Správa - A9-0231/2021Správa
A9-0231/2021
Európsky parlament

SPRÁVA o smerovaní k perspektívnej vnútrozemskej vodnej doprave v Európe

6.7.2021 - (2021/2015(INI))

Výbor pre dopravu a cestovný ruch
Spravodajkyňa: Caroline Nagtegaal

Postup : 2021/2015(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A9-0231/2021
Predkladané texty :
A9-0231/2021
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :


PR_INI

OBSAH

strana

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

 



 

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o smerovaní k perspektívnej vnútrozemskej vodnej doprave v Európe

(2021/2015(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 25. februára 2021 s názvom Hodnotenie smernice 2005/44/ES o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) (SWD(2021)0050),

– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 24. februára 2021 s názvom Hodnotenie balíka opatrení v oblasti mestskej mobility z roku 2013 (SWD(2020)0047),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. decembra 2020 s názvom Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti (COM(2020)0789) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2020)0331),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 18. septembra 2018 s názvom Správa o pokroku v polovici trvania týkajúca sa vykonávania akčného programu NAIADES II o podpore vnútrozemskej vodnej dopravy (obdobie 2014 – 2017) (SWD(2018)0428),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie z 28. marca 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2397 z 12. decembra 2017 o uznávaní odborných kvalifikácií v oblasti vnútrozemskej plavby[1],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1629 zo 14. septembra 2016, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na lode vnútrozemskej plavby[2],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá[3] a na jej budúcu revíziu,

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete[4] (nariadenie o TEN-T) a na jeho budúcu revíziu,

– so zreteľom na smernicu Rady 92/106/EHS zo 7. decembra 1992 o stanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi[5] a na jej budúcu revíziu,

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/44/ES zo 7. septembra 2005 o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) na vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve[6],

– so zreteľom na závery Rady z 21. októbra 2020 o politických hľadiskách týkajúcich sa pohotovostného plánu pre prípad pandémie a inej závažnej krízy pre odvetvie európskej nákladnej dopravy,

– so zreteľom na závery Rady z 5. júna 2020 s názvom Odvetvie vodnej dopravy v EÚ – výhľad do budúcnosti: Smerom k uhlíkovo neutrálnemu, automatizovanému a konkurencieschopnému odvetviu vodnej dopravy EÚ s nulovou nehodovosťou;

– so zreteľom na závery Rady z 15. novembra 2018 o vnútrozemskej vodnej doprave – odhaliť jej potenciál a podporiť ho,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2021 o technických a prevádzkových opatreniach pre efektívnejšiu a ekologickejšiu námornú dopravu[7],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore[8],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2019 o NAIADES II – akčnom programe na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy[9],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o uvoľnení potenciálu osobnej vodnej dopravy[10],

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A9-0231/2021),

A. keďže odvetvie vodnej dopravy EÚ vrátane vnútrozemskej vodnej dopravy má strategický význam pre integritu jej dodávok a konkurencieschopnosť jej prístavov; keďže 75 % vnútrozemskej plavby má cezhraničnú povahu, a pre jednotný trh je preto nevyhnutná koordinácia;

B. keďže európske krajiny majú rozličné veľké a menšie splavné vodné cesty a rôzne flotily vnútrozemských plavidiel, vďaka čomu je vnútrozemská vodná doprava veľmi praktická a užitočná na prepravu rôznych druhov a veľkého množstva nákladu do rôznych krajín určenia po vode;

C. keďže vnútrozemská vodná doprava je základným pilierom prechodu na multimodálnu udržateľnú dopravu, no čelí tiež značným výzvam; keďže vnútrozemská vodná doprava v súčasnosti predstavuje veľmi malý podiel nákladnej dopravy v EÚ (6,1 %), zatiaľ čo cestná doprava predstavuje 76,3 % a železničná doprava 17,6 %; keďže súčasný modálny podiel vnútrozemskej vodnej dopravy je príliš malý a prudké zvýšenie je potrebné na zníženie dopravného preťaženia, zvýšenie bezpečnosti, zníženie emisií a zabezpečenie udržateľnejšieho dopravného systému ako celku; keďže sú naliehavo potrebné ďalšie opatrenia, aby sa dosiahol cieľ, ktorý spočíva v presune podstatnej časti 76,3 % vnútrozemskej nákladnej dopravy, ktorá sa v súčasnosti realizuje po ceste, na železnice a vnútrozemské vodné cesty; keďže v tejto súvislosti je nevyhnutné prepojiť nové udržateľné obehové trhy a trhy s energiou s vnútrozemskou vodnou dopravou;

D.  keďže ďalší rozvoj odvetvia vnútrozemskej vodnej dopravy je základom pre budovanie inteligentnej, udržateľnej a konkurencieschopnej európskej dopravnej siete; keďže súčasná splavnosť európskych vodných ciest je nerovnomerná a modálnemu prechodu bránia úzke miesta, chýbajúce spojenia a nedostatočná spoľahlivosť voľne tečúcich vnútrozemských vodných ciest; keďže vnútrozemská vodná doprava ako druh dopravy, ktorý patrí medzi najšetrnejšie k životnému prostrediu s do veľkej miery nevyužitým potenciálom na prepravu značného množstva tovaru v celej Európskej únii, môže zohrávať zásadnú úlohu pri plnení cieľov EÚ v oblasti klímy;

E. keďže celkový podiel cezhraničnej nákladnej dopravy, ktorá sa realizuje po našich vnútrozemských vodných cestách, je 54 % v rýnsko-alpskom koridore, 35 % v koridore Severné more – Stredomorie a 38 % v koridore Severné more – Pobaltie; keďže je dôležité urýchliť dokončenie základnej siete vnútrozemských vodných ciest TEN-T a spojení so súhrnnou sieťou;

F. keďže európska vodná doprava závisí od plynulých a hladkých cezhraničných spojení, čo znamená, že dokončenie základných sietí TEN-T do roku 2030 je mimoriadne dôležité;

G. keďže v bielej knihe Komisie o doprave uverejnenej už v roku 2011 sa zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť modálny podiel vnútrozemskej vodnej dopravy v Európe, a keďže sa odvtedy nedosiahol dostatočný pokrok;

H. keďže v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy panuje silná zhoda, pokiaľ ide o to, že ekologizácia je kľúčom k zabezpečeniu dlhodobej konkurencieschopnosti tohto odvetvia a umožňuje mu zohrávať významnú, spoľahlivú a dôveryhodnú úlohu pri multimodálnom prechode; keďže v odvetví prebiehajú rozsiahle úvahy o tom, ako financovať túto zelenú transformáciu; keďže nastal čas na konkrétnejšie opatrenia, nástroje a prostriedky, ktoré pomôžu zaviesť túto ambíciu do praxe;

I. keďže nedostatočné investície do infraštruktúry viedli k oneskoreniam; keďže kvalitatívna infraštruktúra je základom a pilierom úspešného odvetvia vnútrozemskej vodnej dopravy; keďže zvyšovanie kapacity má svoje obmedzenia a pozornosť by sa tiež mala venovať zvyšovaniu výkonnosti a zabezpečeniu trvalej spoľahlivosti odvetvia;

J. keďže podstatná časť vnútrozemskej vodnej nákladnej dopravy EÚ sa spája s námornými prístavmi; keďže námorné aj vnútrozemské prístavy zohrávajú dôležitú úlohu ako multimodálne uzly, ktoré zabezpečujú spojenia s inými druhmi dopravy, ktoré tiež môžu prevziať náklad; keďže je preto dôležité a zároveň sa podľa usmernení TEN-T vyžaduje, aby námorné a vnútrozemské prístavy boli dobre prepojené nielen navzájom, ale aj s vnútrozemím; keďže vnútrozemské prístavy by sa mali stať energetickými uzlami pre udržateľné alternatívne palivá;

K. keďže sucho a zmena klímy sú dva z hlavných problémov, ktorým čelí európska vnútrozemská vodná doprava; keďže dlhé obdobie sucha v roku 2018 tvrdo zasiahlo vnútrozemskú vodnú dopravu vo viacerých európskych regiónoch, a to v dôsledku mimoriadne nízkej hladiny vody; keďže dôsledky boli ničivé pre Rýn a jeho prítoky, horný a stredný tok Dunaja a horný a stredný tok Labe; keďže v Nemecku táto situácia viedla k poklesu priemyselnej výroby o 5 miliárd EUR; keďže vnútrozemské vodné plochy v severnej Európe bývajú navyše počas najchladnejších zimných mesiacov zamrznuté, čo narúša dopravu;

L. keďže modálny prechod z cestnej dopravy na vnútrozemskú vodnú dopravu sa netýka len nákladnej, ale aj osobnej dopravy, a to najmä v mestských oblastiach; keďže vzhľadom na to, že 50 % obyvateľov EÚ žije v blízkosti mora a pozdĺž riek, vnútrozemská vodná osobná doprava ponúka alternatívu šetrnú k životnému prostrediu, pokiaľ ide o spotrebu energie aj emisie hluku; keďže tiež prispieva k odľahčeniu preťažených cestných sietí a poskytuje alternatívu k rozširovaniu cestnej infraštruktúry v husto obývaných oblastiach;

M. keďže riečne výletné plavby, trajekty, výletné lode, vodné taxíky a vodná kyvadlová doprava zohrávajú dôležitú úlohu v európskom cestovnom ruchu a mali by sa stať ekologickejšou možnosťou cestovného ruchu a verejnej dopravy v regiónoch a mestách s prístupnými a splavnými riekami, kanálmi a jazerami, čo by zvýšilo udržateľnosť a efektívnosť mestskej mobility; keďže táto skutočnosť by sa mala zohľadniť v stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu;

N. keďže vnútrozemská vodná nákladná doprava bude spolu so železničnou dopravou zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov zelenej dohody, pokiaľ ide o modálny prechod v nákladnej doprave; keďže tieto dva druhy dodávateľských reťazcov by sa mali presadzovať a viac sprístupniť;

O. keďže vnútrozemská vodná doprava by mohla zohrávať dôležitú úlohu pre námornú dopravu, pokiaľ ide o posilnenie digitalizácie a vytváranie úspor z rozsahu v súvislosti s riešeniami pre pohonné systémy s nulovými emisiami, ako je elektrifikácia a vodík;

P. keďže postupy získavania osvedčení pre plavidlá na vodíkový pohon sú stále veľmi zdĺhavé; keďže aj v prípade série plavidiel na vodíkový pohon s úplne rovnakými technickými charakteristikami je potrebné predložiť samostatnú žiadosť pre každé plavidlo; keďže takáto administratívna záťaž odrádza od súkromných investícií, a tým bráni technologickému pokroku a zlepšovaniu nákladovej efektívnosti;

Q. keďže energetická transformácia je výzvou aj pre odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy napriek tomu, že tento druh dopravy patrí medzi najšetrnejšie k životnému prostrediu; keďže s cieľom lepšie odôvodniť udržateľné investície do odvetvia vnútrozemskej vodnej dopravy je dôležité zohľadniť úlohu, ktorú zohrávajú dodávatelia v celom dodávateľskom reťazci;

R. keďže loďstvo vnútrozemskej plavby sa musí zmodernizovať a upraviť tak, aby odrážalo technický pokrok, s cieľom ďalej zlepšiť environmentálne správanie plavidiel; keďže technológie s nulovými emisiami v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy ešte nie sú životaschopné v plnom rozsahu, a to z dôvodu nízkej technickej vyspelosti, nedostatku infraštruktúry a nekonkurenčných cien;

S. keďže odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy zabezpečovalo počas pandémie ochorenia COVID-19 nepretržitú distribúciu základného tovaru, pričom v niektorých častiach boli dokonca zaznamenané dopravné špičky, čo dokazuje pružnosť a odolnosť tohto odvetvia;

Modálny prechod v nákladnej doprave: z ciest na vnútrozemské vodné cesty

1. vyzýva Komisiu, aby sa iniciatívne a účinne ujala vedúceho postavenia v oblasti ekologických a digitálnych technológií a nadviazala na existujúce programy, ako je NAIADES, ktoré by mali podporovať a stimulovať všetky zainteresované strany v odvetví vodnej dopravy, ako aj iné druhy dopravy, a najmä železničnú dopravu, aby spolupracovali na udržateľnej a sociálnej budúcnosti a zároveň podporovali podnikanie, ochranu pracovníkov a konkurencieschopnosť odvetvia ako celku; zdôrazňuje, že vnútrozemská vodná doprava predstavuje vynikajúci druh dopravy pre komodity pochádzajúce z nových trhov obehového hospodárstva a že koordinácia politík v oblasti dopravy, životného prostredia a priemyslu je kľúčom k využitiu týchto príležitostí;

2. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie zohľadnili to, že v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy často pôsobia rodiny s deťmi na palube, a aby investovali do primeraných a pravidelne rozmiestnených zariadení pozdĺž vodných ciest s cieľom zabezpečiť dôstojné životné podmienky počas cesty;

3. vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy správneho a regulačného rámca v súlade s budúcim akčným programom NAIADES, ktorým sa zabezpečí harmonizácia a normalizácia na úrovni EÚ, pokiaľ ide o kvalitnú splavnosť a kvalifikácie plavidiel a posádky; poukazuje na to, že tento rámec by mal uľahčiť koordináciu investícií, akčných programov a rôznych orgánov zapojených do rozvoja vnútrozemskej vodnej dopravy vrátane orgánov verejnej správy členských štátov, agentúr EÚ, koordinátorov siete TEN-T, riečnych komisií a normalizačných výborov; zdôrazňuje možnosť zmapovať možný modálny presun prepravy tovaru na vnútrozemské vodné cesty prostredníctvom akčného programu NAIADES III; zdôrazňuje, že tento modálny presun a lepšia koordinácia medzi priemyselnými a dopravnými politikami by pomohli dosiahnuť ciele zelenej dohody tým, že by sa od všetkých priemyselných odvetví vyžadovalo, aby prešli udržateľnou a obehovou transformáciou;

4. víta zámer Komisie vyjadrený v stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu presunúť viac tovaru z ciest na vnútrozemské vodné cesty a príbrežnú námornú dopravu vrátane regionálnej, mestskej a medzimestskej nákladnej dopravy; zdôrazňuje však značný nevyužitý potenciál a priestor na rozvoj vnútrozemskej vodnej dopravy; vyzýva preto Komisiu, aby pravidelne hodnotila a zvyšovala svoje ambície, pokiaľ ide o ciele týkajúce sa modálneho prechodu na vnútrozemskú vodnú dopravu, a aby využívala výhody tohto odvetvia; ďalej vyzýva Komisiu, aby podporila zavádzanie najlepších postupov v oblasti integrácie služieb vnútrozemskej vodnej dopravy do multimodálnych logistických reťazcov; zdôrazňuje, že sú potrebné investície do pružnejších a inovatívnejších modelov lodí a do ekologizácie existujúceho loďstva vnútrozemskej vodnej dopravy, pričom treba okrem iného vyvíjať lode prispôsobené na plavbu po riekach a iné vyspelé a udržateľné riešenia s cieľom poskytnúť konkurencieschopnejšiu a udržateľnejšiu alternatívu k cestnej doprave;

5. zdôrazňuje, že väčšie a pravidelné investície do rozširovania, aktualizácie a modernizácie fyzickej a digitálnej infraštruktúry vnútrozemských vodných ciest, ako sú plavebné komory, mosty a interoperabilné cezhraničné zavádzanie digitálnych technológií, majú zásadný význam pre posilnenie konkurencieschopnosti odvetvia, predchádzanie jeho úpadku, zlepšenie jeho dlhodobej cezhraničnej výkonnosti, spoľahlivosti a predvídateľnosti, umožnenie kvalitnej splavnosti a uľahčenie modálneho prechodu, pričom sa budú rešpektovať otázky biodiverzity a platné právne predpisy v oblasti životného prostredia, ako je rámcová smernica o vode[11] a smernice o prírode[12]; vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi s osobitným dôrazom na zohľadnenie potrieb živočíšstva a rastlinstva v projektoch infraštruktúry;

6. naliehavo vyzýva členské štáty, aby si v plnej miere splnili povinnosť dokončiť do roku 2030 základnú sieť vnútrozemských vodných ciest TEN-T, a vyzýva Komisiu a koordinátorov siete TEN-T, aby v tejto súvislosti posilnili dohľad; vyzýva členské štáty, aby premostili chýbajúce spojenia, odstránili úzke miesta a podporovali kvalitnú fyzickú a digitálnu infraštruktúru; zdôrazňuje najmä potrebu zvýšiť investície do primeranej multimodálnej infraštruktúry v prístavoch a v rámci spojení medzi vnútrozemskými prístavmi a vnútrozemím, ako sú plynulé železničné spojenia a terminály, a zvýšiť ich uskladňovaciu kapacitu s cieľom uľahčiť konkurencieschopnú multimodálnu dopravu v Európe a zlepšiť výkonnosť ich dodávateľského reťazca;

7. domnieva sa, že je potrebné zaviesť dvojúrovňový sieťový prístup tým, že sa existujúca základná sieť vnútrozemských vodných ciest doplní o súhrnnú sieť vnútrozemských vodných ciest s cieľom posilniť vnútrozemskú vodnú dopravu; poukazuje na to, že pre súhrnnú sieť by sa mali zvážiť splavné vodné cesty, ktoré sú prepojené s námornými prístavmi a nemajú štatút triedy IV, no majú potenciál znížiť negatívne environmentálne externality vrátane preťaženia ciest; zdôrazňuje preto, že je potrebné rozšíriť sieť TEN-T tak, aby sa do základnej a súhrnnej siete zahrnuli nové úseky vnútrozemských vodných ciest, s cieľom vytvoriť nové multimodálne dopravné uzly;

8. domnieva sa, že je dôležité uznať nevyužitý potenciál menších vodných ciest s cieľom zvýšiť priamu hospodársku súťaž s cestnou dopravou tým, že sa zabezpečí podrobná, komplexná a spletitá sieť, ktorá sa bude pravidelne aktualizovať a udržiavať splavná; vyzýva Komisiu, aby do digitálnej transformácie zahrnula nielen veľké, ale aj menšie vodné cesty;

9. zdôrazňuje značný potenciál spojený s renováciou spojovacích vodných ciest a kanálov najmä v regiónoch, ktoré desaťročia trpeli nedostatkom investícií do vnútrozemskej vodnej infraštruktúry;

10. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že všetky relevantné zainteresované strany budú zapojené do multidisciplinárneho procesu plánovania nových plavebných projektov a opatrení údržby s cieľom vypracovať všeobecne akceptované riešenia v súlade právnymi predpismi EÚ;

11. konštatuje, že pre vodnú dopravu je potrebná efektívnejšia, spoľahlivejšia a bezpečnejšia sieť infraštruktúry, ktorá by zároveň mala byť odolnejšia voči zmene klímy, aby bolo možné lepšie riešiť problémy záplav a nízkej hladiny vôd, ktoré sa v dôsledku zmeny klímy budú len zhoršovať; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa náležite nezohľadňujú problémy odvetvia vnútrozemskej vodnej dopravy spôsobené záplavami a nízkou hladinou vôd, a zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť splavnosť; zdôrazňuje, že je preto potrebné prijať súdržné opatrenia, ako je úprava flotíl vrátane typu lodí, veľkosti flotíl a voľnej kapacity, optimalizácia návrhov lodí, zohľadnenie všestrannosti plavidiel vnútrozemskej plavby, zabezpečenie lepšieho riadenia a rozvoja infraštruktúry, poskytovanie presnejších informácií o hladine vôd a predpovede, spolupráca so železnicami počas období, keď je hladina vôd nízka, vypracúvanie zmlúv o časovom prenájme lodí pre plavidlá schopné prevádzky počas období, keď je hladina vôd nízka, zavedenie digitálnych nástrojov a zvýšenie uskladňovacej kapacity v prístavoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali akčné plány na boj proti nízkej hladine vôd, a zdôrazňuje, že na tento účel je potrebná koordinácia;

12. zdôrazňuje význam používania satelitných údajov a služieb pre služby vnútrozemskej vodnej dopravy s cieľom zabezpečiť bezpečnejšie, udržateľnejšie, efektívnejšie a konkurencieschopnejšie odvetvie; domnieva sa najmä, že nové služby v rámci programov Galileo a Copernicus a Európskej prekryvnej služby geostacionárnej navigácie (EGNOS) by sa mali zahrnúť do revízie smernice o IDS[13] a iných legislatívnych iniciatív v oblasti inteligentnej mobility;

Ekologizácia vnútrozemskej vodnej dopravy

13. zdôrazňuje, že energetickú transformáciu je dôležité riešiť nákladovo efektívnym a prístupným spôsobom, pričom treba uznať rôznorodosť typov plavidiel, a to tým, že sa rýchlo zvýši dostupnosť a zavádzanie heterogénnej zmesi čistých alternatívnych palív, infraštruktúry pre alternatívne palivá a metód pohonu pre lodnú dopravu na základe sieťového prístupu a v súlade so zásadou technologickej neutrality; ďalej uznáva využitie všetkých možností, ktoré možno ľahko zaviesť, vrátane preklenovacích palív a prechodných systémov, na zníženie emisií z vnútrozemskej plavby; opakovane zdôrazňuje, že energetická transformácia vo vnútrozemskej plavbe má zásadný význam pre dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050;

14. poukazuje na nedostatok klimaticky neutrálnych riešení, ktoré by boli pripravené na umiestnenie na trh, a na to, že orgány by preto mali mať nárok na financovanie určené na budovanie kapacít s cieľom pomôcť odvetviu získať prístup k financovaniu a podporiť ho na ceste ku klimatickej neutralite; zdôrazňuje, že je dôležité ďalej stimulovať projekty výskumu a vývoja v oblasti palív a technológií, ktoré značne znižujú vplyv na klímu a životné prostredie, s cieľom rýchlo zväčšiť flotily, vybudovať dodávateľské reťazce a vytvoriť úspory z rozsahu; uznáva potenciál odvetvia vnútrozemskej vodnej dopravy slúžiť na testovanie a pôsobiť ako katalyzátor, pokiaľ ide o pozitívne účinky presahovania v odvetví námornej dopravy; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala realistický plán ďalšieho znižovania emisií znečisťujúcich látok a skleníkových plynov s cieľom dosiahnuť dekarbonizované odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy a zároveň zachovať konkurencieschopnosť, spoľahlivosť a bezpečnosť;

15. zdôrazňuje osobitnú úlohu, ktorú by vnútrozemské vodné cesty mali zohrávať vo vodíkovej stratégii EÚ, a to pokiaľ ide o čisté palivá pre vnútrozemskú vodnú dopravu, ako aj zásadný význam vnútrozemských vodných ciest a prístavov pre čistú a efektívnu distribúciu vodíka v rámci dopravných sietí a priemyselných klastrov EÚ;

16. zdôrazňuje, že alternatívy, ktoré značne znižujú vplyv na klímu a životné prostredie, by sa mali stať široko dostupnými, cenovo dostupnejšími a finančne atraktívnejšími v porovnaní s tradičnými metódami pohonu; zdôrazňuje, že je potrebné urýchliť zavádzanie týchto alternatív napríklad tým, že sa zabezpečí realistický percentuálny podiel kombinovania na základe posúdenia vplyvu, ktoré bude obsahovať analýzu životného cyklu palív a vykoná sa v súlade s kritériami udržateľnosti EÚ, ako aj prostredníctvom regulačnej stability a finančnej podpory vrátane poskytovania daňových stimulov členskými štátmi; okrem toho sa domnieva, že členské štáty by mali mať možnosť stanoviť klesajúcu alebo nulovú sadzbu dane za používanie pobrežnej elektrickej energie a iných udržateľných riešení; okrem toho vyzýva Komisiu, aby podporovala a výrazne stimulovala používanie príslušných finančných nástrojov na zavádzanie udržateľných alternatívnych palív a technológií;

17. vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť vytvorenia systému označovania emisií EÚ pre vnútrozemskú vodnú dopravu, v rámci ktorého by sa poskytovali ľahko dostupné informácie o energetickej hospodárnosti lodí, podporovala energetická efektívnosť a vytvorilo stabilné prostredie pre investičné rozhodnutia, čo by malo viesť k životaschopnému zdôvodneniu takéhoto projektu a návratnosti investícií pre prepravcov; zdôrazňuje, že účelom tohto systému musí byť účinne znižovať emisie a pomáhať odvetviu tým, že sa bude poskytovať lepší prístup k financovaniu, úverom a zárukám na základe emisných vlastností, zlepšiť monitorovanie emisií, vytvárať prínos stimulovaním prístavných orgánov, aby diferencovali poplatky za používanie prístavnej infraštruktúry, a napokon zvýšiť atraktívnosť odvetvia ako celku; vyzýva Komisiu, aby poskytla praktické usmernenia a súbor nástrojov v súvislosti s udržateľnými palivami a technologickými možnosťami pre vnútrozemskú vodnú a príbrežnú námornú dopravu s cieľom podporiť vlastníkov lodí pri rozhodovaní; zdôrazňuje, že by sa mala zamerať na plavidlá vnútrozemskej plavby a príbrežnej námornej dopravy vzhľadom na ich podobné technické charakteristiky;

18. poukazuje na to, že modulárna stavba lodí poskytuje flexibilitu, predvídateľnosť a úspory nákladov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že štandardizované komponenty, návrhy a vývoj lodí vytvárajú dobrý základ, ktorý sa môže používať rôznymi spôsobmi (prierezová modalita), a okrem toho uľahčujú dodatočnú modernizáciu udržateľnejších pohonných systémov hneď po ich vstupe na trh; zdôrazňuje, že okrem prínosov pre životné prostredie môže modulárna stavba viesť k úsporám nákladov a pomôcť znížiť riziká vďaka predvídateľnému výrobnému a stavebnému procesu, a preto by sa mala stimulovať a podporovať;

19. domnieva sa, že vzhľadom na naše ciele v oblasti klímy môže odvetvie lodnej dopravy ponúknuť udržateľnejšiu a perspektívnejšiu dopravu; zdôrazňuje, že Komisia a vnútroštátne orgány by v tejto fáze vývoja mali zohrávať spojovaciu a koordinačnú úlohu a spolupracovať so všetkými zainteresovanými stranami vrátane používateľov vnútrozemských vodných ciest a lodiarskeho priemyslu; nabáda členské štáty, aby zavádzali pilotné projekty s inovatívnymi riešeniami, ako sú vymeniteľné batériové kontajnery; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné podporovať inovácie, vypracovať plán financovania EÚ, uľahčovať osvedčovanie a získavanie povolení na plavbu s použitím alternatívnych palív;

20. v tejto súvislosti zdôrazňuje význam energetickej transformácie prístavov a ich špecializovaných lodeníc, kde sa uskutočňuje výstavba, prestavba a modernizácia lodí; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby vyčlenili primerané finančné prostriedky a investície na zabezpečenie dostatočnej kapacity a primeranej infraštruktúry v prístavoch s cieľom uľahčiť obnovu flotíl a energetickú transformáciu odvetvia lodnej dopravy; okrem toho zdôrazňuje, že rozvoj alternatívnych zdrojov energie pre plavidlá si vyžaduje vhodnú infraštruktúru zásobovania energiou a dopĺňania paliva na pevnine;

21. zdôrazňuje, že ekologizácia flotíl by nemala byť zameraná len na boj proti emisiám skleníkových plynov, ale jej účelom by malo byť aj zníženie znečistenia riek; zdôrazňuje preto, že je dôležité zabezpečiť v prístavoch zariadenia na vypúšťanie odpadu a presadzovať používanie inovatívnych antivegetatívnych náterov a vyspelej technológie údržby trupov, ako sú podvodné drony; vyzýva Komisiu, aby navrhla správny rámec na monitorovanie znečistenia povodí, ktorým by sa uľahčila koordinácia európskych a vnútroštátnych opatrení, investícií a akčných programov;

22. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť spoľahlivé a prierezové hospodárenie s vodami, ktoré bude zahŕňať správu hydraulických systémov, podporu rozvoja vodnej energie, zaručenie rôznych spôsobov použitia vody a zachovanie biodiverzity; zdôrazňuje preto, že do hospodárenia s vodami by mali byť zapojené zainteresované strany v oblasti dopravy, energetiky, poľnohospodárstva, priemyslu a životného prostredia;

Digitalizácia a autonómna lodná doprava

23. konštatuje, že rozsiahla digitalizácia a zber údajov môžu prispieť k čistejšiemu životnému prostrediu a vyššej bezpečnosti na palube a priniesť efektívnejšie smerovanie, nižšie preťaženie v prístavoch a lepšiu komunikáciu, ako aj výmenu informácií medzi loďami, prístavmi a infraštruktúrou; poukazuje na to, že digitalizácia by mohla priniesť značné výhody z hľadiska bezpečnosti a energetickej efektívnosti pri zbere a analýze údajov o odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy, čo by prispelo k ďalšiemu zníženiu emisií; vyzýva na vypracovanie stratégie pre vývoj a zavádzanie digitálnych a automatizovaných technológií v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy, v ktorej by sa mali načrtnúť interoperabilné cezhraničné normy pre všetky druhy dopravy, ako aj požadované výskumné činnosti a financovanie, a to aj prostredníctvom cielených výziev v rámci programu Horizont Európa; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné aktualizovať technické normy Európskeho výboru pre vypracovanie noriem v oblasti vnútrozemskej plavby (CESNI) a ďalej harmonizovať riečne informačné služby (RIS), čo by zjednodušilo postupy regulácie vnútrozemskej plavby, obmedzilo problémy vyplývajúce z rôznych výkladov technických noriem a nedostatku porovnateľných údajov a umožnilo rýchly vývoj a zavádzanie inovatívnych riešení; zdôrazňuje potrebu pripraviť spoločný rámec pre interoperabilnú výmenu údajov medzi druhmi dopravy;

24. vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zabezpečila harmonizované digitálne používanie a prijímanie elektronických dokumentov posádky a plavidiel v celej EÚ, čím sa posilní monitorovanie sociálnych podmienok, ako aj podmienok zamestnávania, zvýši efektívnosť a atraktívnosť vnútrozemskej vodnej dopravy a jej hladká súčinnosť a integrácia s inými druhmi dopravy a posilní interoperabilita systémov výmeny údajov v celom logistickom reťazci; zdôrazňuje, že nedostatok riadneho odpočinku pre pracovníkov na palube môže predstavovať značné bezpečnostné riziko; zdôrazňuje preto, že spoľahlivá digitálna kontrolná kapacita čítať, uchovávať a generovať údaje o pracovnom čase a čase odpočinku pracovníkov na palube v reálnom čase má zásadný význam;

25. zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene vykonať nariadenie o elektronických údajoch o nákladnej doprave (eFTI)[14] s cieľom umožniť prevádzkovateľom dopravy vymieňať si informácie s orgánmi presadzovania práva rýchlo, ľahko a v digitálnom formáte;

26. konštatuje, že integrácia a harmonizácia údajov predstavujú kľúčový nástroj správy aktív na posilnenie spoľahlivosti vnútrozemskej vodnej dopravy a zvýšenie jej používania v logistických reťazcoch; konštatuje, že údaje musia byť prepojené s inteligentnou infraštruktúrou, aby sa umožnilo efektívne plánovanie a komunikácia s inými druhmi dopravy s cieľom uľahčiť multimodalitu a synchromodálne systémy; konštatuje potenciál integrovaných dátových platforiem zvýšiť transparentnosť, napríklad pri sledovaní a kontrole, a efektívnosť, napríklad pri plánovaní trás a správe aktív;

27. zdôrazňuje význam zberu údajov o európskom logistickom systéme v koordinácii s príslušnými zainteresovanými stranami pri príprave návrhu revidovanej smernice o kombinovanej doprave[15] a iných opatrení na zabezpečenie efektívnejšieho logistického plánovania a používania fyzickej infraštruktúry; navyše vyzýva Komisiu, aby predložila intermodálny prehľad toku tovaru a kontajnerov, ktoré vstupujú do Európy, a trás, po ktorých tovar prechádza do konečného miesta určenia, čo by mohlo predstavovať prínos pri vypracúvaní účinnej politiky modálneho prechodu; domnieva sa, že posilnenie modálneho prechodu by sa malo považovať za prioritu, pretože námorné kontajnery sa v súčasnosti z námorných prístavov do vnútrozemia neprepravujú vždy efektívne, čo vedie k vyšším nákladom a dlhšiemu trvaniu cesty; vyzýva Komisiu, aby posúdila pridanú hodnotu algoritmov a umelej inteligencie pri vnútrozemskej preprave kontajnerov s cieľom optimalizovať na tento účel plánovanie a spracúvanie;

28. zdôrazňuje, že prepojenie existujúcich rámcov politiky digitálnej dopravy a zabezpečenie dostupnosti údajov o multimodálnej doprave prostredníctvom jednotného prístupového miesta je dôležité, aby sa dosiahlo zvýšenie efektívnosti vo vodnej nákladnej doprave a zabezpečila interoperabilita údajov s inými druhmi dopravy; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby predložila akčný plán EÚ pre digitálnu infraštruktúru multimodálnej dopravy, ktorá bude umožňovať výmenu a interoperabilitu údajov, s cieľom dosiahnuť najneskôr do roku 2035 synchromodálny, prepojený a automatizovaný dopravný systém; domnieva sa, že na nepretržité a pravidelné monitorovanie, hodnotenie a zlepšovanie je potrebná špecializovaná štruktúra správy s cieľom využívať najmodernejšie technológie a inovácie;

29. poukazuje na to, že sú potrebné stimuly na rozvoj multimodálnych digitálnych prístavných platforiem; v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie projektu európskej pridanej hodnoty v záujme splavnosti a multimodálneho prepojenia koridorov vnútrozemských vodných ciest TEN-T;

30. vyzdvihuje veľký potenciál vnútrozemskej vodnej dopravy, pokiaľ ide o autonómnu vodnú prepravu, a zdôrazňuje, že väčšia automatizácia zvyšuje pravdepodobnosť, že sa synchromodálna doprava v Európe stane realitou; vyzýva Komisiu, aby na základe posúdenia vplyvu a rozsiahlych konzultácií so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami v prípade potreby zvážila revíziu všetkých relevantných právnych predpisov s cieľom uľahčiť využívanie autonómnej lodnej dopravy, najmä s prihliadnutím na povinnosti posádky v núdzových situáciách alebo v prípade zlyhania systému, objasnenie otázok zodpovednosti v prípade škôd a bezpečnostné aspekty autonómnych plavidiel vo všeobecnosti, aby sa dosiahla určitá úroveň harmonizácie a zvýšilo využívanie tejto technológie na úrovni EÚ; trvá preto na vytvorení európskeho plánu pre inteligentné a autonómne systémy vnútrozemskej vodnej dopravy, ktorý by mal podporovať právne predpisy orientované na budúcnosť, výskum, pilotné projekty, terénne laboratóriá a vývoj a úspešné zavádzanie autonómnych plavidiel, inteligentných prístavov a digitálnu interoperabilitu na základe inteligentných dopravných systémov a tiež zabezpečovať zavádzanie diaľkového ovládania plavidiel a diaľkového riadenia plavebných komôr; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu inteligentnej infraštruktúry a nevyhnutnej odbornej prípravy, zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie posádky, ktoré by sa mohli podporiť v rámci segmentu týkajúceho sa sociálnych investícií a zručností programu InvestEU; v tejto súvislosti vyzdvihuje cenný prínos noriem CESNI pre posádku, plavidlá a informačné technológie; vyzýva Komisiu, aby uprednostnila digitalizáciu, harmonizáciu a rýchle zlepšenia (bezpapierovú výmenu) vo vnútrozemskej vodnej doprave, čím sa položia základy autonómneho odvetvia;

31. zdôrazňuje, že bezpečná autonómna plavba si vyžaduje štandardizovanú výmenu informácií nielen o pozíciách antén plavidiel, ale napríklad aj o polohe plavidiel, obryse trupu a zmenách vodných ciest, s cieľom riadiť autonómnu prevádzku, predchádzať možným zrážkam plavidiel, ktoré sa plavia po tej istej plavebnej dráhe, a poskytovať kapitánom najnovšie informácie o plavebných dráhach; zdôrazňuje potenciál satelitných riešení ako faktorov, ktoré umožňujú vnútrozemskú vodnú dopravu, a v tejto súvislosti aj užitočný prínos satelitných prostriedkov EÚ Galileo, EGNOS a Copernicus;

Perspektívne prístavy: uzly energie a obehového hospodárstva

32. zdôrazňuje úlohu vnútrozemských prístavov ako strategických multimodálnych uzlov v logistickom systéme; zdôrazňuje preto, že vnútrozemské prístavy, ako aj námorné prístavy by mali byť efektívne prepojené s vnútrozemím, a to najmä prostredníctvom železničnej infraštruktúry, a mali by sa v nich nachádzať zariadenia na prekládku, pričom dôraz by sa mal klásť na prepojenie so základnou a súhrnnou sieťou TEN-T tam, kde je to možné; podporuje väčšiu spoluprácu a vytváranie klastrov medzi námornými a vnútrozemskými prístavmi;

33. zdôrazňuje význam námorných prístavov pri umožňovaní modálneho prechodu na vnútrozemskú vodnú dopravu; konštatuje, že zlepšením zoskupovania vnútrozemskej vodnej nákladnej dopravy sa uľahčí efektívnejšia vnútrozemská vodná doprava do námorných prístavov a z námorných prístavov; zdôrazňuje, že úzka spolupráca medzi rôznymi námornými a vnútrozemskými prístavmi a všetkými zainteresovanými stranami v logistickom reťazci, napríklad v oblasti udržateľnosti, vytvára ďalšie možnosti na zlepšenie, pokiaľ ide o nákladovú a prevádzkovú efektívnosť, a predstavuje prínos pre regionálny rozvoj a zamestnanosť;

34. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že vnútrozemské prístavy zachovajú existujúce železničné spojenia a že členské štáty uprednostnia modernizáciu svojich sietí železničnej nákladnej dopravy s cieľom zabezpečiť intermodálne dopravné toky medzi vnútrozemskými vodnými cestami a železnicami;

35. zdôrazňuje, že pri zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá by sa pri navrhovaní spôsobov, akými možno dosiahnuť klimaticky neutrálne odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy, mal zohľadňovať potenciálny dopyt a trhové charakteristiky prístavov; zdôrazňuje preto, že európska stratégia zavádzania alternatívnych palív na multimodálne a priemyselné využitie v rámci revízie siete TEN-T a smernice 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá by sa mala riadiť sieťovým prístupom, ktorý povedie k efektívne plánovanej infraštruktúre na základe charakteristiky prípadného dopytu na trhu v danom prístave a vo vnútrozemí a v prípade potreby aj pozdĺž vodných ciest v súlade so zásadou technologickej neutrality; okrem toho zdôrazňuje potenciál pružného systému infraštruktúry, ako je využívanie mobilných generátorov elektrickej energie, a vyzýva Komisiu, aby posúdila pružné riešenia v oblasti distribúcie a dodávok paliva, napríklad systémy prenájmu plavidiel;

36. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili synergie medzi infraštruktúrou vnútrozemských vodných ciest a transeurópskymi energetickými sieťami, čím sa uľahčí energetická transformácia vnútrozemskej lodnej dopravy a podporí rozvoj prístavov ako energetických uzlov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné lepšie začleniť infraštruktúru vnútrozemských vodných ciest do európskej energetickej siete s cieľom uľahčiť používanie dodávok elektrickej energie na pevnine; navyše zdôrazňuje potenciál vnútrozemských vodných ciest, pokiaľ ide o prepravu alternatívnych palív; zdôrazňuje, že je potrebné vybudovať v európskych vnútrozemských prístavoch elektrickú infraštruktúru s cieľom poskytovať v budúcnosti plavidlám zdroje elektrickej energie a rozšíriť a zmodernizovať zariadenia a vybavenie poskytované v kotvisku a znížiť emisie skleníkových plynov a znečistenie ovzdušia v prístavoch a okolitých oblastiach v súlade s cieľom nulového znečistenia v kotvisku;

37. zdôrazňuje, že je dôležité riešiť problém plynulosti v prístavoch prostredníctvom zabezpečenia dostatočnej kapacity kotviska a čakacej zóny pre vnútrozemské plavidlá;

38. zdôrazňuje potenciál vnútrozemských vodných ciest, pokiaľ ide o prepravu nebezpečného tovaru a odpadu, ktorá si vyžaduje investície do primeranej a bezpečnej infraštruktúry a plavidiel a kvalifikovanej pracovnej sily; vyzdvihuje sľubnú úlohu, ktorú prístavy zohrávajú v obehovom hospodárstve, a osobitný potenciál vnútrozemských vodných ciest prepravovať komodity pochádzajúce z nových obehových trhov; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila silnejšie prepojenie medzi svojím obehovým hospodárstvom a politikami v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy; okrem toho vyzýva Komisiu, aby vypracovala opatrenia na podporu činností obehového hospodárstva v prístavoch a presadzovala koncepciu posudzovania životného cyklu s cieľom iniciovať dialóg a nabádať vnútrozemské prístavy, aby navrhli integrované systémy riadenia okrem iného aj pre vodu, energiu, odpad, staveniská, územné plánovanie a mestské zelené oblasti s cieľom uvoľniť ich potenciál stať sa uzlami obehového hospodárstva a čistej energie;

Vzdelávanie a odborná príprava, pracovné podmienky a výskum a inovácie

39. zdôrazňuje potrebu zmodernizovať vzdelávanie a odbornú prípravu v oblasti vnútrozemskej plavby so zameraním na rozvoj zelených a digitálnych zručností a prekonanie jazykových bariér, čím sa vytvoria atraktívne pracovné miesta pre mladých ľudí a ženy, pričom náležitá pozornosť sa bude venovať vysokým a harmonizovaným sociálnym a bezpečnostným normám a úrovniam kvalifikácie; v tejto súvislosti podporuje ďalší rozvoj noriem CESNI s cieľom zabezpečiť potrebné zručnosti pre členov posádky plavidiel vnútrozemskej plavby; zdôrazňuje, že sú potrebné programy povinnej, priebežnej a pravidelnej odbornej prípravy pre všetkých členov posádky vrátane medzinárodných výmenných kurzov s cieľom podporovať zvyšovanie úrovne zručností, rekvalifikáciu, optimálnu mobilitu pracovnej sily a bezpečnosť v celom odvetví; zdôrazňuje potrebu noriem v oblasti zdravia a bezpečnosti v súlade so zásadou nulovej nehodovosti; okrem toho vyzýva členské štáty, aby do 17. januára 2022 riadne vykonali smernicu (EÚ) 2017/2397 o uznávaní odborných kvalifikácií v oblasti vnútrozemskej plavby;

40. zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť dobré pracovné podmienky a dôstojné mzdy vo vnútrozemskej vodnej doprave; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané sociálne zabezpečenie pre všetkých pracovníkov na palube v súlade s právnymi predpismi EÚ v sociálnej oblasti; zdôrazňuje potrebu jednoznačného pracovného práva a práva upravujúceho sociálne zabezpečenie v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť sociálnu ochranu a práva pre členov posádky pochádzajúcich z Európy aj tretích krajín;

41. poukazuje na význam ďalšej spolupráce a synergií medzi rôznymi výskumnými a inovačnými iniciatívami a inštitútmi prostredníctvom výmeny poznatkov, údajov, know-how a najlepších postupov a sprístupnením prehľadu prebiehajúcich projektov na verejnej platforme;

42. zdôrazňuje, že je potrebné podporovať rozvoj projektov inovatívnych plavidiel vnútrozemskej plavby a zodpovedajúcej prístavnej infraštruktúry ako súčasť partnerstva v rámci programu Horizont Európa v oblasti vodnej dopravy s nulovými emisiami;

Plán financovania EÚ

I. Možnosti financovania prostredníctvom existujúcich nástrojov financovania EÚ

43. zdôrazňuje možnosti existujúcich nástrojov financovania EÚ, pokiaľ ide o ekologizáciu a digitalizáciu európskeho odvetvia vnútrozemskej vodnej dopravy, ako sú Nástroj na prepájanie Európy (NPE), Horizont Európa, európske štrukturálne a investičné fondy vrátane Kohézneho fondu a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti; zdôrazňuje potrebu zmobilizovať tieto nástroje s cieľom dokončiť základnú a súhrnnú sieť TEN-T, financovať investície do vývoja a zavádzania udržateľných alternatívnych palív a alternatívnych pohonných systémov pre plavidlá a potrebnej infraštruktúry, umožniť inteligentné synergie medzi dopravou, energetikou, zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu a digitalizáciou a zabezpečiť modernizáciu a odolnosť vnútrozemských vodných ciest; zdôrazňuje však, že tieto nástroje financovania nie sú vždy vhodné pre MSP, rodinné podniky a iné mikropodniky, keďže hrozí, že menšie projekty nebudú oprávnené na financovanie; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné objasniť udržateľné financovanie a súkromné investície do vnútrozemskej vodnej dopravy; 

44. pripomína, že prechod na klimatickú neutralitu predstavuje technologickú a finančnú výzvu pre odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy, ktoré si vyžaduje primeranú podporu; v tejto súvislosti sa domnieva, že členské štáty musia využiť Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti ako jedinečnú príležitosť na financovanie vnútrozemských vodných ciest, ktorá kombinuje krátkodobé účinky hospodárskej obnovy s dlhodobým prínosom cielených investícií do infraštruktúry a lodnej dopravy;

45.  vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje vnútorné zdroje na vnútrozemskú vodnú dopravu a vykonávanie akčného programu NAIADES vrátane ľudských zdrojov a zosúladila ich s ambíciami pre toto odvetvie v rámci zelenej dohody, modálneho prechodu a stratégie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu;

46. okrem toho zdôrazňuje, že investície do infraštruktúry vnútrozemskej vodnej dopravy v námorných prístavoch a ich okolí sú mimoriadne dôležité; zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce medzi všetkými zainteresovanými stranami v logistickom hodnotovom reťazci;

II. Potreba fondu EÚ pre vnútrozemskú vodnú dopravu

47. zdôrazňuje, že cesta ku klimaticky neutrálnemu odvetviu vnútrozemskej vodnej dopravy a želaná energetická transformácia vytvoria medzeru vo financovaní vo výške takmer 10 miliárd EUR[16], ktorú odvetvie samotné nedokáže financovať; okrem toho zdôrazňuje, že súkromní vlastníci plavidiel nemajú dostatočné obchodné dôvody na to, aby investovali do pohonných technológií, ktoré výrazne znižujú vplyv na klímu a životné prostredie; zdôrazňuje potrebu zmobilizovať na tento účel verejnú podporu a súkromné investície;

48. zdôrazňuje, že odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy tvoria prevažne MSP, rodinné podniky a menšie prístavy, čo im sťažuje nákladné investície, aby mohli plniť ciele zelenej dohody; domnieva sa preto, že by sa mala zlepšiť škálovateľnosť potrebných investícií a výrazne znížiť administratívna záťaž a mal by sa posilniť prístup k financovaniu;

49. vyzýva preto Komisiu, aby zriadila špecializovaný fond EÚ pre vnútrozemskú vodnú dopravu na udržateľnú transformáciu vrátane systému jednotného kontaktného miesta, v rámci ktorého bude finančná pomoc ľahko dostupná a ktorý bude ponúkať možnosť kombinovať projekty v jednej žiadosti, čím sa zvýšia možnosti financovania; zdôrazňuje, že tento fond by mal dopĺňať existujúce rezervné fondy vytvorené podľa nariadenia (EÚ) č. 546/2014[17] o značné dodatočné finančné príspevky z nástrojov financovania EÚ a vnútroštátnych nástrojov financovania, ako aj z iných súkromných a verejných investícií, s cieľom zmobilizovať ďalšie investície z odvetvia a riešiť súčasný nedostatok investícií pri financovaní udržateľnej transformácie; zdôrazňuje, že tento fond by mal tiež umožňovať kombinovanie financovania s NPE, európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi vrátane Kohézneho fondu a nástrojmi financovania Európskej investičnej banky;

50. zdôrazňuje, že tento špecializovaný fond by mal byť zameraný na dodatočnú modernizáciu a obnovu lodí s cieľom zlepšiť energetickú efektívnosť lodí a podporiť investície do inovatívnych a energeticky úsporných technológií, ako aj do prístavnej infraštruktúry, a najmä zavádzania alternatívnych palív, čím by sa prispelo k dosiahnutiu cieľov zelenej dohody, udržateľnej obnove a udržateľnejšiemu dopravnému systému ako celku;

51. vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je možné zaradiť do fondu nový európsky systém šrotovania a obnovu flotíl, pričom by sa mali náležite zohľadniť emisie počas celého životného cyklu príslušných plavidiel s cieľom uľahčiť rýchly prechod na klimatickú neutralitu; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť podmienky, za ktorých sa šrotovanie uskutočňuje, a že obehovosť má kľúčový význam;

III. Financovanie z Európskej investičnej banky

52. pripomína, že Európska investičná banka (EIB) poskytuje finančné prostriedky na atraktívne prevádzkové úvery, a to aj pre lodiarsky priemysel; domnieva sa však, že realizácia a efektívnosť financovania z EIB závisí od jeho prístupnosti, a preto trvá na tom, aby:

i) sa zabezpečilo, že program záruky pre ekologickú lodnú dopravu EIB sa bude uplatňovať aj v prípade menších transakcií vrátane pružnejších úverových podmienok napríklad tým, že sa zohľadní priemerná životnosť prevádzky lode počas doby návratnosti;

ii) sa zabezpečilo, že EIB bude výrobcom lodí poskytovať finančné prostriedky pred a po dodaní lode, aby sa zaručilo vykonávanie a životaschopnosť inovatívnych projektov stavby lodí;

iii) sa financovanie výskumných a inovačných programov pre ekologický lodiarsky priemysel určilo za prioritu;

53. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pozorne monitorovali investície tretích krajín do európskych prístavov vzhľadom na úlohu, ktorú zohrávajú ako multimodálne uzly, kľúčové energetické uzly a priemyselné klastre v európskej strategickej infraštruktúre;

Osobná doprava, mestská mobilita, vodná mestská logistika a cestovný ruch

54. víta nedávne hodnotenie balíka opatrení v oblasti mestskej mobility z roku 2013, ktoré vypracovala Komisia[18]; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že očakávané výsledky balíka opatrení v oblasti mestskej mobility, konkrétne zníženie emisií CO2 a látok znečisťujúcich ovzdušie, zníženie dopravného preťaženia a počtu dopravných nehôd v mestských oblastiach, sa neprejavujú v celej EÚ konzistentne; vyzýva preto Komisiu, aby nabádala členské štáty a mestá, aby v rámci možností zahrnuli verejnú vodnú dopravu, mestskú logistiku a miestnu nákladnú dopravu ako bezpečný, udržateľný a účinný spôsob dopravy do svojho plánovania udržateľnej mestskej mobility a zlepšili zber údajov o mestskej mobilite; okrem toho zdôrazňuje, že prostriedky verejnej vodnej dopravy treba začleniť do platforiem digitálnej mobility, ako je mobilita ako služba, ako aj do aplikácií nákladnej dopravy;

55. zdôrazňuje nevyužitý potenciál vnútrozemských vodných ciest v mestských oblastiach, na ktorý sa poukazuje v stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu; zdôrazňuje, že mestské oblasti sú čoraz preťaženejšie a že vybudovanie novej cestnej infraštruktúry nie je vždy nákladovo efektívne; vyzýva Komisiu, aby zahrnula vodnú dopravu do cieľa stratégie udržateľnej a inteligentnej mobility, ktorým je lepšie využívanie vnútrozemských vodných ciest v mestách, a aby predložila konkrétne návrhy, ktorých cieľom bude posilniť logistiku na našich vnútrozemských vodných cestách a zohľadniť konečnú dodávku nákladnými bicyklami, čím sa podporí modálny prechod; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby posilnila zber údajov o mestskej mobilite, pokiaľ ide o vodnú osobnú a nákladnú dopravu, a zdôrazňuje potenciál vnútrozemskej vodnej dopravy na poslednom úseku v udržateľnej mestskej logistike;

56. zdôrazňuje, že údaje z roku 2019 o dopyte po osobnej doprave ukázali, že európske odvetvie riečnych výletných plavieb vrátane výletných lodí a trajektových služieb bolo pred pandémiou ochorenia COVID-19 v dobrom stave; konštatuje však, že v prvej polovici roku 2020 sa toto odvetvie takmer úplne zastavilo z dôvodu pretrvávajúcej zdravotnej situácie, ktorá má negatívny hospodársky vplyv a spôsobuje podnikom finančné ťažkosti, a že stále nie je isté, či sa osobná doprava vráti v roku 2021 do pôvodného stavu[19]; vyzýva preto Komisiu, aby zahrnula turistickú vnútrozemskú plavbu do svojho nadchádzajúceho európskeho programu pre cestovný ruch do roku 2050 s cieľom podporiť obchodné argumenty v prospech udržateľnej, inovatívnej a odolnej obnovy riečneho cestovného ruchu, pričom sa zohľadní hospodársky prínos riečneho cestovného ruchu v prístavných regiónoch, pokiaľ ide o pridanú hodnotu, tvorbu pracovných miest a príjmy prístavov;

57. zdôrazňuje, že je potrebné ďalej skúmať potenciál vnútrozemských vodných ciest, pokiaľ ide o rekreačnú plavbu a iné vodné aktivity, vďaka čomu by sa podporil rast, vytvorili nové pracovné príležitosti a posilnil cestovný ruch v príslušných regiónoch;

58. vyzýva členské štáty, aby schválili medzinárodné osvedčenie pre prevádzkovateľov rekreačných plavidiel tým, že prijmú rezolúciu č. 40 Výboru pre vnútrozemskú dopravu Európskej hospodárskej komisie OSN s cieľom umožniť cezhraničné uznávanie licencií a uľahčiť rekreačnú plavbu v Európe;

°

° °

59. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

28.6.2021

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

44

0

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Magdalena Adamowicz, Andris Ameriks, José Ramón Bauzá Díaz, Izaskun Bilbao Barandica, Paolo Borchia, Marco Campomenosi, Ciarán Cuffe, Johan Danielsson, Karima Delli, Gheorghe Falcă, Giuseppe Ferrandino, Mario Furore, Søren Gade, Isabel García Muñoz, Jens Gieseke, Elsi Katainen, Kateřina Konečná, Elena Kountoura, Julie Lechanteux, Benoît Lutgen, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Marian-Jean Marinescu, Tilly Metz, Cláudia Monteiro de Aguiar, Caroline Nagtegaal, Jan-Christoph Oetjen, Philippe Olivier, Rovana Plumb, Tomasz Piotr Poręba, Dominique Riquet, Dorien Rookmaker, Massimiliano Salini, Sven Schulze, Barbara Thaler, István Ujhelyi, Henna Virkkunen, Petar Vitanov, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Roberts Zīle, Kosma Złotowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pablo Arias Echeverría, Angel Dzhambazki, Maria Grapini, Roman Haider, Jutta Paulus, Kathleen Van Brempt, Marianne Vind

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

44

+

ECR

Angel Dzhambazki, Tomasz Piotr Poręba, Roberts Zīle, Kosma Złotowski

ID

Paolo Borchia, Marco Campomenosi

NI

Mario Furore, Dorien Rookmaker

PPE

Magdalena Adamowicz, Pablo Arias Echeverría, Gheorghe Falcă, Jens Gieseke, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Benoît Lutgen, Marian-Jean Marinescu, Cláudia Monteiro de Aguiar, Massimiliano Salini, Sven Schulze, Barbara Thaler, Henna Virkkunen, Elissavet Vozemberg-Vrionidi

Renew

José Ramón Bauzá Díaz, Izaskun Bilbao Barandica, Søren Gade, Elsi Katainen, Caroline Nagtegaal, Jan-Christoph Oetjen, Dominique Riquet

S&D

Andris Ameriks, Johan Danielsson, Giuseppe Ferrandino, Isabel García Muñoz, Maria Grapini, Rovana Plumb, István Ujhelyi, Kathleen Van Brempt, Marianne Vind, Petar Vitanov

The Left

Kateřina Konečná, Elena Kountoura

Verts/ALE

Ciarán Cuffe, Karima Delli, Tilly Metz, Jutta Paulus

 

0

-

 

 

 

3

0

ID

Roman Haider, Julie Lechanteux, Philippe Olivier

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 1. septembra 2021
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia