SPRÁVA o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2015/1814, pokiaľ ide o množstvo kvót, ktoré sa má umiestniť do trhovej stabilizačnej rezervy pre systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii do roku 2030
16.3.2022 - (COM(2021)0571 – C9‑0325/2021 – 2021/0202(COD)) - ***I
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajca: Cyrus Engerer
NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2015/1814, pokiaľ ide o množstvo kvót, ktoré sa má umiestniť do trhovej stabilizačnej rezervy pre systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii do roku 2030
(COM(2021)0571 – C9‑0325/2021 – 2021/0202(COD))
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2021)0571),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0325/2021),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 8. decembra 2021[1],
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0045/2022),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
(1) V novembri 2016 nadobudla platnosť Parížska dohoda prijatá v decembri 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) (ďalej len „Parížska dohoda“)3. Zmluvné strany Parížskej dohody sa dohodli, že udržia zvýšenie priemernej globálnej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložia úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia. |
(1) V novembri 2016 nadobudla platnosť Parížska dohoda prijatá v decembri 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) (ďalej len „Parížska dohoda“)3. Zmluvné strany Parížskej dohody sa dohodli, že udržia zvýšenie priemernej globálnej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložia úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia. Prijatím Glasgowského klimatického paktu zmluvné strany Parížskej dohody uznali, obmedzenie nárastu priemernej globálnej teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia by výrazne znížilo riziká a vplyvy zmeny klímy, a zaviazali sa, že do konca roka 2022 posilnia svoje ciele do roku 2030 s cieľom odstrániť rozdiely v ambíciách v súlade so zisteniami Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC). Malo by sa to uskutočniť spôsobom, ktorý je spravodlivý a rešpektuje zásadu spoločnej, ale diferencovanej zodpovednosti a príslušných schopností vzhľadom odlišné okolnosti v jednotlivých krajinách. Revízia systému obchodovania s emisiami v Európskej únii (EU ETS) vrátane jeho trhovej stabilizačnej rezervy je jedinečnou príležitosťou prispieť k zintenzívneniu opatrení Únie v oblasti klímy pred 27. konferenciou zmluvných strán (COP 27) UNFCCC v Egypte. |
__________________ |
__________________ |
3 Parížska dohoda (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4). |
3 Parížska dohoda (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4). |
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1 a (nové)
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
|
(1a) Naliehavosť potreby zachovať cieľ Parížskej dohody 1,5 °C nadobudla na význame po zisteniach IPCC, ku ktorým dospel vo svojej správe zo 7. augusta 2021 s názvom Zmena klímy 2021: Prírodovedecký základ. Podľa IPCC globálne zvýšenie teploty dosiahne alebo prekročí hodnotu 1,5 °C skôr, ako sa pôvodne predpokladalo, a to v priebehu nasledujúcich 20 rokov. Zistilo sa aj, že ak nedôjde k okamžitému a ambicióznemu zníženiu emisií skleníkových plynov, globálne otepľovanie už nebude možné obmedziť na hodnotu blízku 1,5 °C či dokonca 2 °C. |
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1 b (nové)
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
|
(1b) Európsky parlament vo svojom uznesení z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia1a vyzval Komisiu, aby prijala okamžité a ambiciózne opatrenia na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C a zabránenie masívnej strate biodiverzity, a to aj odstránením nezrovnalostí v súčasných politikách Únie v súvislosti s núdzovým stavom v oblasti klímy a životného prostredia a zabezpečením toho, aby všetky príslušné budúce legislatívne a rozpočtové návrhy boli plne v súlade s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na menej ako 1,5 °C a aby neprispievali k strate biodiverzity. |
|
__________________ |
|
1a Ú. v. EÚ C 232, 16.6.2021, s. 28. |
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1 c (nové)
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
|
(1c) K potrebe prijať naliehavé opatrenia prispieva nárast frekvencie a intenzity extrémnych poveternostných podmienok ako priameho dôsledku zmeny klímy. Podľa Úradu Organizácie Spojených národov pre znižovanie rizika katastrof sa počet celosvetovo zaznamenaných katastrof a hospodárske straty vo svete za posledných 20 rokov zvýšili na takmer dvojnásobok, pričom veľká časť toho nárastu je dôsledkom výrazného zvýšenia počtu katastrof súvisiacich s klímou. |
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1 d (nové)
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
|
(1d) Únia by preto mala túto naliehavú situáciu riešiť zintenzívnením svojho úsilia a postavením sa do pozície medzinárodného lídra v boji proti zmene klímy, pričom by mala zohľadňovať zásady spravodlivosti a spoločnej, ale diferencovanej zodpovednosti a príslušných schopností, ako sa uvádza v článku 2 ods. 2 Parížskej dohody. |
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 2
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
(2) Riešenie klimatických a environmentálnych výziev a dosiahnutie cieľov Parížskej dohody sú podstatou oznámenia o Európskej zelenej dohode, ktoré Komisia prijala 11. decembra 20194. |
(2) Riešenie klimatických a environmentálnych výziev a dosiahnutie cieľov Parížskej dohody sú preto podstatou oznámenia o Európskej zelenej dohode, ktoré Komisia prijala 11. decembra 20194. |
__________________ |
__________________ |
4 COM(2019)640 final. |
4 COM(2019)640 final. |
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 3
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
(3) Európska zelená dohoda je kombináciou komplexného súboru opatrení a iniciatív, ktoré sa vzájomne posilňujú a sú zamerané na dosiahnutie klimatickej neutrality v EÚ do roku 2050, a stanovuje sa v nej nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje a kde hospodársky rast nezávisí od ich využívania. Jej cieľom je takisto ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Táto transformácia zároveň ovplyvňuje odlišne ženy a mužov a má osobitný vplyv na niektoré znevýhodnené skupiny, ako sú starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím a osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom. Preto sa musí zabezpečiť, aby bola táto transformácia spravodlivá a inkluzívna a aby sa na nikoho nezabudlo. |
(3) Európska zelená dohoda predstavuje východisko na dosiahnutie cieľa Únie v oblasti klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050 a na dosiahnutie záporných emisií po tomto roku, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/11191a. Stanovuje sa v nej nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, pričom v rámci spravodlivej transformácie, ktorá rieši aj energetickú chudobu sa na nikoho nezabudne. Jej cieľom je takisto ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Táto transformácia má odlišný vplyv na pracovníkov z rôznych odvetví a na každý rod a má osobitný vplyv na niektoré znevýhodnené skupiny, ako sú starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím a osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom a osoby a domácnosti s nízkymi a nižšími strednými príjmami. V niektorých regiónoch predstavuje aj väčšie výzvy, najmä v štrukturálne znevýhodnených a okrajových regiónoch a na ostrovoch. Preto sa musí zabezpečiť, aby bola táto transformácia spravodlivá a inkluzívna. |
|
_______________ |
|
1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1). |
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 4
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
(4) Nevyhnutnosť a hodnota Európskej zelenej dohody sa ešte viac zvýšili vzhľadom na veľmi závažné dôsledky pandémie COVID-19 na zdravie, životné a pracovné podmienky a blaho občanov Únie, z čoho vyplynulo, že naša spoločnosť a naše hospodárstvo musia zlepšiť svoju odolnosť voči vonkajším otrasom a konať včas, aby im predchádzali alebo ich zmiernili. Európski občania sú naďalej pevne presvedčení, že to obzvlášť platí pre zmenu klímy5. |
(4) Nevyhnutnosť a hodnota dobre implementovanej Európskej zelenej dohody sa ešte viac zvýšili vzhľadom na veľmi závažné dôsledky pandémie COVID-19 na zdravie, životné a pracovné podmienky a blaho občanov Únie, z čoho vyplynulo, že naša spoločnosť a naše hospodárstvo musia zlepšiť svoju odolnosť voči vonkajším otrasom a konať včas, aby im predchádzali alebo ich zmiernilispôsobom, ktorý je spravodlivý a vedie k tomu, aby sa na nikoho nezabudlo, vrátane osôb ohrozených energetickou chudobou. Európski občania sú naďalej pevne presvedčení, že to obzvlášť platí pre zmenu klímy5. |
__________________ |
__________________ |
5 Osobitný prieskum Eurobarometra 513 o zmene klímy, 2021 (https://ec.europa.eu/clima/citizens/support_sk). |
5 Osobitný prieskum Eurobarometra 513 o zmene klímy, 2021 (https://ec.europa.eu/clima/citizens/support_sk). |
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 4 a (nové)
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
|
(4a) Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) vo svojej správe z 29. októbra 2020 s názvom Biodiversity and Pandemics (Biodiverzita a pandémie) poukázala na to, že základnými príčinami pandémií sú tie isté globálne environmentálne zmeny, ktoré spôsobujú stratu biodiverzity a zmenu klímy. Preto je potrebné zmierniť zmenu klímy, aby sa udržal a zlepšil stav našej biodiverzity, ktorá chráni aj ľudské zdravie. |
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 6
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
(6) V nariadení Európskeho parlamentu a Rady7 (EÚ) 2021/1119 Únia legislatívne zakotvila cieľ klimatickej neutrality v celom hospodárstve do roku 2050. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje záväzný záväzok Únie znížiť domáce čisté emisie skleníkových plynov (emisie po odpočítaní odstránených emisií) do roku 2030 minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. |
(6) V nariadení (EÚ) 2021/1119 Únia zakotvila v právnych predpisoch cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu v celom hospodárstve do roku 2050 a následne dosiahnuť záporné emisie. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje záväzný záväzok Únie znížiť domáce čisté emisie skleníkových plynov (emisie po odpočítaní odstránených emisií) do roku 2030 minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Malo by sa to uskutočniť formou spravodlivej transformácie, a aby sa pritom na nikoho nezabudlo. |
__________________ |
|
7 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1). |
|
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 7
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
(7) K uvedeným zníženiam emisií musia prispieť všetky odvetvia hospodárstva. Preto by sa ambícia systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii, stanovená v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES8, mala upraviť tak, aby bola v súlade so záväzkom znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve. |
(7) K uvedeným zníženiam emisií musia prispieť všetky odvetvia hospodárstva. Preto by sa ambícia systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii, stanovená v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES8, mala upraviť tak, aby bola v súlade so záväzkom znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve s cieľom Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050 a s cieľom následne dosiahnuť záporné emisie, ako je stanovený v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1119. |
__________________ |
__________________ |
8 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32). |
8 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32). |
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
(8) S cieľom riešiť štrukturálnu nerovnováhu medzi ponukou a dopytom v prípade kvót na trhu sa rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/18149 v roku 2018 zriadila trhová stabilizačná rezerva (ďalej len „rezerva“), ktorá funguje od roku 2019. |
(8) S cieľom riešiť štrukturálnu nerovnováhu medzi ponukou a dopytom v prípade kvót na trhu, ktorá oslabila EU ETS keďže nižšie ceny uhlíka bránia tomu, aby EU ETS poskytoval silné stimuly na znižovanie emisií, sa rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/18149 v roku 2018 zriadila trhová stabilizačná rezerva (ďalej len „rezerva“), ktorá funguje od roku 2019. Vytvorenie rezervy prispelo k zníženiu nadbytku kvót v obehu v roku 2019 o 29 % v porovnaní s jeho najvyššou úrovňou v roku 2013. Podľa správy o trhu s uhlíkom z roku 2021 sa však celkový počet kvót v obehu v roku 2020 opäť zvýšil na 1 579 miliárd kvót v porovnaní s 1 385 miliardami kvót v roku 2019. Tento prudký nárast celkového nadbytku súvisel s nižším dopytom v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19. Komisia odhaduje, že bude trvať až štyri roky, kým sa tento dodatočný nadbytok z roku 2020 absorbuje, čím sa ďalej oddiali naliehavá potreba absorbovať nadbytok z minulosti a zabezpečiť, aby systém EU ETS spĺňal svoj účel. Z tohto dôvodu a bez toho, aby boli dotknuté ďalšie revízie rezervy v rámci všeobecnej revízie smernice 2003/87/ES a rozhodnutia (EÚ) 2015/1814, ktorá sa uskutoční v roku 2022, by Komisia mala neustále monitorovať fungovanie rezervy a zabezpečiť, aby rezerva bola v prípade budúcich nepredvídateľných vonkajších otrasov spôsobilá plniť svoj účel. |
__________________ |
__________________ |
9 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 zo 6. októbra 2015 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a o zmene smernice 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 264, 9.10.2015, s. 1 – 5). |
9 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 zo 6. októbra 2015 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a o zmene smernice 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 264, 9.10.2015, s. 1 – 5). |
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8 a (nové)
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
|
(8a) Spoľahlivá a výhľadová rezerva je nevyhnutná na zabezpečenie integrity a účinného riadenia systému EU ETS, aby ako politický nástroj prispieval k splneniu cieľa Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050 a následne k cieľu dosiahnuť záporné emisie, ako sa uvádza v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1119. Systém EU ETS, a teda aj rezerva, by mali byť tiež v súlade s úsilím obmedziť zvýšenie globálnej teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia, pričom sa uznáva, že by sa tým výrazne znížili riziká a vplyvy zmeny klímy, a zároveň by sa mala zohľadniť spravodlivosť a zásada spoločnej, ale diferencovanej zodpovednosti a príslušných schopností vzhľadom na rôzne vnútroštátne okolnosti podľa článku 2 Parížskej dohody. |
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 10
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
(10) Ak množstvo kvót v obehu presahuje stanovený horný limit, od objemu kvót, ktoré sa majú obchodovať formou aukcie, sa odpočíta množstvo kvót zodpovedajúce danému percentuálnemu podielu týchto kvót a umiestni sa do rezervy. Zároveň sa pre členské štáty z rezervy uvoľní príslušné množstvo kvót a ak celkové množstvo kvót v obehu klesne pod stanovený dolný limit, pripočíta sa k objemu kvót, ktoré sa majú obchodovať formou aukcie. |
(10) Ak v súčasnosti množstvo kvót v obehu presahuje stanovený horný limit, od objemu kvót, ktoré sa majú obchodovať formou aukcie, sa odpočíta množstvo kvót zodpovedajúce danému percentuálnemu podielu týchto kvót a umiestni sa do rezervy. Zároveň sa pre členské štáty z rezervy uvoľní príslušné množstvo kvót a ak celkové množstvo kvót v obehu klesne pod stanovený dolný limit, pripočíta sa k objemu kvót, ktoré sa majú obchodovať formou aukcie. |
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 11
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
(11) Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/41010 sa zmenilo rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 tak, že sa percentuálna miera, ktorá sa má do 31. decembra 2023 používať na stanovenie množstva kvót, ktoré sa má každý rok umiestniť do rezervy, zdvojnásobila z 12 % na 24 %. |
(11) Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/41010 sa zmenilo rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 tak, že sa percentuálna miera, ktorá sa má do 31. decembra 2023 používať na stanovenie množstva kvót, ktoré sa má každý rok umiestniť do rezervy, zdvojnásobila z 12 % na 24 % ako spôsob rýchleho absorbovania nadbytku z minulosti s cieľom poskytnúť silnejší cenový signál na zníženie emisií skleníkových plynov nákladovo efektívnym spôsobom. Toto rozhodnutie bolo prijaté v kontexte bývalého cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. |
__________________ |
__________________ |
10 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 (Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2018, s. 3 – 27). |
10 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 (Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2018, s. 3 – 27). |
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 14
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
(14) Z analýzy vykonanej v rámci preskúmania rezervy a očakávaného vývoja relevantného pre trh s uhlíkom vyplynulo, že miera 12 % celkového množstva kvót v obehu, ktorá sa má po roku 2023 každý rok umiestniť do rezervy, nestačí na to, aby sa predišlo značnému nárastu nadbytku kvót v systéme EU ETS. Preto by tento percentuálny údaj aj po roku 2023 mal naďalej byť 24 % a minimálne množstvo kvót, ktoré sa má umiestniť do rezervy, by takisto malo naďalej byť 200 miliónov. |
(14) Z analýzy vykonanej v rámci preskúmania rezervy a očakávaného vývoja relevantného pre trh s uhlíkom vyplynulo, že miera 12 % celkového množstva kvót v obehu, ktorá sa má po roku 2023 každý rok umiestniť do rezervy, nestačí na to, aby sa predišlo značnému nárastu nadbytku kvót v systéme EU ETS. Ak sa miera celkového množstva kvót v obehu, ktoré sa má umiestniť každý rok do rezervy, po roku 2023 vráti na úroveň 12 %, výrazný a škodlivý nadbytok kvót v systéme EU ETS by mohol narušiť stabilitu trhu a riadne fungovanie EU ETS a v dôsledku toho ohroziť dosiahnutie zníženia emisií skleníkových plynov potrebného na splnenie právne záväzných cieľov v oblasti klímy, ako sa uvádza v posúdení vplyvu, ktoré vykonala Komisia pre toto rozhodnutie. |
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 15
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
(15) Ak sa miera celkového množstva kvót v obehu, ktoré sa má umiestniť každý rok do rezervy, po roku 2023 vráti na úroveň 12 %, môže v dôsledku potenciálne škodlivého nadbytku kvót v systéme EU ETS dôjsť k narušeniu trhovej stability. Okrem toho by sa miera 24 % po roku 2023 mala stanoviť oddelene od všeobecného preskúmania smernice 2003/87/ES a rozhodnutia (EÚ) 2015/1814 s cieľom posilniť systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii v súlade s ambicióznejšími klimatickými cieľmi Únie na rok 2030, aby sa zabezpečila predvídateľnosť trhu. |
(15) Preto je dôležité zabezpečiť, aby sa miera po roku 2023 nevrátila pod 24 % a aby minimálny počet kvót, ktoré sa majú umiestniť do rezervy, neklesol pod 200 miliónov. Malo by sa to vykonať oddelene od všeobecného preskúmania smernice 2003/87/ES a rozhodnutia (EÚ) 2015/1814 s cieľom posilniť systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii v súlade s ambicióznejšími klimatickými cieľmi Únie na rok 2030, aby sa zabezpečilo jeho včasné nadobudnutie účinnosti, a tým sa zabezpečila predvídateľnosť trhu odstránením rizika, že miera opäť klesne pod 24 %. Zachovaním miery 24 % v tomto rozhodnutí by nemali byť dotknuté ďalšie revízie rezervy vrátane prípadnej revízie miery kvót, ktoré sa majú umiestniť do rezervy, v rámci všeobecnej revízie smernice 2003/87/ES a rozhodnutia (EÚ) 2015/1814, ktorá sa uskutoční v roku 2022. |
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 15 a (nové)
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
|
(15a) Miera 24 % po roku 2023 by sa mala stanoviť oddelene od všeobecného preskúmania smernice 2003/87/ES a rozhodnutia (EÚ) 2015/1814 s cieľom posilniť EU ETS v súlade s ambicióznejšími klimatickými cieľmi Únie na rok 2030, aby sa zabezpečila predvídateľnosť trhu. |
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 15 b (nové)
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
|
(15b) Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to zachovanie súčasných parametrov trhovej stabilizačnej rezervy zavedenej podľa smernice (EÚ) 2018/410 nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia v súlade so zásadou subsidiarity prijať opatrenia podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto rozhodnutie rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa. |
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Zmena klímy je núdzová situácia svetových rozmerov, ktorá v dôsledku rozvratu hospodárstva, extrémnych poveternostných podmienok a zvyšovania hladiny morí postihuje krajiny na všetkých kontinentoch. Podľa nedávnej správy IPCC[2] vydanej v auguste 2021 sme v súčasnosti svedkami zmien klímy, ktoré po tisíce, ak nie státisíce rokov, nemajú obdobu. Zmena klímy už ovplyvňuje životy miliónov ľudí na celom svete a ohrozuje každého z nás.
Ak chceme zmierniť ničivé účinky tohto javu, je potrebné globálne úsilie. Snaha obmedziť účinky ambicióznym znížením emisií skleníkových plynov pri súčasnom zabezpečení spravodlivej transformácie a zachovaní konkurencieschopnosti nášho hospodárstva je najväčším politickým projektom našich čias. Ten môže byť úspešný len vtedy, ak bude mať podporu medzinárodného úsilia.
Na čele boja proti zmene klímy stojí Európska únia. Zintenzívnila svoje snaženie a vybavila sa nevyhnutnými nástrojmi, ktoré sú vyjadrením ambícií potrebných na riešenie globálnych výziev. Prijatím oznámenia o Európskej zelenej dohode vytýčila EÚ svoju cestu k zelenej transformácii založenej na konkurencieschopnom hospodárstve, ktoré efektívne využíva zdroje a zabezpečuje, aby sa na nikoho nezabudlo. Záväzkom premeniť Európu do roku 2050 na prvý klimaticky neutrálny kontinent vyslala svetu jasný signál.
Transformácia, ktorú zverejnila prostredníctvom Európskej zelenej dohody, je takisto prirodzene prepojená s obnovou po pandémii COVID-19. Pandémia prinútila svet, aby prehodnotil svoje priority, a ešte viac ozrejmila, že zdravie ľudí, nášho životného prostredia a biodiverzity sú prirodzene prepojené a navzájom od seba závisia. To viedlo k obnove záväzku chrániť naše životné prostredie a k potrebe obnoviť naše hospodárstvo tak, aby sa naša budúcnosť uberala inou, udržateľnejšou cestou v prospech planéty, ako aj nášho zdravia. Tento obnovený záväzok sa zrodil a nadobudol podobu nástroja NextGenerationEU – jedného z finančných nástrojov pre vykonávanie Európskej zelenej dohody.
Prijatím právneho predpisu EÚ v oblasti klímy prejavila Európa ďalšiu ochotu prejsť od slov k činom formou právne záväzného prísľubu premeniť Európu na klimaticky neutrálny kontinent do roku 2050. Zároveň sa emisie musia do roku 2030 znížiť aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Tieto zvýšené ambície v oblasti klímy sa teraz musia stať realitou. Aby EÚ zohľadnila tieto nové ciele, musí teraz prehodnotiť svoje politiky a platné mechanizmy. Musí zabezpečiť, aby k naplneniu tejto ambície prispeli všetky hospodárske odvetvia. Jednou z kľúčových priorít je preto posilnenie environmentálneho prínosu jej systému obchodovania s emisiami. V skutočnosti ide o jednu z kľúčových revízií, ktorá nadobúda reálne kontúry v rámci balíka Fit for 55. Ten predstavuje prepracovaný rámec EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 na jeho zosúladenie s novými cieľmi v oblasti klímy stanovenými v právnom predpise v oblasti klímy.
V snahe zabrániť oslabovaniu systému ETS nadbytkom emisných kvót, ktorý vzniká od roku 2009, zaviedla Európska komisia v roku 2018 trhovú stabilizačnú rezervu ako dlhodobé riešenie funkčné od roku 2019. Po vytvorení tejto rezervy v roku 2018 smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 upravila Komisia aj pravidlá zaraďovania kvót do rezervy a ich dočasného uvoľňovania z rezervy do roku 2023. Zdvojnásobilo sa percento z celkového množstva kvót v obehu (miera príjmu), ktoré je umiestnené v rezerve z 12 % na 24 % a minimálne množstvo, ktoré sa má umiestniť do rezervy, zo 100 na 200 miliónov kvót.
Zavedenie rezervy aj následná úprava pravidiel jej činnosti boli dôležitými krokmi k zachovaniu systému obchodovania s emisiami, ktorý je na daný účel vhodný a ktorý sa adaptuje na dynamické potreby hospodárskych odvetví spadajúcich pod ETS, ako je napríklad vplyv pandémie COVID-19 na tieto odvetvia. Ich konečným cieľom bolo riešiť nadbytok kvót a zvýšiť odolnosť ETS voči veľkým otrasom. Tieto ciele sú dnes ešte dôležitejšie vzhľadom na potrebu vyrovnať sa so zvýšenými ambíciami v oblasti klímy a zabrániť oslabeniu ETS v dôsledku nižších cien uhlíka, ktoré vedú k nižšej motivácii znižovať emisie.
Cieľom predloženého návrhu Komisie je zachovať dočasné úpravy rezervy prijaté prostredníctvom smernice 2018/410 do konca fázy IV EU ETS 31. decembra 2030. Potreba predĺženia tejto dočasnej úpravy je jasná. Ak sa k tomuto predĺženiu neprikročí včas, môže to viesť k škodlivému zvýšeniu nadbytku emisných kvót a bude to v rozpore so zvýšenými ambíciami, ktoré boli predstavené v Európskej zelenej dohode a zakotvené v právnych predpisov v oblasti klímy.
Európa sa musí pripraviť na svoju cestu v oblasti klímy posilnením nástrojov, ktoré má k dispozícii a zvyšovaním ich odolnosti voči vonkajším faktorom. Teraz nie je čas oslabovať systém EU ETS akýmikoľvek ústupkami z našich ambícií v oblasti klímy. Predĺženie dočasných úprav navrhovaných v tomto návrhu Komisie je preto nevyhnutné, naliehavé a v plnom súlade s úlohou Európy vo svete v boji proti zmene klímy.
STANOVISKO VÝBORU PRE PRIEMYSEL, VÝSKUM A ENERGETIKU (4.3.2022)
pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2015/1814, pokiaľ ide o množstvo kvót, ktoré sa má umiestniť do trhovej stabilizačnej rezervy pre systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii do roku 2030
(COM(2021)0571 – C9‑0325/21 – 2021/0202(COD))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Claudia Gamon
STRUČNÉ ODÔVODNENIE
Zmena klímy je najväčšou a najdôležitejšou celosvetovou výzvou pre našu generácie i tie nasledujúce. Na boj proti zmene klímy sú potrebné skutočné reformy, na základe ktorých sa naša spoločnosť stane udržateľnejšia, trváca a ku klíme šetrnejšia. Hospodárstvo a životné prostredie sa musia posudzovať spoločne a ako kľúčové prvky k dosiahnutiu klimatickej neutrality.
V európskom právnom predpise v oblasti klímy, ktorý je ústredným prvkom Európskej zelenej dohody, sa stanovuje záväzný cieľ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov EÚ o 55 % a nakoniec sa do roku 2050 stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom.
Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) sa ukázal ako účinný nástroj EÚ pri znižovaní emisií skleníkových plynov, pretože vytýčil jasnú cestu na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy. Európska únia chcela zabezpečiť, aby ETS zostal účinným a silným nástrojom odolným voči otrasom, a preto v roku 2018 v nadväznosti na rozhodnutie 2015/1814 zriadila trhovú stabilizačnú rezervu, ktorá funguje od roku 2019. V uvedenom rozhodnutí sa formulujú jasné pravidlá na riešenie nadbytku kvót spustením mechanizmu, ktorý umožňuje umiestnenie kvót do rezervy a v prípade potreby ich uvoľnenie. Pri revízii schémy ETS Európskym parlamentom a Radou formou smernice 2018/410 sa zdvojnásobil objem kvót, ktoré sa majú umiestniť do trhovej stabilizačnej rezervy, aby sa zabránilo oslabeniu ETS v dôsledku nízkych cien uhlíka: minimálne množstvo príjmu sa zvýšilo zo 100 na 200 miliónov kvót a percentuálny podiel celkového množstva kvót v obehu sa zvýšil z 12 na 24 %. Tieto opatrenia by mali zostať v platnosti do roku 2023.
Komisia v svojom posúdení vplyvu v súvislosti s preskúmaním rozhodnutia o trhovej stabilizačnej rezerve dospela k záveru, že s cieľom zabrániť prebytku kvót a oslabeniu ETS je najvhodnejším riešením zachovanie súčasných opatrení do roku 2030 (miera príjmu 24 % a minimálne množstvo kvót, ktoré sa majú umiestniť do rezervy, 200 miliónov kvót). Okrem toho treba poznamenať, že ak sa tieto opatrenia neprijmú včas, hrozí škodlivé zvýšenie nadbytku kvót.
Spravodajkyňa z týchto dôvodov navrhuje zachovať navrhované opatrenia, aby bolo možné rýchle zavedenie trhovej stabilizačnej rezervy a zabezpečilo sa jej hladké fungovanie.
POZMEŇUJÚCE NÁVRHY
Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
(1) V novembri 2016 nadobudla platnosť Parížska dohoda prijatá v decembri 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) (ďalej len „Parížska dohoda“)25. Zmluvné strany Parížskej dohody sa dohodli, že udržia zvýšenie priemernej globálnej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložia úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia. |
(1) V novembri 2016 nadobudla platnosť Parížska dohoda prijatá v decembri 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) (ďalej len „Parížska dohoda“)25. Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) vo svojich osobitných správach uverejnených v rokoch 2018 až 2021 poukázal na potrebu urýchlene znížiť emisie skleníkových plynov vo všetkých odvetviach hospodárstva s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C a neohroziť dosiahnutie alebo prekročenie tejto prahovej hodnoty. Bez okamžitých a ambicióznych emisií skleníkových plynov už nebude možné obmedziť globálne otepľovanie v súlade s cieľmi stanovenými v Parížskej dohode. Prijatím Glasgowského klimatického paktu zmluvné strany Parížskej dohody uznali, že obmedzením zvýšenia priemernej globálnej teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia by sa výrazne znížili riziká a vplyvy zmeny klímy, a zaviazali sa, že si vytýčia vyššie ciele do roku 2030 s cieľom preklenúť nedostatočné ambície. Revízia systému EU ETS vrátane jeho trhovej stabilizačnej rezervy je jedinečnou príležitosťou prispieť k zintenzívneniu opatrení EÚ v oblasti klímy pred konferenciou COP27 v Egypte. |
__________________ |
__________________ |
25 Parížska dohoda (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4). |
25 Parížska dohoda (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4). |
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1 a (nové)
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
|
(1a) K potrebe prijať naliehavé opatrenia prispieva nárast frekvencie a intenzity extrémnych poveternostných podmienok ako priameho dôsledku zmeny klímy. Podľa Úradu Organizácie Spojených národov pre znižovanie rizika katastrof sa počet celosvetovo zaznamenaných katastrof a hospodárske straty vo svete za posledných 20 rokov zvýšili na takmer dvojnásobok, pričom veľká časť toho nárastu je dôsledkom výrazného zvýšenia počtu katastrof súvisiacich s klímou. |
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1 b (nové)
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
|
(1b) Únia by preto mala riešiť túto naliehavú situáciu tak, že zintenzívni úsilie a zaujme pozíciu medzinárodného lídra v boji proti zmene klímy. |
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 3
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
(3) Európska zelená dohoda je kombináciou komplexného súboru opatrení a iniciatív, ktoré sa vzájomne posilňujú a sú zamerané na dosiahnutie klimatickej neutrality v EÚ do roku 2050, a stanovuje sa v nej nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje a kde hospodársky rast nezávisí od ich využívania. Jej cieľom je takisto ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Táto transformácia zároveň ovplyvňuje odlišne ženy a mužov a má osobitný vplyv na niektoré znevýhodnené skupiny, ako sú starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím a osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom. Preto sa musí zabezpečiť, aby bola táto transformácia spravodlivá a inkluzívna a aby sa na nikoho nezabudlo. |
(3) Európska zelená dohoda je kombináciou komplexného súboru opatrení a iniciatív, ktoré sa vzájomne posilňujú a sú zamerané na dosiahnutie klimatickej neutrality v EÚ do roku 2050, a stanovuje sa v nej nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje a kde hospodársky rast nezávisí od ich využívania. Jej cieľom je takisto ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Táto transformácia zároveň ovplyvňuje odlišne pracovníkov z rôznych odvetví a ženy a mužov a má osobitný vplyv na niektoré znevýhodnené skupiny, ako sú starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím a osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom. Preto sa musí zabezpečiť, aby bola táto transformácia spravodlivá a inkluzívna a aby sa na nikoho nezabudlo. |
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 3 a (nové)
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
|
(3a) Výskum a inovácie výrazne prispejú k dosiahnutiu ambicióznych cieľov Európskej zelenej dohody, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym hospodárskym priestorom na svete a aby sa výzvy v oblasti klímy a životného prostredia premenili na príležitosti. Je naliehavo potrebné investovať do inovácií zameraných na uvedenie priemyselných riešení a technológií s nulovými emisiami CO2 na trh s cieľom dekarbonizovať Európu a podporiť jej prechod ku klimatickej neutralite. Inovačný fond by sa mal zameriavať najmä na vysoko inovačné technológie a podporu podnikov, najmä MSP, s cieľom vytvoriť miestne, dôstojné a nadčasové pracovné miesta a posilniť vedúce postavenie Európy v oblasti technológií v celosvetovom meradle. |
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
(8) S cieľom riešiť štrukturálnu nerovnováhu medzi ponukou a dopytom v prípade kvót na trhu sa rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/181431 v roku 2018 zriadila trhová stabilizačná rezerva (ďalej len „rezerva“), ktorá funguje od roku 2019. |
(8) S cieľom riešiť štrukturálnu nerovnováhu medzi ponukou a dopytom v prípade kvót na trhu, ktorá mohla spôsobiť oslabenie EU ETS z dôvodu nižších cien uhlíka vedúcich k menšej motivácii vynakladať dlhodobé investície zamerané na znižovanie emisií, sa rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/18149 v roku 2018 zriadila trhová stabilizačná rezerva (ďalej len „rezerva“), ktorá funguje od roku 2019. |
__________________ |
__________________ |
31 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 zo 6. októbra 2015 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a o zmene smernice 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 264, 9.10.2015, s. 1). |
31 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 zo 6. októbra 2015 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a o zmene smernice 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 264, 9.10.2015, s. 1). |
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8 a (nové)
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
|
(8a) V záujme účinného zosúladenia obchodovania s emisiami s cieľmi v oblasti klímy do roku 2030, posilnenia odolnosti EU ETS voči cenovým šokom a zvýšenia istoty týkajúcej sa plánovania rozvoja technológií dekarbonizácie a investícií do nich by sa mali dôkladne preskúmať ad hoc intervencie do trhovej stabilizačnej rezervy a podľa možnosti by sa im malo vyhnúť. |
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 11 a (nové)
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
|
(11a) Úprava percentuálnej miery slúžiacej na určovanie množstva kvót, ktoré sa majú každoročne umiestniť do rezervy, bola potrebná , aby EU ETS naďalej spĺňal stanovený účel a bol odolný voči vonkajším faktorom, ktoré môžu predstavovať prekážky na ceste, ktorú si Únia zvolila na boj proti zmene klímy. |
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 12 a (nové)
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
|
(12a) Cieľom každého preskúmania a úpravy trhovej stabilizačnej rezervy by mala byť minimalizácia regulačnej zložitosti a trhových špekulácií a zároveň zabezpečenie maximálnej miery predvídateľnosti trhu a účelnosti EU ETS na obchodovanie s emisiami v súlade so zvýšenými klimatickými ambíciami Únie do roku 2030. |
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 15
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
(15) Ak sa miera celkového množstva kvót v obehu, ktoré sa má umiestniť každý rok do rezervy, po roku 2023 vráti na úroveň 12 %, môže v dôsledku potenciálne škodlivého nadbytku kvót v systéme EU ETS dôjsť k narušeniu trhovej stability. Okrem toho by sa miera 24 % po roku 2023 mala stanoviť oddelene od všeobecného preskúmania smernice 2003/87/ES a rozhodnutia (EÚ) 2015/1814 s cieľom posilniť systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii v súlade s ambicióznejšími klimatickými cieľmi Únie na rok 2030, aby sa zabezpečila predvídateľnosť trhu. |
(15) Ak sa miera celkového množstva kvót v obehu, ktoré sa má umiestniť každý rok do rezervy, po roku 2023 vráti na úroveň 12 %, môže v dôsledku potenciálne škodlivého nadbytku kvót v systéme EU ETS dôjsť k narušeniu trhovej stability. Okrem toho by sa miera 24 % po roku 2023 mala stanoviť oddelene od všeobecného preskúmania smernice 2003/87/ES a rozhodnutia (EÚ) 2015/1814 s cieľom posilniť systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii v súlade s ambicióznejšími klimatickými cieľmi Únie na rok 2030, aby sa zaručilo jeho včasné nadobudnutie účinnosti, a tým sa zabezpečila predvídateľnosť trhu odstránením rizika, že sadzba klesne pod 24 %. Tým nie sú dotknuté ďalšie revízie rezervy, prípadne aj miery kvót, ktoré sa majú do rezervy umiestniť, v rámci všeobecného preskúmania smernice 2003/87/ES a rozhodnutia (EÚ) 2015/1814, ktoré sa uskutoční v roku 2022. |
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 15 a (nové)
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
|
(15a) Komisia by mala neustále monitorovať fungovanie rezervy. Keď Komisia zistí, že celkové množstvo kvót v obehu sa v porovnaní s predchádzajúcimi troma rokmi zvýšilo, a keď to uzná za vhodné, mala by predložiť legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie rezervy pri rýchlej a stabilnej úprave štrukturálnej nerovnováhy medzi ponukou kvót a dopytom po nich na trhu. |
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 15 b (nové)
|
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
|
(15b) Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to zachovanie platnosti súčasných parametrov trhovej stabilizačnej rezervy, ktoré sa zaviedli smernicou (EÚ) 2018/410 nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. |
POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO
Názov |
Zmena rozhodnutia (EÚ) 2015/1814, pokiaľ ide o množstvo kvót, ktoré sa majú umiestniť do trhovej stabilizačnej rezervy systému Únie na obchodovanie s emisiami skleníkových plynov do roku 2030 |
|||
Referenčné čísla |
COM(2021)0571 – C9-0325/2021 – 2021/0202(COD) |
|||
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi |
ENVI 13.9.2021 |
|
|
|
Výbor požiadaný o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
ITRE 13.9.2021 |
|||
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko dátum vymenovania |
Claudia Gamon 7.10.2021 |
|||
Prerokovanie vo výbore |
26.1.2022 |
|
|
|
Dátum prijatia |
3.3.2022 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
52 13 5 |
||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Matteo Adinolfi, Nicola Beer, François-Xavier Bellamy, Hildegard Bentele, Tom Berendsen, Vasile Blaga, Michael Bloss, Manuel Bompard, Paolo Borchia, Marc Botenga, Markus Buchheit, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Maria da Graça Carvalho, Ignazio Corrao, Ciarán Cuffe, Nicola Danti, Pilar del Castillo Vera, Martina Dlabajová, Christian Ehler, Valter Flego, Niels Fuglsang, Lina Gálvez Muñoz, Claudia Gamon, Nicolás González Casares, Bart Groothuis, Christophe Grudler, András Gyürk, Henrike Hahn, Ivo Hristov, Ivars Ijabs, Romana Jerković, Eva Kaili, Seán Kelly, Łukasz Kohut, Zdzisław Krasnodębski, Andrius Kubilius, Thierry Mariani, Marisa Matias, Eva Maydell, Georg Mayer, Joëlle Mélin, Iskra Mihaylova, Dan Nica, Angelika Niebler, Ville Niinistö, Aldo Patriciello, Mauri Pekkarinen, Tsvetelina Penkova, Morten Petersen, Pina Picierno, Markus Pieper, Clara Ponsatí Obiols, Manuela Ripa, Robert Roos, Sara Skyttedal, Maria Spyraki, Jessica Stegrud, Riho Terras, Grzegorz Tobiszowski, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Marie Toussaint, Isabella Tovaglieri, Henna Virkkunen, Pernille Weiss, Carlos Zorrinho |
|||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jakop G. Dalunde, Francesca Donato, Adriana Maldonado López |
|||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
52 |
+ |
NI |
Clara Ponsatí Obiols |
PPE |
François-Xavier Bellamy, Hildegard Bentele, Tom Berendsen, Vasile Blaga, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Maria da Graça Carvalho, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Seán Kelly, Andrius Kubilius, Eva Maydell, Angelika Niebler, Aldo Patriciello, Markus Pieper, Sara Skyttedal, Maria Spyraki, Riho Terras, Henna Virkkunen, Pernille Weiss |
Renew |
Nicola Beer, Nicola Danti, Valter Flego, Claudia Gamon, Bart Groothuis, Christophe Grudler, Ivars Ijabs, Iskra Mihaylova, Mauri Pekkarinen, Morten Petersen |
S&D |
Niels Fuglsang, Lina Gálvez Muñoz, Nicolás González Casares, Ivo Hristov, Romana Jerković, Eva Kaili, Łukasz Kohut, Adriana Maldonado López, Dan Nica, Tsvetelina Penkova, Pina Picierno, Patrizia Toia, Carlos Zorrinho |
Verts/ALE |
Michael Bloss, Ignazio Corrao, Ciarán Cuffe, Jakop G. Dalunde, Henrike Hahn, Ville Niinistö, Manuela Ripa, Marie Toussaint |
13 |
- |
ECR |
Zdzisław Krasnodębski, Robert Roos, Jessica Stegrud, Grzegorz Tobiszowski, Evžen Tošenovský |
ID |
Matteo Adinolfi, Paolo Borchia, Markus Buchheit, Thierry Mariani, Georg Mayer, Joëlle Mélin, Isabella Tovaglieri |
NI |
Francesca Donato |
5 |
0 |
NI |
András Gyürk |
Renew |
Martina Dlabajová |
The Left |
Manuel Bompard, Marc Botenga, Marisa Matias |
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
POSTUP – GESTORSKÝ VÝBOR
Názov |
Zmena rozhodnutia (EÚ) 2015/1814, pokiaľ ide o množstvo kvót, ktoré sa má umiestniť do trhovej stabilizačnej rezervy pre systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii do roku 2030 |
|||
Referenčné čísla |
COM(2021)0571 – C9-0325/2021 – 2021/0202(COD) |
|||
Dátum predloženia v EP |
15.7.2021 |
|
|
|
Gestorský výbor Dátum oznámenia na schôdzi |
ENVI 13.9.2021 |
|
|
|
Výbory požiadané o stanovisko Dátum oznámenia na schôdzi |
ITRE 13.9.2021 |
|
|
|
Spravodajcovia dátum vymenovania |
Cyrus Engerer 16.9.2021 |
|
|
|
Prerokovanie vo výbore |
9.9.2021 |
13.1.2022 |
|
|
Dátum prijatia |
15.3.2022 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
65 20 1 |
||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Mathilde Androuët, Nikos Androulakis, Bartosz Arłukowicz, Margrete Auken, Simona Baldassarre, Marek Paweł Balt, Traian Băsescu, Aurélia Beigneux, Monika Beňová, Hildegard Bentele, Sergio Berlato, Alexander Bernhuber, Malin Björk, Simona Bonafè, Delara Burkhardt, Pascal Canfin, Sara Cerdas, Mohammed Chahim, Tudor Ciuhodaru, Nathalie Colin-Oesterlé, Esther de Lange, Christian Doleschal, Marco Dreosto, Bas Eickhout, Cyrus Engerer, Eleonora Evi, Agnès Evren, Pietro Fiocchi, Raffaele Fitto, Malte Gallée, Andreas Glück, Catherine Griset, Jytte Guteland, Teuvo Hakkarainen, Anja Hazekamp, Martin Hojsík, Pär Holmgren, Jan Huitema, Yannick Jadot, Adam Jarubas, Petros Kokkalis, Athanasios Konstantinou, Ewa Kopacz, Joanna Kopcińska, Peter Liese, Sylvia Limmer, Javi López, César Luena, Fulvio Martusciello, Liudas Mažylis, Joëlle Mélin, Tilly Metz, Silvia Modig, Dolors Montserrat, Alessandra Moretti, Dan-Ştefan Motreanu, Ville Niinistö, Ljudmila Novak, Grace O’Sullivan, Jutta Paulus, Stanislav Polčák, Jessica Polfjärd, Nicola Procaccini, Luisa Regimenti, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Sándor Rónai, Rob Rooken, Silvia Sardone, Christine Schneider, Günther Sidl, Ivan Vilibor Sinčić, Linea Søgaard-Lidell, Maria Spyraki, Nils Torvalds, Edina Tóth, Véronique Trillet-Lenoir, Alexandr Vondra, Mick Wallace, Emma Wiesner, Michal Wiezik, Tiemo Wölken, Anna Zalewska |
|||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Maria Arena, Marlene Mortler, Susana Solís Pérez |
|||
Dátum predloženia |
16.3.2022 |
|||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
65 |
+ |
NI |
Athanasios Konstantinou, Edina Tóth |
PPE |
Bartosz Arłukowicz, Traian Băsescu, Hildegard Bentele, Alexander Bernhuber, Nathalie Colin-Oesterlé, Christian Doleschal, Agnès Evren, Adam Jarubas, Ewa Kopacz, Esther de Lange, Peter Liese, Liudas Mažylis, Marlene Mortler, Dan-Ştefan Motreanu, Ljudmila Novak, Stanislav Polčák, Jessica Polfjärd, Christine Schneider, Maria Spyraki# |
Renew |
Pascal Canfin, Andreas Glück, Martin Hojsík, Jan Huitema, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Susana Solís Pérez, Linea Søgaard-Lidell, Nils Torvalds, Véronique Trillet-Lenoir, Emma Wiesner, Michal Wiezik |
S&D |
Nikos Androulakis, Maria Arena, Marek Paweł Balt, Monika Beňová, Simona Bonafè, Delara Burkhardt, Sara Cerdas, Mohammed Chahim, Tudor Ciuhodaru, Cyrus Engerer, Jytte Guteland, Javi López, César Luena, Alessandra Moretti, Sándor Rónai, Günther Sidl, Tiemo Wölken |
The Left |
Malin Björk, Anja Hazekamp, Petros Kokkalis, Silvia Modig, Mick Wallace |
Verts/ALE |
Margrete Auken, Bas Eickhout, Eleonora Evi, Malte Gallée, Pär Holmgren, Yannick Jadot, Tilly Metz, Ville Niinistö, Grace O'Sullivan, Jutta Paulus |
20 |
- |
ECR |
Sergio Berlato, Pietro Fiocchi, Raffaele Fitto, Joanna Kopcińska, Nicola Procaccini, Rob Rooken, Alexandr Vondra, Anna Zalewska |
ID |
Mathilde Androuët, Simona Baldassarre, Aurélia Beigneux, Marco Dreosto, Catherine Griset, Teuvo Hakkarainen, Sylvia Limmer, Joëlle Mélin, Silvia Sardone |
PPE |
Fulvio Martusciello, Dolors Montserrat, Luisa Regimenti |
1 |
0 |
NI |
Ivan Vilibor Sinčić |
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania