Postup : 2020/0310(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0325/2021

Predkladané texty :

A9-0325/2021

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 25/11/2021 - 8

Prijaté texty :


<Date>{18/11/2021}18.11.2021</Date>
<NoDocSe>A9-0325/2021</NoDocSe>
PDF 472kWORD 159k

<TitreType>SPRÁVA</TitreType>     <RefProcLect>***I</RefProcLect>

<Titre>o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii</Titre>

<DocRef>(COM(2020)0682 – C9-0337/2020 – 2020/0310(COD))</DocRef>


<Commission>{EMPL}Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci</Commission>

Spravodajcovia: <Depute>Dennis Radtke, Agnes Jongerius</Depute>

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI K PRÁVNEMU ZÁKLADU
 STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVA ŽIEN A RODOVÚ ROVNOSŤ
 POSTUP – GESTORSKÝ VÝBOR
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii

(COM(2020)0682 – C9-0337/2020 – 2020/0310(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

 so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2020)0682),

 so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 153 ods. 2, v spojení s článkom 153 ods. 1 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0337/2020),

 so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

 so zreteľom na odôvodnené stanovisko/stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality Gréckym parlamentom, Dánskym parlamentom, Maltským parlamentom a Švédskym parlamentom,

 so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[1],

 so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[2],

 so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,  – so zreteľom na články 59 a 40 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

 so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0325/2021),

1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

 

<RepeatBlock-Amend><Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>1</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Title</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Návrh

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii

o primeraných a spravodlivých minimálnych mzdách v Európskej únii

</Amend><Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>2</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Citácia 1</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 153 ods. 2 v spojení s jej článkom 153 ods. 1 písm. b),

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 153 ods. 2 písm. b) v spojení s jej článkom 153 ods. 1 písm. b),

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>3</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 1</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1) Podľa článku 3 Zmluvy o Európskej únii je cieľom Únie okrem iného presadzovať blaho svojich národov a usilovať sa o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na sociálnom trhovom hospodárstve s vysokou konkurencieschopnosťou.

(1) Podľa článku 3 Zmluvy o Európskej únii je cieľom Únie okrem iného podporovať rovnosť, solidaritu, sociálnu spravodlivosť a presadzovať blaho svojich národov a usilovať sa o udržateľný rozvoj Európy založený na sociálnom trhovom hospodárstve s vysokou konkurencieschopnosťou zameranom na zabezpečenie plnej zamestnanosti, sociálneho pokroku, ako aj vysokej úrovne ochrany životného prostredia a zlepšenia jeho kvality. Podľa článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) Únia má prihliadať na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany a bojom proti sociálnemu vylúčeniu.

</Amend>

<AmendB>Pozmeňujúci návrh  <NumAmB>4</NumAmB>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 1 b (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(1b) V článku 151 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia a členské štáty majú za cieľ okrem iného zlepšovať životné a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahlo ich zosúladenie pri zachovaní dosiahnutej úrovne, primeranú sociálnu ochranu, sociálny dialóg, dialóg medzi sociálnymi partnermi, v súlade s Európskou sociálnou chartou.

</AmendB>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>5</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 2</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2) Podľa článku 31 Charty základných práv Európskej únie36 má každý pracovník právo na pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú jeho zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť.

(2) V článku 21 Charty základných práv Európskej únie36 (ďalej len „charta“) sa zakazuje diskriminácia z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. V článku 23 charty sa stanovuje právo na rovnosť medzi ženami a mužmi vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania. V článku 27 charty sa stanovuje právo pracovníkov na informácie a konzultácie. V článku 28 charty sa stanovuje právo pracovníkov a zamestnávateľov alebo ich príslušných organizácií v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy na zodpovedajúcich úrovniach a v prípade konfliktu záujmov uskutočniť kolektívne akcie na ochranu svojich záujmov vrátane štrajku. Podľa článku 31 charty má každý pracovník právo na pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú jeho zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť.

__________________

__________________

36 Charta základných práv Európskej únie. 2012/C 326/02, Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391.

36 Charta základných práv Európskej únie. 2012/C 326/02, Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>6</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 3</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3) V Európskej sociálnej charte sa stanovuje, že všetci pracovníci majú právo na spravodlivé pracovné podmienky. Uznáva sa v nej právo všetkých pracovníkov na spravodlivú odmenu postačujúcu na dôstojnú životnú úroveň tak pre nich, ako aj pre ich rodiny. V článku 4 charty sa uznáva úloha slobodne uzatvorených kolektívnych zmlúv, ako aj mechanizmov stanovovania zákonnej minimálnej mzdy v záujme účinného uplatňovania tohto práva.

(3) V článku 2 Európskej sociálnej charty sa stanovuje, že všetci pracovníci majú právo na spravodlivé pracovné podmienky. V článku 4 charty sa uznáva právo všetkých pracovníkov na spravodlivú odmenu postačujúcu na dôstojnú životnú úroveň tak pre nich, ako aj pre ich rodiny. V tomto článku sa uznáva aj úloha slobodne uzatvorených kolektívnych zmlúv, ako aj mechanizmov stanovovania zákonnej minimálnej mzdy v záujme účinného uplatňovania tohto práva. V článku 5 charty sa uznáva právo pracovníkov a zamestnávateľov organizovať sa a v článku 6 charty sa uznáva právo kolektívne vyjednávať.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>7</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 4</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4) V kapitole II Európskeho piliera sociálnych práv vyhláseného v Göteborgu 17. novembra 2017 sa stanovuje súbor zásad, ktoré majú slúžiť ako usmernenie k zabezpečeniu spravodlivých pracovných podmienok. Zásada č. 6 Európskeho piliera sociálnych práv opätovne potvrdzuje právo pracovníkov na spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň. Okrem toho sa v nej uvádza, že treba zaručiť primerané minimálne mzdy, ktoré vzhľadom na vnútroštátne hospodárske a sociálne podmienky zabezpečia uspokojenie potrieb pracovníkov a ich rodín, pri zachovaní prístupu k zamestnanosti a stimulov na hľadanie práce. Takisto sa v ňom pripomína, že treba zamedziť chudobe pracujúcich a že všetky mzdy sa majú stanoviť transparentným a predvídateľným spôsobom a pri rešpektovaní autonómie sociálnych partnerov.

(4) V kapitole II Európskeho piliera sociálnych práv (ďalej len „pilier“) vyhláseného v Göteborgu 17. novembra 2017 sa stanovuje súbor zásad, ktoré majú slúžiť ako usmernenie k zabezpečeniu spravodlivých pracovných podmienok. Zásady č. 2 a 3 piliera zabezpečujú rovnaké zaobchádzanie a príležitosti, pokiaľ ide o účasť na trhu práce, podmienky zamestnania a kariérny postup, medzi mužmi a ženami, bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu. Zásada č. 6 piliera opätovne potvrdzuje právo pracovníkov na spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň. Okrem toho sa v nej uvádza, že treba zaručiť primerané minimálne mzdy, ktoré vzhľadom na vnútroštátne hospodárske a sociálne podmienky zabezpečia uspokojenie potrieb pracovníkov a ich rodín, pri zachovaní prístupu k zamestnanosti a stimulov na hľadanie práce. Takisto sa v nej pripomína, že treba zamedziť chudobe pracujúcich a že všetky mzdy sa majú stanoviť transparentným a predvídateľným spôsobom podľa vnútroštátnych postupov a pri rešpektovaní autonómie sociálnych partnerov. Zásada 8 piliera zabezpečuje konzultáciu so sociálnymi partnermi o navrhovaní a vykonávaní hospodárskych politík, politík zamestnanosti a sociálnych politík v súlade s vnútroštátnou praxou a v zásade sa stanovuje, že sociálni partneri sa majú motivovať k tomu, aby vyjednávali a uzatvárali kolektívne zmluvy v otázkach, ktoré sú pre nich relevantné, pričom treba rešpektovať ich autonómiu a právo na kolektívnu akciu.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>8</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 5</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5) V usmernení č. 5 rozhodnutia Rady (EÚ) 2020/1512 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov37 sa členské štáty vyzývajú, aby zabezpečili účinné zapojenie sociálnych partnerov do stanovovania miezd s cieľom zaistiť spravodlivé mzdy, ktoré umožnia dôstojnú životnú úroveň, a umožniť, aby mzdy dokázali primerane reagovať na vývoj produktivity v záujme vzostupnej konvergencie. Usmernenie tiež vyzýva členské štáty, aby podporovali sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie o stanovovaní miezd. Navyše nabáda členské štáty a sociálnych partnerov, aby všetkým pracovníkom zabezpečili primerané a spravodlivé mzdy tým, že budú môcť využívať kolektívne zmluvy alebo primerané zákonné minimálne mzdy, a aby zohľadňovali ich vplyv na konkurencieschopnosť, tvorbu pracovných miest a chudobu pracovníkov. V ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 202138 sa uvádza, že členské štáty by mali prijať opatrenia na zabezpečenie spravodlivých pracovných podmienok. Okrem toho sa v ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 202039 pripomenulo, že v kontexte rastúcich sociálnych rozdielov je dôležité zabezpečiť, aby každý pracovník zarábal primeranú mzdu. Niektorým členským štátom boli adresované aj odporúčania pre jednotlivé krajiny v oblasti minimálnych miezd. Jednotlivé krajiny sa však môžu brániť lepšiemu nastaveniu minimálnej mzdy zo strachu, že by to mohlo negatívne ovplyvniť ich konkurencieschopnosť v oblasti externých nákladov.

(5) V usmernení č. 5 rozhodnutia Rady (EÚ) 2020/151237 sa členské štáty vyzývajú, aby zabezpečili účinné zapojenie sociálnych partnerov a spoluprácu s nimi pri stanovovaní miezd s cieľom zaistiť spravodlivé mzdy, ktoré umožnia dôstojnú životnú úroveň, pričom osobitnú pozornosť treba venovať skupinám s nižšími a strednými príjmami, v záujme vzostupnej konvergencie a s cieľom napravovať rastúce nerovnosti a zároveň zlepšovať hospodársky a sociálny rozvoj členských štátov. Usmernenie tiež vyzýva členské štáty, aby podporovali sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie o stanovovaní miezd. Navyše nabáda členské štáty a sociálnych partnerov, aby všetkým pracovníkom zabezpečili primerané a spravodlivé mzdy tým, že budú môcť využívať kolektívne zmluvy alebo primerané zákonné minimálne mzdy, a aby zohľadňovali ich vplyv na udržateľný hospodársky rast, tvorbu pracovných miest a chudobu pracovníkov. V ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 202138 sa uvádza, že členské štáty by mali prijať opatrenia na zabezpečenie spravodlivých pracovných podmienok. Okrem toho sa v ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 202039 pripomenulo, že v kontexte rastúcich sociálnych rozdielov je dôležité zabezpečiť, aby každý pracovník zarábal primeranú mzdu. Niektorým členským štátom boli adresované aj odporúčania pre jednotlivé krajiny v oblasti minimálnych miezd s cieľom zlepšiť primeranosť minimálnych miezd tak, aby sa dosiahol skutočný rast miezd a aby sa zabránilo nezdravej súťaži v oblasti nákladov práce. Členské štáty by mali zlepšiť ochranu formou minimálnej mzdy, pričom treba prihliadať na národné tradície.

__________________

__________________

37 Rozhodnutie Rady 2020/1512 z 13. októbra 2020 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 344, 19.10.2020, s. 22 – 28).

37 Rozhodnutie Rady 2020/1512 z 13. októbra 2020 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 344, 19.10.2020, s. 22 – 28).

38 Oznámenie Komisie COM(2020) 575 final.

38 Oznámenie Komisie COM(2020) 575 final.

39 Oznámenie Komisie COM(2019) 650 final.

39 Oznámenie Komisie COM(2019) 650 final.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>9</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 6</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6) Lepšie pracovné a životné podmienky, a to aj vďaka primeraným minimálnym mzdám, sú prínosom pre pracovníkov aj podniky v Únii a predpokladom dosiahnutia inkluzívneho a udržateľného rastu. Riešenie veľkých rozdielov v pokrytí a primeranosti, pokiaľ ide o ochranu formou minimálnych miezd, prispieva k posilňovaniu spravodlivosti na trhu práce EÚ a podpore hospodárskeho rastu, sociálneho pokroku a vzostupnej konvergencie. Hospodárska súťaž na jednotnom trhu by mala byť založená na vysokých sociálnych normách, inovácii a zvyšovaní produktivity, čím sa zabezpečia rovnaké podmienky pre všetkých.

(6) Lepšie pracovné a životné podmienky, a to aj vďaka primeraným a spravodlivým minimálnym mzdám, sú prínosom pre pracovníkov aj podniky v Únii, ako aj pre spoločnosť a hospodárstvo vo všeobecnosti, a predpokladom dosiahnutia spravodlivého, inkluzívneho a udržateľného rastu. Riešenie veľkých rozdielov v pokrytí a primeranosti, pokiaľ ide o ochranu formou minimálnych miezd, prispieva k posilňovaniu spravodlivosti na trhu práce EÚ, predchádzaniu mzdovým a sociálnym nerovnostiam a k ich znižovaniu, boju proti nekalej súťaži a k podpore hospodárskeho rastu, sociálneho pokroku a vzostupnej konvergencie. Hospodárska súťaž na jednotnom trhu by mala byť založená na vysokých sociálnych normách vrátane vysokej úrovne ochrany pracujúcich, vytváraní kvalitných pracovných miest, inovácii a udržateľnom zvyšovaní  produktivity, čím sa zabezpečia rovnaké podmienky pre všetkých.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>10</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 7</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(7) Ak sú minimálne mzdy stanovené na primeranej úrovni, chránia príjem znevýhodnených pracovníkov, pomáhajú zabezpečiť dôstojné živobytie a obmedzujú pokles príjmov v zlých časoch, ako sa uznáva v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 131 o vytvorení systému určovania minimálnej mzdy. Minimálne mzdy prispievajú k udržaniu domáceho dopytu, posilňujú motiváciu pracovať a znižujú mzdové nerovnosti a chudobu pracujúcich.

(7) Ak sú minimálne mzdy stanovené na primeranej a spravodlivej úrovni, či už zákonom, alebo kolektívnym vyjednávaním, chránia príjem všetkých pracovníkov, najmä znevýhodnených pracovníkov, pomáhajú zabezpečiť dôstojné živobytie pre všetkých a obmedzujú pokles príjmov v zlých časoch, ako sa uznáva v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 131 o vytvorení systému určovania minimálnej mzdy. Minimálne mzdy, ktoré zabezpečujú dôstojnú životnú úroveň, prispievajú k udržaniu domáceho dopytu a kúpnej sily na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni, posilňujú motiváciu pracovať, znižujú mzdové nerovnosti a rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, pomáhajú predchádzať chudobe pracujúcich a ich rodín a bojovať proti nej a posilňujú odolnosť hospodárstva. Zohľadnenie sociálno-ekonomickej situácie na trhu práce by malo riešiť potrebu zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň pracovníkov.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>11</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 7 a (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(7a) Chudoba zamestnaných osôb v Únii sa za posledné desaťročie zvýšila a viac pracovníkov zažíva chudobu1. Počas hospodárskych poklesov, ako je kríza spôsobená pandémiou COVID-19, sa úloha primeraných a spravodlivých minimálnych miezd pri ochrane pracovníkov s nízkou mzdou stáva čoraz dôležitejšou, pretože títo pracovníci sú zraniteľnejší voči dôsledkom, a je nevyhnutná na podporu udržateľnej a inkluzívnej hospodárskej obnovy, ktorá by mala viesť ku kvalitnejším pracovným miestam. Na zabezpečenie udržateľnej obnovy je nevyhnutné, aby podniky, najmä mikropodniky a malé podniky, prosperovali. Vzhľadom na účinky a trvanie krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 je ešte dôležitejšie prehodnotiť primeranosť miezd v odvetviach s nízkymi mzdami – v odvetviach, ktoré sa počas krízy ukázali byť nenahraditeľné a veľmi hodnotné pre spoločnosť. Nie všetky členské štáty ratifikovali a vykonali Dohovor MOP č. 131 o stanovení minimálnej mzdy.

__________________

__________________

 

1 https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/DDN-20180316-1

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>12</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 8</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(8) Ženy, mladí a nízkokvalifikovaní pracovníci a osoby so zdravotným postihnutím oproti iným skupinám častejšie zarábajú len minimálnu alebo nízku mzdu. Počas hospodárskych poklesov, ako je kríza spôsobená pandémiou COVID-19, sa úloha minimálnych miezd pri ochrane pracovníkov s nízkou mzdou stáva čoraz dôležitejšou a je nevyhnutná na podporu udržateľnej a inkluzívnej hospodárskej obnovy. Riešenie otázky minimálnej mzdy prispieva k rodovej rovnosti, odstraňuje rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a dôchodkové medzery a pomáha ženám vyslobodiť sa z chudoby.

(8) V prípade žien, mladších a starších pracovníkov, migrantov, osamelých rodičov, nízkokvalifikovaných pracovníkov, osôb so zdravotným postihnutím, a najmä osôb trpiacich viacerými formami diskriminácie je naďalej väčšia pravdepodobnosť, že zarábajú len minimálnu alebo nízku mzdu. Zabezpečenie a zlepšenie primeranosti a spravodlivosti minimálnych miezd prispieva k znižovaniu rozdielov v odmeňovaní osôb so zdravotným postihnutím, rešpektovaniu potrieb všetkých generácií, rodovej rovnosti, k odstraňovaniu rozdielov v odmeňovaní žien a mužov a dôchodkových medzier, ako aj k vyslobodzovaniu žien a ich rodín z chudoby. Zabezpečenie rovnakej odmeny a uľahčenie správnej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom má zásadný význam pre udržateľný hospodársky rast v Únii.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>13</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 9</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(9) Pandémia COVID-19 má významný vplyv na sektor služieb a malé firmy, ktoré majú vysoký podiel osôb s minimálnou mzdou. Navyše sú minimálne mzdy dôležité aj vzhľadom na štrukturálne trendy, ktoré pretvárajú trhy práce a ktoré sa čoraz viac vyznačujú vysokým podielom neštandardných a neistých pracovných miest. Tieto trendy vedú k zvýšenej polarizácii pracovných miest a následne k rastúcemu podielu nízko platených a nízkokvalifikovaných povolaní vo väčšine členských štátov, ako aj k vyššej mzdovej nerovnosti v niektorých z nich.

(9) Pandémia COVID-19 má významný vplyv na sektor služieb, mikropodniky a malé podniky, ktoré majú vysoký podiel osôb s nízkou a minimálnou mzdou. Minimálne mzdy sú preto dôležité aj vzhľadom na štrukturálne trendy, ktoré pretvárajú trhy práce a ktoré sa čoraz viac vyznačujú vysokým podielom neštandardných a neistých pracovných miest, na ktorých sú často zamestnanci na kratší pracovný čas, sezónni pracovníci, pracovníci platformy a dočasní agentúrni zamestnanci. Tieto trendy v mnohých prípadoch vedú k zvýšenej polarizácii pracovných miest a následne k rastúcemu podielu nízko platených a nízkokvalifikovaných povolaní a sektorov vo väčšine členských štátov, ako aj k vyššej mzdovej nerovnosti v niektorých z nich. Pre pracovníkov s atypickými zmluvami je ťažšie sa organizovať a bojovať za kolektívne zmluvy. Stratégie ako tzv. union busting (útoky na odbory) oslabujú odborové zväzy a v dôsledku toho vedú k menšiemu počtu kolektívnych zmlúv alebo bezobsažným kolektívnym zmluvám. Okrem toho nízke alebo klesajúce percento organizovanosti v organizáciách zamestnávateľov oslabuje kolektívne vyjednávanie.

</Amend>

<AmendB>Pozmeňujúci návrh  <NumAmB>14</NumAmB>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 9 a (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(9a) Hoci flexibilita trhu práce a nové formy zamestnania vrátane práce na čiastočný úväzok a práce pre viacerých zamestnávateľov nie sú vo všeobecnosti a nevyhnutne nevýhodné a niekedy ich samotní pracovníci uprednostňujú, nemali by viesť k chudobe zamestnaných ani k vyhýbaniu sa plneniu pravidiel a dohôd v oblasti minimálnej mzdy.

</AmendB>

<AmendB>Pozmeňujúci návrh  <NumAmB>15</NumAmB>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 9 b (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(9b) Mali by sa preto vyvinúť nové technológie, inovatívny administratívny prístup a nové formy sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania, aby sa zaručila minimálna mzda a ochrana všetkých pracovníkov v novej sociálnej a hospodárskej realite digitálneho hospodárstva.

</AmendB>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>16</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 10</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(10) Hoci ochrana formou minimálnej mzdy existuje vo všetkých členských štátoch, v niektorých z nich je zakotvená v legislatívnych ustanoveniach („zákonné minimálne mzdy“) aj v kolektívnych zmluvách, zatiaľ čo v iných sa poskytuje výlučne prostredníctvom kolektívnych zmlúv.

(10) Ochrana formou minimálnej mzdy existuje vo všetkých členských štátoch. Ochrana je zakotvená v legislatívnych ustanoveniach a v kolektívnych zmluvách. Mnohé členské štáty majú zákonnú minimálnu mzdu. V niektorých členských štátoch sociálni partneri vytvorili dobre fungujúce autonómne vyjednávacie štruktúry pre stanovovanie miezd. V týchto členských štátoch majú sociálni partneri vysokú schopnosť rokovať a monitorovať vykonávanie uzavretých dohôd. Stanovovanie miezd prostredníctvom kolektívnych zmlúv prispieva k vyváženému rozvoju tvorby miezd a znižovaniu chudoby zamestnaných osôb a ukázalo sa ako prospešné zo sociálno-ekonomického hľadiska. Rôzne národné tradície v členských štátoch by sa mali rešpektovať.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>17</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 11</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(11) Ochrana formou minimálnej mzdy zakotvená v kolektívnych zmluvách v nízko platených povolaniach je vo väčšine prípadov primeraná, zatiaľ čo zákonné minimálne mzdy sú v porovnaní s inými mzdami v hospodárstve vo viacerých členských štátoch nízke. V roku 2018 v deviatich členských štátoch zákonná minimálna mzda neposkytovala dostatočný príjem na to, aby sa slobodná osoba s minimálnou mzdou dostala nad hranicu rizika chudoby. Okrem toho používanie znížených (rozdielnych) sadzieb minimálnej mzdy a odpočtov zo zákonných minimálnych miezd negatívne ovplyvňuje ich primeranosť.

(11) Ochrana formou minimálnej mzdy vyplývajúca z kolektívnych zmlúv v nízko platených povolaniach je vo väčšine prípadov primeraná a poskytuje dôstojnú životnú úroveň a ukázala sa ako účinný prostriedok v boji proti chudobe zamestnaných osôb. Zákonné minimálne mzdy sú v porovnaní s inými mzdami v hospodárstve mnohých členských štátov zvyčajne nízke. V roku 2018 v deviatich členských štátoch zákonná minimálna mzda neposkytovala dostatočný príjem na to, aby sa slobodná osoba s minimálnou mzdou dostala nad hranicu rizika chudoby, čo nie je v súlade s cieľmi Únie uvedenými v článku 9 ZFEÚ. Okrem toho používanie znížených (rozdielnych) sadzieb minimálnej mzdy a zrážok zo zákonných minimálnych miezd negatívne ovplyvňuje ich primeranosť a zvyšuje riziko chudoby týchto pracovníkov vo verejnom aj súkromnom sektore.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>18</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 12</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(12) Nie všetci pracovníci v Únii sú chránení minimálnymi mzdami. V niektorých členských štátoch dostávajú niektorí pracovníci aj napriek tomu, že sa na nich takáto ochrana vzťahuje, v praxi odmenu nižšiu, než je zákonná minimálna mzda, a to z dôvodu nedodržiavania existujúcich pravidiel. Zistilo sa najmä, že takéto nedodržiavanie sa týka najmä žien, mladých pracovníkov, ľudí so zdravotným postihnutím a poľnohospodárskych pracovníkov. Pokiaľ ide o členské štáty, v ktorých sa ochrana formou minimálnej mzdy poskytuje len na základe kolektívnych zmlúv, odhaduje sa, že podiel pracovníkov, na ktorých sa ochrana nevzťahuje, sa pohybuje od 2 % do 55 % všetkých pracovníkov.

(12) Nie všetci pracovníci v Únii sú chránení minimálnymi mzdami. V niektorých členských štátoch dostávajú niektorí pracovníci aj napriek tomu, že sa na nich takáto ochrana vzťahuje, v praxi odmenu nižšiu, než je zákonná minimálna mzda, a to z dôvodu nedodržiavania existujúcich pravidiel alebo z dôvodu súčasných rozdielnych sadzieb zákonnej minimálnej mzdy a zrážok zo zákonnej minimálnej mzdy. Členské štáty by mali pravidelne preskúmavať rozdielne sadzby (tam, kde existujú) s cieľom posúdiť ich vplyv na zraniteľné skupiny pracovníkov. Zistilo sa, že takéto nedodržiavanie pravidiel sa týka najmä žien, mladých pracovníkov, starších pracovníkov, nízkokvalifikovaných pracovníkov, migrujúcich pracovníkov, osamelých rodičov, osôb so zdravotným postihnutím, pracovníkov s neštandardnými formami zamestnania, ako sú pracovníci platforiem, pracovníci na kratší pracovný čas, poľnohospodárski pracovníci, sezónni pracovníci a pracovníci na dobu určitú, a že v jeho dôsledku sa znižujú mzdy. Pokiaľ ide o členské štáty, v ktorých ochrana minimálnej mzdy vyplýva iba z kolektívnych zmlúv, odhaduje sa, že podiel pracovníkov, na ktorých sa ochrana nevzťahuje, sa pohybuje od 2 % do 55 % všetkých pracovníkov.

</Amend>

<AmendB>Pozmeňujúci návrh  <NumAmB>19</NumAmB>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 12 a (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(12a) S cieľom zabrániť šíreniu chránených pracovísk, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi týkajúcimi sa minimálnej mzdy, a zabrániť diskriminácii osôb so zdravotným postihnutím by sa touto smernicou malo zabezpečiť, aby sa chránené pracoviská riadili normami, právnymi predpismi alebo zmluvami zavedenými v sektore, v ktorom pôsobia.

</AmendB>

 <Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>20</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 13</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(13) Hoci silné kolektívne vyjednávanie na odvetvovej alebo medziodvetvovej úrovni prispieva k zabezpečeniu primeranej ochrany formou minimálnej mzdy, tradičné štruktúry kolektívneho vyjednávania sa v posledných desaťročiach narúšajú, čiastočne v dôsledku štrukturálnych posunov v hospodárstve smerom k odvetviam s menším odborárskym zastúpením a poklesu členstva v odborových organizáciách v súvislosti s nárastom atypických a nových foriem práce.

(13) Hoci silné kolektívne vyjednávanie na odvetvovej alebo medziodvetvovej úrovni prispieva k zabezpečeniu primeranej a spravodlivej ochrany formou minimálnej mzdy vo forme miezd vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, tradičné štruktúry kolektívneho vyjednávania sa v posledných desaťročiach narúšajú v dôsledku poklesu členstva v združeniach zamestnávateľov, štrukturálnych posunov v hospodárstve smerom k odvetviam s menším odborárskym zastúpením a poklesu členstva v odborových organizáciách, ktorý je spôsobený nárastom neistých a neštandardných foriem práce. Okrem toho sa odvetvové a medziodvetvové kolektívne vyjednávanie v dôsledku finančnej krízy v roku 2008 dostalo pod silný tlak. S cieľom dosiahnuť primerané a spravodlivé minimálne mzdy je však nevyhnutné kolektívne vyjednávanie na odvetvovej a medziodvetvovej úrovni, a preto ho treba podporovať a posilňovať.

</Amend>

 <Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>21</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 14</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(14) Komisia v súlade s článkom 154 Zmluvy o fungovaní Európskej únie uskutočnila dvojfázové konzultácie so sociálnymi partnermi, pokiaľ ide o možné opatrenia na riešenie výziev súvisiacich s primeranou ochranou formou minimálnej mzdy v Únii. Sociálni partneri sa nedohodli na začatí rokovaní o týchto otázkach. Napriek tomu je dôležité prijať opatrenia na úrovni Únie, aby pracovníci v Únii boli chránení primeranými minimálnymi mzdami, pričom sa zohľadnia výsledky konzultácií so sociálnymi partnermi.

(14) Komisia v súlade s článkom 154 Zmluvy o fungovaní Európskej únie uskutočnila dvojfázové konzultácie so sociálnymi partnermi, pokiaľ ide o možné opatrenia na riešenie výziev súvisiacich s primeranou a spravodlivou ochranou formou minimálnej mzdy v Únii. Sociálni partneri sa nedohodli na začatí rokovaní o týchto otázkach. Napriek tomu je dôležité prijať opatrenia na úrovni Únie – rešpektujúc zásadu subsidiarity –, aby pracovníci v Únii boli chránení primeranými a spravodlivými minimálnymi mzdami, pričom sa zohľadnia výsledky konzultácií so sociálnymi partnermi.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>22</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 15</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(15) V smernici sa zavádzajú minimálne požiadavky na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť, aby sa minimálne mzdy stanovovali na primeranej úrovni a aby pracovníci mali prístup k ochrane formou minimálnej mzdy, a to buď formou zákonnej minimálnej mzdy, alebo mzdy zakotvenej v kolektívnych zmluvách v súlade s vymedzením na účely tejto smernice.

(15) V záujme zlepšenia pracovných a životných podmienok, vzostupnej sociálnej konvergencie a rodovej rovnosti v Únii sa v smernici zavádzajú minimálne požiadavky na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť primeranosť a spravodlivosť minimálnych miezd i prístup pracovníkov k ochrane formou minimálnej mzdy, a to buď formou zákonnej minimálnej mzdy – tam, kde existuje –, alebo formou mzdy vyplývajúcej z kolektívnych zmlúv v súlade s vymedzením na účely tejto smernice.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>23</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 16</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(16) Táto smernica plne rešpektuje článok 153 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a jej cieľom teda nie je harmonizovať úroveň minimálnych miezd v celej Únii ani vytvoriť jednotný mechanizmus stanovovania minimálnych miezd. Nezasahuje do slobody členských štátov stanovovať zákonné minimálne mzdy či podporovať prístup k ochrane formou minimálnej mzdy zakotvenej v kolektívnych zmluvách v súlade s tradíciami a so špecifikami jednotlivých krajín a pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych právomocí a zmluvnej slobody sociálnych partnerov. Touto smernicou sa členským štátom, v ktorých je ochrana formou minimálnej mzdy zakotvená výlučne v kolektívnych zmluvách, neukladá povinnosť zaviesť zákonnú minimálnu mzdu ani zabezpečiť všeobecnú uplatniteľnosť kolektívnych zmlúv. V tejto smernici sa takisto nestanovuje úroveň odmeny, ktorá patrí do zmluvnej slobody sociálnych partnerov na vnútroštátnej úrovni a do príslušnej právomoci členských štátov.

(16) Táto smernica plne rešpektuje článok 153 ods. 5 ZFEÚ a jej cieľom teda nie je harmonizovať úroveň minimálnych miezd v celej Únii ani vytvoriť jednotný mechanizmus stanovovania minimálnych miezd. Jej cieľom je zabezpečiť primerané a spravodlivé minimálne mzdy ako prah dôstojnosti na vnútroštátnej úrovni, zlepšiť životnú úroveň a predchádzať chudobe v Únii a znižovať ju. Táto smernica však nezasahuje do slobody členských štátov stanovovať zákonné minimálne mzdy či podporovať prístup k ochrane formou minimálnej mzdy zakotvenej v kolektívnych zmluvách v súlade s tradíciami a so špecifikami jednotlivých krajín a pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych právomocí a právo sociálnych partnerov uzatvárať dohody. Touto smernicou sa členským štátom, v ktorých je ochrana formou minimálnej mzdy zakotvená výlučne v kolektívnych zmluvách, neukladá povinnosť – a smernica by sa ani nemala vykladať v zmysle, že ukladá povinnosť – zaviesť zákonnú minimálnu mzdu ani zabezpečiť všeobecnú uplatniteľnosť kolektívnych zmlúv. V tejto smernici sa takisto nestanovuje úroveň odmeny, ktorá patrí do práva sociálnych partnerov pri uzatváraní zmlúv na vnútroštátnej úrovni a do príslušnej právomoci členských štátov.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>24</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 17</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(17) Táto smernica by sa mala vzťahovať na pracovníkov, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah, ako sa vymedzuje v právnych predpisoch, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platných v každom členskom štáte, pričom sa zohľadňujú kritériá na určenie postavenia pracovníka stanovené Súdnym dvorom Európskej únie. Ak pracovníci v domácnosti, pracovníci na vyžiadanie, pracovníci pracujúci mimo pracovného pomeru, pracovníci pracujúci za poukážky, nepravo samostatne zárobkovo činné osoby, pracovníci platforiem, stážisti a učni spĺňajú tieto kritériá, mohli by patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Táto smernica sa vo všeobecnosti nevzťahuje na skutočne samostatne zárobkovo činné osoby, keďže tieto osoby uvedené kritériá nespĺňajú. Zneužívanie postavenia samostatne zárobkovo činných osôb, ako je vymedzené vo vnútroštátnom práve, či už na vnútroštátnej úrovni alebo v cezhraničných situáciách, je formou nepravdivo oznámenej práce, ktorá je často spájaná s nedeklarovanou prácou. O nepravú samostatne zárobkovú činnosť ide vtedy, keď je osoba formálne samostatne zárobkovo činná, pričom spĺňa podmienky, ktoré sú charakteristické pre pracovnoprávny vzťah, s cieľom vyhnúť sa určitým právnym alebo daňovým povinnostiam. Takéto osoby by mali patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Pri určovaní toho, či pracovnoprávny vzťah existuje, by sa malo vychádzať zo skutočností súvisiacich so skutočným výkonom práce, a nie z toho, ako účastníci tento vzťah opisujú.

(17) Táto smernica by sa mala vzťahovať na pracovníkov, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah, ako sa vymedzuje v právnych predpisoch, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platných v každom členskom štáte, pričom sa zohľadňujú kritériá na určenie postavenia pracovníka stanovené Súdnym dvorom Európskej únie. Ak pracovníci v súkromnom, ako aj vo verejnom sektore, ktorých mzda sa vypočítava na základe výkonu, ak to vnútroštátne právo umožňuje, námorníci, pracovníci v domácnosti, pracovníci na vyžiadanie, pracovníci pracujúci mimo pracovného pomeru, pracovníci pracujúci za poukážky, pracovníci, ktorí sú nepravými samostatne zárobkovo činnými osobami, pracovníci platforiem, pracovníci na chránených pracoviskách, pracovníci na kratší pracovný čas, iní neštandardní pracovníci, stážisti a učni spĺňajú tieto kritériá, mohli by patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Zneužívanie postavenia samostatne zárobkovo činných osôb, ako je vymedzené vo vnútroštátnom práve, či už na vnútroštátnej úrovni alebo v cezhraničných situáciách, je formou nepravdivo oznámenej práce, ktorá je často spájaná s nedeklarovanou prácou. O nepravú samostatne zárobkovú činnosť ide vtedy, keď je osoba formálne samostatne zárobkovo činná, pričom spĺňa podmienky, ktoré sú charakteristické pre pracovnoprávny vzťah, s cieľom vyhnúť sa určitým právnym alebo daňovým povinnostiam. Takéto osoby by mali patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Pri určovaní toho, či pracovnoprávny vzťah existuje, by sa malo vychádzať zo skutočností súvisiacich so skutočným výkonom práce, a nie z toho, ako účastníci tento vzťah opisujú.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>25</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 17 a (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(17a) V sociálnom trhovom hospodárstve by všetci, ktorí pracujú, mali mať dôstojný príjem a mali by mať možnosť zabezpečiť seba a svoju rodinu. Mali by sa zaviesť riešenia na predchádzanie chudobe zamestnaných osôb, nekalej súťaži a sociálnym nerovnostiam. V tejto súvislosti sú zásadne dôležité primerané a spravodlivé minimálne mzdy. Členské štáty by mali zabezpečiť dodržiavanie maximálneho pracovného času stanoveného vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo v kolektívnych zmluvách v členských štátoch v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES1a, ako aj s inými ustanoveniami v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti, s cieľom chrániť telesnú a duševnú pohodu pracovníkov. Členské štáty môžu prijať opatrenia proti praktikám niektorých zamestnávateľov spočívajúcim vo zvyšovaní pracovného výkonu alebo intenzity práce, keď sú minimálne mzdy zavedené alebo zvýšené, pretože minimálna hodinová mzda sa nepriamo zníži a účel tejto smernice sa naruší.

 

__________________

 

1a Smernica 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, 18.11.2003, s. 9).

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>26</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 18</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(18) Dobre fungujúce kolektívne vyjednávanie o stanovovaní miezd je dôležitým prostriedkom na zabezpečenie ochrany pracovníkov formou primeraných minimálnych miezd. V členských štátoch so zákonnými minimálnymi mzdami kolektívne vyjednávanie podporuje všeobecný vývoj miezd, a preto prispieva k zlepšeniu primeranosti minimálnych miezd. V členských štátoch, v ktorých sa ochrana formou minimálnej mzdy poskytuje výlučne prostredníctvom kolektívneho vyjednávania, úroveň týchto miezd, ako aj podiel chránených pracovníkov priamo závisia od fungovania systému kolektívneho vyjednávania a pokrytia kolektívnym vyjednávaním. Silné a dobre fungujúce kolektívne vyjednávanie spolu so širokým pokrytím odvetvovými alebo medziodvetvovými kolektívnymi zmluvami posilňujú primeranosť a pokrytie, pokiaľ ide o minimálne mzdy.

(18) Kolektívne vyjednávanie by malo byť v každom prípade v súlade s Dohovorom MOP č. 87 o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa, s dohovorom MOP č. 98 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať, s dohovorom MOP č. 154 o kolektívnom vyjednávaní a odporúčaním MOP 91 o kolektívnych zmluvách, ako aj s chartou a Európskou sociálnou chartou. Dobre fungujúce kolektívne vyjednávanie o stanovovaní miezd je dôležitým prostriedkom na zabezpečenie ochrany pracovníkov formou primeraných a spravodlivých minimálnych miezd umožňujúcich dôstojnú životnú úroveň. V členských štátoch so zákonnými minimálnymi mzdami kolektívne vyjednávanie podporuje všeobecný vývoj miezd, a preto prispieva k zlepšeniu primeranosti a spravodlivosti minimálnych miezd, ako aj pracovných a životných podmienok pracujúcich. V členských štátoch, v ktorých sa ochrana formou minimálnej mzdy poskytuje výlučne prostredníctvom kolektívneho vyjednávania, v podobe miezd vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, úroveň týchto miezd, ako aj podiel chránených pracovníkov priamo závisia od fungovania systému kolektívneho vyjednávania a pokrytia kolektívnym vyjednávaním. Silné a dobre fungujúce kolektívne vyjednávanie spolu so širokým pokrytím odvetvovými alebo medziodvetvovými kolektívnymi zmluvami posilňujú primeranosť a pokrytie, pokiaľ ide o ochranu formou minimálnej mzdy v podobe miezd vyplývajúcich z kolektívneho vyjednávania.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>27</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 18 a (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(18b) Ochrana formou minimálnej mzdy prostredníctvom kolektívnych zmlúv je prospešná pre pracovníkov a zamestnávateľov, ako aj pre podniky. V niektorých členských štátoch neexistujú žiadne zákonné minimálne mzdy ani systémy na vyhlásenie kolektívnych zmlúv za všeobecne záväzné. Mzdy vrátane ochrany formou minimálnej mzdy sa zabezpečujú výlučne kolektívnym vyjednávaním medzi sociálnymi partnermi. Priemerné mzdy v týchto členských štátoch patria medzi najvyššie v Únii. Tieto systémy sa vyznačujú veľmi vysokým rozsahom kolektívneho vyjednávania, ako aj vysokou mierou členstva tak v združeniach zamestnávateľov, ako aj v odborových zväzoch. V systémoch, v ktorých minimálna mzda vyplýva z kolektívnych zmlúv, ktoré sa všeobecne uplatňujú bez toho, aby orgán prijímajúci rozhodnutie rozhodoval o obsahu uplatniteľných ustanovení, by sa minimálna mzda nemala považovať za zákonnú minimálnu mzdu.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>28</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 19</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(19) V kontexte zmenšujúceho sa pokrytia kolektívnym vyjednávaním je nevyhnutné, aby členské štáty podporovali kolektívne vyjednávanie s cieľom zlepšiť prístup pracovníkov k ochrane formou minimálnej mzdy zakotvenej v kolektívnych zmluvách. Členské štáty, ktoré majú široké pokrytie kolektívnym vyjednávaním, majú zvyčajne nízky podiel pracovníkov s nízkymi mzdami a vysoké minimálne mzdy. Členské štáty s malým podielom zamestnancov s nízkymi mzdami majú mieru pokrytia kolektívnym vyjednávaním nad 70 %. Podobne aj väčšina členských štátov s vysokými úrovňami minimálnych miezd v pomere k mediánu mzdy má pokrytie kolektívnym vyjednávaním nad 70 %. Hoci by sa všetky členské štáty mali nabádať, aby podporovali kolektívne vyjednávanie, tie, ktoré nedosahujú túto úroveň pokrytia, by po konzultácii a/alebo dohode so sociálnymi partnermi mali zaviesť rámec facilitačných postupov a inštitucionálnych opatrení umožňujúcich podmienky pre kolektívne vyjednávanie, prípadne ho posilniť, ak už takýto rámec majú. Uvedený rámec by mal byť stanovený zákonom alebo tripartitnou dohodou.

(19) V kontexte zmenšujúceho sa pokrytia kolektívnym vyjednávaním je nevyhnutné, aby členské štáty chránili právo na kolektívne vyjednávanie a podporovali ho s cieľom zlepšiť prístup pracovníkov k ochrane formou minimálnej mzdy zakotvenej v kolektívnych zmluvách. Týka sa to najmä členských štátov s nízkym pokrytím kolektívnym vyjednávaním a prípadov, keď nadnárodné a veľké korporácie uplatňujú sociálny damping a naďalej využívajú medzery v sociálnych systémoch. Členské štáty, ktoré majú široké pokrytie kolektívnym vyjednávaním, majú zvyčajne nízky podiel pracovníkov s nízkymi mzdami a vysoké minimálne mzdy. Členské štáty s malým podielom zamestnancov s nízkymi mzdami majú mieru pokrytia kolektívnym vyjednávaním nad 70 %. Podobne aj väčšina členských štátov s vysokými úrovňami minimálnych miezd v pomere k mediánu mzdy má pokrytie kolektívnym vyjednávaním nad 70 %. Hoci by sa všetky členské štáty mali nabádať, aby podporovali kolektívne vyjednávanie a postupne zvyšovali pokrytie kolektívnym vyjednávaním so zreteľom na odmeňovanie na minimálne 80 % pracovníkov, tie, ktoré nedosahujú túto úroveň pokrytia, by po konzultácii a dohode so sociálnymi partnermi mali zaviesť rámec facilitačných postupov a inštitucionálnych opatrení umožňujúcich podmienky pre kolektívne vyjednávanie, prípadne ho posilniť, ak už takýto rámec majú. Uvedený rámec by mal byť stanovený v súlade s vnútroštátnym právom a praxou, a to zákonom, po konzultácii so sociálnymi partnermi, po dohode so sociálnymi partnermi alebo – na základe spoločnej žiadosti – medzi sociálnymi partnermi.

 

(19 a) Členské štáty by mali vypracovať a realizovať akčný plán na podporu kolektívneho vyjednávania v spolupráci so sociálnymi partnermi. Tento akčný plán by sa mal preskúmať a revidovať aspoň každé dva roky. Takisto by sa mal oznámiť Komisii a zverejniť. Miery pokrytia kolektívnym vyjednávaním v členských štátoch sa výrazne líšia v dôsledku viacerých faktorov vrátane vnútroštátnej tradície a praxe a historického kontextu. Toto sa musí zohľadniť pri posudzovaní pokroku smerom k vyššiemu pokrytiu kolektívnym vyjednávaním, najmä pokiaľ ide o akčný plán ustanovený v tejto smernici.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>29</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 20</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(20) Na zabezpečenie primeraných minimálnych miezd pri súčasnom zachovaní pracovných miest a konkurencieschopnosti firiem vrátane malých a stredných podnikov sú potrebné spoľahlivé pravidlá, postupy a prax stanovovania a aktualizácie zákonných minimálnych miezd. Tie zahŕňajú niekoľko prvkov na zachovanie primeranosti zákonných minimálnych miezd vrátane kritérií a ukazovateľov na posúdenie primeranosti, pravidelných a včasných aktualizácií, existencie poradných orgánov a zapojenia sociálnych partnerov. Ich včasné a účinné zapojenie je ďalším prvkom dobrej správy vecí verejných, ktorý je predpokladom fundovaného a inkluzívneho rozhodovacieho procesu.

(20) Na zabezpečenie primeraných a spravodlivých minimálnych miezd – a to aj prostredníctvom automatickej indexácie tam, kde existuje, – pri súčasnom zachovaní existujúcich a vytváraní nových kvalitných pracovných miest a zaistení rovnakého zaobchádzania, rovnakých podmienok pre všetkých a konkurencieschopnosti firiem vrátane mikropodnikov, malých a stredných podnikov sú potrebné spoľahlivé, jasné pravidlá, transparentné postupy a účinná prax stanovovania a aktualizácie zákonných minimálnych miezd. Tie zahŕňajú niekoľko prvkov na zabezpečenie a zachovanie primeranosti a spravodlivosti zákonných minimálnych miezd vrátane kritérií a orientačných ukazovateľov na posúdenie primeranosti a spravodlivosti, pravidelných a včasných aktualizácií, príspevku poradných orgánov a zapojenia sociálnych partnerov. Včasné, komplexné a účinné zapojenie sociálnych partnerov je predpokladom dobrej správy vecí verejných, ktorá umožňuje informovaný a inkluzívny rozhodovací proces, pričom treba zohľadňovať skutočnosť, že sociálna a ekonomická realita nie je nemenná.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>30</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 21</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(21) Minimálne mzdy sa považujú za primerané, ak sú spravodlivé vo vzťahu k mzdovej distribúcii v krajine a poskytujú dôstojnú životnú úroveň. Primeranosť zákonných minimálnych miezd sa určuje so zreteľom na vnútroštátne sociálno-ekonomické podmienky vrátane rastu zamestnanosti, konkurencieschopnosti, ako aj regionálneho a odvetvového vývoja. Ich primeranosť by sa mala posudzovať aspoň vo vzťahu k ich kúpnej sile, vývoju produktivity a úrovni, distribúcii a rastu hrubých miezd. Posudzovanie primeranosti minimálnej mzdy vo vzťahu k hrubej úrovni miezd môžu pomôcť usmerniť ukazovatele bežne používané na medzinárodnej úrovni, ako je 60 % hrubého mediánu mzdy a 50 % hrubej priemernej mzdy.

(21) Minimálne mzdy sa považujú za primerané a spravodlivé, ak zlepšujú mzdovú distribúciu v krajine a poskytujú dôstojnú životnú úroveň pracovníkom a ich rodinám na základe pracovnej zmluvy na plný úväzok. Primeranosť a spravodlivosť zákonných minimálnych miezd sa určuje so zreteľom na vnútroštátne sociálno-ekonomické podmienky vrátane rastu zamestnanosti, konkurencieschopnosti, ako aj regionálneho a odvetvového vývoja. Ich primeranosť a spravodlivosť by sa mala posudzovať aspoň vo vzťahu k ich kúpnej sile a ich vzťahu k úrovni, distribúcii a rastu hrubých miezd. Medzinárodne uznávaná úroveň 60 % hrubého mediánu mzdy a 50 % hrubej priemernej mzdy môžu pomôcť usmerniť posudzovanie primeranosti minimálnej mzdy vo vzťahu k hrubej úrovni miezd. Takmer žiadny členský štát so zákonnou minimálnou mzdou nedosahuje tieto ukazovatele, pričom všetky členské štáty musia prijať potrebné opatrenia, aby zakázali vykorisťujúce nízke úrovne miezd. Okrem toho v tejto súvislosti môže byť nápomocný vnútroštátny kôš tovaru a služieb za skutočné ceny vrátane primeraného bývania, zdravých potravín, oblečenia, komunikačných nástrojov a nákladov, udržateľnej dopravy a energie, osobnej starostlivosti, zdravotnej starostlivosti a zdravotníckeho materiálu, starostlivosti o deti, ako aj zdrojov potrebných na umožnenie zmysluplného zapojenia do spoločnosti, športových, kultúrnych, vzdelávacích a sociálnych činností, ako aj poistenia a úspor na ochranu pred nepredvídanými udalosťami. Primerané a spravodlivé úrovne minimálnych miezd sú navyše dôležitým nástrojom na podporu spravodlivého prechodu k digitálnemu a ekologickému hospodárstvu.

</Amend>

 <Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>31</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 22</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(22) S cieľom podporiť primeranosť minimálnych miezd pre všetky skupiny pracovníkov by sa rozdielne sadzby zákonných minimálnych miezd a odpočty z nich mali obmedziť na minimum, pričom by sa malo zabezpečiť, aby sa pri ich vymedzovaní riadne konzultovalo so sociálnymi partnermi. Niektoré odpočty zo zákonných minimálnych miezd môžu byť odôvodnené oprávneným cieľom, ako sú napríklad vyplatené nadhodnotené sumy alebo odpočty nariadené súdnym orgánom. Iné, ako napríklad odpočty súvisiace s vybavením potrebným na výkon práce alebo odpočty z vecných dávok, ako je ubytovanie, môžu byť neoprávnené alebo neprimerané.

(22) S cieľom podporiť a zabezpečiť primeranosť a spravodlivosť minimálnych miezd, ktoré zaisťujú dôstojnú životnú úroveň pre všetky skupiny pracovníkov, je potrebné uplatňovať zásadu rovnakého zaobchádzania a bojovať proti diskriminácii. Vylúčenie akéhokoľvek pracovníka z ochrany formou zákonnej minimálnej mzdy nemožno odôvodniť. Žiadne ustanovenie tejto smernice by sa nemalo vykladať tak, že ukladá členským štátom povinnosť zaviesť rozdielne sadzby zákonnej minimálnej mzdy a zrážky zo zákonnej minimálnej mzdy. Rozdielne sadzby zákonnej minimálnej mzdy, ako aj zrážky, ktorých výsledkom úrovne miezd nižšie ako zákonná minimálna mzda, by sa mali udržovať na minimálnej úrovni, pretože ohrozujú zásadu rovnakého zaobchádzania s pracovníkmi a cieľ tejto smernice. Výdavky súvisiace s prácou, napríklad na vybavenie potrebné na výkon práce, alebo vecné dávky, napríklad na ubytovanie, neplatí zamestnávateľ pracovníkovi za vykonanú prácu, a preto by sa nemali zrážať z minimálnej mzdy.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>32</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 22 a (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(22a) Vzhľadom na nadmerné zastúpenie žien v slabo platených zamestnaniach môžu minimálne mzdy významne prispieť k zníženiu existujúceho rozdielu v odmeňovaní žien a mužov, a to za predpokladu, že sú stanovené na primeranej úrovni a že medzi pracovníkmi nedochádza k diskriminácii, ktorá by mohla udržiavať podhodnotenie práce žien. V súlade s touto smernicou a v súlade s článkom 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/6781a by členské štáty mali poskytovať štatistiky a informácie, ktoré sú uvedené v tejto smernici, a to v členení podľa pohlavia a etnického pôvodu, ak je to relevantné z hľadiska boja proti diskriminácii a nerovnostiam.

 

__________________

 

1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>33</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 23</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(23) Na zabezpečenie fungovania vnútroštátnych zákonných rámcov minimálnej mzdy je potrebný účinný systém presadzovania vrátane kontrol a inšpekcií v teréne. Na posilnenie efektívnosti činnosti orgánov presadzovania práva je potrebná aj úzka spolupráca so sociálnymi partnermi, a to aj s cieľom riešiť kritické výzvy, ako sú otázky týkajúce sa subdodávok, nepravej samostatnej zárobkovej činnosti alebo neevidovaných nadčasov. Okrem toho by pracovníci mali mať jednoduchý prístup k primeraným informáciám o uplatniteľných zákonných minimálnych mzdách, aby sa zabezpečil primeraný stupeň transparentnosti a predvídateľnosti, pokiaľ ide o ich pracovné podmienky.

(23) Na zabezpečenie fungovania a dodržiavania vnútroštátnych zákonných rámcov minimálnej mzdy a dodržiavania pracovnoprávnych noriem v prípade všetkých pracovníkov je potrebný účinný systém presadzovania vrátane posilneného monitorovania, kontrol a inšpekcií v teréne. S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie inšpekcií práce by členské štáty mali mať dostatok inšpektorov práce, a to v súlade s Dohovorom MOP č. 81 o inšpekcii práce a správou MOP III o 95. Medzinárodnej konferencii práce v roku 20061a, v ktorej sa odporúča, aby bol na 10 000 pracovníkov jeden inšpektor práce. Na posilnenie efektívnosti činnosti orgánov presadzovania práva je potrebná aj úzka spolupráca so sociálnymi partnermi, a to aj s cieľom riešiť kritické výzvy, ako sú otázky týkajúce sa zneužívajúcich subdodávok, nepravej samostatnej zárobkovej činnosti alebo neevidovaných nadčasov. Okrem toho by pracovníci mali mať jednoduchý prístup k informáciám o uplatniteľných zákonných minimálnych mzdách vrátane mechanizmov podávania sťažností, mechanizmov mediácie a uplatňovania nárokov na nápravu, ktoré by mali byť dostupné aj vo formátoch prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím, aby sa zabezpečila vysoká miera transparentnosti a predvídateľnosti, pokiaľ ide o ich pracovné podmienky, a presadzovanie ich práv. Členské štáty by to mali zabezpečiť okrem iného zriadením špecializovaných verejných webových stránok a pomocou kampaní na zvyšovanie informovanosti.

 

_____________________

 

1ahttps://www.ilo.org/public/english/standards/relm/ilc/ilc95/pdf/rep-iii-1b.pdf

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>34</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 24</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(24) Účinné vykonávanie ochrany formou minimálnej mzdy zakotvenej v právnych ustanoveniach alebo kolektívnych zmluvách je nevyhnutné na realizáciu verejného obstarávania a plnenie koncesných zmlúv. Pri plnení takýchto zmlúv alebo v následnom subdodávateľskom reťazci totiž môže dôjsť k nedodržiavaniu kolektívnych zmlúv, ktoré zabezpečujú ochranu formou minimálnej mzdy v danom odvetví, čo môže viesť k tomu, že pracovníci dostávajú nižšie platy, než je úroveň mzdy dohodnutá v odvetvových kolektívnych zmluvách. Ak sa má zabrániť takýmto situáciám, hospodárske subjekty musia svojim pracovníkom vyplácať mzdy zakotvené v kolektívnych zmluvách pre relevantné odvetvie a geografické územie, aby si plnili uplatniteľné povinnosti v oblasti pracovného práva v súlade s článkom 18 ods. 2 a článkom 71 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní40, s článkom 36 ods. 2 a článkom 88 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ41 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a s článkom 30 ods. 3 a článku 42 ods. 1 smernice 2014/23/EÚ42 o udeľovaní koncesií.

(24) Účinné vykonávanie ochrany formou minimálnej mzdy zakotvenej v právnych ustanoveniach alebo kolektívnych zmluvách je nevyhnutné na realizáciu verejného obstarávania a plnenie koncesných zmlúv. Pri plnení takýchto zmlúv alebo v následnom subdodávateľskom reťazci totiž môže dôjsť k neuznaniu odborových zväzov alebo práva pracovníkov organizovať sa a zúčastňovať sa kolektívneho vyjednávania, a k nedodržiavaniu kolektívnych zmlúv, ktoré zabezpečujú ochranu formou minimálnej mzdy, a k nedodržiavaniu pracovných podmienok stanovených v týchto zmluvách, čo môže viesť k tomu, že pracovníci dostávajú nižšie platy, než je úroveň mzdy dohodnutá v odvetvových kolektívnych zmluvách. Ak sa má zabrániť takýmto situáciám, hospodárske subjekty a ich subdodávatelia musia byť informovaní o uplatniteľnej ochrane formou minimálnej mzdy a pracovných podmienkach vrátane práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať. Hospodárske subjekty by mali byť otvorené rokovaniu a spolupráci s odborovými zväzmi, aby posilňovali pracovnoprávne vzťahy a svojim pracovníkom vyplácali mzdy zakotvené v kolektívnych zmluvách pre relevantné odvetvie a geografické územie, aby si plnili uplatniteľné povinnosti v oblasti pracovného práva v súlade s článkom 18 ods. 2 a článkom 71 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní40, s článkom 36 ods. 2 a článkom 88 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ41 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a s článkom 30 ods. 3 a článku 42 ods. 1 smernice 2014/23/EÚ42 o udeľovaní koncesií.

____________________

___________________

40 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).

40 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).

41 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).

41 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).

42 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udelení koncesných zmlúv (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1).

42 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udelení koncesných zmlúv (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1).

</Amend>

<AmendB>Pozmeňujúci návrh  <NumAmB>35</NumAmB>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 24 a (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(24a) V prípade žiadateľov o finančnú podporu z fondov a programov Únie by sa mali primerane uplatňovať pravidlá verejného obstarávania a udeľovania koncesií, pokiaľ ide o uplatňovanie kolektívnych zmlúv a minimálnych miezd, ak existujú.

</AmendB>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>36</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 25</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(25) Kľúčom k zabezpečeniu účinnej ochrany formou minimálnych miezd sú spoľahlivé monitorovanie a zber údajov. Komisia by mala každý rok predkladať Európskemu parlamentu a Rade správu o svojom posúdení vývoja v oblasti primeranosti minimálnych miezd a pokrytia týmito mzdami na základe ročných údajov a informácií, ktoré poskytnú členské štáty. Okrem toho by sa mal monitorovať pokrok v rámci procesu koordinácie hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti na úrovni Únie. V tejto súvislosti by mal situáciu v členských štátoch každý rok preskúmať Výbor pre zamestnanosť, a to na základe správ vypracovaných Komisiou, ako aj iných nástrojov mnohostranného dohľadu, ako je napríklad referenčné porovnávanie.

(25) Kľúčom k zabezpečeniu účinnej ochrany formou minimálnej mzdy sú spoľahlivé monitorovanie a zber údajov. Komisia by mala každý rok predkladať Európskemu parlamentu a Rade správu o svojom posúdení úrovní a vývoja v oblasti primeranosti ochrany formou minimálnej mzdy a rozsahu tejto ochrany a pokrytia kolektívnym vyjednávaním na základe ročných údajov a informácií, ktoré poskytnú členské štáty, po konzultácii so sociálnymi partnermi. Okrem toho by sa mal monitorovať pokrok v rámci procesu koordinácie hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti na úrovni Únie. V tejto súvislosti by mal situáciu v členských štátoch každý rok preskúmať Výbor pre zamestnanosť, a to na základe správ vypracovaných Komisiou – pričom by sa mali zohľadniť informácie, ktoré poskytli členské štáty, európski medziodvetvoví sociálni partneri, Eurofound –, ako aj iných nástrojov mnohostranného dohľadu, ako je referenčné porovnávanie.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>37</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 26</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(26) Pracovníci by mali mať možnosť uplatniť si v prípade porušenia ich práv týkajúcich sa stanovenej minimálnej mzdy právo na obhajobu. S cieľom zabrániť tomu, aby pracovníci boli zbavení svojich práv, a bez toho, aby boli dotknuté osobitné formy nápravy a urovnávania sporov stanovené v kolektívnych zmluvách vrátane systémov kolektívneho urovnávania sporov, by členské štáty mali prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby pracovníci mali prístup k účinnému a nestrannému urovnávaniu sporov a právo na nápravu vrátane primeranej náhrady, ako aj účinnú ochranu pred akoukoľvek formou ujmy v prípade, že sa rozhodnú uplatniť si právo na obhajobu.

(26) Pracovníci a ich zástupcovia odborových zväzov by mali byť informovaní o práve na obranu a mali by mať možnosť si ho uplatniť v prípade porušenia svojich práv týkajúcich sa stanovenej ochrany formou minimálnej mzdy. S cieľom zabrániť tomu, aby pracovníci boli zbavení svojich práv, a bez toho, aby boli dotknuté osobitné formy nápravy a urovnávania sporov stanovené v kolektívnych zmluvách vrátane systémov kolektívneho urovnávania sporov, ako je dobrovoľné využitie mediácie, by členské štáty mali prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby pracovníci mali prístup k účinnému, včasnému, efektívnemu a nestrannému urovnávaniu sporov a právo na nápravu, ktoré – v súlade s vnútroštátnym právom a praxou – by nemalo byť spojené s nákladmi, aspoň pre pracovníkov, ktorí nemajú dostatočné prostriedky, a to vrátane primeranej náhrady, aj v celom reťazci subdodávateľov, ako aj účinnú súdnu a administratívnu ochranu pred akoukoľvek formou ujmy, ak sa rozhodnú uplatniť si právo na obranu. Členské štáty by mali posúdiť, ako možno po dohode so sociálnymi partnermi ďalej zlepšiť nestranné urovnávanie sporov. Členské štáty by mali zabezpečiť účinné, včasné, primerané presadzovanie tejto smernice, zaručujúc pritom antidiskriminačné zásady a odrádzajúce sankcie v súlade s vnútroštátnym právom a praxou.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>38</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 26 a (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(26a) S cieľom prispieť k vytvoreniu rovnakých podmienok a bezpečného pracovného prostredia by členské štáty mali aktívne chrániť pracovníkov, členov odborových zväzov a zástupcov odborových zväzov pred prípadmi nepriaznivého zaobchádzania zo strany zamestnávateľov vyplývajúceho zo sťažností podaných s cieľom presadzovať práva podľa tejto smernice. Táto ochrana by sa mala vzťahovať aj na prípady, keď pracovníci, členovia odborových zväzov a zástupcovia odborových zväzov čelia takémuto nepriaznivému zaobchádzaniu zo strany tretích strán v mene zamestnávateľa. Tieto situácie by mohli okrem iného viesť k nepriaznivému zaobchádzaniu zo strany príbuzných alebo obchodných partnerov zamestnávateľa, agentov alebo zločineckých sietí.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>39</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 28</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(28) Reformy a opatrenia, ktoré prijali členské štáty na podporu ochrany pracovníkov formou primeranej minimálnej mzdy, sú síce krokmi správnym smerom, ale nie sú komplexné a systematické. Jednotlivé krajiny sa navyše môžu brániť lepšej primeranosti minimálnej mzdy a širšiemu pokrytiu minimálnou mzdou zo strachu, že by to mohlo negatívne ovplyvniť ich konkurencieschopnosť v oblasti externých nákladov. Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(28) Reformy a opatrenia, ktoré prijali členské štáty na podporu ochrany pracovníkov formou primeranej minimálnej mzdy, sú síce krokmi správnym smerom, ale nie sú komplexné a systematické. Niektoré členské štáty sa navyše môžu brániť lepšej primeranosti minimálnej mzdy a širšiemu pokrytiu minimálnou mzdou zo strachu, že by to mohlo negatívne ovplyvniť ich konkurencieschopnosť v oblasti externých nákladov. Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>40</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 29</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(29) Touto smernicou sa stanovujú minimálne požiadavky, ale nie je dotknutá možnosť, aby členské štáty mohli zaviesť a zachovať priaznivejšie ustanovenia. Práva nadobudnuté podľa existujúceho vnútroštátneho právneho rámca by sa mali naďalej uplatňovať, pokiaľ sa touto smernicou nezavádzajú priaznivejšie ustanovenia. Vykonávanie tejto smernice sa nesmie použiť na obmedzenie existujúcich práv pracovníkov, ani sa nesmie považovať za opodstatnený dôvod na obmedzenie všeobecnej úrovne ochrany priznanej pracovníkom v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica.

(29) Touto smernicou sa stanovujú minimálne požiadavky, ale nie je dotknutá možnosť, aby členské štáty mohli zaviesť a zachovať priaznivejšie ustanovenia, a sú k tomu nabádané. Práva nadobudnuté podľa existujúceho vnútroštátneho právneho rámca by sa mali naďalej uplatňovať, pokiaľ sa touto smernicou nezavádzajú priaznivejšie ustanovenia. Vykonávanie tejto smernice sa nesmie použiť na obmedzenie existujúcich práv pracovníkov, ani sa nesmie považovať za opodstatnený dôvod na obmedzenie všeobecnej úrovne ochrany, okrem iného vrátane existujúcich úrovní zákonných minimálnych miezd, už priznaných pracovníkom v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>41</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 30</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(30) Pri vykonávaní tejto smernice by členské štáty nemali ukladať také správne, finančné a právne obmedzenia, ktoré by bránili vzniku a rozvoju mikropodnikov, malých a stredných podnikov. Členské štáty sa preto vyzývajú, aby posúdili vplyv svojho vnútroštátneho transpozičného opatrenia na malé a stredné podniky s cieľom zabezpečiť, aby tieto podniky neboli neprimerane zasiahnuté, pričom osobitnú pozornosť by mali venovať mikropodnikom a administratívnemu zaťaženiu, a zároveň sa vyzývajú, aby výsledky svojich posúdení uverejnili. Ak sa zistí, že mikropodniky, malé a stredné podniky sú neprimerane zasiahnuté, členské štáty by mali zvážiť zavedenie opatrení na podporu týchto podnikov, aby tieto mohli prispôsobiť svoje štruktúry odmeňovania novým požiadavkám.

(30) Pri vykonávaní tejto smernice by členské štáty nemali ukladať zbytočné správne, finančné a právne obmedzenia, najmä ak by bránili vzniku a rozvoju mikropodnikov, malých a stredných podnikov. Členské štáty sa preto nabádajú, aby posúdili vplyv svojho vnútroštátneho transpozičného opatrenia na malé a stredné podniky s cieľom zabezpečiť, aby tieto podniky neboli neprimerane zasiahnuté, pričom osobitnú pozornosť by mali venovať mikropodnikom a administratívnemu zaťaženiu, a zároveň sa vyzývajú, aby výsledky svojich posúdení uverejnili. Ak sa zistí, že mikropodniky, malé a stredné podniky sú neprimerane zasiahnuté, členské štáty by mali zvážiť zavedenie opatrení na podporu týchto podnikov, aby tieto mohli prispôsobiť svoje štruktúry odmeňovania novým požiadavkám.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>42</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 31</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(31) Členské štáty majú na rozvoj alebo zlepšenie technických aspektov rámcov minimálnej mzdy vrátane posudzovania primeranosti, monitorovania a zberu údajov, rozšírenia prístupu, ako aj presadzovania a budovania všeobecných kapacít súvisiacich s vykonávaním uvedených rámcov k dispozícii Nástroj technickej podpory43 a Európsky sociálny fond plus44.

(31) Členské štáty majú na rozvoj alebo zlepšenie technických aspektov rámcov minimálnej mzdy vrátane posudzovania primeranosti, monitorovania a zberu údajov, rozšírenia prístupu, ako aj presadzovania a budovania všeobecných kapacít súvisiacich s vykonávaním uvedených rámcov k dispozícii Nástroj technickej podpory43 a Európsky sociálny fond plus (ESF+)44. V rámci ESF+ sa všetky členské štáty tiež zaväzujú, aby vyčlenili primeranú sumu na budovanie kapacít sociálnych partnerov, ktorá by sa mala mobilizovať okrem iného na podporu pokrytia kolektívnym vyjednávaním.

__________________

________________

43 Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 28. mája 2020, ktorým sa zriaďuje Nástroj technickej pomoci, COM(2020) 409 final.

43 Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 28. mája 2020, ktorým sa zriaďuje Nástroj technickej pomoci, COM(2020) 409 final.

44 Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde plus, COM(2018) 382 final.

44 Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde plus, COM(2018) 382 final.

</Amend>

<AmendB>Pozmeňujúci návrh  <NumAmB>43</NumAmB>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 31 a (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(31a) Komisia a členské štáty by mali vyvinúť maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby vykonávanie tejto smernice nemalo negatívne dôsledky, ako sú zvýšené využívanie nepravej samostatnej zárobkovej činnosti, atypické zmluvy alebo nelegálna práca. Informácie o vplyve tejto smernice na tieto aspekty by sa mali zahrnúť do hodnotiacej správy o jej vykonávaní.

</AmendB>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>44</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 1 – odsek 1 – úvodná časť</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Touto smernicou sa v záujme zlepšenia pracovných a životných podmienok v Únii vytvára rámec pre:

1. S cieľom zlepšiť pracovné a životné podmienky v Únii pre všetkých pracovníkov a prispieť k vzostupnej sociálnej konvergencii a k zníženiu mzdovej nerovnosti a rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v celej Únii sa touto smernicou vytvára rámec pre:

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>45</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 1 – odsek 1 – písmeno a</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a) stanovenie primeraných úrovní minimálnych miezd;

a) stanovenie primeraných a spravodlivých úrovní minimálnych miezd s cieľom zabezpečiť aspoň dôstojnú životnú úroveň pracovníkov a ich rodín;

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>46</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 1 – odsek 1 – písmeno b</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b) prístup pracovníkov k ochrane formou minimálnej mzdy, a to buď formou miezd zakotvených v kolektívnych zmluvách, alebo formou zákonnej minimálnej mzdy, ak existuje.

b) ochranu formou minimálnej mzdy v podobe:

 

i) zákonnú minimálnu mzdu bez diskriminácie, a to tam, kde existujú zákonné minimálne mzdy,

 

ii) prístup ku kolektívnemu vyjednávaniu o stanovovaní miezd,

 

iii) všeobecne uplatniteľné kolektívne zmluvy, a to tam, kde existujú všeobecne uplatniteľné kolektívne zmluvy;

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>47</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 1 – odsek 2</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Touto smernicou nie je dotknutá voľba členských štátov stanoviť zákonné minimálne mzdy ani podporovať prístup k ochrane formou minimálnej mzdy zakotvenej v kolektívnych zmluvách.

2. Touto smernicou nie je dotknutá voľba členských štátov stanoviť zákonné minimálne mzdy, podporovať prístup k ochrane formou minimálnej mzdy v podobe miezd vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, ani obe tieto možnosti.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>48</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 1 – odsek 3</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3. Žiadny prvok tejto smernice sa nesmie vykladať v zmysle, že by sa členským štátom, v ktorých sa stanovenie minimálnej mzdy zabezpečuje výlučne prostredníctvom kolektívnych zmlúv, ukladala povinnosť zaviesť zákonnú minimálnu mzdu alebo zabezpečiť všeobecnú uplatniteľnosť kolektívnych zmlúv.

3. Uplatňovanie tejto smernice musí byť v úplnom súlade so slobodou združovania a právom na kolektívne vyjednávanie, uznanými v charte, Európskej sociálnej charte a v príslušných dohovoroch MOP. Žiadny prvok tejto smernice sa nesmie vykladať v zmysle, že by sa členským štátom, v ktorých sa ochrana formou minimálnej mzdy zabezpečuje výlučne prostredníctvom kolektívnych zmlúv, ukladala povinnosť zaviesť zákonnú minimálnu mzdu či zabezpečiť všeobecnú uplatniteľnosť kolektívnych zmlúv. Touto smernicou nie je dotknuté právo sociálnych partnerov vyjednávať, monitorovať a stanovovať mzdy prostredníctvom kolektívnych zmlúv.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>49</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 2 – odsek 1</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Táto smernica sa uplatňuje na pracovníkov v Únii, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo sú v pracovnoprávnom vzťahu, ako sú vymedzené v právnych predpisoch, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platnými v každom členskom štáte, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie.

Táto smernica sa uplatňuje na všetkých pracovníkov v Únii, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo sú v pracovnoprávnom vzťahu, ako sú vymedzené v právnych predpisoch, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platnými v každom členskom štáte, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>50</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 3 – odsek 1 – bod 1</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. „minimálna mzda“ je minimálna odmena, ktorú je zamestnávateľ povinný vyplácať pracovníkom za prácu vykonanú počas daného obdobia, vypočítaná na základe času alebo výkonu;

1. „minimálna mzda“ je minimálna odmena, ktorú je zamestnávateľ (vo verejnom alebo v súkromnom sektore) povinný vyplácať pracovníkom za prácu vykonanú počas daného obdobia, vypočítaná na základe času;

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>51</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 3 – odsek 1 – bod 2</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. „zákonná minimálna mzda“ je minimálna mzda stanovená zákonom alebo inými záväznými právnymi ustanoveniami;

2. „zákonná minimálna mzda“ je minimálna mzda stanovená zákonom alebo inými záväznými právnymi ustanoveniami, ktorá nevyplýva z kolektívneho vyjednávania;

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>52</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 3 – odsek 1 – bod 3</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3. „kolektívne vyjednávanie“ sú všetky rokovania, ktoré prebiehajú medzi zamestnávateľom, skupinou zamestnávateľov alebo jednou alebo viacerými organizáciami zamestnávateľov na jednej strane a jednou alebo viacerými organizáciami pracovníkov na strane druhej s cieľom vymedziť pracovné podmienky a podmienky zamestnania; a/alebo regulovať vzťahy medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi; a/alebo regulovať vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a organizáciou pracovníkov alebo organizáciami pracovníkov;

3. „kolektívne vyjednávanie“ sú všetky rokovania, ktoré prebiehajú medzi zamestnávateľom, skupinou zamestnávateľov alebo jednou alebo viacerými organizáciami zamestnávateľov na jednej strane a jedným alebo viacerými odborovými zväzmi na strane druhej s cieľom vymedziť pracovné podmienky a podmienky zamestnania; a/alebo regulovať vzťahy medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi; a/alebo regulovať vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a odborovými zväzmi;

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>53</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 3 – odsek 1 – bod 4</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4. „kolektívna zmluva“ je akákoľvek písomná dohoda týkajúce sa pracovných podmienok a podmienok zamestnávania, ktorú uzatvorili sociálni partneri ako výsledok kolektívneho vyjednávania;

4. „kolektívna zmluva“ je písomná dohoda týkajúca sa okrem iného pracovných podmienok a podmienok zamestnávania, najmä odmeňovania, ktorú uzatvorili sociálni partneri ako výsledok kolektívneho vyjednávania;

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>54</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 3 – odsek 1 – bod 5</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

5. „pokrytie kolektívnym vyjednávaním“ je podiel pracovníkov na vnútroštátnej úrovni, na ktorých sa vzťahuje kolektívna zmluva.

5. „pokrytie kolektívnym vyjednávaním“ je podiel pracovníkov na vnútroštátnej úrovni, na ktorých sa vzťahuje kolektívna zmluva regulujúca odmeňovanie.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>55</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 4 – odsek 1 – úvodná časť</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. S cieľom rozšíriť pokrytie kolektívnym vyjednávaním prijmú členské štáty po konzultácii so sociálnymi partnermi aspoň tieto opatrenia:

1. S cieľom zabezpečiť uplatňovanie práva na kolektívne vyjednávanie o stanovovaní miezd, posilnenie a rozšírenie pokrytia kolektívnym vyjednávaním, ako aj prístup pracovníkov k ochrane formou minimálnej mzdy v podobe miezd vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, členské štáty prijmú v spolupráci so sociálnymi partnermi aspoň tieto opatrenia:

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>56</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 4 – odsek 1 – písmeno a</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a) podporovať budovanie a posilňovanie schopnosti sociálnych partnerov zapájať sa do kolektívneho vyjednávania o stanovovaní miezd na odvetvovej alebo medziodvetvovej úrovni;

a) podporovať budovanie a ďalšie posilňovanie schopnosti sociálnych partnerov zapájať sa do kolektívneho vyjednávania o stanovovaní miezd, najmä na odvetvovej alebo medziodvetvovej úrovni;

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>57</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 4 – odsek 1 – písmeno b</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b) podporovať konštruktívne, zmysluplné a fundované rokovania medzi sociálnymi partnermi o mzdách.

b) podporovať konštruktívne, zmysluplné a informované rokovania medzi sociálnymi partnermi o mzdách.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>58</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 4 – odsek 1 – písmeno b a (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

ba) zakázať všetky činy, ktoré porušujú právo pracovníkov vstúpiť do odborov alebo im v tom bránia, alebo činy, ktoré diskriminujú pracovníkov a zástupcov odborových zväzov, ktorí sa zúčastňujú na kolektívnom vyjednávaní o stanovovaní miezd alebo sa na ňom chcú zúčastniť, a prijať opatrenia na zabránenie takýmto činom, a zabezpečiť všetkým pracovníkom riadny prístup k potrebným informáciám o ich právach;

 

bb) zakázať všetky činy zamerané na oslabenie kolektívneho vyjednávania alebo kolektívnych zmlúv o stanovovaní miezd;

 

bc) zabezpečiť účinnú ochranu proti diskriminačným činom súvisiacim s kolektívnym vyjednávaním o stanovovaní miezd;

 

bd) zabezpečiť, aby zamestnávatelia – so zreteľom na veľkosť a kapacitu príslušného podniku – poskytovali zástupcom odborových zväzov primerané informácie a vybavenie, aby mohli rýchlo a efektívne vykonávať svoje funkcie v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním o stanovovaní miezd;

 

be) zabezpečiť, aby odborové zväzy mali právo na prístup na pracovisko a k pracovníkom, a to aj v prípade, že sa práca vykonáva digitálne, aby sa mohli stretnúť s pracovníkmi a kontaktovať ich, a to individuálne alebo kolektívne, s cieľom organizovať pracovníkov, rokovať o mzdách v ich mene a zastupovať ich;

 

bf) podporovať plnenie platných kolektívnych zmlúv o mzdách, dodržiavanie platných kolektívnych zmlúv o mzdách v subdodávateľských reťazcoch a poskytovanie kolektívnych zmlúv o mzdách zamestnávateľom a pracovníkom, ktorých sa týkajú.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>59</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 4 – odsek 2</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Členské štáty, v ktorých je pokrytie kolektívnym vyjednávaním menšie ako 70 % pracovníkov vymedzených v zmysle článku 2, okrem toho stanovia rámec podmienok umožňujúcich kolektívne vyjednávanie, a to buď zákonom po konzultácii so sociálnymi partnermi, alebo na základe dohody s nimi, a vypracujú akčný plán na podporu kolektívneho vyjednávania. Akčný plán sa zverejní a oznámi sa Európskej komisii.

2. Členské štáty, v ktorých je celkové pokrytie kolektívnym vyjednávaním, pokiaľ ide o regulovanie odmeňovania, menšie ako 80 % pracovníkov, zabezpečia popri opatreniach stanovených v odseku 1 podmienky umožňujúce podporu kolektívneho vyjednávania, a to v podobe akčného plánu, buď zákonom po konzultácii so sociálnymi partnermi, po dohode so sociálnymi partnermi alebo, na základe spoločnej žiadosti, medzi sociálnymi partnermi. V akčnom pláne sa stanoví jasný harmonogram a konkrétne opatrenia na účinné zabezpečenie práva na kolektívne vyjednávanie s cieľom podporiť a postupne zvýšiť pokrytie týmto kolektívnym vyjednávaním aspoň na 80 % pracovníkov. Akčný plán sa aktualizuje aspoň každé dva roky, a to po konzultácii so sociálnymi partnermi, po dohode so sociálnymi partnermi alebo – na základe spoločnej žiadosti – medzi sociálnymi partnermi. Akčný plán sa zverejní a oznámi sa Komisii. Komisia monitoruje pokrok a raz ročne o tom informuje Európsky parlament a Radu.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>60</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 5 – nadpis</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Primeranosť

Primeranosť a spravodlivosť zákonných minimálnych miezd

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>61</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 5 – odsek 1</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Členské štáty so zákonnými minimálnymi mzdami prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa stanovovanie a aktualizácia zákonných minimálnych miezd riadili kritériami, ktoré sú stanovené tak, aby podporovali primeranosť v záujme dosiahnutia dôstojných pracovných a životných podmienok, sociálnej súdržnosti a vzostupnej konvergencie. Členské štáty vymedzia tieto kritériá v súlade so svojimi vnútroštátnymi postupmi, a to v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch, v rozhodnutiach príslušných orgánov alebo v trojstranných dohodách. Kritériá musia byť vymedzené stabilným a jasným spôsobom.

1. Členské štáty so zákonnými minimálnymi mzdami, ktoré nevyplývajú z kolektívneho vyjednávania, zavedú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby stanovovanie a aktualizácia zákonných minimálnych miezd ako prahu dôstojnosti prispievali k predchádzaniu chudoby, najmä chudoby zamestnaných osôb, a boju proti nej, podporovali sociálnu súdržnosť a znižovanie mzdových nerovností, a aby sa riadili kritériami na zabezpečenie primeranosti a spravodlivosti s cieľom dosiahnuť dôstojné pracovné a životné podmienky, odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a zabezpečiť vzostupnú konvergenciu, pričom sa zohľadní sociálno-ekonomická situácia na dotknutom trhu práce v súlade s kritériami stanovenými v odseku 2. Členské štáty vymedzia tieto kritériá po konzultácii so sociálnymi partnermi, v súlade so svojimi vnútroštátnymi postupmi, a to v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch, v rozhodnutiach príslušných orgánov alebo v trojstranných dohodách. Kritériá musia byť vymedzené jasným spôsobom. Členské štáty zabezpečia, aby zákonné minimálne mzdy boli primerané a spravodlivé a aby zabezpečovali dôstojnú životnú úroveň.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>62</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 5 – odsek 2 – písmeno a</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a) kúpna sila zákonných minimálnych miezd s prihliadnutím na životné náklady a príspevky na dane a sociálne dávky;

a) kúpna sila zákonných minimálnych miezd s prihliadnutím na životné náklady, na základe vnútroštátneho koša tovaru a služieb za skutočné ceny vrátane DPH, príspevkov na sociálne zabezpečenie a verejných služieb;

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>63</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 5 – odsek 2 – písmeno c a (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

ca) miera chudoby, najmä miera chudoby zamestnaných osôb;

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>64</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 5 – odsek 2 – písmeno d</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

d) vývoj v oblasti produktivity práce.

 vypúšťa sa

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>65</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 5 – odsek 3</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3. Členské štáty na usmernenie svojho posúdenia primeranosti zákonných minimálnych miezd vo vzťahu k všeobecnej úrovni hrubých miezd použijú orientačné referenčné hodnoty, ako sú napríklad tie, ktoré sa bežne používajú na medzinárodnej úrovni.

3. Členské štáty posudzujú primeranosť zákonných minimálnych miezd a podávajú o tom správy a na usmernenie svojho posúdenia primeranosti zákonných minimálnych miezd vo vzťahu k všeobecnej úrovni hrubých miezd môžu použiť orientačné referenčné hodnoty, ako sú tie, ktoré sa bežne používajú na medzinárodnej úrovni, t. j. 60 % hrubého mediánu mzdy a 50 % hrubej priemernej mzdy.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>66</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 5 – odsek 4</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie pravidelnej a včasnej aktualizácie zákonných minimálnych miezd s cieľom zachovať ich primeranosť.

4. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na aktualizovanie  zákonných minimálnych miezd – aspoň každoročne a transparentným spôsobom – s cieľom zaručiť a zachovať ich primeranosť a spravodlivosť.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>67</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 5 – odsek 4 a (nový)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

4a. Každoročné aktualizácie zákonných minimálnych miezd uvedené v odseku 4 sa vykonávajú bez toho, aby boli dotknuté iné mechanizmy podpory príjmu.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>68</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 5 – odsek 5</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

5. Členské štáty zriadia poradné orgány, ktoré budú príslušným orgánom poskytovať poradenstvo v otázkach súvisiacich so zákonnými minimálnymi mzdami.

5. Každý členský štát zriadi alebo určí poradný orgán zahŕňajúci sociálnych partnerov, ktorý bude príslušným orgánom poskytovať poradenstvo v otázkach súvisiacich so zákonnými minimálnymi mzdami. Tento orgán musí mať primerané zdroje na vykonávanie alebo zadávanie nezávislého výskumu týkajúceho sa ekonomického a sociálneho vplyvu zmien na minimálne mzdy.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>69</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 6 – nadpis</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Rozdielne sadzby a odpočty

Rovnaké zaobchádzanie a zrážky

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>70</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 6 – odsek 1</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Členské štáty môžu povoliť rôzne sadzby zákonnej minimálnej mzdy pre konkrétne skupiny pracovníkov. Členské štáty musia udržiavať používanie týchto rozdielnych sadzieb na minimálnej úrovni a zabezpečiť, aby akákoľvek rozdielna sadzba bola nediskriminačná, primeraná, časovo obmedzená, ak je to relevantné, a objektívne a primerane odôvodnená oprávneným cieľom.

vypúšťa sa

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>71</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 6 – odsek 2</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Členské štáty smú zákonom povoliť odpočty, ktorými sa zníži odmena vyplácaná pracovníkom na úroveň nižšiu ako zákonná minimálna mzda. Členské štáty zabezpečia, aby tieto odpočty zo zákonných minimálnych miezd boli nevyhnutné, objektívne odôvodnené a primerané.

vypúšťa sa

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>72</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 7 – nadpis</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Zapojenie sociálnych partnerov do stanovovania a aktualizácie zákonnej minimálnej mzdy

Zapojenie sociálnych partnerov do stanovovania a aktualizácie zákonných minimálnych miezd

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>73</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 7 – odsek 1 – úvodná časť</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie včasného a účinného zapojenia sociálnych partnerov do stanovovania a aktualizácie zákonnej minimálnej mzdy, a to aj prostredníctvom účasti v poradných orgánoch uvedených v článku 5 ods. 5, a to najmä pokiaľ ide o:

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa sociálni partneri zapojili do stanovovania a aktualizácie zákonných minimálnych miezd, a to aj prostredníctvom automatickej indexácie, ak existuje, včas a účinným spôsobom, ktorým sa zabezpečí ich pravidelná účasť na rokovaniach a rozhodovaní počas celého procesu, a to aj prostredníctvom účasti v poradnom orgáne uvedenom v článku 5 ods. 5, a najmä pokiaľ ide o:

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>74</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 7 – odsek 1 – písmeno a</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a) výber a uplatňovanie kritérií a orientačných referenčných hodnôt uvedených v článku 5 ods. 1, 2 a 3 na vymedzenie zákonom stanovených minimálnych miezd;

a) výber a uplatňovanie kritérií a orientačných referenčných hodnôt uvedených v článku 5 na určenie úrovne zákonnej minimálnej mzdy;

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>75</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 7 – odsek 1 – písmeno b</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b) aktualizácie zákonných minimálnych miezd uvedené v článku 5 ods. 4;

b) aktualizovanie zákonných minimálnych miezd uvedené v článku 5;

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>76</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 7 – odsek 1 – písmeno c</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c) stanovovanie rozdielnych sadzieb zákonných minimálnych miezd a odpočtov z nich uvedených v článku 6;

vypúšťa sa

</Amend><Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>77</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 7 – odsek 1 – písmeno d</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

d) zber údajov a realizáciu štúdií na účely informovania orgánov stanovujúcich zákonnú minimálnu mzdu.

d) zber údajov a realizáciu štúdií a analýz s cieľom poskytnúť informácie orgánom a príslušným stranám zapojeným do stanovovania zákonnej minimálnej mzdy;

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>78</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 7 – odsek 1 a (nový)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Sociálni partneri majú pred predložením každého návrhu a pred prijatím každého rozhodnutia prístup k relevantným informáciám a možnosť poskytovať stanoviská a dostávať odôvodnené odpovede.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>79</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 8 – nadpis</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Účinný prístup pracovníkov k zákonným minimálnym mzdám

Monitorovanie súladu a účinný prístup pracovníkov k zákonnej minimálnej mzde

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>80</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 8 – odsek 1 – úvodná časť</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty v spolupráci so sociálnymi partnermi podľa potreby prijmú tieto opatrenia na zlepšenie prístupu pracovníkov k ochrane formou zákonnej minimálnej mzdy:

Členské štáty so zákonnými minimálnymi mzdami v spolupráci so sociálnymi partnermi prijmú aspoň tieto opatrenia na zlepšenie prístupu pracovníkov k ochrane formou zákonnej minimálnej mzdy a na monitorovanie a zabezpečenie súladu s touto smernicou:

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>81</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 8 – odsek 1 – bod 1</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. posilnenie kontrol a inšpekcií v teréne vykonávaných inšpektorátmi práce alebo orgánmi zodpovednými za presadzovanie zákonných minimálnych miezd. Kontroly a inšpekcie musia byť primerané a nediskriminačné;

1. zlepšenie a posilnenie kontrol a intenzity a frekvencie inšpekcií v teréne vykonávaných inšpektorátmi práce alebo orgánmi zodpovednými za presadzovanie zákonných minimálnych miezd a v tejto súvislosti zabezpečenie dostupnosti primeraných zdrojov, aby tieto kontroly a inšpekcie boli účinné, odrádzajúce, primerané a nediskriminačné;

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>82</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 8 – odsek 1 – bod 2</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. vypracovanie usmernení pre orgány presadzovania práva, aby sa proaktívne zameriavali na podniky, ktoré nedodržiavajú predpisy, a postihovali ich;

2. rozvíjanie budovania kapacít, odbornej prípravy a usmernení pre orgány presadzovania práva, aby sa proaktívne zameriavali na zamestnávateľov, ktorí nedodržiavajú predpisy, a postihovali ich, najmä pokiaľ ide o bežné a neohlásené návštevy, súdne konania a odrádzajúce sankcie v prípade porušenia predpisov;

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>83</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 8 – odsek 1 – bod 3</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3. zaistenie toho, aby sa informácie o zákonných minimálnych mzdách zverejňovali jasným, komplexným a ľahko dostupným spôsobom.

3. zaistenie toho, aby sa informácie o zákonných minimálnych mzdách a mechanizmoch urovnávania sporov uvedených v článku 11 zverejňovali jasným, komplexným a ľahko dostupným spôsobom a vo formátoch, ktoré sú prístupné všetkým, najmä osobám so zdravotným postihnutím a osobám, pre ktoré príslušné jazyky nie sú materským jazykom, a aby pracovníci mali prístup k usmerneniam v prípade, že ich zamestnávatelia porušia požiadavku vyplácať zákonnú minimálnu mzdu;

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>84</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 8 – odsek 1 – bod 3 a (nový)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

3a. poskytnutie prístupu k mediácii alebo k urovnávaniu sporov pre pracovníkov a zamestnávateľov na ich žiadosť.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>85</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 9 – odsek 1</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

V súlade so smernicou 2014/24/EÚ, smernicou 2014/25/EÚ a smernicou 2014/23/EÚ členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby hospodárske subjekty pri realizácii verejného obstarávania alebo plnení koncesných zmlúv dodržiavali mzdy zakotvené v kolektívnych zmluvách pre príslušné odvetvie a geografické územie, prípadne zákonné minimálne mzdy, ak existujú.

V súlade so smernicami 2014/24/EÚ, 2014/25/EÚ a 2014/23/EÚ členské štáty, a najmä ich príslušné orgány prijmú vhodné opatrenia – vrátane možnosti zaviesť povinné podmienky zadávania verejných zákaziek a ich plnenia – na zabezpečenie toho, aby hospodárske subjekty a ich subdodávatelia pri realizácii verejného obstarávania alebo plnení koncesných zmlúv uznávali odborové zväzy, s cieľom podporovať ochranu formou minimálnej mzdy, uznávali právo pracovníkov organizovať sa, zúčastňovať sa kolektívneho vyjednávania, a dodržiavali podmienky odmeňovania a iné pracovné podmienky stanovené zákonom alebo v kolektívnych zmluvách pre príslušné odvetvie a/alebo geografické územie, prípadne zákonné minimálne mzdy, ak existujú, ako aj úniové, vnútroštátne a medzinárodné pracovné a sociálne právo.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>86</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 10 – odsek 1</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Členské štáty poveria svoje príslušné orgány vytvorením účinných nástrojov na zber údajov v záujme monitorovania pokrytia minimálnymi mzdami a primeranosti týchto miezd.

1. Členské štáty poveria svoje príslušné orgány vytvorením účinných nástrojov na zber údajov v záujme monitorovania pokrytia minimálnymi mzdami, ako aj pokrytia kolektívnym vyjednávaním o odmeňovaní, a primeranosti a spravodlivosti zákonných minimálnych miezd. Zamestnávatelia, najmä MSP a mikropodniky, nesmú znášať zbytočnú administratívnu záťaž v súvislosti s vykonávaním tohto odseku. Príslušné orgány zapoja sociálnych partnerov do vývoja týchto nástrojov na zber údajov.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>87</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 10 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno a – bod ii</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

ii) existujúce rozdielne sadzby a podiel pracovníkov, na ktorých sa vzťahujú;

ii) existujúce rozdielne sadzby, podiel pracovníkov, na ktorých sa vzťahujú a poskytnuté odôvodnenia;

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>88</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 10 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno a – bod iii</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

iii) existujúce odpočty;

iii) existujúce zrážky a poskytnuté odôvodnenia;

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>89</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 10 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno a – bod iv</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

iv) miera pokrytia kolektívnym vyjednávaním;

iv) miera a rozvoj pokrytia kolektívnym vyjednávaním v súvislosti s odmeňovaním;

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>90</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 10 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno b – bod ii</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

ii) miera pokrytia kolektívnym vyjednávaním;

ii) miera a rozvoj pokrytia kolektívnym vyjednávaním v súvislosti s odmeňovaním;

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>91</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 10 – odsek 2 – písmeno b a (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

ba) pokiaľ ide o národné akčné plány:

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>92</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 10 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno b a (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

i) pokrok a účinnosť opatrení a iniciatív prijatých s cieľom podporiť kolektívne vyjednávanie a zvýšiť mieru pokrytia kolektívnym vyjednávaním v súlade s článkom 4 ods. 2;

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>93</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 10 – odsek 2 – písmeno b a – bod ii (nový)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

ii) vplyv politiky verejného obstarávania na zvýšenie miery kolektívneho vyjednávania;

</Amend><Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>94</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 10 – odsek 3</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3. Členské štáty zabezpečia, aby informácie týkajúce sa ochrany formou minimálnej mzdy vrátane kolektívnych zmlúv a ustanovení o mzdách v nich boli transparentné a verejne prístupné.

3. Členské štáty zabezpečia, aby informácie týkajúce sa zákonnej ochrany formou minimálnej mzdy vrátane všeobecne uplatniteľných kolektívnych zmlúv a ustanovení o mzdách v nich boli transparentné a verejne prístupné, a to aj pre osoby so zdravotným postihnutím. Členské štáty môžu po konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnym právom a praxou zachovať alebo zaviesť ďalšie požiadavky na transparentnosť.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>95</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 10 – odsek 4</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4. Komisia posúdi údaje zaslané členskými štátmi v správach uvedených v odseku 2 a každý rok podá správu Európskemu parlamentu a Rade.

4. Komisia posúdi údaje zaslané členskými štátmi v správach uvedených v odseku 2 a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade každý rok v novembri. Komisia súčasne uverejní údaje uvedené v odseku 2.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>96</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 10 – odsek 5</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

5. Na základe správy vydanej Komisiou vykoná Výbor pre zamestnanosť zriadený v súlade s článkom 150 ZFEÚ každý rok preskúmanie podpory kolektívneho vyjednávania o stanovovaní miezd a primeranosti minimálnych miezd v členských štátoch.

5. Výbor pre zamestnanosť uvedený v článku 150 ZFEÚ každoročne preskúma správy Komisie uvedené v odseku 4, s cieľom posúdiť rozsah kolektívneho vyjednávania a dodržiavanie práva na kolektívne vyjednávanie, podporu kolektívneho vyjednávania o stanovovaní miezd, mieru zvýšenia pokrytia kolektívnym vyjednávaním, pokiaľ ide o regulovanie odmeňovania, a primeranosť a spravodlivosť zákonných minimálnych miezd v členských štátoch v súlade s touto smernicou. Výbor pre zamestnanosť počas preskúmania zabezpečuje účasť úniových medziodvetvových zástupcov sociálnych partnerov, pričom zabezpečuje šesť účastníkov z každej strany odvetvia.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>97</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 11 – odsek 1</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Členské štáty zabezpečia, aby bez toho, aby boli dotknuté osobitné formy nápravy a urovnávania sporov prípadne stanovené v kolektívnych zmluvách, pracovníci vrátane tých, ktorých pracovnoprávny vzťah sa skončil, mali prístup k účinnému a nestrannému urovnávaniu sporov a právo na nápravu vrátane primeranej náhrady v prípade porušenia ich práv týkajúcich sa zákonných minimálnych miezd alebo ochrany formou minimálnej mzdy zakotvenej v kolektívnych zmluvách.

1. Členské štáty so zákonnými minimálnymi mzdami zabezpečia, aby pracovníci vrátane tých, ktorých pracovnoprávny vzťah sa skončil, a zástupcov konajúcich v ich mene, mali prístup k účinnému, včasnému a nestrannému urovnávaniu sporov a právo na nápravu vrátane primeranej náhrady a vymáhania splatnej odmeny v prípade porušenia ich práv vrátane práva organizovať sa s cieľom uskutočniť kolektívne akcie a kolektívne vyjednávať o odmeňovaní, ako aj práv týkajúcich sa zákonných minimálnych miezd alebo ochrany formou minimálnej mzdy zakotvenej vo všeobecne uplatniteľných kolektívnych zmluvách, a to bez toho, aby boli dotknuté osobitné formy nápravy a urovnávania sporov stanovené v kolektívnych zmluvách.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>98</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 11 – odsek 2</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na ochranu pracovníkov vrátane tých, ktorí sú zástupcami pracovníkov, pred akýmkoľvek nepriaznivým zaobchádzaním zo strany zamestnávateľa a pred akýmikoľvek nepriaznivými dôsledkami vyplývajúcimi zo sťažnosti podanej zamestnávateľovi alebo vyplývajúcimi z akéhokoľvek konania začatého s cieľom presadiť dodržiavanie práv týkajúcich sa zákonných minimálnych miezd alebo ochrany formou minimálnej mzdy zakotvenej v kolektívnych zmluvách.

2. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na ochranu pracovníkov vrátane zástupcov pracovníkov alebo členov či zástupcov odborových zväzov pred akýmkoľvek nepriaznivým zaobchádzaním zo strany zamestnávateľa alebo príslušných tretích strán zapojených do nepriaznivého zaobchádzania a pred akýmikoľvek nepriaznivými dôsledkami vyplývajúcimi zo sťažnosti podanej zamestnávateľovi alebo vyplývajúcimi z akéhokoľvek konania začatého s cieľom presadiť dodržiavanie práv na organizovanie sa, s cieľom zúčastniť sa kolektívnych akcií a kolektívne rokovať o odmeňovaní, ako aj dodržiavanie vnútroštátneho práva a kolektívnych zmlúv v rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>99</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 12 – odsek 1</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách, ktoré sa budú uplatňovať v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Bez toho, aby boli dotknuté osobitné formy zmluvných sankcií prípadne stanovené v pravidlách presadzovania kolektívnych zmlúv, členské štáty stanovia pravidlá o sankciách, ktoré sa budú uplatňovať v prípade porušenia vnútroštátnych opatrení transponujúcich túto smernicu alebo príslušných ustanovení, ktoré sú už platné, alebo kolektívnych zmlúv týkajúcich sa práv, ktoré sú v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>100</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 13 – odsek 1</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty môžu vykonávaním tejto smernice poveriť sociálnych partnerov, ak o to sociálni partneri spoločne požiadajú. Členské štáty pritom podniknú všetky potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby výsledky, o ktorých dosiahnutie sa usiluje táto smernica, boli vždy zaručené.

Členské štáty zabezpečia včasné konzultácie so sociálnymi partnermi a ich účinné zapojenie, pokiaľ ide o vypracovanie a vykonávanie vnútroštátnych opatrení transponujúcich túto smernicu, a môžu vykonávaním tejto smernice poveriť sociálnych partnerov, ak o to sociálni partneri spoločne požiadajú. Členské štáty pritom podniknú všetky potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby sa povinnosti stanovené v tejto smernici vždy plnili.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>101</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 14 – odsek 1</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty zabezpečia, aby sa pracovníci a zamestnávatelia vrátane MSP dozvedeli o vnútroštátnych opatreniach, ktorými sa transponuje táto smernica, spolu s príslušnými ustanoveniami týkajúcimi sa predmetu úpravy uvedeného v článku 1, ktoré sa už uplatňujú.

Členské štáty zabezpečia, aby sa pracovníci a zamestnávatelia vrátane MSP, ako aj široká verejnosť dozvedeli o vnútroštátnych opatreniach, ktorými sa transponuje táto smernica, spolu s príslušnými ustanoveniami týkajúcimi sa predmetu úpravy uvedeného v článku 1, ktoré sa už uplatňujú.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>102</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 15 – odsek 1</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Komisia [päť rokov po dátume jej transpozície] zrealizuje hodnotenie smernice. Komisia potom predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej preskúma vykonávanie smernice, a v prípade potreby navrhne legislatívne zmeny.

Komisia [päť rokov po dátume transpozície] zrealizuje hodnotenie tejto smernice. Komisia potom po konzultácii s členskými štátmi a so sociálnymi partnermi na úrovni Únie predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej preskúma vykonávanie smernice, a v prípade potreby navrhne legislatívne zmeny.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>103</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 16 – odsek 1</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Táto smernica nepredstavuje opodstatnený dôvod na zníženie všeobecnej úrovne ochrany poskytovanej pracovníkom v členských štátoch.

1. Táto smernica nepredstavuje opodstatnený dôvod na zníženie všeobecnej úrovne ochrany poskytovanej pracovníkom v členských štátoch, predovšetkým pokiaľ ide o znižovanie alebo rušenie minimálnych miezd, a nesmie sa vykladať v tom zmysle, že bráni členským štátom zvyšovať zákonné minimálne mzdy.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>104</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 16 – odsek 3</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3. Táto smernica sa nedotýka iných práv priznaných pracovníkom na základe iných právnych aktov Únie.

3. Táto smernica sa nedotýka práv priznaných pracovníkom na základe iných právnych aktov Únie.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>105</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 16 – odsek 3 a (nový)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

3a. Touto smernicou nie je dotknuté právo sociálnych partnerov vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy. Žiadne ustanovenie tejto smernice sa nesmie vykladať ako obmedzujúce alebo nepriaznivo ovplyvňujúce práva pracovníkov a odborových zväzov uznané právom Únie alebo medzinárodným právom alebo medzinárodnými dohodami, ktorých zmluvnou stranou je Únia alebo členské štáty.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>106</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Článok 17 – odsek 2</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. Oznámia aj spôsob, akým boli sociálni partneri zapojení do vypracúvania a vykonávania týchto opatrení.

</Amend>

</RepeatBlock-Amend>


 

STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI K PRÁVNEMU ZÁKLADU (28.10.2021)

Lucia Ďuriš Nicholsonová

predsedníčka

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

BRUSEL

Vec: <Titre>Stanovisko k právnemu základu návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii</Titre> <DocRef>(COM(2020)0682 – C9-0337/2020 – 2020/0310(COD))</DocRef>

Vážená pani predsedníčka,

 

Listom zo 14. októbra 2021[3] ste v súlade s článkom 40 ods. 2 rokovacieho poriadku požiadali Výbor pre právne veci (JURI), aby poskytol stanovisko k vhodnosti právneho základu návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (COM(2020)682)[4]. 

Výbor JURI preskúmal uvedenú otázku na svojej schôdzi, ktorá sa konala 28. októbra 2021.

 

I – Kontext

Komisia 28. októbra 2020 prijala legislatívny návrh o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii. Návrh Komisie vychádza z článku 153 ods. 2 ZFEÚ v spojení s jej článkom 153 ods. 1 písm. b). V článku 153 ods. 2 sa umožňuje stanoviť minimálne požiadavky prostredníctvom smerníc, zatiaľ čo v článku 153 ods. 1 písm. b) sa stanovuje, že Únia má podporovať a dopĺňať činnosti členských štátov okrem iného v oblasti pracovných podmienok.

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) vo svojej žiadosti uviedol, že právny servis vo svojom stanovisku z 28. septembra 2021 navrhol, že „článok 153 ods. 2 ZFEÚ, ktorý je v súčasnosti označený ako právny základ návrhu, by sa mal nahradiť presnejším odkazom na článok 153 ods. 2 písm. b) ZFEÚ.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti výbor EMPL požiadal výbor JURI, aby poskytol stanovisko k vhodnosti právneho základu návrhu.

Treba tiež poznamenať, že v niekoľkých pozmeňujúcich návrhoch predložených vo výbore EMPL sa zavádzajú právne základy, ktoré nie sú uvedené v pôvodnom návrhu (pozmeňujúce návrhy 85, 86 a 92). V ďalších pozmeňujúcich návrhoch sa navrhuje, aby Parlament zamietol návrh Komisie (pozmeňujúce návrhy 80, 81, 82, 83, 84), ktoré odôvodňujú zamietnutie okrem iného preto, že „EÚ nemá žiadnu právomoc, pokiaľ ide o odmeňovanie“ (pozmeňujúci návrh 82).

Výbor EMPL v súčasnosti skúma návrh a predpokladá hlasovanie vo výbore a oznámenie mandátu na rokovania v pléne 11. a 22. novembra 2021.

 

II – Príslušné články zmluvy

Hlava X Zmluvy o fungovaní Európskej únie s názvom „Sociálna politika“ obsahuje príslušné ustanovenia, ktoré znejú takto (naše zdôraznenie):

 

 

Článok 151

(pôvodný článok 136 ZES)

 

Únia a členské štáty, rešpektujúc základné sociálne práva tak, ako sú stanovené v Európskej sociálnej charte podpísanej v Turíne 18. októbra 1961 a v Charte základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva z roku 1989, majú za cieľ podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať životné a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahlo ich zosúladenie pri zachovaní dosiahnutej úrovne, primeraná sociálna ochrana, sociálny dialóg, dialóg medzi sociálnymi partnermi, rozvoj ľudských zdrojov so zreteľom na permanentne vysokú zamestnanosť a boj proti vylučovaniu z trhu práce.

 

Za týmto účelom Únia a členské štáty uskutočňujú opatrenia, ktoré zohľadňujú rozmanité formy vnútroštátnych praktík, najmä v oblasti zmluvných vzťahov, a potrebu zachovania konkurencieschopnosti hospodárstva Únie.

 

Únia a členské štáty sú presvedčené, že takýto rozvoj vyplynie nielen z fungovania vnútorného trhu, ktorý prispeje k zosúladeniu sociálnych systémov, ale tiež z postupov stanovených zmluvami, a z aproximácie ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení.

 

 

Článok 153

(pôvodný článok 137 ZES)

 

1. Na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 151 Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v týchto oblastiach:

 

a) zlepšovanie pracovného prostredia najmä s ohľadom na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov;

 

b) pracovné podmienky;

 

c) sociálne zabezpečenie a sociálna ochrana pracovníkov;

 

d) ochrana pracovníkov pri skončení pracovnej zmluvy;

 

e) informovanosť a porady s pracovníkmi;

 

f) zastupovanie a kolektívna ochrana záujmov pracujúcich a zamestnávateľov, vrátane spolurozhodovania, s výnimkou odseku 5;

 

g) podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín s riadnym pobytom na území Únie;

 

h) integrácia osôb vylúčených z trhu práce, bez toho, aby bol dotknutý článok 166;

 

i) rovnosť medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o rovnaké príležitosti na trhu práce a rovnaké zaobchádzanie v práci;

 

j) boj proti vylučovaniu osôb zo spoločnosti;

 

k) modernizácia systémov sociálnej ochrany bez toho, aby bolo dotknuté písmeno c).

 

2. Na tento účel Európsky parlament a Rada:

 

a) môžu prijímať opatrenia na podporu spolupráce medzi členskými štátmi prostredníctvom podnetov zameraných na zvyšovanie vedomostí, rozvoja výmeny informácií a osvedčených postupov, podpory inovačných prístupov a vyhodnocovania skúseností s výnimkou zosúlaďovania zákonov a iných právnych predpisov členských štátov;

 

b) môžu v oblastiach uvedených v odseku 1 písm. a) až i) prijímať vo forme smerníc minimálne požiadavky na ich postupné uskutočňovanie so zreteľom na podmienky a technické predpisy prijímané v každom z členských štátov. Takéto smernice nesmú ukladať také správne, finančné a právne obmedzenia, ktoré by bránili vzniku a rozvoju malých a stredných podnikov.

 

Európsky parlament a Rada rozhodujú v súlade s riadnym legislatívnym postupom po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov.

 

V oblastiach uvedených v odseku 1 písm. c), d), f) a g) tohto článku sa Rada uznáša jednomyseľne v súlade mimoriadnym legislatívnym postupom po porade s Európskym parlamentom a uvedenými výbormi.

 

Rada môže na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom jednomyseľne rozhodnúť o možnosti uplatniť riadny legislatívny postup aj na odsek 1 písm. d), f) a g).

 

3. Členský štát môže poveriť sociálnych partnerov na základe ich spoločnej žiadosti vykonávaním smerníc prijatých podľa odseku 2, prípadne vykonávaním rozhodnutia Rady prijatého v súlade s článkom 155.

 

V takom prípade členský štát zabezpečí, aby sociálni partneri najneskôr ku dňu, keď musia byť smernice alebo rozhodnutia transponované alebo vykonané, zaviedli na základe dohody potrebné opatrenia, aby dotknutý členský štát, od ktorého sa vyžaduje prijatie akéhokoľvek potrebného opatrenia umožňujúceho transpozíciu, bol kedykoľvek schopný zaručiť výsledky uložené takouto smernicou alebo takýmto rozhodnutím.

 

4. Ustanoveniami prijatými podľa tohto článku:

 

— nie je dotknuté právo členských štátov definovať základné zásady svojich systémov sociálneho zabezpečenia a nesmú významnou mierou ovplyvňovať ich finančnú rovnováhu,

 

— sa nesmie žiadnemu členskému štátu brániť v tom, aby si ponechal alebo zaviedol prísnejšie ochranné opatrenia zlučiteľné so zmluvami.

 

5. Ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na odmenu, právo združovať sa, právo na štrajk alebo na výluku.

 

III – Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie o výbere právneho základu

Súdny dvor tradične považuje otázku vhodného právneho základu za otázku ústavného významu, ktorá zaručuje dodržiavanie zásady zverených právomocí (článok 5 ZEÚ) a určuje charakter a rozsah právomoci Únie.[5]

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora „voľba právneho základu aktu Spoločenstva musí byť založená na objektívnych prvkoch, ktoré môžu byť súdne preskúmané a medzi ktoré patria najmä cieľ a obsah aktu“.[6] Voľba nesprávneho právneho základu môže byť preto dôvodom na zrušenie príslušného aktu. Želanie inštitúcie aktívnejšie sa zúčastňovať na prijatí daného opatrenia, ako aj okolnosti, za ktorých bolo akt prijatý, sú v tejto súvislosti nepodstatné rovnako ako doterajšia práca na iných aspektoch v rámci rozsahu pôsobnosti daného opatrenia z hľadiska určenia správneho právneho základu.[7]

Ak z preskúmania opatrenia vyplýva, že opatrenie má dvojaký účel alebo obsahuje dve zložky, a ak jeden účel alebo jednu zložku možno považovať za hlavnú alebo prevažujúcu, kým druhý účel alebo zložka sú len vedľajšie, musí sa toto opatrenie zakladať len na jedinom právnom základe, a to na základe, ktorý si vyžaduje tento hlavný alebo prevažujúci účel alebo zložka.[8] Ak má výnimočne opatrenie niekoľko súbežných cieľov alebo prvkov, ktoré sú neoddeliteľne prepojené bez toho, aby bol niektorý druhotný a nepriamy vo vzťahu k ostatným, takéto opatrenie bude musieť vychádzať z rôznych zodpovedajúcich právnych základov[9]. To by však bolo možné len vtedy, ak by postupy stanovené pre príslušné právne základy neboli navzájom nezlučiteľné a neporušovalo by sa nimi právo Európskeho parlamentu[10]. Okrem toho, zvolené opatrenie musí byť v súlade s predpísaným typom legislatívneho aktu, ak je stanovený v zmluve.

 

IV – Cieľ a obsah navrhnutého opatrenia

Navrhuje sa, aby sa najprv preskúmal hlavný cieľ a obsah návrhu s cieľom posúdiť vhodnosť právneho základu, t. j. posúdiť, či článok 153 ods. 2 v spojení s článkom 153 ods. 1 písm. b) predstavuje správny právny základ navrhovanej smernice.

Komisia vo svojej dôvodovej správe vysvetľuje, že „zabezpečenie toho, aby pracovníci v Únii zarábali primerané mzdy, je nevyhnutné na zaručenie primeraných pracovných a životných podmienok“. Ďalej uvádza, že hlavným cieľom návrhu je zabezpečiť, „aby pracovníci v Únii boli chránení primeranými minimálnymi mzdami, ktoré by im umožnili dôstojné živobytie bez ohľadu na to, kde pracujú“.

Komisia uvádza, že „na dosiahnutie tohto všeobecného cieľa sa v návrhu stanovuje rámec na zlepšenie primeranosti minimálnych miezd a zlepšenie prístupu pracovníkov k ochrane minimálnej mzdy“ a ďalej objasňuje, že „na dosiahnutie týchto cieľov je navrhovaná smernica koncipovaná tak, aby zohľadňovala a plne rešpektovala osobitosti vnútroštátnych systémov, vnútroštátne právomoci, autonómiu sociálnych partnerov a zmluvnú slobodu.“ Takisto uvádza, že „na dosiahnutie týchto cieľov sa navrhovaná smernica zameriava na podporu kolektívneho vyjednávania o mzdách vo všetkých členských štátoch.“

Pokiaľ ide o obsah, v návrhu sa v článku 1 stanovuje, že:

„Touto smernicou sa v záujme zlepšenia pracovných a životných podmienok v Únii vytvára rámec pre:

a) stanovenie primeraných úrovní minimálnych miezd;

b) prístup pracovníkov k ochrane formou minimálnej mzdy, a to buď formou miezd zakotvených v kolektívnych zmluvách, alebo formou zákonnej minimálnej mzdy, ak existuje.

V odôvodnení 15 sa dodatočne stanovuje, že v návrhu sa „zavádzajú minimálne požiadavky na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť, aby sa minimálne mzdy stanovovali na primeranej úrovni a aby pracovníci mali prístup k ochrane formou minimálnej mzdy, a to buď formou zákonnej minimálnej mzdy, alebo mzdy zakotvenej v kolektívnych zmluvách v súlade s vymedzením na účely tejto smernice.“

Návrh ďalej objasňuje, že „Táto smernica plne rešpektuje článok 153 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a jej cieľom teda nie je harmonizovať úroveň minimálnych miezd v celej Únii ani vytvoriť jednotný mechanizmus stanovovania minimálnych miezd. Nezasahuje do slobody členských štátov stanovovať zákonné minimálne mzdy či podporovať prístup k ochrane formou minimálnej mzdy zakotvenej v kolektívnych zmluvách v súlade s tradíciami a so špecifikami jednotlivých krajín a pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych právomocí a zmluvnej slobody sociálnych partnerov. Touto smernicou sa členským štátom, v ktorých je ochrana formou minimálnej mzdy zakotvená výlučne v kolektívnych zmluvách, neukladá povinnosť zaviesť zákonnú minimálnu mzdu ani zabezpečiť všeobecnú uplatniteľnosť kolektívnych zmlúv. V tejto smernici sa takisto nestanovuje úroveň odmeny, ktorá patrí do zmluvnej slobody sociálnych partnerov na vnútroštátnej úrovni a do príslušnej právomoci členských štátov.“ (Odôvodnenie 16).

V článku 4 ods. 1 sa od členských štátov vyžaduje podporovať „schopnosť sociálnych partnerov zapájať sa do kolektívneho vyjednávania o stanovovaní miezd a podporovať konštruktívne, zmysluplné a fundované rokovania medzi sociálnymi partnermi o mzdách.“ Členské štáty, v ktorých je pokrytie kolektívnym vyjednávaním menšie ako 70 % pracovníkov, okrem toho stanovia rámec podmienok umožňujúcich kolektívne vyjednávanie a vypracujú akčný plán na podporu kolektívneho vyjednávania (článok 4 ods. 2).

V článku 5 návrhu sa s cieľom zabezpečiť zákonom stanovenú minimálnu mzdu vyžaduje, aby členské štáty so zákonnými minimálnymi mzdami stanovili vnútroštátne kritériá na stanovenie a aktualizáciu zákonnej minimálnej mzdy, ktoré sú vymedzené stabilným a jasným spôsobom; pravidelné a včasné aktualizácie zákonných minimálnych miezd; a zriadili poradné orgány, ktoré budú príslušným orgánom poskytovať poradenstvo v otázkach súvisiacich so zákonnými minimálnymi mzdami. V návrhu sa uvádza, že „členské štáty vymedzia tieto kritériá v súlade so svojimi vnútroštátnymi postupmi, a to v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch, v rozhodnutiach príslušných orgánov alebo v trojstranných dohodách.“

Článok 6 ods. 1 obmedzuje používanie zákonných zmien minimálnej mzdy a ich uplatňovanie v čase a rozsahu. Po prvé sa tam uvádza, že členské štáty môžu povoliť rôzne sadzby zákonnej minimálnej mzdy pre osobitné skupiny pracovníkov, a ďalej sa uvádza, že „členské štáty sú povinné udržať tieto rozdielne sadzby na minimálnej úrovni a zabezpečiť, aby akékoľvek odchýlky boli  nediskriminačné, primerané, časovo obmedzené, ak je to relevantné, a objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom“.  Stanovuje sa takisto ochrana zákonných minimálnych miezd pred neoprávnenými alebo neprimeranými odpočtami. „Členské štáty smú zákonom povoliť odpočty, ktorými sa zníži odmena vyplácaná pracovníkom na úroveň nižšiu ako zákonná minimálna mzda. Členské štáty zabezpečia, aby tieto odpočty zo zákonných minimálnych miezd boli nevyhnutné, objektívne odôvodnené a primerané.“(Článok 6 ods. 2)

Článok 7 vyžaduje účinné a včasné zapojenie sociálnych partnerov do stanovovania a aktualizácie zákonných minimálnych miezd.

V záujme toho, aby sa zlepšil prístup pracovníkov k zákonnej minimálnej mzde sa v článku 8 od členských štátov vyžaduje, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi prijali opatrenia potrebné na zabezpečenie účinného prístupu pracovníkov k zákonnej minimálnej mzde. Požadované opatrenia by mohli spočívať „podľa potreby“ v posilnení systému kontrol a inšpekcií v teréne, usmerňovaní orgánov presadzovania práva a poskytovaní primeraných informácií pracovníkom o uplatniteľných zákonných minimálnych mzdách.

Kapitola III o horizontálnych ustanoveniach obsahuje sprievodné opatrenia, ktoré poskytujú určité procesné záruky zamerané na účinné dodržiavanie povinností stanovených v návrhu, najmä pokiaľ ide o povinnosti stanovené v kapitolách I a II. Kapitola IV o záverečných ustanoveniach nemá významný význam na posúdenie právneho základu návrhu. 

 

V – Analýza a stanovenie vhodného právneho základu

V prvom rade z cieľa a obsahu návrhu vyplýva, že prístup k minimálnej mzde zaručujúcej slušnú životnú úroveň predstavuje prvok „pracovných podmienok“.

Článok 1 odkazuje na cieľ „zlepšiť pracovné a životné podmienky v Únii“, čo je jasným odkazom na článok 153 ods. 1 písm. b) ZFEÚ. Právny servis v tejto súvislosti poznamenáva, že „prístup k minimálnym mzdám a ich primeranosť boli zohľadnené ako „pracovná podmienka“ sama osebe, ktorá sa uvádza ako predmet celého legislatívneho aktu“.

V odseku 6 sa vysvetľuje, že „lepšie pracovné a životné podmienky, a to aj vďaka primeraným minimálnym mzdám, sú prínosom pre pracovníkov aj podniky v Únii a predpokladom dosiahnutia inkluzívneho a udržateľného rastu. Riešenie veľkých rozdielov v pokrytí a primeranosti minimálnej ochrany miezd prispieva k zlepšeniu spravodlivosti na trhu práce EÚ a podporuje hospodársky, sociálny pokrok a vzostupnú konvergenciu.“ V odôvodnení 7 sa ďalej uvádza, že „primerané úrovne minimálnej mzdy pri svojom stanovení chránia príjem znevýhodnených pracovníkov, pomáhajú zabezpečiť dôstojný život a obmedzujú pokles príjmov v zlých časoch (...).“ V odôvodnení 8 sa uvádza, že „počas hospodárskych poklesov, ako je kríza Covid-19, je úloha minimálnych miezd pri ochrane pracovníkov s nízkymi mzdami čoraz dôležitejšia a je kľúčová pre podporu pracovníkov s nízkymi mzdami.“

V dôvodovej správe Komisie sa vysvetľuje, že „cieľom navrhovanej smernice je zabezpečiť, aby pracovníci v Únii boli chránení primeranými minimálnymi mzdami, ktoré umožnia dôstojný život bez ohľadu na to, kde pracujú.“ Uznáva sa v nej, že „aj keď mzda na vnútroštátnej úrovni jednoznačne patrí do právomoci členských štátov, veľké rozdiely v normách prístupu k primeranej minimálnej mzde sú súčasťou pracovných podmienok“.

Treba poznamenať, že podľa judikatúry sa článok 153 ods. 5 ZFEÚ, ktorý vylučuje „odmenu“ z uplatňovania článku 153 ods. 1 až 4, musí vykladať reštriktívne v tom zmysle, že sa vzťahuje na opatrenia, ktoré „predstavujú priame zasahovanie práva Únie do určovania odmeny v rámci Európskej únie“. Podľa Súdneho dvora výnimku „odmeny“ „nemožno rozšíriť na žiadnu otázku týkajúcu sa akejkoľvek súvislosti s odmenou; V opačnom prípade by niektoré oblasti uvedené v článku 153 ods. 1 ZFEÚ boli zbavené veľkej časti svojej podstaty“[11]. Právny servis dospel k záveru, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora „pokiaľ právne predpisy EÚ riešia otázky odmeňovania z hľadiska pracovných podmienok bez toho, aby zasahovali do akýchkoľvek zásadných otázok vyhradených v tejto oblasti pre členské štáty (...), takéto právne predpisy by zostali v rozsahu pôsobnosti článku 153 ZFEÚ bez toho, aby tomu bránil článok 153 ods. 5 ZFEÚ.

Po druhé, v článku 1 ods. 1 návrhu sa odkazuje na vytvorenie „rámca“, ktorý by zahŕňal „stanovenie primeraných úrovní minimálnej mzdy“ a „prístup pracovníkov k ochrane minimálnej mzdy“. Netýka sa ani stanovenia minimálnej mzdy na konkrétnych harmonizovaných úrovniach, ale odkazuje na všeobecný pojem „primeranosť“. Zostáva „voľbou členských štátov stanoviť zákonom stanovené minimálne mzdy alebo podporovať prístup k minimálnej mzde poskytovanej kolektívnymi zmluvami“ (článok 1 ods. 2) a „neuvádzať v tejto smernici povinnosť členským štátom, v ktorých je stanovovanie miezd zabezpečené výlučne prostredníctvom kolektívnych zmlúv, zaviesť zákonom stanovenú minimálnu mzdu alebo všeobecne uplatňovať kolektívne zmluvy“ (článok 1 ods. 3).

Návrh sa zaoberá otázkou minimálnej mzdy ako základnou „pracovnou podmienkou“, ktorej určenie by sa malo riadiť „kritériami stanovenými na podporu primeranosti“ (článok 5) a poskytuje záruku, že pojmy „minimálna mzda“ a jej „primeranosť“ nebudú zbavené akéhokoľvek obsahu prostredníctvom nadmerných odchýlok a zrážok (článok 6). Právny servis poznamenáva, že článok 6 nereguluje priamo výšku minimálnej mzdy ako takú, ale stále rešpektuje diskrečnú právomoc členských štátov pri rozhodovaní o špecifickom charaktere, rozsahu a/alebo výške odpočtov a odchýlok v rámci zastrešujúcej snahy o „primeranosť“.

Je to v súlade s „minimálnymi požiadavkami na postupné vykonávanie“, ako sa uvádza v článku 153 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, ktorý umožňuje Európskemu parlamentu a Rade stanoviť minimálne požiadavky na postupné vykonávanie prostredníctvom smerníc so zreteľom na podmienky a technické pravidlá existujúce v každom členskom štáte a zároveň sa vyhnúť ukladaniu správnych, finančných a právnych obmedzení spôsobom, ktorý by bránil vytváraniu a rozvoju malých a stredných podnikov.

Pokiaľ ide o článok 153 ods. 2, treba poznamenať, že hoci sa návrh zakladá na „článku 153 ods. 2 v spojení s článkom 153 ods. 1 písm. b)“(citácia 1), v dôvodovej správe sa v súvislosti s článkom 153 ods. 2 odkazuje len na písmeno b): „V článku 153 ods. 2 sa umožňuje stanoviť minimálne požiadavky formou smerníc, pričom sa má vyhnúť ukladaniu správnych, finančných a právnych obmedzení spôsobom, ktorý by bránil vytváraniu a rozvoju malých a stredných podnikov.“

V tejto súvislosti právny servis poznamenáva, že „písm. a) a b) článku 153 ods. 2 ZFEÚ by sa ako špecifickejšie ustanovenia mali výslovne určiť ako správny právny základ pre právne predpisy EÚ prijaté v oblasti sociálnej politiky, ako sa uvádza v článku 153 ZFEÚ. Z tohto dôvodu by sa článok 153 ods. 2 ZFEÚ, ktorý je v súčasnosti označený ako právny základ návrhu, mal nahradiť presnejším odkazom na článok 153 ods. 2 písm. b) ZFEÚ.“

Treba však poznamenať, že článok 153 ods. 2 druhý pododsek ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že Európsky parlament a Rada konajú v súlade s riadnym legislatívnym postupom, nepatrí do pôsobnosti článku 153 ods. 2 písm. b). V dôsledku toho sa zdá, že uvedenie článku 153 ods. 2 ako právneho základu bez uvedenia jeho konkrétneho ustanovenia nie je v tejto súvislosti nesprávne.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa zdá, že hlavným cieľom návrhu je zlepšiť pracovné podmienky vytvorením rámca pre pracovníkov v Únii, aby mali prístup k ochrane minimálnej mzdy, a že vhodným právnym základom návrhu je článok 153 ods. 2 v spojení s článkom 153 ods. 1 písm. b).

Napokon by sa malo uviesť, že právny servis navrhuje menšie prepracovanie článku 4 s cieľom odstrániť existujúce nezrovnalosti, hoci sa domnieva, že toto ustanovenie neprekračuje rozsah pôsobnosti článku 153 ods. 1 písm. b) ZFEÚ. Podobne, aby sa objasnilo, že návrh neprekračuje zamýšľaný rozsah pôsobnosti a ako navrhuje právny servis, mali by sa vypustiť alebo preformulovať prvé vety článku 6 ods. 1 a 2, v ktorých sa stanovuje, že členské štáty môžu povoliť „rôzne sadzby zákonnej minimálnej mzdy pre určité skupiny pracovníkov“ a „zníženia podľa právnych predpisov, ktorými sa znižuje odmena vyplácaná pracovníkom na úroveň nižšiu ako zákonná minimálna mzda“ , alebo by sa mali preformulovať „odchylné sadzby zákonnej minimálnej mzdy“, a to prípadne vo forme odôvodnenia, čo členským štátom nepriznáva túto možnosť, ako sa zdá členským štátom.

 

VI – Záver a odporúčanie

Výbor pre právne veci preto na svojej schôdzi 28. októbra 2021 rozhodol 23 hlasmi za, 1 poslanec hlasoval proti a nikto sa nezdržal hlasovania[12], že Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci odporučí, aby článok 153 ods. 2 v spojení s článkom 153 ods. 1 písm. b) bol vhodným právnym základom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii a aby sa odkaz na článok 153 ods. 2 ZFEÚ nahradil konkrétnejším odkazom na článok 153 ods. 2 písm. b) ZFEÚ.

S pozdravom

 

 

Adrián Vázquez Lázara


STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVA ŽIEN A RODOVÚ ROVNOSŤ (11.10.2021)

<CommissionInt>pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci</CommissionInt>


<Titre>k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii</Titre>

<DocRef>(COM(2020)0682 – C9‑0337/2020 – 2020/0310(COD))</DocRef>

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: <Depute>Lina Gálvez Muñoz</Depute>

 

 

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Podľa Medzinárodnej organizácie práce (MOP) je účelom minimálnej mzdy chrániť pracovníkov pred neprimerane nízkymi mzdami, keďže pomáha zabezpečiť spravodlivý a primeraný podiel na výsledkoch pokroku pre všetkých a dôstojnú minimálnu mzdu pre všetkých, ktorí sú zamestnaní a potrebujú takúto ochranu. Minimálne mzdy môžu byť tiež jedným z prvkov politiky na prekonanie chudoby a zníženie nerovnosti, a to aj medzi mužmi a ženami.

 

Tento posledný bod je zvlášť dôležitý vzhľadom na to, že niektoré štúdie, napríklad štúdia nadácie Eurofound s názvom Minimálne mzdy v roku 2020: výročný prehľad[13], ukazujú, že hoci ženy tvoria 48 % zamestnancov v Európskej únii, predstavujú až 59 % pracovníkov s minimálnou mzdou. Väčšinu pracovníkov s minimálnou mzdou v Európe tvoria ženy. Ženy sú tiež jednou z hlavných skupín s nižšou ako minimálnou mzdou, spolu s mladými pracovníkmi, pracovníkmi s nižším vzdelaním alebo pracovníkmi na vidieku s nezaopatrenými deťmi.

 

Zvlášť to platí pre niektoré odvetvia, ktoré sa ukázali ako životne dôležité počas pandémie ochorenia COVID-19, napríklad platenú dlhodobú starostlivosť. Z údajov vyplýva, že približne štyri pätiny (81 %) pracovnej sily v EÚ v oblasti dlhodobej starostlivosti tvorili ženy a jednu pätinu (19 %) muži, pričom najväčší vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 pociťovali ženy pracujúce v odvetviach slabo platených služieb, ako je sektor starostlivosti[14].

 

Starostlivosť sa môže poskytovať na neplatenom a platenom základe a v rámci platenej formy sa môže poskytovať z verejného alebo súkromného sektora, a to v rámci formálnych alebo neformálnych pracovných dojednaní, v dôsledku čoho je toto odvetvie mimoriadne náchylné na obchádzanie dohôd o minimálnej mzde, najmä čo sa týka pracovníkov v domácnosti. Politické opatrenia na zlepšenie pracovných podmienok v oblasti dlhodobej starostlivosti a na zlepšenie prístupu ku kvalitným pracovným miestam v tomto odvetví majú rodový rozmer, takže rozšírenie minimálnych miezd na pracovníkov v domácnosti môže vo veľkej miere prispieť k zníženiu nerovnosti.

 

Okrem toho súčasná kríza predstavuje príležitosť na prehodnotenie primeranosti miezd v niektorých slabo platených odvetviach, zväčša s prevahou žien, ktoré sa ukázali ako nenahraditeľné a majú veľkú spoločenskú hodnotu počas krízy[15]. V tomto zmysle musí európska rámcová smernica prispievať k vzostupnej sociálnej a mzdovej konvergencii a k boju proti chudobe, nerovnostiam a rozdielom v odmeňovaní žien a mužov, najmä s cieľom zabrániť podhodnocovaniu práce, ktorú vykonávajú prevažne ženy.

 

Rozdiel v zamestnanosti žien a mužov (11,4 %), rozdiel v odmeňovaní žien a mužov (14 %) a rozdiel v dôchodkoch žien a mužov (30 %) sú naďalej neprijateľne vysoké a odstránenie rozdielov v zamestnanosti žien a mužov je sociálnou a hospodárskou nevyhnutnosťou aj z hľadiska znižovania chudoby a chudoby detí. Používanie prierezových údajov rozčlenených podľa pohlavia a pravidelné hodnotenie sú potrebné na kontrolu pokroku v zlepšovaní pracovných príležitostí pre ženy a rôzne skupiny žien. Zabezpečenie rovnakej odmeny a uľahčenie správnej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, a to aj pre mužov, sú nevyhnutné pre udržateľný hospodársky rast a rozvoj, produktivitu a dlhodobú fiškálnu udržateľnosť v EÚ a blahobyt jej obyvateľstva vrátane detí.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

<RepeatBlock-Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>1</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 1</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1) Podľa článku 3 Zmluvy o Európskej únii je cieľom Únie okrem iného presadzovať blaho svojich národov a usilovať sa o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na sociálnom trhovom hospodárstve s vysokou konkurencieschopnosťou.

(1) Podľa článku 3 Zmluvy o Európskej únii je cieľom Únie okrem iného presadzovať rodovú rovnosť a sociálnu spravodlivosť a blaho svojich národov a usilovať sa o udržateľný rozvoj Európy založený na sociálnom trhovom hospodárstve s vysokou konkurencieschopnosťou.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>2</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 1 a (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(1a)  Podľa článku 27 Charty základných práv Európskej únie majú pracovníci alebo ich zástupcovia právo byť v primeranom čase informovaní a konzultovaní v prípadoch a za podmienok ustanovených právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>3</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 2</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2) Podľa článku 31 Charty základných práv Európskej únie36 má každý pracovník právo na pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú jeho zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť.

(2) Podľa článku 31 Charty základných práv Európskej únie36 má každý pracovník právo na pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú jeho zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť, a v článku 23 charty sa uznáva, že rovnosť medzi mužmi a ženami musí byť zabezpečená vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania.

_________________

_________________

36 Charta základných práv Európskej únie, 2012/C 326/02, Ú. v. EÚ C 326/391, 26.10.2012.

36 Charta základných práv Európskej únie, 2012/C 326/02, Ú. v. EÚ C 326/391, 26.10.2012.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>4</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 2 a (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(2a) V článku 23 Charty základných práv Európskej únie sa stanovuje právo rovnosti medzi ženami a mužmi vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania;

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>5</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 2 b (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(2b) V článku 21 Charty základných práv Európskej únie sa stanovuje právo na nediskrimináciu za základe pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>6</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 2 c (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(2c) V článku 7 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach sa uznáva právo všetkých ľudí na spravodlivé mzdy a rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty a slušný život pre nich a ich rodiny.

</Amend><Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>7</NumAm>

 

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 3</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3) V Európskej sociálnej charte sa stanovuje, že všetci pracovníci majú právo na spravodlivé pracovné podmienky. Uznáva sa v nej právo všetkých pracovníkov na spravodlivú odmenu postačujúcu na dôstojnú životnú úroveň tak pre nich, ako aj pre ich rodiny. V článku 4 charty sa uznáva úloha slobodne uzatvorených kolektívnych zmlúv, ako aj mechanizmov stanovovania zákonnej minimálnej mzdy v záujme účinného uplatňovania tohto práva.

(3) V Európskej sociálnej charte sa stanovuje, že všetci pracovníci vrátane – okrem iných – mladých ľudí, pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov majú právo na spravodlivé pracovné podmienky. Uznáva sa v nej právo všetkých pracovníkov na spravodlivú odmenu postačujúcu na dôstojnú životnú úroveň tak pre nich, ako aj pre ich rodiny, právo na rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty a právo pracovníkov na rovnaké príležitosti a rovnaké zaobchádzanie vo veciach zamestnania a povolania bez diskriminácie. Charta ustanovuje právo na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením a prispieva k zníženiu existujúcich rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. V článku 4 charty sa uznáva úloha slobodne uzatvorených kolektívnych zmlúv a mechanizmov stanovovania zákonnej minimálnej mzdy v záujme účinného uplatňovania tohto práva.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>8</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 4</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4) V kapitole II Európskeho piliera sociálnych práv vyhláseného v Göteborgu 17. novembra 2017 sa stanovuje súbor zásad, ktoré majú slúžiť ako usmernenie k zabezpečeniu spravodlivých pracovných podmienok. Zásada č. 6 Európskeho piliera sociálnych práv opätovne potvrdzuje právo pracovníkov na spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň. Okrem toho sa v nej uvádza, že treba zaručiť primerané minimálne mzdy, ktoré vzhľadom na vnútroštátne hospodárske a sociálne podmienky zabezpečia uspokojenie potrieb pracovníkov a ich rodín, pri zachovaní prístupu k zamestnanosti a stimulov na hľadanie práce. Takisto sa v ňom pripomína, že treba zamedziť chudobe pracujúcich a že všetky mzdy sa majú stanoviť transparentným a predvídateľným spôsobom a pri rešpektovaní autonómie sociálnych partnerov.

(4) V kapitole II Európskeho piliera sociálnych práv vyhláseného v Göteborgu 17. novembra 2017 sa stanovuje súbor zásad, ktoré majú slúžiť ako usmernenie k zabezpečeniu spravodlivých pracovných podmienok. Zásady č. 2 a č. 3 zabezpečujú rovnaké zaobchádzanie a príležitosti pre ženy a mužov, pokiaľ ide o účasť na trhu práce, podmienky zamestnania a kariérny postup a bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu. Zásada č. 6 Európskeho piliera sociálnych práv opätovne potvrdzuje právo pracovníkov na spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň. Okrem toho sa v nej uvádza, že treba zaručiť primerané minimálne mzdy, ktoré vzhľadom na vnútroštátne hospodárske a sociálne podmienky zabezpečia uspokojenie potrieb pracovníkov a ich rodín, pri zachovaní prístupu k zamestnanosti a stimulov na hľadanie práce. Takisto sa v ňom pripomína, že treba zamedziť chudobe pracujúcich a že všetky mzdy sa majú stanoviť transparentným a predvídateľným spôsobom a pri rešpektovaní autonómie sociálnych partnerov.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>9</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 5 a (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(5a) Rovnosť medzi mužmi a ženami je základnou zásadou Únie. Podľa článku 3 Zmluvy o Európskej únii je podpora rovnosti medzi ženami a mužmi jedným z cieľov Únie a podľa článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie treba rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami podporovať vo všetkých činnostiach Únie.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>10</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 5 b (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(5b) Podľa článku 21 Charty základných práv Európskej únie sa zakazuje akákoľvek diskriminácia na akomkoľvek základe a podľa článku 23 sa vyžaduje, aby rovnosť medzi ženami a mužmi bola zabezpečená vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania.

</Amend>

 

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>11</NumAm>

 

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 6</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6) Lepšie pracovné a životné podmienky, a to aj vďaka primeraným minimálnym mzdám, sú prínosom pre pracovníkov aj podniky v Únii a predpokladom dosiahnutia inkluzívneho a udržateľného rastu. Riešenie veľkých rozdielov v pokrytí a primeranosti, pokiaľ ide o ochranu formou minimálnych miezd, prispieva k posilňovaniu spravodlivosti na trhu práce EÚ a podpore hospodárskeho rastu, sociálneho pokroku a vzostupnej konvergencie. Hospodárska súťaž na jednotnom trhu by mala byť založená na vysokých sociálnych normách, inovácii a zvyšovaní produktivity, čím sa zabezpečia rovnaké podmienky pre všetkých.

(6) Lepšie pracovné a životné podmienky, a to aj vďaka primeraným minimálnym mzdám a platovej transparentnosti, sú prínosom pre pracovníkov, podniky, spoločnosť a hospodárstvo v Únii a predpokladom dosiahnutia inkluzívneho a udržateľného rastu. Riešenie veľkých rozdielov v pokrytí a primeranosti minimálnej mzdy, pokiaľ ide o ochranu formou minimálnych miezd, ako aj boj proti nelegálnej práci, ktorú väčšinou vykonávajú ženy, prostredníctvom stimulačných systémov uznávania pracovných miest a zjednodušených nástrojov na podávanie vyhlásení, prispievajú k zlepšeniu spravodlivosti na trhu práce EÚ a podporujú hospodársky a sociálny pokrok, vzostupnú konvergenciu, ako aj rovnosť medzi ženami a mužmi. Hospodárska súťaž na jednotnom trhu by mala byť založená na vysokých sociálnych normách, vytváraní kvalitných pracovných miest, inovácii a zvyšovaní produktivity, čím sa zabezpečia rovnaké podmienky pre všetkých.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>12</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 6 a (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(6a) Podľa Medzinárodnej organizácie práce (MOP) je účelom minimálnej mzdy chrániť pracovníkov pred neprimerane nízkymi mzdami, ktoré prevládajú v sektore starostlivosti. Politiky na zlepšenie pracovných podmienok a prístupu ku kvalitným pracovným miestam v oblasti dlhodobej starostlivosti majú rodový rozmer a rozšírenie minimálnych miezd na pracovníkov v oblasti starostlivosti môže vo veľkej miere prispieť k zníženiu nerovnosti.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>13</NumAm>

 

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 7</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(7) Ak sú minimálne mzdy stanovené na primeranej úrovni, chránia príjem znevýhodnených pracovníkov, pomáhajú zabezpečiť dôstojné živobytie a obmedzujú pokles príjmov v zlých časoch, ako sa uznáva v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 131 o vytvorení systému určovania minimálnej mzdy. Minimálne mzdy prispievajú k udržaniu domáceho dopytu, posilňujú motiváciu pracovať a znižujú mzdové nerovnosti a chudobu pracujúcich.

(7) Ak sú minimálne mzdy stanovené na primeranej úrovni, chránia príjem znevýhodnených pracovníkov, pomáhajú zabezpečiť dôstojné živobytie a obmedzujú pokles príjmov v časoch krízy a v období po kríze, ako sa uznáva v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 131 o vytvorení systému určovania minimálnej mzdy. Minimálne mzdy prispievajú k udržaniu domáceho dopytu, posilňujú motiváciu pracovať, znižujú mzdové nerovnosti a pomáhajú predchádzať chudobe pracujúcich a bojovať s ňou. Vzhľadom na nadmerné zastúpenie žien v nízko platených zamestnaniach môžu minimálne mzdy významne prispieť aj k zabezpečeniu primeranej mzdy pre všetkých a k zmenšovaniu rozdielov v odmeňovaní žien a mužov.

</Amend>

 

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>14</NumAm>

 

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 7 a (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(7a) Kríza spôsobená ochorením COVID-19, počas ktorej sa ukázalo, že niektoré slabo platené odvetvia, v ktorých prevládajú ženy, ako je starostlivosť, upratovanie, maloobchod a vzdelávanie, sú nevyhnutné a majú vysokú sociálno-ekonomickú hodnotu, zvýrazňuje potrebu prehodnotiť primeranosť miezd v povolaniach v odvetviach, ktoré sú často menej cenené a mzdy sú v nich nižšie než v odvetviach, v ktorých prevládajú muži.

</Amend>

 

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>15</NumAm>

 

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 8</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(8) Ženy, mladí a nízkokvalifikovaní pracovníci a osoby so zdravotným postihnutím oproti iným skupinám častejšie zarábajú len minimálnu alebo nízku mzdu. Počas hospodárskych poklesov, ako je kríza spôsobená pandémiou COVID-19, sa úloha minimálnych miezd pri ochrane pracovníkov s nízkou mzdou stáva čoraz dôležitejšou a je nevyhnutná na podporu udržateľnej a inkluzívnej hospodárskej obnovy. Riešenie otázky minimálnej mzdy prispieva k rodovej rovnosti, odstraňuje rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a dôchodkové medzery a pomáha ženám vyslobodiť sa z chudoby.

(8) Ženy, migranti, osoby odlišného etnického pôvodu alebo rasy, mladí a nízkokvalifikovaní pracovníci, osamelí rodičia, osoby so zdravotným postihnutím a osoby trpiace viacnásobnými, štrukturálnymi a prierezovými formami diskriminácie majú vyššiu pravdepodobnosť, že budú poberať minimálnu mzdu alebo nízku mzdu než iné skupiny, alebo že budú vylúčení z akejkoľvek formy ochrany miezd. Počas hospodárskeho poklesu, ako je kríza spôsobená ochorením COVID-19, úloha minimálnych miezd pri ochrane pracovníkov s nízkymi mzdami a pri zabránení nedostatku zručností poukazuje na zásadnú potrebu podporovať udržateľné a inkluzívne oživenie hospodárstva zdôraznené silnými systémami sociálnej ochrany. Stanovenie primeranej úrovne minimálnej mzdy prispieva k rovnosti medzi ženami a mužmi a rovnosti príležitostí, ktoré posilňujú postavenie žien z ekonomického hľadiska, pomáha zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie v práci, bojovať proti podhodnocovaniu práce vykonávanej ženami a neodôvodnene nízkej mzde v odvetviach, v ktorých prevládajú ženy, a znižovať rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov, ako aj vyslobodiť ženy a ich deti z chudoby a zmierniť chudobu a sociálne vylúčenie založené na rodovej príslušnosti. Zabezpečenie rovnakej odmeny a uľahčenie správnej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, a to aj pre mužov, sú nevyhnutné pre sociálnu súdržnosť, udržateľný hospodársky rast a rozvoj, produktivitu a dlhodobú fiškálnu udržateľnosť v Únii.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>16</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 8 a (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(8a) V správe Eurofoundu s názvom Minimálne mzdy v roku 2020: výročné preskúmanie sa uvádza, že ženy tvoria 59 % pracovníkov s minimálnou mzdou, väčšinu osôb s minimálnou mzdou v Európe. Akákoľvek úprava týkajúca sa minimálnej mzdy preto bude mať na ne neprimeraný vplyv. Ženy sú tiež jednou z hlavných skupín s nižšou ako minimálnou mzdou, spolu s osamelými rodičmi, mladými pracovníkmi, pracovníkmi s nižším vzdelaním alebo pracovníkmi na vidieku s nezaopatrenými deťmi.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>17</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 8 b (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(8b) Počas hospodárskeho poklesu, ako je kríza spôsobená ochorením COVID-19, minimálne mzdy umožňujú ľuďom dôstojný život bez ohľadu na to, kde pracujú. Ochrana pracovníkov s nízkymi mzdami je mimoriadne dôležitá na podporu udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho oživenia a zníženie rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov, ako aj na vyslobodenie žien z chudoby alebo sociálneho vylúčenia, pretože väčšinu pracovníkov s minimálnou mzdou tvoria ženy. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 predstavuje príležitosť zvýšiť úsilie o zabezpečenie udržateľných a spravodlivých pracovných podmienok a dôstojných miezd a bojovať proti rodovým stereotypom a prehodnotiť primeranosť miezd v niektorých odvetviach a povolaniach s nízkou mzdou, v ktorých prevládajú ženy.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>18</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 8 c (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(8c) Nadmerné zastúpenie žien v menej platených odvetviach a povolaniach, ako je pohostinstvo, maloobchodné alebo osobné služby, zdravotná starostlivosť, opatrovníctvo a iné dôležité odvetvia, spôsobilo, že sú obzvlášť zraniteľné voči vplyvom krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na pracovnú silu a zamestnanosť, ako aj voči bezprecedentnému  nárastu pracovnej záťaže, zdravotným rizikám a výzvam týkajúcim sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>19</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 8 d (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(8d) Táto smernica by mala dopĺňať stratégiu EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 a prispievať k dosiahnutiu rodovej rovnosti podporou účasti žien na trhu práce na rovnakom základe a podporou odstraňovania rodových rozdielov v zárobkoch, odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov. Mala by zohľadňovať demografické zmeny, ako aj dôsledky starnutia obyvateľstva. Okrem toho by mala tiež prispievať k boju proti stereotypom pripisovaným rodovým rolám.

</Amend>

 

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>20</NumAm>

 

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 9</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(9) Pandémia COVID-19 významný vplyv na sektor služieb a malé firmy, ktoré majú vysoký podiel osôb s minimálnou mzdou. Navyše sú minimálne mzdy dôležité aj vzhľadom na štrukturálne trendy, ktoré pretvárajú trhy práce a ktoré sa čoraz viac vyznačujú vysokým podielom neštandardných a neistých pracovných miest. Tieto trendy vedú k zvýšenej polarizácii pracovných miest a následne k rastúcemu podielu nízko platených a nízkokvalifikovaných povolaní vo väčšine členských štátov, ako aj k vyššej mzdovej nerovnosti v niektorých z nich.

(9) Pandémia ochorenia COVID-19 a ďalšie krízové situácie majú významný a rodový vplyv na trh práce, pričom osobitne postihnuté sú ženy a odvetvia, v ktorých prevládajú, napríklad odvetvie zdravotnej starostlivosti, opatrovníctva a iné veľmi dôležité odvetvia, odvetvie služieb a malé podniky, v ktorých je vysoký podiel osôb s minimálnou alebo nízkou mzdou. Vzhľadom na nadmerné zastúpenie žien v týchto odvetviach sa ženy stretávajú s bezprecedentným nárastom pracovnej záťaže, zdravotných rizík a výziev týkajúcich sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom v dôsledku nárastu neplatenej starostlivosti a práce v domácnosti počas pandémie. Navyše sú minimálne mzdy dôležité aj vzhľadom na štrukturálne trendy, ktoré pretvárajú trhy práce a ktoré sa čoraz viac vyznačujú vysokým podielom neštandardného zamestnania a neistých pracovných miest, ako sú pracovníci platforiem a pracovníci v oblasti opatery a domácností. Tieto trendy vedú k zvýšenej polarizácii pracovných miest a následne k rastúcemu podielu nízko platených a nízkokvalifikovaných povolaní vo väčšine členských štátov, ako aj k vyššej mzdovej nerovnosti v niektorých z nich.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>21</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 9 a (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(9a) Rodová segregácia na trhu práce, ktorú spôsobuje nerovnomerná koncentrácia žien a mužov v rôznych odvetviach, je pretrvávajúcim problémom v Únii. Tri z desiatich žien pracujú v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej práce (8 % mužov), čo sú tradične slabo platené odvetvia.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>22</NumAm>

 

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 10 a (nové)</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(10a) Ukázalo sa, že stanovovanie miezd prostredníctvom kolektívnych zmlúv je prospešné zo širokého sociálno-ekonomického hľadiska a prispieva k vyváženému rozvoju tvorby miezd a znižovaniu chudoby zamestnaných osôb.

</Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>23</NumAm>

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 12</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(12) Nie všetci pracovníci v Únii sú chránení minimálnymi mzdami. V niektorých členských štátoch dostávajú niektorí pracovníci aj napriek tomu, že sa na nich takáto ochrana vzťahuje, v praxi odmenu nižšiu, než je zákonná minimálna mzda, a to z dôvodu nedodržiavania existujúcich pravidiel. Zistilo sa najmä, že takéto nedodržiavanie sa týka najmä žien, mladých pracovníkov, ľudí so zdravotným postihnutím a poľnohospodárskych pracovníkov. Pokiaľ ide o členské štáty, v ktorých sa ochrana formou minimálnej mzdy poskytuje len na základe kolektívnych zmlúv, odhaduje sa, že podiel pracovníkov, na ktorých sa ochrana nevzťahuje, sa pohybuje od 2 % do 55 % všetkých pracovníkov.

(12) Nie všetci pracovníci v Únii sú chránení minimálnymi mzdami. V niektorých členských štátoch dostávajú niektorí pracovníci aj napriek tomu, že sa na nich takáto ochrana vzťahuje, v praxi odmenu nižšiu, než je zákonná minimálna mzda, a to z dôvodu nedodržiavania existujúcich pravidiel. Zistilo sa najmä, že takéto nedodržiavanie sa týka najmä žien a odvetví, v ktorých prevládajú ženy, mladých pracovníkov, ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí čelia priamej, nepriamej alebo prierezovej diskriminácii, pracovníkov platforiem, opatrovateľov a pracovníkov v domácnosti, sezónnych pracovníkov v poľnohospodárstve, krátkodobých pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb. Pokiaľ ide o členské štáty, v ktorých sa ochrana formou minimálnej mzdy poskytuje len na základe kolektívnych zmlúv, odhaduje sa, že podiel pracovníkov, na ktorých sa ochrana nevzťahuje, sa pohybuje od 2 % do 55 % všetkých pracovníkov.

</Amend>

 

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>24</NumAm>

 

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 15</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(15) V smernici sa zavádzajú minimálne požiadavky na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť, aby sa minimálne mzdy stanovovali na primeranej úrovni a aby pracovníci mali prístup k ochrane formou minimálnej mzdy, a to buď formou zákonnej minimálnej mzdy, alebo mzdy zakotvenej v kolektívnych zmluvách v súlade s vymedzením na účely tejto smernice.

(15) V záujme zlepšovania pracovných podmienok, vzostupnej sociálnej konvergencie a rodovej rovnosti v Únii sa v smernici zavádzajú minimálne požiadavky na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť, aby sa minimálne mzdy stanovovali na primeranej úrovni a aby pracovníci mali rovnaký prístup k ochrane formou minimálnej mzdy, a to buď formou zákonnej minimálnej mzdy, alebo mzdy zakotvenej v kolektívnych zmluvách v súlade s vymedzením na účely tejto smernice.

</Amend>

 

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>25</NumAm>

 

<DocAmend>Návrh smernice</DocAmend>

<Article>Odôvodnenie 17</Article>

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(17) Táto smernica by sa mala vzťahovať na pracovníkov, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah, ako sa vymedzuje v právnych predpisoch, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platných v každom členskom štáte, pričom sa zohľadňujú kritériá na určenie postavenia pracovníka stanovené Súdnym dvorom Európskej únie. Ak pracovníci v domácnosti, pracovníci na vyžiadanie, pracovníci pracujúci mimo pracovného pomeru, pracovníci pracujúci za poukážky, nepravo samostatne zárobkovo činné osoby, pracovníci platforiem, stážisti a učni spĺňajú tieto kritériá, mohli by patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Táto smernica sa vo všeobecnosti nevzťahuje na skutočne samostatne zárobkovo činné osoby, keďže tieto osoby uvedené kritériá nespĺňajú. Zneužívanie postavenia samostatne zárobkovo činných osôb, ako je vymedzené vo vnútroštátnom práve, či už na vnútroštátnej úrovni alebo v cezhraničných situáciách, je fo