SPRÁVA o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2022

12.10.2021 - (11352/2021 – C9-0353/2021 – 2021/0227(BUD))

Časť 1: Návrh uznesenia
Výbor pre rozpočet
Spravodajcovia:  Karlo Ressler (Oddiel III – Komisia)
  Damian Boeselager (iné oddiely)

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-004 (PDF - 123 KB)
• 001-004 (DOC - 76 KB)
• 005-010 (PDF - 128 KB)
• 005-010 (DOC - 84 KB)
• 011-016 (PDF - 129 KB)
• 011-016 (DOC - 84 KB)
• 017-026 (PDF - 149 KB)
• 017-026 (DOC - 86 KB)
• 027-033 (PDF - 138 KB)
• 027-033 (DOC - 82 KB)
• 034-034/REV1 (PDF - 112 KB)
• 034-034/REV1 (DOC - 71 KB)
• 035-035 (PDF - 114 KB)
• 035-035 (DOC - 70 KB)
• 036-036 (PDF - 116 KB)
• 036-036 (DOC - 71 KB)
• 037-037/REV1 (PDF - 116 KB)
• 037-037/REV1 (DOC - 71 KB)
• 038-041 (PDF - 124 KB)
• 038-041 (DOC - 75 KB)
• 042-042 (PDF - 122 KB)
• 042-042 (DOC - 71 KB)
• 043-045 (PDF - 128 KB)
• 043-045 (DOC - 77 KB)
• 046-048 (PDF - 123 KB)
• 046-048 (DOC - 75 KB)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2022 (11352/2021 – C9-0353/2021 – 2021/0227(BUD))

Európsky parlament,

– so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

– so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

– so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a o zrušení rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom[1],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012[2] (nariadenie o rozpočtových pravidlách),

– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 (nariadenie o VFR)[3], a na spoločné vyhlásenia, na ktorých sa v tejto súvislosti dohodli Európsky parlament, Rada a Komisia[4], ako aj na súvisiace jednostranné vyhlásenia[5],

– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov[6],

– so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán UNFCCC (COP21) v Paríži (Parížska dohoda),

– so zreteľom na nariadenie (EÚ) 2021/1119, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky klimatický predpis),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európsky ekologický dohovor (COM(2019)0640),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2022, oddiel III – Komisia[7],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2021 o odhadoch príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2022[8],

– so zreteľom na návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2022, ktorý prijala Komisia 9. júla 2021 (COM(2021)0300) („NR“),

– so zreteľom na pozíciu k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2022, ktorú Rada prijala 6. septembra 2021 a postúpila Európskemu parlamentu 10. septembra 2021 (11352/2021 – C9-0353/2021),

– zo zreteľom na článok 94 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na stanoviská príslušných výborov,

– so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0281/2021),

Oddiel III

Všeobecný prehľad

1. pripomína, že Parlament vo svojom uvedenom uznesení z 25. marca 2021 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2022 vymedzil jasné politické priority pre rozpočet na rok 2022 s cieľom podporiť obnovu po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19, zvýšiť investície, riešiť problém nezamestnanosti a položiť základy odolnejšej a udržateľnejšej Únie; opätovne potvrdzuje svoje pevné odhodlanie plniť tieto priority a vyjadruje ďalej uvedenú pozíciu s cieľom zabezpečiť primeranú úroveň financovania;

 

2.  domnieva sa, že rozpočet Únie musí mať k dispozícii nástroje, ktoré mu umožnia reagovať na viaceré krízy súčasne; opakuje názor Parlamentu, že rok 2022 by mal byť riadnym rokom vykonávania a rozpočet na rok 2022 by mal zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní pozitívneho a hmatateľného vplyvu na životy občanov; v tejto súvislosti podporuje zvýšenie investícií s osobitným zameraním na MSP, ktoré sú základným kameňom hospodárstva Únie a zohrávajú dôležitú úlohu pri poskytovaní kvalitných investícií a vytváraní pracovných miest vo všetkých členských štátoch, zvýšenie úsilia o ekologickú a digitálnu transformáciu, poskytnutie nových príležitostí mladým ľuďom a zabezpečenie ochrany deťom, budovanie silnej európskej zdravotnej únie a podporu programu COVAX; ďalej upevňuje priority v oblasti bezpečnosti, migrácie, azylu a integrácie, základných práv a hodnôt Únie, pričom berie na vedomie nedávne zhoršenie situácie v oblasti vonkajšej politiky a humanitárnej pomoci a potrebu pohotovo reagovať na nadchádzajúce výzvy v strednodobom aj dlhodobom horizonte;

 

3. berie na vedomie pozíciu Rady k návrhu rozpočtu, v ktorej sú v porovnaní s návrhom Komisie znížené viazané rozpočtové prostriedky na okruhy VFR o 1,43 miliardy EUR; domnieva sa, že škrty navrhované Radou sa riadia zvyčajným prístupom zhora nadol, keď sa uplatňuje celkový svojvoľný zámer znižovania, ktorý nevychádza ani z objektívneho posúdenia trendov vykonávania, ani z kapacít čerpania a nezohľadňuje množstvo výziev, pred ktorými Únia stojí, ani záväzkov, ktoré prijala; poukazuje na rozpor so základnými spoločnými politickými prioritami; konštatuje, že pozícia Rady ani zďaleka nenapĺňa očakávania Parlamentu, pokiaľ ide o rozpočet na obnovu; preto sa rozhodol v zásade obnoviť rozpočtové prostriedky vo všetkých riadkoch, v ktorých Rada vykonala škrty v úrovni návrhu rozpočtu, v prípade operačných, ako aj administratívnych výdavkov, a považovať návrh rozpočtu za východisko svojej pozície; súhlasí však s tým, aby sa v roku 2022 zahrnulo do pobrexitovej adaptačnej rezervy (BAR) 1 299 miliónov EUR vo viazaných aj platobných rozpočtových prostriedkoch, keďže to odráža politickú dohodu týkajúcu sa nariadenia o BAR;

 

4. trvá na tom, že nové politické priority alebo úlohy musia sprevádzať nové zdroje a že vytvorenie agentúry alebo rozšírenie jej mandátu by nemalo byť na úkor existujúcich programov alebo agentúr; preto kompenzuje zníženie rozpočtových prostriedkov na programy financovania navrhnuté Komisiou s cieľom posilniť finančné krytie decentralizovaných agentúr; zdôrazňuje, že je potrebná riadna koordinácia a súčinnosť medzi agentúrami, aby sa zvýšila účinnosť ich práce, najmä v prípade, že smeruje ku konkrétnym politickým cieľom, aby sa umožnilo spravodlivé a efektívne použitie verejných prostriedkov;

5. v tejto súvislosti berie na vedomie nedávnu iniciatívu týkajúcu sa Európskeho úradu pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA); vyjadruje hlboké znepokojenie nad vylúčením Parlamentu z rozhodovacieho postupu o zriadení tohto orgánu; okrem toho poukazuje na významný vplyv tejto iniciatívy na rozpočet a na to, že Parlament musí byť schopný v plnej miere vykonávať svoju úlohu ako zložka rozpočtového orgánu; dôrazne odmieta akúkoľvek štruktúru financovania, ktorá by presunula finančné prostriedky z kľúčových cieľov a opatrení, ktoré pôvodne plánovali a odsúhlasili spoluzákonodarcovia v rámci programov Horizont Európa, EU4Health a RescEU; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zabezpečiť primerané financovanie európskeho plánu boja proti rakovine ako prioritného cieľa rozpočtu Únie, ktorý by nemal byť ohrozený v dôsledku presunu prostriedkov v prospech iných politických iniciatív; zdôrazňuje, že vzhľadom na načasovanie tejto iniciatívy nemal Parlament možnosť zohľadniť ju vo svojom čítaní rozpočtu na rok 2022; očakáva, že táto otázka sa bude riešiť počas zmierovacieho konania o rozpočte na rok 2022, a žiada, aby sa na tento účel preskúmali iné spôsoby financovania;

 

6. zdôrazňuje tiež, že Komisia ohlásila po uverejnení svojho návrhu rozpočtu balík na podporu utečencov zo Sýrie a z iných oblastí; v tejto súvislosti žiada, aby sa počas rozpočtového zmierovacieho konania o rozpočte na rok 2022 dosiahla komplexná dohoda o celkovom balíku, ktorá by zahŕňala aj návrh opravného rozpočtu č. 5/2021; berie na vedomie, že budú potrebné ďalšie opatrenia na primeranú reakciu na nedávne udalosti v Afganistane, a to aj podporu občanov vrátane žien a dievčat, detí, zraniteľných skupín, ako aj vysoko cielených rizikových skupín, ako sú výskumníci, učitelia, lekári a vedci, ktorí nemôžu pokračovať vo svojom živote a práci v Afganistane; zdôrazňuje, že vzhľadom na meniacu sa situáciu a absenciu komplexného a dlhodobého posúdenia potrieb sa tieto otázky nemohli plne zohľadniť v čítaní v Parlamente a prehodnotia sa na základe opravného listu Komisie č. 1/2022 a následných informácií, ktoré sa predložia neskôr;

 

7. rozhodol sa posilniť rozpočtové riadky, ktoré sa vyznačujú vynikajúcou mierou plnenia a operačnou kapacitou na čerpanie dodatočných rozpočtových prostriedkov v roku 2022; uvádza, že na účely primeraného financovania uvedených naliehavých priorít sa musí plne mobilizovať nástroj flexibility a že sa bude ďalej vyžadovať čiastočné použitie nástroja jednotnej rezervy (suma kompenzovaná z rezerv bežného roka); okrem toho žiada, aby sa celá suma prostriedkov, ktorých viazanosť bola zrušená v roku 2020, sprístupnila v roku 2022 v súlade s článkom 15 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

8. zdôrazňuje, že treba obnoviť úroveň návrhu rozpočtu, pokiaľ ide o náklady na financovanie nástroja Európskej únie na obnovu (EURI), aby sa finančným trhom nevysielalo negatívne posolstvo, kým Komisia neprehodnotí v zmierovacom konaní predpokladané potreby; opakuje svoju jasnú pozíciu obhajovanú v rokovaniach o VFR na roky 2021 – 2027, že úrokové náklady a splátky NGEU by sa mali započítavať nad rámec stropov VFR;

 

9. zdôrazňuje význam podpory opatrení v oblasti klímy a ochrany životného prostredia poskytnutím dodatočných zdrojov na príslušné programy a nástroje Únie v roku 2022; okrem toho znovu zdôrazňuje, že v duchu zohľadňovania problematiky klímy by sa malo zintenzívniť úsilie vo všetkých oblastiach politiky v záujme dosiahnutia celkového cieľa výdavkov v oblasti klímy počas celého VFR na roky 2021 – 2027 vo výške aspoň 30 % celkovej sumy výdavkov z rozpočtu Únie a z Nástroja Európskej únie na obnovu; ďalej zdôrazňuje, že treba pokračovať v snahe o poskytnutie 7,5 % ročných výdavkov v rámci VFR na ciele v oblasti biodiverzity v roku 2024 a 10 % od roku 2026; trvá na tom, že Parlament musí byť plne zapojený do vývoja spoľahlivejších, transparentnejších a komplexnejších metodík na implementáciu a sledovanie takýchto výdavkov, a je pripravený zúčastňovať sa na každoročných konzultáciách a úzko spolupracovať s Komisiou a Radou, ako sa stanovuje v medziinštitucionálnej dohode; pripomína, že pre vykonávanie zelenej dohody je nevyhnutné, aby sa finančné prostriedky poskytovali len na činnosti, ktoré sú v súlade so zásadou „nespôsobiť významnú škodu“ a s cieľmi Parížskej dohody;

 

10. pripomína, že ženy sú neprimerane zasiahnuté dôsledkami krízy spôsobenej ochorením COVID-19; zdôrazňuje význam uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých príslušných programoch v rozpočte na rok 2022 a vykonávania rodového rozpočtovania s cieľom zabezpečiť, aby ženy a muži mali rovnaký prospech z verejných výdavkov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom urýchlila zavedenie účinnej, transparentnej a komplexnej metodiky na meranie príslušných výdavkov na rodovú rovnosť, ako sa uvádza v medziinštitucionálnej dohode, aby bolo možné preukázať hmatateľné výsledky pre rozpočet na rok 2022, ako aj vzhľadom na rozšírenie tejto metodiky na všetky programy VFR; ďalej vyzýva na urýchlené vykonávanie stratégie EÚ v oblasti rodovej rovnosti na roky 2020 – 2025 a zdôrazňuje potrebu ďalších opatrení, najmä odbornej prípravy a iniciatív na podporu rodovej rovnosti a boj proti rodovému vychýleniu;

 

11. stanovuje preto celkovú úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov v rozpočte na rok 2022 (všetky oddiely) na 171 802 114 290 EUR, čo v porovnaní s NR predstavuje zvýšenie o 4 008 766 380 EUR; okrem toho sa rozhodol sprístupniť sumu 486 000 000 EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch na základe zrušenia viazanosti podľa článku 15 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách; stanovuje celkovú úroveň platobných rozpočtových prostriedkov v rozpočte na rok 2022 (všetky oddiely) na 172 467 593 189 EUR;

Okruh 1 – Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika

12. domnieva sa, že úspešný výskumný a inovačný program má zásadný význam pre budúcu prosperitu Únie; zdôrazňuje, že program Horizont Európa, ktorý má veľmi vysokú európsku pridanú hodnotu, v mimoriadne dôležitej miere prispeje k zelenej dohode a k úsiliu o klimaticky neutrálne hospodárstvo, k úspešnému digitálnemu prechodu a k obnove hospodárstva Únie po pandémii; zdôrazňuje najmä potrebu posilniť investície Únie do výskumu v oblasti zdravia vrátane financovania výskumu rakoviny; zdôrazňuje vynikajúcu mieru plnenia tohto programu, ktorá odráža jeho schopnosť čerpať dodatočné rozpočtové prostriedky v rozpočte na budúci rok; zvyšuje preto pridelené viazané rozpočtové prostriedky na program Horizont Európa nad úroveň NR o 305 miliónov EUR;

 

13. podporuje návrh, ktorý je súčasťou NR, sprístupniť formou zrušenia viazanosti 77,3 milióna EUR pre tri klastre uvedené v príslušnom spoločnom politickom vyhlásení pripojenom k nariadeniu o programe Horizont Európa[9]; konštatuje však, že zostávajúce zrušené záväzky v oblasti výskumu z roku 2020 predstavujú 408,7 milióna EUR; opakuje svoje pevné presvedčenie, že táto neočakávane vysoká suma zrušených záväzkov v oblasti výskumu, ktorú Komisia neuviedla medzi prognózami počas rokovaní o VFR, by sa mala sprístupniť v celom rozsahu v rámci programu Horizont Európa v plnom súlade s článkom 15 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách; je pevne presvedčený, že vzhľadom na pretrvávajúcu krízu v oblasti zdravia by polovica zostávajúcej sumy mala ísť na klaster Zdravie;

 

14. zdôrazňuje, že Nástroj na prepájanie Európy (NPE) zohráva jednoznačne kľúčovú úlohu pri budovaní vysokokvalitných, udržateľných, dostupných, vzájomne prepojených transeurópskych dopravných, energetických a digitálnych sietí, a preto je ťažiskom úsilia o posilnenie hospodárstva Únie a o zabezpečenie úspechu zelenej a digitálnej transformácie; pripomína, že NPE veľmi významne prispieva k celkovému cieľu poskytnúť z VFR a nástroja Next Generation EU (NGEU) aspoň 30 % výdavkov na oblasť klímy; konštatuje, že NPE zohráva zásadnú úlohu pri posilňovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a pri podpore vzájomného prepojenia na celom území Únie; navrhuje preto zvýšiť finančné prostriedky na tri zložky NPE o celkovú sumu 207,3 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch nad úroveň NR;

 

15. zdôrazňuje potrebu preklenúť digitálnu priepasť a posilniť odolnosť a digitálnu zvrchovanosť Únie; domnieva sa, že program Digitálna Európa je kľúčovým nástrojom na zvyšovanie miery digitalizácie v Únii, čo vedie k významnému zvýšeniu produktivity a pomáha posilňovať investície do kybernetickej bezpečnosti a umelej inteligencie; pripomína potrebu podporovať podniky, najmä inovatívne digitálne MSP a startupy; zastáva tiež názor, že na podporu digitálnej inklúzie a digitálnej gramotnosti a zručností v celej Európe sú potrebné dodatočné rozpočtové prostriedky s osobitným zameraním na digitálnu gramotnosť žien; navrhuje preto zvýšiť sumu vyčlenenú na tento program o niečo viac ako 71 miliónov EUR;

 

16. podporuje zvýšenie prostriedkov na rôzne zložky klastra Jednotný trh o celkovú sumu mierne presahujúcu 37 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch nad úroveň NR; zdôrazňuje význam primerane financovaného Programu pre jednotný trh na zvýšenie konkurencieschopnosti, podporu podnikania a účinnú podporu malých podnikov vrátane startupov s významnou dvojitou výzvou ekologickej a digitálnej transformácie; upozorňuje preto najmä na potrebu výrazne zvýšiť rozpočtovú položku určenú na zlepšenie konkurencieschopnosti podnikov a ich prístupu na trhy, najmä vzhľadom na vážne a pretrvávajúce dôsledky zdravotnej krízy pre MSP;

 

17. zdôrazňuje svoju dlhodobú požiadavku osobitného rozpočtového riadku a prostriedkov na cestovný ruch, najmä vzhľadom na vážny pokles, ktorý tento sektor, vrátane mnohých MSP, zaznamenal v dôsledku pandémie COVID-19; uznáva, že viaceré programy EÚ prispievajú k dlhodobej konkurencieschopnosti a udržateľnosti sektora, je však pevne presvedčený, že program EÚ v oblasti cestovného ruchu by zabezpečil koordinovanejšie, viditeľnejšie a transparentnejšie opatrenia, ktoré by účinne podporili oživenie sektora a pomohli mu dosiahnuť budúcu udržateľnosť;

 

18. považuje program InvestEU za základný kameň stratégie obnovy a zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v rozpočte na rok 2022 sprístupnili dostatočné finančné prostriedky, aby program mohol bezodkladne plniť svoje ciele a prispieť k obnove dlhodobej európskej konkurencieschopnosti; okrem toho zdôrazňuje význam Poradenského centra InvestEU a Portálu InvestEU pri posilňovaní investičného a podnikateľského prostredia v celej Únii; odmieta preto všetky škrty v tomto programe, ktoré navrhla Rada, a rozhodol sa obnoviť, ako minimálnu požiadavku, úroveň všetkých príslušných rozpočtových riadkov podľa NR;

 

19. rozhodol sa vytvoriť rezervu pod podmienkou ďalšieho zlepšenia riadenia Rady pre medzinárodné účtovné štandardy pôsobiacej v rámci Nadácie pre medzinárodné štandardy finančného výkazníctva v súlade s požiadavkami obsiahnutými v uznesení Európskeho parlamentu zo 7. júna 2016 (2016/2006(INI)); rozhodol sa vytvoriť rezervu pre Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) vzhľadom na závažné chyby a nedostatky, ktoré Európsky dvor audítorov (EDA) zistil vo svojej osobitnej správe č. 13/2021, pokiaľ ide o nedostatočné opatrenia v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, kým nebudú v plnej miere splnené odporúčania EDA;

20. posilňuje Železničnú agentúru Európskej únie (ERA) v súlade s jej zistenými potrebami s cieľom zabezpečiť, aby mohla primerane plniť svoju úlohu pri podpore prechodu na dekarbonizáciu druhov dopravy, a to aj v segmentoch, v ktorých je priama elektrifikácia zložitá, a zaručiť celkovo rovnaké podmienky s ostatnými druhmi dopravy, pričom treba okrem iného zabezpečiť dokončenie chýbajúcich, najmä cezhraničných železničných spojení; zdôrazňuje, že agentúra potrebuje väčší počet zamestnancov, aby mohla zvládnuť vysoký dopyt po vydávaní povolení pre vozidlá, jednotných bezpečnostných osvedčení (SSC) a schvaľovaní traťových zariadení ERTMS (TA) a vykonávať 4. železničný balík;

 

21. zvyšuje preto úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov v okruhu 1 o 668 593 067 EUR nad úroveň NR (bez pilotných projektov a prípravných akcií), ktoré sa majú financovať využitím dostupnej rezervy a mobilizáciou osobitných nástrojov; okrem toho poskytuje na tento okruh celkovú sumu 486 000 000 EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch zodpovedajúcu zrušeniu viazanosti podľa článku 15 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

Podokruh 2a – Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

22. rozhodol sa vytvoriť samostatný rozpočtový riadok v rámci Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) s cieľom poskytnúť osobitné dodatočné rozpočtové prostriedky na podporu vykonávania európskej záruky pre deti s cieľom prispieť k odstráneniu chudoby detí a splniť ciele akčného plánu Európskeho piliera sociálnych práv a zároveň zmierniť negatívne účinky pandémie na deti; zvyšuje na tento účel sumu v podokruhu 2a o 700 000 000 EUR nad úroveň NR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch (bez pilotných projektov a prípravných akcií), ktoré sa majú financovať využitím dostupnej rezervy a mobilizáciou osobitných nástrojov;

23. pripomína, že podpora pomoci pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU) pre ESF+ a Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) by mala prispieť predovšetkým k vytváraniu pracovných miest a kvalitného zamestnania, najmä pre ľudí v zraniteľných situáciách, a k opatreniam na sociálne začlenenie a odstránenie chudoby, najmä pokiaľ ide o chudobu detí;

Podokruh 2b – Odolnosť a hodnoty

24. v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 zdôrazňuje potrebu vybudovať silnú európsku zdravotnú úniu a posilniť odolnosť zdravotných systémov; rozhodol sa preto zvýšiť zdroje programu EU4Health o 80 miliónov EUR;

 

25. zdôrazňuje, že dodatočné zdroje by sa mali vyčleniť najmä na služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv (SRZP), predovšetkým zabezpečenie včasného a bezplatného prístupu k službám, ako aj ich kvality;

26. zdôrazňuje, že mládež zostáva jednou z ústredných priorít rozpočtu Únie; zvyšuje preto objem finančných prostriedkov na uspokojenie rastúceho záujmu o program Erasmus+ o niečo viac ako 137 miliónov EUR, keďže zvýšenie o 5 % znamená ďalších 40 000 výmen v rámci mobility a dôležitý krok na kompenzáciu nevyužitých príležitostí v minulom roku; pripomína, že Erasmus+ je kľúčový hlavný program a jeden z najúspešnejších programov Únie so strategickými investíciami do budúcnosti Únie a jej občanov; pripomína, že nedostatočné financovanie programu Erasmus+ by ohrozilo pokračujúce vytváranie nových príležitostí pre mladých ľudí a ich zvýšenú schopnosť zamestnať sa; okrem toho zvyšuje prostriedky na Európsky zbor solidarity o 5 miliónov EUR, keďže hospodárska kríza spôsobená pandémiou COVID-19 by nemala mať nepriaznivý vplyv na podporu mládeže;

 

27. zdôrazňuje, že na núdzové situácie vrátane tých, ktoré súvisia s čoraz závažnejším vplyvom zmeny klímy, sa v rozpočte Únie musia mobilizovať dostatočné zdroje; upozorňuje v tomto kontexte na význam zvýšenia prostriedkov na mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany (rescEU) o 10 miliónov EUR, najmä v súvislosti s prírodnými katastrofami v Európe, s cieľom posilniť ochranu občanov EÚ a zlepšiť pripravenosť na budúce katastrofy spôsobené zmenou klímy; zdôrazňuje preto potrebu investovať do zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu v obzvlášť zraniteľných regiónoch a obnovovať ich udržateľnejším spôsobom;

 

28. ďalej navrhuje posilnenie zložky Kultúra v rámci programu Kreatívna Európa o 10 miliónov EUR s cieľom podporiť pri obnove európske kultúrne a kreatívne sektory a kreatívny priemysel, osobitne zasiahnuté krízou spôsobenou ochorením COVID-19; zdôrazňuje, že na financovanie projektov v rámci iniciatívy Nový európsky Bauhaus by sa nemali použiť žiadne finančné prostriedky z troch oblastí programu Kreatívna Európa;

 

29. zdôrazňuje kľúčovú úlohu programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty pri posilňovaní európskeho občianstva a demokracie, rovnosti, rodovej rovnosti a právneho štátu v Únii, ako aj pri podpore obetí rodovo motivovaného násilia, a trvá na tom, že na podporu týchto cieľov sú potrebné dodatočné rozpočtové prostriedky; zvyšuje prostriedky programu Spravodlivosť s cieľom kompenzovať navrhované zníženie prostriedkov na financovanie rozšírených úloh Agentúry Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA) v rámci návrhu e-CODEX;

30. rozhodol sa zvýšiť rozpočet na Multimediálne akcie, vytvoriť rezervu s cieľom podnietiť Komisiu, aby umožnila rozhlasovým staniciam, ktoré prinášajú spravodajstvo o záležitostiach EÚ, väčšiu stabilitu a predvídateľnosť a zaistila im financovanie na obdobie minimálne dvoch rokov a objasnila jednotlivé ciele financované z tohto rozpočtového riadku; zvyšuje tiež rozpočtové prostriedky na sociálny dialóg s cieľom posilniť ho a podporiť najmä vnútroštátnych sociálnych partnerov v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 a jej dlhodobé dôsledky;

 

31. považuje za potrebné zvýšiť rozpočtové prostriedky v rozpočtovom riadku pre komunitu tureckých Cyperčanov s cieľom rozhodne prispieť k pokračovaniu a zintenzívneniu misie Výboru pre nezvestné osoby na Cypre a podporiť Technický výbor pre kultúrne dedičstvo spoločný pre obe komunity, a tým podporovať dôveru a zmierenie medzi oboma komunitami;

32. posilňuje zložku Zamestnanosť a sociálna inovácia ESF+ s dôrazom na podporu účasti žien na trhu práce;

 

33. opätovne pripomína dôležitú úlohu decentralizovaných agentúr pôsobiacich v rámci tohto podokruhu; rozhodol sa zvýšiť financovanie Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA), Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) a Agentúry Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) v súlade so zistenými potrebami týchto agentúr; ďalej zvyšuje počty zamestnancov Európskej agentúry pre lieky (EMA), agentúry FRA a Eurojust; zdôrazňuje tiež, že je dôležité podrobnejšie posúdiť a prípadne ďalej zvýšiť financovanie v súlade s potrebami agentúr Únie, ktoré sa budú zaoberať dôsledkami zdravotnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19 v budúcnosti, najmä Európskeho centra pre prevenciu chorôb (ECDC) so zreteľom na jeho zmenené zakladajúce nariadenie;

 

34. zdôrazňuje, že je dôležité posilniť ochranu rozpočtu Únie pred podvodmi a nezrovnalosťami; v tejto súvislosti pripomína zásadnú úlohu, ktorú Európska prokuratúra (EPPO) zohráva pri ochrane finančných záujmov Únie vrátane využívania finančných prostriedkov z Next Generation EU, ako aj pri zabezpečovaní dodržiavania zásad právneho štátu; rozhodol sa preto uplatniť cielené zvýšenie prostriedkov pre EPPO a zvýšiť počet jej zamestnancov, aby mohla vykonávať svoje úlohy v súlade s požiadavkami na plnenie svojho mandátu; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na ťažkosti, s ktorými sa EPPO stretla pri prijímaní potrebných zamestnancov na plnenie svojho mandátu v roku 2021, preukázala potrebnú flexibilitu s cieľom zabezpečiť, aby sa rozpočtové prostriedky schválené rozpočtovým orgánom mohli v budúcnosti plne čerpať; upozorňuje na značný počet nevybavených prípadov a skutočnosť, že už po niekoľkých týždňoch činnosti Európska prokuratúra zaznamenala viac ako 1 000 správ o podvodoch poškodzujúcich finančné záujmy Únie, čo zdôrazňuje naliehavosť žiadosti;

 

35. posilňuje podokruh 2a celkom o 296 065 210 EUR nad úroveň NR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch (bez pilotných projektov a prípravných akcií), ktoré sa majú financovať využitím dostupnej rezervy a mobilizáciou osobitných nástrojov;

Okruh 3 – Prírodné zdroje a životné prostredie

36. konštatuje, že pandémia COVID-19 prispela k zvýrazneniu strategickej úlohy, ktorú zohráva poľnohospodárstvo v predchádzaní potravinovej kríze, a to zabezpečovaním dodávok bezpečných a kvalitných potravín za dostupné ceny v celej Európe; trvá na tom, že v roku 2022 treba financovať dodatočné podporné opatrenia v rámci niektorých rozpočtových položiek vybraných poľnohospodárskych odvetví, konkrétne podporu školského programu, mladých poľnohospodárov a včelárstva, s cieľom zmierniť vplyv pandémie COVID-19;

 

37. zdôrazňuje naliehavú potrebu konať v oblasti zmeny klímy, ako sa zdôrazňuje v najnovšej správe IPPC uverejnenej 9. augusta 2021; pripomína význam programu LIFE pri podpore a posilňovaní opatrení v oblasti klímy a ochrany životného prostredia v Únii; vzhľadom na pozoruhodnú schopnosť programu LIFE čerpať prostriedky zvyšuje jeho rozpočtovú podporu o 171 miliónov EUR (25 % nad úrovňou NR) v rôznych oblastiach programu;

 

38. zdôrazňuje, že treba výrazne zvýšiť rozpočet Európskej environmentálnej agentúry s cieľom poskytnúť dostatočné finančné a personálne zdroje, a tak umožniť úplné vykonávanie Európskej zelenej dohody a jej súvisiacich politík a splniť cieľ klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050; zdôrazňuje, že posilnenie rozpočtu Európskej environmentálnej agentúry by sa nemalo financovať z programu LIFE, ktorý spoluzákonodarcovia neplánovali na takéto účely;

 

39. požaduje preto zvýšenie pridelených viazaných rozpočtových prostriedkov v okruhu 3 o 212 750 473 EUR nad úroveň NR (bez pilotných projektov a prípravných akcií), ktoré sa majú financovať využitím časti dostupnej rezervy;

 

40. pripomína, že opravný list bude ako vždy stále dopĺňať obraz o dostupnosti prostriedkov pre EPZF a že prístup k pozmeňujúcim návrhom v okruhu 3 možno v priebehu zmierovacieho konania zodpovedajúcim spôsobom upraviť;

Okruh 4 – Migrácia a riadenie hraníc

41. zdôrazňuje význam zvýšenia rozpočtových prostriedkov pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, najmä vzhľadom na nedávny vývoj v Afganistane; ďalej ruší zníženie prostriedkov pre Nástroj na riadenie hraníc a víza (BMVI), ktoré Komisia naplánovala na financovanie nových úloh Europolu v rámci jeho posilneného mandátu, keďže potrebné rozpočtové prostriedky pre Europol by sa mali čerpať výlučne z nepridelených rezerv v rámci príslušných stropov okruhov VFR a/alebo prostredníctvom mobilizácie príslušných osobitných nástrojov VFR; v tejto súvislosti kompenzuje aj presun BMVI v prospech agentúry eu-LISA;

 

42. pripomína, že je dôležité, aby mal rozpočet Únie dostatočne podrobnú nomenklatúru, ktorá rozpočtovému orgánu umožní, aby si účinne plnil svoju úlohu pri prijímaní rozhodnutí, a najmä Európskemu parlamentu, aby plnil úlohy demokratického dohľadu a kontroly vo všetkých okruhoch; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že Fond pre azyl, migráciu a integráciu nevyužíva podrobnejšiu nomenklatúru odrážajúcu konkrétne ciele fondu;

43. zdôrazňuje potrebu zvýšiť úroveň financovania a počtu zamestnancov pre Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) v súlade s úlohami vyplývajúcimi z politickej dohody o Agentúre Európskej únie pre azyl; zdôrazňuje potrebu ďalšieho zvýšenia počtu zamestnancov agentúry eu-LISA v súlade so zistenými potrebami agentúry, čo jej pomôže pri realizácii viacerých veľmi dôležitých projektov EÚ v oblasti vnútornej bezpečnosti a riadenia hraníc v roku 2022, ako sú EES, ETIAS, interoperabilita, revidované nariadenie o VIS a prepracované znenie systému EURODAC;

44. ruší škrty Rady v prípade Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), keďže agentúra musí byť primerane vybavená a s personálom na zodpovedajúcej úrovni, aby mohla plniť svoje úlohy vo všetkých oblastiach zodpovednosti, ktoré patria do jej nového mandátu; rozhodol sa však umiestniť do rezervy 90 000 000 EUR, pričom sa musia prijať zvyšní 20 členovia monitorovacej skupiny pre základné práva v platovej triede AD a traja zástupcovia výkonného riaditeľa a prijať postup na vykonávanie článku 46 nariadenia 2019/1896[10];

 

45. zvyšuje preto sumu v okruhu 4 o 106 231 750 EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch nad úroveň NR (bez pilotných projektov a prípravných akcií), ktoré sa budú financovať z dostupnej rezervy a mobilizácie osobitných nástrojov;

Okruh 5 – Bezpečnosť a obrana

46. vyzdvihuje význam postupného vymedzovania spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Únie pri súčasnom rešpektovaní štatútu neutrality niektorých členských štátov; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť európsku spoluprácu v oblasti obrany, pretože nielenže zvyšuje bezpečnosť Európy a jej občanov, ale vedie aj k zníženiu nákladov; konštatuje, že účelom európskej spolupráce v oblasti obrany je vytvoriť synergie a zamedziť zdvojovaniu výdavkov v členských štátoch; požaduje zvýšenie finančných prostriedkov pre Európsky obranný fond a na vojenskú mobilitu s cieľom plne podporiť inovačnú a konkurencieschopnú priemyselnú základňu v oblasti obrany, ktorá prispeje k veľmi potrebnej strategickej autonómii Únie;

 

47. pripomína dôležitú úlohu decentralizovaných agentúr pôsobiacich v oblasti bezpečnosti a presadzovania práva, najmä pokiaľ ide o Agentúru Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL), Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) a Agentúru Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), a navrhuje cielené zvýšenie a/alebo personálne zmeny, aby mohli riadne vykonávať svoje úlohy; zdôrazňuje, že ak sa do konca roka 2021 neprijme revidovaný právny základ Europolu, zadržiavanie rezervy v rozpočte agentúry môže viesť k oneskorenému náboru zamestnancov, ktorí sú potrební na zabezpečenie prípravy na účinné vykonávanie revidovaného právneho základu a mandátu Europolu a na posilnenie reakcie Europolu proti terorizmu a počítačovej kriminalite, na posilnenie inovácií a na podporu rozsiahlych vyšetrovaní, spolupráce s Európskou prokuratúrou a činností v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí;

 

48. zvyšuje okruh 5 celkovo o 82 621 461 EUR nad úroveň NR, čo sa má financovať využitím časti dostupnej rezervy;

Okruh 6 – Susedstvo a svet

49. zdôrazňuje, že v čase, keď vonkajšie výzvy a záležitosti medzinárodnej politiky nadobúdajú v medzinárodnej politike čoraz väčší význam, musí Únia zabezpečiť, aby bol vonkajší rozmer jej rozpočtu primerane financovaný a pripravený tak, aby bolo možné bezodkladne reagovať na súčasné, vznikajúce, ako aj budúce a dlhodobé výzvy; trvá na podpore dohodnutých priorít v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI – Globálna Európa) a Nástroja predvstupovej pomoci (IPA III);

50. zdôrazňuje, že je potrebné navýšiť finančné prostriedky pre UNRWA vzhľadom na jej zásadnú úlohu pri prispievaní k regionálnej stabilite a ktorú plní ako jedinečný poskytovateľ životne dôležitých služieb pre milióny palestínskych utečencov; zdôrazňuje, že navrhované navýšenie je určené na zabezpečenie predvídateľného financovania UNRWA; zdôrazňuje význam výchovy detí k tolerancii, mieru a vzájomnému rešpektu; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v spolupráci s Palestínskou samosprávou a UNRWA s cieľom podporovať kvalitné vzdelávanie palestínskych detí a naďalej zabezpečovať úplné dodržiavanie noriem UNESCO;

 

51. zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť finančné prostriedky pre krajiny západného Balkánu a krajiny východného a južného susedstva v snahe podporiť komplexné reformy a zotavenie z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a jej dlhodobých sociálnych, environmentálnych a hospodárskych dôsledkov a v prístupových krajinách zvýšiť finančné prostriedky pre občiansku spoločnosť a neštátne subjekty; upozorňuje v tejto súvislosti na potrebu zabezpečiť primerané finančné prostriedky pre kľúčové oblasti, ako sú podpora demokracie, občianska spoločnosť a zásady právneho štátu; vyzýva najmä na pokračujúcu podporu aktivistom v oblasti ľudských práv a demokracie a organizáciám občianskej spoločnosti v Bielorusku a susedných krajinách; 

 

52. vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s aktuálnou situáciou v Afganistane; zdôrazňuje, že rozpočet humanitárnej pomoci pre Afganistan a susedné krajiny by sa mal výrazne zvýšiť s cieľom podporiť a ochrániť zraniteľných Afgancov a ich rodiny; okrem toho trvá na tom, aby sa všetky finančné prostriedky pre nezávislé rozvojové a humanitárne organizácie v Afganistane prideľovali týmto organizáciám priamo bez toho, aby vláda Talibanu plnila úlohu sprostredkovateľa; vzhľadom na očakávané potreby vyplývajúce z pretrvávajúcej situácie v Afganistane a v ďalších častiach sveta, ktoré sa majú financovať z rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc, a to interne aj externe, a ktoré by mohli viesť k nedostatku finančných prostriedkov, sa rozhodol zvýšiť financovanie humanitárnej pomoci o 20 %;

 

53. vyjadruje poľutovanie nad nerovnou mierou zaočkovanosti vo svete; preto zdôrazňuje, že je potrebné umožniť prístup k očkovacím látkam proti COVID-19 v rozvojových krajinách, najmä prostredníctvom iniciatívy COVAX, ako aj podporovať zlepšenie ich systémov zdravotnej starostlivosti; rozhodol sa preto vyčleniť na tento účel 1 miliardu EUR v rámci rezervy na vznikajúce výzvy a priority NDICI – Globálna Európa v roku 2022, pričom od tejto sumy sa odpočítajú prostriedky prenesené z nástroja NDICI z roku 2021, ako aj vyčleniť ďalších 100 miliónov EUR v rámci riadku Ľudia – globálne výzvy nad rámec všetkých záväzkov, ktoré už Komisia prijala; žiada, aby členské štáty urýchlene splnili už ohlásené prísľuby v rámci iniciatívy COVAX, a vyzýva ich, aby v prvom polroku 2022 vyčlenili ďalšie 2 miliardy EUR buď na COVAX, alebo na dávky očkovacích látok; pripomína, že cieľom riadku „Ľudia – globálne výzvy“ je taktiež financovať bezprostredné, strednodobé a dlhodobé výzvy;

 

54. zdôrazňuje globálne úsilie Únie o podporu utečencov a pripomína dôležitú úlohu, ktorú zohráva Turecko a ostatné hostiteľské krajiny vrátane krajín južného Stredozemia pri prijímaní utečencov, najmä zo Sýrie; opätovne potvrdzuje, že Únia a jej členské štáty musia naďalej poskytovať účinnú a sledovanú pomoc sýrskym utečencom v hostiteľských krajinách; zdôrazňuje, že budúce financovanie potrieb sýrskych utečencov nebolo zohľadnené pri rokovaniach o VFR ani o NDICI – Globálna Európa, a preto by nemalo byť pokryté z programových nástrojov vrátane rezervy NDICI – Globálna Európa, keďže balík v prospech utečencov zo Sýrie, Iraku alebo ďalších krajín nereaguje na novú krízu alebo nepredvídané potreby; žiada, aby každý nástupca nástroja EÚ pre utečencov v Turecku (FRT) bol financovaný z nových rozpočtových prostriedkov a z dodatočných príspevkov členských štátov a aby ho sprevádzala príslušná revízia nariadenia o VFR s cieľom zvýšiť strop okruhu 6, a tak zohľadniť skutočné finančné potreby na účel vonkajších činností EÚ;

 

55. zdôrazňuje kľúčovú úlohu makrofinančnej pomoci EÚ pre Moldavsko, Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Gruzínsko, Jordánsko, Kosovo, Čiernu Horu, Severné Macedónsko, Tunisko a Ukrajinu pri podpore investícií a zotavenia z krízy spôsobenej ochorením COVID-19;

56. zdôrazňuje, že ochrana a presadzovanie ľudských práv a demokracie na celom svete, ako aj posilnenie postavenia žien a ochrana zraniteľných skupín, ako sú deti, sú aj naďalej v centre záujmu vonkajšej činnosti Únie; rozhodol sa preto zvýšiť financovanie týchto riadkov;

 

57. rozhodol sa zvýšiť podporu na strategickú komunikáciu, najmä na opatrenia zamerané na boj proti celosvetovému šíreniu dezinformácií prostredníctvom systematického sledovania a odhaľovania dezinformácií, ktoré šíria štátne a iné subjekty;

 

58. zvyšuje preto úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov v okruhu 6 o 563 429 451 EUR nad úroveň NR (bez pilotných projektov a prípravných akcií), ktoré sa majú financovať využitím dostupnej rezervy a mobilizáciou osobitných nástrojov;

Okruh 7 – Európska verejná správa

59. domnieva sa, že škrty Rady sú neopodstatnené a neumožnili by Komisii, aby si plnila svoje úlohy; obnovuje preto návrh rozpočtu na administratívne výdavky Komisie vrátane výdavkov na jej kancelárie;

 

60. zdôrazňuje, že vzhľadom na nové legislatívne návrhy a strategické iniciatívy vyplývajúce z cieľov Európskej zelenej dohody, ako je balík návrhov Fit for 55, stratégia biodiverzity, Chemikálie – stratégia udržateľnosti a zvýšenie výdavkov Únie v dôsledku iniciatívy NGEU a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, budú niektoré útvary, najmä Generálne riaditeľstvo Komisie pre životné prostredie a Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), potrebovať zvýšený počet zamestnancov; žiada Komisiu ako nestranného sprostredkovateľa, aby urýchlene prehodnotila tieto potreby a navrhla primerané zvýšenia vo svojom opravnom liste alebo počas zmierovacieho konania bez toho, aby sa oslabila skutočná úroveň ľudských zdrojov v jej ostatných útvaroch alebo agentúrach; zdôrazňuje, že súčasná úroveň rozpočtu a zamestnancov obmedzuje schopnosť úradu OLAF vykonávať svoju prácu vo všetkých členských štátoch; rovnako upozorňuje na zvýšenú pracovnú záťaž úradu OLAF, pokiaľ ide o vykonávanie Mechanizmu EÚ na podporu obnovy a odolnosti a spoluprácu s Európskou prokuratúrou;

Pilotné projekty a prípravné akcie (PP/PA)

61. pripomína význam pilotných projektov a prípravných akcií (PP/PA) ako nástrojov na vymedzovanie politických priorít a na zavedenie nových iniciatív, ktoré majú potenciál stať sa trvalými činnosťami a programami Únie; po dôkladnej analýze všetkých predložených návrhov a úplnom zohľadnení posúdenia Komisie, ktorá skúmala ich súlad s právnymi požiadavkami a vykonateľnosť, prijíma vyvážený súbor PP a PA, ktorý zohľadňuje politické priority Parlamentu; vyzýva Komisiu, aby urýchlene zrealizovala PP/PA a poskytla spätnú väzbu o ich prínosoch a výsledkoch v praxi;

Platby

62. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť dostatočnú úroveň platobných rozpočtových prostriedkov v rozpočte na rok 2022, a preto sa rozhodol zrušiť škrty Rady a posilniť platobné rozpočtové prostriedky v tých riadkoch, v ktorých sa zmenili viazané rozpočtové prostriedky;

Iné oddiely

Oddiel I – Európsky parlament

63. zachováva celkovú úroveň svojho rozpočtu na rok 2022 bez zmeny v súlade s odhadmi príjmov a výdavkov Parlamentu, ktoré boli prijaté na plenárnej schôdzi 29. apríla 2021, a to vo výške 2 112 904 198 EUR; zahŕňa rozpočtovo neutrálne technické úpravy s cieľom zohľadniť aktualizované informácie, ktoré neboli k dispozícii začiatkom tohto roka;

 

64. v súlade so svojím vyššie uvedeným uznesením z 29. apríla 2021 o odhadoch príjmov a výdavkov Parlamentu na rozpočtový rok 2022:

 

a) berie na vedomie nadchádzajúce preskúmanie strednodobej stratégie systému environmentálneho manažérstva (EMAS) v polovici trvania; opakuje svoju výzvu, aby sa zmenil jeho súčasný plán znižovania emisií CO2 v záujme dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2030 na základe použitia internej ceny uhlíka;

 

b) berie na vedomie, že jednou z hlavných oblastí záujmu EMAS v strednodobom horizonte bude zníženie emisií z osobnej dopravy; pripomína svoju výzvu na primerané zníženie počtu ciest na schôdze, ktoré sa dajú účinne zorganizovať na diaľku alebo v hybridnej forme, a na podporu prechodu na nízkouhlíkové alternatívy pri všetkých ostatných cestách za predpokladu, že to neovplyvní kvalitu legislatívnej a politickej činnosti;

 

c) víta rozšírenie dobrovoľnej práce na diaľku v prípade zamestnancov Parlamentu; opakuje svoju výzvu, aby sa uprednostňovali hybridné schôdze alebo schôdze organizované úplne na diaľku, pokiaľ sa na nich neprijímajú politické rozhodnutia, ako sú vypočutia a výmeny názorov alebo interné a prípravné schôdze; pripomína svoju požiadavku, aby pri všetkých oficiálnych návštevách delegácií boli podmienkou povolenia prípravné schôdze a debrífingy po návštevách, ktoré sa musia uskutočniť plne na diaľku, a že od roku 2022 sa budú povoľovať len na tie delegácie, ktoré spĺňajú požiadavky; pripomína svoju výzvu adresovanú Predsedníctvu, aby zabezpečilo, že mimoriadne schôdze výborov v Štrasburgu sa budú konať výlučne za výnimočných okolností a že pred ich schválením v jednotlivých prípadoch bude potrebné predložiť riadne odôvodnenie;

 

d) víta prebiehajúci proces revízie pravidiel týkajúcich sa služobných ciest; opakuje svoju výzvu, aby sa služobné cesty náležite schvaľovali na základe potrieb a aby sa pri nich v rámci možnosti využívali nízkouhlíkové druhy dopravy; opakuje svoju požiadavku revízie pravidiel týkajúcich sa služobných ciest akreditovaných asistentov poslancov podľa rovnakých zásad;

 

e) nabáda poslancov, aby využívali nízkouhlíkové alternatívy dopravy; opakuje svoju výzvu, aby sa uskutočnila revízia vykonávacích pravidiel k štatútu poslancov v súvislosti s uhrádzaním leteniek v triede „flexible economy“ pri cestovaní v rámci Únie, okrem riadne odôvodnených výnimiek;

 

f) opakuje svoju výzvu, aby Parlament úzko spolupracoval s príslušnými miestnymi orgánmi, a najmä s bruselským regiónom, v úsilí stať sa priekopníkom v oblasti udržateľnej mestskej mobility tým, že bude zohrávať aktívnu úlohu pri vykonávaní plánu GoodMove, najmä pokiaľ ide o parkovacie miesta; opakuje svoju výzvu, aby sa rozšíril systém služobných bicyklov v Parlamente a aby sa na presuny poslancov, zamestnancov a akreditovaných asistentov poslancov, ktorí majú služobné príkazy, medzi Bruselom a Štrasburgom používali služobné vozidlá; opakuje svoju výzvu na primerané zvýšenie počtu parkovacích miest vyhradených výlučne pre elektrické vozidlá;

 

g) víta budúci návrh revízie pravidiel, ktorými sa riadi prijímanie skupín návštevníkov; berie na vedomie opatrenia, ktoré prijali príslušné útvary, pokiaľ ide o informovanie skupín návštevníkov o vplyve ich dopravy na životné prostredie; opakuje svoju výzvu, aby sa v roku 2022 zaviedol systém motivačného uhrádzania cestovných nákladov na základe vplyvu na životné prostredie; vyzýva, aby prepracované pravidlá boli v súlade s oznámením Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti (COM(2020)0789), najmä s jej odsekom 9;

 

h) konštatuje, že prebiehajú štúdie uskutočniteľnosti, aby sa posúdila nákladová efektívnosť inštalácie nových fotovoltických panelov vo viacerých budovách v Bruseli, a zároveň opakuje svoju výzvu, aby sa do roku 2023 v Bruseli nainštalovala najmodernejšia strešná fotovoltika s maximálnym potenciálom; opakuje svoju výzvu, aby sa prestali modernizovať vykurovacie zariadenia na fosílne palivá a aby sa v roku 2022 prijal plán postupného ukončenia používania fosílnych palív s konkrétnymi čiastkovými cieľmi, a tak sa predišlo uviaznutiu aktív, a aby sa uskutočnila analýza účinnosti a efektívnosti využívania systémov tepelných čerpadiel a iných relevantných technológií v súlade s cieľmi EMAS; pripomína svoju výzvu, aby sa verejné obstarávanie na základe potvrdení o pôvode postupne nahrádzalo miestnymi obnoviteľnými zdrojmi energie;

 

i) pripomína, že drvivá väčšina poslancov Parlamentu podporuje myšlienku jediného sídla, aby sa zabezpečilo, že peniaze daňovníkov Únie sa budú vynakladať efektívne a že Parlament prevezme inštitucionálnu zodpovednosť za zníženie svojej uhlíkovej stopy; pripomína, že podľa Zmluvy o Európskej únii musí mať Európsky parlament sídlo v Štrasburgu; konštatuje, že trvalé zmeny by si vyžadovali zmenu zmluvy, na ktorú je potrebná jednomyseľnosť;

 

j) víta skutočnosť, že v akčnom pláne EMAS na rok 2021 sa stanovuje povinná konzultácia s asistenčnou službou pre zelené verejné obstarávanie pri všetkých postupoch verejného obstarávania v prioritných kategóriách produktov, ak sa to považuje za vhodné; opakuje však svoju požiadavku, aby konzultácia s asistenčnou službou pre zelené verejné obstarávanie bola povinná pri zákazkách s hodnotou nad 15 000 EUR;

 

k) pripomína, že v nadväznosti na rozhodnutie Predsedníctva z roku 2018 o príspevku na všeobecné výdavky (PVV) boli prijaté následné rozhodnutia pléna, a preto opätovne vyzýva Predsedníctvo, aby do konca roka 2021 zaviedlo zmeny pravidiel, ktorými sa riadi PVV;

 

l) vyzýva Predsedníctvo, aby vymedzilo a uverejnilo jasné a právne jednoznačné normy, v ktorých sa bližšie určí, v ktorých prípadoch možno nahlasujúcim osobám vrátane akreditovaných asistentov poslancov poskytnúť ochranu;

 

m) zdôrazňuje, že je potrebné prehodnotiť politiku Parlamentu v oblasti ľudských zdrojov, aby mohol Parlament využívať odborné znalosti všetkých svojich zamestnancov; domnieva sa, že je preto potrebné zmeniť pravidlá s cieľom umožniť všetkým kategóriám zamestnancov vrátane akreditovaných asistentov poslancov zúčastniť sa na interných výberových konaniach a vytvoriť programy rozvoja ľudských zdrojov, ktoré Parlamentu umožnia udržať si odbornosť týchto kategórií v službách inštitúcie;

n) vyjadruje poľutovanie nad tým, že Predsedníctvo odmieta vykonať niekoľkokrát vyjadrené želanie pléna, aby sa prijali opatrenia na úplné zosúladenie výšky príspevkov pre úradníkov, ostatných zamestnancov a akreditovaných asistentov poslancov v súvislosti so služobnými cestami medzi tromi pracoviskami Parlamentu; vyzýva Predsedníctvo, aby sa touto otázkou bezodkladne zaoberalo s cieľom napraviť túto nerovnosť a aby prijalo okamžité opatrenia v súvislosti s revíziou platných pravidiel, ktorá je potrebná na zmenu právneho rámca;

 

o)  opätovne vyzýva Konferenciu predsedov, aby zrevidovala vykonávacie ustanovenia upravujúce činnosť delegácií a osôb vyslaných na služobné cesty mimo Európskej únie; zdôrazňuje, že pri takejto revízii by sa mala zvážiť možnosť, aby akreditovaní asistenti poslancov mohli za určitých podmienok sprevádzať poslancov pri oficiálnych parlamentných delegáciách a služobných cestách;

 

p) berie na vedomie rozhodnutie Predsedníctva z 8. februára 2021 o hlasovaní v režime účasti na diaľku; konštatuje, že hlasovanie na diaľku v prípade, že neexistuje rozhodnutie predsedu o mimoriadnych okolnostiach, nie je v súčasnosti možné; opakuje svoju výzvu Predsedníctvu, aby poslancom umožnilo uplatniť ich hlasovacie právo počas materskej alebo otcovskej dovolenky, počas dlhodobej choroby alebo v prípade vyššej moci;

 

q) berie na vedomie prebiehajúce práce na výmene infraštruktúry Wi-Fi na troch pracoviskách; žiada rýchlu inštaláciu novej infraštruktúry;

 

r) pripomína riziká pre bezpečnosť informácií a súkromie, ktoré sú neodlučiteľne spojené s používaním riešení závislých od tretích strán, a pozitívny vplyv používania softvéru s otvoreným zdrojovým kódom; trvá na tom, že používatelia by mali mať možnosť využívať softvér s otvoreným zdrojovým kódom na zariadeniach Parlamentu, a na potrebe decentralizovaných riešení s otvoreným zdrojovým kódom pre virtuálne schôdze a výmenu rýchlych správ; zdôrazňuje, že je potrebné riadne vyškoliť používateľov s osobitným zameraním na kybernetickú bezpečnosť; zdôrazňuje potrebu automatického jazykového prepisu a prekladateľského softvéru na podporu rovnakého šírenia informácií vo všetkých úradných jazykoch;

 

s) berie na vedomie strategické usmernenia pre cloud, ktoré Predsedníctvo prijalo v júni 2020; opakuje svoju požiadavku opatrení, ktorými sa zabezpečí, aby pri obstarávaní softvéru a digitálnej infraštruktúry pre potreby Parlamentu vrátane cloudových riešení nedochádzalo k odkázanosti na určitého dodávateľa prostredníctvom požiadaviek na prenosnosť a úplnú interoperabilitu, používaním softvéru s otvoreným zdrojovým kódom a vyčlenením obstarávania pre MSP a startupy;

 

t) berie na vedomie služby, ktoré poskytujú niektoré styčné kancelárie EP v iných ako úradných jazykoch Únie; žiada Predsedníctvo, aby vykonalo analýzu uskutočniteľnosti poskytovania komunikačných materiálov, napríklad pre centrá Europa Experience, v jazykoch jazykových menšín, regiónov a komunít v rámci rôznych členských štátov, a aby poskytlo odhad príslušných finančných nákladov;

 

u) berie na vedomie približné náklady na externalizáciu prekladu kľúčových uznesení v oblasti zahraničnej politiky do úradného jazyka príslušnej krajiny; opakuje svoju výzvu, aby sa vypracúval preklad takýchto dokumentov s cieľom posilniť vplyv a dosah činností Parlamentu v oblasti zahraničných vecí, a aby sa zabezpečilo, že na tento účel budú k dispozícii dostatočné rozpočtové prostriedky;

 

v) berie na vedomie projekt „Immersive Online Experience“ a ďalšie online aktivity, ktoré sú návštevníkom k dispozícii; požaduje vytvorenie a podporovanie príležitostí pre občanov a obyvateľov členských štátov a partnerských krajín absolvovať virtuálne prehliadky Parlamentu so sprievodcom s cieľom dosiahnuť lepšiu informovanosť širšej verejnosti o činnosti a hodnotách inštitúcie;

 

w) opakovane žiada Predsedníctvo, aby oznámilo svoje rozhodnutie o budove PHS spolu s podrobným rozpisom nákladov a podporných dokumentov;

 

x) pripomína článok 27 ods. 1 a 2 štatútu poslancov Európskeho parlamentu o dobrovoľnom dôchodkovom fonde zriadenom Parlamentom;

 

y) berie na vedomie opatrenia, ktoré Parlament prijal na zmiernenie dôsledkov pandémie COVID-19 v prípade poskytovateľov upratovacích a stravovacích služieb; opakuje svoju výzvu Predsedníctvu, aby prehodnotilo politiku externalizácie Parlamentu, pokiaľ ide o upratovacie a stravovacie služby.

Iné oddiely (oddiely IV – X)

65. konštatuje, že návrh rozpočtu v zásade odzrkadľuje odhady jednotlivých inštitúcií, ktoré patria do iných oddielov rozpočtu, a preto zodpovedá, až na niekoľko výnimiek, ich finančným požiadavkám; domnieva sa, že systematické škrty navrhnuté Radou by preto mali nepriaznivý vplyv na fungovanie dotknutých inštitúcií, a teda aj na ich zásadný prínos k fungovaniu Únie; z tohto dôvodu navrhuje obnoviť úrovne NR takmer vo všetkých prípadoch, a to aj pokiaľ ide o európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a Výbor regiónov, vrátane plánu pracovných miest, aby mohli vykonávať všetky úlohy, ktoré im boli zverené, vrátane nových funkcií; v súlade s džentlmenskou dohodou nemení závery Rady týkajúce sa Rady a Európskej rady;

 

66. domnieva sa, že v niektorých prípadoch a po zohľadnení odhadov inštitúcií je potrebné navýšiť rozpočtové prostriedky alebo počet zamestnancov nad úroveň NR s cieľom uspokojiť nové potreby a splniť politické ciele; navrhuje preto:

 

a) pokiaľ ide o Súdny dvor Európskej únie a Európsky hospodársky a sociálny výbor, zvýšiť rozpočtové prostriedky nad úroveň NR v prípade riadkov týkajúcich sa platov a nárokov zamestnancov, a to aj v prípade plánov pracovných miest, aby sa zachovala úroveň rozpočtových prostriedkov v súlade s ich odhadmi;

 

b) pokiaľ ide o Európsky dvor audítorov, zvýšiť rozpočtové prostriedky nad úroveň NR v riadku 1200 Platy a príspevky, a to aj pokiaľ ide o plán pracovných miest, aby sa zachovala úroveň rozpočtových prostriedkov, ktorú Európsky dvor audítorov považuje za potrebnú, najmä na pokrytie dodatočných audítorských úloh spojených so zvýšenými finančnými prostriedkami Únie (Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a Nástroj Európskej únie na obnovu);

 

c) pokiaľ ide o Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, zvýšiť rozpočtové prostriedky nad úroveň NR v riadku 2214 Kapacita strategickej komunikácie a v riadku 1200 Zmluvní zamestnanci s cieľom zintenzívniť boj proti dezinformáciám, najmä v regióne Ďalekého východu; okrem toho, posilniť riadok 1100 Základné platy, niekoľko ďalších súvisiacich riadkov a plán pracovných miest, aby Európska služba pre vonkajšiu činnosť mohla nahradiť vyslaných národných expertov stálymi zamestnancami a plniť svoje funkcie v rámci globálneho sankčného režimu v oblasti ľudských práv.

o

o o

67. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s pozmeňujúcimi návrhmi k návrhu všeobecného rozpočtu Rade, Komisii a ďalším príslušným inštitúciám a orgánom, ako aj národným parlamentom..

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE ZAHRANIČNÉ VECI (28.9.2021)

pre Výbor pre rozpočet

k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2022

(2021/0227(BUD)

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Urmas Paet

 

 

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. konštatuje, že z dôvodu oneskorení pri prijímaní väčšiny základných aktov v rámci okruhu 6 bude rok 2022 prvým úplným rokom fungovania väčšiny nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti;

2. berie na vedomie zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov v okruhu 6 z dôvodu začatia obdobia vykonávania finančných nástrojov a zavedenia nových programov v rámci tohto okruhu;

3. zdôrazňuje, že v čase, keď vonkajšie výzvy a záležitosti medzinárodnej politiky nadobúdajú v medzinárodnej politike čoraz väčší význam, treba zabezpečiť, aby bol vonkajší rozmer rozpočtu Únie primerane financovaný a pripravený tak, aby bolo možné bezodkladne reagovať na súčasné, vznikajúce, ako aj budúce výzvy; trvá na tom, že rozpočet na vonkajšiu činnosť by sa mal zameriavať na prioritné oblasti z geografického aj tematického hľadiska a na oblasti, v ktorých môžu opatrenia Únie priniesť najväčšiu pridanú hodnotu;

4. konštatuje, že väčšina výdavkov na vonkajšiu činnosť je sústredená v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI – Globálna Európa) a nástroja predvstupovej pomoci (IPA III), a trvá na podpore dohodnutých priorít v rámci týchto nástrojov vonkajšieho financovania vrátane priorít stanovených počas geopolitického dialógu na vysokej úrovni NDICI – Globálna Európa; opakuje svoju predchádzajúcu požiadavku na diferencovanú rozpočtovú nomenklatúru pre nové nástroje na financovanie vonkajšej činnosti; zdôrazňuje, že v súvislosti s efektívnejším súborom nástrojov musí byť štruktúra rozpočtu dostatočne podrobná, aby Parlamentu umožnila účinne vykonávať rozpočtové funkcie a plniť úlohu dohľadu;

5. zdôrazňuje naliehavú potrebu podstatne zvýšiť finančné prostriedky NDICI – Globálna Európa, ktoré sú k dispozícii na tematický program v oblasti mieru, stability a predchádzania konfliktom a rýchlej reakcie, ako aj v oblasti ľudských práv a demokracie, a víta zvýšený príspevok NDICI – Globálna Európa a IPA III na program Erasmus+, ktorý umožňuje zvýšenú mobilitu študentov z predvstupových krajín;

6. zdôrazňuje, že treba zvýšiť financovanie krajín západného Balkánu a krajín východného a južného susedstva, aby sa podporili komplexné politické a sociálno-ekonomické reformy a zotavenie z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a jeho dlhodobých hospodárskych dôsledkov, ale aj podporili oblasti, ako sú sloboda médií, boj proti korupcii a organizovanému zločinu, ľudské práva a základné slobody vrátane práv osôb patriacich k menšinám a zraniteľným skupinám, ako aj zlepšenie postavenia a ochrana žien, dievčat a LGBTQI;

7. upozorňuje na viaceré výzvy vo východnom a južnom regióne susediacom s Úniou a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť primerané finančné prostriedky pre základné oblasti, ako sú podpora demokracie, občianskej spoločnosti a zásad právneho štátu; vyzýva najmä na pokračujúcu podporu aktivistom v oblasti ľudských práv a demokracie v Bielorusku;

8. opätovne potvrdzuje svoje pevné presvedčenie, že v krajinách osobitného strategického záujmu Únie, najmä v pristupujúcich krajinách a pridružených krajinách Východného partnerstva, ako aj krajinách južného susedstva by sa malo vytvoriť užšie prepojenie medzi Európskym parlamentom a príslušnými národnými parlamentmi, a preto požaduje primerané financovanie s cieľom zabezpečiť potrebnú úroveň parlamentnej spolupráce;

9. je presvedčený, že v záujme zabezpečenia prierezového vykonávania programu pre mládež, mier a bezpečnosť by Únia a jej orgány mali začleniť oblasť mládeže, mieru a bezpečnosti do tvorby politiky a programov, financovania a monitorovania; žiada vytvorenie nových a otvorenie existujúcich cielených finančných nástrojov pre iniciatívy v oblasti mládeže, mieru a bezpečnosti, ktoré budú pružné a dostupné všetkým mladým ľuďom vrátane tých, ktorí čelia viacerým formám marginalizácie;

10. domnieva sa, že situácia v oblasti ľudských práv v Egypte si vyžaduje preskúmanie operácií Komisie na podporu rozpočtu, a žiada, aby sa pomoc Únie zamerala v prvom rade na podporu demokratických aktérov a občianskej spoločnosti; požaduje väčšiu transparentnosť všetkých foriem finančnej podpory alebo odbornej prípravy, ktorú Únia, Európska banka pre obnovu a rozvoj a Európska investičná banka poskytuje Egyptu;

11. víta prísnejšiu podmienenosť týkajúcu sa demokracie, ľudských práv a právneho štátu v rámci modernizovaného nástroja IPA III; žiada, aby sa v rámci nástroja IPA III vytvorili samostatné rozpočtové riadky pre krajiny západného Balkánu a Turecko, ktoré by mali poskytnúť dostatočné finančné prostriedky pre tureckú občiansku spoločnosť a na udržiavanie kontaktov medzi ľuďmi; zdôrazňuje, že sa musí zabrániť zneužívaniu finančných prostriedkov Únie zo strany akejkoľvek vlády; požaduje, aby v prípade Turecka finančné prostriedky nástroja IPA III spravovala Komisia alebo medzinárodné organizácie a aby sa umožnilo nepriame riadenie s prijímajúcou krajinou len vtedy, ak je to nevyhnutne potrebné; pripomína, že všetky finančné prostriedky v rámci nástroja IPA III vrátane hospodárskeho a investičného plánu pre západný Balkán musia byť v súlade s cieľmi Parížskej dohody a cieľmi Únie v oblasti dekarbonizácie;

12. zdôrazňuje globálne úsilie Únie o podporu utečencov a pripomína dôležitú úlohu, ktorú zohráva Turecko pri prijímaní utečencov zo Sýrie; znovu potvrdzuje, že Únia a jej členské štáty musia aj naďalej poskytovať účinnú a monitorovanú pomoc sýrskym utečencom v Turecku a zabezpečiť, aby sa jej finančné prostriedky priamo a v plnej miere transparentne poskytovali mimovládnym organizáciám; pripomína, že prípadný nástupnícky program nástroja pre utečencov v Turecku by sa nemal financovať na úkor novoprijatých finančných nástrojov, ako sú IPA III a NDICI – Globálna Európa (vrátane rezervy); žiada, aby sa prípadný nástupnícky program nástroja pre utečencov v Turecku financoval z nových rozpočtových prostriedkov a z príspevkov členských štátov, a trvá na tom, aby sa Parlament v plnej miere podieľal na rozhodnutiach vrátane rozhodnutí o príspevkoch do trustových fondov Únie z rozpočtu Únie a o zriadení nástupníckeho programu nástroja pre utečencov v Turecku pri plnom rešpektovaní úlohy rozpočtového orgánu; požaduje okrem toho plnohodnotné posúdenie vplyvu vyhlásenia EÚ a Turecka na ľudské práva a zdôrazňuje, že je dôležité, aby obe strany v rámci jeho vykonávania dodržiavali základné práva;

13. trvá na tom, že priestor pre výdavky na vonkajšiu činnosť, ktorú poskytuje strop viacročného finančného rámca (VFR) pre okruh č. 6 „Susedstvo a svet“ a pravidlá pre mobilizáciu rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc, musí byť v plnej miere využitý; opakovane pripomína, že sa musí zachovať rovnováha medzi zdrojmi pridelenými rôznym nástrojom na financovanie vonkajšej činnosti príslušnými nariadeniami; zdôrazňuje, že budúce financovanie potrieb sýrskych utečencov nebolo v diskusiách o VFR a NDICI – Globálna Európa zohľadnené, a preto by sa nemalo hradiť z plánovaných nástrojov; okrem toho zdôrazňuje, že keďže očakávaný balík opatrení pre sýrskych utečencov nereaguje na novú krízu ani neočakávané potreby, financovanie z rezervy pre núdzové situácie nástroja NDICI – Globálna Európa by malo byť v tomto smere obmedzené; vyzýva namiesto toho členské štáty, aby pre tento balík poskytli dodatočné „nové finančné prostriedky“; zdôrazňuje, že akýkoľvek pružný mechanizmus financovania zriadený v rámci nástroja NDICI – Globálna Európa musí byť v súlade s tematickými výdavkovými cieľmi vymedzenými v nariadení;

14. uznáva zásadnú úlohu, ktorú plní Agentúra OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) ako jediný poskytovateľ nevyhnutných služieb miliónom palestínskych utečencov na Blízkom východe, a vyzýva na zvýšenie finančného príspevku Únie pre túto agentúru ako investície do bezpečnosti, stability a rozvoja v regióne a mimo neho; pozorne si všíma nedávne zistenia externej štúdie financovanej Úniou zameranej na palestínske učebnice, ktoré poukazujú na obmedzený počet oblastí, ktoré treba zlepšiť, a vo veľkej miere vyvracia tvrdenia o rozsiahlom navádzaní na nenávisť, čím sa potvrdzuje, že tieto učebnice zodpovedajú normám UNESCO; berie na vedomie ostražitosť Komisie v tejto veci a víta jej pevný záväzok bojovať proti antisemitizmu; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v spolupráci s Palestínskou samosprávou a UNRWA s cieľom podporovať kvalitné vzdelávanie palestínskych detí a naďalej zabezpečovať úplné dodržiavanie noriem UNESCO; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby finančné prostriedky poskytnuté Palestínskej samospráve vyvažovali negatívne tendencie a čoraz väčšiu rozdelenosť Palestíny, prispievali k podpore plurality a zodpovednosti a podporovali palestínsku občiansku spoločnosť;

15. zdôrazňuje, že rozpočet humanitárnej pomoci pre Afganistan a susedné krajiny by sa mal výrazne zvýšiť s cieľom podporiť a ochrániť zraniteľných Afgancov a ich rodiny vrátane vnútorne vysídlených osôb a utečencov, ako aj v záujme zlepšenia presídlenia; v tejto súvislosti opakuje, že treba zabezpečiť humánnu a primeranú podporu pre ľudí hľadajúcich útočisko, ako aj podporu hostiteľských krajín; žiada, aby v prípade, ak nebude možné garantovať dodržiavanie ľudských práv, a najmä práv žien a dievčat, rozvojová pomoc pre afganský režim zostala pozastavená a bola presmerovaná na nezávislé rozvojové a humanitárne organizácie v súlade s cieľmi vonkajšej činnosti Únie; trvá aj na tom, aby sa všetky finančné prostriedky pre organizácie občianskej spoločnosti v Afganistane priamo prideľovali týmto organizáciám bez toho, aby vláda Talibanu plnila úlohu sprostredkovateľa; zdôrazňuje, že sa treba poučiť z medzinárodnej angažovanosti v oblasti boja proti terorizmu a podporiť slobodu, ľudské práva a občianske slobody v Afganistane;

16. požaduje ambicióznejší rozpočet v oblasti ľudských práv a podpory organizácií občianskej spoločnosti vrátane tých, ktoré sú odhodlané zlepšiť postavenie žien a dievčat; pripomína potrebu prísne podmieniť finančnú podporu pre partnerské krajiny a susedstvo Únie, pokiaľ ide o prípady porušovania ľudských práv; požaduje v tejto súvislosti väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o ustanovenia finančných dohôd týkajúce sa ľudských práv, a objasnenie mechanizmu a kritérií na pozastavenie takýchto dohôd v prípade porušenia ľudských práv, demokratických zásad a zásady právneho štátu a v závažných prípadoch korupcie; zdôrazňuje tiež, že Únia by sa mala prísne zdržať poskytovania rozpočtovej podpory v krajinách, ktoré hrubo porušujú medzinárodné normy v oblasti ľudských práv a demokracie a právneho štátu alebo ktoré nedokážu preukázať svoj záväzok bojovať proti korupcii; podporuje v tejto súvislosti dôsledné uplatňovanie globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv (Magnitského akt EÚ) a rozšírenie jeho rozsahu pôsobnosti aj na korupciu;

17. zdôrazňuje, že ochrana a presadzovanie ľudských práv a demokracie na celom svete je naďalej stredobodom záujmu vonkajších činností Únie; vyzýva na zvýšenie financovania volebných pozorovateľských misií vrátane miestnych pozorovateľov vzhľadom na ich úlohu pri upevňovaní demokratických inštitúcií a zabezpečovaní stability v nestabilných krajinách, najmä zo strany miestnych skupín občianskej spoločnosti;

18. zdôrazňuje, že treba zlepšiť viditeľnosť a komunikáciu o pomoci Únie a financovaní zo zdrojov Únie v tretích krajinách, a to najmä v kandidátskych a partnerských krajinách; žiada Komisiu, aby sa viac sústredila na šírenie informácií o úspešne realizovaných projektoch a ich pozitívnych výsledkoch a výhodách s cieľom posilniť vplyv financovania a verejnej diplomacie Únie a aby mimoriadne obozretne posudzovala a predchádzala akémukoľvek porušovaniu v súvislosti s vlastnými projektmi Únie a financovaním v tretích krajinách;

19. odsudzuje všetky útoky na náboženské menšiny, najmä kresťanov, na celom svete, a zároveň zdôrazňuje, že musia byť k dispozícii primerané finančné prostriedky na opatrenia na ochranu prenasledovaných menšín, a v tejto súvislosti ďalej zdôrazňuje svoju podporu pre osobitného zástupcu pre presadzovanie slobody náboženského vyznania alebo viery mimo Európskej únie;

20. zdôrazňuje, že je dôležité budovať silnú spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku (SBOP) Únie a posilniť spoluprácu v otázkach obrany a bezpečnosti prostredníctvom rôznych nástrojov, ako sú stála štruktúrovaná spolupráca, koordinované ročné hodnotenie obrany a Európsky obranný fond, ktorý je dôležitým prispievateľom k strategickej autonómii Únie, technologickej zvrchovanosti a jej schopnosti rozhodovať a konať v prípade potreby autonómne; očakáva, že nadchádzajúci Strategický kompas Únie a jeho výsledné závery budú tiež viesť k ďalšiemu zvýšeniu výdavkov na iniciatívy týkajúce sa obrany s cieľom reagovať na viaceré pokračujúce výzvy a väčšej geostratégii Únie schopnej brániť svoje záujmy a hodnoty a prevziať viac zodpovednosti v oblasti bezpečnosti a obrany v partnerstve so Spojenými štátmi a NATO, najmä v európskom susedstve; zdôrazňuje význam civilných misií v rámci SBOP a vyzýva členské štáty, aby v krátkom časovom horizonte vyčlenili dostatok personálu;

21. zdôrazňuje, že je dôležité pravidelne hodnotiť všetky opatrenia Únie v oblasti bezpečnostnej pomoci (civilná SBOP a nástroj na podporu stability a mieru/NDICI – Globálna Európa) a upraviť niektoré misie, operácie a opatrenia na základe zmysluplného humánneho bezpečnostného prístupu, ktorý zohľadňuje skutočné bezpečnostné potreby miestneho obyvateľstva;

22.  zdôrazňuje, že je dôležité chrániť Úniu pred zahraničným nepriateľským zasahovaním a vplyvom, najmä hybridnými útokmi a dezinformáciami; vyzýva na zabezpečenie primeraného financovania a mandátov pre útvary a projekty Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ktoré sa zaoberajú týmito otázkami, a zdôrazňuje význam koordinácie medzi inštitúciami Únie; požaduje vytvorenie špecializovaných tímov na riešenie hrozieb pochádzajúcich z konkrétnych regiónov; pripomína, že Európsky dvor audítorov dospel k záveru, že ESVČ potrebuje širší mandát, aby mohla riešiť nárast hybridných útokov v dôsledku pandémie COVID-19 a vznikajúcich hrozieb, a v súvislosti s tým aj dostatočné financovanie;

23. opakuje svoje predchádzajúce vyjadrenia týkajúce sa hrozieb v súvislosti s kybernetickou bezpečnosťou, ako aj šírením falošných správ a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozpočet Únie musí lepšie riešiť tieto kľúčové výzvy na horizontálnej úrovni a reagovať na ne, a to najmä v sídlach Únie, ako aj jej delegáciách na celom svete;

24. zdôrazňuje, že káble s optickým vláknom sú centrálnou nervovou sústavou globálneho internetu, keďže 97 % všetkých internetových dátových tokov prebieha týmito káblami; zdôrazňuje, že napriek tomu, že sú tieto káble ústrednou a nevyhnutnou časťou kritickej infraštruktúry Únie, a teda majú obrovský geopolitický význam, stali sa nedávno terčom zahraničných špionážnych operácií; je presvedčený, že Únia by mala považovať bezpečnosť a ochranu týchto káblov za svoju prioritu; vyzýva Úniu, aby vytvorila program Únie na ochranu káblov s optickým vláknom, ktorý bude zahŕňať výskum, koordinovanie, tvorbu politiky, sledovanie incidentov a odbornú prípravu pobrežnej stráže;

25. zdôrazňuje pretrvávajúci dominový efekt ochorenia COVID-19 na celom svete; vyzýva na koordinovanú a súdržnú reakciu v rámci Únie a jej partnerských krajín pri poskytovaní lekárskej pomoci a lepšom budovaní kapacít, pokiaľ ide o distribúciu a spoločné využívanie očkovacích látok, a to aj prostredníctvom nástroja COVAX, ako aj na podporu sociálneho a hospodárskeho oživenia krajín;

26. zdôrazňuje, že sú potrebné dostatočné finančné prostriedky na uľahčenie plánovania a plnenia agendy Únie v oblasti globálnej prepojenosti; vyzdvihuje význam začlenenia konkrétnych projektov a investícií v oblasti prepojenosti do procesu programovania VFR na roky 2021 – 2027;

27. zdôrazňuje význam prepojenia spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a politiky EÚ pre Arktídu a zdôrazňuje zodpovednosť Únie za podporu ochrany Arktídy a jej miestnych komunít;

28. konštatuje, že nástroj NDICI – Globálna Európa predpokladá strednodobé a záverečné hodnotenia a podrobné výročné správy Komisie predkladané Európskemu parlamentu a Rade o prebiehajúcich činnostiach, dosiahnutých výsledkoch, účinnosti, ako aj pokroku pri dosahovaní tematických cieľov a cieľov nariadenia (EÚ) 2021/947 Európskeho parlamentu a Rady[11]; vyzýva Komisiu, aby vypracovala a používala presnú metodiku sledovania tematických cieľov, najmä v oblasti klímy, biodiverzity, rodovej rovnosti, ako aj migrácie a núteného vysídľovania s cieľom zabezpečiť transparentnosť, riadnu zodpovednosť a umožniť Parlamentu ako jednej zložke rozpočtového orgánu účinne plniť jeho kontrolnú funkciu;

29. víta ambiciózny vonkajší akčný plán pre rodovú rovnosť (GAP) III; požaduje adekvátne finančné zdroje na jeho vykonávanie a zdôrazňuje potrebu vhodných a merateľných ukazovateľov a konkrétnej metodiky, ako aj pravidelného monitorovania s cieľom analyzovať vplyv rozpočtu Únie na rodovú rovnosť a účinne vykonávať rodové rozpočtovanie vo vonkajšej činnosti Únie;

30. vyzýva Predsedníctvo, aby vypracovalo preklad kľúčových uznesení o zahraničnej politike prijatých podľa článku 54 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu (iniciatívne správy) do úradných jazykov Organizácie Spojených národov, ktoré nie sú úradnými jazykmi Únie (konkrétne do arabčiny, čínštiny a ruštiny), ako aj uznesení o jednotlivých krajinách prijatých na základe článku 132 rokovacieho poriadku (uznesenia k vyhláseniam Komisie alebo vysokého predstaviteľa a podpredsedu Komisie) a článku 144 rokovacieho poriadku (naliehavé uznesenia) do úradného jazyka príslušnej krajiny s cieľom posilniť vplyv a dosah činnosti Parlamentu v oblasti zahraničných vecí, a vyzýva rozpočtový orgán, aby zabezpečil, že na tento účel budú k dispozícii dostatočné rozpočtové prostriedky;

31. uznáva, že treba posilniť ESVČ, aby mohla plniť svoje funkcie v rámci globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv; požaduje adekvátne financovanie dodatočného personálu s cieľom zabezpečiť vykonávanie úloh v rámci tohto nového nástroja zahraničnej politiky Únie a nabáda ESVČ, aby prijala a bezodkladne plnila svoje vlastné vykonávacie ustanovenia o vonkajšej činnosti a úlohách, ktoré predstavujú sui generis právny základ pre vedúcich delegácií a pomáhajú im lepšie chrániť obraz a dobré meno celej Únie, ako sa uvádza v písomných odpovediach pre Výbor pre kontrolu rozpočtu v súvislosti s absolutóriom za rok 2019;

32. odmieta škrty Rady v administratívnom rozpočte ESVČ; vyzýva spravodajcu Výboru pre rozpočet pre oddiel X, aby obnovil návrh rozpočtu vo všetkých riadkoch v oddiele X, v ktorých Rada vykonala škrty.

 

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VÝBOROM POŽIADANÝM O STANOVISKO

Dátum prijatia	27.9.2021
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	50 8 8
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alviina Alametsä, Alexander Alexandrov Yordanov, Maria Arena, Petras Auštrevičius, Traian Băsescu, Anna Bonfrisco, Fabio Massimo Castaldo, Susanna Ceccardi, Włodzimierz Cimoszewicz, Katalin Cseh, Tanja Fajon, Anna Fotyga, Michael Gahler, Kinga Gál, Sunčana Glavak, Raphaël Glucksmann, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Sandra Kalniete, Maximilian Krah, Andrius Kubilius, David Lega, Miriam Lexmann, Nathalie Loiseau, Antonio López-Istúriz White, Claudiu Manda, Lukas Mandl, Thierry Mariani, David McAllister, Vangelis Meimarakis, Sven Mikser, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Urmas Paet, Demetris Papadakis, Kostas Papadakis, Tonino Picula, Manu Pineda, Thijs Reuten, Jérôme Rivière, María Soraya Rodríguez Ramos, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Jacek Saryusz-Wolski, Andreas Schieder, Radosław Sikorski, Jordi Solé, Sergei Stanishev, Tineke Strik, Hermann Tertsch, Hilde Vautmans, Idoia Villanueva Ruiz, Viola Von Cramon-Taubadel, Thomas Waitz, Isabel Wiseler-Lima, Salima Yenbou, Željana Zovko
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Vladimír Bilčík, Ioan-Rareş Bogdan, Özlem Demirel, Angel Dzhambazki, Markéta Gregorová, Evin Incir, Assita Kanko, Pierfrancesco Majorino, Mick Wallace

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN
VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

50	+
NI	Fabio Massimo Castaldo
PPE	Alexander Alexandrov Yordanov, Traian Băsescu, Vladimír Bilčík, Ioan-Rareş Bogdan, Michael Gahler, Sunčana Glavak, Sandra Kalniete, Andrius Kubilius, David Lega, Miriam Lexmann, Antonio López-Istúriz White, David McAllister, Lukas Mandl, Vangelis Meimarakis, Francisco José Millán Mon, Radosław Sikorski, Isabel Wiseler-Lima, Željana Zovko
Renew	Petras Auštrevičius, Katalin Cseh, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Nathalie Loiseau, Javier Nart, Urmas Paet, María Soraya Rodríguez Ramos, Hilde Vautmans
S&D	Maria Arena, Włodzimierz Cimoszewicz, Tanja Fajon, Raphaël Glucksmann, Evin Incir, Pierfrancesco Majorino, Claudiu Manda, Sven Mikser, Demetris Papadakis, Tonino Picula, Thijs Reuten, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Andreas Schieder, Sergei Stanishev
Verts/ALE	Alviina Alametsä, Markéta Gregorová, Jordi Solé, Tineke Strik, Viola Von Cramon-Taubadel, Thomas Waitz, Salima Yenbou

 

8	-
ID	Maximilian Krah, Thierry Mariani, Jérôme Rivière
NI	Kostas Papadakis
The Left	Özlem Demirel, Manu Pineda, Idoia Villanueva Ruiz, Mick Wallace

 

8	0
ECR	Angel Dzhambazki, Anna Fotyga, Assita Kanko, Jacek Saryusz-Wolski, Hermann Tertsch
ID	Anna Bonfrisco, Susanna Ceccardi
NI	Kinga Gál

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE ROZVOJ (28.9.2021)

pre Výbor pre rozpočet

k všeobecnému rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2022 – všetky oddiely

(2021/0227(BUD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Charles Goerens

 

 

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. upozorňuje na skutočnosť, že kombinované dôsledky zdravotnej pandémie a celosvetovej recesie vážne oslabia schopnosť rozvojových krajín, najmä najmenej rozvinutých krajín, dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja, pričom tieto dôsledky už teraz najviac pociťujú chudobní a zraniteľní ľudia; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať rozvojové krajiny v prístupe k vakcínam proti ochoreniu COVID-19; domnieva sa, že súčasná kríza prehlbuje nerovnosti na celom svete a že bez prístupu k vakcínam sa tieto rozdiely ešte prehĺbia;

2. zdôrazňuje, že na zlepšenie základov dane rozvojových krajín, posilnenie ich verejných financií a odvrátenie škodlivých úsporných opatrení je veľmi potrebná rozvojová pomoc spolu so zásadnými opatreniami na odpustenie dlhu, do ktorých budú zapojení všetci súkromní a verejní veritelia, a ďalší rozvoj medzinárodnej spolupráce v oblasti daní a boja proti nezákonným finančným tokom z cezhraničných operácií nadnárodných podnikov, daňovým únikom a daňovým podvodom; opakuje, že výdavky na očkovanie proti ochoreniu COVID-19 nesmú odčerpávať prostriedky potrebné na ďalšie kľúčové výdavky; vyzýva Európsku komisiu, aby stanovila komplexnú európsku stratégiu odpustenia dlhu rozvojovým krajinám; vyzýva na podporu vytvorenia mnohostranného mechanizmu riešenia dlhu pod záštitou OSN a na prijatie opatrení smerujúcich k dohode o záväzných pravidlách pre zodpovedné poskytovanie a získavanie štátnych úverov s cieľom podporiť lepšie predchádzanie dlhovým krízam; zdôrazňuje však, že popri odpustení dlhu je potrebná podpora na vykonávanie systémových reforiem aj na úrovni rozvojových krajín;

3. vyzýva na vytvorenie Európskej banky pre udržateľný rozvoj a medzinárodnú ochranu klímy, ktorá bude združovať zdroje, zahŕňať všetky členské štáty a ich vnútroštátne rozvojové finančné inštitúcie a mobilizovať súkromné investície v rozvojových krajinách;

4. poukazuje na to, že je naliehavo potrebné zvýšiť finančné prostriedky na zdravotnú starostlivosť, potravinovú bezpečnosť a výživu, vzdelávanie, prístup k základným vodohospodárskym a sanitárnym službám, sociálnu ochranu a rodovú rovnosť a posilniť riadky Ľudia a planéta – Globálne výzvy; zdôrazňuje, že v geografických riadkoch by mal byť prioritou ľudský rozvoj; upozorňuje na to, že ak sa na celosvetovej úrovni neprijmú primerané opatrenia proti klimatickej kríze a strate biodiverzity, bude to mať katastrofálne dôsledky, ako aj na potrebu posilniť riadok Planéta – Globálne výzvy;

5. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že bude schopná presvedčivo preukázať dodržiavanie ustanovení nariadenia NDICI – Globálna Európa a dosiahnuť vytýčené ciele týkajúce sa výdavkov na sociálne začlenenie a ľudský rozvoj, vzdelávanie, rodové otázky, klímu, biodiverzitu a migráciu, a úplne dodržiavať požiadavku, aby 93 % výdavkov NDICI spĺňalo podmienky oficiálnej rozvojovej pomoci; trvá na tom, že je potrebné zvýšiť oficiálnu rozvojovú pomoc, najmä pomoc určenú najmenej rozvinutým krajinám, aby sa prispelo k plneniu kolektívnych záväzkov EÚ a jej členských štátov;

6. vyzýva Komisiu a finančné inštitúcie vrátane EIB, aby zabezpečili, že všetky operácie vykonávané prostredníctvom EFSD+ – EAG budú dodržiavať zásadu rozvojovej doplnkovosti a budú v súlade s cieľmi vonkajšej činnosti EÚ vymedzenými v článku 21 ZEÚ vrátane dodržiavania a presadzovania ľudských práv, odstránenia chudoby a riadenia environmentálnych rizík; vyzýva Komisiu, aby posúdila rozvojovú doplnkovosť poskytovania finančných prostriedkov EÚ prostredníctvom EFSD+ na posilnenie nástroja COVAX;

7. pripomína, že podľa nariadenia NDICI – Globálna Európa budú spätné toky prostriedkov z ERF účelovo viazané pre krajiny AKT a budú poskytované výlučne prostredníctvom EIB cestou rozpočtových záruk a operácií kombinovaného financovania v rámci EFSD+ – EAG; vyzýva na využitie spätných tokov prostriedkov z ERF s cieľom pomôcť napraviť súčasnú nedostatočnú prítomnosť EIB na mieste v krajinách AKT s cieľom analyzovať skutočnú situáciu v súvislosti s projektmi, ktoré financuje; zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú by na tento účel mohlo zohrávať aj intenzívnejšie zapojenie delegácií EÚ;

8. domnieva sa, že program pre krajiny AKT s vlastným rozpočtovým riadkom je nevyhnutný na pokrytie spoločných a prelínajúcich sa cieľov a strategických priorít v rámci novej dohody medzi EÚ a OAKTŠ; domnieva sa, že tento program by dopĺňal programovanie EÚ na regionálnej a vnútroštátnej úrovni v týchto častiach sveta a mal by sa v prvom rade zameriavať na zraniteľné skupiny obyvateľstva, ktoré čelia zmene klímy a strate biodiverzity, a podporovať financovanie zdravotnej starostlivosti súvisiacej s ochorením COVID-19 s cieľom uľahčiť prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a k vakcínam pre všetkých;

9. domnieva sa, že systémy sociálnej ochrany prístupné pre všetkých a všeobecne dostupná zdravotná starostlivosť by sa mali podporovať z celoafrického programu, pre ktorý by sa mal vytvoriť samostatný rozpočtový riadok; víta finančné prostriedky na ďalšie budovanie kapacít OAKTŠ v rámci Spoločného parlamentného zhromaždenia EÚ-AKT, ako aj pokračujúcu podporu budovania kapacít Africkej únie a Africkej kontinentálnej zóny voľného obchodu;

10. vyzýva Komisiu, aby rýchle a súdržne riešila cielenú podporu rozširovania a partnerstiev v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, a taktiež podporila schopnosť rozvojových krajín vyvážať energiu z obnoviteľných zdrojov, a to aj vo forme vodíka z obnoviteľných zdrojov;

11. vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vymenovala vyslanca EÚ na vysokej úrovni pre oblasť klímy na podporu boja proti zmene klímy na medzinárodnej úrovni;

12. trvá na tom, že priestor pre výdavky na vonkajšiu činnosť, ktorý poskytuje strop VFR pre okruh č. 6 „Susedstvo a svet“ a pravidlá pre mobilizáciu rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc, musí byť v plnej miere využitý; opakovane pripomína, že sa musí zachovať rovnováha medzi zdrojmi pridelenými rôznym nástrojom na financovanie vonkajšej činnosti prostredníctvom príslušných nariadení; zdôrazňuje, že budúce financovanie potrieb sýrskych utečencov nebolo v diskusiách o VFR a NDICI – Globálna Európa zohľadnené, a preto by nemalo byť plánovanými nástrojmi znášané; okrem toho zdôrazňuje, že keďže očakávaný balík opatrení pre sýrskych utečencov nereaguje na novú krízu ani neočakávané potreby, financovanie z rezervy pre núdzové situácie nástroja NDICI – Globálna Európa by mala byť v tomto smere obmedzené; vyzýva namiesto toho členské štáty, aby pre tento balík poskytli dodatočné „nové finančné prostriedky“;

13. vyzýva, aby ročné rozpočtové obdobie náležite odrážalo ustanovenia NDICI – Globálna Európa o mobilizácii rezervy na vznikajúce výzvy a priority, najmä s cieľom zabezpečiť pridanie celkovo 1 miliardy EUR na tri programy (200 000 000 EUR na tematický program pre ľudské práva a demokraciu, 200 000 000 EUR na tematický program pre organizácie občianskej spoločnosti a 600 000 000 EUR na tematický program pre globálne výzvy) v období platnosti VFR na roky 2021 – 2027;

14. vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti so situáciou v Afganistane; vyzýva Komisiu, aby pripravila humanitárnu pomoc a podľa posúdených možností v súlade so zásadou správneho finančného riadenia zvýšila rozpočet na humanitárnu pomoc pre Afganistan a susedné krajiny s cieľom riešiť kritickú potravinovú neistotu, podporu pre utečencov v susedných krajinách, ako aj vnútorne vysídlených ľudí, a podporu pre ženy, dievčatá a deti a obhajcov ľudských práv v spolupráci s agentúrami OSN (UNHCR, UNICEF), ďalšími medzinárodnými organizáciami a medzinárodnými MVO; vyzýva na prípravu nového finančného plánovania a stratégie s cieľom zachovať ťažko získané prínosy v oblasti rozvoja a pokračovať v podpore obyvateľov Afganistanu a susedných krajín bez toho, aby bola vláda Talibanu využitá ako sprostredkovateľ, a pod podmienkou, že sa získajú bezpečnostné záruky pre pracovníkov v oblasti rozvojovej pomoci.

 

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VÝBOROM POŽIADANÝM O STANOVISKO

Dátum prijatia	27.9.2021
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	19 2 5
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Anna-Michelle Asimakopoulou, Hildegard Bentele, Dominique Bilde, Catherine Chabaud, Antoni Comín i Oliveres, Ryszard Czarnecki, Gianna Gancia, Charles Goerens, Pierrette Herzberger-Fofana, György Hölvényi, Rasa Juknevičienė, Beata Kempa, Pierfrancesco Majorino, Erik Marquardt, Norbert Neuser, Janina Ochojska, Jan-Christoph Oetjen, Michèle Rivasi, Christian Sagartz, Tomas Tobé, Miguel Urbán Crespo, Chrysoula Zacharopoulou, Bernhard Zimniok
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Evin Incir, Patrizia Toia
Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní	Elisabetta Gualmini

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN
VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

19	+
ID	Gianna Gancia
NI	Antoni Comín i Oliveres
PPE	Anna-Michelle Asimakopoulou, Hildegard Bentele, György Hölvényi, Rasa Juknevičienė, Janina Ochojska, Christian Sagartz, Tomas Tobé
Renew	Catherine Chabaud, Charles Goerens, Jan-Christoph Oetjen, Chrysoula Zacharopoulou
S&D	Elisabetta Gualmini, Evin Incir, Pierfrancesco Majorino, Norbert Neuser, Patrizia Toia
The Left	Miguel Urbán Crespo

 

2	-
ID	Dominique Bilde, Bernhard Zimniok

 

5	0
ECR	Ryszard Czarnecki, Beata Kempa
Verts/ALE	Pierrette Herzberger-Fofana, Erik Marquardt, Michèle Rivasi

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE HOSPODÁRSKE A MENOVÉ VECI (8.9.2021)

pre Výbor pre rozpočet

k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2022

(2021/0227(BUD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Luděk Niedermayer

 

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  žiada, aby sa v rozpočte Únie na rok 2022 plnila Európska zelená dohoda; vyzýva na zosúladenie rozpočtu Únie na rok 2022 so záväzkami Únie v oblasti klímy podľa Parížskej dohody;

2. žiada, aby rozpočtom na rok 2022 prispievalo k plneniu priorít uvedených v európskom semestri a zároveň umožnilo plniť Európsku zelenú dohodu, Európsky pilier sociálnych práv a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, a žiada, aby sa výdavky spojené s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti použili v rámci politických cieľoch štruktúrovaných v 6 pilieroch a aby prispievali k účinnému riešeniu všetkých výziev alebo významnej časti výziev identifikovaných v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny;

3.  vyjadruje poľutovanie nad škrtmi, ktoré navrhla Rada v rozpočte Únie na rok 2022, a pripomína, že je potrebné zachovať záväzky, na ktorých sa dohodlo v súvislosti s VFR na medziinštitucionálnej úrovni;

4. domnieva sa, že rozpočtom Únie by sa mali aj naďalej podporovať udržateľná a inkluzívna hospodárska a sociálna obnova v Únii po pandémii COVID-19 a priority EÚ; zdôrazňuje, že symetrický šok spôsobený pandémiou ochorenia COVID-19 mal pre členské štáty asymetrické následky a varuje pred rizikom nerovnomernej a nespravodlivej obnovy na úrovni Únie aj na národných úrovniach;

5.  požaduje inkluzívny rozpočet Únie, ktorý pomôže Európanom vyrovnať sa s digitálnou transformáciou; vyzýva na vykonávanie politiky EÚ v oblasti digitálneho vzdelávania a európskeho vzdelávacieho priestoru s cieľom dosiahnuť ciele v oblasti digitálnych zručností;

6. podporuje prístup, ktorý inštitúcií Únie zaujali na podporu zdravia a riešenie hospodárskych a sociálnych otrasov vyplývajúcich z pandémie COVID-19; zdôrazňuje, že podniky a domácnosti dostali od výskytu pandémie COVID-19 potrebnú finančnú podporu;

7. zdôrazňuje, že EÚ nástroj NextGenerationEU je v rozpočte Únie významným rozhodnutím a že len efektívne využívanie finančných prostriedkov môže viesť k úspechu tohto nástroja; pripomína, že schválenie národných plánov je len začiatkom procesu, a žiada Komisiu, aby zaručila, že sa budú financovať len projekty v súlade s NextGenerationEU;

8. žiada proaktívnejší prístup Komisie v boji proti zneužívaniu finančných prostriedkov Únie, protiprávnemu konaniu a konfliktom záujmov; zdôrazňuje, že na zachovanie dôveryhodnosti kľúčových zásad rozpočtovej politiky EÚ je potrebné výrazné zlepšenie; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným pokrokom, najmä pokiaľ ide o výdavky v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky, kde je menej transparentnosti a úloha Komisie pri kontrole riadneho využívania finančných prostriedkov Únie je slabšia ako v iných častiach rozpočtu Únie;

9. zdôrazňuje, že treba zaviesť posilnené a cielené opatrenia na rýchlu a účinnú podporu ľudí, pracovníkov, samostatne zárobkovo činných osôb, odvetví a regiónov, ktoré sú najviac postihnuté pandémiou; požaduje zvýšenie zdrojov na boj proti sociálnym a rodovým nerovnostiam, chudobe a nezamestnanosti s osobitným dôrazom na ženy, mládež a zraniteľné skupiny;

10. zdôrazňuje význam dostatočných zdrojov na koordináciu a dohľad nad makroekonomickými, sociálnymi a environmentálnymi politikami, boj proti praniu špinavých peňazí, finančnej trestnej činnosti a na presadzovanie rámca správy hospodárskych záležitostí; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Únia, členské štáty a rozpočet únie prichádzajú každoročne o stovky miliárd eur v dôsledku daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré sa mohli použiť na opatrenia na obnovu;

11.  zdôrazňuje najmä, že vzhľadom na zistenia osobitnej správy Európskeho dvora audítorov (ďalej len „Dvor audítorov“) č. 13/2021 treba okamžite prideliť primerané zdroje na posilnenie schopnosti Komisie zabezpečiť účinné vykonávanie a presadzovanie existujúcich právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v celej Únii;

12. trvá na svojich výzvach, aby Dvor audítorov, Európsky úrad pre boj proti podvodom a Európska prokuratúra mali dostatočné finančné a ľudské zdroje na kontrolu finančných prostriedkov Únie; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Komisia a Rada navrhli len minimálne zvýšenia rozpočtov týchto inštitúcií a orgánov;

13. pripomína, že zavedenie súboru nových vlastných zdrojov je najlepším spôsobom, ako zaistiť dlhodobú udržateľnosť rozpočtu Únie;

14. zdôrazňuje potrebu posilniť spravodlivú, udržateľnú a inkluzívnu hospodársku obnovu, pričom treba realizovať sociálne vyvážené reformy na modernizáciu hospodárstiev Únie a posilnenie ich odolnosti, súdržnosti a konkurencieschopnosti, ako aj uľahčiť prístup k financovaniu pre MSP a startupy; zdôrazňuje, že MSP boli vážne zasiahnuté krízou spôsobenou ochorením COVID-19; zdôrazňuje význam primeraného financovania s cieľom účinne podporiť MSP a startupy; žiada, aby sa rozpočtom Únie na rok 2022 uľahčil prístup k financovaniu, ktoré podporuje podniky pri plnení cieľa Únie, ktorým je dosiahnutie klimaticky neutrálneho hospodárstva;

15. víta prijatie Programu InvestEU; trvá na tom, že v Programe InvestEU by sa mal v roku 2022 uprednostňovať zjednodušený prístup MSP k financovaniu, ako aj financovanie sociálnych investícií a zručností;

16. víta predĺženie dočasného rámca štátnej pomoci do 31. decembra 2021 v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19; vyzýva na posilnenie zdrojov s cieľom zabezpečiť úplné a rýchle uplatňovanie politiky hospodárskej súťaže Únie; nabáda členské štáty a EÚ, aby prostredníctvom svojho nového nástroja na obnovu, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v plnej miere využívali dočasný rámec štátnej pomoci, pokiaľ ide o finančné potreby priamo súvisiace s pandémiou COVID-19; očakáva, že Komisia bude monitorovať všetky schémy schválené na základe dočasného rámca a ich vplyv na fungovanie vnútorného trhu;

17. zdôrazňuje, že kultúrne a kreatívne odvetvia vrátane cestovného ruchu, kultúrneho cestovného ruchu a vzdelávania patria a budú aj naďalej patriť medzi hlavné sektory, ktoré v Únii najviac čelia problémom v súvislosti s dôsledkami krízy spôsobenej ochorením COVID-19;

18. žiada, aby rozpočet prispel k plneniu priorít hospodárskej politiky, ako je dokončenie únie kapitálových trhov, s cieľom zlepšiť posilnenie dlhodobo udržateľného investičného prostredia a prístup k financiám pre všetkých účastníkov trhu, ale najmä MSP a startupy, a vytvoriť pritom ďalšie investičné príležitosti pre nových retailových investorov;

19. zdôrazňuje význam pilotných projektov a prípravných akcií v rámci rozpočtu EÚ a vyzýva Komisiu, aby prejavila viac flexibility pri hodnotení a prehodnocovaní návrhov v rozpočte EÚ;

20. vyzýva Komisiu, aby navrhla prísnejší prístup k zrušeniu viazanosti a prerozdelila nevyužité prostriedky a použila ich na financovanie prioritných cieľov a oblastí dohodnutých na medziinštitucionálnej úrovni, najmä v oblastiach súvisiacich s riadením pandémie, vzdelávaním, zdravotnou starostlivosťou, inováciami a sociálnou politikou;

21. zdôrazňuje význam zodpovednosti a transparentnosti subjektov, ktoré dostávajú finančné prostriedky EÚ;

22. požaduje zodpovedajúce finančné a ľudské zdroje pre európske orgány dohľadu vzhľadom na ich nové úlohy a právomoci vyplývajúce z revízie nariadení o európskych orgánoch dohľadu (nariadenie (EÚ) 2019/2175); vyzýva na zvýšenie transparentnosti, pokiaľ ide o fungovanie ich dozorných rád s cieľom zlepšiť ich zodpovednosť a riadiace štruktúry;

23. so zreteľom na nedostatky, ktoré Dvor audítorov zistil v osobitnej správe č. 13/2021, pokiaľ ide o činnosť Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu; domnieva sa, že časť rozpočtu by sa mala vložiť do rezervy, kým EBA nezabezpečí plný súlad s odporúčaniami uvedenými v správe Dvora audítorov a neprijme jasnú stratégiu účinného využívania všetkých svojich nástrojov na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vo svojom pracovnom pláne na rok 2022;

24. zdôrazňuje, že vývoj v oblasti udržateľného financovania, finančných technológií, boja proti praniu špinavých peňazí, kybernetickej odolnosti, platieb a nebankového finančného sprostredkovania prináša alebo prinesie európskym orgánom dohľadu nové právomoci a úlohy, ktoré by mali sprevádzať aj primerané zdroje; poukazuje najmä na to, že prijatie právnych predpisov týkajúcich sa centrálnych zúčtovacích protistrán Únie viedlo k zlepšeniu mandátov a úloh Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA), ale nepremietlo sa do dodatočného rozpočtu, čo by mohlo zaťažiť schopnosť ESMA plniť program dohľadu a regulácie centrálnych zúčtovacích protistrán; zdôrazňuje, že nariadením o trhoch s kryptografickými aktívami (MiCA), nariadením o pilotnom režime DLT, ako aj zákonom o digitálnej operačnej odolnosti (DORA) by sa pravdepodobne vytvorili nové kompetencie pre ESA;

25. berie na vedomie dôležitú úlohu dozorného výboru ESMA vo vzťahu k centrálnym zúčtovacím protistranám EÚ aj tretích krajín pri udržiavaní stability a poriadku európskych finančných trhov a posilňovaní ochrany investorov; konštatuje, že zatiaľ čo financovanie činností v súvislosti s centrálnymi protistranami Únie je kryté rozpočtom ESMA, činnosti dohľadu centrálnych protistrán z tretích krajín sú kryté poplatkami, ktoré orgán ESMA vyberá od centrálnych protistrán z tretích krajín; konštatuje, že orgánu ESMA neboli poskytnuté žiadne dodatočné zdroje týkajúce sa nových úloh centrálnych protistrán Únie podľa nariadenia EMIR 2.2, ani úloh týkajúcich sa obnovy a odolnosti centrálnych protistrán; vyzýva na zvýšenie financovania orgánu ESMA s cieľom zabezpečiť, aby výbor pre dohľad nad centrálnymi protistranami mal kapacitu na plnenie svojich priebežných a ročných úloh v súvislosti s centrálnymi protistranami Únie; vyzýva Komisiu, aby preskúmala súčasný rámec pre výber poplatkov od centrálnych protistrán z tretích krajín s cieľom umožniť orgánu ESMA vybrať sumu, ktorá odráža dlhodobú udržateľnosť a prijateľnosť štruktúry poplatkov, a zároveň primeranejšie pristupovala k centrálnym protistranám, ktoré majú rôznu úroveň činnosti relevantnej pre finančné trhy Únie;

26. víta skutočnosť, že Rada súhlasí so stanoviskom Komisie k financovaniu ESA; zdôrazňuje, že prijatie navrhovaného rozpočtu by malo viesť k jasnému pokroku v oblastiach, v ktorých sú ESA zverené určité zodpovednosti a v ktorých je súčasná situácia neuspokojivá, najmä v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí;

27. zdôrazňuje, že financovanie účtovných subjektov a daňových orgánov by malo pokračovať, a to najmä s cieľom podporiť ich v boji proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a presadzovať transparentnosť a istotu; zdôrazňuje, že tieto subjekty by sa mali zodpovedať Európskemu parlamentu;

28. vyzýva na väčšiu transparentnosť práce Komisie pri hodnotení pilotných projektov predložených Parlamentom, keďže niektoré projekty môžu byť prospešné pre fungovanie Únie; zdôrazňuje, že súčasným pracovným metódam chýba transparentnosť a jasnosť, čo vedie k odmietnutiu viacerých dôležitých a uskutočniteľných návrhov, ktoré by mohli mať pridanú hodnotu;

29. zdôrazňuje, že všetky organizácie, ktoré dostávajú finančné prostriedky Únie, sa musia správať politicky neutrálne a nezaujato;

30. berie na vedomie začatie prípravnej akcie týkajúcej sa strediska EÚ pre monitorovanie daňovej a finančnej trestnej činnosti; domnieva sa, že toto stredisko môže byť užitočným príspevkom k demokratickej diskusii a je užitočné aj pre subjekty, ktoré prijímajú rozhodnutia; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na pokračovanie činnosti strediska po roku 2022;

31. pripomína, že zavedenie súboru nových vlastných zdrojov bolo začlenené do medziinštitucionálnej spolupráce týkajúcej sa plánu zavádzania nových vlastných zdrojov; trvá na tom, že by sa mali prijať a zaviesť do nového súboru vlastných zdrojov EÚ mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach a digitálna daň v takom časovom rámci, ktorý umožní prispieť k iniciatíve NextGenerationEU;

32. vyzýva členské štáty, aby urýchlene prijali pripravované legislatívne návrhy Komisie týkajúce sa prepracovanej digitálnej dane, mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach a systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), a aby ukončili rokovania o dani z finančných transakcií v rámci postupu posilnenej spolupráce do konca roka 2022.

33. zdôrazňuje potrebu primeraných zdrojov na vypracúvanie a šírenie kvalitných štatistík v Únii; zdôrazňuje, že napriek určitému pokroku stále existujú významné nedostatky a medzery, pokiaľ ide o použiteľnosť, pokrytie a dostupnosť vypracovaných štatistík, a je potrebné urýchlene prijať opatrenia; domnieva sa preto, že časť rozpočtu by sa mala vložiť do rezervy, kým Eurostat nepredloží ambiciózny akčný plán na podstatné zvýšenie používateľskej ústretovosti svojho webového sídla, zabezpečenie dostupnosti údajov a informácií vo všetkých úradných jazykoch Únie a vypracovanie nových štatistík a ukazovateľov, ktoré prispejú k vykonávaniu politík a priorít Únie;

34. zdôrazňuje význam primeraných zdrojov na podporu rozvoja pevných a spoľahlivých štandardov finančného a nefinančného výkazníctva a štandardov auditu na celom svete a v celej Únii; domnieva sa však, že časť prideleného rozpočtu by sa mala pozastaviť dovtedy, kým nadácia IFRS a Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) primerane nezareagujú na príslušné požiadavky Parlamentu uvedené v uznesení zo 7. júna 2016 o posudzovaní medzinárodných účtovných štandardov (IAS) a o činnosti Nadácie pre medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS), Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) a Rady pre dohľad nad verejným záujmom (PIOB)[12];

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	1.9.2021
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	45 4 7
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gunnar Beck, Marek Belka, Isabel Benjumea Benjumea, Stefan Berger, Gilles Boyer, Francesca Donato, Engin Eroglu, Markus Ferber, Jonás Fernández, Frances Fitzgerald, José Manuel García-Margallo y Marfil, Luis Garicano, Sven Giegold, Valentino Grant, Claude Gruffat, José Gusmão, Eero Heinäluoma, Michiel Hoogeveen, Danuta Maria Hübner, Stasys Jakeliūnas, France Jamet, Othmar Karas, Billy Kelleher, Ondřej Kovařík, Georgios Kyrtsos, Aurore Lalucq, Philippe Lamberts, Aušra Maldeikienė, Pedro Marques, Fulvio Martusciello, Costas Mavrides, Jörg Meuthen, Csaba Molnár, Siegfried Mureşan, Caroline Nagtegaal, Luděk Niedermayer, Lefteris Nikolaou-Alavanos, Dimitrios Papadimoulis, Piernicola Pedicini, Lídia Pereira, Kira Marie Peter-Hansen, Sirpa Pietikäinen, Dragoş Pîslaru, Evelyn Regner, Antonio Maria Rinaldi, Alfred Sant, Ralf Seekatz, Pedro Silva Pereira, Paul Tang, Ernest Urtasun, Inese Vaidere, Stéphanie Yon-Courtin, Marco Zanni, Roberts Zīle
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Niels Fuglsang, Eugen Jurzyca

 

 

 

 

 

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

45	+
PPE	Isabel Benjumea Benjumea, Stefan Berger, Markus Ferber, Frances Fitzgerald, José Manuel García-Margallo y Marfil, Danuta Maria Hübner, Othmar Karas, Georgios Kyrtsos, Aušra Maldeikienė, Fulvio Martusciello, Siegfried Mureşan, Luděk Niedermayer, Lídia Pereira, Sirpa Pietikäinen, Ralf Seekatz, Inese Vaidere
Renew	Gilles Boyer, Engin Eroglu, Luis Garicano, Billy Kelleher, Ondřej Kovařík, Caroline Nagtegaal, Dragoş Pîslaru, Stéphanie Yon-Courtin
S&D	Marek Belka, Jonás Fernández, Niels Fuglsang, Eero Heinäluoma, Aurore Lalucq, Pedro Marques, Costas Mavrides, Csaba Molnár, Evelyn Regner, Alfred Sant, Pedro Silva Pereira, Paul Tang
The Left	José Gusmão, Dimitrios Papadimoulis
Verts/ALE	Sven Giegold, Claude Gruffat, Stasys Jakeliūnas, Philippe Lamberts, Piernicola Pedicini, Kira Marie Peter-Hansen, Ernest Urtasun

 

4	-
ECR	Michiel Hoogeveen
ID	Gunnar Beck, Jörg Meuthen
NI	Lefteris Nikolaou-Alavanos

 

7	0
ECR	Eugen Jurzyca, Roberts Zīle
ID	Francesca Donato, Valentino Grant, France Jamet, Antonio Maria Rinaldi, Marco Zanni

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE ZAMESTNANOSŤ A SOCIÁLNE VECI (28.9.2021)

pre Výbor pre rozpočet

k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2022

(2021/0227(BUD))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Lucia Ďuriš Nicholsonová

 

 

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže existujúce nerovnosti sa zväčšujú z dôvodu neprimeraného vplyvu pandémie na zraniteľné skupiny a zistilo sa, že finančné problémy sa výrazne rozšírili medzi tými, ktorí už sú v neistej situácii;[13] keďže podľa najnovších údajov nadácie Eurofound uviedlo finančné ťažkosti alebo veľké finančné ťažkosti 23 % pracovníkov s minimálnou mzdou v EÚ v porovnaní s 11,5 % v prípade ostatných zamestnancov a celkovo 16 % osôb s minimálnou mzdou žilo v domácnostiach, ktoré sú v hmotnej núdzi, v porovnaní so 6 % v prípade ostatných zamestnancov;[14]

B. keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 a neplánované dôsledky opatrení na obmedzenie pohybu môžu ohroziť desaťročia toho, čo sa dosiahlo v oblasti rodovej rovnosti, vzhľadom na reálne riziko odchodu žien z trhu práce a vývoj vedúci k posilneniu rodových úloh; keďže vzhľadom na odvetvovú a profesijnú segregáciu, keď ženy sú nadmerne zastúpené na nízko platených pracovných miestach a pracujú na čiastočný úväzok a v odvetviach, ktoré sú veľmi postihnuté pandémiou COVID-19, sú ženy viac než ostatné skupiny vystavené riziku nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy;[15]

C. keďže z výskumu nadácie Eurofound vyplýva, že treba posilniť kapacitu sociálneho dialógu, aby sa riešili distribučné účinky a uľahčil spravodlivý prechod, a keďže z dôkazov vyplýva, že neželané účinky niektorých politík v oblasti klímy, najmä preto, že majú dosah na podniky a pracovníkov v určitých odvetviach a regiónoch, môžu riešiť sociálni partneri a riešenia možno dosiahnuť sociálnym dialógom a spoločnými iniciatívami;[16]

D. keďže z prieskumu nadácie Eurofound o pandémii COVID-19 vyplýva, že duševná pohoda dosiahla najnižšiu úroveň vo všetkých vekových skupinách od začiatku pandémie pred rokom, čo sa mimoriadne prejavuje u mladých ľudí a tých, ktorí prišli o prácu;[17]

E. keďže EÚ a členské štáty prijali širokú škálu opatrení s cieľom minimalizovať vplyv pandémie na podniky, pracovníkov a občanov; keďže povaha opatrení sa mení a rozširuje a na tento účel sú opatrenia a nástroje, ktoré zhromažďujú a usporadúvajú informácie, ako napríklad databáza nadácie Eurofound EU Policy Watch v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo databáza nástrojov na podporu Európskeho monitora reštrukturalizácie, dôležité na monitorovanie vývoja a poskytovanie dôkazov o ich hodnotení;[18]

1. pripomína, že rok 2022 bude naďalej kritický, a zdôrazňuje, že súvisiace výzvy hospodárskeho poklesu spôsobeného pandémiou COVID-19 v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti mali neprimeraný vplyv na jednotlivé členské štáty, rôzne regióny a rôzne skupiny našej spoločnosti s najzávažnejším dosahom na najzraniteľnejšie skupiny, pričom sa prejavili najmä na trhu práce;

2. požaduje dôraznú reakciu v prospech všetkých ľudí, najmä mladých ľudí, všetky rodiny vrátane LGBTIQ rodín, pracovníkov vrátane samostatne zárobkovo činných osôb a podnikov, najmä MSP, a sociálne a hospodársky, ako aj environmentálne udržateľný rozpočet, v ktorom sa na nikoho nezabúda;

3. v tejto súvislosti zdôrazňuje kľúčovú úlohu fondov a finančných nástrojov Únie vrátane nástroja Next Generation EU, ako aj Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti popri Európskom sociálnom fonde plus (ESF+), ktorý je hlavnou hnacou silou posilňovania sociálneho rozmeru Únie a zabezpečenia sociálne, ekonomicky a environmentálne udržateľnej, spravodlivej inkluzívnej a nediskriminačnej obnovy v súlade so zásadami Európskeho piliera sociálnych práv a Európskej zelenej dohody, ako aj Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) a Fondu na spravodlivú transformáciu (FST);

4. zdôrazňuje, že tieto fondy a nástroje by mali podporovať činnosti všetkých príslušných zainteresovaných strán vrátane mimovládnych a charitatívnych organizácií;

5. zdôrazňuje, že rozpočet so silným sociálnym a hospodársky udržateľným rozmerom by mal pomôcť prispôsobiť sa bezprostredným zmenám na trhu práce, zachovať a vytvoriť kvalitnú a udržateľnú zamestnanosť, pričom sa v plnej miere dodržia pracovné práva a dôstojné pracovné podmienky, prispieť k odstráneniu chudoby a znížiť sociálne vylúčenie, nerovnosti a diskrimináciu, najmä pokiaľ ide o deti a mládež, podporiť udržateľný rast a ešte viac zvýšiť vzostupnú sociálnu konvergenciu v čase bezprecedentnej krízy spôsobenej hospodárskym poklesom v dôsledku pandémie COVID-19 a následných negatívnych sociálnych dôsledkov;

6. zdôrazňuje, že kríza poukázala na mnohé nerovnosti, odhalila nové formy diskriminácie a zhoršila životné a pracovné podmienky mnohých ľudí, a to aj pracovníkov a ich rodín, najmä zraniteľných skupín pracovníkov a osôb pracujúcich v neistých pracovných podmienkach, vlastníkov malých podnikov a samostatne zárobkovo činných osôb;

7. trvá na tom, že je potrebné riešiť ekonomické, sociálne, prierezové, územné, generačné a regionálne rozdiely a nerovnosti, keďže politika súdržnosti musí zostať jednou z priorít obnovy po skončení pandémie COVID-19;

8. súhlasí s európskymi lídrami, že vzhľadom na rastúcu nezamestnanosť a nerovnosti v dôsledku pandémie je dôležité nasmerovať zdroje tam, kde sú najviac potrebné, s cieľom posilnili naše hospodárstva a zamerať politické úsilie na rovnaký prístup ku kvalitným službám, a tak zlepšiť rovnosť príležitostí, vytváranie kvalitných pracovných miest, podnikanie, zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu a znižovanie chudoby a vylúčenia; zdôrazňuje, že mimoriadne zdroje, ktoré sú k dispozícii na podporu oživenia Európy, sú šancou, ktorú nemožno premeškať;

9. zdôrazňuje význam politík a opatrení pre podporu transformácie trhu práce, pokroku v oblasti technológií a inovácií a posilnenie konkurencieschopnosti našich hospodárstiev, najmä pokiaľ ide o digitálnu a ekologickú transformáciu, predovšetkým v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 a dlhodobými trendmi;

10. zdôrazňuje, že treba prijať ambiciózne politiky na zlepšenie životných vyhliadok mladej generácie, boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu vrátane chudoby detí a zabezpečenie dôstojných pracovných podmienok a ich účinného presadzovania, istoty zamestnania, primeranej sociálnej ochrany, rodovo vyvážených príležitostí a pracovného prostredia prispôsobeného osobám so zdravotným postihnutím a na podporu bezpečného prostredia a dobrých životných podmienok pre všetkých v Únii;

11. trvá na tom, že treba prijať ambiciózne politiky v oblasti celoživotného vzdelávania, zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie a uznávať zručnosti získané prostredníctvom informálneho učenia sa a neformálneho vzdelávania s cieľom riešiť výzvy, ktoré prináša demografická zmena, ako aj zelená a digitálna transformácia vrátane zvýšeného využívania umelej inteligencie;

12. v tejto súvislosti zdôrazňuje význam posilnenia vzdelávacích programov Únie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v súlade s potrebami hospodárstva a spoločnosti budúcnosti, podpory zamestnancov a učiteľov v získavaní správnych zručností, ako aj investovania do digitálnej infraštruktúry;

13. pripomína, že obnova hospodárstva a trhu práce po skončení pandémie COVID-19 musí zostať prioritou;

14. pripomína, že na to, aby sa vytvorila vyvážená a sociálne spravodlivá, ako aj inkluzívna spoločnosť, je mimoriadne dôležitá nediskriminačná a rovnaká integrácia na trh práce žien a najzraniteľnejších skupín (napríklad ľudí žijúcich v chudobe alebo sociálnom vylúčení, alebo ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie, najmä najodkázanejších osôb, osôb so zdravotným postihnutím, Rómov a iných znevýhodnených etnických menší, mladých a starších ľudí, slobodných rodičov a nezamestnaných osôb, predovšetkým ak sú dlhodobo nezamestnané, ako aj samostatne zárobkovo činných osôb a pracovníkov v neistom zamestnaní) alebo zlepšenie ich postavenia na trhu práce;

15. berie na vedomie návrh Komisie vyčleniť v roku 2022 na ESF+ 13,1735 miliardy EUR; zdôrazňuje, že ESF+ musí zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore členských štátov v posilňovaní sociálneho začleňovania, boji proti chudobe, dosahovaní vysokej úrovne zamestnanosti všetkých, najmä ľudí najviac vzdialených od trhu práce, pričom sa predovšetkým vytvoria nediskriminačných lepšie príležitosti pre mladých ľudí, a inkluzívne trhy práce, pracovné podmienky, ktoré umožňujú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom v prípade rodičov a opatrovateľov, primeranej a spravodlivej sociálnej ochrany a kvalifikovanej a odolnej pracovnej sily pripravenej na prechod na zelené a digitálne hospodárstvo;

16. víta presun dodatočnej sumy 10,8 miliardy EUR na politiku súdržnosti v roku 2022 z programu REACT-EU, z čoho 30 % sa vyčlení na ESF+; naliehavo vyzýva členské štáty, aby urýchlene využili tieto zdroje na zmiernenie sociálnych dôsledkov krízy; pripomína, že zdroje REACT-EU by mali podporovať tvorbu pracovných miest a kvalitné pracovné miesta, najmä pre ľudí v zraniteľných situáciách, ako aj sociálne systémy, ktoré prispievajú k sociálnemu začleneniu, opatreniam na boj proti diskriminácii a odstránenie chudoby s osobitným zameraním na chudobu detí a zlepšujú rovnaký prístup k sociálnym službám všeobecného záujmu, a to aj v prípade detí, starších ľudí, osôb so zdravotným postihnutím, etnických menšín a bezdomovcov (v súlade s článkom 8 nariadenia REACT-EU);

17. pripomína, že vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv a akčného plánu na vykonávanie 20 zásad piliera pomôže riešiť výzvy, ktorým Európa čelí, ako je digitalizácia, zelená transformácia a demografické zmeny, a pomôže zmierniť negatívne účinky pandémie COVID-19 na zdravotné, pracovné, sociálne a hospodárske aspekty;

18. opakuje, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti musí prispievať k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv, aby sa vytvorili stabilné kvalitné pracovné miesta, sociálna súdržnosť a začlenenie; zdôrazňuje, že reformy národných plánov by mali byť v súlade s cieľmi z Porta a s Európskym pilierom sociálnych práv a že členské štáty by mali zvýšiť investície v oblasti sociálneho rozmeru v súlade so svojimi sociálnymi reformami na trhu práce, v oblasti vzdelávania a zručností, sociálnej ochrany a sociálneho bývania, a to najmä v tých členských štátoch, v ktorých sú viac potrebné sociálne opatrenia v rámci odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

19. pripomína, že sociálny dialóg a sociálni partneri musia byť základným kameňom plánu obnovy a prispievať k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ a musia byť systematicky zapojení do navrhovania, vykonávania a monitorovania národných a európskych plánov podpory obnovy a odolnosti; vyzýva všetky členské štáty, aby investovali do budovania kapacít sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti, a to aj vo forme odbornej prípravy, opatrení na vytváranie sietí a posilňovania sociálneho dialógu, a do činností, ktoré spoločne vykonávajú sociálni partneri pri realizácii politík zamestnanosti, vzdelávania a sociálneho začlenenia;

20. víta balík na podporu zamestnanosti mladých ľudí, najmä posilnenú záruku pre mladých ľudí, a zdôrazňuje, že členské štáty by mali tento balík vykonávať investovaním príslušných finančných prostriedkov Únie, ktoré sú k dispozícii na ich vzdelávanie, odbornú prípravu, zvyšovanie úrovne zručností a zamestnanosť;

21. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby boj proti nezamestnanosti mladých ľudí stanovili za prioritu, najmä v rámci európskeho úsilia o obnovu, a aby v plnej miere využívali finančné nástroje, ako je záruka pre mladých ľudí;

22. pripomína povinnosť všetkých členských štátov vyčleniť zo svojich zdrojov z ESF+ v rámci zdieľaného riadenia primeranú sumu na konkrétne akcie a štrukturálne reformy zamerané na podporu zamestnanosti mladých ľudí, predovšetkým v súvislosti s vykonávaním systémov v rámci záruky pre mladých ľudí, ako aj povinnosť členských štátov, ktoré majú vyšší podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, než je priemerná miera Únie, vyčleniť aspoň 12,5 % svojich zdrojov z ESF+ na vykonávanie záruky pre mladých ľudí;

23. vyzýva členské štáty, aby čo najlepšie využívali priamo riadenú zložku ESF+, zložku zamestnanosť a sociálna inovácia, na investície do sociálnej inovácie a na podporu mobility pracovnej sily, ale aj na predchádzanie úniku mozgov z niektorých členských štátov, vzdialených alebo vidieckych oblastí;

24. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v roku 2019 bolo 22 % všetkých detí v Únii ohrozených chudobou alebo vystavených vážnej materiálnej deprivácii, alebo žilo v domácnostiach, kde (takmer) nikto nepracuje; zdôrazňuje, že v súvislosti s obnovou po hospodárskom poklese spôsobenom pandémiou COVID-19 bude v nadchádzajúcich rokoch ešte dôležitejšie riešiť chudobu detí; víta prijatú Európsku záruku pre deti, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby každé dieťa v Európe, ktorému hrozí chudoba alebo sociálne vylúčenie, malo prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, výchove a starostlivosti v ranom detstve, ako aj k dôstojnému bývaniu a primeranej výžive;

25. pripomína, že členské štáty by mali využívať zdroje ESF+ na účinné riešenie problému chudoby detí a podporovať cielené opatrenia na boj proti chudobe detí s cieľom podporiť vykonávanie záruky pre deti; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam investícií členských štátov do fondov Únie v boji proti chudobe detí a sociálnemu vylúčeniu;

26. nabáda členské štáty, aby vzhľadom na pretrvávajúcu vysokú mieru chudoby a sociálneho vylúčenia detí v celej Únii prekračovali minimálne požiadavky ESF+; pripomína svoju výzvu Komisii, aby v období 2021 – 2027 investovala aspoň 20 miliárd EUR do Európskej záruky pre deti, z čoho najmenej 3 miliardy musia byť k dispozícii v roku 2022;

27. zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú môže zohrávať zrevidovaný EGF pri podpore a rekvalifikácii pracovníkov prepustených v dôsledku hospodárskeho vplyvu krízy spôsobenej ochorením COVID-19; pripomína, že EGF ponúka následnú, dočasnú, jednorazovú podporu prepusteným pracovníkom a samostatne zárobkovo činným osobám, aby sa mohli prispôsobiť štrukturálnym zmenám a čo najskôr vrátiť do zamestnania, a to v prípade veľkých reštrukturalizačných udalostí, najmä tých, ktoré sú spôsobené významnými zmenami v obchodných vzťahoch Únie alebo zložením vnútorného trhu a finančnou alebo hospodárskou krízou, prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo alebo v dôsledku digitalizácie alebo automatizácie;

28. zdôrazňuje význam zjednodušených požiadaviek na podávanie žiadostí a kritérií oprávnenosti stanovených v nariadení o EGF, na základe ktorých sa znižuje minimálna prahová hodnota zrušenia pracovných miest z 500 na 200;

29. zdôrazňuje, že EGF poskytuje podporu na balíky odbornej prípravy zahŕňajúce zručnosti požadované v digitálnom priemyselnom veku, ako aj v hospodárstve, ktoré efektívne využíva zdroje; vyzýva členské štáty, aby v prípade veľkých reštrukturalizačných udalostí využívali možnosti, ktoré EGF poskytuje;

30. domnieva sa, že členské štáty by mali využívať EGF a v rozsiahlej miere šíriť informácie o možnostiach podpory pracovníkov a ich zástupcov;

31. berie na vedomie, že úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov EGF v rezerve na rok 2022 je stanovená na 201,3 milióna EUR (+ 2 % v porovnaní s rokom 2021), čo zodpovedá maximálnej ročnej sume 186 miliónov EUR (v cenách z roku 2018), ktorá je k dispozícii v súlade s článkom 8 nariadenia o VFR; víta zosúladenie miery spolufinancovania s ESF+.

32. pripomína, že FST poskytuje podporu ľuďom, hospodárstvam a životnému prostrediu na územiach, ktoré čelia vážnym sociálno-ekonomickým, environmentálnym a hospodárskym výzvam vyplývajúcim z procesu plnenia cieľov Únie do roku 2030 v oblasti energetiky a klímy a prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo Únie do roku 2050;

33. zdôrazňuje, že FST je kľúčovým nástrojom na podporu území najviac postihnutých touto transformáciou a zohráva kľúčovú úlohu v predchádzaní prehlbovaniu regionálnych rozdielov; zdôrazňuje, že FST sa musí zameriavať na potreby jednotlivcov a sociálny blahobyt a viesť k sociálnej udržateľnosti tým, že bude podporovať vytváranie kvalitných a udržateľných pracovných miest, rekvalifikáciu pracovníkov a sociálnu infraštruktúru na účely starostlivosti o deti a starších ľudí, aby sa na nikoho nezabudlo; berie na vedomie rozpočtové prostriedky Komisie v roku 2022 vo výške 1 159,749 milióna EUR;

34. zdôrazňuje rozšírenie jeho rozsahu pôsobnosti na riešenie sociálnych aspektov prechodu, najmä podporu pre uchádzačov o zamestnanie vrátane pomoci pri hľadaní zamestnania, zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie a ich aktívneho začlenenia do zamestnania, ako aj investícií do inteligentnej a udržateľnej mobility, iných činností v oblasti inkluzívneho vzdelávania, odbornej prípravy a adaptácie trhu práce s osobitným zameraním na zelené a digitálne pracovné miesta a sociálne začlenenie vrátane podpory sociálnej infraštruktúry na účely stredísk odbornej prípravy, zariadení starostlivosti o deti, starších ľudí a osoby so zdravotným postihnutím a možnosti podporovať udržateľné investície podľa usmernení regionálnej štátnej pomoci, ak je takáto podpora potrebná na vytvorenie kvalitných a udržateľných pracovných miest na označených územiach;

35. pripomína, že Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) bol začlenený do ESF+, a víta, že v roku 2022 sa aspoň 3 % rozpočtu ESF+ vynaložia na potravinovú pomoc a základnú materiálnu pomoc spolu so sprievodnými opatreniami pre najodkázanejšie osoby s mierou spolufinancovania 90 %, keďže súčasná kríza ich postihuje najviac;

36. uznáva, že členské štáty dosiahnu podľa prognóz predkrízovú úroveň štvrťročnej produkcie do konca roku 2022; varuje, že nato, aby bolo oživenie udržateľné, je nevyhnutné vytvoriť kvalitné pracovné miesta aj pre pracovníkov so strednou a nízkou kvalifikáciou, a najmä pre ženy, pretože sa preukázalo, že sú nevyhnutné pre odolnosť našich spoločností a ekonomík;

37. pripomína, že ženy sú viac postihnuté pandémiou, pokiaľ ide o zdravotné riziká, už existujúce nerovnosti v zamestnaní a opatrovateľské povinnosti, a dôrazne podporuje rodovo citlivé rozpočtovanie a zvýšené financovanie opatrení na podporu opatrení na podporu rovnosti a rovnakého prístupu k práci a na zavedenie komplexných systémov na monitorovanie a meranie prideľovania rozpočtových prostriedkov z rodového hľadiska; uznáva, že väčšina odvetví, ktoré boli najviac zasiahnuté krízou spôsobenou ochorením COVID-19, boli dôležité odvetvia s vysokým zastúpením žien, pričom pracovné podmienky v nich boli neisté, a že počas obdobia obnovy by sa malo vyvinúť osobitné úsilie na zlepšenie podmienok zamestnávania v týchto odvetviach;

38. zdôrazňuje, že riešenie sociálno-ekonomického rozmeru environmentálnej politiky a opatrení v oblasti klímy nielenže predstavuje základnú spravodlivosť, ale vytvára tiež príležitosti na dosiahnutie širších prínosov v oblasti blahobytu pre všetkých a na vytváranie pozitívneho kolobehu; domnieva sa, že ak sú ekologické a digitálne investície dobre navrhnuté, majú veľký potenciál vytvárať kvalitné pracovné miesta a znižovať nerovnosti, a že treba prejsť na nové rozdelenie starostlivosti;

39. vyzýva členské štáty, aby vo väčšej miere mobilizovali zdroje ESF+ a FST a aby ich kombinovali s vnútroštátnymi a miestnymi investíciami s cieľom riešiť sociálne vylúčenie, energetickú chudobu a materiálnu depriváciu, aby účinne bojovali proti digitálnej priepasti a digitálnemu vylúčeniu, najmä vo vidieckych oblastiach a medzi mladými ľuďmi, staršími ľuďmi a osobami so zdravotným postihnutím, a aby zabezpečovali prístup k digitálnym nástrojom a programom a k cenovo dostupným komunikačným infraštruktúram;

40. pripomína, že pandémia COVID-19 odhalila nedostatočné politické reakcie na vplyv demografických zmien v Únii, ako je napríklad nedostatok primeraného a cenovo dostupného bývania, kvalitných zariadení starostlivosti a vhodných služieb v oblasti opatery a podpory; zdôrazňuje, že v rozpočte na rok 2022 by sa mal zdôrazniť význam ochrany a podpory dôstojnosti starších osôb a ich základných práv v Únii; požaduje takisto dostatočné finančné prostriedky na podporu investícií do bývania s cieľom účinne riešiť rastúce problémy nedostatku cenovo dostupného bývania, zlých podmienok bývania, vylúčenia z bývania a bezdomovectva;

41. trvá na význame rozpočtovej zodpovednosti a stanovenia priorít; v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie o výkonnostnom rámci VFR na roky 2021 – 2027; zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia skutočnej hodnoty za peniaze pre ľudí v Únii by sa pozornosť mala zamerať na tvorbu politík založenú na dôkazoch, ktorá obstojí v budúcnosti; na tento účel považuje za dôležité zapojiť sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti do monitorovania a hodnotenia programov; pripomína, že rodové rozpočtovanie je kľúčom k zabezpečeniu udržateľného, spravodlivého a inkluzívneho hospodárstva;

42. je presvedčený, že do zostavovania všeobecného rozpočtu na rok 2022 je nutné zahrnúť inkluzívne rodové rozpočtovanie a zohľadňovanie zdravotného postihnutia s cieľom lepšie zosúladiť politiky a činnosti, ktoré podporujú rovnakú účasť žien a osôb so zdravotným postihnutím na trhu práce, a mať k dispozícii komplexné systémy na monitorovanie a meranie týchto rozpočtových prostriedkov v súlade so záväzkami Únie v rámci európskych stratégií v oblasti rodovej rovnosti a práv osôb so zdravotným postihnutím a v rámci Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCPRD);

43. pripomína, že je dôležité, aby miestne samosprávy mohli prijímať a spravovať významnú časť finančných prostriedkov Únie, keďže sú verejnými subjektmi, ktoré sú najbližšie k európskym občanom;

44. zdôrazňuje, že pilotné projekty (PP) a prípravné akcie (PA) sú dôležitými nástrojmi na testovanie nových politických iniciatív v oblasti zamestnanosti, sociálneho začleňovania a inkluzívnej rovnosti, a to aj zberom údajov, ktorý sa už premietol do viacerých úspešných iniciatív; pripomína, že posúdenie ich vykonateľnosti je formálne zakotvené v medziinštitucionálnej dohode z 2. decembra 2013 a v praxi má zabezpečiť, aby Parlament prijal také pilotné projekty alebo prípravné akcie, ktoré sú právne a technicky vykonateľné; zdôrazňuje preto, že hodnotenie musí byť dôkladné a podrobné, ako aj transparentné a objektívne a že udelená známka musí odrážať len podstatu návrhu; poukazuje tiež na to, že vykonávanie prijatých PP/PA musí byť transparentné a v súlade s ich prijatými cieľmi a odporúčaniami podľa návrhu; vyzýva Európsku komisiu, aby zriadila priamu komunikáciu a výmenu informácií s Európskym parlamentom s cieľom zabezpečiť primerané hodnotenia PP/PA;

45. pripomína, že agentúry, a najmä Európsky orgán práce (ELA) zohrávajú dôležitú úlohu pri poskytovaní špecializovaných znalostí inštitúciám a krajinám Únie, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť a sociálne otázky, a uľahčovaní spravodlivej pracovnej mobility; zdôrazňuje, že sa im musia poskytnúť potrebné zdroje, aby mohli plniť svoje úlohy, ktoré sa neustále vyvíjajú; trvá najmä na náležitom personálnom zabezpečení a financovaní nového Európskeho orgánu práce v súlade s finančným výkazom;

46. zdôrazňuje, že by sa mali sprístupniť primerané finančné prostriedky na zabezpečenie správneho a ambiciózneho uplatňovania a presadzovania strategického rámca bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; na tento účel vyzýva na zvýšenie finančných prostriedkov pre agentúru EU-OSHA, aby mohla riešiť nové výzvy a plniť nové úlohy; opakovane zdôrazňuje, že inšpektoráty práce by sa mali dôrazne zapojiť do presadzovania opatrení BOZP, ktorých cieľom je predchádzať infekcii COVID-19, ako aj do vypracúvania usmernení a pomoci pre zamestnávateľov a pracovníkov, a že by sa mala venovať osobitná pozornosť vysokorizikovým odvetviam, ako sú zdravotná starostlivosť, služby, vzdelávanie a doprava;

47. zdôrazňuje, že počas pandémie existuje značné riziko problémov s duševným zdravím a nedostatočnej duševnej pohody, ktoré sa ešte zvyšuje stratou zamestnania, ako aj v dôsledku neistoty pracovného miesta, a zastáva názor, že ľudia budú pri návrate k normálnemu stavu a pri riešení problémov, ktoré priniesla pandémia, potrebovať ďalšiu podporu, a vyzýva členské štáty, aby venovali pozornosť spôsobom, ako zmierniť riziká v oblasti duševného zdravia v prípade ďalších vĺn pandémie COVID-19;

48. pripomína, že prechod na digitálne hospodárstvo, ktoré zabezpečuje dôstojné pracovné podmienky a plne rešpektuje pracovné práva, si bude vyžadovať investície na prispôsobenie priemyselných výrobných zariadení, zlepšenie súvisiacej infraštruktúry, prepojenosti, bezpečnosti sietí a budúcej organizácie práce, ako aj investície do nových spôsobov poskytovania sociálnej a organizačnej podpory pracovníkom; v tejto súvislosti požaduje primerané zdroje na zabezpečenie práva na odpojenie všetkých pracovníkov v Únie, ako aj primeraných podmienok práce na diaľku vrátane psychosociálnych a ergonomických pravidiel.

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	27.9.2021
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	42 5 7
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Atidzhe Alieva-Veli, Abir Al-Sahlani, Dominique Bilde, Gabriele Bischoff, Vilija Blinkevičiūtė, Milan Brglez, Jordi Cañas, David Casa, Leila Chaibi, Margarita de la Pisa Carrión, Jarosław Duda, Estrella Durá Ferrandis, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Rosa Estaràs Ferragut, Nicolaus Fest, Loucas Fourlas, Cindy Franssen, Helmut Geuking, Elisabetta Gualmini, Alicia Homs Ginel, France Jamet, Agnes Jongerius, Radan Kanev, Ádám Kósa, Stelios Kympouropoulos, Katrin Langensiepen, Miriam Lexmann, Elena Lizzi, Kira Marie Peter-Hansen, Dragoş Pîslaru, Dennis Radtke, Elżbieta Rafalska, Guido Reil, Daniela Rondinelli, Mounir Satouri, Monica Semedo, Vincenzo Sofo, Beata Szydło, Eugen Tomac, Romana Tomc, Marie-Pierre Vedrenne, Nikolaj Villumsen, Marianne Vind, Maria Walsh, Stefania Zambelli, Tomáš Zdechovský
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alex Agius Saliba, Konstantinos Arvanitis, Johan Danielsson, Lina Gálvez Muñoz, Sara Matthieu, Beata Mazurek, Eugenia Rodríguez Palop, Véronique Trillet-Lenoir

 

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

42	+
NI	Ádám Kósa, Daniela Rondinelli
PPE	David Casa, Jarosław Duda, Gheorghe Falcă, Loucas Fourlas, Cindy Franssen, Helmut Geuking, Radan Kanev, Stelios Kympouropoulos, Miriam Lexmann, Dennis Radtke, Eugen Tomac, Romana Tomc, Maria Walsh, Tomáš Zdechovský
Renew	Atidzhe Alieva-Veli, Jordi Cañas, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Dragoş Pîslaru, Monica Semedo, Véronique Trillet-Lenoir, Marie-Pierre Vedrenne
S&D	Alex Agius Saliba, Gabriele Bischoff, Vilija Blinkevičiūtė, Milan Brglez, Johan Danielsson, Estrella Durá Ferrandis, Lina Gálvez Muñoz, Elisabetta Gualmini, Alicia Homs Ginel, Agnes Jongerius, Marianne Vind
The Left	Konstantinos Arvanitis, Leila Chaibi, Eugenia Rodríguez Palop, Nikolaj Villumsen
Verts/ALE	Katrin Langensiepen, Sara Matthieu, Kira Marie Peter-Hansen, Mounir Satouri

 

5	-
ECR	Margarita de la Pisa Carrión
ID	Dominique Bilde, Nicolaus Fest, France Jamet, Guido Reil

 

7	0
ECR	Beata Mazurek, Elżbieta Rafalska, Vincenzo Sofo, Beata Szydło
ID	Elena Lizzi, Stefania Zambelli
Renew	Abir Al-Sahlani

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, VEREJNÉ ZDRAVIE A BEZPEČNOSŤ POTRAVÍN (5. 9. 2021)

pre Výbor pre rozpočet

k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2022 – všetky oddiely

(2021/0227(BUD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Pascal Canfin

 

 

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje, že rozpočet Únie na rok 2022 a jeho plnenie, ako aj viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2021 – 2027 ako celok by mali naplniť očakávania ľudí, že zotavenie sa z pandémie COVID-19 a hospodárskej krízy bude rýchle, odolné, udržateľné, sociálne spravodlivé a rovnocenné, a že by mal urýchliť transformáciu na hospodárstvo, ktoré zabezpečí dobré životné podmienky v rámci možností planéty; zdôrazňuje, že rozpočet Únie na rok 2022 by mal prispieť k podpore silného oživenia hospodárstva, vytvárania pracovných miest a európskej konkurencieschopnosti;

2. pripomína, že tento rozpočet musí byť v súlade s najnovšími politikami prijatými Úniou v rámci Európskej zelenej dohody, a teda musí odrážať zmenu paradigmy; pripomína, že niektoré politiky, ako napríklad spoločná poľnohospodárska politika (SPP), by mali túto zmenu odzrkadľovať prostredníctvom svojho strategického plánovania;

3. zdôrazňuje, že tento rozpočet by mal prispieť k dosiahnutiu revidovaných cieľov EÚ v oblasti klímy a životného prostredia do roku 2030 vrátane cieľov stanovených v stratégiách „biodiverzita“ a „z farmy na stôl“, cieľov Únie v oblasti energetiky a obehového hospodárstva a cieľa dosiahnuť klimatickú neutralitu Únie najneskôr do roku 2050 v súlade s cieľom Parížskej dohody obmedziť nárast teploty na menej ako 1,5 °C, a zároveň podporovať členské štáty, ktoré boli najviac postihnuté, a zabezpečiť ekologickú a spravodlivú transformáciu pre všetkých na základe sociálneho začlenenia a regionálnej súdržnosti Európskou zelenou dohodou; zdôrazňuje, že by sa mala poskytnúť primeraná podpora členským štátom, ktoré boli najviac postihnuté pandémiou COVID-19 a jej sociálno-ekonomickými dôsledkami;

4. požaduje, aby sa na ochranu a obnovu prírodných ekosystémov ako spôsob dosahovania vzájomných prínosov medzi biodiverzitou a zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu väčšmi využívali finančné prostriedky Únie a medzinárodného spoločenstva venované oblasti klímy;

5. zdôrazňuje, že je dôležité čo najskôr dosiahnuť ciele Únie v oblasti klímy a biodiverzity[19], a to aj využitím nových finančných prostriedkov dostupných v rámci nástroja Next Generation EU (NGEU), najmä Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti2 a Fondu na spravodlivú transformáciu; pripomína pozíciu Parlamentu, ktorá vyzýva na vyčlenenie 10 % rozpočtu Únie na výdavky v oblasti biodiverzity; zdôrazňuje význam využívania týchto finančných prostriedkov aj na zabezpečenie spravodlivej transformácie založenej na solidarite a spravodlivosti; podčiarkuje, že je nevyhnutné, aby sa financovanie z VFR na roky 2021 – 2027 a NGEU poskytovalo len na činnosti, ktoré sú v súlade so zásadou „nespôsobiť žiadne významné škody“ a s cieľmi Parížskej dohody stanovenými v záveroch Európskej rady z 21. júla 2020;

6. pripomína, že Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI) vo svojej pozícii z 5. septembra 2019 stanovil cieľ 40 % pre zohľadňovanie problematiky klímy vo VFR na roky 2021 – 2027; konštatuje, že celkové výdavky na biodiverzitu v programovom období 2014 – 2020 predstavovali 8 %; vyjadruje znepokojenie nad tým, že súčasný cieľ 7,5 % v oblasti biodiverzity predstavuje zníženie výdavkov v porovnaní s predchádzajúcim VFR;

7. očakáva, že rozpočet Únie na rok 2022 bude slúžiť ako odrazový mostík na dosiahnutie cieľa VFR týkajúceho sa výdavkov na biodiverzitu na úrovni aspoň 10 % čo najskôr a že uľahčí uvoľnenie aspoň 20 miliárd EUR, ktoré sa majú ročne vynaložiť na prírodu[20]; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ani návrh EÚ na rok 2022, ani predbežné odhady na roky 2023 – 2027 nespĺňajú tieto očakávania, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie o dodržiavanie medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 a o dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody a následných stratégií Únie;

8. vyzýva Komisiu, aby pred preskúmaním VFR na roky 2021 – 2027 v polovici trvania posúdila, či sú ciele výdavkov v oblasti klímy a biodiverzity dostatočné na splnenie cieľov 8. environmentálneho akčného programu, alebo či je potrebné ich zvýšiť;

9. opakuje svoju požiadavku na postupné zrušenie škodlivých subvencií a na súdržnosť medzi všetkými fondmi a programami Únie; trvá na tom, že projekty a programy, ktoré nie sú v súlade s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na menej ako 1,5 °C alebo s cieľom zastaviť a zvrátiť stratu biodiverzity, by nemali byť oprávnené na podporu v rámci rozpočtu Únie;

10. pripomína, že výdavky Únie by mali byť v súlade so zásadou „nespôsobovať škodu“ stanovenou v Európskej zelenej dohode; konštatuje, že Komisia vydala technické usmernenia týkajúce sa uplatňovania zásady „nespôsobovať významnú škodu“ v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; vyzýva Komisiu, aby vydala ďalšie technické usmernenia s cieľom zabezpečiť, aby výdavky Únie v rámci všetkých programov rešpektovali zásadu „nespôsobovať škodu“, a zabrániť tomu, aby projekty, ktoré boli považované za projekty, ktoré porušujú ustanovenie „nespôsobovať významnú škodu“ v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, boli podporované z iných programov Únie;

11. uznáva, že SPP zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní toho, či sa ciele týkajúce sa výdavkov v oblasti klímy a biodiverzity dosiahli alebo nie; opakuje svoju požiadavku, aby bola SPP plne v súlade so zvýšenými ambíciami Únie v oblasti klímy a biodiverzity; vyzýva Komisiu, aby posúdila súdržnosť aktualizovanej SPP so zvýšenými cieľmi Únie v oblasti klímy a biodiverzity a aby navrhla nápravné opatrenia na zabezpečenie úplného zosúladenia SPP s týmito cieľmi;

12. žiada, aby všetky investície do infraštruktúry boli odolné proti nepriaznivým vplyvom zmeny klímy a aby boli v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti, ako aj s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na menej ako 1,5 °C; požaduje začlenenie emisií skleníkových plynov do povinnej analýzy nákladov a prínosov projektu počas celého životného cyklu projektu s použitím najpravdepodobnejšieho základného scenára, aby sa predišlo uviaznutým aktívam;

13. opakuje svoju výzvu, aby sa výdavky súvisiace s klímou a biodiverzitou sledovali pomocou spoľahlivých, transparentných, hodnoverných a komplexných metodík na dosiahnutie platných cieľov; trvá na tom, aby metodika výdavkov v oblasti klímy zohľadňovala účinky postupného ukončenia financovania NGEU a aby sa v nej rozlišovalo medzi zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu tam, kde je to možné; víta nový „mechanizmus na prispôsobenie sa zmene klímy“, ktorý sa môže použiť na úpravu výdavkov v prípade nedostatočného pokroku; očakáva, že Komisia pri vypracúvaní novej metodiky zohľadní obavy Dvora audítorov vyjadrené v osobitnej správe č. 16/2021[21]; očakáva, že podávanie správ bude rozčlenené a že bude vypracovaný primeraný prehľad o jednotlivých výdavkoch a ich vplyvoch; so záujmom očakáva konzultácie a úzku spoluprácu Rady a Komisie a výročnú správu o cieľoch v oblasti klímy aj biodiverzity, ako sa stanovuje v medziinštitucionálnej dohode zo 16. decembra 2020; víta, že sa zohľadní existujúce prekrývanie cieľov v oblasti klímy a biodiverzity;

14. poukazuje na potrebu zabezpečiť v rozpočte Únie na rok 2022 dostatočné zdroje na dosiahnutie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

15. zdôrazňuje, že sledovanie výdavkov súvisiacich s klímou a biodiverzitou by sa malo opierať o vedecký prístup založený na životnom cykle s cieľom zabrániť riziku tzv. environmentálne klamlivých vyhlásení;

16. víta skutočnosť, že metodika sledovania výdavkov v oblasti klímy bude založená skôr na použití výsledkov než na zamýšľaných ukazovateľoch výsledkov a že sa bude uplatňovať na čo najnižšej úrovni podrobnosti;

17. vyzýva Komisiu, aby v rámci rozpočtu Únie predložila zlepšenú metódu sledovania výdavkov súvisiacich s biodiverzitou a úplné posúdenie potrieb financovania na vykonávanie stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, súčasnej úrovne financovania a zostávajúcej medzery vo financovaní;

18. víta nápravný mechanizmus stanovený v medziinštitúcionálnej dohode zo 16. decembra 2020 v súvislosti s klimatickým cieľom; vyzýva Komisiu, aby predložila nápravný mechanizmus pre cieľ v oblasti biodiverzity, a to pre prípad, že výdavky klesnú pod stanovené ciele;

19. domnieva sa, že v rozpočte Únie na rok 2022 by sa mali zabezpečiť dostatočné zdroje na dosiahnutie cieľov stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače, stratégie „z farmy na stôl“, stratégie udržateľnosti Chemikálie, akčného plánu pre obehové hospodárstvo, akčného plánu nulového znečistenia a novej tematickej stratégie na ochranu pôdy a stratégie lesného hospodárstva EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby urýchlene zabezpečila primeranú úroveň ľudských zdrojov pre riaditeľstvá zapojené do zabezpečenia riadneho vykonávania týchto stratégií; vyjadruje znepokojenie nad tým, že počet zamestnancov Generálneho riaditeľstva Komisie pre životné prostredie sa v posledných rokoch výrazne znížil a že predstavuje len 1,73 % všetkých zamestnancov Komisie, čo ohrozuje úspešné vykonávanie a presadzovanie politík Únie, a vyzýva na bezodkladné zvýšenie tohto počtu;

20. považuje za nevyhnutné, aby sa v rozpočte Únie na rok 2022 zabezpečili dostatočné zdroje na investície do zručností; pripomína, že program v oblasti zručností pre Európu slúži na posilnenie konkurencieschopnej udržateľnosti a odolnosti Únie; zdôrazňuje význam rozvoja zručností Európanov s cieľom využiť príležitosti zelenej transformácie;

21. víta zvýšenie rozpočtov na program EU4Health a mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany (rescEU) s cieľom podporiť európsku zdravotnú úniu a posilniť schopnosť Únie reagovať na krízy a budovať odolnosť voči budúcim otrasom; opakuje, že by sa mali poskytnúť primerané finančné prostriedky na Inkubátor HERA, a to ešte pred zriadením nového Európskeho úradu pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie, najmä s cieľom riešiť bezprostredné výzvy súvisiace s variantmi vírusu SARS-CoV-2; požaduje zvýšenie finančných prostriedkov na genómovú sekvenciu a epidemiologický dohľad; opakuje, že je dôležité zvýšiť financovanie zamerané na dosiahnutie silnej a inkluzívnej európskej zdravotnej únie s cieľom prispieť k spravodlivému prístupu ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné posilniť kapacitu a odolnosť vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti, aby boli schopné reagovať na potreby pacientov v celej Únii; požaduje dodatočnú rozpočtovú podporu programu LIFE;

22. zdôrazňuje, že dostatočné financovanie balíka týkajúceho sa európskej zdravotnej únie by mali sprevádzať opatrenia na podporu otvorenej strategickej autonómie Únie, pokiaľ ide o farmaceutické výrobky, ako aj výskum a inovácie v tomto odvetví v prospech pacientov a spoločnosti ako celku;

23. pripomína, že len 4,3 % obyvateľstva žije bez akýchkoľvek predchádzajúcich zdravotných problémov; zdôrazňuje, že v rámci európskych politík v oblasti zdravia sa musia na riešenie tejto výzvy vyhradiť dostatočné finančné prostriedky, čo môže mať pozitívny vplyv na výsledky v oblasti zdravia ľudí s faktormi chronických chorôb, ako aj s komorbiditou;

24. požaduje primerané a cielené financovanie konkurencieschopného európskeho výskumu v oblasti liečby závažných neprenosných chorôb s cieľom uľahčiť inováciu, ako aj prispieť k budovaniu odolnosti systému zdravotnej starostlivosti a uprednostňovať zdravotne najohrozenejšie osoby v čase kríz v oblasti zdravia; domnieva sa, že rozpočet Únie na rok 2022 by mal zabezpečiť, aby sa vyčlenili dostatočné finančné prostriedky na primerané vykonávanie plánu na boj proti rakovine z rôznych zdrojov financovania, najmä z programu EU4Health, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a programu Horizont Európa; zdôrazňuje najmä význam vyčlenenia potrebných finančných prostriedkov na posilnenie výskumu, prevencie a terapeutických inovácií, ktoré sa týkajú rakoviny; v tejto súvislosti víta plánované partnerstvo pre personalizovanú medicínu, ktoré bolo oznámené v európskom pláne na boj proti rakovine a ktoré sa má financovať v rámci programu Horizont Európa;

25. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že financovanie biomedicínskeho výskumu a vývoja zo zdrojov Únie bude zahŕňať doložky, ktoré prispejú k dostupnosti a cenovej dostupnosti konečných výrobkov;

26. pripomína význam programu LIFE ako nástroja na financovanie zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu; požaduje zachovanie úrovne rozpočtovej podpory programu LIFE;

27. pripomína, že je dôležité zabezpečiť dostatočné, predvídateľné a stabilné finančné a ľudské zdroje pre existujúce agentúry Únie v pôsobnosti Výboru Európskeho parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (Európska chemická agentúra, najmä rozpočet a zamestnancov Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb, Európskej environmentálnej agentúry, Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín a Európskej agentúry pre lieky), ako aj pre plánovaný Európsky úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie, čo im umožní nielen plniť ich mandáty a vykonávať úlohy, ale aj optimálne reagovať na dôsledky pandémie COVID-19 a uľahčovať zelenú transformáciu; zdôrazňuje význam zlepšenia koordinácie medzi týmito agentúrami Únie s cieľom zlepšiť konzistentnosť ich práce nákladovo efektívnym spôsobom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že finančné obmedzenia viedli niektoré agentúry Únie k obmedzeniu niektorých svojich činností napriek preukázaniu ich pridanej hodnoty;

28. okrem toho zdôrazňuje, že v rozpočte Únie na rok 2022 by sa mali zabezpečiť primerané zdroje na vykonávanie návrhov týkajúcich sa európskej zdravotnej únie v znení zmien zavedených počas legislatívneho procesu; vyzýva preto Komisiu, aby zrevidovala finančné výkazy týkajúce sa rozšírených mandátov Európskej agentúry pre lieky a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb s cieľom zohľadniť dodatočné úlohy stanovené v revidovaných návrhoch;

29. zdôrazňuje, že pri vyčleňovaní zdrojov s cieľom zabezpečiť lepšiu pripravenosť na pandémie a ich lepšie riadenie by sa mali zohľadniť skúsenosti získané počas pandémie COVID-19;

30. zdôrazňuje, že by sa mali vyčleniť dostatočné zdroje najmä na zvýšenie investícií do výskumu a vývoja, čo je nevyhnutné na podporu európskych inovácií v oblasti vývoja liekov; zdôrazňuje, že investície v oblasti zdravia by mali prispievať k spravodlivému prístupu, dostupnosti a cenovej dostupnosti farmaceutických výrobkov;

31. zdôrazňuje, že je potrebné výrazne zvýšiť rozpočet Európskej environmentálnej agentúry s cieľom poskytnúť dostatočné finančné a personálne zdroje, a tak umožniť úplné vykonávanie Európskej zelenej dohody a súvisiacich politík, ako sú všetky monitorovacie a prognostické povinnosti vyplývajúce z 8. environmentálneho akčného programu alebo podávanie správ a monitorovanie vyplývajúce z ďalších právnych predpisov týkajúcich sa prírody alebo energetiky;

32. podporuje zavedenie vlastných zdrojov, ktoré prispejú k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti zdravia, životného prostredia a klímy, s vysokým podielom príjmov pochádzajúcich zo systému obchodovania s emisiami (ETS), a najmä z obmedzenia bezplatných kvót, z dane z nerecyklovaného odpadu z plastových obalov a mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach, ktorý by mal fungovať podobne ako systém ETS.

33. vyzýva Komisiu, aby zvážila vplyv svojej metodiky, pokiaľ ide o administratívne zaťaženie vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, ako aj ďalších zainteresovaných strán a príjemcov; zdôrazňuje, že malé a stredné podniky (MSP) sú často medzi priekopníkmi, pokiaľ ide o inováciu; pripomína, že MSP môžu byť na administratívnu záťaž obzvlášť citlivé;

34. víta program lepšej právnej regulácie, ktorý vypracovala Komisia a ktorého cieľom je zjednodušiť a lepšie zacieliť právne predpisy Únie a zaistiť ich ľahšie dodržiavanie; vyzýva Komisiu, aby uľahčila dosiahnutie Európskej zelenej dohody odstránením prekážok a byrokracie, ktoré môžu spomaliť jej vykonávanie, a zároveň zabezpečila, aby sa plnenie cieľov Európskej zelenej dohody dosiahlo s čo najmenšou záťažou pre občanov a podniky, napríklad uplatňovaním zásady rovnováhy záťaže a tým, že sa osobitná pozornosť bude venovať dôsledkom a nákladom uplatňovania právnych predpisov Únie, najmä pre MSP.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	1.9.2021
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	55 11 15
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Nikos Androulakis, Bartosz Arłukowicz, Margrete Auken, Simona Baldassarre, Marek Paweł Balt, Traian Băsescu, Aurélia Beigneux, Monika Beňová, Sergio Berlato, Alexander Bernhuber, Malin Björk, Simona Bonafè, Delara Burkhardt, Pascal Canfin, Sara Cerdas, Mohammed Chahim, Tudor Ciuhodaru, Nathalie Colin-Oesterlé, Esther de Lange, Christian Doleschal, Marco Dreosto, Bas Eickhout, Cyrus Engerer, Eleonora Evi, Agnès Evren, Pietro Fiocchi, Andreas Glück, Catherine Griset, Jytte Guteland, Teuvo Hakkarainen, Anja Hazekamp, Martin Hojsík, Pär Holmgren, Jan Huitema, Yannick Jadot, Adam Jarubas, Petros Kokkalis, Athanasios Konstantinou, Ewa Kopacz, Joanna Kopcińska, Peter Liese, Sylvia Limmer, Javi López, César Luena, Fulvio Martusciello, Liudas Mažylis, Joëlle Mélin, Tilly Metz, Giuseppe Milazzo, Silvia Modig, Dolors Montserrat, Alessandra Moretti, Dan-Ştefan Motreanu, Ville Niinistö, Ljudmila Novak, Grace O’Sullivan, Jutta Paulus, Stanislav Polčák, Jessica Polfjärd, Luisa Regimenti, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Sándor Rónai, Rob Rooken, Silvia Sardone, Günther Sidl, Ivan Vilibor Sinčić, Linea Søgaard-Lidell, Nicolae Ştefănuță, Annalisa Tardino, Nils Torvalds, Véronique Trillet-Lenoir, Petar Vitanov, Alexandr Vondra, Mick Wallace, Pernille Weiss, Emma Wiesner, Michal Wiezik, Tiemo Wölken, Anna Zalewska
Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní	Salvatore De Meo

 

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

55	+
EPP	Bartosz Arłukowicz, Traian Băsescu, Alexander Bernhuber, Nathalie Colin-Oesterlé, Salvatore De Meo, Christian Doleschal, Agnès Evren, Adam Jarubas, Ewa Kopacz, Esther de Lange, Peter Liese, Fulvio Martusciello, Liudas Mažylis, Dolors Montserrat, Dan-Ştefan Motreanu, Ljudmila Novak, Stanislav Polčák, Jessica Polfjärd, Luisa Regimenti, Pernille Weiss, Michal Wiezik
S&D	Nikos Androulakis, Marek Paweł Balt, Monika Beňová, Simona Bonafè, Delara Burkhardt, Sara Cerdas, Mohammed Chahim, Tudor Ciuhodaru, Cyrus Engerer, Jytte Guteland, Javi López, César Luena, Alessandra Moretti, Sándor Rónai, Günther Sidl, Petar Vitanov, Tiemo Wölken
Renew	Pascal Canfin, Andreas Glück, Martin Hojsík, Jan Huitema, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Nicolae Ştefănuță, Linea Søgaard-Lidell, Nils Torvalds, Véronique Trillet-Lenoir, Emma Wiesner
The Left	Malin Björk, Anja Hazekamp, Petros Kokkalis, Silvia Modig, Mick Wallace
NI	Athanasios Konstantinou

 

11	-
ECR	Rob Rooken
ID	Simona Baldassarre, Aurelia Beigneux, Marco Dreosto, Catherine Griset, Teuvo Hakkarainen, Sylvia Limmer, Joëlle Mélin, Silvia Sardone, Annalisa Tardino
NI	Ivan Vilibor Sinčić

 

15	0
ECR	Sergio Berlato, Pietro Fiocchi, Joanna Kopcińska, Giuseppe Milazzo, Alexandr Vondra, Anna Zalewska
Greens/EFA	Margrete Auken, Bas Eickhout, Eleonora Evi, Pär Holmgren, Yannick Jadot, Tilly Metz, Ville Niinistö, Grace O'Sullivan, Jutta Paulus

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE PRIEMYSEL, VÝSKUM A ENERGETIKU (29.9.2021)

pre Výbor pre rozpočet

k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2022 – všetky oddiely

(2021/0227(BUD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Christian Ehler

 

 

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta návrh rozpočtu na rok 2022 ako prvý všeobecný rozpočet, v rámci ktorého sa predpokladá úplné vykonávanie dohody o VFR vrátane relatívneho podielu výdavkov EÚ na klímu a príspevku k digitálnej transformácii EÚ; opäť zdôrazňuje, že tento rozpočet by mal byť plne v súlade s Parížskou dohodou a Európskou zelenou dohodou, pričom by mal v konečnom dôsledku prispieť k dosiahnutiu revidovaných cieľov EÚ v oblasti klímy, energetiky a životného prostredia do roku 2030 a cieľa zabezpečiť klimatickú neutralitu EÚ najneskôr do roku 2050 a následne podnietiť realizáciu aktualizovanej novej priemyselnej stratégie; zdôrazňuje, že rok 2022 by mal byť rokom podpory rýchleho oživenia v záujme dosiahnutia sociálne, environmentálne a hospodársky odolnej Európy;

2. berie na vedomie pozíciu Rady k rozpočtu na rok 2022; dôrazne odsudzuje navrhované škrty v programoch Únie v oblasti priemyslu, výskumu a energetiky, najmä vzhľadom na to, že tieto programy predstavujú nevyhnutné investície do obnovy, udržateľnosti a digitálnej transformácie, ako aj do konkurencieschopnosti, odolnosti a strategickej autonómie Európy;

3. pripomína dohodu o VFR vrátane financovania nástroja Next Generation EU a dodatočného financovania programu Horizont Európa vo výške 4 miliardy EUR; domnieva sa, že škrty navrhované Radou sú v rozpore s týmito dohodami; má v úmysle zaistiť, aby Rada splnila svoje záväzky týkajúce sa obnovy Európy;

4. pripomína, že ambiciózne politiky na ceste ku klimatickej neutralite si vyžadujú značné investície do výskumu a inovácií, a v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad nedávnymi škrtmi Rady v prostriedkoch na program Horizont Európa na rok 2022;

5. pripomína svoje uznesenie zo 16. septembra 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila včasné zavedenie nových vlastných zdrojov v súlade s medziinštitucionálnou dohodou zo 16. decembra 2020;

6. zdôrazňuje, že je dôležité posilniť ochranu rozpočtu Únie a nástroja Next Generation EU pred podvodmi a nezrovnalosťami; víta zavedenie štandardizovaných opatrení na zber, porovnávanie a agregáciu informácií a údajov o konečných príjemcoch finančných prostriedkov Únie vrátane skutočných vlastníkov príjemcov a dodávateľov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plné uplatňovanie týchto nových opatrení na všetkých úrovniach plnenia rozpočtu a aby pozorne monitorovala ich účinnosť pri odhaľovaní podvodov;

7. trvá na tom, že je dôležité zvýšiť investície do digitalizácie a digitálnej pripojiteľnosti s cieľom jasne vymedziť digitálny cieľ do roku 2030 a riešiť výzvy súvisiace so znižovaním digitálnej priepasti a so zvyšovaním digitálnej gramotnosti, kybernetickou bezpečnosťou, voľným tokom údajov, bezpečnosťou, zodpovednosťou a umelou inteligenciou;

8. vzhľadom na núdzovú situáciu v oblasti klímy a alarmujúce zistenia uvedené v 6. hodnotiacej správe IPCC naliehavo požaduje, aby sa podstatne zvýšili výdavky na oblasť klímy v rozpočte na rok 2022 a využili dostupné rezervy a nástroje flexibility na posilnenie programov Únie, ktoré sú zamerané na podporu ekologickej a energetickej transformácie efektívne využívajúcej zdroje; okrem toho sa domnieva, že finančné prostriedky Únie vynaložené na škodlivé projekty alebo nesprávne klimatické riešenia by sa mali presmerovať do rozvoja a zavádzania opatrení zameraných na energetickú efektívnosť a účinné využívanie zdrojov a riešení v oblasti udržateľnej energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré už sú k dispozícii alebo budú dostupné v blízkej budúcnosti, aby sa dosiahli ciele EÚ v oblasti klímy a energetiky;

9. požaduje dodatočné finančné prostriedky na urýchlenie vývoja a zavádzania obnoviteľných zdrojov energie a opatrení v oblasti energetickej efektívnosti s cieľom splniť záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody a urýchliť prechod na čistú energiu alebo prechod na nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov;

10. pripomína, že vykonávanie zelenej novej dohody si vyžaduje, aby sa finančné prostriedky z VFR a NGEU prideľovali v súlade s Parížskou dohodou; zdôrazňuje, že je dôležité dosiahnuť úroveň výdavkov v oblasti biodiverzity vo výške 10 % a úroveň výdavkov na začleňovanie klimatického hľadiska vo výške 30 %, ktoré sú dohodnuté v rámci VFR na roky 2021 – 2027; zdôrazňuje, že sú potrebné jasné kritériá oprávnenosti a komplexná metodika na vymedzenie a sledovanie príslušných výdavkov v oblasti klímy a biodiverzity v súlade so zásadou „nespôsobovať významnú škodu“, ako aj mechanizmom overovania na identifikáciu možných škodlivých vplyvov opatrení Únie na biodiverzitu a klímu; pripomína Komisii, aby v plnej miere zapojila Parlament; zdôrazňuje, že Komisia musí navrhnúť túto metodiku pred predložením návrhu rozpočtu na rok 2023 s cieľom zabezpečiť účinné splnenie cieľa stanoveného v MID zo 16. decembra 2020 na rok 2024; očakáva, že budúca správa o výkonnosti bude obsahovať podrobnosti o tom, ako rozpočet Únie prispieva k novej zelenej dohode a zásade „nespôsobovať významnú škodu“;

11. opakuje svoju požiadavku na postupné zrušenie škodlivých subvencií a na súdržnosť medzi všetkými fondmi a programami Únie; trvá na tom, že projekty a programy, ktoré nie sú v súlade s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na menej ako 1,5 °C alebo s cieľom zastaviť a zvrátiť stratu biodiverzity, by nemali byť oprávnené na podporu v rámci rozpočtu Únie;

12. opätovne zdôrazňuje, že rozpočet Únie by mal byť v prospech občanov a mal by sa zameriavať predovšetkým na sociálny rozvoj, kvalitné pracovné miesta, zvyšovanie životných štandardov, zlepšovanie prístupu k vedomostiam, plnenie cieľov udržateľného rozvoja, energetickú transformáciu na účinnejší systém založený na obnoviteľných zdrojoch energie, boj proti zmene klímy a odstránenie energetickej chudoby;

13. pripomína kľúčovú úlohu strategického predvídania a význam anticipatívnej tvorby politiky založenej na dôkazoch;

14. zdôrazňuje potrebu ďalej podporovať výskum a inovácie ako hybnú silu prosperity v kontexte obnovy po súčasnej pandémii a ekologických a digitálnych ambícií EÚ; žiada, aby sa v súlade s článkom 15 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách na program Horizont Európa vyčlenili rozpočtové prostriedky na výskum, ktorých viazanosť bola od roku 2020 zrušená; žiada, aby s ohľadom na pretrvávajúcu pandémiu výdavky na výskum v oblasti zdravia z rozpočtu Únie boli prinajmenšom v rovnakej výške ako v roku 2021; žiada, aby z fondov nástroja Next Generation EU boli pridelené rozpočtové prostriedky sektorom, ktoré kríza mimoriadne vážne zasiahla, a na nástroje, ktoré môžu priamo prispieť k oživeniu pri súčasnom urýchlení ekologickej a udržateľnej digitálnej transformácie európskeho hospodárstva; domnieva sa, že samotná digitálna transformácia by mala uľahčiť zelenú transformáciu a prispieť k nej, a zdôrazňuje význam ďalšej ekologizácie odvetvia IKT; zdôrazňuje úlohu EIC a EIT pri podpore výskumu a inovácií v Únii a potrebu zvýšiť ich finančné zdroje v roku 2022;

15. zdôrazňuje, že rozpočet Únie by mal podporovať akademickú slobodu a inštitucionálnu autonómiu v celej Európe a vo svete; žiada, aby rozpočet Únie poskytoval podporu afganským akademickým pracovníkom, ktorí sú v súčasnosti v ťažkej situácii, pretože akademická sloboda pravdepodobne počas vlády Talibanu zanikne;

16. podporuje pilotný projekt na vytvorenie štipendijného programu pre ohrozených výskumných pracovníkov, ktorý by mal Únii umožniť priamu podporu ohrozených vedcov, ako sú napríklad vedci v Afganistane;

17. vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh rozpočtu na rok 2022 nie je dostatočne ambiciózny, pokiaľ ide o politiku v oblasti mikropodnikov a MSP; zdôrazňuje, že vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu je veľmi dôležité zaviesť a posilniť mechanizmus podpory pre mikropodniky a malé a stredné podniky; bez dodatočnej podpory nebude možné primerane riešiť vážne, dlhodobé následky krízy pre mikropodniky a MSP; požaduje preto silnejšiu podporu pre mikropodniky a MSP a ich zastupujúce združenia v rozpočte na rok 2022, čo pomôže podporiť rozvoj, zlepšiť prístup k technológiám a presadzovať lepšie pracovné podmienky;

18. zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú MSP, mikropodniky a startupy pri obnove, pričom súčasne udržiavajú zamestnanosť a rast, a vyzýva Úniu a členské štáty, aby pre MSP a startupy zabezpečili väčšiu podporu a ďalej znižovali administratívne zaťaženie; zdôrazňuje, že MSP sú základnou súčasťou európskeho hospodárstva, a poukazuje na potrebu vytvoriť podnikateľské prostredie priaznivé pre MSP a podporovať klaster a sieť MSP; požaduje vyčlenenie dostatočných finančných zdrojov pre segment MSP v rámci Programu InvestEU;

19. zdôrazňuje potrebu reformy európskeho priemyslu a odvetví, v ktorých znižovanie emisií prebieha ťažko, s cieľom dosiahnuť konkurencieschopnú a udržateľnú Úniu a naše ciele v oblasti klímy; zdôrazňuje preto, že treba zabezpečiť dostatočné financovanie programov na podporu týchto cieľov, inovačných riešení a prelomových technológií, ako je program Horizont Európa, nástroj NPE, Program InvestEU a spoločný podnik pre palivové články a vodík 2 (FCH 2);

20. vyzýva na riešenie sociálnych, hospodárskych, energetických a environmentálnych vplyvov transformácie pri zachovaní a rozširovaní pracovných príležitostí na postihnutých územiach s cieľom zabrániť sociálnemu vylúčeniu; v tejto súvislosti poukazuje na úlohu Fondu na spravodlivú transformáciu pri riešení spoločenských, sociálno-ekonomických, technologických a environmentálnych vplyvov na pracovníkov, odvetvia a komunity, ktoré sú nepriaznivo ovplyvnené prechodom zo závislosti od uhlia a uhlíka; vyzýva na zabezpečenie práv pracovníkov, zníženie energetickej chudoby a zabránenie prehlbovaniu nerovností;

21. opakuje svoju podporu priemyselnej politiky založenej na ekosystémovom prístupe, ktorý podporuje konkurencieschopnosť a posilňuje odolnosť Únie, pričom uľahčuje ekologickú a digitálnu transformáciu; zdôrazňuje potrebu zosúladiť investície v rámci programov a opatrení Únie prípadne vrátane spoločných podnikov, priemyselných aliancií a dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu s cieľom účinne riešiť potreby každého ekosystému;

22. zdôrazňuje význam úspešného vykonávania balíka opatrení Fit for 55; podčiarkuje zásadnú úlohu vykonávania akčného plánu Únie pre obehové hospodárstvo v záujme plnenia uvedených politík;

23. víta ambíciu Komisie posilniť konkurencieschopnosť, strategickú autonómiu a odolnosť Únie a v tejto súvislosti pripomína úspech Európskej aliancie pre batérie, ktorá sa v súlade s Európskou zelenou dohodou, akčným plánom pre obehové hospodárstvo a novou priemyselnou stratégiou zameriava na príspevok k čistej a digitálnej transformácii vytvorením konkurencieschopného, obehového, udržateľného a bezpečného hodnotového reťazca pre batérie, ktorý je kľúčový pre budúcu mobilitu s nízkymi emisiami a uskladňovanie energie, a preto môže slúžiť ako dobrý príklad;

24. domnieva sa, že nové európske hnutie Bauhaus je účinným mechanizmom na podporu transformácie Európy na udržateľné hospodárstvo a spoločnosť; domnieva sa, že k tejto iniciatíve by mali prispievať programy Únie ako Horizont Európa, Nástroj na prepájanie Európy a InvestEU; vyzýva Komisiu, aby vytvorila mechanizmus na začlenenie tohto hnutia do existujúcich programov Únie, čo povedie k synergiám, a to bez akýchkoľvek dodatočných kritérií alebo administratívnej záťaže;

25. žiada dostatočné personálne obsadenie všetkých agentúr v súlade s ich úlohami a povinnosťami; osobitne poukazuje na potrebu výrazne posilniť rady zamestnancov agentúry ACER a inštitútu EIT, ktoré sú nedostatočne personálne obsadené už mnoho rokov, a zabezpečiť dostatočný rozpočet pre agentúry ENISA a BEREC na plnenie ich úloh; víta pridanie nových pracovných miest do plánu pracovných miest agentúry EUSPA, ale vyzýva na postupné znižovanie počtu jej externých zamestnancov, aby sa zabránilo narušeniu činností súvisiacich s bezpečnosťou.

26. pripomína svoju výzvu na podporu rodovej rovnosti a rovnakých práv a príležitostí pre všetkých v rozpočte Únie; zdôrazňuje, že treba vyvinúť osobitné úsilie na zabezpečenie toho, aby rozpočet Únie urýchlil rodovo vyváženú, ekologickú a udržateľnú digitálnu transformáciu; kladie dôraz na to, že je dôležité zamerať sa najmä na oblasť vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) a na oblasť IKT a vesmírneho sektora; očakáva, že Komisia urýchlene predloží svoju metodiku na meranie prínosu každého príslušného programu k rodovej rovnosti v súlade s medziinštitucionálnou dohodou, ktorá dopĺňa VFR na roky 2021 – 2027, pričom zohľadní odporúčania Európskeho dvora audítorov[22];

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VÝBOROM POŽIADANÝM O STANOVISKO

Dátum prijatia	27.9.2021
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	56 8 10
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Nicola Beer, François-Xavier Bellamy, Hildegard Bentele, Tom Berendsen, Vasile Blaga, Michael Bloss, Paolo Borchia, Marc Botenga, Markus Buchheit, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Carlo Calenda, Maria da Graça Carvalho, Ignazio Corrao, Ciarán Cuffe, Josianne Cutajar, Nicola Danti, Pilar del Castillo Vera, Martina Dlabajová, Valter Flego, Niels Fuglsang, Lina Gálvez Muñoz, Claudia Gamon, Nicolás González Casares, Christophe Grudler, András Gyürk, Henrike Hahn, Robert Hajšel, Ivo Hristov, Ivars Ijabs, Romana Jerković, Eva Kaili, Izabela-Helena Kloc, Łukasz Kohut, Zdzisław Krasnodębski, Andrius Kubilius, Miapetra Kumpula-Natri, Thierry Mariani, Marisa Matias, Joëlle Mélin, Dan Nica, Angelika Niebler, Ville Niinistö, Aldo Patriciello, Mauri Pekkarinen, Mikuláš Peksa, Tsvetelina Penkova, Morten Petersen, Markus Pieper, Clara Ponsatí Obiols, Manuela Ripa, Robert Roos, Sara Skyttedal, Maria Spyraki, Jessica Stegrud, Beata Szydło, Riho Terras, Grzegorz Tobiszowski, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Marie Toussaint, Isabella Tovaglieri, Viktor Uspaskich, Henna Virkkunen, Pernille Weiss, Carlos Zorrinho
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Erik Bergkvist, Izaskun Bilbao Barandica, Cornelia Ernst, Valérie Hayer, Elena Lizzi, Jutta Paulus, Sandra Pereira, Angelika Winzig

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN
VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

56	+
NI	Clara Ponsatí Obiols, Viktor Uspaskich
PPE	François-Xavier Bellamy, Hildegard Bentele, Tom Berendsen, Vasile Blaga, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Maria da Graça Carvalho, Pilar del Castillo Vera, Andrius Kubilius, Angelika Niebler, Aldo Patriciello, Markus Pieper, Sara Skyttedal, Maria Spyraki, Riho Terras, Henna Virkkunen, Pernille Weiss, Angelika Winzig
Renew	Nicola Beer, Izaskun Bilbao Barandica, Nicola Danti, Martina Dlabajová, Valter Flego, Claudia Gamon, Christophe Grudler, Valérie Hayer, Ivars Ijabs, Mauri Pekkarinen, Morten Petersen
S&D	Erik Bergkvist, Carlo Calenda, Josianne Cutajar, Niels Fuglsang, Lina Gálvez Muñoz, Nicolás González Casares, Robert Hajšel, Ivo Hristov, Romana Jerković, Eva Kaili, Łukasz Kohut, Miapetra Kumpula-Natri, Dan Nica, Tsvetelina Penkova, Patrizia Toia, Carlos Zorrinho
Vert/ALE	Michael Bloss, Ignazio Corrao, Ciarán Cuffe, Henrike Hahn, Ville Niinistö, Jutta Paulus, Mikuláš Peksa, Manuela Ripa, Marie Toussaint

 

8	-
ECR	Izabela-Helena Kloc, Zdzisław Krasnodębski, Robert Roos, Jessica Stegrud, Beata Szydło, Grzegorz Tobiszowski, Evžen Tošenovský
ID	Markus Buchheit

 

10	0
ID	Paolo Borchia, Elena Lizzi, Thierry Mariani, Joëlle Mélin, Isabella Tovaglieri
NI	András Gyürk
The Left	Marc Botenga, Cornelia Ernst, Marisa Matias, Sandra Pereira

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE VNÚTORNÝ TRH A OCHRANU SPOTREBITEĽA (12.7.2021)

pre Výbor pre rozpočet

k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2022 – všetky oddiely

(2021/0227(BUD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Eugen Jurzyca

 

 

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO) vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. konštatuje, že výbor IMCO je v rozpočtovom postupe zodpovedný za okruh 1 – Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika vrátane rozpočtových zoskupení 03 02 Program jednotného trhu, 03 03 Program EÚ pre boj proti podvodom a 03 05 Spolupráca v colnej oblasti;

2. poznamenáva, že rok 2022 bude druhým rokom uplatňovania Programu pre jednotný trh, ktorý je zameraný na podporu bezproblémového fungovania vnútorného trhu a zlepšenie voľného pohybu tovaru a služieb, poskytovanie podpory malým a stredným podnikom pri rozširovaní a expandovaní cez hranice, presadzovanie záujmov európskych spotrebiteľov a zabezpečenie vysokej úrovne ich ochrany; rozhodne víta vytvorenie osobitného riadku pre dohľad v rámci Programu pre jednotný trh, ako to opakovane požadoval Parlament;

3. konštatuje, že zvýšenie viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov v okruhu 1 rozpočtu EÚ na rok 2022 posilnené príspevkom z nástroja Next Generation EU by malo zabezpečiť účinné a efektívne financovanie, čo sa týka zlepšenia fungovania vnútorného trhu, inovácií, strategickej infraštruktúry, digitálnej transformácie a konkurencieschopnosti MSP;

4. konštatuje, že kríza spôsobená pandémiou COVID-19 bráni voľnému pohybu osôb, tovaru a služieb v EÚ; požaduje primerané a účinné iniciatívy na obnovu, ďalšie prehĺbenie a dokončenie jednotného trhu pri súčasnej podpore prechodu na digitálne a udržateľné hospodárstvo, ako aj na odstránenie neodôvodnených a neprimeraných prekážok voľného obchodu, aby sa jednotný trh stal silnejším a odolnejším a s cieľom zvýšiť obchodné toky EÚ a zlepšiť hodnotové reťazce, čo prispeje k hospodárskemu rastu;

5. zdôrazňuje, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 preukázala význam účinnej a efektívnej politiky bezpečnosti výrobkov offline aj online a riadneho presadzovania práv spotrebiteľov na jednotnom trhu; podčiarkuje potrebu riadneho financovania existujúcich nástrojov vnútorného trhu s cieľom zaručiť vysokú úroveň ochrany a blaha spotrebiteľa;

6. poukazuje na to, že dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19 budú mať v nadchádzajúcich mesiacoch výrazný dosah na európskych občanov, mikropodniky a malé podniky; zdôrazňuje preto, že mikropodniky a malé podniky treba podporovať prostredníctvom Programu pre jednotný trh, aby sa jednotný trh stal silnejším a odolnejším;

7. vyzýva členské štáty, aby pokračovali v účinnom vykonávaní národných plánov obnovy a odolnosti v záujme digitálnej a udržateľnej transformácie a inovácií; pripomína, že je potrebné vytvoriť synergie medzi Programom pre jednotný trh a Fondom obnovy Next Generation EU;

8. poukazuje najmä na veľký potenciál voľného pohybu služieb, ktorý ešte stále nie je dostatočne rozvinutý, a požaduje iniciatívy a opatrenia na podporu cezhraničného obchodu so službami pri plnom rešpektovaní slobody poskytovať služby, na zvýšenie konkurencieschopnosti MSP a na zníženie neodôvodneného administratívneho zaťaženia podnikov; žiada tiež prijatie opatrení na zabezpečenie riadneho uplatňovania a presadzovania platných právnych predpisov na vnútroštátnej úrovni;

9. konštatuje, že chrbtovou kosťou jednotného trhu je cezhraničná infraštruktúra, ktorá napomáha voľný pohyb tovaru, služieb, podnikov a občanov cez hranice; v tejto súvislosti berie na vedomie reformovaný Nástroj na prepájanie Európy;

10. domnieva sa, že je potrebné ďalšie úsilie na podporu členských štátov pri digitalizácii verejného sektora, najmä pokiaľ ide o postupy, ktoré sa týkajú podnikov a spotrebiteľov, aby mohli vykonávať administratívne postupy online; zdôrazňuje, že dokončenie digitálneho jednotného trhu by malo zostať jednou z kľúčových rozpočtových priorít;

11. v tejto súvislosti víta nový program Digitálna Európa venovaný digitálnej transformácii európskej spoločnosti a hospodárstva; pripomína, že je potrebné podporovať podniky, najmä MSP, vrátane inovatívnych digitálnych startupov a scaleupov v Európe v ich prístupe k jednotnému trhu, ako aj v digitálnej transformácii a udržateľnom rozvoji; pripomína kľúčový význam dokončenia digitálneho jednotného trhu;

12. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť rozpočtovú podporu pre vykonávanie smernice o prístupnosti webových sídel a Európskeho aktu o prístupnosti na úrovni Únie;

13. konštatuje, že prijatie najlepších postupov vo verejnom obstarávaní v prípade projektov financovaných EÚ by mohlo pomôcť vyhnúť sa častým chybám a zabezpečiť riadnu realizáciu investícií;

14. zdôrazňuje, že primeraná a účinná úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov je dôležitá, aby bola možná modernizácia colnej únie na podporu vykonávania Colného kódexu Únie a vývoja elektronických a automatizovanejších colných systémov v záujme väčšej účinnosti pre potreby spoločností v EÚ a európskych a vnútroštátnych orgánov a efektívnejšej ochrany spotrebiteľov; víta posilnený program Colníctvo, ktorým sa podporí ďalšia digitalizácia a modernizácia colnej únie, ako aj zriadenie Fondu pre integrované riadenie hraníc (IBMF) zahŕňajúceho Nástroj na vybavenie na colné kontroly, ktorý poskytuje podporu členským štátom na primerané zvládanie rôznych výziev a rizík na hraniciach EÚ; žiada, aby sa pri tejto modernizácii zohľadnili zmeny súvisiace s dohodou o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom a aby sa zaručil a plne podporoval protokol o Severnom Írsku; oceňuje plné dodržiavanie odporúčaní Dvora audítorov týkajúcich sa účinnejšieho rozpočtu, blahobytu a ochrany spotrebiteľa a lepšej hodnoty pre podniky;

15. zdôrazňuje význam zodpovednosti a transparentnosti v prípade orgánov, ktoré dostávajú finančné prostriedky EÚ, a podčiarkuje dôležitosť jasného označovania, aby bolo verejne uvedené, že projekt sa financoval alebo čiastočne financoval z prostriedkov EÚ; opätovne zdôrazňuje, že účinné a udržateľné vynakladanie prostriedkov a náležité hodnotenie vedie k úsporám, z ktorých by sa mohli financovať ďalšie činnosti;

16. zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky rozpočtové programy boli podrobené priebežným analýzam nákladov a prínosov a udržateľnosti s cieľom zabezpečiť čo najúčinnejšie vynakladanie obmedzeného rozpočtu Únie a aby sa finančné prostriedky mohli použiť na projekty najvyššej kvality, ktoré majú maximálny účinok a ktorých výsledky zodpovedajú plánovaným cieľom vrátane želaného príspevku k udržateľnosti; poukazuje na to, že financovanie EÚ by mali sprevádzať merateľné ukazovatele výsledkov, a nie jednoduché merania výstupov, čo by umožnilo porovnávať a zoradiť jednotlivé programy EÚ podľa efektívnosti;

17. žiada Komisiu, aby podporila pilotné projekty a návrhy prípravných akcií v rámci pôsobnosti výboru IMCO.

 

 

 

 

POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO

Dátum prijatia	12.7.2021
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	39 4 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alex Agius Saliba, Andrus Ansip, Pablo Arias Echeverría, Alessandra Basso, Brando Benifei, Adam Bielan, Hynek Blaško, Biljana Borzan, Vlad-Marius Botoş, Markus Buchheit, Andrea Caroppo, Anna Cavazzini, Dita Charanzová, Deirdre Clune, David Cormand, Carlo Fidanza, Evelyne Gebhardt, Alexandra Geese, Sandro Gozi, Maria Grapini, Svenja Hahn, Virginie Joron, Eugen Jurzyca, Marcel Kolaja, Kateřina Konečná, Andrey Kovatchev, Jean-Lin Lacapelle, Maria-Manuel Leitão-Marques, Morten Løkkegaard, Antonius Manders, Leszek Miller, Anne-Sophie Pelletier, Miroslav Radačovský, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Tomislav Sokol, Ivan Štefanec, Róża Thun und Hohenstein, Marco Zullo
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Clara Aguilera, Maria da Graça Carvalho, Christian Doleschal, Claude Gruffat, Jiří Pospíšil, Kosma Złotowski

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

39	+
ECR	Adam Bielan, Carlo Fidanza, Eugen Jurzyca, Kosma Złotowski
ID	Alessandra Basso
NI	Miroslav Radačovský
PPE	Pablo Arias Echeverría, Andrea Caroppo, Maria da Graça Carvalho, Deirdre Clune, Christian Doleschal, Andrey Kovatchev, Antonius Manders, Jiří Pospíšil, Andreas Schwab, Tomislav Sokol, Ivan Štefanec, Róża Thun und Hohenstein
Renew	Andrus Ansip, Vlad-Marius Botoş, Dita Charanzová, Sandro Gozi, Svenja Hahn, Morten Løkkegaard, Marco Zullo
S&D	Alex Agius Saliba, Clara Aguilera, Brando Benifei, Biljana Borzan, Evelyne Gebhardt, Maria Grapini, Maria-Manuel Leitão-Marques, Leszek Miller, Christel Schaldemose
Verts/ALE	Anna Cavazzini, David Cormand, Alexandra Geese, Claude Gruffat, Marcel Kolaja

 

4	-
ID	Hynek Blaško, Markus Buchheit, Virginie Joron, Jean-Lin Lacapelle

 

2	0
The Left	Kateřina Konečná, Anne-Sophie Pelletier

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE DOPRAVU A CESTOVNÝ RUCH (28.09.2021)

pre Výbor pre rozpočet

k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2022

((2021/0227(BUD))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Isabel García Muñoz

 

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže odvetvie dopravy a odvetvie cestovného ruchu v Únii majú zásadný význam pre hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj Únie a jeho udržateľnosť a pre zabezpečenie územnej dostupnosti a prepojenosti všetkých regiónov Únie s osobitným dôrazom na okrajové, vidiecke, hornaté, ostrovné a najvzdialenejšie regióny a iné znevýhodnené oblasti;

B. keďže doprava a cestovný ruch budú kľúčové na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 technologicky neutrálnym spôsobom, pričom sa zabezpečí, aby zostali cenovo dostupné; keďže dostatočné investície sú potrebné na urýchlenie prechodu na udržateľnú a inteligentnú mobilitu pre všetky dopravné prostriedky a na dosiahnutie cieľov v oblasti znižovania emisií na základe zodpovedajúceho komplexného posúdenia vplyvu v súlade so zelenou dohodou a Parížskou dohodou;

C. keďže odvetvie dopravy je jedným z najväčších zamestnávateľov v Európe; keďže nové výzvy by sa mali riešiť tak, aby sa zaručili pozitívne účinky na tvorbu pracovných miest a podmienky pracovníkov;

D. keďže systémy verejnej dopravy by sa mali podporovať a zlepšovať, najmä pokiaľ ide o atraktívnosť, efektívnosť a kapacitu; keďže posilnenie udržateľnej vidieckej mobility má zásadný význam pre sociálno-ekonomickú a územnú súdržnosť;

E. keďže odvetvia dopravy a cestovného ruchu a pracovné miesta, ktoré vytvárajú, patria medzi najviac zasiahnuté krízou spôsobenou ochorením COVID-19 a budú kľúčom k oživeniu vnútorného trhu a hospodárstva EÚ; keďže sa ukázalo, že doprava je nevyhnutná na zabezpečenie nepretržitého toku tovaru a distribúcie očkovacích látok v celej EÚ počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19; keďže cestovný ruch, ktorý priamo či nepriamo zamestnáva 27 miliónov pracovníkov, je ako štvrtý najväčší vývozný priemysel kľúčovým odvetvím hospodárstva EÚ a zohráva dôležitú úlohu pri posilňovaní jeho konkurencieschopnosti, zamestnanosti a sociálneho blahobytu;

F. keďže cieľ EÚ „vízia nulovej nehodovosti“ spočíva v 50 % znížení počtu úmrtí na cestách do roku 2030 a dosiahnutí nulovej úmrtnosti do roku 2050; keďže investície do bezpečnosti cestnej premávky sú kľúčovým prvkom strategického akčného plánu EÚ pre bezpečnosť cestnej premávky; keďže pretrvávajúci vysoký počet smrteľných nehôd na cestách svedčí o tom, že by sa malo poskytnúť viac investícií na zaručenie bezpečnosti cestnej premávky a jej účastníkov;

1. zdôrazňuje, že primerané financovanie dopravných a infraštruktúrnych projektov bude mať zásadný význam pre oživenie hospodárstva EÚ a pokrok smerom k ekologickej a digitálnej transformácii pri súčasnom zaistení konkurencieschopnosti tohto odvetvia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zrozumiteľne a komplementárne využívali dostupné finančné nástroje vrátane NPE, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, Kohézneho fondu, programu InvestEU, EFRR, ale nielen tieto nástroje, s cieľom maximalizovať ich vplyv na oživenie a zároveň zabezpečiť primerané dlhodobé financovanie dopravných a infraštruktúrnych projektov EÚ vrátane projektov monitorovania znečistenia ovzdušia spôsobeného dopravou; víta dohodu o viacročnom finančnom rámci (VFR) o jednoduchšom a efektívnejšom systéme vlastných zdrojov orientovanom na výsledky, v ktorej sa zohľadňujú priority EÚ, najmä jej environmentálne a digitálne ambície;

2. zdôrazňuje, že je dôležité počítať s dostatočnými zdrojmi a podporovať spoluprácu medzi miestnou, regionálnou, vnútroštátnou a európskou úrovňou s cieľom lepšie pochopiť miestne a regionálne podmienky a potreby pri napredovaní smerom k ekologickej a digitálnej transformácii, ako sú nové modely mobility;

3. zdôrazňuje, že nízka kvalita dopravy prispieva k vážnemu nedostatku investícií, regionálnym rozdielom a medzerám v začleňovaní, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú podnikateľské prostredie a ohrozujú úsilie o súdržnosť; zdôrazňuje význam podstatnej technickej pomoci a dohľadu na úrovni EÚ s cieľom zvýšiť úsilie v oblasti sociálno-ekonomickej a územnej súdržnosti;

4. zdôrazňuje potrebu využívať primerané finančné prostriedky EÚ na zvyšovanie informovanosti, odbornú prípravu a zdroje v oblasti bezpečnosti cestnej premávky vrátane bezpečnosti a ochrany pracovníkov v doprave a predchádzania potenciálnym krádežiam nákladu alebo vozidiel a iným hrozbám v oblasti bezpečnosti a ochrany;

5. [02 03 01] znovu potvrdzuje zásadnú úlohu NPE pri podpore rozvoja a včasného dokončenia vysokovýkonnej transeurópskej siete (TEN-T), ktorá je udržateľná, bezpečná, multimodálna, interoperabilná a prepojená naprieč oblasťami dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry;

6. zdôrazňuje, že NPE je hlavným nástrojom financovania rozvoja infraštruktúry s najvyššou pridanou hodnotou EÚ, pokiaľ ide o hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a prepojenosť, a zdôrazňuje potrebu posilniť regionálne prepojenia v rámci TEN-T; poukazuje na význam urýchlenia cezhraničných projektov a chýbajúcich prepojení pre včasné dokončenie TEN-T; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad navrhovaným znížením rozpočtu na dopravu v rámci NPE v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021 a s úrovňou zaznamenanou v predchádzajúcom viacročnom finančnom rámci; zdôrazňuje, že je potrebné využívať NPE na opatrenia súvisiace s bezpečnou a chránenou infraštruktúrou a mobilitou, ako sú bezpečné a chránené parkoviská v EÚ;

7. zdôrazňuje úlohu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a súvisiacich národných plánov pri podnecovaní obnovy v odvetví dopravy a cestovného ruchu; trvá na tom, že je potrebná riadna parlamentná kontrola jeho vykonávania v plnej spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami;

8. [05 03 03] víta zvýšenie prostriedkov pridelených z Kohézneho fondu na dopravu v rámci NPE v roku 2022; konštatuje však, že ani zďaleka nenahradí prudký pokles zaznamenaný v roku 2021; pripomína zásadnú úlohu dopravnej politiky a investícií Únie pri posilňovaní územnej, sociálnej a hospodárskej súdržnosti v Únii, najmä v okrajových regiónoch;

9. [09 03] víta dôležité financovanie Fondu na spravodlivú transformáciu v rámci Mechanizmu spravodlivej transformácie na rok 2022 s cieľom zabezpečiť spravodlivú a inkluzívnu transformáciu na klimatickú neutralitu; zdôrazňuje úlohu mechanizmu a jeho úverového nástroja pre verejný sektor pri investovaní do bezpečnej, udržateľnej a odolnej dopravnej a turistickej infraštruktúry v regiónoch, ktorých transformačné problémy týkajú najviac, ako sú vidiecke a riedko osídlené, znevýhodnené regióny a environmentálne zraniteľné územia, a pri podpore cenovo dostupných a prístupných služieb mobility pre všetkých cestujúcich vrátane cestujúcich so zdravotným postihnutím a zníženou pohyblivosťou; zdôrazňuje potrebu podporovať zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu pracovníkov a uchádzačov o zamestnanie v odvetví dopravy, ako aj produktívne a udržateľné investície do MSP;

10. požaduje podporu verejnej dopravy a akčný plán EÚ na zavedenie jednotného a multimodálneho systému predaja cestovných lístkov;

11. žiada, aby sa vytvoril osobitný program POSEI v oblasti dopravy ako dodatočná podpora na kompenzáciu nevýhod a strát vyplývajúcich z nákladov na prepravu cestujúcich a tovaru do najvzdialenejších regiónov;

12. [02 02] s uspokojením berie na vedomie výrazné zvýšenie rozpočtu programu InvestEU od roku 2021 a jeho významné posilnenie z nástroja NextGenerationEU v roku 2022; pripomína Komisii, že primerané financovanie Programu InvestEU po skončení fungovania NGEU a v rámci VFR na roky 2021 – 2027 je kľúčom k podpore udržateľnej a bezpečnej infraštruktúry, riešení mobility a vybavenia a k zavádzaniu inovačných technológií a alternatívnych palív;

13. [13 04 01] konštatuje, napriek výraznému zníženiu ambícií v rámci rokovaní o VFR, mierne zvýšenie rozpočtu na vojenskú mobilitu v roku 2022, ktorého cieľom je prispôsobiť časti sietí TEN-T dvojakému využívaniu dopravnej infraštruktúry s cieľom zlepšiť civilnú aj vojenskú mobilitu;

14. opakuje naliehavú a opakovanú žiadosť Parlamentu o vytvorenie osobitného programu pre udržateľný cestovný ruch na európskej úrovni a vytvorenie osobitného rozpočtového riadku s pridelenou sumou, ktorý zohľadní význam odvetvia cestovného ruchu v hospodárstve EÚ, ako aj jeho potreby v období po kríze spôsobenej ochorením COVID-19;

15. víta financovanie v rámci REACT-EU vo všetkých hospodárskych odvetviach, napr. v cestovnom ruchu, keďže sa ním podporovali MSP, pri udržiavaní a vytváraní pracovných miest, ako aj pri ich ekologickom a digitálnom oživení;

16. [02 10 02] [02 10 03] požaduje zosúladenie financovania európskych dopravných agentúr s úrovňou ich zodpovednosti a ich úlohou pri prechode na dekarbonizáciu druhov dopravy;

17. vyjadruje poľutovanie nad znížením pridelených prostriedkov pre EMSA, ktoré sa uvádza v pozícii Rady, so zreteľom na kľúčovú úlohu agentúry pri podpore udržateľnosti námornej dopravy, monitorovaní nahlasovania emisií z plavidiel, prispievania k riešeniu znečisťovania morí, ako aj jej budúcich úloh pri ekologickej transformácii odvetvia;

18. zdôrazňuje, že pre Železničnú agentúru Európskej únie (ERA) je potrebné výraznejšie zvýšenie, aby mohla poskytovať dodatočnú podporu cieľom realizácie TEN-T, najmä ERTMS a cezhraničných úsekov; zdôrazňuje, že ERA musí riešiť aj nové úlohy, neočakávané potreby, napríklad tie, ktoré sa týkajú kybernetickej bezpečnosti, a nedostatok personálu vzhľadom na nárast požiadaviek na vykonávanie štvrtého železničného balíka;

19. [02 10 01] berie na vedomie mierne zvýšenie celkového príspevku EÚ pre Európsku agentúru pre bezpečnosť letectva (EASA) navrhnuté na rok 2022; pripomína, že je potrebné primerané financovanie EASA v súlade s jej ustanovením za „agentúru pre Európske strategické investície“ v roku 2018 a jej novými hlavnými úlohami po prijatí nového základného nariadenia v roku 2018;

20. žiada, aby sa pre EASA vyčlenili finančné prostriedky na výskum zameraný na obmedzenie šírenia nákaz prenášaných vzduchom v prostredí leteckej dopravy a na nové opatrenia v oblasti bezpečnosti zdravia;

21. zdôrazňuje úlohu agentúry v rámci zelenej dohody a jej práce s cieľom prispieť k ekologickej obnove leteckého priemyslu EÚ a zlepšiť vplyv leteckej dopravy na životné prostredie, okrem iného vývojom noriem týkajúcich sa CO2, koncepciou programu environmentálnej značky na informovanie cestujúcich a podporou ekologickej obnovy flotily leteckých spoločností, ako aj zapojením sa do certifikácie udržateľných palív; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť schopnosť EASA predchádzať rizikám v oblasti bezpečnosti letectva;

22. [01 02 02 51/52/53/54] oceňuje zriadenie spoločných podnikov Čisté letectvo, Európske železnice, Spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 (SESAR 3) a partnerstiev pre čistý vodík; požaduje primerané financovanie týchto spoločných podnikov, aby mohli plniť svoju úlohu pri podpore inovácií a výskumu a pri zlepšovaní výkonnosti, bezpečnosti a udržateľnosti odvetvia dopravy;

23. [02 20 04 01] pripomína význam komunikačných činností týkajúcich sa dopravnej politiky EÚ, ako sú bezpečnosť dopravy alebo práva cestujúcich s cieľom zvýšiť informovanosť a reagovať na požiadavky občanov, najmä v súvislosti s Európskym rokom železníc a krízou spôsobenou ochorením COVID-19;

24. [13 01 03 74] víta zriadenie Európskej výkonnej agentúry pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA), ktorá oficiálne nahradila agentúru INEA, a zdôrazňuje jej dôležitú úlohu pri pokračujúcej podpore udržateľných, bezpečných a inteligentných dopravných služieb a projektov infraštruktúry;

25. [02 02 99 12] pripomína, že EFSI bol zriadený na to, aby prispieval na veľmi inovatívne trhové projekty, a považuje ho preto za zásadne dôležitý nástroj, ktorý MSP v odvetví dopravy pomáha vyvíjať nové riešenia mobility; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili dokončenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a zvýšili pomoc MSP a startupom pri príprave takýchto projektov;

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	27.9.2021
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	44 4 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Magdalena Adamowicz, Andris Ameriks, José Ramón Bauzá Díaz, Izaskun Bilbao Barandica, Paolo Borchia, Marco Campomenosi, Massimo Casanova, Ciarán Cuffe, Johan Danielsson, Karima Delli, Anna Deparnay-Grunenberg, Ismail Ertug, Gheorghe Falcă, Giuseppe Ferrandino, Mario Furore, Søren Gade, Isabel García Muñoz, Jens Gieseke, Elsi Katainen, Kateřina Konečná, Elena Kountoura, Julie Lechanteux, Peter Lundgren, Benoît Lutgen, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Marian-Jean Marinescu, Tilly Metz, Cláudia Monteiro de Aguiar, Caroline Nagtegaal, Jan-Christoph Oetjen, João Pimenta Lopes, Rovana Plumb, Tomasz Piotr Poręba, Dominique Riquet, Dorien Rookmaker, Massimiliano Salini, Vera Tax, Barbara Thaler, István Ujhelyi, Henna Virkkunen, Petar Vitanov, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Roberts Zīle, Kosma Złotowski
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ignazio Corrao, Josianne Cutajar, Tomasz Frankowski, Markus Pieper

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

44	+
ECR	Tomasz Piotr Poręba, Roberts Zīle, Kosma Złotowski
ID	Paolo Borchia, Marco Campomenosi, Massimo Casanova, Julie Lechanteux
NI	Mario Furore
PPE	Magdalena Adamowicz, Gheorghe Falcă, Tomasz Frankowski, Jens Gieseke, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Benoît Lutgen, Marian-Jean Marinescu, Cláudia Monteiro de Aguiar, Markus Pieper, Massimiliano Salini, Barbara Thaler, Henna Virkkunen, Elissavet Vozemberg-Vrionidi
Renew	José Ramón Bauzá Díaz, Izaskun Bilbao Barandica, Søren Gade, Elsi Katainen, Caroline Nagtegaal, Jan-Christoph Oetjen, Dominique Riquet
S&D	Andris Ameriks, Josianne Cutajar, Johan Danielsson, Ismail Ertug, Giuseppe Ferrandino, Isabel García Muñoz, Rovana Plumb, Vera Tax, István Ujhelyi, Petar Vitanov
The Left	Elena Kountoura
Verts/ALE	Ignazio Corrao, Ciarán Cuffe, Karima Delli, Anna Deparnay-Grunenberg, Tilly Metz

 

4	-
ECR	Peter Lundgren
NI	Dorien Rookmaker
The Left	Kateřina Konečná, João Pimenta Lopes

 

0	0

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA (30.9.2021)

pre Výbor pre rozpočet

k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2022 – všetky oddiely

(2021/0227(BUD))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Pina Picierno

PA_NonLeg

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. pripomína, že podľa prechodných pravidiel spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) budú opatrenia Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) pokračovať aj v roku 2022 podľa pravidiel rámca na roky 2014 – 2020 až do implementácie reformovanej SPP v roku 2023; zdôrazňuje význam prechodných opatrení SPP na preklenutie medzery k novému právnemu základu a zároveň prínos k dosiahnutiu cieľov európskej zelenej dohody, zaručenie hladkého a harmonického prechodu na nové ustanovenia, poskytnutie právnej istoty poľnohospodárskemu sektoru a zabezpečenie právneho rámca na financovanie a hospodársku stabilitu európskych poľnohospodárskych podnikov; upozorňuje na to, že treba postupne úspešne uzavrieť programy na roky 2014 – 2020 uskutočnením konečných platieb nesplatených záväzkov; víta posilnenie EPFRV o zhruba 5,7 miliardy EUR z nástroja Next Generation EU (NGEU) v roku 2022; pripomína, že finančné prostriedky NGEU budú k dispozícii ako externý pripísaný príjem, na ktorý sa nevzťahuje ročný rozpočtový postup; zdôrazňuje, že podpora miestnych aktérov z NGEU je nielen nevyhnutná na obnovu poľnohospodárskych podnikov a vidieckych oblastí po pandémii, ale má aj zásadný význam pre ambiciózne environmentálne ciele Únie a odolnosť poľnohospodárskeho systému pri dosahovaní nových strategických cieľov v oblasti biodiverzity a stratégie „z farmy na stôl“, ako aj cieľov dlhodobej vízie rozvoja vidieckych oblastí v prvej fáze jej vykonávania; zdôrazňuje preto potrebu silného EPFRV a rýchleho fungovania fondov v rámci NGEU v roku 2022 so zreteľom na záväzky Únie vyplývajúce z tohto nového nástroja obnovy;

2. upozorňuje, že zreformovaná a modernejšia SPP podporí prechod na plne udržateľné poľnohospodárske odvetvie a rozvoj dynamických vidieckych oblastí v súlade s ambicióznymi cieľmi Európskej zelenej dohody a s ňou súvisiacich stratégií, konkrétne stratégie „z farmy na stôl“ a stratégie v oblasti biodiverzity;

3. víta finančné prostriedky na obnovu, ktoré sa majú použiť na podporu agropotravinárskych subjektov v ich úsilí prispôsobiť sa zmene klímy a poskytovať európskym spotrebiteľom udržateľné a miestne výrobky; zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať kvalitným agropotravinárskym výrobkom, ktoré sú najviac postihnuté krízou spôsobenou ochorením COVID-19;

4. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v roku 2022 zamerali na projekty, ktoré chránia existujúce pracovné miesta v odvetví poľnohospodárstva, vytvárajú kvalitné pracovné miesta s pracovnými právami, stabilnými a regulovanými mzdami a pracovnými podmienkami, s cieľom účinne a rázne bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu vo vidieckych oblastiach;

5. berie na vedomie, že na poľnohospodárstvo sú vyčlenené záväzky vo výške 54 117 miliónov EUR a platby vo výške 55 859 miliónov EUR; berie na vedomie mandát Rady a to, že k návrhu rozpočtu predloženom Komisiou neexistujú ďalšie škrty; požaduje však zvýšenie rozpočtu vzhľadom na množstvo výziev, ktorým poľnohospodárstvo čelí v roku 2021 a ktoré bude musieť ešte zvládnuť v roku 2022; víta skutočnosť, že z okruhu 3 – Prírodné zdroje a životné prostredie – sa má poskytnúť približne polovica celkových rozpočtových zdrojov vyčlenených na boj proti zmene klímy v období 2021 – 2027; zdôrazňuje, že rozpočtové prostriedky v tomto okruhu sú vyčlenené na investície do udržateľného poľnohospodárstva a námorného sektora s cieľom zabezpečiť dodávky bezpečných a kvalitných potravín na základe aktualizovaných cieľov poľnohospodárskej a námornej politiky; zdôrazňuje potrebu výrazného príspevku EPZF a EPFRV k celému radu rozvojových cieľov, a to aj v oblasti zohľadňovania klímy a ochrany biodiverzity, v rozpočte na roky 2021 – 2027; zdôrazňuje predbežné odhady, z ktorých vyplýva, že príspevok EPZF a EPFRV k zohľadňovaniu problematiky klímy predstavuje viac ako 20 % cieľa Únie a ich príspevok k zohľadňovaniu problematiky biodiverzity predstavuje viac ako 60 % cieľa Únie, čím by podľa odhadov kompenzoval programy, ktoré k týmto cieľom neprispievajú; zdôrazňuje však, že tieto odhady musia byť potvrdené presným sledovaním výdavkov; pripomína zodpovednosť Únie za sledovanie jej výdavkov súvisiacich s biodiverzitou, aby si tak splnila povinnosť podávať správy podľa Dohovoru o biologickej diverzite; zdôrazňuje, že pri revízii VFR v polovici jeho trvania by sa mala urýchlene prijať a v prípade potreby upraviť transparentná, komplexná a zmysluplná metodika sledovania, a to tak v prípade výdavkov spojených s klímou, ako aj v prípade výdavkov spojených s biodiverzitou; zdôrazňuje, že v roku 2022 by bez primeraných výdavkov na klímu a biodiverzitu a spoľahlivého sledovania rizík mohlo byť ohrozené dosahovanie týchto cieľov počas celého súčasného VFR;

6. víta zriadenie nového programu Digitálna Európa na riešenie súčasného nedostatku investícií do digitalizácie; zdôrazňuje, že program Digitálna Európa posilní základné digitálne kapacity EÚ tým, že sa zameriava na kľúčové oblasti umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, vyspelej výpočtovej techniky, infraštruktúry, správy a spracovania údajov a ich interoperability, rozvoja, zavádzania a optimálneho využívania v kritických sektoroch vrátane poľnohospodárstva a životného prostredia;

7. spochybňuje analýzu nákladov a prínosov súčasnej krízovej rezervy, ktorá zostala nevyužitá napriek viacerým žiadostiam o podporu počas pandémie COVID-19; pripomína svoju požiadavku, aby sa táto rezerva použila v prípade možných nových narušení trhu alebo sektorových kríz spojených so stále prebiehajúcou pandémiou COVID-19; víta politickú dohodu o zlepšení krízovej rezervy dosiahnutú v rámci reformy SPP, ľutuje však, že sa do nej nezačlenili ambicióznejšie návrhy presadzované Európskym parlamentom;

8. pripomína, že pandémia COVID-19 zvýraznila strategickú úlohu, ktorú SPP zohráva pri predchádzaní potravinovej kríze, a to zabezpečovaním dodávok bezpečných, kvalitných, výživných a rozmanitých potravín za dostupné ceny; víta mierne zvýšenie dopytu a rozpočtových prostriedkov na intervencie na poľnohospodárskom trhu v rozpočte na rok 2022 v porovnaní s rozpočtom na rok 2021; trvá na tom, že niektoré krízové opatrenia súvisiace s pandémiou COVID-19 na podporu poľnohospodárskych sektorov musia pokračovať s dodatočným zdrojmi aj v roku 2022, aby sa zmiernil vplyv pandémie COVID-19 a stabilne sa oživili vidiecke komunity v záujme zaručenia strednodobej a dlhodobej potravinovej bezpečnosti; žiada Komisiu, aby v rozpočtovom roku 2022 zrealizovala mimoriadne opatrenia s cieľom pomôcť poľnohospodárom pri prekonávaní krízy COVID-19, ktorá veľmi zasiahla niektoré poľnohospodárske odvetvia vrátane producentov kvetov, vína, syrov a v niektorých prípadoch aj mäsa, a aby tak urobila v súlade s dlhodobými zdravotnými a environmentálnymi cieľmi stratégie „z farmy na stôl“; zastáva názor, že Únia by mala na tento účel vyhradiť rezervu vo výške 340 miliónov EUR, ktorá ostane po pripísaných príjmoch;

9. pripomína, že podľa článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie treba venovať mimoriadnu pozornosť vidieckym regiónom; konštatuje však, že vidiecke oblasti sú pri rozdeľovaní finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti a z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) podhodnotené; vyzýva preto Komisiu, aby kládla väčší dôraz na financovanie vidieckych oblastí v rámci EFRR a politiky súdržnosti;

10. nabáda členské štáty, aby v súlade s nariadením (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb v znení zmien, smerovali priame platby v rámci svojich vnútroštátnych stropov do režimov dobrovoľnej podpory pre malých poľnohospodárov;

11. opätovne potvrdzuje význam programu Únie na podporu konzumácie ovocia, zeleniny a mliečnych výrobkov v školách s cieľom pomôcť deťom zdravo sa stravovať; preto nemôže súhlasiť s návrhom Komisie, aby sa takmer o 10 % znížila podpora na program venovaný školám, najmä vzhľadom na rôzne, ale často škodlivé dôsledky pandémie COVID-19 na zabezpečenie potravín pre deti a mladých ľudí, ich stravovacie návyky a finančné zdroje; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali pridelené prostriedky a uprednostňovali udržateľnú, miestnu a vysokokvalitnú výrobu;

12. zdôrazňuje, že treba vyčleniť značný podiel finančných prostriedkov programu Horizont Európa na agropotravinársky sektor na podporu výskumu a inovácií v oblasti potravín, poľnohospodárstva, biohospodárstva a rozvoja vidieka s cieľom zlepšiť poľnohospodársku produktivitu a naplniť ambície Európskej zelenej dohody; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa ich výsledky dostali aj do poľnohospodárskych podnikov; vyzýva Komisiu, aby v programe Horizont Európa účinne a prakticky uplatňovala prístup založený na účasti viacerých aktérov, aby poľnohospodári mohli v týchto programoch plniť primeranú úlohu a zapojiť sa do procesu navrhovania, vykonávania a šírenia projektov počas celého ich životného cyklu; pripomína význam vhodných a dostupných poradenských služieb pre poľnohospodárov, aby mohli využívať najmodernejšie technológie a postupy vrátane metód pestovania a chovu a zlepšiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť odvetvia; zdôrazňuje potrebu usilovať sa o geografickú vyváženosť medzi všetkými členskými štátmi, pokiaľ ide o prístup k finančným prostriedkom programu Horizont Európa;

13. podporuje predĺženie platnosti mimoriadnych opatrení pre odvetvie vína aj na obdobie po 15. októbri 2021 s cieľom pomôcť poľnohospodárom prekonať krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 so zreteľom na zhoršenie situácie na trhu v dôsledku pretrvávajúceho obmedzenia pohybu; zdôrazňuje hospodárske dôsledky krízy, ktoré by mohli značne zmeniť trendy v oblasti spotreby; zdôrazňuje, že rok a pol trvajúci spor Airbus/Boeing prehĺbil hospodárske škody, ktoré utrpel vinársky sektor;

14. vyjadruje poľutovanie nad záverom Dvora audítorov v jeho stanovisku č. 10/2021, že Komisia ešte stále nemá účinný rámec na podporu začleňovania rodového hľadiska do rozpočtu Únie; zdôrazňuje význam rodových analýz a monitorovania a hodnotenia rodovej rovnováhy v poľnohospodárskom sektore pre nápravu nerovností; vyzýva Komisiu, aby vypracovala osobitné opatrenia na vykonávanie novej stratégie pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 v poľnohospodárskom sektore;

15. krehké poľnohospodárske sektory zohrávajú dôležitú úlohu z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska; zastáva názor, že dobrovoľná viazaná podpora pre tieto sektory by mala ostať na tej istej úrovni; preto nesúhlasí so znížením o 13 miliónov EUR, ako sa navrhuje v návrhu rozpočtu na rok 2022;

16. zdôrazňuje, že potravinová bezpečnosť v budúcnosti vo veľkej miere závisí od generačnej obnovy v poľnohospodárstve; vyzýva členské štáty, aby v roku 2022 posilnili podporné opatrenia pre mladých poľnohospodárov vzhľadom na nedostatočnú generačnú obnovu v poľnohospodárstve, ktorá je v súčasnosti jednou z najväčších výziev pre európske poľnohospodárstvo; vyzýva Radu a Komisiu, aby vo všeobecnom rozpočte na rok 2022 zachovali aspoň úrovne podpory pre mladých poľnohospodárov; zdôrazňuje, že treba uľahčiť prístup k pôde a nástupníctvo v poľnohospodárskych podnikoch ako kľúčový predpoklad pre vstup mladých a nových poľnohospodárov do tohto odvetvia; odmieta preto zníženie o 5 miliónov EUR v návrhu rozpočtu v prípade platieb pre mladých poľnohospodárov;

17. zdôrazňuje, že vzhľadom na postupnú liberalizáciu poľnohospodárskeho obchodu a na skutočnosť, že naši obchodní partneri majú rôzne výrobné normy, environmentálne postupy a pravidlá týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat, je nevyhnutné posilniť kontroly na hraniciach; vyzýva Komisiu, aby monitorovala existujúce obchodné dohody s krajinami, v súvislosti s ktorými existujú vážne pochybnosti o dodržiavaní pravidiel Únie a voči ktorým boli podané sťažnosti Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF).

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	30.9.2021
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	37 0 8
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Mazaly Aguilar, Clara Aguilera, Atidzhe Alieva-Veli, Álvaro Amaro, Attila Ara-Kovács, Carmen Avram, Benoît Biteau, Mara Bizzotto, Daniel Buda, Isabel Carvalhais, Asger Christensen, Angelo Ciocca, Ivan David, Paolo De Castro, Jérémy Decerle, Salvatore De Meo, Herbert Dorfmann, Luke Ming Flanagan, Dino Giarrusso, Martin Hlaváček, Krzysztof Jurgiel, Jarosław Kalinowski, Gilles Lebreton, Norbert Lins, Colm Markey, Alin Mituța, Marlene Mortler, Ulrike Müller, Maria Noichl, Juozas Olekas, Pina Picierno, Maxette Pirbakas, Eugenia Rodríguez Palop, Bronis Ropė, Bert-Jan Ruissen, Anne Sander, Petri Sarvamaa, Simone Schmiedtbauer, Annie Schreijer-Pierik, Veronika Vrecionová, Sarah Wiener, Juan Ignacio Zoido Álvarez
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Claude Gruffat, Tilly Metz, Irène Tolleret

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

37	+
ECR	Mazaly Aguilar, Krzysztof Jurgiel, Bert-Jan Ruissen, Veronika Vrecionová
ID	Gilles Lebreton, Maxette Pirbakas
NI	Dino Giarrusso
PPE	Álvaro Amaro, Daniel Buda, Salvatore De Meo, Herbert Dorfmann, Jarosław Kalinowski, Norbert Lins, Colm Markey, Marlene Mortler, Anne Sander, Petri Sarvamaa, Simone Schmiedtbauer, Annie Schreijer-Pierik, Juan Ignacio Zoido Álvarez
Renew	Atidzhe Alieva-Veli, Asger Christensen, Jérémy Decerle, Martin Hlaváček, Alin Mituța, Ulrike Müller, Irène Tolleret
S&D	Clara Aguilera, Attila Ara-Kovács, Carmen Avram, Isabel Carvalhais, Paolo De Castro, Maria Noichl, Juozas Olekas, Pina Picierno
The Left	Luke Ming Flanagan, Eugenia Rodríguez Palop

 

0	-

 

8	0
ID	Mara Bizzotto, Angelo Ciocca, Ivan David
Verts/ALE	Benoît Biteau, Claude Gruffat, Tilly Metz, Bronis Ropė, Sarah Wiener

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

 

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE RYBÁRSTVO (3.9.2021)

pre Výbor pre rozpočet

k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2022 – všetky oddiely

(2021/0227(BUD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Pierre Karleskind

 

 

NÁVRHY

Výbor pre rybárstvo vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. pripomína hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty rybolovu, akvakultúry a námorných záležitostí; zdôrazňuje ich kľúčovú úlohu pri podpore rozvoja udržateľného modrého hospodárstva a ich prínos k rozvoju a revitalizácii pobrežných oblastí;

2. víta zvýšenie rozpočtu Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ENRAF) na rok 2022; opakuje, že ak má byť udržateľné rybárstvo vrátane maloobjemného rybolovu a udržateľná akvakultúra naďalej životaschopné a konkurencieschopné, potrebujú primerané finančné prostriedky; domnieva sa, že rozpočet pre tieto odvetvia musí zodpovedať potrebám, ktoré označia členské štáty, a zohľadňovať sociálne, environmentálne a hospodárske ciele a prispievať k cieľom EÚ, najmä k tým, ktoré sú stanovené v Európskej zelenej dohode, novej priemyselnej stratégii, stratégii „z farmy na stôl“, v novom prístupe k udržateľnému modrému hospodárstvu a stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030; zastáva názor, že zachovanie konkurencieschopnosti sektorov rybolovu a akvakultúry musí byť spojené s dosahovaním týchto cieľov, a preto každý návrh musí byť predmetom posúdenia vplyvu;

3. žiada, aby sa venovala pozornosť skutočnosti, že modré biohospodárstvo môže byť dôležitým prvkom pri prijímaní naliehavých opatrení na boj proti zmene klímy a jej vplyvu. Rybolov, akvakultúra a kultivácia rias sú dôležité pre zvýšenie udržateľnej výroby produktov z rýb a vodných živočíchov v EÚ. Pokiaľ ide o vývoj systémov výroby potravín vo vodnom prostredí, ktoré budú odolné voči zmene klímy, pred ich zavedením je potrebné väčšmi sa venovať výskumu a inováciám v tejto oblasti. Biomasa z rias je potenciálne dôležitým vodným zdrojom, ktorý možno použiť ako surovinu na celý rad rozličných účelov;

4. pripomína, že v dôsledku brexitu vznikajú odvetviu rybárstva EÚ značné hospodárske straty; domnieva sa preto, že Komisia by mala prioritne zabezpečiť kompenzáciu zodpovedajúcu škodám, ktoré utrpelo toto odvetvie a rybárske komunity, pričom sa musia zohľadniť všetky priame a nepriame dôsledky dohody; zdôrazňuje, že odvetvie sa stretáva s problémami v snahe získať oprávnenia na rybolov vo vodách vo vzdialenosti 6 – 12 námorných míľ a vo vodách Guernsey a Jersey; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali všetky zdroje v rámci pobrexitovej adaptačnej rezervy s cieľom zmierniť priame a nepriame negatívne dôsledky dohody a zabrániť diskriminácii európskych plavidiel postihnutých brexitom bez ohľadu na to, či lovia vo vodách Spojeného kráľovstva alebo nie;

5. pripomína, že aj v odvetví akvakultúry vznikajú v dôsledku brexitu značné hospodárske straty; domnieva sa preto, že Komisia by mala prioritne zabezpečiť kompenzáciu zodpovedajúcu škodám, ktoré utrpel tento sektor, pričom sa musia zohľadniť všetky priame a nepriame dôsledky dohody a následky toho, že Spojené kráľovstvo je teraz už treťou krajinou; poukazuje na ťažkosti pri dovoze mäkkýšov z tzv. oblastí patriacich do triedy B a C zo Spojeného kráľovstva do EÚ a zákaz čistenia týchto mäkkýšov v EÚ; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby urobila výnimku a umožnila, aby sa mäkkýše z oblastí patriacich do tried B a C zo Spojeného kráľovstva privážali do EÚ, kde sa majú čistiť v členských štátoch v osobitných úpravniach, ktoré spĺňajú kapacitné požiadavky, v zapečatených nákladných vozidlách;

6. zdôrazňuje význam nápravy hospodárskych a sociálnych škôd spôsobených pandémiou COVID-19, ktorá tvrdo zasiahla celé odvetvie rybolovu a akvakultúry; víta zavedenie možnosti spustiť opatrenia v odvetví akvakultúry a rybolovu v rámci ENRAF v prípade výnimočných udalostí spôsobujúcich výrazné narušenie trhov, ako aj dočasné zastavenie v prípade sanitárnej krízy; domnieva sa, že začlenenie takýchto ustanovení lepšie ochráni tento sektor v prípade novej sanitárnej krízy;

7. zdôrazňuje, že je dôležité napraviť hospodárske a sociálne škody spôsobené veternými elektrárňami na mori, ktoré majú a budú mať negatívny vplyv na odvetvie rybárstva; požaduje zavedenie kompenzácie za narušenia a straty spôsobené veternými elektrárňami na mori; opakuje, že ak má byť odvetvie rybárstva naďalej životaschopné a konkurencieschopné, je potrebné zabezpečiť pre tento sektor primerané finančné prostriedky a kompenzáciu;

8. víta skutočnosť, že Komisia schválila plány obnovy členských štátov; zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty pri vykonávaní svojich plánov obnovy využívali tieto zdroje na zabezpečenie udržateľnej obnovy odvetvia rybolovu a akvakultúry;

9. pripomína potenciál európskej akvakultúry, a to aj z hľadiska potravinovej bezpečnosti a zdravotných prínosov v rámci stratégie „z farmy na stôl“; vyzýva Komisiu, aby podporila udržateľný rast tohto odvetvia nad úrovňou súčasných 2 % celosvetovej produkcie akvakultúry s konkrétnymi, prijateľnými a spoločnými cieľmi do roku 2030; zdôrazňuje, že strategické usmernenia pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ zahŕňajú odporúčania týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat; zdôrazňuje, že ENRAF by sa mal využiť na ďalšie zlepšenie noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat v rybolove a akvakultúre;

10. trvá na tom, že treba zlepšiť vedecké a technické poznatky s cieľom zabezpečiť pre všetky morské biologické zdroje najspoľahlivejšie riešenia založené na výskume v súlade s požiadavkami spoločnej rybárskej politiky; opakuje, že je dôležité zabezpečiť dostatočné finančné zdroje na zber, správu, používanie a výmenu údajov v odvetví rybárstva;

 

11. trvá na tom, že treba zlepšiť vedecké a technické poznatky s cieľom zabezpečiť najspoľahlivejšie riešenia založené na výskume; opätovne zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť dostatočné finančné zdroje na zber, správu, používanie a výmenu údajov v odvetví rybárstva v EÚ a vo vodách tretích krajín, s ktorými máme a/alebo uzatvárame dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva;

12. vyjadruje znepokojenie nad tým, že v roku 2021 sa očakáva prijatie menej ako 50 % operačných programov ENRAF, pričom ostávajúce programy budú prijaté až v roku 2022. Žiada Komisiu, aby zverejnila podrobnú správu o preprogramovaní nevyčerpaných prostriedkov z ENRAF; upozorňuje najmä na to, že k 1. januáru 2021 nebola vyplatená alebo uhradená suma 3 457,6 milióna EUR z neuhradených záväzkov súvisiacich s programom ENRF za obdobie 2014 – 2020; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby urýchlene prijali operačné programy v rámci ENRAF; žiada Komisiu, aby zlepšila proces implementácie, schvaľovania a používania finančných prostriedkov;

13. upozorňuje na medzinárodný rozmer spoločnej rybárskej politiky a jej hospodársky, sociálny a environmentálny prínos a vyzýva Komisiu, aby vyčlenila primerané zdroje na správu oceánov; zdôrazňuje význam medzinárodnej spolupráce pre splnenie záväzkov EÚ;

14. zdôrazňuje význam kontroly pri zabezpečovaní cieľov SRP; v tejto súvislosti víta dodatočné finančné prostriedky pridelené Európskej agentúre pre kontrolu rybárstva (EFCA) a dve dodatočné námorné hliadkovacie plavidlá a letecké misie vo vodách susediacich so Spojeným kráľovstvom; vyzýva ju, aby vykonávala činnosti, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov SRP, najmä vzhľadom na zvýšenú zložitosť a výzvy vyplývajúce z brexitu;

15. pripomína, že rozpočet EFCA by mal zabezpečiť aj potrebné prostriedky, ktoré by mali prispievať k jednotnému vykonávaniu a organizácii prevádzkovej koordinácie kontrolných činností členských štátov na vykonávanie osobitných programov kontroly a inšpekcie, kontrolných programov týkajúcich sa NNN rybolovu a medzinárodných programov kontroly a inšpekcie, a to aj v oblastiach Dohovoru regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva, ako sú NAFO, IOTC a iné;

16. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v námornej stratégii EÚ v oblasti Atlantického oceánu sa nespomína rybolov a akvakultúra; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že na vykonávanie stratégie neboli vyčlenené žiadne finančné prostriedky;

17. zdôrazňuje, že generačná výmena je jednou z priorít európskeho odvetvia rybárstva; vyzýva členské štáty, aby využili ENRAF na financovanie zavedenia programov osobitne určených na pomoc mladým ľuďom v snahe zamestnať sa v odvetví rybárstva, na zvýšenie rozmanitosti odvetvia a povzbudzovanie ľudí z nedostatočne zastúpených skupín, najmä žien, aby sa zamestnali v tomto odvetví; zdôrazňuje, že generačná výmena môže prispieť k dosiahnutiu cieľov zelenej dohody, keďže mladšie generácie sú lepšie pripravené a viac otvorené ekologickej a digitálnej transformácii, ktoré majú zásadný význam pre toto odvetvie;

18. pripomína, že treba poskytnúť značnú podporu znevýhodneným pobrežným oblastiam a európskym najvzdialenejším regiónom;

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VÝBOROM POŽIADANÝM O STANOVISKO

Dátum prijatia	1.9.2021
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	26 1 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Clara Aguilera, Pietro Bartolo, François-Xavier Bellamy, Izaskun Bilbao Barandica, Isabel Carvalhais, Maria da Graça Carvalho, Rosanna Conte, Rosa D’Amato, Giuseppe Ferrandino, Søren Gade, Francisco Guerreiro, Anja Hazekamp, Niclas Herbst, Ladislav Ilčić, France Jamet, Pierre Karleskind, Predrag Fred Matić, Francisco José Millán Mon, Grace O’Sullivan, João Pimenta Lopes, Manuel Pizarro, Caroline Roose, Bert-Jan Ruissen, Annie Schreijer-Pierik, Peter van Dalen, Emma Wiesner, Theodoros Zagorakis
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Valentino Grant

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN
VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

26	+
ECR	Ladislav Ilčić, Bert-Jan Ruissen
ID	Rosanna Conte, Valentino Grant, France Jamet
PPE	François-Xavier Bellamy, Maria da Graça Carvalho, Peter van Dalen, Niclas Herbst, Francisco José Millán Mon, Annie Schreijer-Pierik, Theodoros Zagorakis
Renew	Izaskun Bilbao Barandica, Søren Gade, Pierre Karleskind, Emma Wiesner
S&D	Clara Aguilera, Pietro Bartolo, Isabel Carvalhais, Giuseppe Ferrandino, Predrag Fred Matić, Manuel Pizarro
Verts/ALE	Rosa D'Amato, Francisco Guerreiro, Grace O'Sullivan, Caroline Roose

 

1	-
The Left	Anja Hazekamp

 

1	0
The Left	João Pimenta Lopes

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE KULTÚRU A VZDELÁVANIE (28.9.2021)

pre Výbor pre rozpočet

k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2022 – všetky oddiely

(2021/0227(BUD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Romeo Franz

 

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. domnieva sa, že hospodárska kríza spôsobená pandémiou COVID-19 by nemala nepriaznivo ovplyvňovať investície sociálnej, vzdelávacej, kreatívnej a kultúrnej povahy; preto zvyšuje rozpočtové prostriedky na program Erasmus+ a na program Európsky zbor solidarity s cieľom lepšie podporiť oživenie a „ekologizáciu“ týchto programov; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať tomu, aby sa zabezpečilo nadviazanie dobrého kontaktu so zraniteľnými osobami, ktorých vylúčenie sa v dôsledku pandémie zhoršilo, s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup k programom pre všetkých a nikoho neopomenúť;

2. zdôrazňuje potrebu posilniť digitálny rozmer programov Únie v oblasti kultúry a vzdelávania, najmä v súvislosti s pandémiou a oživením, a podporovať kultúrne a tvorivé odvetvia pri plnom využívaní digitálnej transformácie ako príležitosti;

3. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplné vykonávanie programov Únie v oblasti kultúry a vzdelávania v roku 2022;

4. vzhľadom na dramatické následky krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 pre európske kultúrne a kreatívne odvetvia posilňuje podprogram Kultúra programu Kreatívna Európa s cieľom podporiť organizácie, umelcov a všetkých kultúrnych pracovníkov pri nachádzaní opätovnej pôdy pod nohami, poskytovať cielenú podporu pre scénické umenie, najmä hudobné odvetvie a „ekologizovať“ tento program a začleniť doň sociálny rozmer;

5. opakuje, že zvýšenie rozpočtov na programy musí ísť ruka v ruke s lineárnym a postupným rastom ročných pridelených rozpočtových prostriedkov, aby sa zabránilo neprimeranému zvyšovaniu a ťažkostiam s čerpaním v posledných rokoch viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027;

6. opätovne naliehavo vyzýva členské štáty, aby v súlade s požiadavkou Parlamentu vyčlenili aspoň 2 % prostriedkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na obnovu kultúrneho a kreatívneho odvetvia a priemyslu; víta skutočnosť, že niektoré členské štáty už vyčlenili časť svojich plánov obnovy v prospech kultúrneho a kreatívneho odvetvia a priemyslu a aspoň 10 % na vzdelávanie;

7. trvá na tom, že žiadne finančné prostriedky zo žiadneho z troch podprogramov programu Kreatívna Európa by sa nemali použiť na financovanie projektov v rámci iniciatívy Nový európsky Bauhaus, a to v súlade s opakovaným záväzkom komisárky pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež v tomto smere, aby sa zabránilo presmerovaniu už aj tak málo rozdelených finančných prostriedkov programu na nové, nepredvídané politické priority; vyzýva Komisiu, aby určila nové zdroje pre iniciatívu Nový európsky Bauhaus, ktoré by boli prispôsobené konkrétnym potrebám tejto iniciatívy;

8. zdôrazňuje, že na financovanie všetkých vysokokvalitných projektov predložených na výzvu na predkladanie návrhov, pokiaľ ide o oblasť Angažovanosť a účasť občanov v rámci programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty, a na riešenie historicky nízkej miery úspešnosti žiadostí týkajúcich sa tejto oblasti je potrebných viac finančných prostriedkov;

9. zvyšuje rozpočet na Multimediálne akcie o 2,2 milióna EUR a vytvára rezervu vo výške 5 miliónov EUR s cieľom povzbudiť Komisiu, aby našla vhodné riešenie a zabezpečila väčšiu stabilitu a predvídateľnosť pre dlhodobé strategické financovanie rozhlasových staníc venujúcich sa záležitostiam EÚ a zaistila im financovanie na obdobie minimálne dvoch rokov; žiada však, aby táto rezerva neznevýhodňovala partnerstvá, ktoré Komisia uzavrela s ďalšími partnermi na účel poskytovania kvalitných európskych informácií v rámci Multimediálnych akcií; potvrdzuje najmä svoju podporu redakčnému partnerstvu, ktoré bolo v tejto súvislosti uzavreté so stanicou Euronews; okrem toho rozdeľuje súčasný rozpočtový riadok do jeho štyroch zložiek v záujme posilnenia transparentnosti a rozpočtovej kontroly.

10. vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétne opatrenia na zlepšenie viditeľnosti a prístupnosti finančných prostriedkov Únie s cieľom zlepšiť know-how kultúrneho a kreatívneho odvetvia, najmä menších organizácií, na účely osvojenia si administratívnych postupov potrebných na prístup k finančným prostriedkom Únie.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	27.9.2021
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	26 0 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Asim Ademov, Ilana Cicurel, Gilbert Collard, Gianantonio Da Re, Laurence Farreng, Tomasz Frankowski, Romeo Franz, Chiara Gemma, Alexis Georgoulis, Irena Joveva, Petra Kammerevert, Predrag Fred Matić, Dace Melbārde, Victor Negrescu, Niklas Nienaß, Peter Pollák, Marcos Ros Sempere, Domènec Ruiz Devesa, Monica Semedo, Andrey Slabakov, Massimiliano Smeriglio, Michaela Šojdrová, Sabine Verheyen, Maria Walsh, Theodoros Zagorakis, Milan Zver
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Marcel Kolaja, Elżbieta Kruk
Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní	Evelyne Gebhardt

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

26	+
ECR	Dace Melbārde
ID	Gilbert Collard
NI	Chiara Gemma
PPE	Asim Ademov, Tomasz Frankowski, Peter Pollák, Michaela Šojdrová, Sabine Verheyen, Maria Walsh, Theodoros Zagorakis, Milan Zver
Renew	Ilana Cicurel, Laurence Farreng, Irena Joveva, Monica Semedo
S&D	Evelyne Gebhardt, Petra Kammerevert, Predrag Fred Matić, Victor Negrescu, Marcos Ros Sempere, Domènec Ruiz Devesa, Massimiliano Smeriglio
The Left	Alexis Georgoulis
Verts/ALE	Romeo Franz, Marcel Kolaja, Niklas Nienaß

 

0	-

 

3	0
ECR	Elżbieta Kruk, Andrey Slabakov
ID	Gianantonio Da Re

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE OBČIANSKE SLOBODY, SPRAVODLIVOSŤ A VNÚTORNÉ VECI (23.9.2021)

pre Výbor pre rozpočet

k všeobecnému rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2022 – všetky oddiely

(2021/0227(BUD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Domènec Ruiz Devesa

 

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. je mimoriadne znepokojený navrhovaným znížením rozpočtu Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) o 0,5 %; požaduje namiesto toho zvýšenie rozpočtu o 31 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a o 30 miliónov EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch na účinné vykonávanie nového mandátu agentúry FRA a projektov, ktoré reagujú na zistené potreby, napríklad v oblasti vznikajúcich technológií a umelej inteligencie, migrácie a bezpečnosti, sociálnych a hospodárskych práv a diskriminácie, a na kompenzáciu značného dodatočného úsilia potrebného na monitorovanie vplyvu v oblasti základných práv počas pandémie COVID-19; žiada o doplnenie 12 dočasných zamestnancov a 7 zmluvných zamestnancov v pláne pracovných miest agentúry FRA; zdôrazňuje, že bez dodatočných finančných a personálnych zdrojov nebude agentúra FRA schopná plniť všetky úlohy, ktoré jej boli pridelené, a v plnej miere vykonávať svoj nový mandát; zdôrazňuje, že sa očakáva, že agentúra FRA bude mať v budúcnosti viac úloh týkajúcich sa zhromažďovania a analýzy spoľahlivých informácií o dodržiavaní základných práv v členských štátoch; pripomína, že ročný rozpočet agentúry FRA sa nezvýšil od roku 2013;

2. víta navrhnuté zvýšenie rozpočtu Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) o 11,2 % a požaduje silnú podporu zo strany agentúry s cieľom posilniť vykonávanie spoločného európskeho azylového systému (CEAS), zlepšiť praktickú spoluprácu, poskytnúť operačnú a technickú pomoc a uľahčovať výmenu informácií a zbližovanie medzi členskými štátmi pri posudzovaní potrieb v oblasti ochrany; zdôrazňuje, že vykonávanie právneho aktu, ktorým sa má úrad EASO zmeniť na Agentúru Európskej únie pre azyl a na ktorom sa spoluzákonodarcovia dohodli 29. júna 2021, si vyžaduje dodatočné ľudské zdroje, ktoré nie sú súčasťou návrhu rozpočtu Komisie; zdôrazňuje najmä potrebu prijať 28 nových zamestnancov na pozície AD a AST do funkcie členov monitorovacej skupiny pre základné práva, podporných azylových tímov a styčných úradníkov a na posilnenie právnych a školiacich tímov;

3. vyjadruje znepokojenie nad vážnymi a opakovanými obvineniami voči Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) v súvislosti so zavracaním migrantov na vonkajších hraniciach; vyjadruje sklamanie v súvislosti s tým, že podľa Dvora audítorov agentúra Frontex nedokázala vykonávať svoj mandát z roku 2016, nehovoriac o jej aktualizovanom mandáte z roku 2019, a že boli zistené závažné a mnohé nedostatky týkajúce sa jej účinnosti; zdôrazňuje, že podstatné zvýšenie rozpočtu a počtu zamestnancov agentúry Frontex je podmienené jej zodpovednosťou a transparentnosťou, jej záväzkom dodržiavať právo Únie a plnením jej mandátu; navrhuje preto, aby sa prideľovanie rozpočtových prostriedkov podmienilo tým, že agentúra Frontex prijme 20 členov monitorovacej skupiny pre základné práva v platovej triede AD, prijme jasný postup na vykonávanie článku 46 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896[23] a urýchlene vymenuje zástupcov výkonného riaditeľa v súlade s mandátom agentúry Frontex z roku 2019;

4. pripomína odhad Európskej prokuratúry, že v roku 2022 spracuje 3 000 vyšetrovaní; zdôrazňuje, že Európska prokuratúra je orgánom trestného stíhania s povinnými právomocami a povinnosťami vyšetrovať bez ohľadu na rozpočtové prostriedky; vyjadruje znepokojenie nad tým, že financovanie navrhované na rok 2022 nezahŕňa výrazné zvýšenie v porovnaní s rokom 2021; zdôrazňuje, že je potrebné výrazne zvýšiť finančné prostriedky na 55,7 milióna EUR a prijať 64 ďalších zamestnancov; domnieva sa, že by sa malo zvážiť ďalšie zvýšenie prostredníctvom návrhu opravného rozpočtu, ak sa počet spracovaných prípadov bude vyvíjať podľa odhadov Európskej prokuratúry;

5. domnieva sa, že práca európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS) zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry dodržiavali pravidlá Únie o ochrane údajov, najmä v súvislosti s digitalizáciou vrátane zvýšeného využívania umelej inteligencie a rizík, ktoré s ňou súvisia, závery rozsudku vo veci Schrems II[24] a nové mandáty niektorých agentúr Únie v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí; zdôrazňuje, že je potrebné zachovať aspoň financovanie podľa návrhu Komisie a posilniť personál EDPS štyrmi pozíciami AD, a tak EDPS umožniť vykonávanie všetkých úloh, ktoré mu boli zverené, a zvládnutie nárastu pracovného zaťaženia;

6. berie na vedomie zvýšenie rozpočtu o 11,2 % a doplnenie 71 dočasných zamestnancov pre Agentúru Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol); vyjadruje však poľutovanie nad tým, že platová trieda 14 zamestnancov v predbežnom návrhu neodráža požiadavku Europolu na rok 2022; požaduje preto preradenie 14 zamestnancov z platovej triedy AST do triedy AD; zdôrazňuje, že Europol je základným kameňom stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu a zohráva čoraz významnejšiu úlohu v boji proti terorizmu, radikalizácii, organizovanej trestnej činnosti a trestným činom proti životnému prostrediu;

7. vyjadruje poľutovanie nad tým, že pre Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) sa navrhuje len mierne zvýšenie finančných prostriedkov o 1,5 %; domnieva sa, že to nebude stačiť na pokrytie potrieb EMCDDA bez narušenia jeho vedeckých činností; zdôrazňuje, že už rozpočet na rok 2021 bol nedostatočný a že EMCDDA bolo nútené obmedziť značnú časť svojho pracovného programu; so znepokojením konštatuje, že trh s drogami je pozoruhodne odolný voči narušeniam spôsobeným pandémiou, zatiaľ čo globalizácia a nové technológie podporujú vytváranie nových obchodných ciest a nárast online trhov; požaduje preto zvýšenie rozpočtu EMCDDA na rok 2022 na 18,5 milióna EUR;

8. víta navrhované zvýšenie rozpočtu pre Agentúru Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust); vyjadruje sklamanie z toho, že v navrhovanom pláne pracovných miest by sa počet zamestnancov znížil o dvoch: z 207 v roku 2021 na 205 v roku 2022; domnieva sa, že zvýšenie rozpočtu Eurojustu pri súčasnom znížení počtu jeho zamestnancov pôsobí rozporuplne, pokiaľ ide o to, ako riešiť výzvy, ktorým čelí Eurojust s čoraz väčším počtom prípadov; požaduje dvoch ďalších zamestnancov na úrovni AD 5; zdôrazňuje, že na to, aby agentúra vykonávala súčasné a budúce úlohy, ako je digitalizácia justície alebo boj proti trestným činom proti životnému prostrediu, je potrebné zvýšiť počet jej zamestnancov;

9. berie na vedomie zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov o 44,2 % a zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov o 39,1 % pre Agentúru Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA); pripomína, že eu-LISA zohráva kľúčovú úlohu pri rozvoji plne funkčného schengenského priestoru, a preto žiada ďalších 27 zamestnancov, z toho 25 v platovej triede AD, na podporu vykonávania dôležitých rozsiahlych IT projektov vrátane projektov týkajúcich sa interoperability, a najmä na zníženie závislosti agentúry eu-LISA od externých dodávateľov;

10. vyjadruje poľutovanie nad znížením viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov pre Agentúru presadzovania práva (CEPOL) o 3,3 % a vyjadruje znepokojenie nad tým, že rezidenčné kapacity agentúry CEPOL a jej kapacity v oblasti elektronického vzdelávania sa znížia a že agentúra CEPOL nebude môcť bez ďalších ľudských a finančných zdrojov uskutočniť digitálnu transformáciu; požaduje radšej dodatočné financovanie vo výške 750 000 EUR vrátane osobitných rozpočtových prostriedkov na programy odbornej prípravy zamerané na boj proti nárastu trestných činov proti životnému prostrediu a ďalších päť pracovných miest v platovej triede AD v pláne pracovných miest, čo by prispelo k podpore agentúry CEPOL pri poskytovaní účinného vzdelávania úradníkov pre presadzovanie práva v oblasti základných práv a boja proti rasizmu;

11. berie na vedomie mierne zníženie platobných rozpočtových prostriedkov pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) v porovnaní s rokom 2021; víta zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov o 25,9 %, ktoré umožní, aby tento nový fond začal čo najrýchlejšie fungovať; zdôrazňuje, že toto zvýšenie je nevyhnutné v čase, keď tlak na vnútroštátne orgány zodpovedné za azylové otázky je naďalej veľmi vysoký a existujú obrovské rozdiely, pokiaľ ide o riadne prijímanie žiadateľov o azyl, a veľké oneskorenia v konaniach o azyle v členských štátoch; pripomína, že je dôležité poskytnúť primerané finančné kapacity na podporu posilnenia a rozvoja všetkých aspektov CEAS, legálnej migrácie a integrácie a posilnenia solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti; v súvislosti s navrhovaným Novým paktom o migrácii požaduje ďalšie zvýšenie viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov pre CEAS a ciele solidarity fondu AMIF o 10 %;

12. pripomína, že je dôležité poskytnúť primerané finančné kapacity na podporu boja proti neregulárnej migrácii a účinných, bezpečných a dôstojných návratov a readmisie;

13. vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračujúcimi stratami na životoch v Stredozemnom mori, ktoré v porovnaní s minulým rokom vzrástli o 56,6 %, čo znamená, že v období od januára do júna 2021 prišlo na námorných trasách do Európy o život najmenej 1 146 ľudí[25]; zastáva názor, že je potrebný dlhodobejší prístup k pátracím a záchranným operáciám, keďže tieto operácie nemožno ponechať výlučne na neštátne subjekty; naliehavo vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila legislatívny návrh a zodpovedajúci rozpočtový riadok na zriadenie fondu pre pátracie a záchranné operácie na podporu pátracích a záchranných misií v Stredozemnom mori;

14. berie na vedomie zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov o 47 % a platobných rozpočtových prostriedkov o 20 % v prípade Fondu pre integrované riadenie hraníc (IBMF); pripomína, že tento fond svojou podporou prispieva k účinnému európskemu integrovanému riadeniu hraníc a spoločnej vízovej politike;

15. je znepokojený prerozdelením finančných prostriedkov z Nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a víza (BMVI) s cieľom financovať rozšírenie mandátu Europolu; pripomína dlhodobú pozíciu Parlamentu, že nástroje financovania Únie by sa nemali využívať na financovanie decentralizovaných agentúr, ktoré majú k dispozícii vlastné rozpočtové riadky;

16 opakuje svoju výzvu na vytvorenie samostatného rozpočtového riadku pre každý konkrétny cieľ stanovený v právnych základoch AMIF a BMVI; domnieva sa, že samostatný rozpočtový riadok pre každý konkrétny cieľ by pomohol zabezpečiť primerané financovanie všetkých cieľov AMIF a BMVI a zaistil lepšiu zrozumiteľnosť a transparentnosť, pokiaľ ide o ročné prideľovanie finančných zdrojov na každý z konkrétnych cieľov, čím by sa uľahčila kontrola vykonávania programov;

17. berie na vedomie zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov o 29,3 % a platobných rozpočtových prostriedkov o 33,3 % v prípade Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF); zdôrazňuje, že tento fond je silným nástrojom na vykonávanie stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu, keďže podporuje spoluprácu a úsilie orgánov presadzovania práva zamerané na posilnenie kybernetickej bezpečnosti a boj proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti v Európe, a preto vyzýva, aby sa zachovalo zvýšenie finančných prostriedkov, ako navrhla Komisia;

18.  víta navrhované zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov pre program Občania, rovnosť, práva a hodnoty; zdôrazňuje význam tohto programu pri podpore občianskej spoločnosti, udržiavaní a presadzovaní otvorenej, demokratickej a inkluzívnej spoločnosti, ako aj pri podpore rodovej rovnosti, účasti občanov a výchovy k európskemu občianstvu; požaduje zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov v rozpočtovom riadku pre rovnosť, práva a rodovú rovnosť o 4 milióny EUR, z ktorých 15 % sa vyčlení na podporu činností, ktorými sa podporuje plné požívanie práv žien, rodová rovnosť vrátane rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, posilnenie postavenia žien a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, v rozpočtovom riadku na podporu zapojenia občanov a účasti na demokratickom živote Únie o 4,5 milióna EUR, v rozpočtovom riadku Daphne o 4,2 milióna EUR, z ktorého 40 % sa vyčlení na podporu činností zameraných na predchádzanie rodovo podmieneným formám násilia a na boj proti nim, a v rozpočtovom riadku na ochranu a presadzovanie hodnôt Únie o 8,2 EUR; pripomína, že primerané financovanie programu CERV je nevyhnutné najmä na riešenie naliehavej potreby chrániť a presadzovať hodnoty Únie, ktoré sú v celej Únii pod rastúcim tlakom, a alarmujúceho počtu obetí rodovo motivovaného násilia, ktorý sa zvýšil v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19;

19. pripomína, že nezávislá a kvalitatívna investigatívna žurnalistika poskytuje kvalitné informácie založené na faktoch, bojuje proti dezinformáciám, zvyšuje informovanosť občanov a odhaľuje protiprávne konanie alebo trestné činy, čím tvorí základnú zložku dobre fungujúcej demokracie; zdôrazňuje, že žurnalistika v Európe čelí vážnym výzvam, najmä nedostatku finančných zdrojov, čo ohrozuje jej nezávislosť alebo prežitie; v tejto oblasti požaduje ambiciózne programy financovania v rozpočte Únie;

20. s poľutovaním berie na vedomie zníženie viazaných rozpočtových prostriedkov o 6 % a platobných rozpočtových prostriedkov o 16 % v prípade programu Spravodlivosť, najmä v oblasti podpory prístupu k spravodlivosti a odbornej justičnej príprave, ako v prípade zvýšeného používania umelej inteligencie v trestnom súdnictve;  navrhuje skôr zachovať financovanie v roku 2022 na úrovni rozpočtu na rok 2021; požaduje zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov v rozpočtovom riadku na podporu justičnej spolupráce o 1 milión EUR, v rozpočtovom riadku na podporu odbornej justičnej prípravy o 4 milióny EUR a v rozpočtovom riadku na podporu účinného prístupu k spravodlivosti o 3,5 milióna EUR;

21. naliehavo vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby uplatňovali rodové rozpočtovanie pri všetkých verejných výdavkoch; pripomína, že rodové rozpočtovanie by malo byť neoddeliteľnou súčasťou rozpočtového postupu vo všetkých jeho fázach a vo všetkých rozpočtových riadkoch;

22. vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty stále neposkytujú agentúram EÚ dostatočný počet vyslaných národných expertov v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí; zdôrazňuje význam tohoto vysielania expertov nielen v záujme podpory ľudských zdrojov agentúr EÚ, ale aj rozvoja európskej kultúry spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	17.9.2021
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	17 14 35
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Magdalena Adamowicz, Malik Azmani, Katarina Barley, Pernando Barrena Arza, Pietro Bartolo, Nicolas Bay, Vladimír Bilčík, Vasile Blaga, Ioan-Rareş Bogdan, Saskia Bricmont, Joachim Stanisław Brudziński, Jorge Buxadé Villalba, Damien Carême, Caterina Chinnici, Clare Daly, Marcel de Graaff, Anna Júlia Donáth, Cornelia Ernst, Laura Ferrara, Nicolaus Fest, Jean-Paul Garraud, Maria Grapini, Sylvie Guillaume, Andrzej Halicki, Evin Incir, Sophia in ‘t Veld, Patryk Jaki, Assita Kanko, Fabienne Keller, Peter Kofod, Łukasz Kohut, Moritz Körner, Jeroen Lenaers, Juan Fernando López Aguilar, Lukas Mandl, Nuno Melo, Nadine Morano, Javier Moreno Sánchez, Emil Radev, Paulo Rangel, Terry Reintke, Diana Riba i Giner, Ralf Seekatz, Michal Šimečka, Birgit Sippel, Sara Skyttedal, Martin Sonneborn, Tineke Strik, Ramona Strugariu, Annalisa Tardino, Tomas Tobé, Dragoş Tudorache, Milan Uhrík, Tom Vandendriessche, Bettina Vollath, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Jadwiga Wiśniewska, Elena Yoncheva, Javier Zarzalejos
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Olivier Chastel, Gwendoline Delbos-Corfield, Tanja Fajon, Fulvio Martusciello, Rob Rooken, Domènec Ruiz Devesa, Miguel Urbán Crespo

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

17	+
NI	Laura Ferrara, Martin Sonneborn
PPE	Vladimír Bilčík
S&D	Katarina Barley, Pietro Bartolo, Caterina Chinnici, Tanja Fajon, Maria Grapini, Sylvie Guillaume, Evin Incir, Łukasz Kohut, Juan Fernando López Aguilar, Javier Moreno Sánchez, Domènec Ruiz Devesa, Birgit Sippel, Bettina Vollath, Elena Yoncheva

 

14	-
ECR	Jorge Buxadé Villalba, Rob Rooken
ID	Nicolas Bay, Nicolaus Fest, Jean-Paul Garraud, Marcel de Graaff, Peter Kofod, Annalisa Tardino, Tom Vandendriessche
NI	Milan Uhrík
The Left	Pernando Barrena Arza, Clare Daly, Cornelia Ernst, Miguel Urbán Crespo

 

35	0
ECR	Joachim Stanisław Brudziński, Patryk Jaki, Assita Kanko, Jadwiga Wiśniewska
PPE	Magdalena Adamowicz, Vasile Blaga, Ioan-Rareş Bogdan, Andrzej Halicki, Jeroen Lenaers, Lukas Mandl, Fulvio Martusciello, Nuno Melo, Nadine Morano, Emil Radev, Paulo Rangel, Ralf Seekatz, Sara Skyttedal, Tomas Tobé, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Javier Zarzalejos
Renew	Malik Azmani, Olivier Chastel, Anna Júlia Donáth, Sophia in 't Veld, Fabienne Keller, Moritz Körner, Michal Šimečka, Ramona Strugariu, Dragoş Tudorache
Verts/ALE	Saskia Bricmont, Damien Carême, Gwendoline Delbos-Corfield, Terry Reintke, Diana Riba i Giner, Tineke Strik

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE ÚSTAVNÉ VECI (7.9.2021)

pre Výbor pre rozpočet

k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2022 – Všeobecný úvod – Celkové výdavky – Všeobecný výkaz príjmov – Výkaz príjmov a výdavkov podľa oddielov

(2021/0227(BUD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Antonio Tajani

 

 

 

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. víta navrhované zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov o 18 % a zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov o 104 % podľa návrhu rozpočtu na rok 2022 v porovnaní s rozpočtom na rok 2021, a to v rozpočtovom riadku Podpora angažovanosti a účasti občanov na demokratickom živote Únie; pripomína, že podľa článku 10 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii je účasť na demokratickom živote Únie základným právom občanov Únie; z tohto dôvodu sa domnieva, že na zabezpečenie dostatočných finančných prostriedkov pre program Občania, rovnosť, práva a hodnoty a primeranej podpory aj pre európsku iniciatívu občanov je potrebný ešte väčší objem prostriedkov, a preto navrhuje ich zvýšenie pre tento rozpočtový riadok o ďalších 5 %;

2. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa program Občania, rovnosť, práva a hodnoty dostal do celej Európskej únie tým, že sa zohľadní spravodlivé, dostupné a geografické rozdelenie finančných prostriedkov; víta v tejto súvislosti plnenie a viazané rozpočtové prostriedky na pilotný projekt BELE – Budovanie Európy s miestnymi subjektmi ako spôsob zvýšenia účasti miest a obcí okrem hlavných miest členských štátov na demokratickom živote Únie; požaduje osobitné dodatočné rozpočtové prostriedky určené na zvýšenie viditeľnosti a vplyvu Konferencie o budúcnosti Európy zavedením – spoločne s Európskym parlamentom – väčšieho počtu a lepšie štruktúrovaných iniciatív v celej Európe a v členských štátoch v súlade s pozíciou Parlamentu;

3. zdôrazňuje význam programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty pre podporu vzdelávania k európskemu občianstvu a požaduje rozpočtový riadok pre dobrovoľné názorné učebné osnovy základných a stredných škôl pre vzdelávanie k občianstvu EÚ a svetoobčianstvu;

4. nesúhlasí s pozíciou Rady znížiť finančné prostriedky v návrhu rozpočtu na rok 2022 pre riadok Zastúpenia Komisie o 3,6 %; navrhuje zvýšenie prostriedkov pre tento riadok o 5 % v porovnaní s návrhom Komisie v návrhu rozpočtu na rok 2022 a považuje toto zvýšenie za nevyhnutné na účely podpory proaktívnych dialógov o záležitostiach EÚ s občanmi v členských štátoch, a to aj vo virtuálnych a hybridných formátoch, na organizovanie podujatí v rámci Konferencie o budúcnosti Európy, ako aj na účely rozvoja komunikačných činností na boj proti zasahovaniu zo zahraničia a dezinformáciám; domnieva sa, že Parlament by mal na tento účel taktiež zaručiť primerané zdroje pre svoje styčné kancelárie;

5. považuje navrhovanú úroveň zvýšenia viazaných rozpočtových prostriedkov o 0,9 % a platobných rozpočtových prostriedkov o 3 % v riadku Komunikačné služby pre občanov v porovnaní s rozpočtom na rok 2021 za nedostatočnú; a preto nesúhlasí s pozíciou Rady znížiť finančné prostriedky pre tento rozpočtový riadok o 3,1 %; poukazuje na to, že komunikačné služby pre občanov by mali byť moderné, aby o nich všetci občania Únie vedeli a bolo možné sa s nimi spojiť prostredníctvom rôznych komunikačných kanálov, a tým podstatne zviditeľniť politiky Únie; preto navrhuje zvýšenie prostriedkov pre riadok Komunikačné služby pre občanov o 5 % v porovnaní s návrhom rozpočtu na rok 2022, a to okrem iného s cieľom financovať činnosti zamerané na zvyšovanie informovanosti a poskytovanie informácií o európskej iniciatíve občanov, ktoré prebiehajú v spolupráci so zastúpeniami Komisie a miestnymi centrami Europe Direct v členských štátoch; zdôrazňuje význam zapojenia menších mimovládnych organizácií, miestnych orgánov a zainteresovaných strán do komunikačných stratégií a opatrení; vyzýva na sprístupnenie obsahu vo všetkých jazykoch Únie a na jeho sprístupnenie občanom Únie žijúcim v iných členských štátoch, ako je ich krajina pôvodu;

6. požaduje financovanie osobitnej stratégie a iniciatívy zameranej na občianstvo a občiansku výchovu; žiada, aby sa v rámci rozpočtu EÚ na rok 2022 vytvorila nová agentúra zameraná na občianstvo a občiansku výchovu;

7. naliehavo vyzýva Výbor pre rozpočet, aby do svojej pozície začlenil zvýšenie vyššie uvedených rozpočtových riadkov, keďže slúžia na zabezpečenie konkrétnych výsledkov a kvalitnej komunikácie s občanmi.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	2.9.2021
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	22 4 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gerolf Annemans, Gabriele Bischoff, Damian Boeselager, Geert Bourgeois, Fabio Massimo Castaldo, Leila Chaibi, Gwendoline Delbos-Corfield, Pascal Durand, Daniel Freund, Charles Goerens, Esteban González Pons, Sandro Gozi, Brice Hortefeux, Paulo Rangel, Antonio Maria Rinaldi, Domènec Ruiz Devesa, Jacek Saryusz-Wolski, Helmut Scholz, Pedro Silva Pereira, Sven Simon, Antonio Tajani, Mihai Tudose, Loránt Vincze, Rainer Wieland
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Brando Benifei, Alin Mituța

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

22	+
NI	Fabio Massimo Castaldo
PPE	Esteban González Pons, Brice Hortefeux, Paulo Rangel, Sven Simon, Antonio Tajani, Loránt Vincze, Rainer Wieland
Renew	Pascal Durand, Charles Goerens, Sandro Gozi, Alin Mituța
S&D	Brando Benifei, Gabriele Bischoff, Domènec Ruiz Devesa, Pedro Silva Pereira, Mihai Tudose
The Left	Leila Chaibi, Helmut Scholz
Verts/ALE	Damian Boeselager, Gwendoline Delbos Corfield, Daniel Freund

 

4	-
ECR	Geert Bourgeois, Jacek Saryusz Wolski
ID	Gerolf Annemans, Antonio Maria Rinaldi

 

0	0

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVA ŽIEN A RODOVÚ ROVNOSŤ (8.9.2021)

pre Výbor pre rozpočet

k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2022 – Všeobecný úvod – Celkové výdavky – Všeobecný výkaz príjmov – Výkaz príjmov a výdavkov podľa oddielov

(2021/0227(BUD))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Samira Rafaela 

 

 

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza, že Únia sa vo všetkých svojich činnostiach zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami, čím presadzuje zásadu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých svojich politikách, a to aj prostredníctvom rodového rozpočtovania na všetkých úrovniach rozpočtového postupu;

B. keďže Parlament opakovane naliehal na Komisiu, aby presadzovala a vykonávala uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a rodové rozpočtovanie a uskutočňovala posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť vo všetkých oblastiach politiky Únie; keďže Dvor audítorov potvrdil, že sa to nepodarilo dosiahnuť;

C. keďže Parlament opakovane požadoval dostatočné financovanie Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE), programu Práva, rovnosť a občianstvo a následného programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty (CERV) a jeho zložky Daphne s cieľom presadzovať nástroje nediskriminácie, rodovej rovnosti a uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a zabezpečiť dostatočné zdroje na podporu opatrení zameraných na predchádzanie rodovo motivovanému násiliu a boj proti nemu; keďže počet prípadov domáceho násilia sa zvýšil v dôsledku pandémie COVID-19 a v nadväznosti na opatrenia, ako je zákaz vychádzania alebo telepráca[26];

D. keďže pandémia COVID-19 neúmerne postihuje ženy, najmä ženy pracujúce v neistých zamestnaniach, vo feminizovaných sektoroch a v neformálnom hospodárstve; keďže rozpočet Únie na rok 2022 by mal zohrávať kľúčovú úlohu pri oživení hospodárstva Únie, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať odvetviam, v ktorých sú vo veľkej miere zastúpené ženy a ktoré zohrali počas pandémie zásadnú úlohu alebo ktoré boli vážne zasiahnuté následnou hospodárskou krízou;

E. keďže ženy sú stále nedostatočne zastúpené vo vedúcich a v rozhodovacích pozíciách a sú nadmerne zastúpené v odvetviach s nízkymi mzdami, ako je opatrovateľská práca a služby;  keďže venujú viac času než muži neplatenej práci v domácnosti a starostlivosti;

F. keďže ženy sú stále nedostatočne zastúpené v digitálnom hospodárstve a v odvetviach vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), pokiaľ ide o vzdelávanie, odbornú prípravu a zamestnanosť; keďže zdroje na podporu zlepšenia postavenia žien a dievčat digitálnym začleňovaním by mohli pomôcť napredovaniu v oblasti rodovej rovnosti v digitálnom veku;

G. keďže Európou sa šíria nové varianty ochorenia COVID-19, čo predstavuje hrozbu nových zákazov vychádzania v členských štátoch; keďže priebežný rámec posudzovania vplyvu dôsledkov a účinkov pandémie COVID-19 na ženy má preto význam s cieľom prípadne zmierniť dôsledky nového prepuknutia pandémie;

1. zdôrazňuje, že práva žien a hľadisko rodovej rovnosti by sa mali začleniť a zabezpečiť vo všetkých oblastiach politiky, najmä vzhľadom na viacnásobný rodový vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na práva žien; znovu potvrdzuje svoju dôraznú požiadavku na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a rodové rozpočtovanie počas celého rozpočtového postupu; pripomína správu Dvora audítorov z roku 2021 o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v rozpočte EÚ, v ktorej sa uvádza, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti sa v celom rozpočte Únie primerane nevykonávalo, a hlavné odporúčania tejto správy; zdôrazňuje, že niektoré členské štáty využili pandémiu na ďalšie obmedzovanie práv žien;

2. žiada, aby Únia poskytla členským štátom viac finančných prostriedkov na posilnenie ochrany materstva a otcovstva v pracovnoprávnych predpisoch, a to najmä zvýšením zodpovedajúcej dovolenky a zabezpečením 100 % mzdy, ako aj skrátením pracovného času počas dojčenia a prijatím opatrení na zabezpečenie tejto ochrany, ale aj investovaním do služieb starostlivosti a vzdelávania v ranom detstve a do služieb dlhodobej starostlivosti; konštatuje, že významnou prekážkou brániacou rovnocennej účasti žien na všetkých aspektoch spoločnosti vrátane zamestnania je nedostupnosť postačujúcej infraštruktúry na poskytovanie kvalitných služieb starostlivosti o deti, príliš vysoké náklady na ňu a jej nedostatok;

3. vyjadruje znepokojenie nad prepojenosťou útokov na právny štát s odmietavým postojom k rodovej rovnosti a právam žien; pripomína, že rozpočtová podmienenosť sa uplatňuje v súvislosti s právami žien rovnako ako v iných oblastiach politiky; žiada, aby Komisia túto záležitosť riešila postupom proti dotknutým členským štátom podľa článku 7;

4. vyzýva Komisiu, aby zaručila, že sa finančné prostriedky Únie neposkytnú na podporu žiadnych projektov, investícií ani programov, ktoré prispievajú k segregácii, diskriminácii alebo sociálnemu vylúčeniu;

5. vyzýva Komisiu, aby v súlade so všeobecným cieľom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorým je zmierniť sociálny a hospodársky vplyv krízy, najmä na ženy, poskytla v rámci posudzovania národných plánov obnovy konkrétne odporúčania, v ktorých zdôrazní potrebu zaistenia investícií a reforiem na riešenie rodovej rovnosti, zberu údajov rozčlenených podľa pohlavia a využívania rodovo relevantných ukazovateľov a uľahčenia plnej účasti žien na trhu práce s cieľom zahrnúť rodové hľadisko do reakcie na krízu, a tak zabezpečiť výhody pre všetkých;

6 opakuje, že je potrebné, aby rozpočet Únie zvýšil svoje finančné prostriedky na odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, pričom by sa mala dôrazne uplatňovať zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, a to nielen prostredníctvom právnych predpisov a opatrení na boj proti diskriminácii v odmeňovaní, ale aj s cieľom podporiť kolektívne vyjednávanie; okrem toho požaduje opatrenia na boj proti diskriminačným praktikám pri prijímaní do zamestnania a povýšení; požaduje opatrenia na zvýšenie sociálnej ochrany v materstve, nezamestnanosti, chorobe a pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania;

7. vyzýva na zber údajov rozčlenených podľa pohlavia a využívanie rodovo relevantných ukazovateľov a posúdení vplyvu na hodnotenie opatrení zahrnutých do plánov obnovy;

8. vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, aby všetky rozpočtové prostriedky v rámci VFR na roky 2021 – 2027 rešpektovali zásadu rovnosti medzi mužmi a ženami a presadzovali ju vo všetkých politikách Únie;

9. vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s Parlamentom urýchlila zavedenie metodiky na meranie príslušných výdavkov na rodovú rovnosť, ako sa stanovuje v Medziinštitucionálnej dohode zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a správnom finančnom riadení, ako aj nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov[27];

10. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primerané zvýšenie rozpočtu inštitútu EIGE s cieľom podporiť rodovú rovnosť v celej Únii, najmä vzhľadom na dosah pandémie COVID-19 na ženy, a následne zabezpečila primerané ľudské zdroje na vypracúvanie jeho úloh; zdôrazňuje ústrednú úlohu inštitútu EIGE pri zhromažďovaní, analýze, spracúvaní a šírení údajov a informácií, pokiaľ ide o rodovú rovnosť, najmä o rodovom rozmere krízy spôsobenej ochorením COVID-19, pri pochopení rozsahu a prekážok dosiahnutia rodovej rovnosti v Únii a pri vývoji, analýze, hodnotení a šírení metodických nástrojov na podporu začlenenia rodovej rovnosti do všetkých politík Únie a z nich vyplývajúcich vnútroštátnych politík;

11. zdôrazňuje, že v poslednom desaťročí sa v dôsledku vypuknutia hospodárskej a finančnej krízy hospodárske, sociálne, pracovné a rodové rozdiely vnútri členských štátov a medzi nimi stali naliehavejšími; pripomína dôležitú úlohu inštitútu EIGE pri pochopení rozsahu a príčin nerovnosti medzi mužmi a ženami v Únii; požaduje preto zvýšenie rozpočtu, počtu zamestnancov a nezávislosti, ako aj posilnenie rozpočtu v rámci okruhu Podpora nediskriminácie a rovnosti;

12. opakuje svoju žiadosť o vyčlenenie samostatného rozpočtového riadku na cieľ programu CERV zameraný na podporu rodovej rovnosti a uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a iného riadku na cieľ zameraný na predchádzanie rodovo motivovanému násiliu a boj proti nemu; dôrazne opakuje svoju žiadosť o posilnenie iniciatívy Daphne zvýšením zdrojov pre zložku Daphne, a najmä na opatrenia na boj proti rodovo motivovanému násiliu a na primeranú podporu obetí, najmä v nadväznosti na eskaláciu rodovo motivovaného násilia počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť rozpočtové prostriedky, ktoré slúžia na podporu opatrení zabezpečujúcich rodový aspekt zdravia, prostredníctvom uľahčenia výmeny medzi členskými štátmi, a to aj v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv (SRZP); vyzýva Komisiu, aby vyčlenila dodatočné zdroje na program EU4Health, najmä preto, aby členské štáty mohli zabezpečiť primerané poskytovanie dostupných služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;

13. pripomína požiadavku vyčleniť aspoň 40 % finančných prostriedkov určených na zložku Rovnosť, práva a rodová rovnosť a na zložku Daphne na činnosti zamerané na predchádzanie všetkým formám rodovo motivovaného násilia na všetkých úrovniach a boj proti nim a aspoň 15 % na činnosti zamerané na podporu plného uplatňovania práv žien, rodovej rovnosti vrátane rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, posilnenia postavenia žien a uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

14. vyzýva Komisiu, aby prehodnotila iniciatívu Daphne a vyčlenila na tento program primerané zdroje s cieľom náležite podporovať obete násilia a bojovať proti násiliu páchanému na ženách;

15. zdôrazňuje potrebu zvýšiť financovanie zo strany Únie, aby členské štáty mohli obetiam obchodovania s ľuďmi alebo sexuálneho vykorisťovania poskytovať verejné sociálne služby so psychologickou a sociálnou podporou, ktoré by zabezpečovali špecializovaní odborníci, a vykonávať sociálne a hospodárske politiky zamerané na pomoc zraniteľným ženám a dievčatám, aby prestali s prostitúciou, konkrétne prostredníctvom záruky pracovných miest, ktoré skutočne povedú k ich sociálnemu začleneniu;

16. zdôrazňuje význam vyžívania európskych štrukturálnych a investičných fondov, ako je Európsky sociálny fond plus (ESF+), na podporu rodovej rovnosti, zamestnanosti žien a ich prístupu na trh práce a zariadení starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti, vyzýva na ďalšie primerané využívanie, zvýšenie zdrojov a strategickejšie uplatňovanie ESF+ na podporu rodovej rovnosti v oblasti zamestnanosti, keďže u žien je väčšia pravdepodobnosť, že budú zamestnané na dobu určitú, na čiastočný úväzok a v neistých pracovných miestach, a pandémia COVID-19 neúmerne zasiahla zamestnanosť žien, najmä v niektorých výrazne postihnutých a vysoko feminizovaných odvetviach, ako je zdravotníctvo, maloobchod a starostlivosť; žiada Komisiu, aby prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka navrhla proaktívne opatrenia s cieľom podporovať zamestnanosť žien vo vidieckych oblastiach;

17. zdôrazňuje, že rozpočet Únie by mal zahŕňať zvýšenie investícií do infraštruktúry starostlivosti a služieb starostlivosti na poskytovanie vysokokvalitnej starostlivosti; pripomína, že tieto investície sú kľúčové pre dosiahnutie oživenia hospodárstva, riešenie sociálnej a zdravotnej krízy, budovanie sociálnej odolnosti a boj proti nerovnostiam;

18. požaduje, aby rozpočet Únie podporoval účasť žien v digitálnom hospodárstve a odvetviach STEM a ich záujem o tieto oblasti a kariéru v nich prostredníctvom programov Únie, napríklad v oblasti výskumu, inovácií a technológií, alebo ich účasť na európskom výskumnom priestore vrátane iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

19. opäť zdôrazňuje, že je potrebné, aby rozpočet Únie zohrával aktívnejšiu úlohu v úsilí o dosiahnutie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, najmä pokiaľ ide o projekty zamerané na odstránenie chudoby v členských štátoch; zdôrazňuje, že pandémia COVID-19 zhoršila už existujúce problémy týkajúce sa chudoby žien[28] a detí[29]; žiada preto, aby sa rozpočet Únie použil na podporu opatrení a projektov zameraných na odstránenie chudoby žien a detí, presadzovanie širšieho a lepšieho začlenenia do trhu práce, odstránenie rozdielov v práci a v odmeňovaní medzi mužmi a ženami, zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti a jej poskytovania a boj proti násiliu páchanému na ženách, deťoch a mladých ľuďoch.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	6.9.2021
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	24 5 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Isabella Adinolfi, Christine Anderson, Simona Baldassarre, Robert Biedroń, Vilija Blinkevičiūtė, Annika Bruna, Margarita de la Pisa Carrión, Rosa Estaràs Ferragut, Frances Fitzgerald, Cindy Franssen, Heléne Fritzon, Lina Gálvez Muñoz, Alice Kuhnke, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Andżelika Anna Możdżanowska, Maria Noichl, Sirpa Pietikäinen, Samira Rafaela, Evelyn Regner, Diana Riba i Giner, Eugenia Rodríguez Palop, María Soraya Rodríguez Ramos, Christine Schneider, Sylwia Spurek, Jessica Stegrud, Isabella Tovaglieri, Ernest Urtasun, Hilde Vautmans, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Marco Zullo
Náhradníčka prítomná na záverečnom hlasovaní	Susana Solís Pérez

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

24	+
PPE	Isabella Adinolfi, Rosa Estaràs Ferragut, Frances Fitzgerald, Cindy Franssen, Sirpa Pietikäinen, Christine Schneider, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska
Renew	Samira Rafaela, María Soraya Rodríguez Ramos, Susana Solís Pérez, Hilde Vautmans, Marco Zullo
S&D	Robert Biedroń, Vilija Blinkevičiūtė, Heléne Fritzon, Lina Gálvez Muñoz, Maria Noichl, Evelyn Regner
The Left	Eugenia Rodríguez Palop
Verts/ALE	Alice Kuhnke, Diana Riba i Giner, Sylwia Spurek, Ernest Urtasun

 

5	-
ECR	Andżelika Anna Możdżanowska, Jessica Stegrud, Margarita de la Pisa Carrión
ID	Christine Anderson, Annika Bruna

 

2	0
ID	Simona Baldassarre, Isabella Tovaglieri

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

 

 

 

 

LIST VÝBORU PRE KONTROLU ROZPOČTU

Pán Johan Van Overtveldt

predseda

Výbor pre rozpočet

BRUSEL

Vec: Stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu adresované Výboru pre rozpočet k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2022 (2021/0227(BUD))

Vážený pán predseda,

Výbor pre kontrolu rozpočtu (CONT) vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje, že finančné záujmy Únie sa majú chrániť v súlade so všeobecnými zásadami zakotvenými v zmluvách Únie, najmä s hodnotami v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), a so zásadou správneho finančného riadenia zakotvenou v článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (nariadenie o rozpočtových pravidlách);

2. zdôrazňuje, že zásady právneho štátu, ako sú riadne fungovanie orgánov plniacich rozpočet Únie, účinné súdne preskúmanie nezávislými súdmi, riadne fungovanie vyšetrovania a verejného stíhania podvodov alebo korupcie súvisiacich s rozpočtom, rovnaký prístup všetkých častí spoločnosti k dotáciám EÚ a ich spravodlivé a nestranné rozdelenie sú základnými predpokladmi dodržiavania zásady správneho finančného riadenia a ochrany finančných záujmov Únie; pripomína tiež význam verejnej kontroly fungovania právneho štátu zabezpečením transparentnosti, slobody a plurality médií a ochrany oznamovateľov; zdôrazňuje význam nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie, a najmä jeho preventívneho účinku s ohľadom na jeho prísne uplatňovanie Komisiou;

3. zdôrazňuje, že z finančných prostriedkov EÚ by mali mať prínos rovnako muži, ako aj ženy a tieto prostriedky by mali slúžiť na podporu rovnosti príležitostí ako horizontálnej zásady v rámci všetkých oblastí financovaných z rozpočtu EÚ; konštatuje, že len 21,7 % programov EÚ malo v poslednom viacročnom rozpočte EÚ na obdobie rokov 2014 – 2020 rodové ukazovatele; naliehavo vyzýva Komisiu, aby do rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 zaviedla metodiku uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

4. pripomína závery Európskeho dvora audítorov uvedené v jeho osobitnej správe č. 15/2019, že zníženie počtu zamestnancov v roku 2014 prinieslo želané úspory nákladov, ale malo negatívne dôsledky pre zamestnancov vrátane „výrazného zníženia spokojnosti zamestnancov a zvýšenia práceneschopnosti“; poukazuje na to, že podmienky zamestnávania sa stali menej priaznivými pre súčasných zamestnancov, čo má negatívny vplyv na prijímanie zamestnancov, nedostatočné zastúpenie niektorých krajín a starnutie pracovnej sily; je preto rozhodne proti nedokumentovanej zásade „stabilného počtu zamestnancov“, ktorá by mohla viesť k novým škrtom; vyzýva Komisiu, aby postupne zvyšovala počet zamestnancov inštitúcií EÚ podľa nových potrieb a politických cieľov;

Nové výzvy

5. zdôrazňuje osobitný význam inštitúcií a orgánov EÚ a členských štátov pre boj proti podvodom a kontrolných inštitúcií a orgánov EÚ a členských štátov v súvislosti so zvýšením zdrojov EÚ vyplácaných prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; pripomína, že je dôležité podnecovať, podporovať a posilňovať spoluprácu medzi inštitúciami EÚ, Európskou prokuratúrou, úradom OLAF, agentúrami EÚ, najmä Europolom a Eurojustom, a vnútroštátnymi orgánmi s cieľom účinnejšie odhaľovať podvody a korupciu a bojovať proti nim, a zároveň zaručiť, aby sa úlohy neprekrývali, a podporovať výmenu relevantných, pravidelných a úplných informácií; pripomína, že v budúcich rozpočtoch treba zabezpečiť pre Európsky dvor audítorov, Európsku prokuratúru, OLAF, Európsky parlament a príslušné agentúry EÚ väčšie a vhodnejšie zdroje;

Európsky dvor audítorov

6. poukazuje najmä na nové úlohy a potrebu Dvora audítorov plniť si mandát a vykonávať nové audítorské úlohy s primeranými zdrojmi vzhľadom na výzvy spojené s auditom nástroja NextGenerationEU a VFR. Keďže okrem jeho zvyčajnej audítorskej práce má byť jeho najvyššou prioritou dôkladné posúdenie výdavkov Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti vo výške 672 miliárd EUR, Parlament zdôrazňuje, že rozhodne podporuje navrhovanú zmenu plánu pracovných miest Európskeho dvora audítorov pozostávajúcu z nárastu počtu zamestnancov o 20 stálych a 20 dočasných pracovných miest a z príslušného zvýšenia rozpočtu inštitúcie o 1 875 225 EUR;

Európska prokuratúra (EPPO)

7. vyjadruje poľutovanie nad tým, že finančné prostriedky navrhované na rok 2022 predstavujú len okrajové zlepšenie v porovnaní s rozpočtovými prostriedkami pridelenými na rok 2021; poznamenáva, že na to, aby Európska prokuratúra mohla primerane vykonávať svoje poslanie a zabezpečiť ochranu finančných záujmov Únie, je potrebné výrazné zvýšenie jej finančných zdrojov, ako aj zamestnancov; podporuje zvýšenie jej rozpočtu o 20 683 496 EUR a počtu pracovníkov o 76 dodatočných dočasných zamestnancov s cieľom umožniť Európskej prokuratúre plniť si mandát a riešiť rýchlo rastúci počet prípadov; zdôrazňuje najmä naliehavú potrebu dodatočných analytikov prípadov (7 AD a 3 AST), finančných vyšetrovateľov (8 AD a 1 AST), 24 AD a 4 AST na podporu kolégia a 15 stálych komôr a európskych prokurátorov, ako aj 10 AD a 2 AST pre oblasť IT a bezpečnosti;

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF)

8. je pevne presvedčený, že na zabezpečenie primeraného dohľadu a kontroly je potrebné posilniť úrad OLAF rozpočtovými prostriedkami a personálom, aby mohol v plnej miere vykonávať svoje povinnosti v oblasti prevencie a vyšetrovania, a to najmä v členských štátoch, ktoré sa na Európskej prokuratúre nezúčastňujú; opakuje nesúhlas Parlamentu so znížením počtu zamestnancov úradu OLAF v dôsledku presunu pracovných miest do EPPO, čo do roku 2023 prinesie kumulatívne zníženie pracovných miest úradu OLAF o 45 miest; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zmiernila vplyv už presunutých pracovných miest a posilnila personál a rozpočet úradu o 59 AD a 10 000 000 EUR s ohľadom na jeho rastúcu pracovnú záťaž v súvislosti s kontrolou využívania stále vyššej sumy finančných prostriedkov EÚ;

Finančné riadenie

9. víta uverejnenie integrovaného balíka finančných správ a správ o zodpovednosti, ktorý zhromažďuje komplexné informácie o plnení, výkonnosti, výsledkoch, správnom finančnom riadení a ochrane rozpočtu EÚ v roku 2020;

10. víta nedávne uverejnenie dlhodobej prognózy budúcich prílevov a odlevov z rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027, prvej správy o dlhodobej prognóze vydanej po prijatí viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027 a nástroja NextGenerationEU v súlade s požiadavkami článku 247 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách;

11. zdôrazňuje, že počas trvania VFR v rokoch 2021 – 2026 sa očakáva, že platby dosiahnu 1 199,7 miliardy EUR; poznamenáva však, že v spojení s nástrojom NextGenerationEU (mimo stropov VFR) sa očakáva, že platby sa budú prednostne čerpať v rokoch 2021 – 2024 v priemernej ročnej výške 247 miliárd EUR;

12. poukazuje na výzvy Dvora audítorov týkajúce sa zníženia zložitosti politiky súdržnosti, spoločnej poľnohospodárskej politiky a výskumu a pokračovania v uplatňovaní zjednodušujúcich opatrení bez toho, aby sa ohrozilo ich fungovanie a správne finančné riadenie rozpočtu EÚ; pripomína poznámku Dvora audítorov, že z dôvodu zložitých pravidiel je miera chybovosti vyššia vo vysokorizikových výdavkových oblastiach; vyzýva Komisiu, aby vypracovala jednoduché, jasné, stabilné a harmonizované pravidlá týkajúce sa rôznych fondov a programov, znížila nadmernú administratívnu záťaž, lepšie využívala moderné technológie a stanovila efektívnejšie a účinnejšie kontroly;

Nesplatené rozpočtové záväzky (RAL)

13. s hlbokým znepokojením konštatuje, že úroveň nesplatených záväzkov (RAL) na konci roka 2020 sa ďalej zvýšila a dosiahla 302,6 miliardy EUR; berie na vedomie, že podľa Komisie sa zvýšenie úrovne RAL v posledných rokoch vysvetľuje najmä pravidlom zrušenia viazanosti v politike súdržnosti (tzv. pravidlo N+ 3), vplyvom inflácie a zvýšením objemu rozpočtu EÚ, ako aj vzájomne sa ovplyvňujúcim rozdielom medzi záväzkami a platbami;

14. uznáva, že podľa dlhodobých prognóz Komisie sa na konci tohto VFR úroveň RAL nominálne zvýši o 4,8 %, pričom fungovanie nástroja NextGenerationEU spôsobí dočasné maximá v rokoch 2022 – 2023, ale pri porovnaní s konštantnými cenami by sa nesplatené záväzky mohli znížiť o 7,0 % medzi úrovňou na začiatku roka 2021 a prognózou na konci roka 2027;

15. vyzýva Komisiu, aby naďalej aktívne monitorovala plnenie rozpočtu a vývoj RAL a pravidelne informovala Európsky parlament, najmä o dlhodobej prognóze v správe o budúcom príleve a odleve rozpočtových prostriedkov EÚ;

Programové výkazy operačných výdavkov pripojené k rozpočtu

16. víta programové výkazy operačných výdavkov pripojené k všeobecnému rozpočtu Európskej únie, ktoré v súlade s článkom 41 ods. 3 písm. h) nariadenia o rozpočtových pravidlách poskytujú informácie o každom výdavkovom programe;

17. vyzýva Výbor pre rozpočet, aby v koordinácii s odvetvovými výbormi tohto Parlamentu presadzoval dôkladnú kultúru „orientovania na výsledky“ zameranú na optimalizáciu využívania finančných prostriedkov, analýzu dôvodov vedúcich k programom nízkej výkonnosti a presadzovanie opatrení na zlepšenie čerpania a výkonnosti;

Podávanie správ o výkonnosti

18. víta oznámenie Komisie o výkonnostnom rámci pre rozpočet EÚ v rámci VFR na roky 2021 – 2027, v ktorom podrobne opisuje svoj záväzok ďalej ho zlepšovať; víta skutočnosť, že Komisia zjednodušila súbor ukazovateľov s cieľom zamerať sa na najrelevantnejšie ukazovatele, čím sa rámec stal dostupnejším a znížilo sa jeho administratívne zaťaženie;

19. vyzdvihuje prácu, ktorú vykonala Komisia s cieľom určiť vysokokvalitný súbor ukazovateľov pre nové programy; berie na vedomie, že celkový počet ukazovateľov sa znížil z viac ako 1 100 v období rokov 2014 – 2020 na približne 700 v rokoch 2021 – 2027;

20. vyzýva Komisiu, aby naďalej zlepšovala svoje riadenie kvality údajov a zmierňovala riziká vytvorením spoľahlivého rámca kontroly kvality údajov a modernizáciou svojich systémov uchovávania a výmeny údajov o výkonnosti tak v rámci Komisie, ako aj s externými zainteresovanými stranami;

Včasné čerpanie

21. vyzýva Komisiu, aby národným orgánom členských štátov poskytla náležitú technickú pomoc, aby mohli čerpať pridelené sumy a využiť ich na udržateľné a účelové projekty; vyzýva Komisiu, aby zlepšila presnosť odhadov platieb a využila skúsenosti získané z predchádzajúceho programového obdobia s cieľom zabezpečiť včasné čerpanie finančných prostriedkov EÚ;

Potreba väčšej digitalizácie, harmonizácie a interoperability vo všetkých oblastiach

výdavkov

22. zdôrazňuje, že už dlhší čas je žiaduca a nevyhnutná väčšia miera digitalizácie, interoperability a harmonizácie oznamovania, monitorovania a auditov v EÚ vzhľadom na cezhraničný charakter zneužívania finančných prostriedkov, podvodov, sprenevery, konfliktov záujmov, dvojitého financovania a ďalších systémových problémov;

23. žiada Komisiu, aby aj naďalej pripisovala mimoriadnu dôležitosť správnemu finančnému riadeniu rozpočtu Únie, najmä zavádzaním viacročných kontrolných stratégií určených na predchádzanie chybám, ich odhaľovanie a nápravu, ako aj tým, že bude naďalej pozorne sledovať plnenie rozpočtu Únie a prijímať okamžité kroky na nápravu chýb a vymáhanie finančných prostriedkov nesprávne použitých členskými štátmi, sprostredkovateľmi alebo konečnými príjemcami;

24. zdôrazňuje, že je dôležité posilniť ochranu rozpočtu Únie a nástroja NextGenerationEU pred podvodmi a nezrovnalosťami; víta zavedenie štandardizovaných opatrení na zber, porovnávanie a agregáciu informácií a údajov o konečných príjemcoch finančných prostriedkov Únie vrátane skutočných vlastníkov príjemcov a dodávateľov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plné uplatňovanie týchto nových opatrení na všetkých úrovniach plnenia rozpočtu a aby pozorne monitorovala ich účinnosť pri odhaľovaní podvodov;

Trustové fondy

25. zdôrazňuje, že trustové fondy by sa mali zriadiť iba vtedy, ak je ich používanie opodstatnené a požadované opatrenie nie je možné uskutočniť prostredníctvom iných existujúcich nástrojov financovania; vyzýva tiež Komisiu, aby v súlade so zásadou jednotnosti zvážila zrušenie trustových fondov, ktoré nie sú schopné pritiahnuť významné príspevky od ostatných darcov alebo neposkytujú pridanú hodnotu v porovnaní s „tradičnými“ nástrojmi Únie na financovanie vonkajšej činnosti; domnieva sa, že fungovanie a zodpovednosť trustových fondov Únie sa najlepšie dosiahne ich transparentným riadením v rámci všeobecného rozpočtu Únie;

Vlastné zdroje

26. berie na vedomie, že podľa odhadov Komisie predstavujú vlastné zdroje potrebné na financovanie rozpočtu na rok 2022 1,05 % celkového HND; poznamenáva, že celková suma vlastných zdrojov pridelená Únii na pokrytie ročných platobných rozpočtových prostriedkov nesmie presiahnuť 1,40 % súčtu HND všetkých členských štátov (strop vlastných zdrojov); pripomína, že tento strop bol dočasne zvýšený o 0,6 percentuálneho bodu, no výlučne s cieľom pokryť všetky záväzky Únie týkajúce sa prideľovania zdrojov potrebných na riešenie dôsledkov krízy spôsobenej pandémiou COVID-19;

27. poznamenáva, že Dvor audítorov a Parlament by v rámci postupu udelenia absolutória mali dôkladne kontrolovať zaznamenávanie príjmov z pôžičiek Únie do rozpočtu EÚ ako vonkajších pripísaných príjmov, a to z dôvodu ich veľkého finančného rozsahu; zdôrazňuje, že so zreteľom na efektívnosť operácií prijímania a splácania pôžičiek, osobitný rámec riadenia rizík a kontroly na zaručenie spoľahlivosti účtovných záznamov a presné oceňovanie vzniknutých záväzkov si rozsah činností prijímania pôžičiek vyžaduje zvýšenie odborných znalostí a administratívnych kapacít; zdôrazňuje však, že kontrola nákladov na riadenie tiež musí podliehať prísnemu dohľadu; žiada, aby správa o pokroku týkajúca sa plánu prijímania pôžičiek bola včas predložená orgánu pre kontrolu rozpočtu, aby sa mohla riadne preskúmať v rámci postupu udelenia absolutória;

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (FRONTEX)

28. berie na vedomie osobitnú správu Dvora audítorov č. 08/2021 s názvom Podpora na riadenie vonkajších hraníc poskytovaná agentúrou Frontex a odporúčania predložené agentúre Frontex, ktoré agentúra prijala a stanovila si termíny ich realizácie od polovice do konca roka 2022; vyzýva Komisiu, aby zaručila, že odporúčania Dvora audítorov sa v plnej miere vykonajú bez zbytočného odkladu a že výdavky agentúry budú úplne v súlade so zásadami správneho finančného riadenia; pripomína, že počas posledného zmierovacieho postupu sa dohodlo, že pokiaľ ide o agentúry, Komisia bude zastávať významnejšie kontrolné funkcie; vyzýva preto Komisiu a agentúru, aby v úzkej spolupráci s Parlamentom v rámci postupu udelenia absolutória vysvetlili, ako sa v rozpočte na rok 2022 vyriešia zistené deficity vrátane prijímania zamestnancov a verejného obstarávania; navrhuje rozpočtovým orgánom, aby časť rozpočtu agentúry Frontex zapísali do rezervy, kým sa zistené deficity náležite nevyriešia; zdôrazňuje, že rezerva by nemala brániť agentúre Frontex vo vykonávaní úloh v rámci jej nového mandátu; vyzýva Komisiu a agentúru, aby venovali náležitú pozornosť uzneseniam Parlamentu o absolutóriu za plnenie rozpočtu agentúry Frontex za rok 2019 a zároveň zabezpečili jasné a transparentné rozdelenie zodpovedností;

Európska rada a Rada

29. vyjadruje poľutovanie nad ťažkosťami, ktoré sa zatiaľ opakovane vyskytujú v postupoch udelenia absolutória Rade z dôvodu nedostatočnej spolupráce Rady; opakuje, že je potrebné zlepšiť spoluprácu medzi inštitúciami v rámci postupu udeľovania absolutória na základe memoranda o porozumení; poukazuje na to, že súčasná pozícia Rady vysiela občanom Únie negatívny signál, pokiaľ ide o transparentnosť a demokratickú zodpovednosť rozpočtu Únie;

Prípravné práce na novom Úrade pre boj proti praniu špinavých peňazí

 

30. konštatuje, že návrh na zriadenie Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí (AMLA) ako decentralizovaného orgánu v roku 2023 si vyžaduje základné prípravné práce, ktoré sa budú musieť uskutočniť už budúci rok a mali by sa náležite zohľadniť v rozhodnutí o rozpočte na rok 2022 bez toho, aby bolo dotknuté financovanie existujúcich programov.

 

S úctou

Monika Hohlmeier  Joachim Kuhs

predsedníčka výboru CONT spravodajca pre udelenie absolutória Komisii za rok 2019

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE PRIJATÉ NA ROZPOČTOVOM TRIALÓGU 13. APRÍLA 2021

 

Dátumy pre rozpočtový postup a spôsoby fungovania Zmierovacieho výboru v roku 2021

 

A. V súlade s časťou A prílohy k Medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov sa Európsky parlament, Rada a Komisia dohodli na týchto kľúčových dátumoch týkajúcich sa rozpočtového postupu na rok 2022:

1. Komisia sa bude usilovať predložiť výkaz odhadov na rok 2022 do začiatku júna.

2. Po prijatí pozície Rady sa 15. júla (poobede) zvolá trialóg.

3. Rada sa bude usilovať prijať svoju pozíciu a postúpiť ju Európskemu parlamentu koncom 36. týždňa, aby uľahčila včasné dosiahnutie dohody s Európskym parlamentom.

4. Výbor Európskeho parlamentu pre rozpočet sa bude usilovať hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch k pozícii Rady najneskôr do konca 39. týždňa (posledný septembrový týždeň).

5. Pred čítaním v Európskom parlamente sa 14. októbra (poobede) zvolá trialóg.

6. Plénum Európskeho parlamentu bude hlasovať o svojom čítaní v 42. týždni (plenárna schôdza 18. – 21. októbra).

7. Zmierovacie obdobie sa začne 26. októbra. V súlade s ustanoveniami článku 314 ods. 4 písm. c) ZFEÚ sa obdobie vyhradené na zmierovacie konanie skončí 15. novembra 2021.

8. Zmierovací výbor zasadne 28. októbra (doobeda) v priestoroch Európskeho parlamentu a 12. novembra v priestoroch Rady (a v prípade potreby zasadne opäť), pričom tieto zasadnutia Zmierovacieho výboru sa pripravia na trialógu (príp. trialógoch). Trialóg je naplánovaný na 28. októbra (doobeda). Ďalší trialóg (príp. trialógy) možno zvolať počas zmierovacieho obdobia trvajúceho 21 dní, a to aj 11. novembra v priestoroch Rady.

B. Spôsoby fungovania Zmierovacieho výboru sú stanovené v časti E prílohy k uvedenej medziinštitucionálnej dohode.

 

 

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia	11.10.2021
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	33 2 5
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Robert Biedroń, Anna Bonfrisco, Olivier Chastel, Lefteris Christoforou, David Cormand, Paolo De Castro, Andor Deli, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Vlad Gheorghe, Valentino Grant, Elisabetta Gualmini, Francisco Guerreiro, Valérie Hayer, Eero Heinäluoma, Niclas Herbst, Monika Hohlmeier, Moritz Körner, Joachim Kuhs, Zbigniew Kuźmiuk, Hélène Laporte, Pierre Larrouturou, Janusz Lewandowski, Margarida Marques, Silvia Modig, Siegfried Mureşan, Victor Negrescu, Andrey Novakov, Jan Olbrycht, Dimitrios Papadimoulis, Karlo Ressler, Bogdan Rzońca, Nicolae Ştefănuță, Nils Torvalds, Nils Ušakovs, Johan Van Overtveldt, Rainer Wieland, Angelika Winzig
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Damian Boeselager, Henrike Hahn

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

33	+
ECR	Zbigniew Kuźmiuk, Bogdan Rzońca, Johan Van Overtveldt
PPE	Lefteris Christoforou, José Manuel Fernandes, Niclas Herbst, Monika Hohlmeier, Janusz Lewandowski, Siegfried Mureşan, Andrey Novakov, Jan Olbrycht, Karlo Ressler, Rainer Wieland, Angelika Winzig
Renew	Olivier Chastel, Vlad Gheorghe, Valérie Hayer, Moritz Körner, Nicolae Ştefănuță, Nils Torvalds
S&D	Robert Biedroń, Paolo De Castro, Eider Gardiazabal Rubial, Elisabetta Gualmini, Eero Heinäluoma, Pierre Larrouturou, Margarida Marques, Victor Negrescu, Nils Ušakovs
Verts/ALE	Damian Boeselager, David Cormand, Francisco Guerreiro, Henrike Hahn

 

2	-
ID	Joachim Kuhs, Hélène Laporte

 

5	0
ID	Anna Bonfrisco, Valentino Grant
NI	Andor Deli
The Left	Silvia Modig, Dimitrios Papadimoulis

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

• [1] Ú. v. EÚ L 424, 15.12.2020, s. 1.
• [2] Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.
• [3] Ú. v. EÚ L 443I, 22.12.2020, s. 11.
• [4] Ú. v. EÚ C 444 I, 22.12.2020.
• [5] Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2020 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027, príloha 2: Vyhlásenia (Prijaté texty, P9_TA(2020)0357).
• [6] Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 28.
• [7] Prijaté texty, P9_TA(2021)0106.
• [8] Prijaté texty, P9_TA(2021)0158.
• [9] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28 apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013 (Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 1).
• [10] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624, (Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2019, s. 1.).
• [21] Osobitná správa č. 16/2021: Spoločná poľnohospodárska politika a klíma: Polovica výdavkov EÚ v oblasti klímy vyčlenených na poľnohospodárstvo, ale emisie z poľnohospodárskych podnikov neklesajú.
• [11] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 z 9. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, mení a zrušuje rozhodnutie č. 466/2014/EÚ a zrušuje nariadenie (EÚ) 2017/1601 a nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 (Ú. v. EÚ L 209, 14.6.2021, s. 1).
• [12] https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-8-2016-0248_SK.html
• [13] Eurofound, 2021 – Living, working and Covid 19.
• [14] Eurofound, 2021, Annual minimum wage.
• [15] (Eurofound (2020), Women and labour market equality: Has COVID-19 rolled back recent gains?, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxembursko.)
• [16] Eurofound, 2021 – Distributional impacts of climate policies in Europe.
• [17] Eurofound, 2021 – Living, working and Covid 19.
• [18] COVID-19 Databáza EU Policy Watch, databáza ERM.
• [19] 30 % výdavkov Únie, ktoré prispievajú k plneniu cieľov v oblasti klímy, a ročné úrovne výdavkov na biodiverzitu v roku 2024 aspoň 7,5 %, pričom v rokoch 2026 a 2027 by sa mali zvýšiť na 10 %.
• [20] Prijaté texty, P9_TA(2021)0277.
• [21] Osobitná správa č. 16/2021: Spoločná poľnohospodárska politika a klíma: Polovica výdavkov EÚ v oblasti klímy vyčlenených na poľnohospodárstvo, ale emisie z poľnohospodárskych podnikov neklesajú.
• [22] Osobitná správa č. 10/2021: Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rozpočte EÚ: nastal čas premeniť slová na skutky. https://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR21_10/SR_Gender_mainstreaming_SK.pdf.
• [23]  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624 (Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2019, s. 1).
• [24]  Rozsudok Súdneho dvora zo 16. júla 2020, Data Protection Commissioner/Facebook Ireland Limited a Maximillian Schrems, C-311/18, ECLI:EU:C:2020:559.
• [25] Migrants deaths on maritime routes to Europe in 2021, GMDAC and IOM: https://missingmigrants.iom.int/sites/mmp/files/Mediterranean_deaths_Jan-Jun_2021.pdf.
• [26] https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2020/659333/EPRS_BRI(2020)659333_EN.pdf
• [27] Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 28.
• [28] https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2021/693183/IPOL_STU(2021)693183_EN.pdf
• [29]  https://eurochild.org/uploads/2020/12/2020-Eurochild-Semester-Report.pdf