Správa - A9-0243/2021Správa
A9-0243/2021
Európsky parlament

SPRÁVA k novému prístupu k námornej stratégii v oblasti Atlantického oceánu

20.7.2021 - (2020/2276(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj
Spravodajca: Younous Omarjee

Postup : 2020/2276(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A9-0243/2021
Predkladané texty :
A9-0243/2021
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :


PR_INI

OBSAH

strana

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

STANOVISKO VÝBORU PRE DOPRAVU A CESTOVNÝ RUCH

STANOVISKO VÝBORU PRE RYBÁRSTVO

INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE


NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k novému prístupu k námornej stratégii v oblasti Atlantického oceánu

(2020/2276(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na články 174, 225 a 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Nový prístup k námornej stratégii v oblasti Atlantického oceánu – druhý akčný plán pre Atlantický oceán: Aktualizovaný akčný plán pre udržateľné, odolné a konkurencieschopné modré hospodárstvo v oblasti Atlantického oceánu v Európskej únii“ (COM(2020)0329),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom „Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov“ (COM(2020)0380),

– so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP21) v Paríži (Parížska dohoda)[1],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom „Európska zelená dohoda“ (COM(2019)0640),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode[2],

– so zreteľom na prvý akčný plán pre Atlantický oceán z 13. mája 2013 (COM(2013)0279) a jeho preskúmanie v polovici trvania z 23. februára 2018 (SWD(2018)0049),

– so zreteľom na stratégie EÚ pre región Baltského mora z 10. júna 2009 (COM(2009)0248), z 8. decembra 2010 pre podunajskú oblasť (COM(2010)0715), z 28. júla 2015 pre alpský región (COM(2015)0366) a zo 17. júna 2014 pre región Jadranského a Iónskeho mora (COM(2014)0357) a na svoje uznesenia o týchto stratégiách[3],

– so zreteľom na Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín[4],

– so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (smernica o biotopoch)[5] a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (smernica o vtáctve)[6],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 o 15. zasadnutí konferencie zmluvných strán (COP 15) Dohovoru o biologickej diverzite[7],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku[8],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1059 z 24. júna 2021(EÚ) o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov[9],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES[10],

– so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 12. júna 2018 o Európskom námornom a rybárskom fonde a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 (COM(2018)0390),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia[11],

– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 19. marca 2021 k oznámeniu Komisie s názvom „Nový prístup k námornej stratégii v oblasti Atlantického oceánu – druhý akčný plán pre Atlantický oceán: Aktualizovaný akčný plán pre udržateľné, odolné a konkurencieschopné modré hospodárstvo v oblasti Atlantického oceánu v Európskej únii“,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o vytvorení stratégie EÚ pre udržateľný cestovný ruch[12];

– so zreteľom na správu Rady pre misie Komisie pre zdravé oceány, moria, pobrežné a vnútrozemské vody z 21. septembra 2020 s názvom „Misia Starfish 2030: Obnovenie našich oceánov a vôd do roku 2030“,

– so zreteľom na závery Rady z 5. júna 2019 o vykonávaní makroregionálnych stratégií EÚ,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o európskej stratégii pre atlantickú oblasť[13],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2012 o stratégii politiky súdržnosti EÚ pre atlantickú oblasť[14],

– so zreteľom na správu Komisie z 20. mája 2014 o riadení makroregionálnych stratégií (COM(2014)0284),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2011 s názvom Prínos regionálnej politiky k udržateľnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2011)0017),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie[15],

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. mája 2021 o novom prístupe k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ – Transformácia modrého hospodárstva EÚ v záujme udržateľnej budúcnosti“ (COM(2021)240),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)[16],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík[17],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie[18],

– so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky (tematická sekcia B: štrukturálne politiky a politika súdržnosti) z 15. januára 2015 s názvom „Nová úloha makroregiónov v Európskej územnej spolupráci“,

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na stanoviská Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre rybárstvo,

– so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A9-0243/2021),

A. keďže oblasť Atlantického oceánu mimoriadne vážne zasiahli sociálno-ekonomické dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 a negatívne účinky brexitu;

B. keďže oblasť Atlantického oceánu je najväčšou morskou oblasťou v Európskej únii;

C. keďže pobrežný a námorný cestovný ruch je hlavným zdrojom zamestnanosti pre regióny Atlantického oceánu a obzvlášť ťažko ich zasiahla sociálno-ekonomická kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19;

D. keďže klimatická kríza a rastúca hladina oceánov majú vážne dôsledky pre všetky pobrežné oblasti a ostrovy nachádzajúce sa v Atlantickom oceáne, ktorých suchozemské aj morské prostredie naďalej zostáva krehké a jedinečné;

E. keďže oblasť Atlantického oceánu EÚ zahŕňa Madeiru, Azory, Kanárske ostrovy, Francúzsku Guyanu, Martinik, Guadeloupe a Svätý Martin ako najvzdialenejšie regióny (NR) a keďže nový akčný plán pre Atlantický oceán by sa mal zamerať na všetky tieto regióny a zároveň podporovať úzku spoluprácu so zámorskými krajinami a územiami (ZKÚ) v oblasti Atlantického oceánu a krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ a ich regiónmi;

F. keďže v roku 2015 predstavoval celkový HDP oblasti Atlantického oceánu 2 175 miliárd EUR, čo je 15 % HDP EÚ[19];

G. keďže stratégia pre Atlantický oceán by mala zahŕňať hmotné a nehmotné výmenné toky so zámorskými krajinami a územiami v oblasti Atlantického oceánu a krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, pričom základom by mali byť atlantické regióny EÚ vrátane najvzdialenejších regiónov;

H. keďže nová stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, revízia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie[20] a modré hospodárstvo sú kľúčovými prvkami prechodu na vysoko energeticky účinné hospodárstvo plne založené na obnoviteľných zdrojoch vrátane posilnených kritérií udržateľnosti;

I.  keďže oceány zohrávajú zásadnú úlohu pri adaptácii na zmenu klímy;

J. keďže zdravé oceány a zachovanie a obnova ich ekosystémov sú pre ľudstvo nevyhnutné ako regulátory klímy, producenti kyslíka v zemskej atmosfére, hostitelia biodiverzity, zdroj globálnej potravinovej bezpečnosti a ľudského zdravia a zdroj hospodárskych činností, ako je rybolov, doprava, stavba lodí, obchod, cestovný ruch, gastronómia, obnoviteľné zdroje energie, výskum a zdravotnícke produkty;

K. keďže cieľom stratégie „z farmy na stôl“ je zaviesť spravodlivý a zdravý potravinový systém šetrný k životnému prostrediu;

L. keďže prístavy a doprava ako celok zohrávajú zásadnú úlohu pri podpore udržateľného rozvoja a prechode na bezuhlíkové hospodárstvo založené na obnoviteľných zdrojoch;

M. keďže námorné odvetvie EÚ by tiež malo prispievať k boju proti strate biodiverzity a zhoršovaniu životného prostredia a k cieľom novej stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030;

N. keďže revidovaný druhý akčný plán pre Atlantický oceán musí uvoľniť potenciál, ktorý ponúka modré hospodárstvo v oblasti Atlantického oceánu, pričom by mal zároveň zachovávať morské ekosystémy a prispievať k adaptácii na zmenu klímy a zmierňovaniu jej účinkov;

O. keďže vzdelávanie a odborná príprava v oblasti modrých zručností, spoločné výskumné projekty, ako aj zvyšovanie povedomia verejnosti o potenciáli a krehkosti oceánov ako prírodného prostredia prispejú k úspechu stratégie;

P. keďže v druhom akčnom pláne pre Atlantický oceán nie je odkaz na najvzdialenejšie regióny v Atlantickom oceáne, ktoré posilňujú námorný a atlantický rozmer Európskej únie;

Zhodnotenie stratégie pre oblasť Atlantiku od roku 2013

1. zdôrazňuje prácu všetkých miestnych, regionálnych, vnútroštátnych a európskych aktérov, a najmä prácu skupiny pre stratégiu pre oblasť Atlantiku;

2. so znepokojením berie na vedomie účinky brexitu a pandémie ochorenia COVID-19, najmä v prímorských a pobrežných oblastiach Atlantického oceánu; konštatuje, že v dôsledku toho môže byť ohrozená hospodárska, sociálna a územná súdržnosť na týchto územiach, pričom existuje veľké riziko urýchlenia trendov vyľudňovania;

3. domnieva sa, že akčný plán pre Atlantický oceán z roku 2013 prispel k vytvoreniu komplexnejšieho obrazu o tom, čo sa deje v Atlantickom oceáne, ale vzhľadom na jeho široký rozsah bol jeho prínos obmedzený, pokiaľ ide o ovplyvňovanie priorít a podporu rozvoja príslušných projektov;

4. zdôrazňuje úsilie o podporu medzinárodného rozmeru stratégie pre Atlantický oceán, najmä prostredníctvom úspechu Galwayského vyhlásenia o spolupráci v oblasti Atlantického oceánu z 24. mája 2013 a Belémskeho vyhlásenia o spolupráci v oblasti výskumu a inovácií v Atlantickom oceáne zo 14. júla 2017; pripomína, že medzinárodný rozmer akčného plánu pre Atlantický oceán a podpora jeho vykonávania pomáhajú pochopiť prebiehajúce zmeny v Atlantickom oceáne, ako aj ich vplyv na rôzne pobrežné komunity;

5. s poľutovaním konštatuje, že všeobecné výsledky boli ďaleko od potenciálu akčného plánu a vyjadruje poľutovanie nad tým, že na akčný plán nebol vyčlenený rozpočet a že jeho systém riadenia je zložitý;

6. poukazuje na to, že 1 200 nových námorných projektov a takmer 6 miliárd EUR investícií, na ktoré upozornila Komisia[21], nie je v plnej miere výsledkom akčného plánu pre Atlantický oceán z roku 2013, ale víta skutočnosť, že stratégia pre oblasť Atlantického oceánu prilákala alebo inšpirovala niektoré z týchto investícií a projektov; okrem toho vyjadruje poľutovanie nad tým, že len približne 30 % označených projektov malo nadnárodný[22] charakter a že preskúmanie v polovici trvania neposkytuje skutočný prehľad o projektoch realizovaných v rámci stratégie; zastáva názor, že regióny Atlantického oceánu neboli dostatočne zapojené do riadenia stratégie;

7. vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek tomu, že odvetvia udržateľného rybolovu a akvakultúry boli zahrnuté do stratégie pre oblasť Atlantického oceánu z roku 2013, z hodnotenia Komisie v polovici trvania z roku 2017 boli veľkej miere vynechané;

NOVÝ DRUHÝ AKČNÝ PLÁN:  ODPORÚČANIA NA ZLEPŠENIE

Všeobecné informácie

8. víta preskúmanie akčného plánu a uznáva pokrok z hľadiska jeho riadenia; vyjadruje však poľutovanie nad pretrvávaním rôznych nedostatkov;

9. víta prísnejšie definované priority nového akčného plánu v porovnaní s akčným plánom pre Atlantický oceán na roky 2013 - 2020 a vyzýva na prijatie praktických opatrení, ktoré priamo vyplývajú zo stratégie;  navrhuje, aby boli pre každý cieľ zahrnuté konkrétne plány alebo míľniky s cieľom spresniť vymedzené opatrenia a uľahčiť ich hodnotenie;

10. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rozpočte Únie sa na akčný plán pre Atlantický oceán nevyčlenili žiadne finančné prostriedky; odporúča, aby existujúce programy a možnosti financovania v rámci VFR na roky 2021 - 2027, ako sú Interreg, Európsky fond regionálneho rozvoja, Nástroj na prepájanie Európy a Horizont Európa, podporovali výzvy na predkladanie projektov zameraných na riešenie viacrozmerných výziev a príležitostí atlantických regiónov;

11. zdôrazňuje, že na podporu udržateľného, silného a konkurencieschopného modrého hospodárstva v regiónoch Atlantického oceánu sú potrebné väčšie synergie medzi rôznymi fondmi, stratégiami a programami EÚ, najmä priamo riadenými programami a národnými a regionálnymi programami;   vyzýva Komisiu, aby zvážila označovanie projektov, ktoré spĺňajú rôzne priority a ciele novej stratégie, s cieľom uľahčiť ich financovanie v rámci príslušných programov a fondov EÚ; vyzýva zúčastnené členské štáty a regióny, aby stratégiu spomenuli v programoch a fondoch politiky súdržnosti, ktoré sú pre tieto regióny relevantné;

12. domnieva sa, že stratégia môže podporiť spoločné plánovanie a rozvoj odvetví modrého hospodárstva v oblasti Atlantického oceánu na základe najlepších postupov spoločného, inkluzívneho a medziodvetvového námorného priestorového plánovania a tým, že otázky životného prostredia, biodiverzity a klímy budú stredobodom záujmu, čím prispeje k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky a podporí technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov na mori, ako sú prílivová energia, energia z morských vĺn, slnečná a veterná energia;

13. zdôrazňuje, že je dôležité, aby boli programy financovania EÚ všeobecne známe potenciálnym príjemcom a vyzýva Komisiu, aby vydala jasnú a zjednodušenú príručku o všetkých týchto príležitostiach; ďalej  vyzýva Komisiu, aby zvážila označovanie projektov s cieľom zviditeľniť európsky rozmer pre verejnosť;

Najvzdialenejšie regióny a ostrovy

14. vyjadruje poľutovanie nad tým, že nová stratégia pre Atlantický oceán obsahuje len krátku zmienku o ostrovoch členských štátov v Atlantickom oceáne, najmä najvzdialenejších regiónoch, hoci tieto oblasti sú z hľadiska svojej sociálno-ekonomickej udržateľnosti vo veľkej miere závislé od modrého hospodárstva a sú domovom významnej časti biodiverzity v EÚ;

15. pripomína, že najvzdialenejšie regióny dávajú EÚ skutočný atlantický rozmer a ich úplné začlenenie do tejto stratégie má zásadný význam pre jej úspech, a preto by sa malo posilniť; pripomína, že ich ostrovný charakter, odľahlosť a malá rozloha by sa mali zohľadniť v súlade s článkom 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na podporu skutočnej sociálnej, hospodárskej a územnej integrácie, ale aj aby sa zvýraznil ich jedinečný potenciál a osobitné výhody, ako je ich geostrategická poloha;

16. zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať stratégie na boj proti prekážkam vyplývajúcim zo vzdialenosti atlantických regiónov alebo nízkej hustoty obyvateľstva, najmä v prípade ostrovov členských štátov EÚ a najvzdialenejších regiónov, a to podporou udržateľnejších dopravných spojení, odstránením energetickej závislosti prostredníctvom využívania obnoviteľných zdrojov energie, ako je slnečná, prílivová a veterná energia a rozvojom koordinovaných informačných sietí;

Priemysel a pracovné miesta

17. odporúča, aby sa na úrovni Atlantického oceánu vypracovala priemyselná stratégia so silným udržateľným environmentálnym a sociálno-ekonomickým prvkom modrého hospodárstva a navrhuje, aby sa akčný plán zameral na rozvoj hlavných priemyselných odvetví, ako aj na príslušné odvetvové politiky špecifické pre oblasť Atlantického oceánu alebo oblasti, v ktorých má ďalšie úsilie o posilnenie spolupráce na úrovni morských oblastí najväčší potenciál;

18. žiada, aby sa v rámci stratégie rozhodne kládol dôraz na vytváranie kvalitných pracovných miest; domnieva sa, že zásady Európskeho piliera sociálnych práv nie sú v novom akčnom pláne pre Atlantický oceán dostatočne chránené, a preto zastáva názor, že je potrebné zahrnúť do stratégie silnejší sociálny rozmer; žiada ambiciózny sociálny prvok na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a podporu vytvárania kvalitných pracovných miest a najmä odbornej prípravy a prístupu mladých ľudí k námorným povolaniam v oblastiach, ako je stavba a oprava lodí, akvakultúra a rybolov;

Udržateľný rybolov

19.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v stratégii sa nespomína udržateľný rybolov a akvakultúra, hoci tieto odvetvia zohrávajú dôležitú sociálno-ekonomickú a environmentálnu úlohu pozdĺž pobrežia Atlantického oceánu a v najvzdialenejších regiónoch; žiada, aby sa toto kľúčové odvetvie modrého hospodárstva začlenilo do novej stratégie v súlade s oznámením Komisie zo 17. mája 2021 o novom prístupe k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ; domnieva sa, že odkazy na tieto odvetvia by mali vždy poukazovať na uplatňovanie ekosystémového prístupu k riadeniu námorných záležitostí;

20. varuje pred škodlivými účinkami nadmerného rybolovu a zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty a regióny Atlantického oceánu účinne spolupracovali proti neohlásenému nezákonnému rybolovu;

21.  zdôrazňuje význam spolupráce medzi Komisiou, štátmi ležiacimi na pobreží Atlantiku a príslušnými agentúrami, pokiaľ ide o ochranu populácií rýb, dosiahnutie maximálneho udržateľného výnosu a ukončenie nadmerného rybolovu;

22. zdôrazňuje, že nový druhý akčný plán pre Atlantický oceán by mal podporovať väčšie synergie so stratégiou „z farmy na stôl“ a stratégiou v oblasti biodiverzity do roku 2030 s cieľom podporiť environmentálne, sociálne a hospodársky udržateľné, silné a konkurencieschopné modré hospodárstvo v oblasti Atlantického oceánu;

23. poznamenáva, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ môže zmeniť spôsob, akým plavidlá EÚ vykonávajú svoje činnosti v Atlantickom oceáne, a dlhodobú dynamiku v tomto regióne;

Udržateľný cestovný ruch

24. zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať vysokokvalitný, inteligentný a udržateľný cestovný ruch, pretože ide o kľúčové odvetvie modrého hospodárstva, a očakáva, že Parlament a Komisia začnú v tejto oblasti realizovať pilotné projekty; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že druhý akčný plán pre Atlantický oceán bude riadne zosúladený so stratégiou pre pobrežný a námorný cestovný ruch, a žiada jej okamžité prehodnotenie; okrem toho vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali nové formy udržateľného námorného a pobrežného cestovného ruchu, ktoré zvýšia hodnotu týchto oblastí diverzifikáciou ponúkaných činností, a zároveň ich budú chrániť prostredníctvom boja proti škodlivým účinkom masového cestovného ruchu na pobreží, životné prostredie a kultúrne dedičstvo; zdôrazňuje význam obehového hospodárstva v odvetví cestovného ruchu pri rozvoji udržateľnejších postupov, ktoré sú prínosom pre miestny rozvoj a miestnu zamestnanosť počas celého roka; berie na vedomie významný potenciál gastronomického cestovného ruchu spojeného najmä s produktmi rybolovu a akvakultúry;

25. zdôrazňuje význam iniciatívy REACT-EU, ktorá by mohla poskytnúť atlantickým regiónom nový štart prostredníctvom udržateľného pobrežného cestovného ruchu, inovácií a prístavnej infraštruktúry; pripomína, že je potrebné vytvoriť, prispôsobiť a modernizovať špecifickú existujúcu námornú infraštruktúru, ako sú podporné zariadenia pre plavbu a rekreáciu;

Pilier I - Prístavy ako brány a centrá modrého hospodárstva

26. zdôrazňuje význam posilnenia úlohy atlantických prístavov a potrebu investícií do inteligentnej infraštruktúry, ako aj význam rozvoja a udržateľného riadenia prístavov vrátane ekologických prístavov; zdôrazňuje zásadnú a strategickú úlohu prístavov ako brán do Európy, logistických platforiem, centier cestovného ruchu, zdrojov pre výrobu energie a skladovacích a priemyselných uzlov;  konštatuje, že je potrebné urýchlene prijať opatrenia, ktoré prístavom umožnia chrániť sa pred dôsledkami klimatických zmien, najmä pred zvyšovaním hladiny morí;

27. vyzýva Komisiu, členské štáty a ich regióny, aby podporovali inovatívne environmentálne a sociálno-ekonomické udržateľné projekty v atlantických námorných odvetviach, v prístavoch a v ich okolí, a to na celom pobreží Atlantického oceánu a v morských oblastiach, ako je napríklad zavedenie ekologickej námornej nakladacej infraštruktúry;

28. vyzýva Komisiu, aby do nového akčného plánu pre Atlantický oceán zahrnula viac opatrení na podporu prepojenia prístavov a letísk, prípadne posilnením ich udržateľnosti, a na rozvoj prímorských vnútrozemí prostredníctvom multimodálnych spojení;  vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcimi problémami týkajúcimi sa interoperability železničnej dopravy v Atlantickom koridore;

29. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dokončili prioritné projekty zahrnuté do transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) pre Atlantický koridor, najmä v cezhraničných oblastiach a v kontexte budúcich usmernení TEN-T a Nástroja na prepájanie Európy (2021 – 2027), aby podporovali a investovali do plného rozvoja  námorných diaľnic TEN‑T, ktoré spájajú ostrovy s pevninou;

30. vyzýva Komisiu a regióny Atlantického oceánu, aby vypracovali stratégie na odstránenie úzkych miest v železničnej doprave, aby pokračovali v rozvoji vysokorýchlostných železničných spojení a paralelnej modernizácii konvenčných tratí, zabezpečili cezhraničnú kontinuitu, vypracovali plány multimodálneho prechodu na udržateľné spôsoby dopravy, podporili rozvoj železničnej diaľnice v Atlantickom oceáne, zlepšili spojenia medzi železničnou dopravou a prístavom a aby ich prepojili s ďalšími hlavnými koridormi TEN-T, najmä s koridormi Stredomoria, Severného mora – Stredomoria a Rýn – Alpy, ako aj s ostatnými traťami atlantického koridoru, pričom sa zohľadnia ciele európskej zelenej dohody a stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030;  s uspokojením berie na vedomie plánované zmeny námorných koridorov medzi Európou a Írskom po brexite, a najmä integráciu Írska do Atlantického koridoru;

31. víta prácu vnútroštátnych a regionálnych zainteresovaných strán pri udržiavaní a zlepšovaní úrovne bezpečnosti infraštruktúry prostredníctvom vykonávania príslušných právnych predpisov, spolupráce a výmeny najlepších postupov;

32. vyzýva Komisiu, aby posilnila dekarbonizáciu námornej dopravy ako spôsob podpory investícií zlepšujúcich udržateľnosť; vyzýva Komisiu a odvetvie námornej prepravy, aby vyhodnotili prínos vytvorenia európskeho partnerstva pre námornú dopravu s cieľom podporiť inovácie v rámci odvetvia, prispieť k dekarbonizácii, vytvoriť infraštruktúru na nakladanie, skladovanie a dodávanie alternatívnych palív v prístavoch a nákladných termináloch a vypracovať plány nakladania s odpadom pre atlantické prístavy;

Pilier II – Modré zručnosti budúcnosti a poznatky o oceánoch

33 zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť siete medzi univerzitami a vzdelávacími centrami v oblasti výskumu a odbornej prípravy modrých tém, a so záujmom berie na vedomie príležitosti, ktoré ponúka program Erasmus+ 2021 – 2027 prostredníctvom nových iniciatív európskych univerzitných aliancií a centier excelentnosti v odbornom vzdelávaní; nabáda na ďalší rozvoj európskych modrých škôl; zdôrazňuje, že osobitné vzdelávanie a odborná príprava v oblasti modrého hospodárstva, a to aj prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu plus, by prispeli k zvýšeniu informovanosti o morských ekosystémoch a o potrebe ich ochrany riešením problému morského odpadu;

34. zdôrazňuje význam boja proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a formálneho a neformálneho vzdelávania pri zlepšovaní kvalifikačných úrovní obyvateľov prímorských oblastí a podporuje hľadanie synergií medzi rôznymi relevantnými odvetviami s cieľom podporiť inkluzívny a konkurencieschopný modrý rast;

35.  zdôrazňuje význam vytvorenia pilotných projektov v atlantickej oblasti v oblasti správy oceánov a poznatkov, a to aj v najvzdialenejších regiónoch a inde, pričom by sa zapojili univerzity, výskumné centrá a námorné školy;

36. víta zvýšený rozvoj výskumu nových morských biotechnológií z dôvodu ich potenciálneho využitia na priemyselné a lekárske účely; pripomína, že inovačné projekty a iniciatívy môžu prispieť k rozvoju výskumných kapacít, vytváraniu sietí a výmene najlepších postupov;

Pilier III – Energia z morských obnoviteľných zdrojov

37. víta iniciatívy na urýchlenie adaptácie na zmenu klímy a na dosiahnutie cieľa stať sa uhlíkovo neutrálnym kontinentom do roku 2050, ako je napríklad All Atlantic Skills Alliance a vytvorenie stimulov na podporu inštalácie zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na mori a vo vnútrozemí; zdôrazňuje význam spolupráce medzi pobrežnými štátmi Atlantického oceánu v oblasti výskumu a vývoja nových obnoviteľných zdrojov energie, ako sú slnečná energia, energia z morských vĺn, prílivu a vetra;  vyjadruje poľutovanie nad tým, že energia z obnoviteľných zdrojov na mori je v oblasti Atlantického oceánu naďalej nedostatočne rozvinutá;

38. zdôrazňuje, že prepracované modré hospodárstvo v oblasti Atlantického oceánu môže prispieť k prechodu na čistú energiu využitím rastúceho potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov na mori a udržateľnejšieho riadenia námorného priestoru v súlade s Európskou zelenou dohodou, v ktorej sa zdôrazňuje kľúčová úloha výroby energie z obnoviteľných zdrojov na mori z hľadiska prechodu ku klimatickej neutralite;

Pilier IV – Zdravý oceán a odolné pobrežia

39. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v druhom akčnom pláne pre Atlantický oceán a jeho pilieroch nie je zmienka o uplatňovaní prístupu založenom na ekosystémoch k riadeniu morí a oceánov, ako sa vyžaduje v rámcovej smernici o morskej stratégii[23] a zdôrazňuje, že tento prístup by sa mal uplatňovať na všetky činnosti, ktoré sú súčasťou modrého hospodárstva;

40. podporuje výskum oceánov a vyzýva Komisiu a regióny Atlantického oceánu, aby v rámci piliera IV akčného plánu presadzovali rozsiahly spoločný projekt čistenia Atlantického oceánu a jeho morského dna, aby podporovali oceánografický výskum a pozorovanie oceánskeho dna a presadzovali udržateľné opatrenia na predchádzanie znečisťovaniu; v tejto súvislosti vyzýva na vypracovanie opatrení s cieľom prispieť k ochrane a dekarbonizácii morských zdrojov, ako je napríklad uhlík produkovaný plavidlami;

41. zastáva názor, že obehové hospodárstvo by sa malo rozšíriť prostredníctvom zberu morského odpadu a jeho opätovné zaradenia do hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby podporovala výstavbu stredísk na zber a spracovanie plastového a iného morského odpadu, najmä v najvzdialenejších regiónoch Atlantického oceánu, ktoré sú výrazne postihnuté morským odpadom, ktorý prinášajú morské prúdy; navrhuje, aby sa v jednom z najvzdialenejších regiónov v Atlantickom oceáne zriadilo centrum na prevenciu a boj proti znečisťovaniu mora;

42. vyzýva Komisiu a členské štáty a ich regióny, aby vytvorili posilnené kapacity v oblasti prevencie a riadenia rizík s cieľom riešiť nehody na pevnine a na mori a prírodné katastrofy; vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou (EMSA) s cieľom podporiť členské štáty pri zmierňovaní environmentálnych rizík súvisiacich s lodnou dopravou a pri zlepšovaní celkovej udržateľnosti a bezpečnosti námorného odvetvia;

43. víta, že v druhom akčnom pláne pre Atlantický oceán sa odkazuje na mapovanie a ochranu pobrežných mokradí ako súčasť cieľa č. 6 týkajúceho sa dosiahnutia väčšej odolnosti pobrežných oblastí; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v týchto oblastiach sa budú vykonávať účinné plány riadenia;

44. zdôrazňuje význam špecializovaných programov Európskeho fondu regionálneho rozvoja/Interreg zameraných najmä na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu a na posudzovanie a prevenciu hydrogeologických rizík v pobrežných oblastiach a mokradiach;

45. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) vypracovala ambiciózne iniciatívy a plán dekarbonizácie lodí na základe hĺbkového posúdenia vplyvu;

46. vyzýva členské štáty, aby určili veľké chránené morské oblasti, a zdôrazňuje význam ochrany všetkých morských druhov; zdôrazňuje, že chránené morské oblasti nielenže chránia morské ekosystémy, ale zohrávajú aj úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy a adaptácii na ňu a prispievajú k zdravým a odolným oceánom; opakuje výzvu Komisie obsiahnutú v jej stratégii v oblasti biodiverzity do roku 2030, aby aspoň 30 % morských oblastí Únie bolo chránených, a to aj prostredníctvom oblastí na obnovu populácií rýb, ako sa stanovuje v rámci spoločnej rybárskej politiky, a aby sa aspoň 10 % vôd EÚ klasifikovalo ako prísne chránené oblasti[24];

47. zdôrazňuje, že je dôležité zosúladiť úsilie Komisie a členských štátov o zlepšenie zdravia oceánov a starostlivosti o nich a podporu udržateľného hospodárenia s ich zdrojmi, ako sa uvádza vo vyhlásení z Galway a v Belémskom vyhlásení;

48. zdôrazňuje význam misie „Mission Starfish 2030: obnovenie našich oceánov a vôd do roku 2030“ pre akčný plán pre Atlantický oceán a vyzýva na podporné opatrenia a koordináciu s členskými štátmi a ich regiónmi pri vykonávaní politík s cieľom dosiahnuť jej päť všeobecných cieľov: znalosti, obnova, nulové znečistenie, dekarbonizácia a riadenie;

Riadenie

49. víta lepšie zapojenie regiónov Atlantického oceánu do riadenia stratégie pre oblasť Atlantiku, možnosť národných delegácií pozvať zástupcov regiónov, aby sa zúčastnili na práci strategického výboru pre atlantický región a že Konferencia okrajových námorných regiónov bola požiadaná, aby prevzala poradnú úlohu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pobrežné regióny, mestá a obce by mohli významne prispieť k vykonávaniu tohto akčného plánu;

50. žiada, aby boli do národných delegácií zahrnutí zástupcovia všetkých dotknutých regiónov a aby boli atlantické ZKÚ a atlantické krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ, prizvané k účasti na stratégii;

51. pokiaľ ide o štruktúru riadenia, pripomína úspešný model stratégie pre alpský región;

52. navrhuje, aby sa členské štáty, regióny zapojené do stratégie, Komisia, Parlament a všetky zainteresované strany stretávali aspoň raz ročne alebo častejšie s cieľom podporiť lepšiu koordináciu a časté monitorovanie opatrení zavedených jednotlivými regiónmi; domnieva sa, že nová riadiaca štruktúra a budúce stretnutia by mali byť viac viditeľné;

53. odporúča, aby zmluvné strany atlantickej stratégie a členovia monitorovacieho výboru Interreg pre oblasť Atlantiku stanovili spoločné ciele a rozhodovacie postupy s cieľom lepšie realizovať riešenia regionálnych výziev v oblasti inovácií, efektívneho využívania zdrojov, životného prostredia a kultúry, podpory regionálneho rozvoja a udržateľného rastu; zdôrazňuje, že program Interreg pre oblasť Atlantického oceánu nemá administratívne a finančné kapacity na to, aby bol jediným zdrojom financovania projektov, na ktoré sa vzťahuje stratégia pre Atlantický oceán;

54. vyzýva Komisiu, aby sa v súvislosti s konkrétnymi cieľmi stratégie pre Atlantický oceán zamerala na najmenej rozvinuté oblasti Atlantického oceánu; považuje za nevyhnutné zvýšiť počet konkrétnych výziev na predkladanie projektov v regiónoch Atlantického oceánu, vrátane malých, stredných a veľkých transatlantických projektov, zameraných na menej rozvinuté sociálno-ekonomické priority stratégie pre Atlantický oceán; v tejto súvislosti pripomína, že je dôležité plne uplatňovať zásadu partnerstva, pričom sociálno-ekonomickí partneri a ďalšie zainteresované strany by sa mali podieľať na vypracovaní programov politiky súdržnosti v regiónoch Atlantického oceánu, a to aj s cieľom zabezpečiť lepšie plánovanie a realizáciu projektov v praxi;

55. vyzýva členské štáty, aby v spolupráci so svojimi regionálnymi a miestnymi orgánmi, ako aj s ostatnými zainteresovanými stranami, posilnili svoje zapojenie a vykonávali spoločné strategické projekty; zdôrazňuje význam strategických odvetví, na ktoré sa vzťahuje tento akčný plán, ako sú doprava, energetika, udržateľný cestovný ruch, ochrana životného prostredia a udržateľné využívanie zdrojov, výskum a vzdelávanie;

56. zastáva názor, že environmentálne mimovládne organizácie, ktorých činnosti priamo súvisia s morom, by sa mali aktívnejšie zapájať do vytvárania, podpory a realizácie nových projektov v oblasti vzdelávania a v iných odvetviach, ako je ochrana ekosystémov a biodiverzity Atlantiku;

57. vyzýva strany stratégie pre oblasť Atlantického oceánu, aby s podporou Komisie vytvorili osobitnú informačnú platformu na výmenu skúseností a najlepších postupov dôležitých pre druhý akčný plán pre Atlantický oceán;

58. naliehavo vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na zistené závažné nedostatky prehodnotila súčasnú stratégiu;

Smerom k atlantickému makroregiónu

59. pripomína, že Rada vo svojich záveroch z 5. júna 2019 o vykonávaní makroregionálnych stratégií EÚ zostáva otvorená vytvoreniu nových makroregiónov; vyzýva Európsku radu, aby poverila Komisiu vytvorením modelu atlantického makroregiónu, ktorý posilní začlenenie regionálnych orgánov a úlohu najvzdialenejších regiónov Atlantického oceánu do riadenia stratégie pre Atlantický oceán, podporí ambiciózne projekty pre oblasť Atlantického oceánu, lepšie skoordinuje využívanie finančných prostriedkov EÚ v regiónoch a bude pracovať integrovaným spôsobom, pričom sa zameria na synergie medzi námorným rozmerom a hospodárskou, sociálnou a územnou súdržnosťou;

60. vyzýva Komisiu, aby vykonala hĺbkovú analýzu prínosov zavedenia atlantického makroregiónu pre členské štáty a ich regióny, ktorá by riešila spoločné výzvy, ktorým čelia tieto regióny; vyzýva Komisiu, aby v akčnom pláne a v analýze vytvorenia atlantického makroregiónu zohľadnila osobitosti najvzdialenejších regiónov, a zdôrazňuje, že je potrebné náležite zohľadniť ich osobitosti tým, že sa v každej morskej oblasti – Karibskej oblasti, Amazonskej oblasti a Makaronézskej oblasti – vypracujú špecializované stratégie zamerané na osobitné výzvy najvzdialenejších regiónov, čím sa  zabezpečení, aby sa na žiadny región nezabudlo;

°

° °

61. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom a regionálnym parlamentom Francúzska, Írska, Portugalska a Španielska zapojeným do stratégie, ako aj Výboru regiónov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Stratégia pre oblasť Atlantiku nastolila ambicióznejšiu, otvorenejšiu a účinnejšiu spoluprácu v oblasti Atlantického oceánu a zároveň identifikovala výzvy a príležitosti pre tento región. Spravodajca víta úspech prvej stratégie pre oblasť Atlantiku a prácu, ktorú vykonali všetci inštitucionálni aj neinštitucionálni aktéri na rôznych úrovniach.

 

Spravodajca však konštatuje slabé výsledky predchádzajúceho akčného plánu a vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nakoniec podporilo len málo projektov. Nepochybne išlo o dôležitý prvý krok, ktorý však skoro odhalil potrebu zlepšiť štruktúru budúceho akčného plánu, posilniť jeho riadenie a lepšie zapojiť regióny.

 

V rámci nového akčného plánu sa však dosiahol značný pokrok. Regióny Atlantického oceánu sú lepšie zapojené do riadenia, mechanizmus pomoci sa posilnil a selektívnosť, pokiaľ ide o priority, je väčšia. Slabým miestom je aj tentokrát absencia finančných prostriedkov vyčlenených na vykonávanie stratégie pre oblasť Atlantiku.

 

Výzvy, ktorým čelí oblasť Atlantického oceánu, sú dnes ešte väčšie. Je naliehavo potrebné riešiť sociálno-ekonomickú krízu, ktorú ešte zhoršila súčasná pandémia a brexit, práve tak, ako je potrebné čeliť hrozbám z hľadiska ekosystémov, presadzovať klimatickú neutralitu a reagovať na nové núdzové situácie v okrajových regiónoch.

 

Spravodajca vo svojej iniciatívnej správe podporuje postupnú premenu stratégie pre oblasť Atlantiku na stratégiu pre atlantický makroregión s cieľom zlepšiť koordináciu riešení výziev na mori a na pevnine, posilniť politickú váhu stratégie a zároveň zabezpečiť viacúrovňové riadenie a zefektívniť rôzne zdroje financovania.


 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE DOPRAVU A CESTOVNÝ RUCH (26.5.2021)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k novému prístupu k námornej stratégii v oblasti Atlantického oceánu

(2020/2276(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Izaskun Bilbao Barandica

(*) Pridružený výbor – článok 57 rokovacieho poriadku

 

 


 

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

 

— so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 21) v Paríži (Parížska dohoda),

— so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380);

— so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia[25],

— so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík[26],

A. keďže modré hospodárstvo v Atlantickom oceáne vytvorilo 73,4 miliardy EUR hrubej pridanej hodnoty (HPH), čo predstavuje 36 % hrubej pridanej hodnoty modrého hospodárstva EÚ, a v roku 2017 zamestnávalo 1,29 milióna ľudí;

B. keďže odvetvie modrého hospodárstva musí prispievať k prechodu na čistú energiu, a to najmä preskúmaním obnoviteľných zdrojov energie, rozšírením ich potenciálu na mori a udržateľnejším riadením, ktoré uľahčí zachovanie a obnovu morských ekosystémov;

C. keďže osobitná správa Medzinárodného panelu o zmene klímy (IPCC) o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme poukázala na rôzne hrozby pre moria a pobrežia; keďže EÚ musí lepšie reagovať na hrozby a núdzové situácie, ako je znečistenie morí vrátane znečistenia spôsobeného nehodami a zvyšovanie hladiny morí;

D. keďže okrem obchodných partnerov EÚ, ako sú Ázia a Severná Amerika, je piatym najväčším obchodným partnerom EÚ región Latinskej Ameriky a Karibiku; keďže EÚ je najväčším investorom v regióne Latinskej Ameriky a Karibiku a jeho druhým obchodným partnerom, čo vedie k značným námorným tokom medzi týmito dvoma regiónmi;

E. keďže zvýšená koordinácia a spolupráca medzi regiónmi Atlantického oceánu predstavuje jedinú cestu k zmierneniu účinkov súčasnej krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, zmeny klímy a straty biodiverzity, ktoré majú vplyv na biotopy oceánov a pobrežné spoločenstvá, a vedľajších účinkov brexitu;

F. keďže súčasná kríza vážne zasiahla niekoľko odvetví modrého hospodárstva, najmä pobrežný a námorný cestovný ruch; keďže modré hospodárstvo sa musí strategicky využívať s cieľom pomôcť napraviť hospodárske a sociálne škody spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19;

G. keďže akčný plán prijatý Komisiou s cieľom aktualizovať námornú stratégiu v oblasti Atlantického oceánu obsahuje rovnaké zásady, aké sú stanovené v Európskej zelenej dohode a v digitálnej stratégii, a zohľadňuje ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

H. keďže zachovanie a obnova morských ekosystémov majú zásadný význam pre ľudstvo, pretože sú rozhodujúce pre celosvetovú potravinovú bezpečnosť a ľudské zdravie a sú zdrojom hospodárskych činností vrátane rybolovu, dopravy, obchodu, cestovného ruchu, energie z obnoviteľných zdrojov a zdravotníckych výrobkov, ktoré by mali byť založené na zásade udržateľnosti;

I. keďže ekologická lodná doprava a inovačné prístavné činnosti prispejú k zníženiu uhlíkovej a environmentálnej stopy EÚ;

J. keďže Atlantický oceán má pre Európu už oddávna veľkú strategickú hodnotu, pretože má potenciál, ktorý sa môže výrazne umocniť vďaka vedeckému a technickému rozvoju;

1. podporuje zásadu udržateľného rozvoja ako hlavnej hnacej sily hospodárskeho rastu v EÚ, a najmä v oblasti Atlantického oceánu, a to prostredníctvom námornej dopravy, stavby lodí, biotechnológie, rybolovu a akvakultúry, udržateľného cestovného ruchu, veternej energie na mori, energie vĺn a prílivovej energie; vyzýva Komisiu, aby podporovala vedecký výskum, vývoj a inovácie ako nástroje, ktoré prispievajú k prechodu na čistú energiu prostredníctvom využívania obnoviteľných zdrojov energie, alternatívnych palív a diverzifikácie zdrojov energie EÚ a ktoré môžu prepojiť aj územné stratégie inteligentnej špecializácie, ktoré sú kľúčové pre nové priemyselné hodnotové reťazce;

2. zdôrazňuje, že prepracované modré hospodárstvo v oblasti Atlantického oceánu môže prispieť k prechodu na čistú energiu využitím rastúceho potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov na mori a udržateľnejšieho riadenia námorného priestoru v súlade s Európskou zelenou dohodou, v ktorej sa zdôrazňuje kľúčová úloha výroby energie z obnoviteľných zdrojov na mori z hľadiska prechodu ku klimatickej neutralite; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam stratégie pre obnoviteľné zdroje energie na mori z hľadiska dosiahnutia klimatickej neutrality; v tomto smere vyzdvihuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že EÚ si zachová vedúce postavenie v oblasti technológií, udrží talenty a bude vyrábať čistú energiu, pričom zohľadní možné vplyvy na morské prostredie vrátane vplyvov súvisiacich so zmenou klímy;

3. vyzýva Komisiu a priemysel, aby vyhodnotili prínos vytvorenia európskeho partnerstva pre námornú dopravu s cieľom podporiť inovácie v rámci odvetvia, prispieť k dekarbonizácii, vytvoriť infraštruktúry na nakladanie a dodávanie alternatívnych palív v prístavoch a nákladných termináloch a vypracovať plány nakladania s odpadom pre atlantické prístavy; pripomína, že je dôležité poskytovať stimuly a investície do hodnotových reťazcov pre ekonomicky životaschopné a udržateľné výrobky, procesy a podniky, ktorých cieľom je dosiahnuť klimatickú neutralitu, efektívne využívanie zdrojov, recyklačné zariadenia, obehovosť a zároveň zachovať a rozvíjať medzinárodnú konkurencieschopnosť; vyzýva Komisiu, aby preskúmala ďalšie možnosti riešenia problémov súvisiacich so znečistením plastmi, odpadom a hlukom;

4. zdôrazňuje, že úsilie EÚ o obnovu sa musí sústreďovať na udržateľnosť, v súlade s Európskou zelenou dohodou, cieľmi konkurencieschopnosti a rastu; vyzýva Komisiu, aby do svojej stratégie zahrnula adaptáciu na zmenu klímy a jej mnohoraké dôsledky pre oblasť Atlantického oceánu;

5. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dokončili prioritné projekty zahrnuté do transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) pre Atlantický oblúk, najmä v cezhraničných oblastiach a v kontexte budúcich usmernení TEN-T a Nástroja na prepájanie Európy (2021 – 2027), aby podporovali plný rozvoj námorných diaľnic TEN-T, ktoré spájajú ostrovy s pevninou, a komplexného multimodálneho dopravného systému v rámci atlantického regiónu a investovali do tohto rozvoja; je presvedčený, že v projektoch by sa mala venovať mimoriadna pozornosť osobitným potrebám v oblasti prepojenosti a prístupnosti v okrajových, ostrovných a najvzdialenejších regiónoch Atlantického oceánu; zdôrazňuje, že tam, kde je to geograficky uskutočniteľné, treba uprednostniť najudržateľnejšie druhy dopravy, ako je železničná, námorná a vnútrozemská vodná doprava;

6. zdôrazňuje skutočnosť, že rôzne makroregionálne stratégie účinne uľahčujú spoluprácu, obnovu a efektívne využívanie programov EÚ, ako je Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Interreg alebo stratégie pre inteligentnú špecializáciu; vyzýva preto Komisiu, aby v spolupráci s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi vypracovala makroregionálnu stratégiu pre Atlantický oceán, ktorá bude vychádzať zo súčasnej stratégie pre morskú oblasť Atlantického oceánu a bude zahŕňať hlavné zainteresované strany, ako sú hospodárske a sociálne subjekty, občianska spoločnosť, akademická obec a mimovládne organizácie; vyzýva Komisiu, aby využila udržateľnú a inkluzívnu hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v tejto geografickej oblasti, pričom zohľadní Európsku zelenú dohodu a stratégiu v oblasti biodiverzity; zdôrazňuje, že riadenie tejto stratégie musí byť založené aj na zásade viacúrovňového riadenia, aby sa zabezpečila účinná regionálna účasť; zdôrazňuje význam špecializovaných programov zameraných najmä na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu a na posudzovanie a prevenciu hydrogeologických rizík v pobrežných oblastiach a mokradiach;

7. zdôrazňuje, že atlantický koridor ako súčasť základnej siete TEN-T bude potrebné dokončiť do roku 2030, a pripomína výnimočný námorný rozmer Atlantického koridoru vzhľadom na jeho dôležité hlavné námorné prístavy; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že vo viacerých prístavoch neexistujú žiadne multimodálne prepojenia s vnútrozemím, pričom chýbajú najmä vysokorýchlostné a konvenčné trate na zabezpečenie cezhraničných železničných spojení medzi Pyrenejským polostrovom a zvyškom siete EÚ; zdôrazňuje tiež, že problémy s interoperabilitou ovplyvňujú železničnú dopravu v tomto koridore;

8. žiada zlepšenie multimodálnej prepojenosti atlantického koridoru s inými koridormi siete TEN-T, najmä s koridorom Stredomorie, koridorom Severné more – Stredomorie a koridorom Rýn – Alpy; pripomína vonkajší rozmer atlantického koridoru vzhľadom na jeho zemepisnú polohu pozdĺž celosvetových námorných trás a požaduje plné využitie vonkajšieho rozmeru atlantického koridoru, ktorým sa zlepší logistický reťazec do a z EÚ v globálnom rámci vďaka jeho geografickej polohe pozdĺž celosvetových námorných trás;

9. vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na ďalšie spôsoby posilnenia dekarbonizácie námornej dopravy s cieľom podporiť investície do udržateľnosti; v tejto súvislosti požaduje posun smerom k udržateľnejšiemu a multimodálnejšiemu dopravnému systému, zavádzanie alternatívnych palív, ako sú obnoviteľné zdroje energie, zariadenia a infraštruktúra na dopĺňanie paliva, obnovu existujúcich infraštruktúr, dokončenie infraštruktúr zahrnutých do Atlantického oblúka TEN-T, optimalizáciu zastávok v prístavoch, obnovu flotily vo vodnej doprave, technické a prevádzkové opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti plavidiel, modernizáciu, digitalizáciu a automatizáciu námornej dopravy a prechod na obchodný model založený na obehovom hospodárstve, pričom všetky tieto prvky sa musia stať prioritami pre danú oblasť; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila investície zodpovedajúce týmto ambíciám;

10. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) vypracovala ambiciózne iniciatívy a plán dekarbonizácie lodí na základe hĺbkového posúdenia vplyvu;

11. zdôrazňuje, že potenciálne začlenenie námornej dopravy do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) by malo byť riadne odôvodnené a založené na hĺbkovom posúdení vplyvu;

12. zdôrazňuje , že treba stanoviť konkrétne ciele týkajúce sa využívania energie z obnoviteľných morských zdrojov v regiónoch Atlantického oceánu, pričom treba zohľadniť jej environmentálny vplyv v odvetví dopravy a cestovného ruchu;

13. vyzdvihuje geostrategickú polohu najvzdialenejších regiónov a ich dôležitú úlohu pri vykonávaní tejto stratégie; domnieva sa preto, že financovanie týchto regiónov a ich prístup k finančným prostriedkom musia vychádzať z ich osobitných charakteristík, ako sa stanovuje v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

14. vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou (EMSA) s cieľom podporiť členské štáty pri zmierňovaní environmentálnych rizík súvisiacich s lodnou dopravou a pri zlepšovaní celkovej udržateľnosti a bezpečnosti námorného odvetvia; okrem toho vyzýva Komisiu, aby vytvorila systém varovania a pozorovania pre častejšie a závažnejšie búrky a záplavy, ktoré sú dôsledkom zmeny klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že agentúre EMSA by sa mali poskytnúť primerané zdroje na vytvorenie a riadenie takéhoto systému; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na predchádzanie znečisťovaniu morí a využívala systém SafeSeaNet, ktorý vyvinula EMSA;

15. zdôrazňuje skutočnosť, že investície do koordinácie a spolupráce medzi námornými prístavmi, ktoré pôsobia ako vstupné brány a centrá pre osobnú aj nákladnú dopravu, sú pre modré hospodárstvo prioritou; zdôrazňuje, že prístavy musia zohrávať kľúčovú úlohu pri prechode na multimodalitu a udržateľnosť pobrežného cestovného ruchu, akvakultúry, stavby lodí, logistiky a infraštruktúry pre rozvoj obnoviteľnej morskej energie a námorných odvetví, aby sa zabezpečilo, že všetky časti regiónu budú môcť profitovať z rastu inteligentnej a udržateľnej námornej dopravy a dosiahnuť vyvážené rozloženie rastu na celom území;

16. zdôrazňuje, že v oznámení Komisie s názvom Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu sa uznáva, že prístavy sú kľúčové pre medzinárodnú prepojenosť, pre európske hospodárstvo a pre regióny; ďalej zdôrazňuje, že prístavy a námorná doprava sú kľúčom k prechodu na udržateľnú a inteligentnú mobilitu v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody; pripomína Komisii a členským štátom, že treba ďalšie investície na to, aby sa prístavy stali centrami multimodálnej mobility a dopravnými uzlami, ako aj testovacím prostredím pre opätovné použitie odpadu a obehové hospodárstvo; zdôrazňuje, že prístavy by sa mohli v krátkom čase stať zelenými oblasťami; vyzýva Komisiu, aby vypracovala rámec opatrení, ktoré majú prístavy prijať, aby sa stali uzlami čistej energie pre integrované elektrické sústavy, vodík a iné alternatívne palivá a subjekty s nízkou úrovňou emisií; okrem toho žiada, aby sa verejné a súkromné investície do prístavov na pobreží Atlantického oceánu zameriavali na chýbajúce spojenia s vnútrozemím s celkovým cieľom premeniť prístavy na logistické platformy a strategické zoskupenia pre multimodálnu dopravu, výrobu, uskladňovanie a distribúciu energie, ako aj cestovný ruch;

17. zdôrazňuje význam posilnenia úlohy atlantických prístavov a potrebu investícií do inteligentných infraštruktúr, ako aj význam rozvoja a udržateľného riadenia prístavov vrátane zelených prístavov, čo by malo poskytnúť ďalšie kapacity na zvládnutie rastu obchodu; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité posilniť úlohu prevádzkovateľov prístavov ako katalyzátorov hospodárskych činností modrého hospodárstva s cieľom mobilizovať financovanie inteligentných infraštruktúr a vydláždiť cestu dopĺňaniu a monitorovaniu rastu obchodu; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu inštalovať infraštruktúru nabíjacích a čerpacích staníc pre alternatívne palivá v prístavoch a nákladných termináloch, čo by výrazne zlepšilo kvalitu ovzdušia a vody v pobrežných oblastiach; okrem toho zdôrazňuje potrebu zlepšiť udržateľnú námornú dopravu a inovačné prístavné činnosti s cieľom znížiť ich uhlíkovú a environmentálnu stopu; v tejto súvislosti pripomína, že je dôležité prijať integrovaný prístup k riadeniu námorných a pobrežných zón a vnútrozemia, najmä podporou plánov modrej mobility, ktoré podporujú intermodálne dopravné služby, laboratóriá inteligentnej mobility a udržateľné trasy cestovného ruchu v Atlantickom oceáne;

18. nástojí na tom, aby Komisia v spolupráci s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi správami predložila plán zahŕňajúci primerané opatrenia na európskej úrovni s cieľom riešiť vplyv zmeny klímy na stúpanie hladiny morí a ústí riek a navrhnúť riešenia na prispôsobenie prístavov, infraštruktúry a pobrežných oblastí v záujme predchádzania katastrofám; víta pozitívne environmentálne prvky stratégie pre oblasť Atlantického oceánu vrátane vytvorenia siete zelených prístavov a zamerania sa na rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a opatrenia na ochranu pobrežia; poukazuje na to, že zdravé pobrežné ekosystémy zohrávajú dôležitú úlohu pri adaptácii na zmenu klímy, najmä pokiaľ ide o zvyšovanie hladiny morí a čoraz častejšie extrémne výkyvy počasia; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam opatrení v oblasti riadenia klimatických rizík a adaptácie, ktoré sú potrebné na ochranu pobrežných spoločenstiev, biotopov a biodiverzity; okrem toho vyzýva Komisiu, aby vypracovala rôzne scenáre pre námorné obchodné trasy a naplánovala vhodné opatrenia s cieľom pripraviť sa na zvyšovanie hladiny morí a extrémne výkyvy počasia;  podporuje udržateľné postupy v pobrežnom a námornom cestovnom ruchu, pretože sú nevyhnutné pre konkurencieschopnosť a odolnosť oblasti Atlantického oceánu a tvorbu pracovných miest s vysokou hodnotou, s dôrazom na vzájomne uznávané modré vzdelávanie a odbornú prípravu s osobitným programom „modrý Erasmus“, s cieľom prilákať mladé talenty do všetkých odvetví modrého hospodárstva v tejto oblasti, ako je stavba lodí, energetika, obehové hospodárstvo, námorné odvetvie a udržateľný cestovný ruch, a vytvoriť atlantický kampus pre pokročilé vzdelávanie a odbornú prípravu v oblasti STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) v súvislosti s modrým hospodárstvom a Európskou zelenou dohodou;

20. zdôrazňuje, že nová stratégia by mala mať priniesť nárast pracovných miest v pobrežných komunitách v atlantickej oblasti, najmä v oblasti dopravy a cestovného ruchu; žiada Komisiu, aby prijala opatrenia na zlepšenie pracovných podmienok a podmienok zamestnávania pracovníkov na mori s cieľom zvýšiť atraktívnosť tohto odvetvia; zdôrazňuje, že prísne environmentálne normy by mali ísť ruka v ruke s prísnymi sociálnymi normami, a to tak pre prístavy, ako aj pre lodných pracovníkov; pripomína potrebu pravidelných kurzov odbornej prípravy, zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie námorníkov;

21. zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať opatrenia, ktoré spájajú námornú stratégiu s odvetvím cestovného ruchu, a poukazuje na potrebu podporovať udržateľné postupy v pobrežnom a námornom cestovnom ruchu; vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala námorný a pobrežný cestovný ruch spôsobom, ktorý chráni morské a pobrežné biotopy; zdôrazňuje význam obehového hospodárstva ako smerodajnej zásady v odvetví cestovného ruchu spolu s opatreniami zameranými na nulové znečistenie, energetickú efektívnosť a zachovanie biodiverzity v rámci rozvoja udržateľnejších postupov, ktoré budú prínosom pre miestny rozvoj a miestnu zamestnanosť počas celého roka;

22. vyzýva Komisiu, aby vytvorila pilotné oblasti, v ktorých možno testovať metódy ochrany pobrežia a podporovať riešenia blízke prírode; vyzýva členské štáty, aby do svojich partnerských dohôd zahrnuli osobitné programy a opatrenia na podporu pobrežných oblastí a komunít bez odpadu;

23. zdôrazňuje potrebu chrániť a podporovať príťažlivosť pobrežných oblastí Atlantického oceánu a najvzdialenejších regiónov, ich krajiny a kultúrneho dedičstva prostredníctvom celostného prístupu, ktorý môže zahŕňať rozvoj alternatívnych a tematických produktov cestovného ruchu, s cieľom posilniť profil regiónu ako turistickej destinácie a zabezpečiť udržateľné hospodárstvo; zdôrazňuje preto význam zavedenia označení pôvodu a značiek kvality pre produkty poľnohospodárstva, rybolovu a akvakultúry vyrobené v regiónoch Atlantického oceánu s cieľom ďalej stimulovať gastronomický a kultúrny cestovný ruch;

24. zdôrazňuje význam stabilných štruktúr riadenia pre účinné vykonávanie akčného plánu pre Atlantický oceán 2.0 za účasti všetkých príslušných zainteresovaných strán na úrovni EÚ, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, s podporou všetkých dostupných finančných nástrojov v reakcii na krízu súvisiacu s ochorením COVID-19, ktoré budú vychádzať z Európskej zelenej dohody, v ktorej sa jasne pripomína kľúčová úloha modrého hospodárstva ako jedného z kľúčových sektorov pri dosahovaní jej cieľov; v tomto smere pripomína význam účinného námorného priestorového plánovania a inkluzívneho zapojenia EÚ do rozvoja modrého hospodárstva a ochrany morského prostredia;

25. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa stratégia realizovala čo najskôr s cieľom pomôcť hospodárskej a sociálnej obnove, najmä v odvetviach dopravy a cestovného ruchu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že obehové hospodárstvo, opatrenia zamerané na nulové znečistenie, energetickú účinnosť a zachovanie biodiverzity musia byť hlavnými zásadami tejto stratégie a musia vytvárať udržateľnejšie postupy v prospech rozvoja a zamestnanosti a zároveň chrániť medzinárodnú konkurencieschopnosť priemyselných odvetví v oblasti Atlantického oceánu;

26. zdôrazňuje dôležitosť najvzdialenejších regiónov a ostrovov, keďže majú mimoriadny význam pre európsky a medzinárodný námorný obchod vzhľadom na svoju strategickú polohu; žiada, aby sa najvzdialenejšie regióny považovali za osobitné oblasti, v ktorých by mali byť prioritou kvalitné pracovné miesta a v ktorých by sa mala zlepšiť dostupnosť a prepojenosť po mori a vzduchu, a tak uľahčiť ich rozvoj a súdržnosť za rovnakých podmienok ako na pevnine; vyjadruje názor, že najvzdialenejšie regióny ponúkajú ďalšie príležitosti na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, udržateľného cestovného ruchu a obehového hospodárstva, keďže ich životné prostredie sa vyznačuje mimoriadnou morskou biodiverzitou;

27. zdôrazňuje, že brexit zmenil všeobecný geopolitický kontext a vytvoril nové vonkajšie hranice EÚ pre regióny Atlantického oceánu a Lamanšského prielivu, čo ešte zhoršuje ich okrajové postavenie vo vzťahu k zvyšku EÚ; vyzýva Komisiu a zúčastnené krajiny, aby bezodkladne začali rokovania so Spojeným kráľovstvom o dohode ad hoc, v ktorej by sa určil štatút, rozsah a podmienky účasti Spojeného kráľovstva ako tretej krajiny na akčnom pláne pre Atlantický oceán 2.0; vyzýva Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie o zapojenie Spojeného kráľovstva a príslušných agentúr Spojeného kráľovstva do procesu vykonávania námornej stratégie pre Atlantický oceán a aby prijala potrebné opatrenia na uľahčenie obchodu a prepojenosti cez atlantické prístavy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom s cieľom riešiť dôsledky brexitu; vyzýva Komisiu, aby túto skutočnosť zohľadnila v pripravovanom akčnom pláne pre námornú stratégiu pre Atlantický oceán, ako aj v ďalších relevantných návrhoch s pridanou hodnotou EÚ, ako je revízia usmernení TEN-T, s cieľom uľahčiť a posilniť sociálno-ekonomickú a územnú súdržnosť týchto regiónov, napríklad zlepšením prepojenia medzi základnými a súhrnnými sieťami, ako aj multimodalitu, a s cieľom zabezpečiť plynulé prepojenia medzi prístavmi, logistickými platformami, letiskami, železničnou a cestnou sieťou;

28. domnieva sa, že Komisia by mala naďalej pravidelne monitorovať a preskúmavať, ako sa vykonávajú tematické piliere akčného plánu pre Atlantický oceán 2.0 a príslušné ciele, a spolu so zapojenými členskými štátmi by mala poskytnúť potrebné finančné prostriedky na riadne vykonávanie projektov; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť kontinuitu programov územnej spolupráce, ako je program Interreg pre oblasť Atlantického oceánu či platforma BlueInvest; podporuje verejno-súkromné partnerstvá a ďalšie možnosti kombinovania verejných investícií z vnútroštátnych rozpočtov a rozpočtu EÚ so súkromnými finančnými prostriedkami, ktoré sa dajú čerpať zo zdrojov všetkých európskych programov.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

25.5.2021

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

48

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Magdalena Adamowicz, Andris Ameriks, José Ramón Bauzá Díaz, Izaskun Bilbao Barandica, Marco Campomenosi, Ciarán Cuffe, Jakop G. Dalunde, Johan Danielsson, Karima Delli, Gheorghe Falcă, Giuseppe Ferrandino, Mario Furore, Søren Gade, Isabel García Muñoz, Jens Gieseke, Elsi Katainen, Kateřina Konečná, Elena Kountoura, Julie Lechanteux, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Benoît Lutgen, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Marian-Jean Marinescu, Giuseppe Milazzo, Cláudia Monteiro de Aguiar, Caroline Nagtegaal, Jan-Christoph Oetjen, Philippe Olivier, Rovana Plumb, Tomasz Piotr Poręba, Dominique Riquet, Dorien Rookmaker, Massimiliano Salini, Sven Schulze, Vera Tax, Barbara Thaler, István Ujhelyi, Henna Virkkunen, Petar Vitanov, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Lucia Vuolo, Roberts Zīle, Kosma Złotowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Clare Daly, Roman Haider, Jutta Paulus, Marianne Vind

 


 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

48

+

ECR

Peter Lundgren, Tomasz Piotr Poręba, Roberts Zīle, Kosma Złotowski

ID

Marco Campomenosi, Roman Haider, Julie Lechanteux, Philippe Olivier, Lucia Vuolo

NI

Mario Furore, Dorien Rookmaker

PPE

Magdalena Adamowicz, Gheorghe Falcă, Jens Gieseke, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Benoît Lutgen, Marian-Jean Marinescu, Giuseppe Milazzo, Cláudia Monteiro de Aguiar, Massimiliano Salini, Sven Schulze, Barbara Thaler, Henna Virkkunen, Elissavet Vozemberg-Vrionidi

Renew

José Ramón Bauzá Díaz, Izaskun Bilbao Barandica, Søren Gade, Elsi Katainen, Caroline Nagtegaal, Jan-Christoph Oetjen, Dominique Riquet

S&D

Andris Ameriks, Johan Danielsson, Giuseppe Ferrandino, Isabel García Muñoz, Bogusław Liberadzki, Rovana Plumb, Vera Tax, István Ujhelyi, Marianne Vind, Petar Vitanov

The Left

Clare Daly, Kateřina Konečná, Elena Kountoura

Verts/ALE

Ciarán Cuffe, Jakop G. Dalunde, Karima Delli, Jutta Paulus

 

0

-

 

 

 

0

0

 

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 


 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE RYBÁRSTVO (21.4.2021)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k novému prístupu k námornej stratégii v oblasti Atlantického oceánu

(2020/2276(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Pierre Karleskind 

NÁVRHY

Výbor pre rybárstvo vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v stratégii sa takmer vôbec nezmieňuje rybolov a akvakultúra, hoci tieto odvetvia zohrávajú zásadnú úlohu pozdĺž celého pobrežia Atlantiku, rozvíjajú hospodársku činnosť, vytvárajú pracovné miesta, podieľajú sa na utváraní našich pobrežných regiónov a prispievajú k boju proti demografickému poklesu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala súčasné znenie a upravila navrhovanú stratégiu tak, aby vzhľadom na zistené závažné nedostatky zahŕňala obe odvetvia, a aby do nej zaradila opatrenia na riešenie dôsledkov pandémie, pokiaľ ide o meniaci sa spotrebiteľský dopyt, prístup na trh, bezpečnostné otázky a dopravu v súvislosti s hraničnými obmedzeniami; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zosúladiť úsilie Komisie a členských štátov zamerané na zlepšenie zdravia a správy oceánov a udržateľné hospodárenie s ich zdrojmi;

2. zdôrazňuje, že jediným odkazom na rybolov je „výlov odpadu“, a aj keď je dôležité, aby sa rybári podieľali na odstraňovaní znečistenia oceánov, nevyhnutnosťou zostáva prihliadať na sociálno-ekonomický a environmentálny vplyv tohto odvetvia; zdôrazňuje, že rybolov ako najstaršia činnosť modrej ekonomiky zohráva dôležitú úlohu pri rozvoji obehového hospodárstva a že sa naň musí prihliadať v záujme podpory stratégie, ktorá zabezpečí trvalú udržateľnosť tohto odvetvia využitím jeho silných stránok;

3. zdôrazňuje skutočnosť, že rybári zohrávajú dôležitú úlohu pri odstraňovaní znečistenia oceánov tým, že zbierajú morský odpad; konštatuje však, že tento problém sa musí riešiť predovšetkým na pevnine a znižovaním množstva odpadu pri jeho zdroji;

4. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v hodnotení prvej stratégie v oblasti Atlantického oceánu sa nezohľadnil rybolov a akvakultúra, hoci tieto odvetvia do nej boli zahrnuté;

5. zdôrazňuje význam spolupráce medzi Komisiou, štátmi ležiacimi na pobreží Atlantiku a príslušnými agentúrami, pokiaľ ide o ochranu populácií rýb, dosiahnutie maximálneho udržateľného výnosu a ukončenie nadmerného rybolovu;

6. poznamenáva, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ zásadne zmení spôsob nášho fungovania v Atlantickom oceáne a historickú dynamiku v regióne; zdôrazňuje, že fond na prispôsobenie sa brexitu by mohol byť pri tejto zmene dôležitým nástrojom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozpočet vyčlenený na túto rezervu na pokrytie strát spôsobených vystúpením Spojeného kráľovstva v odvetví rybárstva je úplne nedostatočný a že kritériá prerozdeľovania, ktoré navrhla Komisia, nepristupujú k jednotlivým častiam dotknutého odvetvia rovnako;

7. v súvislosti s narušením spôsobeným vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ víta cieľ podporovať prepojenie príbrežnej námornej dopravy v Atlantickom oceáne v záujme lepšej integrácie Írska;

8. vyzýva Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie na zapojenie Spojeného kráľovstva a jeho príslušných agentúr do procesu vykonávania námornej stratégie v oblasti Atlantického oceánu s cieľom nadviazať na doterajšiu plodnú spoluprácu v tejto sfére;

9. poznamenáva, že ak má byť stratégia skutočne účinná, musí sa posilniť úloha regiónov a miestnych orgánov, najmä najvzdialenejších regiónov, pretože sú domovom významnej časti európskej biodiverzity a z hľadiska svojej sociálnej a hospodárskej udržateľnosti sú značne závislé od modrej ekonomiky;

10. domnieva sa, že stratégia v oblasti Atlantického oceánu by mala byť prepojená so stratégiou „z farmy na stôl“ a stratégiou v oblasti biodiverzity, aby sa zabezpečila ich vzájomná súčinnosť; konštatuje, že odvetvia rybolovu a akvakultúry zohrávajú kľúčovú úlohu pri poskytovaní zdravých potravín s nízkou uhlíkovou stopou a že prepojenie stratégie v oblasti Atlantického oceánu s oboma stratégiami má zásadný význam; v tejto súvislosti sa domnieva, že celkový vplyv týchto stratégií na oblasť Atlantického oceánu sa musí analyzovať tak z environmentálneho, ako aj zo sociálneho a hospodárskeho hľadiska, aby tieto stratégie mohli podporovať rozvoj silného, prosperujúceho a udržateľného odvetvia odolného voči hrozbám, ako je zmena klímy;

11. zdôrazňuje, že zmena klímy čoraz viac mení rozšírenie, produktivitu a druhové zloženie celého reťazca morského života, ako aj generačnú štruktúru; zdôrazňuje, že zmena klímy má vzájomne súvisiace vplyvy na oceány, ústia riek a vegetáciu morského dna, ktoré sú biotopmi rýb a miestami na ich dorastanie; poukazuje na to, že podľa vedcov bude najvýraznejším dôsledkom zmeny klímy rozširovanie morských druhov smerom k zemským pólom; zdôrazňuje, že v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy z roku 2015 by sa stratégia 2.0 mala zamerať na potrebu účinných a progresívnych reakcií na zmenu klímy na transatlantickej úrovni, a to prostredníctvom opatrení na zmiernenie a adaptáciu, najmä s cieľom riešiť nové výzvy v oblasti riadenia rybárstva a dodávateľských reťazcov;

12. pripomína, že odvetvie rybárstva zohráva kľúčovú úlohu v hospodárstvach na oboch stranách Atlantiku, v dôsledku čoho je nevyhnutné dosiahnuť spoločný pokrok v oblasti udržateľného rybolovu a obchodných politík, ktoré pomáhajú bojovať proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, vytvárajú rovnaké podmienky pre hospodárske subjekty a bránia tomu, aby na trh vstupovali produkty z morských plodov, ktoré sa získavajú neudržateľným spôsobom;

13. víta, že v akčnom pláne sa odkazuje na mapovanie a ochranu pobrežných mokradí ako súčasť cieľa č. 6 týkajúceho sa dosiahnutia väčšej odolnosti pobrežných oblastí; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v týchto oblastiach sa budú vykonávať účinné plány riadenia;

14. v tejto súvislosti pripomína, že chránené morské oblasti nielenže chránia morské ekosystémy, ale zohrávajú aj úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy a adaptácii na ňu a prispievajú k zdravým a odolným oceánom; opakuje výzvu Komisie obsiahnutú v jej stratégii v oblasti biodiverzity do roku 2030, aby aspoň 30 % morských oblastí Únie bolo chránených, a to aj prostredníctvom oblastí na obnovu populácií rýb, ako sa stanovuje v spoločnej rybárskej politike, a oblastí, v ktorých sa obmedzujú najviac deštruktívne rybolovné techniky a hospodárske činnosti, a aby sa v prípade minimálne 10 % vôd EÚ uplatňovala vysoká úroveň ochrany;

15. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v akčnom pláne 2.0 a jeho pilieroch sa nezmieňuje uplatňovanie ekosystémového prístupu k správe morí a oceánov, ako sa vyžaduje v rámcovej smernici o morskej stratégii, a že tento prístup by sa mal vzťahovať na všetky činnosti, ktoré sú súčasťou modrej ekonomiky;

16. zdôrazňuje, že atlantické pobrežie ponúka príležitosti pre iné odvetvia s významným potenciálom, ako sú napr. obnoviteľná morská energia, výskum, stavba lodí, rybársky cestovný ruch a gastronomické trasy v pobrežných oblastiach s vysokokvalitnými výrobkami a krátkymi hodnotovými reťazcami; zdôrazňuje význam spolupráce medzi štátmi ležiacimi na pobreží Atlantiku, pokiaľ ide o výskum a udržateľný rozvoj v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov; v tejto súvislosti víta environmentálne aspekty stratégie vrátane vytvorenia siete ekologických prístavov a udržateľného rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov;

17. vyjadruje poľutovanie nad tým, že na vykonávanie stratégie neboli vyčlenené žiadne finančné prostriedky; domnieva sa, že na stratégiu by mal byť po uskutočnení preskúmania vyhradený primeraný rozpočet;

18. zdôrazňuje význam účinného námorného priestorového plánovania a inkluzívneho zapojenia komunít do rozvoja modrej ekonomiky, ochrany morského prostredia a do priemyselného rozvoja nových námorných odvetví; zdôrazňuje, že rozšírenie činností musí byť v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti a že je potrebné vykonávať posúdenie sociálno-ekonomického vplyvu, najmä pokiaľ ide o tradičné činnosti, ako je rybolov.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

19.4.2021

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

25

0

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Clara Aguilera, Pietro Bartolo, François-Xavier Bellamy, Izaskun Bilbao Barandica, Rosanna Conte, Rosa D’Amato, Giuseppe Ferrandino, Søren Gade, Niclas Herbst, France Jamet, Pierre Karleskind, Predrag Fred Matić, Francisco José Millán Mon, Grace O’Sullivan, Manuel Pizarro, Caroline Roose, Bert-Jan Ruissen, Annie Schreijer-Pierik, Ruža Tomašić, Peter van Dalen, Emma Wiesner

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Benoît Biteau, Manuel Bompard, Nicolás González Casares, Valentino Grant, Petros Kokkalis, Gabriel Mato, Nuno Melo

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

25

+

ECR

Bert-Jan Ruissen, Ruža Tomašić

PPE

François-Xavier Bellamy, Peter van Dalen, Niclas Herbst, Gabriel Mato, Nuno Melo, Francisco José Millán Mon, Annie Schreijer-Pierik

Renew

Izaskun Bilbao Barandica, Søren Gade, Pierre Karleskind, Emma Wiesner

S&D

Clara Aguilera, Pietro Bartolo, Giuseppe Ferrandino, Nicolás González Casares, Predrag Fred Matić, Manuel Pizarro

The Left

Manuel Bompard, Petros Kokkalis

Verts/ALE

Benoît Biteau, Rosa D'Amato, Grace O'Sullivan, Caroline Roose

 

0

-

 

 

 

3

0

ID

Rosanna Conte, Valentino Grant, France Jamet

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 


 

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia

13.7.2021

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

42

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

François Alfonsi, Mathilde Androuët, Pascal Arimont, Adrian-Dragoş Benea, Isabel Benjumea Benjumea, Tom Berendsen, Erik Bergkvist, Stéphane Bijoux, Franc Bogovič, Vlad-Marius Botoş, Rosanna Conte, Corina Crețu, Rosa D’Amato, Christian Doleschal, Francesca Donato, Raffaele Fitto, Chiara Gemma, Mircea-Gheorghe Hava, Krzysztof Hetman, Peter Jahr, Constanze Krehl, Elżbieta Kruk, Cristina Maestre Martín De Almagro, Nora Mebarek, Martina Michels, Dan-Ştefan Motreanu, Andżelika Anna Możdżanowska, Niklas Nienaß, Andrey Novakov, Younous Omarjee, Alessandro Panza, Tsvetelina Penkova, Caroline Roose, André Rougé, Susana Solís Pérez, Irène Tolleret, Valdemar Tomaševski, Yana Toom

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabel Carvalhais, Laurence Farreng, Stelios Kympouropoulos, Bronis Ropė

 

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

42

+

ECR

Raffaele Fitto, Elżbieta Kruk, Andżelika Anna Możdżanowska, Valdemar Tomaševski

ID

Mathilde Androuët, Rosanna Conte, Francesca Donato, Alessandro Panza, André Rougé

NI

Chiara Gemma

PPE

Pascal Arimont, Isabel Benjumea Benjumea, Tom Berendsen, Franc Bogovič, Christian Doleschal, Mircea-Gheorghe Hava, Krzysztof Hetman, Peter Jahr, Stelios Kympouropoulos, Dan-Ştefan Motreanu, Andrey Novakov

Renew

Stéphane Bijoux, Vlad-Marius Botoş, Laurence Farreng, Susana Solís Pérez, Irène Tolleret, Yana Toom

S&D

Adrian-Dragoş Benea, Erik Bergkvist, Isabel Carvalhais, Corina Crețu, Constanze Krehl, Cristina Maestre Martín De Almagro, Nora Mebarek, Tsvetelina Penkova

The Left

Martina Michels, Younous Omarjee

Verts/ ALE

François Alfonsi, Rosa D'Amato, Niklas Nienaß, Caroline Roose, Bronis Ropė

 

0

-

 

 

 

0

0

 

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 1. septembra 2021
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia