Správa - A9-0245/2021Správa
A9-0245/2021
Európsky parlament

SPRÁVA o reforme politiky EÚ v oblasti škodlivých daňových praktík (vrátane reformy skupiny pre kódex správania)

20.7.2021 - (2020/2258(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajkyňa: Aurore Lalucq


Postup : 2020/2258(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A9-0245/2021
Predkladané texty :
A9-0245/2021
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o reforme politiky EÚ v oblasti škodlivých daňových praktík (vrátane reformy skupiny pre kódex správania)

(2020/2258(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na články 113, 115 a 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

– so zreteľom na uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov o kódexe správania pri zdaňovaní podnikov prijaté 1. decembra 1997[1] s cieľom obmedziť škodlivú daňovú konkurenciu v rámci Európskej únie,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. apríla 2009 s názvom Podpora dobrej správy v daňových záležitostiach (COM(2009)0201),

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júna 2015 s názvom Spravodlivý a efektívny systém dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii: Päť kľúčových oblastí, v ktorých treba konať (COM(2015)0302),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. januára 2016 o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie (COM(2016)0024),

– so zreteľom na závery Rady z 8. marca 2016 o kódexe správania v oblasti zdaňovania podnikov[2],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júla 2016 o ďalších opatreniach na zvýšenie transparentnosti a posilnenie boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (COM(2016)0451), ktoré obsahuje vysvetlenie procesu vytvorenia zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely,

– so zreteľom na závery Rady z 8. novembra 2016 o kritériách vypracovania zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, a o procese vedúcom k vypracovaniu tohto zoznamu,

– so zreteľom na výsledok zasadnutia Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (Ecofin) z 5. decembra 2017,

– so zreteľom na skupinu pre kódex správania (zdaňovanie podnikov): pracovný program počas portugalského predsedníctva[3] z 9. februára 2021,

– so zreteľom na najnovšiu aktualizáciu zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, ktorú vykonala Rada 26. februára 2021[4],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2020 s názvom Akčný plán pre spravodlivé a jednoduché zdaňovanie na podporu stratégie obnovy (COM(2020)0312),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2020 o dobrej správe daňových záležitostí v EÚ aj mimo nej (COM(2020)0313),

– so zreteľom na svoju pozíciu k návrhu Komisie na smernicu Rady o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb (CCTB) [5]a k návrhu Komisie na smernicu Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)[6],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. mája 2021 s názvom Zdaňovanie podnikov v 21. storočí (COM(2021)0251),

– so zreteľom na svoje uznesenia z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku[7], zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku[8] a z 26. marca 2019 o finančnej trestnej činnosti, vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch[9],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii[10],

– so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov[11],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o reforme zoznamu EÚ obsahujúceho daňové raje[12] a na svoje otázky Komisii a Rade o reforme zoznamu EÚ obsahujúceho daňové raje (O-000082/2020 – B9-0002/2021 a O-000081/2020 – B9-0001/2021),

– so zreteľom na následné opatrenia Komisie v nadväznosti na uvedené uznesenia a odporúčanie Európskeho parlamentu[13],

– so zreteľom na správu, ktorú pre Komisiu vypracovalo Centrum pre európsky hospodársky výskum (ZEW) GmbH, s názvom Vplyv daňového plánovania na výhľadové efektívne sadzby dane[14],

– so zreteľom na správu vypracovanú pre Komisiu s názvom „Ukazovatele agresívneho daňového plánovania“[15],

– so zreteľom na štúdiu s názvom Prehľad schránkových spoločností v Európskej únii, ktorú 17. októbra 2018 uverejnilo generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre parlamentné výskumné služby[16],

– so zreteľom na správu panelu OSN na vysokej úrovni pre medzinárodnú finančnú zodpovednosť, transparentnosť a integritu pre dosiahnutie Agendy 2030 z februára 2021 s názvom Finančná integrita pre udržateľný rozvoj[17],

– so zreteľom na prebiehajúcu prácu inkluzívneho rámca OECD/G20 týkajúceho sa narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS) o daňových výzvach vyplývajúcich z digitalizácie,

– so zreteľom na úvodné posúdenie vplyvu týkajúce sa boja proti využívaniu fiktívnych subjektov a mechanizmov na daňové účely[18],

– so zreteľom na správu Medzinárodného menového fondu s názvom Zdaňovanie nadnárodných spoločností v Európe[19],

– so zreteľom na smernicu Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu („smernica o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam I“ alebo „smernica ATAD I“)[20], a na smernicu Rady (EÚ) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami („smernica ATAD II“)[21],

– so zreteľom na smernicu Rady č. 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov („smernica o výplate úrokov a licenčných poplatkov“)[22],

– so zreteľom na smernicu Rady 2011/96/EHS z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch („smernica o materských a dcérskych spoločnostiach“)[23],

– so zreteľom na smernicu Rady 2011/16EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS („smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní“ alebo „smernica DAC 1“)[24], smernicu Rady (EÚ) 2015/2376 z 8. decembra 2015, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní („smernica DAC 3“)[25], smernicu Rady (EÚ) 2016/881 z 25. mája 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní („smernica DAC 4“)[26], a smernicu Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu („smernica DAC 6“)[27],

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0245/2021),

A. keďže od roku 1997 je kódex správania pri zdaňovaní podnikov hlavným nástrojom Únie na predchádzanie škodlivým daňovým opatreniam; keďže škodlivé daňové opatrenia sú v uvedenom kódexe vymedzené ako opatrenia (vrátane administratívnych postupov), ktoré významne ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť umiestnenie podnikateľskej činnosti v Únii a ktoré zaisťujú podstatne nižšiu úroveň zdanenia než tie, ktoré sa všeobecne uplatňujú v dotknutom členskom štáte;

B. keďže podľa výročnej správy Komisie o zdaňovaní za rok 2021 sa odhaduje, že strata príjmov z dane z príjmu právnických osôb v dôsledku vyhýbania sa daňovým povinnostiam v EÚ sa pohybuje na úrovni 36 – 37 miliárd EUR ročne[28];

C. keďže politiky zamerané proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam viedli celosvetovo k poklesu využívania preferenčných režimov, najmä v Únii; keďže preferenčný režim je podľa opatrenia 5 OECD v oblasti BEPS režim, ktorý v porovnaní so všeobecnými zásadami zdaňovania v príslušnej krajine ponúka určitú formu daňovej preferencie; keďže preferencia, ktorú ponúka určitý režim, môže mať širokú škálu foriem vrátane zníženia sadzby dane alebo základu dane či preferenčných podmienok pre platenie alebo vrátenie daní[29]; keďže vznikli nové formy škodlivých daňových praktík, najmä transformáciou preferenčných režimov na agresívne všeobecné režimy;

D. keďže agresívne daňové plánovanie spočíva vo využití detailov daňového systému alebo nesúladu medzi dvoma či viacerými daňovými systémami na účely zníženia daňovej povinnosti; keďže daňové opatrenia by nemali brániť súkromným iniciatívam, ktoré umožňujú udržateľný rast; keďže podľa empirického výskumu je efektívna sadzba dane v prípade nadnárodných spoločností nižšia ako v prípade domácich MSP[30];

E. keďže činnosť Únie v oblasti škodlivých daňových praktík zahŕňa prijatie právnych predpisov, právne nezáväzné nástroje (soft law) a medzivládnu spoluprácu; keďže Parlament je konzultovaný v oblasti priameho zdaňovania a rešpektuje zvrchovanosť členských štátov v tejto oblasti;

F. keďže obavy spojené so škodlivými daňovými praktikami sa v Únii objavili začiatkom 90. rokov 20. storočia, keď bol zriadený výbor nezávislých expertov, ktorý predložil správu s odporúčaniami týkajúcimi sa zdaňovania právnických osôb v EÚ („Rudingova správa“)[31]; keďže v roku 1997 Rada Európskej únie ustanovila kódex správania pri zdaňovaní podnikov (ďalej len „kódex správania“); keďže v rámci Rady bola zriadená skupina pre kódex správania s cieľom posúdiť daňové opatrenia, ktoré by mohli patriť do rozsahu pôsobnosti kódexu správania; keďže z empirických výskumov[32] vyplýva, že členské štáty EÚ spoločne prichádzajú o väčšinu výnosov dane z príjmov právnických osôb skôr v prospech iných členských štátov EÚ než tretích krajín; zdôrazňuje, že hlavnou príčinou tejto straty výnosov sú nedostatočné legislatívne opatrenia proti agresívnym daňovým praktikám a škodlivej daňovej súťaži v rámci EÚ;

G. keďže cieľom skupiny pre kódex správania je posúdiť daňové opatrenia, ktoré by mohli patriť do rozsahu pôsobnosti kódexu správania, a je priestorom na spoluprácu a partnerské preskúmanie potenciálnych škodlivých režimov v rámci EÚ; keďže kódex správania získal medzi členskými štátmi určitú autoritu a vyvíja na ne vzájomný tlak, aby prijali reformy, a v dôsledku zrkadlového efektu aj na tretie krajiny, aby spolupracovali v rámci procesu zaraďovania do zoznamu EÚ;

H. keďže skupina pre kódex správania účinne odrádzala od využívania preferenčných daňových režimov; keďže daňová súťaž v Európe zrejme ovplyvnila pokles sadzieb dane z príjmov právnických osôb, ktorý znížil priemernú európsku sadzbu dane z príjmov právnických osôb pod priemernú sadzbu v krajinách OECD[33]; keďže kódex správania prispel k predchádzaniu agresívnej daňovej súťaži medzi členskými štátmi tým, že stanovil zásady spravodlivej súťaže; keďže skupine pre kódex správania sa nepodarilo odstrániť nespravodlivé daňové režimy, ktoré niektoré členské štáty ponúkajú veľkým spoločnostiam, ako sú škodlivé záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia („záväzné stanoviská“) a z toho vyplývajúca nespravodlivá konkurenčná výhoda; keďže najnovšie partnerské hodnotenia skupiny pre kódex správania sa zamerali na režimy duševného vlastníctva; keďže táto skupina má naďalej čisto medzivládnu povahu;

I. keďže oba piliere budúcej globálnej dohody sú v súlade s víziou Komisie pre rámec zdaňovania podnikov, ktorú Komisia uviedla vo svojom nedávnom oznámení s názvom  Zdaňovanie podnikov v 21. storočí; keďže Komisia v uvedenom oznámení ohlásila návrh smernice, ktorá bude odrážať vzorové pravidlá OECD s potrebnými úpravami na vykonávanie piliera II o minimálnom efektívnom zdanení;

J. keďže skupina pre kódex správania úspešne začala dialóg s jurisdikciami tretích krajín, ktoré boli vyzvané, aby nepoužívali škodlivé daňové praktiky, a vyhli sa tak zaradeniu do zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely (ďalej len „zoznam EÚ“); keďže zoznam EÚ musí byť nástrojom na odrádzanie jurisdikcií tretích krajín od škodlivých daňových praktík s cieľom zachovať celosvetovo spravodlivú daňovú súťaž; keďže súčasný zoznam EÚ obsahuje len 12 jurisdikcií tretích krajín[34] a žiaľ nie sú doň zahrnuté niektoré známe daňové raje; keďže zoznam EÚ je zostavený na základe kritérií vymedzených v kódexe správania;

K. keďže kritériá používané pre zoznam EÚ sa stále líšia od kritérií používaných v rámci partnerského preskúmania škodlivých daňových praktík v EÚ, pričom obe preskúmania vykonáva skupina pre kódex správania; keďže šesť členských štátov dostalo odporúčania pre jednotlivé krajiny na posilnenie svojho daňového systému proti riziku agresívneho daňového plánovania;

L. keďže Komisia prijala oznámenie o dobrej správe daňových záležitostí v EÚ aj mimo nej a plánuje reformu kódexu správania a zlepšenie zoznamu EÚ;

M. keďže pandémia ochorenia COVID-19 dostala hospodárstvo EÚ do najhlbšej recesie v modernej dobe, pričom len nedávno sa objavili náznaky oživenia; keďže v rámci reakcie na pandémiu ochorenia COVID-19 vlády v celej Únii rýchlo zaviedli daňové opatrenia na zabezpečenie likvidity podnikov aj domácností[35], čo viedlo k nižším daňovým príjmom pre členské štáty; keďže zdaňovanie podnikov by malo byť nástrojom na podporu obnovy prostredníctvom jednoduchých a stabilných daňových pravidiel priaznivých pre MSP, ktoré nebudú brániť hospodárskej obnove zavedením nadmerného daňového zaťaženia;

Súčasné politiky EÚ na boj proti škodlivým daňovým praktikám v Únii

1. konštatuje, že niekoľko daňových škandálov, najmä LuxLeaks, Panama Papers, Paradise Papers a najnovšie odhalenia OpenLux, ako aj verejný a parlamentný tlak podnietili politický program EÚ v oblasti škodlivých daňových praktík; zdôrazňuje, že v dôsledku daňových únikov a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam dochádza na strane príjmov členských štátov, ktoré sú v súčasnosti potrebné na riešenie ničivých následkov pandémie, k podstatným neprijateľným stratám; pripomína konzervatívne odhady OECD týkajúce sa BEPS, v dôsledku ktorého dochádza k strate približne 4 až 10 % globálnych výnosov dane z príjmov právnických osôb, čo zodpovedá 100 až 240 miliardám USD (84 – 202 miliardám EUR) ročne[36]; pripomína, že odhady Parlamentu, pokiaľ ide o vyhýbanie sa daňovým povinnostiam zo strany právnických osôb, sa pohybujú od 160 do 190 miliárd EUR, ak sa posudzujú BEPS aj iné daňové režimy[37]; vyzýva Komisiu, aby pravidelne posudzovala rozsah daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam;

2. víta významné opatrenia prijaté na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni s cieľom posilniť zásady daňovej transparentnosti, bojovať proti škodlivej daňovej súťaži a zabezpečiť dodržiavanie opatrení proti škodlivým daňovým praktikám; víta medziinštitucionálnu dohodu o smernici, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami (verejné podávanie správ podľa jednotlivých krajín); so záujmom očakáva, že Rada urýchlene prijme svoju pozíciu v prvom čítaní, aby smernica mohla byť prijatá a nadobudla účinnosť čo najskôr; poukazuje na rôzne nástroje EÚ, ktoré boli prijaté na riešenie škodlivých daňových praktík v Únii a medzi ktoré patria smernice ATAD I a II, smernica o výplate úrokov a licenčných poplatkov, smernica o materských a dcérskych spoločnostiach, smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní, a najmä smernice DAC 3, 4 a 6 (o záväzných stanoviskách, podávaní správ podľa jednotlivých krajín a pravidlách povinného zverejňovania pre sprostredkovateľov), rôzne odporúčania Komisie Rade, kódex správania a odporúčania Rady v rámci európskeho semestra týkajúce sa agresívneho daňového plánovania;

3. pripomína, že právne predpisy Únie stanovujú minimálne normy pre spoluprácu a výmenu informácií v oblasti daní; podporuje ďalšie diskusie medzi členskými štátmi s cieľom posilniť administratívnu spoluprácu v oblasti daní; zdôrazňuje, že dôraz by sa mal klásť na riadne vykonávanie a monitorovanie existujúcich pravidiel; zdôrazňuje, že v rámci sociálne trhového hospodárstva EÚ pomáhajú primerané úrovne daní a jednoduché a jasné daňové zákony vytvárať pracovné miesta, zlepšujú konkurencieschopnosť EÚ a prispievajú k boju proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; uznáva, že členské štáty majú možnosť rozhodovať o svojej daňovej politike podľa toho, ako považujú za vhodné a s ohľadom na svoju situáciu; v tejto súvislosti pripomína, že členské štáty by mali vykonávať svoje právomoci v súlade s právom Únie;

4. konštatuje, že kódex správania vychádza z predpokladu, že hoci daňová súťaž medzi krajinami nie je sama osebe problematická, musia existovať spoločné zásady týkajúce sa rozsahu, v akom môžu krajiny používať svoje daňové režimy a politiky na prilákanie podnikov a ziskov; zdôrazňuje, že Komisia uznáva, že povaha aj forma daňovej súťaže sa za posledné dve desaťročia podstatne zmenili a že kódex správania sa nevyvíjal tak, aby reagoval na nové výzvy, ktoré preverujú samotné parametre spravodlivosti;[38]

5. víta vnútorný a vonkajší rozmer práce skupiny pre kódex správania v oblasti škodlivých daňových praktík; konštatuje, že skupina pre kódex správania pristupuje k vonkajšiemu rozmeru týchto praktík najmä uplatňovaním kritéria „spravodlivého zdaňovania“; domnieva sa, že proces zaraďovania do zoznamu EÚ je potrebné zreformovať; odporúča, aby bol tento proces formalizovaný v práve EÚ, najmä prostredníctvom záväzného nástroja; vyzýva Komisiu, aby poskytla ďalšie informácie na posúdenie súladu medzi slabými kritériami týkajúcimi sa škodlivých daňových praktík uplatňovanými na členské štáty a prísnejšími kritériami, najmä vo vzťahu k ekonomickej podstate, ktoré sa uplatňujú na jurisdikcie tretích krajín v procese zaraďovania do zoznamu; zdôrazňuje, že členské štáty by mali taktiež dodržiavať kritérium „transparentnosti“ ako pri vykonávaní smernice DAC; konštatuje, že vplyv Únie v boji proti daňovým únikom a škodlivým daňovým praktikám na celom svete závisí od toho, akým príkladom ide doma; v tejto súvislosti víta oznámenie o zintenzívnení boja proti zneužívaniu schránkových spoločností a so záujmom očakáva návrh týkajúci sa pravidiel podstatnej prítomnosti, pokiaľ ide o schránkové spoločnosti, uvedený v oznámení Komisie o zdaňovaní podnikov v 21. storočí, ktorého cieľom je riešiť možnosti agresívneho daňového plánovania súvisiace s využívaním spoločností so žiadnou alebo len minimálnou podstatnou prítomnosťou a skutočnou hospodárskou činnosťou na určitom území;

6. konštatuje, že od roku 1997 je kódex správania pri zdaňovaní podnikov hlavným nástrojom Únie na predchádzanie škodlivej daňovej súťaži; pripomína, že v roku 1998 bolo v rámci OECD vytvorené Fórum o škodlivých daňových praktikách, ktorého úlohou je monitorovať a preskúmavať daňové praktiky so zameraním sa na charakteristiky preferenčných daňových režimov; zdôrazňuje, že hodnotenia tohto fóra majú v procese zostavovania zoznamu EÚ rozhodujúci vplyv na zaradenie týchto režimov medzi škodlivé; žiada, aby kódex správania bol pri posudzovaní škodlivých daňových praktík aj naďalej nezávislý od Fóra o škodlivých daňových praktikách;

Odporúčania pre budúcu činnosť EÚ v oblasti škodlivých daňových praktík

7. poukazuje na navrhovanú reformu piliera II inkluzívneho rámca OECD/G20 pre boj proti BEPS (ďalej len „inkluzívny rámec“), ktorej cieľom je riešiť zostávajúce výzvy v oblasti BEPS a stanoviť pravidlá, na základe ktorých budú mať jurisdikcie právo na vymáhanie dane, ak iné jurisdikcie neuplatnili svoje primárne právo zdanenia alebo ak platba inak podlieha nízkym úrovniam efektívneho zdanenia, s cieľom bojovať proti škodlivým daňovým praktikám a zaviesť efektívnu sadzbu dane[39]; v tejto súvislosti so záujmom očakáva celosvetovo dohodnutý konsenzus, ktorý bude v súlade so záujmami Únie o jednoduché a spravodlivé daňové zásady a normy;

8. berie na vedomie nový impulz v rokovaniach inkluzívneho rámca OECD a skupiny G20, ktorý im dali nedávne návrhy vlády USA, ako aj nedávna dohoda G7, čo by mohlo uľahčiť dosiahnutie dohody o pilieri II do polovice roku 2021, ktorá by spájala viac ako 130 krajín; súhlasí so záväzkom skupiny G7 z 13. júna 2021 „zaviesť globálnu minimálnu daň vo výške najmenej 15 % podľa jednotlivých krajín“ ako základ pre ďalšie rokovania;

9. vyzýva Komisiu, aby predložila posúdenie vplyvu budúcich výsledkov medzinárodných rokovaní o zdaňovaní; pripomína záväzok Komisie navrhnúť riešenie, ktoré by bolo podobné riešeniu piliera II týkajúceho sa minimálneho efektívneho zdaňovania bez ohľadu na to, či sa dosiahne dohoda na úrovni inkluzívneho rámca OECD;

10. vyzýva na prijatie vymedzenia pojmu „minimálna úroveň ekonomickej podstaty“ v súlade s celosvetovou normou OECD a následnou prácou súvisiacou s akčným bodom 5 v oblasti BEPS,  pokiaľ možno na základe prístupu založeného na vzorcoch, a ktorá by sa postupne vyvíjala v závislosti od ohláseného zvýšenia príjmov; navrhuje, že takéto kritérium by sa mohlo použiť na posúdenie toho, či daňový režim nie je potenciálne škodlivý; pripomína, že Komisia vo svojom oznámení o zdaňovaní podnikov v 21. storočí zvažuje zavedenie prípadných nových požiadaviek na podstatu a ukazovateľov skutočnej hospodárskej činnosti na účely pravidiel zdanenia; poukazuje na požiadavku na ekonomickú podstatu, ktorá už bola zahrnutá do kritéria „spravodlivého zdaňovania“ na účely zoznamu EÚ; domnieva sa však, že toto kritérium ponecháva priestor pre rôzne interpretácie a je naďalej príliš vágne, pretože stále umožňuje známym daňovým rajom, aby boli odstránené zo zoznamu po vykonaní minimálnych reforiem;

11. vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia o tom, ako navrhnúť spravodlivé a transparentné daňové stimuly s menším rizikom narušenia jednotného trhu a ktoré zabezpečia spravodlivú súťaž a podporia tvorbu pracovných miest, najmä tým, že sa zameria na druh (na základe zisku alebo nákladov), časovú povahu (dočasnú alebo trvalú), geografické obmedzenie (hospodárske zóny) a intenzitu (úplné alebo čiastočné výnimky) takýchto stimulov; berie na vedomie štúdiu, ktorej vypracovanie zadal Európsky hospodársky a sociálny výbor, o znížení sadzieb dane z príjmov právnických osôb a jeho vplyve na výnosy a rast[40];

12. víta skutočnosť, že Komisia uznáva, že v kódexe správania by sa mal zvážiť budúci štandard minimálneho globálneho zdaňovania bez ohľadu na to, či sa dosiahne dohoda na globálnej úrovni, a to s cieľom zaistiť, aby všetky podniky platili spravodlivú výšku dane, keď na jednotnom trhu vytvárajú zisky[41]; konštatuje, že Komisia nedávno oznámila vo svojom oznámení o zdaňovaní podnikov v 21.storočí legislatívne návrhy, ktoré budú potrebné na vykonávanie piliera II na úrovni Únie, vrátane revízie smernice ATAD s cieľom prispôsobiť pravidlá týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností dohodnutému pravidlu zahrnutia príjmov v pilieri II, prepracovaného znenia smernice o výplate úrokov a licenčných poplatkov, reforme kódexu správania a zavedenia piliera II do kritérií používaných na posúdenie tretích krajín na účely ich zaradenia do zoznamu nespolupracujúcich jurisdikcií EÚ; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zaručila, že vykonávacie pravidlá týkajúce sa minimálnej efektívnej sadzby dane budú navrhnuté bez nadmerných nákladov na dodržiavanie predpisov; domnieva sa, že podľa logiky súčasného návrhu piliera II by vnútroštátna efektívna sadzba dane pre akýkoľvek veľký podnik celkovo nemala klesnúť pod minimálnu sadzbu dane;

13. pripomína, že návrh na zmenu smernice o výplate úrokov a licenčných poplatkov je v Rade od roku 2012 zablokovaný, najmä z dôvodu nezhody v otázke minimálnej sadzby zrážkovej dane; vyzýva Radu a predsedníctvo, aby v tejto súvislosti obnovili rokovania;

14. zdôrazňuje potrebu zdaňovať nadnárodné spoločnosti na základe spravodlivého a účinného vzorca na rozdelenie práv zdanenia medzi členské štáty; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada sa nedohodla na návrhoch o CCTB a CCCTB; naliehavo vyzýva Komisiu, aby harmonogram budúceho legislatívneho návrhu rámca BEFIT prispôsobila medzinárodnej daňovej agende; je znepokojený tým, že chýba jasná stratégia na zabezpečenie toho, aby nový rámec pre zdaňovanie podnikov v Únii získal podporu členských štátov;

15. zdôrazňuje, že podľa Medzinárodného menového fondu[42], hoci sadzby dane z príjmov právnických osôb majú klesajúcu tendenciu, sú výnosy z dane z príjmov právnických osôb v percentách HDP v priebehu času naďalej pozoruhodne konštantné so zreteľom na hospodársky cyklus;

16. trvá na tom, že v rámci budúceho vykonávania nových nástrojov EÚ proti škodlivým daňovým praktikám by sa malo uprednostňovať využívanie záväzných nástrojov a preskúmať všetky možnosti vyplývajúce zo ZFEÚ, ktoré umožňujú vyššiu efektívnosť rozhodovania; pripomína, že postup stanovený v článku 116 ZFEÚ sa môže uplatniť v prípade, keď škodlivé daňové praktiky narúšajú podmienku hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, a že toto ustanovenie zmluvy nemení rozdelenie právomocí medzi Úniu a členské štáty;

17. vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila účinnosť režimu patentových kolónok a iných režimov duševného vlastníctva v rámci nového prístupu na základe spojitosti vymedzeného v opatrení 5 akčného plánu BEPS týkajúcom sa škodlivých daňových praktík, vrátane vplyvu na straty príjmov; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy v prípade, že hodnotenie preukáže, že režimy duševného vlastníctva nemajú vplyv na skutočné hospodárske činnosti; konštatuje, že vláda USA navrhuje zrušiť svoje zahraničné príjmy z nehmotného majetku (Foreign-Derived Intangible Income, FDII);

18. zdôrazňuje, že daňové politiky členských štátov sa monitorujú v rámci európskeho semestra; domnieva sa, že európsky semester by sa mohol ďalej rozvíjať ako nástroj na podporu obmedzenia agresívneho daňového plánovania v rámci EÚ prostredníctvom osobitných odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

Reforma kódexu správania pri zdaňovaní podnikov

19. víta skutočnosť, že skupina pre kódex správania posúdila od svojho vzniku 480 režimov a približne 130 [43]z nich sa považovalo za škodlivé[44]; uznáva, že partnerské preskúmanie vnútroštátnych daňových režimov vykonané v rámci kódexu správania malo vplyv na obmedzenie škodlivej daňovej súťaže a viedlo k následnému zníženiu preferenčných daňových režimov v Únii; očakáva možný podobný vplyv na celosvetovej úrovni prostredníctvom procesu zaraďovania do zoznamu EÚ; varuje však pred rozvojom škodlivých nepreferenčných režimov; domnieva sa preto, že súčasné kritériá, na základe ktorých sa vymedzujú škodlivé daňové praktiky v kódexe správania, sú čiastočne zastarané vzhľadom na ich zameranie na preferenčné režimy; zdôrazňuje potrebu zlepšiť účinnosť kódexu správania vzhľadom na nedávne daňové škandály a súčasné výzvy, ako je globalizácia, digitalizácia a rastúci význam nehmotných aktív;

20. žiada, aby kódex správania naplno využíval súčasný rozsah svojho mandátu; vyzýva však Radu, aby pohotovo a vo vhodných prípadoch pokračovala v reforme rozsahu mandátu, a najmä aby sa zamerala na všetky ukazovatele agresívneho daňového plánovania členských štátov vrátane všeobecných charakteristík daňového systému s cieľom určiť, či ich právne predpisy obsahujú škodlivé daňové opatrenia; vyzýva Radu, aby nadviazala na oznámenie Komisie z júla 2020 o dobrej správe daňových záležitostí v EÚ aj mimo nej, v ktorom sa podporuje reforma kódexu správania s cieľom zabezpečiť spravodlivé zdaňovanie v rámci Únie; konštatuje, že to už čiastočne dosiahla skupina pre kódex správania, najmä pokiaľ ide o režimy odpočítania fiktívnych úrokov a režimy oslobodenia od dane zo zahraničných zdrojov a v rámci procesu zaraďovania do zoznamu EÚ;

21. zdôrazňuje, že kódex správania je právne nezáväzný nástroj (soft law), ktorého účelom je zachovať daňový rámec EÚ umožňujúci rovnaké podmienky v oblasti zdaňovania, a to na základe partnerského preskúmania a vzájomného tlaku; vyjadruje však poľutovanie nad nezáväznou povahou kódexu správania; berie na vedomie skutočnosť, že členské štáty by mohli odďaľovať zrušenie škodlivého režimu a dokonca ho zachovať bez toho, aby čelili akýmkoľvek dôsledkom; trvá na tom, že dokumentácia týkajúca sa rozhodovania v oblasti tohto kódexu správania by mala byť verejne prístupná;

22. vyzýva na revíziu kritérií, riadenia a rozsahu pôsobnosti kódexu správania prostredníctvom záväzného nástroja, ktorý by vychádzal zo súčasných medzivládnych dohôd a jeho rozhodovací proces by bol efektívnejší; domnieva sa, že revízia kódexu správania by sa mala uskutočniť v rámci demokratického, transparentného a zodpovedného procesu a mala by zahŕňať expertnú skupinu zloženú z expertov z oblasti občianskej spoločnosti, Komisie a Parlamentu; žiada, aby sa revidovaný nástroj uplatňoval transparentnejšie a účinnejšie a aby zabezpečil zodpovedajúce zapojenie Parlamentu do procesu navrhovania a prijímania nových politík a kritérií na boj proti škodlivým daňovým praktikám;

23. domnieva sa, že reforma kritérií kódexu správania je naliehavo potrebná a že ako prvý krok by mala zahŕňať kritérium efektívnej sadzby dane v súlade s budúcou medzinárodne dohodnutou minimálnou efektívnou sadzbou dane v rámci piliera II inkluzívneho rámca a spoľahlivé a postupné požiadavky na ekonomickú podstatu, a súčasne by mala umožňovať spravodlivú súťaž, čo je ideálny možný výsledok ambiciózneho úsilia, ktorého hnacou silou sú najmä Únia a USA ako jej najdôležitejší partner;

24. domnieva sa, že presun ziskov by mohla potenciálne uľahčiť široká škála prípadných rizikových faktorov, ako je počet účelovo vytvorených subjektov, premiestnenie nehmotného majetku a veľký objem pasívnych príjmov (licenčné poplatky, úroky, dividendy atď.);

25. podporuje zámer Komisie uvedený v jej Akčnom pláne pre spravodlivé a jednoduché zdaňovanie na podporu stratégie obnovy, a to rozšíriť rozsah pôsobnosti kódexu správania tak, aby zahŕňal ďalšie typy režimov a všeobecné aspekty vnútroštátnych systémov dane z príjmov právnických osôb; odporúča, aby boli začlenené preferenčné režimy dane z príjmu fyzických osôb tak, aby sa vzťahoval aj na osobitné režimy občianstva alebo opatrenia na prilákanie vysoko mobilných bohatých jednotlivcov a digitálnych nomádov, ktoré by mohli viesť k výrazným narušeniam jednotného trhu;

26. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v ďalej opísanom zmysle zvážili „rámec pre agresívne daňové opatrenia a nízke sadzby“, ktorý by nahradil súčasný kódex správania:

A. Bez toho, aby boli dotknuté príslušné oblasti právomoci členských štátov a Únie, sa tento rámec týka tých opatrení, ktoré významne ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť umiestnenie podnikateľskej činnosti v Únii a premiestnenie osobného príjmu a kapitálu (individuálne daňové režimy).

Podnikateľská činnosť v tejto súvislosti zahŕňa aj všetky činnosti vykonávané v rámci skupiny spoločností.

Daňové opatrenia, na ktoré sa rámec vzťahuje, zahŕňajú zákony alebo iné právne predpisy, ako aj správne postupy.

B. V rozsahu vymedzenom v odseku A sa majú daňové opatrenia, ktorými sa stanovuje výrazne nižšia efektívna úroveň zdanenia (vrátane nulového zdanenia), než sú úrovne všeobecne uplatňované v predmetnom členskom štáte, alebo ktorá je nižšia než minimálna efektívna úroveň dane dohodnutá v inkluzívnom rámci pre boj proti BEPS alebo na medzinárodných fórach so zastúpením EÚ, považovať za potenciálne škodlivé, a preto sa na ne tento kódex vzťahuje (vstupné kritérium).

Takáto úroveň zdanenia môže fungovať na základe nominálnej sadzby dane a/alebo základu dane alebo akéhokoľvek iného relevantného faktora určujúceho efektívnu sadzbu dane.

Pri posudzovaní toho, či sú takéto opatrenia škodlivé, by sa okrem iného malo zohľadniť:

1. či sa výhody udeľujú iba nerezidentom alebo vo vzťahu k transakciám s nerezidentmi; alebo

2. či sa výhody nevzťahujú na domáci trh, takže nemajú vplyv na vnútroštátny základ dane; alebo

3. či sa výhody poskytujú aj bez akejkoľvek skutočnej hospodárskej činnosti a podstatnej hospodárskej prítomnosti v členskom štáte, ktorý ponúka takéto daňové zvýhodnenia, v zmysle vymedzenia Európskej komisie a na základe primeranej požiadavky na podstatu, ktorá sa postupne vyvíja v závislosti od toho, ako sa vykázaný príjem v dotknutom členskom štáte zvyšuje. V tejto súvislosti sa bude venovať osobitná pozornosť režimom v oblasti duševného vlastníctva;

4. či sa pravidlá určovania zisku v súvislosti s činnosťami v rámci nadnárodnej skupiny spoločností odchyľujú od medzinárodne uznávaných zásad, najmä pravidiel dohodnutých v rámci OECD; alebo

5. či daňovým opatreniam chýba transparentnosť vrátane situácie, ak sú ustanovenia právnych predpisov netransparentným spôsobom uvoľňované na úrovni správnych orgánov.

C. V rozsahu vymedzenom v odseku A sa majú preferenčné režimy daní z príjmu fyzických osôb a z kapitálu, ktoré vedú k výrazne nižšej efektívnej úrovni zdanenia (vrátane nulového zdanenia), než sú úrovne všeobecne uplatňované v predmetnom členskom štáte, považovať za potenciálne škodlivé, a preto sa na ne tento kódex vzťahuje. Podobne by sa rozsah pôsobnosti tohto kódexu a príslušné posúdenie mohli vzťahovať na všeobecné režimy dane z príjmu fyzických osôb a z majetku, ktoré by viedli k narušeniu jednotného trhu.

Zastavenie zavádzania škodlivých daňových režimov a odstránenie škodlivých daňových režimov

Zastavenie zavádzania škodlivých daňových režimov

D. Členské štáty sa zaväzujú nezavádzať nové daňové opatrenia, ktoré sú v zmysle tohto rámca škodlivé. Členské štáty preto budú pri určovaní budúcej politiky dodržiavať zásady, ktoré tvoria základ tohto rámca, a pri posudzovaní toho, či je akékoľvek nové daňové opatrenie škodlivé, náležite zohľadnia postup preskúmania uvedený v odsekoch E až I.

Odstránenie škodlivých daňových režimov

E. Členské štáty sa zaväzujú prehodnotiť svoje existujúce právne predpisy a zavedené postupy so zreteľom na zásady tvoriace základ tohto rámca a na postup preskúmania uvedený v odsekoch E až I. Členské štáty tieto právne predpisy a postupy podľa potreby zmenia s cieľom čo najskôr odstrániť všetky škodlivé opatrenia, pričom zohľadnia diskusie Rady a Komisie po skončení postupu preskúmania.

Postup preskúmania

Poskytnutie relevantných informácií

F. V súlade so zásadami transparentnosti a otvorenosti sa budú členské štáty navzájom informovať a informujú aj Komisiu o existujúcich a navrhovaných daňových opatreniach, ktoré môžu patriť do rozsahu pôsobnosti tohto rámca. Členské štáty sa predovšetkým vyzývajú, aby na žiadosť iného členského štátu poskytli informácie o akomkoľvek daňovom opatrení, ktoré zrejme patrí do rozsahu pôsobnosti tohto rámca. Ak si plánované daňové opatrenia vyžadujú parlamentné schválenie, tieto informácie sa môžu poskytnúť až po ich oznámení Parlamentu. Režimy, ktoré sa budú hodnotiť v rozsahu pôsobnosti rámca, by sa mali pre informáciu oznámiť Európskemu parlamentu.

Posudzovanie škodlivých opatrení

G. Každý členský štát môže požiadať o možnosť diskutovať o daňovom opatrení iného členského štátu, ktoré môže patriť do rozsahu pôsobnosti tohto rámca, a vyjadriť sa k nemu. To umožní posúdiť, či sú predmetné daňové opatrenia škodlivé vzhľadom na účinky, ktoré môžu mať v rámci Únie. V tomto posúdení sa zohľadnia všetky faktory uvedené v odsekoch B a C.

H. Rada tiež zdôrazňuje, že v tomto posúdení je potrebné starostlivo vyhodnotiť účinky daňových opatrení na iné členské štáty, okrem iného z hľadiska efektívneho zdaňovania príslušných činností v celej Únii.

Pokiaľ sa daňové opatrenia používajú na podporu hospodárskeho rozvoja určitých regiónov, posúdi sa, či sú opatrenia primerané sledovaným cieľom a zamerané na ne. Pri posudzovaní tejto skutočnosti sa bude venovať osobitná pozornosť osobitným rysom a obmedzeniam v prípade najvzdialenejších regiónov a malých ostrovov, a to bez toho, aby bola narušená integrita a súdržnosť právneho poriadku Únie vrátane vnútorného trhu a spoločných politík. Pri takomto posúdení by sa zvážili postupné minimálne požiadavky na podstatnú hospodársku prítomnosť vymedzené v odseku B.

Postup

I. Rada a Komisia spoločne zriadia skupinu s cieľom posúdiť daňové opatrenia, ktoré môžu patriť do rozsahu pôsobnosti tohto rámca, a dohliadať na poskytovanie informácií o týchto opatreniach. Rada vyzýva každý členský štát a Komisiu, aby do tejto skupiny vymenovali predstaviteľa na vysokej úrovni a jeho zástupcu, pričom skupine bude predsedať zástupca členského štátu. Skupina, ktorá sa bude pravidelne schádzať, vyberie a preskúma daňové opatrenia na posúdenie v súlade s ustanoveniami uvedenými v odsekoch E až G. Skupina bude pravidelne podávať správy o posudzovaných opatreniach. Tieto správy sa postúpia Rade na prerokovanie, a ak tak Rada rozhodne, uverejnia sa. Dokumenty by sa mali na požiadanie oznámiť Parlamentu a zverejniť po skončení procesu hodnotenia.

Presadzovanie

J. Členské štáty sú oprávnené vykonávať protiopatrenia, ktorými by sa znížili stimuly na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, ak by členský štát neodstránil režim, ktorý bol v súvislosti s týmto rámcom posúdený ako škodlivý, do dvoch rokov, a najmä:

a) neodpočítateľnosť nákladov;

b) opatrenia týkajúce sa zrážkovej dane;

c) obmedzenie oslobodenia od dane z príjmov z účasti;

d) osobitné požiadavky na dokumentáciu, najmä pokiaľ ide o transferové oceňovanie;

Geografické rozšírenie

K. Rada sa domnieva, že je vhodné, aby sa zásady zamerané na zrušenie škodlivých daňových opatrení prijali na čo najširšom geografickom základe. Na tento účel sa členské štáty zaväzujú podporovať ich prijatie v tretích krajinách; takisto sa zaväzujú podporovať ich prijatie na územiach, na ktoré sa nevzťahuje zmluva. V tejto súvislosti by sa Rada a Komisia mali opierať o kritériá týkajúce sa daňovej transparentnosti, spravodlivého zdaňovania a vykonávania opatrení na boj proti BEPS s cieľom vytvoriť zoznam EÚ obsahujúci nespolupracujúce jurisdikcie. Kritériá spravodlivého zdaňovania by mali vychádzať z faktorov uvedených v odsekoch B a C tohto rámca.

L. Členské štáty so závislými alebo pridruženými územiami alebo s osobitnými povinnosťami alebo daňovými výsadami vo vzťahu k iným územiam sa zaväzujú, že v rámci svojho ústavného usporiadania zabezpečia uplatňovanie týchto zásad na týchto územiach. V tejto súvislosti tieto členské štáty zhodnotia situáciu vo forme správ adresovaných skupine uvedenej v odseku H, ktorá ich posúdi v rámci opísaného postupu preskúmania.

Monitorovanie a revízia

M. S cieľom zabezpečiť rovnomerné a účinné vykonávanie rámca Rada vyzýva Komisiu, aby jej každoročne podávala správy o jeho vykonávaní a o uplatňovaní fiškálnej štátnej pomoci. Táto správa by sa mala sprístupniť verejnosti. Rada a členské štáty preskúmajú ustanovenia rámca dva roky po jeho prijatí;

27. víta výmenu názorov s predsedníčkou skupiny pre kódex správania Lyudmilou Petkovou, ktorá sa uskutočnila 19. apríla 2021; vyzýva predsedníčku skupiny pre kódex správania, aby vystúpila v Parlamente aspoň raz ročne na verejnom vypočutí, a aby Rade predložila správu o pokroku;

28. víta uverejňovanie polročných správ skupiny pre kódex správania, ktoré sú určené Rade; vyjadruje presvedčenie, že by sa mal vytvoriť špecializovaný online nástroj, aby sa zabránilo spoliehaniu sa výlučne na závery Rady s cieľom získať základné informácie o daňovej politike na úrovni EÚ; oceňuje úsilie vynaložené na zverejnenie dokumentov a práce skupiny pre kódex správania; žiada, aby sa verejné informácie sprístupnili na ľahko používateľnej platforme;

29. vyzýva skupinu pre kódex správania, aby poslancov Európskeho parlamentu prizvala na svoje rokovania ako pozorovateľov; nabáda skupinu pre kódex správania, aby niektoré zo svojich schôdzí, ktoré nemajú dôverný charakter, verejne vysielala cez internet;

°

° °

30. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Fenomén agresívnej daňovej súťaže vyvolal obavy v Únii už začiatkom 90. rokov 20. storočia, keďže potenciálne ohrozuje integritu jednotného trhu. S cieľom bojovať proti škodlivým daňovým praktikám prijala Únia v roku 1997 kódex správania pri zdaňovaní podnikov a následne bola zriadená skupina pre kódex správania na posúdenie daňových opatrení, na ktoré by sa mohol vzťahovať tento kódex.

V čase, keď sa objavujú nové výzvy, ako je globalizácia a digitalizácia hospodárstva a významnejšia úloha nadnárodných podnikov v globálnej ekonomike, Únia naďalej zohráva významnú úlohu pri obmedzovaní nekalej daňovej súťaže. Je dôležité nielen to, aby členské štáty lepšie spolupracovali a zvyšovali transparentnosť v daňových záležitostiach, ale aj aby sa dohodli na spoločných cieľoch v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o reguláciu finančných trhov a boj proti daňovej optimalizácii, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovým podvodom a daňovým únikom v rámci Únie aj mimo nej.

Silná daňová súťaž medzi členskými štátmi umožňuje nadnárodným podnikom vyhnúť sa zdaneniu podstatnej časti ich ziskov prostredníctvom daňového inžinierstva. Zisky, ktoré by sa mali zdaňovať v členskom štáte, v ktorom sa dosahujú, sa často zdaňujú v menšej miere (alebo vôbec) v inom členskom štáte, v ktorom je daňová politika navrhnutá tak, aby zvýhodňovala veľké spoločnosti a nadnárodné podniky. Povaha škodlivých daňových praktík sa v posledných desaťročiach vyvíjala a objavili sa ich nové formy, najmä transformáciou preferenčných režimov na agresívne všeobecné režimy, a preto by kódex správania mal obsahovať potrebné nástroje na posúdenie škodlivej povahy daňových systémov vo všeobecnosti. Cieľom by nebolo zabrániť členským štátom prijať účinné a primerané daňové opatrenia, ktoré sú spojené s reálnou ekonomikou a ktoré by prispeli k hospodárskemu rastu v prospech ich občanov a spoločností, ale zabrániť tomu, aby daňové opatrenia, ktoré prijmú, boli škodlivé a nespravodlivo narúšali základ dane iných členských štátov.

Vlády prichádzajú v dôsledku daňových podvodov, daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam ročne o 1 000 miliárd EUR. Každé euro, ktoré sa dlhuje a nebolo odvedené tam, kde by malo, ide na úkor pracovníkov, nezamestnaných a nemocných. Je to úder pre solidaritu.

Časté daňové škandály za posledné desaťročie (Lux Leaks, Paradise Papers, Paradise Papers atď.), do ktorých boli zapojené nadnárodné spoločnosti a majetné osoby, odhalili rozsah a závažnosť tohto fenoménu a naliehavú potrebu nájsť konečné riešenia, aby k nim nedochádzalo. Ničím neobmedzená daňová súťaž medzi členskými štátmi je prejavom nešťastného rozpadu solidarity v rámci Únie a musí skončiť.

Agresívna daňová súťaž medzi členskými štátmi má tiež zvrátený účinok v tom, že diskriminuje malé a stredné podniky (MSP), ktoré nemajú kapacitu na využívanie medzier vo vnútroštátnych daňových systémoch alebo sú priamo či nepriamo vylúčené z daňových politík, ktoré boli navrhnuté a zavedené tak, aby boli výlučne v prospech nadnárodných podnikov. Okrem toho, keď daňovníci vidia, že nadnárodné podniky sa zákonne vyhýbajú dani z príjmu, oslabuje sa tým dobrovoľné dodržiavanie predpisov z ich strany.

Sú potrebné spoločné európske pravidlá. Daňová súťaž medzi členskými štátmi škodí európskemu hospodárstvu. Je nevyhnutné, aby všetky členské štáty spolupracovali a našli životaschopné fiškálne a hospodárske riešenia pre verejné služby a podniky s cieľom vytvoriť spoločný systém zdaňovania, ktorý bude spravodlivý, efektívny a priaznivý pre udržateľný hospodársky rozvoj. Nedostatočná harmonizácia daňových pravidiel je reálnou príležitosťou pre nadnárodné podniky, no znevýhodňuje MSP. Je neprijateľné, aby v rámci Únie, ktorá je založená na zásade solidarity, bola medzi členskými štátmi agresívna súťaž, a aby si nadnárodné podniky mohli v rámci Únie vyberať spomedzi najvýhodnejších daní. Takáto súťaž podporuje premiestňovanie v rámci Európy a v zásade nabáda nadnárodné podniky, aby hľadali miesta s nižšími daňovými nákladmi na úkor členských štátov, v ktorých sa v skutočnosti dosahujú zisky.

Agresívna daňová súťaž nie je fenoménom, ku ktorému dochádza len v Európskej únii. Považuje sa za veľký problém aj na medzinárodnej úrovni, pričom organizácia OECD už v roku 1998 zriadila Fórum o škodlivých daňových praktikách na boj proti preferenčným daňovým režimom, ktoré majú za následok narúšanie základu dane a presun ziskov. Najnovšie akčný bod 5 akčného plánu BEPS zaväzuje toto fórum k tomu, aby reorganizovalo svoju prácu v oblasti škodlivých daňových praktik, pričom prioritou by malo byť zvýšenie transparentnosti a vyžadovanie podstatnej činnosti v súvislosti s akýmkoľvek preferenčným režimom, aby sa nepovažoval za škodlivý.

Okrem toho organizácia OECD nedávno obnovila rokovania o BEPS 2.0, ktorý pozostáva z dvoch pilierov.

Cieľom piliera 1 je prispôsobiť medzinárodný systém dane z príjmov novým obchodným modelom, ktoré boli vytvorené v digitálnom hospodárstve, zmenou pravidiel týkajúcich sa rozdelenia zisku a zdaniteľného nexu uplatniteľných na zisky podnikov. Očakáva sa, že pilier 1 bude uspokojivou odpoveďou okrem iného na značnú a ziskovú hospodársku činnosť, ktorá je vyňatá zo zdanenia z dôvodu neexistencie „stálej prevádzkarne“.

Pilier 2 sa zameriava na globálnu minimálnu daň s cieľom riešiť zostávajúce otázky súvisiace s BEPS. Zameriava sa na právo zdaniť v situáciách, keď iné jurisdikcie neuplatňujú právo zdanenia alebo ukladajú „príliš nízke“ dane, a týmto spôsobom sa očakáva, že významne prispeje k odstráneniu agresívnej daňovej súťaže. Pilier 2 má zabezpečiť, aby nadnárodné podniky platili minimálnu daň bez ohľadu na to, kde majú sídlo alebo jurisdikcie, v ktorých pôsobia.

Rokovania o týchto dvoch medzinárodných nástrojoch sa oneskorili z dôvodu zdržanlivosti Trumpovej administratívy, ale nedávno sa obnovili po zvolení prezidenta Bidena, pričom jeho administratíva sa opäť aktívne zapája do inkluzívneho rámca OECD. Zatiaľ čo sa vyvíja úsilie o nájdenie riešení v rámci piliera 1, ktoré môžu vyhovovať všetkým stranám, prezident Biden už vyjadril pevnú podporu pilieru 2 vo svojom politickom dokumente „The Made in America Tax Plan“ (https://home.treasury.gov/system/files/136/MadeInAmericaTaxPlan_Report.pdf).

Cieľom OECD je dosiahnuť dohodu o návrhoch piliera 1 a 2 do polovice roku 2021. Spravodajkyňa zastáva názor, že by to mala byť ambícia aj Európskej únie, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala plán na rýchle a riadne vykonávanie oboch pilierov, a to aj využitím výsledkov piliera II na nové vymedzenie škodlivých praktík a na ich monitorovanie prostredníctvom zreformovaného kódexu správania pri zdaňovaní podnikov.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

13.7.2021

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

44

6

8

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gunnar Beck, Marek Belka, Isabel Benjumea Benjumea, Lars Patrick Berg, Stefan Berger, Francesca Donato, Engin Eroglu, Markus Ferber, Jonás Fernández, Frances Fitzgerald, José Manuel García-Margallo y Marfil, Luis Garicano, Sven Giegold, Valentino Grant, Claude Gruffat, José Gusmão, Eero Heinäluoma, Michiel Hoogeveen, Danuta Maria Hübner, Stasys Jakeliūnas, France Jamet, Othmar Karas, Billy Kelleher, Ondřej Kovařík, Georgios Kyrtsos, Aurore Lalucq, Philippe Lamberts, Aušra Maldeikienė, Pedro Marques, Jörg Meuthen, Csaba Molnár, Siegfried Mureşan, Caroline Nagtegaal, Luděk Niedermayer, Lefteris Nikolaou-Alavanos, Piernicola Pedicini, Kira Marie Peter-Hansen, Sirpa Pietikäinen, Dragoş Pîslaru, Evelyn Regner, Antonio Maria Rinaldi, Joachim Schuster, Ralf Seekatz, Paul Tang, Irene Tinagli, Ernest Urtasun, Inese Vaidere, Johan Van Overtveldt, Stéphanie Yon-Courtin, Marco Zanni, Roberts Zīle

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Manon Aubry, Herbert Dorfmann, Eugen Jurzyca, Eva Kaili, Margarida Marques, Jessica Polfjärd, Stéphane Séjourné

 


 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

44

+

ID

Francesca Donato, Valentino Grant, Antonio Maria Rinaldi, Marco Zanni

PPE

Stefan Berger, Herbert Dorfmann, Markus Ferber, José Manuel García-Margallo y Marfil, Danuta Maria Hübner, Othmar Karas, Georgios Kyrtsos, Aušra Maldeikienė, Siegfried Mureşan, Luděk Niedermayer, Sirpa Pietikäinen, Jessica Polfjärd, Ralf Seekatz, Inese Vaidere

Renew

Engin Eroglu, Luis Garicano, Dragoş Pîslaru, Stéphane Séjourné, Stéphanie Yon-Courtin

S&D

Marek Belka, Jonás Fernández, Eero Heinäluoma, Eva Kaili, Aurore Lalucq, Margarida Marques, Pedro Marques, Csaba Molnár, Evelyn Regner, Joachim Schuster, Paul Tang, Irene Tinagli

The Left

Manon Aubry, José Gusmão

Verts/ALE

Sven Giegold, Claude Gruffat, Stasys Jakeliūnas, Philippe Lamberts, Piernicola Pedicini, Kira Marie Peter-Hansen, Ernest Urtasun

 

6

-

ECR

Lars Patrick Berg, Michiel Hoogeveen, Eugen Jurzyca, Johan Van Overtveldt, Roberts Zīle

NI

Lefteris Nikolaou-Alavanos

 

8

0

ID

Gunnar Beck, France Jamet, Jörg Meuthen

PPE

Isabel Benjumea Benjumea, Frances Fitzgerald

Renew

Billy Kelleher, Ondřej Kovařík, Caroline Nagtegaal

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

Posledná úprava: 3. septembra 2021
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia