Správa - A9-0328/2021Správa
A9-0328/2021
Európsky parlament

SPRÁVA o nových smerovaniach pre humanitárnu činnosť EÚ

19. 11. 2021 - (2021/2163(INI))

Výbor pre rozvoj
Spravodajca: Norbert Neuser

Postup : 2021/2163(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A9-0328/2021
Predkladané texty :
A9-0328/2021
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :


PR_INI

OBSAH

strana

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

 



NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o nových smerovaniach pre humanitárnu činnosť EÚ

(2021/2163(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na články 208 a 214 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

– so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii,

– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci[1],

– so zreteľom nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/836 z 20. mája 2021, ktorým sa mení rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany[2],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 z 9. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, mení a zrušuje rozhodnutie č. 466/2014/EÚ a zrušuje nariadenie (EÚ) 2017/1601 a nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009[3],

– so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie – Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci v roku 2008[4],

– so zreteľom na štvrtý Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb počas vojny z 12. augusta 1949,

– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2003/335/SVV z 8. mája 2003 o vyšetrovaní a trestnom stíhaní genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov[5],

– so zreteľom na závery Rady z 26. novembra 2018 o posilnení globálnej potravinovej a výživovej bezpečnosti,

– so zreteľom na usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva[6],

– so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2286 z 3. mája 2016 o ochrane zranených a chorých, zdravotníckych zamestnancov a humanitárnych zamestnancov v ozbrojených konfliktoch,

– so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 23.augusta 2016 o výsledkoch Svetového humanitárneho samitu a o záväzkoch, ktoré prijali účastníci samitu,

– so zreteľom na tzv. veľkú dohodu (Grand Bargain) podpísanú 23. mája 2016, na výročné nezávislé správy o nej, najmä na správu z roku 2021, a na rámec a prílohy tzv. veľkej dohody 2.0 (Grand Bargain 2.0) predstavené na výročnej schôdzi pre tzv. veľkú dohodu, ktorá sa konala 15. – 17. júna 2021,

– so zreteľom na správu Vysokého komisára OSN pre utečencov z júla 2021 o využívaní pružného financovania v roku 2020 a na jej aktualizácie,

– so zreteľom na sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030 prijatý na tretej svetovej konferencii OSN o znižovaní rizika katastrof, ktorá sa konala 14. až 18. marca 2015 v japonskom meste Sendai, a na výsledky svetových platforiem pre znižovanie rizika katastrof, ktoré sa konali v Cancúne v roku 2017 a v Ženeve v roku 2019,

– so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja OSN,

– so zreteľom na globálny humanitárny prehľad Úradu (OSN) pre koordináciu humanitárnych záležitostí z roku 2021 a na jeho mesačné aktualizácie,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2021 s názvom Únia rovnosti: Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 (COM(2021)0101),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2021 o humanitárnej činnosti EÚ: nové výzvy, rovnaké zásady (COM(2021)0110) a na následné závery Rady z 20. mája 2021,

– so zreteľom na svoje uznesenia o humanitárnej pomoci, najmä na uznesenie z 11. decembra 2013 o prístupe EÚ k zvyšovaniu odolnosti a znižovaniu rizika katastrof v rozvojových krajinách: poučenie z kríz v oblasti potravinovej bezpečnosti[7], na uznesenie z 26. novembra 2015 o vzdelaní pre deti v núdzových situáciách a dlhotrvajúcich krízach[8], na uznesenie zo 16. decembra 2015 o príprave na Svetový humanitárny samit: Výzvy a príležitosti v oblasti humanitárnej pomoci[9], na uznesenie z 1. júna 2017 o odolnosti ako strategickej priorite vonkajšej činnosti EÚ[10] a na uznesenie zo 17. apríla 2018 o vykonávaní nástroja rozvojovej spolupráce, nástroja humanitárnej pomoci a Európskeho rozvojového fondu[11],

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A9-0328/2021),

A. keďže humanitárne potreby dosahujú rekordné úrovne, pričom v roku 2021 potrebuje pomoc 238 miliónov ľudí, najmä z dôvodu konfliktov, ale aj systémových faktorov, ako je zmena klímy, prírodné katastrofy, zhoršovanie životného prostredia, celosvetový nárast obyvateľstva, potravinová neistota, obmedzené vodné zdroje a zlyhanie správy vecí verejných; keďže zvyšujúce sa humanitárne potreby a ich rastúca zložitosť sa dotýkajú každého z cieľov udržateľného rozvoja a poukazujú na znepokojujúci nedostatok globálneho pokroku v Agende 2030;

B. keďže pandémia COVID-19 prehĺbila existujúce zraniteľné miesta a nerovnosti, zvýšila humanitárne potreby – najmä výrazný nárast hladu a nedostatočné zásobovanie potravinami, keďže takmer 300 miliónom ľuďom hrozí riziko akútnej potravinovej neistoty a viac ako 40 miliónov čelí núdzovým úrovniam potravinovej neistoty – a zabránila humanitárnej reakcii v dôsledku uzatvárania hraníc a ďalších obmedzení, ako sú obmedzenia, ktoré sa snažia zavádzať strany v ozbrojených konfliktoch; keďže nárast humanitárnych potrieb je čiastočne dôsledkom nedostatočnej rozvojovej pomoci určenej na riešenie hnacích síl nestability; keďže podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj sa humanitárna pomoc pre všetky nestabilné situácie od roku 2015 do roku 2016 zvýšila o 38 %, zatiaľ čo sa programovateľná rozvojová pomoc pre nestabilné situácie v tom istom období nezvýšila[12]; keďže v rokoch 2014 až 2018 na humanitárnu pomoc pripadal druhý najväčší podiel na zámorských príspevkoch rozvojovej pomoci v 29 krajinách zapojených do Výboru pre rozvojovú pomoc[13];

C. keďže na jednej strane pandémia COVID-19 vytvorila pre medzinárodné organizácie vykonávajúce operácie pomoci množstvo logistických prekážok, pričom na druhej strane tieto logistické výzvy prispeli k viacerým zmenám v spôsobe vykonávania programov pomoci, najmä pokiaľ ide o zvýšenie významu lokalizácie humanitárnej pomoci;

D. keďže v roku 2018 potrebovalo medzinárodnú humanitárnu pomoc približne 108 miliónov ľudí v dôsledku búrok, záplav, sucha a prírodných požiarov; keďže do roku 2050 by viac ako 200 miliónov ľudí mohlo každoročne potrebovať humanitárnu pomoc v dôsledku katastrof súvisiacich s klímou a sociálno-ekonomických vplyvov zmeny klímy;

E. keďže ženy a dievčatá sú najviac postihnuté núdzovými situáciami; keďže u dospievajúcich dievčat v konfliktných oblastiach je o 90 % vyššia pravdepodobnosť, že prestanú chodiť do školy, 70 % žien v humanitárnom prostredí sa s väčšou pravdepodobnosťou stretne s rodovo motivovaným násilím a viac ako 70 % osôb, ktoré čelia chronickému hladu, sú ženy;

F. keďže letecký most humanitárnej pomoci EÚ, ktorý bol vytvorený v reakcii na dopravné obmedzenia spôsobené pandémiou, výrazne pomohol odstrániť kritické medzery v humanitárnej reakcii uľahčením prepravy pomoci, núdzovej pomoci a humanitárnych pracovníkov;

G. keďže väčšia frekvencia a intenzita katastrof vyvolaných klímou podnecuje konflikty a spôsobuje, že viac ľudí sa ocitá v dlhotrvajúcom vysídlení v doposiaľ nepoznanom rozsahu, pričom mnohé dlhotrvajúce krízy zostávajú nevyriešené;

H. keďže na rastúce humanitárne potreby sa nevyčlenili primerané zdroje, čo vedie k rýchlo sa prehlbujúcemu sa nedostatku finančných prostriedkov: v roku 2020 sa splnila menej ako polovica humanitárnych výziev OSN a v auguste 2021 bolo k dispozícii len 10,9 miliardy USD finančných prostriedkov na potreby vo výške 36,6 miliardy USD (30 % celku)[14]; keďže v roku 2020 financovanie nesúvisiace s reakciou na pandémiu COVID-19, ktoré pochádzalo od najväčších 20 verejných darcov, pokleslo pod úroveň z roku 2019[15];

I. keďže celosvetové humanitárne financovanie sa aj naďalej v značnej miere spolieha na veľmi obmedzený počet darcov, pričom 10 najväčších z nich zabezpečuje 85 % všetkých finančných prostriedkov;

J. keďže humanitárna pomoc je hlavným pilierom vonkajšej činnosti EÚ a kombinované financovanie EÚ a členských štátov v roku 2020 tvorilo 36 % celosvetovej humanitárnej pomoci, čo predstavuje najväčší podiel na svete; keďže úroveň príspevkov sa v rámci EÚ líši, pričom štyri členské štáty a Komisia tvoria 90 % celého humanitárneho financovania EÚ;

K. keďže signatári tzv. veľkej dohody 2.0 opätovne potvrdili záväzok zabezpečiť, aby humanitárna reakcia bola čo najlokálnejšia a len v nevyhnutnom stupni medzinárodná, čo zahŕňa povinnosť poskytnúť najmenej 25 % humanitárneho financovania čo najpriamejšie miestnym a národným aktérom; keďže tento cieľ však ani zďaleka nie je splnený;

L. keďže vzhľadom na súčasnú medzeru vo financovaní rozvoja je nevyhnutné zlepšiť efektívnosť, účinnosť, viditeľnosť, rozdelenie rizika, transparentnosť a zodpovednosť humanitárneho systému a zaistiť, aby k humanitárnemu úsiliu prispievalo viac krajín, aby pomoc zodpovedala potrebám postihnutého obyvateľstva, ako sa nedávno zdôraznilo v rámci tzv. veľkej dohody 2.0, ktorá za kľúčové podporné priority uznala lokalizáciu a kvalitné financovanie;

M. keďže „kvalitné financovanie“ zahŕňa jednu z dvoch podporných priorít tzv. veľkej dohody 2.0; keďže druhý pilier politického fóra na vysokej úrovni pre humanitárne financovanie v roku 2016 vyzýva na rozšírenie základne humanitárnych zdrojov prostredníctvom partnerstiev s novými alebo so vznikajúcimi bilaterálnymi darcami a súkromným sektorom, čím sa uľahčia toky remitencií a islamské sociálne financovanie[16]; keďže humanitárna pomoc od súkromných darcov už rastie a zvýšila sa o 9 % zo 6,2 miliardy USD v roku 2018 na rekordnú sumu vo výške 6,8 miliardy USD v roku 2019[17];

N. keďže Komisia navrhla spustenie pilotného projektu kombinovaného financovania s cieľom výrazne zvýšiť základňu zdrojov pre humanitárnu činnosť a vyzvala na ďalšie zapojenie súkromného sektora na tento účel;

O. keďže fragmentácia humanitárnej pomoci je naďalej pretrvávajúcim problémom pri množstve darcov a agentúr poskytujúcich pomoc a pri nedostatočnej koordinácii medzi ich činnosťami a projektmi;

P. keďže darcovia nabádajú na organizovanie konzorcií v rámci rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci; keďže v porovnaní s inými metódami sa organizovanie konzorcia zvyčajne vyznačuje väčšími cieľmi a väčšími zdrojmi;

Q. keďže riešenie humanitárnych kríz si vyžaduje nielen viac finančných prostriedkov, ale aj rozhodné politické úsilie o zníženie potrieb predchádzaním konfliktom a ich ukončením, ochranou základných ľudských práv, podporou udržateľného rozvoja, znižovaním rizík a zraniteľností, bojom proti zmene klímy a adaptáciou na ňu, bojom proti korupcii pri prideľovaní finančných prostriedkov a vyriešením problému nedostatočnej transparentnosti vo vzťahoch s miestnymi organizáciami;

R. keďže základné normy a zásady na celom svete sú spochybňované pravidelným porušovaním medzinárodného humanitárneho práva vrátane útokov na civilistov a humanitárnych a zdravotníckych pracovníkov, a to popri zväčšujúcich sa prekážkach poskytovania humanitárnej pomoci;

S. keďže útoky na humanitárnych pracovníkov sa v uplynulých rokoch dramaticky zvýšili;

1. víta oznámenie Komisie o humanitárnej činnosti EÚ: nové výzvy, rovnaké zásady a jeho konkrétne návrhy na zlepšenie poskytovania humanitárnej pomoci; požaduje urýchlené vykonanie týchto návrhov v úzkej konzultácii a spolupráci s humanitárnymi partnermi s cieľom zabezpečiť, aby pomoc bola predvídateľná, nebola roztrieštená a neduplikovala iné opatrenia; opakuje, že v súlade s Európskym konsenzom o humanitárnej pomoci sa humanitárna pomoc EÚ musí vždy poskytovať výlučne na základe presne vymedzených a vopred posúdených potrieb, musí byť plne v súlade s humanitárnymi zásadami ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti a pri prístupe k humanitárnej pomoci musí sa venovať osobitná pozornosť výzvam, ktorým čelia zraniteľné skupiny, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, menšiny a iné vysoko marginalizované osoby; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa zásada „na nikoho nezabudnúť“ stane ústredným prvkom nového prístupu k humanitárnej činnosti; víta iniciatívu Komisie v oblasti začleňovania vzdelávania v núdzových situáciách s cieľom zabrániť tomu, aby deti predčasne ukončovali školskú dochádzku, najmä v prípadoch dlhotrvajúceho konfliktu;

2. so znepokojením berie na vedomie výrazné prehĺbenie nedostatku humanitárneho financovania, keďže najväčší darcovia znižujú finančné prostriedky v časoch rastúcich potrieb; zdôrazňuje výrazné rozdiely v príspevkoch na celosvetovej úrovni aj v rámci EÚ; vyzýva Komisiu, aby poskytla solídny ročný rozpočet na humanitárnu pomoc EÚ s cieľom zaručiť včasné, predvídateľné a pružné financovanie humanitárnej pomoci od začiatku každého rozpočtového roka, a to na riešenie dlhotrvajúcich kríz aj na reagovanie na nové krízy, a aby v rezerve na solidaritu a núdzovú pomoc určenej na humanitárne krízy mimo EÚ zachovala účelovo viazané finančné prostriedky s cieľom udržať existujúcu kapacitu rýchlej mobilizácie dodatočných finančných prostriedkov v prípade vznikajúcich, eskalačných alebo nečakaných núdzových situácií; požaduje, aby EÚ presadzovala väčšiu medzinárodnú spoločnú zodpovednosť a zvýšenie humanitárneho financovania; naliehavo vyzýva členské štáty, aby šli príkladom a na humanitárnu pomoc prispievali pevne stanoveným podielom svojho hrubého národného dôchodku; vyzýva Komisiu, aby každoročne podávala správy o výške finančných prostriedkov, ktoré EÚ vyčlenila na humanitárnu pomoc v celosvetovom meradle;

3. vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby vypracovali stratégiu dlhodobej spolupráce s tretími krajinami, najmä s novými darcami, a to využitím dvojstrannej, regionálnej a multilaterálnej diplomacie EÚ s cieľom rozšíriť škálu darcovských krajín, ktoré dobrovoľne prispievajú k humanitárnej pomoci; zdôrazňuje, že príspevok ďalších darcovských krajín by umožnil zvýšiť sumu potrebnú na riešenie medzinárodných humanitárnych kríz; so znepokojením berie na vedomie absenciu formálneho dojednania o humanitárnej pomoci v Dohode o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pracovali na formálnom partnerstve medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v oblasti humanitárnej pomoci;

4. zdôrazňuje záväzok Komisie mobilizovať finančné prostriedky zo súkromného sektora, ďalej zapájať súkromný sektor do humanitárnej pomoci EÚ a začať pilotnú iniciatívu kombinovaného financovania z humanitárneho rozpočtu EÚ v roku 2021; vyzýva Komisiu, aby Parlamentu poskytla viac informácií a písomné posúdenie vykonávania pilotného projektu kombinovaného financovania humanitárnej činnosti, pričom posúdi zosúladenie s cieľmi vonkajšej činnosti; zdôrazňuje potenciál iniciatív kombinovaného financovania vrátane dlhopisov s humanitárnym vplyvom a systémov poistenia proti rizikám katastrof vrátane plného využitia Európskej investičnej banky a Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj plus na humanitárne účely; zdôrazňuje však, že ďalšie zapojenie súkromného sektora si vyžaduje analýzu doterajších výsledkov dosiahnutých touto spoluprácou a výlučného presadzovania partnerstiev, ktoré sú v súlade s cieľmi vonkajšej činnosti EÚ a s medzinárodnými humanitárnymi zásadami;

5. je znepokojený rastúcim počtom závažných porušení medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv; vyzýva na zriadenie koordinačného mechanizmu EÚ s cieľom vytvoriť jednotný prístup EÚ k medzinárodnému humanitárnemu právu, monitorovať jeho porušovanie a presadzovať dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva, a to aj využívaním príslušných politických, obchodných a hospodárskych nástrojov a nástrojov rozvojovej pomoci vo vonkajšej činnosti EÚ;

6. vyzýva Komisiu, podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členské štáty, aby pozorne monitorovali porušovanie medzinárodného humanitárneho práva a zahrnuli porušovanie medzinárodného humanitárneho práva ako kritérium na zaradenie jednotlivcov alebo subjektov do príslušných sankčných režimov EÚ v súlade s usmerneniami EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva; poznamenáva, že sankcie a reštriktívne opatrenia prijaté v kontexte spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ musia byť v súlade s medzinárodným humanitárnym právom a nesmú brániť poskytovaniu humanitárnej pomoci; zdôrazňuje potrebu dôsledne začleňovať humanitárne výnimky do režimov reštriktívnych opatrení a poskytovať potrebnú podporu a usmernenia partnerom, aby tieto výnimky účinne uplatňovali;

7. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili medzinárodné humanitárne právo a rázne stíhali a trestali tých, ktorí používajú hladovanie ako vojnovú zbraň, s cieľom pôsobiť proti rozsiahlemu porušovaniu práva na výživu počas konfliktov, proti opakovanému používaniu hladovania ako metódy vojny a proti odopreniu prístupu humanitárnej pomoci;

8. vyzýva EÚ a členské štáty, aby urýchlene splnili záväzky prijaté na Svetovom humanitárnom samite a v rámci tzv. veľkej dohody; zdôrazňuje, že je dôležité dosiahnuť, aby humanitárna pomoc bola účinnejšia a efektívnejšia, a to zvýšením pružného financovania prostredníctvom neviazaného, v menšej miere účelovo viazaného a viacročného financovania, ktoré je prispôsobené miestnym podmienkam, zamerané na potreby a orientované na ľudí, ako aj okrem iného znížením administratívneho zaťaženia humanitárnych partnerov, a to harmonizáciou a zjednodušením požiadaviek na návrhy darcov a podávanie správ, financovaním vnútroštátnych a miestnych aktérov a podporou inovačných riešení; pripomína, že dlhotrvajúce krízy sú stále humanitárnymi kontextmi, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvážili konkrétne riešenia účinného prideľovania humanitárneho a rozvojového financovania partnerom pôsobiacim v týchto kontextoch; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby do dohôd o grantoch uzatváraných s partnermi zaviedli opatrenia, ktorými sa týmto partnerom zabezpečí dostatočná flexibilita programu, aby mohli rýchlo prejsť od rozvojových činností k núdzovej reakcii v prípade náhlej núdzovej situácie, a to aj pokiaľ ide o financovanie z nového Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa;

9. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby udržiavali a podporovali realistický dialóg o rozdelení rizika medzi príslušnými oddeleniami, ako aj s ich humanitárnymi partnermi a ostatnými zainteresovanými stranami, vychádzajúc z nedávnych skúseností a získaných poznatkov, s cieľom neustále sa usilovať o zlepšovanie existujúcich právnych predpisov v oblasti financovania tým, že sa zvýši ich efektívnosť a účinnosť, najmä v časoch veľmi nestálych humanitárnych kríz; poukazuje na to, že informovanosť o rizikách sa ukázala ako účinný nástroj na zmierňovanie rizika;

10. zdôrazňuje osobitný význam podpory miestnych aktérov a naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala ambicióznu politiku lokalizácie vrátane posilnenia transparentnosti, využívajúc odborné znalosti a skúsenosti partnerov, a načrtla, ako poskytnúť miestnym respondentom väčšiu a lepšiu podporu pri posilňovaní ich kapacít, umožniť im využívať všetky dostupné nástroje a zabezpečiť ich zapojenie do rozhodovacích procesov, pri súčasnom riešení problému vzájomnej zodpovednosti a rozdelenia rizika, keďže posilnenie miestnych respondentov je hlavným faktorom z hľadiska zníženia potreby medzinárodnej humanitárnej pomoci v budúcnosti; vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa rovnaká účasť a posilnenie postavenia žien výslovne začlenili do všetkých nových mechanizmov na posilnenie úlohy miestnych aktérov v humanitárnej činnosti;

11. zdôrazňuje, že v súvislosti s pandémiou COVID-19 pomáha lokalizácia zabezpečiť reakciu v oblasti zdravia, ktorá je prispôsobená kontextu rozvojových krajín, aby sa zabránilo európskej zaujatosti, najmä čo sa týka protokolov o obmedzení šírenia nákazy a preventívnych kampaní; žiada, aby sa ďalšou lokalizáciou humanitárnej činnosti primerane spochybňovala prevaha eurocentrickej perspektívy v núdzových situáciách;

12. zdôrazňuje výzvy, ktoré predstavuje zmena klímy, a víta záväzky ďalej začleňovať dôsledky zmeny klímy a environmentálne faktory do humanitárnej činnosti, posilňovať odolnosť zraniteľných regiónov proti zmene klímy a budovať odolnosť zraniteľných komunít proti zmene klímy prostredníctvom pripravenosti na katastrofy a anticipačných opatrení pomocou prístupu založeného na trojitom prepojení pri zapojení pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít, a to s ohľadom na osobitné potreby pomoci a ochrany obyvateľstva postihnutého katastrofami a na nepriaznivé účinky zmeny klímy, najmä vysídlených osôb a hostiteľských komunít; okrem toho víta záväzky, aby sa humanitárna pomoc EÚ stala environmentálne udržateľnejšou a sledovali sa výdavky súvisiace s klímou; vyzýva Komisiu, aby poskytla potrebné zdroje na adaptáciu na zmenu klímy a znižovanie rizika katastrof, okrem iného prostredníctvom Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, a aby urýchlila vykonávanie sendaiských záväzkov vo vonkajšej činnosti EÚ;

13. víta konkrétne úspechy mostu humanitárnej pomoci EÚ a nápad vytvoriť európsku kapacitu humanitárnej reakcie na odstránenie medzier v humanitárnej reakcii EÚ; vyzýva na pravidelné konzultácie s členskými štátmi a humanitárnymi partnermi o všetkých nových iniciatívach Komisie, ktoré by mali byť založené na existujúcich kapacitách humanitárnych aktérov a mechanizmoch EÚ, ako je mechanizmus v oblasti civilnej ochrany, a nie ich duplikovať;

14. zdôrazňuje to, že kým sa humanitárna pomoc snaží riešiť bezprostredné a život ohrozujúce situácie, krízy sú vyvolávané faktormi, ktoré si vyžadujú dlhodobé riešenia, keďže prvotná situácia nestability je významným prvkom, ktorý predchádza humanitárnych krízam; vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby prijali oznámenie o vytvorení jasnej politiky v oblasti prepojenia medzi humanitárnou pomocou, rozvojom a mierom s cieľom preklenúť medzery medzi jednotlivými oblasťami politiky a súčasne zabezpečiť dodržiavanie osobitného právneho charakteru a zásad humanitárnej pomoci; zdôrazňuje, že tento prístup založený na prepojení by mal posilniť odolnosť a podporovať udržateľné reakcie, zatiaľ čo ciele udržateľného rozvoja by sa mali využívať ako rámec takéhoto prístupu, keďže Agenda 2030 poskytuje jedinečnú príležitosť na riešenie základných príčin nestability a konfliktov, vychádzajúc okrem iného z praktických skúseností mimovládnych organizácií; vyzýva EÚ a členské štáty, aby urýchlene zaviedli tento prístup založený na prepojení s osobitným zameraním na riešenie nestability, predchádzanie konfliktom, riešenie hladu, riešenie vysídľovania súvisiaceho s katastrofami a nepriaznivými účinkami zmeny klímy, na poskytovanie príležitostí na vzdelávanie a živobytie, podporu včasnej obnovy, posilnenie schopnosti reagovať a zvyšovanie sebestačnosti a odolnosti; vyzýva Komisiu, aby zverejnila posúdenie sfunkčnenia prepojenia medzi humanitárnou oblasťou a rozvojom v šiestich pilotných krajinách identifikovaných v roku 2017;

15. vyzýva Komisiu, aby posúdila minulé skúsenosti a programy týkajúce sa rodových otázok, keďže existuje rastúca potreba ich riešenia vzhľadom na významnú úlohu žien ako obetí konfliktov a katastrof; žiada, aby sa v budúcej humanitárnej činnosti vykonávali konkrétnejšie prvky uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vrátane analýz zohľadňujúcich rodové hľadisko v jednotlivých kontextoch a zároveň aby sa chránili práva zraniteľných skupín vrátane žien, dievčat a osôb z komunity LGBTIQ+; podporuje poskytovanie neobmedzeného prístupu k bezplatným verejným zdravotníckym službám a úsilie o zníženie úmrtnosti a chorobnosti a zdôrazňuje potrebu posilniť pripravenosť na pandémie a epidémie;

16. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vykonávali a podporovali program Nansenovej iniciatívy na ochranu cezhraničných vysídlených osôb v kontexte katastrof a zmeny klímy; zdôrazňuje význam spolupráce medzi aktérmi v oblasti humanitárnej pomoci, rozvoja, znižovania rizika katastrof a zmeny klímy s cieľom zmenšiť riziko vysídľovania v súvislosti s katastrofami a nepriaznivými účinkami zmeny klímy a riešiť potreby pomoci a ochrany;

17. žiada, aby sa osobitný dôraz kládol na výživu ako základné právo pre všetkých s cieľom zaistiť potravinovú bezpečnosť a posilniť odolnosť potravinových systémov proti hospodárskym, klimatickým a ľudským otrasom; požaduje revíziu akčného plánu EÚ v oblasti výživy s cieľom riešiť všetky formy podvýživy v humanitárnych a rozvojových kontextoch v súlade so závermi Rady z novembra 2018;

18. opakuje záväzok Komisie a jej pokračujúce úsilie o podporu viditeľnosti a informovanosti o humanitárnej pomoci EÚ medzi rôznymi zainteresovanými stranami v celej EÚ vrátane mimovládnych organizácií a o posilnenie viditeľnosti EÚ v rámci jej vonkajšej činnosti;

19. víta oznámenie o úplne prvom humanitárnom fóre EÚ, ktoré sa bude konať v januári 2022; zdôrazňuje, že fórum by malo byť inkluzívne, prístupné, zahŕňať partnerov vykonávajúcich humanitárne opatrenia, usilovať sa o zvýšenie viditeľnosti humanitárnej pomoci EÚ a práce jej partnerov, propagovať strategický dialóg o humanitárnej politike EÚ, posilniť politickú podporu a informovanosť o povahe humanitárnej pomoci EÚ založenej na zásadách a potrebách a urýchliť vykonávanie kľúčových opatrení stanovených v oznámení Komisie;

20. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.



 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Svet čelí mimoriadne zložitému humanitárnemu scenáru, keďže sa dramaticky zvýšil počet ľudí trpiacich humanitárnymi krízami z 90 miliónov v roku 2015 na takmer 240 miliónov v roku 2021. Väčšina faktorov tejto explózie potrieb je známa už roky – od konfliktov po vplyv zmeny klímy, zhoršovania životného prostredia, rastu celosvetovej populácie a zlyhanie správy vecí verejných. Vypuknutie pandémie COVID-19 však ďalej prehĺbilo celosvetovú humanitárnu krízu a skomplikovalo medzinárodnú reakciu, a to na pozadí znepokojivého nedostatku medzinárodného financovania, keďže dostupné zdroje nerastú rovnako rýchlo ako humanitárne potreby.

Zároveň sa poskytovanie humanitárnej pomoci skomplikovalo a stalo nebezpečným v dôsledku znepokojivého pravidelného porušovania základných ľudských zásad a medzinárodného humanitárneho práva (MHP). Ďalšie výzvy vznikajú v dôsledku predlžovania kríz („dlhotrvajúce krízy“) a skutočnosti, že množstvu kríz sa nevenuje dostatočná verejná a politická pozornosť („zabudnuté krízy“).

EÚ a jej členské štáty, ktoré spoločne predstavujú najväčšieho humanitárneho darcu na svete, by mali čeliť tomuto scenáru zaujatím vedúcej úlohy pri presadzovaní medzinárodných riešení týchto výziev. Humanitárna pomoc založená na zásadách je hlavným pilierom vonkajšej činnosti EÚ, jej rámec je jasne určený v zmluvách a Európskom konsenze o humanitárnej pomoci a je tiež dôležitou súčasťou schopnosti EÚ presadzovať svoje hodnoty na celom svete. Európska komisia si tieto skutočnosti uvedomuje a v marci 2021 uverejnila oznámenie s názvom Humanitárna činnosť EÚ: nové výzvy, rovnaké zásady.

V tomto oznámení sa uvádza, ako môžu EÚ a jej členské štáty v spolupráci so svojimi rôznymi humanitárnymi partnermi a inými darcami túto výzvu riešiť. Navrhuje sa v ňom séria iniciatív zoskupených do dvoch hlavných oblastí: „riešenie potrieb, zmenšenie medzery vo financovaní“ a „podpora priaznivého prostredia pre humanitárnu pomoc“. V rámci každej z týchto rozsiahlych oblastí sa určili konkrétne ciele a navrhli kľúčové opatrenia, ktoré treba vykonať na splnenie rôznych cieľov. Oznámenie z roku 2021 tak predstavuje rozsiahlu analýzu rozsahu pôsobnosti komplexných humanitárnych cieľov a opatrení, prostredníctvom ktorých by EÚ mohla posilniť svoju reakciu a zaujať vedúce miesto v celosvetovom humanitárnom spoločenstve.

Cieľom tejto správy z vlastnej iniciatívy je predstaviť reakciu Európskeho parlamentu na oznámenie a poskytnúť politické usmernenie k tomu, ako premietnuť ambície z oznámenia do skutočnosti. Cieľom správy je poskytnúť politické odporúčania pre celkovú humanitárnu činnosť EÚ (Komisie aj jej členských štátov), a nie analyzovať konkrétne humanitárne krízy, ktorým bude Parlament naďalej venovať osobitnú pozornosť v rámci príslušných činností od výmeny názorov po uznesenia plenárneho zasadnutia.

Správa prichádza v pravý čas ako reakcia na oznámenie Komisie, ako aj závery Rady o tejto téme z mája 2021, čo umožňuje Parlamentu stanoviť si strategické priority a politické odporúčania týkajúce sa humanitárnej pomoci EÚ pred blížiacom sa humanitárnym fórom EÚ, ktoré sa má uskutočniť v januári 2022.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia

9.11.2021

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

20

2

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Anna-Michelle Asimakopoulou, Dominique Bilde, Catherine Chabaud, Antoni Comín i Oliveres, Gianna Gancia, Charles Goerens, Mónica Silvana González, Pierrette Herzberger-Fofana, Rasa Juknevičienė, Beata Kempa, Pierfrancesco Majorino, Norbert Neuser, Janina Ochojska, Christian Sagartz, Marc Tarabella, Tomas Tobé, Chrysoula Zacharopoulou, Bernhard Zimniok

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Barry Andrews, Frances Fitzgerald, Marlene Mortler, Maria Noichl, María Soraya Rodríguez Ramos, Caroline Roose

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

20

+

NI

Antoni Comín i Oliveres

PPE

Anna-Michelle Asimakopoulou, Frances Fitzgerald, Rasa Juknevičienė, Marlene Mortler, Janina Ochojska, Christian Sagartz, Tomas Tobé

RENEW

Barry Andrews, Catherine Chabaud, Charles Goerens, María Soraya Rodríguez Ramos

S&D

Mónica Silvana González, Pierfrancesco Majorino, Norbert Neuser, Maria Noichl, Marc Tarabella

THE LEFT

Miguel Urbán Crespo

VERTS/ALE

Pierrette Herzberger-Fofana, Caroline Roose

 

2

-

ID

Dominique Bilde, Bernhard Zimniok

 

2

0

ECR

Beata Kempa

ID

Gianna Gancia

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

Posledná úprava: 6. decembra 2021
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia