SPRÁVA o vykonávaní smernice o energetickej hospodárnosti budov

15.11.2021 - (2021/2077(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajca: Seán Kelly


Postup : 2021/2077(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A9-0321/2021
Predkladané texty :
A9-0321/2021
Prijaté texty :

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ

Kontext

 

Pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti uhlíkovej neutrality, energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov sú nevyhnutné budovy. Dosiahnuť naše klimatické ciele bez dekarbonizácie našich bydlísk a pracovísk sa zdá nemožné. V skutočnosti sú zodpovedné za 36 % emisií skleníkových plynov a 40 % spotreby energie v EÚ. V súčasnej Európe je však napriek tomu 75 % budov energeticky neefektívnych, najmä preto, že mnohé z dnes používaných budov bolo postavených pred zavedením súčasných požiadaviek.

 

Keďže si Únia nedávno stanovila cieľ znížiť čisté emisie o 55 % do roku 2030, musí zvýšenie energetickej hospodárnosti budov vo veľkej miere prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa. EÚ by v skutočnosti mala znížiť emisie skleníkových plynov v budovách o 60 %, ich celkovú energetickú spotrebu o 14 % a energetickú spotrebu na vykurovanie a chladenie o 18 %.

S obnovou energetickej efektívnosti súvisia aj viaceré environmentálne, sociálne a hospodárske výhody, ktoré vedú k úsporám energie, nižším emisiám, nižším účtom domácností za energie a vytváraniu pracovných miest, ako aj k zlepšeniu európskej konkurencieschopnosti a odolnosti hospodárstva.

 

Hoci sa najnovšie energetické požiadavky týkajú nových budov, nesmieme zabúdať na potrebu zlepšenia energetickej efektívnosti existujúcich budov, keďže sa odhaduje, že približne 85 – 95 % dnešných budov sa bude používať do roku 2050. Akákoľvek presvedčivá stratégia sa musí preto týkať existujúceho fondu budov, ako aj novostavieb.

 

Miera obnovy budov je však v súčasnosti nízka, približne 1 % za rok, a program obnovy nie vždy zahŕňa aj energetické aspekty. Väčšinou je zameraný na spotrebu energie s cieľom znížiť plytvanie v rámci dodávok a na zlepšenie technických systémov budov. Menej často sa zavádzajú obnoviteľné zdroje energie a riešenie otázok štrukturálnej energetickej hospodárnosti je ešte vzácnejšie. Tým vzniká otázka pre prijaté stratégie, aby zabezpečili, že miera obnovy sa zrýchli, a zároveň sa zamerali na problémy s energetickou hospodárnosťou.

 

Mieru obnovy budov navyše brzdí skutočnosť, že najväčšie potenciálne zisky sú v bytovom sektore[1], v ktorom sú majitelia bytov rozptýlenejší než v nebytovej oblasti.

 

Legislatívny rámec

 

Tieto zistenia odôvodnili zásah na úrovni Únie s cieľom harmonizovať a stanoviť minimálne očakávania na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov.

 

Smernica 2010/31/EÚ (smernica o energetickej hospodárnosti budov) je hlavným právnym nástrojom v Európskej únii. Stanovuje sa v nej súhrnný a integrovaný prístup k zlepšeniu efektívneho využívania energie v nových aj existujúcich budovách, a to v bytových aj nebytových. Ustanovenia smernice o energetickej hospodárnosti budov sa týkajú energetických požiadaviek na tepelnú izoláciu, vykurovanie priestoru a ohrev vody, chladenie, vetranie a osvetlenie.

 

Smernica o energetickej hospodárnosti budov má dva vzájomne sa dopĺňajúce ciele, a to zrýchliť obnovu existujúcich budov do roku 2050 a podporiť modernizáciu všetkých budov prostredníctvom inteligentných technológií a jasnejšieho prepojenia na ekologickú mobilitu. Účelom smernice je tiež zabezpečiť stabilné prostredie pre investičné rozhodnutia a umožniť spotrebiteľom a podnikom prijímať informovanejšie rozhodnutia a šetriť tak energiu aj peniaze.

 

V smernici o energetickej hospodárnosti budov sa od členských štátov vyžaduje, aby prijali dlhodobé stratégie obnovy a stanovili minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť novopostavených budov a existujúcich budov, ktoré sú vo fáze významnej obnovy. Inými slovami podporuje konvergentný a ambiciózny prístup k dlhodobej obnove budov bez nariaďovania rýchlosti a spôsobu obnovy, ktoré zostávajú na rozhodnutí členských štátov.

 

Bola doplnená smernicou 2012/27/EÚ (smernica o energetickej efektívnosti), ktorá obsahuje ustanovenia týkajúce sa obnovy budov a dlhodobých stratégií na mobilizáciu investícií do obnovy vnútroštátnych fondov budov.

 

K poslednej revízii smernice o energetickej hospodárnosti budov došlo v roku 2018. Smernica o energetickej hospodárnosti budov a smernica o energetickej efektívnosti boli zmenené smernicou (EÚ) 2018/844, ktorá nadobudla účinnosť 9. júla 2018 a mala byť transponovaná do 10. apríla 2020. Je dôležité uviesť, že táto správa o vykonávaní sa týka najnovších zmien smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktoré boli vtedy zavedené, a to najmä požiadavky na členské štáty, aby predložili aktualizované verzie svojich dlhodobých stratégií obnovy, a netýka sa vykonávania tých častí smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktoré neboli dotknuté jej poslednou revíziou.

 

Podľa článku 4 smernice o energetickej efektívnosti už členské štáty mali povinnosť predložiť dlhodobú stratégiu obnovy, aby mohli v praxi vynaložiť svoje úsilie prostredníctvom strategického plánovania, účinných politík a finančnej podpory. Očakávalo sa, že silné dlhodobé stratégie obnovy urýchlia nákladovo efektívnu obnovu existujúcich budov a zabezpečia zvýšenie počtu hĺbkových obnov. Stratégia sama osebe nepredstavuje cieľ, ale východiskový bod pre intenzívnejšiu činnosť. Dlhodobé stratégie obnovy sú súčasťou národných energetických a klimatických plánov (NEKP). Aj keď členské štáty musia dlhodobé stratégie obnovy prijať, nemajú žiadnu právnu povinnosť vykonať ich, a preto ich Komisia môže len posudzovať, ale nemôže kontrolovať ich účinnosť.

 

V rokoch 2014 a 2017 boli vypracované nové verzie dlhodobých stratégií obnovy. Povinnosť členských štátov stanoviť dlhodobé stratégie obnovy svojich vnútroštátnych fondov budov bola v roku 2018 prenesená zo smernice o energetickej efektívnosti do smernice o energetickej hospodárnosti budov. Článkom 1 smernice (EÚ) 2018/844 sa tak do smernice o energetickej hospodárnosti budov zaviedol nový článok 2a o dlhodobých stratégiách obnovy a zrušil sa článok 4 smernice o energetickej efektívnosti.

 

Najnovší vývoj

 

Komisia následne v roku 2019 vydala dve odporúčania týkajúce sa obnovy budov[2] a modernizácie budov[3], založené na revízii smernice o energetickej hospodárnosti budov z roku 2018, aby členským štátom uľahčila transpozíciu a vykonávanie smernice.

 Komisia medzitým pracovala na ďalšej revízii smernice o energetickej hospodárnosti budov v rámci balíka Fit for 55. Zmeny smernice o energetickej hospodárnosti budov Komisia zverejnila vo svojom oznámení o stratégii vlny obnovy z októbra 2020[4]. Vo februári 2021 zverejnila ako súčasť pracovného okruhu úvodné posúdenie vplyvu[5]. Jej cieľom je prijať 15. decembra 2021 legislatívny návrh, ktorým sa reviduje smernica o energetickej hospodárnosti budov.

 

Prvky poslednej revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov

 

Keďže rozsah tejto správy o vykonávaní je obmedzený na posledné zmeny zavedené v smernici o energetickej hospodárnosti budov, je dobré pamätať na to, aké zmeny to sú a aké boli ich ciele v čase prijatia.

 Dlhodobé stratégie obnovy (článok 2a ods. 1)

Vzhľadom na nedostatky v stratégiách z rokov 2014 a 2017 a čoraz väčšiu naliehavosť boja proti zmene klímy sa v revízii smernice o energetickej hospodárnosti budov z roku 2018 posilnili požiadavky na stratégiu obnovy. Konkrétne sa zväčšil rozsah pôsobnosti dlhodobých stratégií obnovy. Tak ako v predchádzajúcich verziách sa dlhodobé stratégie obnovy týkajú vnútroštátneho fondu verejných a súkromných, bytových a nebytových budov. Zmenenou smernicou o energetickej hospodárnosti budov sa však zavádzajú nové a rozsiahlejšie povinnosti a identifikujú sa nové oblasti politiky a činnosti, ktoré majú byť súčasťou dlhodobých stratégií obnovy.

 

Dlhodobé stratégie obnovy členských štátov musia teraz zahŕňať existujúce prvky (pozri článok 4 smernice o energetickej efektívnosti) a nové prvky (pozri článok 2a smernice o energetickej hospodárnosti budov). Hlavnou zmenou bola povinnosť špecifikovať v dlhodobých stratégiách obnovy, ako sa bude podporovať obnova vnútroštátnych fondov budov s cieľom dosiahnuť do roku 2050 vysoko energeticky efektívne a dekarbonizované budovy, čím sa uľahčí nákladovo efektívna transformácia existujúcich budov na budovy s takmer nulovou spotrebou energie.

Okrem boli členské štáty teraz vyzvané, aby dôkladne zvážili nové prvky, ktoré tvoria ich stratégie (napr. míľniky, ukazovatele, dlhodobejšiu víziu, aktivačné momenty, budovy s najväčšou energetickou spotrebou, energetická chudoba a inteligentné technológie), s cieľom zabezpečiť, aby boli príslušné politiky a opatrenia čo najúčinnejšie.

Komisia vytvorila webovú stránku venovanú dlhodobým stratégiám obnovy[6] a v marci 2021 zverejnila pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom predložila svoje predbežné posúdenie 13 dlhodobých stratégií obnovy[7].

 Plán (článok 2a ods. 2)

Plán je teraz povinným prvkom dlhodobých stratégií obnovy. Je to plán s opatreniami a merateľnými ukazovateľmi pokroku stanovenými na vnútroštátnej úrovni s ohľadom na dlhodobý cieľ do roku 2050, ktorým je dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov v Únii o 80 až 95 % v porovnaní s hodnotami z roku 1990.

 Povinnosť uľahčiť prístup k mechanizmom na podporu mobilizácie investícií – článok 2a ods. 3

V najnovšej verzii smernice o energetickej hospodárnosti budov sa zavádza pre členské štáty povinnosť uľahčiť prístup k finančným mechanizmom na podporu mobilizácie investícií na dosiahnutie obnovy v súlade s vnútroštátnou stratégiou. Táto povinnosť vychádza z článku 20 smernice o energetickej efektívnosti, v ktorom sa od členských štátov požaduje, aby podporovali vytvorenie nástrojov financovania alebo používanie existujúcich nástrojov financovania pre opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti. Toto ustanovenie však nebolo súčasťou článku 4 smernice o energetickej efektívnosti. Členské štáty tak na fungovanie svojich dlhodobých stratégií obnovy budú musieť vytvoriť prístup k celej škále finančných mechanizmov na podporu mobilizácie investícií.

 Verejné konzultácie a monitorovanie (článok 2a ods. 5)

Pri vypracúvaní dlhodobej stratégie obnovy každý členský štát uskutoční verejnú konzultáciu. Toto je nový prvok, ktorý nebol súčasťou článku 4 smernice o energetickej efektívnosti. Konzultácia sa týka kompletných dlhodobých stratégií obnovy. Keďže verejné konzultácie môžu zlepšiť výsledky politiky, sú v smernici o energetickej hospodárnosti budov povinné, ale je na každom členskom štáte, aby si určil formu a spôsob konzultácie. Členské štáty môžu zvážiť aj zriadenie platformy zainteresovaných strán.

 Technické systémy budov (článok 8)

Revíziou sa značne rozširuje povinnosť inštalovať pri obnove alebo výstavbe budov zariadenie, ktoré prispieva k elektromobilite a indikátorom inteligentnej pripravenosti. Takéto ustanovenia, ktoré neexistovali vo verzii smernice o energetickej hospodárnosti budov z roku 2010, odôvodňuje rastúca potreba parkovacích miest, elektrických káblov a nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá v nových aj obnovovaných budovách a rozvoj nových nástrojov, ktoré môžu pomôcť šetriť energiu, ako je napríklad samoregulačné zariadenie na kontrolu teploty v jednotlivých miestnostiach a náhrada fyzických inšpekcií automatizáciou budov a elektronickým monitorovaním technických systémov budov.

 Finančné opatrenia (článok 10 ods. 6)

V predchádzajúcej verzii smernice o energetickej hospodárnosti budov sa členským štátom ukladala len táto požiadavka: pri poskytovaní stimulov na výstavbu alebo významnú obnovu budov členské štáty zohľadnia nákladovo optimálne úrovne energetickej hospodárnosti. V revízii z roku 2018 sa im ukladá povinnosť, aby [prepojili] svoje finančné opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti pri obnove budov s cielenými alebo dosiahnutými úsporami energie, pričom umožňuje rôzne prístupy na dosiahnutie tohto cieľa a členským štátom ponecháva flexibilitu pri jej vykonávaní v súlade s vnútroštátnymi alebo regionálnymi podmienkami.

 Databázy energetických certifikátov (článok 10 ods. 6a)

Energetické certifikáty sú dôležité nástroje, ktoré by mali prispievať k zvýšeniu energetickej hospodárnosti budov a k rozpoznaniu stavu budovy a informovaniu prenajímateľov a nájomcov budov v tejto súvislosti. V článku 20 ods. 2 sa v smernici o energetickej hospodárnosti budov už členským štátom uložila povinnosť poskytovať vlastníkom alebo nájomcom budov informácie o energetických certifikátoch a správach o kontrole, ich účeloch a cieľoch, o nákladovo efektívnych spôsoboch a prípadne o dostupných finančných nástrojoch na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov. V článku 10 ods. 6a smernice o energetickej hospodárnosti budov sa však dodáva, že databázy energetických certifikátov musia umožňovať zber údajov o (nameranej alebo vypočítanej) spotrebe budov, na ktoré sa tieto certifikáty vzťahujú. Členské štáty nemusia zriadiť databázu alebo register. Pokiaľ takáto databáza existuje alebo sa zavedie, členské štáty musia dodržiavať toto nové ustanovenie.

Energetické certifikáty sa v EÚ rozšírili relatívne málo a len tri členské štáty dosiahli podiel certifikovaných obydlí vyšší než 15 % vnútroštátneho fondu budov[8].

 Súhrnné anonymizované údaje: článok 10 ods. 6b

V tomto osobitnom ustanovení sa uvádza, že aspoň súhrnné anonymizované údaje, ktoré spĺňajú požiadavky Únie a vnútroštátne požiadavky na ochranu údajov, sa na požiadanie sprístupnia na štatistické a výskumné účely, ako aj vlastníkovi budovy. Týmto ustanovením sa od nich nežiada, aby menili existujúce databázy, ale aby zabezpečili, že legislatívny rámec umožní sprístupnenie týchto údajov.

 Kontrola vykurovacích systémov a klimatizačných systémov (články 14 a 15)

Na zabezpečenie počiatočnej a pretrvávajúcej hospodárnosti vykurovacích, klimatizačných a ventilačných systémov by sa mali navrhnúť systémy kontrol s cieľom dosiahnuť čo najlepšie výsledky. Článkami 14 a 15 smernice o energetickej hospodárnosti budov sa rozširuje rozsah technických systémov budov, ktoré podliehajú pravidelným kontrolám alebo alternatívnym opatreniam. V uvedených článkoch sa okrem toho stanovujú alternatívy kontrol založené na automatizácii a riadení alebo elektronickom monitorovaní a stanovujú sa nové požiadavky na inštaláciu systémov automatizácie a riadenia budov v určitých nebytových budovách. Automatizácia budov a elektronické monitorovanie technických systémov budov sa ukázali ako účinná náhrada kontrol. Vykonaním požiadaviek uvedených v článku 14 ods. 4 a článku 15 ods. 4 smernice o energetickej hospodárnosti budov sa zabezpečí, ak je to technicky a ekonomicky realizovateľné, aby sa v nebytových budovách inštalovali systémy automatizácie a riadenia budov, ktorých účinný menovitý výkon vykurovacieho alebo klimatizačného systému prekračuje určitú prahovú hodnotu.

 

 Informácie pre vlastníkov alebo nájomcov budov (článok 20)

Článok 20 bol zmenený s cieľom objasniť povinnosť členských štátov poskytovať informácie nájomcom alebo vlastníkom. Zoznam prípadov v súčasnosti zahŕňa povinnosť poskytovať informácie o nahradení kotlov na fosílne palivá udržateľnejšími alternatívami. V článku 20 ods. 2 sa od členských štátov ďalej vyžaduje, aby [poskytovali] informácie prostredníctvom dostupných a transparentných poradenských nástrojov, ako je napríklad poradenstvo v oblasti obnovy a jednotné kontaktné miesta.

 

Všeobecné posúdenie dlhodobých stratégií obnovy

 

 Podľa predbežného posúdenia Komisie, existuje široká podpora pre jednoduchší prístup k financovaniu, technickú podporu, podporu poradenských nástrojov, ako sú jednotné kontaktné miesta, boj proti energetickej chudobe a lepšie informácie.

 Dosiaľ predložené dlhodobé stratégie obnovy sa však líšia, pokiaľ ide o úplnosť prvkov vyžadovaných smernicou o energetickej hospodárnosti budov a mieru ambicióznosti cieľov v oblasti obnovy, pokiaľ ide o účel a pridelenie rozpočtových prostriedkov.

 Z hľadiska úplnosti a z formálneho hľadiska, dlhodobé stratégie obnovy vo všeobecnosti spĺňajú požiadavky smernice o energetickej hospodárnosti budov a poskytujú informácie z rôznych kategórií, ktoré sa požadujú v článku 2a.

 Pokiaľ ide o mieru ambicióznosti stratégií, členské štáty sa zaviazali k rôznym typom orientačných míľnikov na roky 2030, 2040 a 2050 a k rôznym súborom politických opatrení a pridelených rozpočtových prostriedkov.

 Stratégie zahŕňajú cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 90 % alebo viac, čo je v súlade so zákonnou požiadavkou článku 2a smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktorou sa od členských štátov vyžaduje, aby si stanovili dlhodobý cieľ do roku 2050 znížiť emisie skleníkových plynov v EÚ o 80 – 95 % v porovnaní s rokom 1990.

 Pokiaľ ide o spôsob dosiahnutia tohto cieľa, zdá sa, že vo väčšine stratégií sa dáva väčší dôraz na dekarbonizáciu systémov dodávok energie a zníženie emisií skleníkových plynov než na aktívne zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov celkovým znížením spotreby energie v tomto sektore.

 Pokiaľ ide o detailnosť stratégií, úroveň podrobnosti sa v jednotlivých dokumentoch líši. Spoločné výskumné centrum v súčasnosti pracuje na hĺbkovej kontrole úplnosti, ktorá bude zverejnená ako doplnok posúdenia Komisie po predložení všetkých stratégií.

 Údaje, ktoré poskytli členské štáty, sú navyše rôznej povahy, a tak je ťažké presne porovnať účinok rôznych vnútroštátnych opatrení. Konkrétne nie vo všetkých dlhodobých stratégiách obnovy sa uvádzajú údaje o znižovaní emisií skleníkových plynov, čo sťažuje posúdenie ambicióznosti stratégií, pokiaľ ide o zmiernenie zmeny klímy. Viditeľné rozdiely sú aj v nákladoch na obnovu v rôznych členských štátoch, pričom ich odôvodnenie nie je vždy jednoduché.

 Pokiaľ ide o celkovú súdržnosť medzi záväzkami a financovaním, v stratégiách sa neuvádzajú dostatočne podrobné informácie na celé obdobie do roku 2050, ktoré by umožnili posúdiť, či sú podporné politiky a finančné opatrenia primerané na dosiahnutie cieľov.

 Viaceré členské štáty predložili svoje dlhodobé stratégie obnovy oneskorene, čo možno čiastočne vysvetliť krízou spôsobenou pandémiou ochorenia COVID-19 a potrebou členských štátov predložiť aj národné plány v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktoré zahŕňali aj rozsiahlu časť týkajúcu sa obnovy budov. Do 21. júna 2021 nepredložili svoju dlhodobú stratégiu obnovy dva členské štáty (Poľsko a Malta).

 Včasné predloženia dlhodobých stratégií obnovy naznačuje ochotu niektorých členských štátov konať promptne, aby mohli začať vykonávať svoju stratégiu obnovy bez ohľadu na globálnu situáciu.

 S výnimkou okolností posledných mesiacov sa zdá, že tieto pozorovania odrážajú zakorenený trend neskorého predkladania a neúplných stratégií alebo stratégií, ktoré nespĺňajú požiadavky, od roku 2014. Mohlo by sa zdať, že vypracovanie dlhodobej stratégie obnovy niektoré členské štáty berú skôr ako povinnosť, a nie ako skutočný strategický nástroj na vnútroštátnej úrovni na dosiahnutie hospodárskych a sociálnych prínosov, ktoré môžu priniesť vysoko energeticky hospodárne, dekarbonizované a zdravé budovy. Tento proces je však teraz oveľa dôležitejší než kedysi, pretože Komisia by mala byť schopná využiť dlhodobé stratégie obnovy na určenie toho, či politiky na vnútroštátnej úrovni dokážu splniť celkové ciele EÚ, a tak aj toho, čo je potrebné zahrnúť do nových právnych predpisov EÚ.

 Čas predkladania dlhodobých stratégií obnovy členskými štátmi, ktorý zabral celý rok 2020 a stále trvá (pozri vyššie), značne znížil porovnateľnosť plánov vypracovaných v rôznych členských štátoch. Pri neskoršom predložení mali členské štáty v skutočnosti možnosť zahrnúť do svojich stratégií aj krízu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19 a najnovšie politické iniciatívy EÚ, ako napríklad vlnu obnovy.

 Okrem toho ciele dlhodobých stratégií obnovy (opísané v článku 2a smernice o energetickej hospodárnosti budov) nie sú v súčasnosti v súlade s posilneným cieľom EÚ v oblasti klímy do roku 2030 a cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu v EÚ do roku 2050. Existuje preto riziko, že politiky a opatrenia plánované v rámci dlhodobých stratégií obnovy pravdepodobne podstatne nezrýchlia mieru a hĺbku obnov, ako by bolo potrebné (čo by znamenalo zdvojnásobiť súčasnú mieru, keďže v stratégií „vlna obnovy“ zverejnenej v októbri 2020 sa stanovuje cieľ zvýšiť v nasledujúcom desaťročí ročné miery obnovy v EÚ z 1 % na 2 % a podporiť hĺbkové obnovy).

 Európska komisia by mala dôkladne sledovať, či sú dlhodobé stratégie obnovy v súlade s vlnou obnovy a novými cieľmi. Komisia by mala posúdiť, či sú dlhodobé stratégie obnovy všetkých členských štátov v súlade s právnym textom článku 2a smernice o energetickej hospodárnosti budov, ale aj s ohľadom na ich zosúladenie s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 (čo znamená cieľ väčšej dekarbonizácie a väčší dôraz na zníženie dopytu po energii v sektore budov), a mala by podľa toho viesť členské štáty pri ďalšej aktualizácii ich dlhodobých stratégií obnovy, ktorá sa má uskutočniť najneskôr do roku 2024.

 


 

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní smernice o energetickej hospodárnosti budov

(2021/2077(INI))

Európsky parlament,

 so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 194,

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2020 o maximalizácii potenciálu energetickej hospodárnosti fondu budov v EÚ[9],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o prístupe k dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu pre všetkých[10],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2021 o európskej stratégii pre integráciu energetických systémov[11],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2021 o európskej stratégii pre vodík[12],

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov[13] (smernica o energetickej hospodárnosti budov),

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES[14] (smernica o energetickej efektívnosti),

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá[15] a na jej plánované preskúmanie,

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631 zo 17. apríla 2019, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá[16] a na návrh Komisie zo 14. júla 2021 na zmenu nariadenia (EÚ) 2019/631, pokiaľ ide o posilnenie uvedených noriem v súlade s ambicióznejšími klimatickými cieľmi Únie (COM(2021)0556),

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy)[17],

 so zreteľom na odporúčanie Komisie (EÚ) 2019/786 z 8. mája 2019 týkajúce sa obnovy budov[18],

 so zreteľom na odporúčanie Komisie (EÚ) 2019/1019 zo 7. júna 2019 o modernizácii budov[19],

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640) a na uznesenie Európskeho parlamentu o tejto veci z 15. januára 2020[20],

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098),

 so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom Vlna obnovy pre Európu – ekologizácia našich budov, tvorba pracovných miest, zlepšovanie životných podmienok (COM(2020)0662),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. decembra 2020 s názvom Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti (COM(2020)0789),

 so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. júla 2021 o stratégii financovania prechodu na udržateľné hospodárstvo (COM(2021)0390),

 so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 25. marca 2021 s názvom Predbežná analýza dlhodobých stratégií obnovy 13 členských štátov (SWD(2021)0069),

 so zreteľom na nedávno zverejnený balík Fit for 55,

 so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe udelenia súhlasu s vypracovaním iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

 so zreteľom na stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch,

 so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A9-0321/2021),

A. keďže budovy sú zodpovedné za 36 % celkových emisií skleníkových plynov a keďže odvetvie obnovy budov je jednou z kľúčových oblastí znižovania emisií skleníkových plynov a dosahovania cieľov EÚ v oblasti klimatickej neutrality, energetickej efektívnosti a európskej zelenej dohody;

B. keďže hĺbková a postupná hĺbková obnova 210 miliónov existujúcich budov bude kľúčová pre akúkoľvek presvedčivú stratégiu, pretože tieto budovy sú najmenej energeticky hospodárne a až 110 miliónov budov si potenciálne vyžaduje obnovu[21];

C. keďže 6 % domácností v EÚ nebolo v roku 2019 schopných platiť svoje účty za služby; keďže energetická hospodárnosť budov môže mať pozitívny vplyv na boj proti energetickej chudobe;

D. keďže miera obnovy budov je v súčasnosti nízka a dosahuje približne 1 % ročne, pričom miera hĺbkovej obnovy je 0,2 % ročne; keďže programy renovácie nie vždy pokrývajú zlepšenia energetickej efektívnosti a zvyšovanie obnoviteľných zdrojov energie;

E. keďže v súlade s definíciou v článku 2 ods. 18 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy je prvoradosť energetickej efektívnosti hlavnou zásadou energetickej politiky EÚ, ktorej cieľom je zefektívniť dopyt po energii a dodávky energie, najmä prostredníctvom nákladovo efektívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa, iniciatív reagujúcich na dopyt a účinnejšej premeny, prenosu a distribúcie energie;

F. keďže podľa posúdenia Komisie len vykurovanie a teplá voda predstavujú 79 % celkovej konečnej spotreby energie v domácnostiach EÚ (192,5 Mtoe)[22];

G. keďže cieľom poslednej revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov z roku 2018 prostredníctvom smernice (EÚ) 2018/844[23] bolo urýchliť obnovu existujúcich budov do roku 2050, podporiť modernizáciu všetkých budov inteligentnými technológiami a jasnejším prepojením na čistú mobilitu, ako aj zabezpečiť stabilné prostredie pre investičné rozhodnutia a umožniť spotrebiteľom a podnikom robiť informovanejšie rozhodnutia s cieľom ušetriť energiu a peniaze;

H. keďže od poslednej revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov EÚ prijala cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050;

I. keďže smernica o energetickej hospodárnosti budov členským štátom ukladá povinnosť prijať dlhodobé stratégie obnovy, ale nezaväzuje ich k obnove, ani nestanovuje, ako uskutočniť obnovu, a neposkytuje jasné prostriedky na kontrolu ich stratégií na základe výsledkov;

J. keďže dlhodobé stratégie obnovy by mali primerane podporovať energetickú hospodárnosť sociálneho bývania;

K. keďže opatrenia týkajúce sa automatizácie a riadiacich systémov budov, ktoré sú zahrnuté do revidovanej smernice o energetickej hospodárnosti budov ešte nie sú v plnej miere transponované v členských štátoch; keďže vykonávanie smernice by vytvorilo väčšiu istotu pre investorov a odborníkov;

L. keďže v smernici o energetickej efektívnosti sa od členských štátov vyžaduje, aby vykonali komplexné posúdenia účinného a obnoviteľného vykurovania a chladenia s cieľom identifikovať potenciál pre riešenia vykurovania a chladenia v sektore budov a navrhli politiky na dosiahnutie efektívnosti a potenciálu obnoviteľných zdrojov energie;

M. keďže cieľom iniciatívy Nový európsky Bauhaus je odstrániť rozdiely medzi dizajnom a funkciou, udržateľným životným štýlom, inteligentným využívaním zdrojov a inovatívnymi a inkluzívnymi riešeniami;

N. keďže na spustenie vlny obnovy je potrebné primerané finančné krytie a financovanie; keďže obnova je hlavnou oblasťou investícií a reforiem v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

O. keďže elektrické vozidlá sú dôležitým prvkom prechodu EÚ na čistú energiu, ktorý je založený na opatreniach v oblasti energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojoch energie, alternatívnych palivách a inovatívnych riešeniach na riadenie energetickej flexibility a s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050;

P. keďže smernica o energetickej hospodárnosti budov dopĺňa smernicu 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá tým, že poskytuje právny základ pre zavádzanie nabíjacích staníc v bytových a nebytových budovách; keďže smernica o energetickej hospodárnosti budov zohráva kľúčovú úlohu na úrovni EÚ pri podpore inteligentného, súkromného nabíjania, keďže väčšina nabíjania sa bude pravdepodobne uskutočňovať v súkromných a vo verejne prístupných nebytových priestoroch;

Q. keďže súkromné nabíjačky elektrických vozidiel majú často iné aplikácie a technické požiadavky ako verejné nabíjacie stanice, keďže sú zásobované menším výkonom a používajú sa na dlhšie nabíjacie obdobia, pričom do veľkej miery zostávajú cenovo najdostupnejším typom nabíjania;

R. keďže smernica o energetickej hospodárnosti budov by mala zohľadniť požiadavky na inštaláciu minimálneho počtu nabíjacích staníc pre parkovacie miesta v budovách tým, že sa nariadi zavedenie vhodnej kabeláže na nabíjanie elektrických vozidiel; keďže od roku 2025 musia členské štáty vymedziť v súlade s príslušnými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi podmienkami minimálnu požiadavku na nabíjacie stanice pre všetky nebytové budovy, verejné aj súkromné, ktoré majú viac ako 20 parkovacích miest;

Poznámky

1. zdôrazňuje, že ustanovenia článku 2a smernice o energetickej hospodárnosti budov sa budú musieť posilniť a účinne vykonávať, aby sa zabezpečilo, že sektor stavebníctva úspešne prispeje k dosiahnutiu aspoň 55 % zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 a k dosiahnutiu cieľa EÚ, ktorým je klimatická neutralita najneskôr do roku 2050; domnieva sa, že v dôsledku toho bude potrebné upraviť aj hlavný cieľ a priebežné míľniky a ukazovatele smernice o energetickej hospodárnosti budov, keďže dlhodobé stratégie obnovy v súčasnosti nie sú na potrebnej úrovni na dosiahnutie cieľov smernice o energetickej hospodárnosti budov;

2. zdôrazňuje, že smernica o energetickej hospodárnosti budov a podrobné dlhodobé stratégie obnovy by mali byť hnacou silou pre zvýšenie rozsahu, rýchlosti, hĺbky a kvality obnovy európskeho fondu budov prostredníctvom nových inovatívnych politických opatrení; ako sa navrhuje vo vlne obnovy;

3. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty predložili svoje dlhodobé stratégiu obnovy neskoro a jeden členský štát ju zatiaľ nepredložil vôbec; poukazuje na to, že v dôsledku toho je ťažké porovnať plány členských štátov; zdôrazňuje pozitívnu skutočnosť, že do neskoro predložených dokumentov bolo možné zahrnúť prepojenie na národné plány obnovy prijaté v dôsledku krízy COVID-19 a najnovšie politické iniciatívy EÚ, ako je napríklad Európska zelená dohoda a vlna obnovy; konštatuje však, že tým vznikol rozdiel v porovnaní s členskými štátmi, ktoré predložili svoje dlhodobé stratégie obnovy pred plánmi obnovy po pandémii;

4. pripomína význam sprístupnenia primeraných finančných zdrojov prostredníctvom siete NextGenerationEU v oblasti obnovy a energetickej hospodárnosti a efektívnosti budov; domnieva sa, že prepojenie obnovy budov s fondmi na obnovu je pre členské štáty hospodárskou príležitosťou a prostriedkom na zníženie emisií skleníkových plynov;

5. konštatuje, že predložené dlhodobé stratégie obnovy vo všeobecnosti vo veľkej miere spĺňajú požiadavky článku 2a smernice o energetickej hospodárnosti budov a poskytujú informácie o rôznych kategóriách v nich stanovených; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že úroveň podrobností a ambícií sa v jednotlivých dlhodobých stratégiách obnovy líši; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty nestanovili jasné míľniky pre roky 2030, 2040 a 2050, ako sa vyžaduje v článku 2a; okrem toho vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nie vo všetkých dlhodobých stratégiách obnovy sa uvádzajú údaje o znižovaní emisií skleníkových plynov, čo sťažuje posúdenie ambícií stratégií, pokiaľ ide o zmiernenie zmeny klímy; domnieva sa, že dlhodobé stratégie obnovy by mali pracovať na vytvorení jasných opatrení a monitorovacích nástrojov na strojnásobenie ročnej miery obnovy, pričom by sa mali zohľadniť rôzne východiskové pozície a fondy budov v členských štátoch;

6. poukazuje na skutočnosť, že členské štáty sa vo väčšine prípadov zamerali na dekarbonizáciu systémov dodávok energie a zníženie emisií skleníkových plynov, namiesto toho, aby aktívne rozvíjali špecializované opatrenia a politiky zamerané na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov uplatňovaním zásady prvoradosti energetickej efektívnosti, a tým znížili celkovú spotrebu energie v tomto sektore v rámci integrovaného systémového prístupu k energetike; zdôrazňuje, že energetická efektívnosť a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov by sa mali maximalizovať v celom energetickom hodnotovom reťazci vrátane elektriny, tepla a plynu, a nielen pre jednotlivé budovy;

7. vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala, či sú ciele dlhodobých stratégií obnovy v súlade s vlnou obnovy, komplexnými posúdeniami vykurovania a chladenia, požadovanými v smernici o energetickej efektívnosti a v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie[24]; a novými klimatickými a energetickými cieľmi pre každý členský štát podľa ich fondu budov;

8. vyzýva členské štáty, aby podporovali obnovu, ktorá podporuje integráciu z obnoviteľných zdrojov do energetického systému budov, ako je inštalácia nabíjacej infraštruktúry elektronických vozidiel, uskladňovanie tepla a pripojenie do inteligentných sietí; nabáda členské štáty a Komisiu, aby podporovali výmenu najlepších postupov;

9. domnieva sa, že zapojenie občanov do ekologickej transformácie a obnovy budov je kľúčom k ich úspechu; zdôrazňuje, že zapojenie odborníkov a využitie odborných znalostí verejnosti môže pomôcť zlepšiť vykonávanie; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatočnú transparentnosť počas celého procesu verejných konzultácií o dlhodobých stratégiách obnovy a aby zabezpečili, že proces bude inkluzívny tým, že uľahčia zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán v súlade s osobitnými požiadavkami smernice o energetickej hospodárnosti budov;

10. vyjadruje poľutovanie na tým, že EÚ nedosiahla svoj cieľ v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2020; zdôrazňuje, že existuje kolektívna medzera v ambíciách, pokiaľ ide o národné príspevky v rámci národných plánov v oblasti energetiky a klímy na dosiahnutie cieľa energetickej efektívnosti do roku 2030, a že členské štáty preto budú musieť výrazne zintenzívniť svoje úsilie;

11. konštatuje, že stavebníctvo je komplexná činnosť, ktorá si vyžaduje úzku koordináciu mnohých odborníkov a remeselníkov, a závisí od používania širokej škály stavebných techník a materiálov; domnieva sa, že pri revízii smernice o energetickej hospodárnosti budov sa musí zvážiť interakcia s inými udržateľnými stavebnými politikami a materiálovou neutralitou s cieľom účinne dekarbonizovať európske budovy;

12. zdôrazňuje význam udržateľnosti pri využívaní materiálov a spotrebe zdrojov v rámci životného cyklu budovy, a to od ťažby surovín, výstavby a používania až po ukončenie používania a demoláciu, ako aj recykláciu a opätovné použitie vrátane obnoviteľných a udržateľných materiálov na prírodnej báze; okrem toho zdôrazňuje, že pri plánovaní budov by sa malo využívať obehové hospodárstvo v rôznych fázach výstavby;

13. podporuje používanie udržateľných, inovatívnych a netoxických stavebných materiálov a zdôrazňuje význam posilnenia obehového hospodárstva stavebných materiálov zavedením alebo vytvorením systému označovania obehového hospodárstva založeného na environmentálnych normách a špecifických kritériách pre určité materiály; konštatuje, že je potrebný ďalší výskum udržateľných materiálov a udržateľných procesov; zdôrazňuje, že materiály na báze dreva môžu zohrávať úlohu pri nahrádzaní alternatív na báze fosílnych palív pri výstavbe budov, a zdôrazňuje ich potenciál dlhodobého ukladania uhlíka;

14. uznáva, že hoci hĺbkové obnovy majú výhodu v tom, že prinášajú celkovú zmenu energetickej hospodárnosti budov, postupná obnova a postupná hĺbková obnova môžu umožniť menej rušivé a nákladovo efektívnejšie opatrenia obnovy tým, že ich zosúladia s príslušnými aktivačnými momentmi; konštatuje, že takéto príležitosti sú vyvolané buď praktickými príležitosťami, osobnými okolnosťami, zmenou vlastníctva alebo zmenou nájomcu v prenajatých nehnuteľnostiach; nabáda členské štáty, aby zvážili, ako využiť aktivačné momenty na stimulovanie obnovy; konštatuje, že v dokumente sa dospelo k záveru, že jednorazové a postupné obnovy si navzájom nekonkurujú, ale obe predstavujú vhodné riešenia v závislosti od konkrétnej situácie; domnieva sa, že postupné obnovy a postupné hĺbkové obnovy sa musia vykonávať v súlade s normami hĺbkovej obnovy, aby sa zabránilo efektu odkázanosti na určitého dodávateľa tým, že sa zabezpečí plán obnovy budovy;

15. konštatuje, že súčasné vymedzenie budov s takmer nulovou spotrebou energie v smernici o energetickej hospodárnosti budov má kvalitatívny charakter a ponecháva členským štátom široký priestor na voľné uváženie pri stanovovaní príslušných noriem; vyzýva Komisiu, aby zaviedla normu hĺbkovej obnovy na dosiahnutie úspor energie a zníženie emisií skleníkových plynov, ako aj harmonizované vymedzenie budov s takmer nulovou spotrebou energie;

16. domnieva sa, že obnova a normy pre novostavby by sa mali zaoberať požiarnou bezpečnosťou a rizikami spojenými s intenzívnou seizmickou aktivitou, ktoré ovplyvňujú energetickú hospodárnosť a životnosť budov, a mali by zahŕňať vysoké zdravotné štandardy; vyzýva členské štáty, aby vytvorili režim kontrol elektrických zariadení vzhľadom na skutočnosť, že 30 % požiarov v domácnostiach a 50 % náhodných požiarov v domácnostiach je spôsobených elektrickým zdrojom[25]; domnieva sa, že obnova európskeho fondu budov by mala zahŕňať kontroly a modernizáciu elektrickej bezpečnosti a zabezpečiť dostatočné vetranie dymu v prípade požiaru; zdôrazňuje, že dlhodobé stratégie obnovy by mali prispieť aj k statickému a konštrukčnému zosilneniu fondu budov;

17. opakuje, že je potrebné zohľadniť prítomnosť výrobkov obsahujúcich azbest v budovách a odstrániť tieto výrobky a chrániť budovy pred emisiami azbestu do životného prostredia pri ich modernizácii na účely energetickej efektívnosti[26];

18. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že hoci lehota na transpozíciu smernice o energetickej hospodárnosti budov uplynula 10. marca 2020, niektoré členské štáty ešte v plnej miere neimplementovali tento právny predpis;

19. pripomína, že je dôležité zaviesť primerané stimuly na obnovu budov, ako aj finančné opatrenia podmienené zlepšením energetickej efektívnosti a úsporami energie v súlade s článkom 10 ods. 6 smernice o energetickej hospodárnosti budov a s cieľom zabezpečiť cenovú dostupnosť obnovy;

20. zdôrazňuje význam jasných a presných informácií o energetickej hospodárnosti a nákladoch za energiu pre potenciálnych záujemcov o kúpu a prenájom; uznáva potrebu zlepšiť a lepšie harmonizovať energetické certifikáty vo všetkých členských štátoch, aby boli ľahšie porovnateľné, kvalitnejšie a spoľahlivejšie, pričom by sa mali zohľadniť aj rozdielne východiskové podmienky a stav budov v členských štátoch; domnieva sa preto, že energetické certifikáty by mali byť ľahšie dostupné a čitateľné, mali by zobrazovať praktické informácie o skutočnej energetickej hospodárnosti, najmä o skutočnej uhlíkovej stope budovy, mali by byť digitalizované a mali by zahŕňať informácie z miestneho trhu na úrovni EÚ a informácie týkajúce sa parametrov kvality vnútorného prostredia, ako je tepelná pohoda;  zdôrazňuje, že energetické certifikáty by sa preto mohli využívať na voliteľné služby v reakcii na dopyt ako referencia pre regulačné opatrenia, programy financovania a integrované politiky obnovy;

21. zdôrazňuje rozdiel medzi skutočnou energetickou hospodárnosťou a hospodárnosťou vypočítanou energetickými certifikátmi, ktorý je pre používateľov energetických certifikátov nejasný; zdôrazňuje potrebu začlenenia pasu obnovy budov, digitálneho stavebného denníka a indikátora inteligentnej pripravenosti do rámca energetických certifikátov s cieľom zabrániť znásobovaniu nástrojov a zvýšiť zrozumiteľnosť pre spotrebiteľov; domnieva sa, že to uľahčí obnovu, zvýši jej hĺbku, zabezpečí koordináciu medzi rôznymi opatreniami v priebehu času a zachytí viacero výhod;

22. pripomína, že dlhodobé stratégie obnovy by mali zahŕňať širšie prínosy obnov, ako sú zdravie, bezpečnosť, tepelná pohoda a kvalita vzduchu v interiéri; konštatuje, že podľa štúdie Komisie[27], bolo zdravie hlavnou motiváciou súkromných majiteľov domov pri realizácii energetických obnov, s jasným prepojením medzi kvalitou domov, energetickou chudobou a zdravím; domnieva sa, že kvalita vzduchu vo vnútorných priestoroch by sa mala zahrnúť do podpory obnovy budov členskými štátmi prostredníctvom verejných stimulačných programov, informačných kampaní a ďalších iniciatív; nabáda členské štáty, aby zlepšili zber údajov o parametroch kvality vnútorného prostredia s cieľom vypracovať minimálne normy kvality vnútorného prostredia;

23. zdôrazňuje, že vďaka ambicióznym cieľom hĺbkovej a postupnej hĺbkovej obnovy fondu existujúcich budov sa vytvoria 2 milióny miestnych pracovných miest[28], ktoré sa nedajú obsadiť prostredníctvom outsourcingu, a to najmä v malých a stredných podnikoch, a pre spotrebiteľov sa zabezpečí čistá a cenovo dostupná energia;

24. pripomína, že verejné budovy musia byť lídrom v miere obnovy a v dosahovaní dekarbonizácie, energetickej efektívnosti a nákladovej efektívnosti, a tým prispieť k zvyšovaniu informovanosti a akceptovaniu zo strany širšej verejnosti;

25. opakuje svoju výzvu na podporu iniciatívy EÚ v oblasti zručností vrátane aspektov na podporu rodovej inkluzívnosti spolu s úsilím na vnútroštátnej úrovni s cieľom umožniť sprostredkovateľom, ako sú inštalatéri, architekti alebo dodávatelia, poskytovať poradenstvo, predpisovať alebo inštalovať potrebné riešenia vrátane digitálnych riešení na realizáciu programov energetickej efektívnosti a dekarbonizácie fondu budov, ako aj zamerať sa na zvyšovanie a rekvalifikáciu všetkých aktérov pôsobiacich v odvetví stavebníctva; považuje za nevyhnutné, aby členské štáty zabezpečili jasné prepojenie medzi svojimi vnútroštátnymi dlhodobými stratégiami obnovy a primeranými iniciatívami na podporu zručností a vzdelávania v odvetviach stavebníctva a energetickej efektívnosti;

26. domnieva sa, že zásady nákladovej efektívnosti a neutrality nákladov, keď je zvyšovanie nájomného vyvážené úsporami energie, znížia účty za energiu pre koncových spotrebiteľov; nabáda členské štáty, aby do svojich dlhodobých stratégií obnovy systematicky začleňovali politiky a opatrenia na riešenie energetickej chudoby a budov s najväčšou energetickou spotrebou vo svojich vnútroštátnych fondoch budov a aby bojovali proti narušeniam trhu a špekulatívnym akvizíciám, ktoré vedú k zvyšovaniu nájomného, čo neprimerane postihuje nájomníkov s nízkymi príjmami; pripomína, že zaťaženie najzraniteľnejších spotrebiteľov spôsobené premenlivosťou trhov s energiou možno výrazne znížiť zvýšením energetickej hospodárnosti budov; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť pružnú finančnú podporu a mechanizmy pre týchto spotrebiteľov s cieľom pomôcť pri riešení energetickej chudoby; konštatuje však, že by sa mali zvážiť stimuly na zníženie nákladov na obnovu pre konkrétne cieľové skupiny a odvetvia;

27. zdôrazňuje, že smernicou o energetickej hospodárnosti budov by sa malo zabezpečiť, aby obnova priniesla návratnosť investícií pre vlastníkov domov a budov tým, že sa zavedú skutočné a merateľné zlepšenia energetickej hospodárnosti budov; zdôrazňuje, že prístup založený na meraní energie ušetrenej v dôsledku obnovy zníži náklady a zvýši hĺbku, kvalitu a rozsah modernizácie energetickej efektívnosti existujúcich budov; žiada Komisiu, aby preskúmala, či je v rámci revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov potrebná revízia nákladovo optimálnej úrovne, vymedzenej v článku 2 ods. 14;

28. víta relatívny úspech jednotných kontaktných miest a zdôrazňuje kritickú úlohu, ktorú môžu zohrávať pri spájaní potenciálnych projektov s účastníkmi trhu vrátane občanov, verejných orgánov a realizátorov projektov, najmä projektov menšieho rozsahu; konštatuje, že neexistuje spoločné chápanie toho, čo je to jednotné kontaktné miesto, keďže existujúce modely sa v rámci EÚ líšia, pokiaľ ide o štruktúru, riadenie a typ poskytovanej pomoci; pripomína význam zvyšovania informovanosti o jednotných kontaktných miestach, a to aj na miestnej a regionálnej úrovni; zdôrazňuje, že jednotné kontaktné miesta môžu zohrávať významnú úlohu pri riešení otázky zdĺhavých a ťažkopádnych povoľovacích postupov, ako aj pri podpore prístupu k financovaniu obnovy budov, pričom pomáhajú šíriť informácie o podmienkach; domnieva sa, že jednotné kontaktné miesta by mali poskytovať poradenstvo a podporu tak rodinným domom, ako aj budovám s viacerými jednotkami, a takisto by mali poskytovať podporu akreditovaným inštalatérom;

29. pripomína, že v článku 19 smernice o energetickej hospodárnosti budov sa stanovuje doložka o preskúmaní vrátane hodnotenia ex post, ktoré sa má vykonať najneskôr do roku 2026; zdôrazňuje, že by to malo umožniť poučiť sa z vykonávania smernice o energetickej hospodárnosti budov a malo by to slúžiť na posúdenie pokroku dosiahnutého pri jej uplatňovaní v celej Únii;

Odporúčania

30. zdôrazňuje, že smernica o energetickej hospodárnosti budov má zásadný význam pre úspešné dosiahnutie cieľov vlny obnovy a znižovania emisií;

31. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili riadne vykonávanie smernice vo všetkých jej aspektoch s osobitným zreteľom na fond sociálneho bývania; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v monitorovaní tohto vykonávania a prijala opatrenia v prípade jej nedodržania;

32. vyzýva Komisiu, aby posilnila súčasné ustanovenia smernice o energetickej hospodárnosti budov s cieľom zabezpečiť, aby dlhodobé stratégie obnovy členských štátov boli v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klimatickej neutrality a cieľmi v oblasti energetiky; zdôrazňuje, že na to, aby EÚ do roku 2050 dosiahla klimatickú neutralitu, bude potrebné uskutočniť obnovu budov rýchlosťou 3 % ročne v prípade hĺbkovej a postupnej hĺbkovej modernizácie;

33. vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako formulovať štandardnú šablónu, ktorú by mohli členské štáty použiť na zabezpečenie splnenia všetkých požiadaviek stanovených v článku 2a, a aby harmonizovala ciele a požiadavky na zabezpečenie lepšej porovnateľnosti pokroku a výsledkov, ako aj posúdenie národných plánov obnovy a odolnosti alebo akéhokoľvek iného financovania zo strany EÚ, ktorého podmienkou je úplná dlhodobá stratégia obnovy; nabáda Komisiu, aby vytvorila ad hoc sieť expertov na podporu členských štátov pri navrhovaní, monitorovaní a vykonávaní ich dlhodobých stratégií obnovy;

34. vyzýva Komisiu, aby zvážila, ako ďalej uľahčiť rozvoj jednotných kontaktných miest poskytujúcich poradenské služby občanom a iným zainteresovaným stranám, a to aj prísnejšími opatreniami v smernici o energetickej hospodárnosti budov; je presvedčený, že dodatočné usmerňovacie a podporné opatrenia, najmä technická pomoc, informačné kampane, odborná príprava a financovanie projektov, môžu viesť k vyššej miere obnovy;

35. domnieva sa, že digitalizácia budov a stavebných technológií, ak je uskutočniteľná, môže zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní energetickej efektívnosti; domnieva sa, že revízia smernice o energetickej hospodárnosti budov by mala slúžiť na ďalšiu propagáciu inteligentných a flexibilných technológií v budovách v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti a na podporu prístupu zameraného na údaje; podporuje využívanie a zavádzanie vznikajúcich technológií, ako sú inteligentné merače, inteligentné nabíjanie, inteligentné vykurovacie zariadenia, technológie skladovania a systémy riadenia energie, ktoré sú interoperabilné s energetickou sieťou, 3D modelovanie a simulácia a umelá inteligencia, s cieľom dosiahnuť zníženie emisií uhlíka v každej fáze životného cyklu budovy, počnúc fázou plánovania a projektovania a pokračujúc výstavbou, prevádzkou a modernizáciou;

36. zdôrazňuje, že aktualizované, spoľahlivé a úplné údaje o výkonnosti celého európskeho fondu budov sú kľúčom k vypracovaniu a vykonávaniu účinných politík zameraných na zlepšenie energetickej efektívnosti tohto odvetvia; konštatuje, že digitálne technológie by sa mali využívať aj na podporu mapovania existujúceho fondu a na podporu zavádzania dlhodobých stratégií obnovy;

37. domnieva sa, že by sa mal uplatňovať prístup zameraný na údaje s cieľom zabezpečiť väčšiu dostupnosť súhrnných a anonymizovaných údajov pre vlastníkov domov, nájomcov a tretie strany, ktoré ich môžu využiť na optimalizáciu spotreby energie, a to aj prostredníctvom systémov bezpečného súhlasu podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ako aj na štatistické a výskumné účely;

38. nabáda členské štáty, aby zabezpečili účinné, ambiciózne a konzistentné vykonávanie schváleného systému ukazovateľov inteligentnej pripravenosti v celej EÚ; poukazuje na to, že indikátory inteligentnej pripravenosti by mali slúžiť na dosiahnutie vlny obnovy a integrácie energetického systému podporou zavádzania inteligentných a flexibilných budov; uznáva, že indikátory inteligentnej pripravenosti pomôžu ďalej podporovať navrhovanie a výstavbu nových budov ako budov s nulovou spotrebou energie;

39. domnieva sa, že v dlhodobých stratégiách obnovy by sa malo uvádzať viac podrobných informácií o dlhodobých opatreniach a plánovaní integrovanej infraštruktúry na základe plánu s konkrétnymi politikami a harmonogramom s jasnými míľnikmi na roky 2030, 2040 a 2050, s cieľom vytvoriť stabilnejšie prostredie pre investorov, developerov, vlastníkov domov a nájomníkov a riešiť vplyv celého životného cyklu budov; zdôrazňuje, že členské štáty musia zlepšiť prístup k rôznym finančným a fiškálnym mechanizmom na podporu mobilizácie súkromných investícií a posilnenie verejno-súkromných partnerstiev; vyzýva na prijatie opatrení na podporu úverov, ktoré stanovujú energetickú hospodárnosť ako kritérium pre nižšie úrokové sadzby;

40. zdôrazňuje, že smernicou o energetickej hospodárnosti budov by sa malo zabezpečiť, že pri obnove sa dosiahne zhodnotenie vynaložených prostriedkov a návratnosť investícií pre vlastníkov domov a budov, zníženie účtov za energiu a zlepšenie udržateľnosti zavedením skutočných a merateľných zlepšení energetickej hospodárnosti budov; upozorňuje, že prístup založený na skutočne ušetrenej energii v dôsledku obnovy zníži náklady a zvýši kvalitu aj rozsah modernizácie energetickej efektívnosti pri obnove budov;

41. zdôrazňuje potenciál zelenej infraštruktúry, ako sú zelené strechy a steny, pri zlepšovaní energetickej hospodárnosti budov a pri adaptácii na zmenu klímy a zmierňovaní jej dôsledkov a biodiverzity, najmä v mestských oblastiach;

42. vyzýva členské štáty, aby využili dlhodobé stratégie obnovy na vykonávanie inovatívnych politík, s cieľom aktívne zapojiť občanov do ich tvorby a realizácie a do programov energetickej efektívnosti; zdôrazňuje význam zapojenia a mobilizácie zainteresovaných strán vrátane občanov, miestnych samospráv, bytových združení a odborníkov v oblasti stavebníctva do tvorby integrovaných plánov a stratégií vykonávania dekarbonizácie budov;

43. uznáva rozdielnu dynamiku výstavby a obnovy rôznych typov budov (verejných a súkromných, nebytových a obytných budov) v členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby poskytla rámec na zavedenie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti, ktoré by zohľadňovali rôzne východiskové body a fondy budov v členských štátoch, najmä budovy s osobitným architektonickým alebo historickým významom, aby sa urýchlila miera obnovy a zabezpečila viditeľnosť celého hodnotového reťazca so zreteľom na očakávané zlepšenia a stimulovali inovácie a zároveň sa zabezpečila cenová dostupnosť, najmä pre osoby s nízkymi príjmami a v zraniteľných situáciách;

44. vyzýva členské štáty, aby vypracovali integrovaný a začlenený rámec, ktorý bude zahŕňať príslušné financovanie a technickú pomoc pri postupnom zavádzaní minimálnych noriem energetickej hospodárnosti, ktoré v konečnom dôsledku zabezpečia dosiahnutie míľnikov na roky 2030 a 2050 v ich dlhodobých stratégiách obnovy; zdôrazňuje, že takéto minimálne normy by mohli pomôcť nastúpiť cestu ku klimatickej neutralite v odvetví stavebníctva najneskôr do roku 2050 a mohli by zviditeľniť trh a zabezpečiť jeho bezpečnosť, pokiaľ ide o transformáciu existujúceho fondu budov; uznáva, že členské štáty môžu flexibilne navrhnúť potrebné opatrenia, aby sa prispôsobili rôznym hospodárskym, klimatickým, politickým, sociálnym a stavebným podmienkam; domnieva sa, že by sa mali poskytnúť osobitné finančné nástroje a stimuly pre budovy s technickými, architektonickými alebo historickými obmedzeniami, ktoré nemožno obnoviť za primerané náklady v porovnaní s hodnotou nehnuteľnosti;

45. vyzýva Komisiu, aby prepojila dlhodobé stratégie obnovy s príslušnými ustanoveniami smernice o energetickej efektívnosti a smernice o obnoviteľných zdrojoch energie týkajúcimi sa diaľkového vykurovania a chladenia a propagácie energie z obnoviteľných zdrojov v sektore stavebníctva, ako sú solárna tepelná a geotermálna energia, ako aj o väčšej úlohe skladovania energie a vlastnej spotreby v reakcii na signály zo siete a mikrosiete, pričom uznáva, že v súčasnosti sa vo vykurovacích systémoch budov používajú fosílne palivá, najmä zemný plyn; konštatuje, že spotrebitelia potrebujú podporu pri prechode od fosílnych palív;

46. vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali ustanovenia článku 14 a článku 15 ods. 4 smernice o energetickej hospodárnosti budov a poskytli občanom a odborníkom jasné podrobnosti o tom, ako môže domový automatizačný a riadiaci systém (BACS) čo najskôr poskytnúť povinné kapacity, aby sa zabezpečilo, že všetky prípravné opatrenia budú prijaté bezodkladne a pred termínom v roku 2025; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vykonávaní týchto ustanovení zvážili použitie nástrojov alebo kontrolných zoznamov vypracovaných odborníkmi a profesionálmi;

47. vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na dekarbonizáciu vykurovania a chladenia v budovách v súlade s prioritami vlny obnovy a aby zvážili systémy stimulov so zameraním na najzraniteľnejších spotrebiteľov s cieľom nahradiť staré, fosílne a neefektívne vykurovacie systémy v budovách, a to aj zavedením cieľov týkajúcich sa ich výmeny v súlade s dlhodobými stratégiami obnovy;

48. pripomína svoju požiadavku na ďalšiu revíziu s cieľom vyhodnotiť potrebu zvýšiť požiadavky na nabíjaciu infraštruktúru v smernici o energetickej hospodárnosti budov, pričom sa zohľadní potreba zabezpečiť stabilitu siete, napríklad zavedením funkcií inteligentného nabíjania, s cieľom podporiť udržateľnú mobilitu, ako aj zahrnúť integrovaný, systematický a obehový prístup k rozvoju miest a vidieka v súlade s riadnym územným plánovaním a dopravnými trasami;

49. nabáda členské štáty, aby v spolupráci so zainteresovanými stranami a miestnymi komunitami zvážili, ako čo najlepšie využiť výhody prístupu založeného na okresoch pri rozsiahlych obnovách;

50. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že nabíjacie stanice v budovách budú pripravené na inteligentné nabíjanie, a aby zosúladili požiadavky s revidovanou smernicou o obnoviteľných zdrojoch energie; vyzýva členské štáty, aby vytvorili rámec, ktorý pomôže zjednodušiť a urýchliť zavádzanie nabíjacích staníc v nových a existujúcich obytných a nebytových budovách, s cieľom riešiť možné regulačné prekážky a podporovať vhodné spôsoby na zabezpečenie jednoduchého prístupu a uskladnenia bicyklov v projektoch budov;

51. víta skutočnosť, že Komisia uznala význam elektromobility tým, že zaviedla minimálne požiadavky na parkoviská presahujúce určitú veľkosť a ďalšie minimálne požiadavky na infraštruktúru pre menšie budovy; zdôrazňuje, že zavádzanie tejto nabíjacej infraštruktúry sa musí ďalej podporovať;

52. zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú môže obnova existujúcich budov a projektovanie nových budov zohrávať pri podpore zavádzania elektrických vozidiel, ako sú automobily, dodávky, bicykle a motocykle, a to zabezpečením primeraných parkovacích miest a nabíjacej infraštruktúry, čo prispeje k celkovej dekarbonizácii odvetvia dopravy; konštatuje, že vďaka takýmto zásahom sa budovy môžu stať zdravšími, ekologickejšími a vzájomne prepojenými v rámci svojej štvrte, ako aj odolnejšími voči negatívnym vplyvom zmeny klímy; vyzýva Komisiu, aby zvážila rozšírenie rozsahu mobility v smernici o energetickej hospodárnosti budov, ak je to možné, zavedením minimálnych požiadaviek v rôznych typoch budov na parkovaciu infraštruktúru pre bicykle a nabíjacie stanice pre elektrické bicykle;

53. víta uznanie významu požiadaviek na infraštruktúru kabeláže v nových bytových a nebytových budovách ako jednej z podmienok rýchleho zavedenia nabíjacích staníc; vyzýva Komisiu, aby podporovala začlenenie takýchto požiadaviek do vnútroštátnych politických rámcov;

54. zdôrazňuje, že dostupnosť nabíjacích staníc je jedným zo stimulov pre majiteľov súkromných bytov alebo domov, aby sa rozhodli pre riešenie elektromobility; konštatuje však, že v smernici o energetickej hospodárnosti budov sa v súčasnosti stanovujú požiadavky len na infraštruktúru vedenia pre nové budovy a budovy prechádzajúce významnou obnovou s viac ako 10 parkovacími miestami; poukazuje na to, že v smernici sa stanovuje výnimka, ak náklady na nabíjacie zariadenia a vedenia presahujú 7 % celkových nákladov obnovy budovy; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vykonala analýzu nákladov s cieľom preskúmať možné spôsoby, ako povzbudiť vývojárov, aby zavádzali primeranú infraštruktúru pre používateľov elektrických vozidiel;

55. pripomína, že členské štáty musia do 1. januára 2025 stanoviť požiadavky na inštaláciu určitého počtu nabíjacích staníc pre všetky nebytové budovy s viac ako 20 parkovacími miestami; v tejto súvislosti konštatuje, že je dôležité identifikovať nedostatky pri vykonávaní smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktorej revízia by mala zahŕňať ustanovenia na ďalšiu podporu a uľahčenie zavádzania súkromnej a verejnej nabíjacej infraštruktúry v bytových a nebytových budovách;

56. zdôrazňuje, že riešenia v oblasti elektrickej mobility musia byť ľahko dostupné všetkým ľuďom; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu renovácie budov vrátane parkovísk s cieľom zlepšiť prístupnosť pre osoby so zníženou pohyblivosťou; okrem toho zdôrazňuje potrebu vyčleniť skladovací priestor pre mobilné zariadenia v obnovených a nových budovách, a to aj pre invalidné vozíky a detské kočíky;

57. víta uznanie opatrení potrebných na uľahčenie a urýchlenie zavádzania nabíjacej infraštruktúry odstránením existujúcich prekážok, ako sú nejednotné stimuly a administratívna záťaž; poukazuje však na to, že na vnútroštátnej a miestnej úrovni naďalej existujú administratívne prekážky, pokiaľ ide o plánovanie infraštruktúry a postupy udeľovania povolení pre nabíjaciu infraštruktúru, ktoré brzdia zavádzanie nabíjacej infraštruktúry v nových a existujúcich bytových a nebytových budovách; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na odstránenie týchto jasných administratívnych prekážok;

58. zdôrazňuje, že nabíjanie elektrických vozidiel v bytových a nebytových budovách musí dopĺňať verejne prístupná nabíjacia infraštruktúra, aby sa zabezpečila kapacita nabíjania elektrických vozidiel; zdôrazňuje potrebu zvýšiť investície do elektromobility a zaviesť nabíjaciu infraštruktúru, ktorá bude schopná zabezpečiť inteligentné nabíjanie, čo môže uľahčiť posun špičky a reakciu na strane spotreby, čím sa vytvoria lacnejšie a efektívnejšie energetické elektrické siete, ktoré si vyžadujú menšiu výrobnú kapacitu a infraštruktúru;

59. domnieva sa, že zavedenie verejnej, poloverejnej a súkromnej infraštruktúry inteligentného nabíjania zostáva základným predpokladom podpory presadzovania elektrických vozidiel na trhu; vyzýva preto na zvýšenie investícií do budov a mobility, podporu inovácií a využívanie digitálnych nástrojov v oblasti elektromobility;

60. poukazuje na to, že príslušné právne predpisy EÚ by mali uľahčiť zavádzanie nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá v súvislosti s renováciami, novostavbami a novými zariadeniami; zdôrazňuje význam investícií do verejných nabíjacích staníc pozdĺž koridorov základnej siete a v rámci komplexnej siete, ale zdôrazňuje, že tieto investície môžu byť len doplnkom k oveľa väčšiemu počtu nabíjacích staníc, ktoré budú potrebné v mestských oblastiach; poukazuje na to, že nákladovo najefektívnejším a praktickým spôsobom, ako urýchliť prechod na elektrický pohon vozového parku, je sprístupniť nabíjacie stanice v blízkosti domácností a pracovísk, kde budú slúžiť ako základný doplnok k potrebnej, ale nákladnejšej infraštruktúre rýchleho nabíjania;

61. zdôrazňuje význam zabezpečenia inkluzívnej, súdržnej a udržateľnej mobility pre všetkých Európanov a regióny vrátane najvzdialenejších regiónov; zdôrazňuje význam podpory alternatívnych, inkluzívnych, bezpečných a udržateľných spôsobov dopravy a s tým súvisiacej potrebnej infraštruktúry; vyzýva členské štáty, aby pri navrhovaní svojich požiadaviek na zavedenie minimálneho počtu nabíjacích staníc zabezpečili sociálno-ekonomickú a územnú súdržnosť; naliehavo vyzýva členské štáty, aby identifikovali a odstránili všetky sociálne, hospodárske, právne, regulačné a administratívne prekážky brániace rýchlemu rozvoju nabíjacích staníc;

62. uznáva význam zachovania existujúcich mestských zelených plôch a udržateľných mestských odvodňovacích systémov v čo najväčšom rozsahu pri plánovaní výstavby bytovej a nebytovej spoplatnenej infraštruktúry a parkovacích miest;

63. konštatuje, že len niekoľko členských štátov oznámilo sľubný pokrok v oblasti nabíjacej infraštruktúry elektrických vozidiel v budovách a na parkoviskách; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným pokrokom v iných členských štátoch a žiada, aby sa urýchlene sprístupnil širší rozsah údajov; konštatuje, že väčšina členských štátov poskytla odhady týkajúce sa využívania elektrických vozidiel a ciele v oblasti zavádzania elektrických dobíjacích zariadení na rok 2020; poukazuje však na to, že len dve tretiny členských štátov poskytli údaje o cieľoch na roky 2025 a 2030;

64. poukazuje na to, že viaceré miestne orgány začali vypracúvať plány dekarbonizácie, ktoré zahŕňajú aj stanovenie záväzných lehôt na zavedenie zákazu používania vozidiel so spaľovacím motorom; vyzýva tieto orgány, aby zabezpečili, že ich plány budú zahŕňať osobitnú finančnú a technickú podporu na prispôsobenie ich fondu budov s cieľom splniť ich plány dekarbonizácie;

°

° °

65. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE DOPRAVU A CESTOVNÝ RUCH (27.10.2021)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k vykonávaniu smernice o energetickej hospodárnosti budov

(2021/2077(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Maria Grapini

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti[29] (smernica o energetickej hospodárnosti budov) a na jej prípadné preskúmanie,

 so zreteľom na nedávno zverejnený balík Fit for 55,

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631 zo 17. apríla 2019, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá[30], a na návrh Komisie zo 14. júla 2021 na zmenu nariadenia (EÚ) 2019/631, pokiaľ ide o posilnenie uvedených noriem v súlade s ambicióznejšími klimatickými cieľmi Únie (COM(2021)0556),

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá[31] a na jej plánované preskúmanie,

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy)[32],

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640) a na uznesenie Európskeho parlamentu o tejto veci z 15. januára 2020[33],

 so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom Vlna obnovy pre Európu – ekologizácia našich budov, tvorba pracovných miest, zlepšovanie životných podmienok (COM(2020)0662),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. decembra 2020 s názvom Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti (COM(2020)0789),

 so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 25. marca 2021 s názvom Predbežná analýza dlhodobých stratégií obnovy 13 členských štátov (SWD(2021)0069),

A. keďže elektrické vozidlá sú dôležitým prvkom prechodu EÚ na čistú energiu, ktorý je založený na opatreniach v oblasti energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojoch energie, alternatívnych palivách a inovatívnych riešeniach na riadenie energetickej flexibility a s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050;

B. keďže smernica o energetickej hospodárnosti budov dopĺňa smernicu 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá tým, že poskytuje právny základ pre zavádzanie nabíjacích staníc v bytových a nebytových budovách; keďže smernica o energetickej hospodárnosti budov zohráva kľúčovú úlohu na úrovni EÚ pri podpore inteligentného, súkromného nabíjania, keďže väčšina nabíjania sa bude pravdepodobne uskutočňovať v súkromných a vo verejne prístupných nebytových priestoroch;

C. keďže dôkladná analýza vykonávania existujúcich ustanovení smernice o energetickej hospodárnosti budov v porovnaní s posilnenými cieľmi EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050, by mala slúžiť ako referenčný bod pre budúcu revíziu smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktorú by Komisia mala zverejniť do posledného štvrťroka 2021;

D. keďže súkromné nabíjačky elektrických vozidiel majú často iné aplikácie a technické požiadavky ako verejné nabíjacie stanice, pretože sú zásobované menším výkonom a používajú sa na dlhšie nabíjacie obdobia, pričom do veľkej miery zostávajú cenovo najdostupnejším typom nabíjania;

E. keďže smernica o energetickej hospodárnosti budov by mala zohľadniť požiadavky na inštaláciu minimálneho počtu nabíjacích staníc pre parkovacie miesta v budovách tým, že sa nariadi zavedenie vhodnej kabeláže na nabíjanie elektrických vozidiel; keďže od roku 2025 musia členské štáty vymedziť v súlade s príslušnými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi podmienkami minimálnu požiadavku na nabíjacie stanice pre všetky nebytové budovy, verejné aj súkromné, ktoré majú viac ako 20 parkovacích miest;

Vnútroštátne politické rámce, minimálne normy energetickej hospodárnosti a požiadavky na nabíjacie stanice

1. víta skutočnosť, že Komisia uznala význam elektromobility tým, že zaviedla minimálne požiadavky na parkoviská presahujúce určitú veľkosť a ďalšie minimálne požiadavky na infraštruktúru pre menšie budovy; zdôrazňuje, že zavádzanie tejto nabíjacej infraštruktúry sa musí ďalej podporovať;

2. zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú môže renovácia existujúcich budov a projektovanie nových budov zohrávať pri podpore zavádzania elektrických vozidiel, ako sú automobily, dodávky, bicykle a motocykle, a to zabezpečením primeraných parkovacích miest a nabíjacej infraštruktúry, čo prispeje k celkovej dekarbonizácii odvetvia dopravy; konštatuje, že vďaka takýmto zásahom sa budovy môžu stať zdravšími, ekologickejšími a vzájomne prepojenými v rámci svojej štvrte, ako aj odolnejšími voči negatívnym vplyvom zmeny klímy; vyzýva Komisiu, aby zvážila rozšírenie rozsahu mobility v smernici o energetickej hospodárnosti budov, ak je to možné, zavedením minimálnych požiadaviek v rôznych typoch budov na parkovaciu infraštruktúru pre bicykle a nabíjacie stanice pre elektrické bicykle;

3. víta uznanie významu požiadaviek na infraštruktúru kabeláže v nových bytových a nebytových budovách ako jednej z podmienok rýchleho zavedenia nabíjacích staníc; vyzýva Komisiu, aby podporovala začlenenie takýchto požiadaviek do vnútroštátnych politických rámcov;

4. domnieva sa, že je potrebné postupne zavádzať požiadavky na minimálne normy energetickej hospodárnosti v bytových budovách, hoteloch a iných ubytovacích zariadeniach v členských štátoch, pričom osobitnú pozornosť treba venovať finančným a nefinančným stimulom pre jednotlivých vlastníkov a segmenty; domnieva sa, že to nepriamo uľahčí aj dekarbonizáciu odvetvia dopravy a cestovného ruchu;

5. zdôrazňuje, že dostupnosť nabíjacích staníc je jedným zo stimulov pre majiteľov súkromných bytov alebo domov, aby sa rozhodli pre riešenie elektromobility; konštatuje však, že v smernici o energetickej hospodárnosti budov sa v súčasnosti stanovujú požiadavky len na infraštruktúru vedenia pre nové budovy a budovy prechádzajúce významnou obnovou s viac ako 10 parkovacími miestami; poukazuje na to, že v smernici sa stanovuje výnimka, ak náklady na nabíjacie zariadenia a vedenia presahujú 7 % celkových nákladov obnovy budovy; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vykonala analýzu nákladov s cieľom preskúmať možné spôsoby, ako povzbudiť vývojárov, aby zavádzali primeranú infraštruktúru pre používateľov elektrických vozidiel;

6. pripomína, že členské štáty musia do 1. januára 2025 stanoviť požiadavky na inštaláciu určitého počtu nabíjacích staníc pre všetky nebytové budovy s viac ako 20 parkovacími miestami; v tejto súvislosti konštatuje, že je dôležité identifikovať nedostatky pri vykonávaní smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktorej revízia by mala zahŕňať ustanovenia na ďalšiu podporu a uľahčenie zavádzania súkromnej a verejnej nabíjacej infraštruktúry v bytových a nebytových budovách;

Prístupnosť a administratívne prekážky

7. zdôrazňuje, že riešenia v oblasti elektrickej mobility musia byť ľahko dostupné všetkým ľuďom; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu renovácie budov vrátane parkovísk s cieľom zlepšiť prístupnosť pre osoby so zníženou pohyblivosťou; okrem toho zdôrazňuje potrebu vyčleniť skladovací priestor pre mobilné zariadenia v obnovených a nových budovách, a to aj pre invalidné vozíky a detské kočíky;

8. víta uznanie opatrení potrebných na uľahčenie a urýchlenie zavádzania nabíjacej infraštruktúry odstránením existujúcich prekážok, ako sú nejednotné stimuly a administratívna záťaž; poukazuje však na to, že na vnútroštátnej a miestnej úrovni naďalej existujú administratívne prekážky, pokiaľ ide o plánovanie infraštruktúry a postupy udeľovania povolení pre nabíjaciu infraštruktúru, ktoré brzdia zavádzanie nabíjacej infraštruktúry v nových a existujúcich bytových a nebytových budovách; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na odstránenie týchto jasných administratívnych prekážok;

Komplementárnosť verejnej a súkromnej infraštruktúry

9. zdôrazňuje, že nabíjanie elektrických vozidiel v bytových a nebytových budovách musí dopĺňať verejne prístupná nabíjacia infraštruktúra, aby sa zabezpečila kapacita nabíjania elektrických vozidiel; zdôrazňuje potrebu zvýšiť investície do elektromobility a zaviesť nabíjaciu infraštruktúru, ktorá je schopná zabezpečiť inteligentné nabíjanie, čo môže uľahčiť posun špičky a reakciu na strane spotreby, čím sa vytvoria lacnejšie a efektívnejšie energetické elektrické siete, ktoré si vyžadujú menšiu výrobnú kapacitu a infraštruktúru;

10. domnieva sa, že zavedenie verejnej, poloverejnej a súkromnej infraštruktúry inteligentného nabíjania zostáva základným predpokladom podpory presadzovania elektrických vozidiel na trhu; vyzýva preto na zvýšenie investícií do budov a mobility, podporu inovácií a využívanie digitálnych nástrojov v oblasti elektromobility;

11. poukazuje na to, že príslušné právne predpisy EÚ by mali uľahčiť zavádzanie nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá v súvislosti s renováciami, novostavbami a novými zariadeniami; zdôrazňuje význam investícií do verejných nabíjacích staníc pozdĺž koridorov základnej siete a v rámci komplexnej siete, ale zdôrazňuje, že tieto investície môžu byť len doplnkom k oveľa väčšiemu počtu nabíjacích staníc, ktoré budú potrebné v mestských oblastiach; poukazuje na to, že nákladovo najefektívnejším a praktickým spôsobom, ako urýchliť prechod na elektrický pohon vozového parku, je sprístupniť nabíjacie stanice v blízkosti domácností a pracovísk, kde budú slúžiť ako základný doplnok k potrebnej, ale nákladnejšej infraštruktúre rýchleho nabíjania;

Súdržnosť, investičné mechanizmy a budovy s takmer nulovou spotrebou energie

12. zdôrazňuje význam zabezpečenia inkluzívnej, súdržnej a udržateľnej mobility pre všetkých Európanov a regióny vrátane najvzdialenejších regiónov; zdôrazňuje význam podpory alternatívnych, inkluzívnych, bezpečných a udržateľných spôsobov dopravy a s tým súvisiacej potrebnej infraštruktúry; vyzýva členské štáty, aby pri navrhovaní svojich požiadaviek na zavedenie minimálneho počtu nabíjacích staníc zabezpečili sociálno-ekonomickú a územnú súdržnosť; naliehavo vyzýva členské štáty, aby identifikovali a odstránili všetky sociálne, hospodárske, právne, regulačné a administratívne prekážky brániace rýchlemu rozvoju nabíjacích staníc;

13. zdôrazňuje, že pri novej výstavbe a obnove bytových a nebytových budov treba zohľadniť environmentálne aspekty, digitálnu transformáciu a elektronickú mobilitu; zdôrazňuje potrebu zachovať v čo najväčšej možnej miere požiadavky na takmer nulovú spotrebu energie pri nových budovách a pri ich obnove;

MSP

14. zdôrazňuje skutočnosť, že európske malé a stredné podniky (MSP) vrátane podnikov z odvetví dopravy a cestovného ruchu budú zohrávať zásadnú úlohu v tzv. vlne obnovy; zdôrazňuje, že stimuly, ako je rekvalifikácia a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov, budú zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti klímy;

15. zdôrazňuje potrebu poskytnúť primeranú finančnú podporu MSP v odvetví stavebníctva s cieľom podporiť a stimulovať výstavbu a obnovu budov v súlade s minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť; nabáda členské štáty, aby preskúmali možné opatrenia, ako sú daňové úľavy, prijatie účinných systémov bankových úverov a iné riešenia financovania, na podporu MSP pri zavádzaní inteligentných súkromných nabíjacích staníc, čím sa podporí aj zavádzanie elektrických vozidiel do ich vozových parkov ľahkých úžitkových vozidiel;

Obnovy, dlhodobé stratégie obnovy a mestské plánovanie

16. zdôrazňuje, že obnova budov zohráva zásadnú úlohu pri dekarbonizácii a digitalizácii odvetvia dopravy a pri integrácii obnoviteľných zdrojov energie do tohto odvetvia; zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a vyššia miera obnovy súčasného fondu budov budú dôležité na dosiahnutie krátkodobých a dlhodobých cieľov EÚ v oblasti klímy a uľahčia príspevok odvetvia dopravy k týmto cieľom; v tejto súvislosti pripomína ambíciu Komisie uvedenú v jej oznámení o vlne obnovy pre Európu aspoň zdvojnásobiť ročnú mieru energetickej obnovy všetkých budov a podporiť hĺbkové energetické renovácie;

17. zdôrazňuje, že všetky práce na obnove budov by sa mali riadiť zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti a mali by prispievať k cieľu EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že súkromné a verejné finančné inštitúcie budú motivované vhodnými investičnými mechanizmami s cieľom zvýšiť objem obnov a výstavby, podporiť prílev kapitálu ku koncovým používateľom a prilákať návratnosť investícií;

18. uznáva prínos miestnych a komunitných prístupov k projektom obnovy budov s cieľom zvýšiť a využiť synergie a úspory z rozsahu; domnieva sa, že na zlepšenie prepojenia medzi jednotlivými druhmi dopravy, dostupnosti a funkčnosti komunitných priestorov a štvrtí a na začlenenie opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu s cieľom zlepšiť kvalitu ovzdušia a verejné zdravie, ako aj zachovať kultúrne dedičstvo, je potrebné viac miestneho plánovania;

19. zastáva názor, že zlepšenie energetickej hospodárnosti budov má potenciál podporiť obnovu miest, čo má zásadný význam pre zamestnanosť, obnovu budov a zmenu modelov mobility a prístupnosti, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore udržateľného a kvalitného cestovného ruchu;

20. naliehavo vyzýva členské štáty, aby vo svojich dlhodobých stratégiách obnovy venovali osobitnú pozornosť obnove parkovísk a iných relevantných budov na nabíjanie elektrických vozidiel, pričom by mali zohľadniť národné a regionálne špecifiká; vyzýva členské štáty, aby čo najkomplexnejšie načrtli, ako sa tieto obnovy budú vykonávať, vrátane riešenia nevedomej zaujatosti a systémových štrukturálnych prekážok, ako sú prierezové sociálno-ekonomické a rodové nerovnosti; vyzýva Komisiu, aby poskytla usmernenia k vykonávaniu dlhodobých stratégií obnovy;

21. zdôrazňuje potrebu holistického, súdržného a inkluzívneho mestského plánovania a podpory bezpečných a udržateľných spôsobov dopravy a ich podpornej infraštruktúry;

22. uznáva význam zachovania existujúcich mestských zelených plôch a udržateľných mestských odvodňovacích systémov v čo najväčšom rozsahu pri plánovaní výstavby bytovej a nebytovej spoplatnenej infraštruktúry a parkovacích miest;

Nedostatočný pokrok zo strany členských štátov

23. konštatuje, že len niekoľko členských štátov oznámilo sľubný pokrok v oblasti nabíjacej infraštruktúry elektrických vozidiel v budovách a na parkoviskách; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným pokrokom v iných členských štátoch a žiada, aby sa urýchlene sprístupnil širší rozsah údajov; konštatuje, že väčšina členských štátov poskytla odhady týkajúce sa využívania elektrických vozidiel a ciele v oblasti zavádzania elektrických dobíjacích zariadení na rok 2020; poukazuje však na to, že len dve tretiny členských štátov poskytli údaje o cieľoch na roky 2025 a 2030;

24. poukazuje na to, že viaceré miestne orgány začali vypracúvať plány dekarbonizácie, ktoré zahŕňajú aj stanovenie záväzných lehôt na zavedenie zákazu používania vozidiel so spaľovacím motorom; vyzýva tieto orgány, aby zabezpečili, že ich plány budú zahŕňať osobitnú finančnú a technickú podporu na prispôsobenie ich fondu budov s cieľom splniť ich plány dekarbonizácie;

25. pripomína, že vzhľadom na to, že v EÚ je viac ako 50 miliónov ľudí postihnutých energetickou chudobou, mala by sa poskytnúť finančná pomoc na podporu domácností s nízkymi príjmami pri dodržiavaní minimálnych noriem energetickej hospodárnosti; považuje za dôležité, aby členské štáty zaručili prístup k elektrickej energii zraniteľným osobám.


 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

27.10.2021

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

45

3

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Magdalena Adamowicz, Andris Ameriks, José Ramón Bauzá Díaz, Izaskun Bilbao Barandica, Paolo Borchia, Marco Campomenosi, Ciarán Cuffe, Johan Danielsson, Karima Delli, Anna Deparnay-Grunenberg, Ismail Ertug, Gheorghe Falcă, Giuseppe Ferrandino, Mario Furore, Søren Gade, Isabel García Muñoz, Jens Gieseke, Elsi Katainen, Elena Kountoura, Julie Lechanteux, Peter Lundgren, Benoît Lutgen, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Marian-Jean Marinescu, Tilly Metz, Cláudia Monteiro de Aguiar, Caroline Nagtegaal, Jan-Christoph Oetjen, Philippe Olivier, João Pimenta Lopes, Tomasz Piotr Poręba, Dominique Riquet, Dorien Rookmaker, Massimiliano Salini, Vera Tax, Barbara Thaler, István Ujhelyi, Henna Virkkunen, Petar Vitanov, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Roberts Zīle, Kosma Złotowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Clare Daly, Tomasz Frankowski, Maria Grapini, Roman Haider, Pär Holmgren, Patrizia Toia

Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní

Karolin Braunsberger-Reinhold

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

45

+

ECR

Tomasz Piotr Poręba, Roberts Zīle, Kosma Złotowski

ID

Paolo Borchia, Marco Campomenosi, Roman Haider

NI

Mario Furore

PPE

Magdalena Adamowicz, Karolin Braunsberger-Reinhold, Gheorghe Falcă, Tomasz Frankowski, Jens Gieseke, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Benoît Lutgen, Marian-Jean Marinescu, Cláudia Monteiro de Aguiar, Massimiliano Salini, Barbara Thaler, Henna Virkkunen, Elissavet Vozemberg-Vrionidi

Renew

José Ramón Bauzá Díaz, Izaskun Bilbao Barandica, Søren Gade, Elsi Katainen, Caroline Nagtegaal, Jan-Christoph Oetjen, Dominique Riquet

S&D

Andris Ameriks, Johan Danielsson, Ismail Ertug, Giuseppe Ferrandino, Isabel García Muñoz, Maria Grapini, Vera Tax, Patrizia Toia, István Ujhelyi, Petar Vitanov

The Left

Clare Daly, Elena Kountoura, João Pimenta Lopes

Verts/ALE

Ciarán Cuffe, Karima Delli, Anna Deparnay-Grunenberg, Pär Holmgren, Tilly Metz

 

3

-

ID

Julie Lechanteux, Philippe Olivier

NI

Dorien Rookmaker

 

1

0

ECR

Peter Lundgren

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 


 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia

9.11.2021

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

51

11

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Tom Berendsen, Vasile Blaga, Paolo Borchia, Marc Botenga, Markus Buchheit, Martin Buschmann, Jerzy Buzek, Maria da Graça Carvalho, Ignazio Corrao, Ciarán Cuffe, Josianne Cutajar, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Valter Flego, Niels Fuglsang, Lina Gálvez Muñoz, Claudia Gamon, Nicolás González Casares, Christophe Grudler, Henrike Hahn, Robert Hajšel, Ivo Hristov, Romana Jerković, Seán Kelly, Łukasz Kohut, Andrius Kubilius, Miapetra Kumpula-Natri, Marisa Matias, Eva Maydell, Dan Nica, Angelika Niebler, Mauri Pekkarinen, Markus Pieper, Clara Ponsatí Obiols, Sira Rego, Manuela Ripa, Jérôme Rivière, Robert Roos, Jessica Stegrud, Riho Terras, Grzegorz Tobiszowski, Pernille Weiss, Carlos Zorrinho

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Damian Boeselager, Salvatore De Meo, Ismail Ertug, Eleonora Evi, Martin Hojsík, Janusz Lewandowski, Adriana Maldonado López, Dragoş Pîslaru, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, Jacek Saryusz-Wolski, Susana Solís Pérez, Ivan Štefanec, Emma Wiesner

Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní

Rosanna Conte, Rosa D’Amato, Claude Gruffat, Ska Keller, Harald Vilimsky, Petar Vitanov

 


 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

51

+

NI

Clara Ponsatí Obiols

PPE

Pascal Arimont, Tom Berendsen, Vasile Blaga, Jerzy Buzek, Maria da Graça Carvalho, Pilar del Castillo Vera, Salvatore De Meo, Christian Ehler, Seán Kelly, Andrius Kubilius, Janusz Lewandowski, Eva Maydell, Angelika Niebler, Markus Pieper, Massimiliano Salini, Ivan Štefanec, Riho Terras, Pernille Weiss,

RENEW

Valter Flego, Claudia Gamon, Christophe Grudler, Martin Hojsík, Mauri Pekkarinen, Dragoş Pîslaru, Dominique Riquet, Susana Solís Pérez, Emma Wiesner

S&D

Josianne Cutajar, Ismail Ertug, Niels Fuglsang, Lina Gálvez Muñoz, Nicolás González Casares, Robert Hajšel, Ivo Hristov, Romana Jerković, Łukasz Kohut, Miapetra Kumpula-Natri, Adriana Maldonado López, Dan Nica, Petar Vitanov, Carlos Zorrinho

VERTS/ALE

Damian Boeselager, Ignazio Corrao, Ciarán Cuffe, Rosa D'Amato, Eleonora Evi, Claude Gruffat, Henrike Hahn, Ska Keller, Manuela Ripa

 

11

-

ECR

Robert Roos, Jessica Stegrud

ID

Paolo Borchia, Markus Buchheit, Rosanna Conte, Jérôme Rivière, Harald Vilimsky

NI

Martin Buschmann

THE LEFT

Marc Botenga, Marisa Matias, Sira Rego

 

2

0

ECR

Jacek Saryusz-Wolski, Grzegorz Tobiszowski

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

Posledná úprava: 3. decembra 2021
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia