Správa - A9-0040/2022Správa
A9-0040/2022
Európsky parlament

SPRÁVA o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2022

3.3.2022 - (2021/2233(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajca: Helmut Geuking


Postup : 2021/2233(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A9-0040/2022
Predkladané texty :
A9-0040/2022
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2022

(2021/2233(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. novembra 2021 s názvom Ročný prieskum udržateľného rastu na rok 2022 (COM(2021)0740),

– so zreteľom na návrh Komisie z 24. novembra 2021 na spoločnú správu Komisie a Rady o zamestnanosti (COM(2021)0743),

– so zreteľom na odporúčanie Komisie z 24. novembra 2021 k odporúčaniu Rady o hospodárskej politike eurozóny (COM(2021)0742),

– so zreteľom na správu Komisie z 24. novembra 2021 s názvom Správa o mechanizme varovania na rok 2022 vypracovaná v súlade s článkami 3 a 4 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (COM(2021)0741),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. novembra 2021 s názvom Návrhy rozpočtových plánov na rok 2022: celkové posúdenie (COM(2021)0900),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júla 2020 o európskom programe v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (COM(2020)0274),

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti[1],

– so zreteľom na európsku hospodársku prognózu Komisie z jesene 2021,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 (COM(2020)0625),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Akčný plán digitálneho vzdelávania 2021 – 2027: Prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku (COM(2020)0624),

– so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady týkajúce sa individuálnych vzdelávacích účtov (COM/2021/773),

– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2020/672 z 19. mája 2020 o zriadení európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) v dôsledku výskytu ochorenia COVID-19,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

– so zreteľom na neoficiálny dokument Rakúska, Bulharska, Dánska, Estónska, Fínska, Írska, Lotyšska, Litvy, Malty, Holandska a Švédska[2], ktorý obsahuje podklady pre vyhlásenie sociálneho samitu v Porte,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2021 o politike zamestnanosti a sociálnej politike v eurozóne v roku 2021[3],

– so zreteľom na vyhlásenie z Astany z roku 2018 o primárnej zdravotnej starostlivosti,

– so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskou radou, Parlamentom a Komisiou v novembri 2017,

– so zreteľom na akčný plán pre sociálne hospodárstvo z 9. decembra 2021,

– zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0040/2022),

A. keďže koordinácia politík v rámci európskeho semestra a členské štáty musia dodržiavať platné a príslušné pravidlá Únie týkajúce sa zdravých verejných financií; keďže európsky semester poskytuje spoločný rámec pre dohľad nad hospodárskymi a rozpočtovými politikami a politikami zamestnanosti v členských štátoch EÚ a pre ich koordináciu, s cieľom zabezpečovať zdravé a udržateľné verejné financie, makroekonomickú stabilitu, podporovať štrukturálne reformy a zvyšovať objem investícií, a to aj pokiaľ ide o zelenú a digitálnu transformáciu; keďže v rámci semestra sa zohľadňuje aj vytvorenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý bude stimulovať reformy a investície členských štátov v súlade s prioritami EÚ stanovenými v jeho šiestich pilieroch a zároveň bude zameraný na riešenie výziev identifikovaných v nadchádzajúcich odporúčaniach pre jednotlivé krajiny; keďže jeho cieľom je postupný posun koordinácie hospodárskych politík od riešenia krízy spôsobenej ochorením COVID-19 k položeniu základov pre inkluzívnu obnovu a väčšiu odolnosť[4]; keďže európsky semester ako súčasť rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ je nutné prispôsobiť, aby sa zvážili nielen hospodárske a sociálne ciele, ale aj ciele súvisiace so zelenou a digitálnou transformáciou, s konsolidáciou systémov zdravotníctva a s prístupom a príležitosťami pre deti a mládež;

B. keďže je veľmi dôležité zabezpečiť, aby sa v rámci semestra koordinovalo a monitorovalo úsilie členských štátov pri plnení zásad Európskeho piliera sociálnych práv, najmä hlavných cieľov EÚ, ktoré majú zabezpečiť, aby do roku 2030 bolo aspoň 78 % ľudí vo veku 20 až 64 rokov zamestnaných, aby sa aspoň 60 % všetkých dospelých každoročne zúčastnilo na odbornej príprave a aby sa počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením znížil aspoň o 15 miliónov vrátane aspoň 5 miliónov detí; keďže spoločná správa o zamestnanosti na rok 2022 je väčšmi zameraná na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv v súlade so záväzkami akčného plánu z marca 2021 a záväzkami vedúcich predstaviteľov EÚ z Portského vyhlásenia z 8. mája; keďže vykonávanie semestra by malo posilniť snahu Únie o zelenú, digitálnu a spravodlivú transformáciu a prispieť k dosiahnutiu vzostupnej sociálnej a hospodárskej konvergencie, riešeniu demografických výziev, ako aj k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja;

C. keďže EÚ je založená na základných hodnotách zmlúv, ako je rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, rovnosti a ľudských práv; keďže jej členské štáty sa zaviazali dodržiavať tieto hodnoty a vykonávať Parížsku dohodu, ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja a Európsky pilier sociálnych práv; keďže hlboký hospodársky a sociálny vplyv prebiehajúcej pandémie ochorenia COVID-19, ako aj osobitný vplyv na deti a mládež, zraniteľné skupiny a pracovníkov, ktorí budú najviac zasiahnutí hospodárskym poklesom po pandémii ochorenia COVID-19 a štrukturálnymi transformáciami európskych hospodárstiev spojenými s dvojakou transformáciou, poukazuje na potrebu riešiť sociálne otázky na európskej úrovni, ako aj na potrebu udržateľnej, digitálnej a odolnej obnovy, ktorá vytvorí kvalitné pracovné miesta a udržateľný rast a upevní našu strategickú autonómiu pri súčasnom rešpektovaní rozmanitosti vnútroštátnych právnych predpisov a postupov; keďže v preambule Zmluvy o Európskej únii sa hlavné ciele hospodárskej politiky vymedzujú ako „posilnenie a zblíženie ekonomík“ a „hospodársky a sociálny pokrok [jej] národov so zreteľom na zásady trvalo udržateľného rozvoja“;

D. keďže hospodárstvo zaznamenalo v roku 2020 prudký prepad v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19; keďže európske regióny a hospodárstva neboli postihnuté rovnakým spôsobom a v rovnakej miere; keďže vplyv prudkého poklesu HDP v roku 2020 na nezamestnanosť zmiernili rôzne politické reakcie, okrem iného systémy na udržanie pracovných miest; keďže zamestnanosť a celkový počet odpracovaných hodín sa takmer vrátili na predkrízové úrovne, hoci tempo oživenia je v jednotlivých členských štátoch nerovnomerné; keďže vplyv krízy predstavuje vážnu výzvu, ale aj príležitosť na oživenie našich ekonomík a spoločností a uskutočňovanie zelenej a digitálnej transformácie udržateľnejším, odolnejším a inkluzívnejším spôsobom; keďže táto transformácia by mala viesť k zvráteniu narastajúcich nerovností, posilneniu sociálnej súdržnosti a mala by zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo; keďže podľa európskej hospodárskej prognózy z jesene 2021 sa očakáva, že rast dosiahne 5 % v roku 2021, 4,3 % v roku 2022 a 2,5 % v roku 2023, čo je viac, než sa pôvodne predpovedalo; keďže obnova bude však vo veľkej miere závisieť od ďalšieho vývoja pandémie[5] a od obmedzení hospodárskej činnosti s cieľom zamedziť jej šíreniu; keďže od začiatku obnovy sa opäť objavil nedostatok pracovných síl v priemyselnej výrobe a službách; keďže v niektorých krajinách alebo regiónoch EÚ je v niektorých povolaniach hlásený nedostatok a v iných prebytok kvalifikovaných pracovníkov, čo poukazuje na význam pracovnej mobility a migračných tokov; keďže nedostatok pracovnej sily je spôsobený aj štrukturálnymi trendmi (napr. starnutie) a inými faktormi, ktoré existovali pred pandémiou;

E. keďže nevyužité kapacity trhu práce zahŕňajú nezamestnaných, nedostatočne zamestnaných (t. j. zamestnancov na kratší pracovný čas, ktorí by chceli pracovať viac hodín, ale nemôžu nájsť pracovné miesta, ktoré by im to umožňovali) a osoby zapojené do trhu práce len okrajovo (nezamestnaných, ktorí sú buď v súčasnosti okamžite pripravení začať pracovať, ale prácu si nehľadajú, alebo ktorí si prácu hľadajú, ale nie sú okamžite pripravení začať pracovať); keďže v dôsledku hospodárskych otrasov tvorila v druhom štvrťroku 2020 nevyužitá kapacita trhu práce v EÚ 14,6 % pracovnej sily v porovnaní s 13,1 % v druhom štvrťroku 2019; keďže to predstavuje nedostatočné využívanie pracovných zdrojov v hospodárstve;

F. keďže pandémia ochorenia COVID-19 predstavuje veľkú záťaž pre ľudí v EÚ, najmä pre ľudí zo zraniteľnejších skupín, ako sú ženy, osoby so zdravotným postihnutím, deti, mladí ľudia a staršie osoby, a to v ich každodennom aj pracovnom živote a z hľadiska živobytia všeobecne[6]; keďže kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 mala negatívny vplyv na európsky trh práce; keďže tento vývoj v niektorých členských štátoch viedol k nárastu chudoby a rozdielom v životnej úrovni; keďže chudoba pracujúcich sa v EÚ27 zvýšila z 8,5 % v roku 2010 na 9 % v roku 2019; keďže pracovníci s dočasnou pracovnou zmluvou čelia oveľa vyššiemu riziku chudoby zamestnaných, než pracovníci s trvalou pracovnou zmluvou (16,2 % oproti 5,9 %) a to isté platí o nízkokvalifikovaných pracovníkoch oproti vysokokvalifikovaným pracovníkom (19 % oproti 4,9 %); keďže v prípade zraniteľných skupín vrátane mladých pracovníkov, osamelých rodičov, osôb so zdravotným postihnutím, LGBTI osôb, Rómov alebo štátnych príslušníkov tretích krajín existuje väčšia pravdepodobnosť chudoby zamestnaných; keďže počas opatrení na obmedzenie pohybu, ktoré boli spočiatku nekoordinované, došlo k rozdeleniu mnohých rodín sezónnych a cezhraničných pracovníkov; keďže v dôsledku opatrení na obmedzenie pohybu museli rodičia, najmä ženy, často zosúladiť svoje povinnosti s opaterou o svoje deti, ako aj o starších príbuzných alebo príbuzných so zdravotným postihnutím; keďže nedostatočná rovnováha medzi pracovným a súkromným životom môže často viesť k stresu a problémom s duševným zdravím;

G. keďže miera nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ – hoci v polovici roka 2021 vykazovala prvé známky oživenia – bola v 2. štvrťroku 2021 stále na úrovni 17,4 %, čo je takmer trojnásobok miery nezamestnanosti obyvateľstva vo veku 25 – 74 rokov; keďže vplyv krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 na trh práce zvrátil šesťročný pokles počtu osôb, ktoré nie sú zamestnané, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), čiastočne v dôsledku neistého postavenia mladých ľudí na trhu práce[7]; keďže duševné zdravie mladých ľudí sa počas pandémie výrazne zhoršilo, pričom problémy súvisiace s duševným zdravím sa v niekoľkých členských štátoch zdvojnásobili v porovnaní s úrovňami pred krízou; keďže 64 % mladých ľudí vo vekovej skupine 18 – 34 rokov bolo na jar 2021 ohrozených depresiou, čiastočne v dôsledku nedostatku zamestnania a finančných a vzdelávacích vyhliadok v dlhodobejšom horizonte;

H. keďže pandémia ochorenia COVID-19 mala na mladých ľudí zničujúci vplyv, keďže sa znížila miera zamestnanosti a výrazne poklesli osobné príjmy; keďže predchádzajúca kríza ukázala, že ak sa pre mladých ľudí nevytvoria kvalitné stáže a pracovné miesta, a to na základe písomnej dohody a so zabezpečením dôstojných pracovných podmienok vrátane životného minima, poradenstva pre voľbu povolania a ďalšieho vzdelávania, opäť bude vysoké riziko, že budú nútení prijať neisté pracovné miesta, odísť za prácou do inej krajiny alebo sa prihlásiť do ďalšieho vzdelávania alebo odbornej prípravy; keďže stáže musia byť nielen platené, ale aj obmedzené z hľadiska trvania a počtu, aby sa nestalo, že mladí ľudia uviaznu v pasci ustavične sa opakujúcich stáží a budú využívaní ako lacná alebo dokonca bezplatná pracovná sila, bez sociálnej ochrany a dôchodkových práv; keďže jednou z hlavných priorít EÚ by malo byť zabrániť vzniku ďalšej tzv. stratenej generácie mladých ľudí;

I. keďže kríza v oblasti bývania sa prejavuje v bohatých aj menej bohatých krajinách a vedie k sociálnemu vylúčeniu a priestorovej segregácii; keďže prístup k dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu je ťažší pre zraniteľné skupiny ako sú chudobní pracujúci, ženy, mladí ľudia, najmä mladí nezamestnaní, osamelí rodičia, veľké rodiny, staršie osoby, najmä ak žijú samy, LGBTIQ osoby, migranti, utečenci, osoby so zdravotným postihnutím, osoby s fyzickými alebo psychiatrickými ochoreniami a ľudia z marginalizovaných komunít vrátane Rómov;

J. keďže podľa ročnej makroekonomickej databázy Komisie AMECO[8] sa počet krajín so záporným vývojom reálnych miezd zvýšil z dvoch v roku 2019 na trinásť v roku 2020; keďže úroveň reálnych miezd je v mnohých krajinách EÚ stále nižšia ako v krízovom roku 2009; keďže na zachovanie kúpnej sily pracovníkov by sa reálne mzdy museli v roku 2022 zvýšiť o 5 %;

K. keďže podľa výskumu OECD[9] možno tretinu celkovej mzdovej nerovnosti vysvetliť skôr rozdielmi v postupoch jednotlivých spoločností týkajúcich sa stanovovania miezd než rozdielmi v kvalifikácii pracovníkov; keďže spoločnosti s vysokými mzdami vyplácajú porovnateľným pracovníkom približne dvakrát viac ako spoločnosti s nízkymi mzdami; keďže ak sa pracovníci nemôžu ľahko presúvať z jednej spoločnosti do druhej (napr. z dôvodu nákladov na hľadanie práce a sťahovanie), mzdy nezávisia len od kvalifikácie pracovníkov, ale aj od postupov spoločností týkajúcich sa stanovovania miezd;

L. keďže zelená a digitálna transformácia povedú k určitému prerozdeleniu zamestnanosti z hľadiska úloh a odvetví; keďže prerozdelenie pracovníkov medzi odvetviami bude z hľadiska kvalifikačných potrieb náročnejšie ako prerozdelenie medzi spoločnosťami v rámci odvetví a môže znamenať dlhšie obdobie nezamestnanosti;

M. keďže telepráca môže niekedy rozmazať súčasné hranice medzi pracovným a súkromným životom, čo znamená vyššiu intenzitu práce a iné ťažkosti; keďže digitálne technológie predstavujú riziko z hľadiska kvality zamestnania; keďže u ľudí, ktorí pravidelne pracujú z domu, je viac ako dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že budú pracovať viac ako požadovaných maximálnych 48 hodín týždenne; keďže takmer 30 % telepracovníkov uvádza, že pracuje vo voľnom čase každý deň alebo niekoľkokrát za týždeň;

N. keďže zmena klímy prehĺbila už existujúce nerovnosti a neúmerne zasiahla chudobné a najzraniteľnejšie skupiny a regióny; keďže občania a pracovníci Únie čoraz intenzívnejšie a častejšie pociťujú dôsledky zmeny klímy a extrémnych výkyvov počasia; keďže ciele EÚ v oblasti klimatickej neutrality predstavujú výzvy pre pracovníkov a podniky aj príležitosti na zlepšenie blaha ľudí a zároveň sú absolútnou nevyhnutnosťou z hľadiska ochrany klímy a budovania lepšej budúcnosti pre mladšie a budúce generácie; keďže politiky zamerané na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy majú na rôzne regióny rôzny vplyv, pričom najväčší vplyv majú na tie regióny, ktoré sú vysoko závislé od fosílnych palív; keďže prudké zvyšovanie cien energií v celej EÚ, ktoré má viacero príčin, ktoré sa neobmedzujú na hospodársky vplyv pandémie ochorenia COVID-19, postihuje najzraniteľnejšie obyvateľstvo v EÚ, najmä jednotlivcov a domácnosti s najnižšími príjmami; keďže výzva prispôsobiť naše hospodárstva a spoločnosti sa musí riadiť spôsobom, ktorý zabezpečí spravodlivú a primeranú transformáciu; keďže vznik nových súvisiacich odvetví predstavuje aj príležitosti pre podniky a vytvára potrebu rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností pracovníkov na udržateľné pracovné miesta orientované na budúcnosť; keďže tento proces, ak sa bude dobre riadiť, by mal priniesť ochranu pre sociálne zraniteľné osoby, rodiny a mikropodniky; keďže na zabezpečenie hladkej a inkluzívnej transformácie pre pracovníkov bude zásadné vytváranie kvalitných pracovných miest, ambiciózne opatrenia na spravodlivú transformáciu, ako aj efektívne programy zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie;

O. keďže členské štáty s podporou EÚ poskytli svojim hospodárstvam bezprecedentnú fiškálnu podporu a pomoc v oblasti likvidity, aby zabránili hromadnému prepúšťaniu, zachovali príjmy a ochránili podniky v reakcii na krízu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19; keďže v tomto ohľade mala veľký význam aktivácia tzv. všeobecnej únikovej doložky v rámci postupov Paktu stability a rastu, ako aj prijatie plánu Nástroja Európskej únie na obnovu, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, Investičných iniciatív v reakcii na koronavírus (CRII a CRII+) a zavedenie európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE); keďže táto silná a koordinovaná politická reakcia poukazuje na význam pokračujúcej silnej koordinácie hospodárskych politík, politík zamestnanosti a sociálnych politík prostredníctvom rôznych politických nástrojov a nástrojov financovania; keďže zvýšená potreba financovania a investícií na posilnenie hospodárstva by mohla znamenať rozpočtové obmedzenia pre členské štáty;

P. keďže miera rastu obyvateľstva EÚ klesá a v dlhodobom horizonte sa očakáva výrazný pokles počtu obyvateľov; keďže rozsah demografických zmien sa v jednotlivých členských štátoch a regiónoch líši; keďže demografické zmeny ovplyvňujú sociálne systémy a pracovné trhy[10], najmä odvetvie poskytovania starostlivosti, a vyžadujú si komplexný prístup založený na kombinácii politických riešení v oblasti dôchodkov, sociálneho zabezpečenia, služieb starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti, bývania, škôl v ranom detstve, systémov zdravotnej starostlivosti, sociálneho začlenenia, integrácie menšín a migrantov, rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a rodovej rovnosti; keďže súčasná kríza opäť zdôraznila význam a nedocenenú úlohu odvetvia poskytovania starostlivosti v našej spoločnosti; keďže počet obyvateľov EÚ v produktívnom veku sa v poslednom desaťročí zmenšuje, čo je takisto jedným z faktorov prehlbujúceho sa nedostatku pracovných síl; keďže kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 poukázala na zásadný prínos migrujúcich pracovníkov k podpore európskych hospodárstiev a základných služieb a k vyrovnávaniu nedostatku pracovnej sily; keďže je nevyhnutné, aby sa vytvárali kvalitné pracovné miesta pre pracovníkov so strednou a nízkou kvalifikáciou, najmä pre ženy a mladých ľudí;

Q. keďže bezprecedentný digitálny vývoj a čoraz väčšie využívanie umelej inteligencie je pre EÚ príležitosťou stať sa lídrom v oblasti etickej umelej inteligencie sústredenej na človeka a vytvoriť silnejšie a odolnejšie hospodárstvo založené na digitálnom pokroku; keďže digitalizácia priniesla zamestnávateľom a pracovníkom mnohé výhody, ale aj nevýhody; keďže uplatňovanie systémov automatizácie, umelej inteligencie a súvisiacich pokročilých technológií v hospodárstve sa neustále zvyšuje, a preto zahŕňa sociálno-ekonomickú a digitálnu transformáciu; keďže nová digitálna ekonomika by mala pracovníkom a spoločnosti ako celku prinášať prospech zlepšovaním kvality života a pracovných podmienok, zabezpečením dobrej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, vytváraním nových pracovných príležitostí a prispievaním k sociálno-ekonomickému zbližovaniu; keďže dobre regulovaná umelá inteligencia môže potenciálne podporiť prosperitu a uľahčiť prechod k udržateľnému, silnému a odolnejšiemu hospodárstvu; keďže umelá inteligencia ponúka hospodárske výhody a nové príležitosti pre podniky, ale zároveň predstavuje výzvy v oblasti práva a zamestnanosti; keďže pracovníkom je potrebné poskytnúť potrebnú odbornú prípravu v oblasti zručností potrebných na prácu s vyvíjajúcou sa technológiou a na prispôsobenie sa dvojakej transformácii;

R. keďže súčasná kríza ukázala, že pracovné miesta na všetkých úrovniach zručností poskytujú hodnotu pre naše spoločnosti a hospodárstva a že by sa mali zabezpečiť bezpečné a zdravé pracoviská a kvalitná zamestnanosť; keďže existuje veľký dopyt po pracovníkoch v konkrétnych odboroch a povolaniach; keďže vzdelávanie a odborná príprava vrátane politík celoživotného vzdelávania, ktoré predpovedajú a odrážajú potreby trhu práce, zabezpečujú lepšiu integráciu na trhu práce a majú kľúčový význam pre hospodárske subjekty a kariérny rast pracovníkov; keďže programy zvyšovania úrovne zručností, rekvalifikácie a odbornej prípravy by mali byť dostupné pre všetkých pracovníkov vrátane pracovníkov so zdravotným postihnutím, a mali by byť takisto prispôsobené potrebám a schopnostiam pracovníkov;

S. keďže v roku 2018 sa v EÚ27 stalo viac ako 3 300 smrteľných nehôd na pracovisku a 3,1 milióna nehôd na pracovisku, ktoré nemali za následok smrť; keďže každý rok zomrie na choroby súvisiace s prácou viac ako 200 000 pracovníkov[11]; keďže tieto údaje nezahŕňajú úrazy, ku ktorým došlo počas nedeklarovanej práce, čo znamená, že skutočné počty pravdepodobne prevyšujú oficiálne štatistiky[12]; keďže podľa nadácie Eurofound v roku 2017 bolo 21 % pracovných miest v Európe veľmi kvalitných a 20 % pracovných miest bolo nekvalitných[13] a pracovníkov vystavovalo zvýšenému fyzickému alebo duševnému riziku; keďže 14 % pracovníkov bolo vystavených vysokej miere psychosociálneho rizika; keďže 23 % európskych pracovníkov sa domnieva, že ich bezpečnosť alebo zdravie sú z dôvodu ich práce ohrozené; keďže choroby z povolania a pracovné úrazy stoja Európsku úniu 3,3 % jej HDP[14]; keďže pracovníci majú právo na zdravé, bezpečné a prístupné pracovisko a prostredie, ktoré prispieva k uplatňovaniu Európskeho piliera sociálnych práv a noriem bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; keďže nedostatočné preventívne stratégie a stratégie na začlenenie starších pracovníkov, pracovníkov so zdravotným postihnutím, ako aj pracovníkov, ktorí sa chcú po dlhej chorobe znovu začleniť do trhu práce, znamenajú nevyužité príležitosti pre pracovníkov, podniky a spoločnosť ako celok;

Kapitola I

1. konštatuje, že udržateľnosť, sociálne začlenenie a blaho Európanov musia byť jadrom hospodárskej stratégie EÚ a že predsedníčka Komisie sa k tomu zaviazala; poukazuje na to, že EÚ potrebuje reformu správy hospodárskych záležitostí, ktorá sa zameria na udržateľný rozvoj a blaho; zdôrazňuje potrebu verejných investícií do sociálnej oblasti a ochrany životného prostredia v rámci plánov obnovy a odolnosti;

2. pripomína, že podľa zmlúv musí Únia pracovať na udržateľnom rozvoji Európy založenom na vyváženom hospodárskom raste, plnej zamestnanosti, zdravom a bezpečnom pracovnom prostredí a podmienkach, ako aj na sociálnom pokroku, vysokej miere ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia, podpore vedeckého a technického pokroku, boji proti chudobe, nerovnostiam, sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a na podpore vzostupnej sociálnej konvergencie, sociálnej spravodlivosti a ochrany, rovnosti žien a mužov, solidarity medzi generáciami a ochrany práv dieťaťa a osôb so zdravotným postihnutím; trvá na tom, že tieto ciele musia byť hlavnými prioritami dlhodobej stratégie udržateľného rastu EÚ v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja, Európskym pilierom sociálnych práv a Európskou zelenou dohodou a musia byť základom plánov obnovy a odolnosti členských štátov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zosúladenie európskej správy hospodárskych záležitostí s týmito cieľmi a stratégiami;

3. vyzýva Komisiu, aby si z tejto krízy vzala ponaučenie a usilovala sa o zavedenie transformovaného udržateľného riadenia v EÚ založeného na solidarite, sociálnej spravodlivosti a integrácii, spravodlivom rozdelení bohatstva, rodovej rovnosti, vysokokvalitných verejných službách vrátane verejného, univerzálneho a vysokokvalitného systému vzdelávania, kvalitnej zamestnanosti a na udržateľnom raste; vyzýva Komisiu, aby pred prijatím rozhodnutia o deaktivácii všeobecnej únikovej doložky zvážila nielen celkové posúdenie stavu hospodárstva na základe kvantitatívnych kritérií, ale aj posúdenie, ktoré náležite odráža základné nerovnosti, ako aj situáciu v oblasti zamestnanosti a sociálnu a zdravotnú situáciu v členských štátoch;

4. zdôrazňuje, že je nevyhnutné zohľadňovať úspešnosť hospodárstva EÚ, pokiaľ ide o blaho občanov a pracovníkov, inkluzívne trhy práce a pracovné a environmentálne normy;

5. zdôrazňuje, že udržateľný hospodársky rast musí byť cieľom inkluzívnej a udržateľnej sociálno-ekologickej transformácie našich hospodárstiev, pričom treba zabrániť sociálnej, hospodárskej a environmentálnej nerovnováhe bojom proti chudobe, znižovaním nerovností, vytváraním dôstojných pracovných miest s primeranými mzdami a pracovnými podmienkami; konštatuje, že ak sú naše hospodárstva konkurencieschopné, môžu rozvíjať správne spôsobilosti pre budúcnosť vrátane schopnosti držať krok s požiadavkami moderného trhu práce; zdôrazňuje, že významná časť príjmov vytvorených hospodárskym rastom a daňové príjmy, ktoré z toho vyplývajú, by sa mali využívať na financovanie verejných služieb vrátane systémov verejného zdravotníctva a vzdelávania; poukazuje na to, že na stimulovanie vytvárania kvalitných pracovných miest, inkluzívnej obnovy a predvídania budúcich kríz je potrebná silná podpora verejných služieb a systémov zdravotníctva a vzdelávania; požaduje revíziu súčasnej európskej správy hospodárskych záležitostí, a najmä fiškálnych pravidiel EÚ; zdôrazňuje, že udržateľný a inkluzívny hospodársky rast je nevyhnutný na pokrok, inovácie, dôstojné pracovné miesta a nezávislý život; zdôrazňuje, že dôstojný príjem zabezpečuje dôstojnú životnú úroveň a poskytuje sociálnu ochranu rodinám;

6. vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektoré členské štáty boli zadlžené už pred pandémiou ochorenia COVID-19; víta historickú a bezprecedentnú európsku reakciu v podobe Nástroja Európskej únie na obnovu a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti ako nástrojov na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu pandémie v členských štátoch;

7. zdôrazňuje, že je potrebné posilniť demokratickú zodpovednosť za súčasný proces hodnotenia semestra; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby reformovali finančný právny rámec a proces európskeho semestra s cieľom zabezpečiť, aby nový rámec správy hospodárskych záležitostí posilnil demokratickú zodpovednosť a zapojenie Parlamentu, ako aj úlohu a účasť sociálnych partnerov EÚ a členských štátov a zabezpečil prístup k cieľom politiky založený na výkonnosti a orientovaný na výsledky;

8. zdôrazňuje, že akčný plán Európskeho piliera sociálnych práv obsahuje tri hlavné ciele a že posledný z nich sa týka chudoby a jeho zámerom je znížiť počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením v porovnaní s rokom 2019 najmenej o 15 miliónov, z čoho by malo byť najmenej 5 miliónov detí; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia zatiaľ nepredložila jasný a komplexný program na dosiahnutie tohto cieľa účinnými nástrojmi a finančnými prostriedkami; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila stratégiu boja proti chudobe so záväzkom odstrániť v Európe chudobu do roku 2050; domnieva sa, že táto stratégia by okrem iného mala zahŕňať sociálny pokrok ako investičnú prioritu, čo znamená, že Nástroj Európskej únie na obnovu, viacročný finančný rámec a rozpočet EÚ musia vyhradiť investície na sociálne ciele, najmä v oblasti sociálneho pokroku, ktoré sa svojou ambicióznosťou vyrovnajú investíciám v zelenej a digitálnej oblasti, a že znižovanie chudoby a nerovností by malo byť prierezovým hľadiskom pri všetkých výdavkoch;

9. domnieva sa, že súčasné prvky flexibility pri uplatňovaní fiškálnych pravidiel by sa mali v praxi uplatňovať veľkorysejšie, aby znižovanie dlhu nebolo na úkor iných dôležitých cieľov, ako je plná zamestnanosť, kvalitné verejné služby a ochrana klímy; domnieva sa, že v tomto zmysle by sa Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti mal stať trvalým nástrojom, aby sa zabezpečilo, že takýto nástroj bude opäť k dispozícii v prípade podobne závažných kríz a bude k nemu rýchlejší prístup;

10. víta návrh Komisie na vytvorenie Sociálno-klimatického fondu, ktorý by slúžil na riešenie sociálnych dôsledkov transformácie našich spoločností, ktorá má zabezpečiť klimatickú neutralitu; je presvedčený, že sociálny vplyv ekologických politík sa musí riešiť v širšom meradle, a zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné prijať nástroje, ktoré umožnia všetkým častiam spoločnosti využívať výhody klimaticky neutrálnej spoločnosti a ochránia ľudí a domácnosti, najmä tých najzraniteľnejších, pred vplyvom zmeny klímy i znečistenia, a ktoré zabránia negatívnym sociálnym dôsledkom, ktoré by mohlo mať vykonávanie opatrení Európskej zelenej dohody v oblasti klímy;

11. podporuje demokratickejší proces semestra; je pevne presvedčený, že reforma správy hospodárskych záležitostí musí ísť ruka v ruke s posilnením sociálneho rozmeru; domnieva sa, že politiky rodovej rovnosti musia byť zakotvené a začlenené do všetkých fáz správy hospodárskych záležitostí;

12. domnieva sa, že do ročného prieskumu rastu je potrebné zahrnúť odkazy na rodové rozdiely v dôchodkoch, ako to bolo v niektorých prípadoch v minulosti;

13. vyzýva Komisiu, aby sa v rámci procesu semestra venovala aj úvahám o vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a súčasných národných stratégií pre osoby so zdravotným postihnutím; nabáda členské štáty a Komisiu, aby posúdili, či opatrenia sociálnej ochrany a opatrenia v oblasti zdravotného postihnutia vrátane dávok na ochranu príjmu primerane riešia otázku chudoby;

14. zdôrazňuje potrebu znížiť administratívnu záťaž a byrokraciu s cieľom podporiť a stimulovať hospodársky rast a konkurencieschopnosť a v tejto súvislosti zdôrazňuje program Komisie pre lepšiu právnu reguláciu; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny odporučila reformy, ktorými sa zníži byrokracia a zjednoduší prístup k financovaniu pre čo najširšiu škálu príjemcov vrátane podnikov a MSP, MVO, sociálnych podnikov, obcí a občanov; zdôrazňuje, že najmä MSP trpia nadmernou administratívnou záťažou;

15. víta oznámenie Komisie z 9. decembra 2021 s názvom Budovanie hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí: akčný plán pre sociálne hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby predložila ambiciózne opatrenia na zriaďovanie a rozvoj družstiev a sociálnych podnikov, ktoré svojou povahou kladú väčší dôraz na spravodlivé pracovné podmienky a posilnenie postavenia pracovníkov a občanov;

16. zdôrazňuje, že v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 je už mnoho mladých ľudí bez práce alebo v neistom zamestnaní; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti nezamestnanosti mladých ľudí a umožnili mladým ľuďom získať primerané a kvalitné prvé pracovné skúsenosti; vyzýva Komisiu, aby mladým ľuďom zaručila prístup ku kvalitným plateným stážam a učňovskej príprave, a odsudzuje prax neplatených stáží ako formu vykorisťovania mladých pracovníkov a porušovanie ich práv; vyzýva Komisiu, aby predložila právny rámec pre účinné stáže, odborné stáže a učňovskú prípravu;

17. vyzýva Komisiu, aby preskúmala súčasné európske nástroje, ako je rámec kvality pre stáže a európsky rámec pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu, a aby zahrnula kvalitatívne kritériá pre ponuky, ktoré sa predkladajú mladým ľuďom, vrátane zásady spravodlivého odmeňovania stážistov, prístupu k sociálnej ochrane, udržateľného zamestnania a sociálnych práv;

18. zdôrazňuje, že pomalé prerozdeľovanie a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami môže viesť k závažnému narušeniu procesu prepájania voľných pracovných miest s nezamestnanými osobami a k vyššej štrukturálnej nezamestnanosti; poukazuje na to, že politika musí podporovať pracovníkov pri hľadaní pracovných miest, ktoré si vyžadujú inú kvalifikáciu ako ich predchádzajúce povolanie;

19. zdôrazňuje, že zvýšenie zamestnanosti a zlepšenie pracovných podmienok skupín najviac postihnutých pandémiou by pomohlo predchádzať zničujúcim účinkom nezamestnanosti a nečinnosti a prehĺbeniu nerovností; je presvedčený, že základným nástrojom boja proti chudobe zamestnaných osôb je kombinácia veľkého rozsahu kolektívneho vyjednávania a vysokej miery odborovej organizovanosti, dobre financovaných aktívnych politík trhu práce a sociálnych dávok;

20. domnieva sa, že pravidlá transparentnosti odmeňovania sú dôležitým nástrojom zvyšovania povedomia o diskriminácii žien v odmeňovaní, keďže môžu poskytnúť právo na informácie o úrovni odmeňovania podľa pohlavia, požadovať od spoločností, aby oznamovali informácie o zamestnanosti a odmeňovaní podľa pohlavia, a motivovať ich, aby vykonávali audity rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; zdôrazňuje, že opatrenia týkajúce sa rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty sú obzvlášť dôležité pre niektoré krajiny s veľkými počiatočnými rozdielmi v odmeňovaní mužov a žien na začiatku kariéry pracovníkov;

Hospodárstvo, ktoré chráni zdravie a bezpečnosť pracovníkov pri súčasnom zabezpečení dobrých pracovných podmienok

21. víta strategický rámec Komisie v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na roky 2021 – 2027, najmä zavedenie prístupu – tzv. vízia nulovej úmrtnosti – k pracovným úrazom a chorobám z povolania; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že úroveň ambicióznosti stratégie nezodpovedá cieľu vízie nulovej úmrtnosti, a vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy zodpovedajúce týmto ambíciám; požaduje vypracovanie plánu na zníženie počtu pracovných úrazov a úmrtí pri práci, ktorý by členským štátom a podnikom poskytol primerané finančné prostriedky na dokončenie prechodu na nulovú úmrtnosť; zdôrazňuje, že vízia nulovej úmrtnosti by nemala viesť k nedostatočnému nahlasovaniu pracovných úrazov a chorôb z povolania; vyzýva Komisiu, aby do koncepcie vízie nulovej úmrtnosti zahrnula všetky zranenia a nehody, fyzické a psychické ujmy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa vo výrazne väčšej miere zamerali na stratégie prevencie, ako je posilnenie inšpektorátov práce, vnútroštátnych služieb v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a dialógu so sociálnymi partnermi s cieľom zabezpečiť, aby všetci zamestnanci bez ohľadu na typ alebo veľkosť zamestnávateľa mali právo na čo najvyššiu úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti;

22. domnieva sa, že je potrebná intenzívna spolupráca so sociálnymi partnermi a legislatívne opatrenia týkajúce sa viacerých aspektov politiky EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, aby sa doplnili rôzne mäkké opatrenia, ktoré sa plánujú na uskutočnenie vízie nulovej úmrtnosti; vyzýva na jasné zameranie sa na účasť pracovníkov a posilnenie konzultácií so sociálnymi partnermi;

23. zdôrazňuje vznik nových rizík v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v dôsledku zrýchľovania zmeny klímy a jej potenciálneho vplyvu na pracovníkov, ako aj v dôsledku transformatívnych technológií, ako sú umelá inteligencia a digitalizácia, ktoré by mohli viesť k nebezpečným pracovným podmienkam; upozorňuje na svoje uznesenie z 20. októbra 2021 s odporúčaniami pre Komisiu o ochrane pracovníkov pred azbestom[15] a víta pokrok dosiahnutý v procese revízie smernice o karcinogénoch a mutagénoch (CMD4); vyzýva Komisiu, aby prijala vhodné a primerané legislatívne i nelegislatívne opatrenia na zvládnutie týchto vznikajúcich rizík;

24. víta a zdôrazňuje ústrednú úlohu nového strategického rámca EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2021 – 2027 pri zaisťovaní zdravých a bezpečných pracovísk, najmä pri predvídaní a riadení zmien v kontexte ekologických, digitálnych a demografických zmien; zdôrazňuje význam zlepšenia prevencie pracovných úrazov a chorôb z povolania, odstránenia úmrtí súvisiacich s prácou a posilnenia pripravenosti reagovať na súčasné i budúce zdravotné krízy s cieľom zachovať zdravie a bezpečnosť pracovníkov, a tým zabezpečiť produktivitu a konkurencieschopnosť; zdôrazňuje, že príslušné stratégie je potrebné zamerať na riešenie problémov vyplývajúcich zo zvyšujúceho sa podielu starších pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím alebo chronickými chorobami; opakuje, že stres, úzkosť a depresia patria do druhej najväčšej skupiny zdravotných problémov súvisiacich s prácou uvádzaných samotnými pracovníkmi, ktoré môžu výrazne zvýšiť riziko iných zdravotných problémov vrátane autoimunitných chorôb alebo muskuloskeletálnych porúch a reumatických či chronických zápalových ochorení;

25. vyzýva Komisiu, aby navrhla novú smernicu o duševnom zdraví s cieľom zabrániť šíreniu psychosociálnych rizík pri práci a zabezpečiť blaho pracovníkov; domnieva sa, že záväzná regulácia je kľúčom k efektívnej prevencii duševných porúch, ako sú úzkosť, depresia, vyhorenie a posttraumatický stres, ako aj k ich uznaniu za choroby z povolania; domnieva sa, že v tejto smernici by sa mali riešiť minimálne požiadavky na prácu na diaľku, s cieľom zabezpečiť, aby pracovníci mohli uplatňovať svoje právo na odpojenie sa; domnieva sa, že táto smernica by mala regulovať aj používanie súčasných i nových digitálnych nástrojov na pracovné účely a objasniť pracovné podmienky telepracovníkov, ktoré musia byť rovnocenné s pracovnými podmienkami porovnateľných pracovníkov;

26. konštatuje, že pandémia ochorenia COVID-19 zvýraznila už existujúce štrukturálne problémy v sociálnom sektore, najmä v oblasti dlhodobej starostlivosti, vrátane problémov, ako je nedostatok personálu, zlé pracovné podmienky, nízke mzdy a malé využívanie digitálnych riešení;

Kapitola III

27. považuje rastúcu kúpnu silu a vyššie mzdy za dôležitú súčasť oživenia hospodárstva, ktorá stimuluje domáci agregovaný dopyt a zároveň zabezpečuje blahobyt občanov; vidí riziko, že rast miezd v nadchádzajúcom roku vo všeobecnosti klesne pod úroveň inflácie, čím sa zníži kúpna sila pracovníkov; varuje, že kúpna sila miezd by mohla stagnovať alebo dokonca klesať, ak by ceny za energiu, bývanie a potraviny naďalej rástli; domnieva sa, že domácnosti s nízkymi príjmami by mali byť chránené pred negatívnymi účinkami rastúcich cien služieb, tovaru a základných potravín; zdôrazňuje, že by sa to malo kombinovať s opatreniami na zvýšenie podielu domácností so strednými príjmami; domnieva sa, že kolektívne vyjednávanie a odborové zväzy môžu obnoviť rovnováhu medzi rôznymi skupinami v spoločnosti; zdôrazňuje význam riešenia chudoby pracujúcich, energetickej chudoby a dlhodobej nezamestnanosti; víta návrh Komisie na smernicu o dôstojnej mzde v Európskej únii, aby pomohla odstrániť chudobu pracujúcich a podporiť kolektívne vyjednávanie;

28. vyjadruje znepokojenie nad tým, že napriek nedávnemu zvýšeniu minimálnej mzdy v mnohých členských štátoch zostávajú zákonné minimálne mzdy často nízke v porovnaní s ostatnými mzdami v hospodárstve a mnohé z nich sú výrazne pod úrovňou 60 % mediánu mzdy v krajine;

29. konštatuje, že 22,4 % obyvateľstva EÚ je ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, z čoho 24,9 % sú deti, 23,3 % ženy a 18,2 % osoby nad 65 rokov, a riziko chudoby osôb so zdravotným postihnutím sa zvyšuje na 34,6 %; je veľmi znepokojený tým, že miera nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ je vyššia ako 15 %; zdôrazňuje, že pandémia COVID-19 zvyšuje význam vykonávania záruky pre deti, posilnenej záruky pre mladých ľudí a stratégie EÚ v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na vyšší než kedykoľvek predtým; vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty v boji proti chudobe, najmä medzi deťmi, ženami a staršími ľuďmi, chudobe pracujúcich a bezdomovectvu ako extrémnym formám chudoby a sociálneho vylúčenia;

30. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatok primeraného a cenovo dostupného sociálneho bývania na pokrytie potrieb obyvateľstva v oblasti bývania a zníženie miery príliš vysokých nákladov na bývanie; v tejto súvislosti vyzýva na reformu rámca správy hospodárskych záležitostí, aby členské štáty mohli uskutočňovať požadované ekologické a sociálne verejné investície vrátane investícií súvisiacich s rozvojom a zlepšovaním sociálneho, verejného, cenovo dostupného a energeticky hospodárneho bývania; zdôrazňuje, že bezdomovectvo je jednou z najextrémnejších foriem sociálneho vylúčenia; víta spustenie európskej platformy na boj proti bezdomovectvu s konečným cieľom ukončiť bezdomovectvo do roku 2030; vyzýva členské štáty, aby prijali ambiciózne vnútroštátne stratégie s primeraným vnútroštátnym financovaním a financovaním z prostriedkov EÚ založené na zásade „bývanie ako prvé“, aby predchádzali bezdomovectvu a poskytli prístup k primeranému, bezpečnému a cenovo dostupnému bývaniu;

31. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prístup k dôstojnému bývaniu pre všetkých prostredníctvom národných plánov cenovo dostupného bývania zahrnutých do národných programov reforiem;

32. víta pozornosť venovanú v stratégii pre rovnosť LGBTIQ osôb bezdomovectvu týchto osôb, najmä mladých LGBTIQ bezdomovcov; vyzýva Komisiu, aby riešila problém bezdomovectva LGBTIQ osôb spolu s členskými štátmi;

33. domnieva sa, že nevyhnutným predpokladom obnovy po pandémii COVID-19 a úspešného vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv, najmä čo sa týka znižovania chudoby a sociálneho vylúčenia vo všetkých jeho formách, sú kvalitné, primerané, prístupné a cenovo dostupné sociálne služby;

34. konštatuje, že hlavný cieľ znížiť počet chudobných ľudí o 15 miliónov sa nedosiahne bez toho, aby sa venovala pozornosť najzraniteľnejším skupinám; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali cielené spôsoby podpory dlhodobo nezamestnaných a bezdomovcov, ako aj osôb, ktoré čelia viacerým prekážkam a typom diskriminácie;

35. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v EÚ zaručili všeobecný prístup k bezplatnému verejnému vzdelávaniu pre deti do 3 rokov, čo by prispelo k rovnosti príležitostí pre budúcu generáciu, ako aj k posilneniu účasti žien na trhu práce; trvá na tom, že je dôležité transponovať smernicu o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup a vyvážené využívanie dovolenky pre mužov a ženy, čo umožní rodičom s deťmi alebo pracovníkom so závislými príbuznými lepšie zladiť opatrovateľské a pracovné povinnosti;

36. konštatuje, že hlavné obete pandémie COVID-19 sú rodiny, deti a zraniteľné skupiny; zdôrazňuje, že odstránenie chudoby detí a zabezpečenie dobrých životných podmienok a rovnakých príležitostí detí musí byť pre Európu jednou z najvyšších priorít; vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o urýchlené zavedenie európskej záruky pre deti a zabezpečila na túto úlohu vyčlenený rozpočet vo výške 20 miliárd EUR a splnila túto úlohu v rokoch 2021 – 2027 s cieľom bojovať proti chudobe všetkých detí a ich rodín bez obmedzení; zdôrazňuje, že toto by mal sprevádzať pripravovaný návrh odporúčania Rady o minimálnom príjme s cieľom prispieť k cieľu znižovania chudoby; zdôrazňuje, že cieľom Európskej záruky pre deti je podporovať vnútroštátne politiky na predchádzanie sociálnemu vylúčeniu a boj proti nemu tým, že sa všetkým deťom v núdzi zaručí prístup ku kľúčovým službám, vrátane detí, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, bez ohľadu na ich migračný štatút; domnieva sa, že záruka pre deti sa musí rozšíriť tak, aby dopĺňala vnútroštátne systémy prídavkov na deti; vyzýva členské štáty, aby využili zdroje dostupné okrem iného v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) na predchádzanie sociálnemu vylúčeniu a chudobe detí v núdzi, boj proti nim a podporou rovnakých príležitostí prostredníctvom tejto záruky; ďalej vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala pokrok v tejto oblasti;

37. pripomína, že dôsledky pandémie najviac postihli mladých ľudí, keďže sú nadmerne zastúpení v odvetviach najviac dotknutých pandemickými obmedzeniami a častejšie pracujú na dočasný alebo čiastočný úväzok, v porovnaní s ostatnými skupinami najčastejšie pociťujú neistotu v oblasti bývania a zažívajú neúmerný vplyv na ich životnú spokojnosť a duševnú pohodu, pričom takmer dve tretiny mladých ľudí sú ohrozené depresiou[16]; požaduje posilnenie nástroja záruky pre mladých ľudí a aktualizáciu vnútroštátnych systémov s cieľom znížiť do roku 2030 dlhodobú nezamestnanosť a nezamestnanosť mladých ľudí aspoň o 50 %, a to aj vrátane kritérií na vytváranie kvalitných pracovných miest v súlade s cieľom udržateľného rozvoja č. 8 programu OSN Agenda 2030; domnieva sa, že nastal čas, aby bola záruka pre mladých ľudí záväzná pre všetky členské štáty a inkluzívna vrátane aktívnych osvetových opatrení zameraných na ľudí, ktorí sú dlhodobo v kategórii NEET (nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy), a na mladých ľudí zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia, ako sú mladí ľudia so zdravotným postihnutím a mladí Rómovia;

38. zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty naďalej investovali dostatočné zdroje z ESF+ do opatrení na podporu cielených činností a štrukturálnych reforiem v oblasti kvalitnej zamestnanosti mladých ľudí, odborného vzdelávania a prípravy, najmä učňovskej prípravy a podnikateľských zručností; ďalej zdôrazňuje, že ak chcú členské štáty získať prístup k financovaniu v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, musia do toho zahrnúť reformy a investície do budúcej generácie, detí a mládeže v súlade s cieľmi záruky pre deti a záruky pre mladých ľudí; vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala investície členských štátov do tejto oblasti prostredníctvom cyklu semestra a národných programov reforiem v súlade s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti;

39. vyzýva EÚ a členské štáty, aby riešili štrukturálne problémy, ktoré spôsobujú chudobu a sociálne vylúčenie detí, podporovaním vysokej úrovne zamestnanosti a sociálneho začlenenia, a to aj medzi znevýhodnenými skupinami; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť rodovú rovnosť, nediskrimináciu a sociálnu rovnosť v pracovnoprávnych vzťahoch; zdôrazňuje, že ide o dôležitý prvok udržateľného a prosperujúceho hospodárstva a silnej demokracie;

40. zdôrazňuje, že všetky deti majú nárok na ľudské práva a bezpečné prostredie ako základné podmienky, čo zahŕňa aj predchádzanie predčasnému ukončeniu školskej dochádzky, ochranu ich duševného zdravia a ich plné zapojenie do spoločnosti a trhu práce; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že LGBTI deti sú v školách často obeťami šikanovania a násilia, čo má vážny vplyv na ich blaho; je presvedčený, že politiky proti šikanovaniu, ako aj prístup detí k informáciám o sexuálnej orientácii a rodovej identite by mali byť neoddeliteľnou súčasťou vzdelávacích systémov;

41. zdôrazňuje, že v rámci európskeho semestra je potrebné jednotlivým krajinám odporučiť investície do primeraných príspevkov pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré budú zlučiteľné s inými formami príjmu, s cieľom znížiť riziko chudoby, ktorému čelia osoby so zdravotným postihnutím;

42. zdôrazňuje potrebu rozhodných a účinných sociálnych investícií na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni do posilňovania sociálnych služieb;

43. vyzýva EÚ a členské štáty, aby zaručili, aby mal každý v našej spoločnosti mal správne zručnosti, ktoré mu umožnia nájsť si prácu a rozvinúť svoj talent, najmä pokiaľ ide o mladšiu generáciu; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť vzdelávacie programy EÚ a zároveň zosúladiť vzdelávanie a odbornú prípravu s potrebami hospodárstva a spoločnosti budúcnosti; pracovníci, učitelia a školitelia by mali identifikovať, podporovať a propagovať správne zručnosti v oblasti odbornej prípravy; domnieva sa, že investície do digitálnej infraštruktúry sú nevyhnutné; je presvedčený, že prekážky, ako je nedostatok pracovnej sily, bránia hospodárskemu rastu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby okamžite začali vykonávať komplexný balík opatrení na riešenie nedostatku pracovných síl so zameraním na životné minimum, zlepšenie pracovných podmienok, posilnenie mobility pracovnej sily v EÚ, uľahčenie začlenenia migrantov do trhu práce a zjednodušenie prístupu MSP k financovaniu; vyzýva na posilnenie európskeho kvalifikačného rámca pre náležité uznávanie kompetencií a kvalifikácií získaných v krajinách mimo EÚ; vyzýva členské štáty, aby uznávali, potvrdzovali a certifikovali existujúce formálne aj neformálne schopnosti, talenty a odborné znalosti ľudí z tretích krajín; zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť prístup k formálnemu, informálnemu a neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému a kvalitnému vzdelávaniu;

44. zdôrazňuje význam verejných služieb zamestnanosti s dostatočnými zdrojmi; domnieva sa, že verejné služby zamestnanosti by mali poskytovať individualizovanú podporu a posúdenie potrieb uchádzačov o zamestnanie so zdravotným postihnutím, starších uchádzačov o zamestnanie a dlhodobo nezamestnaných;

45. domnieva sa, že ďalšie odporúčania v rámci európskeho semestra by sa mali zamerať na kvalitu a financovanie, ako aj na pracovné podmienky v dlhodobej starostlivosti zameranej na osoby vrátane sociálnej starostlivosti a podpory; pripomína členským štátom vyhlásenie z Astany (2018) a ich záväzok posilniť primárnu zdravotnú starostlivosť s cieľom poskytovať spravodlivú, prístupnú, bezpečnú a cenovo dostupnú komunitnú starostlivosť o staršie osoby;

46. je hlboko znepokojený vplyvom pandémie na duševné zdravie pracovníkov a celej spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby systematicky predkladala odporúčania na posilnenie systémov starostlivosti o duševné zdravie;

47. domnieva sa, že pri odporúčaniach v oblasti politiky zamestnanosti by sa nemalo zabúdať na dlhodobú nezamestnanosť a nečinnosť, najmä u starších osôb; víta minulé odporúčania adresované niektorým členským štátom, ktoré odkazujú na potrebu prehodnotiť systém stimulov na zamestnávanie s cieľom podporiť zamestnanosť mladých ľudí; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby ich rozšírila aj na starších uchádzačov o zamestnanie;

48. zdôrazňuje, že sexuálne a rodovo podmienené násilie prináša veľmi škodlivé a rozmanité zdravotné dôsledky, ktoré preukázateľne môžu viesť k vážnym dôsledkom týkajúcim sa fyzického a duševného zdravia; vyzýva preto na riadnu ochranu obetí sexuálneho a rodovo motivovaného násilia a poskytnutie primeraných zdrojov týmto obetiam, ako aj na zvýšenie zdrojov a rozšírenie účinných opatrení na tento účel;

Kapitola IV

49. je znepokojený celosvetovým nedostatkom mnohých tovarov, čiastočne v dôsledku narušenia spôsobeného pandémiou; vyzýva Komisiu, aby identifikovala nedostatky v strategických výrobných lokalitách a predložila stratégie na posilnenie sebestačnosti EÚ v kritických odvetviach a diverzifikáciu zdrojov s cieľom znížiť závislosť EÚ od nedemokratických tretích krajín; žiada, aby sa posilnil sociálny a hospodársky udržateľný rozmer priemyselnej stratégie s osobitným zameraním na kvalitné pracovné miesta a strategické hodnotové reťazce v EÚ a aby sa v tejto súvislosti upravili alebo zaviedli potrebné regulačné požiadavky s cieľom zabezpečiť udržateľnú a silnú európsku priemyselnú kapacitu a primeranú podmienenú finančnú podporu; podporuje ambicióznu a súdržnú priemyselnú politiku s účasťou sociálnych partnerov s cieľom posilniť reálnu ekonomiku a podporiť konkurencieschopné a udržateľné priemyselné odvetvia a služby; vyzýva Komisiu, aby vytvorila novú rámcovú smernicu o informovaní pracovníkov, konzultáciách s nimi a ich účasti pre minimálne európske normy vrátane predvídania zmien; vyzýva tiež na revíziu smernice o európskej zamestnaneckej rade (EZR) s cieľom posilniť právo zástupcov pracovníkov na informácie a konzultácie, najmä v procese reštrukturalizácie; je presvedčený, že silná priemyselná základňa potrebuje rovnaké podmienky a silné stimuly pre inovácie, vysoké environmentálne normy a dobré pracovné podmienky; zdôrazňuje dôležitosť účasti sociálnych partnerov na vývoji inkluzívnej spoločnosti;

50. vyzýva Komisiu, aby posilnila európsku priemyselnú a výrobnú kapacitu s cieľom znížiť závislosť; zdôrazňuje význam rozvoja technologickej suverenity a vytvárania európskej hodnoty a pracovných miest v strategických priemyselných oblastiach; zdôrazňuje význam strategickej autonómie EÚ a odolnosti dodávateľského reťazca;

51. domnieva sa, že na zabezpečenie udržateľnej správy a riadenia spoločností a na to, aby sa predišlo nedostatku strategických tovarov a delokalizácii výroby, je nevyhnutné zapojenie pracovníkov do podnikových záležitostí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili podmienky a požiadavky potrebné na to, aby sa do roku 2030 aspoň na 80 % spoločností vzťahovali dohody o udržateľnej správe a riadení spoločností, aby zaviedli stratégie odsúhlasené pracovníkmi s cieľom pozitívne ovplyvniť environmentálny, sociálny a hospodársky rozvoj prostredníctvom postupov správy a riadenia a zabezpečenia prítomnosti na trhu, zvýšiť zodpovednosť riaditeľov pri začleňovaní udržateľnosti do rozhodovania podnikov a podporovať postupy správy a riadenia spoločností, ktoré prispievajú k udržateľnosti spoločností, pokiaľ ide okrem iného o podávanie správ o podnikoch, odmeňovanie v predstavenstve, maximálny rozdiel v odmeňovaní, zloženie predstavenstva a účasť zainteresovaných strán;

52. požaduje smernicu o záväzných ľudských právach, náležitej starostlivosti a zodpovednom obchodnom správaní – vrátane práv pracovníkov, ako je právo na združovanie a kolektívne vyjednávanie a právo na zdravie a bezpečnosť, sociálnu ochranu a dobré pracovné podmienky –, ktorou sa stanoví povinná náležitá starostlivosť zahŕňajúca činnosti spoločností a ich obchodné vzťahy vrátane dodávateľských a subdodávateľských reťazcov; zdôrazňuje, že táto smernica by mala zabezpečiť plné zapojenie odborových zväzov a zástupcov pracovníkov do celého procesu náležitej starostlivosti a mala by zaručiť právo dosiahnuť kolektívnu zmluvu o politike náležitej starostlivosti na príslušných úrovniach; zdôrazňuje, že vnútroštátne inšpektoráty práce aj Európsky orgán práce musia byť schopné vykonávať spoločné kontroly v celom reťazci, podávať sťažností a ponúkať podporu týkajúcu sa súladu všetkým spoločnostiam v EÚ a spoločnostiam, ktoré chcú získať prístup na vnútorný trh; vyzýva Komisiu, aby trvala na ratifikácii dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 81 (inšpekcia práce) a č. 129 (inšpekcia práce v poľnohospodárstve) všetkými obchodnými partnermi EÚ;

53. vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o hospodársku odolnosť, podporovala verejné investície do strategických odvetví a systémov sociálneho zabezpečenia, chránila podnikanie a MSP a zabezpečovala sociálny pokrok v EÚ prostredníctvom dobre platených pracovných miest;  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili odolnosť hospodárstva, konkurencieschopnosť a pripravenosť na budúce krízy, aby sa vytvorilo priaznivé podnikateľské prostredie, ktoré pomôže prilákať investície a podnikateľov, a aby zabezpečili spravodlivú a sociálnu EÚ s pracovnými miestami, ktoré umožnia dôstojný život, pričom sa na nikoho nezabudne, pri súčasnom rešpektovaní subsidiarity členských štátov; vyzýva členské štáty, aby znížili administratívne zaťaženie podnikov s osobitným dôrazom na MSP, ktoré sú základom európskeho hospodárstva;

54. vyzýva Komisiu, aby do svojich odporúčaní zahrnula výzvu pre všetky členské štáty, aby investovali do sociálneho a obehového hospodárstva, a to nielen pre ich potenciál vytvárať pracovné miesta, ale aj preto, že slúžia ako nástroje inkluzívnej hospodárskej obnovy a zelenej transformácie;

55. zdôrazňuje potrebu riešiť nedostatky v zručnostiach a nedostatok zručností v EÚ s cieľom odstrániť prekážky na trhu práce; konštatuje, že niektoré z týchto rozdielov bránia produktivite a hospodárskemu rastu a odrádzajú pracovníkov od vstupu na trh práce; zdôrazňuje, že je potrebné transformovať a modernizovať odbornú prípravu, formálne a neformálne vzdelávanie, ako aj zlepšiť profesijné poradenstvo, získavanie digitálnych zručností a vzdelávanie a podporovať odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie; vyjadruje znepokojenie nad potrebou zlepšiť digitálne zručnosti v EÚ v súlade s potrebami budúcich trhov práce, čo sa odráža okrem iného v nedostatku odborníkov v oblasti IT; zdôrazňuje takisto význam základných digitálnych zručností pre sociálne začlenenie, a to aj pokiaľ ide o staršie osoby a ľudí žijúcich vo vzdialených oblastiach; zdôrazňuje, že je dôležité zamerať sa na odborné vzdelávanie a prípravu a investovať do nich v kontexte dvojitej digitálnej a zelenej transformácie na všetkých úrovniach vzdelávania, rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností a pokračovať v celoživotnom vzdelávaní s osobitným zameraním na zručnosti v oblasti STEM pre dievčatá a ženy; v tejto súvislosti pripomína potrebu zabezpečiť rovnaký prístup k odbornej príprave pre všetkých pracovníkov; žiada, aby sa vzdelávacie systémy v EÚ viac zjednotili a aby sa kvalifikácie uznávali vo väčšej miere; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť sieťové prostredie pre inštitúcie vzdelávania a vysokoškolského vzdelávania, centrá odbornej prípravy a zamestnávateľov, ktorí spolupracujú, aby bolo možné predvídať a uspokojovať budúce potreby trhu práce; zdôrazňuje, že v súvislosti so znižujúcim sa počtom obyvateľov v produktívnom veku sú nevyhnutné opatrenia, ktoré privedú na trh práce viac ľudí; domnieva sa, že integrácia migrantov na trhu práce bude mať pozitívny vplyv na ponuku pracovných síl, zníži ich nedostatok a podporí vyššiu mieru zamestnanosti; domnieva sa, že ju treba kombinovať s inými opatreniami; zdôrazňuje, že je dôležité umožniť zdravší pracovný život, zlepšovať pracovné podmienky a lepšie prispôsobiť trhy práce meniacim sa potrebám pracovníkov v priebehu ich života;

56. vyzýva Komisiu, aby v procese európskeho semestra stanovila ako prioritu reformu dlhodobej starostlivosti a investície do nej, ako aj potrebu poskytovania kvalitnej, dostupnej, cenovo prijateľnej a primeranej dlhodobej starostlivosti so zameraním na komunitné služby starostlivosti, ktoré sú zamerané na človeka a posilňujú jeho postavenie a ktoré spĺňajú potreby ľudí a sú dostupné aj pre osoby s nižšími príjmami; konštatuje, že investície do dlhodobej starostlivosti sú príležitosťou na vytváranie pracovných miest; zdôrazňuje, že je dôležité venovať pozornosť vytváraniu kvalitných pracovných miest s dôstojnými mzdami a pracovnými podmienkami;

57. zdôrazňuje, že investície do zavádzania moderných digitálnych technológií, výskumu a inovácií sú kľúčom k budúcim hospodárskym politikám na zvládnutie digitálnej transformácie; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili nedostatok digitálnych investícií vo verejnom aj súkromnom sektore, a sústredili sa najmä na podporu MSP;

Kapitola V

58. zdôrazňuje, že na zabezpečenie spravodlivej transformácie musíme riešiť a prijať výzvy a príležitosti, ktoré sa naskytnú pri dosahovaní našich cieľov; domnieva sa, že prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo musí byť spravodlivý a sociálne férový, pričom sa nesmie zabudnúť na žiadnych pracovníkov ani miestne komunity; zdôrazňuje, že by sa mali zachovať pracovné miesta a zlepšiť pracovné podmienky založené na sociálnom trhovom hospodárstve so silným výskumom a inováciami v oblasti nových technológií; domnieva sa, že zelená a digitálna transformácia by mala byť spravodlivá a inkluzívna a mala by viesť k udržateľnejšej a konkurencieschopnejšej Európe, v ktorej majú pracovníci dôstojnosť a príležitosti prosperovať; konštatuje, že podľa hospodárskej prognózy Komisie z jari 2021 sa očakáva, že verejné investície sa v rokoch 2021 a 2022 v porovnaní s údajmi z roku 2019 zvýšia;

59. súhlasí s vymedzením MOP, podľa ktorého je spravodlivý prechod k udržateľnému rozvoju prístupom k budúcnosti práce zameraným na človeka, ktorý transformuje ekonomiky a spoločnosti, maximalizuje príležitosti na dôstojnú prácu pre všetkých, znižuje nerovnosti a podporuje sociálnu spravodlivosť, ako aj priemysel, pracovníkov a komunity;

60. pripomína kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú európski, vnútroštátni a odvetvoví sociálni partneri pri predvídaní zmien; zdôrazňuje potrebu intenzívneho zapojenia odborových zväzov a zástupcov pracovníkov na všetkých úrovniach rozhodovania, aby sa zabezpečila účinná a spravodlivá transformácia; zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu kolektívneho vyjednávania pri zabezpečovaní najvyšších noriem bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, rozvoja príslušných zručností a strategického predvídania zmien; zdôrazňuje, že európske a medzinárodné ľudské práva zaručujú všetkým pracovníkom právo organizovať sa, vytvárať odborové zväzy a vstupovať do nich, zúčastňovať sa na kolektívnom vyjednávaní, kolektívnym spôsobom brániť svoje práva a požívať ochranu v rámci kolektívnych zmlúv bez ohľadu na ich postavenie v zamestnaní; vyzýva členské štáty, aby odstránili všetky vnútroštátne právne predpisy, ktoré bránia kolektívnemu vyjednávaniu, a to aj tým, že zabezpečia prístup odborov na pracoviská na účely organizovania, výmeny informácií a konzultácií a posilnia zastúpenie pracovníkov;

61. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali iniciatívy zamerané na znižovanie nerovností a ochranu dôstojných pracovných podmienok pre všetkých; v rámci práce na diaľku zdôrazňuje právo na odlúčenie od práce, psychickú pohodu pri práci a zdravie a bezpečnosť pri práci; vyzýva na vytváranie hodnotných pracovných miest pre pracovníkov, a tým aj na posilnenie úlohy sociálnych partnerov a kolektívneho vyjednávania; víta návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy a žiada jej čo najrýchlejšie prijatie; víta zavedenie vyvrátiteľnej domnienky pracovnoprávneho vzťahu založenej na zásadách prednosti faktov podľa tejto smernice pre všetky osoby pracujúce pre digitálne pracovné platformy; považuje za nevyhnutné zabezpečiť rovnaké podmienky a to, aby sa na platformy vzťahovali rovnaké pravidlá trhu práce ako na tradičné spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že digitálne platformy budú používať transparentné, nediskriminačné a etické algoritmy; zdôrazňuje význam ľudských pracovných vzťahov a dôstojnosti na pracovisku a považuje za nevyhnutné, aby riadenie algoritmov vykonával ľudský dozor a aby ich rozhodnutia boli zodpovedné, spochybniteľné a v prípade potreby zvratné;

62. vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili presadzovanie práva a bojovali proti praktikám podvodných agentúr dočasného zamestnávania; vyzýva Komisiu, aby zaviedla povinnú certifikáciu pre verejné obstarávanie v celej EÚ a aby na tento účel zriadila sociálny register; pripomína úlohu, ktorú môže zohrávať sociálne zodpovedné verejné obstarávanie pri vytváraní pracovných príležitostí, zabezpečovaní dôstojnej práce, sociálneho a profesijného začlenenia a lepších podmienok pre zraniteľné skupiny; zdôrazňuje, že členské štáty by mali financovať reformy v tejto oblasti, a to aj prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, aby sa pravidlá verejného obstarávania stali dynamickejšími a transparentnejšími, aby zohľadňovali ciele sociálnej politiky, a najmä podporovali prístup podnikov sociálneho hospodárstva k verejnému obstarávaniu v súlade s akčným plánom pre sociálne hospodárstvo;

°

° °

63. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.


 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Vzhľadom na hospodársku situáciu v Európe a dôsledky pandémie COVID-19 má táto správa veľkú hodnotu, a tým aj mimoriadny význam. Pre spravodajcu je preto veľmi dôležité, aby túto správu podporili všetky politické skupiny a aby oslovila širšie publikum.

 

Táto správa sa preto líši od predchádzajúcich správ, pokiaľ ide o jej význam, ciele a jasnosť. Európske a svetové trhy nezasiahla výrazne len pandémia COVID-19, ale aj klimatická kríza, umelá inteligencia a rastúca nevyváženosť medzi predpismi v sociálnej oblasti a trhovým hospodárstvom, k čomu prispievajú aj značne negatívne mechanizmy.

 

Vzhľadom na to, že Európa a jej trhy prešli procesom rozvoja na rôznych úrovniach, ktorý musí pokračovať, táto správa podporuje aj odmietnutie iniciatívy Svetového ekonomického fóra, tzv. veľkého resetu (Great Reset), ktorej cieľom je reorganizácia svetového hospodárstva a spoločnosti po skončení pandémie COVID-19.

 

Spravodajca uznáva, že mnohé ďalšie tematické správy majú multidisciplinárny charakter. Výslovne zdôrazňuje, že táto správa vyjadruje uznanie na mnohých úrovniach, že treba dodržiavať Pakt stability a rastu a že sa musí zachovať rozpočtová flexibilita jednotlivých členských štátov v súlade so zásadou subsidiarity a rozmanitosťou Európy. Táto správa obsahuje veľmi konkrétne vyhlásenia, ktoré majú kľúčový význam pre životaschopné, odolné a udržateľné európske hospodárstvo.

 

V kapitole I sa požaduje väčší dôraz na udržateľný hospodársky rast a jeho financovanie. Vzhľadom na prázdne štátne pokladnice v európskych verejných rozpočtoch musíme nájsť nové a lepšie spôsoby financovania.

 

Doterajšie hospodárske programy a stanovené finančné prostriedky nebudú stačiť na životaschopné, udržateľné a trvalé oživenie hospodárstva a zabezpečenie silných trhov, ktoré sú odolnejšie voči ďalším krízam. Cieľom udržateľného hospodárskeho rastu musí byť, aby sme dokázali čo najlepšie zvládať budúce krízy, zaistiť bezpečnosť trhov a rozšíriť infraštruktúru, a zároveň zaručiť vplyv šetrný voči klíme.

 

Na tento účel bol vypracovaný systém tzv. Manacle Bonds. Spravodajca odporúča, aby ho Komisia preskúmala a zodpovedajúcim spôsobom zaviedla.

 

Na objasnenie tohto systému treba uviesť, že spravodajca je proti rozpočtu eurozóny s vyššími členskými príspevkami, ako aj proti všeobecnej komunitarizácii štátneho dlhu prostredníctvom eurobondov. Spravodajca považuje prístup reformovaného ECB programu nákupu dlhopisov za zmysluplné opatrenie.

 

ECB by mala mať možnosť nakupovať dlhopisy emitované Európskou úniou. EÚ by vydávala dlhopis, ktorý by zahŕňal napríklad európske hospodárske opatrenia alebo tiež umožnil financovať európsky prídavok na dieťa. Nemalo by byť možné financovať vnútroštátne opatrenia. Do tohto programu by sa mali zahrnúť len spoločné európske opatrenia – spoločne a nerozdielne – na dosiahnutie spoločného zisku. Dlhopisy nemajú byť obchodovateľné. Inštitúcie a súkromní investori nemôžu nakupovať cenné papiere. Držiteľom týchto dlhopisov môže byť len ECB. Ich súčasťou nie je prísľub úrokovej sadzby, ale dátum splatenia. Všetky členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na emisii dlhopisu, sú zodpovedné za splatenie. Členské štáty sú zodpovedné len za svoj príslušný podiel. Nesplatenie môže byť dôvodom odmietnutia pri budúcich emisiách. Z dôvodu solidarity by sa na dlhopise mali podieľať všetky členské štáty. Členské štáty sa de facto dohodli:

– na cieli, ktorý sa má plniť (boj proti chudobe detí prostredníctvom európskeho prídavku na dieťa); (boj proti nezamestnanosti prostredníctvom príspevku na skrátený pracovný čas/hospodárskych opatrení) atď.;

– na hodnote dlhopisu;

– dátume splatenia;

– prípadných predbežných podmienkach (reformách), ktoré musia splniť aj (spoločne) emitujúce štáty.

 

ECB by na základe vlastných kritérií (ako sú predchádzajúce záznamy o splácaní dlhu, právne preskúmanie atď.) rozhodla, či je možné kúpiť emitovaný dlhopis. ECB by rozhodovala nezávisle. Neexistuje žiadna záruka, že dlhopis môže byť skutočne umiestnený. Dlhopisy môže odkúpiť len ECB, čo jej umožňuje vkladať peniaze do spoločného hospodárskeho priestoru kontrolovaným spôsobom a pri splatení ich neutralizovať. Keďže veriteľom je len ECB, je úplne možné, aby neskôr došlo k vzdaniu sa pohľadávky. Táto forma dlhopisov rozširuje politický rozsah a zároveň zachováva nezávislosť Európskej centrálnej banky.

 

V kapitole II sa uvádza súvislosť medzi životným prostredím a zdravím, ako aj potrebné preventívne opatrenia v oblasti pracovného lekárstva. Dni neodpracované v dôsledku choroby majú negatívny hospodársky vplyv na výrobu, výrobné náklady, ako aj obchod a služby.

 

V kapitole III sa zdôrazňuje, že konvergencia medzi európskymi krajinami vo všeobecnosti nielenže stagnuje, ale čoraz viac sú s ňou spojené aj veľké rozdiely medzi severom a juhom, pokiaľ ide o prínosy pre ľudí. V dôsledku toho je subjektívna chudoba na historicky najvyššej úrovni a aj objektívna miera chudoby sa drží na veľmi vysokej úrovni.

 

Preto je naliehavo nevyhnutné sústrediť sa v hospodárskych programoch zameraných na budúcnosť na kúpnu silu. To im umožní, aby boli plne účinné v rámci európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2022.

 

Po zvýšení kúpnej sily zvyčajne nasleduje zodpovedajúce zvýšenie produktivity, čo má stabilizovať udržateľný hospodársky rast. To vedie okrem iného k menšej miere skráteného pracovného času a nezamestnanosti, pričom sa dosahujú výrazné úspory nákladov. Vďaka väčšej spotrebe možno potom v členských štátoch očakávať aj vyššie daňové príjmy. Celkovo vzaté rast kúpnej sily nielenže brzdí nárast rizika chudoby, ale ho aj aktívne obmedzuje. V kapitole III sa preto konkrétne navrhuje zavedenie prídavku na dieťa 25/25, ktorý je vysvetlený nižšie.

 

Celý život sa zrýchlil, napreduje závratným tempom a je zložitejší. Rodiny s deťmi sú čoraz chudobnejšie. Mnohí rodičia už nevládzu a sú preťažení. Je čoraz viac konfliktov. Jedným z dôsledkov je napríklad nárast násilia v rodinách. V celej Európe prudko narastá počet prípadov zanedbávania a zneužívania detí. Tomu treba zamedziť prijímaním ráznych opatrení. Európa musí aktívne, priamo a na mieste bojovať proti chudobe detí v rámci rodiny.

 

Rodiny sú základom našej európskej spoločnosti, formujú spôsob nášho spolunažívania a zabezpečujú nepretržitú existenciu Európy. Len silné rodiny môžu vytvoriť silnú spoločnosť, ktorá dokáže čeliť celosvetovej konkurencii. Spravodajca sa domnieva, že na vykonávanie záruky pre deti je zavedenie európskeho príspevku na deti 25/25 nevyhnutné a malo k nemu už dávno dôjsť.

 

Túto dodatočnú európsku podporu detí nemožno kompenzovať žiadnymi inými dávkami. V záverečnej správe s názvom Štúdia uskutočniteľnosti záruky pre deti, ktorú Európska komisia predložila v marci 2020, sa podrobne vysvetľuje existujúci právny základ a povinnosti. Tento európsky prídavok na dieťa 25/25 vytvára projekt udržateľného hospodárskeho rozvoja. Rodiny zato prispejú do peňažného obehu ďalšími peniazmi, takže z toho budú mať priamy aj nepriamy prospech všetci Európania.

 

Suma 50 EUR je nevyhnutná na každé dieťa, ktoré sa v Európe narodí rodičom, ktorých príjem je nižší ako medián príjmu príslušného členského štátu. Pozostáva z 25 EUR na dieťa – ako priama platba z existujúcich rodinných fondov v členských štátoch – a ďalších 25 EUR na dieťa za vytvorenie novej funkcie európskych rodinných poradcov, ktorí budú aktívne spolupracovať s rodinami na miestnej úrovni.

 

European Family Companion, t. j. európsky rodinný spoločník, znamená:

– prítomnosť Európy v rodine, čo umožní lepšie sa stotožniť s Európou;

– prepojenie medzi rodinami, dodávateľskými štruktúrami a komunitami pod európskou záštitou;

– preventívnu podporu rodín od tehotenstva až po dosiahnutie dospelosti, individuálne prispôsobenú rodinám ako komunite;

– včasnú identifikáciu problémov (prehnané požiadavky, zanedbávanie, zneužívanie, opustenie, násilie v rodine, vývinové poruchy detí atď.);

– riešenia zahŕňajúce už existujúce dodávateľské štruktúry a prostredníctvom individuálneho prepojenia týchto štruktúr pre rodiny.

Ak bude Európska únia viac podporovať rodiny, bude sa v Európe opäť rodiť viac detí, pričom posilnenie rodín znamená posilnenie spoločnosti ako celku.

 

Kapitola IV sa zaoberá konkrétne udržateľným hospodárskym rastom, ktorý sa má zabezpečiť prostredníctvom navrátenia dôležitých výrobných zariadení do Európy, ako sú napríklad polovodičové technológie, medicínske produkty, lieky a hygienické výrobky, so skrátenými dodávateľskými reťazcami s cieľom rozvíjať a rozširovať odvetvia zamestnanosti. V kapitole IV sa spravodajca zaoberá aj vplyvom nedostatku zručností a rastúcim významom vzdelávania, inovácií a výskumu. Toto sú piliere sociálne prijateľnej zamestnanosti v Európe.

 

Kapitola V je venovaná udržateľnému hospodárskemu rastu prostredníctvom lepšie vypracovaných zásad výroby, služieb a obchodu.

 

Z hľadiska európskej sociálnej politiky zamestnanosti to predovšetkým znamená, že v sociálnom registri na certifikáciu spoločností sú stanovené ústretovosť voči rodine, udržateľnosť, šetrnosť ku klíme, transparentnosť miezd a základné sociálne hodnoty zamestnanosti. Tie by sa potom mali kodifikovať pre verejné a celoeurópske postupy obstarávania a mali by slúžiť na podporu udržateľnej, spoločensky prijateľnej zamestnanosti a hospodárskeho rastu.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

28.2.2022

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

15

11

29

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marc Angel, Dominique Bilde, Gabriele Bischoff, Vilija Blinkevičiūtė, Milan Brglez, Sylvie Brunet, Jordi Cañas, David Casa, Leila Chaibi, Ilan De Basso, Margarita de la Pisa Carrión, Jarosław Duda, Estrella Durá Ferrandis, Rosa Estaràs Ferragut, Nicolaus Fest, Loucas Fourlas, Cindy Franssen, Helmut Geuking, Elisabetta Gualmini, Alicia Homs Ginel, France Jamet, Agnes Jongerius, Radan Kanev, Ádám Kósa, Stelios Kympouropoulos, Katrin Langensiepen, Miriam Lexmann, Elena Lizzi, Giuseppe Milazzo, Sandra Pereira, Kira Marie Peter-Hansen, Dragoş Pîslaru, Manuel Pizarro, Dennis Radtke, Elżbieta Rafalska, Guido Reil, Daniela Rondinelli, Mounir Satouri, Monica Semedo, Michal Šimečka, Beata Szydło, Eugen Tomac, Romana Tomc, Marie-Pierre Vedrenne, Marianne Vind, Maria Walsh, Stefania Zambelli, Tatjana Ždanoka, Tomáš Zdechovský

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Konstantinos Arvanitis, Alin Mituța, Evelyn Regner, Eugenia Rodríguez Palop, Véronique Trillet-Lenoir, Anna Zalewska

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

15

+

PPE

David Casa, Jarosław Duda, Loucas Fourlas, Cindy Franssen, Helmut Geuking, Stelios Kympouropoulos, Maria Walsh

Renew

Sylvie Brunet, Jordi Cañas, Alin Mituța, Dragoş Pîslaru, Monica Semedo, Michal Šimečka, Véronique Trillet-Lenoir, Marie-Pierre Vedrenne

 

11

-

ECR

Margarita de la Pisa Carrión

ID

Dominique Bilde, Nicolaus Fest, France Jamet, Elena Lizzi, Guido Reil, Stefania Zambelli

NI

Ádám Kósa, Daniela Rondinelli

PPE

Radan Kanev

The Left

Sandra Pereira

 

29

0

ECR

Giuseppe Milazzo, Elżbieta Rafalska, Beata Szydło, Anna Zalewska

PPE

Rosa Estaràs Ferragut, Miriam Lexmann, Dennis Radtke, Eugen Tomac, Romana Tomc, Tomáš Zdechovský

S&D

Marc Angel, Gabriele Bischoff, Vilija Blinkevičiūtė, Milan Brglez, Ilan De Basso, Estrella Durá Ferrandis, Elisabetta Gualmini, Alicia Homs Ginel, Agnes Jongerius, Manuel Pizarro, Evelyn Regner, Marianne Vind

The Left

Konstantinos Arvanitis, Leila Chaibi, Eugenia Rodríguez Palop

Verts/ALE

Katrin Langensiepen, Kira Marie Peter-Hansen, Mounir Satouri, Tatjana Ždanoka

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

 

Posledná úprava: 7. marca 2022
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia