Postup : 2021/2006(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0277/2021

Predkladané texty :

A9-0277/2021

Rozpravy :

PV 20/10/2021 - 12
CRE 20/10/2021 - 12

Hlasovanie :

PV 21/10/2021 - 2
PV 21/10/2021 - 10
CRE 21/10/2021 - 2

Prijaté texty :

P9_TA(2021)0436

<Date>{04/10/2021}4.10.2021</Date>
<NoDocSe>A9-0277/2021</NoDocSe>
PDF 343kWORD 110k

<TitreType>SPRÁVA</TitreType>

<Titre>k stratégii EÚ na zníženie emisií metánu</Titre>

<DocRef>(2021/2006(INI))</DocRef>


<Commission>{ENVI}Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín</Commission>

Spravodajkyňa: <Depute>Maria Spyraki

Spravodajcovia výborov požiadaných o stanovisko (*):

Cristian-Silvu BUŞOI, Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Asger CHRISTENSEN, Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

(*) Postup pridružených výborov – článok 57 rokovacieho poriadku</Depute>

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB, KTORÉ SPRAVODAJKYNI POSKYTLI PODNETY
 STANOVISKO VÝBORU PRE PRIEMYSEL, VÝSKUM A ENERGETIKU
 STANOVISKO VÝBORU PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k stratégii EÚ na zníženie emisií metánu

(2021/2006(INI))

Európsky parlament,

 so zreteľom na článok 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

 so zreteľom na dohodu prijatú na 21. konferencii zmluvných strán (COP21) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) v Paríži 12. decembra 2015 (ďalej len „Parížska dohoda“),

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy[1],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy)[2],

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov“ (COM(2020)0380),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381),

 so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 o stratégii EÚ na zníženie emisií metánu (COM(2020)0663),

 so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia[3],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode[4],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2021 k novému akčnému plánu v oblasti obehového hospodárstva[5],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o vykonávaní smerníc o kvalite okolitého ovzdušia: smernice 2004/107/ES a smernice 2008/50/ES[6],

 so zreteľom na správu Medzinárodnej agentúry pre energiu z októbra 2018 s názvom Budúcnosť petrochemického priemyslu: Smerom k udržateľnejším plastom a hnojivám,

 so zreteľom na správu Programu OSN pre životné prostredie o medzerách v oblasti emisií z 26. novembra 2019 a na jej prvú súhrnnú správu o produkcii fosílnych palív z 20. novembra 2019,

 so zreteľom na správu Programu OSN pre životné prostredie zo 6. mája 2021 s názvom Celosvetové hodnotenie metánu: Prínosy a náklady zmierňovania emisií metánu,

 so zreteľom na správu Medzinárodnej agentúry pre energetiku z 18. mája 2021 s názvom Nulová bilancia emisií do roku 2050: Plán globálneho energetického sektora,

 so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry z 23. novembra 2020 s názvom Kvalita ovzdušia v Európe – správa za rok 2020,

 so zreteľom na globálnu hodnotiacu správu Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) za rok 2019 o biodiverzite a ekosystémových službách a na správu zo seminára z roku 2020 o biodiverzite a pandémiách,

 so zreteľom na vedecké stanovisko skupiny hlavných vedeckých poradcov Komisie z marca 2020 s názvom Smerom k udržateľnému potravinovému systému: prechod od potravín ako komodity k potravinám, ktoré skôr slúžia spoločnému prospechu,

 so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

 so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0277/2021),

A. keďže metán je silný skleníkový plyn, 80-krát silnejší ako oxid uhličitý (CO2) počas 20-ročného obdobia, čím sa stáva druhým najdôležitejším skleníkovým plynom, ako aj prekurzorom troposférického ozónu (O3), ktorý spôsobuje približne štvrtinu súčasného globálneho otepľovania[7]; keďže metán predstavuje 10 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ; keďže modelové cesty podľa osobitnej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), šiestej hodnotiacej správy IPCC a globálneho hodnotenia metánu Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) z roku 2021, ktoré obmedzujú globálne otepľovanie na 1,5 °C bez prekročenia alebo s obmedzeným prekročením, zahŕňajú výrazné zníženie emisií metánu; keďže podľa UNEP sa znížením emisií metánu spôsobeného človekom až o 45 % predíde takmer 0,3 °C globálneho otepľovania do 40. rokov 21. storočia a doplnia sa všetky dlhodobé snahy o zmiernenie zmeny klímy;

B.  keďže Medzinárodná agentúra pre energiu vo svojej správe Nulová bilancia emisií do roku 2050: Plán globálneho energetického sektora uvádza, že emisie metánu z fosílnych palív by sa mali znížiť o 75 % v období rokov 2020 až 2030 v rámci scenára nulových emisií;

C. keďže veľký počet nákladovo najefektívnejších úspor emisií metánu možno dosiahnuť v odvetví energetiky; keďže podľa globálneho hodnotenia metánu UNEP možno emisie metánu do konca tohto desaťročia znížiť o 45 % a rýchle a výrazné zníženie emisií metánu je možné za využitia existujúcich technológií a s veľmi nízkymi nákladmi; keďže Medzinárodná agentúra pre energiu na základe údajov získaných vďaka nástroju Methane Tracker odhaduje, že približne 40 % emisií metánu súvisiacich s energiou možno znížiť za nulové čisté náklady, a to najmä opravou únikov metánu a odstránením netesností v odvetví fosílnych palív;

D. keďže generálne riaditeľstvo pre parlamentné výskumné služby poznamenalo, že emisie metánu pochádzajú zo širokej škály odvetví, najmä z poľnohospodárstva, odpadového hospodárstva a odvetvia energetiky, a že metán sa po príchode do atmosféry ľahko mieša s inými plynmi, čo sťažuje jeho meranie a vykazovanie; keďže neistota týkajúca sa údajov o emisiách metánu je zvyčajne oveľa vyššia v porovnaní s údajmi o emisiách CO 2, keď sa nepočítajú emisie z lesa a iné emisie súvisiace s využívaním pôdy; keďže podľa odhadov nedávnych štúdií sú globálne antropogénne emisie metánu z fosílnych palív podhodnotené približne o 25 až 40 %[8];

E. keďže v EÚ neexistuje politika, ktorá by konkrétne stanovovala opatrenia na zníženie emisií metánu medzisektorovým spôsobom;

F. keďže metán je prekurzorom škodlivého prízemného ozónu (O3) a prispieva k znečisteniu ovzdušia; keďže znečistenie ovzdušia je najväčším environmentálnym zdravotným rizikom v Európe[9], pričom prízemný ozón prispieva každoročne k takmer 20 000 predčasným úmrtiam[10]; keďže boj proti emisiám metánu je preto nielen prioritou v oblasti životného prostredia a klímy, ale je aj potrebný na ochranu zdravia občanov EÚ;

G. keďže nárast emisií metánu má vplyv na biodiverzitu a dokonca aj potravinovú bezpečnosť; keďže zníženie emisií metánu môže priniesť viaceré výhody popri účinku chladenia vrátane vyšších výnosov plodín a potravinovej bezpečnosti;

H. keďže existuje právna úprava EÚ, ktorá pomáha poskytovať informácie o emisiách metánu vrátane nariadenia (ES) č. 166/2006 o európskom registri uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok[11] a smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách[12], ale v súčasnosti neexistuje žiadna politika EÚ zameraná konkrétne na znižovanie emisií metánu;

I. keďže európsky právny predpis v oblasti klímy zaväzuje EÚ dosiahnuť najneskôr do roku 2050 klimatickú neutralitu s rastúcim znižovaním emisií o najmenej 55 % do roku 2030 v súlade Parížskou dohodou; keďže riešenie emisií metánu súvisiacich s energetikou je kľúčovým prvkom európskej zelenej dohody, pretože v tomto odvetví možno dosiahnuť nákladovo účinnejšie znižovanie emisií metánu; keďže opatrenia v odvetví poľnohospodárstva a odpadového hospodárstva sú potrebné aj na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy; keďže v stratégii EÚ na zníženie emisií metánu sa konštatuje, že EÚ by mala zohrávať vedúcu úlohu aj pri zabezpečovaní zníženia emisií metánu na celosvetovej úrovni ako najväčší svetový dovozca fosílnych palív a významný aktér v odvetví poľnohospodárstva; keďže EÚ by mala vypracovať účinné metódy monitorovania, nahlasovania a znižovania týchto emisií v rámci príslušných medzinárodných fór, pričom by mala využívať dovozné predpisy; keďže podľa Európskej environmentálnej agentúry a na základe údajov, ktoré členské štáty oznámili UNFCCC, pochádza 53 % antropogénnych emisií metánu z poľnohospodárstva, 26 % z odpadu a 19 % z energetiky;

J. keďže viac ako 80 % fosílneho plynu, 90 % ropy a 40 % uhlia spotrebovaného v Európe sa dováža a keďže väčšina emisií metánu pochádzajúcich zo spotreby fosílnych palív v EÚ vzniká mimo EÚ, čo znamená, že EÚ je najväčším dovozcom fosílneho plynu na svete a dôležitou hnacou silou globálnych emisií metánu; keďže únik metánu počas výroby a prepravy fosílneho plynu významne prispieva k emisiám metánu v odvetví energetiky; keďže zlepšenie zisťovania a opravy únikov a prísne pravidlá rutinného odplyňovania a spaľovania prebytočného plynu sú základnými opatreniami na zníženie emisií metánu z energetického odvetvia;

K. keďže fugitívne emisie z netesných zariadení, infraštruktúry alebo uzavretých a opustených lokalít, ako aj emisie z uvoľňovania a neúplného spaľovania metánu, predstavujú väčšinu emisií metánu v odvetví energetiky;

L. keďže zníženie emisií metánu je nevyhnutné v boji proti zmene klímy a musí sa vyvíjať úsilie na celosvetovej a európskej úrovni, ako sa uvádza v posúdení vplyvu plánu cieľov v oblasti klímy na rok 2030[13], v ktorom sa uvádza, že cieľ zníženia emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030 si vyžaduje riešenie emisií metánu v súlade s cieľmi Parížskej dohody; keďže emisie metánu prispievajú k znečisteniu ovzdušia, a preto je potrebné riešiť tieto emisie s cieľom chrániť zdravie občanov a EÚ a vyhnúť sa negatívnym účinkom na plodiny a stabilitu ekosystémov; keďže sa musí zabrániť nadmernej administratívnej záťaži pri regulácii metánu ako skleníkového plynu a ako látky znečisťujúcej ovzdušie;

M. keďže skládky tuhého komunálneho odpadu boli identifikované ako významné zdroje metánu a keďže v niektorých členských štátoch nie sú uspokojivo uplatňované právne predpisy EÚ o skládkach, najmä pokiaľ ide o kontrolu hromadenia a presunu skládkových plynov;

N. keďže podľa globálneho posúdenia metánu (2021), ktoré vypracoval UNEP, je „zníženie emisií metánu spôsobeného človekom jednou z nákladovo najefektívnejších stratégií na rýchle zníženie miery otepľovania a výrazné prispievanie k celosvetovému úsiliu o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C“; keďže zníženie emisií metánu môže mať významný a rýchlejší vplyv na spomalenie rýchlosti globálneho otepľovania než zníženie emisií CO2, keďže metán je krátkodobým klimatickým faktorom s atmosférickou životnosťou približne 12 rokov pred tým, ako sa nakoniec rozpadne okrem iného na CO 2; keďže zníženie emisií metánu môže viesť k najrýchlejšiemu ochladzovaciemu účinku; keďže tieto opatrenia musia dopĺňať úsilie, ktoré musíme naďalej vynakladať na znižovanie emisií CO2 vo všetkých dotknutých odvetviach, aby sa do roku 2050 dosiahlo klimaticky neutrálne hospodárstvo;

O. keďže mnohé opatrenia, ktoré možno prijať na úrovni poľnohospodárskeho podniku na zníženie emisií metánu, sú účinné aj pri znižovaní emisií amoniaku, a teda predstavujú dvojitý prínos pre kvalitu ovzdušia;

P. keďže podobne ako v prípade CO2 neexistuje rozdiel medzi molekulami biogénneho a fosílneho metánu;

Q. keďže viac ako polovica celosvetových emisií metánu pochádza z ľudskej činnosti v troch odvetviach: fosílne palivá (35 %), odpadové hospodárstvo (20 %) a poľnohospodárstvo (40 %), keďže v odvetví fosílnych palív predstavuje ťažba, spracovanie a distribúcia ropy a plynu 23 % a ťažba uhlia 12 % celosvetových antropogénnych emisií metánu; keďže v odvetví odpadového hospodárstva tvoria skládky a odpadové vody približne 20 % celosvetových antropogénnych emisií metánu; keďže v odvetví poľnohospodárstva predstavujú emisie hospodárskych zvierat z maštaľného hnoja a črevnej fermentácie približne 32 % a produkcia ryže 8 % celosvetových antropogénnych emisií metánu[14];

R. keďže existujú plány na zriadenie medzinárodného strediska pre monitorovanie emisií metánu v spolupráci s Programom OSN pre životné prostredie, Koalíciou pre klímu a čisté ovzdušie a Medzinárodnou agentúrou pre energiu;

S. keďže intenzita emisií metánu v EÚ je veľmi rozdielna a záleží na stupni závislosti od zdrojov fosílnych palív v energetickom mixe; keďže využívanie plynu je len prechodným riešením s ohľadom na závislosť EÚ od tretích krajín, pokiaľ ide o dodávky energie;

Medzisektorové opatrenia

1. víta medziodvetvový prístup načrtnutý v rámci stratégie EÚ na zníženie a zmiernenie emisií metánu; vyzýva Komisiu, aby navrhla spravodlivý, podrobný a jasný legislatívny rámec, v ktorom sa stanovia záväzné opatrenia a ciele znižovania emisií metánu vzťahujúce sa na všetky odvetvia, čo povedie k významnému zníženiu emisií metánu v EÚ do roku 2030 v súlade s Parížskou dohodou a modelovanými scenármi, ktoré obmedzujú globálne otepľovanie na 1,5 °C, z osobitnej správy IPCC o 1,5 °C, šiestej hodnotiacej správy IPCC a globálneho hodnotenia metánu UNEP, s cieľom dosiahnuť environmentálne a klimatické ciele EÚ v súčinnosti s európskymi a medzinárodnými podnikmi;

2. zdôrazňuje význam dosiahnutia okamžitého a rýchleho zníženia emisií metánu v tomto desaťročí ako jedného z najúčinnejších opatrení pre opatrenia EÚ v oblasti klímy, pri zohľadnení hospodárskej a sociálnej udržateľnosti; konštatuje, že zníženie emisií metánu dopĺňa potrebné zníženie emisií CO2, a že časť požadovaného zníženia emisií podľa Parížskej dohody by sa už mohla dosiahnuť nízkonákladovým a technicky uskutočniteľným zmierňovaním emisií metánu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na zasadnutí COP26 v Glasgowe navrhli a vyjednali záväznú celosvetovú dohodu o zmierňovaní metánu v súlade s modelovanými scenármi, ktoré obmedzujú globálne otepľovanie na 1,5 °C, z osobitnej správy IPCC o 1,5 °C, šiestej hodnotiacej správy IPCC a globálneho hodnotenia metánu UNEP; konštatuje, že globálne hodnotenie metánu, ktoré vypracoval UNEP, vyčíslilo globálny prínos všetkých trhových a netrhových vplyvov na približne 4 300 USD za tonu znížených emisií metánu, a že každý milión ton znížených emisií predchádza 1 430 predčasným úmrtiam ročne; domnieva sa, že v posúdení vplyvu pripojenom k nadchádzajúcemu legislatívnemu návrhu by sa mali zohľadniť náklady na navrhované opatrenia, ako aj náklady spojené s nečinnosťou alebo oneskorenou činnosťou;

3. považuje za mimoriadne dôležité, aby všetky odvetvia produkujúce metán znížili svoje emisie; uznáva potrebu zabezpečiť spravodlivý prechod pre odvetvia, v ktorých môže mať zníženie emisií metánu sociálno-ekonomické dôsledky;

4. zdôrazňuje význam prijatia povinného monitorovania, nahlasovania a overovania pre všetky sektory produkujúce metán, a to aj prijatím pravidiel, noriem a metodík; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité prijať povinné programy zisťovania únikov a ich opravy (LDAR) vzťahujúce sa na celý dodávateľský reťazec v energetickom a petrochemickom odvetví; vyzýva Komisiu, aby hľadala účinné nástroje na zlepšenie kvality merania a vykazovania týchto emisií vo všetkých dotknutých odvetviach; zdôrazňuje, že nahlasované údaje o emisiách metánu by mali byť verejné alebo v prípade citlivých informácií dostupné príslušným orgánom a nezávislým overovateľom; zdôrazňuje však, že nedostatok údajov nie je dôvodom na to, aby sa neprijali opatrenia na zníženie a zmiernenie antropogénnych emisií metánu;

5. zdôrazňuje potrebu koherentnej revízie právnych predpisov EÚ v oblasti klímy a životného prostredia s cieľom zohľadniť zvýšené ambície v súlade s cieľmi Parížskej dohody; vyzýva Komisiu, aby navrhla zastrešujúci a záväzný legislatívny rámec týkajúci sa emisií metánu, aby sa zabránilo zbytočnému prekrývaniu právnych predpisov, zabezpečil súlad smernice o národných záväzkoch týkajúcich sa znižovania emisií[15] s plnením cieľov EÚ v oblasti kvality ovzdušia, jej cieľov v oblasti klímy do roku 2030 a cieľa dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050, ako je zakotvené v európskom právnom predpise v oblasti klímy, a aby preto čo najskôr zrevidovala smernicu o národných záväzkoch týkajúcich sa znižovania emisií; zdôrazňuje, že záväzné ciele znižovania emisií pre členské štáty v nariadení o spoločnom úsilí[16] sú jedným z kľúčových legislatívnych nástrojov na zníženie emisií metánu ako súčasti celkového zníženia emisií skleníkových plynov spolu s nadchádzajúcou revíziou smernice o priemyselných emisiách[17] a ďalších právnych predpisov;

6. domnieva sa, že v rámci celkového preskúmania uplatniteľných právnych predpisov na dosiahnutie cieľov stanovených v európskom právnom predpise v oblasti klímy je vhodné prijať záväzné ciele EÚ v oblasti znižovania metánu; berie na vedomie návrh uvedený v stratégii pre metán na preskúmanie smernice o národných záväzkoch v oblasti znižovania emisií a víta zahrnutie metánu medzi regulované znečisťujúce látky; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zahrnula metán do zoznamu znečisťujúcich látok uvedeného v prílohe II k smernici o priemyselných emisiách a rozšírila rozsah pôsobnosti smernice o priemyselných emisiách tak, aby lepšie pokrývala odvetvia produkujúce metán; je presvedčený, že národné ciele v rámci nariadenia o spoločnom úsilí, pokiaľ ide o emisie metánu, musia byť navrhnuté s plným zreteľom na vyšší krátkodobý vplyv metánu na klímu a potenciál zníženia metánu v atmosfére s cieľom prispieť ku klimatickej neutralite najneskôr do roku 2050;

7. zdôrazňuje význam vypracovania zoznamu EÚ najlepších postupov a dostupných technológií na podporu širšieho využívania inovačných zmierňujúcich opatrení vo všetkých relevantných odvetviach; zdôrazňuje, že takéto postupy a technológie by si mali vyžadovať pevný vedecký základ a mali by byť v súlade s environmentálnymi cieľmi, a že je potrebné preskúmať rozdiely v prístupe prevádzkovateľov k týmto postupom a technológiám;

8. poukazuje na to, že podľa globálneho hodnotenia metánu UNEP môže zníženie plytvania a potravinových strát v kombinácii s prechodom na energiu z obnoviteľných zdrojov a väčšou energetickou účinnosťou do roku 2030 znížiť globálne emisie metánu o 15 %, a mohlo by priniesť aj súvisiace prínosy, ako je zníženie tlaku na produkciu prežúvavcov a plodín;

9. zdôrazňuje, že pripravované regulačné opatrenia týkajúce sa metánu by sa mali usilovať o čo najrýchlejšie a nákladovo najúčinnejšie podstatné zníženie emisií a poskytnúť spoločnostiam podporu pri dosahovaní výkonnostných noriem optimálnym spôsobom pri plnom rešpektovaní zásady znečisťovateľ platí; zdôrazňuje skutočnosť, že podľa globálneho hodnotenia metánu UNEP je približne 60 % cielených opatrení, ktoré sú k dispozícii v odvetviach energetiky, odpadu a poľnohospodárstva, nízkonákladových, zatiaľ čo 50 % má negatívne náklady;

10. uznáva význam a potrebu podpory dobrovoľných priemyselných iniciatív zameraných na zníženie emisií metánu; zdôrazňuje však, že existujú obmedzenia toho, čo možno dosiahnuť len prostredníctvom dobrovoľných opatrení, a že v súčasnosti sú potrebné regulačné opatrenia na zintenzívnenie znižovania emisií metánu potrebného na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody v oblasti klímy; domnieva sa, že regulačné iniciatívy by mali zohľadňovať najlepšie postupy z existujúcich dobrovoľných opatrení a musia im predchádzať dôkladné posúdenia vplyvu, zapojenie všetkých zainteresovaných strán s cieľom zabezpečiť uskutočniteľnosť a účinnosť navrhovaných regulačných iniciatív a zohľadniť hospodárske, sociálne a environmentálne náklady na činnosť aj nečinnosť, ako aj environmentálne aspekty, ľudské zdravie a zdravie zvierat a účinné uplatňovanie zásady „nespôsobiť žiadnu významnú škodu“;

11. vyzýva Komisiu, aby analyzovala dôsledky používania 20-ročného časového horizontu pre potenciál globálneho otepľovania na politiky a opatrenia ako doplnok k 100-ročnému časovému rámcu, ktorý sa v súčasnosti používa v súlade s usmerneniami UNFCCC o inventároch skleníkových plynov; konštatuje, že väčšia transparentnosť, pokiaľ ide o vplyv emisií metánu na krátkodobé globálne otepľovanie, by pomohla lepšie informovať o politikách EÚ v oblasti klímy; zdôrazňuje, že používanie takejto doplnkovej metriky by sa v žiadnom prípade nemalo používať na oddialenie potrebných opatrení aj na radikálne a rýchle zníženie emisií CO2;

12. vyzýva Komisiu, aby metán zahrnula do rámca monitorovania nulového znečistenia;

13. poukazuje na nedostatočné celosvetové vedúce postavenie v oblasti zmierňovania emisií metánu, pričom v oblasti metánu sa na medzinárodnej úrovni prijíma len veľmi málo opatrení; vyzýva Komisiu, aby v rámci diplomatických a vonkajších vzťahov EÚ stanovila zníženie emisií metánu za prioritu svojej diplomacie v oblasti klímy a aby prijala opatrenia, najmä cez OSN, s cieľom viesť medzinárodnú dohodu o zmierňovaní metánu podporujúcu koordinované opatrenia na zníženie emisií metánu, ako aj aktualizovať požiadavky na znižovanie emisií metánu;

14. vyzýva Komisiu, aby podporila zriadenie nezávislého medzinárodného strediska pre monitorovanie emisií metánu v spolupráci s UNEP, Koalíciou pre klímu a čisté ovzdušie a Medzinárodnou agentúrou pre energiu, ktorého úlohou bude zhromažďovať, zosúlaďovať, overovať a uverejňovať údaje o antropogénnych emisiách metánu na celosvetovej úrovni; víta skutočnosť, že Komisia plánuje stáť na čele tejto iniciatívy, a to aj prostredníctvom mobilizácie finančných prostriedkov; domnieva sa, že nezávislé, porovnateľné, overiteľné a transparentné údaje o emisiách sú kľúčom k získaniu poznatkov o rozsahu problému emisií a k boju proti podhodnoteniu rozsahu a množstva únikov; domnieva sa, že takéto stredisko by sa malo zaoberať emisiami metánu vo všetkých príslušných odvetviach; zdôrazňuje, že dostupnosť podrobných údajov o emisiách by mala viesť k tomu, že vlády a regulačné orgány budú môcť presadzovať zásadu „znečisťovateľ platí“;

Energetika

15. víta novú stratégiu integrácie energetického systému EÚ[18];

16. konštatuje, že takmer 20 % emisií metánu v EÚ pochádza z odvetvia energetiky vrátane ťažby ropy a zemného plynu, výroby, spracovania, dopravy, skladovania, prenosu a distribúcie; uznáva, že dovoz tvorí viac ako 80 % ropy a plynu spotrebovaných v EÚ a že k väčšine emisií metánu súvisiacich s ropou a plynom dochádza mimo EÚ; uznáva, že fosílne palivá nemajú dlhodobú úlohu v energetickom mixe Únie, a vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou prijali národné plány na čo najskoršie vyradenie fosílnych palív s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050, a to spolu s prechodom na vysoko energeticky efektívny a na obnoviteľných zdrojoch založený energetický systém v Únii; domnieva sa, že by to malo byť spojené s preskúmaním a aktualizáciou národných plánov v oblasti energetiky a klímy a že Komisia by mala tieto plány vyhodnotiť v rámci fázy posudzovania;

17. opakuje svoju výzvu z uznesenia z 9. júna 2021 o Stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030[19], kde naliehavo vyzval členské štáty, a to na základe zásady predbežnej opatrnosti a zásady, že by sa mali prijať preventívne opatrenia, a pri zohľadnení rizík a negatívnych vplyvov na klímu, životné prostredie a biodiverzitu, ktoré vyplývajú z hydraulického štiepenia pri ťažbe nekonvenčných uhľovodíkov, aby nepovolili žiadne nové činnosti v oblasti hydraulického štiepenia v EÚ a zastavili všetky prebiehajúce operácie;

18. vyzýva na zastavenie podpory EÚ rozširovaniu infraštruktúry pre fosílne palivá; pripomína, že podľa poslednej správy Medzinárodnej agentúry pre energiu o dosiahnutí čistej nuly do roku 2050 nie sú potrebné investície do nových dodávok fosílnych palív podľa plánu nulovej bilancie emisií, a že Komisia dospela k rovnakému záveru vo svojom návrhu na revíziu usmernení pre transeurópsku energetickú infraštruktúru[20];

19. konštatuje, že značný počet plynových vrtov, ktoré ukončili výrobu, naďalej vypúšťa metán do atmosféry; vyzýva príslušné orgány, aby prijali politiky na zabezpečenie toho, aby tie vrty, pri ktorých možno zdokumentovať vlastníctvo, boli uzatvorené alebo zaplnené s cieľom zastaviť únik metánu a zabezpečiť, aby subjekty zodpovedné za úniky zaplatili náklady;

20. konštatuje, že niektoré krajiny mimo EÚ už zaviedli zákaz odplyňovania a spaľovania prebytočného plynu; vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy pre odvetvie energetiky so záväznými pravidlami týkajúcimi sa monitorovania, vykazovania a overovania, a to na základe metodiky rámca pre partnerstvo pre ropu a zemný plyn (OSGMP) 2.0 a povinného LDAR, a to aj pokiaľ ide o dovoz, ktoré by mali vychádzať z najlepších postupov a mali by sa uplatňovať v celom dodávateľskom reťazci; okrem toho sa domnieva, že po odhalení úniku by malo nasledovať vedenie zvukových záznamov a požiadavka na nápravu možných únikov v jasnom časovom rámci; víta zvažovanie pravidiel vzťahujúcich sa na celý dodávateľský reťazec s cieľom zakázať rutinné odplyňovanie a spaľovanie prebytočného plynu v odvetví energetiky až do miesta výroby, s výnimkou výnimočných prípadov potrebných z bezpečnostných dôvodov; domnieva sa, že využívanie fosílneho plynu a ropy na výrobu surovín, a to aj na neenergetické účely, ako je výroba petrochemických výrobkov, by sa malo zahrnúť do takéhoto návrhu;

21. konštatuje, že fosílny plyn a ropa sa využívajú v energetickom a petrochemickom odvetví, a preto obe odvetvia prispievajú k uvoľňovaniu metánu z fosílnych plynových a ropných vrtov a zo spracovateľských závodov; konštatuje, že podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu petrochemické látky predstavujú 8 % celkového primárneho dopytu po fosílnom plyne a 14 % celkového primárneho dopytu po rope, a že tieto podiely sa ešte zvýšia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa povinnosti MRV a LDAR a pravidlá rutinného odplyňovania a spaľovania prebytočného plynu vzťahovali rovnako na fosílny plyn a ropu používané v petrochemickom priemysle;

22. vyzýva Komisiu, aby pri príprave budúcich právnych predpisov o emisiách metánu riadne zohľadnila možnosť uznať investície realizované prevádzkovateľmi infraštruktúry na odstraňovanie únikov metánu ako aktivity v rámci regulovaných činností, a tým vyslala signál dôležitosti bezpečnosti a tiež udržateľných činností, na ktoré by regulačné orgány mohli poskytovať podporu;

23. zdôrazňuje, že výroba a preprava skvapalneného zemného plynu sú nielen mimoriadne neefektívne vzhľadom na energetické straty skvapalňovania a chladenia, ale aj nadmerne zvyšujú emisie metánu z ropného a plynárenského odvetvia; so znepokojením berie na vedomie využívanie LNG ako paliva pre dopravu v odvetví lodnej dopravy;

24. uznáva, že dovoz tvorí viac ako štyri pätiny ropy a plynu spotrebovaných v EÚ a že k väčšine emisií metánu súvisiacich s ropou a plynom dochádza mimo hraníc EÚ, čo prispieva k významným emisiám metánu na celom svete; vyzýva Komisiu, aby všetok dovoz fosílnych palív do EÚ podmienila ich súladom s nariadeniami EÚ o MRV a LDAR a o pravidlách týkajúcich sa uvoľňovania a spaľovania prebytočného plynu, ktoré platia pre celý dodávateľský reťazec fosílnych palív až po výrobu a vrátane nej; domnieva sa, že je potrebné zaviesť dôveryhodný systém na zabezpečenie toho, aby bol dovoz v súlade s požiadavkami EÚ, a že Komisia by preto mala vypracovať spoľahlivú nezávislú metodiku na posúdenie súladu dovozu s požiadavkami EÚ; zdôrazňuje, že tieto pravidlá by mali nadobudnúť účinnosť čo najskôr, pričom by sa mala venovať náležitá pozornosť energetickej bezpečnosti; okrem toho vyzýva Komisiu, aby podporovala vytvorenie a využívanie systému overovania treťou stranou v spojení s inými metódami monitorovania ako možné riešenie overovania údajov o emisiách v celom dodávateľskom reťazci vrátane dovozu; podporuje vytvorenie nezávisle kontrolovaného a celosvetovo uplatniteľného certifikačného systému, ktorý by poskytol dôveryhodné posúdenie emisných vlastností metánu pri výrobe všetkého fosílneho plynu na celom svete; domnieva sa, že túto certifikáciu by mala kontrolovať a overovať nezávislá tretia strana a mala by sa zakladať na jednotnom prístupe k meraniu na základe podrobných informácií od dotknutých zariadení, aktív a krajín;

25. vyzýva Komisiu, aby prijala osobitné opatrenia na identifikáciu a riešenie únikov metánu najväčších emitentov vo všetkých odvetviach, a nielen z odvetvia energetiky, a to aj využívaním medzinárodného strediska pre monitorovanie emisií metánu;

26. zdôrazňuje význam programu Copernicus a jeho služby monitorovania atmosféry pri odhaľovaní a monitorovaní najväčších globálnych emitentov, ako aj zdrojov menšieho rozsahu emisií;

27. zdôrazňuje, že letecké monitorovanie zohráva rovnakú kľúčovú úlohu pri odhaľovaní uvoľňovania, spaľovania a únikov; zdôrazňuje, že satelitné údaje umožňujú nezávislé overenie stopy spoločnosti a uľahčujú zapojenie sa do zmierňovania účinkov; dôrazne podporuje výmenu informácií a technológií medzi zainteresovanými stranami v rámci Únie i na medzinárodnej úrovni, ako aj s verejnosťou s cieľom urýchliť úsilie o znižovanie emisií;

28. víta iniciatívy Komisie na zmierňovanie emisií metánu z uhoľných baní vrátane uzavretých a opustených lokalít; vyjadruje silnú podporu povinnému MRV pre emisie metánu z uhoľných baní vrátane požiadavky, aby spoločnosti, ktoré vlastnia uzavreté lokality, alebo členské štáty (v prípade opustených baní, kde žiadny existujúci vlastník nenesie zodpovednosť) skutočne uzavreli všetky opustené lokality v EÚ čo najskôr a prijali rovnaké opatrenia MRV a LDAR ako v prípade lokalít, ktoré sú v prevádzke; vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na zaručenie, aby členské štáty riešili otázku vlastníctva opustených lokalít a podpory opatrení na zmiernenie emisií metánu v uhoľných baniach; vyzýva Komisiu, aby prijala normy pre meracie zariadenia a zaviedla požiadavku merania pre všetky bane; zdôrazňuje, že Európsky register uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok by sa mal riadiť novým vykazovaním, aby sa zabezpečila súdržnosť politík;

29. zdôrazňuje význam sanačných prác zameraných na prevenciu a prípadné odstránenie emisií metánu z uzavretých lokalít; vyzýva Komisiu, aby vypracovala osobitný program na riešenie emisií metánu z uzavretých a opustených uhoľných baní poskytnutím stimulov bývalým uhoľným baniam, aby mohli riešiť problém svojich emisií metánu, bez toho, aby to viedlo k podporovaniu prínosov či k zanedbávaniu povinností vlastníkov zodpovedných za ich uzatváranie, a to v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“, ako je zakotvená v článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a aby podporovala spravodlivú transformáciu uhoľných regiónov pri rozvoji alternatívnych činností, ktoré sú v súlade s cieľom dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050; okrem toho vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili osobitný program alebo iné opatrenia vrátane finančnej podpory MRV a zmierňovania emisií v opustených lokalitách ťažby ropy a zemného plynu bez známeho vlastníctva, pričom plne zohľadní zásadu znečisťovateľ platí; zdôrazňuje význam primeraného vyraďovania takejto infraštruktúry z prevádzky;

Poľnohospodárstvo

30. vyjadruje znepokojenie nad tým, že poľnohospodárstvo predstavuje najväčší podiel zdrojov emisií antropogénneho metánu v EÚ; zdôrazňuje však, že emisie skleníkových plynov EÚ z európskeho poľnohospodárstva (vrátane hospodárskych zvierat) zaznamenali v rokoch 1990 až 2018 v EÚ28 zníženie o 22,2 % v dôsledku zníženia emisií metánu z poľnohospodárstva o 21 % (enterická fermentácia o 22 % a hospodárenie s hnojom o 17 %); konštatuje však, že za posledných päť rokov došlo k miernemu nárastu emisií metánu v dôsledku zväčšenia stád; konštatuje, že hoci je poľnohospodárstvo druhým odvetvím s najväčším celkovým potenciálom znižovania emisií metánu, ako sa preukázalo v oznámení Komisie o stratégii EÚ pre metán, zdroje emisií metánu v tomto odvetví sú rozptýlené, čo môže komplikovať monitorovanie, vykazovanie a overovanie; konštatuje však, že existujúci systém monitorovania založený na metodike úrovne 2 umožňuje prijať opatrenia; zdôrazňuje, že emisie metánu v poľnohospodárstve sú v prvom rade spôsobené počtom hospodárskych zvierat, najmä prežúvavcov; vyzýva členské štáty, aby vo svojich národných strategických plánoch zaviedli účinné a udržateľné opatrenia na riešenie týchto emisií, a vyzýva Komisiu, aby ich pred schválením plánov dôkladne analyzovala s cieľom zabezpečiť súdržnosť politík; zdôrazňuje, že sprísnenie rámcových podmienok pre emisie metánu v odvetví poľnohospodárstva, a najmä v odvetví chovu hospodárskych zvierat, by nemalo mať za následok presun výroby za hranice;

31. poukazuje na to, že významný podiel celosvetových emisií metánu z poľnohospodárstva pochádza z krajín mimo EÚ a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa potraviny budú naďalej produkovať na miestach, ktoré sú environmentálne najudržateľnejšie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ prevzala vedúcu úlohu pri výmene najlepších postupov so svojimi obchodnými partnermi z tretích krajín s cieľom znížiť emisie metánu z poľnohospodárstva; zdôrazňuje význam medzinárodnej spolupráce pri znižovaní emisií metánu;

32. víta cieľ Komisie týkajúci sa mnohostrannej angažovanosti a podporuje aktívnu spoluprácu s medzinárodnými partnermi v rámci spoločnej práce UNFCCC z Koronivie v poľnohospodárstve a koalície pre klímu a čisté ovzdušie, ktorá poskytuje základné multilaterálne platformy na výmenu najlepších postupov a nabáda našich globálnych partnerov, aby obmedzili poľnohospodársku výrobu emitujúcu metán a podporovali ich udržateľnú transformáciu;

33. pripomína, že významný podiel emisií metánu v agropotravinárskom odvetví je spôsobený dovozom; vyzýva EÚ, aby u svojich obchodných partnerov podporovala najlepšie postupy tým, že ich požiada, aby uplatňovali podobné pravidlá, aké platia pre výrobcov v EÚ;

34. vyzýva Komisiu, aby odhadla príspevok dovážaných agropotravinárskych výrobkov k antropogénnym emisiám metánu v EÚ prostredníctvom databázy EDGAR-FOOD;

35. zdôrazňuje, že budúce politické rozhodnutia musia poskytnúť jasný rámec pre odvetvie chovu hospodárskych zvierat, aby sa zabezpečila určitá miera predvídateľnosti;

36. víta štúdiu Komisie o stave nových genomických techník a dôrazne podporuje zistenie, že tieto techniky majú potenciál prispieť k udržateľnejšiemu potravinovému systému; zdôrazňuje tiež, že štúdia prináša príležitosti a prínosy pre odvetvie chovu hospodárskych zvierat: žiada, aby sa právny rámec pre tieto biotechnológie prispôsobil najnovšiemu vedeckému a technologickému vývoju;

37. konštatuje, že hoci extenzívna živočíšna výroba môže viesť k nižším emisiám metánu z fariem, zvyšuje emisie na jednotku vyrobeného výrobku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadnili účinky zmierňujúcich stratégií na globálne emisie metánu;

38. zdôrazňuje význam poľnohospodárstva pri zachytávaní a ukladaní uhlíka; konštatuje dôležitú úlohu širšieho obehového hospodárstva a to, že by sa malo stimulovať zavádzanie postupného odstraňovania emisií CO2 a zvýšená obehovosť uhlíka, pričom by sa zároveň zabránilo ďalšiemu tlaku na cenu poľnohospodárskej pôdy, čo by bolo na úkor mladých poľnohospodárov; naliehavo žiada, aby akékoľvek prijaté opatrenia neviedli k obmedzeniu konkurencieschopnosti EÚ;

39. vyzýva Komisiu, aby v súlade s európskym právnym predpisom v oblasti klímy preskúmala vypracovanie regulačného rámca pre certifikáciu odstraňovania uhlíka na základe spoľahlivého a transparentného započítavania uhlíka, ktoré by zohľadňovalo rozdiely medzi skleníkovými plynmi, a overovala pravosť odstraňovania uhlíka a odmeňovala poľnohospodárov za ich úsilie o zmiernenie zmeny klímy;

40. víta oznámenie Komisie, že zriadi expertnú skupinu s cieľom analyzovať matricu životného cyklu emisií metánu;

41. naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri zbere údajov o potenciáli sekvestrácie uhlíka v súvislosti s trávnymi porastmi s cieľom umožniť cielenejší prístup k politike v oblasti klímy;

42. uznáva, že živočíšna výroba je kľúčovou činnosťou na trvalých trávnych porastoch, ktorá umožňuje prežitie, hospodársku stabilitu a existenciu vidieckych poľnohospodárskych podnikov v kopcovitých a horských regiónoch, čím sa predchádza zarastaniu týchto oblastí; vyzýva Komisiu, aby zamerala investičné úsilie na financovanie inovácií v oblasti inhibítorov metánu vrátane inhibítorov pre systémy založené na pasienkoch a aby spolupracovala s tretími krajinami zapojenými do podobného výskumu;

43. berie na vedomie emisie metánu emitované zo znovu zavodnených rašelinísk; zdôrazňuje, že podľa výskumu však účinok otepľovania dosiahne po opätovnom zavodnení plató z dôvodu zastavenia emisií CO2/N2O zo znovu zavodnených rašelinísk a krátkej atmosférickej životnosti akéhokoľvek emitovaného metánu[21]; zdôrazňuje, že to neplatí pre pokračujúce emisie CO2 z odvodnených rašelinísk, ktoré spôsobujú ďalšie otepľovanie; žiada čo najrýchlejšie opätovné zavodnenie rašelinísk na zaručenie čo najprospešnejšieho, chladiaceho účinku;

44. berie na vedomie, že podľa stratégie Z farmy na stôl strava väčšiny Európanov nie je v súlade s odporúčaniami týkajúcimi sa zdravého stravovania a že je potrebná zmena modelov spotreby v celej populácii smerom k zdravším potravinám, strave a životnému štýlu vrátane zvýšenej spotreby udržateľne vyrábaných rastlín a rastlinných potravín, ako sú čerstvé ovocie a zelenina, celozrnné potraviny a strukoviny, a riešiť nadmernú spotrebu mäsa a vysoko spracovaných výrobkov, čo bude mať prínos aj pre životné prostredie t. j. znížením emisií metánu a z hľadiska dobrých životných podmienok zvierat, a zabezpečí odolnejšie hospodárstvo; zdôrazňuje, že celoúniovými usmerneniami založenými na vedeckých poznatkoch vrátane jasných cieľov týkajúcich sa udržateľného, zdravého a vyváženejšieho stravovania, so zreteľom na kultúrnu a regionálnu rozmanitosť európskych potravín a stravy, ako aj na potreby spotrebiteľov, by sa pomohlo spotrebiteľom a boli by podkladom úsilia členských štátov o začleňovanie prvkov udržateľnosti do vnútroštátnych stravovacích odporúčaní; vyzýva Komisiu, aby vypracovala takéto odporúčania, ako aj osobitné opatrenia na účinnú podporu zdravej, udržateľnej a vyváženej stravy;

45. zdôrazňuje, že technológie a postupy na obmedzenie emisií metánu z poľnohospodárstva vrátane udržateľných postupov hospodárenia s hospodárskymi zvieratami sa rýchlo rozvíjajú a mali by sa čo najskôr vyvinúť a zaviesť; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa v EÚ rýchlo zaviedli osvedčené účinné a nákladovo efektívne inovácie zmierňujúce metán v poľnohospodárskej výrobe, a aby výrobcovia z EÚ využívali už dostupné inovácie s cieľom pokračovať v znižovaní emisií metánu v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a národných strategických plánov, a to aj prostredníctvom osobitných cielených ekologických režimov a iniciatív v oblasti poľnohospodárstva s uhlíkom v rámci SPP a prostredníctvom iných súkromných alebo verejných zdrojov financovania; domnieva sa, že poľnohospodári by mali dostávať finančné stimuly na prijatie postupov zmierňovania v rámci programu Horizont Európa a fondov iniciatívy na posilnenie hospodárskej odolnosti; uznáva však, že je nepravdepodobné, že by poľnohospodári vyriešili problémy emisií spojených so živočíšnou poľnohospodárskou výrobou sami; konštatuje, že štrukturálne rozdiely v poľnohospodárstve medzi členskými štátmi a vnútroštátne špecifiká budú mať vplyv na náklady na využívanie týchto techník;

46. zdôrazňuje, že už existujú osvedčené postupy, ktoré pomáhajú znižovať emisie z hospodárenia s hnojom; konštatuje, že tieto postupy znižujú aj úroveň amoniaku uvoľňovaného odvetvím poľnohospodárstva; vyzýva Komisiu, aby navrhla regulačné opatrenia na zabezpečenie využívania týchto techník s realistickými a ambicióznymi cieľmi a harmonogramami; zdôrazňuje, že výroba dusíkatých hnojív je zodpovedná za veľké množstvo emisií metánu; vyzýva Komisiu, aby prijala vhodné opatrenia na zníženie súvisiacich emisií v rámci stratégie Z farmy na stôl;

47. zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú by EÚ mala zohrávať pri podpore výskumu, inovácií a vývoja, ako aj pri rozširovaní nových udržateľných technológií a postupov s cieľom pomôcť znížiť emisie metánu zo všetkých odvetví vrátane poľnohospodárstva hospodárskych zvierat, a to aj zlepšením MRV emisií metánu v tomto odvetví, aby bolo možné sledovať pokrok pri dosahovaní týchto cieľov, a uplatňovaním technológií, ktoré sú už dostupné, ako sú technológie súvisiace s MRV; domnieva sa, že opatrenia na zmiernenie emisií metánu by sa mali vypracovať pre pasúce sa zvieratá, aby sa rešpektovalo zdravie a dobré životné podmienky zvierat a v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti; poukazuje najmä na potrebu viacgeneračných štúdií o kŕmnych doplnkových látkach a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila včasnú revíziu nariadenia o kŕmnych doplnkových látkach[22];

48. domnieva sa, že využívanie poľnohospodárskeho odpadu a zvyškov na výrobu bioplynu môže byť hnacou silou obehového hospodárstva, a zdôrazňuje využívanie poľnohospodárskych zvyškov s pridanou hodnotou za predpokladu, že sa dodrží zásada kaskádového využívania a uplatnia sa vhodné kritériá udržateľnosti; poukazuje na to, že výroba bioplynu z poľnohospodárskych zvyškov a iného organického odpadu môže znížiť emisie metánu v odvetví poľnohospodárstva a stimulovať model výrobcu-spotrebiteľa (výrobcu a spotrebiteľa); požaduje lepšiu koordináciu a lepšiu infraštruktúru medzi poľnohospodármi a výrobcami energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom umožniť využívanie miestne prepojenej výroby udržateľného bioplynu a domnieva sa, že SPP by mala stimulovať zmierňovanie a znižovanie emisií metánu a v tejto súvislosti podporovať opatrenia; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila úplný súlad medzi európskym právnym predpisom v oblasti klímy, SPP a stratégiou pre metán;

49. víta skutočnosť, že v stratégii pre metán sa uznáva, že bioplyn získavaný z potravinárskych alebo kŕmnych plodín zvyšuje emisie metánu, a tým môže oslabiť prínosy pri zmierňovaní, a že vývoj v oblasti bioplynu by mal byť založený predovšetkým na odpade alebo zvyškoch; vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoľahlivý a nezávislý systém osvedčovania pôvodu pre výrobné metódy a východiskové suroviny bioplynu; zdôrazňuje, že výroba bioplynu by mala vychádzať z miestneho modelu obehového hospodárstva, aby sa zabránilo emisiám a nákladom súvisiacim s dopravou; zdôrazňuje, že žiadna podpora by nemala stimulovať intenzifikáciu poľnohospodárstva hospodárskych zvierat;

50. konštatuje, že rozvoj obehového hospodárstva a biohospodárstva vytvorí viac pracovných miest v prvovýrobe, a zdôrazňuje, že biohospodárstvo si vyžaduje nové zručnosti, nové znalosti a nové odbory, ktoré treba rozvíjať a/alebo ďalej integrovať do odbornej prípravy a vzdelávania v tomto odvetví s cieľom riešiť spoločenské zmeny súvisiace s biohospodárstvom, podporiť konkurencieschopnosť, rast a vytváranie pracovných miest, uspokojiť potreby odvetvia a zabezpečiť lepšie zosúladenie zručností a pracovných miest;

Odpad

51. vyzýva Komisiu, aby ďalej analyzovala emisie metánu z kalu a odpadových vôd a aby v roku 2022 zrevidovala smernicu o splaškových kaloch[23] a smernicu o čistení komunálnych odpadových vôd[24], ktoré by mali riešiť aj znečisťujúce látky v ovzduší a emisie a skleníkových plynov, najmä metánu; okrem toho vyzýva Komisiu, aby bola ambiciózna a do revízie smernice o skládkach odpadov[25] v roku 2024 začlenila silný dôraz na emisie metánu; zdôrazňuje, že je potrebné prijať opatrenia, na základe ktorých by sa od skládok vyžadovalo, aby používali biometán, ktorý produkujú, až kým jeho energetický obsah neklesne pod užitočnú hodnotu a keď už nebude životaschopný na využívanie biometánu vyrobeného na skládke, využívanie biooxidačných a iných technológií v exponovaných miestach na zníženie zostávajúcich emisií metánu; pripomína v tejto súvislosti, že emisie metánu z odvetvia odpadu pochádzajú čiastočne z únikov zo zariadení na výrobu bioplynu; vyzýva Komisiu, aby zverejnila usmernenia o najlepších metódach budovania a prevádzkovania zariadení na výrobu bioplynu s cieľom riešiť úniky spôsobené nedostatočnou údržbou, prevádzkou a dizajnom; ďalej pripomína, že smernica o priemyselných emisiách postupne prispela k zníženiu znečistenia z priemyselných činností; zdôrazňuje však, že na zneškodňovanie skládok sa nevzťahujú žiadne referenčné dokumenty o najlepších dostupných technikách (BREF);

52. zdôrazňuje, že skládkovanie, ktoré je naspodu hierarchie odpadového hospodárstva, je najznečisťujúcejším spôsobom nakladania s odpadom z hľadiska emisií skleníkových plynov a iných znečisťujúcich látok pre ovzdušie, pôdu a vodu; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere dodržiavali existujúce požiadavky smernice o skládkach odpadov, a žiada, aby sa smernica zosúladila so všeobecnými zásadami akčného plánu pre obehové hospodárstvo vrátane cieľa na rok 2016, do kedy sa malo znížiť množstvo biologicky rozložiteľného odpadu ukladaného na skládkach na 35 % alebo menej v porovnaní s úrovňami z roku 1995; vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú stratégiu s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty, ktoré neplnia tento cieľ, prijali nápravné opatrenia a činnosti; vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty v ich úsilí o odklon od skládok; okrem toho vyjadruje znepokojenie nad tým, že v roku 2017 15 členských štátov v plnom rozsahu neplnilo povinnosť stanovenú v smernici týkajúcu sa spracovania odpadu pred skládkovaním; v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu uvedenú v uznesení z 10. februára 2021 o novom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo, aby sa smernica o skládkach odpadov zosúladila so všeobecnými zásadami akčného plánu pre obehové hospodárstvo, a aby sa sústredilo na budúcu revíziu príslušných smerníc o predchádzaní vzniku zvyškového odpadu a jeho obmedzovaní a aby sa zlepšil cieľ 10 % skládkovania stanovením stropu skládkovania v kg/osoba/rok a dosiahli tak najlepšie environmentálne výsledky kombinovaných účinkov zníženia, opätovného použitia, recyklácie a kompostovania a zároveň minimalizovalo skládkovanie zvyškového odpadu; okrem toho sa domnieva, že kľúčovým zlepšením by bolo zabezpečiť, aby metodika započítavania skleníkových plynov zo skládok bola robustnejšia a harmonizovanejšia v celej EÚ;

53. vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na uvedené skutočnosti:

 stanovila záväzné ciele EÚ pre komerčný a priemyselný odpad, keďže v tejto oblasti ešte stále neexistujú žiadne konkrétne ciele;

 navrhla ciele na obmedzenie vzniku zvyškového odpadu v rámci plánovanej revízie rámcovej smernice o odpade[26] a smernice o skládkach odpadu v roku 2024;

 zosúladila smernicu o skládkach odpadu s celkovými cieľmi EÚ v oblasti zmeny klímy a zníženia emisií skleníkových plynov na základe hĺbkovej analýzy s cieľom lepšie riešiť otázky súvisiace so skleníkovými plynmi;

 vypracovala dokument BREF pre skládkovanie vrátane ustanovení o metáne;

54. vyzýva Komisiu, aby monitorovala pokrok členských štátov, pokiaľ ide o separovaný zber biologického odpadu, ktorý sa má zaviesť do roku 2023; pripomína, že v súlade s hierarchiou spracovania odpadu sú členské štáty zo zákona povinné prijať opatrenia na podporu recyklácie biologického odpadu, ktoré zahŕňajú kompostovanie a digesciu biologického odpadu, majúc na pamäti, že biologický odpad sa zvyčajne zbiera a spracúva na miestnej úrovni; zdôrazňuje preto, že Komisia by mala podporovať ďalšiu spoluprácu medzi regiónmi a členskými štátmi a harmonizáciu prostredníctvom výmeny najlepších postupov;

55. opakuje ciele nového akčného plánu pre obehové hospodárstvo, pokiaľ ide o dosiahnutie podstatnej obehovosti a zabránenie úniku emisií skleníkových plynov, a najmä metánu z uzavretého kruhu; chápe, že by sa malo podporovať skutočne integrované nakladanie s odpadom s cieľom úspešne vykonávať hierarchiu odpadového hospodárstva a zvýšiť prioritu spracovania odpadu;

56. zdôrazňuje, že postupy zatvárania a následnej starostlivosti o skládkové jamy sú kľúčom k zníženiu únikov, berúc do úvahy celý životný cyklus skládok; vyzýva Komisiu, aby poskytla podporu prispôsobenú podmienkam každého členského štátu s cieľom zabezpečiť plné uplatňovanie odpadovej hierarchie, zdôrazňovať predchádzanie odpadu, dosiahnuť cieľ separovania odpadu a separovaného zberu biologického odpadu do 31. decembra 2023, a to aj podporou spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom zabezpečiť vysoký stupeň separovaného zberu, recyklácie a zhodnocovania biologicky rozložiteľného odpadu, čo povedie k efektívnemu odklonu od skládok bez poskytovania podpory EÚ spaľovaniu; zdôrazňuje, že vždy by mala existovať uskutočniteľná možnosť biologickej úpravy (kompostovanie alebo anaeróbna digescia); v tejto súvislosti uznáva potenciál anaeróbnej digescie biologicky rozložiteľného odpadu, ktorá umožňuje výrobu biometánu; v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva zdôrazňuje, že spaľovanie je len na druhom najnižšom stupni hierarchie odpadového hospodárstva, a pripomína svoje stanoviská k spaľovaniu stanovené v uznesení z 10. februára 2021 o novom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo;

57. zdôrazňuje, že povrchy záchytných rezervoárov sú celosvetovo významným zdrojom emisií skleníkových plynov vrátane metánu, a to najmä v dôsledku hromadenia sedimentov pri vzdúvaní, a že odstraňovanie priehrad môže pomôcť k výraznému zníženiu emisií zo zaplavených oblastí; vyzýva Európsku environmentálnu agentúru, aby zhromažďovala informácie o tejto téme s cieľom poskytnúť informácie na posúdenie potenciálnych politických opatrení;

°

° °

58. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Metán je po oxide uhličitom (CO2) druhým najväčším prispievateľom k zmene klímy a v Európe predstavuje 10 % celkových emisií skleníkových plynov. Metán je silnejší ako oxid uhličitý a prispieva k tvorbe ozónu v nižších vrstvách atmosféry, ktorý je silnou miestnou znečisťujúcou látkou, ktorá spôsobuje vážne zdravotné problémy. Znižovanie emisií metánu preto prispieva k spomaleniu zmeny klímy a zlepšeniu kvality ovzdušia.

 

EÚ už má stanovené ciele zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 pre všetky skleníkové plyny, pričom na emisie metánu vyrobené ľudskou činnosťou sa vzťahujú záväzné národné ciele znižovania emisií podľa nariadenia o spoločnom úsilí (ESR). Do júna 2021 sa toto nariadenie preskúma v rámci plnenia zvýšeného cieľa zníženia emisií do roku 2030. Zvýšenie ambícií pri znižovaní emisií skleníkových plynov aspoň na 55 % do roku 2030 by si tiež vyžadovalo zrýchlené úsilie na riešenie problému emisií metánu, pričom z prognóz vyplýva potreba dosiahnuť zníženie emisií metánu až na 35 – 37 %. Politické opatrenia na zníženie emisií metánu prispejú k úsiliu EÚ o dekarbonizáciu smerom k vyšším ambíciám do roku 2030, klimatickej neutralite do roku 2050 a k ambícii EÚ, t. j. nulového znečistenia pre životné prostredie bez toxických látok.

 

Komisia 14. októbra 2020 uverejnila stratégiu EÚ na zníženie emisií metánu so zameraním na riešenie antropogénnych emisií metánu, t. j. emisií súvisiacich s ľudskou činnosťou. V stratégii sa určujú medziodvetvové opatrenia, ako aj osobitné opatrenia v odvetviach, ako sú energetika, poľnohospodárstvo a odpad, ktoré sú zodpovedné za 19 %, 53 % a 26 % antropogénnych emisií metánu v EÚ. EÚ môže zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní zníženia emisií metánu na celosvetovej úrovni. Stratégia zahŕňa najmä niekoľko medzinárodných opatrení, ako napríklad zvýšenie príspevku EÚ k práci medzinárodných fór, napríklad prostredníctvom Koalície pre klímu a čisté ovzdušie (CCAC), Arktickej rady a Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) s cieľom riešiť znižovanie emisií metánu vo všetkých príslušných odvetviach s partnerskými krajinami.

 

Stratégia okrem iného zahŕňa tieto opatrenia vo všetkých odvetviach:

 

 zlepšenia v meraní, vykazovaní a overovaní (MRV) emisií metánu spoločnosťami vo všetkých príslušných odvetviach, a to aj prostredníctvom odvetvových iniciatív

 zriadenie nezávislého medzinárodného strediska pre monitorovanie emisií metánu zakotveného v rámci Organizácie Spojených národov v spolupráci s medzinárodnými partnermi s cieľom zhromažďovať, zosúlaďovať, overovať a zverejňovať údaje o antropogénnych emisiách metánu na celosvetovej úrovni

 posilnené satelitného zisťovania a monitorovania emisií metánu prostredníctvom programu EÚ Copernicus na zisťovanie a monitorovanie globálnych najväčších znečisťovateľov

 preskúmanie príslušných právnych predpisov EÚ v oblasti klímy a životného prostredia s cieľom účinnejšie riešiť emisie súvisiace s metánom, najmä smernice o priemyselných emisiách a európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok

 poskytovanie cielenej podpory na urýchlenie rozvoja trhu s bioplynom z udržateľných zdrojov vrátane budúceho regulačného rámca pre trh s plynom, nadchádzajúcej revízie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie a pilotného projektu na podporu vidieckych oblastí a poľnohospodárskych komunít pri budovaní projektov v oblasti bioplynu a prístupe k finančným prostriedkom na výrobu bioplynu z poľnohospodárskeho odpadu

V odvetví energetiky stratégia zahŕňa okrem iného legislatívne návrhy v roku 2021 týkajúce sa povinného MRV pre všetky emisie metánu súvisiace s energetikou a povinnosti zlepšiť zisťovanie a opravu únikov (LDAR) na všetkých infraštruktúrach pre fosílny plyn. Zvažuje aj právne predpisy o odstránení rutinného odplyňovania a spaľovania prebytočného plynu v odvetví energetiky, ktoré sa vzťahujú na celý dodávateľský reťazec, až po miesto výroby.

V sektore poľnohospodárstva zahŕňa okrem iného vytvorenie expertnej skupiny na analýzu emisií metánu počas životného cyklu, a to preskúmaním chovu hospodárskych zvierat, hospodárenia s hnojom a krmivami, charakteristiky krmív, nových technológií a postupov. Okrem toho sa v nej navrhuje, aby sa do konca roka 2021 vypracoval zoznam najlepších postupov a dostupných technológií s cieľom preskúmať a podporiť širšie využívanie inovačných zmierňujúcich opatrení a technológií prostredníctvom širšieho zavádzania tzv. uhlíkového poľnohospodárstva v členských štátoch a ich strategických plánov spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Napokon, v sektore odpadového hospodárstva stratégia zahŕňa iniciatívy na riešenie nezákonných praktík a poskytovanie technickej pomoci členským štátom a regiónom s cieľom riešiť nevyhovujúce skládky a pomôcť členským štátom a regiónom stabilizovať biologicky rozložiteľný odpad pred zneškodnením a presmerovať tento odpad na výrobu bioplynu. Okrem toho sa v rámci preskúmania smernice o skládkach odpadov v roku 2024 v stratégii navrhuje zvážiť ďalšie opatrenia na zlepšenie nakladania so skládkovým plynom, minimalizovať jeho škodlivé účinky na klímu a využiť všetky jeho potenciálne energetické prínosy.

Význam opatrení EÚ v celom dodávateľskom reťazci

V stratégii EÚ na zníženie emisií metánu sa zdôrazňuje, že vonkajšie emisie uhlíka alebo metánu súvisiace so spotrebou fosílnych plynov a ropy v EÚ (t. j. emisie uvoľňované mimo EÚ pri výrobe a dodávaní fosílneho plynu do EÚ) predstavujú tri až osemnásobok množstva emisií vytvorených v EÚ v prípade plynu, pravdepodobne ešte viac v prípade ropy.

Pani Spyraki sa preto domnieva, že EÚ preto pri väčšine emisií metánu zohráva významnú úlohu, keď dováža ropu a plyn po tom, ako bola vypustená väčšina emisií metánu. EÚ musí zabezpečiť plnenie svojich povinností týkajúcich sa MRV, LDAR a BRVF v dodávateľskom reťazci, keďže je potrebné v reakcii na núdzovú situáciu v oblasti klímy, ako aj na zabezpečenie rovnakých podmienok pre výrobcov ropy a plynu v EÚ.

Meranie, vykazovanie a overovanie (MRV)

Silný, nezávislý a vedecky prísny systém MRV má zásadný význam pre riešenie emisií metánu. Je potrebný na poskytovanie dôveryhodných údajov, identifikovanie problémov a efektívnych opatrení a posudzovanie dosiahnutého pokroku. Nízka zaujatosť a nepresnosť MRV bráni prijatiu a vykonávaniu účinných opatrení na riešenie vplyvu tohto silného skleníkového plynu na životné prostredie a zdravie. Povinný systém MRV by takisto zlepšil vykazovanie členskými štátmi Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCC), čím by sa podporilo medzinárodné úsilie v oblasti posudzovania a zmierňovania emisií metánu.

Pevný rámec MRV si vyžaduje, aby EÚ upustila od dobrovoľných prístupov a prijala záväzné harmonizované požiadavky. Hoci trojúrovňový systém rámca Partnerstva pre emisie metánu z ropy a zo zemného plynu (OGMP) 2.0 priniesol hmatateľné zlepšenia, pokiaľ ide o požiadavky na vykazovanie, takisto má nedostatky. Napríklad sa v ňom neuvádzajú presné meracie technológie a v prípade najvyšších úrovní vykazovania sa obmedzuje na všeobecné prístupy k meraniu. Komisia by preto mala postupne ísť ďalej a ďalej vo svojich normách MRV.

Emisie metánu sú celosvetovým problémom a riešenie ich vplyvu na klímu vyžaduje medzinárodnú spoluprácu, budovanie znalostí a výmenu najlepších postupov. Vzhľadom na rýchly rozvoj technológií monitorovania a vykazovania by stredisko pre sledovanie mohlo byť kľúčovou inštitúciou pri identifikácii a šírení inovácií v oblasti monitorovania, vykazovania a overovania.

Zisťovanie únikov a ich oprava (LDAR)

Silný program LDAR je kľúčovým prvkom stratégie EÚ na znižovanie emisií metánu a dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy a životného prostredia. Rozsah pôsobnosti by sa mal vzťahovať na celý dodávateľský reťazec fosílneho plynu, ropy a uhlia a mal by zahŕňať aj bioplyn a biometán, aby sa zabezpečilo, že budú pokryté všetky úniky metánu z odvetvia energetiky. Mal by byť dostatočne pružný na to, aby sa rýchlo prispôsobil budúcim inovačným technológiám, ktoré by mali priniesť environmentálne výhody a/alebo zníženie nákladov, ako sú alternatívne technológie na zisťovanie metánu namontované na mobilných platformách, ako sú nákladné vozidlá, drony a lietadlá, a aby sa tieto technológie využívali.

Výkonnostné normy, referenčné hodnoty a emisné limity

Komisia uznala, že EÚ môže zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní zníženia celosvetových emisií metánu tým, že využije svoje postavenie najväčšieho globálneho dovozcu fosílnych palív. Okrem Nórska, ktoré už zaviedlo prísne predpisy na riešenie problému metánu, sa doteraz prijalo len málo záväzkov, pokiaľ ide o zníženie emisií metánu v počiatočných fázach v krajinách, ktoré sú hlavnými zdrojmi dovozu plynu do EÚ. EÚ by preto mala preukázať svoj záväzok znížiť svoju globálnu metánovú stopu preskúmaním záväzných výkonnostných noriem metánu pre všetok plyn predávaný na trhu EÚ.

Opustené a nepoužívané ropné a plynové vrty

V Európe sú mnohé opustené vrty, ktoré stále potenciálne emitujú metán. Samostatný program MRV opustených vrtov by umožnil ich nájdenie, uzatváranie a monitorovanie, čo by viedlo k podstatnému zníženiu emisií metánu, ako aj k pracovným príležitostiam pri náprave a monitorovaní vrtov. Pri tomto programe by EÚ mala zohľadniť rôznorodosť spôsobov vyraďovania vrtov z prevádzky a neidentifikovateľné vlastníctvo, ktoré z nej môže vyplynúť. Bude potrebné poskytnúť finančné prostriedky na monitorovanie a obmedzenie vrtov bez zákonného vlastníctva.

Medzinárodné opatrenia

Emisie metánu sú celosvetovým problémom a ich zmiernenie si bude vyžadovať globálne úsilie a záväzky. EÚ ako najväčší dovozca zemného plynu na svete a jeden z najväčších dovozcov ropy je v pozícii, aby zaujala vedúce postavenie v oblasti medzinárodných noriem a podporila celosvetové vykonávanie silného MRV a LDAR. Komisia skúma, či by sa pripravované právne predpisy týkajúce sa MRV a LDAR mali vzťahovať na všetok plyn predávaný alebo spotrebúvaný v Európe prostredníctvom požiadaviek na emisie metánu z akéhokoľvek dovážaného plynu alebo ropy s cieľom šíriť zmierňovanie na celom svete a zabezpečiť rovnaké podmienky pre spoločnosti z EÚ a z tretích krajín.

Metán z uhoľných baní

Meracie prístroje sú už umiestnené vo väčšine uhoľných baní. Keďže však meranie slúži len na bezpečnostné účely, nemusí zachytiť skutočný rozsah emisií, keďže merací prístroj nemusí byť dostatočne presný na to, aby vyčíslil všetky emisie z vetracích šácht s nízkou koncentráciou.

Opustené a nepoužívané uhoľné bane

Štúdie ukazujú, že uzavreté a opustené lokality vypúšťajú metán aj po ukončení ťažby. Keďže postupné vyraďovanie uhlia je nevyhnutné, v stratégii pre metán by sa mala venovať osobitná pozornosť opusteným a uzavretým lokalitám s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto emisie započítavali a zmierňovali všade, kde je to technicky možné.

Poľnohospodárstvo

S presným monitorovaním, overovaním a vykazovaním emisií metánu z odvetvia poľnohospodárstva však existujú inherentné ťažkosti, možno však prijať opatrenia na obmedzenie emisií metánu pred zavedením presného systému monitorovania, vykazovania a overovania.

Do konca roku 2021 by EÚ v spolupráci s odborníkmi z odvetvia a členskými štátmi mala vypracovať zoznam najlepších postupov a dostupných technológií s cieľom preskúmať a podporiť širšie využívanie inovačných zmierňujúcich opatrení. Tieto opatrenia by sa mali osobitne zamerať na metán z črevnej fermentácie.

Odpad

EÚ by mala pokračovať v boji proti nezákonným praktikám a poskytovať technickú pomoc členským štátom a regiónom. Táto pomoc sa bude venovať otázkam, ako sú nevyhovujúce skládky. EÚ tiež pomôže členským štátom a regiónom stabilizovať biologicky rozložiteľný odpad pred zneškodnením a zvýšiť jeho využívanie na výrobu klimaticky neutrálnych, obehových a biologických materiálov a chemických látok a presmerovať tento odpad na výrobu bioplynu.

V rámci preskúmania smernice o skládkach odpadov v roku 2024 by EÚ mala zvážiť ďalšie opatrenia na zlepšenie nakladania so skládkovým plynom, minimalizovať jeho škodlivé účinky na klímu a využiť všetky jeho potenciálne energetické prínosy.


PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB, KTORÉ SPRAVODAJKYNI POSKYTLI PODNETY

<FootprintIntro>Tento zoznam bol vypracovaný absolútne dobrovoľne na základe výlučnej zodpovednosti spravodajkyne. Spravodajkyňa pri príprave správy až po jej prijatie vo výbore získala podnety od týchto subjektov alebo osôb:</FootprintIntro>

Subjekt a/alebo osoba

1. Environmental Defence

2. Copa Cogeca

3. Equinor

4. European Waste Management Association (Európske združenie odpadového hospodárstva) (FEAD)

5. Fortum Oslo Varme

6. Európsky úrad pre životné prostredie

7. Syctom

8. MIQ Methane Intelligence

9. European Biogas Association (Európske združenie bioplynu) (EBA)

10. Aristotelovská univerzita v Solúne

11. Helector

12. Honeywell

13. IOGP

14. Smiths Group PLC

15. Medzinárodná agentúra pre energiu

16. Eurogas

17. Motor Oil

18. Osobitná skupina pre čisté ovzdušie

19. Veolia Environnement S.A

20. Medzinárodná agentúra pre energiu

21. DESFA

22. Client Earth

23. Environmentálna vyšetrovacia agentúra

24. DSM

 


 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE PRIEMYSEL, VÝSKUM A ENERGETIKU (16.7.2021)

<CommissionInt>pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín</CommissionInt>


<Titre>k stratégii EÚ na zníženie emisií metánu</Titre>

<DocRef>(2021/2006(INI))</DocRef>

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): <Depute>Cristian-Silviu Buşoi</Depute>

(*) Pridružený výbor – článok 57 rokovacieho poriadku

 


 

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže emisie metánu sú druhou najväčšou príčinou globálneho otepľovania, pričom približne jedna tretina celosvetových antropogénnych emisií metánu pochádza z odvetvia energetiky;

B. keďže koncentrácia metánu v atmosfére je v súčasnosti približne dva a pol krát vyššia ako v predindustriálnom období a neustále rastie; keďže podľa globálneho posúdenia metánu (2021), ktoré vypracoval Program OSN pre životné prostredie (UNEP), je „zníženie emisií metánu spôsobeného človekom jednou z nákladovo najefektívnejších stratégií na rýchle zníženie miery otepľovania a na výrazné prispenie k celosvetovému úsiliu o obmedzenie zvyšovania teploty na 1,5 °C“;

C. keďže energetická transformácia smerom k dosiahnutiu klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050 si bude vyžadovať podstatné zníženie emisií skleníkových plynov z odvetvia energetiky vrátane emisií metánu; keďže z posúdenia vplyvu plánu cieľov v oblasti klímy do roku 2030[27] vyplýva, že cieľ znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030 si vyžaduje riešenie problému emisií metánu; keďže Medzinárodná agentúra pre energiu vo svojej správe Nulová bilancia emisií do roku 2050: Plán globálneho energetického sektora uvádza, že emisie metánu z fosílnych palív by sa mali v rámci scenára nulových emisií v období rokov 2020 až 2030 znížiť o 75 %; keďže 15 % zníženie emisií požadované Parížskou dohodou by sa už dalo realizovať, a to nízkonákladovým a technicky uskutočniteľným zmierňovaním emisií metánu;

D. keďže veľký počet nákladovo najefektívnejších úspor emisií metánu možno dosiahnuť v odvetví energetiky; keďže podľa správy UNEP možno emisie metánu do konca tohto desaťročia znížiť o 45 % a rýchle a výrazné zníženie emisií metánu je možné za využitia existujúcich technológií a za veľmi nízke náklady; keďže Medzinárodná agentúra pre energiu na základe údajov získaných vďaka nástroju Methane Tracker odhaduje, že približne 40 % emisií metánu súvisiacich s energiou možno znížiť za nulové čisté náklady, a to najmä obmedzením úniku metánu a zrušením jeho uvoľňovania v odvetví fosílnych palív;

E. keďže najväčšími zdrojmi antropogénnych emisií metánu v EÚ sú plynárenské a ropné odvetvie (19 %), odvetvie odpadového hospodárstva (26 %) a poľnohospodárstvo (53 %);

F. keďže EÚ je najväčším dovozcom ropy a plynu; keďže EÚ dováža až 85 % plynu a odhaduje sa, že metánová stopa plynu vyprodukovaného v dodávateľských krajinách je tri– až osemkrát väčšia ako emisie metánu vyprodukované v Únii;

G. keďže intenzita emisií metánu v EÚ je veľmi rozdielna a záleží na stupni závislosti od zdrojov fosílnych palív v energetickom mixe; keďže využívanie plynu je len prechodným riešením s ohľadom na závislosť EÚ od tretích krajín, pokiaľ ide o dodávky energie;

H. keďže generálny riaditeľ pre parlamentné výskumné služby poznamenal[28], že emisie metánu pochádzajú zo širokej škály odvetví, najmä z poľnohospodárstva, odpadového hospodárstva a odvetvia energetiky, a že metán sa po príchode do atmosféry ľahko mieša s inými plynmi, čo sťažuje jeho meranie a vykazovanie; keďže neistota týkajúca sa údajov o emisiách metánu je zvyčajne oveľa vyššia v porovnaní s údajmi o emisiách CO2, keď sa nepočítajú emisie z lesa a iné emisie súvisiace s využívaním pôdy; keďže podľa odhadov nedávnych štúdií[29] sú globálne antropogénne emisie metánu z fosílnych palív podhodnotené približne o 25 až 40 %;

I. keďže fugitívne emisie z netesných zariadení, infraštruktúry alebo uzavretých a opustených lokalít, ako aj emisie z uvoľňovania a neúplného spaľovania metánu predstavujú väčšinu emisií metánu v odvetví energetiky;

J. keďže existuje právna úprava EÚ, ktorá pomáha poskytovať informácie o emisiách metánu vrátane nariadenia (ES) č. 166/2006 o E-PRTR[30] a smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách[31], ale v súčasnosti neexistuje žiadna politika EÚ zameraná konkrétne na znižovanie emisií metánu;

K. keďže zlepšovanie a zavádzanie účelných a primerane cielených technológií a postupov na zlepšenie merania, vykazovania a overovania (MRV) a na zmiernenie emisií sú základným predpokladom účinného znižovania emisií metánu;

1. zdôrazňuje význam rýchleho zníženia emisií metánu ako jedného z najúčinnejších krokov v rámci opatrení EÚ v oblasti klímy; konštatuje, že zníženie emisií metánu dopĺňa potrebné zníženie emisií oxidu uhličitého; zdôrazňuje, že zníženie emisií metánu prináša značné výhody nielen z hľadiska zníženia dôsledkov zmeny klímy, ale aj zlepšenia kvality ovzdušia, keďže metán prispieva aj k tvorbe troposférického ozónu, ktorý je silnou lokálnou znečisťujúcou látkou a spôsobuje vážne zdravotné problémy;

2. súhlasí s tým, že zvýšenie ambície znížiť emisie skleníkových plynov o najmenej 55 % do roku 2030 si vyžaduje vynaloženie ďalšieho úsilia na riešenie problémov súvisiacich so všetkými skleníkovými plynmi; zdôrazňuje, že toto úsilie znamená, že bude potrebné viac investovať do technológií týkajúcich sa merania, vykazovania a overovania (MRV), ako aj zisťovania únikov a ich opráv (LDAR);

3. žiada prijatie stratégie EÚ na zníženie emisií metánu; podporuje jasnú cestu a legislatívny rámec na komplexné zmiernenie emisií metánu v celej Európe a na medzinárodnej úrovni prostredníctvom podpory synergií medzi odvetviami s cieľom posilniť obchodné dôvody na zachytávanie emisií metánu, ktoré má obchodnú hodnotu a možno ho priamo speňažiť, a na zamedzenie vzniku emisií metánu s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti dekarbonizácie; víta úvahy o právnych predpisoch týkajúcich sa cieľov a noriem na zníženie emisií metánu zo spotrebovaných fosílnych palív vrátane dovozu; podporuje navrhovanie a zavádzanie vhodných a nákladovo efektívnych nástrojov na zmiernenie emisií metánu, ktoré umožnia priemyselným odvetviam v rôznych častiach hodnotového reťazca optimálne dosiahnuť normy výkonnosti;

4. zdôrazňuje, že treba dekarbonizovať plynárenské odvetvie, aby sa najneskôr do roku 2050 dosiahla klimatická neutralita; berie na vedomie významnú úlohu fosílnych plynov pri uspokojovaní súčasného celosvetového dopytu po energii a zdôrazňuje, že úloha, ktorú zohráva pri energetickej transformácii ako prechodný zdroj energie, bude ovplyvnená aj úspešnosťou ďalšieho znižovania emisií metánu;

5. berie na vedomie doteraz vykonanú prácu plynárenského priemyslu na zníženie emisií metánu prostredníctvom dobrovoľných iniciatív, ako sú iniciatíva plynárenských a ropných spoločností v oblasti zmeny klímy (OGCI), hlavné zásady pre metán (Methane Guiding Principles) a Partnerstvo pre emisie metánu z ropy a zo zemného plynu (OGMP 2.0), a zdôrazňuje preukázané odhodlanie podniknúť ešte prísnejšie kroky na ďalšie zmiernenie emisií metánu v celom hodnotovom reťazci plynu;

6. víta prípravu právnych predpisov pre odvetvie energetiky so záväznými pravidlami merania, vykazovania a overovania (MRV) založenými na metodike partnerstva OGMP 2.0 a povinného zisťovania únikov a ich opráv (LDAR), ktoré sa budú vzťahovať aj na dovoz, vychádzať z najlepších postupov a uplatňovať sa v celom dodávateľskom reťazci, ako aj zvažovanie pravidiel o zákaze rutinného uvoľňovania a spaľovania prebytočných plynov v odvetví energetiky, ktorý by sa vzťahoval na celý dodávateľský reťazec až do momentu výroby, pričom výnimku by mali udelenú len prípady nevyhnutné z hľadiska bezpečnosti; trvá na tom, že tento zákaz by sa mal vzťahovať aj na dovoz a že Komisia by preto mala vypracovať silnú nezávislú metodiku na posúdenie súladu dovozu s požiadavkami EÚ;

7. zdôrazňuje, že dobre štruktúrovaný systém merania, vykazovania a overovania (systém MRV) vhodný na tento účel, tak ako je primerane načrtnutý v stratégii, ktorý sa bude vzťahovať aj na dovoz a ktorého cieľom bude zabezpečiť zastavenie všetkých únikov metánu, dosiahnuť rovnaké podmienky, podporiť zníženie dovozu s vysokým obsahom metánu a zabrániť úniku uhlíka a ktorý zabráni tiež zdvojovaniu povinností podávania správ na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, bude základom pre presnejšie zisťovanie a kvantifikáciu emisií metánu v hodnotových reťazcoch a umožní lepšie hodnotenie výsledkov zavedených zmierňujúcich opatrení; zdôrazňuje, že EÚ by mala prevziať vedúcu úlohu v oblasti medzinárodnej spolupráce pri zhromažďovaní údajov, podávaní správ, podpore politík a technologických riešení v oblasti ďalšieho znižovania a odstraňovania emisií metánu;

8. domnieva sa, že presný systém MRV sa musí opierať o podrobné správy, podrobnú štúdiu zariadení a uplatňovanie najaktuálnejších emisných faktorov v celom dodávateľskom reťazci; konštatuje, že pravidlá MRV by mali zohľadňovať osobitosti každého odvetvia; zdôrazňuje, že nahlasované údaje o emisiách metánu by mali byť verejné alebo v prípade citlivých informácií dostupné príslušným orgánom a nezávislým overovateľom; vyzýva Komisiu, aby vytvorila systém overovania treťou stranou na posudzovanie a overovanie údajov o emisiách v celom dodávateľskom reťazci;

9. vyzýva Komisiu, aby prijala osobitné opatrenia na riešenie únikov metánu od veľkých emitentov vrátane petrochemického priemyslu;

10. domnieva sa, že výskum, vývoj a inovácie a rýchle zavádzanie účelných technológií a najlepších dostupných postupov, ktorých cieľom je zlepšiť MRV, LDAR, uvoľňovanie a spaľovanie prebytočného plynu a zmierniť emisie metánu naprieč všetkými odvetviami sú základom účinných opatrení; podporuje mobilizáciu finančných prostriedkov z programu Horizont Európa vrátane technologických riešení pre udržateľnú výrobu biometánu a zriadenie medzinárodného strediska pre monitorovanie emisií metánu; zdôrazňuje, že v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ by sa náklady na znečistenie nemali prenášať na občanov;

11. zdôrazňuje význam programu Copernicus a jeho služby monitorovania atmosféry pri odhaľovaní a monitorovaní globálnych veľkých emitentov, ako aj zdrojov menšieho rozsahu emisií; zdôrazňuje, že letecké monitorovanie zohráva rovnakú kľúčovú úlohu pri odhaľovaní uvoľňovania, spaľovania a únikov plynov; zdôrazňuje, že satelitné údaje umožňujú nezávislé overenie stopy spoločnosti a uľahčujú zapojenie sa do zmierňovania účinkov; dôrazne podporuje výmenu informácií a technológií medzi zainteresovanými stranami v rámci Únie i na medzinárodnej úrovni, ako aj s verejnosťou s cieľom urýchliť úsilie o znižovanie emisií; domnieva sa, že nezávislé, porovnateľné, overiteľné a transparentné údaje o emisiách sú kľúčom k získaniu poznatkov o rozsahu problému s emisiami a k boju proti podhodnoteniu rozsahu a množstva únikov vrátane únikov z dovážaných fosílnych palív;

12. vyzýva Komisiu, aby pokračovala v úzkom dialógu s regulačnými orgánmi, ako sa uvádza v stratégii Komisie pre metán;

13. požaduje v prvom rade dôkladné posúdenie nákladovej efektívnosti opatrení navrhovaných v odvetví energetiky vrátane ich sociálneho a environmentálneho prínosu, ktoré by mali zohľadňovať miestne podmienky a osobitné aspekty rôznych častí hodnotového reťazca a poskytovať priemyselným odvetviam potrebnú flexibilitu na ich uplatňovanie, avšak bez ohrozenia cieľov znižovania emisií skleníkových plynov; vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie povinného rámca pre LDAR v celom dodávateľskom reťazci vrátane dovozu, ktorý umožní priemyselným odvetviam v rôznych častiach hodnotového reťazca dosiahnuť optimálne a nákladovo efektívne normy výkonnosti, s cieľom zabezpečiť odstránenie všetkých únikov metánu, dosiahnuť rovnaké podmienky, podporiť zníženie dovozu s vysokým obsahom metánu a zabrániť úniku uhlíka;

14. vyzýva Komisiu, aby pri príprave budúcich právnych predpisov o emisiách metánu riadne zohľadnila možnosť uznať investície realizované prevádzkovateľmi infraštruktúry na odstraňovanie únikov metánu ako aktivity v rámci regulovaných činností, a tým vyslala signál dôležitosti bezpečnostných a tiež udržateľných činností, na ktoré by regulačné orgány mohli poskytovať podporu;

15. vyzýva na posilnenie merania emisií metánu v uhoľných baniach, presadzovanie osvedčených postupov a šírenie najlepších dostupných technológií a regulačných a fiškálnych rámcov s cieľom podporiť aj rozvoj komerčného zberu uľahčujúceho využívanie metánu z opustených lokalít; vyzýva Komisiu, aby vypracovala osobitný program na riešenie emisií metánu z opustených, uzavretých uhoľných baní a ropných a plynových vrtov poskytnutím stimulov bývalým uhoľným baniam, aby mohli riešiť problém so svojimi emisiami metánu, bez toho, aby to viedlo k presadzovaniu prínosov či k zanedbávaniu povinností vlastníkov zodpovedných za ich uzatváranie, a to v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“, ako je zakotvené v článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a aby podporovala spravodlivú transformáciu uhoľných regiónov pri rozvoji alternatívnych činností, ktoré sú v súlade s cieľom dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050;

16. víta novú stratégiu integrácie energetického systému EÚ[32] a návrhy na dosiahnutie intenzívnejšieho obehového energetického systému trvalo udržateľným využívaním nevyhnutného odpadu a zvyškov na výrobu bioplynu a biometánu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri podpore rozvoja bioplynu a biometánu v plnej miere zvážili obehovosť, čo znamená menej odpadu, zníženie spotreby zdrojov a energie a zavedenie dlhodobých riešení na predchádzanie vzniku odpadu; vyzýva Komisiu, aby sa zamyslela nad spôsobmi, ako možno uľahčiť rozvoj trvalo udržateľného bioplynu a biometánu a zároveň efektívne znížiť emisie metánu a zabezpečiť zavádzanie nákladovo najefektívnejších riešení vo všetkých členských štátoch, pričom by využívala súčinnosť medzi odvetviami a vyhla sa nevhodným stimulom, ktoré by mohli viesť k celkovému zvýšeniu emisií;

17. víta úvahy o právnych predpisoch o možných cieľoch, normách a iných stimuloch týkajúcich sa energie z fosílnych palív spotrebovanej v EÚ a dovážanej do EÚ; vyzýva Komisiu, aby všetok dovoz fosílnych palív do EÚ podmienila ich súladom s nariadeniami EÚ o MRV, LDAR a o pravidlách týkajúcich sa uvoľňovania a spaľovania prebytočného plynu, ktoré platia pre celý dodávateľský reťazec fosílnych palív až po výrobu a vrátane nej;

18. pripomína, že Únia je najväčším svetovým dovozcom fosílneho plynu, pričom tri štvrtiny plynu a 90 % ropy spotrebovaných v Únii sa dovážajú; vyzýva Komisiu, aby sa naďalej aktívne zapájala do medzinárodných iniciatív a podporovala spoluprácu s tretími krajinami pri hľadaní riešení na znižovanie emisií metánu šírením najlepších postupov na nákladovo efektívne znižovanie emisií metánu v segmentoch hodnotového reťazca, a podporuje diplomatickú informačnú kampaň EÚ zacielenú na krajiny a spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá, aby sa stali aktívnymi partnermi v rámci OGMP;

19. pripomína, že je dôležité riešiť riziká kybernetickej bezpečnosti v odvetví energetiky s cieľom zabezpečiť odolnosť energetického systému; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či sú potrebné ďalšie opatrenia na predchádzanie útokom na informačné systémy.

 


INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

15.7.2021

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

45

16

11

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

François Alfonsi, Nicola Beer, François-Xavier Bellamy, Hildegard Bentele, Tom Berendsen, Vasile Blaga, Manuel Bompard, Paolo Borchia, Marc Botenga, Markus Buchheit, Cristian-Silviu Buşoi, Carlo Calenda, Maria da Graça Carvalho, Ignazio Corrao, Ciarán Cuffe, Josianne Cutajar, Nicola Danti, Pilar del Castillo Vera, Martina Dlabajová, Christian Ehler, Valter Flego, Lina Gálvez Muñoz, Claudia Gamon, Nicolás González Casares, Bart Groothuis, Christophe Grudler, Henrike Hahn, Robert Hajšel, Ivo Hristov, Ivars Ijabs, Eva Kaili, Seán Kelly, Izabela-Helena Kloc, Zdzisław Krasnodębski, Andrius Kubilius, Miapetra Kumpula-Natri, Thierry Mariani, Marisa Matias, Eva Maydell, Georg Mayer, Joëlle Mélin, Iskra Mihaylova, Dan Nica, Angelika Niebler, Ville Niinistö, Aldo Patriciello, Mauri Pekkarinen, Mikuláš Peksa, Tsvetelina Penkova, Markus Pieper, Clara Ponsatí Obiols, Robert Roos, Massimiliano Salini, Sara Skyttedal, Maria Spyraki, Jessica Stegrud, Beata Szydło, Riho Terras, Grzegorz Tobiszowski, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Marie Toussaint, Isabella Tovaglieri, Henna Virkkunen, Pernille Weiss, Carlos Zorrinho

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marek Paweł Balt, Damian Boeselager, Valérie Hayer, Othmar Karas, Jutta Paulus, Sandra Pereira

 

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

45

+

PPE

François-Xavier Bellamy, Hildegard Bentele, Tom Berendsen, Vasile Blaga, Cristian-Silviu Buşoi, Maria da Graça Carvalho, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Othmar Karas, Seán Kelly, Andrius Kubilius, Eva Maydell, Angelika Niebler, Aldo Patriciello, Markus Pieper, Massimiliano Salini, Sara Skyttedal, Maria Spyraki, Riho Terras, Henna Virkkunen, Pernille Weiss

Renew

Nicola Beer, Nicola Danti, Martina Dlabajová, Valter Flego, Claudia Gamon, Bart Groothuis, Christophe Grudler, Valérie Hayer, Ivars Ijabs, Iskra Mihaylova, Mauri Pekkarinen

S&D

Marek Paweł Balt, Carlo Calenda, Josianne Cutajar, Lina Gálvez Muñoz, Nicolás González Casares, Robert Hajšel, Ivo Hristov, Eva Kaili, Miapetra Kumpula-Natri, Dan Nica, Tsvetelina Penkova, Patrizia Toia, Carlos Zorrinho

 

16

-

ECR

Robert Roos

ID

Thierry Mariani, Joëlle Mélin

The Left

Manuel Bompard, Marc Botenga, Marisa Matias, Sandra Pereira

Verts/ALE

François Alfonsi, Damian Boeselager, Ignazio Corrao, Ciarán Cuffe, Henrike Hahn, Ville Niinistö, Jutta Paulus, Mikuláš Peksa, Marie Toussaint

 

11

0

ECR

Izabela-Helena Kloc, Zdzisław Krasnodębski, Jessica Stegrud, Beata Szydło, Grzegorz Tobiszowski, Evžen Tošenovský

ID

Paolo Borchia, Markus Buchheit, Georg Mayer, Isabella Tovaglieri

NI

Clara Ponsatí Obiols

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 


 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA (14.7.2021)

<CommissionInt>pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín</CommissionInt>


<Titre>k stratégii EÚ na zníženie emisií metánu</Titre>

<DocRef>(2021/2006(INI))</DocRef>

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): <Depute>Asger Christensen</Depute>

(*) Pridružený výbor – článok 57 rokovacieho poriadku

 


 

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcim komplexným rámcom EÚ na monitorovanie emisií metánu, najmä v odvetví poľnohospodárstva, ktoré je odvetvím s druhým najväčším potenciálom celkového zníženia emisií metánu, v ktorom sú zdroje emisií metánu často rozptýlené a komplikujú meranie, nahlasovanie a overovanie;

2. zdôrazňuje, že niektoré existujúce monitorovacie systémy nám už umožňujú prijať opatrenia; víta iniciatívu Komisie zriadiť v spolupráci s medzinárodnými partnermi Medzinárodné stredisko pre monitorovanie emisií metánu s cieľom vytvoriť dynamickejší systém, ktorý presnejšie vyhodnotí množstvo metánu uvoľňovaného, okrem iných zdrojov, prežúvavcami, a preskúmať potenciál globálneho otepľovania metánu, keďže ide o merací systém štatisticky hodnotiaci emitovaný metán za 100 rokov a ktorého výsledky nadhodnocujú vplyv krátkodobých plynov, ako je metán,

3. okrem toho vyzýva Komisiu, aby zlepšila meranie, nahlasovanie a overovanie emisií metánu v odvetví poľnohospodárstva, kde je pre všetky výrobné systémy v EÚ nevyhnutné ďalšie členenie emisných faktorov a ich vedecké stanovenie; nabáda Komisiu a členské štáty, aby podporovali a uplatňovali dostupné technológie a postupy zmierňovania, ktoré majú potenciál znížiť emisie, a to plným využitím digitálnych nástrojov a najnovšieho vedeckého vývoja, a zároveň zabránili zbytočnej byrokracii pre poľnohospodárov;

4. víta oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 o stratégii EÚ na zníženie emisií metánu (COM(2020)0663) ako míľniku v riadení skleníkových plynov iných ako CO2 v Únii; zdôrazňuje, že globálne antropogénne emisie tvoria 59 % všetkých emisií metánu[33];

5. pripomína významný vplyv poľnohospodárskeho odvetvia na emisie metánu, keďže predstavuje 53 % všetkých antropogénnych emisií metánu, a berie na vedomie skutočnosť, že 26 % antropogénnych emisií metánu pochádza z odpadu a 19 % z energie;

6. zdôrazňuje však, že emisie skleníkových plynov EÚ z európskeho poľnohospodárstva (vrátane hospodárskych zvierat) zaznamenali v rokoch 1990 až 2018 v EÚ28 zníženie o 22,2 %[34] v dôsledku zníženia emisií metánu z poľnohospodárstva o 21 % (enterická fermentácia o 22 % a hospodárenie s hnojom o 17 %); v tejto súvislosti konštatuje, že od roku 2005 emisie z európskeho poľnohospodárstva neprispeli k zvýšeniu globálnej teploty;

7. okrem toho zdôrazňuje, že väčšina emisií metánu vzniká mimo EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby objasnila príspevok poľnohospodárstva EÚ k antropogénnym emisiám metánu v EÚ a aby tento podiel oddelila od podielu svetového poľnohospodárstva;

8. konštatuje, že biogénny metán je plyn s krátkou životnosťou, ktorý sa líši od CO2, pokiaľ ide o jeho vplyv na globálne otepľovanie, a môže mať dočasne silnejší účinok, pokiaľ ide o jeho vplyv na globálne otepľovanie; okrem toho zdôrazňuje, že vplyv emisií biogénneho metánu na globálne otepľovanie bude neutrálny, ak sa emisie ročne znížia o 0,33 %[35];

9. okrem toho poukazuje na to, že emisie metánu z poľnohospodárstva by sa mali posudzovať odlišne od emisií metánu zo spracovania fosílnych palív;

10. domnieva sa preto, že by sa nemali zohľadňovať rovnakým spôsobom, a konštatuje, že vplyv biogénneho metánu na globálnu teplotu podľa metódy započítania emisií môže byť výrazne nadhodnotený;

11. vyzýva preto Komisiu, aby v súlade s Parížskou dohodou prijala model založený skôr na skutočnom vplyve na globálne otepľovanie než na emisných vstupoch; vyzýva tiež Komisiu, aby preskúmala vytvorenie indexu účinnosti metánu, ktorý by porovnával kilogramy metánu vyprodukovaného na jednotku výstupu rôznych poľnohospodárskych výrobkov; okrem toho vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní stratégie v oblasti metánu zohľadnila rozdiel medzi emisiami biogénneho metánu a metánu z fosílnych zdrojov; zdôrazňuje, že uplatňovanie ekvivalentu CO2 nie je vhodným prostriedkom na meranie emisií metánu;

12. vyzýva Komisiu, aby vymedzila politiky a synergické opatrenia na povzbudenie, podporu a stimuláciu lepšej klimatickej výkonnosti poľnohospodárskej a živočíšnej výroby prostredníctvom znižovania emisií metánu, ktoré by viedlo k ochladzovacím účinkom;

13. požaduje preto regulačné opatrenia na základe vnútroštátnych a regionálnych špecifík a výrobných systémov pre emisie z poľnohospodárstva a súvisiaceho využívania pôdy ako súčasť balíka „Fit for 55“ s cieľom zabezpečiť ambiciózne zníženie všetkých emisií skleníkových plynov v týchto odvetviach v EÚ;

14. v tejto súvislosti víta oznámenie Európskej komisie o revízii nariadenia o spoločnom úsilí s cieľom zohľadniť zvýšený cieľ zníženia emisií uhlíka prostredníctvom zvýšených stimulov na znižovanie emisií metánu, napríklad prostredníctvom osobitných vyhradených ekologických režimov a iniciatív v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a prostredníctvom súkromných a verejných tokov financovania; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila pozitívnu súčinnosť medzi reguláciou v oblasti klímy, smernicou o priemyselných emisiách a smernicou o NEC s cieľom zabrániť dvojitej regulácii; uznáva, že je potrebné stanoviť presný základ pre poľnohospodárske emisie; poukazuje na potrebu harmonizovaných metód výpočtu pre metán a regulačného rámca, ktorý stimuluje postupné znižovanie emisií metánu s cieľom dosiahnuť ciele v oblasti klímy;

15. konštatuje, že používanie ekvivalentu CO2 nie je primeraným opatrením pre emisie metánu;

16. zdôrazňuje dôležitú úlohu poľnohospodárskeho odvetvia pri poskytovaní mnohých riešení v oblasti boja proti zmene klímy a podpory stratégie Únie na znižovanie a zhodnocovanie emisií metánu;

17. zdôrazňuje, že je dôležité uznať pokrok agropotravinárskeho sektora pri kompenzovaní emisií a obnovovaní úrodnosti pôdy; zdôrazňuje, že ďalšie investície a vedecký výskum praktických podmienok, zmierňujúcich opatrení a technológií majú mimoriadny význam;

18. vyzýva Komisiu, aby vypracovala a aktualizovala zoznam najlepších postupov pre odvetvie poľnohospodárstva v súlade s najnovšími technológiami a v spolupráci s poľnohospodármi, zainteresovanými stranami, členskými štátmi a miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi;

19. podporuje stimuláciu zavádzania regeneratívnych poľnohospodárskych postupov, zlepšovanie prístupu k technológiám, údajom, odbornej príprave a informáciám, a diverzifikáciu príjmov poľnohospodárov prostredníctvom platieb za ekosystémové služby, čím sa zvýši ich odolnosť;

20. domnieva sa, že existuje veľký potenciál v oblasti šľachtenia, genetiky, integrovaného hospodárenia s hnojom a spracovania emisií z močovky, ako aj pri prispôsobovaní výživy a vývoji kŕmnych doplnkových látok pre prežúvavce a hovädzí dobytok, a to v súlade s najnovšími na faktoch založenými dôkazmi a partnersky preskúmanými vedeckými poznatkami a normami v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, ktoré môžu znížiť emisie metánu bez zníženia živočíšnej výroby, keďže táto výroba je nevyhnutná na zachovanie vidieckych komunít a predstavuje zdroj pracovných miest;

21. zdôrazňuje, že budúce politické rozhodnutia musia poskytnúť jasný rámec pre odvetvie chovu hospodárskych zvierat, aby sa zabezpečila určitá miera predvídateľnosti;

22. zdôrazňuje, že zníženie živočíšnej výroby by mohlo byť nezlučiteľné s cieľom zabezpečiť potravinovú bezpečnosť v Európe; uznáva, že osvedčené postupy riadenia chovu hospodárskych zvierat môžu viesť k 30 % zníženiu emisií skleníkových plynov[36];

23. zdôrazňuje, že vzhľadom na hospodársku udržateľnosť poľnohospodárskych podnikov EÚ by sme sa mali zamerať na udržateľnú výrobu rastlinných aj živočíšnych výrobkov, keďže všetky predstavujú dôležitú súčasť vyváženej ľudskej výživy;

24. okrem toho zdôrazňuje možnosti, ktoré predstavujú opatrenia týkajúce sa riadenia poľnohospodárskych podnikov, ako je optimálny chov mladých hospodárskych zvierat, ktorý má potenciál znížiť emisie metánu na úrovni poľnohospodárskych podnikov;

25. víta plány Komisie na revíziu nariadenia o kŕmnych doplnkových látkach s cieľom zefektívniť súčasný nákladný a nepružný schvaľovací proces, a domnieva sa, že technické zmierňujúce opatrenia doplnia ďalší významný pokrok v odvetví chovu hospodárskych zvierat vo vidieckych oblastiach v súlade so stratégiou EÚ „z farmy na stôl“;

26. víta štúdiu Európskej komisie o stave nových genomických techník a dôrazne podporuje zistenie, že nové genomické techniky majú potenciál prispieť k udržateľnejšiemu potravinovému systému; zdôrazňuje tiež, že štúdia prináša príležitosti a prínosy pre odvetvie chovu hospodárskych zvierat, a požaduje prispôsobenie právneho rámca pre tieto biotechnológie najnovšiemu vedeckému a technologickému pokroku a domnieva sa, že v tejto súvislosti je potrebný cielený výskum v rámci programu Horizont Európa a Fondu iniciatívy na posilnenie hospodárskej odolnosti;

27. zdôrazňuje význam prístupu k účinným výrobným metódam s nízkymi emisiami na jednotku výrobku;

28. domnieva sa, že využívanie poľnohospodárskych zvyškov a iných vedľajších produktov s pridaním hodnoty by mohlo byť dôležitou hnacou silou obehového hospodárstva a biohospodárstva, pričom uznáva produkciu potravín ako primárneho zdroja príjmov poľnohospodárov;

29. v tejto súvislosti pripomína, že v záujme splnenia nových environmentálnych cieľov by sa mala zachovať rovnováha rastlinnej a živočíšnej výroby, ktorá zabezpečí dostatočné množstvo živín a organických látok v pôde v EÚ, čo má pozitívny vplyv na biodiverzitu;

30. požaduje urýchlenie európskej produkcie bioplynu z poľnohospodárskeho odpadu ako dôležitého nástroja na zníženie emisií metánu a zvýšenie obehovosti v poľnohospodárskom odvetví a ako zdroja energie z obnoviteľných zdrojov; domnieva sa, že energia z obnoviteľných zdrojov získavaná z poľnohospodárskych zvyškov má značný potenciál a mala by sa preskúmať prostredníctvom ďalšieho výskumu a investícií a podporného politického rámca s cieľom povzbudiť poľnohospodárov, aby nainštalovali technológiu poľnohospodárskych zvyškov v poľnohospodárskych podnikoch a zabezpečili prístup k vnútroštátnym energetickým sieťam vrátane komunitného nakladania s hnojom a močovkou;

31. zdôrazňuje potrebu režimov poľnohospodárskej podpory na podporu udržateľnej výroby bioplynu a podnikania na úrovni poľnohospodárskych podnikov, napríklad poskytovaním energie miestnym zákazníkom a znižovaním strát pri prenose a distribúcii energie, čo prispieva k zlepšeniu vnútroštátneho energetického systému a znižuje jeho prevádzkové náklady;

32. zdôrazňuje význam nepretržitého prístupu poľnohospodárov k investičnej podpore na produkciu bioplynu;

33. požaduje lepšiu koordináciu a zlepšenie infraštruktúry medzi poľnohospodármi a výrobcami energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom umožniť zavádzanie miestne prepojenej výroby bioplynu; vyzýva Komisiu, aby do svojej nadchádzajúcej dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti začlenila medziodvetvové prístupy spolupráce s poľnohospodármi a miestnymi komunitami a medzi nimi; konštatuje, že rozvoj obehového hospodárstva a biohospodárstva vytvorí viac pracovných miest v prvovýrobe, a zdôrazňuje, že biohospodárstvo si vyžaduje nové zručnosti, nové znalosti a nové odbory, ktoré treba rozvíjať a/alebo ďalej integrovať do odbornej prípravy a vzdelávania v tomto odvetví s cieľom riešiť spoločenské zmeny súvisiace s biohospodárstvom, podporiť konkurencieschopnosť, rast a vytváranie pracovných miest, uspokojiť potreby odvetvia a zabezpečiť lepšie zosúladenie zručností a pracovných miest;

34. víta oznámenie Európskej komisie o zriadení expertnej skupiny s cieľom analyzovať matricu životného cyklu emisií metánu;

35. domnieva sa, že dobrovoľné certifikačné systémy s minimálnym byrokratickým zaťažením pre klimaticky účinné poľnohospodárstvo na úrovni poľnohospodárskych podnikov, ktoré zahŕňajú jednotné meranie a overovanie údajov o znižovaní emisií metánu, budú dôležitým nástrojom na monitorovanie a stimuláciu znižovania emisií metánu na úrovni poľnohospodárskych podnikov; zdôrazňuje, že takýto systém musí byť založený na širokom súbore odborne recenzovaných vedeckých poznatkov a musí ho posúdiť a schváliť Komisia;

36. vyzýva Komisiu, aby predložila správu o opatreniach na podporu klimaticky účinného poľnohospodárstva a výroby potravín prostredníctvom certifikačných systémov tretích strán a aby uverejnila zoznam opatrení s najlepšími postupmi;

37. zdôrazňuje, že je potrebné posúdiť nielen vplyv konkrétnych postupov riadenia chovu hospodárskych zvierat, foriem dobrých životných podmienok zvierat a foriem intenzívneho alebo pastierskeho chovu na emisie metánu, ale aj vplyv doplnenia stravy zvierat kŕmnymi doplnkovými látkami na zdravie zvierat, odolnosť proti škodcom, bezpečnosť potravín (toxicitu), produktivitu, kvalitu výrobkov a na životné prostredie; uznáva rozdiely medzi členskými štátmi v postupoch nakladania s hnojom hospodárskych zvierat a zdôrazňuje prínos poradenských služieb a výmeny najlepších postupov;

38. uznáva, že pasenie hospodárskych zvierat môže zohrávať ústrednú úlohu pri zmierňovaní emisií skleníkových plynov, pričom zohľadňuje špecifickú povahu enterických emisií metánu spojených s konzumáciou trávy prežúvavcami a potrebu rozlíšenia biogénneho uhlíka v krátkom cykle od uhlíka v dlhodobom cykle, ktorý je výsledkom ťažby fosílnych zdrojov, a to s ohľadom na nedávny výskum[37]; zdôrazňuje úlohu trvalých trávnych porastov pre sekvestráciu uhlíka a uznáva plný potenciál zalesnených oblastí a trávnych porastov pre opatrenia v oblasti klímy; podčiarkuje, že zachytávanie uhlíka trávnymi porastami kompenzuje až 45 %[38] emisií skleníkových plynov a zdôrazňuje, že je potrebné integrovať uhlík ukladaný trávnymi porastmi a ich schopnosť neuvoľňovať uhlík s cieľom lepšie posúdiť potenciál poľnohospodárstva na zmiernenie;

39. naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri zbere údajov o potenciáli sekvestrácie uhlíka v súvislosti s trávnymi porastmi s cieľom umožniť cielenejší prístup k politike v oblasti klímy;

40. uznáva, že živočíšna výroba je kľúčovou činnosťou na trvalých trávnych porastoch, ktorá umožňuje prežitie, hospodársku stabilitu a existenciu vidieckych poľnohospodárskych podnikov v kopcovitých a horských regiónoch, čím sa predchádza zarastaniu týchto oblastí; vyzýva Komisiu, aby zamerala investičné úsilie na financovanie inovácií v oblasti inhibítorov metánu vrátane inhibítorov pre systémy založené na pasienkoch a aby spolupracovala s tretími krajinami zapojenými do podobného výskumu;

41. zdôrazňuje, že zníženie európskej živočíšnej výroby v záujme boja proti zmene klímy predstavuje riziko vývozu emisií skleníkových plynov a prijatia nižších noriem v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, čo vedie k presunu výroby do iných častí sveta a k opúšťaniu určitej pôdy, na ktorej je spásanie jediným prostriedkom na zhodnocovanie a ktorá predstavuje bohatý zdroj biodiverzity s environmentálnymi, sociálnymi a hospodárskymi dôsledkami pre vidiecke regióny a krajiny EÚ;

42. zdôrazňuje význam poľnohospodárstva pri zachytávaní a ukladaní uhlíka;

43. konštatuje dôležitú úlohu širšieho obehového hospodárstva a to, že by sa malo stimulovať zavádzanie postupného odstraňovania uhlíka a zvýšená obehovosť uhlíka, pričom by sa zároveň zabránilo ďalšiemu tlaku na cenu poľnohospodárskej pôdy, čo by bolo na úkor mladých poľnohospodárov;

44. vyzýva Komisiu, aby v súlade s právnym predpisom EÚ v oblasti klímy preskúmala vypracovanie regulačného rámca pre certifikáciu odstraňovania uhlíka na základe spoľahlivého a transparentného započítavania uhlíka, ktoré by zohľadňovalo rozdiely medzi skleníkovými plynmi, overovalo pravosť odstraňovania uhlíka a podporovala a odmeňovala poľnohospodárov za ich úsilie o zmiernenie zmeny klímy prostredníctvom stimulov; pripomína význam riešení založených na prírode pre zvyšovanie prirodzených záchytov uhlíka v súlade s právnym predpisom EÚ v oblasti klímy; vyzýva členské štáty, aby podporovali zavádzanie technológií na zmiernenie zmeny klímy a výrobu bioplynu s použitím poľnohospodárskeho odpadu prostredníctvom rozsiahlejšieho zavádzania do svojich národných strategických plánov, ale poznamenáva, že poľnohospodári by mali mať možnosť spoľahnúť sa aj na iné druhy podpory, než je podpora z SPP;

45. domnieva sa, že nahradenie drahšej domácej výroby, ktorá je však v súlade s klímou, lacnejším a nezlučiteľným dovozom narúša zelenú transformáciu v rámci SPP a zvyšuje dovoz s nižšími normami udržateľnosti a vyššou uhlíkovou stopou;

46. poukazuje na to, že v poľnohospodárstve pochádza významný podiel celosvetových emisií metánu z krajín mimo EÚ a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa potraviny budú produkovať na miestach, ktoré sú environmentálne najudržateľnejšie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ prevzala vedúcu úlohu pri výmene najlepších postupov so svojimi obchodnými partnermi z tretích krajín s cieľom znížiť emisie metánu z poľnohospodárstva; zdôrazňuje význam medzinárodnej spolupráce pri znižovaní emisií metánu;

47. vyzýva Komisiu, aby odhadla príspevok dovážaných agropotravinárskych výrobkov k antropogénnym emisiám metánu v EÚ prostredníctvom databázy EDGAR-FOOD;

48. zdôrazňuje, že naša obchodná politika musí byť v súlade s našimi environmentálnymi cieľmi, aby naše úsilie nebolo márne; zdôrazňuje skutočnosť, že v celkovej stratégii na zníženie emisií z chovu dobytka sa musí zohľadniť aj možný vplyv na medzinárodný obchod s poľnohospodárskymi výrobkami a možný presun emisií do tretích krajín;

49. uznáva význam dobrovoľných priemyselných iniciatív zameraných na zníženie emisií metánu a domnieva sa, že akékoľvek regulačné iniciatívy by mali vychádzať z najlepších postupov na základe existujúcich dobrovoľných opatrení a mali by im riadne predchádzať dôkladné posúdenia vplyvu;

50. poukazuje na to, že sa očakáva ďalší nárast podielu emisií z krajín mimo EÚ; zdôrazňuje, že opatrenia EÚ musia byť začlenené do globálneho prístupu;

51. naliehavo žiada, aby prijaté opatrenia neviedli k obmedzeniu konkurencieschopnosti EÚ;

52. poznamenáva, že zvlášť významné sú jednorazové emisie a emisie metánu, ktoré už nemožno zvrátiť, napríklad emisie z roztápajúceho sa permafrostu na Sibíri;


INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

13.7.2021

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

36

8

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mazaly Aguilar, Clara Aguilera, Atidzhe Alieva-Veli, Álvaro Amaro, Eric Andrieu, Attila Ara-Kovács, Carmen Avram, Adrian-Dragoş Benea, Mara Bizzotto, Daniel Buda, Isabel Carvalhais, Asger Christensen, Angelo Ciocca, Ivan David, Paolo De Castro, Jérémy Decerle, Salvatore De Meo, Herbert Dorfmann, Luke Ming Flanagan, Martin Häusling, Martin Hlaváček, Krzysztof Jurgiel, Jarosław Kalinowski, Elsi Katainen, Gilles Lebreton, Norbert Lins, Colm Markey, Alin Mituța, Marlene Mortler, Ulrike Müller, Maria Noichl, Juozas Olekas, Pina Picierno, Eugenia Rodríguez Palop, Bronis Ropė, Bert-Jan Ruissen, Anne Sander, Petri Sarvamaa, Simone Schmiedtbauer, Annie Schreijer-Pierik, Veronika Vrecionová, Sarah Wiener, Juan Ignacio Zoido Álvarez

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Anja Hazekamp, Pär Holmgren, Sylvia Limmer

 


 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

36

+

ECR

Mazaly Aguilar, Krzysztof Jurgiel, Bert-Jan Ruissen, Veronika Vrecionová

ID

Mara Bizzotto, Angelo Ciocca, Gilles Lebreton

PPE

Álvaro Amaro, Daniel Buda, Salvatore De Meo, Herbert Dorfmann, Jarosław Kalinowski, Norbert Lins, Colm Markey, Marlene Mortler, Anne Sander, Petri Sarvamaa, Simone Schmiedtbauer, Annie Schreijer-Pierik, Juan Ignacio Zoido Álvarez

Renew

Atidzhe Alieva-Veli, Asger Christensen, Jérémy Decerle, Martin Hlaváček, Elsi Katainen, Alin Mituța, Ulrike Müller

S&D

Clara Aguilera, Eric Andrieu, Attila Ara-Kovács, Carmen Avram, Adrian-Dragoş Benea, Isabel Carvalhais, Paolo De Castro, Juozas Olekas, Pina Picierno

 

8

-

ID

Ivan David

S&D

Maria Noichl

The Left

Luke Ming Flanagan, Anja Hazekamp

Verts/ALE

Martin Häusling, Pär Holmgren, Bronis Ropė, Sarah Wiener

 

2

0

ID

Sylvia Limmer

The Left

Eugenia Rodríguez Palop

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 


 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia

28.9.2021

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

61

10

7

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nikos Androulakis, Bartosz Arłukowicz, Margrete Auken, Simona Baldassarre, Marek Paweł Balt, Traian Băsescu, Monika Beňová, Sergio Berlato, Malin Björk, Simona Bonafè, Delara Burkhardt, Pascal Canfin, Sara Cerdas, Mohammed Chahim, Tudor Ciuhodaru, Nathalie Colin-Oesterlé, Christian Doleschal, Bas Eickhout, Cyrus Engerer, Eleonora Evi, Agnès Evren, Pietro Fiocchi, Catherine Griset, Jytte Guteland, Teuvo Hakkarainen, Anja Hazekamp, Martin Hojsík, Pär Holmgren, Jan Huitema, Yannick Jadot, Adam Jarubas, Petros Kokkalis, Athanasios Konstantinou, Ewa Kopacz, Joanna Kopcińska, Peter Liese, Sylvia Limmer, Javi López, César Luena, Fulvio Martusciello, Joëlle Mélin, Tilly Metz, Giuseppe Milazzo, Silvia Modig, Dolors Montserrat, Alessandra Moretti, Dan-Ştefan Motreanu, Ville Niinistö, Ljudmila Novak, Grace O’Sullivan, Jutta Paulus, Stanislav Polčák, Jessica Polfjärd, Luisa Regimenti, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Sándor Rónai, Rob Rooken, Christine Schneider, Günther Sidl, Linea Søgaard-Lidell, Nicolae Ştefănuță, Nils Torvalds, Edina Tóth, Petar Vitanov, Alexandr Vondra, Mick Wallace, Pernille Weiss, Emma Wiesner, Michal Wiezik, Tiemo Wölken, Anna Zalewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Annika Bruna, Rosanna Conte, Christophe Hansen, Danilo Oscar Lancini, Ulrike Müller, Maria Spyraki

 


 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

61

+

ID

Simona Baldassarre, Annika Bruna, Catherine Griset, Joëlle Mélin

NI

Athanasios Konstantinou

PPE

Bartosz Arłukowicz, Traian Băsescu, Nathalie Colin-Oesterlé, Christian Doleschal, Agnès Evren, Christophe Hansen, Adam Jarubas, Ewa Kopacz, Peter Liese, Fulvio Martusciello, Dolors Montserrat, Dan-Ştefan Motreanu, Ljudmila Novak, Stanislav Polčák, Jessica Polfjärd, Luisa Regimenti, Christine Schneider, Maria Spyraki, Pernille Weiss, Michal Wiezik

Renew

Pascal Canfin, Martin Hojsík, Jan Huitema, Ulrike Müller, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Nicolae Ştefănuță, Linea Søgaard-Lidell, Nils Torvalds, Emma Wiesner

S&D

Nikos Androulakis, Marek Paweł Balt, Monika Beňová, Simona Bonafè, Delara Burkhardt, Sara Cerdas, Mohammed Chahim, Tudor Ciuhodaru, Cyrus Engerer, Jytte Guteland, Javi López, César Luena, Alessandra Moretti, Sándor Rónai, Petar Vitanov, Tiemo Wölken

The Left

Malin Björk, Petros Kokkalis, Silvia Modig, Mick Wallace

Verts/ALE

Margrete Auken, Bas Eickhout, Pär Holmgren, Ville Niinistö, Grace O'Sullivan, Jutta Paulus

 

10

-

ECR

Sergio Berlato, Pietro Fiocchi, Joanna Kopcińska, Giuseppe Milazzo, Rob Rooken, Alexandr Vondra, Anna Zalewska

ID

Rosanna Conte, Danilo Oscar Lancini, Sylvia Limmer

 

7

0

ID

Teuvo Hakkarainen

NI

Edina Tóth

S&D

Günther Sidl

The Left

Anja Hazekamp

Verts/ALE

Eleonora Evi, Yannick Jadot, Tilly Metz

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

[1] Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1.

[2] Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1.

[3]Ú. v. EÚ C 232, 16.6.2021, s. 28.

[4]Ú. v. EÚ C 270, 7.7.2021, s. 2.

[5] Prijaté texty, P9_TA(2021)0040.

[6] Prijaté texty, P9_TA(2021)0107.

[7] Myhre, G., D. Shindell, F.-M. Bréon, W. Collins, J. Fuglestvedt, J. Huang, D. Koch, J.-F. Lamarque, D. Lee, B. Mendoza, T. Nakajima, A. Robock, G. Stephens, T. Takemura a H. Zhang, ‘Anthropogenic and Natural Radiative Forcing’, Climate Change 2013: The Physical Science Basis, Contribution of Working Group I to the Fifth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change, Kapitola 8, Cambridge University Press, Cambridge, Spojené Kráľovstvo a New York, NY, USA, 2013, s. 714.

[8] Hmiel, B., Petrenko, V.V., Dyonisius, M.N. a iní: Preindustrial 14CH4 indicates greater anthropogenic fossil CH4 emissions. Nature, 2020, č. 578, s. 409 – 412.

[9]Svetová zdravotnícka organizácia, Ambient Pollution: a global assessment of exposure and burden of disease, 2016.

[10]Európska environmentálna agentúra, Air Quality in Europe – 2020 report, s. 7.

[11] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1).

[12] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

[13] Pracovný dokument útvarov Komisie zo 17. septembra 2020, ktorý je sprievodným dokumentom k jej oznámeniu s názvom Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030: Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov (SWD(2020)0176),

[14] UNEP Global Methane Assessment 2021 (Globálne hodnotenie metánu za rok 2021).

[15] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1.

[16] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26.

[17] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

[18] Oznámenie Komisie z 8. júla 2020 s názvom Pohon pre klimaticky neutrálne hospodárstvo: stratégia integrácie energetického systému EÚ, COM(2020)0299,

[19] Prijaté texty, P9_TA(2021)0277.

[20] Návrh nariadenia Komisie z 15. decembra 2020 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 347/2013 (COM(2020)0824).

[21] Günther, A., Barthelmes, A., Huth, V., Joosten, H., Jurasinski, G., Kobesch, F. a Couwenberg, J., ‘Prompt rewetting of drained peatlands reduces climate warming despite methane emissions’, Nature Communications, 11, 1644 (2020).

[22]Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat, Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 29.

[23] Smernica Rady 86/278/EHS z 12. júna 1986 o ochrane životného prostredia, a najmä pôdy, pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve, Ú. v. ES L 181, 4.7.1986, s. 6.

[24] Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd, Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40.

[25] Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1).

[26] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

[27] SWD(2020)0176.

[29] Hmiel, B., Petrenko, V.V., Dyonisius, M.N. a iní: Preindustrial 14CH4 indicates greater anthropogenic fossil CH4 emissions. In: Nature, 2020, č. 578, s. 409 – 412, dostupné napríklad na: https://www.nature.com/articles/s41586-020-1991-8

[30] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1).

[31] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

[33] https://ec.europa.eu/energy/sites/ener/files/eu_methane_strategy.pdf

[34] European Environment Agency – https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/data/data-viewers/greenhouse-gases-viewer

[35] Lynch, J. a kol., ‘Demonstrating GWP* (Preukázanie potenciálu globálneho otepľovania): a means of reporting warming-equivalent emissions that captures the contrasting impacts of short- and long-lived climate pollutants (spôsob nahlasovania emisií ekvivalentných otepľovaniu, ktorý zachytáva kontrastné vplyvy krátkodobých a dlhodobých klimatických znečisťujúcich látok), Environmental Research Letters, zväzok 15, číslo 4, 2020.  https://iopscience.iop.org/article/10.1088/1748-9326/ab6d7e

[36] http://www.fao.org/3/ca7089en/ca7089en.pdf

[37] https://www.epa.gov/sites/default/files/2016-08/documents/biogenic-co2-accounting-framework-report-sept-2011.pdf;

https://clear.ucdavis.edu/explainers/biogenic-carbon-cycle-and-cattle;

https://clear.ucdavis.edu/explainers/why-methane-cattle-warms-climate-differently-co2-fossil-fuels.

[38] https://webgate.ec.europa.eu/life/publicWebsite/index.cfm?fuseaction=search.dspPage&n_proj_id=5355.

Posledná úprava: 15. októbra 2021Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia