SPRÁVA o akčnom pláne v oblasti duševného vlastníctva na podporu obnovy a odolnosti EÚ

14.10.2021 - (2021/2007(INI))

Výbor pre právne veci
Spravodajkyňa: Marion Walsmann

PR_INI

OBSAH

strana

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB, KTORÉ SPRAVODAJKYNI POSKYTLI PODNETY

STANOVISKO VÝBORU PRE ROZVOJ

STANOVISKO VÝBORU PRE VNÚTORNÝ TRH A OCHRANU SPOTREBITEĽA

STANOVISKO VÝBORU PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA

STANOVISKO VÝBORU PRE KULTÚRU A VZDELÁVANIE

INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

 

 

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o akčnom pláne v oblasti duševného vlastníctva na podporu obnovy a odolnosti EÚ

(2021/2007(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. novembra 2020 o farmaceutickej stratégii pre Európu (COM(2020)0761),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Európska dátová stratégia (COM(2020)0066),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. novembra 2020 s názvom Maximálne využitie inovačného potenciálu EÚ – Akčný plán pre oblasť duševného vlastníctva na podporu obnovy a odolnosti EÚ (COM(2020)0760),

– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 17 ods. 2,

– so zreteľom na Dohodu o jednotnom patentovom súde[1],

– so zreteľom na Dohodu WTO o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva z roku 1995 (Dohoda TRIPS),

– so zreteľom na Ženevský akt Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO), ktorý nadobudol platnosť 26. februára 2020[2],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti[3],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/933 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 469/2009 o dodatkovom ochrannom osvedčení pre liečivá[4],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES[5],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/183/ES o právnych predpisoch Spoločenstva týkajúcich sa liekov na humánne použitie[6],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva[7],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/71/ES z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov[8],

– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva[9],

– so zreteľom na správu Komisie o preskúmaní farmaceutického odvetvia z roku 2009,

– so zreteľom na spoločnú analytickú správu EPÚ a EUIPO o právach duševného vlastníctva na úrovni firiem a o výkonnosti firiem v Európskej únii z februára 2021,

– so zreteľom na hodnotenie právnych predpisov EÚ o ochrane dizajnov, ktoré uskutočnila Komisia,

– so zreteľom na závery Rady o stanovení priorít EÚ v oblasti boja proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti pre EMPACT na roky 2022 – 2025,

– so zreteľom na hĺbkovú analýzu z januára 2019 s názvom Patenty nevyhnutné pre normu a internet vecí, ktorej vypracovanie zadal Európsky parlament,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 s názvom Cesta k obnovenému konsenzu o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva: akčný plán EÚ[10],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2020 o právach duševného vlastníctva v súvislosti s rozvojom technológií umelej inteligencie[11],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2021 s odporúčaniami pre Komisiu o problémoch organizátorov športových podujatí v digitálnom prostredí[12],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2015 s odporúčaniami pre Komisiu o možnom rozšírení ochrany zemepisných označení Európskej únie na nepoľnohospodárske výrobky[13],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po skončení pandémie COVID-19[14],

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0284/2021),

A. keďže vyvážená ochrana a presadzovanie práv duševného vlastníctva sú veľmi dôležité pre európske hospodárstvo, ako aj pre obnovu a odolnosť EÚ, najmä v súvislosti s pandémiou COVID-19;

B. keďže pandémia COVID-19 poukázala na význam politík ochrany duševného vlastníctva, pretože sa pri nej ukázalo, že sú potrebné účinné opatrenia na riešenie nedostatku vakcín proti ochoreniu COVID-19, ohrozila živobytie a spôsobila existenčnú stratu príjmov pracovníkov v kultúrnych a kreatívnych odvetviach;

C. keďže hospodárska kríza v roku 2008 mala výrazne menší vplyv na investície do nehmotného majetku, čo svedčí o potenciáli aktív duševného vlastníctva vytvoriť hospodársku stabilitu a rast, ako aj o pozitívnej korelácii medzi vlastníctvom práv duševného vlastníctva a kvalitou a stabilitou zamestnania; keďže zo štúdií vyplýva, že podniky využívajúce práva duševného vlastníctva rastú rýchlejšie, sú odolnejšie voči hospodárskym poklesom, zvyšujú hodnotu spoločností a posilňujú svoje postavenie na jednotnom trhu; keďže tieto fakty poukazujú aj na význam stimulácie a pomoci MSP v súvislosti s ochranou a vlastníctvom ich práv duševného vlastníctva;

D. keďže počet registrácií duševného vlastníctva sa v prvých mesiacoch roku 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2020 mierne zvýšil; keďže udržateľné a digitálne oživenie hospodárstva po skončení pandémie COVID-19 by mohlo byť založené na právach duševného vlastníctva; keďže počas súčasnej pandémie ochorenia COVID-19 systém rýchleho varovania o nebezpečných výrobkoch (RAPEX) zaznamenal znepokojivo rekordný počet varovaní;

E. keďže počet registrácií duševného vlastníctva sa neustále zvyšuje a jednotný trh je naďalej nejednotný v dôsledku rozdielov vo vnútroštátnych právnych predpisoch; keďže v súvislosti s európskymi patentmi sú stále potrebné paralelné vnútroštátne validačné postupy a dochádza k súdnym sporom; keďže pretrvávajú nedostatky, najmä pokiaľ ide o presadzovanie práva, ktoré môžu brániť rozvoju podnikov, najmä mikropodnikov, malých a stredných podnikov (MSP), obmedzovať prístup spotrebiteľov k inovačným a bezpečným výrobkom a brániť riešeniu sociálnych výziev inováciami;

F. keďže odvetvia náročné na znalosti sú zdrojom rastu a prosperity; keďže v rokoch 2012 až 2016 vytvorili takmer 30 % všetkých pracovných miest a takmer 45 % celkovej hospodárskej činnosti (HDP) v EÚ, ako sa uvádza v analytickej správe Európskeho patentového úradu (EPÚ) a Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z roku 2019[15]; keďže odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva predstavujú 93 % celkového vývozu tovaru z EÚ do zvyšku sveta;

G. keďže ochrana životného prostredia je základným právom podľa článku 17 Charty základných práv EÚ;

H. keďže rozvoj a pokrok znalostných odvetví závisí do značnej miery od pravidiel upravujúcich práva duševného vlastníctva, a najmä od zabezpečenia účinnej ochrany prostredníctvom účinných právnych predpisov o patentoch, ochranných známkach, dizajnoch, autorských právach a súvisiacich právach, zemepisných označeniach a ochrane odrôd rastlín, ako aj prostredníctvom vhodného a harmonizovaného uplatňovania pravidiel ochrany obchodného tajomstva,

I. keďže systémy duševného vlastníctva prispievajú k vývoju nových liekov a stimuly v oblasti duševného vlastníctva sú dôležité na zabezpečenie účinného prístupu k cenovo dostupným liekom; keďže nové lieky musia byť v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, medzinárodným verejným právom a požiadavkami na verejné zdravie;

J. keďže európski inovátori sú priekopníkmi v oblasti zelených technológií, sú majiteľmi prevažnej časti ekologických patentov a rozsiahlych portfólií duševného vlastníctva v oblasti technológií, ako je adaptácia na zmenu klímy, zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého a úprava vody a spracovanie odpadu;

K. keďže je potrebné podporovať zhodnocovanie a zavádzanie výskumu a vývoja v Európe, o čom svedčí skutočnosť, že v oblasti umelej inteligencie predstavujú európski žiadatelia o patenty spomedzi všetkých žiadateľov na celom svete menšinu, hoci z Európy pochádza značný podiel cenných publikácií o umelej inteligencii;

Všeobecne

1. podporuje Komisiu pri plnení cieľov jej akčného plánu v oblasti duševného vlastníctva z novembra 2020, keďže silná, vyvážená a spoľahlivá ochrana práv duševného vlastníctva na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni, ktorá umožňuje návratnosť investícií, je mimoriadne dôležitá pre hospodársku a sociálnu obnovu po pandémii COVID-19 a iných globálnych krízach a dlhodobú odolnosť voči pandémii aj týmto krízam, aby EÚ mohla reagovať na krízy rýchlym spôsobom a v súlade so zásadami nariadenia (EÚ) 2021/241, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti[16], a zabezpečuje právnu istotu a súlad s európskymi právnymi predpismi a umožňuje vytvorenie digitálneho a globálne konkurencieschopného, udržateľného hospodárstva v Európe, v ktorom inovácie sú zároveň prínosom k spoločnému blahu spoločnosti;

2. uznáva, že ochrana práv duševného vlastníctva podporuje tvorivé, vynaliezavé a inovačné činnosti, čím umožňuje čo najväčšiemu počtu ľudí, aby mali prospech z tejto činnosti; konštatuje, že táto činnosť umožňuje vynálezcom, inovátorom a autorom získať kompenzáciu za ich tvorivé úsilie; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala schopnosť európskych spoločností inovovať na základe komplexného režimu duševného vlastníctva s cieľom zachovať účinnú ochranu ich investícií do výskumu a vývoja, zabezpečiť spravodlivú návratnosť prostredníctvom udeľovania licencií, pokračovať vo vývoji otvorených technologických noriem, ktoré podporujú hospodársku súťaž a výber, a zabezpečiť účasť priemyslu EÚ na vývoji kľúčových technológií na celosvetovej úrovni;

MSP a ochrana duševného vlastníctva

3. zdôrazňuje, že práva duševného vlastníctva majú mnoho výhod pre malé a stredné podniky (MSP) a mikropodniky; zdôrazňuje, že odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva ponúkajú kvalitnejšie pracovné miesta s lepšími pracovnými podmienkami a vyššími platmi; konštatuje, že MSP, ktoré vlastnia práva duševného vlastníctva, vytvárajú až o 68 % vyššie príjmy na zamestnanca a vyplácajú o 20 % vyššie mzdy ako MSP, ktoré tieto práva nevlastnia; je preto znepokojený tým, že mnohé MSP majú ťažkosti pri určovaní vlastnej stratégie v oblasti duševného vlastníctva a pri správe svojich práv duševného vlastníctva; víta preto poukazy na duševné vlastníctvo, IP Scan a ďalšie iniciatívy Komisie a úradu EUIPO, ktorých cieľom je podporiť jednoduché registračné postupy a nízke administratívne poplatky pre mikropodniky a MSP a pomôcť im čo najlepšie využívať ich duševné vlastníctvo; žiada Komisiu, Európsky patentový úrad (EPÚ) a úrad EUIPO, aby zvážili rozšírenie týchto iniciatív na všetky druhy aktív duševného vlastníctva a určili ďalšie opatrenia na podporu prínosov registrácie práv duševného vlastníctva pre rozvoj činností MSP;

4. je presvedčený o tom, že podpora určená malým a stredným podnikom vrátane finančných a nefinančných opatrení je správnym spôsobom, ako im poskytnúť lepšie poznatky a uľahčiť prístup k právam duševného vlastníctva, a že finančné a právne nástroje Únie majú v tejto súvislosti mimoriadny význam; vyzýva preto Komisiu a úrad EUIPO, aby pokračovali vo vykonávaní opatrení na podporu správy duševného vlastníctva určených MSP a mikropodnikom počas oživenia hospodárstva vrátane poskytovania prístupu k informáciám a súvisiacim službám a poradenstvu v oblasti duševného vlastníctva prostredníctvom jednotného kontaktného miesta; zdôrazňuje, že táto podpora pomôže mobilizovať a presadzovať všetky vnútroštátne a regionálne iniciatívy členov siete Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPN);

5. vyjadruje znepokojenie nad tým, že hoci nehmotné aktíva patria k najhodnotnejším aktívam, len niekoľko európskych MSP si to uvedomuje a využíva svoje duševné vlastníctvo, keď sa snažia získať finančné prostriedky; víta preto oznámenie o Európskom informačnom centre pre duševné vlastníctvo ako jednom z mnohých opatrení, ktoré zabezpečí, aby Európa ďalej ťažila z hodnoty znalostí, ktoré naše spoločnosti neustále vytvárajú, rozvíjajú a zdieľajú, a aby mali potrebné nástroje a informácie alebo tieto aktíva spravovali aktívnejšie; zdôrazňuje, že úžitkové vzory zabezpečujú rýchlu a nízkonákladovú ochranu technických vynálezov a sú veľmi atraktívne pre MSP; nabáda preto členské štáty, ktoré zatiaľ tento nástroj neponúkajú, aby ho vytvorili, a vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť zaviesť na úrovni EÚ ochranu úžitkových vzorov, ktorá v súčasnosti nie je k dispozícii;

Balík predpisov týkajúci sa jednotného patentu

6. zdôrazňuje, že balík predpisov týkajúci sa jednotného patentu, ktorý zahŕňa európsky patent s jednotným účinkom (jednotný patent) a Jednotný patentový súd (JPS), má za cieľ zefektívniť ochranu patentov a zabezpečiť zrozumiteľnosť urovnávania sporov v celej Európe tým, že sa zabráni paralelným konaniam v členských štátoch, a nižšie náklady, a to znížením právnych nákladov, ako aj zlepšiť ich dostupnosť a zvýšiť ich účinnosť, čím sa zvýši právna istota; žiada zúčastnené členské štáty, ktoré zatiaľ nepokročili s ratifikáciou Protokolu k Dohode o jednotnom patentovom súde o predbežnom vykonávaní (PPA), aby tak čo najskôr urobili alebo iným spôsobom vyhlásili, že sú viazané týmto protokolom, a tak umožnili rýchle začatie uplatňovania balíka predpisov týkajúcich sa jednotného patentu;

7. zdôrazňuje, že jednotný patent je ďalšou možnosťou popri vnútroštátnych patentoch, a nabáda členské štáty, ktoré sa ešte nezúčastňujú na posilnenej spolupráci na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov a/alebo ešte nepristúpili k dohode o JPS, aby pokračovali v procese, ktorý povedie k ich plnej účasti; pripomína, že inovatívne MSP majú prospech z konzistentného európskeho patentového systému, a zdôrazňuje, že dohoda o JPS a jeho rokovací poriadok predstavujú starostlivo vyvážené riešenie, ktoré odráža základné zásady Únie týkajúce sa proporcionality, flexibility, spravodlivosti a rovnosti; berie na vedomie zníženie a úhradu poplatkov, ktoré platia pre MSP podľa rokovacieho poriadku Jednotného patentového súdu;

8. víta systém alternatívneho riešenia sporov prostredníctvom jednotného miesta, ktorý sa má zriadiť podľa článku 35 dohody o JPS a ktorý nezasahuje do súčasných vnútroštátnych systémov, aby sa neoslabilo právo zmluvných strán na spravodlivosť; žiada členské štáty, aby umožnili rýchle spustenie strediska pre mediáciu a rozhodcovské konanie v patentových veciach, a vyzýva Komisiu, aby posúdila, či by toto stredisko mohlo zo strednodobého alebo z dlhodobého hľadiska riešiť všetky spory týkajúce sa duševného vlastníctva; víta úsilie členských štátov nájsť vhodné riešenia na riešenie dôsledkov vyplývajúcich z brexitu;

Dodatkové ochranné osvedčenia

9. zdôrazňuje, že hoci má režim vydávania dodatkových ochranných osvedčení (DOO) v rámci EÚ veľký praktický význam, neprospieva mu roztrieštené vykonávanie v členských štátoch; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vydala usmernenia pre členské štáty a riešila túto roztrieštenosť, a to aj prostredníctvom legislatívnych návrhov založených na vyčerpávajúcom posúdení vplyvu;

10. berie na vedomie, že balík predpisov týkajúcich sa jednotného patentu nestanovuje jednotné dodatkové ochranné osvedčenie, a vyzýva členské štáty, aby podporili zavedenie takéhoto osvedčenia ako logické rozšírenie jednotnej patentovej ochrany;

11. žiada Komisiu, aby v prípade, že neexistuje jednotné DOO, zabezpečila súlad medzi nadchádzajúcim jednotným patentom a súčasnými systémami DOO v EÚ a na tento účel objasnila, že vnútroštátne patentové úrady môžu udeľovať vnútroštátne DOO na základe jednotného patentu;

12. víta skutočnosť, že Komisia chce posúdiť potenciálny vplyv návrhu jednotného DOO; konštatuje, že k zavedeniu jednotného dodatkového ochranného osvedčenia s odkladnou podmienkou v závislosti od formálneho rozhodnutia na vnútroštátnej úrovni by mohlo dôjsť dokonca pred nadobudnutím účinnosti jednotného patentu, a preto navrhuje zvážiť rozšírenie mandátu EPÚ, aby sa preskúmanie žiadostí o udelenie DOO mohlo vykonávať na základe jednotných pravidiel;

13. poukazuje na to, že neefektívnosť postupov udeľovania DOO sťažuje prácu inovátorov a výrobcov na úkor spravodlivého prístupu pacientov k liečbe a že je nevyhnutné, aby pre výrobcov generických liekov a biologicky podobných liekov v Únii platili rovnaké podmienky; zdôrazňuje preto, že treba účinne riešiť zneužívanie rozdelených patentových prihlášok a patentového prepojenia; pripomína, že inovácie by mali pokrývať najnaliehavejšie potreby spoločnosti a že v tejto súvislosti treba podporovať včasné dodávky liekov vrátane generických a biologicky podobných liekov, ako aj ich rýchlu, aj cenovú dostupnosť; zdôrazňuje, že prípadná revízia tzv. Bolarovej výnimky, ktorá umožňuje vykonávanie skúšok patentovaných výrobkov na podporu žiadostí o povolenie na uvedenie generických a biologicky podobných liekov na trh bez toho, aby sa to považovalo za porušenie patentových práv alebo DOO pre lieky, ako aj účinný a okamžitý vstup na trh po uplynutí platnosti patentových práv a DOO, sa môže uskutočniť až po komplexnom posúdení vplyvu;

14. zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú verejné investície do výskumu a vývoja, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že výsledky verejne financovaného výskumu a vývoja vo farmaceutickom priemysle budú transparentné, aby podmienky patentovania a udeľovania licencií zaručovali návratnosť verejných investícií v oblasti verejného zdravia;

Patenty nevyhnutné pre normu

15. uznáva, že informácie o existencii, rozsahu a relevantnosti patentov nevyhnutných pre normu (SEP) sú dôležité pre spravodlivé rokovania o udeľovaní licencií, ktoré potenciálnemu používateľovi noriem umožnia určiť rozsah jeho vystavenia patentom nevyhnutným pre normu a možným poskytovateľom licencií; konštatuje, že hoci vo väčšine prípadov prebiehajú rokovania medzi zainteresovanými stranami v dobrej viere, patenty nevyhnutné pre normu sú často predmetom súdnych konaní; navrhuje, aby Komisia preskúmala možné stimuly na rokovania, ktoré by zabránili súdnym sporom, pretože by sa tým predišlo súvisiacim nákladom na spory a znížil počet iných súvisiacich problémov;

16. zdôrazňuje, že mnohé patentové prihlášky, ktoré sú v organizáciách pre tvorbu noriem označené počas procesu stanovovania noriem ako potenciálne nevyhnutné, nemusia byť nevyhnutné pre normu v konečnom znení alebo po udelení patentu a že vhodným, skutočne nezávislým a transparentným mechanizmom kontroly by sa zvýšila transparentnosť a posilnila právna istota; víta v tejto súvislosti pilotnú štúdiu na posúdenie nevyhnutnosti patentov nevyhnutných pre normu[17];

17. žiada Komisiu, aby spolu s príslušnými aktérmi bližšie preskúmala požiadavky na nezávislý, neutrálny a transparentný systém kontrol nevyhnutnosti tretími stranami, a to určením dopytu, posúdením vplyvu a vymedzením úlohy, ktorú by v tejto súvislosti mohli zohrávať zdroje, ako sú nové technológie, napríklad umelá inteligencia a súvisiace technológie, a/alebo technické odborné znalosti, ktoré poskytol EPÚ, a aby využila získané poznatky ako príspevok k legislatívnej iniciatíve týkajúcej sa patentov nevyhnutných pre normu, ktorá je naplánovaná na začiatok roka 2022 na základe primeraných posúdení vplyvu;

18. uznáva význam vyváženého systému udeľovania licencií na patenty nevyhnutné pre normu a zdôrazňuje význam stabilných, účinných a spravodlivých pravidiel na tento účel; zdôrazňuje, že „spravodlivé, primerané a nediskriminačné podmienky“ (FRAND) sú nejasné právne pojmy, s ktorými je spojená právna neistota, a vyzýva Komisiu, aby monitorovala vývoj v tomto odvetví a zabezpečila väčšiu jasnosť, pokiaľ ide o rôzne aspekty podmienok FRAND, ako aj judikatúry, a to aj určením monitorovacieho strediska (kompetencie) na tento účel; pripomína predchádzajúcu výzvu Parlamentu adresovanú Komisii, aby zverejňovala výročné správy o skutočných prípadoch nedodržiavania podmienok FRAND a tzv. patentových prípadov označovaných ako „hold-ups“ a „hold-outs“;

19. zdôrazňuje význam zvýšenia transparentnosti databáz Organizácie pre tvorbu noriem a vyzýva tieto organizácie, aby aktualizovali svoj systém a databázy vyhlásení; v tejto súvislosti zdôrazňuje článok 9 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1257/2012[18], podľa ktorého má EPÚ za úlohu prijímať a registrovať vyhlásenia o licenčných záväzkoch majiteľa jednotného patentu v medzinárodných normalizačných orgánoch; vyzýva Komisiu, aby naďalej sledovala správanie spoločností z tretích krajín v medzinárodných normalizačných orgánoch, ktoré spolu s nedávnymi rozhodnutiami zahraničných súdov výrazne znevýhodňujú európske spoločnosti tým, že oslabujú konkurencieschopnosť európskeho trhu;

20. berie na vedomie význam transparentnosti a potrebu proaktívne poskytovať potrebné informácie vopred, keď sa udeľujú licencie na patenty nevyhnutné pre normu za spravodlivých, primeraných a nediskrimačných podmienok, spôsobom, ktorým sa zabezpečí spravodlivý výsledok rokovaní, ktoré sa uskutočnia v dobrej viere medzi stranami; zdôrazňuje, že zatiaľ sa neobjasnilo, či si majiteľ môže zvoliť úroveň udeľovania licencií v dodávateľskom reťazci alebo či musí mať akákoľvek spoločnosť v hodnotovom reťazci prístup k licencii, a preto žiada Komisiu, aby spolupracovala s príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom vypracovať prístup v tejto záležitosti a zaoberať sa ňou;

21. zdôrazňuje význam existujúcich dobrovoľných iniciatív pod vedením priemyslu pre uľahčenie udeľovania licencií na SEP v prípade internetu vecí, ako sú združenia licencií, v ktorých je združená prevažná väčšina európskych a medzinárodných vývojárov bunkových technológií;

Zemepisné označenia

22. pripomína, že EÚ chráni približne 3 300 výrobkov ako zemepisné označenia a že ročná hodnota všetkých týchto výrobkov sa zvýšila na viac ako 75 miliárd EUR, a preto víta iniciatívy a opatrenia na posilnenie, modernizáciu, zefektívnenie a lepšie presadzovanie systému zemepisných označení v prípade poľnohospodárskych výrobkov, potravín, vína a liehovín, aby bol presnejší a účinnejší, pretože prispievajú k vytváraniu a ochrane kvalitných pracovných miest, k podpore sociálnej, environmentálnej a hospodárskej udržateľnosti vo vidieckych oblastiach a k posilneniu európskej kultúrnej rozmanitosti;

23. domnieva sa, že otázka nadmernej administratívnej záťaže výrobcov spojenej s registráciou, zmenou a správou špecifikácie výrobkov so zemepisným označením a zaručených tradičných špecialít (ZTŠ) by mala stáť v centre budúcich diskusií; pripomína, že postupy na zmenu špecifikácií zemepisných označení v prípade vinohradníckych a agropotravinárskych výrobkov v rámci revízie reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky sa zjednodušili a zefektívnili a že tento prístup by sa mal v budúcnosti posilniť;

24. pripomína, že podľa odhadov predstavuje osivo uskladnené v poľnohospodárskych podnikoch viac ako 80 % celkových potrieb poľnohospodárov týkajúcich sa osiva v niektorých afrických krajinách; vyzýva EÚ, aby podporovala režimy práv duševného vlastníctva, ktoré prispievajú k rozvoju odrôd osív prispôsobených miestnym podmienkam a k uchovávaniu osív poľnohospodármi v súlade s ustanoveniami Medzinárodnej zmluvy o rastlinných genetických zdrojoch pre výživu a poľnohospodárstvo (ITPGRFA) a s článkom 19 Deklarácie OSN o právach roľníkov a iných ľudí pracujúcich vo vidieckych oblastiach;

25. domnieva sa, že je nevyhnutné chrániť práva duševného vlastníctva spôsobom, ktorý podporuje výskum a inovácie, najmä s cieľom zaviesť odolnejšie poľnohospodárske odrody, aby bolo možné vyrovnať sa so zmenou klímy, dosiahnuť udržateľné a agroekologické modely poľnohospodárstva, ktoré chránia prírodné zdroje a rešpektujú potenciál nechráneného reprodukčného a heterogénneho materiálu v ekologickom sektore; zdôrazňuje, že ochrana práv k odrodám rastlín je nevyhnutná a vyžaduje si silný a vymáhateľný systém ochrany v EÚ, a preto zdôrazňuje dôležitú úlohu systémov práv Spoločenstva k odrodám rastlín a Medzinárodnej únie na ochranu nových odrôd rastlín; poukazuje na to, že práva duševného vlastníctva musia tiež prispievať k potravinovej bezpečnosti, odolnosti a konkurencieschopnosti agropotravinárskeho modelu EÚ;

26. zdôrazňuje, že by sa malo vyvinúť ďalšie úsilie na zvýšenie transparentnosti, pokiaľ ide o štatút a patentovateľnosť biologického materiálu; konštatuje, že šľachtitelia by mali mať primeraný prístup k informáciám o biologickom materiáli, ktorý budú používať v procese šľachtenia rastlín; zdôrazňuje, že Komisia by mala zaviesť nové spôsoby účinných konzultácií a výmeny informácií; odmieta akékoľvek patentovanie živých zvierat;

27. domnieva sa, že uznanie zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov je relevantné z hľadiska priorít pripravovaných programov EÚ vrátane programov priemyselnej stratégie prostredníctvom rozvoja krátkych dodávateľských reťazcov, ako aj zelenej dohody tým, že sa podporia miestne výrobky s väčšou vysledovateľnosťou a transparentnosťou, pokiaľ ide o pôvod výrobkov a použitých výrobných postupov;

28. podporuje Komisiu v jej iniciatíve zaviesť na základe dôkladného posúdenia vplyvu účinnú a transparentnú ochranu zemepisných označení (ZO) EÚ sui generis pri nepoľnohospodárskych výrobkoch, ktoré by daný výrobok označovali ako výrobok pochádzajúci z územia členského štátu alebo regiónu alebo lokality na tomto území, ak možno danú kvalitu, povesť alebo iné charakteristické znaky výrobku v zásade pripísať jeho zemepisnému pôvodu, s cieľom zabezpečiť súlad okrem iného so Ženevským aktom Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach, ktorý podpísala EÚ a ktorý zahŕňa aj možnosť chrániť zemepisné označenia poľnohospodárskych aj nepoľnohospodárskych výrobkov; očakáva, že Komisia predloží čo najskôr, najneskôr však do konca roka 2021 návrh príslušných právnych predpisov;

29. zdôrazňuje, že cieľom zavedenia systému ochrany zemepisných označení EÚ sui generis pre nepoľnohospodárske výrobky by malo byť zabezpečenie prínosu pre spotrebiteľov tým, že by sa umožnil prístup k znalostiam o označeniach pravosti výrobkov, pozitívneho hospodárskeho vplyvu na mikropodniky a MSP podporovaním konkurencieschopnosti a všeobecného vplyvu na zamestnanosť, rozvoj a cestovný ruch vo vidieckych a menej rozvinutých oblastiach, čo by mohlo hlavne pomôcť EÚ pri obnove po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19; domnieva sa, že takáto jedinečná ochrana zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov by tiež uľahčila prístup na trhy tretích krajín prostredníctvom obchodných dohôd EÚ; domnieva sa však, že systém musí obsahovať potrebné záruky vrátane účinných a transparentných mechanizmov podávania žiadostí a námietok;

30. berie na vedomie skutočnosť, že súčasná ochrana ochranných známok EÚ neumožňuje výrobcom osvedčiť prepojenie medzi kvalitou a zemepisným pôvodom a že niektoré členské štáty už zaviedli vnútroštátne systémy ochrany sui generis v prípade zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov, a to z dôvodu chýbajúceho harmonizovaného systému ochrany, čo vedie k fragmentácii na trhu a právnej neistote a má tiež nepriaznivý dosah na výrobcov; zastáva názor, že harmonizovaná ochrana na úrovni Únie by vytvorila potrebnú právnu istotu pre všetkých aktérov spolu so zaručeným predchádzaním porušovaniu práv duševného vlastníctva v prípade vyrobených a remeselných výrobkov, aby EÚ mohla lepšie chrániť svoje záujmy na medzinárodnej úrovni;

31. navrhuje, aby sa úradu EUIPO pridelila zodpovednosť za vytvorenie registra nepoľnohospodárskych zemepisných označení s cieľom zabezpečiť ich jednotné preskúmanie a ochranu v celej Únii;

Revízia právnych predpisov EÚ o ochrane dizajnov

32. zdôrazňuje, že súčasný systém ochrany dizajnu na úrovni EÚ bol vytvorený pred 20 rokmi a mal by sa zrevidovať; víta preto ochotu Komisie modernizovať právne predpisy Únie o ochrane dizajnov s cieľom lepšie podporiť prechod na digitálne, udržateľné a ekologické hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby na jednej strane aktualizovala postup registrácie s cieľom umožniť, aby nové formy dizajnu, ako sú grafické používateľské rozhrania, virtuálne a animované dizajny, typy písma a ikony, a formy, ktoré sú dôležité vzhľadom na nový vývoj a technológie, boli chránené jednoduchým a menej zaťažujúcim spôsobom, a aby na druhej strane ďalej harmonizovala postupy podávania žiadostí a zrušenia platnosti v členských štátoch;

33. konštatuje, že ochrana dizajnov častí používaných na opravy zložitých výrobkov je len čiastočne harmonizovaná; poukazuje na to, že niektoré členské štáty už do svojich právnych predpisov zaviedli „výnimku pre náhradné diely“ alebo „ustanovenie o opravách“, vďaka čomu sa súčasti komplexných výrobkov môžu vyrábať a predávať bez porušovania práv duševného vlastníctva; konštatuje, že to vedie k roztrieštenosti na vnútornom trhu a k právnej neistote; vyzýva preto Komisiu, aby do svojho budúceho návrhu začlenila „doložku o opravách“, ktorá prispeje k podpore prechodu na udržateľnejšie a ekologickejšie hospodárstvo a zabráni narušeniu hospodárskej súťaže;

34. domnieva sa, že systém ochrany dizajnov EÚ by sa mal zosúladiť so systémom ochranných známok EÚ, aby majitelia dizajnov mohli zabrániť vstupu tovaru porušujúceho dizajn na colné územie EÚ, pretože práva spojené s ochrannými známkami sú vymáhateľné v prípade tovaru porušujúceho práva, ktorý prechádza cez EÚ, zatiaľ čo práva spojené s dizajnom vymáhateľné nie sú; vyzýva Komisiu, aby odstránila túto medzeru pri revízii právnych predpisov týkajúcich sa dizajnu a umožnila majiteľom značiek zastaviť navrhovanie falzifikátov, ktoré prechádzajú cez EÚ;

35. je presvedčený, že ochrana dizajnov by sa mala poskytovať jednotným spôsobom na celom jednotnom trhu, a navrhuje, aby Komisia zvážila zosúladenie smernice o dizajnoch a nariadenia o dizajnoch Spoločenstva s cieľom vytvoriť väčšiu právnu istotu;

Boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva

36. poukazuje na to, že falšovaný tovar, ako napríklad falšované lieky alebo falšované osobné ochranné prostriedky a rúška v súvislosti so zdravotnou krízou, ako je pandémia COVID-19, predstavuje vážne ohrozenie zdravia a bezpečnosti občanov EÚ a môže vážne poškodiť verejné zdravie; domnieva sa, že hoci sú činnosti dohľadu nad trhom zamerané na ochranu všeobecných verejných záujmov, zatiaľ čo falšované výrobky súvisia s ochranou súkromných práv duševného vlastníctva, medzi falšovanými výrobkami a rizikami pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov existuje úzky vzťah;

37. zdôrazňuje, že v roku 2016 tvoril falšovaný tovar až 6,8 % dovozu do EÚ, čo predstavuje 121 miliárd EUR, a že jeho dostupnosť na jednotnom trhu spôsobila v období 2013 – 2017 straty priameho predaja v hodnote 50 miliárd EUR a priamu stratu približne 416 000 pracovných miest[19]; poukazuje na to, že porušovanie práv duševného vlastníctva predstavuje nízku úroveň rizika, pokiaľ ide o pravdepodobnosť odhalenia, ako aj sankcie v prípade odhalenia; naliehavo vyzýva členské štáty, aby spolu s Komisiou, colnými orgánmi, Agentúrou EÚ pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), Interpolom a orgánmi presadzovania práva koordinovali stratégie a vypracovali účinné a odrádzajúce sankcie, najmä s cieľom obmedziť množstvo nebezpečných výrobkov ponúkaných verejnosti a bojovať proti falšovaniu a pirátstvu, najmä ak je spojené s organizovaným zločinom;

38 vyjadruje poľutovanie nad značným využívaním internetu na distribúciu falšovaných výrobkov, obsahu a služieb porušujúcich práva duševného vlastníctva, čo má výrazný nepriaznivý vplyv na výrobný priemysel EÚ, ako aj na kreatívne, kultúrne a športové odvetvia; víta návrh Komisie na akt o digitálnych službách; zdôrazňuje skutočnosť, že zásada „poznaj svojho klienta“ a systém dôveryhodných oznamovateľov by vo veľkej miere prispeli k boju proti falšovaniu a že umelá inteligencia a blockchain by mohli zohrávať dôležitú úlohu pri riešení falšovaného a pirátskeho tovaru, ktorý je k dispozícii online, a prispeli by k posilnenému presadzovaniu práv duševného vlastníctva v celom dodávateľskom reťazci; podporuje preto používanie nových technológií na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva a víta publikácie, ktoré vypracovalo Európske stredisko pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva (EUIPO) a ktoré sú založené na dôkazoch;

39. uznáva vysoký potenciál technológií blockchainu pre registráciu a ochranu práv duševného vlastníctva; zdôrazňuje, že systémy blockchainu môžu pomôcť zabezpečiť dodávateľský reťazec prostredníctvom vysledovateľnosti, zaistenia bezpečnosti a zabezpečenia každého kroku proti nebezpečenstvu falšovania na každej úrovni dodávateľského reťazca; konštatuje, že najmä pokiaľ ide o registráciu práv duševného vlastníctva, je potrebné, aby úrady duševného vlastníctva prijali technické normy pre svoje riešenia založené na blockchaine, a tak umožnili interoperabilitu; zdôrazňuje, že umelá inteligencia a súvisiace technológie používané pri postupe registrácie na udeľovanie práv duševného vlastníctva nemôžu nahradiť preskúmanie, ktoré vykonáva človek v jednotlivých prípadoch s cieľom zabezpečiť kvalitu a spravodlivosť rozhodnutí;

40. poukazuje na prepojenie medzi trestnou činnosťou v oblasti duševného vlastníctva a organizovanou a závažnou medzinárodnou trestnou činnosťou; víta preto rozhodnutie Rady znovu zaradiť porušenia práv duševného vlastníctva na zoznam priorít EÚ v oblasti boja proti trestnej činnosti v rámci Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT) na nadchádzajúci cyklus 2022 – 2025 a žiada Radu, aby ich ponechala na tomto zozname a posilnila cezhraničnú spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi, úradom EUIPO, Europolom, Agentúrou EÚ pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF);

41. víta skutočnosť, že Komisia má v úmysle vypracovať súbor nástrojov EÚ proti falšovaniu s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi držiteľmi práv, verejnými orgánmi, orgánmi presadzovania práva na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ a sprostredkovateľmi, a to ďalším objasnením úloh a povinností s cieľom uľahčiť účinnú výmenu informácií a údajov medzi kľúčovými aktérmi, podporovať používanie nových nástrojov a bojovať proti falšovaniu; vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétne opatrenia na monitorovanie úmyselného porušovania práv duševného vlastníctva, a to aj v prípadoch, keď sa porušovanie používa v zlej viere ako zámerná obchodná stratégia, a aby presadzovala väčšiu kontrolu a cezhraničnú spoluprácu medzi colnými orgánmi v rámci boja proti dovozu falšovaných výrobkov; vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie podobného súboru nástrojov EÚ na boj proti iným formám porušenia práv duševného vlastníctva;

42. zdôrazňuje, že by bolo žiaduce aj dlhodobé vzdelávanie o duševnom vlastníctve v školách, ktoré by bolo zamerané na falšovanie a pirátstvo, aby spotrebitelia zmenili svoju otvorenosť voči používaniu tovaru a služieb porušujúcich práva duševného vlastníctva; vyzýva preto členské štáty, aby spolupracovali s úradom EUIPO na spustení informačných kampaní, a to aj v oblasti trojrozmernej tlače; pripomína, že technológia trojrozmernej tlače môže vyvolať určité osobitné právne obavy týkajúce sa všetkých oblastí práva duševného vlastníctva, ako sú autorské práva, patenty, dizajny, trojrozmerné ochranné známky a zemepisné označenia;

43. vyzýva Komisiu, aby naďalej chránila práva duševného vlastníctva a podporovala presadzovanie v tretích krajinách, a to aj zvýšením finančných prostriedkov na cielené programy technickej spolupráce EÚ a budovanie kapacít, ako sú tri prebiehajúce kľúčové programy spolupráce v oblasti duševného vlastníctva s Čínou, juhovýchodnou Áziou a Latinskou Amerikou a spoločné partnerstvo s africkým kontinentom na podporu lepšej tvorby a správy duševného vlastníctva, a prostredníctvom podpory režimov duševného vlastníctva, ktoré posilňujú miestny poľnohospodársky rozvoj; v tejto súvislosti nabáda Komisiu, aby na základe skúseností EÚ pomáhala tvorcom politík a orgánom presadzovania práva a poskytovala im poznatky a usmernenia na zlepšenie ich schopnosti bojovať proti porušovaniu práv duševného vlastníctva, podporovala uskutočniteľné riešenia, ktoré by mohli výrazne znížiť náklady a zjednodušiť postupy na získanie, zachovanie a presadzovanie ochrany práv duševného vlastníctva, a tiež aby držiteľom práv poskytovala informácie o zmene prostredia, v ktorom dochádza k porušovaniu práv duševného vlastníctva, a o dodávkach falšovaného tovaru;

Nové výzvy pre tvorbu politiky v oblasti duševného vlastníctva

44. zdôrazňuje, že ochrana duševného vlastníctva súvisiaca s technológiami umelej inteligencie je dôležitá a malo by sa o nej náležite uvažovať, a že hoci súčasné pravidlá ochrany vynálezov realizovaných počítačom prostredníctvom patentov sa môžu vzťahovať aj na technológie UI, sú potrebné jasné kritériá na ochranu vynálezov vytvorených pomocou technológií UI; žiada preto Komisiu, aby v spolupráci s EPÚ a EUIPO zabezpečila právnu istotu v tejto oblasti a pozorne sledovala túto otázku na medzinárodnej úrovni v rámci WIPO;

45. nabáda členské štáty, aby bezodkladne transponovali ustanovenia smernice o autorskom práve spôsobom, v ktorom sa odrazí dohoda dosiahnutá spoluzákonodarcami, s cieľom zlepšiť ochranu, ktorú táto dohoda poskytuje, a umožniť výnimky, ako je prístup k online vzdelávaniu a digitalizovanému kultúrnemu dedičstvu; vyzýva Komisiu, aby monitorovala zmluvy o odkúpení s cieľom zabezpečiť spravodlivé odmeňovanie tvorcov na základe autorského práva alebo iných práv autorov; zdôrazňuje, že nedostatočná harmonizácia pravidiel o autorstve a vlastníctve autorských práv môže viesť k rozdielnym vnútroštátnym riešeniam pri dielach vytvorených pomocou umelej inteligencie;

46. zdôrazňuje, že napriek vysokej úrovni harmonizácie práv duševného vlastníctva v celej Európe stále chýba účinné cezhraničné presadzovanie týchto práv v EÚ;

47. víta oznámenie Komisie, že preskúma smernicu o databázach s cieľom uľahčiť prístup k údajom a ich využívanie a zároveň chrániť legitímne záujmy; poukazuje na to, že výskumu stále bránia zbytočné prekážky a že treba ďalej rozvíjať rozsiahle dátové priestory, aby vedeckí pracovníci mohli nájsť vedecké riešenia, a to aj v prípade výnimočných časových obmedzení; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu obmedzení a výnimiek z výlučných práv;

48. vyjadruje poľutovanie nad tým, že štúdia Komisie z roku 2016 o subjektoch vymáhajúcich práva z patentov (PAE) v Európe[20] neposkytla jasnú odpoveď na otázku, či niektoré obchodné modely PAE, ktoré spočívajú v získaní patentov od tretích strán a snažia sa vytvárať príjmy tým, že ich vymáhajú od údajných porušovateľov zneužitím nerovnocenného postavenia pri sporoch, nezneužívajú medzery v existujúcich právnych predpisoch, a preto predstavujú problém, ktorý by sa mal riešiť; nabáda Komisiu, aby naďalej monitorovala túto otázku a vypracovala zodpovedajúcu hĺbkovú štúdiu;

49. víta úsilie všetkých členských štátov zabezpečiť, aby súdy zohľadňovali pri riešení prípadov súdnych príkazov zásadu proporcionality;

50. konštatuje, že ochrana práv duševného vlastníctva je kľúčom k stimulácii výskumu a výroby inovatívnych produktov a procesov vrátane nových liekov, je však presvedčený, že na boj proti celosvetovým zdravotným núdzovým situáciám, riešenie dostupnosti určitých zdravotníckych výrobkov a umožnenie zásahov na záchranu života vo verejnom záujme je dôležité dobrovoľné združovanie patentov, povinné udeľovanie licencií a flexibility stanovené v dohode TRIPS Svetovej obchodnej organizácie (WTO); vyzýva preto Komisiu, aby analyzovala a preskúmala možné riešenia na zabezpečenie účinnosti a lepšej koordinácie udeľovania nútených licencií v EÚ, a zohľadnila pritom prípady, keď boli použité v Únii, dôvody ich použitia, podmienky, za ktorých boli udelené, ich hospodárske dôsledky a to, či sa tým dosiahol želaný účinok;

51. zdôrazňuje, že spravodlivejšia distribúcia vakcín na celom svete je nevyhnutná na účinný boj proti šíreniu ochorenia COVID-19 a jeho mutácií a že treba podporovať celosvetový prístup k vakcínam proti ochoreniu COVID-19; poznamenáva, že nedostatočný prístup k cenovo dostupným vakcínam je stále veľkým problémom v rozvojových krajinách; podporuje preto Komisiu a členské štáty v ich úsilí prinútiť krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ, aby zrušili súčasné zákazy vývozu a zintenzívnili darcovstvo očkovacích látok; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej zintenzívnili úsilie o podporu transferu technológií a dobrovoľného udeľovania licencií na práva duševného vlastníctva s cieľom posilniť celosvetový prístup k cenovo dostupným medicínskym produktom súvisiacim s ochorením COVID-19, riešiť celosvetové obmedzenia výroby a nedostatočné zásobovanie, a tak umožniť liečbu endemických alebo pandemických infekčných ochorení svetovej populácie;

52. víta skutočnosť, že najmenej rozvinuté krajiny už využívajú výnimku z uplatňovania ustanovení dohody TRIPS o farmaceutických výrobkoch, ktorá bola udelená s platnosťou do 1. januára 2033; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s WTO dodržala svoj sľub zapojiť sa do aktívnych a konštruktívnych rokovaní na základe textov prebiehajúcich v rámci WTO, ktorých cieľom je podnecovať a podporovať zvyšovanie výrobných kapacít vakcín v rozvojových krajinách a stimulovať dobrovoľné a rýchle združovanie práv duševného vlastníctva v čase krízy, ako aj dobrovoľné licenčné dohody a začať dialóg o súčasných prekážkach dobrovoľného udeľovania licencií a o spôsobe, ako ich prekonať;

53. navrhuje, aby sa na európskej úrovni zriadila funkcia koordinátora pre duševné vlastníctvo s cieľom zabezpečiť holistický a koordinovaný prístup k politike EÚ v oblasti duševného vlastníctva a posilniť spoluprácu medzi rôznymi vnútroštátnymi orgánmi pre duševné vlastníctvo, generálnymi riaditeľstvami Komisie a inými orgánmi zodpovednými za práva duševného vlastníctva, ako sú EPÚ, EUIPO, WIPO a ďalší dôležití aktéri; koordinátor pre duševné vlastníctvo by mohol ďalej podporovať boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva na najvyššej politickej úrovni a v prípade potreby prevziať ďalšie úlohy súvisiace s právami duševného vlastníctva;

54. obhajuje myšlienku, že na realizáciu excelentného európskeho výskumu inovácií, ktoré sú prospešné pre občanov a podniky, je potrebné podporovať lepšiu správu duševného vlastníctva vo výskumnej a inovačnej komunite; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti sa duševné vlastníctvo financované z verejných zdrojov musí používať spravodlivým a účinným spôsobom a že výsledky dosiahnuté pomocou fondov EÚ by sa mali použiť na zlepšenie hospodárstva EÚ v prospech všetkých obyvateľov;

55. pripomína, že odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva vytvárajú väčšinu obchodných činností EÚ a že veľmi dôležitá je aj ochrana a presadzovanie práv duševného vlastníctva v tretích krajinách; víta záväzok Komisie usilovať sa v budúcich dohodách o voľnom obchode o silnú ochranu duševného vlastníctva; žiada Komisiu, aby vyzvala, aby sa presadzovanie práv duševného vlastníctva riešilo v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO);

56. pripomína, že jednou z hlavných výziev pre rozvojové krajiny je postúpiť vyššie v globálnom hodnotovom reťazci prostredníctvom hospodárskej diverzifikácie, čo si vyžaduje spravodlivé a na rozvoj orientované pravidlá globálneho obchodu;

57. nabáda rozvojové krajiny, aby posilnili regionálne hodnotové reťazce a medziregionálny obchod a investície v oblasti zdravia a oblastiach súvisiacich so zdravím, najmä spoločným úsilím v oblasti výskumu a vývoja zameraného na medicínsky výskum a regionálnym združovaním zdrojov; so znepokojením konštatuje, že podľa správy Global Trade Alert zaviedlo od začiatku roka 2020 do 21. marca 2020 obmedzenia vývozu kľúčových zdravotníckych potrieb 54 vlád; zdôrazňuje, že regionálne obchodné dohody by sa mali využívať na zabránenie zákazu vývozu kľúčových výrobkov v časoch celosvetového a regionálneho nedostatku, ako v prípade prebiehajúcej krízy súvisiacej s pandémiou;

°

° °

58. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Význam nehmotného majetku, ako sú ochranné známky, dizajny, patenty a dáta, v súčasnej znalostnej ekonomike výrazne narastá. Priemyselné odvetvia, ktoré intenzívne využívajú práva duševného vlastníctva, ročne prispievajú k HNP EÚ 45 % a vytvárajú približne 63 miliónov pracovných miest. Tí, ktorí vlastnia aspoň jeden patent, zaregistrované dizajny alebo jednu ochrannú známku, vytvárajú v priemere o 20 % vyššie príjmy na zamestnanca ako podniky, ktoré nevlastnia takéto práva. Okrem toho platia spoločnosti, ktoré majú vlastnícke práva, v priemere o 19 % vyššie platy a mzdy.

Vývoj technológií, ako je internet vecí, priemysel 4.0, prepojené automobily a technológie na ochranu klímy, formuje technologické prostredie a ekosystémy. Vďaka vynálezom v týchto sektoroch môže EÚ zvyšovať svoju udržateľnosť a digitálnosť. Inovačná kapacita bude oporou Európy pri obnove po následkoch pandémie COVID-19. Spravodajkyňa preto zdôrazňuje potrebu podporovať vynálezcov a podniky v tom, aby uvádzali na trh nové technológie, a to tým, že sa zabezpečí, aby získali včasné a kvalitné príslušné práva a mali k dispozícii znalosti a nástroje na ich účinné využívanie. To si vyžaduje silný, účinný, transparentný a vyvážený systém na ochranu duševného vlastníctva vo forme ucelenej celkovej stratégie, ktorá zabezpečí tak ochranu, ako aj spravodlivý prístup k inováciám a zameria sa na odstránenie právnych medzier, resp. potrebné úpravy v dôsledku ďalšieho technologického a inovačného vývoja.

Spravodajkyňa preto víta akčný plán pre oblasť duševného vlastníctva na podporu obnovy a odolnosti EÚ z 25. novembra 2020, v ktorom Komisia stanovila takúto celkovú stratégiu s cieľom lepšie využívať inovačný potenciál EÚ.

Súhlasí s názorom Komisie, Európskeho úradu pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a Európskeho patentového úradu (EPÚ), že najmä MSP stále takmer vôbec nevyužívajú tento inovačný potenciál, hoci práve menšie podniky by mohli najviac ťažiť z držby práv duševného vlastníctva. Jedným z dôvodov sú predovšetkým náklady, ktoré sú spojené s príslušným poradenstvom, ale aj výzvy v jazykovej oblasti, či jednoducho chýbajúce informácie. Spravodajkyňa oceňuje úsilie Komisie, úradu EUIPO a EPÚ venovať sa výzvam MSP v tomto smere. Týkajú sa finančnej podpory vo forme poukazov na duševné vlastníctvo či predbežného posúdenia stavu duševného vlastníctva (IP Scan) a/alebo pomoci pri ohlásení ochrannej známky alebo dizajnu prostredníctvom zrýchleného postupu. Toto by mal podľa názoru spravodajkyne dopĺňať postup založený na jednotnom mieste, ako aj správa práv duševného vlastníctva po ich prihlásení. Popri už prebiehajúcom úsilí je potrebné vyvíjať ďalšie úsilie.

Pokiaľ ide o patenty, jednotný patent v spojení s Jednotným patentovým súdom je a naďalej bude najlepším jednotným miestom. Jednotná prihláška a získanie jednotného patentu, ktorý by platil po celej Európe, by nesmierne zjednodušilo súčasné prihlasovanie patentov, ktoré sa musí robiť v každom členskom štáte osobitne, a výrazne znížilo zodpovedajúce náklady. Existencia zodpovedajúceho súdu by mala za následok, že by už neboli potrebné nákladné paralelné žaloby a zvýšila by sa právna istota. Spravodajkyňa sa domnieva, že všetky zúčastnené členské štáty by mali vyvinúť väčšie úsilie o ratifikáciu dohody o jednotnom patentovom súde, aby balík predpisov týkajúcich sa jednotného patentu mohol konečne nadobudnúť platnosť. Okrem toho si spravodajkyňa želá, aby sa všetky členské štáty EÚ zapojili do posilnenej spolupráce na vytvorenie jednotného patentu s cieľom znížiť v celej Európe byrokraciu a náklady a vytvoriť silnejšiu právnu istotu.

Ďalšie dve výzvy vznikajú v rámci politických diskusií o patentoch.

Prvá výzva sa týka dodatkových ochranných osvedčení (DOO). Ide o rozšírenie základných patentov vzťahujúcich sa na lieky a prípravky na ochranu rastlín. Treba preskúmať okrem iného to, čo sa deje s dodatkovými ochrannými osvedčeniami, ak je základným patentom jednotný patent. Spravodajkyňa zastáva názor, že na to je potrebné jednotné dodatkové ochranné osvedčenie. A aj pred nadobudnutím platnosti jednotného patentu by malo byť v prípade dodatkových ochranných osvedčení možné preskúmanie na európskej úrovni, aby nenastalo nejednotné vykonávanie v jednotlivých členských štátoch a s tým spojená právna istota. Toto vecné preskúmanie by mohlo byť následne doplnené formálnym preskúmaním na vnútroštátnej úrovni.

Druhá výzva sa týka patentov nevyhnutných pre normu. To, či je určitý patent skutočne nevyhnutný, sa nijako neskúma,  ide len o vyhlásenie samotného majiteľa patentu. Mnohé z týchto patentov, ktoré sa označujú ako nevyhnutné, v skutočnosti nevyhnutné nie sú, z čoho vyplýva nielen neúčinnosť, ale aj právne nejasnosti okrem iného pre potenciálneho nadobúdateľa licencie. Podľa spravodajkyne je na riešenie týchto právnych nejasností potrebné zaviesť skúmanie nevyhnutnosti, ktoré by vykonával neutrálny a odborne spôsobilý subjekt. Jednou z možností je prirodzene EPÚ, ale spravodajkyňa zváženie tejto možnosti ponecháva na posúdení vplyvu Komisiou. Schvaľuje, že Komisia si naplánovala na budúci rok predloženie návrhu týkajúceho sa patentov nevyhnutných pre normu, a domnieva sa, že to bude správny rámec na posúdenie preskúmania nevyhnutnosti.

Navyše spôsobuje povinnosť poskytnúť licenciu za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok v praxi určité problémy. Podniky by mali vstupovať do rokovaní v dobrej viere a dohodu o udelení licencie umožniť bez prieťahov, pokiaľ sa pri predložení ponuky dodržali spravodlivé, primerané a nediskriminačné podmienky.

To, či je ponuka skutočne spravodlivá a primeraná a riadi sa zásadou nediskriminácie, je však predmetom rôznych súdnych konaní. Hoci existujú príslušné rozhodnutia, ktoré obsahujú výklad týchto neistých právnych termínov, je dôležité bližšie stanoviť rozsah tohto problému. Spravodajkyňa preto navrhuje, aby sa Komisia bližšie zaoberala vývojom v tomto odvetví; a na základe zistení sa potom môžu prijať rozhodnutia, čo však vzhľadom na skutočnosť, že rokovania sú dôverné, nebude ľahké.

Okrem toho spravodajkyňa podporuje zámer Komisie zaviesť celoúnijný systém ochrany zemepisných označení pre nepoľnohospodárske výrobky, a to aj preto, že sa s ním už počíta na medzinárodnej úrovni. Ochrana regionálnych produktov, ako napríklad remesiel v spojení s regionálnymi špecifikami výroby alebo iným know-how miestnych výrobcov, môže priniesť pre regionálny rozvoj, európske kultúrne dedičstvo a MSP skutočnú pridanú hodnotu. Keďže v niektorých členských štátoch je táto ochrana zemepisných označení pri nepoľnohospodárskych výrobkoch už stanovená a v iných nie, na trhu vládne roztrieštenosť, ktorá je spojená s právnou neistotou. Túto výzvu možno riešiť jednotnou reguláciou na úrovni EÚ.

V prípade ochrany dizajnov je potrebné aktualizovať existujúce nástroje, aby sa zohľadnil digitálny vývoj. Spravodajkyňa si v tejto súvislosti želá, aby sa odstránili právne medzery týkajúce sa náhradných dielov, pretože v niektorých členských štátoch sú vyňaté z ochrany dizajnu a v iných nie. Navyše by sa mala vymáhateľnosť ochrany dizajnov prispôsobiť ochrane známky, pokiaľ ide o vymáhanie práv pri tovare, ktorý sa pri tranzite nachádza v EÚ.

Čo sa týka falšovania a pirátstva, spravodajkyňa sa domnieva, že spolupráca vnútroštátnych orgánov presadzovania práva s úradom EUIPO, agentúrami Europol a Eurojust a úradom OLAF by sa mala posilniť, aby sa zvýšila účinnosť odhaľovania a postihov. Za šírením falšovaného tovaru a služieb či pirátstva sa často skrýva organizovaná trestná činnosť, a preto nejde o bezvýznamné priestupky. Aj technológie ako umelá inteligencia a blockchain sa môžu v omnoho väčšej miere využívať na účinné odhaľovanie falšovania a pirátstva.

V súvislosti s ďalšími výzvami politiky na ochranu duševného vlastníctva sa spravodajkyňa domnieva, že treba bližšie preskúmať používanie nútených licencií. Komisia by mala preskúmať, či sa takéto licencie v členských štátoch už používajú, za akých podmienok a či sa tým dosahuje očakávaný účinok. Tieto zistenia by mohli byť dôležité pri diskusii o zvládaní pandémií.

Akčný plán Komisie zahŕňa množstvo tém, pričom pre spravodajkyňu je vzhľadom na stanovené požiadavky na vypracovanie návrhu tejto správy v podstate nemožné pokryť všetky témy. Z tohto dôvodu sa jej návrh správy obmedzuje len na nadchádzajúce prepracovanie právnych predpisov, resp. naplánované iniciatívy Komisie.

PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB, KTORÉ SPRAVODAJKYNI POSKYTLI PODNETY

Tento zoznam bol vypracovaný absolútne dobrovoľne na základe výlučnej zodpovednosti spravodajkyne. Počas prípravy návrhu správy spravodajkyňa dostala podnety od týchto subjektov alebo osôb:

Subjekty/osoby

ACT | the App Association

IP Europe

INTA Medzinárodná organizácia ochranných známok

Markenverband

Safety Robotic Development and Solution GmbH

IP2Innovate Europe

Bosch

EUIPO

Generálne riaditeľstvo Komisie pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP (GROW) Oddelenie C4/Nehmotné hospodárstvo

Stále zastúpenie Nemecko

Apple

Continental

BASF

Fair Standard Alliance (FSA)

Európsky patentový úrad (EPÚ)

European Campaign for the Freedom of the Automotive Parts and Repair Market (ECAR)

Európska liga proti rakovine (ECL)

Združenie komerčných televíznych staníc v Európe (ACT)

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE ROZVOJ (15.7.2021)

pre Výbor pre právne veci

k akčnému plánu v oblasti duševného vlastníctva na podporu obnovy a odolnosti EÚ

(2021/2007(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Patrizia Toia 

 

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. víta oznámenie o akčnom pláne v oblasti duševného vlastníctva na podporu obnovy a odolnosti EÚ, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sa nedostatočne rieši zameranie na medzinárodnú spoluprácu a pomoc rozvojovým krajinám; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby prevzala úlohu kľúčového globálneho aktéra v oblasti duševného vlastníctva a viedla medzinárodné úsilie o urýchlenie a uľahčenie udržateľného rozvoja krajín s nízkymi a strednými príjmami;

2. zdôrazňuje, že UNCTAD uvádza, že zatiaľ čo rozvinuté krajiny dokázali masívne mobilizovať svoje finančné a fiškálne zdroje na podporu svojho hospodárstva (podľa odhadov 20 až 25 % ich HDP), najchudobnejšie krajiny zmobilizovali len 1 % na zmiernenie sociálno-ekonomických škôd spôsobených padnemickou krízou[21]; zdôrazňuje, že diverzifikované hospodárstvo je predpokladom odolnosti proti budúcim otrasom; zdôrazňuje, že hlavnými prekážkami priemyselnej modernizácie rozvojových krajín sú obmedzenia výrobnej kapacity, ako je prístup k technológiám;

3. vyzýva Komisiu, aby naďalej posilňovala ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva v krajinách mimo EÚ, aj zvýšením finančných prostriedkov na cielené programy technickej spolupráce EÚ a budovanie kapacít, ako sú tri prebiehajúce kľúčové programy spolupráce v oblasti duševného vlastníctva s Čínou, juhovýchodnou Áziou a Latinskou Amerikou; v tejto súvislosti nabáda Komisiu, aby na základe skúseností EÚ pomáhala tvorcom politík a orgánom presadzovania práva a poskytovala im poznatky a usmernenia na zlepšenie schopnosti bojovať proti porušovaniu práv duševného vlastníctva, podporovala uskutočniteľné riešenia, ktoré by mohli výrazne znížiť náklady a zjednodušiť postupy na získanie, zachovanie a presadzovanie ochrany práv duševného vlastníctva, a tiež aby držiteľom práv poskytovala informácie o zmene prostredia, čo sa týka porušovania práv duševného vlastníctva, a o dodávkach falšovaného tovaru; víta najmä zámer podporovať lepšiu tvorbu a správu duševného vlastníctva na africkom kontinente ako súčasť spoločného partnerstva založeného na súčasnom štvorročnom programe spolupráce pre Afriku (AfrIPI), ktorý je prvým svojho druhu a povedie k lepšej mikroklíme pre MSP, prispeje k zvýšeniu konkurencieschopnosti a pružnosti a z dlhodobého hľadiska zvýši odolnosť spoločností, ktoré pôsobia v rozvojových krajinách; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o dosiahnutie silnejšieho konsenzu o význame ochrany práv duševného vlastníctva pri zvyšovaní tvorivosti, podpore výskumu zdola nahor a podpore sociálno-ekonomického rastu a rozvoja, prostredníctvom ktorých inovátori a investori môžu podnecovať domáce inovácie a prilákať udržateľné priame zahraničné investície, a to aj poskytnutím prostriedkov na účasť na celosvetových hospodárskych činnostiach a posilnením vývozu miestnych výrobkov;

4. víta návrhy opatrení na podporu účinného využívania a uplatňovania duševného vlastníctva, na uľahčenie prístupu k aktívam chráneným právami duševného vlastníctva a na ich výmenu a na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva; poukazuje však na to, že je veľmi dôležité, aby tieto opatrenia neviedli k novým alebo nadmerným povinnostiam pre podniky, najmä v sektore MSP;

5. poukazuje na to, že MSP by mali byť schopné v plnej miere využívať svoje technológie a inovatívne výrobky, postupy alebo metódy; zdôrazňuje význam ochrany práv duševného vlastníctva, keďže porušovanie týchto práv vedie k stratám pre občanov a výrobcov, ako je strata pracovných miest, predaj alebo daňové príjmy, a mohlo by spôsobiť vážne škody a predstavovať riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov;

6. pripomína, že jednou z hlavných výziev pre rozvojové krajiny je dostať sa prostredníctvom hospodárskej diverzifikácie vyššie v rámci globálneho hodnotového reťazca, čo si vyžaduje spravodlivé a na rozvoj orientované pravidlá globálneho obchodu;

7. vyzýva Komisiu, aby podporila výskum s cieľom určiť, ako sa stratégie duševného vlastníctva spoločností so sídlom v rozvojových krajinách líšia od spoločností so sídlom v rozvinutých krajinách a ako právne systémy v rozvojových krajinách riešia ochranu duševného vlastníctva; dôrazne nabáda Komisiu a delegácie EÚ, aby pomáhali výrobcom a ich združeniam, ako aj miestnym orgánom v rozvojových krajinách pri uvoľňovaní potenciálu duševného vlastníctva a pri využívaní hospodárskej hodnoty miestnych inovácií, zemepisných označení a tradičných znalostí; v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu, aby sa rešpektoval pokrok dosiahnutý v oblasti medzinárodnej ochrany práv pôvodného obyvateľstva na ich genetické zdroje a súvisiace tradičné poznatky; okrem toho nabáda na konzultácie so zástupcami podnikov a ich združeniami, ako aj s inými zainteresovanými skupinami s cieľom zhromaždiť a analyzovať dostupné údaje a informácie, aby sa v rozhodnutiach prijatých v tejto oblasti čo najširšie a najpriaznivejšie zohľadňovali záujmy všetkých zainteresovaných strán; vyzýva Komisiu, aby zvýšila úsilie o poskytovanie kvalifikovaných poradenských služieb s cieľom pomôcť inovačným podnikom v rôznych fázach výskumného a inovačného procesu, ako aj poskytovať technickú pomoc a zvyšovať povedomie o význame príležitostí, ktoré nové technológie vrátane digitálnych prostriedkov ponúkajú pre rast a konkurencieschopnosť; v širšom zmysle vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali regionálne projekty, ako je Dohoda o Africkej kontinentálnej zóne voľného obchodu, ktoré by mali uprednostňovať produkty miestnych podnikov a takto podporovať procesy regionálnej industrializácie;

8. vyzýva Komisiu, aby pomohla rozvojovým krajinám zaviesť účinné politiky s cieľom uplatňovať prísnejšie sankcie a pokuty za porušovanie práv duševného vlastníctva, najmä v súvislosti s falšovaním a pirátskym tovarom;

9. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že majitelia patentov nevyhnutných pre normu sa zaviažu udeľovať licencie na svoje patenty za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok v rozvojových krajinách;

10. uznáva, že systémy duševného vlastníctva prispievajú k vývoju nových liekov, zdôrazňuje však, že musia byť v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, medzinárodným právom verejným a požiadavkami verejného zdravia; konštatuje, že silné práva duševného vlastníctva môžu obmedziť prístup k liekom v rozvojových krajinách, pričom nemusia nevyhnutne podporovať farmaceutické inovácie, ktoré reagujú na potreby rozvojových krajín; nabáda preto Komisiu, aby na úrovni Svetovej obchodnej organizácie (WTO) iniciovala širšiu diskusiu o tom, ako najlepšie zabrániť prekážkam v prístupe k vakcínam, liekom a iným kritickým zdravotníckym službám, najmä v prípade závažných kríz v oblasti zdravia; zároveň zdôrazňuje, že výrobcovia generických liekov sú na rozdiel od výrobcov inovatívnych liekov zvyčajne viac regionálni; žiada najmä Komisiu, aby podporovala regulačné riešenia, ktoré podnecujú hospodársku súťaž vo výrobe generických liekov a zároveň zachovávajú rovnováhu medzi generickými a inovatívnymi liekmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o poskytovanie kvalifikovanej technickej pomoci a financovania výskumu s cieľom vyvinúť vakcíny, ktoré zabránia budúcim epidémiám chorôb, ktoré sa opakujú v rozvojových krajinách, ako sú malária alebo horúčka zika;

11. víta oznámenie o revízii a harmonizácii právnych predpisov o priemyselných dizajnoch a uznanie potreby rozvíjať ochranu zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov; uznáva, že takéto opatrenia sú potrebné a môžu mať veľmi pozitívny vplyv na konkurencieschopnosť podnikov;

12. zdôrazňuje, že spravodlivejšia distribúcia vakcín na celom svete je nevyhnutná na účinný boj proti šíreniu ochorenia COVID-19 a jeho mutácií; pripomína, že COVAX, vakcinačný pilier iniciatívy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v oblasti prístupu k nástrojom týkajúcim sa COVID-19 (Accelerator – ACT), sa síce zameriava na to, aby boli do konca roka 2021 k dispozícii dve miliardy dávok vakcín, nebude to postačovať, aby sa reagovalo potreby očkovania najchudobnejších krajín s cieľom dosiahnuť kolektívnu imunitu, ani to nepredstavuje vhodný integrovaný globálny prístup k zvyšovaniu výrobných kapacít na celom svete;

13. poznamenáva, že nedostatočný prístup k cenovo dostupným očkovacím látkam je v rozvojových krajinách stále veľkou výzvou; domnieva sa preto, že investície do miestnych výrobných kapacít, odbornej prípravy zdravotníckych pracovníkov a rozvoja skladovacích a zavádzacích kapacít by mali byť prioritami vonkajšej reakcie EÚ na ochorenie COVID-19;

14. zdôrazňuje, že udelenie nútených licencií sa vzťahuje len na patenty ako jednu kategóriu práv duševného vlastníctva, ale že ďalšie kategórie práv duševného vlastníctva sú mimo rozsahu nútených licencií;

15. víta to, že najmenej rozvinuté krajiny už využívajú výnimku udelenú do 1. januára 2033, pokiaľ ide o vykonávanie ustanovení Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva týkajúcich sa farmaceutických výrobkov, a je presvedčený, že návrhy na odstránenie ochrany duševného vlastníctva v prípade vakcín by nevyriešili existujúci nedostatok vakcín; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s WTO dodržala svoj sľub zapojiť sa do aktívnych a konštruktívnych rokovaní na základe textov prebiehajúcich v rámci WTO, a to s cieľom pracovať na stimulovaní a podpore zvyšovania výrobných kapacít vakcín v rozvojových krajinách, motivovať dobrovoľné licenčné dohody a začať dialóg o existujúcich prekážkach dobrovoľného udeľovania licencií a o tom, ako ich prekonať;

16. dôrazne podporuje účinné opatrenia na riešenie nedostatku vakcín proti COVID-19, najmä v rozvojových krajinách, a preto podporuje Komisiu a členské štáty v ich úsilí prinútiť krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ, aby zrušili existujúce zákazy vývozu a zintenzívnili darcovstvo vakcín; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej zintenzívnili úsilie o podporu transferu technológií a dobrovoľného udeľovania licencií na práva duševného vlastníctva na liečbu endemických alebo pandemických infekčných ochorení svetovej populácie;

17. poznamenáva, že každé rozhodnutie prijaté v existujúcom rámci by malo byť podmienené účinným zvyšovaním celosvetovej výrobnej kapacity, pričom by sa malo zabezpečiť spravodlivé a rovnomerné rozdelenie vakcín odstránením obchodných prekážok vývozu vakcín, a to podporou dobrovoľného udeľovania licencií a výmeny know-how popredných farmaceutických spoločností;

18. vyzýva Komisiu, aby sa zapojila do rokovaní v rámci WTO s cieľom zjednodušiť používanie povinných licencií podľa dohody TRIPS a poskytnúť väčšiu právnu istotu krajinám, ktoré využívajú túto flexibilitu, najmä pokiaľ ide o kompenzáciu, ktorá sa má vyplatiť; vyzýva Komisiu, aby rozvojovým krajinám poskytla technickú pomoc s cieľom umožniť účinné vykonávanie súčasného rámca povinného udeľovania licencií, ak v týchto krajinách nastanú okolnosti stanovené v článku 31 dohody TRIPS, a aby zabezpečila, že členské štáty budú bez problémov vykonávať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 816/2006 o udeľovaní nútených licencií na patenty týkajúce sa výroby farmaceutických výrobkov určených na vývoz do krajín s problémami v oblasti verejného zdravia s cieľom vyvážať tieto výrobky, ak o to požiadajú rozvojové krajiny s nedostatočnou výrobnou kapacitou, ktoré čelia krízam v oblasti verejného zdravia; v tejto súvislosti víta, že Komisia spolu s členskými štátmi skúma možnosť vytvorenia mechanizmu núdzovej koordinácie, ktorý sa má aktivovať, keď členské štáty uvažujú o vydaní povinnej licencie;

19. trvá na tom, že treba podporovať celosvetový otvorený prístup k vakcínam proti ochoreniu COVID-19 s cieľom zvýšiť globálnu výrobu prostredníctvom transferu technológií; zdôrazňuje, že Komisia sa doteraz výlučne zameriavala na povzbudzovanie západných výrobcov vakcín, aby si vymieňali technológie a licencie na čisto dobrovoľnom základe;

20. nalieha na Komisiu, aby v globálnych diskusiách naďalej výrazne podporovala inovácie a práva duševného vlastníctva;

21. vyzýva Komisiu, aby sa neusilovala o rozsiahle kapitoly o duševnom vlastníctve v dohodách o voľnom obchode s rozvojovými krajinami so strednými príjmami a s nízkymi strednými príjmami, ako sú opatrenia TRIPS plus, a aby preskúmala existujúce kapitoly s cieľom zabezpečiť, aby boli v súlade s vyhlásením z Dauhy o dohode TRIPS a verejnom zdraví;

22. domnieva sa, že EÚ by mala naliehavo podporiť viacstranné dohody na úrovni WTO vrátane zmluvy o pandémiách, ako nedávno navrhol predseda Európskej rady, ako súčasť iniciatívy v oblasti zdravia a obchodu, ktorá sa má prijať v novembri 2021 počas 12. zasadnutia Konferencie ministrov a na nasledujúcom valnom zhromaždení WHO;

23. vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvojové krajiny pri preskúmaní ich vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti duševného vlastníctva s prihliadnutím na dostupné možnosti flexibility, najmä pokiaľ ide o prechodné výnimky pre najmenej rozvinuté krajiny a výnimky, ktoré sa v týchto krajinách bežne nepoužívajú, ako je výnimka pre výskum a výnimka z regulačnej kontroly;

24. nabáda rozvojové krajiny, aby posilnili regionálne hodnotové reťazce a medziregionálny obchod a investície v oblasti zdravia a oblastiach súvisiacich so zdravím, najmä spoločným úsilím v oblasti výskumu a vývoja zameraného na medicínsky výskum a regionálnym združovaním zdrojov; so znepokojením konštatuje, že podľa správy Global Trade Alert bolo k 21. marcu 2020 54 vlád, ktoré od začiatku daného roka zaviedli obmedzenia vývozu kľúčových zdravotníckych potrieb[22]; zdôrazňuje, že regionálne obchodné dohody by sa mali využívať na zabránenie zákazu vývozu kľúčových výrobkov v časoch celosvetového a regionálneho nedostatku, ako v prípade prebiehajúcej krízy súvisiacej s pandémiou;

25. berie na vedomie zámer Komisie vyhodnotiť a zrevidovať práva Spoločenstva na odrody rastlín (CPRV); pripomína záväzky EÚ vykonávať Agendu 2030 a jej cieľ nezabudnúť na nikoho; zdôrazňuje, že malí poľnohospodári a poľnohospodárska biodiverzita majú zásadný význam z hľadiska dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja; zdôrazňuje preto potrebu podporovať prístup založený na právach s cieľom vykonávať Deklaráciu o právach roľníkov a iných ľudí pracujúcich vo vidieckych oblastiach, ktorú prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov na svojom 73. zasadnutí v decembri 2018;

26. zdôrazňuje, že malí poľnohospodári a poľnohospodárska biodiverzita zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní zdravej a výživnej stravy a odolnosti systémov poľnohospodárskej výroby, a to s cieľom zvládnuť zmenu klímy; pripomína tiež, že rozmanitosť osiva je nevyhnutná na budovanie odolnosti poľnohospodárstva proti zmene klímy;

27. pripomína, že podľa odhadov tvoria osivá uskladnené v poľnohospodárskych podnikoch viac ako 80 % celkových požiadaviek poľnohospodárov na osivo v niektorých afrických krajinách; vyzýva EÚ, aby podporovala režimy práv duševného vlastníctva, ktoré prispievajú k vytváraniu odrôd osív prispôsobených miestnym podmienkam a k uchovávaniu osív poľnohospodármi v súlade s ustanoveniami Medzinárodnej zmluvy o rastlinných genetických zdrojoch pre výživu a poľnohospodárstvo (ITPGRFA), ktorá zaručuje práva poľnohospodárov na zachovanie genetických zdrojov na účely potravinovej bezpečnosti a adaptácie na zmenu klímy, a v súlade s článkom 19 Deklarácie OSN o právach roľníkov a iných ľudí pracujúcich vo vidieckych oblastiach, podľa ktorej majú roľníci právo na zachovanie, kontrolu a ochranu svojich osív a pôvodných vedomostí.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	13.7.2021
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	12 4 10
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Anna-Michelle Asimakopoulou, Hildegard Bentele, Dominique Bilde, Udo Bullmann, Antoni Comín i Oliveres, Ryszard Czarnecki, Gianna Gancia, Charles Goerens, Mónica Silvana González, Pierrette Herzberger-Fofana, György Hölvényi, Rasa Juknevičienė, Beata Kempa, Pierfrancesco Majorino, Erik Marquardt, Janina Ochojska, Jan-Christoph Oetjen, Michèle Rivasi, Marc Tarabella, Miguel Urbán Crespo, Chrysoula Zacharopoulou, Bernhard Zimniok
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ewa Kopacz, Iskra Mihaylova, Marlene Mortler, Patrizia Toia

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

12	+
ID	Gianna Gancia
EPP	Anna-Michelle Asimakopoulou, Hildegard Bentele, György Hölvényi, Rasa Juknevičienė, Ewa Kopacz, Marlene Mortler, Janina Ochojska
Renew	Charles Goerens, Iskra Mihaylova, Jan-Christoph Oetjen, Chrysoula Zacharopoulou

 

10	-
ID	Bernhard Zimniok
S&D	Udo Bullmann, Mónica Silvana González, Pierfrancesco Majorino, Marc Tarabella, Patrizia Toia
The Left	Miguel Urbán Crespo
Verts/ALE	Pierrette Herzberger-Fofana, Erik Marquardt, Michèle Rivasi

 

4	0
ECR	Ryszard Czarnecki, Beata Kempa
ID	Dominique Bilde
NI	Antoni Comín i Oliveres

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE VNÚTORNÝ TRH A OCHRANU SPOTREBITEĽA (22.6.2021)

pre Výbor pre právne veci

k akčnému plánu v oblasti duševného vlastníctva na podporu obnovy a odolnosti EÚ

(2021/2007(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Vlad-Marius Botoş

 

 

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže počet registrácií duševného vlastníctva sa neustále zvyšuje a jednotný trh zostáva rozdrobený v dôsledku rozdielov vo vnútroštátnych právnych predpisoch; keďže v súvislosti s európskymi patentmi sú stále potrebné paralelné vnútroštátne validačné postupy a dochádza k súdnym sporom; keďže pretrvávajú nedostatky, najmä pokiaľ ide o presadzovanie práva, ktoré môžu brániť rozvoju podnikov, najmä mikropodnikov, malých a stredných podnikov (MSP), obmedzovať prístup spotrebiteľov k inovačným a bezpečným výrobkom a brániť riešeniu sociálnych výziev inováciami;

B. keďže 45 % HDP pochádza z odvetví intenzívne využívajúcich práva duševného vlastníctva, ktoré priamo prispievajú k vytváraniu takmer 30 % všetkých pracovných miest, ale len 9 % všetkých MSP v EÚ má zaregistrované práva duševného vlastníctva; keďže vysoké náklady, administratívna záťaž a nedostatok informácií o registrácii a správe duševného vlastníctva bránia mikropodnikom a MSP v plnom využívaní príležitostí, ktoré duševné vlastníctvo a výmena údajov ponúkajú;

C. keďže v niektorých členských štátoch chýbajú informácie o výhodách a vnútornej hodnote práv duševného vlastníctva; keďže práva duševného vlastníctva zvyšujú celkovú hodnotu spoločnosti, čo vedie k odolnejšiemu podnikaniu a silnejšej pozícii na jednotnom trhu;

D. keďže hoci sú práva duševného vlastníctva vo väčšine členských štátov dobre regulované, stále neexistuje harmonizované presadzovanie právneho rámca v oblasti práv duševného vlastníctva; keďže porušovanie práv, falšovanie, pirátstvo, obmedzenia a nedostatočné cezhraničné presadzovanie ohrozujú kultúrnu rozmanitosť, ako aj práva duševného vlastníctva a systémy otvoreného zdroja, ktoré podporujú inovácie; keďže falšované výrobky sú na jednotnom trhu stále bežné, pričom väčšina z nich vstupuje do EÚ cez digitálny trh, čo spôsobuje finančné straty vo výške približne 60 miliárd EUR ročne;

E. keďže počet registrácií duševného vlastníctva sa v prvých mesiacoch roku 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2020 mierne zvýšil, hoci sa odhaduje, že registrácie duševného vlastníctva sú stále ovplyvnené pandémiou COVID-19;

F. keďže inovatívne riešenia, ktoré zabezpečia udržateľné a digitálne oživenie hospodárstva po skončení pandémie COVID-19, by mohli byť založené na právach duševného vlastníctva, len málo mikropodnikov a MSP využíva svoje duševné vlastníctvo, keď sa snažia získať prístup k financiám;

G. keďže počas súčasnej pandémie ochorenia COVID-19 systém rýchleho varovania o nebezpečných výrobkoch (RAPEX) zaznamenal znepokojivo rekordný počet varovaní;

1. zdôrazňuje význam lepšej spolupráce medzi Európskou úniou a členskými štátmi v harmonizácii právnych predpisov v oblasti duševného vlastníctva a uľahčení prístupu hospodárskych subjektov k registrácii práv duševného vlastníctva na úrovni EÚ, ako aj v účinnej harmonizácii a zlepšovaní presadzovania právneho rámca na ochranu práv duševného vlastníctva v EÚ, kde pretrvávajú nedostatky; zdôrazňuje, že inovátori EÚ by mali mať prístup k rýchlym, účinným a cenovo dostupným nástrojom ochrany; odporúča, aby sa nedostatky v platných právnych predpisoch napravili s cieľom zlepšiť fungovanie jednotného trhu v oblasti duševného vlastníctva a posilniť ochranu spotrebiteľa;

2. zdôrazňuje, že ochrana práv duševného vlastníctva je kľúčovou zložkou vnútorného trhu Európskej únie, keďže odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva vytvárajú významnú časť hrubého domáceho produktu EÚ a prispievajú k vytváraniu kvalitných pracovných miest; konštatuje, že Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) je čoraz aktívnejší v sporoch týkajúcich sa práv duševného vlastníctva a že Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) obsahuje stále nevyužitú doložku v článku 262, ktorá umožňuje výrazné posilnenie právomocí Únie v oblasti práv duševného vlastníctva;

3. pripomína, že inovačná kapacita v celej EÚ je silná s osobitnou mierou excelentnosti v niektorých dôležitých technológiách pre budúcnosť; zdôrazňuje význam rámca práv duševného vlastníctva, ktorý podporuje túto kapacitu a chráni investície inovátorov a spoločností do nových technológií alebo prístupov;

4. konštatuje, že EÚ v porovnaní s ostatnými svetovými konkurentmi zaostáva v štatistikách žiadostí o registráciu práv duševného vlastníctva a v koncentrácii žiadostí o registráciu v oblasti počítačových technológií; zdôrazňuje riziko nadmerných a nekalých patentových praktík, ak je udeľovanie patentov príliš zhovievavé; odporúča Komisii, aby podnikla kroky na uľahčenie širšieho využívania práv duševného vlastníctva, a to aj rýchlym zriadením Jednotného patentového súdu;

5. berie na vedomie usmernenia Komisie týkajúce sa vykonávania článku 17 smernice (EÚ) 2019/790, ktoré pomáhajú členským štátom pri vykonávaní smernice v súlade so základnými právami;

6. pripomína akčný plán Komisie v oblasti presadzovania práv duševného vlastníctva z roku 2014 a následné odvetvové iniciatívy; vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu vychádzajúcu z predchádzajúcich skúseností na riešenie a minimalizáciu porušení, obmedzení a pirátstva v súvislosti s právami duševného vlastníctva, ku ktorým naďalej dochádza vo veľkom rozsahu a ktoré sa ukázali ešte nebezpečnejšie počas pandémie ochorenia COVID-19, pričom predstavujú vážne ohrozenie zdravia, bezpečnosti a ochrany spotrebiteľa; víta návrh Komisie týkajúci sa balíka aktu o digitálnych službách, v ktorom sa objasňujú a rozširujú povinnosti poskytovateľov digitálnych služieb, najmä online platforiem;

7. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť dostupnosť kriticky dôležitého duševného vlastníctva v čase krízy, a to aj prostredníctvom nových harmonizovaných licenčných nástrojov a systému koordinácie povinného udeľovania licencií s cieľom zvýšiť odolnosť vnútorného trhu EÚ okrem iného riešením nedostatočnej dostupnosti konkrétnych produktov a lepšou ochranou záujmov spotrebiteľov tým, že sa zabráni zvyšovaniu cien;

8. víta skutočnosť, že Komisia vyhodnocuje možnosť zavedenia jednotného mechanizmu udeľovania dodatkového ochranného osvedčenia a/alebo vytvorenia dodatkového ochranného osvedčenia s jednotným účinkom, ktorým by sa vyriešila súčasná situácia nejednotného vykonávania práv duševného vlastníctva v členských štátoch;

9. zdôrazňuje, že je dôležité urýchlene riešiť nedostatočné harmonizované presadzovanie práv duševného vlastníctva na úrovni EÚ; žiada Komisiu, aby posúdila, či by smernicu o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva mohli doplniť nové opatrenia alebo usmernenia, ktoré uľahčujú cezhraničné presadzovanie práv duševného vlastníctva, ako je napríklad európska harmonizácia právnych povinností týkajúcich sa postupov, procesných záruk, mechanizmov transparentnosti na overenie presnosti a spoľahlivosti digitálnych nástrojov atď.;

10. zdôrazňuje, že ekologické, digitálne a udržateľné oživenie a zvýšená odolnosť jednotného trhu musia byť založené na plnom využití nehmotného majetku; zdôrazňuje význam šírenia informácií o výhodách duševného vlastníctva a podporných programoch Komisie pre všetky hospodárske subjekty; zdôrazňuje, že takéto informácie by mali byť osobitne zamerané na MSP pôsobiace v odvetviach náročných na poznatky;

11. zdôrazňuje, že vlastníctvo práv duševného vlastníctva vedie k stabilite a hospodárskemu rastu spoločností, pričom štúdie ukazujú, že tieto spoločnosti vyplácajú svojim zamestnancom celkovo až o 19 % vyššie mzdy a zvyčajne sú stabilnejšie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili stratégiu na urýchlenie a podporu výskumu a vývoja, čo povedie k premene výsledkov výskumu a vývoja na cenné hospodárske podniky registráciou a zhodnocovaním duševného vlastníctva na európskej úrovni, čím sa zvýši počet mikropodnikov a MSP využívajúcich práva duševného vlastníctva, v dôsledku čoho sa vytvorí odolnejšie hospodárstvo a jednotný trh;

12. zdôrazňuje význam odvetví intenzívne využívajúcich práva duševného vlastníctva v stratégiách pre ekologickú a digitálnu obnovu a odolnosť; vyzýva Komisiu, aby posilnila jednotný trh spoluprácou s členskými štátmi pri hľadaní spoločného prístupu k riešeniu porušovania a minimalizácie obmedzovania využívania práv, čím by sa zabránilo rozšíreniu súdnych sporov týkajúcich sa európskych registrovaných patentov;

13. zdôrazňuje, že práva duševného vlastníctva a systém s otvoreným zdrojovým kódom sú nevyhnutné pre skutočné digitálne a ekologické hospodárstvo a rýchle a udržateľné oživenie; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s odvetvím a zainteresovanými stranami s cieľom nájsť riešenia, a to aj pokiaľ ide o lepšie rozlišovanie medzi štandardnými základnými patentmi a inými patentmi a o jasnejší prístup k povinnostiam udeľovania licencií na medziprodukty a konečné produkty;

14. naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi s cieľom ďalej uľahčovať prístup k finančnej podpore a úverom na základe nehmotného majetku s cieľom nabádať MSP, aby zaregistrovali svoje duševné vlastníctvo a v plnej miere využívali výhody, čím sa zabezpečí rýchlejšie a udržateľnejšie oživenie hospodárstva;

15. zdôrazňuje význam práv duševného vlastníctva pre odolné hospodárstvo a ekologickú obnovu; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby oprávnenosť na prostriedky z európskych fondov rozšírili na všetky hospodárske subjekty na účely registrácie a zhodnocovania duševného vlastníctva, čo povedie k zvýšeniu pridanej hodnoty výrobku integráciou licencií;

16. zdôrazňuje potenciál práv duševného vlastníctva pre stimuláciu výskumu a inovácií v EÚ;

17. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli spoločné úsilie s cieľom zabezpečiť, aby vykonávanie akčného plánu viedlo k ďalekosiahlym a účinným reformám a uplatňovaniu nariadenia o právach duševného vlastníctva s konečným cieľom zabezpečiť konkurencieschopnosť a inovácie, ako aj bezpečné a vierohodné produkty pre spotrebiteľov na jednotnom trhu;

18. konštatuje, že nie všetky spoločnosti si chcú registrovať práva, čo závisí od ich stratégie, a preto by ponúkaná podpora a poradenstvo mali zohľadňovať všetky platné stratégie v oblasti duševného vlastníctva, aby sa zabezpečilo čo najúčinnejšie využívanie práv duševného vlastníctva spoločnosti; domnieva sa, že ak je registrácia uprednostňovanou možnosťou, mikropodniky a MSP by sa mali podporovať zjednodušenými registračnými postupmi a nižšími administratívnymi poplatkami;

19. zdôrazňuje, že rôzne priemyselné odvetvia si môžu vyžadovať rôzne prístupy, a varuje, že súdne spory a ich hrozba by mohli byť záťažou pre patentový systém, ak sa rozšíri zneužívanie; požaduje preto zvýšenie transparentnosti vlastníctva patentov vrátane zlepšenia informovanosti o výhodách právnej ochrany počítačových programov v súlade so smernicou 2009/24/ES, ako aj obmedzenie zneužívania súdnych sporov;

20. zdôrazňuje význam vytvorenia európskeho jednotného patentového systému, ktorý sa bude vzťahovať na všetky členské štáty, a tým výrazne zjednoduší patentovanie v EÚ, zvýši transparentnosť a uľahčí udeľovanie licencií; vyzýva členské štáty, aby obnovili podnety na zavedenie jednotného patentového systému a zriadenie jednotného patentového súdu;

21. zdôrazňuje, že iniciatíva by mala účinne podporovať úsilie EÚ o prijatie prísnej regulácie umelej inteligencie a mala by z neho vychádzať s cieľom zlepšiť dôveru občanov a bezpečnosť v otázkach súvisiacich s technológiami umelej inteligencie, blockchainom a internetom vecí, najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a ekologických technológií, a to ochranou práv spotrebiteľov a základných práv občanov;

22. opakuje, že zníženie prekážok prístupu k údajom je nevyhnutné na podporu rozvoja nových služieb, pričom treba riadne uplatňovať platné výnimky týkajúce sa vyťažovania textov a dát (TDM) v smernici (EÚ) 2019/790 v súlade s cieľmi týchto výnimiek, a na podporu vývojárov umelej inteligencie; domnieva sa, že v prípade potreby by sa mohli zvážiť ďalšie usmernenia v konkrétnych otázkach, ktoré môžu vzniknúť pri praktickom uplatňovaní výnimiek týkajúcich sa TDM;

23. konštatuje, že používanie systémov umelej inteligencie v oblasti tvorby, inovácií a vedy, ktoré sú vo veľkej miere závislé od práv duševného vlastníctva, sa v posledných prudko rozšírilo, a očakáva sa, že tento trend bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch; poznamenáva preto, že nové technológie ponúkajú jedinečnú príležitosť na podporu udržateľnej obnovy hospodárstva EÚ a odolnosti vnútorného trhu, pričom by sa nemalo zabúdať na nikoho a na žiadny región; zdôrazňuje, že Komisia musí stimulovať a odmeňovať ekologické technológie a vynálezy;

24. vyzýva Komisiu, aby na základe posúdenia vplyvu zvážila, či navrhne účinný a transparentný jednotný mechanizmus na ochranu nepoľnohospodárskych zemepisných označení, ako napr. v prípade remesiel, ktoré sú často dôležitou súčasťou miestnej identity, priťahujú cestovný ruch, zachovávajú jedinečné zručnosti a prispievajú k vytváraniu kvalitných pracovných miest, a to najmä v menej rozvinutých regiónoch; zdôrazňuje, že by to spotrebiteľom poskytlo lepšie a viditeľné informácie o pravosti týchto výrobkov;

25. víta cieľ akčného plánu posilniť podporu systému zemepisných označení EÚ ochranou tak poľnohospodárskych zemepisných označení, ako aj nepoľnohospodárskych produktov s cieľom zlepšiť ich konkurencieschopnosť, umožniť výrobcom plne využívať ich možnosti a prispieť k hospodárskej, sociálnej a environmentálnej udržateľnosti na jednotnom trhu;

26. zdôrazňuje, že falšované výrobky uvádzané na vnútorný trh a zlyhania dohľadu nad trhom majú negatívne dôsledky a poškodzujú spotrebiteľov a celkovú dôveru v jednotný trh; v tejto súvislosti požaduje aktualizované posúdenie vplyvu celkového fungovania smernice o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (2004/48/ES); naliehavo vyzýva Komisiu, aby účinne presadzovala vykonávanie colných predpisov a harmonizovala colné kontroly v celej EÚ;

27. vyzýva Komisiu, aby podporovala kampane na boj proti vstupu falšovaného tovaru na trh, a to s dôrazom na falšovaný tovar, ktorý je najviac škodlivý pre spotrebiteľov; zdôrazňuje, že dobre fungujúce dátové hospodárstvo si vyžaduje globálnu spoluprácu v oblasti presadzovania práva, ako aj spoločné využívanie údajov, aby sa zaručilo, že aj spoločnosti, ktoré nemajú sídlo v EÚ, dodržiavajú európske pravidlá ochrany spotrebiteľa;

28. víta zámer Komisie posilniť presadzovanie práv duševného vlastníctva na úrovni EÚ rozšírením mandátu Komisie a poverením Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) touto úlohou, aby úrad nielen bránil vstupu falšovaného tovaru na jednotný trh, ale mohol tiež konať proti nezákonnej výrobe falšovaného tovaru v rámci EÚ; požaduje, aby sa prepojili existujúce systémy presadzovania práva a aby sa podstatne zlepšila kapacita orgánov presadzovania práva účinne riešiť bezpečnostné problémy spotrebiteľov identifikované v upozorneniach systému RAPEX;

29. pripomína poslanie Európskej únie ako globálneho normotvorcu v oblasti duševného vlastníctva a jej dôležitú úlohu pri riešení porušovania práv a nekalých praktík a zabezpečovaní vyváženého prístupu na úrovni EÚ aj na celosvetovej úrovni; zdôrazňuje globálny charakter rozvoja práv duševného vlastníctva, najmä potrebu podpory európskych spoločností súvisiacej s obchodom, pričom treba zaručiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa; zdôrazňuje, že konkurencieschopnosť a atraktívnosť z medzinárodného hľadiska sú zakotvené v pevnom a odolnom vnútornom trhu, na ktorom sa chránia a presadzujú práva duševného vlastníctva.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

 

Dátum prijatia	21.6.2021
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	32 8 4
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Andrus Ansip, Pablo Arias Echeverría, Alessandra Basso, Brando Benifei, Hynek Blaško, Biljana Borzan, Vlad-Marius Botoş, Markus Buchheit, Andrea Caroppo, Anna Cavazzini, Dita Charanzová, Deirdre Clune, David Cormand, Carlo Fidanza, Evelyne Gebhardt, Sandro Gozi, Maria Grapini, Svenja Hahn, Virginie Joron, Eugen Jurzyca, Marcel Kolaja, Andrey Kovatchev, Jean-Lin Lacapelle, Maria-Manuel Leitão-Marques, Morten Løkkegaard, Antonius Manders, Beata Mazurek, Leszek Miller, Anne-Sophie Pelletier, Miroslav Radačovský, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Ivan Štefanec, Róża Thun und Hohenstein, Tom Vandenkendelaere, Marion Walsmann, Marco Zullo
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Clara Aguilera, Rasmus Andresen, Geert Bourgeois, Maria da Graça Carvalho, Salvatore De Meo, Claude Gruffat, Tsvetelina Penkova

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

32	+
ID	Alessandra Basso, Markus Buchheit, Virginie Joron, Jean-Lin Lacapelle
PPE	Pablo Arias Echeverría, Andrea Caroppo, Maria da Graça Carvalho, Deirdre Clune, Salvatore De Meo, Andrey Kovatchev, Antonius Manders, Andreas Schwab, Ivan Štefanec, Róża Thun und Hohenstein, Tom Vandenkendelaere, Marion Walsmann
Renew	Andrus Ansip, Vlad-Marius Botoş, Dita Charanzová, Sandro Gozi, Svenja Hahn, Morten Løkkegaard, Marco Zullo
S&D	Clara Aguilera, Brando Benifei, Biljana Borzan, Evelyne Gebhardt, Maria Grapini, Maria-Manuel Leitão-Marques, Leszek Miller, Tsvetelina Penkova, Christel Schaldemose

 

8	-
ID	Hynek Blaško
NI	Miroslav Radačovský
The Left	Anne-Sophie Pelletier
Verts/ALE	Rasmus Andresen, Anna Cavazzini, David Cormand, Claude Gruffat, Marcel Kolaja

 

4	0
ECR	Geert Bourgeois, Carlo Fidanza, Eugen Jurzyca, Beata Mazurek

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA (10.9.2021)

pre Výbor pre právne veci

k akčnému plánu pre oblasť duševného vlastníctva na podporu obnovy a odolnosti EÚ

(2021/2007(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Irène Tolleret

 

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. víta predloženie nového akčného plánu pre oblasť duševného vlastníctva[23] a uznáva jeho význam pre agropotravinársky sektor; zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohrávajú zemepisné označenia a zaručené tradičné špeciality (ZTŠ) pri ochrane práv duševného vlastníctva a dobrého mena odvetvia potravín a nápojov EÚ na jednotnom trhu a na medzinárodných trhoch; pripomína, že EÚ chráni približne 3 300 výrobkov ako zemepisné označenia a 64 ako ZTŠ;

2. pripomína, že zemepisné označenia majú veľký hospodársky význam a predstavujú približne 7 % celkového predaja a 15,4 % vývozu potravín a nápojov EÚ; konštatuje, že ročná hodnota všetkých týchto výrobkov sa zvýšila na viac ako 75 miliárd EUR, z čoho viac ako pätina pochádza z vývozu do krajín mimo EÚ;

3. zdôrazňuje preto potrebu chrániť zemepisné označenia a ZTŠ ako práva duševného vlastníctva, a to v rámci jednotného trhu aj na celom svete prostredníctvom dvojstranných a mnohostranných dohôd s krajinami mimo EÚ; domnieva sa, že zemepisné označenia by mali byť lepšie chránené pred všetkými praktikami obchodného nekalého správania v práve Únie, a to aj v prípade, že sa používajú ako prísady alebo sa predávajú ako služby; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby dobrá povesť predmetného zemepisného označenia nebola oslabená treťou stranou; zdôrazňuje význam tejto ochrany pre zachovanie pracovných miest EÚ spojených s výrobou a distribúciou týchto výrobkov; zdôrazňuje potrebu posilniť kontroly pôvodu zložiek všetkých zemepisných označení vrátane chránených označení pôvodu (CHOP) a chránených zemepisných označení (CHZO); vyjadruje poľutovanie nad tým, že počas prebiehajúcich rokovaní o modernizácii dohody o pridružení medzi EÚ a Čile došlo k odmietnutiu výhradnej ochrany hlavných zemepisných označení EÚ, najmä vo vinárskom sektore;

4. poukazuje na to, že propagačné kampane zvyšujú dôveru spotrebiteľov v kľúčové časti potravinového reťazca a zvyšujú informovanosť o kvalite a pôvode výrobkov; okrem toho poukazuje na to, že tieto kampane uľahčujú identifikáciu pravosti kvalitných výrobkov a nepriamo ich chránia pred uzurpáciou a napodobňovaním; vyzýva Komisiu, aby v rámci ďalšej revízie príslušných právnych predpisov posilnila propagačné kampane v oblasti zemepisných označení a ZTŠ a posilnila informovanosť spotrebiteľov, a to aj s cieľom zvýšiť miestnu spotrebu a podporiť krátke dodávateľské reťazce a zdravé, odolné a udržateľné teritorializované potravinové systémy;

5. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby upravili mechanizmy verejného obstarávania s cieľom zlepšiť prístup ku kvalitným výrobkom, ako sú zemepisné označenia a ZTŠ;

6. konštatuje nárast online predaja počas pandémie COVID-19 a veľký potenciál tohto trhu pre zemepisné označenia a ZTŠ, ale zdôrazňuje, že ho možno dosiahnuť len vtedy, ak budú práva duševného vlastníctva lepšie chránené; poukazuje na to, že ochrana zemepisných označení by sa mala vzťahovať na všetok tovar, ktorý sa predáva online, a že výrobcom výrobkov so zemepisným označením by sa mali sprístupniť postupy na zabránenie registráciám názvov domén v zlej viere, ktoré narúšajú ochranu zemepisných označení; vyzýva Komisiu, aby sa prednostne zaoberala ochranou týchto práv online najmä tým, že túto otázku začlení do dvojstranných a mnohostranných obchodných dohôd; pripomína, že počas diskusií o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky Parlament predložil návrhy v tejto oblasti a že Komisia súhlasila s posúdením týchto návrhov; víta zámer Komisie spolupracovať s medzinárodnými partnermi s cieľom chrániť zemepisné označenia na celom svete prostredníctvom mnohostranného lisabonského registra Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) a zintenzívniť svoju účasť na celosvetových internetových fórach s cieľom zabezpečiť, aby medzinárodný systém názvov domén (DNS) plne rešpektoval práva duševného vlastníctva vrátane zemepisných označení;

7. domnieva sa, že otázka administratívnej záťaže pre výrobcov spojená s registráciou, zmenou a riadením špecifikácie výrobkov so zemepisným označením a ZTŠ by mala byť stredobodom budúcich diskusií; pripomína, že postupy na zmenu špecifikácií zemepisných označení sa v kontexte revízie reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky zjednodušili a zefektívnili pre vinohradnícke a agropotravinárske výrobky a že tento prístup by sa mal v budúcnosti posilniť;

8. zdôrazňuje potrebu zlepšiť úlohu skupín výrobcov výrobkov so zemepisným označením; v tejto súvislosti sa domnieva, že rozšírenie nástrojov riadenia ponuky na syry a šunky s chráneným označením pôvodu a chráneným zemepisným označením na všetky poľnohospodárske a vinárske odvetvia, ktoré bolo dohodnuté ako súčasť reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky, je dôležitým krokom k dosiahnutiu tohto cieľa; vyzýva Komisiu, aby predložila ďalšie návrhy s cieľom umožniť skupinám výrobcov lepšie riadiť dobré meno svojich výrobkov a ich uvádzanie na trh a posilniť ich význam v hodnotovom reťazci;

9. podporuje želanie Komisie racionalizovať a harmonizovať pravidlá týkajúce sa zemepisných označení, ktoré sú v súčasnosti obsiahnuté v štyroch nariadeniach EÚ (tri nariadenia po reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky), pričom zdôrazňuje potrebu zachovať osobitný, ale súdržný rámec pre vinárske výrobky a liehoviny;

10. berie na vedomie cieľ Komisie podporovať výrobcov výrobkov so zemepisným označením, aby uvádzali na trh udržateľné výrobky s cieľom splniť požiadavky spoločnosti a očakávania spotrebiteľov; zdôrazňuje, že z iniciatívy Európskeho parlamentu sa sa ako súčasť reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky zaviedla možnosť, aby výrobcovia dobrovoľne zahrnuli do špecifikácií príspevok svojich výrobkov k udržateľnému rozvoju; domnieva sa, že takáto možnosť by sa mala v kontexte budúcich iniciatív Komisie posilniť;

11. zdôrazňuje, že zemepisné označenia sú predovšetkým prostriedkami ochrany duševného vlastníctva a preukazujú pravosť tým, že označujú pôvod výrobkov; žiada, aby budúce iniciatívy Komisie priamo ani nepriamo neoslabovali zemepisné označenia ani ZTŠ prostredníctvom opatrení, ktoré by mohli byť pre ne škodlivé; zdôrazňuje najmä potrebu nájsť vyvážené riešenie, pokiaľ ide o nutričné označovanie, ako súčasť pripravovaných iniciatív v rámci stratégie z farmy na stôl;

12. uznáva, že podnety na inovácie v oblasti rozmanitosti semien a rastlín sú nevyhnutné na to, aby sa uspokojil dopyt poľnohospodárov a spotrebiteľov; zdôrazňuje, že zlepšenia v oblasti šľachtenia rastlín a zvierat znižujú emisie skleníkových plynov tým, že zaručujú efektívnejšie a bezpečnejšie poľnohospodárstvo;

13. domnieva sa, že je nevyhnutné chrániť práva duševného vlastníctva spôsobom, ktorý podporuje výskum a inovácie, najmä s cieľom zaviesť odolnejšie poľnohospodárske odrody s cieľom vyrovnať sa so zmenou klímy, dosiahnuť udržateľný a agroekologický model poľnohospodárstva, ktorý chráni prírodné zdroje a rešpektuje potenciál nechráneného reprodukčného a heterogénneho materiálu v ekologickom sektore, a dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja a ciele Európskej zelenej dohody; zdôrazňuje, že ochrana práv k odrodám rastlín si vyžaduje silný a vynútiteľný systém ochrany v EÚ; poukazuje na to, že práva duševného vlastníctva musia tiež prispievať k potravinovej bezpečnosti, odolnosti a konkurencieschopnosti európskeho agropotravinárskeho modelu;

14. pripomína svoje uznesenie z 19. septembra 2019 o patentovateľnosti rastlín a v podstate biologických procesov; trvá však na tom, že práva duševného vlastníctva by nemali viesť k zníženiu rozmanitosti druhov a odrôd a k strate nezávislosti poľnohospodárov; zdôrazňuje, že systém práv Spoločenstva k odrodám rastlín zahŕňa podmienky a záruky nezávislosti poľnohospodárov, a preto musí zostať jediným systémom ochrany odrôd rastlín; v tejto súvislosti zdôrazňuje Deklaráciu OSN o právach roľníkov a ostatných osôb pracujúcich vo vidieckych oblastiach,

15. trvá preto na tom, že poľnohospodári musia zostať vlastníkmi svojich osív a šľachtiteľského materiálu v súlade so systémom práv k odrodám rastlín stanoveným Medzinárodnou úniou na ochranu nových odrôd rastlín (UPOV) a nariadením Rady (ES) č. 2100/94[24] a musia mať možnosť vybrať si a prispôsobiť svoje osivá miestnym podmienkam a potrebám; opakuje, že rastlinné a živočíšne odrody a plemená vrátane častí a znakov, v podstate biologické procesy a produkty pochádzajúce z takýchto procesov nesmú byť v žiadnom prípade patentovateľné, a to podľa smernice 98/44/ES[25] a zámeru normotvorcu EÚ, a je naďalej ostražitý, pokiaľ ide o uplatňovanie tejto zásady, čím uznáva, že všetky rastliny a živočíchy vo verejnej sfére predstavujú spoločné dedičstvo pre všetkých;

16. zdôrazňuje význam systému práv Spoločenstva k odrodám rastlín, pokiaľ ide o zabezpečenie toho, aby šľachtitelia mohli pokračovať vo vývoji nových odrôd pre udržateľnú výrobu potravín a záhradníctvo, čo bude prospešné pre šľachtiteľov, pestovateľov, poľnohospodárov, spotrebiteľov a celú spoločnosť; víta začlenenie systému práv Spoločenstva k odrodám rastlín do akčného plánu pre oblasť duševného vlastníctva s cieľom zlepšiť ochranu práv k odrodám rastlín, a tak zabezpečiť účinnosť systému v budúcnosti a jeho riadne uplatňovanie; zdôrazňuje, že sila systému práv k odrodám rastlín spočíva vo vyváženosti, ktorá chráni prácu šľachtiteľov a súčasne prostredníctvom výnimiek pre šľachtiteľov zabezpečuje, aby ostatní mohli voľne používať chránené odrody na vytvorenie nových odrôd a uviesť ich na trh;

17. poukazuje na to, že súčasný model duševného vlastníctva v poľnohospodárstve funguje správne; zdôrazňuje, že koexistencia patentov s modelom ochrany práv k odrodám rastlín bola pozitívna pre zavádzanie inovačných poľnohospodárskych riešení; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby chránili inovačnú kapacitu odvetvia a všeobecný záujem spôsobom, ktorý zabezpečí účinný prístup k rastlinnému rozmnožovaciemu materiálu a jeho využívanie, aby sa nezasahovalo do postupov zaručujúcich práva poľnohospodárov a výnimku pre šľachtiteľov; pripomína, že systém práv k odrodám rastlín zakotvený v dohovore UPOV a nariadení Rady (ES) č. 2100/94 neumožňuje držiteľovi práva k odrodám rastlín brániť iným osobám v používaní chránenej rastlinnej odrody na vykonávanie ďalších šľachtiteľských činností;

18. zdôrazňuje, že by sa malo vyvinúť ďalšie úsilie na zvýšenie transparentnosti, pokiaľ ide o štatút a patentovateľnosť biologického materiálu; konštatuje, že šľachtitelia by mali mať primeraný prístup k informáciám o biologickom materiáli, ktorý budú používať v procese šľachtenia rastlín; zdôrazňuje, že Komisia by mala zaviesť nové spôsoby účinných konzultácií a výmeny informácií; odmieta akékoľvek patentovanie živých zvierat;

19. víta skutočnosť, že v rámci akčného plánu pre oblasť duševného vlastníctva chce Komisia preskúmať uskutočniteľnosť systému ochrany zemepisných označení pre nepoľnohospodárske výrobky na úrovni EÚ; domnieva sa, že takáto iniciatíva by výrobcom EÚ umožnila plne využiť príležitosti, ktoré ponúka medzinárodný systém Ženevského aktu o medzinárodnom zápise označení pôvodu a zemepisných označení, ktorý spravuje Svetová organizácia duševného vlastníctva.

20. konštatuje, že v rámci konzultácií so zainteresovanými stranami o počiatočnom posúdení vplyvu, ktoré vykonala Komisia s cieľom vytvoriť systém ochrany zemepisných označení pre nepoľnohospodárske výrobky, získala takáto iniciatíva EÚ širokú podporu, pričom sa poukázalo na potenciálny prínos pre príslušné výrobky z hľadiska medzinárodného obchodu, transparentnosti a identifikácie pôvodu pre spotrebiteľov a hospodárskeho rozvoja malých a stredných podnikov a vidieckych oblastí EÚ;

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	9.9.2021
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	37 7 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Mazaly Aguilar, Clara Aguilera, Atidzhe Alieva-Veli, Álvaro Amaro, Eric Andrieu, Carmen Avram, Benoît Biteau, Mara Bizzotto, Daniel Buda, Asger Christensen, Angelo Ciocca, Ivan David, Paolo De Castro, Jérémy Decerle, Salvatore De Meo, Herbert Dorfmann, Luke Ming Flanagan, Dino Giarrusso, Martin Häusling, Martin Hlaváček, Krzysztof Jurgiel, Jarosław Kalinowski, Elsi Katainen, Gilles Lebreton, Norbert Lins, Chris MacManus, Alin Mituța, Ulrike Müller, Maria Noichl, Juozas Olekas, Pina Picierno, Bert-Jan Ruissen, Anne Sander, Petri Sarvamaa, Simone Schmiedtbauer, Annie Schreijer-Pierik, Veronika Vrecionová, Sarah Wiener, Juan Ignacio Zoido Álvarez
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Claude Gruffat, Petros Kokkalis, Cristina Maestre Martín De Almagro, Joëlle Mélin, Michaela Šojdrová, Marc Tarabella

 

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

37	+
ECR	Mazaly Aguilar, Krzysztof Jurgiel, Bert-Jan Ruissen, Veronika Vrecionová
ID	Mara Bizzotto, Angelo Ciocca, Gilles Lebreton, Joëlle Mélin
NI	Dino Giarrusso
PPE	Álvaro Amaro, Daniel Buda, Salvatore De Meo, Herbert Dorfmann, Jarosław Kalinowski, Norbert Lins, Anne Sander, Petri Sarvamaa, Simone Schmiedtbauer, Annie Schreijer-Pierik, Michaela Šojdrová, Juan Ignacio Zoido Álvarez
Renew	Atidzhe Alieva-Veli, Asger Christensen, Jérémy Decerle, Martin Hlaváček, Elsi Katainen, Alin Mituța, Ulrike Müller
S&D	Clara Aguilera, Eric Andrieu, Carmen Avram, Paolo De Castro, Cristina Maestre Martín De Almagro, Maria Noichl, Juozas Olekas, Pina Picierno, Marc Tarabella

 

7	-
The Left	Luke Ming Flanagan, Petros Kokkalis, Chris MacManus
Verts/ALE	Benoît Biteau, Claude Gruffat, Martin Häusling, Sarah Wiener

 

1	0
ID	Ivan David

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE KULTÚRU A VZDELÁVANIE (7.9.2021)

pre Výbor pre právne veci

k akčnému plánu v oblasti duševného vlastníctva na podporu obnovy a odolnosti EÚ

(2021/2007(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Andrey Slabakov

 

 

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. pripomína, že duševné vlastníctvo je základným právom zakotveným v článku 17 Charty základných práv EÚ; uznáva, že prístup ku vzdelaniu, poznatkom, informáciám a kultúre patrí k základným právam, ktoré sú zaručené obmedzením autorského práva, napr. obmedzeniami stanovenými v revidovanej smernici o autorskom práve; pripomína, že podľa Všeobecnej deklarácie ľudských práv má každý právo na ochranu morálnych a materiálnych záujmov, ktoré vyplývajú z jeho vedeckej, literárnej alebo umeleckej tvorby;

2. uznáva mimoriadny význam odvetví intenzívne využívajúcich nehmotný majetok a duševné vlastníctvo na oživenie hospodárstva, kultúrnu nezávislosť a zvýšenie odolnosti EÚ po pandémii COVID-19; zdôrazňuje, že treba na dostatočnú úroveň zvýšiť právnu ochranu týchto aktív a odvetví, tak aby všetci tvorcovia kultúrnych a kreatívnych diel mohli využívať svoje práva duševného vlastníctva; zdôrazňuje, že kolektívna správa autorských práv je dôležitým zdrojom príjmov pre väčšinu tvorcov a umelcov v Európe a je nevyhnutná na účinné fungovanie rámca EÚ týkajúceho sa autorských práv, pričom verejnosti poskytuje čo najširší prístup ku kultúrnym a kreatívnym dielam; so znepokojením konštatuje, že európski tvorcovia sú sústavne pod tlakom globálnych streamingových platforiem, ktoré ich nútia, aby za jednorazové platby predali svoje autorské práva;

3. pripomína, že každý má právo slobodne sa zúčastňovať na kultúrnom živote svojej spoločnosti, vychutnávať si umenie a mať účasť na vedeckom pokroku a jeho výhodách; v tomto duchu zdôrazňuje, že je dôležité mať možnosť prístupu ku kultúrnym dielam bez ohľadu na sociálno-ekonomické zázemie alebo okolnosti, a to aj v digitálnej ére, aby sa tak zachovali užívateľské práva a chránila verejná sféra;

4. uznáva, že v podmienkach, ktoré vznikli v dôsledku pandémie, je dôležité zabezpečiť, aby občania EÚ mali rovnaké príležitosti na prístup k vzdelávaniu a kultúre vrátane kultúrneho vzdelávania; uznáva príležitosti na zlepšenie tohto prístupu vytvorené zvýšením digitalizácie v sektoroch kultúry a vzdelávania a nabáda členské štáty, aby urýchlene a úplne transponovali ustanovenia smernice o autorskom práve zamerané na zlepšenie prístupu k online vzdelávaniu a digitalizovanému kultúrnemu dedičstvu;

5. konštatuje, že ochrana práv duševného vlastníctva má kľúčový význam pri povzbudzovaní podnikov, aby investovali do inovatívnych produktov a postupov, a najmä aby vytvárali nový obsah a produkty, pritom je však presvedčený, že nútené licencie na patenty sú dôležitým nástrojom využiteľným v krajných prípadoch, keď ide vo verejnom záujme o zásahy na záchranu života; vyzýva preto Komisiu, aby analyzovala a preskúmala možné riešenia na zabezpečenie väčšej účinnosti a lepšej koordinácie udeľovania nútených licencií v EÚ, a zohľadnila pritom prípady, keď boli použité v EÚ, dôvody ich použitia, podmienky, za ktorých boli udelené, ich hospodárske dôsledky a to, či sa tým dosiahol želaný účinok;

6. naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali vzdelávacie inštitúcie a inštitúcie správy kultúrneho dedičstva pri plnom využívaní príležitostí digitalizácie, a to aj rozvíjaním verejnej digitálnej infraštruktúry pre digitálne vzdelávanie a poskytovaním prístupu k digitalizovanému kultúrnemu dedičstvu bez toho, aby sa spoliehali na služby sprostredkovateľov, ktorých obchodné modely sú založené na získavaní osobných údajov od občanov EÚ;

7. vyzýva na pokračovanie intenzívneho dialógu o vhodnom vymedzení obsahu chráneného autorským právom pri nahrávaní, v ktorom sa skutočne uznajú odlišné typy licenčných a nelicencovaných diel, a podporuje výmenu názorov o modeloch odmeňovania, ktoré musia byť primerané modernému využívaniu hudobných a mediálnych platforiem;

8. žiada členské štáty, aby zabezpečili podporu podnikov z kultúrnych a kreatívnych odvetví, najmä tvorcov obsahu, v ich snahe zachovať si práva duševného vlastníctva k svojim produktom alebo nadobudnúť nové práva a zlepšiť tak svoje postavenie na konkurenčných trhoch bez toho, aby sa zanedbali práva autorov a výkonných umelcov; poukazuje na to, že spoločnosti, ktoré vlastnia práva duševného vlastníctva, majú o 20 % vyššie príjmy, čím sa zlepšuje ich schopnosť získať prístup na predtým nevyužité vysoko konkurenčné trhy[26]; zdôrazňuje rôzne výhody, ktoré zamestnancom plynú z vysokej úrovne ochrany práv duševného vlastníctva, keďže spoločnosti vlastniace práva duševného vlastníctva vyplácajú v priemere vyššie mzdy; víta rôzne iniciatívy Komisie a Úradu EÚ pre duševné vlastníctvo, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby MSP čo najlepšie využívali svoje duševné vlastníctvo, a vyzýva Komisiu, aby zvážila ďalšie takéto iniciatívy;

9. konštatuje, že vo väčšine členských štátov sa registruje viac národných patentov než patentov EÚ; žiada Komisiu, aby zhodnotila, či náklady spojené s podávaním patentov EÚ a ochranou, ktorú poskytujú, majú na tento trend vplyv, najmä pokiaľ ide o MSP;

10. vyzýva na posilnenie dostupných nástrojov s cieľom zabezpečiť, aby sa inovátorom z kultúrnych a kreatívnych odvetví, najmä MSP, mohla zabezpečiť spravodlivá návratnosť ich investícií a prevedenie ich tvorby na kapitál, a ďalej tak stimulovať inovácie;

11. upozorňuje na problémy, ktorým čelia MSP pri nadobúdaní práv duševného vlastníctva, a so znepokojením berie na vedomie rozdrobenosť európskeho systému duševného vlastníctva, ktorá bráni rozvoju podnikov, pokiaľ ide o ich schopnosť zapájať sa do výskumných a inovačných procesov; požaduje, aby sa prijali kroky na riešenie otázky súbežných súdnych sporov vo viacerých krajinách EÚ; žiada, aby sa tento postup zefektívnil a zjednodušil a aby MSP mali k dispozícii presné informácie na uľahčenie postupu nadobúdania práv duševného vlastníctva a aby boli informované o výhodách práv duševného vlastníctva, pokiaľ ide o ich hospodársku konkurencieschopnosť; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty zaviedli konkrétne opatrenia na poskytovanie lepších informácií a poradenstva o právach duševného vlastníctva a ich právnom rámci v EÚ a členských štátoch vrátane nadobudnutia, ochrany a využívania, ktoré musia byť primerane financované a MSP musia poskytovať nízkoprahové služby; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby MSP, mimovládne organizácie a výskumné a akademické inštitúcie mohli ľahšie získať prístup k právam duševného vlastníctva a využívať ich; zdôrazňuje, že je potrebné, aby právne predpisy v oblasti práv duševného vlastníctva zabezpečili rovnaké podmienky pre všetkých aktérov, najmä tých menších;

12. víta záväzok Komisie podporovať úplnú a včasnú transpozíciu dvoch rámcových smerníc o autorských právach, ktoré môžu zohrať kľúčovú úlohu pri oživení kultúrneho a mediálneho sektora; domnieva sa, že členské štáty by mali smernicu o autorskom práve vykonávať riadne, bezodkladne a spôsobom, ktorý odráža dohodu dosiahnutú spoluzákonodarcami; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia uverejnila usmernenia až tri dni pred konečným termínom na vykonanie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zohľadnili usmernenia Komisie s cieľom bezodkladne v plnej miere transponovať smernice do svojich vnútroštátnych právnych predpisov, a to s využitím vhodných nástrojov na zabezpečenie ochrany autorských práv, pričom sa používateľom musí zaručiť právo na slobodu prejavu a umelecké spracovanie; zdôrazňuje úlohu smernice o autorskom práve pri podpore obnovy a odolnosti kultúrneho a kreatívneho priemyslu; uznáva, že územné a exkluzívne udeľovanie licencií na využívanie duševného vlastníctva je nevyhnutné nielen na zaručenie tvorivosti, financovania a udržateľnosti audiovizuálneho sektora, ale aj na zabezpečenie toho, aby európski spotrebitelia mali prístup ku kultúrne rozmanitému obsahu a pluralitným médiám; zdôrazňuje, že právna a podnikateľská istota a regulačná konzistentnosť sú absolútne nevyhnutné na ochranu bohatej kultúrnej rozmanitosti EÚ a na zabezpečenie toho, aby tvorcovia obsahu mohli prosperovať a naďalej opätovne investovať do kvalitného obsahu;

13. víta návrh na vytvorenie súboru nástrojov EÚ proti falšovaniu uvedený v akčnom pláne pre oblasť duševného vlastníctva; vyjadruje sklamanie nad tým, že rovnaká pozornosť sa nevenuje iným formám porušovania práv duševného vlastníctva vrátane porušovania autorských práv; nabáda na vytvorenie špecializovaného súboru nástrojov proti porušovaniu autorských práv, ktorý by mal byť založený na osvedčených postupoch odvetvia a plne začlenený do aktu o digitálnych službách;

14. upozorňuje na pretrvávajúce problémy, ktorým čelia tvorcovia, umelci, producenti a pracovníci v odvetví kultúry, pokiaľ ide o autorské práva a s nimi súvisiace práva, najmä vzhľadom na online pirátstvo; zdôrazňuje, že účinná ochrana práv duševného vlastníctva musí ísť ruka v ruke s bojom proti pirátstvu obsahu a zvyšovaním informovanosti širokej verejnosti o hodnote práv duševného vlastníctva pre tvorcov; s veľkým znepokojením konštatuje, že ako vyplýva zo štúdie Úradu EÚ pre duševné vlastníctvo z roku 2019, nezákonné pirátske vysielanie obsahu môže viesť k strate pracovných miest v tvorivom priemysle, výrazným stratám verejných príjmov a menším investíciám do kreatívneho, žurnalistického a športového obsahu na úkor kultúrnej rozmanitosti a v konečnom dôsledku aj európskeho spotrebiteľa; konštatuje, že tvorcovia, umelci, producenti a pracovníci v odvetví kultúry sú neustále nútení uzatvárať nepriaznivé zmluvy a často sa vzdávajú svojich práv duševného vlastníctva bez toho, aby za svoju tvorivú činnosť dostali náležitú a primeranú odmenu; zdôrazňuje, že členské štáty musia zabezpečiť zavedenie dostatočnej ochrany s cieľom zabrániť tomu, aby autori, tvorcovia, umelci, producenti a pracovníci v odvetví kultúry v celej EÚ prichádzali o práva duševného vlastníctva;

15. pripomína význam tradičných remesiel a priemyselných výrobkov pre kultúrnu identitu a know-how Európy; zdôrazňuje kľúčovú úlohu remesiel a drobných poľnohospodárskych podnikov a MSP pre hospodársku štruktúru európskych regiónov, najmä vidieckych, a ich pridanú hodnotu pre kultúrny cestovný ruch; poukazuje na naliehavú potrebu právnej ochrany týchto výrobkov na úrovni EÚ s cieľom bojovať proti falšovaniu a nekalej súťaži; zdôrazňuje pozitívny vplyv, ktorý by na úrovni EÚ mala ochrana týchto výrobkov sui generis na malé podniky, zamestnanosť, odbornú prípravu a atraktívnosť európskych regiónov a zároveň by umožnila rozvoj a posilňovanie miestnych kanálov remeselnej a priemyselnej výroby; vyzýva Komisiu, aby na úrovni EÚ navrhla systém ochrany zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov založený na modeli ochrany poľnohospodárskych zemepisných označení;

16. zdôrazňuje pretrvávajúce výzvy, ktorým čelia študenti, učitelia a výskumní pracovníci v dôsledku núdzového zatvorenia priestorov vzdelávacích zariadení, výskumných organizácií, knižníc a archívov; s veľkým znepokojením berie na vedomie chýbajúce cezhraničné pravidlá v oblasti dištančného vzdelávania a iných činností na diaľku, ktoré sa síce vykonávajú mimo EÚ, no zodpovednosť za ne nesú inštitúcie usadené v Únii; naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa touto otázkou zaoberali na medzinárodnej úrovni;

17. podporuje vytvorenie európskej digitálnej platformy zameranej na autorské práva a práva duševného vlastníctva, ktorá by mala poskytovať pomoc a usmernenia pre tvorcov v oblasti kultúry, médií a vzdelávania s cieľom umožniť im využiť celú škálu v Európe dostupných príležitostí; požaduje osobitné vzdelávacie a informačné iniciatívy, ktoré pomôžu usmerniť mladých tvorcov;

18. vyjadruje poľutovanie nad tým, že internet sa vo veľkej miere využíva na šírenie pirátskeho obsahu a služieb, ktoré porušujú práva duševného vlastníctva, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby uznala potrebu regulačného zásahu s cieľom zabezpečiť, aby nositelia práv mohli chrániť svoje vlastnícke práva online a účinne ich presadzovať v súlade s článkom 17 Charty základných práv, a to aj prostredníctvom opatrení s cezhraničným účinkom; vyzýva členské štáty, aby posilnili členskú základňu a zmluvné postavenie autorov a tvorcov, ako sa uvádza v článku 18 smernice o autorskom práve v ustanoveniach týkajúcich sa spravodlivej štruktúry zmluvného práva v oblasti autorských práv, a to prostredníctvom zmluvných ustanovení a mechanizmov riešenia sporov s cieľom zabezpečiť spravodlivé odmeňovanie všetkých tvorcov a prehľad o licenčných dohodách s veľkými platformami;

19. víta návrh aktu o digitálnych službách, ktorý predložila Komisia na základe zásady „čo je nezákonné offline, je nezákonné aj online“, ako aj vytvorenie spoľahlivého rámca na boj proti takýmto porušeniam práv duševného vlastníctva, a to aj posilnením presadzovania mechanizmov oznamovania a prijímania opatrení; zdôrazňuje skutočnosť, že proaktívne opatrenia sprostredkovateľov by výrazne prispeli k boju proti pirátstvu a že umelá inteligencia a blockchain by mohli zohrávať dôležitú úlohu pri odhaľovaní pirátstva a presadzovaní práv duševného vlastníctva; podporuje využívanie nových technológií na boj proti porušovaniu duševného vlastníctva;

20. zdôrazňuje, že kultúrne a kreatívne odvetvia sa už pred pandémiou COVID-19 vyznačovali roztrieštenými organizačnými štruktúrami a pracovnými postupmi, a to okrem iného čiastočne v dôsledku nedostatočne chránených modelov príjmov založených na duševnom vlastníctve; uznáva, že odmeňovanie umelcov je často nestále a neisté, pretože často pochádza z rôznych zdrojov, ako sú zmluvy, verejné granty a dotácie, čo spôsobuje veľkú nepredvídateľnosť ich príjmov; zdôrazňuje, že kríza COVID-19 ohrozila živobytie pracovníkov v kultúrnom a kreatívnom priemysle a viedla k existenčnej strate ich príjmov; konštatuje, že pre mnohých autorov, výkonných umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry sú práva duševného vlastníctva základným zdrojom príjmov, ktoré im poskytujú ekonomickú nezávislosť a finančnú záchrannú sieť, ktorá slúži ako druh sociálneho zabezpečenia, a že digitálny trh bol počas obmedzenia pohybu jediným nástrojom na vytváranie príjmov; so znepokojením konštatuje, že najväčšími víťazmi digitálneho rastu kultúry neboli prevažne tvorcovia, ale online distribútori; zdôrazňuje preto, že zásadný význam má solídna a spravodlivá odmena autorov a zachovanie príslušných súvisiacich práv a že členské štáty musia posilniť svoj rámec práv duševného vlastníctva s cieľom chrániť tvorcov a výkonných umelcov; na základe skúseností s pandémiou konštatuje, že rozsiahlejšiu kultúrnu a mediálnu produkciu možno realizovať len vtedy, ak sú k dispozícii aj potrebné technické a sprostredkovateľské služby, ako sú asistenti réžie a catering; poznamenáva, že takéto služby sa zvyčajne neplatia prostredníctvom predaja licencií, ale sú často nepriamo závislé od dobrých zmlúv tvorcov;

21. požaduje osobitné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby všetky členské štáty a ich občania mali prístup ku kvalitnému obsahu v oblasti vzdelávania, kultúry a médií; zdôrazňuje potrebu finančnej podpory EÚ pri poskytovaní prístupu k obsahu vo všetkých jazykoch EÚ;

22. vyzýva Komisiu, aby preskúmala vplyv platforiem videa na požiadanie, ktoré nemajú sídlo v EÚ, na tvorbu európskeho obsahu a na to, ako tieto platformy komunikujú s tvorcami hudobných a audiovizuálnych diel v Únii; so znepokojením konštatuje, že tvorcovia sú úplne zbavení svojich autorských práv, keď sú nútení akceptovať zmluvy o odkúpení; so znepokojením poukazuje na systém práce na objednávku používaný týmito spoločnosťami, ktoré nadobúdajú práva duševného vlastníctva výmenou za jednorazovú platbu a následne profitujú z využívania takýchto diel; konštatuje, že zmluvy o odkúpení sa európskym tvorcom ukladajú prostredníctvom právnych predpisov krajín mimo EÚ, a to napriek ustanoveniam vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov EÚ, ktoré od nich odrádzajú; vyzýva Komisiu, aby tento jav monitorovala a aby dôkladne preskúmala takéto praktiky globálnych streamingových platforiem a ich vplyv na odmeňovanie tvorcov na základe autorských práv; zdôrazňuje potrebu vytvoriť vhodné mechanizmy odmeňovania tvorcov obsahu a využívania ich diel v celej EÚ; zdôrazňuje význam osobitných opatrení a podpory pre tvorcov digitálneho obsahu;

23. zdôrazňuje úlohu duševného vlastníctva ako jednej z kľúčových hnacích síl hospodárskeho rastu; žiada, aby duševné vlastníctvo zohrávalo dôležitú úlohu v budúcnosti EÚ prostredníctvom opatrení na podporu rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni, na ochranu pred porušovaním práv duševného vlastníctva, zachovanie technologickej suverenity EÚ a uľahčenie zelenej a digitálnej transformácie Európy; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú už duševné vlastníctvo zohráva v digitálnej transformácii Európy; zdôrazňuje, že inovácie by mali ísť ruka v ruke s tvorivosťou a digitalizáciou, pričom pandémia zdôrazňuje potrebu nových kritických technológií, najmä v oblasti zdravotníctva a vzdelávania; konštatuje, že je potrebné zaviesť systém na ochranu európskych podnikov pred kybernetickými útokmi a následnou stratou obchodného tajomstva;

24. víta záväzok Komisie usilovať sa o silnú ochranu duševného vlastníctva v budúcich dohodách o voľnom obchode a o zabezpečenie toho, aby sa takáto ochrana v plnej miere vykonávala v existujúcich dohodách; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že súčasný vzor pre práva duševného vlastníctva v dohodách o voľnom obchode neodráža ochranu poskytovanú na základe predpisov EÚ; pripomína Komisii, že signatári dohôd o voľnom obchode vykladajú práva duševného vlastníctva inak ako EÚ a že najväčšia hrozba pre duševné vlastníctvo pochádza z krajín mimo Únie; odporúča, aby sa v kapitolách dohôd EÚ o voľnom obchode týkajúcich sa duševného vlastníctva prezentoval model EÚ v oblasti autorských práv a súvisiacich práv, ktorý uznáva práva duševného vlastníctva autorov a ich právo na priebežnú odmenu za využívanie ich diel v rámci všetkých médií.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VÝBOROM POŽIADANÝM O STANOVISKO

Dátum prijatia	31.8.2021
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	28 0 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Asim Ademov, Ilana Cicurel, Gilbert Collard, Gianantonio Da Re, Laurence Farreng, Tomasz Frankowski, Chiara Gemma, Alexis Georgoulis, Hannes Heide, Petra Kammerevert, Niyazi Kizilyürek, Ryszard Antoni Legutko, Predrag Fred Matić, Dace Melbārde, Victor Negrescu, Niklas Nienaß, Peter Pollák, Marcos Ros Sempere, Domènec Ruiz Devesa, Monica Semedo, Andrey Slabakov, Massimiliano Smeriglio, Michaela Šojdrová, Sabine Verheyen, Salima Yenbou, Theodoros Zagorakis, Milan Zver
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Vlad-Marius Botoş, Loucas Fourlas

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN
VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

28	+
ECR	Ryszard Antoni Legutko, Dace Melbārde, Andrey Slabakov
ID	Gilbert Collard, Gianantonio Da Re
NI	Chiara Gemma
PPE	Asim Ademov, Loucas Fourlas, Tomasz Frankowski, Peter Pollák, Michaela Šojdrová, Sabine Verheyen, Theodoros Zagorakis, Milan Zver
Renew	Vlad-Marius Botoş, Ilana Cicurel, Laurence Farreng, Monica Semedo
S&D	Hannes Heide, Predrag Fred Matić, Victor Negrescu, Marcos Ros Sempere, Domènec Ruiz Devesa, Massimiliano Smeriglio
The Left	Alexis Georgoulis, Niyazi Kizilyürek
Verts/ALE	Niklas Nienaß, Salima Yenbou

 

0	-

 

1	0
S&D	Petra Kammerevert

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia	30.9.2021
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	21 3 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Pascal Arimont, Gunnar Beck, Geoffroy Didier, Pascal Durand, Ibán García Del Blanco, Jean-Paul Garraud, Mislav Kolakušić, Sergey Lagodinsky, Gilles Lebreton, Karen Melchior, Jiří Pospíšil, Marcos Ros Sempere, Stéphane Séjourné, Raffaele Stancanelli, Adrián Vázquez Lázara, Axel Voss, Marion Walsmann, Tiemo Wölken, Lara Wolters
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Patrick Breyer, Daniel Buda, Emmanuel Maurel, Nacho Sánchez Amor, Kosma Złotowski
Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní	Isabel Benjumea Benjumea

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

21	+
PPE	Pascal Arimont, Isabel Benjumea Benjumea, Daniel Buda, Geoffroy Didier, Axel Voss, Marion Walsmann
S&D	Ibán García Del Blanco, Marcos Ros Sempere, Nacho Sánchez Amor, Tiemo Wölken, Lara Wolters
Renew	Pascal Durand, Karen Melchior, Stéphane Séjourné, Adrián Vázquez Lázara
ID	Jean-Paul Garraud, Gilles Lebreton
ECR	Raffaele Stancanelli, Kosma Złotowski
The Left	Emmanuel Maurel
NI	Mislav Kolakušić

 

3	-
ID	Gunnar Beck
Verts/ALE	Patrick Breyer, Sergey Lagodinsky

 

0	0

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

• [1] Ú. v. EÚ C 175, 20.6.013, s. 1.
• [2] Ú. v. EÚ L 271, 24.10.2019.
• [3] Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17.
• [4] Ú. v. EÚ L 153, 11.6.2019, s. 1.
• [5] Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92.
• [6] Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004, s. 34.
• [7] Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45.
• [8] Ú. v. ES L 289, 28.10.1998, s. 28.
• [9] Ú. v. ES L 3, 5.1.2002, s. 1.
• [10] Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 25.
• [11] Prijaté texty, P9_TA(2020)0277.
• [12] Prijaté texty, P9_TA(2021)0236.
• [13] Prijaté texty, P8_TA(2015)0331.
• [14] Prijaté texty, T9_0205/2020.
• [15] EPÚ – EUIPO, IPR-intensive industries and economic performances in the EU: Industry-level analysis report (Odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva a hospodárska výkonnosť v EÚ: správa o analýze na úrovni odvetvia), tretie vydanie, september 2019.
• [16] Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17.
• [17] Spoločné výskumné centrum Európskej komisie, Pilot study for Essentiality Assessment of Standard Essential Patents, (Pilotná štúdia na posúdenie nevyhnutnosti patentov nevyhnutných pre normy), 2020.
• [18] Ú. v. EÚ L 361, 31.12.2012, s. 1.
• [19] EUIPO, 2020 Status Report on IPR infringement: average annual figures (Správa o stave porušovania práv duševného vlastníctva: priemerné ročné údaje), 2013 – 2017.
• [20] Spoločné výskumné centrum Európskej komisie, Patent Assertion Entities in Europe: Their impact on innovation and knowledge transfer in ICT markets (Subjekty vymáhajúce práva z patentov v Európe: ich vplyv na inovácie a prenos znalostí na trhoch IKT), 2016.
• [21] „Reforming the International Trading System for Recovery, Resilience and inclusive Development“ (Reforma medzinárodného systému obchodovania v záujme obnovy, odolnosti a inkluzívneho rozvoja), štúdia UNCTAD (č. 65) z apríla 2021, s. 3.
• [22] „Reforming the International Trading System for Recovery, Resilience and inclusive Development“ (Reforma medzinárodného systému obchodovania v záujme obnovy, odolnosti a inkluzívneho rozvoja), štúdia UNCTAD (č. 65) z apríla 2021, s. 20.
• [23] Oznámenie Komisie z 25. novembra 2020 s názvom Maximálne využitie inovačného potenciálu EÚ – Akčný plán pre oblasť duševného vlastníctva na podporu obnovy a odolnosti EÚ (COM(2020)0760),
• [24] Nariadenie Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach Spoločenstva k odrodám rastlín, Ú. v. ES L 227, 1.9.1994, s. 1.
• [25] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov, Ú. v. ES L 213, 30.7.1998, s. 13.
• [26] Monitorovacie stredisko Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo, „Impact of intellectual property rights intensive industries in the European Union“, prínos duševného vlastníctva, štyri celoeurópske štúdie o prínose práv duševného vlastníctva k hospodárstvu EÚ, 2021.