SPRÁVA o vplyve organizovanej trestnej činnosti na vlastné zdroje EÚ a na zneužívanie finančných prostriedkov EÚ s osobitným zreteľom na zdieľané riadenie z hľadiska auditu a kontroly

22.11.2021 - (2020/2221(INI))

Výbor pre kontrolu rozpočtu
Spravodajca: Tomáš Zdechovský

PR_INI

OBSAH

strana

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

STANOVISKO VÝBORU PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA

STANOVISKO VÝBORU PRE OBČIANSKE SLOBODY, SPRAVODLIVOSŤ A VNÚTORNÉ VECI

INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

 

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vplyve organizovanej trestnej činnosti na vlastné zdroje EÚ a na zneužívanie finančných prostriedkov EÚ s osobitným zreteľom na zdieľané riadenie z hľadiska auditu a kontroly

(2020/2221(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na články 310, 317 a 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (smernica o ochrane finančných záujmov)[1],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ[2],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012[3],

– so zreteľom na správy úradu OLAF za rok 2019 a za rok 2020 a na výročné správy o činnosti dozorného výboru úradu OLAF za rok 2019 a za rok 2020,

– so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 01/2019 s názvom Boj proti podvodom súvisiacim s výdavkami EÚ: potrebné opatrenia,

– so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 06/2019 s názvom Boj proti podvodom v rámci výdavkov EÚ v oblasti súdržnosti: riadiace orgány musia posilniť odhaľovanie, reakciu a koordináciu,

– so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 13/2021 s názvom Úsilie EÚ v boji proti praniu špinavých peňazí v bankovom sektore je roztrieštené a vykonávanie je nedostatočné,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. apríla 2019 s názvom Stratégia Komisie pre boj proti podvodom: posilnené opatrenia na ochranu rozpočtu EÚ (COM(2019)0196) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Posúdenie rizika podvodov (SWD(2019)0171),

– so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 3. septembra 2020 s názvom 31. výročná správa o ochrane finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – 2019 (správa o ochrane finančných záujmov) (COM(2020)0363) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2020)0156, SWD(2020)0157, SWD(2020)0158, SWD(2020)0159 a SWD(2020)0160),

– so zreteľom na legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2021 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Program Únie pre boj proti podvodom a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 250/2014[4],

– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry[5],

– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1798 z 23. októbra 2019, ktorým sa vymenúva hlavný európsky prokurátor Európskej prokuratúry[6],

– so zreteľom na článok 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

– so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) za rok 2019 s názvom Podvod a korupcia v európskych štrukturálnych a investičných fondoch – Poukázanie na spoločné systémy a preventívne opatrenia[7],

– so zreteľom na usmernenia týkajúce sa národných stratégií pre boj proti podvodom vypracované pracovnou skupinou expertov z členských štátov pod vedením a koordináciou oddelenia pre prevenciu, nahlasovanie a analýzu podvodov pri Európskom úrade pre boj proti podvodom (OLAF)[8], ktoré boli zverejnené 13. decembra 2016,

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. apríla 2021 o stratégii EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025 (COM(2021)0170),

– so zreteľom na štúdiu zverejnenú generálnym riaditeľstvom Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky 7. júla 2021 s názvom Dosah organizovanej trestnej činnosti na finančné záujmy EÚ,

– so zreteľom na balík štyroch legislatívnych návrhov Komisie na harmonizáciu pravidiel EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML/CFT), uverejnený 20. júla 2021,

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2021 o ochrane finančných záujmov EÚ – boj proti podvodom – výročná správa za rok 2019[9],

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na stanoviská Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

– so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A9-0330/2021),

A. keďže finančná a hospodárska trestná činnosť zahŕňa korupciu, podvody, nátlak, násilie, kolúziu, machinácie a zastrašovanie v záujme dosiahnutia nezákonného zisku, pričom finančné prostriedky nezákonného pôvodu sú utajované prostredníctvom prania špinavých peňazí a prípadne použité na ďalšie nezákonné účely vrátane financovania terorizmu;

B. keďže podľa Európskeho dvora audítorov (EDA) sa predchádzaniu podvodom nevenuje dostatočná pozornosť a Komisii chýbajú komplexné informácie o rozsahu, povahe a príčinách podvodov;

C. keďže v EÚ pôsobí čoraz väčší počet organizovaných zločineckých skupín, ktoré majú často cezhraničný dosah; keďže tento problém je čoraz spletitejší, keďže vďaka globalizácii a novým technológiám vznikajú nové zločinecké trhy a nové spôsoby ich fungovania; keďže organizácie mafiánskeho typu sú obzvlášť aktívne pri pokusoch o zmocnenie sa finančných prostriedkov EÚ v rôznych členských štátoch;

D. keďže technológie prinášajú nové možnosti v oblasti odhaľovania a monitorovania, v dôsledku čoho sa zefektívňuje práca vyšetrovateľov a umožňuje navrhovanie inteligentnejších opatrení na presadzovanie práva;

Finančné prostriedky EÚ ovplyvnené organizovanou trestnou činnosťou

1. zdôrazňuje, že organizovaná trestná činnosť preukázala vysoký stupeň infiltrácie do sociálnej, politickej hospodárskej, finančnej, podnikateľskej a administratívnej štruktúry členských štátov, ako aj schopnosť prať v legálnej ekonomike obrovské príjmy z trestnej činnosti vrátane tej, ktorá bola spáchaná proti finančným záujmom EÚ, čo predstavuje vážnu hrozbu pre slobody občanov EÚ; v súvislosti s tým zdôrazňuje, že organizovaná trestná činnosť vážne ohrozuje demokraciu a právny štát a že boj proti korupcii a infiltrácii organizovanej trestnej činnosti do legálnej ekonomiky je nevyhnutný na zaručenie rovnakého zaobchádzania pred zákonom, ochranu práv a blaha občanov, predchádzanie zneužívaniu a zabezpečenie zodpovednosti verejných činiteľov; domnieva sa, že je potrebná spoločná koordinovaná reakcia EÚ a jej členských štátov;  2. konštatuje, že oblasťou, v ktorej sú škody páchané organizovanou trestnou činnosťou obzvlášť významné, sú podvody v oblasti príjmov vrátane colných podvodov; konštatuje, že tieto podvody sú významnou súčasťou podvodov v oblasti príjmov; konštatuje, že tento druh podvodu sa často pácha falšovaním dovozných vyhlásení, používaním falošných dokladov na deklarovanie tovaru a nepravdivým vyhlásením pôvodu tovaru s cieľom obísť antidumpingové clá EÚ; poznamenáva, že EDA nedávno poukázal na nedostatky v právnych predpisoch o colných kontrolách a ich uplatňovaní, čo vedie k nedostatočnej harmonizácii, hodnoteniu rizika a výmene informácií v rámci Únie a medzi členskými štátmi; je znepokojený tým, že táto situácia vytvára možnosti pre organizovanú trestnú činnosť na využitie slabých stránok súčasného systému a oberanie Únie a jej členských štátov o príjmy; konštatuje, že colné podvody sa často páchajú aj tým, že sa deklaruje hodnota tovaru dovážaného do EÚ v nižšej výške, čím podvodníci môžu zabrániť plateniu vyšších sadzieb dovozného cla; konštatuje, že systémy podhodnotenia, ktoré v posledných rokoch vyšetroval úrad OLAF, sa týkajú najmä tovaru dovážaného z Číny; víta prácu úradu OLAF pri vyšetrovaní týchto prípadov, ktorá znížila odhadované straty rozpočtu EÚ z viac ako 1 miliardy EUR v roku 2017 na 180 miliónov EUR[10]; zdôrazňuje, že napriek tomuto pozitívnemu vývoju musí pokračovať úsilie v boji proti podvodom s podhodnocovaním, keďže systémy podvodov sa vyvíjajú a vznikajú nové modely, najmä v oblasti elektronického obchodu;

3.  konštatuje, že podvody v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH) sú ďalšou veľkou zložkou podvodov v oblasti príjmov; konštatuje, že podvody v oblasti DPH sú vymedzené ako vyhýbanie sa platbe DPH alebo podvodné požadovanie vrátenia DPH od vnútroštátnych orgánov v nadväznosti na nezákonný reťazec transakcií; konštatuje, že najbežnejšími formami podvodov v oblasti DPH sú podvody v rámci Spoločenstva založené na chýbajúcom obchodnom subjekte, podvody v elektronickom obchode a podvody v súvislosti s colným režimom 42; poukazuje na to, že odvetvie palív je jedným z odvetví, ktoré sú najviac ohrozené podvodmi v oblasti DPH, pričom zločinecké siete zneužívajú pravidlá oslobodenia od DPH a cenové rozdiely medzi rôznymi druhmi palív, čo vedie k obrovským stratám daňových príjmov; je znepokojený skutočnosťou, že sa preukázalo, že zločinecké skupiny si vymieňajú poznatky, informácie a spravodajské informácie v oblasti podvodov v oblasti DPH, pričom vo veľkej miere využívajú nové technológie, alternatívne kryptomeny a nedostatky v zákonných podnikateľských štruktúrach s cieľom posilniť a zatajiť svoju trestnú činnosť, pričom vytvárajú zisky z podvodov v oblasti DPH v hodnote mnoho miliárd eur; zdôrazňuje skutočnosť, že podľa hodnotenia hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA) v Európskej únii z roku 2021, ktoré vypracoval Europol, podvody v oblasti DPH páchajú ľudia, ktorí dobre poznajú systém DPH, právne predpisy a daňové postupy; považuje za poľutovaniahodné systémové nedostatky súčasného systému DPH v rámci Spoločenstva a nedostatočnú výmenu informácií medzi členskými štátmi;

4. vyjadruje poľutovanie nad tým, že subvencie sú oblasťou na výdavkovej strane rozpočtu Únie ovplyvňovanou podvodmi; s hlbokým znepokojením konštatuje, že podľa správ Europolu sa počet takýchto prípadov v priebehu rokov neustále zvyšuje; poznamenáva, že k subvenčným podvodom dochádza v mnohých oblastiach výdavkov EÚ, ako je poľnohospodárska politika, politika súdržnosti, výskum a vývoj a environmentálna politika; so znepokojením konštatuje, že podvodné žiadosti o granty a verejné súťaže EÚ sa zvyčajne zakladajú na nepravdivých vyhláseniach, správach o pokroku a faktúrach; podčiarkuje, že mnohé z týchto podvodných činností vykonávajú organizované zločinecké skupiny vrátane gangov mafiánskeho typu;

5. poznamenáva, že organizovaná trestná činnosť môže okrem zjavného nebezpečenstva pre verejný poriadok a verejnú bezpečnosť vyplývajúceho z prejavov násilia typických pre zločinecké organizácie spôsobovať aj rovnako závažné problémy v podobe prenikania do legálnej ekonomiky a s tým súvisiaceho správania, ktoré vedie ku korupcii verejných činiteľov, dôsledkom čoho je infiltrácia do inštitúcií a orgánov verejnej správy; opakuje svoju výzvu, aby sa EÚ bezodkladne stala plnohodnotným členom Skupiny štátov proti korupcii (GRECO); zdôrazňuje, že treba poskytnúť dostatočné zdroje systému súdnictva a využívať všetky dostupné nástroje konzistentne vo všetkých členských štátoch na odhaľovanie podvodov a finančnej, ako aj hospodárskej trestnej činnosti a boj proti nim;

6. zdôrazňuje, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je najväčšou položkou v rozpočte EÚ, ktorá predstavuje 31 % celkových rozpočtových výdavkov na obdobie 2021 – 2027; zdôrazňuje nevyhnutnosť riadneho fungovania kontrolných systémov SPP na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, aby sa zabezpečila účinná ochrana finančných záujmov EÚ a jej občanov pred akýmkoľvek zneužitím finančných prostriedkov EÚ; berie na vedomie osobitný dosah, ktorý má organizovaná trestná činnosť pre zneužívanie finančných prostriedkov vyčlenených na SPP; opakovane vyjadruje znepokojenie nad tým, že súčasná štruktúra dotácií SPP podnecuje zaberanie pôdy zločineckými a oligarchickými štruktúrami; zdôrazňuje, že oligarchické štruktúry sú v porovnaní s organizovanými zločineckými skupinami rovnako alebo viac finančne škodlivé pre SPP a že identifikácia týchto štruktúr je pre ochranu skutočných poľnohospodárov nevyhnutná; zdôrazňuje, že poľnohospodári musia byť chránení pred zastrašovaním zločineckými skupinami, ktoré sa snažia získať dotácie na ich pôdu; zdôrazňuje, že nedostatočná transparentnosť v kombinácii s korupciou umožňujú zločineckým skupinám zahládzať ich činnosť a zamedzovať tomu, aby sa finančné prostriedky EÚ dostali k zamýšľaným príjemcom; opakovane konštatuje, že v tejto súvislosti je nevyhnutné rozvíjať vlastné právne nástroje proti zaberaniu pôdy na úrovni Únie a umožniť efektívnu výmenu informácií; dôrazne opakuje, že je potrebné zlepšiť spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi;

7.  zdôrazňuje, že vytvorenie centralizovanej interoperabilnej databázy so štandardizovanými a vysokokvalitnými údajmi zobrazujúcimi priamych a konečných príjemcov dotácií EÚ je kľúčové na identifikáciu podvodníkov, zločineckých sietí a oligarchických štruktúr a na zabránenie tomu, aby tieto subjekty zneužívali finančné prostriedky EÚ; zdôrazňuje, že takáto databáza by výrazne posilnila schopnosť orgánov presadzovania práva vymáhať zneužité finančné prostriedky; zdôrazňuje, že na vytvorenie takejto databázy sa musí zlepšiť interoperabilita medzi existujúcimi vnútroštátnymi databázami a databázami na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali pri vytváraní takejto centralizovanej databázy v súlade s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora; zdôrazňuje, že informácie musia byť primeranej kvality a musia byť dostupné v štandardizovanom formáte, aby sa mohli vymieňať a zhromažďovať automatizovaným spôsobom; zdôrazňuje, že príjemcovia musia mať jedinečný identifikátor, ktorý zabezpečí ich vysledovateľnosť v členských štátoch a fondoch nezávisle od metódy riadenia; zdôrazňuje, že využívanie nových technológií, ako sú komplexné digitálne pozemkové registre, je nevyhnutné pri zvyšovaní transparentnosti, účinnom zhromažďovaní údajov a zmierňovaní rizika, čím sa v konečnom dôsledku obmedzujú príležitosti pre podvodníkov; víta úsilie Komisie o rozšírenie využívania takýchto technológií a vyzýva všetky členské štáty, aby urýchlili zavádzanie týchto riešení; poukazuje na potrebu väčšej kontroly zo strany Komisie alebo príslušných agentúr, a to aj pokiaľ ide o hospodárske zvieratá, a najmä pokiaľ ide o finančné prostriedky poskytované na kus dobytka, ktorých skutočná existencia musí byť riadne overená;

8. poukazuje na to, že koncentrácia podpory príjmov v poľnohospodárstve je spôsobená najmä priamymi platbami na plochu; zdôrazňuje potrebu cielenejšej podpory a lepšej rovnováhy medzi veľkými a malými príjemcami na úrovni členských štátov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že stanovenie stropu v novej SPP je naďalej dobrovoľné; vyzýva členské štáty, aby využívali rôzne prerozdeľovacie nástroje v rámci novej SPP ako opatrenie proti zneužívaniu poľnohospodárskych fondov a na ich spravodlivejšie rozdelenie; kritizuje skutočnosť, že na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady v júli 2020 sa členské štáty jednostranne rozhodli nezaviesť maximálne sumy pre fyzické osoby v rámci prvého alebo druhého piliera, čím sa predišlo prijatiu rozhodnutia v rámci trojstranných rokovaní o reforme SPP;

9. zdôrazňuje, že členské štáty sú zodpovedné za poľnohospodárske fondy EÚ v rámci zdieľaného riadenia s Komisiou; domnieva sa, že nový model vykonávania a nové národné strategické plány môžu byť príležitosťou na posilnenie kontrol zo strany členských štátov a Komisie týkajúcich sa rozdeľovania a riadenia finančných prostriedkov, ak členské štáty majú zavedené účinné systémy riadenia a kontroly, a na zvýšenie informovanosti orgánov zodpovedných za udeľovanie grantov o možnostiach podvodu; zdôrazňuje, že zásada jednotného auditu by mala pomôcť zmierniť tlak na poľnohospodárov a že kontroly by nemali viesť k zbytočnej alebo dodatočnej administratívnej záťaži pre malých a stredných poľnohospodárov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam výmen medzi európskymi aktérmi v oblasti presadzovania práva a orgánmi zodpovednými za uvoľňovanie finančných prostriedkov s cieľom vopred zaistiť čo najväčšiu informovanosť o možných podvodoch;

10. vyzýva Komisiu, aby zvýšila informovanosť členských štátov o organizovanej trestnej činnosti, pokiaľ ide o daňové úniky, korupciu a nezákonné praktiky (ako sú tzv. vreckové zmluvy) v súvislosti s pozemkovými transakciami, a aby ich podporovala v boji proti takejto trestnej činnosti;

11. domnieva sa, že by sa malo vynaložiť maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby nový model vykonávania SPP neviedol k zníženiu miery čerpania finančných prostriedkov SPP konečnými príjemcami v dôsledku neúmyselných chýb, nedostatočnej transparentnosti pravidiel alebo nedostatku primeraných informácií, najmä v počiatočnom období vykonávania;

12. zdôrazňuje potrebu osobitne prispôsobeného systému predchádzania podvodom s cieľom zabrániť akémukoľvek zneužitiu poľnohospodárskych fondov EÚ; poukazuje na to, že hoci sa počet prípadov podvodov v posledných rokoch výrazne znížil, opatrenia na boj proti podvodom by mali zostať vysokou prioritou EÚ a členských štátov; zdôrazňuje, že finančné prostriedky EÚ sa musia vymáhať včas, a víta ustanovenia v horizontálnom nariadení SPP o primeraných sankciách ako účinných odstrašujúcich prostriedkoch;

13. konštatuje, že úrad OLAF je zodpovedný za boj proti podvodom pri platbách v rámci SPP a že otvorené prípady sú založené na informáciách od členských štátov alebo na správach od postihnutých občanov, ktorí môžu byť následne vystavení odvetným opatreniam; okrem toho zdôrazňuje, že prípady úradu OLAF sú prísne dôverné a po ich uzavretí nie sú široko medializované; žiada preto, aby boli oznamovatelia chránení a aby si orgány vyšetrujúce podvody v členských štátoch vymieňali najlepšie postupy v tejto oblasti;

14. zdôrazňuje potrebu monitorovať poľnohospodárske platobné agentúry v členských štátoch, zaručiť ich formálnu aj neformálnu nezávislosť a zosúladiť ich činnosť s pravidlami EÚ, pričom v tejto súvislosti môžu kontroly na mieste, okrem iných opatrení, viesť k lepšiemu systému kontroly;

15. zdôrazňuje, že nariadenie o rozpočtových pravidlách, najmä jeho článok 61, sa musí dodržiavať a vykonávať vo všetkých členských štátoch a uplatňovať na všetky platby z fondov EÚ vrátane priamych platieb pre poľnohospodárstvo;

16. naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla centralizovaný mechanizmus podávania sťažností pre celú Úniu s cieľom podporiť tých jednotlivcov, ktorí sa musia vyrovnať s nekalými praktikami zaberania pôdy a so zastrašovaním zločineckými organizáciami, a to tak, že im poskytne možnosť urýchlene podať sťažnosť Komisii;

17. vyzýva členské štáty, aby urýchlene vykonávali smernicu (EÚ) 2019/1937 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie[11] (smernica o oznamovateľoch) a aby do procesu vykonávania začlenili právne záruky pre jednotlivcov a nezávislé orgány, ktoré odhaľujú korupciu, vrátane novinárov, oznamovateľov, nezávislých médií a protikorupčných mimovládnych organizácií; vyzýva všetky členské štáty, aby vytvorili komplexné rámce ochrany oznamovateľov; potvrdzuje naliehavosť tejto požiadavky vzhľadom na správy o čoraz častejších fyzických útokoch na novinárov, náraste počtu strategických žalôb proti verejnej účasti a používaní bezpečnostných právnych predpisov prijatých v zrýchlenom konaní v niektorých členských štátoch, ktorými sa kriminalizuje šírenie obrazov alebo údajov týkajúcich sa príslušníkov orgánov presadzovania práva, čím sa bráni v novinárskej práci a obmedzuje zodpovednosť vnútroštátnych orgánov;

18. so znepokojením poznamenáva, že Komisia a OLAF identifikovali, že páchatelia sa najčastejšie dopúšťajú podvodov vo verejných súťažiach a vo verejnom obstarávaní; konštatuje, že kolúzia medzi jednotlivcami a organizáciami, používanie falošných faktúr, vytváranie falošných spoločností a dokumentov a presmerovanie finančných prostriedkov z ich pôvodného účelu sú bežnými spôsobmi, ako oslabiť postupy verejného obstarávania; poukazuje na to, že podvodné schémy sú často vykonávané na nadnárodnej úrovni a môžu sa dotýkať viacerých krajín (v EÚ i mimo nej), čo spôsobuje ich ťažšiu identifikáciu a zrušenie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých členských štátoch neexistujú osobitné právne predpisy proti organizovanej trestnej činnosti; zdôrazňuje, že včasná spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva je kľúčovým prvkom účinnej reakcie na nadnárodnú trestnú činnosť; vyzýva príslušné orgány EÚ a vnútroštátne orgány, aby zlepšili interoperabilitu svojich systémov, uľahčili včasnú výmenu informácií a posilnili spoluprácu a spoločné operácie na boj proti nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti; žiada preto, aby sa posilnila nadnárodná povaha boja proti podvodom a harmonizácia trestnoprávnych predpisov v členských štátoch s cieľom bojovať proti organizovanej trestnej činnosti, čo má zásadný význam; nabáda Komisiu, aby vypracovala spoločný rámec pravidiel, ktorý by členským štátom umožnil postúpiť trestné konanie inému členskému štátu s cieľom vyhnúť sa súbežným vyšetrovaniam;

19. poznamenáva, že pandémia ochorenia COVID-19 vytvára nové príležitosti pre páchateľov podvodov a organizovanú trestnú činnosť; so znepokojením konštatuje, že agentúra Europol zaznamenala nárast trestnej činnosti súvisiacej s koronavírusom vo forme počítačovej kriminality, podvodov a falšovania, a to aj v prípade zdravotníckeho vybavenia a osobných ochranných prostriedkov (OOP); pripomína podvody a falošné ponuky očkovacích látok, ktoré krajiny EÚ odhalili, ako to bolo v jednom z mnohých škodlivých príkladov, keď sa páchatelia pokúšali predať viac než 1,1 miliardy dávok vakcín za celkovú cenu viac ako 15,4 miliardy EUR; zdôrazňuje, že hrozba nezákonného predaja falošných digitálnych COVID-19 preukazov rýchlo rastie, pričom vo viacerých členských štátoch bolo identifikovaných mnoho takýchto prípadov;

20. je znepokojený závermi správy o ochrane finančných záujmov, v ktorej sa zistilo, že sedem členských štátov odhalilo v roku 2019 podvody súvisiace so zdravotníckou infraštruktúrou a že zdravotnícka infraštruktúra bola obzvlášť postihnutá porušovaním pravidiel verejného obstarávania; poukazuje na to, že odkázanosť na mimoriadne postupy verejného obstarávania počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 mohla tieto problémy ešte zhoršiť; zdôrazňuje, že postupy v núdzových situáciách musia dodržiavať rovnaké normy transparentnosti a zodpovednosti ako riadne postupy; vyzýva Komisiu a orgány členských štátov, aby doplnili tieto postupy využívaním nástrojov na zmierňovanie rizika so zameraním na prevenciu, ako aj prostredníctvom komplexných kontrol a dohľadu ex post;

21.  je mimoriadne znepokojený predpokladmi agentúry Europolu, že recesia nastupujúca po pandémii vytvorí nové príležitosti pre organizovanú trestnú činnosť; varuje pred tým, že organizovaná trestná činnosť sleduje tok peňazí, a preto nebývalý nárast výdavkov EÚ vyčlenených v rámci plánu obnovy NextGenerationEU predstavuje hlavné riziko zneužitia finančných prostriedkov organizovanou trestnou činnosťou; zdôrazňuje, že tento bezprecedentný nárast výdavkov sa musí pokryť náležitými zdrojmi, ktoré sa pridelia príslušným inštitúciám, ktoré tvoria rámce EÚ a vnútroštátne rámce na boj proti korupcii, podvodom a organizovanej trestnej činnosti; v tejto súvislosti pripomína, že používanie nových technológií, ako je databáza Arachne a systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (EDES), by sa malo stať povinným prvkom plnenia rozpočtu EÚ; opakuje svoju výzvu Rade, aby súhlasila s pridaním 40 audítorských miest v EDA, a svoju výzvu adresovanú úradu OLAF a Európskej prokuratúre, aby zabezpečili vyčlenenie dostatočných zdrojov na odhaľovanie a stíhanie trestnej činnosti zameranej na NextGenerationEU;

22. zdôrazňuje, že organizovaní zločinci, najmä zločinci mafiánskeho typu, sú už známi tým, že aj v minulosti zameriavali svoju činnosť na energiu z obnoviteľných zdrojov; varuje, že vzhľadom na to, že zločinecké organizácie už v tomto odvetví pôsobia, môžu sa ľahko zmocniť finančných prostriedkov vyčlenených na ekologickú transformáciu, ktoré predstavujú významný percentuálny podiel finančných prostriedkov NextGenerationEU;

23. so znepokojením poukazuje na javy, ktoré pomáhajú organizovanej trestnej činnosti, ako je legalizácia príjmu z trestnej činnosti, počítačová kriminalita, podvody v oblasti dokladov, korupcia, falošná registrácia a využívanie schránkových spoločností; zdôrazňuje, že tieto javy ovplyvňujú schopnosť orgánov efektívne monitorovať, či peniaze EÚ sú míňané na zamýšľané účely;

Odhady finančných dôsledkov organizovanej trestnej činnosti

24. vyjadruje znepokojenie nad tým, že úloha odhadovania rozsahu a závažnosti vplyvu organizovanej trestnej činnosti na rozpočet EÚ bola opakovane posúdená ako mimoriadne ťažká alebo dokonca nemožná, okrem iného z dôvodu rozdielnych vymedzení organizovanej trestnej činnosti v jednotlivých členských štátoch a nedostatku spoľahlivých odhadov, pokiaľ ide o posúdenie situácie, čo komplikuje úsilie o koordináciu opatrení a vyšetrovanie a stíhanie prípadov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia a vnútroštátne orgány nemajú k dispozícii dostatočné informácie o rozsahu, povahe a príčinách podvodov a doteraz nevykonali žiadne dôsledné posúdenie neodhalených podvodov; zdôrazňuje, že nedostatok spoľahlivých odhadov bráni presnému posúdeniu situácie, čo brzdí boj proti organizovanej trestnej činnosti; vyzýva príslušné vnútroštátne orgány, aby zlepšili zber údajov a zvýšili spoľahlivosť údajov oznamovaných Komisii; vyzýva Komisiu, aby sa koordinovala a spolupracovala s orgánmi členských štátov s cieľom vykonať komplexné posúdenie skutočnej veľkosti, povahy a príčin podvodov v celej EÚ za účasti príslušných agentúr EÚ pri spolupráci s partnermi zo susedných krajín EÚ;

25. konštatuje, že v správe o ochrane finančných záujmov za rok 2019 sa uvádza, že na strane výdavkov bolo odhalených 514 podvodných nezrovnalostí s finančnou hodnotou 381,4 milióna EUR a na strane príjmov 425 podvodných nezrovnalostí v celkovej výške 79,7 milióna EUR; zdôrazňuje, že tieto čísla nezachytávajú skutočný rozsah podvodov, ktorý bude pravdepodobne oveľa väčší; ďalej zdôrazňuje, že nie všetky podvody páchajú organizované zločinecké skupiny, najmä na výdavkovej strane sa podvodov často dopúšťajú jednotlivci alebo spoločnosti jednotlivo a môžu do nich byť zapojené dokonca aj osoby vo vysokých verejných funkciách alebo vládni úradníci;

26. poznamenáva, že na základe nedávnych štúdií 2,7 % až 3,6 % celkových výdavkov na verejné obstarávanie EÚ poberá organizovaná trestná činnosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že z toho vyplýva, že v období 2014 – 2020 mohlo byť z Kohézneho fondu EÚ zneužitých v rámci organizovanej trestnej činnosti 1,9 miliardy až 2,6 miliardy EUR; poznamenáva, že spoľahlivosť týchto odhadov je s ohľadom na nedostatok dostupných údajov síce relatívna, no i tak poukazujú na vážnosť tohto problému;

27. so znepokojením zdôrazňuje, že korupcia je neoddeliteľnou súčasťou takmer všetkých činností zločineckých organizácií a že predstavuje vážnu hrozbu pre finančné záujmy EÚ, pričom odhadovaná strata HDP sa pohybuje od 170 miliárd EUR do 990 miliárd EUR a náklady EÚ sú vo výške viac ako 5 miliárd EUR ročne len na časť rozpočtu týkajúcu sa verejného obstarávania[12];

28. vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa agentúry Europol dochádza ročne k strate 10 až 60 miliárd EUR, ktoré získavajú organizované zločinecké skupiny prostredníctvom osobitnej formy podvodu v oblasti DPH, konkrétne podvodom v rámci Spoločenstva založenom na chýbajúcom obchodnom subjekte (podvod MTIC); zdôrazňuje, že väčšinu strát z DPH znášajú členské štáty, keďže do rozpočtu EÚ sa prevádza len 0,3 % vybranej DPH; napriek tomu poukazuje na to, že vlastné zdroje založené na DPH predstavovali v roku 2019 11,97 % celkových rozpočtových príjmov EÚ, čo naznačuje, že straty na DPH spôsobené zločineckými organizáciami majú na príjmy EÚ vážny dosah;

Audit a kontrolné opatrenia proti organizovanej trestnej činnosti

29. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia identifikovala nedostatky, pokiaľ ide o jej zber a analýzu údajov v rámci boja proti podvodom, využívanie systémov podávania správ členskými štátmi (ako sú EDES a Arachne) a tok informácií; konštatuje, že právne predpisy EÚ o výmene informácií o cezhraničnej trestnej činnosti boli aktualizované len nedávno a nevzťahujú sa na všetky príslušné orgány, čo bráni účinnej výmene informácií medzi orgánmi EÚ a členskými štátmi;

30. považuje smernicu o ochrane finančných záujmov za dôležitý krok smerom k ochrane rozpočtu EÚ, keďže poskytuje spoločné vymedzenie trestných činov a zneužívania finančných prostriedkov a harmonizáciu sankcií za trestné činy poškodzujúce finančné záujmy EÚ; oceňuje, že v smernici sa stanovujú jasné postupy podávania správ a vyšetrovania, vymedzuje sa monitorovanie rámca riadenia rizika podvodov a presadzuje sa využívanie informácií, databáz a analýz údajov členskými štátmi; víta nedávne hodnotenie Komisie týkajúce sa vykonávania smernice o ochrane finančných záujmov a skutočnosť, že všetky členské štáty oznámili svoju úplnú transpozíciu smernice o ochrane finančných záujmov[13]; vyjadruje však znepokojenie nad tým, do akej miery bola smernica transponovaná do vnútroštátneho práva; pripomína, že Komisia identifikovala problémy so súladom vo viacerých členských štátoch; konštatuje, že tieto otázky sa okrem iného týkajú vymedzenia trestných činov („podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie“, „pranie špinavých peňazí“, „korupcia“, „sprenevera“), zodpovednosti právnických a fyzických osôb a sankcií voči nim, ako aj povinnosti členských štátov každoročne oznamovať Komisii štatistické údaje; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v plnej miere zosúladili svoje vnútroštátne právne predpisy s požiadavkami smernice o ochrane finančných záujmov, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala ich dodržiavanie zo strany členských štátov, keďže riadna transpozícia má zásadný význam pre to, aby Európska prokuratúra mohla vykonávať účinné vyšetrovanie a stíhanie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné kroky na zabezpečenie správnej a komplexnej transpozície vrátane možnosti postupov v prípade nesplnenia povinnosti;

 

 

31. víta založenie Európskej prokuratúry, ktorá má mandát na vyšetrovanie, stíhanie a podávanie žalôb v súvislosti s trestnými činmi ohrozujúcimi rozpočet EÚ, ako významný krok v boji proti podvodom a organizovanej trestnej činnosti v EÚ; požaduje účinné financovanie a primerané vyčlenenie ľudských zdrojov pre Európsku prokuratúru; domnieva sa, že úloha Európskej prokuratúry je obzvlášť sľubná v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti súvisiacej s rozpočtom Únie, keďže vnútroštátne orgány sú vo svojom trestnom stíhaní obmedzené svojimi hranicami a iné orgány EÚ (ako Eurojust, Europol a OLAF) nemajú požadované právomoci v oblasti vyšetrovania a stíhania; konštatuje, že zameranie mandátu Európskej prokuratúry je vymedzené v smernici o ochrane finančných záujmov a zahŕňa boj proti podvodom súvisiacim s výdavkami a príjmami EÚ, podvodom v oblasti DPH, praniu špinavých peňazí, korupcii a účasti v zločineckých organizáciách; zdôrazňuje, že tieto ťažiskové body sú kľúčové v boji proti organizovanej trestnej činnosti, a verí, že Európska prokuratúra bude preto účinným nástrojom na boj proti zločineckým organizáciám, ktoré majú vplyv na rozpočet EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že päť členských štátov sa ešte nepripojilo k Európskej prokuratúre, a vyzýva ich, aby podnikli potrebné kroky na to, aby sa k nej pripojili; vyzýva Komisiu, aby medzitým zintenzívnila svoj dohľad nad týmito členskými štátmi; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom nominácií európskych delegovaných prokurátorov, najmä Slovinskom, a nad výrazným meškaním v mnohých ďalších členských štátoch; zdôrazňuje, že to výrazne oslabuje efektívnosť a účinnosť celoeurópskeho boja proti cezhraničnej trestnej činnosti;

32. zdôrazňuje, že je potrebné lepšie riešiť trestné činy proti životnému prostrediu, ktoré majú cezhraničný rozmer a vplyv na biodiverzitu a prírodné zdroje, ako je nezákonný obchod s rastlinami a so zvieratami, nezákonná ťažba dreva a obchodovanie s drevom a nezákonné obchodovanie s odpadom; vyzýva Komisiu, aby iniciovala rozšírenie mandátu Európskej prokuratúry s cieľom zahrnúť doň cezhraničné trestné činy proti životnému prostrediu;

33. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia vypracovala plán pracovných miest pre Európsku prokuratúru, ktorý jej neumožňuje efektívne plniť svoj mandát; zdôrazňuje, že na to, aby Európska prokuratúra mohla vykonávať svoju hlavnú úlohu, konkrétne boj proti cezhraničnej trestnej činnosti, ktorá má vplyv na rozpočet EÚ, je potrebné primerané personálne obsadenie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska prokuratúra je v súčasnosti vybavená nedostatočným počtom analytikov prípadov a finančných vyšetrovateľov na podporu činností európskych delegovaných prokurátorov v oblasti trestného stíhania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že operační pracovníci Európskej prokuratúry sa v súčasnosti zameriavajú najmä na registráciu prípadov, a nie na ich stíhanie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska prokuratúra poukázala na naliehavý nedostatok ďalších kvalifikovaných právnych expertov a odborníkov v oblasti IT, ako aj administratívnych pracovníkov, ktorí by zaistili bezproblémový priebeh operácií; zdôrazňuje, že okrem ročného počtu 2 000 prípadov musí Európska prokuratúra riešiť viac ako 3 000 nahromadených nevybavených prípadov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že pracovné zaťaženie Európskej prokuratúry sa v nadchádzajúcich rokoch ešte zvýši vzhľadom na bezprecedentné sumy mobilizované prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a zrýchlenie postupov verejného obstarávania počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19; zdôrazňuje, že plán pracovných miest Európskej prokuratúry na rok 2022, ktorý vypracovala Komisia, nepostačuje na nápravu nedostatkov, ktoré identifikovala Európska prokuratúra; zdôrazňuje, že ak bude Európska prokuratúra plne funkčná, jej prínosy, pokiaľ ide o ochranu rozpočtu EÚ, prevýšia jej náklady; dôrazne vyzýva Komisiu, aby zvýšila rozpočet a kvalifikovaný personál, ktorý má k dispozícii Európska prokuratúra, aby tak mohla v plnej miere využiť svoj potenciál v boji proti trestnej činnosti;

34. víta oznámenie Komisie o stratégii EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025 a jej zameranie na posilnenie účinnej a včasnej výmeny informácií medzi orgánmi EÚ a členskými štátmi, napríklad prostredníctvom lepšej interoperability medzi informačnými systémami EÚ a zabezpečením prepojenia s príslušnými databázami vo všetkých členských štátoch; oceňuje záväzok Komisie zjednodušiť spoluprácu v oblasti presadzovania práva a plne využiť potenciál existujúcich nástrojov, ako je napríklad Európska multidisciplinárna platforma proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT); víta cieľ Komisie zlepšiť výmenu informácií a spoluprácu medzi agentúrou Europol, agentúrou Eurojust a krajinami mimo EÚ;

35. víta zameranie Komisie na predchádzanie infiltrácii organizovanej trestnej činnosti do legálneho hospodárstva, napríklad preskúmaním rámca EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí a existujúcich protikorupčných pravidiel EÚ; víta snahu Komisie o to, aby presadzovanie práva bolo prispôsobené digitálnemu veku;

36. konštatuje, že pranie špinavých peňazí umožňuje zločincom zachovať si zisky neodhalené a že poskytovanie služieb v oblasti prania špinavých peňazí sa samo o sebe stalo pre zločinecké organizácie ziskovým obchodom; zdôrazňuje, že to významne ovplyvňuje finančné záujmy Únie a členských štátov, keďže šokujúcich 98 % odhadovaných príjmov z trestnej činnosti nie je skonfiškovaných a zostáva k dispozícii zločincom; domnieva sa, že boj proti praniu špinavých peňazí je kľúčový na to, aby sa zabránilo zneužívaniu finančných prostriedkov zločineckými organizáciami; je hlboko znepokojený zisteniami EDA[14], že opatrenia EÚ na predchádzanie praniu špinavých peňazí sú roztrieštené a nedostatočne koordinované, že existujúci právny rámec je nekonzistentný a stále nie je plne transponovaný vo všetkých členských štátoch a že ho môžu zneužiť zločinci; chváli Komisiu v súvislosti s novým legislatívnym balíkom zameraným na revíziu rámca boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, čo je jednotný súbor pravidiel, ktorý predstavuje významný krok vpred v boji proti praniu špinavých peňazí a umožní jednotné uplatňovanie právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

 

37.  víta najmä návrh na vytvorenie novej agentúry EÚ, Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí (AMLA), a zdôrazňuje, že na to, aby bol úrad AMLA plne funkčný, musia mu byť poskytnuté primerané ľudské a finančné zdroje; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zriadenie úradu AMLA sa očakáva až v roku 2023 a že bude plne funkčný až v roku 2026; zdôrazňuje, že súčasné otázky týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sú svojou povahou naliehavé a neumožňujú, aby sa stratilo viac času; vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne opatrenia na riešenie súčasných problémov pred tým, ako AMLA začne plne fungovať;

38.  okrem toho víta nové návrhy Komisie týkajúce sa kryptoaktív, čo je prevažne neregulovaný sektor, ktorý vo veľkej miere využívajú organizovaní zločinci, ktorí beztrestne presúvajú veľké toky nezákonných peňazí na trhu kryptomien; pripomína, že anonymita obklopujúca určité kryptomeny vedie k zvýšeniu ich využívania na nezákonné činnosti; vyzýva členské štáty, aby nabádali spoločnosti poskytujúce kryptomeny k tomu, aby používali nástroje analýzy na posúdenie potenciálnej trestnej činnosti spojenej s adresami určenia a adresami príjemcu a aby zabezpečili, že budú v plnej miere uplatňovať právne predpisy proti praniu špinavých peňazí, keď používatelia budú zamieňať kryptomenu za skutočnú menu; zdôrazňuje, že kryptomeny musia podliehať rovnakým orgánom dohľadu ako tradičné meny;

39. konštatuje, že finančné spravodajské jednotky (FIU) zohrávajú významnú úlohu pri odhaľovaní cezhraničných prípadov prania špinavých peňazí a financovania terorizmu; konštatuje, že v EÚ finančné spravodajské jednotky pôsobia na vnútroštátnej úrovni a že Komisia považuje koordináciu a výmenu informácií medzi vnútroštátnymi FIU za nedostatočnú[15]; vyjadruje poľutovanie nad tým, že existujú rozdiely v množstve a druhu údajov vymieňaných medzi finančnými spravodajskými jednotkami; konštatuje, že to bráni spolupráci medzi nimi, čo zase negatívne ovplyvňuje ich schopnosť včas odhaľovať a prenasledovať cezhraničnú trestnú činnosť;

 

40. vyjadruje poľutovanie nad tým, že vnútroštátne prístupy k boju proti organizovanej trestnej činnosti sa medzi jednotlivými členskými štátmi výrazne líšia, pokiaľ ide o právne predpisy, stratégie a operačnú kapacitu; konštatuje, že to je čiastočne spôsobené rozdielnymi úrovňami prijímania a vykonávania právnych predpisov EÚ; je znepokojený rozdielnou úlohou a schopnosťami koordinačných útvarov pre boj proti podvodom (AFCOS) v členských štátoch, čo môže byť dôsledkom toho, že právne predpisy EÚ dostatočne presne nevymedzujú ich mandát a komplikujú koordináciu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že úsilie o boj proti podvodom, ktoré sa týkajú finančných prostriedkov EÚ, zvyčajne nie je prioritou v rovnakej miere ako podvody týkajúce sa vnútroštátnych výdavkov; zvýrazňuje to skutočnosť, že viac ako polovicu prípadov vyšetrovaných úradom OLAF členské štáty nesledujú a ešte menej z nich sa dostane do štádia trestného stíhania; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty sa po ukončení vyšetrovania neustále rozhodujú nevykonávať odporúčania úradu OLAF a nezačnú súdne opatrenia zamerané na vymáhanie spreneverených finančných prostriedkov EÚ; vyzýva Komisiu, aby využila svoje výsady a prijala potrebné opatrenia na zabezpečenie včasného a správneho vykonávania právnych predpisov EÚ;

41. vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedávny výskum naznačuje, že niektoré členské štáty neuprednostňujú podvody týkajúce sa finančných prostriedkov EÚ v rovnakej miere ako podvody ovplyvňujúce domáce výdavky; konštatuje, že hoci Komisia vyzvala členské štáty, aby vypracovali národné stratégie pre boj proti podvodom (NAFS), len 13 členských štátov to urobilo a žiadny z nich nepoužil vzor poskytnutý Komisiou; so znepokojením konštatuje, že tieto rozdiely medzi členskými štátmi predstavujú prekážky v účinnej spolupráci; vyzýva preto Komisiu, aby prijala ráznejšie opatrenia s cieľom zaviesť pre členské štáty povinnosť stanoviť pravidlá na predchádzanie podvodom poškodzujúcim EÚ;

Závery

42. vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločný prístup k posudzovaniu vplyvu organizovanej trestnej činnosti na finančné prostriedky EÚ a zhodnotila účinnosť opatrení prijatých na riešenie tohto problému vo všetkých členských štátoch; považuje včasnú, úplnú a účinnú výmenu informácií za nevyhnutnú, a preto opätovne zdôrazňuje význam harmonizovaných vymedzení v záujme zaistenia porovnateľných údajov medzi orgánmi EÚ a členskými štátmi, aby tak bolo možné odhadnúť vplyv činností organizovanej trestnej činnosti na financie EÚ a prijať rýchle opatrenia na boj proti nej;

43. vyjadruje znepokojenie nad tým, že súčasný systém rozdielnych vnútroštátnych prístupov bráni účinnému cezhraničnému prístupu k riešeniu tohto problému, ktorý poskytuje zločincom príležitosť pokračovať v ich činnosti bez toho, aby boli braní na zodpovednosť; vyzýva členské štáty, aby úzko spolupracovali s orgánmi EÚ a medzi sebou a využívali nástroje a služby Únie v boji proti organizovanej trestnej činnosti s cieľom maximalizovať výmenu údajov a uľahčiť cezhraničné operácie zamerané na činnosti organizovaného zločinu proti rozpočtu EÚ;

44. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvážili jednotnejšie využívanie všetkých dostupných nástrojov na odhaľovanie podvodov a boj proti nim, najmä IT platformu Arachne a systém EDES; zdôrazňuje, že interoperabilita databázy Arachne, systému EDES a inštitucionálnych a vnútroštátnych databáz má zásadný význam pre zabezpečenie účinnej výmeny informácií s cieľom predchádzať podvodom ohrozujúcim rozpočet EÚ a identifikovať ich; vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozsah pôsobnosti databázy Arachne a systému EDES, ako aj informovanosť o nich a ich využívanie členskými štátmi sú v súčasnosti obmedzené; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že systém EDES pokrýva priamo a nepriamo spravované finančné prostriedky, ale nie finančné prostriedky v rámci zdieľaného riadenia, hoci tieto finančné prostriedky predstavujú približne 80 % výdavkov EÚ; vyzýva Komisiu, aby rozšírila uplatňovanie systému EDES na tieto finančné prostriedky; opakuje svoju výzvu Komisii, a najmä členským štátom v Rade, aby zaviedli povinné používanie databázy Arachne; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila rámec na výmenu údajov medzi inštitúciami EÚ a s členskými štátmi s cieľom maximalizovať stupeň účinnej výmeny informácií a zároveň dodržiavať požiadavky na ochranu údajov;

45. vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty tým, že bude poskytovať vnútroštátnym orgánom odbornú prípravu s cieľom vybaviť ich primeranými znalosťami, aby vedeli využívať nástroje ako EDES a Arachne čo najúčinnejším spôsobom a v súlade s normami EÚ v oblasti podávania správ; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi analyzovala ťažkosti, s ktorými sa vnútroštátne orgány stretávajú pri používaní systému EDES a databázy Arachne, a aby vydala konkrétne odporúčania a zlepšila existujúce všeobecné usmernenia a používateľskú ústretovosť týchto nástrojov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty sú proti používaniu týchto nástrojov zo strachu zo zvýšenej byrokratickej záťaže; zdôrazňuje, že ak sú tieto nástroje správne integrované, môžu v skutočnosti znížiť byrokraciu; vyzýva členské štáty, aby prehodnotili svoju pozíciu k tejto otázke, a Komisiu, aby sa ďalej angažovala v propagácii výhod systému EDES a databázy Arachne pre členské štáty; vyzýva na zavedenie systémov odbornej prípravy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, ktoré by orgánom umožnili odhaliť riziko potenciálneho podvodu pred vyplatením finančných prostriedkov, najmä v oblasti požiadavky „poznaj svojho klienta“ a nezverejneného zapojenia politicky exponovaných osôb do dotácií, projektov a grantov v rámci SPP;

46. považuje nariadenie o spoločných ustanoveniach (NSU), ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá uplatniteľné na európske štrukturálne a investičné fondy, Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond a Kohézny fond, za ďalší dôležitý prvok predchádzania zneužívaniu fondov EÚ organizovaným zločinom;

47. zdôrazňuje, že dôležitým krokom v boji proti organizovanej trestnej činnosti je zníženie jej ziskovosti; v tejto súvislosti pripomína prácu úradu OLAF, ktorého vyšetrovania sú kľúčovým nástrojom v boji proti podvodom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že miera podávania obžalôb na základe odporúčaní úradu OLAF členským štátom je nízka a má klesajúci trend, keďže sa znížila z 53 % v období 2007 – 2014 na 37 % v období 2016 – 2020; ďalej konštatuje, že miera skutočného vymáhania finančných súm odporúčaných na vymáhanie sa v posledných rokoch neposudzovala a že z posledného posúdenia vzťahujúceho sa na roky 2002 až 2016 vyplýva, že miera vymáhania je 30 %; vyzýva úrad OLAF a Komisiu, aby vyšetrili základné dôvody, a vyzýva členské štáty, aby splnili svoju zákonnú povinnosť vymáhať finančné prostriedky a úzko spolupracovali s orgánmi Únie s cieľom zabezpečiť účinné vymáhanie finančných prostriedkov zneužitých organizovaným zločinom, keďže šokujúcich 98 % odhadovaných príjmov z trestnej činnosti nie je skonfiškovaných a zostáva k dispozícii zločincom; vyzýva úrad OLAF, aby na základe svojich finančných odporúčaní zhromažďoval informácie o miere vymáhania a aby tieto informácie zverejňoval vo svojich výročných správach; zastáva názor, že rozhodné opatrenia na vymáhanie finančných prostriedkov, a to aj prostredníctvom preventívneho zaistenia alebo zaistenia založeného na hodnote, môžu odrádzať zločinecké organizácie od páchania podvodov poškodzujúcich EÚ, a tým chrániť jej finančné záujmy; vyzýva členské štáty, aby zvýšili mieru konfiškácie finančných prostriedkov spojených s podvodmi s väčším dôrazom na preventívne opatrenia; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť doplniť súčasný roztrieštený prístup k vymáhaniu majetku prostredníctvom celoúnijného orgánu zodpovedného za zabezpečenie včasného a účinného vymáhania finančných prostriedkov EÚ;

48. domnieva sa, že predchádzanie podvodom a boj proti podvodom páchaným organizovanými zločineckými skupinami by mali byť prioritou riadiacich, certifikačných a kontrolných orgánov a mali by byť predmetom špecializovaných finančných vyšetrovaní; domnieva sa, že boj proti organizovaným zločineckým skupinám si vyžaduje aj posilnené pravidlá a opatrenia týkajúce sa zmrazenia a konfiškácie majetku, a to prípadne aj s možnosťou dočasného zaistenia majetku v hodnote zodpovedajúcej výnosom z trestnej činnosti, aby sa zabránilo presunom alebo nakladaniu s týmito výnosmi pred uzavretím trestného konania; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby sa čo najväčšie úsilie venovalo vymáhaniu prostriedkov EÚ, ktoré boli získané podvodom; dôrazne podporuje účinnejšie vyšetrovanie s cieľom narušiť štruktúry organizovanej trestnej činnosti a zdôrazňuje, že orgány presadzovania práva musia byť o krok vpred pred páchateľmi trestných činov, ktorí čoraz častejšie využívajú nové technológie a chopia sa každej príležitosti na rozšírenie svojej nezákonnej činnosti online alebo offline;

°

° °

49. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA (8.10.2021)

pre Výbor pre kontrolu rozpočtu

k vplyvu organizovanej trestnej činnosti na vlastné zdroje EÚ a na zneužívanie finančných prostriedkov EÚ s osobitným zreteľom na zdieľané riadenie z hľadiska auditu a kontroly

(2020/2221(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Adrián Vázquez Lázara

 

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je najväčšou položkou v rozpočte EÚ, ktorá predstavuje 31 % celkových rozpočtových výdavkov na obdobie 2021 – 2027; zdôrazňuje nevyhnutnosť riadneho fungovania kontrolných systémov SPP na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, aby sa zabezpečila účinná ochrana finančných záujmov EÚ a jej občanov pred akýmkoľvek zneužitím finančných prostriedkov EÚ, ktoré môže poškodiť poľnohospodárov a verejný obraz takejto strategickej politiky; zdôrazňuje, že všeobecné právne predpisy Únie o ochrane finančných záujmov Únie a predchádzaní konfliktu záujmov musia dodržiavať všetky členské štáty; konštatuje, že transparentnosť a kontrola financovania poľnohospodárstva sú nevyhnutné na vybudovanie funkčného poľnohospodárskeho systému;

2. poukazuje na to, že koncentrácia podpory príjmov v poľnohospodárstve je spôsobená najmä priamymi platbami na plochu; zdôrazňuje potrebu cielenejšej podpory a lepšej rovnováhy medzi veľkými a malými príjemcami na úrovni členských štátov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že stanovenie stropu v novej SPP je naďalej dobrovoľné; vyzýva členské štáty, aby využívali rôzne prerozdeľovacie nástroje v rámci novej SPP ako opatrenie proti zneužívaniu poľnohospodárskych fondov a na ich spravodlivejšie rozdelenie; kritizuje skutočnosť, že na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady v júli 2020 sa členské štáty jednostranne rozhodli nezaviesť maximálne sumy pre fyzické osoby v rámci prvého alebo druhého piliera, čím sa predišlo prijatiu rozhodnutia v rámci trojstranných rokovaní o reforme SPP;

3. zdôrazňuje, že existujúce štatistické nástroje na úrovni EÚ, ako je napríklad informačná sieť poľnohospodárskeho účtovníctva, štrukturálne zisťovanie poľnohospodárskych podnikov, ktoré vykonáva Eurostat, a integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS), zhromažďujú údaje o rôznych aspektoch držby pôdy; podčiarkuje, že komplexné, aktuálne, transparentné a kvalitné údaje týkajúce sa držby pôdy, vlastníckych štruktúr, lízingových štruktúr a pohybov cien a objemov vlastníctva na trhoch s pôdou na európskej úrovni doteraz chýbajú, pričom v niektorých členských štátoch sa zbierajú a zverejňujú len neúplne;

4. vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala informácie o všetkých dotáciách získaných z prvého a druhého piliera SPP a aby zhrnula celkovú sumu, ktorú fyzická osoba dostáva buď priamo prostredníctvom priamych platieb, alebo nepriamo ako konečný užívateľ výhod právnických osôb, ktoré sú príjemcami platieb SPP (priame platby a platby z rozvoja vidieka);

5. zdôrazňuje, že zaberanie pôdy a koncentrácia pôdy sú postupy, ktoré negatívne ovplyvňujú hospodársky a sociálny blahobyt miestnych komunít a generačnú výmenu tým, že nútia mnohé, najmä malé poľnohospodárske podniky, aby ukončili činnosť, čo je na úkor živého vidieka a biodiverzity; vyzýva Komisiu, aby sa na úrovni EÚ týmito otázkami zaoberala;

6. konštatuje, že zaberanie pôdy môže zahŕňať aj nezákonnú činnosť a korupciu zo strany oligarchií a kleptokracií, ako sme videli v členských štátoch strednej a východnej Európy, alebo mafiánskych organizácií či bezohľadných spoločností, ktoré existujú aj v iných členských štátoch;

7. zdôrazňuje, že členské štáty sú zodpovedné za poľnohospodárske fondy EÚ v rámci zdieľaného riadenia s Komisiou; domnieva sa, že nový model vykonávania a nové národné strategické plány môžu byť príležitosťou na posilnenie kontrol zo strany členských štátov a Komisie týkajúcich sa rozdeľovania a riadenia finančných prostriedkov, ak členské štáty majú zavedené účinné systémy riadenia a kontroly, a na zvýšenie informovanosti orgánov zodpovedných za udeľovanie grantov o možnostiach podvodu; zdôrazňuje, že zásada jednotného auditu by mala pomôcť zmierniť tlak na poľnohospodárov a že kontroly by nemali viesť k zbytočnej alebo dodatočnej administratívnej záťaži pre malých a stredných poľnohospodárov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam výmen medzi európskymi aktérmi v oblasti presadzovania práva a orgánmi zodpovednými za uvoľňovanie finančných prostriedkov s cieľom vopred zaistiť čo najväčšiu informovanosť o možných podvodoch;

8. vyzýva Komisiu, aby zvýšila informovanosť členských štátov o organizovanej trestnej činnosti, pokiaľ ide o daňové úniky, korupciu a nezákonné praktiky (ako sú tzv. vreckové zmluvy) v súvislosti s pozemkovými transakciami, a aby ich podporovala v boji proti takejto trestnej činnosti;

9. domnieva sa, že by sa malo vynaložiť maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby nový model vykonávania SPP neviedol k zníženiu miery čerpania finančných prostriedkov SPP konečnými príjemcami v dôsledku neúmyselných chýb, nedostatočnej transparentnosti pravidiel alebo nedostatku primeraných informácií, najmä v počiatočnom období vykonávania;

10. zdôrazňuje potrebu osobitne prispôsobeného systému predchádzania podvodom s cieľom zabrániť akémukoľvek zneužitiu poľnohospodárskych fondov EÚ; poukazuje na to, že hoci sa počet prípadov podvodov v posledných rokoch výrazne znížil, opatrenia na boj proti podvodom by mali zostať vysokou prioritou EÚ a členských štátov; zdôrazňuje, že finančné prostriedky EÚ sa musia vymáhať včas, a víta ustanovenia v horizontálnom nariadení SPP o primeraných sankciách ako účinných odstrašujúcich prostriedkoch; poukazuje na to, že je dôležité zriadiť komplexný informačný a monitorovací systém v reálnom čase, ktorý bude okrem iného zahŕňať existujúce nástroje, ako je Arachne, aby sa umožnil presný prehľad o rozdelení a spravodlivom prideľovaní finančných prostriedkov EÚ a aby existovala možnosť sledovať a agregovať distribuované finančné prostriedky; domnieva sa, že tento systém by mal zahŕňať informácie o prepojeniach medzi spoločnosťami a konečnými užívateľmi výhod;

11. konštatuje, že Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) je zodpovedný za boj proti podvodom pri platbách v rámci SPP a že otvorené prípady sú založené na informáciách od členských štátov alebo na správach od postihnutých občanov, ktorí môžu byť následne vystavení odvetným opatreniam; okrem toho zdôrazňuje, že prípady úradu OLAF sú prísne dôverné a po ich uzavretí nie sú široko medializované; žiada preto, aby boli oznamovatelia chránení a aby si orgány vyšetrujúce podvody v členských štátoch vymieňali najlepšie postupy v tejto oblasti;

12. zdôrazňuje, že poľnohospodári musia byť chránení pred zastrašovaním zločineckými skupinami, ktoré sa snažia získať dotácie na ich pôdu;

13. zdôrazňuje, že oligarchické štruktúry sú v porovnaní s organizovanými zločineckými skupinami rovnako alebo viac finančne škodlivé pre SPP a že identifikácia týchto štruktúr je nevyhnutná na ochranu skutočných poľnohospodárov;

14. zdôrazňuje význam transparentnosti pre včasné odhaľovanie podvodov, konfliktov záujmov alebo iných nezrovnalostí; zdôrazňuje, že je dôležité mať v rámci systémov podávania správ a databáz jedinečné identifikátory, aby bolo jasné, kto sú koneční príjemcovia, a mať spoločné databázy na zabezpečenie interoperability databáz v celej EÚ, spoločných pravidiel a výmeny údajov medzi vládami a zainteresovanými stranami, cezhraničnej spolupráce a lepšieho využívania nástrojov IT; pripomína požiadavky na transparentnosť v prípade SPP a politiky súdržnosti, ktoré vyžadujú, aby príslušné orgány viedli verejne dostupný zoznam konečných príjemcov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby tieto údaje uverejňovali v jednotnom a strojovo čitateľnom formáte a zabezpečili interoperabilitu informácií; vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala a agregovala tieto údaje a zverejňovala zoznamy najväčších príjemcov z každého fondu v každom členskom štáte; podčiarkuje význam dodržiavania nariadenia o rozpočtových pravidlách, a najmä vykonávania článku 61 o konflikte záujmov všetkými členskými štátmi a jeho uplatňovania na všetky platby z fondov EÚ;

15. pripomína, že EÚ v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti posilňuje podporu riadiacich orgánov pri ich administratívnych kontrolách a kontrolách riadenia fondov EÚ, najmä prostredníctvom využívania platformy Arachne; poukazuje na to, že nástroj Arachne sa doteraz využíval len na audit projektov zahŕňajúcich financovanie súdržnosti; berie na vedomie výzvy Parlamentu na rozšírenie prístupu založeného na hĺbkovej analýze údajov a transparentnosti, ktorý sa v súčasnosti používa len v prípade financovania investícií v rámci SPP, na všetky audity týkajúce sa platieb na plochu v prvom a druhom pilieri; zdôrazňuje preto, že je dôležité, aby sa platforma Arachne stala pre členské štáty povinnou, najmä v súvislosti s riadením poľnohospodárskych fondov;

16. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v prípade SPP a Kohézneho fondu existuje viac ako 290 systémov monitorovania a oznamovania, čo znemožňuje overovať konečných príjemcov týchto prostriedkov a účinne predchádzať podvodom a korupcii a vyšetrovať ich; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli harmonizovaný alebo zjednotený systém oznamovania s včasnými a presnými údajmi; poukazuje na nedostatočnú transparentnosť a verejný prístup k údajom, čo sa týka prideľovania poľnohospodárskych dotácií;

17. trvá na väčších zdrojoch určených na vyšetrovanie, ako aj na výraznejšej koordinácii medzi orgánmi členských štátov a orgánmi EÚ (OLAF, Európsky dvor audítorov, Eurojust a Európska prokuratúra) a zvýšenej informovanosti príslušných vnútroštátnych orgánov s cieľom zabezpečiť, aby bol boj proti podvodom v oblasti poľnohospodárskych fondov účinný; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozpočet pridelený Eurojustu v rámci viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 bol zmrazený na úrovni roku 2019, zatiaľ čo počet prípadov sa zvýšil; zdôrazňuje potrebu komplexnej stratégie boja proti podvodom s dôkladnou analýzou rizika podvodov, pričom treba zaistiť, aby nové požiadavky na kontrolu a dokumentáciu nepredstavovali pre poľnohospodárov dodatočnú záťaž; nabáda na využívanie informácií z rôznych systémov, ako sú EDES a Arachne, s cieľom chrániť finančné záujmy Únie; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť kontinuálny program EÚ zameraný na odbornú prípravu zamestnancov platobných agentúr s cieľom zlepšiť odhaľovanie podvodov a výmenu najlepších postupov;

18. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nie všetky členské štáty sa rozhodnú koordinovať a iniciovať nadnárodné trestné stíhania v rámci Eurojustu a že v dôsledku toho mnohé prípady organizovanej trestnej činnosti na európskej úrovni nemožno vyriešiť; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty, ktoré sú naďalej zodpovedné za operatívne opatrenia v oblasti policajnej a justičnej spolupráce, vo väčšej miere využívali cezhraničnú a celoúnijnú spoluprácu, pretože organizovaná trestná činnosť je čoraz viac prepojená, medzinárodná a digitálna;

19. zdôrazňuje, že je potrebné lepšie riešiť trestné činy proti životnému prostrediu, ktoré majú cezhraničný rozmer a vplyv na biodiverzitu a prírodné zdroje, ako je nezákonný obchod s rastlinami a so zvieratami, nezákonná ťažba dreva a obchodovanie s drevom a nezákonné obchodovanie s odpadom; vyzýva Komisiu, aby iniciovala rozšírenie mandátu Európskej prokuratúry s cieľom zahrnúť doň cezhraničné trestné činy proti životnému prostrediu;

20. opakovane vyjadruje znepokojenie nad tým, že dotácie SPP naďalej stimulujú zaberanie pôdy a koncentráciu vlastníctva pôdy zločineckými a oligarchickými štruktúrami, ako aj zneužívanie organizovanými zločincami; opakuje svoju výzvu Komisii, aby urýchlene zabezpečila, že mechanizmy podávania sťažností pre poľnohospodárov a MSP im uľahčia sťažnosti na zaberanie pôdy, závažné pochybenie zo strany vnútroštátnych orgánov, nezákonné alebo neobjektívne zaobchádzanie v rámci postupov verejného obstarávania alebo pri prideľovaní dotácií, nátlak alebo zastrašovanie zločineckými štruktúrami, organizovaným zločinom alebo oligarchickými štruktúrami či iné závažné porušovanie ich základných práv;

21. zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa prípady zneužitia finančných prostriedkov EÚ odhalené novinármi v členských štátoch dôkladne vyšetrili a aby sa zabezpečilo vrátenie neoprávnene použitých finančných prostriedkov EÚ;

22. zdôrazňuje potrebu monitorovať poľnohospodárske platobné agentúry v členských štátoch, zaručiť ich formálnu aj neformálnu nezávislosť a zosúladiť ich činnosť s pravidlami EÚ, pričom v tejto súvislosti môžu kontroly na mieste, okrem iných opatrení, viesť k lepšiemu systému kontroly;

23. zdôrazňuje svoje znepokojenie nad tým, že napriek početným právnym nástrojom prijatým v oblasti vymáhania majetku je justičná spolupráca naďalej obmedzovaná veľkými rozdielmi medzi vnútroštátnymi právnymi systémami a nedostatkom harmonizovaných pravidiel; zdôrazňuje, že niektoré členské štáty stále čelia prekážkam pri vybavovaní žiadostí o justičnú spoluprácu a európske vyšetrovacie príkazy, pri identifikácii a zmrazení príjmov z trestnej činnosti a pri uznávaní príkazov na konfiškáciu vydaných inými členskými štátmi;

24. zdôrazňuje, že konfiškácia a vymáhanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti je základným prvkom boja proti organizovanej trestnej činnosti a má aj odstrašujúci účinok, pretože posilňuje myšlienku, že „zločin sa nevypláca“; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby dôkladne vysledovali spreneverené finančné prostriedky EÚ; poukazuje na to, že niektoré členské štáty začali najímať špecializovaných účtovníkov, ktorí sa zameriavajú na finančné aspekty vyšetrovania trestných činov, s cieľom pomôcť prokurátorom;

25. zdôrazňuje, že nariadenie o rozpočtových pravidlách, najmä jeho článok 61, sa musí dodržiavať a vykonávať vo všetkých členských štátoch a uplatňovať na všetky platby z fondov EÚ vrátane priamych platieb pre poľnohospodárstvo.

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	30.9.2021
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	43 1 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Mazaly Aguilar, Clara Aguilera, Atidzhe Alieva-Veli, Álvaro Amaro, Attila Ara-Kovács, Carmen Avram, Benoît Biteau, Mara Bizzotto, Daniel Buda, Isabel Carvalhais, Asger Christensen, Angelo Ciocca, Ivan David, Paolo De Castro, Jérémy Decerle, Salvatore De Meo, Herbert Dorfmann, Luke Ming Flanagan, Dino Giarrusso, Martin Hlaváček, Krzysztof Jurgiel, Jarosław Kalinowski, Gilles Lebreton, Norbert Lins, Colm Markey, Alin Mituța, Marlene Mortler, Ulrike Müller, Maria Noichl, Juozas Olekas, Pina Picierno, Maxette Pirbakas, Eugenia Rodríguez Palop, Bronis Ropė, Bert-Jan Ruissen, Anne Sander, Petri Sarvamaa, Simone Schmiedtbauer, Annie Schreijer-Pierik, Veronika Vrecionová, Sarah Wiener, Juan Ignacio Zoido Álvarez
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Claude Gruffat, Tilly Metz, Irène Tolleret

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

43	+
ECR	Mazaly Aguilar, Krzysztof Jurgiel, Bert-Jan Ruissen, Veronika Vrecionová
ID	Mara Bizzotto, Angelo Ciocca, Gilles Lebreton, Maxette Pirbakas
PPE	Álvaro Amaro, Daniel Buda, Salvatore De Meo, Herbert Dorfmann, Jarosław Kalinowski, Norbert Lins, Colm Markey, Marlene Mortler, Anne Sander, Petri Sarvamaa, Simone Schmiedtbauer, Annie Schreijer-Pierik, Juan Ignacio Zoido Álvarez
Renew	Atidzhe Alieva-Veli, Asger Christensen, Jérémy Decerle, Martin Hlaváček, Alin Mituța, Ulrike Müller, Irène Tolleret
S&D	Clara Aguilera, Attila Ara-Kovács, Carmen Avram, Isabel Carvalhais, Paolo De Castro, Maria Noichl, Juozas Olekas, Pina Picierno
The Left	Luke Ming Flanagan, Eugenia Rodríguez Palop
Verts/ALE	Benoît Biteau, Claude Gruffat, Tilly Metz, Bronis Ropė, Sarah Wiener

 

1	-
ID	Ivan David

 

1	0
NI	Dino Giarrusso

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE OBČIANSKE SLOBODY, SPRAVODLIVOSŤ A VNÚTORNÉ VECI (14.10.2021)

pre Výbor pre kontrolu rozpočtu

k vplyvu organizovanej trestnej činnosti na vlastné zdroje EÚ a na zneužívanie finančných prostriedkov EÚ s osobitným zreteľom na zdieľané riadenie z hľadiska auditu a kontroly

(2020/2221(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Caterina Chinnici

 

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje, že organizovaná trestná činnosť preukázala vysoký stupeň infiltrácie do sociálnej, politickej hospodárskej, finančnej, podnikateľskej a administratívnej štruktúry členských štátov, ako aj schopnosť prať v legálnej ekonomike obrovské príjmy z trestnej činnosti vrátane tej, ktorá bola spáchaná proti finančným záujmom EÚ, čo predstavuje vážnu hrozbu pre slobody občanov EÚ; zdôrazňuje v súvislosti s tým, že organizovaná trestná činnosť vážne ohrozuje demokraciu a právny štát a že boj proti korupcii a infiltrácii organizovanej trestnej činnosti do legálnej ekonomiky je nevyhnutný na zaručenie rovnakého zaobchádzania pred zákonom, ochranu práv a blaha občanov, predchádzanie zneužívaniu a zabezpečenie zodpovednosti verejných činiteľov; domnieva sa, že je potrebná spoločná koordinovaná reakcia EÚ a jej členských štátov na organizovanú trestnú činnosť; v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie o stratégii EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025 zo 14. apríla 2021 (COM(2021)0170);

2. konštatuje, že Komisia identifikovala deväť hlavných zločineckých trhov s odhadovanými celkovými príjmami v roku 2019 vo výške 139 miliárd EUR; zdôrazňuje, že je dôležité aby príslušné agentúry zbierali údaje s cieľom lepšie posúdiť situáciu; zdôrazňuje, že treba pokračovať v posudzovaní vplyvu organizovanej trestnej činnosti na finančné prostriedky a vlastné zdroje EÚ a vhodne riešiť tento problém vo všetkých členských štátoch;

3. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou harmonizáciou vnútroštátnych právnych predpisov na boj proti organizovanej trestnej činnosti; zdôrazňuje, že organizované zločinecké skupiny využívajú rôzne právne predpisy v jednotlivých členských štátoch, a pripomína, že rozvoj harmonizovaného prístupu boja proti podvodom na úrovni EÚ je komplikovaný rozdielnymi vymedzeniami pojmu organizovaná trestná činnosť; opakuje preto svoje predchádzajúce výzvy na revíziu rámcového rozhodnutia Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu[16]a potrebu zaviesť spoločné vymedzenie pojmu organizovaná trestná činnosť, ktoré by malo zohľadňovať aj využívanie nových technológií a násilia, korupcie alebo zastrašovania zločineckými skupinami, pričom sa zohľadní povaha mafiánskych organizácií, ktoré využívajú obmedzenie združenia a podmienku podriadenia, aby priamo alebo nepriamo získali riadenie alebo kontrolu nad hospodárskou činnosťou, koncesiami, osvedčeniami, verejným obstarávaním a verejnými službami, a aby získali prístup k európskym finančným prostriedkom alebo ovplyvňovali demokratické procesy; zdôrazňuje, že by sa mala venovať osobitná pozornosť zabezpečeniu, aby všetky opatrenia na boj proti organizovanej trestnej činnosti boli v súlade so základnými právami a zásadami právneho štátu;

4. poznamenáva, že organizovaná trestná činnosť môže okrem zjavného nebezpečenstva pre verejný poriadok a verejnú bezpečnosť vyplývajúceho z prejavov násilia typických pre zločinecké organizácie spôsobovať aj rovnako závažné problémy prenikaním do legálnej ekonomiky a s tým súvisiaceho korupčného správania, ktoré vedie ku korupcii verejných činiteľov a ktorého dôsledkom je infiltrácia do inštitúcií a verejnej správy; opakuje svoju výzvu, aby sa EÚ bezodkladne stala plnohodnotným členom Skupiny štátov proti korupcii (GRECO); zdôrazňuje, že treba poskytnúť dostatočné zdroje systému súdnictva a využívať všetky dostupné nástroje konzistentne vo všetkých členských štátoch na odhaľovanie podvodov a finančnej, ako aj hospodárskej trestnej činnosti a boj proti nim;

5. víta skutočnosť, že 1. júna 2021 začala vykonávať svoju činnosť Európska prokuratúra, ktorá je zodpovedná za vyšetrovanie, trestné stíhanie a podávanie žalôb v prípadoch trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ vrátane niekoľkých druhov podvodov, podvodov v oblasti DPH, pri ktorých ujma presahuje 10 miliónov EUR, prania špinavých peňazí a korupcie; opakuje, že treba zabezpečiť, aby Európska prokuratúra mala všetky potrebné zdroje na vykonávanie svojich funkcií s cieľom chrániť finančné záujmy EÚ; konštatuje, že Európska prokuratúra už šesť týždňov po svojom zriadení spracovala 1 000 správ o podvodoch poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie; zdôrazňuje, že zriadením fondu NextGenerationEU (NGEU) sa pracovné zaťaženie Európskej prokuratúry pravdepodobne ešte zvýši; pripomína vyhlásenia hlavnej európskej prokurátorky o potrebe väčšieho množstva zdrojov na prijatie dostatočného počtu finančných vyšetrovateľov a analytikov, aby prokuratúra mohla dostatočne plniť svoje úlohy; vyzýva Komisiu a rozpočtový orgán, aby zabezpečili dostatočné finančné prostriedky pre Európsku prokuratúru na plnenie jej povinností; vyzýva Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), aby zintenzívnil dohľad nad používaním finančných prostriedkov členskými štátmi, ktoré sa nezúčastňujú na Európskej prokuratúre s cieľom zabrániť podvodom a chrániť finančné záujmy EÚ; okrem toho žiada zabezpečenie dostatočných finančných zdrojov aj pre ďalšie príslušné agentúry a orgány EÚ, ako sú Europol a Eurojust, ktoré sú zapojené do boja proti hospodárskej a finančnej trestnej činnosti;

6. vyjadruje poľutovanie nad tým, že päť členských štátov sa v súčasnosti nezúčastňuje na Európskej prokuratúre; uprednostnil by, keby nezúčastnené členské štáty preskúmali svoje rozhodnutie, keďže bezproblémová spolupráca všetkých členských štátov s Európskou prokuratúrou bude kľúčom k jej úspechu; víta však dohodu o spolupráci medzi Európskou prokuratúrou a Maďarskom; vyzýva ostatné nezúčastňujúce sa členské štáty, aby urýchlene uzavreli dohody o spolupráci s Európskou prokuratúrou aj s cieľom zabrániť nedostatkom v odhaľovaní organizovanej trestnej činnosti a podvodov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Slovinsko ešte nesplnilo svoj záväzok vymenovať svojich delegovaných európskych prokurátorov, čo by mohlo ohroziť účinnú prácu Európskej prokuratúry a vážne a priamo ovplyvniť riadne finančné hospodárenie s rozpočtom EÚ a ochranu finančných záujmov Európskej únie; vyzýva slovinské orgány, aby okamžite navrhli svojich európskych delegovaných prokurátorov; vyzýva Komisiu, aby využila nástroje, ktoré má k dispozícii, s cieľom zabezpečiť, aby si členské štáty plnili svoje povinnosti podľa nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry[17] (nariadenie o Európskej prokuratúre);

7. pripomína, že s cieľom riešiť pandémiu COVID-19 a zabezpečiť udržateľnú transformáciu našich hospodárstiev Komisia sprístupní 672,5 miliardy EUR vo forme úverov a grantov na podporu reforiem a investícií realizovaných členskými štátmi prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; zdôrazňuje, že treba iniciatívne zabezpečiť, aby sa peniaze využívali dobre, a aby sa takisto poskytli potrebné zdroje kontrolným orgánom a orgánom auditu s cieľom zabezpečiť, aby sa peniaze využívali v záujme všetkých európskych občanov; zdôrazňuje, že úsilie o obnovu hospodárstva po skončení pandémie COVID-19 si vyžaduje najvyššiu úroveň obozretnosti s cieľom predchádzať prenikaniu organizovanej trestnej činnosti do legálnej ekonomiky a bojovať proti nemu; zdôrazňuje vplyv pandémie koronavírusu, ktorý si vynucuje zmenu spôsobu činnosti skupín organizovanej trestnej činnosti; konštatuje, že je to spojené aj s rozšírením využívania kryptomien a nebankových platieb; konštatuje, že Europol zaznamenal nárast trestnej činnosti súvisiacej s koronavírusom v podobe internetovej trestnej činnosti, podvodov alebo falšovania; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v rámci koordinovaného prístupu EÚ by príslušné agentúry a orgány EÚ, konkrétne Európska prokuratúra, Eurojust, Europol a OLAF, mali zintenzívniť svoju operačnú spoluprácu, aby účinne prispievali k boju proti organizovanej trestnej činnosti a možným podvodom týkajúcim sa rozpočtu EÚ na obnovu; v tejto súvislosti víta nedávne uzavretie dohody o spolupráci medzi Európskou prokuratúrou a úradom OLAF; víta zriadenie fóra pre presadzovanie práva v súvislosti s nástrojom NextGenerationEU 21. septembra 2021 v Ríme, ktorému spolupredsedajú Taliansko a Europol a ktoré sa zameriava na vymedzenie kritérií a najlepších postupov na zabránenie akémukoľvek zneužívaniu nástroja obnovy NGEU, a to aj zo strany organizovaných zločineckých skupín;

8. domnieva sa, že finančné prostriedky, ktoré spravujú spoločne EÚ a členské štáty, najmä finančné prostriedky podliehajúce zdieľanému riadeniu, v súvislosti s ktorými Komisia v súčasnosti zveruje členským štátom vykonávacie programy na vnútroštátnej úrovni, sa musia lepšie posudzovať a sledovať; vyzýva členské štáty, aby vytvorili spoľahlivý a účinný systém riadenia a kontroly prideľovania týchto finančných prostriedkov konečným príjemcom, a to aj s cieľom predchádzať nezrovnalostiam, odhaľovať ich a naprávať;

9. konštatuje, že niektoré zločinecké skupiny hľadajú prístup k politikom a verejným činiteľom s cieľom získať finančné prostriedky, ktoré majú k dispozícii orgány verejnej správy, najmä v oblasti verejného obstarávania a verejných prác, verejného financovania a priamych zákaziek na obstarávanie všetkých druhov tovaru a správu služieb; poznamenáva, že podvody spojené s finančnými prostriedkami EÚ sú pre páchateľov organizovanej trestnej činnosti ziskovým zdrojom príjmov, ktorý sa považuje za menej riskantný než činnosti, ako sú predaj drog alebo obchodovanie s ľuďmi, čím sa finančné prostriedky EÚ stávajú atraktívnym predmetom zneužívania; domnieva sa preto, že by sa mali zaviesť silné záruky na predchádzanie zneužívaniu na vnútroštátnej a európskej úrovni, ako napríklad účinná výmena správ o podozrivých transakciách medzi finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov, pričom treba uplatňovať spoľahlivé postupy náležitej starostlivosti a transparentnosti, pokiaľ ide o prijímateľov finančných prostriedkov z EÚ, aby sa páchateľom zabránilo nezákonne profitovať z týchto prostriedkov;

10. domnieva sa, že predchádzanie podvodom a boj proti podvodom páchaným organizovanými zločineckými skupinami by mali byť prioritou riadiacich, certifikačných a kontrolných orgánov a mali by byť predmetom špecializovaných finančných vyšetrovaní; domnieva sa, že boj proti organizovaným zločineckým skupinám si vyžaduje aj posilnené pravidlá a opatrenia týkajúce sa zmrazenia a konfiškácie majetku, a to prípadne aj s možnosťou dočasného zaistenia majetku v hodnote zodpovedajúcej výnosom z trestnej činnosti, aby sa zabránilo presunom alebo nakladaniu s týmito výnosmi pred uzavretím trestného konania; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby sa čo najväčšie úsilie venovalo vymáhaniu prostriedkov EÚ, ktoré boli získané podvodom; dôrazne podporuje účinnejšie vyšetrovanie s cieľom narušiť štruktúry organizovanej trestnej činnosti a zdôrazňuje, že orgány presadzovania práva musia byť o krok vpred pred páchateľmi trestných činov, ktorí čoraz častejšie využívajú nové technológie a chopia sa každej príležitosti na rozšírenie svojej nezákonnej činnosti online alebo offline;

11. zdôrazňuje, že pravidelná a štruktúrovaná výmena informácií o nezrovnalostiach pri využívaní finančných prostriedkov by sa mala uskutočňovať medzi príslušnými vnútroštátnymi administratívami a Komisiou, ako aj medzi príslušnými orgánmi presadzovania práva EÚ a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva a justičnými orgánmi; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili nezávislosť prokurátorov, keďže táto nezávislosť má významné dôsledky pre schopnosť bojovať proti organizovanej trestnej činnosti; ďalej vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby verejní činitelia konali poctivo a aby sa vyhli činnostiam, ktoré by mohli spôsobiť konflikt záujmov a zvýšené riziko korupcie;

12. konštatuje, že pravidelné správy Europolu o hodnotení hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA) sa nevzťahujú na organizovanú trestnú činnosť týkajúcu sa finančných prostriedkov EÚ; nabáda Europol, aby túto otázku zahrnul do budúcich správ SOCTA;

13. vyzýva členské štáty, aby urýchlene vykonávali smernicu (EÚ) 2019/1937 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie[18] (smernica o oznamovateľoch) a aby do procesu vykonávania začlenili právne záruky pre jednotlivcov a nezávislé orgány, ktoré odhaľujú korupciu, vrátane novinárov, oznamovateľov, nezávislých médií a protikorupčných mimovládnych organizácií; vyzýva všetky členské štáty, aby vytvorili komplexné rámce ochrany oznamovateľov; potvrdzuje naliehavosť tejto požiadavky vzhľadom na správy o čoraz častejších fyzických útokoch na novinárov, nárast počtu strategických žalôb proti verejnej účasti a používanie bezpečnostných právnych predpisov prijatých v zrýchlenom konaní v niektorých členských štátoch, ktorými sa kriminalizuje šírenie obrazov alebo údajov týkajúcich sa príslušníkov orgánov presadzovania práva, čím sa bráni v novinárskej práci a obmedzuje sa zodpovednosť vnútroštátnych orgánov;

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	12.10.2021
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	54 2 7
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Magdalena Adamowicz, Katarina Barley, Pernando Barrena Arza, Pietro Bartolo, Nicolas Bay, Vladimír Bilčík, Vasile Blaga, Ioan-Rareş Bogdan, Patrick Breyer, Saskia Bricmont, Jorge Buxadé Villalba, Damien Carême, Caterina Chinnici, Clare Daly, Marcel de Graaff, Anna Júlia Donáth, Lena Düpont, Cornelia Ernst, Laura Ferrara, Nicolaus Fest, Maria Grapini, Andrzej Halicki, Sophia in ‘t Veld, Patryk Jaki, Marina Kaljurand, Assita Kanko, Fabienne Keller, Peter Kofod, Moritz Körner, Jeroen Lenaers, Juan Fernando López Aguilar, Lukas Mandl, Roberta Metsola, Nadine Morano, Javier Moreno Sánchez, Maite Pagazaurtundúa, Nicola Procaccini, Emil Radev, Paulo Rangel, Terry Reintke, Diana Riba i Giner, Ralf Seekatz, Michal Šimečka, Birgit Sippel, Sara Skyttedal, Martin Sonneborn, Tineke Strik, Ramona Strugariu, Annalisa Tardino, Milan Uhrík, Tom Vandendriessche, Bettina Vollath, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Jadwiga Wiśniewska, Javier Zarzalejos
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Olivier Chastel, Tanja Fajon, Jan-Christoph Oetjen, Philippe Olivier, Anne-Sophie Pelletier, Thijs Reuten, Rob Rooken, Maria Walsh

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

54	+
ECR	Jorge Buxadé Villalba, Patryk Jaki, Assita Kanko, Nicola Procaccini, Jadwiga Wiśniewska
ID	Nicolaus Fest, Peter Kofod, Annalisa Tardino, Tom Vandendriessche
NI	Laura Ferrara, Martin Sonneborn
PPE	Magdalena Adamowicz, Vladimír Bilčík, Vasile Blaga, Ioan-Rareş Bogdan, Lena Düpont, Andrzej Halicki, Jeroen Lenaers, Lukas Mandl, Roberta Metsola, Nadine Morano, Emil Radev, Paulo Rangel, Ralf Seekatz, Sara Skyttedal, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Maria Walsh, Javier Zarzalejos
Renew	Olivier Chastel, Anna Júlia Donáth, Sophia in ‘t Veld, Fabienne Keller, Moritz Körner, Jan-Christoph Oetjen, Maite Pagazaurtundúa, Michal Šimečka, Ramona Strugariu
S&D	Katarina Barley, Pietro Bartolo, Caterina Chinnici, Tanja Fajon, Maria Grapini, Marina Kaljurand, Juan Fernando López Aguilar, Javier Moreno Sánchez, Thijs Reuten, Birgit Sippel, Bettina Vollath
Verts/ALE	Patrick Breyer, Saskia Bricmont, Damien Carême, Terry Reintke, Diana Riba i Giner, Tineke Strik

 

2	-
ECR	Rob Rooken
ID	Marcel de Graaff

 

7	0
ID	Nicolas Bay, Philippe Olivier
NI	Milan Uhrík
The Left	Pernando Barrena Arza, Clare Daly, Cornelia Ernst, Anne-Sophie Pelletier

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia	26.10.2021
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	29 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Matteo Adinolfi, Olivier Chastel, Caterina Chinnici, Lefteris Christoforou, Corina Crețu, Ryszard Czarnecki, Martina Dlabajová, José Manuel Fernandes, Luke Ming Flanagan, Daniel Freund, Isabel García Muñoz, Monika Hohlmeier, Jean-François Jalkh, Pierre Karleskind, Joachim Kuhs, Ryszard Antoni Legutko, Younous Omarjee, Tsvetelina Penkova, Markus Pieper, Sabrina Pignedoli, Michèle Rivasi, Petri Sarvamaa, Vincenzo Sofo, Michal Wiezik, Angelika Winzig, Lara Wolters, Tomáš Zdechovský
Náhradníčky prítomné na záverečnom hlasovaní	Maria Grapini, Ramona Strugariu, Viola Von Cramon-Taubadel

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

29	+
ECR	Ryszard Czarnecki, Ryszard Antoni Legutko, Vincenzo Sofo
ID	Isabella Adinolfi, Joachim Kuhs
NI	Sabrina Pignedoli
PPE	Lefteris Christoforou, José Manuel Fernandes, Monika Hohlmeier, Markus Pieper, Petri Sarvamaa, Michal Wiezik, Angelika Winzig, Tomáš Zdechovský
Renew	Olivier Chastel, Martina Dlabajová, Pierre Karleskind, Ramona Strugariu
S&D	Caterina Chinnici, Corina Crețu, Isabel García Muñoz, Maria Grapini, Tsvetelina Penkova, Lara Wolters
The Left	Luke Ming Flanagan, Younous Omarjee
Verts/ALE	Daniel Freund, Michèle Rivasi, Viola Von Cramon-Taubadel

 

1	-
ID	Jean-François Jalkh

 

0	0

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

• [1] Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29.
• [2] Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 43.
• [3] Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.
• [4] Prijaté texty, P9_TA(2021)0149.
• [5] Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1.
• [6] Ú. v. EÚ L 274, 28.10.2019, s. 1.
• [7] https://www.oecd.org/gov/ethics/prevention-fraud-corruption-european-funds.pdf.
• [8] https://ec.europa.eu/sfc/sites/default/files/EN-ORI-General%20Guidelines%20on%20National%20Anti-Fraud%20Strategies%20ARES%282016%296943965.pdf.
• [9] Prijaté texty, P9_TA(2021)0337.
• [10] Správa úradu OLAF za rok 2020.
• [11] Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17.
• [12] Rand Europe, 2016, The Cost of Non-Europe in the area of Organised Crime and Corruption: Annex II: Corruption. (Náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ v oblasti organizovanej trestnej činnosti a korupcie: Príloha II: Korupcia.)
• [13] Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (COM(2021)0536).
• [14] Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 13/2021: Úsilie EÚ v boji proti praniu špinavých peňazí v bankovom sektore je roztrieštené a vykonávanie je nedostatočné.
• [15] Pracovný dokument útvarov Komisie SWD(2021)0190. Posúdenie vplyvu – Sprievodný dokument k balíku opatrení v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, 20. 7. 2021.
• [16] Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008, s. 42.
• [17] Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2007, s. 1.
• [18] Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17.