SPRÁVA o európskej stratégii pre kritické suroviny
12.10.2021 - (2021/2011(INI))
Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajca: Hildegard Bentele
Spravodajcovia výborov požiadaných o stanovisko (*):
Sara Matthieu, Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Roman Haider, Výbor pre medzinárodný obchod
(*) Postup pridružených výborov – článok 57 rokovacieho poriadku
PR_INI
OBSAH
strana
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
STANOVISKO VÝBORU PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, VEREJNÉ ZDRAVIE A BEZPEČNOSŤ POTRAVÍN
STANOVISKO VÝBORU PRE MEDZINÁRODNÝ OBCHOD
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o európskej stratégii pre kritické suroviny
Európsky parlament,
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 9, 151, 152, článok 153 ods. 1 a 2 a článok 173, ktorý sa týka priemyselnej politiky EÚ a okrem iného odkazuje na konkurencieschopnosť priemyslu EÚ, a článok 208, v ktorom sa opätovne potvrdzuje, že EÚ musí zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny,
– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), najmä na jej článok 3 ods. 3, ktorý odkazuje na vnútorný trh, udržateľný rozvoj a sociálne trhové hospodárstvo, a článok 5 ods. 3, ktorý odkazuje na zásadu subsidiarity,
– so zreteľom na Protokol (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorý tvorí prílohu k ZEÚ a ZFEÚ, – so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií[1] (nariadenie o taxonómii),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu[2] (nariadenie o preprave odpadu),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach[3] (nariadenie o nerastoch z konfliktných oblastí),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie[4] (antisubvenčné nariadenie EÚ),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ)[5],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade[6] (rámcová smernica o odpade),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES (smernica o banskom odpade)[7],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách[8] (smernica o priemyselných emisiách),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie[9] (smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva[10] (smernica o vtáctve),
– so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín[11] (smernica o biotopoch),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami[12] (smernica o zverejňovaní nefinančných informácií),
– so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 21) v Paríži (Parížska dohoda),
– so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja OSN vrátane cieľa udržateľného rozvoja č. 12 „Zodpovedná spotreba a výroba“ a cieľa udržateľného rozvoja č. 15 „Život na pevnine“.
– so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv,
– so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,
– so zreteľom na usmernenie OECD o náležitej starostlivosti v záujme zodpovedného obchodného správania,
– so zreteľom na usmernenia Programu OSN pre životné prostredie z roku 2009 týkajúce sa sociálneho posudzovania životného cyklu produktov,
– so zreteľom na osobitnú správu Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) z mája 2021 s názvom Úloha kritických nerastných surovín pri prechode na čistú energiu (The Role of Critical Minerals in Clean Energy Transitions),
– so zreteľom na osobitnú správu IEA z mája 2021 s názvom Nulová bilancia emisií do roku 2050: plán globálneho energetického sektora (Net zero by 2050: A Roadmap for the Global Energy Sector),
– so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry z 13. januára 2021 s názvom Rast bez ekonomického rastu (Growth without economic growth),
– so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry z 30. augusta 2021 s názvom Obmedzenie vplyvu získavania surovín na klímu (Improving the climate impact of raw material sourcing),
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) z 25. marca 2021 s názvom Odolnosť v oblasti kritických surovín: zmapovanie cesty k väčšej bezpečnosti a udržateľnosti,
– so zreteľom na záverečnú správu Komisie zo septembra 2020 s názvom Štúdia o únijnom zozname kritických surovín (2020) a na sprievodné prehľady o kritických surovinách,
– so zreteľom na výhľadovú štúdiu Komisie z 3. septembra 2020 s názvom Kritické suroviny pre strategické technológie a odvetvia v EÚ,
– so zreteľom na správu Komisie z 5. novembra 2018 s názvom Správa o kritických surovinách a obehovom hospodárstve,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2021 s odporúčaniami pre Komisiu k náležitej starostlivosti podnikov a zodpovednosti podnikov[13],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 16. decembra 2020 o novej stratégii pre európske MSP[14],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2020 o novej priemyselnej stratégii pre Európu[15],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2021 o novom akčnom pláne v oblasti obehového hospodárstva[16],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom[17],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore[18],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o novej stratégii EÚ – Afrika: partnerstvo pre udržateľný a inkluzívny rozvoj[19],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2017 o vykonávaní smernice o banskom odpade[20],
– so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o batériách a použitých batériách, o zrušení smernice 2006/66/ES a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020, ktorý Komisia predložila 10. decembra 2020 (COM(2020)0798),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. septembra 2020 s názvom Odolnosť v oblasti kritických surovín: zmapovanie cesty k väčšej bezpečnosti a udržateľnosti (COM(2020)0474),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. mája 2021 s názvom Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy (COM(2021)0350),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2020 s názvom Pracovný program Komisie na rok 2021 – Vitálna Únia v krehkom svete (COM(2020)0690),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie (COM(2020)0456),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo: za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098) a na pracovný dokument útvarov Komisie z 11. marca 2020 s názvom Na ceste ku globálnemu obehovému hospodárstvu: súčasný stav a výhľad do budúcnosti (SWD(2020)0100),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu (COM(2020)0103),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. februára 2021 s názvom Preskúmanie obchodnej politiky – otvorená, udržateľná a asertívna obchodná politika (COM(2021)0066),
– so zreteľom na publikáciu OECD z 12. februára 2019 s názvom Globálny výhľad v oblasti zdrojov materiálov do roku 2060: hospodárske faktory a environmentálne dôsledky (Global Material Resources Outlook to 2060: Economic Drivers and Environmental Consequences),
– so zreteľom na publikáciu Svetovej banky z roku 2020 s názvom Nerasty pre opatrenia v oblasti klímy: náročnosť prechodu na čistú energiu z hľadiska nerastov (Minerals for Climate Action: The Mineral Intensity of the Clean Energy Transition),
– so zreteľom na závery Rady zo 17. decembra 2020 o zabezpečení obehovosti a ekologickosti obnovy,
– so zreteľom na závery Rady zo 16. novembra 2020 na tému Obnova, ktorá urýchľuje prechod na dynamickejší, odolnejší a konkurencieschopnejší európsky priemysel,
– so zreteľom na závery Rady z 28. novembra 2019 na tému Obehové hospodárstvo v sektore stavebníctva,
– so zreteľom na závery Rady zo 4. októbra 2019 s názvom Viac obehovosti – Prechod na udržateľnú spoločnosť,
– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre medzinárodný obchod,
– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A9-0280/2021),
A. keďže kritické suroviny sú pôvodcami tvorby priemyselnej hodnoty, a preto významným spôsobom ovplyvňujú odberateľské odvetvia; keďže je strategicky dôležité, aby EÚ znížila svoju závislosť, chránila svoje toky a hodnotové a dodávateľské reťazce a podporovala, presadzovala a digitalizovala ekosystémy, pretože ide o novú kľúčovú kapacitu v medzinárodnej (priemyselnej) hospodárskej súťaži; keďže komplexná stratégia pre kritické suroviny by mala zahŕňať vysoké environmentálne a spoločenské normy;
B. keďže rastúca populácia a prechod na digitálne, vysoko energeticky účinné a klimaticky neutrálne hospodárstva vedú vo všetkých scenároch k výrazne vyššiemu dopytu po kritických surovinách[21];
C. keďže technológie, ktoré si vyžadujú kritické suroviny, budú zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečení toho, aby EÚ aj celý svet dokázali dosiahnuť ciele podľa Parížskej dohody;
D. keďže komplexná stratégia EÚ pre kritické suroviny by mala byť založená na prísnych environmentálnych a sociálnych normách a normách v oblasti ľudských práv, pričom by sa mal zohľadniť aj nedostatok nerastných surovín v prírode;
E. keďže EÚ v súčasnosti dodáva len 1 % surovín pre veternú energiu, menej ako 1 % lítiových batérií, menej ako 1 % palivových článkov, len 2 % surovín relevantných pre robotiku a len 1 % fotovoltických systémov na báze kremíka[22];
F. keďže v oznámení Komisie o aktualizácii novej priemyselnej stratégie na rok 2020 sa uvádza 137 produktov a surovín (predstavujúcich 6 % celkovej hodnoty tovaru dovezeného do EÚ) používaných v citlivých ekosystémoch, od ktorých je EÚ značne závislá, a to najmä v energeticky náročných priemyselných odvetviach a zdravotných ekosystémoch, ako aj ďalšie produkty potrebné na podporu zelenej a digitálnej transformácie; keďže 52 % týchto produktov sa dováža z Čínskej ľudovej republiky;
G. keďže kríza COVID-19 negatívne ovplyvnila globálne dodávateľské reťazce a viedla k nedostatku kritických surovín v Európe;
H. keďže jednou z najväčších výziev týkajúcich sa kritických surovín v Európe je recyklácia; keďže odvetvie recyklácie kritických surovín má významný potenciál tvorby pracovných miest; keďže sa odhaduje, že samotné odvetvie recyklácie trakčných batérií v EÚ do roku 2035 vytvorí približne 10 500 pracovných miest;
I. keďže recyklácia, nahrádzanie a zmena modelov správania a spotreby majú potenciál znížiť dopyt po kritických surovinách;
J. keďže podľa Univerzity OSN sa v roku 2016 celková hodnota druhotných surovín v odpade z elektrických a elektronických zariadení odhadovala na približne 55 miliárd EUR[23]; keďže podľa tej istej štúdie bolo až 90 % odpadu z elektrických a elektronických zariadení na svete nezákonne obchodovaných alebo uložených na skládkach;
K. keďže je zrejmé, že – aj vzhľadom na plánované nové povinnosti náležitej starostlivosti – sú potrebné nové udržateľné formy získavania materiálu a že v EÚ a jej susedstve by sa mal využiť potenciál získavania materiálu podľa prísnych noriem udržateľnosti, pričom treba v plnej miere zohľadniť možnosti obehového hospodárstva, ako sú recyklácia, dizajn výrobkov, nahrádzanie materiálov a zníženie ich využívania;
L. keďže EHSV vo svojom stanovisku z 25. marca 202 „zdôrazňuje, že je dôležité rozšíriť definíciu a paradigmu kritických surovín. Tradične sa kritické suroviny chápu ako materiály pochádzajúce hlavne z ťažobného priemyslu. Je to príliš úzke vymedzenie, ktoré obmedzuje rast v oblasti ekologických zdrojov energie. V súčasnosti sa materiály na báze dreva môžu účinne využívať v oveľa väčšom rozsahu ako v minulosti. Ide o oblasť, ktorá rýchlo napreduje: od textilu po nové technológie v oblasti ľahších a ekologicky vhodnejších batérií. Biohospodárstvo má jedinečné možnosti, ako zvýšiť odolnosť hospodárstva EÚ a geopolitickú stabilitu nášho kontinentu. Využívanie obnoviteľných materiálov by zároveň pomohlo zmierniť zmenu klímy, keďže umožňuje udržiavať fosílne emisie v zemi a vytvárať ekologickú odolnosť voči odvetviam fosílnych palív“;
M. keďže – ako sa uvádza v stanovisku – „v rozvojových krajinách existuje veľmi málo príkladov takého vývozu surovín, ktorý by stimuloval udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj, z ktorého by mali prospech široké vrstvy obyvateľstva. Naopak, táto situácia so sebou často prináša sociálne vykorisťovanie a znečisťovanie životného prostredia, pričom z nej profitujú len niektorí“;
N. keďže dodávky mnohých kritických surovín sú vysoko koncentrované mimo EÚ, pričom Čína poskytuje Únii 98 % dodávok prvkov vzácnych zemín, Turecko poskytuje 98 % jej dodávok boritanu a Južná Afrika zabezpečuje 71 % potrieb EÚ v oblasti platiny, 92 % irídia, 80 % ródia a 93 % ruténia[24];
O. keďže budúce scenáre naznačujú, že na výrobu batérií do elektrických vozidiel a uskladňovanie energie bude EÚ v porovnaní so súčasnými dodávkami pre celé hospodárstvo EÚ v roku 2030 potrebovať 18-krát viac lítia a 5-krát viac kobaltu a v roku 2050 takmer 60-krát viac lítia a 15-krát viac kobaltu[25];
P. keďže v EÚ sa pripravujú štyri projekty udržateľnej ťažby lítia v celkovej hodnote 2 miliardy EUR, ktoré by sa mali realizovať v rokoch 2022 až 2024; keďže sa očakáva, že do roku 2025 v EÚ pokryjú až 80 % potrieb lítia v odvetví batérií, čím priamo prispejú k našej strategickej autonómii;
Q. keďže nedostatok kritických surovín vyvoláva čoraz väčšie obavy v oblasti priemyslu a bezpečnosti, najmä v dôsledku predpokladaného exponenciálneho nárastu výroby, najmä výroby batérií, ktoré sú nevyhnutné na prechod na produkciu energie z obnoviteľných zdrojov;
R. keďže EÚ musí zlepšiť svoju strategickú autonómiu v kľúčových oblastiach, ako sú dodávky kritických surovín, čo má zásadný význam aj z hľadiska posilnenia jej schopnosti v otázkach obrany a kozmického priestoru;
S. keďže vzhľadom na to, že EÚ sa bude v súvislosti s napĺňaním svojich potrieb kritických surovín naďalej spoliehať na medzinárodné dodávateľské reťazce, dôležitú úlohu budú zohrávať aj opatrenia na zvýšenie transparentnosti, účinnosti a predvídateľnosti globálnych obchodných trhov;
T. keďže odvetvie surovín vytvára približne 350 000 pracovných miest v EÚ a viac ako 30 miliónov pracovných miest v nadväzujúcich výrobných odvetviach, ktoré sú od neho závislé[26]; keďže prechod na obehovejšie hospodárstvo by mohol do roku 2030 v EÚ priniesť čistý nárast pracovných miest o 700 000 miest[27];
U. keďže pri ťažobnej činnosti môžu byť pracovníci vystavení škodlivým a nebezpečným podmienkam; keďže pracovné práva a ochrana sa v jednotlivých krajinách sveta a ťažobných lokalitách výrazne líšia;
V. keďže kritické suroviny sa nevyskytujú samostatne, ale v zmiešaných rudách so základnými kovmi, a keďže ich spracovanie si vyžaduje značné množstvo energie; keďže konkurencieschopnosť a ziskovosť produkcie je preto determinovaná dostupnosťou stabilnej a cenovo dostupnej energie, ako aj identifikáciou a rozvojom relevantných metód, postupov a technológií;
W. keďže Európska environmentálna agentúra vo svojej správe s názvom Rast bez ekonomického rastu uvádza, že ekonomický rast je úzko spojený so zvýšením výroby, spotreby a využívania zdrojov, čo má negatívny vplyv na prírodu, klímu a zdravie ľudí, a že súčasný výskum naznačuje, že je nepravdepodobné, že by sa ekonomický rast mohol úplne oddeliť od jeho vplyvov na životné prostredie;
Výzvy a príležitosti
1. domnieva sa, že integrovaný prístup v rámci celého hodnotového reťazca – od zberu odpadu a dizajnu výrobkov v záujme ich recyklovateľnosti až po materiálové zhodnocovanie – je kľúčovou stratégiou na zvýšenie dodávok kritických surovín; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že zber odpadu a dizajn výrobkov majú nízku úroveň technologickej pripravenosti; zdôrazňuje, že zameranie sa len na recykláciu nebude stačiť na uspokojenie rastúceho dopytu po kritických surovinách; konštatuje, že hoci nahrádzanie kritických surovín má obmedzenia z hľadiska účinnosti výrobkov, je inherentným cieľom dotknutých priemyselných odvetví a príslušných výskumných projektov z dôvodu vysokých cien a závislosti a môže pomôcť riešiť problémy vyplývajúce z nedostatku kritických surovín; zdôrazňuje, že je potrebné neustále podporovať výskum a inovácie v oblasti recyklácie a nahrádzania kritických surovín a dizajnu výrobkov a vyvíjať v tomto ohľade ďalšie úsilie;
2. zdôrazňuje, že získavanie kritických surovín je viazané na geografickú polohu, je stále značne závislé od fosílnej energie, môže viesť k nepriamemu a priamemu úniku uhlíka a je vystavené nekalej hospodárskej súťaži; konštatuje, že získavanie kritických surovín je často spojené s potenciálne významnými environmentálnymi vplyvmi, ako je strata biodiverzity alebo kontaminácia ovzdušia, pôdy a vody, a s možnými konfliktmi s miestnymi komunitami; zdôrazňuje potrebu prechodu na energiu z obnoviteľných zdrojov v ťažobnom a rafinérskom odvetví; konštatuje preto, že na podporu odvetvia pri jeho transformácii je potrebná aktívna priemyselná politika a prístup k cenovo dostupným zdrojom čistej energie; ďalej berie na vedomie priaznivé podmienky pre nízkoemisné a udržateľné ťažobné činnosti v EÚ a žiada, aby sa ďalej preskúmali možnosti získavania zdrojov v členských štátoch bohatých na kritické suroviny;
3. upozorňuje, že pri prechode EÚ ku klimatickej neutralite by nemala byť závislosť od fosílnych palív nahradená závislosťou od surovín; zdôrazňuje, že táto transformácia by mala znížiť závislosť EÚ od dovozu kritických surovín; ďalej zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu pri znižovaní závislosti od kritických surovín v rámci EÚ zohrávať inovácie, nové technológie, minimalizácia spotreby zdrojov a udržiavanie a opätovné používanie cenných surovín;
4. konštatuje, že vývoj a budúce rozsiahle zavádzanie technológií – vrátane nových digitálnych aplikácií, výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a batérií pre elektrické a ľahké dopravné prostriedky – povedú k zvýšeniu dopytu po určitých kritických surovinách a iných surovinách; žiada zohľadnenie toho, že rastúce ambície krajín v oblasti klímy a digitalizácie zvyšujú hospodársku súťaž na svetových trhoch a vytvárajú dodatočný tlak na bezpečnosť dodávok surovín v Európe;
5. vyzýva Komisiu, aby pred uverejnením budúceho zoznamu kritických surovín do roku 2023 dôkladne preskúmala metodiku posudzovania týkajúceho sa kritického významu surovín s cieľom zhodnotiť, či tento zoznam treba rozšíriť, pričom sa zohľadní vývoj medzinárodnej situácie v oblasti kritických surovín, scenáre budúceho dopytu po kritických surovinách a iných surovinách a sociálne a ekologické kritériá založené na hlavných zásadách OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a ciele udržateľného rozvoja, aby sa tak získal širší obraz o podmienkach ťažby na celom svete; ďalej Komisiu vyzýva, aby v analýze rizika ohrozenia dodávok náležite zohľadnila všetky environmentálne externality týkajúce sa ťažby a spracovania surovín; vyzýva tiež na komplexnú diskusiu, do ktorej sa zapoja všetky zainteresované strany;
6. vyzýva Komisiu, aby do roku 2023 preskúmala metodiku posudzovania týkajúceho sa kritického významu surovín, a to pred uverejnením ďalšieho zoznamu kritických surovín;
7. vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť nielen kritickým surovinám, ale aj potenciálnej kritickosti ďalších surovín potrebných pre silné dodávateľské reťazce, kontinuitu výroby a dvojakú transformáciu a ich dostupnosti zo zdrojov EÚ, pričom treba zohľadniť aj nedostatok nerastných surovín v prírode; zdôrazňuje, že popri osobitných nerastných surovinách nadobúdajú rozhodujúci význam aj „bežne produkované“ nerasty, ako napríklad meď, hélium a nikel, pretože dopyt po nich sa v klimaticky neutrálnej spoločnosti zvyšuje;
8. žiada Komisiu, aby zaujala holistický prístup pri posudzovaní dôsledkov niektorých nízkouhlíkových technológií, technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a digitálnych technológií, ktoré využívajú rovnaké kritické suroviny, a aby preskúmala kritické dodávateľské reťazce, a to i s ohľadom na potreby jednotlivých odvetví; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby prevládali riešenia, ktoré rešpektujú zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti, majú nulové emisie a efektívne využívajú zdroje;
9. žiada Komisiu zabezpečiť, aby sa národné plány odolnosti a obnovy v rámci nástroja Next Generation EU zaoberali výzvami spojenými s ekonomicky, environmentálne a sociálne udržateľnými dodávkami kritických surovín; žiada členské štáty, aby investovali viac finančných prostriedkov do recyklácie kritických surovín a aby do svojich strategických plánov obnovy zahrnuli požiadavky na kritické suroviny, zdroje dodávok a náklady;
10. žiada, aby sa vynakladali investície do odbornej prípravy a rekvalifikácie pracovníkov, a to aj prostredníctvom Mechanizmu spravodlivej transformácie, pretože ťažobné zručnosti možno preniesť na oblasť ťažby, spracovania a recyklácie kovov a nerastov, pokiaľ možno v tých istých regiónoch; vyzýva Komisiu zabezpečiť, aby sa príslušné finančné prostriedky zameriavali aj na vplyv transformácie v bývalých ťažobných oblastiach na sociálnu oblasť, zamestnanosť a životné prostredie;
11. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súvislosti s kritickými surovinami čo najskôr vytvorili dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu (IPCEI) s cieľom strategicky a udržateľne plánovať dopyt EÚ po surovinách v kontexte dvojakej transformácie, pričom treba zohľadniť požiadavky, zdroje dodávok a (sociálne, environmentálne a finančné) náklady; zdôrazňuje, že dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu pre kritické suroviny by sa mal zameriavať na všetky relevantné témy, ako sú recyklácia, opätovné použitie, nahrádzanie, obmedzenie využívania materiálov a ťažby, aby sa znížila kritickosť a závislosť; zdôrazňuje, že tieto projekty by mali uvoľniť nevyužitý potenciál v krajinách EÚ bohatých na kritické suroviny, ktorých zdroje zatiaľ neboli využité;
12. vyzýva Komisiu, aby podporovala výskum a vývoj týkajúci si kritických surovín, ako aj zručnosti a kompetencie malých a stredných podnikov (MSP) v tejto oblasti ako stratégiu rastu vyspelých technológií EÚ, ako sú lítiovo-iónové batérie, palivové články, veterné turbíny, elektrické trakčné motory, fotovoltická technológia, robotika, bezpilotné vzdušné prostriedky, 3D tlač a široká škála digitálnych technológií a zdravotníckych pomôcok;
13. vyzýva Komisiu, aby vykonala komplexné, vedecké a na dôkazoch založené posúdenie vplyvu s cieľom určiť minimálne objemy kritických surovín strategického významu, ktoré sú potrebné na dvojakú transformáciu;
14. konštatuje, že spoľahlivé a plne funkčné hodnotové reťazce vrátane prieskumu a recyklácie zohrávajú pre EÚ kľúčovú úlohu a sú nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody, priemyselnej stratégie i dvojakej transformácie EÚ, ako aj zabezpečenia jej budúcej priemyselnej konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity;
15. domnieva sa, že je nevyhnutné zabezpečiť možnosti financovania udržateľnej výroby, spracovania alebo recyklácie všetkých kritických surovín uvedených v oznámení Komisie o odolnosti v oblasti kritických surovín;
16. vyzýva Komisiu, aby navrhla vedecky podložené kritériá udržateľnosti na vymedzenie toho, čo predstavuje udržateľnú investíciu do ťažobného odvetvia podľa nariadenia o taxonómii; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa ťažobnému priemyslu EÚ umožnilo prispievať k dvojakej, ekologickej a digitálnej transformácii;
17. požaduje, aby EÚ podporovala a financovala technologický rozvoj v oblasti kritických surovín s cieľom zvýšiť ich účinnosť, nahrádzanie, procesy recyklácie a uzavreté cykly materiálov; zdôrazňuje najmä potrebu osobitných finančných nástrojov a cielených fondov výskumu a inovácií pre procesy recyklácie a víta návrh podporiť v roku 2021 výskum a inovácie v oblasti kritických surovín, pokiaľ ide o spracovanie odpadu, progresívne materiály a nahrádzanie v rámci programu Horizont Európa, Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vnútroštátnych programov v oblasti výskumu a inovácií; ďalej zdôrazňuje význam výskumu a inovácií v záujme zvýšenia realizovateľnosti rafinérskych procesov, najmä v banských odkaliskách a v baniach malého rozsahu; vyzýva Komisiu, aby zaviedla systémy podpory zamerané na podporu inovácií v oblasti nových ťažobných techník a nových projektov v oblasti ťažby malého rozsahu; požaduje rozvoj nových a inovačných technológií v oblasti udržateľnej ťažby kritických surovín v EÚ;
18. vyzýva Komisiu, Európsku investičnú banku a ostatné inštitúcie EÚ, aby v spolupráci s medzinárodnými partnermi poskytovali technickú a strategickú finančnú podporu na dlhodobé strategické investičné projekty v oblasti kritických surovín, a to aj pokiaľ ide o hľadanie nových nástrojov na rozdelenie rizík v ťažobnom priemysle, a aby presadzovali a podporovali investície do výskumu v oblasti udržateľného získavania a spracovania kritických surovín a v oblasti rafinérií, tak aby boli tieto investície v súlade s pravidlami EÚ a vysokými sociálnymi a environmentálnymi normami, čím sa zabezpečia rovnaké podmienky pre všetkých;
Strategická autonómia a odolnosť
19. víta vytvorenie Európskej aliancie pre suroviny (ERMA) a – vzhľadom na celosvetovú geopolitickú situáciu a možné napätie v oblasti obchodu s bohatými producentskými krajinami mimo EÚ – jej súčasné zameranie na najkritickejšie suroviny, konkrétne prvky vzácnych zemín a magnety, a na kvantitatívne ciele v oblasti domácich zdrojov a zdrojov pochádzajúcich z krajín mimo EÚ s cieľom podporiť dlhodobé dodávateľské vzťahy pre širokú škálu malých a veľkých výrobcov v EÚ a znížiť súčasnú závislosť od niekoľkých tretích krajín; zdôrazňuje úlohu, ktorú Európska aliancia pre suroviny zohráva ako „investičný portál“, a nabáda túto alianciu, aby sa ďalej zapájala do predbežných posúdení s cieľom uvoľniť verejné a súkromné investície do udržateľných projektov v oblasti kritických surovín, ktoré boli predmetom posúdenia vplyvov na životné prostredie;
20. domnieva sa, že je dôležité pokračovať v rozvoji Európskej aliancie pre suroviny, najmä pokiaľ ide o materiály, ktoré majú veľký význam z hľadiska dvojakej transformácie, ako sú kritické suroviny potrebné na uskladňovanie a konverziu energie;
21. víta zámer Komisie zaviesť prostredníctvom budúceho Monitorovacieho strediska pre kritické technológie systém monitorovania, pokiaľ ide o súčasnú závislosť a riziká budúcej technologickej závislosti, a vyzýva na úzku spoluprácu medzi monitorovacím strediskom a subjektmi, ktoré sledujú dopyt po kritických surovinách;
22. vyjadruje poľutovanie nad tým, že tvorba strategických zásob ešte nie je súčasťou akčného plánu, a vyzýva Komisiu, aby sa zamerala aj na zabezpečenie dodávok kritických surovín v EÚ tým, že povzbudí členské štáty, aby v rámci koordinovaného prístupu vytvárali strategické zásoby, ak sa to na základe analýzy považuje za vhodné; domnieva sa, že strategické vytváranie zásob v kombinácii s inými strategickými opatreniami prispieva k znižovaniu závislosti od kritických surovín; zdôrazňuje, že zvyšovanie dostupnosti by malo ísť ruka v ruke so znižovaním dopytu pri zohľadnení celého hodnotového reťazca – dizajnu, fungovania a skončenia životnosti;
23. vyjadruje presvedčenie, že povedomie o možných problémoch s nedostatkom kritických surovín je príliš nízke a malo by sa zvýšiť; vyzýva Komisiu, aby rozšírila Európsku alianciu pre suroviny s cieľom posilniť spoluprácu medzi priemyselnými subjektmi v celom hodnotovom reťazci, členskými štátmi, regiónmi a tretími krajinami, odborovými zväzmi, občianskou spoločnosťou, výskumnými a technologickými organizáciami, investormi a mimovládnymi organizáciami v tých odvetviach hospodárstva EÚ, ktoré sú najviac zasiahnuté prekážkami v dodávke kritických surovín, a to buď prostredníctvom rámca, ktorý ponúka Európska aliancia pre suroviny, alebo vytváraním odvetvových združení a združení zainteresovaných strán; zdôrazňuje, že projekty realizované v EÚ môžu vytvárať pracovné miesta, a preto vyzýva na podporu komplexného sociálneho dialógu; v tejto súvislosti zdôrazňuje naliehavú potrebu užších partnerstiev medzi aktérmi v oblasti kritických surovín, najmä v ťažobných odvetviach, a následnými užívateľmi, najmä inými priemyselnými združeniami, ako aj potrebu spoločného povedomia a záväzku zabezpečiť hodnotové reťazce, ktoré sú udržateľné a obehové;
24. domnieva sa, že je potrebná väčšia koordinácia a spoločné úsilie s cieľom rozvíjať odolné dodávateľské reťazce, aby sa uspokojil dopyt po súčasných a budúcich kritických surovinách pre potreby priemyslu EÚ a zabránilo sa tak narušeniu dodávateľského reťazca, znížila sa závislosť a zachovali sa vysoké sociálne a environmentálne normy; vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa hodnotenie dovozu a vývozu a celosvetovej ponuky a dopytu v oblasti kritických surovín, koordinácia tvorby zásob a monitorovanie získavania kritických surovín v EÚ vykonávalo koherentným a súdržným spôsobom, napríklad zriadením pracovnej skupiny pre kritické suroviny;
25. žiada Komisiu, aby diverzifikovala dodávateľské reťazce pre primárne aj sekundárne zdroje, a požaduje väčšiu transparentnosť informácií o dodávateľských reťazcoch;
26. konštatuje, že rastúce napätie medzi hlavnými mocnosťami odhalilo strategickú zraniteľnosť EÚ, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie kľúčových zdrojov vrátane kritických surovín a spracovaného materiálu; ďalej konštatuje, že monitorovanie závislosti od komodít a zabezpečenie prístupu ku kritickým surovinám môže zaistiť väčšiu odolnosť udržateľných dodávateľských reťazcov; poznamenáva, že pri transformácii na obehové hospodárstvo by sa osobitná pozornosť mala venovať kľúčovým dodávateľským reťazcom, v ktorých je závislosť EÚ od kritických surovín obzvlášť vysoká;
27. pripomína potenciál obehového hospodárstva, ktorý spočíva v optimalizovanom používaní výrobkov a služieb, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali nové udržateľné a obehové obchodné modely v rámci novej iniciatívy pre udržateľné výrobky vrátane prístupu „produkt ako služba“ (PaaS), pokiaľ šetria zdroje, znižujú vplyv na životné prostredie a zabezpečujú ochranu spotrebiteľa; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili tieto prístupy zavedením regulačných rámcov;
28. považuje za dôležité podporovať prístup založený na obehovom hospodárstve v celom hodnotovom reťazci od dizajnu až po materiálové zhodnocovanie, pokiaľ ide o kľúčové technológie pre energetickú a digitálnu transformáciu a transformáciu v oblasti mobility, ako sú veterné elektrárne, solárne zariadenia, výroba batérií, elektrická mobilita a inteligentné siete; vyzýva Komisiu, aby stanovila prechod na obehové hospodárstvo za prioritu, a to znížením závislosti EÚ od dovozu, zlepšením efektívnosti využívania zdrojov, optimalizáciou spotreby zdrojov a uchovávaním a opätovným využívaním cenných surovín v rámci EÚ; pripomína svoju požiadavku uvedenú v uznesení o novom akčnom pláne v oblasti obehového hospodárstva, aby sa na základe komplexného hodnotenia vplyvu zvážila možnosť navrhnúť jasné a zrozumiteľné harmonizované označovanie trvácnosti, ktoré by mohlo mať podobu indexu, a opraviteľnosti, ktoré by mohli mať podobu jednotného hodnotenia opráv;
29. vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s udržateľným získavaním kritických surovín posilnila spoluprácu s krajinami mimo EÚ, najmä s podobne zmýšľajúcimi partnermi, ako aj v rámci svojho zapojenia do činnosti Svetovej obchodnej organizácie (WTO);
Uzatváranie cyklu toku materiálu
30. zdôrazňuje, že je potrebné budovať dobre fungujúce trhy s druhotnými kritickými surovinami, aby sa zaručil ich neustály tok s cieľom posilniť priemyselné ekosystémy EÚ a zachovať pracovné miesta vo výrobnom sektore; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby preskúmala rovnováhu medzi dovozom a vývozom druhotných kritických surovín do EÚ a z EÚ a aby urýchlene zriadila stredisko pre monitorovanie trhu s kritickými druhotnými materiálmi vrátane kritických surovín; zdôrazňuje, že zaobchádzanie s kritickými surovinami v krajinách mimo EÚ musí byť v súlade s normami EÚ; konštatuje, že neexistuje žiadny univerzálny prístup; zdôrazňuje, že dosiahnutie cyklov čistých a bezpečných materiálov je predpokladom pre vytvorenie dôveryhodného trhu s druhotnými surovinami v EÚ;
31. víta návrh na zmapovanie potenciálnych dodávok druhotných kritických surovín zo zásob, odpadov a spracovania vedľajších produktov v EÚ; nabáda Komisiu, aby toto mapovanie stanovila ako prioritu a vykonala ho skôr, ako sa plánuje; okrem toho Komisiu nabáda, aby toto mapovanie rozšírila na súčasné dostupné technológie používané na zníženie dopytu po kritických surovinách a na zvýšenie opätovného použitia kritických surovín v dodávateľskom reťazci; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať zavádzanie nástrojov spolupráce v rámci trhu s kritickými surovinami, ako je platforma EÚ v oblasti surovín, čo by malo zahŕňať aj obehové toky výrobkov a ich vývojové trendy, aby bolo možné vyhodnotiť, ktoré druhotné materiály sa dajú recyklovať;
32. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uvoľnili potenciál projektov druhotného spracovania prostredníctvom osobitných stimulov vrátane urýchlených licencií a aby poskytli stimuly na obnovu kritických surovín s cieľom zabezpečiť spoľahlivý, bezpečný a udržateľný prístup k nim;
33. poukazuje na význam recyklácie odpadu vzhľadom na značnú prítomnosť kritických surovín v elektrických alebo elektronických zariadeniach; konštatuje, že nárast objemu recyklovaných materiálov zrejme nebude z dlhodobého hľadiska postačovať na zníženie ťažby; ďalej konštatuje, že prechodom na obehovejšie hospodárstvo by sa mohlo vytvoriť 700 000 pracovných miest[28], predovšetkým ďalších pracovných miest v recyklačných zariadeniach a opravárskych službách; konštatuje, že demontáž a recyklácia sú významnou príležitosťou vrátiť pracovné miesta v oblasti priemyslu späť do EÚ; ďalej zdôrazňuje, že rozvoj recyklácie sa môže využiť ako reakcia na budúce potreby v oblasti surovín;
34. konštatuje, že sa očakáva, že podiel zozbieraných recyklovateľných lítiovo-iónových trakčných batérií do polovice 30-tych rokov tohto storočia výrazne vzrastie, čím sa vytvorí významný sekundárny zdroj dodávok;
35. konštatuje, že na to, aby boli priemyselné procesy recyklácie kritických surovín úspešné, je stále potrebné vynakladať rozsiahle súkromné a verejné investície do infraštruktúry triedenia, predbežného spracovania a zhodnocovania, do inovácií, výskumu a rozširovania technológií a do zručností, čím sa zabezpečia pracovné príležitosti, ktoré sa majú podľa očakávaní v nadchádzajúcich desaťročiach výrazne znásobiť; vyzýva Komisiu, aby poskytla stimuly na recykláciu a zhodnocovanie kritických surovín z ťažobných, spracovateľských a komerčných tokov odpadu s cieľom zabezpečiť spoľahlivý, bezpečný a udržateľný prístup k nim;
36. nabáda Komisiu, aby navrhla ciele pre minimálny obsah recyklovaných kritických surovín a osobitné ciele pre recykláciu kritických surovín spoločne so spoľahlivým rámcom monitorovania, pričom bude čerpať z návrhu nariadenia o batériách a použitých batériách a vychádzať z komplexného, vedeckého posúdenia vplyvu založeného na dôkazoch, v ktorom sa posúdia minimálne objemy kritických surovín potrebných na produkty, ktoré uľahčia dvojakú transformáciu, percentuálny podiel tohto dopytu, ktorý by sa mohol pokryť recykláciou v súlade s existujúcimi posúdeniami, a dostupnosť potrebných technológií; poznamenáva, že akékoľvek ciele znižovania týkajúce sa primárnych surovín by nemali viesť k tomu, že celková výťažnosť surovín klesne pod tieto minimálne objemy;
37. uznáva, že opustené priemyselné pozemky (skládky priemyselného odpadu a hlušiny) často obsahujú vyradené kritické suroviny, prvky vzácnych zemín a iné nerasty a kovy používané v technologických produktoch; podporuje preto dokumentáciu, hodnotenie a ťažbu cenných materiálov nachádzajúcich sa na týchto opustených priemyselných pozemkoch všade tam, kde je to možné a uskutočniteľné; zdôrazňuje, že na uvoľnenie tohto potenciálu je potrebné, aby sa modernizované rafinačné technológie zahrnuli do príslušných mechanizmov financovania výskumu, vývoja a inovácií;
38. zdôrazňuje, že sú potrebné prísnejšie kontroly vývozu kľúčových odpadových produktov obsahujúcich kritické suroviny z EÚ a že je potrebné vytvoriť rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov zariadení na recykláciu, ktorí spĺňajú potrebné normy na bezpečné a účinné zhodnocovanie; vyzýva Komisiu, aby pri revízii nariadenia o preprave odpadu zabezpečila, že sa zabráni nezákonnému vývozu odpadových produktov obsahujúcich kritické suroviny; žiada, aby sa stanovili požiadavky, ktoré umožnia vyvážať odpadové produkty obsahujúce kritické suroviny len so zárukou, že sa spracujú v krajine určenia za podmienok rovnocenných sociálnym a environmentálnym normám EÚ;
39. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o riadny zber a recykláciu výrobkov obsahujúcich kritické suroviny po skončení životnosti namiesto toho, aby sa hromadili v domácnostiach alebo sa vyhadzovali na skládky odpadu či končili v spaľovaniach;
40. žiada Komisiu, aby popri požiadavkách na ekodizajn, ktoré majú výrazne zlepšiť životnosť, trvanlivosť, opraviteľnosť, modulárnosť, opätovnú použiteľnosť a recyklovateľnosť výrobkov po skončení životnosti, ktoré sa vyrábajú alebo predávajú v EÚ, navrhla aj pravidlá pre dizajn výrobkov prispôsobené rôznym kategóriám výrobkov, aby bolo možné jednoducho identifikovať a odstrániť časti alebo komponenty obsahujúce kritické suroviny, a to najmä zo spotrebiteľského odpadu; zdôrazňuje, že tieto opatrenia by mali vytvárať konkurenčné výhody pre podniky EÚ, nemali by na ne ukladať neprimeranú finančnú záťaž a mali by podnecovať inovácie;
41. domnieva sa, že náhrada kritických surovín je prospešná tam, kde ich možno nahradiť hojne sa vyskytujúcimi materiálmi, pričom však má malý prínos, ak sama o sebe nie je udržateľnou, nezohľadňuje obmedzenosť zdrojov, je kritickou alebo by sa takou mohla stať v dôsledku nahradzovania; uznáva význam zachovania kvality výrobkov a ich ekonomickej životaschopnosti; vyzýva Komisiu, aby podnecovala a zintenzívnila výskum a inovácie v oblasti náhrad za kritické suroviny v rámci rôznych použití;
Získavanie kritických surovín z EÚ
42. konštatuje, že zatiaľ čo inteligentný dizajn výrobkov, opätovné používanie materiálov, nahrádzanie recyklovanými materiálmi a podpora znižovania surovinovej stopy a stopy spotreby môžu výrazne obmedziť primárny dopyt – a tento potenciál by sa mal v plnej miere využiť, treba zabezpečiť zodpovedné a udržateľné získavanie kritických surovín s predchádzajúcim posúdením vplyvu v záujme zmiernenia potenciálneho sociálneho a environmentálneho vplyvu, ak uvedené opatrenia nie sú dostatočné na to, aby sa dosiahla ekonomicky životaschopná dodávka kritických surovín, alebo by tieto opatrenia viedli k zníženiu kvality produktov;
43. zdôrazňuje, že získavanie primárnych a druhotných surovín v EÚ podlieha najprísnejším environmentálnym a sociálnym normám na svete, ktoré sa musia náležite presadzovať, poskytuje tisíce kvalitných pracovných miest a je nevyhnutným predpokladom ekologickej a digitálnej transformácie; vyzýva preto všetkých aktérov, aby presadzovali zodpovedné a udržateľné projekty získavania kritických surovín v EÚ s cieľom podporiť miestnu výrobu a zvýšiť povedomie o environmentálnej stope dovozu kritických surovín z krajín mimo EÚ; domnieva sa, že sa musia stanoviť v rámci otvoreného, transparentného a vedecky podloženého postupu s včasným zapojením príslušných zainteresovaných strán a miestnych komunít;
44. vyjadruje pevné presvedčenie, že zodpovedné získavanie zdrojov v EÚ môže byť založené len na účinnom sociálnom dialógu, ktorý podporuje zdravie a bezpečnosť pracovníkov, zabezpečuje dôstojné pracovné miesta a pracovné podmienky a chráni práva pracovníkov prostredníctvom podpory rodovej rovnosti; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili ochranu pracovníkov v tomto odvetví vhodnými osobnými ochrannými prostriedkami;
45. poukazuje na príležitosť vytvoriť zodpovedný a udržateľný hodnotový reťazec v oblasti batérií získavaním kritických surovín ako grafit, kobalt a lítium z nových zariadení v EÚ;
46. berie na vedomie plán Komisie zaviesť programy pozorovania Zeme a diaľkového snímania na účely prieskumu zdrojov, prevádzkových činností a environmentálneho manažérstva po uzavretí zariadení; poukazuje na to, že prevádzkový regulačný dohľad možno posilniť používaním metód diaľkového snímania;
47. konštatuje, že preorientovanie sa na obehové hospodárstvo si v mnohých odvetviach a službách EÚ vyžaduje osobitné zručnosti a kompetencie na zabezpečenie vysokého stupňa environmentálneho správania a bezpečnosti pracovníkov, a zdôrazňuje osobitnú úlohu, ktorú pri tomto prechode zohrávajú priekopnícke subjekty, MSP a začínajúce podniky; ďalej konštatuje, že ťažobný priemysel je čoraz automatizovanejší, zatiaľ čo recyklácia a repasácia si stále vyžadujú vysoký podiel manuálnej práce; zdôrazňuje, že je dôležité udržiavať, rozvíjať a budovať príslušné odborné znalosti a zručnosti v oblasti ťažobných a spracovateľských technológií, ako aj v oblasti recyklácie a ďalších relevantných technológií v EÚ, pokiaľ ide o kritické suroviny aj vedľajšie produkty, keďže niektoré z nich sa môžu použiť na výrobu vysoko pokrokových chemických produktov; s poľutovaním konštatuje, že suroviny, ktoré sa v súčasnosti ťažia v EÚ, sa často musia vyvážať do Ázie na rafináciu, keďže EÚ stratila príslušné know-how a technológie, čo predstavuje ďalšiu závislosť;
48. vyzýva Komisiu, aby požadovala účinné využívanie priemyselných vedľajších tokov obsahujúcich kritické suroviny; zdôrazňuje, že najmä v ťažobnom priemysle existuje veľký potenciál na obnovu a separáciu vzácnych zemín;
49. poukazuje na dôležitú úlohu členských štátov pri zvyšovaní udržateľných domácich dodávok kritických surovín z primárnych a druhotných zdrojov; vyzýva členské štáty, aby zlepšili včasnosť, predvídateľnosť a transparentnosť postupov schvaľovania projektov v oblasti prieskumu a získavania surovín, a to bez toho, aby sa znížili environmentálne a sociálne normy;
50. vyzýva Komisiu a členské štáty na zabezpečenie toho, aby udržateľné získavanie kritických surovín vychádzalo z prístupu, v rámci ktorého sa dôkladne zabezpečí rovnováha medzi rastúcou potrebou EÚ po udržateľne získavaných kritických surovinách a potrebou chrániť prírodu a biodiverzitu;
51. zdôrazňuje, že lepšia a flexibilnejšia predvídateľnosť a účinnosť, ako aj uprednostňovanie kľúčových faktorov, ako sú konkurencieschopné dodávky energie z obnoviteľných zdrojov a v prechodnom období dodávky nízkouhlíkovej energie, pomôžu uvoľniť potrebné investície;
52. očakáva, že Komisia poskytne ďalšie podrobnosti o realizácii projektov v oblasti kritických surovín ako alternatívneho obchodného modelu a zdroja regionálnej zamestnanosti v uhoľných regiónoch a v iných regiónoch v procese transformácie;
Diverzifikácia
53. naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala vzťahy so všetkými súčasnými krajinami dodávajúcimi kritické suroviny do EÚ, systematicky a strategicky budovala nové partnerstvá v oblasti kritických surovín, podľa možnosti v spolupráci s našimi spojencami, a zohľadnila pritom zvrchovanosť tretích krajín nad ich zdrojmi, a to s cieľom zabezpečiť, aby sa kritické suroviny stali zdrojom blahobytu rozvojových krajín, a zároveň podporovala účasť MSP, z tohto úsilia urobila horizontálny cieľ vonkajších a vnútorných politík a v roku 2021 predložila výsledky; víta plány Komisie vytvoriť neochvejné podporné medzinárodné partnerstvá prihlásením sa ku globálnemu programu v oblasti surovín so zameraním na strategické partnerstvá EÚ, ktorými sa zaistí tak bezpečnosť dodávok, ako aj výhody spojené s rozvojom;
54. zdôrazňuje, že Európska zelená dohoda nebude mať žiadny vplyv na zmenu klímy, ak emisie skleníkových plynov v Únii len jednoducho presunie na svojich obchodných partnerov; naliehavo preto vyzýva EÚ, aby presadzovala vykonateľné mnohostranné dohody o obmedzení globálneho otepľovania a vývoze svojich environmentálnych noriem, a to aj v oblasti získavania zdrojov a spracovania; domnieva sa, že EÚ bude musieť vypracovať nové obchodné a investičné dohody, nové modely finančnej a technickej pomoci a vo všeobecnosti nový prístup k medzinárodnej diplomacii zameraný na zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetkých;
55. víta záväzok EÚ k zodpovednému a udržateľnému získavaniu zdrojov a nabáda Komisiu, aby stavala na normách pre zodpovednú ťažbu, ktoré boli vytvorené v rámci Iniciatívy na zabezpečenie zodpovedného baníctva (Initiative for Responsible Mining Assurance), pričom treba zohľadniť potreby MSP; zdôrazňuje, že tento záväzok je potrebné podporiť prostredníctvom konkrétnej technickej podpory, prenosu poznatkov, budovania zručností, inštitúcií a právnych rámcov, budovania inštitúcií a politického dialógu s partnerskými krajinami; zdôrazňuje potrebu jednotných politík v oblasti etických noriem pre získavanie kritických surovín; zdôrazňuje, že je potrebné mobilizovať viac verejných a súkromných aktérov, aby sa aj oni riadili normami v oblasti udržateľnosti a vykonávali ich;
56. víta verejný záväzok Komisie, že v roku 2021 predloží legislatívny návrh o náležitej starostlivosti a zodpovednosti podnikov, a trvá na tom, aby tento právny predpis prispel k riešeniu porušovania ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem v hodnotových reťazcoch; pripomína svoje uznesenie s odporúčaniami pre Komisiu k náležitej starostlivosti podnikov a zodpovednosti podnikov;
57. domnieva sa, že medzinárodné dohody by mali vytvoriť podmienky pre zodpovednejšie a udržateľnejšie získavanie zdrojov na celom svete; požaduje posilnenú spoluprácu s cieľom vypracovať medzinárodné dohody na lepšie monitorovanie, oznamovanie a vykonávanie obmedzení vývozu kritických surovín, aby sa podporilo zodpovedné získavanie surovín a zvýšila sa obehovosť v tomto odvetví;
58. pripomína svoju výzvu uvedenú v uznesení o novej stratégii EÚ – Afrika, pokiaľ ide o spravodlivé a udržateľné využívanie kritických surovín v Afrike; podporuje Komisiu v jej úsilí o uzavretie nových partnerstiev s africkými krajinami v oblasti kritických surovín, čím sa posilní hodnotový reťazec v Afrike tak, aby bol eticky, environmentálne a technologicky udržateľnejší a umožnil budovanie kapacít s podporou EÚ;
59. vyzýva Komisiu, aby na príslušných medzinárodných fórach posilnila normalizačné činnosti, pokiaľ ide o vysokokvalitné komponenty súvisiace s kritickými surovinami, pretože je to dôležité pre spoločnosti EÚ, najmä MSP;
60. vyzýva na širšie využívanie poľnohospodárskych postupov prospešných pre udržateľné riadenie fosforu; zdôrazňuje synergie týchto postupov so znižovaním klimatickej stopy a stopy v oblasti biodiverzity;
61. žiada Komisiu, aby navrhla účinné pravidlá pre systém zberu v celej EÚ s cieľom zvýšiť podiel zberu odpadových produktov obsahujúcich kritické suroviny; vyzýva Komisiu, aby popri iných možnostiach rozšírenej zodpovednosti výrobcov zvážila aj zavedenie systémov vratných záloh do právnych predpisov EÚ o odpadoch, najmä do smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení, pričom zohľadní vlastnosti rôznych výrobkov a zároveň zabezpečí, aby boli systémy kompatibilné vo všetkých členských štátoch, s cieľom motivovať spotrebiteľov, aby priniesli svoje elektrické a elektronické zariadenia na konci životnosti – najmä malé – do vyhradených zberných a recyklačných zariadení, pričom sa využijú pozitívne skúsenosti so systémami zálohovania skla a plastov v mnohých členských štátoch;
62. vyjadruje poľutovanie nad tým, že nízka miera recyklácie pri niektorých produktoch[29] spolu s vývozom hliníkového odpadu a šrotu[30] viedli k nižšej miere recyklácie výrobkov po skončení životnosti (EoL-RIR), než bolo inak možné dosiahnuť; zdôrazňuje, že EÚ by sa mala snažiť zaviesť opatrenia na dosiahnutie 100 % miery recyklácie hliníka po skončení životnosti;
63. vyzýva Komisiu, aby namiesto novej ťažby uprednostňovala ťažbu kritických surovín z existujúcich domácich baní, t. j. z jaloviny, hlušiny, skládok a prostredníctvom účinnejšieho získavania užitočných materiálov z komunálneho odpadu, ak je takýto postup udržateľný, t. j. ak je jeho environmentálny vplyv vrátane spotrebovanej energie a použitých chemických látok menší; zdôrazňuje, že táto ťažba a následná obnova sa musia vykonávať pomocou najlepších dostupných techník, ktoré zaručujú najlepšie ekologické vlastnosti a hospodársku životaschopnosť;
64. vyzýva Komisiu, aby v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva vymedzenou v rámcovej smernici o odpade venovala osobitnú pozornosť fáze ťažobných projektov po ukončení ťažby a po skončení životnosti kritických surovín, a to najmä v prípadoch, keď sú kritické suroviny zároveň nebezpečnými látkami;
65. vyjadruje presvedčenie, že povolenia a koncesie na ťažbu by mali obsahovať požiadavky na bezpečné, efektívne a udržateľné zhodnotenie a spracovanie všetkých kritických surovín, ktoré je z ekonomického a technického hľadiska možné znovu využiť; žiada Komisiu, aby urýchlene vykonala požiadavky Parlamentu uvedené v jeho uznesení o vykonávaní smernice o banskom odpade; opakuje, že dotazník, ktorý sa v súčasnosti používa ako systém podávania správ podľa článku 18 smernice, nie je vhodný na daný účel, a žiada Komisiu, aby vytvorila harmonizovaný, digitalizovaný a transparentný registračný systém EÚ založený na harmonizovaných vymedzeniach pojmov a kritériách spracovania pre banský odpad, ktorý zahŕňa všetky relevantné údaje o vplyve na životné prostredie vrátane koncentrácií obsahu skládok odpadu;
66. vyzýva Komisiu, aby sprísnila presadzovanie a zabezpečila úplné vykonávanie súčasných právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a aby v prípade potreby navrhla zmeny právnych predpisov;
67. nabáda na komplexné posúdenie zahrnutia ťažobného odvetvia do rozsahu pôsobnosti smernice o priemyselných emisiách vzhľadom na veľký vplyv ťažobných činností na životné prostredie, veľký priemerný rozsah ťažobných projektov, rozdiely v normách riadenia znečisťovania, ktoré sa uplatňujú v banských lokalitách v celej EÚ, a potenciálne rozšírenie ťažby kritických surovín v EÚ; navrhuje, aby sa stanovili najlepšie dostupné techniky na obnovu baní, najmä pokiaľ ide o pôdu a vodu;
68. nabáda Komisiu, aby preskúmala smernicu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s cieľom zabezpečiť, aby sa posudzovanie vplyvov na životné prostredie vykonávalo v prípade ťažobných projektov všetkých veľkostí a aby takéto posudzovanie vykonávala nezávislá tretia strana;
69. domnieva sa, že na emisie spojené s ťažobnými činnosťami a dovoz kritických surovín by sa mal vzťahovať budúci mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach;
70. domnieva sa, že právne predpisy EÚ a medzinárodné dohovory by mali zakazovať ťažbu v chránených prírodných oblastiach, t. j. v oblastiach sústavy Natura 2000 a v oblastiach Ramsarského dohovoru, na iných štátom vymedzených a nadnárodných chránených územiach (napr. lokality svetového dedičstva UNESCO), v domorodých oblastiach a oblastiach chránených spoločenstvom, ako aj v hlbokomorských oblastiach a Arktíde; vyzýva preto Komisiu, aby v záujme dosiahnutia tohto cieľa zvážila zmenu príslušných článkov smernice o vtákoch a smernice o biotopoch;
71. pripomína záväzok Komisie zabezpečiť, aby sa morské nerasty nachádzajúce sa na medzinárodnom morskom dne mohli ťažiť alebo používať až vtedy, keď budú dostatočne preskúmané účinky hlbokomorskej ťažby na morské prostredie, biodiverzitu a ľudské činnosti, budú vyhodnotené riziká, a bude dokázané, že technológie a prevádzkové postupy nespôsobujú vážne poškodenie životného prostredia v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti, a vyzýva Parlament a Radu, aby prijali rovnaký záväzok; nabáda Komisiu, aby pretavila tento záväzok do konkrétnych opatrení na ochranu týchto veľmi zraniteľných ekosystémov;
72. vyzýva Komisiu, aby zvážila legislatívne možnosti v súlade s dohovorom z Espoo a Aarhuským dohovorom s cieľom zabezpečiť, aby miestne orgány prijali a presadzovali právo miestnych komunít na účinnú a inkluzívnu účasť na postupoch udeľovania povolení pre nové prieskumné a ťažobné projekty, a to vo všetkých fázach ťažobných projektov a pri predkladaní žiadostí o povolenie na rozšírenie existujúcich baní, a aby zabezpečila, že miestne spoločenstvá budú mať právo využívať účinné mechanizmy nápravy riadené nezávislými súdmi a orgánmi dohľadu bez akéhokoľvek konfliktu záujmov.
73. víta, že v oznámení Komisie o preskúmaní obchodnej politiky sa na kritické suroviny kladie dôraz; požaduje asertívnu obchodnú politiku s dôrazom na diverzifikáciu a odolnosť dodávateľských reťazcov a zlepšenie globálnych mechanizmov a mechanizmov EÚ ako prioritu s cieľom vytvoriť priaznivé obchodné prostredie pre priemysel Únie;
74. zdôrazňuje, že priemysel EÚ čelí v oblasti prístupu k surovinám tvrdej medzinárodnej konkurencii a že je zraniteľný vo vzťahu k opatreniam tretích krajín na obmedzenie vývozu; berie na vedomie, že svetový nárast dopytu pravdepodobne povedie k zvýšeniu cien, a Komisii odporúča, aby k tejto otázke predložila analýzu;
75. vyzýva Komisiu, aby čo najviac diverzifikovala zdroje dodávok kritických surovín, zvyšovala efektívnosť využívania zdrojov a znižovala súčasnú závislosť od niekoľkých krajín mimo EÚ podporou investícií, ktorými sa partneri z EÚ a globálni partneri a MSP zapoja do dlhodobej medzinárodnej stratégie získavania zdrojov; zdôrazňuje, že tento cieľ by sa mal dosiahnuť posilňovaním súčasných partnerstiev a obchodných dohôd a vytváraním nových strategických dohôd alebo spoločných podnikov EÚ s krajinami bohatými na zdroje a ďalšími krajinami pôvodu s podobným zmýšľaním podľa jasne vymedzených priorít; v tejto súvislosti víta prebiehajúci dialóg s Kanadou, Austráliou a Čile zameraný na posilnenie obchodných vzťahov v oblasti kritických surovín; vyzýva Komisiu, aby počas nasledujúcej konferencie EÚ, USA a Japonska o kritických materiáloch ďalej posilňovala spoluprácu; zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce s kľúčovými medzinárodnými dodávateľmi na západnom Balkáne, vo východnej Európe, v Latinskej Amerike a v Afrike, ako aj v Číne a ďalších rozvojových krajinách globálneho Juhu;
76. zdôrazňuje, že budúce dohody EÚ o voľnom obchode a partnerstve môžu umožniť nielen väčšiu bezpečnosť dodávok, ale aj spoľahlivý politický a hospodársky rámec, a že by mali obsahovať osobitné ustanovenia o kritických surovinách tak, ako to oznámila Komisia vo svojej stratégii Obchod pre všetkých, s cieľom podporiť spoluprácu, zabezpečiť súlad s medzinárodnými záväzkami, odstrániť vývozné obmedzenia a vyvarovať sa ich, ako aj dodržiavať súčasné pravidlá pre priame zahraničné investície pred a po založení podniku; vyzýva Komisiu, aby ďalej posilnila monitorovanie a presadzovanie dohôd o voľnom obchode vrátane kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji s cieľom zabezpečiť, aby obchodní partneri definovali a dodržiavali záväzky a ustanovenia o zodpovednom získavaní kritických surovín a aby sa bral ohľad na prípadné obavy komunít, na ktoré má ťažobná činnosť vplyv; zdôrazňuje, že by to malo patriť medzi prioritné úlohy hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu;
77. vyzýva Komisiu, aby v rámci WTO iniciovala diskusiu o obmedzeniach, ktoré pri rozširovaní obehového hospodárstva predstavujú požiadavky na miestny obsah, aby budovala silnejšie partnerstvo s rôznymi regiónmi sveta, najmä s Afrikou, a zabezpečila, aby sa v dohodách o voľnom obchode odzrkadľovali posilnené ciele obehového hospodárstva;
78. žiada, aby sa prísnejšie uplatňovali pravidlá pôvodu s cieľom chrániť získavanie surovín a zamedziť ich obchádzaniu v regiónoch, kde sa na hospodárske subjekty vzťahujú menej prísne požiadavky na udržateľnosť a priemyselné subvencie; zdôrazňuje, že všetky nové činnosti podnikov pôsobiacich na trhu EÚ v oblasti získavania nových zdrojov musia byť v súlade s nariadením o nerastoch z konfliktných oblastí, pravidlami zodpovedného získavania zdrojov uvedenými v smernici o zverejňovaní nefinančných informácií a medzinárodnými normami zodpovedného získavania komodít; požaduje zákaz dovozu kritických surovín spojených s porušovaním ľudských práv a základných pracovných práv, ako je nútená práca alebo detská práca;
79. zdôrazňuje, že plne funkčný multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách je kľúčom k zabezpečeniu otvorených a udržateľných obchodných tokov kritických surovín; vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektorí členovia WTO vrátane Číny využívajú obmedzenia vývozu kritických surovín, a naliehavo vyzýva všetkých členov, aby od takýchto politík upustili; vyzýva preto Komisiu, aby na obmedzenie takýchto rušivých vývozných obmedzení kritických surovín využila medzinárodné fóra; v tejto súvislosti opätovne vyzýva Komisiu, aby v záujme boja proti narúšaniu medzinárodného obchodu a nekalým obchodným praktikám, zaistenia stabilného a predvídateľného medzinárodného obchodného prostredia, ako aj zaručenia spravodlivej a účinnej hospodárskej súťaže vo svete zdvojnásobila svoje úsilie o dosiahnutie ambicióznej reformy WTO;
80. víta spoločné vyhlásenie z trojstranného stretnutia ministrov obchodu Japonska, USA a Komisie a podporuje navrhované vymedzenie priemyselných subvencií; víta skutočnosť, že takéto vymedzenie presahuje vymedzenia stanovené v rámci Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a nariadenia EÚ o ochrane pred subvencovanými dovozmi a umožňuje širšie vymedzenie subvencie; domnieva sa, že takéto opatrenia majú zásadný význam pre vyrovnanie medzinárodných podmienok v oblasti kritických surovín, pretože priemyselné subvencie najmä v Číne, predstavujú vážnu hrozbu pre priemysel a pracujúcich EÚ, keďže narúšajú medzinárodnú hospodársku súťaž;
81. víta spoločnú iniciatívu EÚ a USA zameranú na riešenie nadmerných kapacít ocele a hliníka vo svete a vyzýva na prijatie komplexných a rýchlych opatrení voči krajinám ako Čína, ktoré podporujú politiky narúšajúce obchod; pripomína však Komisii, že clá, ktoré USA zaviedli podľa článku 232, zostávajú v plnej platnosti a že túto otázku treba naliehavo riešiť;
82. súhlasí s hodnotením Komisie, že prechod z iných medzinárodných mien na euro pri platbách za dovoz kritických surovín do EÚ môže mať určité výhody, ako je zníženie cenovej volatility a pomoc pre dovozcov EÚ a vývozcov z nečlenských krajín, aby menej záviseli od trhov s financovaním v amerických dolároch;
°
° °
83. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
STANOVISKO VÝBORU PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, VEREJNÉ ZDRAVIE A BEZPEČNOSŤ POTRAVÍN (30.6.2021)
pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
k európskej stratégii pre kritické suroviny
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Sara Matthieu
(*) Postup pridružených výborov – článok 57 rokovacieho poriadku
NÁVRHY
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
A. keďže sa predpokladá, že globálne využívanie surovín sa viac ako zdvojnásobí zo 79 Gt v roku 2011 na 167 Gt v roku 2060; keďže sa predpokladala, že globálne používanie kovov sa zvýši z 8 na 20 miliárd ton v roku 2060 (+150 %); keďže z prognóz Európskej komisie a OECD vyplýva, že prechod na digitálne, vysoko energeticky účinné a klimaticky neutrálne hospodárstvo povedie k vyššiemu dopytu po kritických a primárnych surovinách;
B. keďže polovica celkových emisií skleníkových plynov pochádza z ťažby a spracovania zdrojov[31] a 2 % z ťažobného priemyslu[32]; keďže ťažba a spracovanie prírodných zdrojov vo všetkých odvetviach je príčinou viac ako 90 % straty biodiverzity a nedostatku vody[33]; keďže ťažba a používanie kovov majú širokú škálu dôsledkov znečisťujúcich životné prostredie vrátane toxických účinkov na ľudí a ekosystémy, ako je zlá kvalita ovzdušia, kontaminácia pôdy, odlesňovanie a strata biotopov[34]; keďže približne 10 % celosvetovej primárnej energie sa spotrebúva na ťažbu, prepravu a rafináciu kovov vo všetkých odvetviach; keďže sa predpokladá, že podiel celosvetovej primárnej energie spotrebovaný na kovy sa do roku 2030 zvýši o 40 %[35];
C. keďže kritické suroviny sú neobnoviteľné zdroje; keďže nárast využívania surovín v spojení s environmentálnymi dôsledkami ťažby, spracovania a odpadu surovín pravdepodobne zvýši tlak na zdrojovú základňu našich hospodárstiev[36];
D. keďže ťažba surovín na hlbokomorskom dne vytvára v celej Európe tlak na morský život vrátane druhov a biotopov a zhoršuje kumulatívny vplyv, ktorý znižuje celkovú odolnosť morských ekosystémov[37]; keďže je nepravdepodobné, že sa podarilo splniť cieľ dosiahnuť do roku 2020 dobrý environmentálny stav európskych morských vôd[38]; keďže v celosvetovom meradle sú oceány, moria a morské zdroje čoraz viac ohrozené, znehodnocované alebo ničené ľudskou činnosťou;
E. keďže s banskou ťažbou sú spojené mnohé riziká znečistenia povrchových a podzemných vôd; keďže toto znečistenie môže spôsobiť kontamináciu, a dokonca úhyn vodnej fauny, ktoré sa môžu prejaviť pozdĺž toku ďaleko od banských lokalít; keďže toto znečistenie ovplyvňuje aj rast rastlín a suchozemské živočíchy, ktoré pijú vodu z týchto zdrojov; keďže obyvateľstvo žijúce v blízkosti týchto vodných zdrojov je vystavené kontaminácii v dôsledku spotreby znečistenej vody rovnako ako rastliny a zvieratá, ktoré využívali takúto vodu;
F. keďže seizmický prieskum a podmorské vrty spôsobujú značný podmorský hluk v oceánoch a moriach a keďže podmorský hluk má priamy a niekedy fatálny vplyv na mnoho morských živočíchov;
G. keďže značné množstvo kritických surovín sa v súčasnosti buď získava, alebo spracúva v krajinách, ktoré majú menej prísne sociálne a environmentálne predpisy ako EÚ;
H. keďže je potrebné zaručiť udržateľné a etické získavanie surovín vrátane kritických surovín, aby sa zabezpečili dodávky kovov a nerastných surovín pre technológie potrebné na dosiahnutie cieľov zelenej dohody;
I. keďže len niekoľko kovov sa darí pomerne dobre recyklovať, no väčšina sa nerecykluje dostatočne, najmä prvky vzácnych zemín; keďže odpad z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) je jedným z najrýchlejšie rastúcich tokov recyklácie a keďže v súčasnosti sa v EÚ recykluje menej ako 40 % OEEZ; keďže intenzívnejšie získavanie užitočných materiálov z komunálneho odpadu by prispelo k zníženiu závislosti od zahraničných dodávateľov a obmedzeniu environmentálnych škôd; keďže OEEZ, s ktorým spoločnosti v hodnotovom reťazci nenakladajú správne, predstavuje značné riziká pre zdravie a bezpečnosť, lebo obsahuje komplexnú zmes materiálov vrátane nebezpečných látok; keďže často chýbajú informácie o možnosti zhodnocovať a recyklovať jednotlivé kritické suroviny;
J. keďže až s 90 % OEEZ na svete sa nezákonne obchoduje alebo sa tento odpad nezákonne skládkuje[39], lebo tisíce ton elektronického odpadu sa falošne deklarujú ako použitý tovar; keďže podľa odhadov sa z krajín EÚ každoročne vyvezie do krajín globálneho Juhu, kde sú sociálne, zdravotné a bezpečnostné predpisy menej prísne ako predpisy uplatňované v Únii, 352 474 metrických ton OEEZ[40];
1. pripomína, že v uznesení z 10. februára 2021 k novému akčnému plánu v oblasti obehového hospodárstva žiadal, aby sa stanovili záväzné ciele EÚ na rok 2030 s cieľom výrazne znížiť materiálovú aj spotrebnú stopu EÚ a aby boli najneskôr do roku 2050 začlenené do hraníc možností planéty s použitím ukazovateľov, ktoré sa majú prijať do konca roka 2021 ako súčasť aktualizovaného monitorovacieho rámca;
2. žiada Komisiu, aby do svojich scenárov dopytu po kritických surovinách zahrnula všetky možnosti minimalizácie spotreby zdrojov;
3. zdôrazňuje, že treba podporovať znižovanie materiálovej aj spotrebnej stopy, aby sa znížil tlak na dodávateľské reťazce kritických surovín; zdôrazňuje, že je to tiež kľúčom k minimalizácii nárastu dopytu po kritických surovinách zo strany ekologických technológií, uľahčeniu vykonávania zelenej dohody a prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby stanovila prechod na obehové hospodárstvo za prioritu, a to znížením závislosti EÚ od dovozu, zlepšením efektívnosti využívania zdrojov, optimalizáciou spotreby zdrojov a uchovávaním a opätovným využívaním cenných surovín v rámci EÚ;
4. domnieva sa, že nahrádzanie kritických surovín nekritickými surovinami, ktoré majú podobnú výkonnosť, je veľmi dôležité na zníženie závislosti od kritických surovín z tretích krajín; žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dlhodobú podporu a stimuly pre výskum a vývoj v tejto oblasti; upozorňuje však na to, že substitúcia má svoje obmedzenia, lebo znamená len presun dopytu na iné kovy, ale nerieši celkový problém tlaku na kovy a vyčerpateľnosti zdrojov;
5. poznamenáva, že v prípade niektorých kritických surovín, ako je fosfor, neexistuje žiadna náhrada; konštatuje ďalej, že hoci bol fosforit pridaný už do druhého zoznamu kritických surovín v roku 2014, lebo EÚ je od neho veľmi závislá, v európskom poľnohospodárstve, t. j. v sektore, ktorý využíva 95 % fosforu v Únii, neboli zavedené žiadne konkrétne štrukturálne opatrenia na zlepšenie efektívnosti využívania fosforu; zdôrazňuje, že problém zápornej bilancie fosforu v poľnohospodárstve by sa mal namiesto ťažby fosforitu riešiť väčším využívaním recyklovaných surovín obsahujúcich fosfor a že sú potrebné ďalšie iniciatívy na zlepšenie obehovosti fosforu; vyzýva na širšie využívanie poľnohospodárskych postupov prospešných pre udržateľné riadenie fosforu; zdôrazňuje synergie týchto postupov so znížením vplyvu na klímu a biodiverzitu;
6. žiada Komisiu, aby popri požiadavkách na ekodizajn, ktoré majú výrazne zlepšiť životnosť, trvanlivosť, opraviteľnosť, modulárnosť, opätovnú použiteľnosť a recyklovateľnosť výrobkov po skončení životnosti, ktoré sa vyrábajú alebo predávajú v EÚ, navrhla aj pravidlá pre dizajn výrobkov prispôsobené rôznym kategóriám výrobkov, aby bolo možné jednoducho identifikovať a odstrániť časti alebo komponenty obsahujúce kritické suroviny, a to najmä zo spotrebiteľského odpadu;
7. opakuje svoju výzvu uvedenú v uznesení z 10. februára 2021 k novému akčnému plánu v oblasti obehového hospodárstva, aby sa trvácnosť a opraviteľnosť výrobkov jasne a jednotne označovala indexom opraviteľnosti; žiada Komisiu, aby posúdila aj možnosť zaviesť index recyklovateľnosti, ktorý by sa vzťahoval na všetky elektrické a elektronické výrobky vyrábané alebo predávané v EÚ a ktorý by bol podobný energetickému štítku EÚ;
8. pripomína potenciál obehového hospodárstva, ktorý spočíva v optimalizovanom používaní výrobkov a služieb, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali nové udržateľné a obehové obchodné modely v rámci novej iniciatívy pre udržateľné výrobky vrátane prístupu „produkt ako služba“ (PaaS), ktoré šetria zdroje, znižujú vplyv na životné prostredie a zabezpečujú ochranu spotrebiteľa; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili tieto prístupy zavedením vhodných regulačných rámcov;
9. žiada Komisiu, aby navrhla účinné pravidlá pre systém zberu v celej EÚ s cieľom zvýšiť podiel zberu odpadových produktov obsahujúcich kritické suroviny; vyzýva Komisiu, aby popri iných možnostiach rozšírenej zodpovednosti výrobcov zvážila aj zavedenie systémov vratných záloh do právnych predpisov EÚ o odpadoch, najmä do smernice 2012/19/EÚ, pričom zohľadní vlastnosti rôznych výrobkov a zároveň zabezpečí, aby boli systémy kompatibilné vo všetkých členských štátoch, s cieľom motivovať spotrebiteľov, aby priniesli svoje elektrické a elektronické zariadenia na konci životnosti – najmä malé – do vyhradených zberných a recyklačných zariadení, pričom sa využijú pozitívne skúsenosti so systémami zálohovania skla a plastov v mnohých členských štátoch;
10. žiada Komisiu, aby navrhla ambiciózne minimálne ciele pre obsah recyklovaných kritických surovín a osobitné ciele pre recykláciu kritických surovín, ktoré budú špecifikované pre každú kategóriu výrobkov, spoločne so spoľahlivým rámcom pre monitorovanie, pričom bude vychádzať z návrhu nariadenia o batériách a použitých batériách (COM(2020)0798); vyzýva Komisiu, aby predložila najmä legislatívne návrhy založené na komplexnom posúdení vplyvu, ktorými sa postupne nahradia ciele recyklácie založené na vstupoch v smernici o OEEZ cieľmi recyklácie založenými na výstupoch pre rôzne kategórie výrobkov, aby sa zvýšilo zhodnocovanie kritických surovín z OEEZ; víta posúdenie potenciálnych zlepšení noriem EÚ v oblasti recyklácie elektrických a elektronických zariadení, ktoré v súčasnosti vykonáva Komisia s cieľom zvýšiť zhodnocovanie a recykláciu obsahu kritických surovín;
11. žiada Komisiu, aby zabezpečila súlad medzi akčným plánom pre kritické suroviny a stratégiou udržateľnosti pre chemikálie vrátane účinných opatrení na riadenie rizík na zaistenie bezpečného používania a recyklácie základných kovov v prípadoch, keď z technického alebo ekonomického hľadiska nie je možné použiť náhradu;
12. požaduje povinné minimálne normy spracovania týkajúce sa efektívnosti procesov, environmentálnych vlastností a bezpečnosti zariadení na opravu a recykláciu kľúčových skupín výrobkov, v ktorých sa zohľadní vystavenie pracovníkov toxickým a rádioaktívnym materiálom obsiahnutým v OEEZ; zdôrazňuje, že je dôležité vybaviť pracovníkov v servisných a recyklačných zariadeniach osobnými ochrannými prostriedkami, a to aj v neformálnom odvetví opráv a recyklácie; v tejto súvislosti opäť pripomína pozíciu Parlamentu k štvrtému návrhu na zmenu smernice o karcinogénoch a mutagénoch;
13. zdôrazňuje, že do zoznamu kritických surovín z roku 2020 pribudol bauxit, ktorý možno zušľachťovať na hliník; konštatuje, že hoci je bauxit nerecyklovateľný, lebo sa pri každom použití spotrebúva, hliník sa dá nekonečne recyklovať bez zníženia jeho kvality; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nízka miera recyklácie pri niektorých použitiach[41] spolu s vývozom hliníkového odpadu a šrotu[42] viedli k nižšej miere recyklácie po skončení životnosti (EoL-RIR), než bolo inak možné dosiahnuť; zdôrazňuje, že EÚ by sa mala snažiť zaviesť opatrenia na dosiahnutie 100 % miery recyklácie hliníka po skončení životnosti;
14. pripomína svoje požiadavky uvedené v uznesení z 10. februára 2021 k novému akčnému plánu v oblasti obehového hospodárstva týkajúce sa revízie nariadenia o preprave odpadu; vyzýva Komisiu, aby pri revízii nariadenia o preprave odpadu stanovila požiadavky, ktoré umožnia vývoz odpadových produktov, najmä produktov, ktoré obsahujú kritické suroviny, len vtedy, ak sa zaručí, že sa budú spracúvať podľa sociálnych a environmentálnych noriem rovnocenných s normami uplatňovanými v EÚ; požaduje dôslednejšie presadzovanie a prísnejší dohľad nad trhom, aby sa zabránilo nezákonnému vývozu odpadových produktov obsahujúcich kritické suroviny; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v rámci nadchádzajúcej revízie nariadenia o preprave odpadu a nariadenia o recyklácii lodí v roku 2023 zabezpečila, aby kritické suroviny z morských plavidiel zasielaných na demontáž neopustili Európsku úniu ako odpad;
15. zdôrazňuje kľúčovú úlohu vytvorenia dobre fungujúceho trhu s druhotnými surovinami; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby urýchlene zriadila stredisko na monitorovanie trhu s kritickými druhotnými surovinami vrátane kritických surovín;
16. upozorňuje na to, že hoci je hlavným cieľom odolnosti kritických surovín stanoviť cestu k väčšej udržateľnosti a bezpečnosti, jej rozsah by sa mal rozšíriť na všetky suroviny vrátane druhotných surovín, ktoré sú strategicky dôležitou časťou kľúčových hodnotových reťazcov;
17. uznáva potrebu zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie pracovníkov s cieľom podporiť prechod od tzv. hnedých zručností na tzv. zelené zručnosti; konštatuje, že preorientovanie sa na obehové hospodárstvo si v mnohých odvetviach a službách EÚ vyžaduje osobitné zručnosti a kompetencie na zabezpečenie vysokého stupňa environmentálneho správania a bezpečnosti pracovníkov, a zdôrazňuje osobitnú úlohu, ktorú v tejto súvislosti zohrávajú prví hráči, MSP a začínajúce podniky; vyzýva Komisiu, aby uznala túto úlohu pri aktualizáciách priemyselnej stratégie pre Európu a stratégie pre MSP; žiada Komisiu, aby zaradila programy odbornej prípravy a rekvalifikácie pre obehové hospodárstvo ako prioritu do programu EÚ v oblasti zručností a programov financovania EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostatočné finančné prostriedky na rekvalifikáciu pracovnej sily a kompenzovala sociálny a hospodársky vplyv tejto transformácie, ako aj jej vplyv na zamestnanosť a životné prostredie v bývalých ťažobných oblastiach;
18. vyzýva Komisiu, aby zaviedla prísne normy pre zverejňovanie, transparentnosť a podávanie správ v oblasti ťažobného priemyslu a ťažobných činností;
19. zdôrazňuje, že obetiam ekonomických a environmentálnych škôd a poškodenia zdravia, ktoré sú spôsobené ťažbou a spracovaním kritických surovín, by sa mal zaručiť účinný prístup k právnej náprave; v tejto súvislosti pripomína svoje uznesenie z 10. marca 2021 s odporúčaniami pre Komisiu k náležitej starostlivosti podnikov a zodpovednosti podnikov; vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť sociálne a environmentálne zodpovednému získavaniu všetkých kritických surovín v EÚ aj mimo nej a ich vysledovateľnosti počas celého životného cyklu; zdôrazňuje, že v tomto procese je dôležité zohľadniť potreby hospodárskych subjektov na nižšom stupni reťazca a MSP v EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby v nadchádzajúcich právnych predpisoch o povinnej náležitej starostlivosti venovala osobitnú pozornosť ťažobnému odvetviu vzhľadom na významný vplyv ťažby na životné prostredie;
20. v tejto súvislosti víta úplnú uplatniteľnosť nariadenia (EÚ) 2017/821 o nerastných surovinách z oblastí zasiahnutých konfliktom od 1. januára 2021; zastáva však názor, že nariadenie by malo byť ambicióznejšie z hľadiska nerastných surovín, na ktoré sa vzťahuje, a povinností, ktoré ukladá, a vyzýva Komisiu, aby nariadenie preskúmala do roku 2023;
21. vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala pretrvávajúcu výzvu, ktorú predstavujú vývozné obmedzenia uplatňované tretími krajinami, a hľadala riešenie tohto problému; vyzýva Komisiu, aby takisto monitorovala, ako tretie krajiny skupujú vyvážané kritické suroviny a obmedzujú možnosť EÚ diverzifikovať zdroje; opakuje, že treba v čo najväčšej miere využívať súčasné obchodné pravidlá tým, že sa vytvorí mechanizmus pre monitorovanie obmedzení vývozu kritických surovín v rámci dvojstranných a mnohostranných rokovaní a podporou dialógu o ich využívaní;
22. vyzýva Komisiu, aby pripravila výskumné programy, ktoré by prispeli k zmierneniu rizík v oblasti dodávok, keďže kritické suroviny sa priamo používajú v obrannom a leteckom priemysle a sú zásadne dôležité na rozvoj kľúčových obranných spôsobilostí;
23. vyzýva Komisiu, aby v analýze rizika ohrozenia dodávok, ktorá je podkladom pre zostavenie zoznamu kritických surovín, náležite zohľadnila všetky environmentálne externality ťažby a spracovania kritických surovín;
24. víta ambíciu stať sa svetovým lídrom v oblasti udržateľnej produkcie surovín; zdôrazňuje, že si to vyžaduje súdržnosť medzi všetkými príslušnými politickými iniciatívami a právnymi predpismi EÚ;
25. vyzýva Komisiu a Európsku alianciu pre suroviny, aby namiesto novej ťažby uprednostňovali ťažbu kritických surovín z existujúcich domácich baní, t. j. z jaloviny, hlušiny, skládok a prostredníctvom účinnejšieho získavania užitočných materiálov z komunálneho odpadu, ak je takýto postup udržateľný, t.j. ak je jeho environmentálny vplyv vrátane spotrebovanej energie a použitých chemických látok menší; zdôrazňuje, že táto ťažba a následná obnova sa musia vykonávať pomocou najlepších dostupných techník (BAT), ktoré zaručujú najlepšie ekologické vlastnosti a hospodársku životaschopnosť;
26. vyzýva Komisiu, aby v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva vymedzenou v rámcovej smernici o odpade venovala osobitnú pozornosť fáze ťažobných projektov po ukončení ťažby a po skončení životnosti kritických surovín, a to najmä v prípadoch, keď sú kritické suroviny zároveň nebezpečnými látkami;
27. je presvedčený o tom, že povolenia a koncesie na ťažbu by mali obsahovať požiadavky na bezpečné, efektívne a udržateľné zhodnotenie a spracovanie všetkých kritických surovín, ktoré je z ekonomického a technického hľadiska možné znovu využiť; žiada Komisiu, aby urýchlene vykonala požiadavky Parlamentu uvedené v jeho uznesení z 27. apríla 2017 o vykonávaní smernice o banskom odpade; opakuje, že dotazník, ktorý sa v súčasnosti používa ako systém podávania správ podľa článku 18 smernice, nie je vhodný na daný účel, a žiada Komisiu, aby vytvorila harmonizovaný, digitalizovaný a transparentný registračný systém EÚ založený na harmonizovaných vymedzeniach pojmov a kritériách spracovania pre banský odpad, ktorý zahŕňa všetky relevantné údaje o vplyve na životné prostredie vrátane koncentrácií obsahu skládok odpadu;
28. žiada Komisiu, aby stanovila maximálne prahové hodnoty koncentrácie síry a ťažkých kovov v zariadeniach na nakladanie s odpadmi s cieľom zlepšiť zhodnocovanie kritických surovín z banského odpadu a znížiť potenciálne presakovanie kyslých vôd z baní a znečistenie kyslými vodami a aby zároveň poskytla dostatočný čas na prispôsobenie sa týmto novým hodnotám;
29. vyzýva Komisiu, aby preštudovala možnosť začlenenia a ďalšieho rozpracovania novej svetovej priemyselnej normy na bezpečné nakladanie s banskou hlušinou prijatej v rámci Programu OSN pre životné prostredie do práva Únie a aby podporila jej uplatňovanie vo všetkých hodnotových reťazcoch podnikov, ktoré dovážajú a používajú kritické suroviny na vnútornom trhu;
30. domnieva sa, že aj keď by sa mali domáce kritické suroviny zo strategických dôvodov uprednostňovať pred dovážanými surovinami, vzhľadom na ciele Európskej zelenej dohody, a najmä ciele stratégie v oblasti biodiverzity a akčného plánu nulového znečistenia, by sa malo zabezpečiť, aby právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia zaručovali, že ťažba v EÚ bude mať minimálny vplyv na životné prostredie a že potenciálne nové banské činnosti v Európe, ktoré sú potrebné pre zelenú dohodu, nespôsobia len presun emisií skleníkových plynov a environmentálneho vplyvu na iné časti hospodárstva EÚ;
31. vyzýva Komisiu, aby sprísnila presadzovanie a zabezpečila úplné vykonávanie súčasných právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a aby v prípade potreby navrhla zmeny právnych predpisov;
32. nabáda na komplexné posúdenie zahrnutia ťažobného odvetvia do rozsahu pôsobnosti smernice o priemyselných emisiách vzhľadom na veľký vplyv ťažobných činností na životné prostredie, veľký priemerný rozsah ťažobných projektov, rozdiely v normách riadenia znečisťovania, ktoré sa uplatňujú v banských lokalitách v celej Európe, a potenciálne rozšírenie ťažby kritických surovín v Európe; nabáda na komplexné posúdenie zahrnutia ťažobného odvetvia do rozsahu pôsobnosti smernice o priemyselných emisiách; navrhuje, aby sa stanovili najlepšie dostupné techniky na obnovu baní, najmä pokiaľ ide o pôdu a vodu;
33. nabáda Komisiu, aby preskúmala smernicu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s cieľom zabezpečiť, aby sa posudzovanie vplyvov na životné prostredie vykonávalo v prípade ťažobných projektov všetkých veľkostí a aby toto posúdenie vykonávala nezávislá tretia strana;
34. vyzýva Komisiu, aby navrhla vedecky podložené a prísne kritériá udržateľnosti na vymedzenie toho, čo predstavuje udržateľnú investíciu do ťažobného odvetvia podľa nariadenia o taxonómii; zdôrazňuje, že všetky dotácie týkajúce sa kritických surovín by sa mali riadiť zásadou „nespôsobovať škodu“ v súlade so záväzkami Európskej zelenej dohody;
35. zdôrazňuje, že treba urýchlene vypracovať výskumné a inovačné projekty programu Horizont Európa týkajúce sa spracovania, recyklácie, renovácie a repasovania, progresívnych materiálov a substitúcie, procesov ťažby a spracovania kritických surovín vrátane ich získavania z banského odpadu, zostatkov a komplexných tokov, aby sa výrazne znížil vplyv na životné prostredie a zlepšili klimatické vlastnosti;
36. domnieva sa, že na emisie spojené s ťažobnými činnosťami a dovoz kritických surovín by sa mal vzťahovať budúci mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach;
37. domnieva sa, že opatrenia na urýchlenie a uľahčenie ťažobných projektov v rámci programu lepšej právnej regulácie by v nijakom prípade nemali mať negatívny vplyv na životné prostredie a sociálnu ochranu a tieto opatrenia by mali zaručovať účasť verejnosti;
38. domnieva sa, že právne predpisy EÚ a medzinárodné dohovory by mali zakazovať ťažbu v chránených prírodných oblastiach, t. j. v oblastiach sústavy Natura 2000 a v oblastiach Ramsarského dohovoru, na iných štátom vymedzených a nadnárodných chránených územiach (napr. lokality svetového dedičstva UNESCO), v domorodých oblastiach a oblastiach chránených spoločenstvom, ako aj v hlbokomorských oblastiach a Arktíde; vyzýva preto Komisiu, aby v záujme dosiahnutia tohto cieľa zvážila zmenu príslušných článkov smernice o vtákoch a smernice o biotopoch;
39. pripomína záväzok Komisie, aby sa morské nerasty nachádzajúce sa na medzinárodnom morskom dne mohli ťažiť alebo používať až vtedy, keď budú dostatočne preskúmané účinky hlbokomorskej ťažby na morské prostredie, biodiverzitu a ľudské činnosti, budú vyhodnotené riziká, a bude dokázané, že technológie a prevádzkové postupy nespôsobujú vážne poškodenie životného prostredia, v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti a s podobnými výzvami Európskeho parlamentu a Rady; nabáda Komisiu, aby pretavila tento záväzok do konkrétnych opatrení na ochranu týchto veľmi zraniteľných ekosystémov;
40. vyzýva Komisiu, aby zvážila legislatívne možnosti v súlade s dohovorom z Espoo a Aarhuským dohovorom s cieľom zabezpečiť, aby miestne orgány prijali a presadzovali právo miestnych komunít na účinnú a inkluzívnu účasť na postupoch udeľovania povolení pre nové prieskumné a ťažobné projekty, a to vo všetkých fázach ťažobných projektov a pri predkladaní žiadostí o povolenie na rozšírenie existujúcich baní, a aby zabezpečila, že miestne spoločenstvá budú mať právo využívať účinné mechanizmy nápravy riadené nezávislými súdmi a orgánmi dohľadu bez akéhokoľvek konfliktu záujmov.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
Dátum prijatia |
29.6.2021 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
45 7 24 |
||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Bartosz Arłukowicz, Margrete Auken, Simona Baldassarre, Marek Paweł Balt, Traian Băsescu, Aurélia Beigneux, Monika Beňová, Sergio Berlato, Alexander Bernhuber, Simona Bonafè, Delara Burkhardt, Pascal Canfin, Sara Cerdas, Mohammed Chahim, Tudor Ciuhodaru, Nathalie Colin-Oesterlé, Esther de Lange, Christian Doleschal, Marco Dreosto, Cyrus Engerer, Eleonora Evi, Agnès Evren, Pietro Fiocchi, Andreas Glück, Catherine Griset, Jytte Guteland, Teuvo Hakkarainen, Martin Hojsík, Pär Holmgren, Jan Huitema, Yannick Jadot, Adam Jarubas, Petros Kokkalis, Ewa Kopacz, Joanna Kopcińska, Ryszard Antoni Legutko, Peter Liese, Javi López, César Luena, Fulvio Martusciello, Liudas Mažylis, Tilly Metz, Silvia Modig, Dolors Montserrat, Alessandra Moretti, Dan-Ştefan Motreanu, Ville Niinistö, Ljudmila Novak, Jutta Paulus, Stanislav Polčák, Jessica Polfjärd, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Sándor Rónai, Rob Rooken, Silvia Sardone, Christine Schneider, Günther Sidl, Ivan Vilibor Sinčić, Linea Søgaard-Lidell, Maria Spyraki, Nicolae Ştefănuță, Nils Torvalds, Véronique Trillet-Lenoir, Petar Vitanov, Alexandr Vondra, Mick Wallace, Pernille Weiss, Emma Wiesner, Michal Wiezik, Tiemo Wölken, Anna Zalewska |
|||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Manuel Bompard, Annika Bruna, Kateřina Konečná, Sara Matthieu |
|||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
45 |
+ |
ID |
Aurélia Beigneux, Annika Bruna, Catherine Griset |
NI |
Ivan Vilibor Sinčić |
PPE |
Stanislav Polčák, Michal Wiezik |
Renew |
Pascal Canfin, Martin Hojsík, Jan Huitema, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Nicolae Ştefănuță, Linea Søgaard-Lidell, Nils Torvalds, Véronique Trillet-Lenoir, Emma Wiesner |
S&D |
Marek Paweł Balt, Monika Beňová, Simona Bonafè, Delara Burkhardt, Sara Cerdas, Mohammed Chahim, Tudor Ciuhodaru, Cyrus Engerer, Jytte Guteland, Javi López, César Luena, Alessandra Moretti, Sándor Rónai, Günther Sidl, Petar Vitanov, Tiemo Wölken |
The Left |
Manuel Bompard, Petros Kokkalis, Kateřina Konečná, Silvia Modig, Mick Wallace |
Verts/ALE |
Margrete Auken, Eleonora Evi, Pär Holmgren, Yannick Jadot, Sara Matthieu, Tilly Metz, Ville Niinistö, Jutta Paulus |
7 |
- |
ECR |
Sergio Berlato, Pietro Fiocchi, Joanna Kopcińska, Ryszard Antoni Legutko, Rob Rooken, Alexandr Vondra, Anna Zalewska |
24 |
0 |
ID |
Simona Baldassarre, Marco Dreosto, Teuvo Hakkarainen, Silvia Sardone |
PPE |
Bartosz Arłukowicz, Traian Băsescu, Alexander Bernhuber, Nathalie ColinOesterlé, Christian Doleschal, Agnès Evren, Adam Jarubas, Ewa Kopacz, Esther de Lange, Peter Liese, Fulvio Martusciello, Liudas Mažylis, Dolors Montserrat, Dan-Ştefan Motreanu, Ljudmila Novak, Jessica Polfjärd, Christine Schneider, Maria Spyraki, Pernille Weiss |
Renew |
Andreas Glück |
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
STANOVISKO VÝBORU PRE MEDZINÁRODNÝ OBCHOD (14. 7. 2021)
pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
k európskej stratégii pre kritické suroviny
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Roman Haider
(*) Pridružený výbor – článok 57 rokovacieho poriadku
NÁVRHY
Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. víta nový akčný plán EÚ v oblasti kritických surovín, vytvorenie Európskej aliancie pre suroviny a dôraz na kritické suroviny v oznámení Komisie o preskúmaní obchodnej politiky; požaduje asertívnu obchodnú politiku s dôrazom na diverzifikáciu a odolnosť dodávateľských reťazcov a zlepšenie globálnych mechanizmov a mechanizmov EÚ ako prioritu s cieľom vytvoriť priaznivé obchodné prostredie pre európsky priemysel;
2. zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ zohráva kľúčovú úlohu v zlepšovaní prístupu EÚ ku kritickým surovinám vrátane základných kovov, priemyselných nerastov, kameniva a biotických materiálov a zároveň podporuje udržateľné normy, dobrú správu vecí verejných a zodpovedné získavanie zdrojov; konštatuje, že revidovaný zoznam stratégie EÚ 2020 obsahuje 30 kritických surovín vrátane štyroch, ktoré boli nedávno doplnené; ďalej konštatuje, že nárast napätia medzi veľmocami odhalil strategickú zraniteľnosť EÚ najmä pri zabezpečovaní kľúčových zdrojov vrátane kritických surovín a spracovaných surovín, ktoré sú rozhodujúce a nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zelenej dohody a zabezpečenie digitálnej transformácie hospodárstva EÚ; konštatuje, že monitorovanie závislosti od komodít a zabezpečenie prístupu ku kritickým surovinám môže zaistiť väčšiu odolnosť udržateľných dodávateľských reťazcov; zdôrazňuje, že toto by malo byť jedným z kľúčových prvkov uvádzania otvorenej strategickej autonómie EÚ do praxe;
3. víta zverejnenie aktualizovanej novej priemyselnej stratégie[43] a jej výzvu na posilnenie strategickej autonómie Európy a na nové partnerstvá s priemyslom a medzinárodnými partnermi podobného zmýšľania; víta súčasnú prácu Komisie na tému kritických dodávateľských reťazcov a zdôrazňuje význam zosúladenia jej jednotlivých stratégií a politík; zdôrazňuje riziká v kritických dodávateľských reťazcoch, ktoré odhalila kríza COVID-19, a vyzýva Komisiu, aby prijala stratégiu odolnosti EÚ pre udržateľné dodávateľské reťazce v nadväznosti na priemyselnú stratégiu EÚ, v ktorej sa uvádzajú dodávateľské reťazce založené na kritických surovinách, ktorých odolnosť a udržateľnosť by sa mohla zvýšiť diverzifikáciou, relokalizáciou výrobných zariadení a v prípade potreby ťažbou a vytváraním zásob; podporuje zapracovanie ustanovení o podávaní správ potrebných pre túto analýzu v kontexte smernice o podávaní správ o udržateľnosti podnikov;
4. v tejto súvislosti vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu investorov a všetkých relevantných zainteresovaných strán vrátane priemyselných subjektov v celom hodnotovom reťazci, členských štátov a regiónov, odborov, občianskej spoločnosti, organizácií pre výskum a technológie, investorov a mimovládnych organizácií v odvetviach hospodárstva EÚ najviac postihnutých úzkymi miestami v dodávkach kritických surovín, a to buď využitím rámca, ktorý poskytuje Európska aliancia pre suroviny, alebo vytváraním aliancií priemyslu špecifických pre dané odvetvia a zainteresovaných strán s cieľom riešiť nedostatky v dodávkach kritických surovín; je presvedčený, že takáto spolupráca by sa mala zamerať na analýzu úzkych miest v dodávateľských reťazcoch, na úlohu, ktorú by vytváranie strategických zásob mohlo mať pri riešení nedostatkov, a financovanie prieskumu nových nálezísk zdrojov a technológií;
5. konštatuje, že je dôležité rozšíriť rámec európskej stratégie pre kritické suroviny, ktorej konečným cieľom je načrtnúť cestu k väčšej bezpečnosti a udržateľnosti; zdôrazňuje, že táto snaha o dosiahnutie väčšej odolnosti mala riešiť a vzťahovať sa nielen na kritické suroviny, ale aj na všetky suroviny (vrátane druhotných), ktoré sú strategickou súčasťou kľúčových hodnotových reťazcov;
6. so znepokojením berie na vedomie prognózu Medzinárodnej agentúry pre energiu z roku 2021, podľa ktorej by sa svetové potreby energetiky v oblasti kritických nerastov na použitie v batériách, technológiách energie z obnoviteľných zdrojov a sieťovej infraštruktúre[44] do roku 2040 mohli zvýšiť až šesťnásobne, a je presvedčený, že značná závislosť EÚ od dovozu kritických surovín vrátane 100 % závislosti od dovozu viacerých špeciálnych kovov a vzácnych zemín oslabuje jej strategickú autonómiu a geopolitické ciele; zdôrazňuje, že vzhľadom na zaostávanie dodávateľských a investičných plánov EÚ týkajúcich sa mnohých kritických surovín zaostávajú za tým, čo je potrebné na uspokojenie vnútorného dopytu, a na to, že ceny kritických surovín sa určujú na svetovej úrovni, priemysel EÚ čelí vysokej medzinárodnej konkurencii v prístupe k surovinám a je zraniteľný voči opatreniam tretích krajín na obmedzenie vývozu; berie na vedomie, že svetový nárast dopytu pravdepodobne povedie k zvýšeniu cien, a Komisii odporúča, aby k tejto otázke predložila analýzu; domnieva sa, že túto analýzu by mala dopĺňať energická komunikačná stratégia, v ktorej by sa občanom vysvetlili prípadné kompromisy;
7. vyzýva preto Komisiu, aby okrem posilňovania domácich zdrojov surovín čo najviac diverzifikovala zdroje dodávok kritických surovín, zvyšovala efektívnosť využívania zdrojov a znižovala súčasnú závislosť od niekoľkých krajín mimo EÚ rozvíjaním nielen ťažobných kapacít, ale aj spracovateľských, rafinérskych a recyklačných zariadení, ako aj podporou investícií, ktorými sa európski a globálni partneri a MSP zapoja do dlhodobej medzinárodnej stratégie získavania zdrojov; zdôrazňuje, že tento cieľ by sa mal dosiahnuť posilňovaním súčasných partnerstiev a obchodných dohôd a vytváraním nových strategických dohôd alebo spoločných podnikov EÚ s krajinami bohatými na zdroje a ďalšími krajinami pôvodu s podobným zmýšľaním podľa jasne vymedzených priorít; v tomto zmysle víta prebiehajúci dialóg s Kanadou, Austráliou a Čile zameraný na posilnenie obchodných vzťahov v oblasti kritických surovín; vyzýva Komisiu, aby ďalej posilňovala spoluprácu v rámci konferencie EÚ, USA a Japonska o kritických materiáloch; zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce s kľúčovými medzinárodnými dodávateľmi na západnom Balkáne, vo východnej Európe, v Latinskej Amerike a Afrike, ako aj v Číne a ďalších rozvojových krajinách globálneho Juhu;
8. zdôrazňuje, že ťažba surovín je v mnohých prípadoch škodlivá pre životné prostredie; preto sa domnieva, že by sa malo posilniť obehové hospodárstvo EÚ zvýšením efektívnosti využívania zdrojov, zvýšením recyklácie primárnych a druhotných surovín, podporou obehových dodávateľských reťazcov, zlepšením hodnotových reťazcov po dobe životnosti, ako aj nahrádzaním kritických surovín a znižovaním ich používania v hodnotových reťazcoch tam, kde je to možné, napríklad ich syntetickými alternatívami; vyzýva Komisiu, aby sa vzhľadom na neistotu spojenú s vývojom geopolitickej situácie vo svete a na možné obchodné napätie s bohatými producentskými krajinami mimo EÚ v dôsledku environmentálnych a sociálnych rizík vrátane uviaznutých aktív a vyšších nákladov na environmentálne opatrenia zamerala aj na zabezpečenie dodávok kritických surovín v Európe zavedením tvorby strategických zásob, ak je to podľa analýzy vhodné;
9. zdôrazňuje, že budúce dohody EÚ o voľnom obchode a partnerstve môžu umožniť nielen väčšiu bezpečnosť dodávok, ale aj spoľahlivý politický a hospodársky rámec, a že by mali obsahovať osobitné ustanovenia o kritických surovinách tak, ako to oznámila Komisia vo svojej stratégii Obchod pre všetkých, s cieľom podporiť spoluprácu, zabezpečiť súlad s medzinárodnými záväzkami, odstrániť vývozné obmedzenia a vyvarovať sa ich, ako aj dodržiavať súčasné pravidlá pre priame zahraničné investície pred a po založení podniku; vyzýva Komisiu, aby ďalej posilnila monitorovanie a presadzovanie dohôd o voľnom obchode vrátane kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji s cieľom zabezpečiť, aby obchodní partneri definovali a dodržiavali záväzky a ustanovenia o zodpovednom získavaní kritických surovín a aby sa bral ohľad na prípadné obavy komunít, na ktoré má vplyv ťažobná činnosť; zdôrazňuje, že toto by malo patriť medzi prioritné úlohy hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu;
10. vyzýva Komisiu, Európsku investičnú banku a ďalšie inštitúcie EÚ, aby v spolupráci s medzinárodnými partnermi presadzovali a podporovali investície do udržateľných lokalít na získavanie, spracovanie a rafináciu surovín v súlade s pravidlami EÚ, a tak zabezpečili rovnaké podmienky; vyzýva Komisiu, aby posilnila spoluprácu v oblasti udržateľného získavania kritických surovín s nečlenskými krajinami EÚ, najmä s partnermi podobného zmýšľania, ako sú USA, v rámci súčasných a budúcich politík a nástrojov EÚ vrátane politík rozširovania, susedstva, rozvoja a spolupráce, ako aj v rámci svojho pôsobenia vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) v súlade s uznávanými medzinárodnými normami (napr. normami Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a hlavnými zásadami OSN) a celosvetovými odvetvovými iniciatívami za zodpovedné získavanie zdrojov; vyzýva Komisiu, aby koherentne zosúladila svoje opatrenia v oblasti surovín s ostatnými iniciatívami EÚ na podporu udržateľnosti s cieľom ustanoviť rovnaké podmienky a zjednodušiť súbor pravidiel tak, aby politiky neboli pre priemysel nadmernou záťažou;
11. zdôrazňuje, že posilnenie obehového hospodárstva v EÚ a zvýšenie miery recyklácie v EÚ pre kritické kovy a nerasty, ktoré sú potrebné v ekologických a digitálnych technológiách, môžu v súlade s úsilím o strategickú otvorenú autonómiu pomôcť Európe zvýšiť odolnosť; v tejto súvislosti poznamenáva, že pri transformácii na obehové hospodárstvo by sa osobitná pozornosť mala venovať kľúčovým dodávateľským reťazcom, u ktorých je závislosť EÚ od kritických surovín obzvlášť vysoká; vyzýva Komisiu, aby v záujme globálneho obehového hospodárstva pokročila v našich vzťahoch s partnerskými krajinami tým, že navrhne globálnu alianciu pre obehové hospodárstvo, predloží medzinárodnú dohodu o hospodárení s prírodnými zdrojmi a v rámci WTO začne diskusiu o obmedzeniach, ktoré pri rozširovaní obehového hospodárstva predstavujú požiadavky na miestny obsah, s cieľom vytvoriť silnejšie partnerstvo s jednotlivými regiónmi sveta, najmä s Afrikou, a zabezpečiť, aby sa v dohodách o voľnom obchode odzrkadľovali posilnené ciele obehového hospodárstva; domnieva sa, že je dôležité posilniť dostupnosť a vyššiu kvalitu druhotných surovín vrátane železného šrotu a vzácnych zemín s cieľom zlepšiť odolnosť a obehovosť dodávok kritických surovín;
12. zdôrazňuje, že udržateľný obchod a zodpovedná ťažba a získavanie surovín, ako aj náležitá starostlivosť v rámci dodávateľských reťazcov musia zostať základnými kameňmi vykonávania akčného plánu EÚ pre kritické suroviny; žiada, aby sa prísnejšie uplatňovali pravidlá pôvodu s cieľom chrániť získavanie surovín a zamedziť ich obchádzaniu zo strany regiónov, kde pre hospodárske subjekty platia menej prísne požiadavky na udržateľnosť a priemyselné subvencie; zdôrazňuje, že všetky nové činnosti podnikov, ktoré pôsobia na trhu EÚ v oblasti získavania nových zdrojov, musia byť v súlade s nariadením o nerastoch z konfliktných oblastí, pravidlami zodpovedného získavania zdrojov uvedenými v smernici o zverejňovaní nefinančných informácií a medzinárodnými normami zodpovedného získavania komodít; požaduje zákaz dovozu kritických surovín súvisiacich s vážnym porušovaním ľudských práv a základných pracovných práv, ako je nútená práca alebo detská práca;
13. zdôrazňuje, že na zamedzenie znečistenia neformálnou recykláciou v rozvojových krajinách a na nastolenie rovnakých podmienok pre prevádzkovateľov zariadení na recykláciu, ktoré spĺňajú normy bezpečného a efektívneho zhodnocovania, sú potrebné prísnejšie kontroly EÚ pri vývoze kľúčových tokov odpadu z kritických surovín vrátane elektronického odpadu, batérií a vozidiel po dobe životnosti, ako aj nebezpečného odpadu z ťažby zdrojov; žiada, aby Komisia urýchlene a efektívne preskúmala a zrevidovala nariadenie o preprave odpadu s cieľom zabrániť nezákonnému a pochybnému vývozu výrobkov z odpadov s obsahom kritických surovín posilnenými opatreniami a systémom zvýšenej kontroly; vyzýva na všeobecnú požiadavku, aby sa odpadové produkty s obsahom kritických surovín vyvážali so zárukou, že sa v cieľovej krajine budú spracúvať za podmienok rovnocenných normám EÚ, aby sa v dôsledku neformálnych recyklačných operácií zdroje nestrácali, a aby sa tiež podporila transformácia na obehové hospodárstvo;
14. zdôrazňuje, že plne funkčný multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách je kľúčom k zabezpečeniu otvorených a udržateľných obchodných tokov kritických surovín; vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektorí členovia WTO vrátane Číny využívajú obmedzenia vývozu kritických surovín, a naliehavo vyzýva všetkých členov, aby od takýchto politík upustili; vyzýva preto Komisiu, aby na obmedzenie takýchto rušivých vývozných obmedzení kritických surovín využila medzinárodné fóra; v tejto súvislosti opätovne vyzýva Komisiu, aby v záujme boja proti narúšaniu medzinárodného obchodu a neférovým praktikám v obchode, zaistenia stabilného a predvídateľného prostredia medzinárodného obchodu, ako aj zaručenia spravodlivej a efektívnej hospodárskej súťaže vo svete zdvojnásobila úsilie o ambicióznu reformu WTO;
15. víta spoločné vyhlásenie z trojstranného stretnutia ministrov obchodu Japonska, USA a Komisie a podporuje navrhované vymedzenie priemyselných subvencií; víta skutočnosť, že takéto vymedzenie presahuje rámec Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a nariadenia EÚ o ochrane pred subvencovanými dovozmi a umožňuje širšie vymedzenie subvencie; domnieva sa, že takéto opatrenia majú zásadný význam pre vyrovnanie medzinárodných podmienok v oblasti kritických surovín, pretože priemyselné subvencie najmä v Číne predstavujú vážnu hrozbu pre priemysel a pracujúcich EÚ, keďže narúšajú medzinárodnú hospodársku súťaž;
16. víta spoločnú iniciatívu EÚ a USA zameranú na riešenie nadmerných kapacít ocele a hliníka vo svete a vyzýva na prijatie komplexných a rýchlych opatrení voči krajinám ako Čína, ktoré podporujú politiky narúšajúce obchod; pripomína však Komisii, že clá, ktoré USA zaviedli podľa článku 232, zostávajú v plnej platnosti a že túto otázku treba naliehavo riešiť;
17. súhlasí s hodnotením Komisie, že prechod z iných medzinárodných mien na euro pri platbách za dovoz kritických surovín do EÚ môže mať určité výhody, ako je zníženie cenovej volatility a pomoc pre dovozcov EÚ a vývozcov z nečlenských krajín, aby menej záviseli od trhov financovania v amerických dolároch;
18. pripomína, že obchodná politika EÚ pozostáva z mnohostranných a dvojstranných dohôd, ako aj z autonómnych opatrení, a preto:
– víta verejný prísľub Komisie, že v roku 2021 predloží legislatívny návrh o náležitej starostlivosti a zodpovednosti podnikov, a trvá na tom, aby tieto právne predpisy prispievali k riešeniu porušovania ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem v hodnotových reťazcoch;
– vyzýva Komisiu, aby preskúmala nové technologické riešenia na zlepšenie vysledovateľnosti v globálnych hodnotových reťazcoch, a pripomína, že k dosiahnutiu tohto cieľa môže prispieť technológia blockchainu;
– víta tiež prípravné práce na mechanizme kompenzácie uhlíka na hraniciach v súlade s pravidlami WTO, ktorý po zavedení ešte viac prispeje k udržateľnosti hodnotových reťazcov a k zavedeniu rovnakých podmienok;
– víta plány Komisie vytvoriť neochvejné podporné medzinárodné partnerstvá prihlásením sa ku globálnemu programu v oblasti surovín so zameraním na partnerstvá EÚ, ktorými sa zaistí tak bezpečnosť dodávok, ako aj výhody spojené s rozvojom;
– vyzýva Komisiu, aby zabezpečila osobitné finančné nástroje na výskum a inovácie, ktoré sa budú zameriavať na: spracovanie odpadu a konkrétne výrazné zlepšenie materiálov z odpadu a technológií a postupov získavania zhodnotiteľných surovín z banského odpadu, zostatkov a komplexných tokov;
INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
Dátum prijatia |
13.7.2021 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
34 2 4 |
||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Barry Andrews, Anna-Michelle Asimakopoulou, Tiziana Beghin, Geert Bourgeois, Saskia Bricmont, Jordi Cañas, Miroslav Číž, Arnaud Danjean, Paolo De Castro, Markéta Gregorová, Christophe Hansen, Danuta Maria Hübner, Herve Juvin, Karin Karlsbro, Maximilian Krah, Danilo Oscar Lancini, Bernd Lange, Margarida Marques, Gabriel Mato, Sara Matthieu, Carles Puigdemont i Casamajó, Samira Rafaela, Inma Rodríguez-Piñero, Massimiliano Salini, Helmut Scholz, Liesje Schreinemacher, Sven Simon, Dominik Tarczyński, Mihai Tudose, Kathleen Van Brempt, Marie-Pierre Vedrenne, Jörgen Warborn, Iuliu Winkler, Jan Zahradil, Juan Ignacio Zoido Álvarez |
|||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Marek Belka, Markus Buchheit, Seán Kelly, Jean-Lin Lacapelle, Manuela Ripa |
|||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
34 |
+ |
ECR |
Geert Bourgeois, Dominik Tarczyński, Jan Zahradil |
ID |
Markus Buchheit, Herve Juvin, Maximilian Krah, Jean-Lin Lacapelle, Danilo Oscar Lancini |
NI |
Tiziana Beghin, Carles Puigdemont i Casamajó |
PPE |
Anna-Michelle Asimakopoulou, Arnaud Danjean, Christophe Hansen, Danuta Maria Hübner, Seán Kelly, Gabriel Mato, Massimiliano Salini, Sven Simon, Jörgen Warborn, Iuliu Winkler, Juan Ignacio Zoido Álvarez |
Renew |
Barry Andrews, Jordi Cañas, Karin Karlsbro, Samira Rafaela, Liesje Schreinemacher |
S&D |
Marek Belka, Miroslav Číž, Paolo De Castro, Bernd Lange, Margarida Marques, Inma Rodríguez-Piñero, Mihai Tudose, Kathleen Van Brempt |
2 |
- |
Renew |
Marie-Pierre Vedrenne |
The Left |
Helmut Scholz |
4 |
0 |
Verts/ALE |
Saskia Bricmont, Markéta Gregorová, Sara Matthieu, Manuela Ripa |
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
Dátum prijatia |
27.9.2021 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
59 2 13 |
||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Nicola Beer, François-Xavier Bellamy, Hildegard Bentele, Tom Berendsen, Vasile Blaga, Michael Bloss, Paolo Borchia, Marc Botenga, Markus Buchheit, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Carlo Calenda, Maria da Graça Carvalho, Ignazio Corrao, Ciarán Cuffe, Josianne Cutajar, Nicola Danti, Pilar del Castillo Vera, Martina Dlabajová, Valter Flego, Niels Fuglsang, Lina Gálvez Muñoz, Claudia Gamon, Nicolás González Casares, Christophe Grudler, András Gyürk, Henrike Hahn, Robert Hajšel, Ivo Hristov, Ivars Ijabs, Romana Jerković, Eva Kaili, Izabela-Helena Kloc, Łukasz Kohut, Zdzisław Krasnodębski, Andrius Kubilius, Miapetra Kumpula-Natri, Thierry Mariani, Marisa Matias, Joëlle Mélin, Dan Nica, Angelika Niebler, Ville Niinistö, Aldo Patriciello, Mauri Pekkarinen, Mikuláš Peksa, Tsvetelina Penkova, Morten Petersen, Markus Pieper, Clara Ponsatí Obiols, Manuela Ripa, Robert Roos, Sara Skyttedal, Maria Spyraki, Jessica Stegrud, Beata Szydło, Riho Terras, Grzegorz Tobiszowski, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Marie Toussaint, Isabella Tovaglieri, Viktor Uspaskich, Henna Virkkunen, Pernille Weiss, Carlos Zorrinho |
|||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Erik Bergkvist, Izaskun Bilbao Barandica, Cornelia Ernst, Valérie Hayer, Ioannis Lagos, Elena Lizzi, Jutta Paulus, Sandra Pereira, Ernő Schaller-Baross, Ivan Vilibor Sinčić, Angelika Winzig |
|||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
59 |
+ |
ECR |
Izabela-Helena Kloc, Zdzisław Krasnodębski, Robert Roos, Beata Szydło, Grzegorz Tobiszowski, Evžen Tošenovský |
ID |
Paolo Borchia, Markus Buchheit, Elena Lizzi, Isabella Tovaglieri |
NI |
András Gyürk, Clara Ponsatí Obiols, Viktor Uspaskich |
PPE |
François-Xavier Bellamy, Hildegard Bentele, Tom Berendsen, Vasile Blaga, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Maria da Graça Carvalho, Pilar del Castillo Vera, Andrius Kubilius, Angelika Niebler, Aldo Patriciello, Markus Pieper, Sara Skyttedal, Maria Spyraki, Riho Terras, Henna Virkkunen, Pernille Weiss, Angelika Winzig |
Renew |
Nicola Beer, Izaskun Bilbao Barandica, Nicola Danti, Martina Dlabajová, Valter Flego, Claudia Gamon, Christophe Grudler, Valérie Hayer, Ivars Ijabs, Mauri Pekkarinen, Morten Petersen |
S&D |
Erik Bergkvist, Carlo Calenda, Josianne Cutajar, Niels Fuglsang, Lina Gálvez Muñoz, Nicolás González Casares, Robert Hajšel, Ivo Hristov, Romana Jerković, Eva Kaili, Łukasz Kohut, Miapetra Kumpula-Natri, Dan Nica, Tsvetelina Penkova, Patrizia Toia, Carlos Zorrinho |
The Left |
Cornelia Ernst |
2 |
- |
The Left |
Marc Botenga, Sandra Pereira |
13 |
0 |
ECR |
Jessica Stegrud |
ID |
Thierry Mariani, Joëlle Mélin |
The Left |
Marisa Matias, |
Verts/ALE |
Michael Bloss, Ignazio Corrao, Ciarán Cuffe, Henrike Hahn, Ville Niinistö, Jutta Paulus, Mikuláš Peksa, Manuela Ripa, Marie Toussaint |
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
- [1] Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13.
- [2] Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1.
- [3] Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1.
- [4] Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 55.
- [5] Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 38.
- [6] Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3.
- [7] Ú. v. EÚ L 102, 14.4.2006, s. 15.
- [8] Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17.
- [9] Ú. v. EÚ L 124, 25.4.2014, s. 1.
- [10] Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7.
- [11] Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.
- [12] Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 1.
- [13] Prijaté texty, P9_TA(2021)0073.
- [14] Prijaté texty, P9_TA(2020)0359.
- [15] Prijaté texty, P9_TA(2020)0321.
- [16] Prijaté texty, P9_TA(2021)0040.
- [17] Prijaté texty, P9_TA(2020)0054.
- [18] Prijaté texty, P9_TA(2020)0005.
- [19] Prijaté texty, P9_TA(2021)0108.
- [20] Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 132.
- [21] Svetová banka, Minerals for Climate Action: The Mineral Intensity of the Clean Energy Transition; Výhľadová štúdia Európskej komisie; OECD, Celosvetové materiálne zdroje a ich perspektíva do roku 2060: hospodárske faktory a environmentálne dôsledky (Global Material Resources Outlook to 2060: Economic Drivers and Environmental Consequences).
- [22] Výhľadová štúdia Komisie.
-
[23] Baldé, C.P., Forti V., Gray, V., Kuehr, R., Stegmann,P. The Global E-waste Monitor – 2017, Univerzita
OSN, International Telecommunication Union & International Solid Waste Association, Bonn/Ženeva/Viedeň, 2017. - [24] Oznámenie Komisie s názvom Odolnosť v oblasti kritických surovín: zmapovanie cesty k väčšej bezpečnosti a udržateľnosti.
- [25] Oznámenie Komisie s názvom Odolnosť v oblasti kritických surovín: zmapovanie cesty k väčšej bezpečnosti a udržateľnosti.
- [26] Stanovisko EHSV z 25. marca 2021.
- [27] Oznámenie Komisie z roku 2020 s názvom Odolnosť v oblasti kritických surovín:: zmapovanie cesty k väčšej bezpečnosti a udržateľnosti.
- [28] Oznámenie Komisie s názvom Odolnosť v oblasti kritických surovín: zmapovanie cesty k väčšej bezpečnosti a udržateľnosti.
- [29] Kým miera recyklácie po skončení životnosti v Európe pre hliník používaný v doprave a budovách dosiahla v roku 2013 viac ako 90 %, recyklovalo sa len 60 % hliníka použitého v obaloch.
- [30] Keby EÚ bola spracovala domáci tok hliníkového odpadu a šrotu vyvezeného v roku 2015, miera recyklácie po skončení životnosti by sa zvýšila na 16 % (Passarini a kol. 2018) – zo štúdie Komisie o zozname surovín kritických pre EÚ.
- [31] Správa OECD, Global Material Resources Outlook to 2060 (Celosvetové materiálne zdroje a ich perspektíva do roku 2060).
- [32] UNFCC, Industry Sector Snapshot: Mining and Metals (Prehľad priemyselného odvetvia: ťažba a kovy), 2018.
- [33] Medzinárodný panel pre zdroje OSN, Global Resources Outlook (Celosvetové zdroje a ich perspektíva), 2019.
- [34] Správa OECD, Global Material Resources Outlook to 2060 (Celosvetové materiálne zdroje a ich perspektíva do roku 2060).
- [35] Norgate, T. a Jahanshahi, S., Reducing the greenhouse gas footprint of primary metal production: Where should the focus be? (Zníženie stopy skleníkových plynov prvovýroby kovov: na čo sa treba zamerať?), Minerals Engineering, zv. 24, vydanie 14, november 2011, strany 1563 – 1570.
- [36] Správa OECD, Global Material Resources Outlook to 2060 (Celosvetové materiálne zdroje a ich perspektíva do roku 2060).
- [37] Európska environmentálna agentúra, The European Environment - State And Outlook 2020 (Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2020).
- [38] Pracovný dokument útvarov Komisie Kľúčové etapy a pokrok do roku 2019 – Sprievodný dokument k správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní rámcovej smernice o morskej stratégii (smernica 2008/56/ES), SWD(2020)0060.
- [39] Program OSN pre životné prostredie, Waste Crimes, Waste Risks: Gaps and Challenges in the Waste Sector (Trestná činnosť a riziká v oblasti odpadu: medzery a výzvy v sektore odpadového hospodárstva), 2015.
- [40] Bazilejská akčná sieť, Holes in the Circular Economy: WEEE Leakage from Europe (Nedostatky v obehovom hospodárstve: únik OEEZ z Európy), 2019.
- [41] Kým miera recyklácie po skončení životnosti v Európe pre hliník používaný v doprave a budovách dosiahla v roku 2013 viac ako 90 %, recyklovalo sa len 60 % hliníka použitého v obaloch.
- [42] Keby EÚ bola spracovala domáci tok hliníkového odpadu a šrotu vyvezeného v roku 2015, miera recyklácie po skončení životnosti by sa zvýšila na 16 % (Passarini a kol. 2018) – zo štúdie Európskej komisie o zozname surovín kritických pre EÚ (2020).
-
[43] so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. mája 2021 s názvom Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy (COM(2021)0350),
-
[44] https://www.iea.org/reports/the-role-of-critical-minerals-in-clean-energy-transitions