Postup : 2021/2038(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0250/2021

Predkladané texty :

A9-0250/2021

Rozpravy :

PV 05/10/2021 - 2
CRE 05/10/2021 - 2

Hlasovanie :

PV 06/10/2021 - 2
PV 06/10/2021 - 12

Prijaté texty :

P9_TA(2021)0410

<Date>{26/07/2021}26.7.2021</Date>
<NoDocSe>A9-0250/2021</NoDocSe>
PDF 430kWORD 94k

<TitreType>SPRÁVA</TitreType>

<Titre>o budúcnosti vzťahov medzi EÚ a USA</Titre>

<DocRef>(2021/2038(INI))</DocRef>


<Commission>{AFET}Výbor pre zahraničné veci</Commission>

Spravodajca: <Depute>Tonino Picula</Depute>

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):

Bernd Lange, Výbor pre medzinárodný obchod

(*) Postup pridružených výborov – článok 57 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 MENŠINOVÉ STANOVISKO
 STANOVISKO VÝBORU PRE MEDZINÁRODNÝ OBCHOD
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o budúcnosti vzťahov medzi EÚ a USA

(2021/2038(INI))

Európsky parlament,

 so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 2. decembra 2020 o novej agende EÚ a USA pre globálnu zmenu (JOIN(2020)0022),

 so zreteľom na spoločné vyhlásenie Transatlantického dialógu zákonodarcov z 24. augusta 2020 o vzťahoch medzi EÚ a USA,

 so zreteľom na závery Rady o vzťahoch medzi EÚ a USA zo 7. decembra 2020,

 so zreteľom na svedectvo ministra zahraničných vecí USA Antonyho Blinkena pred Výborom pre zahraničné vzťahy Senátu Spojených štátov 19. januára 2021,

 so zreteľom na vyhlásenie členov Európske rady z 26. februára 2021 týkajúce sa bezpečnosti a obrany,

 so zreteľom na spoločné tlačové vyhlásenie predsedníčky von der Leyenovej a ministra zahraničných vecí Blinkena z 24. marca 2021,

 so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministra zahraničných vecí Spojených štátov amerických a vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedu Európskej komisie z 24. marca 2021,

 so zreteľom na vyhlásenie Ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov z 26. apríla 2021 s názvom U.S. Commitment to the Western Balkans (Záväzok Spojených štátov voči západnému Balkánu),

 so zreteľom na závery Rady zo 14. novembra 2016 o globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: silnejšia Európa,

 so zreteľom na spoločné vyhlásenie o spolupráci EÚ a NATO, ktoré 8. júla 2016 vo Varšave podpísali predseda Európskej rady, predseda Európskej komisie a generálny tajomník NATO,

 so zreteľom na výmenu názorov s generálnym tajomníkom NATO počas spoločného stretnutia Výboru pre zahraničné veci, Podvýboru pre bezpečnosť a obranu a Delegácie pre vzťahy s Parlamentným zhromaždením NATO, ktoré sa konalo 15. marca 2021,

 so zreteľom na účasť PK/VP na stretnutí ministrov obrany NATO 17. a 18. februára 2021 a na stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO 23. a 24. marca 2021,

 so zreteľom na komuniké vydané hlavami štátov a predsedami vlád, ktorí sa zúčastnili na zasadnutí Severoatlantickej rady 14. júna 2021 v Bruseli,

 so zreteľom na vyhlásenie zo samitu EÚ – USA z 15. júna 2021 s názvom Na ceste k obnovenému transatlantickému partnerstvu,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2018 o vzťahoch medzi EÚ a NATO[1],

 so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o transatlantických vzťahoch, najmä na svoje uznesenie z 26. marca 2009 o stave transatlantických vzťahov po voľbách v USA[2], na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o úlohe EÚ v podpore širšieho transatlantického partnerstva[3] a na svoje uznesenie z 12. septembra 2018 o stave vzťahov medzi EÚ a USA[4],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2021 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky – výročná správa za rok 2020[5],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2021 o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky – výročná správa za rok 2020[6],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2021 o rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo 16. júla 2020 – Data Protection Commissioner proti Facebook Ireland Limited a Maximillianovi Schremsovi (ďalej len „rozsudok vo veci Schrems II“) – vec C-311/18[7],

 zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod,

 so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0250/2021),

A. keďže transatlantické partnerstvo 75 rokov predstavovalo slobodu, demokraciu, ľudské práva a právny štát, obchodnú a hospodársku spoluprácu, ako aj bezpečnosť; keďže USA sú naďalej najbližším a najdôležitejším strategickým partnerom EÚ; keďže toto partnerstvo je založené na pevných politických, kultúrnych, hospodárskych a historických väzbách a spoločných hodnotách, ako sú sloboda, demokracia, ľudské práva a právny štát, a má veľký potenciál dialógu, spolupráce a realizácie v otázkach, cieľoch a prioritách spoločného záujmu alebo obáv v celom politickom spektre;

B. keďže EÚ a USA majú spoločné hodnoty a spoločný zásadný záujem na formovaní medzinárodného prostredia založeného na pravidlách, ktoré posilňuje multilateralizmus a demokratické hodnoty, chráni ľudské práva, dodržiava medzinárodné právo a podporuje medzinárodný poriadok založený na pravidlách, mierové riešenie konfliktov a udržateľný rozvoj na celom svete;

C. keďže zvolenie Joeho Bidena za prezidenta Spojených štátov a Kamaly Harrisovej za viceprezidentku vytvorilo nové príležitosti na ďalšie pokračovanie a oživenie tohto zásadného transatlantického partnerstva, na obnovenie práce a inovácií na všetkých úrovniach tejto dlhodobej spolupráce a na lepšiu spoluprácu v multilaterálnych otázkach, ako sú zmena klímy, digitálna a ekologická transformácia, demokracia a medzinárodná bezpečnosť; keďže EÚ a USA by mali využiť túto obnovenú príležitosť na intenzívny dialóg a úzku spoluprácu s cieľom plniť si svoje stále záväzky voči medzinárodným organizáciám, ktorých sú členmi, a zabezpečiť väčšiu koordináciu a rozdelenie záťaže v širokom spektre geopolitických otázok, ktoré sa vyvíjajú; keďže spolupráca s USA je trvalým cieľom EÚ bez ohľadu na to, ktorá vláda je práve vo funkcii;

D. keďže Bidenova vláda vyjadrila zámer posilniť vzťahy s EÚ a ďalšími demokratickými spojencami; keďže prvá zámorská návšteva prezidenta Bidena smerovala do Európy, počas ktorej sa zúčastnil na samite NATO a samite EÚ – USA 14. – 15. júna v Bruseli; keďže to potvrdzuje pevný záväzok USA posilniť svoje vzťahy s Európskou úniou a jej členskými štátmi a voči budúcnosti spoločnej bezpečnosti a obrany v rámci Severoatlantickej aliancie a s Európskou úniou; keďže prezident Biden navrhol usporiadať samit za demokraciu, ktorého cieľom bude plniť spoločné záväzky s EÚ a ďalšími demokraciami pri posilňovaní našich demokracií a podpore posilnenej spolupráce medzi demokratickými štátmi, pričom sa bude zároveň bojovať proti autoritárstvu a porušovaniu ľudských práv na celom svete;

E. keďže na vytvorenie silného a ambiciózneho transatlantického programu a na riešenie všetkých oblastí, v ktorých existujú transatlantické rozdiely, a tam, kde je to možné, na určenie spoločného prístupu, je potrebný neustály a konštruktívny dialóg založený na spoločných cieľoch, a to aj v oblastiach, ako sú vzťahy s Čínou a Ruskom, záväzky a spôsobilosti v oblasti obrany, konflikty na Blízkom východe a iné otázky bezpečnosti a stability; keďže je zrejmé, že transatlantickú alianciu nemožno považovať za samozrejmosť a musí sa oživovať a neustále posilňovať;

F. keďže EÚ by sa pri vykonávaní a prehlbovaní transatlantickej spolupráce mala usilovať o partnerstvo vo vedení spolu s USA zamerané na sledovanie spoločných záujmov; keďže EÚ by mala podporovať aj svoju strategickú autonómiu v oblasti obrany a hospodárskych vzťahov ako prostriedok na posilnenie transatlantických väzieb a zvýšenie spoločného vplyvu EÚ a USA na svetovej scéne, ale aj s cieľom zvýšiť svoju schopnosť prevziať väčšiu zodpovednosť za riešenie kľúčových globálnych a regionálnych výziev a rozhodovať a v prípade potreby konať autonómne v oblasti zahraničných vecí a bezpečnosti a obrany;

G. keďže EÚ a USA majú najkomplexnejšie bilaterálne obchodné a investičné vzťahy a ich hospodársky vzťah je najprepojenejším na svete;

H. keďže EÚ aj USA spája množstvo rovnakých nových výziev, ako je zhubný vplyv autoritárskych režimov, ktorý ohrozuje multilaterálne inštitúcie, sociálno-ekonomický vplyv pandémie, podpora celosvetového zdravia, zmena klímy a potreba napredovať pri prijímaní opatrení na zmiernenie zmeny klímy, potlačenie globálnej vlny autoritárstva, boj proti celosvetovým zločineckým sieťam a terorizmu, dosiahnutie rodovej rovnosti a nediskriminácie, riešenie zväčšujúcich sa rozdielov medzi veľkomestskými a vidieckymi oblasťami a úsilie o digitálnu a zelenú transformáciu ako prostriedok na dosiahnutie udržateľnej modernizácie, technologický pokrok, ako je umelá inteligencia a kybernetická bezpečnosť, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a rozsiahlejšie výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva;

I. keďže vďaka obnovenému impulzu nadviazať transatlantický vzťah by sa vytvoril priaznivý politický kontext na konštruktívne riešenie spoločných výziev, ako aj na riešenie otázok, v ktorých sa pozície líšia;

J. keďže v decembri 2020 Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) predložili novú stratégiu kybernetickej bezpečnosti EÚ, ktorej cieľom je umožniť „EÚ posilniť svoje vedúce postavenie v oblasti medzinárodných noriem a štandardov v kybernetickom priestore a posilniť spoluprácu s partnermi na celom svete s cieľom podporiť globálny, otvorený, stabilný a bezpečný kybernetický priestor založený na zásadách právneho štátu, ľudských právach, základných slobodách a demokratických hodnotách“[8];

K. keďže v Spojených štátoch amerických obidve politické strany silno podporujú spoluprácu s demokratickými spojencami s cieľom zvýšiť odolnosť transatlantického spoločenstva proti hybridným hrozbám autoritárskych režimov;

L. keďže medzinárodný poriadok založený na pravidlách a demokratické hodnoty sú spochybnené vzostupom asertívneho autoritárstva a poklesom demokracie v tretích krajinách, ako aj v rámci EÚ a USA v dôsledku nárastu protidemokratických populistických a krajne pravicových hnutí;

M. keďže odchod Spojeného kráľovstva z EÚ by mohol viesť k ďalšej fragmentácii strategického prostredia nielen z hľadiska vzťahov medzi EÚ a USA, ale aj v Bezpečnostnej rade OSN, G7, G20 a iných multilaterálnych zoskupeniach;

N. keďže Latinská Amerika je región, ktorý má s EÚ a USA mnoho spoločných hodnôt, záujmov, historických väzieb a hospodárskych a ľudských prepojení veľkého významu;

1. víta prijatie nového návrhu agendy EÚ – USA pre globálnu zmenu, ktorý predložili Komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v decembri 2020 ako koncepciu obnoveného a posilneného transatlantického partnerstva;

2. opätovne potvrdzuje svoju podporu silnej transatlantickej spolupráci, partnerstvu a priateľstvu medzi EÚ a USA, ktoré za posledných 70 rokov prispeli k úspechu Európy, prosperite a úspešnej integrácii a sú základom jej stability a bezpečnosti od konca druhej svetovej vojny; zdôrazňuje, že vzťah EÚ s USA je založený na spoločných hodnotách; pripomína, že politické systémy USA aj EÚ sú založené na demokratických zásadách, zásadách právneho štátu a dodržiavaní základných slobôd; vyjadruje presvedčenie, že prostredníctvom transatlantickej spolupráce môžeme najlepšie prispieť k mierovému, udržateľnému a konštruktívnemu riešeniu existujúcich globálnych a regionálnych výziev, a to aj zameraním sa na udržateľnú a ekologickú obnovu hospodárstva vrátane uhlíkovej neutrality do roku 2050 a prekonaním regionálnej, sociálnej, rasovej a rodovej nespravodlivosti; trvá na tom, že obnovené transatlantické partnerstvo by malo byť založené na rovnosti partnerov; zároveň zdôrazňuje, že strategickú autonómiu EÚ nemožno dosiahnuť bez kvalitatívneho zlepšenia vykonávania priorít a zásad zahraničnej politiky EÚ, ako aj ambiciózneho partnerstva a spolupráce s najbližšími spojencami Únie, ako sú USA;

3. vyzýva Radu, Komisiu a podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), aby opätovne potvrdili pretrvávajúci význam strategického transatlantického vzťahu pre obnovu a oživenie multilaterálneho medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, pričom ústredným prvkom je systém OSN a medzinárodné právo, globálne posilnenie demokracie a demokratických hodnôt a presadzovanie ľudských práv, pre riešenie škodlivého vplyvu a dezinformácií autoritárskych režimov a pre tvorbu pravidiel digitálnej a technologickej budúcnosti v súlade so spoločnými hodnotami, celosvetovým udržateľným hospodárskym rozvojom a inkluzívnym hospodárskym rastom a pracovnými miestami, koordinovanou pozíciou voči Rusku a Číne a spoločnou ponukou investovania do iniciatív v oblasti celosvetovej infraštruktúry v súlade so stratégiou EÚ v oblasti prepojenosti; zdôrazňuje význam stratégie EÚ v oblasti prepojenosti a vyzýva na posilnenie spolupráce medzi EÚ a USA v hlavnej oblasti prepojenosti; podporuje transatlantické úsilie o zabránenie energetickej závislosti presadzovaním energetickej diverzifikácie a v širšom zmysle prepojenosti prostredníctvom všetkých možných mechanizmov, ako sa uvádza aj v komuniké G7 s názvom Náš spoločný program globálnych opatrení v záujme obnovy k lepšiemu;

4. berie na vedomie a podporuje aj nové transatlantické odhodlanie na podporu demokracie na celom svete, najmä prostredníctvom obrany slobody médií, podpory občianskej spoločnosti a ochrany a obrany novinárov; víta jasný záväzok USA posilniť a ďalej rozšíriť transatlantické vzťahy na základe rozhodnutia prezidenta USA cestovať do Európy počas jeho prvej zámorskej cesty a zúčastniť sa na samite EÚ – USA v júni; podporuje operatívne závery samitu podrobne opísané vo vyhlásení zo samitu EÚ – USA s názvom Smerom k obnovenému transatlantickému partnerstvu, ktoré bolo vydané 15. júna 2021 a ktoré potvrdzuje pevné odhodlanie oboch strán usilovať sa o súčinnosť a prehĺbiť transatlantický dialóg a spoluprácu; berie na vedomie najmä transatlantické odhodlanie riešiť humanitárne potreby a zasadzovať sa za medzinárodné humanitárne právo, ako aj rozšíriť základňu zdrojov pre humanitárnu činnosť; berie tiež na vedomie a podporuje zámer posilniť transatlantickú spoluprácu v oblasti využívania sankcií na presadzovanie spoločných cieľov zahraničnej politiky a bezpečnosti;

5. požaduje nový transatlantický program, ktorý presadzuje spoločné záujmy a podporuje kolektívnu silu a presadzuje mnohostrannú spoluprácu v záujme spravodlivejšieho a zdravšieho sveta, boja proti zmene klímy, presadzovania mierového riešenia konfliktov vrátane regionálnych konfliktov, založeného na zásadách medzinárodného práva, kontroly zbrojenia, nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia; zdôrazňuje, že naše spoločné strategické ciele, ako je posilnenie nášho dodávateľského reťazca liekov a reforma WHO, zabezpečenie primeraného prístupu k očkovacím látkam pre zraniteľné krajiny, zníženie našej závislosti od vonkajších energetických rezerv, zvýšenie investícií do vyspelých technológií, boj proti nerovnostiam, podpora ekologickej transformácie a spolupráca s príslušnými tretími krajinami, pričom v centre by mala byť bezpečnosť a stabilita východného a južného susedstva EÚ, západného Balkánu a afrického kontinentu, by mali byť stredobodom tohto programu;

6. zdôrazňuje, že je potrebné prehĺbiť legislatívnu spoluprácu a vytvoriť pevnejšiu štruktúru pre legislatívnu spoluprácu a inkluzívny transatlantický dialógu založený na oboch legislatívnych zložkách EÚ a USA, ako je napríklad transatlantické zhromaždenie zákonodarcov; konštatuje, že zvyšovaním informovanosti o štruktúrach, ako je Transatlantický dialóg zákonodarcov, ako aj pravidelnejšími stretnutiami Výboru EP pre zahraničné veci so svojimi partnermi v USA a ich návštevami, napríklad pri príležitosti pravidelných ročných návštev príslušných výborov, by sa obnovila dôvera a trvácnosť a efektívnosť transatlantickej spolupráce; naliehavo vyzýva Kongres USA, aby posilnil Transatlantický dialóg zákonodarcov tým, že ho schváli ako formálny orgán so stálym členstvom zameraným na podporu vzťahov medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou a ako prirodzený partner medziparlamentnej delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Kongresom USA; víta obnovenie klubu Európskej únie v Kongrese USA a zdôrazňuje význam úzkej spolupráce a pridruženia k činnostiam Transatlantického dialógu zákonodarcov; opätovne potvrdzuje význam riadiaceho výboru Transatlantického dialógu zákonodarcov pri zabezpečovaní koordinácie všetkých činností týkajúcich sa transatlantickej spolupráce pri legislatívnom úsilí v Európskom parlamente s cieľom posilniť parlamentný dohľad;

7. víta bohatý transatlantický dialóg na úrovni občianskej spoločnosti a vyzýva EÚ a USA, aby ďalej zhodnocovali tento dialóg a zapojili všetky sociálne a hospodárske zainteresované strany do diskusie o budúcnosti transatlantických vzťahov; domnieva sa, že na tento účel by sa mohol nadviazať pravidelný transatlantický dialóg občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že kontakt medzi občanmi EÚ a USA prispieva k rozvoju spoločných hodnôt, dôvery a vzájomného porozumenia medzi transatlantickými partnermi; vyzýva preto na zvýšenú podporu presadzovania a uľahčovania programov mobility a výmenných programov, ako je Erasmus+, a na výmenu stáží medzi Kongresom a Európskym parlamentom; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť medziľudské kontakty v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania;

8. vyzýva na posilnenie medziparlamentnej spolupráce medzi poslancami Európskeho parlamentu, členmi Kongresu, poslancami národných parlamentov členských štátov EÚ a členmi rôznych štátnych zákonodarných orgánov 50 federálnych štátov USA v rôznych tematických oblastiach, ktoré by mohli umožniť výmenu najlepších postupov vrátane dialógov na nižšej ako celoštátnej úrovni, ako je Under2 Coalition, a posilnenie koordinácie v oblasti globálnych, ale aj spoločných domácich výziev, ako je riešenie hospodárskej a sociálnej nerovnosti, ochrana ľudských práv a demokratických noriem v súvislosti s rastúcimi protidemokratickými hrozbami na vnútornej aj vonkajšej úrovni, ochrana medzinárodného práva a zachovanie právne záväzných dohôd, podpora spoločných strategických investícií, všeobecne dostupná zdravotná starostlivosť, legislatívne zbližovanie v oblasti umelej inteligencie vo všetkých jej formách, podpora spolupráce medzi podnikmi USA a EÚ, inovácie a iné špičkové technológie, ako sú 5G a 6G a biotechnológie, výskum, rozvoj a inovácie, zdaňovanie technologických firiem, zodpovednosť online platforiem, a to aj poskytovaním potrebného dohľadu s cieľom zabezpečiť, aby online platformy boli v súlade s kľúčovými demokratickými hodnotami, boj proti zmene klímy, a to aj ako bezpečnostnej hrozby, cieľ spravodlivého prechodu na klimatickú neutralitu, ochrana slobodného a nezávislého mediálneho prostredia a obrana našich demokratických volieb pred zahraničným zasahovaním; opätovne zdôrazňuje význam spolupráce medzi EÚ a USA v oblasti kozmického priestoru a dialógu medzi EÚ a USA o kozmickom priestore; víta ohlásený záväzok posilniť transatlantickú spoluprácu v oblasti kozmického priestoru nadviazaním na dohodu Galileo – GPS; domnieva sa, že spolupráca medzi EÚ a USA v oblasti kozmického priestoru by mohla pomôcť podporiť normy bezpečnosti a najlepšie postupy v oblasti kozmického priestoru v celom medzinárodnom spoločenstve;

9. naliehavo vyzýva EÚ a USA, aby spolupracovali na globálnych daňových výzvach, pričom budú vychádzať z práce OECD, ako je reforma medzinárodného systému dane z príjmov právnických osôb, s cieľom odstrániť možnosť hospodárskych subjektov využívať stratégie narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS) a vyhnúť sa tak plateniu daní z príjmov právnických osôb; v tejto súvislosti podporuje prácu OECD/G20 v inkluzívnom rámci pre boj proti BEPS; zdôrazňuje, že reformné úsilie musí zahŕňať odstránenie daňových rajov; poukazuje na to, že takéto opatrenia môžu slúžiť na zníženie hospodárskych nerovností; potvrdzuje záväzok EÚ dosiahnuť spravodlivé zdaňovanie v digitálnom hospodárstve, ako sa požaduje v novej agende EÚ – USA pre globálnu zmenu;

10. zdôrazňuje význam vízovej reciprocity medzi EÚ a USA a nabáda obe strany, aby prostredníctvom aktívnej diplomatickej angažovanosti našli vzájomne prijateľné riešenie, ktoré by umožnilo bezvízový režim pre všetky členské štáty EÚ; víta začlenenie Poľska do programu bezvízového styku USA a potvrdzuje, že aj Chorvátsko spĺňa všetky požiadavky na začlenenie do programu; vyzýva USA, aby urýchlili proces vstúpenia Bulharska, Cypru a Rumunska do programu bezvízového styku;

Obnovenie multilateralizmu

11. víta skutočnosť, že sa USA opätovne zaviazalo k multilateralizmu a k spojeniu so svojimi partnermi, a zdôrazňuje, že to poskytuje príležitosť na opätovnú zaangažovanosť spolu s USA do obnovy a upevnenia a ďalšieho rozšírenia transatlantických vzťahov, a to aj v oblastiach, ako je multilateralizmus a ľudské práva, a spoločného posilňovania globálneho poriadku založeného na pravidlách v duchu našich spoločných demokratických hodnôt, a to v pozícii rovnocenných partnerov; zdôrazňuje význam úzkej spolupráce s USA a inými podobne zmýšľajúcimi štátmi na modernizácii multilaterálnych organizácií s cieľom prispôsobiť ich účelu a zlepšiť podporu celosvetového mieru a bezpečnosti, základných práv, všeobecných hodnôt a medzinárodného práva; zdôrazňuje aj potrebu zahrnúť do tohto úsilia krajiny z globálneho Juhu; zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce a koordinácie v rámci systému OSN, jej agentúr, organizácií a misií, a to aj pokiaľ ide o personálne obsadenie vedúcich pozícií;

12. opakuje svoj záväzok spolupracovať na medzinárodnej úrovni v rámci OSN, ktoré je nevyhnutným fórom pre mnohostranné riešenia globálnych výziev a pre politický dosah, politický dialóg a budovanie konsenzu v celom medzinárodnom spoločenstve;

13. vyzýva na zvýšenie spoločného financovania špičkových projektov založených na nových technológiách zo strany EÚ a USA, zvýšenie spoločných investícií do výskumu a vývoja, zintenzívnenie akademických výmen medzi ľuďmi v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM) a väčšiu spoločnú podporu pre začínajúce podniky a MSP pôsobiace v oblasti technológií;

14. víta rozhodnutie Bidenovej vlády opätovne sa pripojiť k Parížskej dohode a vymenovať osobitného prezidentského vyslanca pre klímu Johna Kerryho; víta oznámenie o zriadení skupiny EÚ – USA na vysokej úrovni pre opatrenia v oblasti klímy; naliehavo vyzýva EÚ a USA, aby pokročili v konkrétnych návrhoch na riešenie zmeny klímy a ekologizácie obchodu a podporovali sfunkčňovanie zelených technológií vrátane vodíka, udržateľného financovania a biodiverzity;

15. zdôrazňuje význam globálnej spolupráce v oblasti nadnárodných výziev, ako je podpora vzdelávania, vedy, mládeže a kultúrnej rozmanitosti a dialógu; vyzýva USA, aby sa opäť pripojili k Organizácii Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO);

16. víta rozhodnutie USA opäť sa pripojiť k Svetovej zdravotníckej organizácii; požaduje od transatlantických partnerov, aby sa postavili na čelo diplomacie v oblasti zdravia s cieľom koordinovať prístup na zastavenie pandémie ochorenia COVID-19 v celosvetovom meradle, ako aj možných budúcich zdravotných kríz a posilniť globálnu zdravotnú bezpečnosť, najmä pokiaľ ide o reformu Svetovej zdravotníckej organizácie a spoločné transatlantické úsilie poskytnúť spravodlivý globálny prístup k vakcínam, testom a liekom proti ochoreniu COVID-19 a ich distribúciu, a to najmä v krajinách s nižšími príjmami; trvá na posilňovaní spolupráce s cieľom vytvoriť lepšie postupy prípravy na budúce pandémie, a to aj prostredníctvom súdržného a jednotného klinického a regulačného prístupu dopĺňajúceho globálne dodávateľské reťazce s cieľom zabezpečiť flexibilitu a odolnosť; požaduje nestranné nezávislé vyšetrovanie zdroja a šírenia pandémie ochorenia COVID-19, ako aj jej riešenie zo strany WHO pri jej vypuknutí;

17. zdôrazňuje potrebu posilnenej verejnej diplomacie v oblasti vakcín, v ktorej môžu EÚ a USA zohrávať vedúcu úlohu, keďže celosvetové očkovanie je jediným spôsobom, ako ukončiť pandémiu; víta finančné príspevky EÚ a USA na nástroj COVAX a podporu medzinárodnej spolupráce s cieľom zlepšiť dostupnosť vakcín na celom svete prijatím koordinovaného prístupu pri riešení návrhu na zjednodušenie pravidiel ochrany duševného vlastníctva v prípade vakcín; v tomto zmysle naliehavo vyzýva transatlantických partnerov, aby spolupracovali s cieľom umožniť rýchlu výrobu a dodávku vakcín všade tam, kde je to potrebné; nabáda na výmenu najlepších postupov medzi USA a EÚ v oblasti nasadenia vakcín s cieľom zabezpečiť lepšiu pripravenosť a odolnosť do budúcnosti;

18. požaduje spoločný prístup EÚ – USA v OSN, a to aj k reforme OSN s cieľom posilniť jej účinnosť ako multilaterálnej organizácie, zvýšiť transparentnosť inštitúcie a posilniť jej dôveryhodnosť; požaduje koordinované úsilie o prijatie ambicióznych záväzkov na samitoch OSN o zmene klímy a biodiverzite v roku 2021 (COPS 26); vyzýva EÚ a USA, aby zohrávali vedúcu úlohu, pokiaľ ide o rámec Organizácie Spojených národov pre zmenu klímy, a na iných fórach, ako je Medzinárodná organizácia civilného letectva a Medzinárodná námorná organizácia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že spolupráca v oblasti čistej energie a výskumu, vývoja a inovácií, ako aj v oblasti nízkouhlíkových technológií a produktov je kľúčová, ako aj spolupráca v iných naliehavých otázkach, ako je nešírenie zbraní, riešenie konfliktov a boj proti násilnej radikalizácii a terorizmu; vyjadruje obavy zo skutočnosti, že Čína za posledné tri desaťročia strojnásobila svoje emisie uhlíka a v súčasnosti emituje 27 % svetových skleníkových plynov, v dôsledku čoho je úsilie EÚ a USA o riešenie emisií skleníkových plynov vo veľkej miere nedostatočné bez jasného záväzku a vykonávania zo strany Číny;

19. trvá na obrane medzinárodného morského práva a v tomto zmysle pripomína svoju žiadosť adresovanú USA, aby ratifikovali Dohovor OSN o morskom práve; vyzýva USA, aby sa pripojili k úsiliu EÚ o podporu prijatia medzinárodnej zmluvy proti znečisťovaniu mora a znečisťovaniu mora plastmi na budúcom zhromaždení OSN pre životné prostredie; naliehavo vyzýva USA a EÚ na posilnenie spolupráce v boji proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu na celom svete:

20. konštatuje, že prezident Biden oznámil nový cieľ dekarbonizácie vo výške 50 % až 52 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami v roku 2005; konštatuje takisto, že prezident Biden usporiadal virtuálny samit vedúcich predstaviteľov o klíme s cieľom zvýšiť úsilie hlavných ekonomík, pokiaľ ide o opatrenia v oblasti klímy;

21. uznáva výrazné zlepšenie kvality ovzdušia v USA v posledných desaťročiach, ktoré je do veľkej miery spôsobené technologickými zlepšeniami a inováciami v odvetví energetiky;

22. domnieva sa, že EÚ by mala spolu s USA opätovne potvrdiť ústredný význam cieľov udržateľného rozvoja a programu udržateľného rozvoja do roku 2030 ako rámca pre účinnú mnohostrannú spoluprácu, do ktorej by bola vždy, keď je to možné, zapojená aj Čína, za predpokladu, že Čína bude skutočne odhodlaná viesť dialóg a spoluprácu nesporným spôsobom a s programom, ktorý posilňuje základné štruktúry a ciele programu 2030;

23. vyzýva na lepšiu koordináciu uplatňovania reštriktívnych opatrení vrátane sankcií v oblasti ľudských práv a naliehavo vyzýva Radu, aby prijala korupčnú zložku ako súčasť globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv; vyzýva EÚ a USA, aby koordinovali svoje sankčné politiky vždy, keď je to možné a užitočné;

24. víta ohlásený záväzok vlády prezidenta Bidena, že obnoví spoluprácu s Radou OSN pre ľudské práva, ako znak toho, že USA majú opäť v úmysle presadzovať ľudské práva na celom svete, pričom dúfa, že dôjde k posilneniu úsilia o presadzovanie ľudských práv na celom svete a že sa zabráni autoritárskemu novému vymedzeniu ľudských práv ako koncepcie zameranej na štát; vyzýva EÚ a USA, aby spolu s podobne zmýšľajúcimi spojencami pracovali na reforme Rady pre ľudské práva a najmä stanovili jasné kritériá jej členstva;

25. vyzýva na posilnenie záväzku EÚ a USA presadzovať a chrániť ľudské práva na celom svete a bojovať proti vzostupu autoritárstva a neliberálnych režimov; nabáda na vytvorenie komplexného spoločného súboru nástrojov EÚ a USA na boj proti porušovaniu ľudských práv; vyzýva inštitúcie EÚ, aby úzko spolupracovali so spriatelenými demokraciami s cieľom chrániť a presadzovať základné ľudské práva a demokratické hodnoty na medzinárodnej úrovni prostredníctvom posilnenej úzkej spolupráce s medzinárodnými organizáciami, ako je Rada Európy a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE); zastáva názor, že Parlament a Kongres by mohli spolupracovať na prípadoch prenasledovania a väznenia obhajcov ľudských práv a zástupcov občianskej spoločnosti bez príčiny alebo potláčania ich činnosti;

26. víta skutočnosť, že USA zrušili sankcie voči najvyšším úradníkom Medzinárodného trestného súdu (MTS); nabáda USA, aby sa pripojili k Rímskemu štatútu, ktorým sa zriaďuje MTS, a aby konštruktívne spolupracovali so súdom na jeho prebiehajúcich vyšetrovaniach a súdnych konaniach;

27. opätovne vyzýva USA, aby zrušili trest smrti a reformovali svoj systém trestného súdnictva;

28. naliehavo vyzýva EÚ a USA, aby zaviedli dialóg a výmenu najlepších postupov v otázkach presadzovania rasovej a rodovej rovnosti; vyzýva EÚ a USA, aby podnikli rozhodné kroky na riešenie systémového rasizmu, ako sa odráža v policajnom násilí, ktoré sa neprimerane zameriava na etnické a rasové menšiny, a zakorenených nerovností, ktoré podnecujú legitímne pokojné protesty;

29. zastáva názor, že EÚ a USA môžu spoločne presadzovať rovnosť a dodržiavanie ľudských práv a zabezpečiť, aby sa tieto práva náležite zohľadnili a podporovali pri rozhodovaní na multilaterálnych fórach; navrhuje preto preskúmať stálu platformu pre dialóg medzi EÚ a USA s cieľom podniknúť konkrétne kroky na boj proti rasizmu, nenávistným prejavom a diskriminácii vrátane diskriminácie LGTBQI osôb a v tejto súvislosti vyzýva na užšiu mnohostrannú spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, ako sú OBSE, OSN, Africká únia, Organizácia amerických štátov a Rada Európy; vyzýva EÚ a USA, aby spoločne zorganizovali celosvetový samit proti rasizmu o boji proti rasizmu a diskriminácii na celom svete;

30. trvá na tom, že je potrebné zvýšené úsilie o zlepšenie rodovej rovnosti a práv žien, a to okrem iného aj v oblasti rodovo motivovaného násilia a sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;

31. vyzýva EÚ a členské štáty, aby posilnili svoju spoluprácu s USA pri presadzovaní slobody náboženského vyznania a viery na celom svete; vyzýva EÚ a USA, aby vzájomne chránili a zachovávali kultúrne a historické dedičstvo Európy a USA v USA a v EÚ;

32. nabáda vládu prezidenta Bidena, aby urýchlene vykonala oznámené plány na uzavretie väzenského zariadenia Guantánamo; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že takmer 20 rokov po zriadení zariadenia zostáva v ňom zaistených 40 väzňov vrátane piatich osôb, ktoré boli počas vlády prezidenta Obamu zbavené viny a bolo rozhodnuté o ich prepustení; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby ponúkli svoju pomoc na uľahčenie tohto procesu;

33. nabáda USA, aby zaručili spravodlivý a otvorený prístup väčšieho podielu obyvateľstva k základným službám, ako je systém zdravotnej starostlivosti a systémy sociálnej ochrany; nabáda novovymenovanú Bidenovu vládu, aby prijala konkrétne opatrenia na reguláciu vlastnenia zbraní medzi občanmi USA;

34. zdôrazňuje, že transatlantické spoločenstvo čelí širokej škále bezprecedentných spoločných výziev od boja proti terorizmu až po hybridné hrozby, zmenu klímy, dezinformácie, kybernetické útoky, vznikajúce a prelomové technológie a zmenu v globálnej rovnováhe síl, ako aj z toho vyplývajúcej výzve pre medzinárodný poriadok založený na pravidlách;

Posilnená spolupráca v oblasti medzinárodného obchodu a investícií

35. zdôrazňuje potrebu spolupracovať s USA na základe pozitívneho vývoja v oblasti posilnenia multilaterálneho obchodného systému a reformy Svetovej obchodnej organizácie; víta výsledok samitu EÚ – USA z 15. júna 2021 s názvom Smerom k obnovenému transatlantickému partnerstvu ako znaku oživenej a konštruktívnej angažovanosti; víta dohodu o spoločnom rámci pre spoluprácu v oblasti veľkých civilných lietadiel; berie na vedomie, že vo vyhlásení zo samitu EÚ – USA sa uznalo, že uplatňovanie ciel USA na dovoz z EÚ podľa článku 232 USA viedlo k napätiu v oblasti transatlantických vzťahov, a víta výslovný záväzok v tom istom vyhlásení vyriešiť existujúce rozdiely týkajúce sa nadmernej kapacity ocele a hliníka do konca roka; domnieva sa, že je nevyhnutné vytvoriť niekoľko platforiem na trvalú diskusiu, ako je napríklad Rada pre obchod a technológie a spoločný politický dialóg o politike hospodárskej súťaže v oblasti technológií medzi EÚ a USA, keďže tieto platformy ďalej umožnia transatlantický obchod, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby na strane EÚ čo najskôr vytvorila efektívnu a inkluzívnu štruktúru pre Radu pre obchod a mládež; víta vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny EÚ a USA pre výrobu a dodávateľský reťazec v súvislosti s ochorením COVID;

36. zdôrazňuje, že Európska únia a USA majú najintegrovanejší hospodársky vzťah na svete, pričom zároveň ide o najväčší a najhlbší dvojstranný obchodný a investičný vzťah, v ktorom obchod s tovarom a službami predstavuje viac ako 1 bilión EUR ročne; pripomína, že hospodárstva EÚ a USA spolu tvoria viac ako 40 % svetového HDP a takmer tretinu svetových obchodných tokov;

37. zdôrazňuje význam toho, aby sme ako historickí spojenci a obchodní partneri obnovili naše transatlantické obchodné vzťahy v neposlednom rade vzhľadom na súčasnú krízu COVID-19 s cieľom podporiť multilateralizmus, posilniť otvorený obchodný systém založený na pravidlách a nájsť spoločné riešenia naliehavých globálnych výziev vrátane celosvetového zdravia;

38. berie na vedomie informácie, ktoré už poskytli americkí partneri, a vyhlásenia obchodnej zástupkyne USA Katherine Taiovej na vypočutí o obchodnej agende vlády prezidenta Bidena na rok 2021;

39. v tejto súvislosti opakovane vyjadruje podporu novej obchodnej stratégii EÚ, ktorá sa zameriava, a to aj prostredníctvom transatlantickej agendy Únie, na synergie medzi cieľmi domácej a vonkajšej politiky v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

40. považuje obchodnú politiku za strategický geopolitický nástroj transatlantickej agendy; zdôrazňuje, že USA sú kľúčovým obchodným partnerom, a preto víta pozitívne signály zo strany vlády prezidenta Bidena, pokiaľ ide o jej plány na posilnenie dvojstranných vzťahov s EÚ, a vyzýva na obnovenie spolupráce, ktorá by mala v nadchádzajúcich rokoch priniesť trvalé a konkrétne výsledky, berúc do úvahy, že na naše hospodárske vzťahy majú vplyv aj bezpečnostné záujmy v súvislosti s otvorenou strategickou autonómiou;

41. zdôrazňuje, že treba identifikovať spoločné opatrenia založené na spoločných záujmoch a hodnotách, ako aj na spoločných rizikách a hrozbách s cieľom prispievať ku globálnej udržateľnej a inkluzívnej obnove hospodárstva po pandémii COVID-19;

42. zdôrazňuje, že treba zreformovať globálny obchodný systém tak, aby zaručil rovnaké podmienky na celom svete, a spolupracovať na vývoji nových pravidiel, najmä pokiaľ ide o nekalé obchodné praktiky, keďže nekalá hospodárska súťaž výrazne ovplyvňuje naše spoločnosti a pracovníkov;

43. podporuje prístup k partnerstvu vo vedúcom postavení s USA vrátane koordinovaného postoja voči Rusku a Číne zameraný na sledovanie spoločných záujmov v zelenej a digitálnej transformácii našich hospodárstiev, ako aj spoločné iniciatívy, pokiaľ ide o poskytovanie celosvetových verejných statkov; zdôrazňuje, že táto agenda zahŕňa pracovníkov a mzdy, ako aj odolnejšie, udržateľnejšie a zodpovednejšie dodávateľské reťazce; v tejto súvislosti nabáda obe strany, aby koordinovali svoj prístup k nútenej práci a vykorisťujúcim pracovným podmienkam a aby spolupracovali na zlepšení dodržiavania práv pracovníkov a environmentálnych noriem v obchodných dohodách, ako aj na mnohostrannej úrovni, a to aj na základe vzájomných skúseností, s cieľom účinnejšie presadzovať tieto ustanovenia;

44. zdôrazňuje, že treba preukázať, že lepšie obchodné vzťahy medzi EÚ a USA budú prínosom pre občanov, najmä pre tých, ktorých globalizácia znevýhodňuje, a podniky na oboch stranách Atlantiku; v tejto súvislosti vyzýva EÚ a USA, aby spolupracovali a zosúladili svoje stratégie s cieľom vytvoriť synergie v oblasti investícií, najmä s cieľom dosiahnuť udržateľnú a inkluzívnu digitálnu a zelenú transformáciu svojich hospodárstiev;

45. konštatuje, že spoločné výzvy EÚ – USA sú čoraz častejšie nevojenskej povahy a spadajú do nášho hospodárskeho partnerstva; vyzýva preto na trvalý a posilnený transatlantický parlamentný dialóg o obchode medzi Európskym parlamentom a Kongresom USA prostredníctvom interakcie medzi výbormi, a to medzi Výborom Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod na strane EÚ a výborom amerického kongresu pre daňové záležitosti a clá (Ways & Means), jeho podvýborom pre obchod a senátnym výborom pre financie na strane USA, ako aj v rámci Transatlantického dialógu zákonodarcov; konkrétnejšie vyzýva na vytvorenie podvýboru pre obchod a technológie v rámci Transatlantického dialógu zákonodarcov, ktorý by dopĺňal výkonnú časť Rady pre obchod a technológie a vykonával nad ňou demokratickú kontrolu;

46. rozhodne víta podporu, ktorú USA vyjadrujú novej generálnej riaditeľke WTO Ngozi Okonjovej-Iwealovej, a návrat USA k Parížskej dohode; víta dočasné štvormesačné pozastavenie ciel týkajúce sa spoločnosti Airbus-Boeing, ktoré malo neprimeraný negatívny vplyv na agropotravinárske výrobky EÚ, ako pozitívny krok smerom k nájdeniu trvalého riešenia dotácií na civilné lietadlá; konštatuje, že pozastavenie týchto ciel sa skončí v júli 2021, a naliehavo žiada, aby sa našlo riešenie vedúce k trvalému zrušeniu týchto ciel;

47. víta ochotu USA začať diskusie s cieľom riešiť celosvetovú nadmernú kapacitu v oblasti ocele a hliníka; berie na vedomie rozhodnutie Komisie pozastaviť zvýšenie ciel na dovoz z USA na vyváženie opatrení USA;

48. víta aj rýchle uzavretie dohody WTO o colných kvótach, ktorá bola prvou dohodou s USA počas novej vlády prezidenta Bidena, a poukazuje na ochotu tejto novej vlády usilovať sa o uzatváranie dohôd s EÚ v rámci WTO;

49. súčasne si uvedomuje, že pretrvávajú niektoré odlišné záujmy; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva obe strany, aby vyriešili dvojstranné spory; naliehavo vyzýva USA, aby zrušili jednostranné obchodné opatrenia a odvolali hrozby, že prijmú ďalšie opatrenia týkajúce sa daní z digitálnych služieb, a aby neprijímali ďalšie takéto opatrenia a zamerali sa skôr na to, čo nás spája; považuje samit EÚ – USA v júni 20121 za veľmi dôležitý ako odrazový mostík umožňujúci obnovu našich obchodných vzťahov a diskusiu o nevyužitých oblastiach v záujme širšej spolupráce;

50. naliehavo vyzýva USA, aby napriek prebiehajúcim rokovaniam bezodkladne zrušili clá podľa článku 232 na oceľ a hliník, pretože USA nemôžu považovať európske spoločnosti za bezpečnostnú hrozbu, a zdôrazňuje potrebu riešiť spoločne obavy týkajúce sa nadmernej kapacity v oblasti ocele a hliníka z tretích krajín; opätovne zdôrazňuje okrem iného ambíciu EÚ zrušiť clá na priemyselný tovar medzi EÚ a USA;

51. hoci vyjadruje poľutovanie nad uzatvorením vyšetrovania podľa oddielu 301 vo veci digitálnych daní, víta šesťmesačné pozastavenie obchodných odvetných opatrení v hospodárskych odvetviach, ako je obuv, v členských štátoch, ktoré zaviedli daň z digitálnych služieb, zatiaľ čo ešte prebiehajú rokovania v rámci OECD; vyjadruje znepokojenie nad predbežným zoznamom odvetných opatrení obchodnej zástupkyne USA z vyšetrovaní podľa oddielu 301 týkajúcich sa rôznych daní z digitálnych služieb EÚ, ktoré zahŕňajú obzvlášť citlivé výrobné odvetvia, ako je obuvnícky a kožiarsky priemysel, ktoré by potenciálne mohli byť vylúčené z trhu USA, ak by sa prijali dodatočné clá; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili a čo najskôr ukončili rokovania v rámci návrhu OECD o digitálnom zdaňovaní a použili všetky možné spôsoby, aby sa zabránilo ďalším hospodárskym škodám pre spoločnosti z EÚ, predovšetkým pre malé a stredné podniky, najmä v súvislosti so stratégiami obnovy po pandémii COVID-19; domnieva sa, že vzhľadom na výlučnú právomoc EÚ v oblasti spoločnej obchodnej politiky a hrozby USA v podobe odvetných opatrení, pokiaľ ide o právne predpisy o digitálnom zdaňovaní, je spoločný prístup EÚ vhodnejší než individuálne vnútroštátne postupy, najmä s cieľom zabrániť ďalšiemu transatlantickému vzájomnému zvýšeniu ciel;

52. uznáva, že naďalej existujú nevyužité príležitosti na odstránenie značnej byrokracie a posilnenie transatlantického hospodárskeho partnerstva; v kontexte prebiehajúcich technologických pretekov zdôrazňuje význam úzkeho transatlantického regulačného priestoru pre naše podniky, najmä pre vznikajúce digitálne, energetické a klimatické technológie; očakáva, že obe strany budú v rámci dialógu riešiť obavy EÚ týkajúce sa amerických zákonov „Buy American Act“ a „Jones Act“ vrátane verejného obstarávania a prístupu k trhom so službami;

53. presadzuje spoločný prístup k riešeniu krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, okrem iných opatrení zvýšením prístupnosti a cenovej dostupnosti vakcín; vyzýva EÚ a USA, aby spolupracovali a postavili sa na čelo úsilia o riešenie problému nedostatku vakcín s cieľom zabezpečiť, aby sa vakcíny čo najrýchlejšie a v čo najväčšom počte dodávali do celého sveta; pripomína, že svet čelí globálnemu nedostatku vakcín; preto v záujme dosiahnutia rovnocenného prístupu k vakcínam vyzýva EÚ a USA, aby spolupracovali s výrobcami na zvyšovaní celosvetovej kapacity na výrobu vakcín a ich zložiek; vyzýva obe strany, aby sa zdržali akýchkoľvek opatrení na obmedzenie vývozu, zabezpečili riadne fungovanie dodávateľských reťazcov, zabezpečili požadované transfery technológií a zlepšili pripravenosť na budúce globálne núdzové situácie v oblasti zdravia; nabáda obe strany, aby zintenzívnili regulačnú spoluprácu s cieľom uľahčiť základný prístup k liekom;

54. vyzýva Komisiu a vládu prezidenta Bidena, aby aktívne podporovali nové iniciatívy GR WTO týkajúce sa najmä zdravia; v tejto súvislosti poukazuje na pozíciu Parlamentu k potenciálnej výnimke z dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), ktorú vyjadril vo svojom uznesení z 10. júna 2021[9];

55. hoci uznáva význam ochrany európskych práv duševného vlastníctva s cieľom zachovať schopnosť podnikov inovovať, považuje za dôležité preskúmať všetky príslušné možnosti flexibility v rámci dohody TRIPS s cieľom zvýšiť celosvetovú kapacitu výroby vakcín a ich zložiek; zdôrazňuje, že hľadanie riešení v oblasti práv duševného vlastníctva môže byť len jednou súčasťou spoločnej globálnej reakcie;

56. zdôrazňuje, že WTO je naďalej základným kameňom multilaterálneho systému obchodu založeného na pravidlách; vyzýva na posilnenú spoluprácu pri reformách WTO vrátane reformy jej troch hlavných funkcií, ktorá zahŕňa bezodkladnú reformu a obnovenie odvolacieho orgánu a posilnenie monitorovacej a poradnej funkcie WTO, okrem iného presadzovaním otvorených viacstranných dohôd;

57. naliehavo vyzýva obe strany, aby spolupracovali na regulácii obchodu so zdravotníckymi výrobkami, vypracovaní pravidiel digitálneho obchodu a stanovení ambiciózneho programu v oblasti klímy a životného prostredia, okrem iného obnovením rokovaní o dohode o environmentálnych tovaroch, a aby pracovali na spoločných návrhoch, okrem iného o pravidlách týkajúcich sa dotácií a postupného rušenia dotácií na fosílne palivá;

58. očakáva od obidvoch strán, že sa dohodnú na konkrétnych výsledkoch 12. ministerskej konferencie WTO (MC12) s cieľom pripraviť WTO na zelenú a digitálnu transformáciu vrátane dohody o rybolove, vyhlásenia o obchode a zdraví, pracovného programu reformy systému urovnávania sporov, pracovného programu pre priemyselné dotácie a štátne podniky, ako aj významného pokroku v rokovaniach o elektronickom obchode;

59. nabáda obe strany, aby spoločne pracovali na aktualizácii pravidiel WTO týkajúcich sa štátnych podnikov, priemyselných dotácií, nadmernej kapacity a transferu technológií s cieľom účinne pripraviť organizáciu na výzvy 21. storočia; v tejto súvislosti podporuje aj rozšírenie trojstrannej iniciatívy s Japonskom a vyzýva EÚ a USA, aby v rámci WTO viedli koalíciu podobne zmýšľajúcich krajín s cieľom dohodnúť sa na nových pravidlách a zároveň vyvinúť samostatný nástroj proti nespravodlivým zahraničným dotáciám; očakáva, že obe strany budú presadzovať a svoje úsilie zameriavať na mnohostranné dohody; vyzýva USA, aby obnovili svoje záväzky vyplývajúce z Dohody WTO o vládnom obstarávaní;

60. berie na vedomie výsledok prvého stretnutia na vysokej úrovni v rámci dialógu medzi EÚ a USA o Číne, na ktorom obe strany zopakovali, že ich obchodné vzťahy s Čínou sú mnohostranné a zahŕňajú prvky spolupráce, hospodárskej súťaže a systémovej rivality; zasadzuje sa, pokiaľ to je možné, za spoločný strategický prístup k Číne, ako aj spoluprácu v rámci multilaterálnych rámcov pre spoločné výzvy, ako je zmena klímy, nekalé obchodné praktiky, ktoré vedú k narušeniam trhu a k tomu, že neexistujú rovnaké podmienky;

61. upozorňuje na význam koordinovaného postoja pri riešení priemyselných dotácií, ktoré narúšajú hospodársku súťaž, najmä pokiaľ ide o štátne podniky a nadmernú kapacitu v kritických odvetviach, nútených transferov technológií, krádeže duševného vlastníctva, povinných spoločných podnikov, trhových prekážok a zákazu nútenej práce, a to začlenením diskusie o prvej fáze dohody USA s Čínou a komplexnej dohode EÚ o investíciách;

62. konštatuje, že takéto otázky nemožno vyriešiť jednostranne ani dvojstranne a že v rámci WTO si vyžadujú koalíciu podobne zmýšľajúcich partnerov na medzinárodnej úrovni;

63. zdôrazňuje, že je dôležité zahrnúť do spoločnej stratégie EÚ – USA a v rámci WTO dodržiavanie ľudských práv, a to aj pri činnosti medzinárodných podnikov; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu záväzných právnych predpisov v oblasti náležitej starostlivosti a vyzýva USA, aby sa pripojili k tomuto prístupu a podporovali ho v rámci dodávateľského reťazca;

64. domnieva sa, že EÚ a USA by mali posilniť transatlantickú spoluprácu v oblasti udržateľnej prepojenosti založenej na pravidlách ako reakciu na iniciatívu Číny Jedno pásmo, jedna cesta, a dúfa v budúcu spoluprácu s osobitným zreteľom na dodržiavanie noriem vysokej kvality;

65. vyzýva Komisiu, aby pri presadzovaní dialógu a spoločných opatrení rozhodne presadzovala záujmy EÚ a jej otvorenú strategickú autonómiu a reagovala na neodôvodnené clá USA, exteritoriálne uplatňovanie sankcií, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom, a trhové prekážky; zdôrazňuje potrebu posilniť autonómne obchodné opatrenia EÚ;

66. žiada najmä USA, aby zabezpečili, že postupy verejného obstarávania budú transparentné, otvorené a predvídateľné na základe zásady rovnakého zaobchádzania;

67. vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrh nástroja, ktorý by slúžil na odrádzanie od donucovacích opatrení tretích krajín a na ich potláčanie, a právnych predpisov na podporu európskych spoločností, na ktoré sa tieto sankcie zameriavajú a ktoré pôsobia v súlade s medzinárodným právom;

68. nabáda obe strany, aby nadviazali ambiciózny dialóg a našli rámec pre spoločné kroky a snažili sa dosiahnuť selektívne obchodné a investičné dohody obnovením strategického dialógu na vysokej úrovni;

69. požaduje silnejšie regulačné, zelené, udržateľné a digitálne partnerstvo prostredníctvom Rady pre obchod a technológie; požaduje dohodu o posudzovaní zhody, ktorá bude prínosom najmä pre MSP, koordinovaný prístup k stanoveniu medzinárodných noriem pre kritické a vznikajúce technológie, ako je umelá inteligencia, a regulačnú spoluprácu pre veľké technologické spoločnosti, ako aj digitálne a globálne dane; vyzýva EÚ a USA, aby si vymieňali informácie o zahraničných investíciách do strategických odvetví a spolupracovali v tejto záležitosti, a to aj pokiaľ ide o možné nepriateľské prevzatia spoločností;

70. nabáda obe strany, aby si vymieňali najlepšie regulačné postupy; naliehavo vyzýva EÚ a USA, aby pokračovali v rokovaniach o posudzovaní zhody s cieľom odstrániť finančne zaťažujúce necolné prekážky; zdôrazňuje, že je dôležité, aby obe strany zosúladili a viedli koalíciu podobne zmýšľajúcich partnerov s cieľom zlepšiť využívanie transatlantických noriem medzinárodnými normalizačnými organizáciami;

71. vyzýva obe strany, aby využívali obchod ako prostriedok na boj proti zmene klímy a dosiahnutie vzostupnej konvergencie; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva obe strany, aby spolupracovali na stanovovaní cien uhlíka, a najmä aby koordinovali vývoj mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach a na účinných opatreniach proti nezákonnému obchodovaniu so zbraňami a zvyšovali transparentnosť a zodpovednosť obchodu so zbraňami vrátane vývozu zbraní z USA a členských štátov EÚ;

72. vyzýva USA a EÚ, aby spolupracovali na globálnej dani z príjmov právnických osôb v rámci OECD, pričom víta najmä dohodu krajín G7 o globálnej daňovej reforme a poukazuje na dohodu o minimálnej globálnej sadzbe dane z príjmov právnických osôb vo výške najmenej 15 %, a aby spolupracovali v rámci boja proti podvodným a škodlivým obchodným praktikám;

73. zdôrazňuje, že silnejší obchodní a hospodárski partneri vytvárajú silnejšie spojenectvá; víta úsilie oboch strán o zvýšenie odolnosti svojich dodávateľských reťazcov, najmä pokiaľ ide o kritické suroviny;

74. vyzýva na posilnenú spoluprácu medzi EÚ a USA v Arktíde vzhľadom na otvorenie nových plavebných trás a možnú dostupnosť prírodných zdrojov v dôsledku zmeny klímy a zohľadnenie rastúceho hospodárskeho záujmu iných krajín, napríklad Číny, o Arktídu; vyzýva Komisiu, aby tieto možnosti a výzvy riešila aj vo svojej nadchádzajúcej stratégii pre Arktídu;

75. naliehavo žiada Komisiu, aby transparentnosť považovala vo svojej spolupráci s USA za bežný postup, okrem iného zverejňovaním všetkých návrhov zasielaných Spojeným štátom a zaručením zapojenia Parlamentu a občianskej spoločnosti do tvorby týchto návrhov s cieľom posilniť dôveru spotrebiteľov a občanov.

Spoločné riešenie bezpečnostných a obranných výziev

76. zdôrazňuje, že transatlantická aliancia je naďalej základom pre bezpečnosť a stabilitu európskeho kontinentu, keďže NATO je základom kolektívnej obrany Európy a je kľúčovým pilierom európskej bezpečnosti; ďalej potvrdzuje, že spojenci a partneri NATO, ako aj Európska únia musia spoločne urobiť viac, aby splnili primerané očakávania ako dôveryhodní a rovnocenní transatlantickí partneri, ktorí sú schopní a ochotní brániť seba a zvládať krízy vo svojom vlastnom susedstve, pričom v prípade potreby, ale v úzkej koordinácii so Spojenými štátmi americkými, preberú vedúcu úlohu; podporuje obnovenie vyváženej zodpovednosti v transatlantických bezpečnostných vzťahoch, a to podporovaním väčšej sebestačnosti členských štátov EÚ vo veciach obrany ako spôsobu, ako zmierniť záťaž USA, a spôsobom, ktorý vytvorí súčinnosť medzi členmi NATO a obrannou spôsobilosťou EÚ; zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a NATO je založená na 74 spoločne dohodnutých opatreniach v konkrétnych oblastiach; pripomína, že obe organizácie majú rôzne úlohy a priority, pričom NATO je zodpovedné za kolektívnu územnú obranu svojich členov, a že EÚ sa zameriava na vojenské krízové riadenie v zahraničí, s potenciálom ďalšieho dialógu a spolupráce v oblasti bezpečnostných výziev a strategického partnerstva založeného na spoločnej podpore základných hodnôt demokracie, slobody a presadzovania mieru; zdôrazňuje, že hlbšia spolupráca, združovanie a spoločné využívanie a efektívne a transparentné európske odvetvie obrany takisto posilňuje spôsobilosti dostupné pre NATO; zdôrazňuje, že vytvorenie silnej priemyselnej základne EÚ a silnejších vojenských kapacít na úrovni EÚ a investovanie do vojenskej mobility a interoperability nielen posilní EÚ, ale zároveň by posilnilo transatlantickú alianciu a bolo by súčinné s úlohou a relevantnosťou EÚ a jej členských štátov v NATO; vyjadruje preto plnú oddanosť európskym iniciatívam v oblasti obrany, okrem iného Európskemu obrannému fondu, PESCO a Európskemu mierovému nástroju; zdôrazňuje, že transatlantické partnerstvo môže byť úspešné len vtedy, ak všetky členské štáty splnia svoje záväzky vrátane záväzkov v oblasti investícií do obrany a budú sa vzájomne podporovať a usilovať sa o vyváženejšie rozloženie záťaže; zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetci spojenci v NATO finančne investovali do rozvoja, získavania a udržiavania spôsobilostí, ktoré NATO potrebuje na obranu svojich občanov; poukazuje aj na prebiehajúci proces navrhovania Strategického kompasu EÚ, ktorý bude míľnikom silnejšej európskej obrannej a bezpečnostnej spolupráce, a zdôrazňuje, že Strategický kompas by mal byť úzko prepojený s navrhovanou strategickou koncepciou NATO, a vyjadruje presvedčenie, že tieto paralelné procesy ponúkajú jedinečnú príležitosť dosiahnuť významný pokrok v rámci transatlantického politického a bezpečnostného partnerstva, aktualizovať ho a prispôsobiť tak, aby bolo v rámci neho možné riešiť súčasné globálne výzvy, ktorým čelia EÚ aj USA; zdôrazňuje, že ambícia európskej strategickej suverenity v žiadnom prípade neoslabuje NATO, ale ju dopĺňa; vyzýva na uzavretie administratívnej dohody medzi Európskou obrannou agentúrou a Spojenými štátmi americkými a víta záväzok EÚ a USA, ako sa uvádza vo vyhlásení vydanom na záver samitu EÚ – USA 15. júna 2021, že rokovania sa začnú čo najskôr; podporuje vytvorenie procesov koordinácie zahraničnej politiky a bezpečnostnej a obrannej politiky medzi USA, EÚ a Spojeným kráľovstvom;

77. víta kladné rozhodnutie Rady zo 6. mája 2021, ktorým sa povoľuje koordinátorovi projektu vojenskej mobility, Holandsku, prizvať USA, Kanadu a Nórsko na základe ich žiadostí k účasti na projekte PESCO v oblasti vojenskej mobility, zdôrazňuje, že prostredníctvom tejto účasti sa posilní súdržnosť kapacít EÚ a NATO a interoperabilita, pripravenosť a odolnosť transatlantických síl;

78. požaduje silnejšiu spoluprácu medzi EÚ, USA a NATO s našimi východnými susedmi, najmä s Gruzínskom, Ukrajinou a Moldavskom, v otázkach bezpečnosti a obrany, a to aj podporou územnej celistvosti týchto krajín, a posilnenie ich odolnosti proti kybernetickým, informačným, špionážnym a iným hrozbám namierených proti nim;

79. víta rozhodnutie USA zrušiť stiahnutie amerických ozbrojených síl z EÚ a zintenzívniť svoju vojenskú prítomnosť v členských štátoch EÚ na znak záväzku k transatlantickej bezpečnostnej spolupráci; vyjadruje vďaku mnohým príslušníkom armády USA, ktorí v posledných desaťročiach pomohli zaistiť bezpečnosť a ochranu Európy a jej občanov;

80. naliehavo žiada EÚ a USA, aby posilňovali úzku spoluprácu nielen v súvislosti s tradičnými bezpečnostnými hrozbami, ale aj v prípade vznikajúcich hrozieb, ako sú nepriateľská zahraničná technologická nadradenosť, hybridné hrozby, dezinformačné kampane a škodlivé zasahovanie do volebných procesov; naliehavo vyzýva EÚ a USA, aby rozvíjali úzku spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti; naliehavo vyzýva EÚ, aby rozvíjala účinnejšie kybernetické spôsobilosti na posilnenie svojich schopností brániť sa pred kybernetickými hrozbami; víta novú stratégiu Komisie v oblasti kybernetickej bezpečnosti ako základ pre stanovenie medzinárodných noriem a štandardov v kybernetickom priestore; žiada, aby sa rozvíjali, získavali a udržiavali potrebné spôsobilosti, a to aj v rámci NATO, vrátane výmeny spravodajských informácií, a aby sa posilnila koordinácia medzi agentúrami EÚ, ako je Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA), a ich americkými partnermi; uznáva, že kybernetická obrana je do určitej miery účinnejšia, ak zahŕňa aj niektoré ofenzívne prostriedky a opatrenia za predpokladu, že ich použitie je v súlade s medzinárodným právom; zdôrazňuje potrebu spoločného prístupu, pokiaľ ide o zákaz smrtiacich autonómnych zbraní bez zmysluplnej ľudskej kontroly a reguláciu autonómie zbraňových systémov na celosvetovej úrovni, a obmedzenia vývozu a šírenia kybernetických nástrojov a technológií hromadného sledovania; zdôrazňuje, že je potrebné aktualizovať globálnu kontrolu zbraní, aby bolo možné čeliť kybernetickým výzvam a výzvam v oblasti umelej inteligencie; vyzýva transatlantických partnerov, aby podporovali výzvu generálneho tajomníka OSN na globálne prímerie a aktívne k nej prispievali;

81. zastáva názor, že ochrana demokratických a volebných procesov je otázkou globálnej bezpečnosti; navrhuje spoločne rozvíjať štruktúrovaný rámec pre reakcie na zasahovanie do volebných procesov založený na transatlantickom kódexe postupov pre slobodné a odolné demokratické procesy, ktorý sa usiluje o štrukturálne a komplexné opatrenia s cieľom reagovať na hybridnú povahu zásahov a úzko spolupracovať s medzinárodnými organizáciami, ako je OBSE; vyzýva EÚ a USA, aby podporovali užšiu a ambicióznejšiu medzinárodnú spoluprácu v oblasti pozorovania volieb spoločne so všetkými relevantnými partnermi, najmä s organizáciami presadzujúcimi Deklaráciu zásad medzinárodných volebných pozorovateľských misií, s cieľom bojovať proti rastúcim hrozbám pre verejnú bezpečnosť v súvislosti s volebnými procesmi; zdôrazňuje, že je potrebné spoločne bojovať proti rastúcemu javu falošných domácich pozorovateľských misií, ktorý celkovo oslabuje dôveru verejnosti vo volebné pozorovateľské misie, a podrobne posúdiť príležitosti, výzvy a riziká spojené s rastúcim používaním nových informačných a komunikačných technológií vo voľbách; trvá na tom, že je potrebné posilniť nevyhnutnú spoluprácu s príslušnými vnútroštátnymi organizáciami pôsobiacimi v oblasti pozorovania volieb na všetkých úrovniach, ako aj ich ochranu v rámci ich činností;

82. zdôrazňuje význam osvojenia si kvantových výpočtových spôsobilostí a zdôrazňuje potrebu zlepšenia spolupráce medzi EÚ a USA v tejto oblasti s cieľom zaistiť, aby sa kvantová výpočtová technika realizovala najprv medzi partnermi s úzkymi vzťahmi a navzájom sa podporujúcimi cieľmi;

83. zdôrazňuje strategický význam podmorských telekomunikačných káblov v severnom Atlantiku, ktoré zabezpečujú viac ako 95 % medzinárodných telekomunikácií; opätovne zdôrazňuje význam posilnenia transatlantickej spolupráce pri ochrane a zabezpečovaní rešpektovania medzinárodných nástrojov, ktorými sa spravujú podmorské káble, vrátane Dohovoru OSN o morskom práve;

84. podporuje nadviazanie dialógu medzi EÚ a USA o bezpečnosti a obrane a vyzýva PK/VP, aby takýto dialóg zaviedol čo najskôr; poukazuje na to, že je dôležité zapojiť aj zástupcov NATO do tohto dialógu s cieľom podporiť súčinnosť s prebiehajúcou spoluprácou v rámci EÚ – NATO a zabrániť akémukoľvek zdvojovaniu politických reakcií; zdôrazňuje, že takýto dialóg medzi EÚ a USA o bezpečnosti a obrane by mal zahŕňať spoluprácu v oblasti iniciatív týkajúcich sa bezpečnosti a obrany, krízového riadenia, vojenských operácií a bilaterálnych bezpečnostných otázok, ako sa uvádza v agende EÚ – USA pre globálnu zmenu; zdôrazňuje, že dôležitou súčasťou tohto dialógu by bola výmena informácií;

85. zdôrazňuje spoločnú potrebu, aby sa naše spoločnosti zapojili do introspektívneho procesu týkajúceho sa našich spoločných demokratických hodnôt a rešpektu k druhému a rozmanitosti názorov s cieľom oživiť a chrániť globálnu demokraciu proti rastúcemu autoritárstvu, ako ho podporuje Rusko aj Čína, ale aj v rámci transatlantického spoločenstva, okrem iného posilňovaním zodpovednosti a odolnosti našich demokratických systémov, bojom proti extrémistickým názorom a rasizmu, ktoré poskytujú živnú pôdu pre šírenie protidemokratických hnutí, a tým, že sa spoločným hlasom postavíme proti geopoliticky škodlivému vplyvu autoritárskych aktérov, nadviazaním transatlantického dialógu a posilnením inkluzívnych sociálnych a hospodárskych politík, ktoré riešia základné príčiny nerovností; zdôrazňuje význam transatlantického dialógu a spolupráce v oblasti politík na podporu demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu a na boj proti dezinformáciám a zahraničnému zasahovaniu; zdôrazňuje, že na oboch stranách sa treba zameriavať na riešenie príčin poklesu dôvery verejnosti k politike a inštitúciám; zdôrazňuje, že úsilie v tomto smere by malo zahŕňať budovanie dôvery vo vedu a fakty, rozšírenie bezpečnostnej siete nediskriminačných politík a odmietnutie a riešenie rasovej a náboženskej diskriminácie;

86. ďalej vyzýva EÚ a USA, aby spoločne poskytovali hospodársku, politickú a operačnú podporu existujúcim regionálnym organizáciám pôsobiacim v Afrike, ako je Africká únia, ozbrojené sily skupiny G5 Sahel a Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS);

87. zdôrazňuje, že EÚ a USA musia vytvárať súčinnosť v boji proti terorizmu a radikalizácii a zabezpečiť, aby sa vynaložené úsilie podporilo potrebnými zdrojmi a aby bolo úmerné príslušným hrozbám; zastáva názor, že obaja partneri by sa mali snažiť vylepšovať aktuálne postupy výmeny spravodajských informácií medzi členskými štátmi s osobitným dôrazom na dosiahnutie lepšej, spoločnej informovanosti o situácii v kľúčových oblastiach vrátane vznikajúcich bezpečných útočísk a využívania vznikajúcich a prelomových technológií teroristami, ako aj hybridných taktík;

88. nabáda na rozsiahlu spoluprácu medzi EÚ a USA v oblasti deradikalizácie a boja proti terorizmu vrátane zavedenia spoločných činností odbornej prípravy, spoločných protiteroristických kurzov, výmenných programov pre policajtov, taktických cvičení a vzdelávacích iniciatív;

89. zdôrazňuje zásadný význam demokratických zásad, ktoré sú základom nášho sociálneho a hospodárskeho pokroku a našich slobodných spoločností; podporuje návrh prezidenta Bidena usporiadať samit za demokraciu na podporu univerzálnych hodnôt; vyzýva USA, aby využili skúsenosti z konferencie EÚ o budúcnosti Európy, a vyzýva Komisiu a Radu, aby podporili iniciatívu samitu tak politicky, ako aj prakticky; zastáva názor, že navrhovaný samit o demokracii by sa mal zamerať na podporu multilateralizmu založeného na hodnotách a solidarity v demokraciách, keď sú pod tlakom, na posilnenie demokracie na vnútornej aj celosvetovej úrovni, najmä na zvýšenie účasti občanov na demokratickej správe vecí verejných, na vyjadrovanie obáv a hľadanie mierových riešení pri prebiehajúcich tvrdých zásahoch proti demokratickým hnutiam a na ochranu obhajcov ľudských práv vrátane ochrancov životného prostredia na celom svete, a to popri riešení rastúceho vplyvu autoritárskych režimov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že takéto úsilie by mohlo pomôcť načrtnúť jasné kroky v boji proti populizmu a autoritárstvu, ako aj v ochrane základných demokratických hodnôt a hodnôt v oblasti ľudských práv; navrhuje, aby EÚ spolu s USA vytvorila transatlantickú alianciu na ochranu demokracie na celom svete a navrhli súbor nástrojov na ochranu demokracie, ktorý by mal zahŕňať spoločné opatrenia týkajúce sa sankcií, politík boja proti praniu špinavých peňazí, pravidiel podmienenosti hospodárskej a finančnej pomoci, medzinárodného vyšetrovania a podpory ľudskoprávnych aktivistov a obrancov demokracie; požaduje lepšiu komunikáciu s občanmi a medzi nimi na oboch stranách o pretrvávajúcej dôležitosti transatlantickej väzby a jej súčasnom význame; v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje hodnotu výmen medzi zákonodarcami, podnikmi a občianskou spoločnosťou;

Užšia koordinácia zahraničnej politiky

90. domnieva sa, že EÚ by mala viac spolupracovať s USA a obnoviť strategické partnerstvo vo vzťahu ku krajinám Východného partnerstva a k západnému Balkánu a východnej Európe s cieľom vybudovať v týchto oblastiach odolné, prosperujúce a demokratické mnohoetnické spoločnosti, ktoré budú schopné odolávať škodlivým vplyvom miestnych aj vonkajších autoritárskych síl; pripomína, že stabilita západného Balkánu a krajín Východného partnerstva je otázkou mieru a bezpečnosti pre región, ako aj pre EÚ; víta vysoko intenzívnu koordináciu USA s EÚ pri podpore krajín západného Balkánu na ich ceste k európskej integrácii a členstvu v EÚ; zastáva názor, že pravidelná inštitucionalizovaná koordinácia medzi Radou pre zahraničné veci a ministrom zahraničných vecí USA v tejto oblasti a v iných otázkach zahraničnej politiky by posilnila transatlantický dialóg a spoluprácu v otázkach zahraničnej politiky spoločného záujmu a podporila ďalšie zbližovanie politických postojov na transatlantickej úrovni; požaduje silné vedenie EÚ a účinnú koordináciu s USA s cieľom potlačiť iniciatívy zamerané na prekresľovanie hraníc a podobné iniciatívy na nižšej ako celoštátnej úrovni s cieľom prehĺbiť etnické rozdiely a segregáciu, ako aj otázku čínskych investícií a financovania v celom regióne a ich vplyv na demokratickú správu vecí verejných a životné prostredie; zdôrazňuje význam úzkej spolupráce a koordinácie medzi EÚ a USA v boji proti ovládnutiu štátov, korupcii, organizovanej trestnej činnosti, zahraničným zásahom a útokom na slobodu médií a presadzovania zásad právneho štátu, rozsiahlych reforiem, dobrých susedských vzťahov, zmierenia a cieľa euroatlantickej integrácie; zdôrazňuje vedúcu úlohu EÚ v procese normalizácie vzťahov medzi Srbskom a Kosovom;

91. zdôrazňuje spoločný záujem na podpore dlhodobého udržateľného mieru, stability, bezpečnosti, odolnosti, demokracie a dodržiavania ľudských práv v Zakaukazsku; víta angažovanosť USA v regióne v spolupráci s EÚ, a to aj prostredníctvom mechanizmov, ako je Minská skupina OBSE;

92. vyzýva EÚ a USA, aby spoločne riešili pretrvávajúce a narastajúce hrozby pre ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva vrátane pašovania kultúrnych artefaktov, najmä v konfliktných oblastiach; naliehavo vyzýva na prijatie stratégie, ktorá zahŕňa rozsiahle kampane na zvyšovanie informovanosti verejnosti, všeobecné odsúdenie obchodovania so starožitnosťami s neovereným pôvodom, vytvorenie jednotného kódexu správania v oblasti ochrany kultúrnych pamiatok, podporu väčšej spolupráce medzi rôznymi orgánmi presadzovania práva, ktorá zahŕňa okamžitú výmenu informácií medzi národnými spravodajskými agentúrami, a intenzívnu spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva a umeleckými a archeologickými komunitami;

93. konštatuje, že hospodársky vplyv Číny, geopolitická moc a rôzne formy projekcie sily Číny, ako aj vojenskej sily uviedli jej autoritársky systém správy vecí verejných do konfliktu so západnými systémami správy vecí verejných, ktoré sú založené na liberálnych demokratických hodnotách;  opätovne pripomína posilnenú účasť Číny na medzinárodnej scéne, ako aj v Európe prostredníctvom iniciatívy „Jedno pásmo, jedna cesta“, jej činnosti v kybernetickom priestore, v arktických regiónoch a v Afrike; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Čína sa stala systémovým súperom a konkurentom, ale mala by byť aj dôležitým partnerom pri riešení mnohých globálnych problémov; je presvedčený, že spoločný transatlantický prístup k spolupráci s Čínou je najlepším spôsobom na zabezpečenie mierového, udržateľného a vzájomne prospešného dlhodobého vzťahu s Čínou; v tejto súvislosti víta nedávne obnovenie komplexného strategického dialógu medzi EÚ a USA na vysokej úrovni o Číne a zastáva názor, že by to malo byť kľúčovým mechanizmom na presadzovanie našich záujmov a riešenie našich rozdielov a preskúmanie možnosti spolupráce EÚ a USA s Čínskou ľudovou republikou v mnohostranných rámcoch pre spoločné a globálne výzvy, ako sú zmena klímy, riziká súvisiace so zdravím, dodržiavanie ľudských práv, kybernetický priestor, kontrola zbraní, nešírenie zbraní a vznikajúce prevratné technológie; zdôrazňuje potrebu silného parlamentného rozmeru tohto dialógu; požaduje vytvorenie širokého spektra politických nástrojov, a pokiaľ je to možné, hľadanie transatlantickej súčinnosti v prístupe k Číne; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ a Spojené štáty sa stotožňujú, pokiaľ ide o obavy súvisiacimi so systematickým porušovaním ľudských práv v Číne, najmä vzhľadom na komunitu Ujgurov; je pevne presvedčený, že dvojstranné či iné vzťahy s Čínskou ľudovou republikou musia vždy zahŕňať ochranu a podporu spoločných demokratických hodnôt a že ústredným prvkom každého mnohostranného programu musí byť úplný súlad s medzinárodným právom a ochranou ľudských práv;

94. zdôrazňuje, že treba preskúmať oblasti konvergencie a možnej spolupráce s USA v súvislosti s Čínou, najmä pokiaľ ide o ochranu ľudských práv a práv menšín, zmiernenie napätia v oblasti Juhočínskeho a Východočínskeho mora, Honkongu a Taiwanského prielivu; zdôrazňuje význam Dohovoru OSN o morskom práve ako právneho základu pre riešenie konfliktov; opakuje svoju podporu spoločným iniciatívam v oblasti prepojenosti; vyzýva na koordináciu opatrení v indicko-tichomorskom regióne; podporuje užšiu koordináciu v týchto a ďalších otázkach spoločného záujmu;

95. poukazuje na prebiehajúcu prácu na stratégii EÚ pre indicko-tichomorský región, pričom zdôrazňuje tento geostrategický región, ktorý je domovom pre spoločných transatlantických demokratických priateľov a partnerov, ako je Japonsko, Južná Kórea, Austrália a Nový Zéland, ako aj Taiwan, a vyzýva na posilnenie partnerstva a koordinácie medzi EÚ a USA v indicko-tichomorskom regióne; pripomína význam posilnenia väzieb s členmi združenia ASEAN, ako aj s Fórom tichomorských ostrovov (PIF);

96. zdôrazňuje, že nedemokratické režimy, ako je Čína, čoraz viac využívajú technológie na kontrolu a potlačenie svojich občanov, ktoré obmedzujú uplatňovanie základných, sociálnych a politických práv; vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu medzi EÚ a USA pri rozvoji technológií zameraných na človeka, ktoré rešpektujú súkromie a znižujú predsudky a diskrimináciu;

97. uznáva, že nadobúdanie duševného vlastníctva a technologický pokrok hlavných výskumných centier v Číne sa často využívajú na podporu jej vojenských cieľov, a zdôrazňuje preto, že by EÚ mala vypracovať dlhodobú stratégiu na boj proti stratégii vojensko-civilnej fúzie Číny v Európe;

98. uznáva, že EÚ a USA by mali zlepšiť koordináciu v otázkach, v ktorých sú opatrenia Číny v rozpore s euroatlantickými bezpečnostnými záujmami; zdôrazňuje, že prioritou by mali byť kybernetické a hybridné výzvy, výzvy v oblasti vznikajúcich a prelomových technológií, kozmického priestoru, kontroly zbraní a nešírenia zbraní;

99. vyjadruje znepokojenie nad hospodárskym nátlakom Číny na členské štáty a tretie krajiny; podporuje myšlienku kolektívnej hospodárskej obrany voči hospodárskemu nátlaku Číny prostredníctvom spolupráce s podobne zmýšľajúcimi demokraciami;

100. vyjadruje znepokojenie nad úzkymi väzbami medzi Komunistickou stranou Číny a priemyslom v Číne, najmä bezpečnostnými spoločnosťami; odporúča, aby členské štáty vykonali vnútorný audit postupov verejného obstarávania s cieľom zabezpečiť, aby výrobky začlenené do ich vnútroštátnych sietí a obranných inštitúcií nezahŕňali technológie pochádzajúce z čínskych spoločností;

101. vyzýva na úzku spoluprácu s cieľom vypracovať spoločný plán spolupráce s Ruskou federáciou a zároveň spoločne riešiť celú škálu hrozieb prichádzajúcich z Ruskej federácie, ako je pokračujúca destabilizácia Ukrajiny, Gruzínska a Moldavskej republiky, podpora Lukašenkovej nelegitímnej vlády v Bielorusku, úloha Ruska a jeho vplyv na západnom Balkáne a v Čiernom mori, trestuhodné zasahovanie do demokratických procesov v EÚ a USA vrátane volieb, financovanie extrémistických politických strán a revizionistických politík, hybridné hrozby a dezinformačné kampane, a zároveň pokračovať v selektívnej spolupráci v oblastiach spoločných transatlantických záujmov, najmä v oblasti vytvárania štruktúr na kontrolu zbraní vrátane Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu, ako aj klimatickej diplomacie, obnovenia spoločného komplexného akčného plánu a stabilizácie Afganistanu; víta rozhodnutie súčasnej vlády USA o predĺžení novej zmluvy o znížení počtu strategických zbraní START; zdôrazňuje, že je potrebné oživiť rozhovory o kontrole zbraní medzi kľúčovými globálnymi aktérmi, ako sú USA a Rusko, ktorí majú priamy vplyv na európsku bezpečnosť, a zároveň zahrnúť Čínu do budúcich rokovaní o kontrole zbraní; zdôrazňuje potrebu urýchlene obnoviť štruktúru kontroly konvenčných zbraní s cieľom obmedziť rozsah pretekov v zbrojení a nepredvídaných incidentov; víta pripravenosť Bidenovej vlády obnoviť dialóg a rokovania s Ruskom a podporuje plán EÚ a USA nadviazať dialóg EÚ a USA na vysokej úrovni o Rusku; zastáva názor, že EÚ a jej členské štáty by mali aktívne podporovať hľadanie spôsobov, ako pokračovať v dialógu, a mali by prispieť k obnove vzájomnej dôvery; zároveň zdôrazňuje význam dialógu s občianskou spoločnosťou a podpory organizáciám občianskej spoločnosti v Rusku, ktoré sa usilujú o dosiahnutie pokroku v dialógu o politickom pluralizme, vládnych úradoch a legitímnych demokratických túžbach ruského ľudu;

102. domnieva sa, že EÚ a USA musia koordinovať svoj dvojúrovňový prístup odrádzania a dialógu s Ruskom v rámci parametrov dohodnutých na samite vo Walese a vo Varšave;

103. vyzýva EÚ a USA, aby voči rozvratným činnostiam ruských spravodajských služieb na území EÚ zakročili včas a odhodlane; odporúča, aby členské štáty posilnili spoluprácu a výmenu informácií v rámci služieb kontrarozviedky;

104. vyzýva PK/VP a Radu, aby vypracovali nový strategický prístup k vzťahom EÚ s Ruskom, v rámci ktorého sa musia lepšie podporovať občianska spoločnosť, posilňovať medziľudské kontakty s občanmi Ruska, jasne stanoviť hranice spolupráce s ruskými štátnymi subjektmi, využívať technologické normy a otvorený internet na podporu slobodného priestoru a obmedzenie represívnych technológií a prejaviť solidarita s východnými partnermi EÚ, a to aj čo sa týka otázok bezpečnosti a mierového riešenia konfliktov; zdôrazňuje, že každý dialóg medzi EÚ a USA s Ruskom musí byť založený na dodržiavaní medzinárodného práva a ľudských práv;

105. zdôrazňuje význam spolupráce a koordinácie medzi USA a EÚ vo vzťahu k africkému kontinentu, jeho rôznym regiónom a krajinám s cieľom zabezpečiť udržateľný rozvoj a podporiť bezpečnosť, stabilitu a prosperitu; zdôrazňuje naliehavú potrebu silného a spravodlivého partnerstva medzi USA, EÚ a Afrikou, v ktorom sa zohľadnia výzvy súvisiace so zmenou klímy a jej demografickými dôsledkami, úbytok biodiverzity, využívanie afrických prírodných zdrojov Čínou, vzdelávanie v oblasti udržateľného sociálno-ekonomického rozvoja, digitalizácia, právny štát, podpora demokracie a posilňovanie ľudských práv, občianskej spoločnosti a rodovej rovnosti; domnieva sa, že akákoľvek bezpečnostná pomoc by mala byť založená na prístupe k bezpečnosti ľudí a potrebách miestneho obyvateľstva, mala by byť v úplnom súlade s medzinárodným právom a mala by zahŕňať silné mechanizmy zodpovednosti a demokratického a parlamentného dohľadu; víta záväzok administratívy prezidenta Bidena posilniť spoluprácu s Medzinárodnou koalíciou pre Sahel; naliehavo vyzýva USA a EÚ, aby spolupracovali na riešení nárastu násilného extrémizmu, terorizmu zo strany ISIS a odnoží al-Káidy a vo všeobecnosti na humanitárnych, hospodárskych a správnych výzvach v regióne Sahel aj v regióne MENA (Blízky východ a severná Afrika); vyzýva na posilnený dialóg a koordináciu, pokiaľ ide o pozície transatlantických partnerov voči výzvam, ktorým čelia krajiny ako Irak, Libanon, Sýria, Irán a Líbya;

106. vyzýva na lepšiu spoluprácu v Arktíde s prihliadnutím na rastúci záujem o toto územie zo strany iných krajín, ako je Čína, a na činnosti a nárast vojenskej prítomnosti Ruska v Arktíde; víta rozhodnutie EÚ a USA, ako to potvrdzuje vyhlásenie vydané po samite EÚ – USA 15. júna 2021, spolupracovať na zachovaní Arktídy ako regiónu mieru a stability a spolupracovať prostredníctvom Arktickej rady;

107. zdôrazňuje potrebu zachovať a prípadne prehĺbiť štrukturálne strategické vzťahy medzi Európskou úniou, Spojenými štátmi a Spojeným kráľovstvom na základe našich spoločných hodnôt, záujmov a výziev, a to aj pokiaľ ide o bezpečnostné záležitosti, a zároveň zabezpečiť autonómiu rozhodovania EÚ;

108. uznáva, že po stiahnutí amerických a európskych síl sa bude situácia v Afganistane naďalej vyznačovať obrovskými výzvami; opätovne zdôrazňuje svoje stanovisko, že transatlantické spoločenstvo musí pokračovať vo svojom úsilí o dosiahnutie mieru, stability a pokroku v Afganistane; naliehavo vyzýva na prijatie zodpovedných opatrení zameraných na obyvateľov Afganistanu, najmä pokiaľ ide o podporu mierových rozhovorov v rámci krajiny a ochranu základných slobôd a ľudských práv, s osobitným dôrazom na práva etnických menšín, dievčat a žien vrátane ich práva na vzdelanie a na účasť na verejnom živote, ako aj práva iných zraniteľných skupín;

109. víta obnovenú angažovanosť USA vo východnom Stredozemí, najmä v súvislosti s Aktom o východnom Stredozemí z roku 2019, ktorým sa schvaľuje nová bezpečnostná pomoc pre Cyprus a Grécko a posilňuje sa energetická spolupráca medzi regionálnymi aktérmi; víta rozhodnutie EÚ a USA, ako to potvrdzuje vyhlásenie vydané po samite EÚ – USA 15. júna 2021, že sú odhodlané úzko spolupracovať na udržateľnom uvoľňovaní napätia vo východnom Stredozemí, kde by sa rozdiely mali riešiť prostredníctvom dialógu v dobrej viere a v súlade s medzinárodným právom; podporuje vyhlásenie EÚ a USA, že majú v úmysle usilovať sa o spoluprácu a vzájomne prospešné vzťahy s demokratickým Tureckom;

110. podporuje užšiu spoluprácu s USA a krajinami Latinskej Ameriky pri presadzovaní multilateralizmu, demokratických hodnôt, ľudských práv, noriem medzinárodného práva, hospodárskeho rastu, boja proti nerovnostiam, boja proti obchodovaniu s drogami a organizovanej trestnej činnosti, biodiverzity a boja proti zmene klímy; domnieva sa, že je potrebné, aby EÚ a USA aktívnejšie spolupracovali s Latinskou Amerikou a Karibikom ako dôležitými spojencami na medzinárodných fórach a ako strategickými partnermi v oblasti obrany multilateralizmu; vyzýva na vytvorenie Aliancie atlantického trojuholníka medzi EÚ, USA a Latinskou Amerikou, ktorá obom regiónom umožní spoločný pokrok v oblastiach, ako je demokracia, bezpečnosť a obchodovanie s drogami, boj proti nerovnostiam a rozvojová spolupráca; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam toho, aby sa uvedená spolupráca s USA a krajinami Latinskej Ameriky premietla do spoločného úsilia o podporu predstaviteľov opozície a disidentov, ktorí sú v rôznych krajinách utláčaní za obranu hodnôt demokracie a ochranu ľudských práv; v tejto súvislosti vyzýva USA a Európsku úniu, aby spolupracovali navzájom a s ostatnými rovnako zmýšľajúcimi krajinami na obnove ľudských práv a demokracie vo Venezuele prostredníctvom skutočne slobodných, dôveryhodných, inkluzívnych, transparentných a plne demokratických volieb a podporovaním legitímnych politických síl uznaných Európskym parlamentom; ďalej pripomína svoj záväzok podporovať demokraciu a ľudské práva vo všetkých krajinách Latinskej Ameriky; vyzýva na väčšiu koordináciu medzi EÚ a USA v oblasti sankcií; pripomína svoj návrh, že by si USA a EÚ mali pravidelne vymieňať názory na svojich príslušných samitoch s krajinami Latinskej Ameriky, t. j. na samitoch EÚ – CELAC a na samitoch oboch Amerík, ktoré organizuje Organizácia amerických štátov;

111. poukazuje na význam regiónu MENA pre európsku, a teda aj transatlantickú bezpečnosť a stabilitu; vyzýva preto na posilnený dialóg a koordináciu, pokiaľ ide o pozíciu transatlantických partnerov voči regiónu MENA, a to aj prijatím opatrení proti závažnému porušovaniu ľudských práv a medzinárodného práva, ku ktorému dochádza v regióne; naliehavo vyzýva USA, aby sa opätovne zapojili do spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA) ako základného kameňa globálneho režimu nešírenia jadrových zbraní a základu na zmiernenie napätia na Blízkom východe a v regióne Perzského zálivu; podporuje výzvu USA na „dlhšiu a silnejšiu“ jadrovú dohodu s Iránom a naliehavo vyzýva na transatlantickú spoluprácu v tejto oblasti ako ďalšieho kroku; víta rozhodnutie USA obnoviť financovanie UNRWA; vyzýva na obnovenie transatlantického úsilia o zmysluplné oživenie mierového procesu na Blízkom východe a jeho úspešné ukončenie, ktoré by viedlo k životaschopnému riešeniu založenému na existencii dvoch štátov; víta podpísanie a vykonávanie dohôd z Abrahamu a nabáda k transatlantickej spolupráci pri prehlbovaní týchto väzieb;

°

° °

112. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a pre informáciu Ministerstvu zahraničných vecí a Kongresu Spojených štátov amerických.


MENŠINOVÉ STANOVISKO

predložené Marisou Matiasovou v mene skupiny The Left

 

Zvolenie vlády Bidena-Harrisovej je príležitosťou na zlepšenie vzťahov medzi EÚ a USA. Demokratické štruktúry a dialógy občianskej spoločnosti by sa mali stať hnacou silou transatlantických vzťahov a mali by aktívne presadzovať riešenia najnaliehavejších problémov v našich spoločnostiach, ako sú sociálna, rodová a vzdelanostná nerovnosť, rasizmus, ľudské práva a zmena klímy.

Budúce vzťahy medzi EÚ a USA by sa mali rozvíjať na základe rovnosti. EÚ by mala rozvíjať spôsobilosti na zabezpečenie svojej schopnosti konať samostatne, spoliehať sa na vlastné zdroje v kľúčových strategických oblastiach a spolupracovať s partnermi. Obchodné politiky by mali spájať prvky inkluzívnej, zelenej a digitálnej transformácie prostredníctvom prístupu obchodnej politiky zameranej na pracovníkov v spoločnom úsilí o vytvorenie medzinárodne spravodlivého obchodu.

Namiesto boja proti konkurentom, a to aj prostredníctvom vojenskej spolupráce, by EÚ a USA mali prispieť k zníženiu napätia a rozdelenia v rámci medzinárodného spoločenstva. Transatlantické partnerstvo by malo merať svoj úspech dosiahnutím cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja do roku 2030. Spoločne by mali riešiť základné príčiny konfliktov vo svete a ukončiť obchod so zbraňami. Spolu s ďalšími partnermi na svete je možné prekonať nedostatok očkovacích látok a prispieť ku globálnemu udržateľnému a inkluzívnemu oživeniu hospodárstva po pandémii COVID-19.


 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE MEDZINÁRODNÝ OBCHOD (17.6.2021)

<CommissionInt>pre Výbor pre zahraničné veci</CommissionInt>


<Titre>k budúcnosti vzťahov medzi EÚ a USA</Titre>

<DocRef>(2021/2038(INI))</DocRef>

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko(*): <Depute>Bernd Lange</Depute> 

 

 

 

 

(*)Pridružený výbor – článok 57 rokovacieho poriadku

 

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje, že Európska únia a USA majú najintegrovanejší hospodársky vzťah na svete, pričom zároveň ide o najväčší a najhlbší dvojstranný obchodný a investičný vzťah, v ktorom obchod s tovarom a službami predstavuje viac ako 1 bilión EUR ročne; pripomína, že hospodárstva EÚ a USA spolu tvoria viac ako 40 % svetového HDP a takmer tretinu svetových obchodných tokov;

2. zdôrazňuje význam toho, aby sme ako historickí spojenci a obchodní partneri obnovili naše transatlantické obchodné vzťahy v neposlednom rade vzhľadom na súčasnú krízu COVID-19 s cieľom podporiť multilateralizmus, posilniť otvorený obchodný systém založený na pravidlách a nájsť spoločné riešenia naliehavých globálnych výziev vrátane celosvetového zdravia;

3. berie na vedomie informácie, ktoré už poskytli americkí partneri, a vyhlásenia obchodnej zástupkyne USA Katherine Taiovej na vypočutí o obchodnej agende vlády prezidenta Bidena na rok 2021;

4. v tejto súvislosti opakovane vyjadruje podporu novej obchodnej stratégii EÚ, ktorá sa zameriava, a to aj prostredníctvom transatlantickej agendy Únie, na synergie medzi cieľmi domácej a vonkajšej politiky v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

5. považuje obchodnú politiku za strategický geopolitický nástroj transatlantickej agendy; zdôrazňuje, že USA sú kľúčovým obchodným partnerom, a preto víta pozitívne signály zo strany vlády prezidenta Bidena, pokiaľ ide o jej plány na posilnenie dvojstranných vzťahov s EÚ, a vyzýva na obnovenie spolupráce, ktorá by mala v nadchádzajúcich rokoch priniesť trvalé a konkrétne výsledky, berúc do úvahy, že na naše hospodárske vzťahy majú vplyv aj bezpečnostné záujmy v súvislosti s otvorenou strategickou autonómiou;

6. zdôrazňuje, že treba identifikovať spoločné opatrenia založené na spoločných záujmoch a hodnotách, ako aj na spoločných rizikách a hrozbách s cieľom prispievať ku globálnej udržateľnej a inkluzívnej obnove hospodárstva po pandémii COVID-19;

7. zdôrazňuje, že treba zreformovať globálny obchodný systém tak, aby zaručil rovnaké podmienky na celom svete, a spolupracovať na vývoji nových pravidiel, najmä pokiaľ ide o nekalé obchodné praktiky, keďže nekalá hospodárska súťaž výrazne ovplyvňuje naše spoločnosti a pracovníkov;

8. podporuje prístup k partnerstvu vo vedúcom postavení s USA vrátane koordinovaného postoja voči Rusku a Číne zameraný na sledovanie spoločných záujmov v zelenej a digitálnej transformácii našich hospodárstiev, ako aj spoločné iniciatívy, pokiaľ ide o poskytovanie celosvetových verejných statkov; zdôrazňuje, že táto agenda zahŕňa pracovníkov a mzdy, ako aj odolnejšie, udržateľnejšie a zodpovednejšie dodávateľské reťazce; v tejto súvislosti nabáda obe strany, aby koordinovali svoj prístup k nútenej práci a vykorisťujúcim pracovným podmienkam a aby spolupracovali na zlepšení dodržiavania práv pracovníkov a environmentálnych noriem v obchodných dohodách, ako aj na mnohostrannej úrovni, a to aj na základe vzájomných skúseností, s cieľom účinnejšie presadzovať tieto ustanovenia;

9. zdôrazňuje, že treba preukázať, že lepšie obchodné vzťahy medzi EÚ a USA budú prínosom pre občanov, najmä pre tých, ktorých globalizácia znevýhodňuje, a podniky na oboch stranách Atlantiku; v tejto súvislosti vyzýva EÚ a USA, aby spolupracovali a zosúladili svoje stratégie s cieľom vytvoriť synergie v oblasti investícií, najmä s cieľom dosiahnuť udržateľnú a inkluzívnu digitálnu a zelenú transformáciu svojich hospodárstiev;

10. konštatuje, že spoločné výzvy EÚ – USA sú čoraz častejšie nevojenskej povahy a spadajú do nášho hospodárskeho partnerstva; vyzýva preto na trvalý a posilnený transatlantický parlamentný dialóg o obchode medzi Európskym parlamentom a Kongresom USA prostredníctvom interakcie medzi výbormi, a to medzi Výborom Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod na strane EÚ a výborom amerického kongresu pre daňové záležitosti a clá (Ways & Means), jeho podvýborom pre obchod a senátnym výborom pre financie na strane USA, ako aj v rámci transatlantického dialógu zákonodarcov; konkrétnejšie vyzýva na vytvorenie podvýboru pre obchod a technológie v rámci dialógu transatlantických zákonodarcov, ktorý by dopĺňal výkonnú časť Rady pre obchod a technológie a vykonával nad ňou demokratickú kontrolu;

11. rozhodne víta podporu, ktorú USA vyjadrujú novej generálnej riaditeľke WTO Ngozi Okonjovej-Iwealovej, a návrat USA k Parížskej dohode; víta dočasné štvormesačné pozastavenie ciel týkajúce sa spoločnosti Airbus-Boeing, ktoré malo neprimeraný negatívny vplyv na agropotravinárske výrobky EÚ, ako pozitívny krok smerom k nájdeniu trvalého riešenia dotácií na civilné lietadlá; konštatuje, že pozastavenie týchto ciel sa skončí v júli 2021, a naliehavo žiada, aby sa našlo riešenie vedúce k trvalému zrušeniu týchto ciel;

12. víta ochotu USA otvoriť diskusie s cieľom riešiť celosvetovej nadmernej kapacity v oblasti ocele a hliníka; berie na vedomie rozhodnutie Komisie pozastaviť zvýšenie ciel na dovoz z USA na vyváženie opatrení USA;

13. víta aj rýchle uzavretie dohody WTO o colných kvótach, ktorá bola prvou dohodou s USA počas novej vlády prezidenta Bidena, a poukazuje na ochotu tejto novej vlády usilovať sa o uzatváranie dohôd s EÚ v rámci WTO;

14.  súčasne si uvedomuje, že pretrvávajú niektoré odlišné záujmy; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva obe strany, aby vyriešili dvojstranné spory; naliehavo vyzýva USA, aby zrušili jednostranné obchodné opatrenia a odvolali hrozby, že prijmú ďalšie opatrenia týkajúce sa daní z digitálnych služieb, a aby neprijímali ďalšie takéto opatrenia a zamerali sa skôr na to, čo nás spája; považuje samit EÚ – USA v júni 20121 za veľmi dôležitý ako odrazový mostík umožňujúci obnovu našich obchodných vzťahov a diskusiu o nevyužitých oblastiach v záujme širšej spolupráce;

15. naliehavo vyzýva USA, aby napriek prebiehajúcim rokovaniam bezodkladne zrušili clá podľa článku 232 na oceľ a hliník, pretože USA nemôžu považovať európske spoločnosti za bezpečnostnú hrozbu, a zdôrazňuje potrebu riešiť spoločne obavy týkajúce sa nadmernej kapacity v oblasti ocele a hliníka z tretích krajín; opätovne zdôrazňuje okrem iného ambíciu EÚ zrušiť clá na priemyselný tovar medzi EÚ a USA;

16. hoci vyjadruje poľutovanie nad uzatvorením vyšetrovania podľa oddielu 301 vo veci digitálnych daní, víta šesťmesačné pozastavenie obchodných odvetných opatrení v hospodárskych odvetviach, ako je obuv, v členských štátoch, ktoré zaviedli daň z digitálnych služieb, zatiaľ čo ešte prebiehajú rokovania v rámci OECD; vyjadruje znepokojenie nad predbežným zoznamom odvetných opatrení obchodnej zástupkyne USA z vyšetrovaní podľa oddielu 301 týkajúcich sa rôznych daní z digitálnych služieb EÚ, ktoré zahŕňajú obzvlášť citlivé výrobné odvetvia, ako je obuvnícky a kožiarsky priemysel, ktoré by potenciálne mohli byť vylúčené z trhu USA, ak by sa prijali dodatočné clá; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili a čo najskôr ukončili rokovania v rámci návrhu OECD o digitálnom zdaňovaní a použili všetky možné spôsoby, aby sa zabránilo ďalším hospodárskym škodám pre spoločnosti z EÚ, predovšetkým malé a stredné podniky, najmä v súvislosti so stratégiami obnovy po pandémii COVID-19; domnieva sa, že vzhľadom na výlučnú právomoc EÚ v oblasti spoločnej obchodnej politiky a hrozby USA v podobe odvetných opatrení, pokiaľ ide o právne predpisy o digitálnom zdaňovaní, je spoločný prístup EÚ vhodnejší než individuálne vnútroštátne postupy, najmä s cieľom zabrániť ďalšiemu transatlantickému vzájomnému zvýšeniu ciel;

17. uznáva, že naďalej existujú nevyužité príležitosti na odstránenie značnej byrokracie a posilnenie transatlantického hospodárskeho partnerstva; v kontexte prebiehajúcich technologických pretekov zdôrazňuje význam úzkeho transatlantického regulačného priestoru pre naše podniky, najmä pre vznikajúce digitálne, energetické a klimatické technológie; očakáva, že obe strany budú v rámci dialógu riešiť obavy EÚ týkajúce sa amerických zákonov „Buy American Act“ a „Jones Act“ vrátane verejného obstarávania a prístupu k trhom so službami;

18. presadzuje spoločný prístup k riešeniu krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, okrem iných opatrení zvýšením prístupnosti a cenovej dostupnosti vakcín; vyzýva EÚ a USA, aby spolupracovali a postavili sa na čelo úsilia o riešenie problému nedostatku vakcín s cieľom zabezpečiť, aby sa vakcíny čo najrýchlejšie a v čo najväčšom počte dodávali do celého sveta; pripomína, že svet čelí globálnemu nedostatku vakcín; preto v záujme dosiahnutia rovnocenného prístupu k vakcínam vyzýva EÚ a USA, aby spolupracovali s výrobcami na zvyšovaní celosvetovej kapacity na výrobu vakcín a ich zložiek; vyzýva obe strany, aby sa zdržali akýchkoľvek opatrení na obmedzenie vývozu, zabezpečili riadne fungovanie dodávateľských reťazcov, zabezpečili požadované transfery technológií a zlepšili pripravenosť na budúce globálne núdzové situácie v oblasti zdravia; nabáda obe strany, aby zintenzívnili regulačnú spoluprácu s cieľom uľahčiť základný prístup k liekom;

19. vyzýva Komisiu a vládu prezidenta Bidena, aby aktívne podporovali nové iniciatívy GR WTO týkajúce sa najmä zdravia; v tejto súvislosti poukazuje na pozíciu Parlamentu k potenciálnej výnimke z dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), ktorú vyjadril vo svojom uznesení z 10. júna 2021;[10];

20. hoci uznáva význam ochrany európskych práv duševného vlastníctva s cieľom zachovať schopnosť podnikov inovovať, považuje za dôležité preskúmať všetky príslušné možnosti flexibility v rámci dohody TRIPS s cieľom zvýšiť celosvetovú kapacitu výroby vakcín a ich zložiek; zdôrazňuje, že hľadanie riešení v oblasti práv duševného vlastníctva môže byť len jednou súčasťou spoločnej globálnej reakcie;

21. zdôrazňuje, že WTO je naďalej základným kameňom multilaterálneho systému obchodu založeného na pravidlách; vyzýva na posilnenú spoluprácu pri reformách WTO vrátane reformy jej troch hlavných funkcií, ktorá zahŕňa bezodkladnú reformu a obnovenie odvolacieho orgánu a posilnenie monitorovacej a poradnej funkcie WTO, okrem iného presadzovaním otvorených viacstranných dohôd;

22. naliehavo vyzýva obe strany, aby spolupracovali na regulácii obchodu so zdravotníckymi výrobkami, vypracovaní pravidiel digitálneho obchodu a stanovení ambiciózneho programu v oblasti klímy a životného prostredia, okrem iného obnovením rokovaní o dohode o environmentálnych tovaroch, a aby pracovali na spoločných návrhoch, okrem iného o pravidlách týkajúcich sa dotácií a postupného rušenia dotácií na fosílne palivá;

23. očakáva od obidvoch strán, že sa dohodnú na konkrétnych výsledkoch 12. ministerskej konferencie WTO (MC12) s cieľom pripraviť WTO na zelenú a digitálnu transformáciu vrátane dohody o rybolove, vyhlásenia o obchode a zdraví, pracovného programu reformy systému urovnávania sporov, pracovného programu pre priemyselné dotácie a štátne podniky, ako aj významného pokroku v rokovaniach o elektronickom obchode;

24. nabáda obe strany, aby spoločne pracovali na aktualizácii pravidiel WTO týkajúcich sa štátnych podnikov, priemyselných dotácií, nadmernej kapacity a transferu technológií s cieľom účinne pripraviť organizáciu na výzvy 21. storočia; v tejto súvislosti podporuje aj rozšírenie trojstrannej iniciatívy s Japonskom a vyzýva EÚ a USA, aby v rámci WTO viedli koalíciu podobne zmýšľajúcich krajín s cieľom dohodnúť sa na nových pravidlách a zároveň vyvinúť samostatný nástroj proti nespravodlivým zahraničným dotáciám; očakáva, že obe strany budú presadzovať a svoje úsilie zameriavať na mnohostranné dohody; vyzýva USA, aby obnovili svoje záväzky vyplývajúce z Dohody WTO o vládnom obstarávaní;

25.  berie na vedomie výsledok prvého stretnutia na vysokej úrovni v rámci dialógu medzi EÚ a USA o Číne, na ktorom obe strany zopakovali, že ich obchodné vzťahy s Čínou sú mnohostranné a zahŕňajú prvky spolupráce, hospodárskej súťaže a systémovej rivality; zasadzuje sa, pokiaľ to je možné, za spoločný strategický prístup k Číne, ako aj spoluprácu v rámci multilaterálnych rámcov pre spoločné výzvy, ako je zmena klímy, nekalé obchodné praktiky, ktoré vedú k narušeniam trhu a k tomu, že neexistujú rovnaké podmienky;

26. upozorňuje na význam koordinovaného postoja pri riešení priemyselných dotácií, ktoré narúšajú hospodársku súťaž, najmä pokiaľ ide o štátne podniky a nadmernú kapacitu v kritických odvetviach, nútených transferov technológií, krádeže duševného vlastníctva, povinných spoločných podnikov, trhových prekážok a zákazu nútenej práce, a to začlenením diskusie o prvej fáze dohody USA s Čínou a komplexnej dohode EÚ o investíciách;

27. konštatuje, že takéto otázky nemožno vyriešiť jednostranne ani dvojstranne a že v rámci WTO si vyžadujú koalíciu podobne zmýšľajúcich partnerov na medzinárodnej úrovni;

28. zdôrazňuje, že je dôležité zahrnúť do spoločnej stratégie EÚ – USA a v rámci WTO dodržiavanie ľudských práv, a to aj pri činnosti medzinárodných podnikov; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu záväzných právnych predpisov v oblasti náležitej starostlivosti a vyzýva USA, aby sa pripojili k tomuto prístupu a podporovali ho v rámci dodávateľského reťazca;

29. domnieva sa, že EÚ a USA by mali posilniť transatlantickú spoluprácu v oblasti udržateľnej prepojenosti založenej na pravidlách ako reakciu na iniciatívu Číny Jedno pásmo, jedna cesta, a dúfa v budúcu spoluprácu s osobitným zreteľom na dodržiavanie noriem vysokej kvality;

30. vyzýva Komisiu, aby pri presadzovaní dialógu a spoločných opatrení rozhodne presadzovala záujmy EÚ a jej otvorenú strategickú autonómiu a reagovala na neodôvodnené clá USA, exteritoriálne uplatňovanie sankcií, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom, a trhové prekážky; zdôrazňuje potrebu posilniť autonómne obchodné opatrenia EÚ;

31. žiada najmä USA, aby zabezpečili, že postupy verejného obstarávania budú transparentné, otvorené a predvídateľné na základe zásady rovnakého zaobchádzania;

32. vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrh nástroja, ktorý by slúžil na odrádzanie od donucovacích opatrení tretích krajín a ich potláčanie, a právnych predpisov na podporu európskych spoločností, na ktoré sa tieto sankcie zameriavajú a ktoré pôsobia v súlade s medzinárodným právom;

33. nabáda obe strany, aby nadviazali ambiciózny dialóg a našli rámec pre spoločné kroky a snažili sa dosiahnuť selektívne obchodné a investičné dohody obnovením strategického dialógu na vysokej úrovni;

34. požaduje silnejšie regulačné, zelené, udržateľné a digitálne partnerstvo prostredníctvom rady pre obchod a technológie; požaduje dohodu o posudzovaní zhody, ktorá bude prínosom najmä pre MSP, koordinovaný prístup k stanoveniu medzinárodných noriem pre kritické a vznikajúce technológie, ako je umelá inteligencia, a regulačnú spoluprácu pre veľké technologické spoločnosti, ako aj digitálne a globálne dane; vyzýva EÚ a USA, aby si vymieňali informácie o zahraničných investíciách do strategických odvetví a spolupracovali v tejto záležitosti, a to aj pokiaľ ide o možné nepriateľské prevzatia spoločností;

35. nabáda obe strany, aby si vymieňali najlepšie regulačné postupy; naliehavo vyzýva EÚ a USA, aby pokračovali v rokovaniach o posudzovaní zhody s cieľom odstrániť finančne zaťažujúce necolné prekážky; zdôrazňuje, že je dôležité, aby obe strany zosúladili a viedli koalíciu podobne zmýšľajúcich partnerov s cieľom zlepšiť využívanie transatlantických noriem medzinárodnými normalizačnými organizáciami;

36. vyzýva obe strany, aby využívali obchod ako prostriedok na boj proti zmene klímy a dosiahnutie vzostupnej konvergencie; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva obe strany, aby spolupracovali na stanovovaní cien uhlíka, a najmä aby koordinovali vývoj mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach a na účinných opatreniach proti nezákonnému obchodovaniu so zbraňami a zvyšovali transparentnosť a zodpovednosť obchodu so zbraňami vrátane vývozu zbraní z USA a členských štátov EÚ;

37. vyzýva USA a EÚ, aby spolupracovali na globálnej dani z príjmov právnických osôb v rámci OECD, pričom víta najmä dohodu krajín G7 o globálnej daňovej reforme a poukazuje na dohodu o minimálnej globálnej sadzbe dane z príjmov právnických osôb vo výške najmenej 15 %,  a aby spolupracovali v boji proti podvodným a škodlivým obchodným praktikám;

 

38. zdôrazňuje, že silnejší obchodní a hospodárski partneri vytvárajú silnejšie spojenectvá; víta úsilie oboch strán o zvýšenie odolnosti svojich dodávateľských reťazcov, najmä pokiaľ ide o kritické suroviny;

39. vyzýva na posilnenú spoluprácu medzi EÚ a USA v Arktíde vzhľadom na otvorenie nových plavebných trás a možnú dostupnosť prírodných zdrojov v dôsledku zmeny klímy a zohľadnenie rastúceho hospodárskeho záujmu iných krajín, napríklad Číny, o Arktídu; vyzýva Komisiu, aby tieto možnosti a výzvy riešila aj vo svojej nadchádzajúcej stratégii pre Arktídu;

40. naliehavo žiada Komisiu, aby transparentnosť považovala vo svojej spolupráci s USA za bežný postup, okrem iného zverejňovaním všetkých návrhov zasielaných Spojeným štátom a zaručením zapojenia Parlamentu a občianskej spoločnosti do tvorby týchto návrhov s cieľom posilniť dôveru spotrebiteľov a občanov.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ VÝBOROM POŽIADANÝM O STANOVISKO

Dátum prijatia

17.6.2021

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

39

2

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Anna-Michelle Asimakopoulou, Tiziana Beghin, Geert Bourgeois, Saskia Bricmont, Jordi Cañas, Daniel Caspary, Miroslav Číž, Arnaud Danjean, Paolo De Castro, Emmanouil Fragkos, Raphaël Glucksmann, Markéta Gregorová, Roman Haider, Christophe Hansen, Heidi Hautala, Danuta Maria Hübner, Herve Juvin, Karin Karlsbro, Maximilian Krah, Danilo Oscar Lancini, Bernd Lange, Margarida Marques, Gabriel Mato, Sara Matthieu, Emmanuel Maurel, Carles Puigdemont i Casamajó, Samira Rafaela, Inma Rodríguez-Piñero, Massimiliano Salini, Helmut Scholz, Liesje Schreinemacher, Sven Simon, Dominik Tarczyński, Mihai Tudose, Kathleen Van Brempt, Marie-Pierre Vedrenne, Jörgen Warborn, Iuliu Winkler, Juan Ignacio Zoido Álvarez

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Svenja Hahn, Michiel Hoogeveen, Joachim Schuster

 


 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN
VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

39

+

ECR

Geert Bourgeois, Emmanouil Fragkos, Michiel Hoogeveen, Dominik Tarczyński

ID

Roman Haider, Danilo Oscar Lancini

NI

Tiziana Beghin, Carles Puigdemont i Casamajó

PPE

Anna-Michelle Asimakopoulou, Daniel Caspary, Arnaud Danjean, Christophe Hansen, Danuta Maria Hübner, Gabriel Mato, Massimiliano Salini, Sven Simon, Jörgen Warborn, Iuliu Winkler, Juan Ignacio Zoido Álvarez

Renew

Jordi Cañas, Svenja Hahn, Karin Karlsbro, Samira Rafaela, Liesje Schreinemacher, Marie-Pierre Vedrenne

S&D

Miroslav Číž, Paolo De Castro, Raphaël Glucksmann, Bernd Lange, Margarida Marques, Inma Rodríguez-Piñero, Joachim Schuster, Mihai Tudose, Kathleen Van Brempt

The Left

Helmut Scholz

Verts/ALE

Saskia Bricmont, Markéta Gregorová, Heidi Hautala, Sara Matthieu

 

2

-

ID

Maximilian Krah

The Left

Emmanuel Maurel

 

1

0

ID

Herve Juvin

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 


 

 

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia

15.7.2021

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

58

9

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alviina Alametsä, Alexander Alexandrov Yordanov, Maria Arena, Petras Auštrevičius, Traian Băsescu, Anna Bonfrisco, Reinhard Bütikofer, Fabio Massimo Castaldo, Susanna Ceccardi, Włodzimierz Cimoszewicz, Katalin Cseh, Tanja Fajon, Anna Fotyga, Michael Gahler, Giorgos Georgiou, Sunčana Glavak, Raphaël Glucksmann, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Márton Gyöngyösi, Andrzej Halicki, Sandra Kalniete, Dietmar Köster, Maximilian Krah, Andrius Kubilius, Ilhan Kyuchyuk, David Lega, Miriam Lexmann, Nathalie Loiseau, Antonio López-Istúriz White, Jaak Madison, Claudiu Manda, Thierry Mariani, Vangelis Meimarakis, Sven Mikser, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Urmas Paet, Demetris Papadakis, Kostas Papadakis, Tonino Picula, Manu Pineda, Giuliano Pisapia, Thijs Reuten, Jérôme Rivière, María Soraya Rodríguez Ramos, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Jacek Saryusz-Wolski, Andreas Schieder, Radosław Sikorski, Jordi Solé, Sergei Stanishev, Tineke Strik, Hermann Tertsch, Hilde Vautmans, Harald Vilimsky, Idoia Villanueva Ruiz, Viola Von Cramon-Taubadel, Thomas Waitz, Witold Jan Waszczykowski, Charlie Weimers, Isabel Wiseler-Lima, Salima Yenbou, Željana Zovko

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ioan-Rareş Bogdan, Andrey Kovatchev, Marisa Matias, Gabriel Mato, Milan Zver

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

58

+

ECR

Anna Fotyga, Jacek Saryusz-Wolski, Witold Jan Waszczykowski

ID

Anna Bonfrisco, Susanna Ceccardi

NI

Fabio Massimo Castaldo, Márton Gyöngyösi

PPE

Alexander Alexandrov Yordanov, Traian Băsescu, Ioan-Rareş Bogdan, Michael Gahler, Sunčana Glavak, Andrzej Halicki, Sandra Kalniete, Andrey Kovatchev, Andrius Kubilius, David Lega, Miriam Lexmann, Antonio López-Istúriz White, Gabriel Mato, Vangelis Meimarakis, Francisco José Millán Mon, Radosław Sikorski, Isabel Wiseler-Lima, Željana Zovko, Milan Zver

Renew

Petras Auštrevičius, Katalin Cseh, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Ilhan Kyuchyuk, Nathalie Loiseau, Javier Nart, Urmas Paet, María Soraya Rodríguez Ramos, Hilde Vautmans

S&D

Maria Arena, Włodzimierz Cimoszewicz, Tanja Fajon, Raphaël Glucksmann, Dietmar Köster, Claudiu Manda, Sven Mikser, Demetris Papadakis, Tonino Picula, Giuliano Pisapia, Thijs Reuten, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Andreas Schieder, Sergei Stanishev

Verts/ALE

Alviina Alametsä, Reinhard Bütikofer, Jordi Solé, Tineke Strik, Viola Von Cramon-Taubadel, Thomas Waitz, Salima Yenbou

 

9

-

ID

Maximilian Krah, Jaak Madison, Thierry Mariani, Jérôme Rivière

NI

Kostas Papadakis

The Left

Giorgos Georgiou, Marisa Matias, Manu Pineda, Idoia Villanueva Ruiz

 

3

0

ECR

Hermann Tertsch, Charlie Weimers

ID

Harald Vilimsky

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

[1] Ú. v. EÚ C 28, 27.1.2020, s. 49.

[2] Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 198.

[3] Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 120.

[4] Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 89.

[5] Prijaté texty, P9_TA(2021)0012.

[6] Prijaté texty, P9_TA(2021)0013.

[7] Prijaté texty, P9_TA(2021)0256.

[8] https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_20_2391

[9] Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2021 o riešení celosvetového problému ochorenia COVID-19: vplyv uplatnenia výnimky z Dohody TRIPS WTO ohľadne vakcín proti ochoreniu COVID-19, liečby, vybavenia a zvyšovania výroby a výrobných kapacít v rozvojových krajinách. Prijaté texty, P9_TA(2021)0283.

[10] Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2021 o riešení celosvetového problému ochorenia COVID-19: vplyv uplatnenia výnimky z Dohody TRIPS WTO ohľadne vakcín proti ochoreniu COVID-19, liečby, vybavenia a zvyšovania výroby a výrobných kapacít v rozvojových krajinách. Prijaté texty, P9_TA(2021)0283.

Posledná úprava: 1. septembra 2021Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia