie zameriavať len na obmedzený počet parametrov, aby sa overil skutočný stav nezávislosti súdnictva v členských štátoch;
13. poznamenáva, že správa za rok 2020 sa oprávnene zaoberá potrebou digitalizácie súdnych konaní a odbornej prípravy sudcov; pripomína, že medzi členskými štátmi pretrvávajú výrazné rozdiely v úrovni účasti na odbornej príprave zameranej na právnické povolania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v správe sa neuvádza odborná príprava právnikov;
14. je znepokojený prudkým zhoršením nezávislosti justičných systémov niektorých členských štátov a narastajúcim zjavným nedodržiavaním právnych predpisov EÚ vrátane rozsudkov SDEÚ; konštatuje, že nezávislosť súdnictva v niektorých členských naďalej vzbudzuje vážne obavy, ako sa uvádza v niektorých kapitolách o krajinách; vyzýva Komisiu, aby jasne posúdila a vymedzila nedostatky a zistenia predstavujúce jasné riziko vážneho porušenia právneho štátu; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že Komisia nezareagovala rýchlo a zákonnými prostriedkami, pokiaľ ide o vážne riziká týkajúce sa právneho štátu uvedené v kapitolách o jednotlivých krajinách, najmä po tom, ako tieto závažné riziká vyústili do skutočných porušení právneho štátu; vyzýva Komisiu, aby poskytla zmysluplné, jednoduché a jasné posúdenie jednotlivých vnútroštátnych justičných systémov a zdôraznila, kde by sa mohli v prípade porovnateľných systémov uplatniť najlepšie postupy a ako by sa dali napraviť podobné nedostatky;
15. zdôrazňuje, že Komisia musí v súlade s článkom 17 ods. 1 ZEÚ zabezpečiť uplatňovanie zmlúv a sekundárnych právnych predpisov, a to aj v prípadoch, keď sa riziká vážneho porušenia hodnôt stanovených v článku 2 ZEÚ, uvedené v správach o jednotlivých krajinách, skutočne naplnili po uverejnení správy za rok 2020;
16. odsudzuje politický tlak vyvíjaný v Maďarsku a Poľsku s cieľom zabrániť vnútroštátnym súdom, aby začali prejudiciálne konania na SDEÚ podľa článku 267 ZFEÚ, a tak vnútroštátnym sudcom znemožniť, aby SDEÚ kládli prejudiciálne otázky v súvislosti s požiadavkami EÚ na nezávislosť súdnictva; domnieva sa, že tento postup je v rozpore so zmluvami a že SDEÚ stanovil výklad príslušných ustanovení; je znepokojený rastúcim a úmyselným nedodržiavaním rozsudkov SDEÚ; je presvedčený, že tento protiprávny vývoj predstavuje systémovú hrozbu pre jednotu práva EÚ a samotné fungovanie Únie; vyzýva Komisiu, aby do svojich budúcich správ zahrnula podrobné informácie o dodržiavaní rozsudkov SDEÚ členskými štátmi; domnieva sa preto, že pri posudzovaní by sa v nadchádzajúcich výročných správach malo nedodržiavanie rozsudkov SDEÚ považovať za vážne porušenia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila bezodkladné a primerané právne reakcie na odmietnutie vykonávania a dodržiavania rozsudkov SDEÚ, ako sú súdne konania podľa článku 260 ZFEÚ; vyzýva Komisiu, aby dôkladne monitorovala rozhodnutia vnútroštátnych súdov týkajúce sa nadradenosti práva EÚ nad vnútroštátnymi ústavnými normami a aby začala konania o nesplnení povinnosti proti členským štátom, ktoré systematicky porušujú túto zásadu; vyjadruje však poľutovanie nad požiadavkou poľského predsedu vlády, ktorú adresoval ústavnému súdu, aby sa vyjadril k nadradenosti vnútroštátnych ústavných noriem nad právom EÚ;
17. konštatuje, že pomalé občianskoprávne, trestné a administratívne súdne konania predstavujú veľké nebezpečenstvo, v neposlednom rade aj z hľadiska dodržiavania právneho štátu; vyzýva Komisiu, aby do svojich budúcich správ zahrnula hodnotenie podmienok vo väzniciach, počet nevyriešených súdnych prípadov a priemerné trvanie súdnych konaní v každom členskom štáte;
Protikorupčný rámec
18. víta skutočnosť, že všetky kapitoly o jednotlivých krajinách zahŕňali osobitnú kapitolu venovanú protikorupčným opatreniam, keďže systémová korupcia oslabuje fungovanie právneho štátu, ako aj dôveru občanov EÚ v rozhodnutia prijaté orgánmi, úradníkmi a justičnými orgánmi; zdôrazňuje, že odkláňaním verejných prostriedkov od ich zamýšľaného verejného využitia korupcia znižuje úroveň a kvalitu verejných služieb, a tým podkopáva naše základné práva; poukazuje na to, že hoci možno existenciu vnútroštátnych protikorupčných právnych predpisov, politík a stratégií považovať za pokrok, ich uplatňovanie a následná účinnosť na mieste sú pre právny štát zásadné a treba ich aj posudzovať; zdôrazňuje, že protikorupčné rámce by sa mali vzťahovať na oblasti, ako sú etické pravidlá, opatrenia na zvyšovanie informovanosti, pravidlá upravujúce majetkové priznania, nezlučiteľnosť a konflikty záujmov, verejné obstarávanie, mechanizmy vnútornej kontroly, pravidlá týkajúce sa lobizmu a jav otáčavých dverí; vyzýva členské štáty a inštitúcie, aby navrhli účinné nástroje na prevenciu, odhaľovanie rizík, zastavenie a postihovanie prípadov korupcie a podvodov, ako aj mechanizmov na vymáhanie ziskov z týchto prípadov, najmä pravidelným monitorovaním používania finančných prostriedkov Únie aj členských štátov; konštatuje, že v správe za rok 2020 v značnej miere chýba posúdenie odolnosti protikorupčného rámca na riešenie rizík súvisiacich s korupciou v oblasti verejného obstarávania;
19. vyzýva Komisiu, aby kládla väčší dôraz na zneužívanie finančných prostriedkov EÚ, najmä v súvislosti s nariadením o podmienenosti právnym štátom, a aby preskúmala riadne fungovanie vyšetrovacích služieb a prokuratúry v každom členskom štáte v súvislosti s vyšetrovaním a stíhaním podvodov vrátane daňových podvodov, korupcie alebo iných porušení práva Únie týkajúcich sa plnenia rozpočtu Únie alebo ochrany finančných záujmov Únie; vyjadruje znepokojenie nad potenciálne rastúcim rizikom zneužívania rozpočtu Únie ako prostriedku na zhoršenie stavu právneho štátu v niektorých členských štátoch;
20. vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcou hrozbou, ktorú predstavujú trestné činy súvisiace s korupciou; vyzýva Komisiu, aby aktualizovala a v prípade potreby posilnila protikorupčné právne predpisy Únie a použila pritom zistenia správy s cieľom lepšie reagovať na zistené nedostatky a prijala vhodný súbor politík na boj proti korupcii v súdnictve v členských štátoch; poukazuje na nebezpečenstvo, ktoré predstavuje rastúca korupcia pre súdržnosť právneho poriadku Únie, účinnosť spoločných politík, ochranu základných práv, jej medzinárodnú dôveryhodnosť a fungovanie jej vnútorného trhu, v ktorom dodržiavanie zásad právneho štátu zohráva dôležitú úlohu; vyzýva Komisiu, aby načrtla najlepšie postupy, určila oblasti, ktoré sú obzvlášť vystavené korupcii, a vypracovala odporúčania na zlepšenie pre jednotlivé krajiny a využila tieto poznatky na aktualizáciu a posilnenie protikorupčného rámca Únie;
21. pripomína kľúčovú úlohu oznamovateľov v boji proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praniu špinavých peňazí;
22. upozorňuje, že nedostatok jednotných, aktuálnych a konsolidovaných štatistík vo všetkých členských štátoch spolu s problémami pri zbere informácií o príjemcoch programov EÚ bráni posudzovaniu a porovnávaniu údajov o vyšetrovaní a stíhaní trestných činov korupcie; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala a presadzovala harmonizáciu vymedzení takýchto trestných činov v celej Únii a zabezpečila lepšie využívanie existujúcich súborov údajov a metodiky na vytvorenie nových súborov údajov a metodiky s cieľom získať porovnávacie údaje o riešení prípadov korupcie za celú EÚ; zdôrazňuje význam podpory a posilňovania spolupráce medzi inštitúciami EÚ, členskými štátmi, Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskou prokuratúrou (EPPO) v boji proti korupcii; zastáva názor, že boj proti korupcii si vyžaduje nielen silný mandát, ale aj väčší rozpočet, viac zdrojov a akýkoľvek iný druh podpory, ktorú potrebujú uvedené inštitúcie a orgány;
Sloboda prejavu: sloboda a pluralita médií, sloboda umeleckého prejavu a akademická sloboda
23. víta začlenenie osobitnej kapitoly o monitorovaní slobody a plurality médií do správy; víta najmä zameranie na bezpečnosť novinárov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie účinnosti a efektívnosti vnútroštátnych rámcov na ochranu slobody a plurality médií; zdôrazňuje význam posudzovania a monitorovania situácie médií v členských štátoch, najmä preskúmavaním opatrení, ktoré prijímajú vlády na umlčanie kritických médií alebo podkopávanie slobody a plurality, s cieľom zabrániť riziku väčšej koncentrácie informácií v rukách niekoľkých osôb, čo by mohlo zabrániť šíreniu slobodných a nezávislých informácií;
24. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným posudzovaním sektora verejnoprávnych a súkromných médií na vnútroštátnej úrovni a de iure a de facto mieru jeho nezávislosti od vnútroštátnych orgánov, politických strán alebo akýchkoľvek iných zásahov, ako aj nedostatočným potenciálnych konfliktov záujmov a koncentrácie médií a transparentnosti vlastníctva médií; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť finančnú nezávislosť súkromných prevádzkovateľov médií a podmienky ich udržateľnej činnosti, aby sa zabránilo politickému ovplyvňovaniu médií; zdôrazňuje nenahraditeľnú úlohu verejnoprávnych médií a zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť a zachovať ich nezávislosť a slobodu od politických zásahov; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným posudzovaním de iure a de facto stupňa nezávislosti vnútroštátnych regulačných orgánov pre oblasť médií; domnieva sa, že riadne vykonávanie článku 30 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách z roku 2018[30] by sa malo dôsledne monitorovať a že v odôvodnených prípadoch by sa mali urýchlene začať konania o nesplnení povinnosti; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby preskúmala pokusy o zastrašovanie a ohováranie novinárov, najmä vo verejnoprávnom vysielaní, a to aj priame útoky na zahraničných novinárov ako verejných nepriateľov za ich investigatívne správy;
25. je znepokojený zhoršujúcou sa situáciou v oblasti slobody a plurality médií v niektorých členských štátoch od zverejnenia správy za rok 2020; vyjadruje hlboké znepokojenie nad fyzickými, psychickými a hospodárskymi vyhrážkami, zneužívaním, trestnými činmi a vraždami páchanými proti novinárom a pracovníkom médií v Únii v dôsledku ich činností a pripomína, že takéto útoky často vedú k autocenzúre; vyzýva Komisiu, aby do kapitol o jednotlivých krajinách v budúcich správach začlenila prehľad útokov páchaných na novinároch v celej Únii s osobitným dôrazom na vraždy novinárov vrátane účinnej nezávislosti následného trestného vyšetrovania a konaní od politických zásahov, ako aj príslušné odpovede členských štátov;
26. konštatuje so znepokojením, že výzvy, ktorým čelí sloboda médií, úzko súvisia s narúšaním slobody umeleckého prejavu a akademickej slobody; vyzýva preto, aby sa tento pilier rozšíril na všetky aspekty slobody prejavu vrátane boja proti prejavom z nenávisti a aby sa zodpovedajúcim spôsobom upravil aj jeho názov;
27. vyjadruje znepokojenie nad tým, že vlády a vplyvné osoby využívajú právne kroky na umlčanie kritikov, napríklad strategické žaloby proti účasti verejnosti SLAPP alebo zákony obmedzujúce právo na slobodu prejavu spôsobom, ktorý je nezlučiteľný so základnými právami jednotlivcov; vyzýva členské štáty, aby prijali právne predpisy s cieľom chrániť novinárov pred takýmito postupmi; vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy EÚ zamerané proti strategickým žalobám proti účasti verejnosti (SLAPP) s cieľom chrániť novinárov pred šikanóznymi súdnymi konaniami;
28. konštatuje, že zhoršenie slobody médií vedie k nárastu prípadov, keď sú menšiny, napríklad LGBTI osoby, migranti a utečenci, zneužívané ako obetní baránkovia a stávajú sa terčom, často zo strany vlády, čo vedie k nárastu nenávistných prejavov proti týmto skupinám a cenzúre médií; vyzýva Komisiu, aby v budúcich správach posúdila dôsledky trestných činov z nenávisti a nenávistných prejavov na diskrimináciu;
Ďalšie inštitucionálne otázky spojené so systémom bŕzd a protiváh vrátane ochrany priaznivého priestoru občianskej spoločnosti
29. víta pilier správy zameraný na systém bŕzd a protiváh a preskúmanie mimoriadnych opatrení prijatých na boj proti pandémii COVID-19; pripomína, že na boj proti pandémii sú potrebné núdzové opatrenia riadené vládou, ktoré sú v súlade so zásadami právneho štátu, základnými právami a s demokratickou zodpovednosťou a ktoré by mali byť základným kameňom všetkého úsilia o kontrolu šírenia ochorenia COVID-19; domnieva sa, že mimoriadne právomoci si vyžadujú dodatočnú kontrolu, aby sa zabezpečilo, že sa nepoužijú ako zámienka na trvalejšiu zmenu rovnováhy síl; je znepokojený tým, že núdzové opatrenia na boj proti pandémii COVID-19 sa využívajú ako zámienka na zrýchlené prijímanie diskriminačných právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby naďalej monitorovala mimoriadne opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby boli právne predpisy pripravené a prijaté včas a transparentnými spôsobom tak, aby boli potrebné, primerané, sociálne spravodlivé a dočasné a aby uzatvorenie súdov nemalo neprimeraný vplyv na prístup k súdnym prostriedkom nápravy; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu parlamentnej kontroly a konzultácií s občianskou spoločnosťou; vyzýva Komisiu, aby naďalej monitorovala správne načasovanie postupného rušenia opatrení; nabáda Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty počas pandémie COVID-19 aj po nej dodržiavajú, chránia a zachovávajú práva občanov EÚ;
30. pripomína, aký význam majú podľa parížskych zásad nezávislé vnútroštátne inštitúcie pre ľudské práva a vnútroštátnych úrady ombudsmana, ako aj orgány pre rovnosť pri ochrane práv občanov EÚ a ich schopnosti brániť právny štát na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnymi pokusmi o oslabenie nezávislosti národného ombudsmana od výkonnej moci v Poľsku; víta zmienku o úlohe inštitúcií vykonávajúcich funkciu ombudsmana v správe za rok 2020; vyzýva Komisiu, aby v nasledujúcom ročnom cykle venovala väčšiu pozornosť činnostiam vnútroštátnych ombudsmanov a orgánov pre rovnosť tým, že hlbšie preskúma spôsob ich fungovania, stupeň nezávislosti a ich skutočný prínos k zabezpečeniu primeraných záruk; zdôrazňuje najmä to, že od uverejnenia správy za rok 2020 sa v niektorých členských štátoch nezávislosť orgánov pre rovnosť zhoršila, čo predstavuje bezprostredné ohrozenie základných práv občanov; opätovne vyjadruje svoje znepokojenie nad čoraz zmenšujúcim sa priestorom pre nezávislú občiansku spoločnosť v niektorých členských štátoch, najmä pre organizácie pre práva žien, menšiny a obhajcov ľudských práv, vrátane kriminalizácie činností, neprimeraného administratívneho zaťaženia, obmedzení prístupu k financovaniu, zníženia finančnej podpory na činnosti spojené s obhajobou, ako aj nad obmedzeniami slobody zhromažďovania a organizovania;
31. zdôrazňuje, že zdravý priestor pre občiansku spoločnosť je dôležitý pre presadzovanie a monitorovanie hodnôt EÚ a zabezpečenie zodpovednosti za ich dodržiavanie, ako aj vyvíjanie úsilia o vyváženie narúšania právneho štátu a upevňovanie kultúry právneho štátu; vyzýva Komisiu, aby v správe za rok 2021 podrobnejšie posúdila priestor občianskej spoločnosti; považuje za prínosné preskúmať vymedzenie jasných referenčných hodnôt pre priaznivý priestor občianskej spoločnosti s cieľom posilniť túto oblasť analýzy z dlhodobého hľadiska, okrem iného vrátane priaznivého právneho prostredia pre výkon občianskych slobôd, rámca pre finančnú životaschopnosť a udržateľnosť občianskych organizácií, a to aj záležitostí vládou organizovaných mimovládnych organizácií (VOMVO), prístupu k rozhodovaciemu procesu a účasti na ňom, práva na prístup k informáciám, bezpečnému priestoru, a to aj pokiaľ ide o prípady verbálnych a fyzických útokov a reakcie na ne, očierňujúce kampane a súdne, administratívne a fiškálne obťažovanie, a to aj prostredníctvom strategických žalôb proti účasti verejnosti (SLAPP), ich odrádzajúce účinky, a ich dlhodobé následky z hľadiska aktívneho občianstva v inej krajine; pripomína, že inštitúcie EÚ by mali udržiavať otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s reprezentatívnymi združeniami a občianskou spoločnosťou; vyzýva Komisiu, aby v budúcich správach posúdila, či je uplatňovanie politických práv občanmi EÚ zaručené vo všetkých členských štátoch;
32. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Maďarsko tým, že nevykonalo rozsudok SDEÚ týkajúci sa nezákonných obmedzení financovania občianskych organizácií zo strany osôb so sídlom mimo Maďarska, čo samo osebe predstavuje závažné porušenie právneho štátu, pokračuje v zmenšovaní priestoru občianskej spoločnosti v krajine; naliehavo vyzýva Komisiu, aby postúpila prípad Maďarska Súdnemu dvoru EÚ a bezodkladne požiadala o uplatnenie odrádzajúcich sankcií podľa článku 260 ZFEÚ; so znepokojením konštatuje, že čoraz väčší viac členských štátov prijíma právne predpisy, ktoré vytvárajú závažné obmedzenia slobody združovania a prejavu organizácií občianskej spoločnosti, a prispievajú tak k zmenšovaniu priestoru pre občiansku spoločnosť;
33. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v správe sa neuvádza jasne zámerný proces vedúci k úpadku demokracie a právneho štátu, ktorý zabezpečujú vnútroštátne orgány v niektorých členských štátoch EÚ, a následné postupné zavádzanie (polo)autokratických režimov prostredníctvom postupného rušenia všetkých systémov bŕzd a protiváh; vyzýva Komisiu, aby uznala a zohľadnila viaceré výročné správy a indexy uznávaných a etablovaných organizácií, v ktorých sa posudzuje, ako členské štáty v priebehu času dodržiavajú demokraciu, právny štát a ľudské práva;
Rozsah pôsobnosti správy – chýbajúce oblasti
34. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že správa za rok 2020 nezahŕňa v plnom rozsahu hodnoty demokracie a základných práv podľa článku 2 ZEÚ, ktoré sú bezprostredne ovplyvnené, pokiaľ v krajine dochádza k zhoršovaniu situácie v oblasti právneho štátu;
35. vyzýva Komisiu, aby zahrnula kapitoly o všetkých kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách na členstvo v EÚ vrátane podrobnej analýzy ich justičných systémov, protikorupčných rámcov, stavu slobody a plurality médií a inštitucionálnych systémov bŕzd a protiváh;
36. pripomína, že medzi právnym štátom, demokraciou a základnými právami a potrebou zvýšiť informovanosť o hodnotách zakotvených v článku 2 ZEÚ a v charte existuje vnútorné prepojenie; vyzýva Komisiu, aby do rozsahu budúcich správ zahrnula uplatňovanie všetkých práv zaručených chartou; pripomína, že všetky kroky, ktoré členský štát podnikne, keď koná v rozsahu pôsobnosti práva EÚ, musia byť v súlade s právami a zásadami charty; trvá preto na zachovaní prepojenia dodržiavania právneho štátu a rovnosti pred zákonom, práva na účinný prostriedok nápravy pred nezávislým a nestranným súdom, práva na spravodlivý proces a práva na poučenie, obhajobu a zastupovanie, ako aj poskytovanie nezávislej právnej pomoci osobám, ktoré nemajú dostatok prostriedkov, a práva na dobrú správu, ktoré je stanovené v článku 41 charty;
37. dôrazne odsudzuje skutočnosť, že v niektorých členských štátoch EÚ sa v plnej miere nedodržiavajú európske a medzinárodné právne predpisy, napríklad v oblasti nediskriminácie alebo azylu, o čom svedčí prípad Maďarska, ktoré nevykonalo viaceré rozsudky Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúce sa prístupu ku konaniu o azyle, vrátane automatického a nezákonného zadržiavania a odopierania potravín, čím sa porušuje právo migrantov a žiadateľov o azyl požiadať o medzinárodnú ochranu;
38. zdôrazňuje obavu, že v celej Únii sa ešte stále v plnej miere nedodržiavajú práva osôb v zraniteľných situáciách vrátane osôb so zdravotným postihnutím, detí, náboženských menšín, najmä v čase rastúceho antisemitizmu a islamofóbie v Európe, Rómov a iných osôb patriacich k etnickým a jazykovým menšinám, migrantov, žiadateľov o azyl, utečencov, LGBTI+ osôb a starších osôb, ako aj žien, čo je v rozpore s článkom 2 ZEÚ; zdôrazňuje zjavnú súvislosť medzi zhoršujúcimi sa normami právneho štátu a porušovaním základných práv a práv menšín v dotknutých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby posúdila pretrvávajúce porušovanie demokracie a základných práv v celej Únii vrátane útokov voči ľuďom v zraniteľnej situácii;
39. víta oznámenie Komisie o jej stratégii na posilnenie uplatňovania charty; domnieva sa, že každoročné zameranie na jednu vopred určenú tému by neumožnilo poukázať na ďalšie závažné porušenia charty, ku ktorým dochádza v danom roku; je presvedčený, že takéto každoročné preskúmanie by malo komplexnému mechanizmu monitorovania poskytnúť vstupné informácie a že jeho metodika, cyklus a rozsah pôsobnosti by sa preto mali zosúladiť s výročnými správami; vyjadruje poľutovanie a znepokojenie nad neochotou Komisie začať konania o nesplnení povinnosti v súvislosti s porušovaním charty;
40. vyzýva členské štáty, aby vypracúvali výročné správy o demokracii, právnom štáte a základných právach vrátane rovnosti a práv príslušníkov menšín;
41. poukazuje na to, že mechanizmus Únie spočívajúci v každoročnom podávaní správ by mal skonsolidovať a nahradiť existujúce nástroje, aby nedochádzalo k duplicite, najmä výročnú správu o právnom štáte, rámec Komisie pre právny štát, výročné podávanie správ Komisie o uplatňovaní charty, dialóg Rady v oblasti právneho štátu a mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania, pričom by sa mala zabezpečiť väčšia komplementárnosť a súdržnosť s ďalšími dostupnými nástrojmi vrátane postupov podľa článku 7 ZEÚ, konaní o nesplnení povinnosti a rozpočtovej podmienenosti; domnieva sa, že tieto tri inštitúcie by mali vo svojich hodnoteniach využívať zistenia z ročného monitorovacieho cyklu na účely uplatnenia článku 7 ZEÚ a rozpočtovej podmienenosti; zdôrazňuje, že sa musia rešpektovať úlohy a výsadné právomoci každej z týchto troch inštitúcií; zaväzuje sa, že vypracúvanie svojich výročných správ o právnom štáte a správ o základných právach spojí v rámci jedného ročného monitorovacieho cyklu týkajúceho sa článku 2 ZEÚ a že na ňom začne pracovať hneď po uverejnení správy Komisie o právnom štáte;
42. požaduje hodnotenie, aby sa určilo, či je rozsah pôsobnosti doložky o nediskriminácii v charte dostatočne široký na to, aby bolo presadzovanie zásad právneho štátu v členských štátoch a v Únii v súlade s článkom 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a aké ďalšie opatrenia môžu inštitúcie EÚ prijať na zabezpečenie jej primeraného uplatňovania; pripomína, že zatiaľ čo chartu uplatňujú súdne orgány len pri vykonávaní práva EÚ, v záujme upevňovania spoločnej kultúry právneho štátu je dôležité, aby sa práva zakotvené v charte vždy zohľadňovali v konaniach; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila aj vzdelávacie moduly pre sudcov a právnikov zamerané na chartu;
Zdroje a metodika správy
43. vyzýva Komisiu, aby posilnila pravidelný, inkluzívny a štruktúrovaný dialóg s vládami a národnými parlamentmi, mimovládnymi organizáciami, národnými inštitúciami pre ľudské práva, ombudsmanmi, orgánmi pre rovnosť, profesijnými združeniami a inými zainteresovanými stranami; vyzýva tiež Komisiu, aby aj naďalej umožňovala predkladanie verejných aj dôverných správ s cieľom chrániť a podporovať obhajcov ľudských práv a odborníkov na otázky právneho štátu vystavených riziku strategických žalôb SLAPP, stíhania alebo obťažovania zo strany vnútroštátnych orgánov alebo ich zástupcov; hoci oceňuje skutočnosť, že 24 členských štátov transparentne zverejnilo svoje príspevky k správe za rok 2020, vyjadruje poľutovanie nad tým, že tri členské štáty tak odmietli urobiť; požaduje úplnú transparentnosť postupov a zverejnenie príspevkov všetkých členských štátov; domnieva sa, že organizácie občianskej spoločnosti by mali byť úzko zapájané do všetkých fáz cyklu preskúmania;
44. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia nekonzultovala so zainteresovanými stranami ani s Parlamentom vypracúvanie metodiky a postupu prípravy správy za rok 2020 a že sa nesnažila získať spätnú väzbu o ich uskutočniteľnosti;
45. pripomína, že Komisia musí zohľadniť príslušné informácie z príslušných zdrojov a od uznávaných inštitúcií; pripomína, že zistenia príslušných medzinárodných orgánov, ako sú orgány pod záštitou OSN, OBSE a Rady Európy, majú zásadný význam pre posudzovanie situácie v členských štátoch; domnieva sa, že v tejto súvislosti je zdrojom informácií informačný systém EFRIS; vyzýva Komisiu, aby vyzvala Agentúru EÚ pre základné práva, aby zabezpečila metodické poradenstvo a vykonala cielený porovnávací výskum s cieľom vyplniť medzery a doplniť podrobné údaje v kľúčových oblastiach správy o právnom štáte; zdôrazňuje potrebu zapojiť do vypracúvania správy o právnom štáte skupinu nezávislých expertov, a to v spolupráci s Agentúrou Európskej únie pre základné práva a Benátskou komisiou, aby bolo možné určiť hlavné pozitívne a negatívne zmeny v každom členskom štáte;
46. zdôrazňuje, že občianska spoločnosť je kľúčovým partnerom pri určovaní porušení právneho štátu a podpore demokracie a základných práv; je pevne presvedčený, že Komisia by mala začať formálny a nepretržitý dialóg o týchto otázkach so zástupcami občianskej spoločnosti a zabezpečiť ich zmysluplné zapojenie do vypracúvania výročnej správy o právnom štáte; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na základe skúseností mimovládnych organizácií z cyklu v roku 2020 by tematicky štruktúrované konzultácie prebiehajúce v rámci diskusií o právnom štáte zvýšili efektívnosť procesu a objem cennej spätnej väzby občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že dotazník v rámci konzultácie by mal zainteresovaným stranám umožniť informovať o prvkoch presahujúcich rámec, ktorý stanovila Komisia, keďže môžu pomôcť pri ďalšom posudzovaní toho, či ústavné usporiadanie poskytuje účinné mechanizmy na obmedzenie výkonu právomocí;
47. domnieva sa, že časový rámec vyhradený na konzultácie s občianskou spoločnosťou by mohol byť často považovaný za príliš krátky a že by sa mal primerane prispôsobiť a byť pružný, aby sa umožnili úplné a komplexné vstupné informácie; poukazuje na to, že to zainteresovaným stranám, najmä organizáciám občianskej spoločnosti, sťažilo prípravu a plánovanie ich príspevkov, ako aj činnosti na zvyšovanie povedomia, ktoré majú v úmysle vykonávať pri predkladaní správy, vo svojich krajinách; konštatuje, že organizovanie konzultácií pred výročným uverejnením verejných štatistík znižuje hodnotu ich príspevkov; vyzýva Komisiu, aby umožnila predkladanie návrhov vo viacerých jazykoch; navrhuje, aby bol rámec pre príspevky zainteresovaných strán predvídateľný a menej prísny; konštatuje, že konzultácie možno zlepšiť napríklad tým, že sa zabezpečia kroky nadväzujúce na príspevky aktérov občianskej spoločnosti;
48. domnieva sa, že spolupráca s Radou Európy a jej Parlamentným zhromaždením v rámci výročného cyklu monitorovania, a to aj prostredníctvom štruktúrovanejšieho partnerstva, má osobitný význam pri presadzovaní demokracie, právneho štátu a základných práv v EÚ; vyzýva Komisiu, aby do kapitol o jednotlivých krajinách zahrnula údaje o nedodržiavaní rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva podľa hodnotenia Výboru ministrov; pripomína, že pristúpenie Únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je právnou povinnosťou stanovenou v článku 6 ods. 2 ZEÚ; opakovane zdôrazňuje potrebu urýchlene ukončiť proces pristúpenia s cieľom zabezpečiť jednotný rámec na ochranu ľudských práv v celej Európe a ďalej posilniť ochranu základných práv a slobôd v Únii;
II. Inštitucionálne aspekty mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva
49. pripomína svoje naliehavé výzvy, aby Komisia a Rada kladne reagovali na výzvu Parlamentu vyjadrenú v jeho uznesení zo 7. októbra 2020 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva, ktorý by sa vzťahoval na všetky hodnoty stanovené v článku 2 ZEÚ; opätovne pripomína, že takýto mechanizmus je potrebný na posilnenie presadzovania a dodržiavania hodnôt Únie; pripomína, že tento výročný cyklus by mal byť komplexný, objektívny, nestranný, založený na dôkazoch a že by sa mal uplatňovať rovnako a spravodlivo na všetky členské štáty;
Odporúčania pre jednotlivé krajiny
50. pripomína svoju výzvu Komisii, aby zabezpečila skutočné posúdenie situácie v prípade každej z hodnôt uvedených v článku 2 ZEÚ v členských štátoch a aby prijala jasné odporúčania pre jednotlivé krajiny k tomu, ako treba riešiť zistené problémy a napraviť príslušné porušenia, spolu s lehotami na ich uskutočnenie a referenčnými kritériami, ktoré treba sledovať, vrátane časových rámcov, cieľov a konkrétnych opatrení, ktoré sa majú prijať, s cieľom pomôcť členským štátom pri odstraňovaní nedostatkov uvedených v správe; vyzýva, aby sa na tieto iniciatívy nadviazalo v nasledujúcich výročných alebo naliehavých správach;
51. odporúča, aby Komisia zosúladila svoje odporúčania s nástrojmi, ktoré by sa mohli uplatniť pri náprave zistených nedostatkov; vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoje kroky nadväzujúce na vykonávanie kapitol o jednotlivých krajinách dotknutými členskými štátmi a aby v prípadoch potreby aktivovala ďalšie nástroje na presadzovanie právneho štátu s cieľom dosiahnuť výsledky vtedy, keď sa odporúčania nevykonávajú; domnieva sa, že Komisia by mala viac využívať konania o nesplnení povinnosti na SDEÚ; zdôrazňuje význam určovania jasných pozitívnych a negatívnych trendov v každom členskom štáte a potrebu venovať osobitnú pozornosť porovnávaniu so správami z predchádzajúceho roka;
Medziinštitucionálna dohoda
52. domnieva sa, že existujúce inštitucionálne opatrenie, z ktorého vychádza výročná správa, nespĺňa očakávania Parlamentu; očakáva, že všetky tri inštitúcie vytvoria stálu medziinštitucionálnu pracovnú skupinu, ako navrhol Parlament vo svojom uznesení zo 7. októbra 2020;
53. vyzýva Komisiu a Radu, aby bezodkladne začali rokovania s Parlamentom o medziinštitucionálnej dohode podľa článku 295 ZFEÚ s cieľom vytvoriť doplniť existujúce nástroje o vytvorenie mechanizmu právneho štátu, a to prostredníctvom právneho aktu, ktorý zaviaže všetky tri inštitúcie k transparentnejšiemu a regulovanému postupu s jasnejšie vymedzenými zodpovednosťami a do ktorého bude zapojená skupina nezávislých expertov, ktorej úlohou bude poskytovať poradenstvo pracovnej skupine a všetkým trom inštitúciám v úzkej spolupráci s Agentúrou Európskej únie pre základné práva, aby ochrana a podpora všetkých hodnôt Únie bola trvalou a viditeľnou súčasťou agendy Únie; domnieva sa, že návrh uvedený v prílohe k uzneseniu Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2020 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva predstavuje vhodný základ takýchto rokovaní; domnieva sa, že dovtedy by mohol pri budovaní žiaducich vedomostí a odborných skúseností pomôcť pilotný projekt, do ktorého by boli zapojení nezávislí experti posudzujúci dodržiavanie hodnôt EÚ;
Komplementárnosť s inými nástrojmi právneho štátu
54. pripomína, že mechanizmus pre demokraciu, právny štát a základné práva musí dopĺňať a posilňovať, a rozhodne nie nahrádzať prebiehajúce a budúce konania podľa článku 7 ZEÚ; vyjadruje poľutovanie nad neschopnosťou Rady dosiahnuť významný pokrok pri presadzovaní hodnôt Únie v prebiehajúcich postupoch podľa článku 7 ZEÚ; konštatuje, že váhanie Rady uplatňovať článok 7 ZEÚ v skutočnosti umožňuje naďalej ignorovať hodnoty stanovené v článku 2 ZEÚ, a to vrátane zjavného nedodržiavania rozsudkov SDEÚ a obťažovania tých, ktorí sa v niektorých členských štátoch snažia presadzovať právny štát; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada pod zámienkou pandémie COVID-19 neusporiadala vypočutia, pretože neexistuje žiadna právna povinnosť požiadať o zorganizovanie vypočutí s osobnou účasťou, keďže je naopak možné využiť videokonferenciu; žiada, aby sa zverejnilo každé právne stanovisko právneho servisu Rady tvrdiace opak; naliehavo vyzýva Radu, aby zabezpečila napredovanie konaní podľa článku 7 ods. 1 ZEÚ a zabezpečila, aby sa vypočutia čo najskôr obnovili, a aby sa zaoberala najnovším vývojom; pripomína svoju výzvu, aby Rada v nadväznosti na vypočutia adresovala príslušným členským štátom konkrétne odporúčania, ako je stanovené v článku 7 ods. 1 ZEÚ, a stanovila lehoty na vykonanie týchto odporúčaní; žiada, aby sa počas Konferencie o budúcnosti Európy zvážila revízia článku 7 ZEÚ vrátane požiadaviek na hlasovanie s cieľom zabezpečiť, aby jej postup bol účinnejší, najmä pokiaľ ide o prekonanie jednomyseľnosti pri ukladaní sankcií; trvá na tom, aby sa rešpektovala úloha aj právomoci Parlamentu, najmä právo byť náležite informovaný o postupoch súvisiacich s nástrojmi na podporu právneho štátu vrátane vypočutí podľa článku 7 ZEÚ;
55. vyjadruje však presvedčenie, že hoci je výročná správa dôležitým monitorovacím nástrojom, je nevyhnutné mať jasné odporúčania týkajúce sa zistených problémov a prijať potrebné následné opatrenia; opätovne pripomína, že v prípadoch, keď sa neuskutoční náprava nedostatkov a nevykonávajú odporúčania, by výročná správa mala slúžiť ako východisko pri rozhodovaní o tom, či treba aktivovať jeden alebo viaceré nástroje, ako je postup stanovený v článku 7 ZEÚ, mechanizmus podmienenosti, či sa má uplatniť rámec na podporu právneho štátu alebo či sa majú začať postupy v prípade nesplnenia povinnosti vrátane skrátených konaní, uplatňovania nariadení predbežných opatrení na SDEÚ a opatrení prijatých v dôsledku nevykonávania rozsudkov SDEÚ týkajúcich sa ochrany hodnôt Únie; zdôrazňuje, že správu by mali v každom prípade sprevádzať uskutočniteľné odporúčania vrátane lehôt na ich vykonávanie; pripomína, že v súvislosti so záležitosťami stanovenými v článku 7 ods. 1 ZEÚ možno súčasne začať konania o nesplnení povinnosti, ako už stanovil SDEÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podľa potreby dôsledne využívala postupy v prípade nesplnenia povinnosti s cieľom zabrániť zhoršeniu situácie v oblasti právneho štátu vo vnútroštátnych justičných systémoch; domnieva sa, že Konferencia o budúcnosti Európy by mala v ustanoveniach zmluvy ďalej posilniť ustálenú právnu zásadu nadradenosti práva EÚ; vyzýva Konferenciu o budúcnosti Európy, aby zvážila posilnenie úlohy, ktorú zohráva SDEÚ pri ochrane základných hodnôt Únie;
56. víta skutočnosť, že v spoločnom vyhlásení o Konferencii o budúcnosti Európy sú európske práva a hodnoty vrátane právneho štátu uvedené ako jedna z tém diskusie na konferencii; vyzýva Konferenciu o budúcnosti Európy, aby sa zaoberala aj účinnosťou existujúcich nástrojov Únie na monitorovanie, prevenciu a boj proti porušovaniu zásad článku 2 ZEÚ a aby predložila konkrétne návrhy jasných opatrení na posilnenie súboru nástrojov EÚ;
57. zdôrazňuje, že uplatniteľnosť, účel a rozsah pôsobnosti nariadenia o podmienenosti právnym štátom sú jasne vymedzené v právnom texte nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092; zdôrazňuje, že nariadenie o podmienenosti právnym štátom nadobudlo účinnosť, priamo sa uplatňuje od 1. januára 2021, je záväzné v celom svojom rozsahu pre všetky viazané a platobné rozpočtové prostriedky vo všetkých členských štátoch, najmä pokiaľ ide o vyplácanie finančných prostriedkov z nástroja NextGenerationEU, a že jeho uplatňovanie inštitúciami EÚ nepodlieha prijatiu usmernení ani súdnemu výkladu; domnieva sa, že závery Európskej rady z 10. a 11. decembra 2020 o nariadení o podmienenosti právnym štátom sú v rozpore s článkami 15 a 17 ZEÚ a s článkom 288 ZFEÚ, pretože vytvárajú zbytočnú právnu neistotu, pokiaľ ide o dodatočné usmernenia Komisie a pozastavené uplatňovanie nariadenia v prípadoch podľa článku 263 ZFEÚ, ako sa v súčasnosti deje v prípadoch Maďarska a Poľska, ktoré nedávno podali žaloby o neplatnosť; opakuje svoju výzvu Komisii, aby prijala okamžité opatrenia podľa nariadenia o podmienenosti právnym štátom s cieľom bezodkladne v plnej miere využiť svoje existujúce nástroje na vyšetrovanie v záujme riešenia nedostatkov v oblasti právneho štátu v členských štátoch, ktoré by mohli dostatočne priamo ovplyvniť správne finančné riadenie rozpočtu Únie alebo pri ktorých existuje takéto vážne riziko; vyzýva Komisiu, aby dôslednejšie uplatňovala nariadenie o spoločných ustanoveniach[31] a nariadenie o rozpočtových pravidlách[32] s cieľom bojovať proti diskriminačnému využívaniu fondov EÚ, ako urobila v prípade neposkytnutia finančných prostriedkov obecným alebo miestnym samosprávam, ktoré sa vyhlásili za „zóny bez LGBT ideológie“;
58. vyzýva Komisiu, aby do svojho posúdenia, ktoré tvorí základ mechanizmu na ochranu rozpočtu pred porušením zásad právneho štátu, ako aj do akéhokoľvek iného príslušného posúdenia na účely existujúcich a budúcich rozpočtových nástrojov zahrnula zistenia z výročnej správy; opakuje svoju výzvu Komisii, aby do svojej výročnej správy o právnom štáte zahrnula osobitný oddiel s analýzou prípadov, keď by porušenia zásad právneho štátu v konkrétnom členskom štáte mohli dostatočne priamym spôsobom ovplyvniť správne finančné riadenie rozpočtu Únie alebo v ktorých existuje takéto vážne riziko, ktorý by neskôr mohol slúžiť na aktiváciu mechanizmu podmienenosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila synergie medzi svojimi výročnými správami o právnom štáte a nariadením o podmienenosti právnym štátom a používala ich ako osobitné, ale navzájom sa dopĺňajúce nástroje;
59. berie na vedomie, že Komisia musí používať výročnú správu o právnom štáte ako dôležitý zdroj informácií pri príprave prípadov uplatnenia nariadenia o podmienenosti právnym štátom, ktorý by mal zahŕňať okrem iného informácie zo správ Európskeho dvora audítorov, úradu OLAF a Európskej prokuratúry, audítorských správ Komisie a vnútroštátnych kontrolných orgánov, rozsudkov SDEÚ a vnútroštátnych súdov, analýz Agentúry EÚ pre základné práva a informácie z rôznych systémov, ako je systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia na ochranu finančných záujmov Únie (EDES) a databáza Arachne; vyzýva Komisiu, aby v použitej metodike objasnila prepojenie medzi správou o právnom štáte a mechanizmom podmienenosti právnym štátom; pripomína, že je nevyhnutné, aby sa pri prijímaní opatrení v prípade porušení zásad právneho štátu náležite chránili oprávnené záujmy konečných príjemcov a prijímateľov;
60. vyzýva Komisiu, aby podporovala kultúru dodržiavania hodnôt, ktoré sú zakotvené v článku 2 ZEÚ, a to aj prostredníctvom väčšieho úsilia o podporu vzdelávania na tému občianstvo EÚ vrátane právneho štátu; vyzýva Komisiu, aby zaviedla osobitný program na podporu inovačných iniciatív s cieľom podporovať vzdelávanie zamerané na občianstvo EÚ; naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby poskytli primerané informácie a finančné prostriedky organizáciám občianskej spoločnosti pôsobiacim na úrovni EÚ, na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a nezávislým novinárom, najmä tým, že budú strategicky využívať možnosti financovania podľa nariadenia, ktorým sa zriaďuje program Občania, rovnosť, práva a hodnoty, s cieľom pomôcť zvyšovať povedomie o hodnotách EÚ a príslušných nástrojoch vrátane výročnej správy a presadzovať ich, bojovať proti hrozbám namiereným proti právnemu štátu, ktoré sú uvedené vo výročnej správe, najmä tam, kde boli zistené prípady porušenia a nedostatky; vyzýva členské štáty, aby sa poučili z najlepších postupov, riešili zistené nedostatky a prijali opatrenia na zlepšenie situácie v rámci všetkých štyroch hlavných pilierov uvedených v správe o právnom štáte; zdôrazňuje potrebu zvýšiť informovanosť občanov EÚ a osôb s pobytom v EÚ o prostriedkoch a postupoch dostupných na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ s cieľom chrániť dodržiavanie zásad právneho štátu a oznamovať porušovanie;
III. Následné opatrenia a vplyv správy
61. vyzýva Komisiu, aby v nadchádzajúcich správach posúdila, ako sa vyvinuli a vyriešili problémy zistené v oblastiach, ktoré boli predmetom analýzy v predchádzajúcich správach, či existuje riziko zhoršenia situácie alebo či sa situácia zhoršila, aby určila pozitívne aj negatívne trendy a prierezové otázky, najmä akékoľvek systematické alebo opakujúce sa vzorce porušovania právneho štátu, a aby predložila jasné odporúčania na nápravu akýchkoľvek zistených rizík alebo zhoršenia situácie;
62. zdôrazňuje význam propagovania zistení z výročnej správy na vnútroštátnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby posilnila diskusiu o správe v národných parlamentoch a aby v nadväznosti na túto správu spolupracovala s organizáciami občianskej spoločnosti;
63. vyzýva Komisiu, aby vo svojich výročných správach o právnom štáte objasnila, že nie všetky nedostatky a porušenia právneho štátu majú rovnakú povahu a/alebo intenzitu a že pokiaľ dochádza k úmyselnému, závažnému, trvalému a systematickému porušovaniu hodnôt uvedených v článku 2 ZEÚ počas určitého obdobia, mohlo by sa stať, že členské štáty nebudú plniť všetky kritériá, podľa ktorých sa vymedzuje demokracia, a stanú sa z nich autoritárske režimy; zdôrazňuje, že v prípade, keď dochádza k porušovaniu článku 2 ZEÚ, hlavnou prioritou Komisie by malo byť presadzovanie práva EÚ a že k tomuto cieľu by mali prispieť najmä jej výročné správy o právnom štáte; vyzýva preto Komisiu, aby v rámci prebiehajúcich konaní podľa článku 7 ZEÚ dôkladne posúdila krajiny s cieľom doložiť, ako dochádza k štrukturálnemu oslabeniu právneho štátu v snahe upevniť autoritárske štruktúry riadenia;
64. zdôrazňuje, že táto správa by mala slúžiť ako základ stanovenia priorít nadväzujúcich opatrení EÚ, pokiaľ ide o tie členské štáty, v ktorých boli zaznamenané medzery alebo nedostatky, a že informácie v nej obsiahnuté by mali byť kľúčovou súčasťou všeobecného mechanizmu pre demokraciu, právny štát a základné práva;
65. zaväzuje sa, že s prípravou správy za rok 2021 začne čo najskôr po jej zverejnení;
°
° °
66. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Európska únia je založená na právnom štáte, základných právach a hodnotách Únie zakotvených v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). Narúšanie týchto zásad neznamená len to, že členské štáty upúšťajú od záväzkov, ktoré prijali pri vstupe do Únie, ale zároveň predstavuje náročnú skúšku pre udržateľnosť celého európskeho projektu.
Z tohto dôvodu je výraznejšie zameranie Európskej komisie na právny štát zverejnením jej prvej výročnej správy o právnom štáte za rok 2020 a jej 27 kapitol, v ktorých sú pokryté všetky členské štáty, vítaným posunom.
Výročná správa o právnom štáte za rok 2020 poskytuje cenné informácie, ktoré umožňujú pochopiť stav súdnictva, rámec boja proti korupcii, pluralitu a slobodu médií, ako aj ďalšie inštitucionálne otázky spojené so systémom bŕzd a protiváh. Ako každý prvý krok v určitej oblasti sa musí aj výročná správa vyvíjať a zdokonaľovať.
Táto správa je rozdelená do troch oddielov. V prvom posudzuje hlavné zistenia výročnej správy o právnom štáte za rok 2020 a navrhuje riešenia zistených problémov týkajúcich sa jej metodiky. V druhom označuje problematické oblasti, ktorým sa správa nevenuje, a predkladá návrhy, ako rozšíriť jej rozsah pôsobnosti. Nakoniec sa zameriava na to, ako by mala výročná správa o právnom štáte výrazne prispieť k všeobecnej štruktúre právneho štátu.
Správa o právnom štáte 2020: ponaučenia do roku 2021
Európska komisia si zvolila metodický prístup, ktorý zapája členské štáty a občiansku spoločnosť do misií na zistenie skutočností počas prípravy správy a po jej zverejnení s cieľom diskutovať o zisteniach. Cieľom týchto výmen je okrem zhromaždenia dôkazov posilniť budovanie kultúry právneho štátu prostredníctvom dialógu. Tento prístup, ktorý prostredníctvom dialógu približuje Európu členským štátom, si zaslúži plnú podporu.
Správa o právnom štáte za rok 2020 poskytuje cenný súhrn pozitívnych aj negatívnych zmien v štyroch hlavných oblastiach (spravodlivosť, boj proti korupcii, médiá, inštitucionálny systém bŕzd a protiváh). Snaha zhromaždiť informácie a vyváženým spôsobom zanalyzovať všetky štyri oblasti, ktoré správa pokrýva, v 27 členských štátoch, je chvályhodná. Vyváženosť analýzy má zásadný význam a vo veľkej miere bola dosiahnutá. Správa a jej kapitoly o jednotlivých krajinách však neberú v dostatočnej miere do úvahy ich vzájomné pôsobenie. Napríklad očierňovanie súdnictva alebo občianskej spoločnosti zo strany médií, ktoré nie sú nezávislé, znižuje ich schopnosť konať nezávisle. V budúcich výročných správach by sa mala urobiť výraznejšia analýza vzájomného prepojenia medzi štyrmi oblasťami, aby bolo možné úplné posúdenie situácie v oblasti právneho štátu v každej krajine.
Vážna situácia v oblasti právneho štátu v niektorých členských štátoch, ako sa odráža v správach, vyžaduje posilnenie všetkých nástrojov, ktoré má Únia k dispozícii. Európsky parlament očakáva, že nasledujúce ročníky správy poskytnú jasné odporúčania k náprave zistených nedostatkov. Opis pozitívneho a negatívneho vývoja je prínosný v tom, že poskytuje informácie, avšak bez usmernení je vysoko nepravdepodobné, že by sa podarilo napraviť nedostatky alebo nasledovať osvedčené postupy.
Z tohto hľadiska má začlenenie odporúčaní spolu s jasne stanovenými lehotami zásadný význam pre posilnenie dosahu správy. Umožnilo by to posúdiť pokrok alebo zhoršenie právneho štátu v určitej krajine, čo musí byť smerodajné pre európske inštitúcie pri podnikaní opatrení za pomoci rôznych nástrojov na dosiahnutie nápravy v prípadoch, keď sa nedostatky neodstránili alebo keď sa ešte zhoršili. Preto by sa malo v správe stanoviť jasné prepojenie medzi úrovňou a závažnosťou zistených nedostatkov a škálou primeraných nástrojov na ich nápravu, ktoré sú k dispozícii v súbore nástroj na podporu právneho štátu, bez toho, aby sa skĺzlo k automatizmu. Výročná správa by takýmto spôsobom tvorila pevný a celistvý základ európskej štruktúry právneho štátu a prepájala podávanie správ a presadzovanie, pričom by získala patričnú váhu, akú si dôležité zistenia zasluhujú.
Správa o právnom štáte za rok 2020 sa stane meradlom pre nasledujúce ročníky. Spravodajca sa domnieva, že správa za rok 2021 by mala byť menej opisná a analytickejšia. To treba dosiahnuť posilnením snáh o častejšie návštevy krajín, a najmä prehĺbením konzultácií a výmen s občianskou spoločnosťou. Spravodajca uznáva zásadnú úlohu, ktorú zohráva občianska spoločnosť pri poskytovaní cenného príspevku pri každoročnom skúmaní právneho štátu. V poskytovaní jej príspevku jej treba pomáhať stanovením dostatočne dlhých lehôt, flexibilných rámcov a bezpečného priestoru na poskytovanie informácií. K zlepšeniu obsahu, viditeľnosti a dosahu správy by prispel aj transparentnejší proces zapojenia zainteresovaných strán počas návštev, pred nimi aj po nich, ako aj úplné zverejnenie výročných správ o právnom štáte.
Treba zdôrazniť, že vyváženosť analýzy by nemala viesť k chybnému záveru, že všetky členské štáty čelia rovnakému riziku zhoršenia stavu právneho štátu. Správa o právnom štáte musí jasne rozlišovať medzi krajinami, v ktorých je v oblasti právneho štátu priestor na zlepšenie v určitých aspektoch, a krajinami, kde systematicky dochádza k zámernému, trvalému a dôslednému oslabovaniu právneho štátu. Spravodajca sa domnieva, že v takých prípadoch monitorovanie a snaha začať viesť konštruktívny dialóg nepriniesli a ani neprinesú žiaduce zmeny. Správa naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby rázne využívali všetky nástroje na podporu právneho štátu, ktoré majú k dispozícii na okamžité riešenie akýchkoľvek rizík vážneho porušenia alebo na riešenie skutočného porušenia hodnôt Únie.
Správa za rok 2020 umožňuje vytvoriť si predstavu o situácii vo všetkých štyroch oblastiach, ktorým sa venujú kapitoly o jednotlivých krajinách. Ponecháva však príliš široký priestor na výklad závažnosti a hĺbky zistených nedostatkov z pohľadu verejnosti, vlád a zainteresovaných strán. Spravodajca sa domnieva, že správa by mala jasne uviesť, či existuje riziko porušenia hodnôt Únie alebo či sú jej hodnoty skutočne porušované v rámci jednotlivých pilierov, ktoré sú predmetom analýz v kapitolách o jednotlivých krajinách. Pokiaľ možno dospieť k záveru, že k takémuto porušovaniu dochádza, malo by sa následne uskutočniť dôkladné posúdenie.
Pokiaľ ide o horizontálnu správu, spravodajca sa domnieva, že je potrebný integrovaný a európsky prístup. Treba čo najskôr uznať, že pokiaľ sa určité praktiky podkopávajúce právny štát tolerujú v jednom členskom štáte, môžu sa stať vzorom pre ostatné štáty. Zachytenie týchto trendov v celej EÚ a ich prioritné riešenie má zásadný význam pre okamžité prijatie nápravných krokov na úrovni Únie. Je dôležité, aby správa venovala osobitnú pozornosť nevykonávaniu rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie a ďalším nedostatkom, ktoré oslabujú právnu štruktúru Únie a ktoré treba v akomkoľvek posúdení európskeho právneho štátu považovať za významné porušenie, pretože predstavujú systematickú hrozbu pre európsky projekt.
Rozsah pôsobnosti
Európsky prístup k právnemu štátu sa vyznačuje tým, že vyžaduje dodržiavanie jeho základných zásad a záruky toho, že vlády podliehajú zákonom a že vnútroštátne právne systémy umožňujú úplné uplatňovanie základných práv a demokratických zásad. Únia však čelí čoraz väčšiemu počtu výziev pri zabezpečovaní dodržiavania jej hodnôt. Správa o právnom štáte by sa mala vyvíjať tak, aby tieto výzvy pokryla v celom ich rozsahu, a tak zabránila vnútornému rozkladu európskeho projektu v dôsledku nedodržiavania jej samotných základných zásad.
Medzi právnym štátom a základnými hodnotami existuje vnútorné prepojenie. Táto vzájomná závislosť je zjavná pri pohľade na diskrimináciu a nedodržiavanie práv mnohých ľudí v niektorých členských štátoch, ktorí patria k zraniteľným skupinám alebo menšinám. Najnovší vývoj poukázal na to, že zhoršovanie stavu právneho štátu má priamy dosah na tieto skupiny. Napríklad poľský ústavný súd, orgán, ktorého nezávislosť spochybnila Európska komisia, ako aj ďalšie medzinárodné orgány, vydal 22. októbra 2020 rozhodnutie o ďalšom obmedzení potratov v prípadoch závažného a nezvratného poškodenia plodu, čo má dosah na sexuálne a reprodukčné práva žien. Okrem toho sa zásady právneho štátu a základné práva vzťahujú na všetkých. Právo žiadateľov o azyl žiadať o medzinárodnú ochranu bolo v posledných rokoch obmedzované a v niektorých členských štátoch im bolo dokonca odopierané. Napríklad Súdny dvor EÚ svojím rozsudkom zo 17. decembra 2020 rozhodol, že Maďarsko si nesplnilo povinnosť podľa práva EÚ v oblasti konaní o poskytnutie medzinárodnej ochrany a navracanie štátnych príslušníkov tretích krajín s nezákonným pobytom. Tieto znepokojivé závery zhoršuje to, že Maďarsko uvedené rozhodnutia nevykonáva. Okrem toho čoraz častejšie prípady údajného systematického odopierania vstupu na externých hraniciach Únie svedčia o tom, že treba jednoznačne posilniť posúdenie dodržiavania európskych a medzinárodných právnych predpisov a základných práv v oblasti azylu a migrácie.
Zabezpečenie dodržiavania zásad zakotvených v článku 2 by sa malo považovať za konečný cieľ navrhovaného preskúmania. Komisia bude od roku 2021 predkladať novú výročnú správu o uplatňovaní Charty základných práv v EÚ, v ktorej sa bude zaoberať uplatňovaním charty v členských štátoch s dôrazom na vopred stanovené témy. Spravodajca víta tento zámer, je však presvedčený, že takéto každoročné preskúmanie by malo na účel komplexného mechanizmu monitorovania poskytnúť vstupné informácie a že jeho metodika, cyklus a rozsah pôsobnosti by sa preto mali zosúladiť s výročnými správami o právnom štáte.
Prepojenia medzi demokraciou, právnym štátom, základnými právami a hodnotami Únie, ktoré sú zakotvené v článku 2 ZEÚ, musia byť zjavné. Pokiaľ sú útoky na právny štát trvalé a dochádza k nim vo všetkých oblastiach, môžu sa vytratiť hlavné črty demokracie. Spravodajca by preto chcel zdôrazniť potrebu spoločného a efektívnejšieho rámca, ktorý by zahŕňal demokraciu, právny štát a základné práva, ako už niekoľkokrát zdôraznil Európsky parlament.
Inštitucionálne aspekty mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva
Táto správa obnovuje snahu Európskeho parlamentu zaviesť mechanizmus pre demokraciu, právny štát a základné práva, ktorý bude zaručovať účinnú ochranu ústavného základu Únie, ako Parlamentu už uviedol vo svojom uznesení zo 7. októbra 2020. Spravodajca naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby bezodkladne začali rokovania s Parlamentom o medziinštitucionálnej dohode s cieľom vytvoriť objektívny mechanizmus monitorovania založený na dôkazoch a zakotvený v právnom akte, ktorý zaviaže všetky tri inštitúcie k transparentnému a pravidelnému procesu na účel ochrany a presadzovania všetkých hodnôt Únie.
Spravodajca zdôrazňuje, že celková štruktúra mechanizmu právneho štátu musí Únii umožniť podnikať výrazne účinné kroky v prípadoch, keď sú vážne ohrozované základné hodnoty. Správa by mala pripraviť podmienky na rozšírenie alebo začatie postupov podľa článku 7 ZEÚ, keď sa zistí porušenie právneho štátu. Postup podľa článku 7 ZEÚ sa doteraz ukázal ako neúčinný v dôsledku požiadavky jednomyseľnosti, ktorá je potrebná na pozastavenie niektorých práv. Konferencia o budúcnosti Európy musí diskutovať o možnostiach zmeny zmluvy, ktorými sa zabezpečí, aby požiadavky týkajúce sa hlasovania nebránili ochrane spoločných hodnôt, ako aj posilnení úlohy Súdneho dvora Európskej únie pri ochrane hodnôt Únie alebo dosahovaní vyššej účinnosti nástrojov EÚ.
Pokiaľ ide o nariadenie o všeobecnom režime podmienenosti, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2021, Komisia by mala stanoviť jasné prepojenie medzi výročnou správou o právnom štáte a prijímaním budúcich opatrení v tejto oblasti. Na tento účel spravodajca zohľadnil uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o uplatnení nariadenia o mechanizme podmienenosti právnym štátom, v ktorom vyzýva, aby súčasťou správy o právnom štáte bola samostatná analytický časť zaoberajúca sa porušovaním zásad právneho štátu v určitom členskom štáte, ktoré by mohlo nepriaznivo ovplyvniť správne finančné riadenie rozpočtu Únie. Takéto hĺbkové posúdenie by malo poskytnúť informácie a podnety týkajúce sa mechanizmu podmienenosti, ktorý, hoci je samostatným nástrojom, musí byť jasne prepojený so správou o právnom štáte.
STANOVISKO VÝBORU PRE KONTROLU ROZPOČTU (27.5.2021)
pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
k správe Komisie o právnom štáte 2020
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Isabel García Muñoz
(*) Postup pridružených výborov – článok 57 rokovacieho poriadku
PA_NonLeg
NÁVRHY
Výbor pre kontrolu rozpočtu vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. zdôrazňuje, že finančné záujmy Únie treba chrániť v súlade so všeobecnými zásadami zakotvenými v zmluvách Únie, najmä s hodnotami stanovenými v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ), a so zásadou správneho finančného riadenia zakotvenou v článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (nariadenie o rozpočtových pravidlách);
2. zdôrazňuje, že právny štát je základným predpokladom dodržiavania zásady správneho finančného riadenia a ochrany finančných záujmov Únie, čo možno zabezpečiť len vtedy, ak orgány verejnej moci konajú v súlade so zákonom, ak sú prípady podvodov, daňových únikov, korupcie, konfliktov záujmov a iných porušení zákona účinne stíhané vyšetrovacími zložkami a prokuratúrou, ak sú vnútroštátne súdy nezávislé a ak sa dodržiavajú rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie a ak verejnú kontrolu zabezpečujú slobodné, nezávislé a pluralitné médiá; zdôrazňuje však, že uvedené inštitúcie musia fungovať nie len z právneho hľadiska, ale aj v praxi;
3. opakovane upozorňuje, že Únia čelí bezprecedentnej a stupňujúcej sa kríze svojich základných hodnôt, ktorá ohrozuje jej dlhodobé prežitie ako demokratického mierového projektu; vyjadruje vážne znepokojenie nad nárastom a upevňovaním autokratických a neliberálnych tendencií v niekoľkých členských štátoch; pripomína, že Únia bola dodnes štrukturálne nedostatočne vybavená na to, aby mohla riešiť porušovanie právneho štátu; vyjadruje znepokojenie nad potenciálne rastúcim rizikom zneužívania rozpočtu Únie ako prostriedku na zhoršenie stavu právneho štátu v niektorých členských štátoch; vyjadruje poľutovanie nad neschopnosťou Rady dosiahnuť významný pokrok pri presadzovaní hodnôt Únie v rámci prebiehajúcich postupov podľa článku 7 Zmluvy o EÚ; so znepokojením konštatuje nesúrodý charakter súboru nástrojov Únie v tejto oblasti a žiada, aby sa zefektívnil a náležite presadzoval;
4. zdôrazňuje, že výročná správa o právnom štáte je nástrojom, ktorý je nezávislý od nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie, a že oba nástroje slúžia na rôzne účely: kým výročná správa o právnom štáte má preventívny a informatívny charakter, ktorého cieľom je poskytovať širší prehľad o situácii a možných porušeniach právneho štátu vo všetkých členských štátoch, nariadenie je mechanizmom podmienenosti, ktorý je zameraný na ukladanie sankcií v prípade porušovania alebo rizika porušovania právneho štátu, ktoré majú dostatočne priamy vplyv na finančné záujmy Únie; zdôrazňuje, že je dôležité rozlišovať ich príslušné právne základy;
5. uznáva, že Komisia by mala výročnú správu o právnom štáte použiť ako dôležitý dodatočný zdroj informácií pri zhromažďovaní argumentov v záujme uplatňovania nariadenia, čo si vyžaduje posúdenie ad hoc zakotvené v článku 6 nariadenia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila súčinnosť medzi výročnými správami a nariadením; zdôrazňuje, že analýza a závery výročných správ by mali priamo prispievať k režimu podmienenosti s cieľom identifikovať porušenia nariadenia a prijať následné opatrenia;
6. zdôrazňuje význam správy Komisie o právnom štáte ako odrazu európskeho mechanizmu právneho štátu, ktorý je navrhnutý ako ročný cyklus dialógu a posudzovania s cieľom presadzovať túto zásadu a predchádzať vzniku alebo prehlbovaniu problémov v členských štátoch; víta začlenenie systému súdnictva, protikorupčného rámca a iných inštitucionálnych systémov bŕzd a protiváh medzi svoje piliere, pretože sú obzvlášť dôležité pre monitorovanie ochrany rozpočtu EÚ; konštatuje, že správa o právnom štáte slúži ako jeden z najdôležitejších nástrojov, nie však jediný nástroj, na vyšetrovanie možných prípadov porušovania právneho štátu; vyzýva Komisiu, aby v členských štátoch zapojených do podobných mechanizmov, ako je mechanizmus spolupráce a overovania, zabezpečila zjednodušený proces hodnotenia;
7. konštatuje, že prvá správa o právnom štáte z veľkej časti opisuje situáciu v členských štátoch; zastáva názor, že vo výročnej správe chýbajú závery o stave právneho štátu v členských štátoch a v EÚ vo všeobecnosti, ktoré sú základnými predpokladmi na určenie následných opatrení; zdôrazňuje, že správy by mali zohrávať preventívnejšiu úlohu a presahovať rámec monitorovania, aby boli v budúcnosti analytickejšie; vyzýva Komisiu, aby poskytla posúdenia a odporúčania pre jednotlivé krajiny v záujme preventívnych a nápravných opatrení a spomenula nástroje, ktoré môže Komisia uplatniť v prípadoch nedodržania odporúčaní; zdôrazňuje, že tieto odporúčania by v prípade potreby mali zahŕňať lehoty na vykonávanie;
8. víta, že všetky členské štáty sa kontrolujú na základe rovnakých ukazovateľov a v súlade s rovnakou metodikou; oceňuje, že Komisia zahŕňa pripomienky a zistenia týkajúce sa všetkých členských štátov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v správe sa v jej súčasnej podobe nerozlišuje závažnosť zistených problémov v oblasti právneho štátu, ani nestanovuje, či sú systémovej povahy alebo ide o nesúvisiace porušenia; vyzýva Komisiu, aby toto rozlíšenie zaviedla do budúcich správ, čím sa zabráni tomu, aby sa táto správa zneužívala ako nástroj na relativizáciu a zľahčovanie procesov, ktoré vážne narúšajú stav právneho štátu v niektorých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúcim spôsobom aktualizovala svoju metodiku a bezodkladne informovala Parlament;
9. žiada Komisiu, aby vo svojich budúcich správach poskytovala informácie o tom, ako členské štáty dodržiavajú zásady právneho štátu a účinne chránia finančné záujmy Únie, pokiaľ ide o rozpočtové príjmy, ako aj výdavky EÚ, pričom zohľadní dodatočné riziká pre rozpočet Únie súvisiace s pandémiou COVID-19 a súvisiace finančné prostriedky Únie dostupné pre členské štáty v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj zdôrazní prípady, keď porušovanie zásady právneho štátu v danom členskom štáte by mohlo dostatočne priamo ovplyvniť finančné záujmy Únie alebo by mohlo vážne hroziť, že finančné záujmy Únie ovplyvní, čo by mohlo predstavovať dôvod na aktiváciu mechanizmu podmienenosti právnym štátom; žiada Komisiu, aby zahrnula opatrenia nadväzujúce na jej predchádzajúce pripomienky, pričom zdôrazní najmä akékoľvek systémové alebo opakujúce sa spôsoby porušovania právneho štátu, a aby monitorovala vykonávanie svojich odporúčaní;
10. pripomína, že Komisia musí zohľadniť relevantné informácie z príslušných zdrojov a od uznávaných inštitúcií uvedených v odôvodnení (16) nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092 s dôrazom na Európsky dvor audítorov, porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície, Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) a Európsku prokuratúru; vyzýva členské štáty, aby sa aktívne zúčastňovali na procese a zapájali do zmysluplného dialógu a spolupráce s Komisiou s cieľom zlepšiť stav právneho štátu v každom členskom štáte a celkovo v EÚ;
11. víta, že v rámci procesu prípravy prebehli konzultácie s občianskou spoločnosťou; zdôrazňuje, že aktéri občianskej spoločnosti môžu poskytnúť cenné informácie pre posúdenie situácie v konkrétnych krajinách a kritickejší pohľad než dotknutá vláda; konštatuje však, že konzultačný proces by sa mohol zlepšiť okrem iného aj prostredníctvom následných výmen s aktérmi občianskej spoločnosti o informáciách, ktoré poskytli, zabezpečenia dostatočne dlhých termínov na poskytnutie týchto informácií a opätovného zváženia formátu univerzálneho dotazníka na poskytovanie informácií; nabáda Komisiu, aby sa od občianskej spoločnosti snažila získať ďalšie podnety na optimalizáciu konzultačného procesu pre budúce správy;
12. víta, že jedným zo štyroch vybraných pilierov v správe sú protikorupčné rámce zavedené v členských štátoch; konštatuje však, že ich posúdenie naďalej zostáva najmä opisné; vyzýva Komisiu, aby posúdila nielen existenciu vnútroštátnych protikorupčných právnych predpisov, politík a stratégií, ale aj ich účinnosť, načrtla najlepšie postupy, určila oblasti, ktoré sú mimoriadne citlivé na korupciu, a vypracovala odporúčania na zlepšenie pre jednotlivé krajiny a využila tieto poznatky na aktualizáciu a posilnenie protikorupčného rámca Únie; vyzýva Komisiu, aby pritom použila informácie a posúdenia Skupiny štátov proti korupcii (GRECO);
13. zdôrazňuje, že protikorupčné rámce by sa mali vzťahovať na oblasti, ako sú etické pravidlá, opatrenia na zvyšovanie informovanosti, pravidlá upravujúce majetkové priznania, nezlučiteľnosť a konflikty záujmov, verejné obstarávanie, mechanizmy vnútornej kontroly, pravidlá o lobingu a jav otáčavých dverí; zdôrazňuje tiež, že vnútroštátne stratégie by mali zahŕňať nástroje na prevenciu a zisťovanie rizík podvodu a korupcie a na ukončenie takýchto praktík prostredníctvom sankcií, ako aj mechanizmy na vymáhanie zisku z takýchto praktík;
14. vyzýva Komisiu, aby v záujme stanovenia dobrého príkladu zahrnula v prípade potreby do budúcich správ posúdenie výkonnosti inštitúcií EÚ v oblastiach, ktorými sa správa zaoberá, a to najmä pokiaľ ide o jej protikorupčný rámec;
15. zdôrazňuje, že v záujme identifikácie a prevencie korupcie je nevyhnutná transparentnosť, prístup k verejným informáciám, sloboda a pluralita médií, investigatívna žurnalistika, ochrana novinárov pred strategickými žalobami proti verejnej účasti, ochrana oznamovateľov a celková kultúra bezúhonnosti vo verejnom živote;
16. upozorňuje, že nedostatok jednotných, aktuálnych a konsolidovaných štatistík vo všetkých členských štátoch spolu s problémami pri zbere informácií o príjemcoch programov EÚ bráni posudzovaniu a porovnávaniu údajov o vyšetrovaní a stíhaní trestných činov korupcie; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala a presadzovala harmonizáciu vymedzení takýchto trestných činov v celej Únii, ako aj lepšie využívanie existujúcich súborov údajov a metodiky v záujme vytvorenia nových súborov údajov a metodiky s cieľom získať porovnávacie údaje o riešení prípadov korupcie v celej EÚ;
17. zdôrazňuje význam podpory a posilňovania spolupráce medzi inštitúciami EÚ, členskými štátmi, úradom OLAF a Európskou prokuratúrou v oblasti boja proti korupcii; zastáva názor, že boj proti korupcii si vyžaduje nielen silný mandát, ale aj väčší rozpočet, viac zdrojov a akýkoľvek iný druh podpory potrebnej pre uvedené inštitúcie a orgány; pripomína, že členské štáty, ktoré dostávajú granty z rozpočtu EÚ, by sa mali nabádať, aby sa pripojili k Európskej prokuratúre;
18. víta, že v revidovanom nariadení o úrade OLAF sa podporuje lepšie vykonávanie odporúčaní úradu OLAF zo strany členských štátov a lepšia prípustnosť správ úradu OLAF vo vnútroštátnych súdnych a administratívnych konaniach; pripomína, že revidovaným nariadením o úrade OLAF sa posilnila schopnosť úradu OLAF viesť vlastné vyšetrovania, najmä posilnením pravidiel týkajúcich sa koordinačných útvarov pre boj proti podvodom v členských štátoch a pravidiel spolupráce medzi úradom OLAF a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi pred vyšetrovaním, počas neho a po ňom;
19. domnieva sa, že situácia, pokiaľ ide o dodržiavanie zásad právneho štátu v niektorých členských štátoch, je mimoriadne znepokojivá a hrozí, že vážne ovplyvní správne finančné riadenie rozpočtu Únie, a preto si vyžaduje naliehavú pozornosť; opakovane zdôrazňuje, že 1. januára 2021 nadobudol účinnosť režim podmienenosti vymedzený v nariadení (EÚ, Euratom) 2020/2092, ktorý nepodlieha prijatiu žiadnych usmernení ani súdneho výkladu; opakovane vyzýva Komisiu, aby splnila svoje povinnosti podľa tohto nariadenia do 1. júna 2021 a náležite informovala Parlament, inak bude Parlament musieť usúdiť, že Komisia nekonala, a následne prijme opatrenia podľa článku 265 ZFEÚ;
20. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia zatiaľ tento nástroj nevyužila napriek mnohým porušeniam právneho štátu, ktoré sa v správe uvádzajú a ktoré majú vplyv na správne finančné riadenie rozpočtu; opakovane vyzýva Komisiu, aby podľa uvedeného nariadenia prijala okamžité opatrenia s cieľom bezodkladne v plnej miere využiť svoje existujúce vyšetrovacie nástroje, aby odstránila nedostatky v oblasti právneho štátu v členských štátoch, ktoré by mohli dostatočne priamo ovplyvniť správne finančné riadenie rozpočtu Únie alebo by mohlo vážne hroziť, že správne finančné riadenie rozpočtu Únie ovplyvnia; trvá na úlohe a právomociach Parlamentu, najmä na práve byť náležite informovaný Komisiou pri postupoch súvisiacich s nástrojmi na podporu právneho štátu; pripomína, že je nevyhnutné, aby sa pri prijímaní opatrení v prípade porušení zásad právneho štátu náležite chránili oprávnené záujmy konečných príjemcov a prijímateľov;
21. vyzýva na zriadenie pracovnej skupiny Európskeho parlamentu, ktorá by dôkladne kontrolovala vývoj v súvislosti s nariadením (EÚ, Euratom) 2020/2092 a pozostávala z členov zo zodpovedných vedúcich výborov;
22. žiada systémový a štrukturálny mechanizmus, pomocou ktorého by Parlament informoval Komisiu o svojich zisteniach týkajúcich sa nedostatkov a porušení právneho štátu v členských štátoch; odporúča, aby Parlament čo najskôr navrhol takýto mechanizmus Komisii.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ VÝBOROM POŽIADANÝM O STANOVISKO
Dátum prijatia |
26.5.2021 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
24 5 1 |
||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Matteo Adinolfi, Olivier Chastel, Caterina Chinnici, Lefteris Christoforou, Corina Crețu, Ryszard Czarnecki, José Manuel Fernandes, Luke Ming Flanagan, Daniel Freund, Isabel García Muñoz, Monika Hohlmeier, Pierre Karleskind, Joachim Kuhs, Claudiu Manda, Younous Omarjee, Tsvetelina Penkova, Markus Pieper, Sabrina Pignedoli, Michèle Rivasi, Petri Sarvamaa, Vincenzo Sofo, Michal Wiezik, Angelika Winzig, Lara Wolters, Tomáš Zdechovský |
|||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Joachim Stanisław Brudziński, Katalin Cseh, Mikuláš Peksa, Ramona Strugariu, Lucia Vuolo |
|||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN
VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
24 |
+ |
NI |
Sabrina Pignedoli |
PPE |
Lefteris Christoforou, José Manuel Fernandes, Monika Hohlmeier, Markus Pieper, Petri Sarvamaa, Michal Wiezik, Angelika Winzig, Tomáš Zdechovský |
Renew |
Olivier Chastel, Katalin Cseh, Pierre Karleskind, Ramona Strugariu |
S&D |
Caterina Chinnici, Corina Crețu, Isabel García Muñoz, Claudiu Manda, Tsvetelina Penkova, Lara Wolters |
The Left |
Luke Ming Flanagan, Younous Omarjee |
Verts/ALE |
Daniel Freund, Mikuláš Peksa, Michèle Rivasi |
5 |
- |
ECR |
Joachim Stanisław Brudziński, Ryszard Czarnecki, Vincenzo Sofo |
ID |
Matteo Adinolfi, Lucia Vuolo |
1 |
0 |
ID |
Joachim Kuhs |
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI (28.5.2021)
pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
k správe Komisie o právnom štáte za rok 2020
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Ilhan Kyuchyuk
(*) Postup pridružených výborov – článok 57 rokovacieho poriadku
NÁVRHY
Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. pripomína, že Únia je založená na spoločných základných hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, ako sú zakotvené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), pričom ide o spoločnú zodpovednosť Únie a členských štátov a touto skutočnosťou nie sú dotknuté články 4 a 5 ZEÚ; pripomína, že zásadami právneho štátu sú zákonnosť, deľba moci, rovnosť pred zákonom, právna istota, zákaz svojvôle výkonnej moci, existencia nezávislých a nestranných súdov na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany a súdna kontrola; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa tieto zásady dodržiavali a uplatňovali v každom členskom štáte, pretože to vedie k posilneniu dôvery občanov vo verejné inštitúcie;
2. okrem toho zdôrazňuje, že dodržiavanie zásad právneho štátu je dôležité z hľadiska fungovania vnútorného trhu, pretože posilňuje dôveru v súdnictvo a je spojené s ochranou finančných záujmov Únie;
3. víta správu Komisie o právnom štáte za rok 2020 (ďalej len „správa“) a dôležitosť, ktorú správa prikladá justičnému systému, ako aj kapitoly týkajúce sa jednotlivých krajín;
4. zdôrazňuje v súlade so správou, že účinné justičné systémy, ktoré sú formálne aj vo svojej podstate nezávislé a účinné, majú zásadný význam z hľadiska dodržiavania zásad právneho štátu, najmä s cieľom zaručiť účinnú súdnu ochranu a spravodlivé súdne konania pre občanov a podniky vo všetkých oblastiach práva; zdôrazňuje najmä, že je potrebné, aby súdnictvo mohlo v súlade so zásadou deľby moci vykonávať svoje funkcie úplne nezávisle a bez zásahu akejkoľvek inej inštitúcie alebo orgánu vrátane politického zasahovania; okrem toho zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia nezávislosti a nestrannosti sudcov je pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia nevyhnutné stanoviť jednoznačné pravidlá týkajúce sa zloženia súdnych orgánov, postupu vymenovania, dĺžky výkonu funkcie a dôvodov na vylúčenie a odvolanie z funkcie;
5. konštatuje, že nezávislosť súdnictva vzbudzuje v niektorých členských naďalej vážne obavy; berie na vedomie skutočnosť, že Maďarsko a Poľsko podali v marci 2021 žalobu o neplatnosť nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie[33], ktorého cieľom je reagovať na porušenia zásad právneho štátu s dosahom na finančné záujmy Únie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2092 nadobudlo účinnosť, je priamo uplatniteľné od 1. januára 2021 a v celom svojom rozsahu je záväzné pre všetky viazané a platobné rozpočtové prostriedky vo všetkých členských štátoch, najmä pokiaľ ide o vyplácanie finančných prostriedkov z nástroja NextGenerationEU, a že jeho uplatňovanie inštitúciami EÚ nepodlieha prijatiu usmernení ani súdnemu výkladu;
6. domnieva sa, že pravidelné preskúmavanie zásad právneho štátu má veľký význam, a oceňuje úsilie Komisie o podporu štrukturálnych reforiem v oblastiach obsiahnutých v správe, a to i pokiaľ ide o podporu a usmernenia adresované členským štátom pri prístupe k štrukturálnym fondom; vyjadruje však presvedčenie, že hoci je správa dôležitým monitorovacím nástrojom, je nevyhnutné sformulovať jasné odporúčania týkajúce sa zistených problémov a prijať potrebné následné opatrenia; naliehavo žiada Komisiu, aby s cieľom zabrániť zhoršeniu situácie v oblasti právneho štátu vo vnútroštátnych justičných systémoch podľa potreby rázne využívala postupy v prípade nesplnenia povinnosti, a naliehavo žiada Radu, aby obnovila všetky prebiehajúce konania podľa článku 7 ods. 1 ZEÚ vrátane vypočutí týkajúcich sa nového vývoja situácie a informovala o nich Parlament;
7. vyzýva Komisiu, aby zároveň podporovala a posilňovala spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti právneho štátu a aby pritom čerpala podnety z odporúčaní Benátskej komisie Rady Európy, pokiaľ ide o zlepšenie situácie v oblasti právneho štátu v Únii;
8. s uspokojením konštatuje, že správa obsahuje samostatné kapitoly týkajúce sa jednotlivých krajín a snaží sa zlepšiť spoločnú metodiku pre všetky členské štáty; vyzýva však Komisiu, aby poskytla zmysluplné, jednoduché a jasné porovnanie medzi jednotlivými vnútroštátnymi justičnými systémami, a to s cieľom zdôrazniť, kde by sa mohli na porovnateľné systémy uplatniť najlepšie postupy a ako by sa dali nezaujate napraviť podobné nedostatky, vďaka čomu by členské štáty mohli napredovať pri rozvoji účinnosti svojich justičných systémov; odporúča, aby Komisia navrhla potenciálne uplatniteľné nástroje v prípade každého odporúčania pre danú krajinu, a zdôrazňuje, že vypočutia musia byť objektívne, založené na faktoch a transparentné, pričom členské štáty musia spolupracovať v dobrej viere a v súlade so zásadou lojálnej spolupráce, ako je zakotvená v článku 4 ZEÚ;
9. poznamenáva, že správa sa oprávnene zaoberá potrebnou digitalizáciou súdnych konaní a odbornou prípravou sudcov; pripomína, že medzi členskými štátmi pretrvávajú výrazné rozdiely v úrovni účasti na odbornej príprave zameranej na právnické povolania, a vzhľadom na význam takejto odbornej prípravy pre riadne vykonávanie a uplatňovanie práva Únie vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti vykonala analýzu a posúdenie jednotlivých vnútroštátnych stratégií; pripomína, že rozhodnutia založené na umelej inteligencii, robotike a súvisiacich technológiách musia naďalej podliehať zmysluplnému ľudskému posúdeniu, úsudku, zásahu a kontrole, keďže by inak mohli okrem iného ohroziť rovnaké zaobchádzanie s občanmi alebo právo na prístup k spravodlivosti; pripomína, že Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) uplatňujú súdne orgány len pri vykonávaní európskeho práva, pričom je však v záujme rozvoja spoločnej kultúry právneho štátu dôležité, aby sa práva zakotvené v charte vždy zohľadňovali v občianskoprávnych a správnych konaniach; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila aj vzdelávacie moduly pre sudcov a právnikov zamerané na chartu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v správe sa nehovorí o odbornej príprave advokátov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že správa sa nezaoberá právami stanovenými v článku 47 charty, ako je právo na obhajobu a zastúpenie a právo na právnu pomoc; vyzýva Komisiu, aby rozsah svojej ďalšej správy rozšírila aj na tieto oblasti;
10. vyzýva Komisiu, aby posúdila rozšírenie rozsahu pôsobnosti správy na všetky piliere právneho štátu vrátane rovnosti pred zákonom, a to monitorovaním ochrany základných práv a konkrétnejšie práv menšín, rodových a kultúrnych rozdielov, prístupu k spravodlivosti a nástrojov používaných v boji proti diskriminácii a nenávistným prejavom; ďalej Komisiu vyzýva, aby posúdila rozšírenie rozsahu pôsobnosti správy tak, aby zahŕňal digitalizáciu súdnictva a závažné porušenie zásad právneho štátu, ktoré dostatočne priamym spôsobom narúša správne finančné riadenie rozpočtu Únie alebo v prípade ktorého existuje závažné riziko takéhoto narušenia;
11. opätovne pripomína, že zásady právneho štátu sa uplatňujú vždy, a to aj v čase krízy, a že pri opatreniach prijímaných v rámci boja proti pandémii COVID-19 sa musí zabezpečiť dodržiavanie právneho štátu; zdôrazňuje, že opatrenia prijaté v nadväznosti na pandémiu COVID-19 v niekoľkých členských štátoch poskytli ďalší podnet na využívanie nástrojov IKT zameraných na uľahčenie komunikácie súdov s právnikmi a inými stranami, čím sa zvýšila transparentnosť a umožnil online prístup k súdnym rozhodnutiam; konštatuje, že demokracia, prístup k spravodlivosti a fungujúce inštitúcie sú základnými kameňmi prosperujúcej spoločnosti, a to najmä za mimoriadnych okolností, a že súdne systémy a súdnictvo musia byť schopné odolávať aktivitám a opatreniam zameraným na oslabenie a narušenie právneho štátu; vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv digitalizácie súdnictva na najzraniteľnejších občanov, t. j. tých, ktorí nemajú prostriedky alebo potrebné zručnosti na prístup k digitálnemu justičnému systému; okrem toho Komisiu naliehavo vyzýva, aby naďalej posudzovala, či núdzové opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19 podliehajú súdnemu dohľadu, a aby zabezpečila, aby takéto opatrenia okrem toho, že majú byť sociálne spravodlivé, boli aj odôvodnené, časovo obmedzené, potrebné a primerané, a aby prístup k súdnym prostriedkom nápravy nebol neprimerane ovplyvnený zatvorením súdov.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
Dátum prijatia |
27.5.2021 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
19 3 3 |
||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Pascal Arimont, Manon Aubry, Gunnar Beck, Geoffroy Didier, Pascal Durand, Angel Dzhambazki, Ibán García Del Blanco, Jean-Paul Garraud, Esteban González Pons, Mislav Kolakušić, Gilles Lebreton, Karen Melchior, Jiří Pospíšil, Franco Roberti, Marcos Ros Sempere, Stéphane Séjourné, Raffaele Stancanelli, Adrián Vázquez Lázara, Marion Walsmann, Tiemo Wölken, Lara Wolters, Javier Zarzalejos |
|||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Patrick Breyer, Evelyne Gebhardt, Andrzej Halicki, Heidi Hautala, Ilhan Kyuchyuk, Angelika Niebler, Emil Radev, Luisa Regimenti, Yana Toom, Kosma Złotowski |
|||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
19 |
+ |
PPE |
Pascal Arimont, Geoffroy Didier, Esteban González Pons, Jiří Pospíšil, Emil Radev, Marion Walsmann, Javier Zarzalejos |
Renew |
Pascal Durand, Ilhan Kyuchyuk, Stéphane Séjourné, Adrián Vázquez Lázara |
S&D |
Ibán García Del Blanco, Franco Roberti, Marcos Ros Sempere, Tiemo Wölken, Lara Wolters |
The Left |
Manon Aubry |
Verts/ALE |
Patrick Breyer, Heidi Hautala |
3 |
- |
ID |
Gunnar Beck, Jean-Paul Garraud, Gilles Lebreton |
3 |
0 |
ECR |
Angel Dzhambazki, Raffaele Stancanelli |
NI |
Mislav Kolakušić |
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
STANOVISKO VÝBORU PRE ÚSTAVNÉ VECI (25.5.2021)
pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
k správe Komisie o právnom štáte za rok 2020
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Giuliano Pisapia
NÁVRHY
Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. víta, že Komisia prijala historicky prvú správu o právnom štáte, a považuje ju za pozitívne doplnenie súboru nástrojov EÚ na predchádzanie problémom v oblasti právneho štátu v členských štátoch a na ich monitorovanie a riešenie; domnieva sa, že hoci sú potrebné ďalšie zlepšenia, tento systém každoročného podávania správ zlepšuje prácu Komisie a umožňuje výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť a zefektívniť existujúce nástroje a vytvoriť účinný univerzálny mechanizmus, aby sa zabezpečilo dodržiavanie zásad a hodnôt zakotvených v zmluvách, na ktorých je založená vzájomná dôvera a dôvera, v celej Únii;
Postupy podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii
2. pripomína, že správa Komisie o právnom štáte bola záväzkom, ktorý vyjadrila predsedníčka von der Leyen vo svojich politických usmerneniach pre Komisiu na roky 2019 – 2024, a bola navrhnutá aj na riešenie nedostatkov postupu podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) v boji proti závažnému porušovaniu zásad právneho štátu a základných práv v členských štátoch; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento stav je dôsledkom toho, že Rada nezačala uvedený postup, ako to požadovala Komisia v roku 2017 a Parlament v roku 2018;
3. poznamenáva so znepokojením, že neuplatnenie článku 7 ZEÚ, a to aj z dôvodu požiadavky jednomyseľnosti pri aktivácii sankčného mechanizmu, umožňuje pokračovať v odchýlení sa od hodnôt zakotvených v článku 2 ZEÚ a oslabuje jeden z najdôležitejších nástrojov, ktoré má Únia k dispozícii v oblasti právneho štátu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že od decembra 2019 sa nenaplánovali žiadne vypočutia podľa článku 7 Zmluvy o EÚ; naliehavo preto vyzýva Radu, aby čo najskôr obnovila tieto vypočutiach a aby určila, či v prípade dotknutých členských štátov existuje jasné riziko závažného porušenia hodnôt EÚ zakotvených v článku 2 ZEÚ; zdôrazňuje, že na určenie toho, či existuje jasné riziko vážneho porušenia týchto hodnôt zo strany členského štátu, je potrebná len kvalifikovaná väčšina, a naliehavo vyzýva predsedníctvo Rady, aby podniklo vhodné kroky s cieľom dosiahnuť napredovanie v postupoch podľa článku 7 ods. 1 ZEÚ;
4. opätovne potvrdzuje úlohu Parlamentu v súlade s článkom 7 ZEÚ pri monitorovaní dodržiavania hodnôt Únie; pripomína svoju žiadosť, aby mal Parlament možnosť predložiť Rade odôvodnený návrh, zúčastniť sa na vypočutiach, najmä v prípadoch, keď sa postup začal z podnetu Parlamentu, a byť okamžite a úplne informovaný v každej fáze postupu;
5. je presvedčený, že je naliehavo potrebné vyhodnotiť účinnosť článku 7 ZEÚ, a vyzýva Komisiu, aby do svojich budúcich správ o právnom štáte zaradila hodnotenie jeho uplatňovania;
Mechanizmus EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva
6. zdôrazňuje, že správa je prvou reakciou na uznesenie Parlamentu z 25. októbra 2016 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva[34]; domnieva sa však, že správa sa nezaoberá všetkými hodnotami Únie, ako sú demokracia a všetky základné práva, a mala by sa rozšíriť a byť formulovaná presnejšie; opakuje, že je potrebný jednotný systém monitorovania demokracie, právneho štátu a základných práv, ako navrhol Európsky parlament[35], a opätovne vyzýva Radu a Komisiu, aby začali diskusie na vytvorenie takéhoto mechanizmu prostredníctvom medziinštitucionálnej dohody;
Metodika, rozsah pôsobnosti a ciele správy
Rozsah pôsobnosti správy
7. víta metodiku správy, ktorá sa zameriava na viaceré piliere: nezávislosť súdnictva, protikorupčný rámec, pluralita médií a systém bŕzd a protiváh; zdôrazňuje, že nezávislosť súdnictva je základom, z ktorého vychádza vzájomná dôvera a justičná spolupráca, a zohráva zásadnú úlohu pri ochrane hodnôt a právneho poriadku EÚ, najmä preto, že vnútroštátni sudcovia sú sudcovia uplatňujúci právo EÚ, z čoho im vyplývajú povinnosti, pokiaľ ide o jeho výklad a uplatňovanie, so znepokojením si všíma a dôrazne odsudzuje rastúci počet hrozieb voči novinárom v EÚ a skutočnosť, že pozície niektorých členských štátov v medzinárodnom hodnotení slobody tlače sa zhoršili, čo poukazuje na to, že pluralita médií je ohrozená;
8. vyzýva Komisiu, aby rozšírila rozsah pôsobnosti správy a v nasledujúcich rokoch do nej zahrnula posúdenie toho, ako je v členských štátoch zaručené právo na spravodlivý proces, pričom bude venovať osobitnú pozornosť právu na obhajobu, ochrane obetí trestných činov, boju proti beztrestnosti, rovnakému postaveniu obžaloby a obhajoby a dĺžke súdnych konaní; vyzýva Komisiu, aby do svojich budúcich výročných správ zahrnula aj hodnotenie podmienok vo väzniciach, počet nevyriešených súdnych prípadov a priemerné trvanie súdnych konaní v členských štátoch; zdôrazňuje, že zdĺhavosť občianskoprávnych, trestnoprávnych a správnych súdnych konaní predstavuje veľké nebezpečenstvo, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie zásad právneho štátu, ako už uviedol Výbor ministrov Rady Európy;
9. víta skutočnosť, že v správe sa posudzuje stav právneho štátu v každom členskom štáte; vyzýva Komisiu, aby v budúcich správach jasne rozlišovala medzi ojedinelými nedostatkami a systematickými prípadmi porušovania hodnôt zakotvených v článku 2 ZEÚ, a to aj s cieľom zabrániť riziku možného zneužitia správy ako nástroja na relativizáciu autokratických procesov v niektorých členských štátoch;
Ciele správy
10. zdôrazňuje však, že správu treba vnímať ako prípravný nástroj pre konkrétne opatrenia na riešenie nedostatkov v oblasti právneho štátu v členských štátoch; domnieva sa preto, že správa by mala ísť nad rámec monitorovania a mala by obsahovať odporúčania pre jednotlivé krajiny k preventívnym a nápravným opatreniam, ktoré musia dotknuté členské štáty prijať, a jasnú koncepciu opatrení na presadzovanie práva a konkrétnych návrhov na riešenie porušení v prípade nedodržiavania predpisov; žiada Komisiu, aby v správe tiež jasne identifikovala nedostatky právneho štátu, ktoré majú vplyv na správne finančné riadenie rozpočtu Únie a ktoré by sa mali použiť ako základ na aktiváciu mechanizmu podmienenosti právnym štátom;
Metodika správy
11. konštatuje, že cieľom výročných správ o právnom štáte je zabezpečiť prísne normy právneho štátu na základe objektívneho prístupu, nestrannosti a vzájomného rešpektu; vyzýva Komisiu, aby preto investovala do nástrojov na zber a analýzu údajov, zabezpečila rozmanitosť relevantných informačných zdrojov a zaručila transparentnosť metodiky s cieľom ešte lepšie podložiť zistenia v budúcich správach; vyzýva Komisiu, aby napríklad zahrnula údaje o dodržiavaní rozsudkov Súdneho dvora členskými štátmi a uviedla prípady závažného nedodržiavania;
12. vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrhy kapitol o jednotlivých krajinách si mohli prezrieť len vlády príslušných členských štátov, takže poslanci národných parlamentov mali príležitosť vyjadriť sa k nim až po uverejnení konečnej správy; zdôrazňuje, že pri posudzovaní situácie v konkrétnej krajine je dôležité viesť konzultácie s celým spektrom všetkých demokratických strán, pretože vlády majú prirodzený záujem na menej kritickom posúdení situácie; vyzýva Komisiu, aby dala národným parlamentom k dispozícii návrhy kapitol o jednotlivých krajinách v rovnakom čase ako vládam;
13. víta skutočnosť, že počas prípravy návrhu sa uskutočnili konzultácie s občianskou spoločnosťou, ktorá môže poskytnúť cenné podnety a kritickejší pohľad než dotknutá vláda; konštatuje však, že konzultácie možno zlepšiť tým, že sa zabezpečia okrem iného dostatočne dlhé termíny na poskytnutie týchto informácií a opätovne zváži formát univerzálneho dotazníka na poskytovanie informácií; nabáda Komisiu, aby sa na účel ďalších ročníkov správy snažila získať ďalšie odporúčania občianskej spoločnosti k tomu, ako optimalizovať konzultačný proces a kroky nadväzujúce na jej podnety;
Zlepšenie súboru nástrojov EÚ na podporu právneho štátu
14. vyzýva Komisiu, aby na boj proti porušovaniu hodnôt EÚ využila všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, a to napríklad postupy v prípade nesplnenia povinnosti vrátane skrátených konaní, opatrenia na zabezpečenie súladu s rozsudkami Súdneho dvora a nariadenie predbežných opatrení na Súdnom dvore; víta nadobudnutie účinnosti nového mechanizmu podmienenosti právnym štátom 1. januára 2021 a pripomína, že je záväzný v celom rozsahu pri všetkých viazaných rozpočtových prostriedkoch a platobných rozpočtových prostriedkoch vo všetkých členských štátoch, ako aj pre inštitúcie EÚ, a to aj v prípade nástroja Next Generation EU; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia zatiaľ tento nástroj nevyužila napriek mnohým porušeniam zásad právneho štátu, ktoré sa v správe uvádzajú a ktoré majú vplyv na správne finančné riadenie rozpočtu; žiada Komisiu, aby ho bezodkladne a v plnej miere a iniciatívne presadzovala v súvislosti so všetkými fondmi a programami EÚ;
15. vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila účinnosť kritérií právneho štátu vo všetkých politikách EÚ a ďalej posilňovala súbor nástrojov na podporu právneho štátu; zdôrazňuje, že akčný plán pre európsku demokraciu aj stratégia na posilnenie uplatňovania Charty základných práv dopĺňajú správu Komisie o právnom štáte a prispievajú k ochrane a presadzovaniu hodnôt EÚ; v tejto súvislosti požaduje hodnotenie, aby sa určilo, či je rozsah pôsobnosti doložky o nediskriminácii v Charte základných práv dostatočne široký na to, aby bolo presadzovanie zásad právneho štátu v členských štátoch a v Únii ako celku v súlade s článkom 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach, a aké ďalšie opatrenia môžu inštitúcie EÚ prijať na zabezpečenie jej primeraného uplatňovania;
16. pripomína, že pristúpenie Únie k Európskemu dohovoru o ľudských právach je právnou povinnosťou stanovenou v článku 6 ods. 2 ZEÚ; opakovane zdôrazňuje potrebu urýchlene ukončiť proces pristúpenia s cieľom zabezpečiť jednotný rámec na ochranu ľudských práv v celej Európe a ďalej posilniť ochranu základných práv a slobôd v Únii; vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že táto povinnosť sa dodrží čo najskôr, úplne transparentne, s cieľom posilniť ochranu jednotlivcov a zodpovednosť inštitúcií EÚ za ich konanie alebo nečinnosť v súvislosti so základnými právami;
Vplyv pandémie COVID-19
17. zdôrazňuje, že pandémia ochorenia COVID-19, v dôsledku ktorej museli vnútroštátne orgány prijať ojedinelé opatrenia, mala negatívny vplyv na základné práva, ako aj na ústavný systém bŕzd a protiváh; trvá na tom, že všetky opatrenia obmedzujúce práva a slobody občanov EÚ by mali byť obmedzené na absolútne nevyhnutnú mieru, transparentné, primerané a dočasné; vyzýva Komisiu, aby vo svojej správe za rok 2021 ďalej analyzovala opatrenia prijaté v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19;
18. víta úvahy o odolnosti justičného systému a zdôrazňuje, že účinný odolný systém je rozhodujúci pre podporovanie právneho štátu; pripomína, že pandemická situácia mala negatívny vplyv na prístup k spravodlivosti aj efektívnosť vnútroštátnych súdov, ktoré boli čiastočne zatvorené; vyzýva Komisiu, aby do správy zahrnula odporúčanie pre členské štáty k zníženiu negatívneho vplyvu pandémie na činnosť vnútroštátnych súdov a zabezpečila, že tak bude dodržaný jeden zo základných prvkov právneho štátu – účinnosť justičného systému;
Konferencia o budúcnosti Európy
19. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Únia je naďalej štrukturálne nedostatočne vybavená na to, aby mohla riešiť oslabenie a porušovanie demokracie, základných práv a právneho štátu v členských štátoch; domnieva sa, že Komisii by sa mal v konečnom dôsledku poskytnúť spoľahlivý a úplný súbor nástrojov na predchádzanie porušovaniu hodnôt EÚ a že Konferencia o budúcnosti Európy je vhodnou príležitosťou na riešenie týchto otázok a na predloženie alternatívnych riešení;
20. víta preto skutočnosť, že v spoločnom vyhlásení o Konferencii o budúcnosti Európy sa jasne uvádza, že „európske práva a hodnoty vrátane právneho štátu“ budú jednou z tém diskusie na nadchádzajúcej konferencii[36]; vyzýva konferenciu, aby začala dôkladnú diskusiu a úvahu o účinnosti existujúcich nástrojov EÚ na monitorovanie, prevenciu a riešenie porušovaní zásad zakotvených v článku 2 ZEÚ a aby predložila konkrétne návrhy na posilnenie súboru nástrojov EÚ; odporúča, aby sa na konferencii v tejto súvislosti diskutovalo aj o potrebe uľahčiť postupy na uplatnenie článku 7 ZEÚ a riešili najmä požiadavky na hlasovanie o uplatňovaní sankcií.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
Dátum prijatia |
25.5.2021 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
21 5 0 |
||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Gerolf Annemans, Gabriele Bischoff, Damian Boeselager, Fabio Massimo Castaldo, Włodzimierz Cimoszewicz, Gwendoline Delbos-Corfield, Pascal Durand, Daniel Freund, Charles Goerens, Sandro Gozi, Laura Huhtasaari, Giuliano Pisapia, Paulo Rangel, Antonio Maria Rinaldi, Domènec Ruiz Devesa, Jacek Saryusz-Wolski, Helmut Scholz, Pedro Silva Pereira, Sven Simon, Antonio Tajani, Mihai Tudose, Loránt Vincze, Rainer Wieland |
|||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jorge Buxadé Villalba, Othmar Karas, Maite Pagazaurtundúa |
|||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
21 |
+ |
NI |
Fabio Massimo Castaldo |
PPE |
Othmar Karas, Paulo Rangel, Sven Simon, Antonio Tajani, Loránt Vincze, Rainer Wieland |
Renew |
Pascal Durand, Charles Goerens, Sandro Gozi, Maite Pagazaurtundúa |
S&D |
Gabriele Bischoff, Włodzimierz Cimoszewicz, Giuliano Pisapia, Domènec Ruiz Devesa, Pedro Silva Pereira, Mihai Tudose |
The Left |
Helmut Scholz |
Verts/ALE |
Damian Boeselager, Gwendoline Delbos Corfield, Daniel Freund |
5 |
- |
ECR |
Jorge Buxadé Villalba, Jacek Saryusz-Wolski |
ID |
Gerolf Annemans, Laura Huhtasaari, Antonio Maria Rinaldi |
0 |
0 |
|
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+: za
–: proti
0: zdržali sa hlasovania
STANOVISKO VÝBORU PRE PETÍCIE (27.5.2021)
pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
k správe Komisie o právnom štáte za rok 2020 – COM(2020)0580
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Margrete Auken
NÁVRHY
Výbor pre petície vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. zdôrazňuje zodpovednosť Výboru pre petície (PETI) za určenie možných prípadov porušenia zásad právneho štátu a upozorňovanie na ne, a to vzhľadom na vysoký počet petícií prijatých od občanov, ktorí sa obávajú porušenia zásad právneho štátu vo svojej krajine, a vzhľadom na dôsledky takýchto porušení na ich životy; zdôrazňuje, že nedostatočné vykonávanie zásad právneho štátu ohrozuje správne a včasné dosiahnutie cieľov EÚ v rôznych oblastiach politiky; je pevne presvedčený, že základné práva možno účinne zaručiť len vtedy, ak sa presadzuje právny štát, a že plnú ochranu práv občanov Únie možno zabezpečiť v celej Únii iba v prípade, že všetky členské štáty dodržiavajú všetky zásady právneho štátu; zastáva názor, že nedostatky v jednom členskom štáte majú vplyv na ostatné členské štáty a Úniu ako celok, a v tejto súvislosti zdôrazňuje zodpovednosť inštitúcií EÚ za uplatňovanie právneho štátu členskými štátmi;
2. vyzýva Komisiu, aby vo svojich ďalších správach poskytla posúdenie vplyvu zistených nedostatkov a porušení na následné prideľovanie finančných prostriedkov EÚ v rámci mechanizmu podmienenosti; zdôrazňuje kľúčovú úlohu nástrojov na presadzovanie práva pri dosahovaní účinného vykonávania hodnôt zakotvených v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ); vyzýva preto Komisiu, aby zaručila účinné vykonávanie zistení, ktoré sú uvedené v správe, v konkrétnych politických opatreniach; vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní svojich budúcich správ zabezpečila vyššiu úroveň viditeľnosti príspevkov mimovládnych organizácií a výsledkov verejných konzultácií;
3. zdôrazňuje, že právny štát zahŕňa zásady, ako sú zákonnosť, ktorej predpokladom je transparentný, zodpovedný, demokratický a pluralistický postup prijímania zákonov; zásada právnej istoty; zákaz svojvôle výkonnej moci; účinná súdna ochrana nezávislými a nestrannými súdmi, účinné súdne preskúmanie vrátane dodržiavania základných práv; zásada oddelenia právomocí a rovnosť pred zákonom;
4. konštatuje, že napriek opakovaným žiadostiam Parlamentu správa Komisie o právnom štáte za rok 2020 nezahŕňa významné oblasti demokracie a základných práv, ktoré by sa mali kontrolovať rovnako pozorne vrátane práv osôb patriacich k menšinám, a to aj pokiaľ ide o národnostné a jazykové menšiny; zdôrazňuje potrebu zlepšenia, pokiaľ ide o uplatňovanie Charty základných práv EÚ, keďže očakávania občanov EÚ presahujú skutočný rozsah pôsobnosti charty; vyzýva Komisiu, aby vo svojej nasledujúcej správe venovala rovnakú pozornosť všetkým základným hodnotám Únie, ktoré sú zakotvené v článku 2 ZEÚ; domnieva sa, že Komisia musí do tohto každoročného procesu transparentne zapojiť čo najviac zainteresovaných strán a viesť s nimi konzultácie, pričom osobitnú pozornosť musí venovať právnikom a odborníkom v oblasti základných práv z externých organizácií, aby sa zaručil väčší pluralizmus a úplná dôveryhodnosť, a poskytnúť jasné informácie o následných opatreniach v prípade akýchkoľvek zistených nedostatkov;
5. berie na vedomie vysoký počet doručených petícií občanov, ktoré sa týkajú diskriminácie menšín, najmä LGBTIQ osôb; čo najdôraznejšie odsudzuje skutočnosť, že mnohé z týchto petícií poukazujú aj na systémovú diskrimináciu a podnecovanie nenávistných prejavov voči LGBTIQ osobám zo strany verejných orgánov a volených predstaviteľov v niektorých členských štátoch; v tejto súvislosti víta záväzok Komisie predložiť do konca roka 2021 iniciatívu na rozšírenie zoznamu trestných činov EÚ podľa článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o trestné činy z nenávisti a nenávistné prejavy vrátane tých, ktorých terčom sú LGBTIQ osoby;
6. zdôrazňuje skutočnosť, že Únia je jedným z miest na svete s najvyššími normami právneho štátu, ale nemá dobré štruktúry na boj proti porušovaniu zásad právneho štátu; kritizuje neschopnosť Rady dosiahnuť pokrok uplatňovaním sankcií v prebiehajúcich postupoch podľa článku 7 ZEÚ; vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoju komplexnú metodiku právneho štátu tým, že stanoví účinnejšie, transparentnejšie a jasnejšie pravidlá na zabezpečenie dodržiavania zásad právneho štátu objektívnym spôsobom vo všetkých členských štátoch, pričom zohľadní obavy všetkých občanov EÚ; zdôrazňuje, že na riešenie porušení zásad právneho štátu sa v každom prípade musia v plnej miere a účinne využívať všetky nástroje dostupné na úrovni Únie, ako sú postupy v prípade nesplnenia povinnosti, postupy zakotvené v nariadení o podmienenosti, rámec právneho štátu a článok 7 ZEÚ; zdôrazňuje vysoké očakávania občanov vyjadrené v petíciách, v ktorých sa požaduje riadna a rýchla reakcia na úrovni Únie s cieľom ukončiť takéto porušovanie; zdôrazňuje, že častejšie vyšetrovacie misie by umožnili lepšie pochopiť a riešiť takéto porušenia a prijímať následné opatrenia;
7. vyzýva Komisiu, aby účinnejšie a včas využívala svoju právomoc postúpiť prípad členského štátu Súdnemu dvoru Európskej únie a požiadať ho, aby nariadil predbežné opatrenia s cieľom zabrániť zhoršeniu vážneho a nenapraviteľného poškodenia právneho štátu;
8. v súvislosti s vykonávaním správy o právnom štáte a v súlade s vyjadrením Komisie k tejto otázke vyzýva na ukončenie mechanizmu spolupráce a overovania pre Rumunsko a Bulharsko;
9. vyjadruje poľutovanie nad tým, že reformy prijaté v niektorých členských štátoch vážne ohrozili nezávislosť justičného systému a zvýšili vplyv výkonnej a zákonodarnej zložky na jeho fungovanie, čo viedlo k tomu, že Komisia začala postup v prípade nesplnenia povinnosti a vyjadrila obavy v kontexte postupov podľa článku 7 ZEÚ;
10. poukazuje na to, že Výbor Európskeho parlamentu pre petície dostával viac ako 10 rokov petície, v ktorých veľmi vysoký počet rodičov, ktorí nie sú občania Nemecka, upozorňuje na systémovú diskrimináciu a svojvoľné opatrenia, ktoré proti nim prijíma nemecký úrad starostlivosti o mládež (Jugendamt) v cezhraničných rodinných sporoch, ktoré sa týkajú detí, vo veciach týkajúcich sa okrem iného rodičovskej zodpovednosti a starostlivosti o dieťa; domnieva sa, že diskriminačné praktiky by sa mali považovať za porušovanie zásad právneho štátu; vyzýva Komisiu, aby zohrávala aktívnu úlohu pri zabezpečovaní spravodlivých a konzistentných nediskriminačných postupov vo vzťahu k rodičom pri riešení cezhraničných prípadov starostlivosti o deti v celej Únii;
11. odsudzuje politické útoky a mediálne kampane, ku ktorým došlo v niektorých členských štátoch, proti sudcom a prokurátorom, ktorí zaujali verejné funkcie a odsúdili reformy ohrozujúce nezávislosť súdnictva; zdôrazňuje, že Európsky súd pre ľudské práva vo svojom nedávnom rozhodnutí[37] opätovne potvrdil právo prokurátorov a sudcov na slobodu prejavu, ktorá im umožňuje zúčastňovať sa na verejných diskusiách o legislatívnych reformách, ktoré majú vplyv na boj proti korupcii, súdnictvo, a všeobecnejšie o otázkach týkajúcich sa nezávislosti súdnictva;
12. zdôrazňuje zásadný význam zabezpečenia nezávislých a nestranných justičných systémov ako kľúčových pilierov primeraného boja proti korupcii, ochrany finančných záujmov Únie, so zreteľom na správne využívanie finančných prostriedkov EÚ, a zvyšovania dôvery občanov v súdnictvo;
13. vyzýva Komisiu, aby naďalej dôsledne a objektívne posudzovala dodržiavanie slobody tlače vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje, že pandémia ochorenia COVID-19 potvrdila význam posilnenia nezávislej žurnalistiky, ochrany oznamovateľov a prístupu k pluralistickým informáciám ako kľúčových faktorov právneho štátu a demokratickej zodpovednosti, ktoré sú schopné poskytovať občanom informácie overené faktami, čím prispievajú k boju proti dezinformáciám; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých členských štátoch novinári, predovšetkým novinárky, čoraz častejšie čelia fyzickým hrozbám a obťažovaniu na internete, čo často vedie k autocenzúre, ktorá oslabuje právo občanov na informácie; kritizuje strategické súdne spory SLAPP proti novinárom (strategické súdne spory proti účasti verejnosti), ktorých cieľom je cenzurovať, zastrašiť a umlčať kritikov zaťažením dotknutých osôb nákladmi na právnu obhajobu, kým neupustia od kritiky; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie s cieľom zabezpečiť, aby si členské štáty plnili svoje povinnosti týkajúce sa zaručenia priaznivého prostredia pre novinárov, ako aj ochrany ich bezpečnosti a aktívnej podpory slobody médií a plurality médií;
14. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých členských štátoch vlády počas pandémie COVID-19 utajovali informácie o verejnom obstarávaní, v dôsledku čoho sa zvýšilo riziko korupcie orgánov a nedôvera medzi občanmi; vyzýva tieto členské štáty, aby tieto zneužívajúce opatrenia zrušili a zabezpečili úplnú transparentnosť voči novinárom a občanom;
15. so znepokojením konštatuje, že zmluvy, ktoré Komisia podpísala so spoločnosťami vyvíjajúcimi vakcíny proti ochoreniu COVID-19, obsahujú ustanovenia, ktoré ešte neboli zverejnené;
16. zdôrazňuje, že Súdny dvor Európskej únie nedávno potvrdil, že organizácie občianskej spoločnosti musia byť schopné fungovať bez neodôvodneného zasahovania štátu, pričom uznal, že právo na slobodu združovania je jedným zo základných pilierov demokratickej a pluralitnej spoločnosti; je vážne znepokojený tým, že niektoré mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti migrácie, práv žien a práv LGBTI+ osôb sú terčom očierňujúcich kampaní a čelia vážnemu obmedzeniu občianskeho priestoru, v ktorom môžu pôsobiť; vyzýva Komisiu, aby urýchlila súčasnú prácu expertnej skupiny pre SLAPP, ako sa stanovuje v akčnom pláne pre európsku demokraciu, a aby zabezpečila, že každý pripravovaný legislatívny návrh sa bude zaoberať aj týmito otázkami; opätovne pripomína, že občianska spoločnosť má zásadný význam pre rozvoj demokracie a že zmenšujúci sa priestor pre občiansku spoločnosť prispieva k porušovaniu demokracie, právneho štátu a základných práv; opätovne pripomína, že inštitúcie by mali udržiavať otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s reprezentatívnymi združeniami a občianskou spoločnosťou zdôrazňuje, že sa musia prijať prísnejšie ochranné opatrenia na zabezpečenie dobrej správy vo verejnom obstarávaní a že činnosti mimovládnych organizácií a organizácií občianskej spoločnosti majú tiež zásadný význam v boji proti nekalým praktikám v tomto odvetví;
17. zdôrazňuje potrebu zvýšiť informovanosť občanov EÚ a osôb s pobytom v EÚ o prostriedkoch a postupoch dostupných na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ s cieľom kontrolovať činnosť subjektov s rozhodovacou právomocou a brať ich na zodpovednosť, chrániť dodržiavanie zásad právneho štátu a oznamovať ich porušovanie; pripomína, že petície adresované Európskemu parlamentu sú jedným z takýchto prostriedkov; zdôrazňuje, že spravodlivosť a náprava pre tých, ktorí sa stali obeťami porušovania zásad právneho štátu, sú základným prvkom budovania dôvery v inštitúcie a členské štáty ich musia zaručiť; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby zodpovedným orgánom poskytla konkrétne odporúčania týkajúce sa odškodnenia jednotlivcov, ktorých základné práva boli porušené;
18. vyzýva na komplexný prístup k boju proti korupcii založený na preventívnych a represívnych opatreniach, ktoré budú zahŕňať okrem iného účinné protikorupčné právne rámce, najvyššie normy transparentnosti a integrity vo všetkých odvetviach spoločnosti a nezávislé a nestranné justičné systémy, ktoré účinne presadzujú protikorupčné právne predpisy, ako aj účinné, primerané a odrádzajúce sankcie vrátane účinného vymáhania príjmov z korupcie;
19. zdôrazňuje, že s cieľom zabrániť zahraničnému zasahovaniu do suverenity a demokracie členských štátov a spolupracovať s demokratickými inštitúciami EÚ by MVO mali byť povinné zverejňovať svoje zdroje financovania; zdôrazňuje, že v záujme dodržiavania zásady transparentnosti a práva európskych občanov na informácie by mali byť všetky európske orgány povinné sprístupniť a zverejniť zoznam všetkých MVO, ktoré financujú, a výšku financovania;
20. vyjadruje poľutovanie nad tým, že uplatňovanie mechanizmu spolupráce a overovania stále bráni niektorým občanom EÚ v tom, aby v plnej miere využívali priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;
21. zdôrazňuje, že občanom a osobám s pobytom v EÚ by sa mali zaručiť primerané normy právneho štátu pri uplatňovaní ich práv na voľný pohyb v rámci EÚ; zdôrazňuje, že sezónnym a cezhraničným pracovníkom musí byť pri výkone profesionálnej činnosti v inom členskom štáte v plnej miere zaručená sociálna a lekárska ochrana, ako aj účinný prístup k spravodlivosti;
22. zdôrazňuje, že schopnosť EÚ a jej členských štátov dodržiavať zásady právneho štátu určuje jej medzinárodný obraz a dôveryhodnosť jej činností na podporu právneho štátu, demokracie a ľudských práv mimo Únie; varuje pred rizikom zasahovania krajín mimo EÚ do všetkých demokratických procesov na úrovni EÚ, okrem iného prostredníctvom medzinárodných korupčných systémov, ktoré ohrozujú právny štát v EÚ; zdôrazňuje, že s občanmi EÚ žijúcimi mimo Únie sa musí v styku s orgánmi ich členského štátu pôvodu, ako aj s orgánmi EÚ zaobchádzať v súlade so zásadami právneho štátu.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
Dátum prijatia |
27.5.2021 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
24 7 0 |
||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Andris Ameriks, Marc Angel, Margrete Auken, Jordan Bardella, Markus Buchheit, Ryszard Czarnecki, Eleonora Evi, Agnès Evren, Gheorghe Falcă, Emmanouil Fragkos, Mario Furore, Gianna Gancia, Ibán García Del Blanco, Alexis Georgoulis, Radan Kanev, Stelios Kympouropoulos, Cristina Maestre Martín De Almagro, Dolors Montserrat, Ulrike Müller, Emil Radev, Sira Rego, Frédérique Ries, Monica Semedo, Yana Toom, Loránt Vincze, Stefania Zambelli, Tatjana Ždanoka, Kosma Złotowski |
|||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Pina Picierno, Domènec Ruiz Devesa, Rainer Wieland |
|||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
24 |
+ |
EPP |
Agnès Evren, Gheorghe Falcă, Radan Kanev, Stelios Kympouropoulos, Dolors Montserrat, Emil Radev, Loránt Vincze, Rainer Wieland |
S&D |
Andris Ameriks, Marc Angel, Ibán García Del Blanco, Cristina Maestre Martín De Almagro, Pina Picierno, Domènec Ruiz Devesa |
Renew |
Ulrike Müller, Frédérique Ries, Monica Semedo, Yana Toom |
NI |
Mario Furore |
The Left |
Alexis Georgoulis, Sira Rego |
Verts/ALE |
Margrete Auken, Eleonora Evi, Tatjana Ždanoka |
7 |
- |
ECR |
Ryszard Czarnecki, Emmanouil Fragkos, Kosma Złotowski |
ID |
Jordan Bardella, Markus Buchheit, Gianna Gancia, Stefania Zambelli |
0 |
0 |
- |
- |
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
Dátum prijatia |
3.6.2021 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
49 10 4 |
||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Magdalena Adamowicz, Konstantinos Arvanitis, Malik Azmani, Katarina Barley, Pernando Barrena Arza, Pietro Bartolo, Vladimír Bilčík, Vasile Blaga, Ioan-Rareş Bogdan, Patrick Breyer, Saskia Bricmont, Joachim Stanisław Brudziński, Jorge Buxadé Villalba, Damien Carême, Caterina Chinnici, Clare Daly, Anna Júlia Donáth, Lena Düpont, Cornelia Ernst, Laura Ferrara, Nicolaus Fest, Jean-Paul Garraud, Maria Grapini, Sylvie Guillaume, Andrzej Halicki, Evin Incir, Sophia in ‘t Veld, Patryk Jaki, Marina Kaljurand, Assita Kanko, Fabienne Keller, Peter Kofod, Łukasz Kohut, Moritz Körner, Alice Kuhnke, Jeroen Lenaers, Juan Fernando López Aguilar, Lukas Mandl, Nadine Morano, Javier Moreno Sánchez, Paulo Rangel, Diana Riba i Giner, Ralf Seekatz, Michal Šimečka, Birgit Sippel, Sara Skyttedal, Martin Sonneborn, Tineke Strik, Ramona Strugariu, Annalisa Tardino, Tomas Tobé, Dragoş Tudorache, Milan Uhrík, Tom Vandendriessche, Bettina Vollath, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Jadwiga Wiśniewska, Javier Zarzalejos |
|||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Damian Boeselager, Nathalie Loiseau, Karlo Ressler, Rob Rooken, Domènec Ruiz Devesa |
|||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
49 |
+ |
NI |
Laura Ferrara, Martin Sonneborn |
PPE |
Magdalena Adamowicz, Vladimír Bilčík, Vasile Blaga, Ioan-Rareş Bogdan, Lena Düpont, Andrzej Halicki, Jeroen Lenaers, Lukas Mandl, Paulo Rangel, Karlo Ressler, Ralf Seekatz, Sara Skyttedal, Tomas Tobé, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Javier Zarzalejos |
Renew |
Malik Azmani, Anna Júlia Donáth, Sophia in 't Veld, Fabienne Keller, Moritz Körner, Nathalie Loiseau, Michal Šimečka, Ramona Strugariu, Dragoş Tudorache |
S&D |
Katarina Barley, Pietro Bartolo, Caterina Chinnici, Sylvie Guillaume, Evin Incir, Marina Kaljurand, Łukasz Kohut, Juan Fernando López Aguilar, Javier Moreno Sánchez, Domènec Ruiz Devesa, Birgit Sippel, Bettina Vollath |
The Left |
Konstantinos Arvanitis, Pernando Barrena Arza, Clare Daly, Cornelia Ernst |
Verts/ALE |
Damian Boeselager, Patrick Breyer, Saskia Bricmont, Damien Carême, Alice Kuhnke, Diana Riba i Giner, Tineke Strik |
10 |
- |
ECR |
Joachim Stanisław Brudziński, Jorge Buxadé Villalba, Patryk Jaki, Rob Rooken, Jadwiga Wiśniewska |
ID |
Nicolaus Fest, Jean-Paul Garraud, Annalisa Tardino, Tom Vandendriessche |
NI |
Milan Uhrík |
4 |
0 |
ECR |
Assita Kanko |
ID |
Peter Kofod |
PPE |
Nadine Morano |
S&D |
Maria Grapini |
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
- [1] Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 1.
- [2] Ú. v. EÚ L 156, 5.5.2021, s. 1.
- [3] Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 162.
- [4] Ú. v. EÚ C 129, 5.4.2019, s. 13.
- [5] Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, s. 117.
- [6] Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, s. 111.
- [7] Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 66.
- [8] Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 8.
- [9] Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 45.
- [10] Ú. v. EÚ C 449, 23.12.2020, s. 102.
- [11] Ú. v. EÚ C 108, 26.3.2021, s. 107.
- [12] Prijaté texty, P9_TA(2019)0103.
- [13] Prijaté texty, P9_TA(2019)0101.
- [14] Prijaté texty, P9_TA(2020)0007.
- [15] Prijaté texty, P9_TA(2020)0014.
- [16] Prijaté texty, P9_TA(2020)0054.
- [17] Prijaté texty, P9_TA(2020)0173.
- [18] Prijaté texty, P9_TA(2020)0164.
- [19] Prijaté texty, P9_TA(2020)0225.
- [20] Prijaté texty, P9_TA(2020)0251.
- [21] Prijaté texty, P9_TA(2020)0264.
- [22] Prijaté texty, P9_TA(2020)0320.
- [23] Prijaté texty, P9_TA(2020)0328.
- [24] Prijaté texty, P9_TA(2020)0360.
- [25] Prijaté texty, P9_TA(2021)0089.
- [26] Prijaté texty, P9_TA(2021)0103.
- [27] Prijaté texty, P9_TA(2021)0148.
- [28] Napríklad v jeho citovaných uzneseniach z 1. marca 2018, 19. apríla 2018, 13. novembra 2018, 28. marca 2019, 18. decembra 2019, 19. júna 2020, 8. októbra 2020 a 29. apríla 2021.
- [29] Uznesenie z 13. novembra 2018 o minimálnych normách pre menšiny v EÚ (Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 13).
- [30] Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 69.
- [31] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
- [32] Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.
- [33] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie (Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 1).
- [34] Prijaté texty, P8_TA(2016)0409.
- [35] Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2020 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva (Prijaté texty, P9_TA(2020)0251).
- [36] Spoločné vyhlásenie o Konferencii o budúcnosti Európy z 10. marca 2021 s názvom Dialóg s občanmi v záujme demokracie – budovanie odolnejšej Európy.
- [37] Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 5. mája 2020, Kövesi/Rumunsko, sťažnosť č. 3594/19, ECLI:CE:ECHR:2020:0505JUD000359419.