SPRÁVA o akčnom pláne EÚ pre ekologické poľnohospodárstvo

11. 4. 2022 - (2021/2239(INI))

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
Spravodajkyňa: Simone Schmiedtbauer

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o akčnom pláne EÚ pre ekologické poľnohospodárstvo

(2021/2239(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 39, článok 192 ods. 1 a článok 349,

– so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijala OSN, a na ciele udržateľného rozvoja,

– so zreteľom na Parížsku dohodu dosiahnutú na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 21),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. marca 2021 o akčnom pláne pre napredovanie ekologickej poľnohospodárskej výroby (COM(2021)0141),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode[1],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007[2],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2021 o stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov[3],

– so zreteľom na jeho uznesenie z 20. októbra 2021 o stratégii „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu[4],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013[5],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2117 z 2. decembra 2021, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, nariadenie (EÚ) č. 251/2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov a nariadenie (EÚ) č. 228/2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie[6],

– so zreteľom na závery Rady z 19. júla 2021 o akčnom pláne pre napredovanie ekologickej poľnohospodárskej výroby,

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o Európskej stratégii podpory bielkovinových plodín – podporovanie produkcie bielkovinových plodín a strukovín v európskom poľnohospodárskom odvetví[7],

– so zreteľom na závery Rady z 19. októbra 2020 o stratégii „z farmy na stôl“,

– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. septembra 2021 o akčnom pláne pre napredovanie ekologickej poľnohospodárskej výroby,

– so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov z 2. decembra 2021 k akčnému plánu EÚ pre ekologické poľnohospodárstvo,

– zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A9-0126/2022),

A. keďže v oznámení Komisie o akčnom pláne pre napredovanie ekologickej poľnohospodárskej výroby (ekologický akčný plán, EAP) sa zdôrazňuje, že zelená dohoda, stratégia „z farmy na stôl“ a stratégie biodiverzity, ktoré zastrešuje, je kľúčom k zvládnutiu transformácie na udržateľnejší potravinový systém, najmä k posilneniu úsilia poľnohospodárov o ochranu životného prostredia, zachovanie biodiverzity a riešenie zmeny klímy; keďže kľúčovú úlohu pri dosahovaní tohto cieľa zohráva poľnohospodárstvo vo všeobecnosti, a najmä ekologické poľnohospodárstvo;

B. keďže po dvanástich mesiacoch čakania sú prakticky všetky sekundárne právne predpisy potrebné pre nadobudnutie účinnosti nariadenia (EÚ) 2018/848 k 1. januáru 2022 pripravené, hoci v prípade delegovaného nariadenia, ktorým sa upravuje z ekologická výroba soli, to tak nie je;

C. keďže podľa delegovaného nariadenia sa pri jej príprave musia uprednostňovať prírodné procesy bez prísad alebo emisií uhlíka, ktoré sú typické pre výrobu morskej soli, aby ju bolo možné klasifikovať ako ekologickú;

D. keďže potravinový systém Európy musí dodávať udržateľne vyrobené výživné potraviny za dostupné ceny a zaistiť potravinovú bezpečnosť tak, aby bola zaručená zdravá spoločnosť a zdravá planéta, prispievať k spoločenskému a hospodárskemu blahobytu, chrániť zdravie ekosystémov aj európskych občanov a zabezpečiť rentabilitu poľnohospodárskej výroby, a tým aj slušné živobytie pre poľnohospodárov; keďže je nevyhnutné zabezpečiť, aby nárast plochy využívanej na ekologické poľnohospodárstvo zodpovedal schopnosti trhu absorbovať produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby;

E. keďže nariadenie (EÚ) 2018/848 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby ukladá poľnohospodárom povinnosť dodržiavať prechodné obdobie, počas ktorého sú povinní uplatňovať všetky pravidlá ekologickej poľnohospodárskej výroby;

F. keďže toto obdobie môže trvať až tri roky; keďže v tomto období musia poľnohospodári znášať vyššie výrobné náklady bez toho, aby profitovali z vyšších trhových cien produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby;

G. keďže ekologické poľnohospodárstvo prináša životnému prostrediu početné výhody vrátane znížených emisií skleníkových plynov a má potenciál pomáhať poľnohospodárstvu pri plnení jeho úlohy v boji proti zmene klímy, pri adaptácii na zmenu klímy a pri riešení kľúčových výziev, ako je strata pracovných príležitostí vo vidieckych oblastiach, strata úrodnosti pôdy a biodiverzity, ako aj podpora odolnosti voči hospodárskym výzvam;

H. keďže rozmanitosť poľnohospodárstva a kratšie reťazce poľnohospodár - spotrebiteľ sú dôležitými prvkami zdravého a udržateľného potravinového systému;

I. keďže ekologické poľnohospodárstvo môže prispieť k dosiahnutiu ambicióznej rovnováhy z hľadiska hospodárskej, sociálnej a environmentálnej udržateľnosti, podporiť ochranu pôdy, vody, biodiverzity a životné podmienky zvierat a mladým dáva možnosť, aby sa stali poľnohospodármi;

J. keďže normy EÚ v oblasti životného prostredia a životných podmienok zvierat patria k najprísnejším na svete; keďže ekologicky obhospodarovaná pôda má o 30 % viac biodiverzity, je prospešná pre opeľovače a môže sa na nej používať len obmedzené množstvo umelých hnojív a prípravkov na ochranu rastlín;

K. keďže ekologické poľnohospodárstvo tiež môže prispievať k revitalizácii vidieckych oblastí, tvorbe pracovných príležitostí, udržateľnosti malých poľnohospodárskych podnikov, zbližovaniu spotrebiteľov a výrobcov, posilňovaniu prepojení s miestnym hospodárstvom a stimulácii pozitívnych hospodárskych multiplikátorov; keďže v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) sa zavádzajú nové ambiciózne opatrenia na podporu udržateľnej výroby vrátane ekologického poľnohospodárstva;

L. keďže je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa spotrebitelia, ktorým čoraz viac záleží na kvalite ich stravy, a gastronómia mohli pri nákupe potravín informovane a zodpovedne rozhodovať;

M. keďže treba zabezpečiť, aby boli spotrebitelia riadne informovaní o výhodách spotreby produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o tom, že sú chránení pred úmyselne zavádzajúcim označením, balením a reklamou;

N. keďže v roku 2019 sa celková poľnohospodárska plocha EÚ využívaná na ekologické poľnohospodárstvo zvýšila na 13,8 milióna hektárov; keďže v súčasnosti predstavuje 8,5 % celkovej využívanej poľnohospodárskej plochy EÚ; keďže v rokoch 2010 až 2019 sa hodnota trhu EÚ s ekologickými výrobkami viac ako zdvojnásobila;

O. keďže maloobchodný predaj produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby sa v rokoch 2009 – 2019 zvýšil z 18 miliárd EUR na 41 miliárd EUR; keďže nárast ekologickej výroby je v niektorých častiach EÚ rýchlejší než rozvoj trhu s ekologickými výrobkami, pričom jednotlivé členské štáty sa v spotrebe produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby navzájom výrazne líšia; keďže ekologická poľnohospodárska výroba je v niektorých častiach EÚ veľmi nízka alebo absentuje, pričom medzi členskými štátmi sú veľké rozdiely od 0,5 % do 26,5 % dostupnej plochy vyčlenenej pre toto odvetvie;

P. keďže EAP obsahuje 23 opatrení, a preto poskytuje pevný základ pre udržateľný rozvoj ekologickej poľnohospodárskej výroby; keďže v roku 2024 sa plánuje preskúmanie OAP v polovici trvania a bol stanovený výročný deň ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ, ktorý je príležitosťou pre lepšie zviditeľnenie a vyššie uznanie ekologického poľnohospodárstva a zvýšenie informovanosti o prínosoch ekologickej poľnohospodárskej výroby, keďže ekologickí poľnohospodári sú považovaní za „priekopníkov udržateľného poľnohospodárstva“;

Q. keďže cieľom nariadenia (EÚ) 2018/848, ktoré bude platiť od 1. januára 2022, je najmä zvýšiť dôveru spotrebiteľa v produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby prostredníctvom prísnejších kontrol a pravidiel dovozu;

R. keďže v máji 2021 boli zverejnené strategické usmernenia pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ na obdobie 2021 až 2030, ktoré budú rozpracované do národných strategických plánov;

Všeobecné pripomienky

1. víta oznámenie Komisie o akčnom pláne pre rozvoj ekologickej poľnohospodárskej výroby, cieľ zväčšiť poľnohospodársku plochu EÚ pre ekologické poľnohospodárstvo do roku 2030 rozvíjaním ponuky a dopytu a to, že Komisia uznala ekologické poľnohospodárstvo za jeden z hlavných prvkov na ceste EÚ k udržateľnejším potravinovým systémom, využívaniu udržateľnejších poľnohospodárskych postupov, efektívnejšiemu využívaniu obnoviteľných zdrojov, garancii vyšších noriem životných podmienok zvierat a pomoci pri zabezpečovaní vyšších príjmov pre európskych poľnohospodárov;

2. vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyvy podielu poľnohospodárskej plochy EÚ pre ekologické poľnohospodárstvo; domnieva sa, že rozvoj ekologického poľnohospodárstva, ktoré prináša množstvo pozitívnych externalít a prínosov k zmiernenie zmeny klímy, ochrane biodiverzity a pôdy a prispeje k dosiahnutiu cieľov stratégie „z farmy na stôl“ a stratégie v oblasti biodiverzity; zároveň uznáva potenciál iných udržateľných metód výroby a poľnohospodárstva, ako je integrovaná výroba a biologická kontrola, prispievať k cieľom zelenej dohody;

3. zdôrazňuje, že podiel poľnohospodárskej pôdy využívanej na ekologické poľnohospodárstvo sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši; zdôrazňuje, že toto sa musí zohľadniť pri príprave politík a nástrojov zameraných na posilnenie ekologickej poľnohospodárskej výroby, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby osobitnú pozornosť venovala podpore zaostávajúcich členských štátov;

4. trvá na tom, že všetky opatrenia a nástroje navrhované v tejto súvislosti by mali vychádzať z dôkladných analýz a hodnotení vplyvov; zastáva názor, že právne predpisy a operačné akčné plány musia poskytovať dostatočný priestor flexibilite na zohľadnenie rozdielov v povahe a podmienkach ekologického poľnohospodárstva v členských štátoch;

5. poukazuje na to, že keď Komisia v roku 2022 zavedie nové nariadenie (EÚ) 2018/848 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, musí zabezpečiť riadny premyslený prechod zo starých ekologických právnych predpisov EÚ, aby sa ekologická poľnohospodárska výroba mohla rýchlo a bezpečne oboznámiť s novým súborom pravidiel; vyzýva Európsku komisiu, aby päť rokov po zavedení nového nariadenia vyhodnotila jeho vplyv s cieľom vykonať potrebné úpravy;

6. zdôrazňuje, že rozvoj a rast ekologickej poľnohospodárskej výroby a ekologických oblastí, ako sa predpokladá v stratégii „z farmy na stôl“, s kľúčovou úlohou pri revitalizácii a udržiavaní dynamických vidieckych oblastí, musia byť trhovo orientované a sprevádzať ich musí celostný vývoj dodávateľského reťazca vrátane spracovania, ako aj politické opatrenia na stimuláciu ďalšej ponuky potravín z ekologického poľnohospodárstva a dopytu po nich a na zabezpečenie dôvery spotrebiteľa;

7. zdôrazňuje, že kombinácia týchto prístupov by mala umožniť vyvážený rozvoj v súlade so schopnosťou trhu absorbovať ekologickú poľnohospodársku výrobu na zabezpečenie rentability ekologického trhu a ekologického poľnohospodárstva v EÚ v budúcnosti;

8. v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu odstrániť nadmernú administratívnu záťaž; zdôrazňuje, že environmentálne výhody ekologického poľnohospodárstva by nemali podporovať len spotrebitelia jeho produktov ochotní platiť vyššiu cenu, ale z rozpočtu SPP by mali byť ekologickí poľnohospodári náležite odmeňovaní za konkrétne verejné statky, ktoré poskytujú prostredníctvom ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov, znižovania vstupov a náročnejších noriem v oblasti životných podmienok zvierat;

9. zdôrazňuje, že prioritou by mala byť podpora udržateľnosti poľnohospodárstva a odolnosti potravinového systému EÚ a že ekologické poľnohospodárstvo je kľúčovým prvkom na dosiahnutie cieľov v oblasti životného prostredia a klímy; domnieva sa, že udržateľné inovácie v postupoch, ako je ekologické poľnohospodárstvo a vo všeobecnosti agroekológia, môžu viesť k väčšej rozmanitosti poľnohospodárskych systémov;

10. zdôrazňuje, že je dôležitá koexistencia rôznych poľnohospodárskych systémov, pretože kľúčom k bezpečnosti a odolnosti potravinového systému je rozmanitosť, ktorá prospieva udržateľnému rozvoju; poukazuje na to, že neexistuje jediný model poľnohospodárstva, ktorý by bol vhodný pre všetky krajiny a regióny, a zdôrazňuje, že by sa mali uznať výhody rôznych modelov udržateľného poľnohospodárstva;

11. poukazuje na to, že je dôležité pokračovať vo zvyšovaní ekologických výnosov s cieľom zabrániť zvyšovaniu ekologickej stopy potravinárskej výroby v krajinách mimo EÚ, zatiaľ čo regióny EÚ viac prechádzajú na model ekologického poľnohospodárstva;

12. poukazuje na to, že aby akčný plán EÚ uspel, musí stimulovať a mobilizovať členské štáty, ako aj regionálne a miestne orgány, pri súčasnom zohľadnení ich osobitostí a rozdielnych východiskových pozícií; domnieva sa, že v rozvoji ekologickej poľnohospodárskej výroby musia takisto zohrávať úlohu regionálne a miestne EAP;

13. zastáva preto názor, že členským štátom by sa malo odporúčať, aby zaviedli vlastné národné stratégie ekologického poľnohospodárstva a vypracovali vlastné národné a/alebo regionálne operačné akčné plány koordinované s národnými strategickými plánmi, ktoré by mali mať vysokú úroveň ambícií v oblasti rozvoja ekologického poľnohospodárstva s reálnymi a konkrétnymi cieľmi, opatreniami, časovými rámcami a rozpočtom vrátane stimulov pre poľnohospodárov, ktoré uľahčujú výber a podporujú iniciatívy zdola nahor;

14. vyzýva Komisiu, aby pri schvaľovaní národných strategických plánov predložených členskými štátmi zabezpečila úplné dodržiavanie týchto podmienok a aby zabezpečila dostatočné finančné zdroje spolu s najúčinnejšími nástrojmi na dosiahnutie príslušných cieľov z hľadiska rozvoja tohto odvetvia; zdôrazňuje potrebu výmeny know-how a odporúčaných postupov, keďže niektoré členské štáty majú viac skúseností s prípravou a realizáciou ambicióznych národných plánov;

15. vyzýva Komisiu, aby takéto výmeny názorov zaradila do rámca následne plánovaných verejných stretnutí; zdôrazňuje, že národné EAP by poľnohospodárom a odvetviu mali priniesť predvídateľnosť a jasnosť, a tým podporiť rozvoj ekologického poľnohospodárstva a komercializáciu produktov ekologického poľnohospodárstva;

16. víta rozšírenie pôsobnosti nariadenia o ekologickom poľnohospodárstve na niektoré výrobky úzko spojené s poľnohospodárstvom, ktoré nie sú uvedené v prílohe I k Zmluve o fungovaní Európskej únie, ako je napríklad soľ; vyjadruje však znepokojenie nad správou o organickej soli, ktorú 6. augusta 2021 zverejnila expertná skupina pre technické poradenstvo v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby (EGTOP), keďže podporuje rozšírenie ekologického označenia EÚ aj na výrobné metódy, ktoré nie sú v súlade so zásadami nariadenia EÚ 2018/848; vyzýva preto Komisiu, aby sa neriadila odporúčaniami skupiny EGTOP;

17. zdôrazňuje, že členské štáty by pri navrhovaní, prijímaní, revízii a zavádzaní svojich národných a/alebo EAP mali do konzultačného procesu zapojiť všetky zainteresované strany, najmä ekologických poľnohospodárov a združenia, družstvá, miestne a regionálne orgány, agropotravinársky priemysel v celom hodnotovom reťazci, agropotravinársky veľkoobchod, zástupcov spotrebiteľov a súkromného sektora a odvetvie verejného stravovania vrátane zariadení spoločného stravovania a združení zameraných na vzdelávanie v oblasti výživy, ako aj občanov, na dosiahnutie maximálnych možných synergií a dosiahnutie cieľa väčšej plochy pre ekologické poľnohospodárstvo, ako sa stanovilo v ich národných strategických plánoch;

18. uznáva, že ekologická výroba prináša poľnohospodárom vyššie ekonomické výnosy, no často ju sprevádzajú vyššie výrobné náklady, a preto si vyžaduje dostatočné trhové ceny a priamu podporu, aby sa tieto náklady vrátili, a tým sa poľnohospodárom umožnili slušné príjmy;

19. poukazuje na to, že vyššie spotrebné ceny môžu predstavovať prekážku v rozširovaní, no sú potrebné na zachovanie ekologického poľnohospodárstva; pripomína, že v niektorých prípadoch produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby nenachádzajú miesto na trhu, čo poľnohospodárov núti predávať výrobky ako produkty konvenčnej poľnohospodárskej výroby za nižšiu cenu;

20. pripomína, že súčasťou ekologického poľnohospodárstva sú veľmi prísne výrobné normy; zdôrazňuje potrebu riešiť cenovú dostupnosť, a tým aj prístupnosť produktov ekologického poľnohospodárstva; kladie silný dôraz na to, že výrobcovia musia byť počas prechodu na ekologickú výrobu podporovaní a musia profitovať z pridanej hodnoty ekologického poľnohospodárstva; konštatuje, že tak ako v prípade konvenčných výrobkov by lepšie rozdelenie hodnoty medzi subjekty v reťazci ekologických potravín prinieslo prospech poľnohospodárom aj spotrebiteľom;

21. uznáva, že rozvoj ekologického poľnohospodárstva umožní úspory z rozsahu v oblasti spracovania a logistiky, ktorým sa zvýši efektívnosť a povedie k nižším nákladom; zdôrazňuje význam smernice o nekalých obchodných praktikách pre rozvoj tohto odvetvia a zabezpečenie toho, aby maloobchod nemal neúmerne vysoké ziskové rozpätie pre ekologické výrobky; domnieva sa tiež, že ak bude dostatočná ponuka, ekologické výrobky by mohli byť zaradené do programov v rámci Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby;

22. víta skutočnosť, že Komisia pracuje na zlepšovaní životných podmienok zvierat vo všeobecnosti, a poukazuje na to, že podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2020 o poľnohospodárstve a SPP 80 % občanov EÚ spája ekologické poľnohospodárstvo s väčším rešpektom k životným podmienkam zvierat; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam podpory ekologického chovu hospodárskych zvierat;

23. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť urýchlený rozvoj ekologickej akvakultúry a jej trhu v EÚ, ako aj posilniť dopyt spotrebiteľov po týchto výrobkoch a ich dôveru v ne; zdôrazňuje, že štvrtina všetkých produktov rybolovu pochádza z akvakultúry; poukazuje však na to, že keďže väčšina spotreby týchto výrobkov pochádza z dovozu, ktorý predstavuje 60 % celkovej ponuky, je tu obrovský potenciál rastu, ktorý musíme využiť na rozvoj európskej akvakultúry vo všeobecnosti, obzvlášť ekologickej akvakultúry;

24. zdôrazňuje potrebu koordinovať činnosti v oblasti ekologickej akvakultúry s novými strategickými usmerneniami pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnú akvakultúru EÚ na obdobie 2021 – 2030 a rozvoj tohto odvetvia v členských štátoch a regiónoch;

Stimulácia dopytu a zaistenie dôvery spotrebiteľov

25. podporuje Komisiu v ďalšej propagácii a výmene informácií o ekologickom logu EÚ medzi spotrebiteľmi, a to aj prostredníctvom školských programov, v ktorých by sa po ich revízii malo ekologickým výrobkom dostať väčšieho zastúpenia, ako aj v iných inštitúciách, napríklad v zariadeniach opatrovateľskej starostlivosti; podporuje propagáciu miestnych ekologických log, ktoré má viacero členských štátov a ktoré poskytujú aspoň rovnaké záruky ako ekologické logo EÚ, spolu s ktorým sa používajú; konštatuje, že školské programy by mali byť základom pre výchovnú diskusiu o výžive a udržateľnej strave a mali by ich sprevádzať opatrenia zamerané na informovanie a vzdelávanie detí o lepšom stravovaní;

26. zdôrazňuje, že je nanajvýš dôležité, aby na prieskumy o produktoch ekologického poľnohospodárstva medzi spotrebiteľmi nadviazali opatrenia zamerané na ďalšie zvyšovanie informovanosti o výhodách ekologického poľnohospodárstva pre zdravie, pohodu a vysokú kvalitu života pri súčasnom zaistení toho, že nebude oslabená dôvera spotrebiteľa v bezpečnosť a udržateľnosť konvenčných poľnohospodárskych metód; zdôrazňuje potrebu poskytovať presné informácie s cieľom zabezpečiť, aby nové iniciatívy, ktoré vznikajú v oblasti označovania udržateľných potravín, neoslabovali ekologické logo EÚ ani nezavádzali spotrebiteľa, pokiaľ ide o ich rozsah a význam;

27. vyjadruje znepokojenie nad zavádzajúcimi značkami, obalmi a reklamou, ktoré spotrebiteľom sťažujú rozlíšiť konvenčné výrobky od ekologických; konštatuje, že nariadenie (EÚ) 2018/848 a časté nezávislé kontroly sú základom dôvery spotrebiteľa v produkty ekologického poľnohospodárstva, a vyzýva členské štáty, aby jasne informovali o logu ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ;

28. zdôrazňuje úlohu, ktorú majú zohrávať supermarkety a rôzne potravinové dodávateľské reťazce pri propagácii a podpore ekologického loga EÚ; očakáva budúce iniciatívy Komisie zamerané na lepšie usmerňovanie spotrebiteľov pri výbere potravín označovaním, propagačnými a informačnými kampaňami založenými na spoľahlivých, nezávislých a funkčných vedeckých základoch a úplných koherentných metodikách; konštatuje, že povinné označovanie pôvodu všetkých potravinových výrobkov v EÚ má potenciál výrazne zvýšiť transparentnosť a vysledovateľnosť, a tým bojovať proti podvodom a nezákonným výrobným metódam, ako aj zvýšiť dôveru spotrebiteľa;

29. pripomína, že profesionálna kuchyňa má iné požiadavky ako domácnosť; zdôrazňuje, že pre dodávateľský reťazec je dôležité vytvárať pridanú hodnotu a zvyšovať úroveň spracovania produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, a tak reagovať na potreby profesionálnych kuchýň;

30. domnieva sa, že preskúmanie zeleného verejného obstarávania (GPP) z roku 2019 by sa malo v členských štátoch lepšie propagovať s cieľom zlepšiť informovanosť a poskytnúť silný stimul opatreniam na propagáciu ekologickej poľnohospodárskej výroby a na podporu zdravšej stravy šetrnejšej k životnému prostrediu v inštitúciách, ako sú školy, nemocnice, domovy dôchodcov a väznice, a môže tiež znížiť množstvo odpadu z ekologických výrobkov v členských štátoch s prebytkami; je presvedčený, že inštitúcie EÚ by vo svojich zariadeniach mali ísť príkladom; domnieva sa, že na dosiahnutie nárastu zeleného verejného obstarávania je nevyhnutné koordinovať toto odvetvie prostredníctvom jeho zastupiteľských organizácií na zaistenie bezproblémového obstarávania;

31. vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo vyhľadávaní súčasných štrukturálnych a logistických prekážok a podporovala uplatňovanie kritérií zeleného verejného obstarávania v členských štátoch, ako aj informačných, vzdelávacích a propagačných akcií pre produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby na dosiahnutie väčšej účinnosti tohto opatrenia; upozorňuje, že o rozsiahlejšom zelenom verejnom obstarávaní by sa malo rozhodovať na národnej úrovni podľa vnútroštátneho dopytu a cieľov stanovených v národných EAP; domnieva sa, že v zelenom verejnom obstarávaní sa musí klásť silný dôraz na ekologické výrobky EÚ, čo bude stimulovať výrobu a pomôže EÚ pri dosahovaní jej cieľov v oblasti klímy;

32. zdôrazňuje, že ekologická výroba a spracovanie sa musia patrične rozvíjať na regionálnej a miestnej úrovni pri zapojení miestnych ekologických poľnohospodárov; podporuje rozvoj udržateľných regionálnych potravinových systémov založených na spolupráci všetkých zainteresovaných strán v oblasti potravín; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom overených údajov o zavádzaní ekologických výrobkov vo verejných jedálňach a reštauráciách;

33. poukazuje na to, že miestne, regionálne a vnútroštátne orgány spolu so združeniami poľnohospodárov a veľkoobchodom s agropotravinárskymi výrobkami zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore štruktúry ekologického poľnohospodárstva z hľadiska výroby, hromadného spracovania, logistiky a obchodu, uľahčenia prístupu k pôde pre ekologických poľnohospodárov, uľahčenia spolupráce medzi výrobcami navzájom, medzi výrobcami a spotrebiteľmi a so stravovacími službami;

34. navyše zdôrazňuje úlohu, ktorú majú zohrávať miestne, regionálne a vnútroštátne orgány pri zvyšovaní informovanosti verejnosti o všetkých druhoch udržateľných poľnohospodárskych metód, pri dodávkach ekologických výrobkov do jedální a pri príprave vzdelávacích programov pre predškolské a školské zariadenia;

35. v tejto súvislosti poukazuje na to, že poľnohospodárske trhy na miestnej a regionálnej úrovni sú účinným nástrojom na preklenutie priepasti medzi výrobcami a spotrebiteľmi a mali by sa podporovať; pripomína tiež, že miestne a regionálne orgány a združenia poľnohospodárov poskytujú veľmi cennú technickú pomoc ekologickým poľnohospodárom a poľnohospodárom v procese premeny, čo má zásadný význam pre zavádzanie týchto postupov, ktoré si vyžadujú primerané financovanie z SPP a ďalších zdrojov;

36. zdôrazňuje, že všetky orgány musia zabezpečiť, aby regulačný rámec naďalej umožňoval a stimuloval rozvoj odvetvia a zároveň udržiaval administratívnu záťaž na minimálnej úrovni; pripomína, že miestne a regionálne orgány v mnohých členských štátoch sa už dlho podieľajú na podpore rozvoja ekologického poľnohospodárstva, najmä prostredníctvom riadenia a realizácie programov rozvoja vidieka;

37. zdôrazňuje, že pri zapájaní miestnych a regionálnych orgánov je potrebný prístup zohľadňujúci miestne špecifiká v súlade so zásadami Územnej agendy 2030 s cieľom riešiť rôzne potreby vidieckych, prímestských a mestských oblastí v celej Európe;

38. zdôrazňuje, že úspech EAP bude závisieť od intenzívneho zapojenia súkromného sektora, aby sa stimuloval dopyt a prinášal primeranú odmenu pre poľnohospodárov, a to najmä v krajinách s menej rozvinutým trhom s ekologickými výrobkami a výrobou; vyzýva Komisiu, aby stanovila súbor nástrojov, ktoré členským štátom umožnia stimulovať maloobchodné reťazce aktívne k pomoci pri propagácii ekologickej spotreby, informovať o jej význame a vytvárať miestne dodávateľské reťazce ekologického poľnohospodárstva; zdôrazňuje, že zvýšenie ekologickej výroby musí byť predovšetkým dôsledkom vyššieho súkromného dopytu, a nie výlučne politických stimulov;

39. zdôrazňuje význam zvýšenia transparentnosti dodávateľského reťazca potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby a lepšej vysledovateľnosti všetkých procesov výroby a distribúcie v súlade s požiadavkami európskych spotrebiteľov na viac informácií o pôvode a metódach výroby potravín, ktoré konzumujú; víta dobrovoľné iniciatívy maloobchodu nakupovať produkty z prechodného obdobia za vyššiu cenu a domnieva sa, že takéto iniciatívy by sa mali podporovať;

40. náležite berie na vedomie ťažkosti, s ktorými sa maloobchod stretáva pri uvádzaní týchto produktov z prechodného obdobia na trh pre spotrebiteľov v dôsledku chýbajúcich harmonizovaných pravidiel marketingu, a vyzýva Komisiu, aby posúdila opatrenia na uľahčenie ich uvádzania na trh, napríklad prostredníctvom harmonizovaného označovania;

41. zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa Komisia, členské štáty a zainteresované strany aktívne zapájali do identifikácie spôsobov, ako posilniť súčasné certifikačné a kontrolné mechanizmy, a tak brániť podvodom v oblasti ekologickej výroby a obchodu;

42. domnieva sa, že certifikačné a kontrolné mechanizmy musia byť vhodnejšie pre skutočné postavenie ekologických poľnohospodárov a že tento proces sa musí zjednodušiť, a to aj prostredníctvom IT riešení;

43. zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať schvaľovacím postupom certifikačných orgánov; zdôrazňuje, že proces certifikácie pri prechode na ekologické poľnohospodárstvo je naďalej ťažkopádny, ťažko sa zavádza a malo by sa mu dostať podpory, najmä pre malých poľnohospodárov; domnieva sa, že na krytie nákladov na certifikáciu by poľnohospodári mali mať podporu;

44. zdôrazňuje potrebu harmonizovaných európskych systémov certifikácie vstupov pre ekologické poľnohospodárstvo s cieľom zamedziť šíreniu súkromných certifikácií s odlišnými požiadavkami a systémami kontroly; vyzýva Komisiu, aby urýchlila ich harmonizáciu na úrovni EÚ prostredníctvom operatívneho akčného plánu;

45. naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila colné kontroly prostredníctvom jednotných priamych kontrolných mechanizmov v koordinácii s členskými štátmi a v plnom súlade so zásadou subsidiarity s cieľom zamedzovať potravinovým podvodom, falšovaniu a dovozu výrobkov, ktoré nespĺňajú normy EÚ pre ekologickú výrobu, ako aj zamedziť riziku znevýhodňovania ekologickej poľnohospodárskej výroby v EÚ v hospodárskej súťaži v dôsledku nedostatočného globálneho zbližovania noriem a zvýšených nákladov pre spotrebiteľov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu väčšieho zapojenia príslušných colných orgánov s cieľom zaručiť kvalitu a bezpečnosť ekologických výrobkov a zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi výrobcami v EÚ a mimo nej;

46. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v akčnom pláne pre napredovanie ekologickej poľnohospodárskej výroby chýba akýkoľvek odkaz na ťažkosti a vysoké náklady, ktoré v sektore vznikajú v dôsledku potreby zaviesť vhodné opatrenia počas pestovania, zberu, prepravy, skladovania a spracovania, aby sa nepovolené produkty, ako sú napríklad GMO, nedostávali do reťazca ekologickej výroby;

47. zdôrazňuje, že poľnohospodárske výrobky s pôvodom v EÚ sú medzinárodne uznávané pre svoju vysokú kvalitu; domnieva sa, že na ďalšiu propagáciu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ na medzinárodnej úrovni sú potrebné pozitívne opatrenia na podporu obchodu; v tejto súvislosti uznáva potenciálnu úlohu politiky EÚ na propagáciu ekologickej výroby; zdôrazňuje, že by mala uznávať širokú škálu udržateľných výrobných metód, postupov a výrobkov v EÚ;

48. poukazuje na to, že zemepisné označenia, ktoré podporuje propagačná politika EÚ, výrazne prispievajú k hospodárskemu rastu v mnohých vidieckych oblastiach a sú vlajkovou loďou európskeho poľnohospodárstva; žiada Komisiu, aby informovala Parlament o potenciáli pre rozšírenie trhu s ekologickými výrobkami a aby urýchlila prebiehajúce rokovania s cieľom dosiahnuť zmenu od rovnocennosti k dodržiavaniu noriem EÚ pre dovoz ekologických výrobkov;

49. podporuje globálny prechod na udržateľné potravinové systémy; zastáva názor, že cieľom opatrení na úrovni EÚ, najmä stratégie zelenej dohody, by malo byť pravidelné zvyšovanie povedomia o životnom prostredí v celosvetovom meradle; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v dohodách o voľnom obchode sa niekedy nevenuje dostatočná pozornosť závažným rozdielom medzi normami poľnohospodárskej výroby v EÚ a tretích krajinách, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia a životné podmienky zvierat, čo poľnohospodárov v EÚ odrádza od ďalších investícií do životného prostredia vrátane ekologickej poľnohospodárskej výroby;

Povzbudenie prechodu na ekologické poľnohospodárstvo a posilňovanie celého hodnotového reťazca

50. domnieva sa, že na dosiahnutie ambícií národného strategického plánu je nevyhnutný primeraný rozpočet spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ako aj kompatibilita s ostatnými európskymi fondmi alebo programami na vytvorenie stimulov, ktoré budú poľnohospodárov motivovať k prechodu na ekologické poľnohospodárske postupy a zachovávať ich, opatrenia rozvoja vidieka kryté zdrojmi, finančne príťažlivé ekologické schémy alebo ich kombinácia;

51. požaduje, aby ekologické režimy boli prístupné konvenčným aj ekologickým poľnohospodárom a aby boli koncipované zlučiteľne s agroenvironmentálno-klimatickými opatreniami a aby ich dopĺňali; pripomína, že je dôležité podporovať ekologických poľnohospodárov aj po skončení etapy prechodu; vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom príslušných verejných politík podporovali generačnú obnovu v ekologickom poľnohospodárstve, podporovali podnikanie žien v poľnohospodárstve a podporovali rozvoj životaschopných malých a stredných ekologických poľnohospodárskych podnikov;

52. vyjadruje poľutovanie nad poklesom rozpočtu SPP za posledné dve desaťročia súčasne s nárastom požiadaviek na poľnohospodárske odvetvie; konštatuje, že v rámci súčasnej SPP sa len 1,8 % rozpočtu vynakladá na opatrenia na podporu ekologického poľnohospodárstva, a víta skutočnosť, že nová SPP, najmä prostredníctvom ekoschém a opatrení na rozvoj vidieka, umožňuje členským štátom väčšiu flexibilitu pri zvyšovaní súm určených na ekologické poľnohospodárstvo;

53. berie na vedomie potenciál krátkych, miestnych, sezónnych a inteligentných potravinových dodávateľských reťazcov a priamych marketingových príležitostí vrátane poľnohospodárskych trhov pre ekologických výrobcov a vidiecke hospodárstva s cieľom zabezpečiť prínos pre životné prostredie a životné podmienky zvierat a pri súčasnom zabezpečení príjmov, zachovať a vytvárať pracovné príležitosti, zabezpečiť životaschopnosť vidieckych oblastí a preklenúť priepasť medzi výrobcami a spotrebiteľmi v EÚ; upozorňuje, že pre udržateľný rozvoj ekologickej poľnohospodárskej výroby je nevyhnutný rozvoj trhu;

54. vyzýva členské štáty, aby vyčlenili dostatočné zdroje na investície uľahčujúce rozvoj krátkych potravinových reťazcov, ako napríklad zvýšením počtu mobilných bitúnkov alebo spracovateľských zariadení na farmách; domnieva sa, že by sa malo podporovať využívanie miestnych dodávateľských reťazcov v rámci postupov verejného obstarávania; zdôrazňuje, že zameranie na miestnu výrobu a krátke reťazce by nemalo viesť k ďalším prekážkam na vnútornom trhu EÚ;

55. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohrávali aktívnu úlohu pri zlepšovaní štruktúry ekologických dodávateľských reťazcov a budovaní kapacity organizácií ekologických výrobcov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby využívali tzv. odvetvové intervencie a všetky dostupné opatrenia na zlepšenie organizácie ekologických výrobcov vo všetkých relevantných odvetviach a aby im pomáhali v prípade dočasnej nadprodukcie;

56. poukazuje na to, že ekologické farmy, ktorých produkcia je objemovo menšia, a teda nákladnejšia, môžu mať menšiu vyjednávaciu silu v obchodných zmluvách, a preto môžu byť obzvlášť zraniteľné voči nekalým obchodným praktikám, najmä v podobe oneskorených platieb za tovar podliehajúci skaze, zrušenia dodávok na poslednú chvíľu alebo nútenia dodávateľov platiť za nepredané výrobky a výrobky, ktoré sa stali odpadom; zdôrazňuje potrebu jasných zmluvných podmienok a primeraného uznania práce ekologických poľnohospodárskych výrobcov a domnieva sa, že by sa mali podporovať nástroje, ako sú zmluvy v rámci dodávateľského reťazca;

57. víta skutočnosť, že Komisia podporuje rozvoj ekoobvodov v členských štátoch nazývaných tiež ekoregióny, keďže sú multifunkčnej povahy, podporujú krátke dodávateľské reťazce a vytvárajú synergie okrem iného medzi poľnohospodármi, spotrebiteľmi, spracovateľskými podnikmi, maloobchodom, odvetvím ubytovacích a pohostinských služieb a kultúrnymi podnikmi; vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla informácie o nástrojoch, ktoré by mohli využiť na podporu rozvoja ekoobvodov, pri súčasnej osobitnej pozornosti urbanizovaným územiam; konštatuje, že ich úspech závisí od silnej regionálnej integrácie a zapojenia miestnych a regionálnych orgánov;

58. zdôrazňuje kľúčový význam rozširovania štruktúrovanej výmeny vedomostí a najlepších postupov v oblasti ekologického poľnohospodárstva medzi členskými štátmi a poľnohospodármi; zdôrazňuje výhody posilnenia spolupráce medzi vedcami, poľnohospodárskymi univerzitami a širším sektorom vzdelávania, poradenskými službami alebo konzultantmi, poľnohospodármi a ich združeniami a organizáciami a spoločnosťou; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú pri rozvoji ekologickej výroby majú zohrávať nezávislé poradenské služby v poľnohospodárstve, ktoré musia členské štáty zahrnúť do svojich strategických plánov SPP, a zdôrazňuje potrebu vyčleniť im dostatočné finančné zdroje;

59. konštatuje, že v správe Spoločného výskumného centra s názvom Formovanie environmentálnych a klimatických ambícií v poľnohospodárstve podľa modelu CAPRI[8] sa uvádza, že treba zvýšiť produktivitu ekologického poľnohospodárstva a hospodárenia so živinami, čo možno okrem iného dosiahnuť pomocou presného poľnohospodárstva, nových digitálnych technológií a ďalších inovačných techník;

60. konštatuje, že inovačné digitálne nástroje majú potenciál významne zvýšiť transparentnosť a vysledovateľnosť, a tým bojovať proti podvodom a nezákonným výrobným metódam, ako aj zvýšiť dôveru spotrebiteľa; odporúča preto Komisii, aby aj prostredníctvom strategických plánov SPP zabezpečila rozsiahlejšie nasadzovanie digitálnych technológií, ako sú presné poľnohospodárstvo a blockchain v ekologickom poľnohospodárstve; zdôrazňuje však, že tieto technológie dopĺňajú systémový prístup ekologického poľnohospodárstva k udržateľnosti a že sa musí zabezpečiť súkromie, rentabilita a nezávislosť poľnohospodárov, pokiaľ ide o údaje;

Zvýšenie prínosu ekologického poľnohospodárstva k udržateľnosti

61. opätovne zdôrazňuje význam výskumu a inovácií pre udržateľnosť ekologického poľnohospodárstva a pri plnení očakávaní spoločnosti v súvislosti s biodiverzitou, zmenou klímy a adaptáciou na zmenu klímy, životnými podmienkami zvierat a efektívnym využívaním zdrojov, a víta zámer Komisie vyčleniť finančné prostriedky z programu Horizont Európa na podporu týchto cieľov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu výskumu a inovácií na podporu prechodu na ekologické poľnohospodárstvo vrátane živočíšnej výroby pri nachádzaní alternatív pre určité vstupy do poľnohospodárstva aj spracovania s cieľom zvýšiť výnosy a zabezpečiť dostupnosť potrebných bielkovinových krmív, vitamínov, prípravkov na ochranu rastlín, najmä riešení biologickej kontroly, hnojív a genetických zdrojov, na ďalší rozvoj spoľahlivých poľnohospodárskych systémov a zvýšenie tolerancie voči suchu, škodcom a chorobám; vyzýva Komisiu, aby podnecovala a podporovala spoluprácu medzi výskumnými komunitami pôsobiacimi v oblasti ekologických a konvenčných potravín a poľnohospodárstva a najmä prostredníctvom európskeho partnerstva v oblasti inovácií (EIP AGRI);

62. odporúča vedecky podložený prístup k úrodnosti pôdy a potrebu rozvíjať, akceptovať a stimulovať inovácie v oblasti nových zdrojov rastlinných živín v ekologickom poľnohospodárstve vrátane zvýšenej recyklácie živín primeraným spracovaním a separáciou živín a tam, kde je to vhodné a primerané, produktov na hnojenie vyrobených z obnoviteľných zdrojov, ako je odpad z biomasy a živočíšny hnoj, s cieľom zamedziť dlhodobému nedostatku živín; pripomína význam maštaľného hnoja ako organického hnojiva a odporúča jeho udržateľné využívanie v pestovateľskom cykle; vyzýva Komisiu, aby posúdila nové recyklované materiály s obsahom základných rastlinných živín (fosfor, draslík a dusík), aby sa v budúcnosti mohli doplniť na zoznam vstupných materiálov nariadenia EÚ 2018/848 v súlade so zásadami ekologického poľnohospodárstva a zabezpečovať kvalitu, bezpečnosť a dôveru spotrebiteľov;

63. vyzýva na ďalší výskum a informovanie o potenciálnych výhodách používania rastlinných biostimulátorov a ekologických prípravkov na zlepšenie pôdy v systémoch ekologického poľnohospodárstva a o tom, ako prispievajú k absorpcii živín a vyššej výkonnosti podľa tohto výrobného modelu, s cieľom umožniť ich širšie využívanie a pomôcť zmenšiť rozdiel medzi ekologickými a konvenčnými výnosmi; poukazuje na to, že podpora používania primeranej kombinácie rôznych vonkajších živín špecifickej pre poľnohospodárske podniky okrem biologického viazania dusíka by mohla byť riešením problému nerovnováhy v bilancii živín v systémoch ekologického poľnohospodárstva;

64. zdôrazňuje, že je v Európskej únii naliehavo potrebná výroba ekologických rastlinných bielkovín a rozvoj a pestovanie ekologických strukovín, a to aj ako krmovín, s cieľom znížiť závislosť ekologickej poľnohospodárskej výroby od dovozu; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti vypracovala osobitný strategický plán;

65. víta prínos ekologického poľnohospodárstva k nižšiemu používaniu syntetických pesticídov a vyzýva Komisiu, aby pri koncipovaní nových právnych predpisov o udržateľnom používaní pesticídov vymedzila prípravky biologickej kontroly a zvýšila dostupnosť riešení biologickej kontroly a prírodných látok, ktoré majú priestor na oveľa širšie použitie, a to zlepšením a urýchlením postupov hodnotenia a povoľovania;

66. pripomína Komisii a členským štátom uznesenie Parlamentu z 15. februára 2017 o nízkorizikových pesticídoch biologického pôvodu[9] a zdôrazňuje potrebu podporovať vývoj bezpečných, účinných a cenovo dostupných alternatívnych prípravkov na ochranu rastlín a podporovať ich širšie používanie, najmä zjednodušením postupu povoľovania základných látok a rozšírením ich používania ako dôležitej súčasti rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby; zdôrazňuje potrebu vytvoriť v členských štátoch podmienky rovnakého prístupu k ekologickým prípravkom na ochranu rastlín a hnojivám; zdôrazňuje, že rezíduá pesticídov, ktoré sa nachádzajú v životnom prostredí, môžu potenciálne ovplyvniť aj produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby;

67. poukazuje na to, že ekologickí poľnohospodári, ktorí zaručujú prísne environmentálne normy vo výrobe, nesmú niesť zodpovednosť za riziká, nad ktorými nemajú kontrolu, a vyzýva Komisiu, aby v prípade zistenia rezíduí pesticídov ďalej podporovala harmonizáciu;

68. zdôrazňuje dôležitosť dostatočne dostupných ekologických osív vysokej kvality, heterogénneho materiálu a odrôd rastlín s vysokými výnosmi, pôvodných odrôd a odrôd prispôsobených miestnym podmienkam; poukazuje na ich potenciál pri posilňovaní odolnosti proti chorobám rastlín a vplyvu zmeny klímy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o lepšie fungovanie trhu s ekologickým osivom, a to aj konkrétnymi opatreniami, a domnieva sa, že by sa to dalo dosiahnuť pomocou prechodných období; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostatočný prídel finančných zdrojov na výskum ekologického osiva a chovu zvierat;

69. zdôrazňuje význam podpory programov pre zachovanie a výber miestnych plemien, ktoré sú vzhľadom na svoju odolnosť obzvlášť vhodné pre ekologické poľnohospodárstvo; zdôrazňuje potrebu podpory tradičného šľachtenia plodín pre vývoj zdravých a odolných odrôd, ako aj potrebu moderných, udržateľných a inovačných metód vo vývoji nových ekologických osív a poľnohospodárskych postupov a na zachovanie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia a životného prostredia;

70. v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu, ktorú pri šľachtení rastlín, najmä pri zvyšovaní odolnosti odrôd, podpore rozmanitosti genetických zdrojov a posilňovaní systémov potravinárskej výroby môžu zohrávať vedecké inovácie, pričom pripomína, že používanie geneticky modifikovaných (GMO) semien nie je v ekologickom poľnohospodárstve dovolené;

71. podporuje zámer Komisie rozšíriť analýzu stredísk EÚ pre monitorovanie trhu o produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby; zdôrazňuje, že je dôležité zintenzívniť zhromažďovanie a zvýšiť dostupnosť presných a včasných údajov o ekologickom poľnohospodárstve, a to aj na regionálnej úrovni, s cieľom lepšie posúdiť jeho vplyv na životné prostredie, hospodárstvo a spoločnosť;

72. domnieva sa, že by sem mali patriť údaje o prínose tohto odvetvia k environmentálnej udržateľnosti spolu s údajmi o výrobe, spracovaní a spotrebe, a to aj v sektore stravovacích a ubytovacích služieb a vo verejných jedálňach, o obchode v rámci EÚ a s krajinami mimo EÚ a o nákupných a maloobchodných cenách, preferenciách spotrebiteľov, štruktúre dodávateľských reťazcov, pridanej hodnote a účasti poľnohospodárov v dodávateľských reťazcoch; je presvedčený, že tieto údaje sú nevyhnutné pre formovanie a monitorovanie politiky EÚ pre ekologické poľnohospodárstvo a prijímanie opatrení na nápravu nerovnováhy ponuky a dopytu, hodnotenie trendov spotreby a výroby a zvýšenie transparentnosti a dôvery v toto odvetvie;

73. uznáva potenciál spoločného európskeho poľnohospodárskeho dátového priestoru pri zvyšovaní vedomostí a dôvery spotrebiteľov, ako aj zlepšovaní vysledovateľnosti ekologického dodávateľského reťazca; zdôrazňuje, že na podporu dopytu treba na základe relevantných posúdení identifikovať potreby spotrebiteľov; vyzýva členské štáty, aby lepšie informovali o hospodárskych výsledkoch ekologickej poľnohospodárskej výroby; vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexné štúdie a analýzy vplyvu nárastu ekologického poľnohospodárstva na zmenu klímy a potravinovú bezpečnosť v Európskej únii;

°

° °

74. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

25. marca 2021 zverejnila Komisia akčný plán pre napredovanie ekologickej poľnohospodárskej výroby (EAP), ktorý bol oznámený v rámci stratégie Z farmy na stôl a stratégie biodiverzity. V ňom Komisia stanovila cieľový podiel poľnohospodárskej plochy EÚ určenej na ekologické poľnohospodárstvo, v ktorom predpokladá výrazný nárast ekologickej akvakultúry do roku 2030. Tieto stratégie sú súčasťou Európskej zelenej dohody, politického programu Komisie pre udržateľnú, klimaticky neutrálnu Európu do roku 2050. Výbor AGRI sa k tomuto akčnému plánu rozhodol vypracovať iniciatívnu správu.

 

V EAP sa zdôrazňuje, že výrobou potravín vysokej kvality s nízkym vplyvom na životné prostredie bude ekologické poľnohospodárstvo spolu s inými udržateľnými poľnohospodárskymi metódami mať zásadnú úlohu v rozvoji udržateľného potravinového systému EÚ. V EAP sa stanovujú konkrétne opatrenia pre celý dodávateľský reťazec od výroby potravín až po spotrebu.

 

EAP tvoria tri navzájom prepojené osi, ktorými sa dosahujú ambície cieľov zelenej dohody v oblasti udržateľnosti: 1. stimulovať dopyt a zaručiť dôveru spotrebiteľa; 2. povzbudiť prechod na ekologické poľnohospodárstvo a posilniť celý hodnotový reťazec; 3. zvýšiť prínos ekologického poľnohospodárstva k environmentálnej udržateľnosti. Tieto tri osi sa budú podporovať prostredníctvom 23 opatrení, pričom budú pokračovať aj niektoré opatrenia z EAP na roky 2014 – 2020. Okrem toho sa predloží celý rad nových opatrení a zmobilizujú sa rôzne zdroje financovania. Preskúmanie EAP v polovici trvania sa plánuje v roku 2024. Ustanovená je každoročný ekologický deň EÚ, ktorý sa bude sláviť 23. septembra.

 

Certifikované produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby sú spravidla drahšie než ich konvenčné varianty, keďže ekologickú výrobu často sprevádzajú vyššie výrobné náklady. Aby sa tieto náklady vrátili, vyžadujú si vyššie trhové ceny. To môže byť prekážkou v rozširovaní ekologickej poľnohospodárskej výroby, no zároveň je to nevyhnutná hospodárska podmienka pre jej pokračovanie a ďalší prechod na ekologické poľnohospodárstvo.

V roku 2019 sa celková poľnohospodárska plocha EÚ využívaná na ekologické poľnohospodárstvo zvýšila na 13,8 milióna hektárov a aktuálne predstavuje 8,5 % celkovej využívanej poľnohospodárskej plochy EÚ. Rozsah ekologickej výroby v jednotlivých členských štátoch sa značne líši od ostatných. Pohybuje sa od 0,5 % do 26 % poľnohospodárskej plochy využívanej na ekologické poľnohospodárstvo. Cieľ EÚ v oblasti ekologickej výroby na rok 2030 si vyžaduje výrazný nárast ekologickej poľnohospodárskej výroby v priebehu len ôsmich rokov. To stavia členské štáty do náročnej pozície z hľadiska adaptácie ich ambícií v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Aby členské štáty mali možnosť vytvoriť si adaptované národné EAP, ktoré budú fungovať ako súbor podporných nástrojov vedúcich k ich národným ambíciám v oblasti ekologickej výroby ako súčasti spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), musia sa v EAP EÚ navrhnúť správne nástroje, stimuly, flexibilita a rovnováha pre riešenie rôznych situácií v jednotlivých regiónoch Európy.

 

EAP EÚ musí vychádzať z celostného prístupu, ktorý nadväzuje na multifunkčné vplyvy ekologického poľnohospodárstva a rovným dielom podporuje hospodársku, ekologickú a sociálnu udržateľnosť, ktorý stimuluje a mobilizuje členské štáty, aby vyvinuli svoje vlastné EAP s konkrétnymi načasovanými opatreniami. Tieto národné EAP by mali obsahovať opatrenia na podporu ďalšieho rozvoja celého ekologického dodávateľského reťazca, propagáciu zeleného verejného obstarávania (GPP), posilnenie schopnosti riadiť vývoj trhu a pomáhať poľnohospodárom pri prechode na ekologickú výrobu a osvojovaní si odporúčaných postupov ekologického poľnohospodárstva, spolu s ďalšími opatreniami podľa potrieb členských štátov.

 

Napredovanie a rast ekologickej poľnohospodárskej výroby v EÚ musí sprevádzať predovšetkým celostný rozvoj dodávateľského reťazca riadený trhom vrátane opatrení na podporu väčšieho dopytu po potravinách z ekologickej poľnohospodárskej výroby a zaistenie dôvery spotrebiteľov. Nadmerná ekologická výroba by mohla viesť k následnému poklesu cien ekologických výrobkov, ktorý by v konečnom dôsledku mohol hospodársky oslabiť ekologických poľnohospodárov EÚ, demotivovať poľnohospodárov od prechodu na ekologické poľnohospodárstvo. Ciele zelenej dohody v oblasti klímy a životného prostredia by sa tak nedosiahli v požadovanej miere. Očakávaný budúci nárast ponuky potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby musí preto sprevádzať náležite vysoký dopyt, aby sa zaručila rentabilita trhu s ekologickými výrobkami a ekologického poľnohospodárstva v EÚ v budúcnosti.

 

Stimulácia dopytu a zaistenie dôvery spotrebiteľov

 

Aby EAP mohol plniť svoju funkciu ako súbor podporných nástrojov na dosiahnutie príslušných ambícií členských štátov v ekologickej výrobe v rámci SPP, mal by sa zo spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) vyčleniť náležitý rozpočet na stimuly, ktoré budú poľnohospodárov motivovať k prechodu na ekologické poľnohospodárske postupy na vnútroštátnej úrovni a zachovávať ich, prostredníctvom opatrení rozvoja vidieka, novozavedených ekologických schém alebo ich kombináciou. V tejto súvislosti je podstatné, aby členské štáty podporovali generačnú obmenu v ekologickom poľnohospodárstve.

 

Úspech EAP bude takisto závisieť od intenzívneho zapojenia súkromného sektora, aby sa stimuloval dopyt, a to najmä v krajinách s menej rozvinutým trhom s ekologickými výrobkami a ekologickou výrobou.

 

Zvýšenými ambíciami v oblasti GPP v členských štátoch sa môže zvýšiť dopyt po produktoch ekologickej poľnohospodárskej výroby a podnietiť dosiahnutie cieľa ekologickej výroby. Komisia by mala ísť príkladom a kritériá v oblasti GPP uplatňovať v jedálňach, reštauráciách a kaviarňach inštitúcií a agentúr EÚ. Ďalšou dôležitou úlohou Komisie ako prínosu k rozvoju ekologickej spotreby v budúcnosti je výskum súčasných štrukturálnych a logistických prekážok pre širšie uplatňovanie kritérií v oblasti GPP zo strany členských štátov a ich riešenia. Členské štáty by do školských systémov EÚ mali tiež zahrnúť distribúciu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby.

 

Je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa spotrebitelia mohli pri nákupe potravín informovane rozhodovať. Je nevyhnutné, aby sa ďalej podporovalo logo ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktoré musí slúžiť ako záruka kľúčových aspektov regulačného rámca EÚ pre produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby, najmä spoločných noriem, certifikácie, rozsiahleho presadzovania a jasného označovania, aby sa tak stalo nástrojom spotrebiteľov pri rozhodovaní o nákupe.

 

Spotrebitelia, ktorí nakupujú potraviny z ekologickej poľnohospodárskej výroby, majú určité očakávania od ich kvality a spoliehajú sa na to, že certifikačné organizácie a ekologické kontroly overujú ich kvalitu a tiež poskytujú informácie o pôvode produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Nedôvera v certifikačný postup EÚ a pochybnosti o logu ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ môžu trvalo poškodiť snahy o ďalšie posilnenie ekologickej poľnohospodárskej výroby. Transparentnosť je preto pre spotrebiteľov rozhodujúca a vyžaduje si povinné kontroly nezávislých kontrolných orgánov. Vzhľadom na zložitosť ekologického dodávateľského reťazca je nevyhnutné, aby sa Komisia, členské štáty a zainteresované strany aktívne zapájali do identifikácie spôsobov posilňovania súčasných certifikačných a kontrolných mechanizmov s cieľom zabrániť podvodom v oblasti ekologickej výroby a obchodu, a to v krajinách EÚ aj mimo EÚ, ako aj predchádzať ďalšej administratívnej záťaži a nákladom pre poľnohospodárov. Tu by mali prísť na rad riešenia IT.

 

Na dosiahnutie maximálneho rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby je nevyhnutné zapojenie miestnych a regionálnych orgánov. Miestni a regionálni zástupcovia majú často jasnú predstavu o nedostatkoch vo svojich regiónoch alebo komunitách a môžu určiť priestor na zlepšenie a konkrétne opatrenia. V podpore vytvárania štruktúry ekologickej poľnohospodárskej výroby, pokiaľ ide o výrobu, logistiku a obchod, alebo v podpore budovania organizovanej spolupráce medzi výrobcami a spotrebiteľmi zohrávajú mestá a regióny čoraz významnejšiu úlohu. Činnosti zamerané na zvyšovanie informovanosti a informačné činnosti, ako aj vývoj vzdelávacích programov pre škôlky a školy vrátane návštev ekologických fariem na vytvorenie silnejšieho prepojenia s poľnohospodárstvom a hodnotou jedla môžu byť prospešnými opatreniami na vzdelávanie spotrebiteľov a budúcich spotrebiteľov na miestnej úrovni.

 

Nárast ekologickej výroby v niektorých častiach EÚ predbieha rozvoj trhu s ekologickými produktmi. Je možné, že v budúcnosti budú potrebné opatrenia na vývoz produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ ako prevencia nadmernej výroby a na zaručenie ziskovosti trhu s ekologickými výrobkami a ekologického poľnohospodárstva v EÚ.

 

Na to, aby EÚ využila svoj potenciál, pokiaľ ide o určovanie celosvetových noriem v oblasti udržateľného poľnohospodárstva, sú tiež dôležité informačné a podporné programy o produktoch ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ a zvyšovanie informovanosti o logu ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ v krajinách mimo EÚ, keďže toto logo spotrebiteľom zaručuje udržateľnosť, kvalitu a vlastnosti výrobkov a použitých výrobných postupov.

 

Ekologická akvakultúra je relatívne mladým odvetvím s významným potenciálom rastu a členské štáty a zainteresované strany by mali zabezpečiť, aby sa jeho rozvoj urýchlil.

 

Podpora prechodu na ekologické poľnohospodárstvo a posilňovanie celého hodnotového reťazca

 

Vo vyváženej trhovej situácii majú krátke a miestne dodávateľské reťazce, ktoré tiež zohľadňujú sezónnosť, ako aj prípadné príležitosti priameho obchodu, veľký potenciál hospodárskych a environmentálnych výhod tým, že zabezpečujú príjem a vytvárajú pracovné príležitosti a zároveň prispievajú k životným podmienkam zvierat, ako aj k ochrane životného prostredia, biodiverzity a klímy.

 

Rozvojom ekoobvodov v rámci členských štátov sa vytvárajú synergie medzi poľnohospodármi, spotrebiteľmi, ubytovacími a pohostinskými službami a kultúrnymi podnikmi, keďže sú multifunkčnej povahy a podporujú hospodársky a sociálno-kultúrny potenciál regiónu. Súčasné siete by mali byť vedené k rozširovaniu počtu zapojených obcí alebo miest.

 

Podpora prechodu na ekologické poľnohospodárstvo a posilňovanie celého hodnotového reťazca, rozširovanie štruktúrovanej výmeny vedomostí a odporúčaných postupov ekologického poľnohospodárstva medzi členskými štátmi a poľnohospodármi, ako aj posilňovanie poradenských služieb pre poľnohospodárske podniky má zásadný význam. Pre napredovanie ekologickej poľnohospodárskej výroby je prospešná rastúca spolupráca medzi vedeckými pracovníkmi, poradnými útvarmi, vzdelávaním, poľnohospodármi a spoločnosťou.

 

V rozvoji ekologického poľnohospodárstva môže zohrať úlohu využívanie digitálnych technológií vrátane presného poľnohospodárstva a blockchainu. Narastá priepasť medzi malými a veľkými podnikmi, spracovateľskými zariadeniami a poľnohospodárskymi podnikmi vo využívaní technológií, ktoré je v jednotlivých členských štátoch odlišné. Adaptácia technológií a digitálnych riešení veľkého rozsahu tak, aby boli vhodné pre malé ekologické podniky, spracovateľské zariadenia a poľnohospodárske podniky, ako aj inovácie nových riešení prispôsobených pre maloobjemovú výrobu bude mať pozitívny účinok na ekologickú výrobu, napríklad v súvislosti s efektívnosťou zdrojov.

 

Zvýšenie prínosu ekologického poľnohospodárstva k udržateľnosti

 

Významný nárast poľnohospodárskej plochy EÚ využívanej na ekologické poľnohospodárstvo musí od základov sprevádzať a podporovať intenzívna výskumná a inovačná politika. Musia sa prekonať a odstrániť súčasné prekážky a bariéry. Na prekonanie obmedzení ekologického poľnohospodárstva, ako je dostupnosť ekologického bielkovinového krmiva, vitamínov, výrobkov na ochranu rastlín, hnojív a genetických zdrojov, a podporu naplnenia spoločenských očakávaní v oblasti životných podmienok zvierat a efektívneho využívania zdrojov, je naliehavo potrebný výskum a inovácie. Vyčlenenie finančných zdrojov z programu Horizont Európa a stimulácia a podpora spolupráce medzi výskumnými komunitami v oblasti ekologických a konvenčných potravín a poľnohospodárstva, aby sa navzájom učili, môže mať významný vplyv na zvýšenie prínosu ekologického poľnohospodárstva k udržateľnosti.

 

Napríklad potrebujeme dostatočne dostupné, ekologické osivá vysokej kvality, heterogénny materiál a odrody rastlín s vysokým výnosom, ktoré zabezpečia väčšiu odolnosť voči chorobám rastlín a vplyvom zmeny klímy. Okrem toho treba nájsť a podporovať alternatívne výrobky a metódy na ochranu rastlín, keďže segment trhu s prírodnými látkami je malý a menej ziskový a registračný proces je nákladný a časovo náročný. Komisia a členské štáty musia zintenzívniť úsilie o zlepšenie fungovania trhu s ekologickým osivom a výrobkami na ochranu rastlín a umožniť prechodné obdobie na jeho vytvorenie a rozvoj.

 

Dôležitú úlohu v tomto ďalšom vývoji má intenzívnejší zber a dostupnosť presných, včasných a porovnateľných informácií o ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Na monitorovanie a formovanie politiky EÚ pre ekologickú poľnohospodársku výrobu a na hodnotenie vývoja spotreby a výroby sú potrebné najmä údaje o výrobe, spotrebe, obchode v krajinách EÚ a s krajinami mimo EÚ a o dosahovaní udržateľnosti, vrátane nákupných a maloobchodných cien, preferencií spotrebiteľov, štruktúr dodávateľských reťazcov, pridanej hodnoty a zastúpenia poľnohospodárov v dodávateľských reťazcoch. Môžu sa tak prejaviť environmentálne, hospodárske a sociálne vplyvy ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ a zvýšená transparentnosť údajov môže zlepšiť dôveru v produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ. Zámer Komisie rozšíriť analýzu stredísk EÚ pre monitorovanie trhu o produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby je preto vítaný.

 

Na záver treba skonštatovať, že potraviny vysokej kvality vyrobené na regionálnej úrovni a v súlade s prírodou sú dôležité pre kvalitu života európskych občanov a ochranu životného prostredia, biodiverzity a klímy. To je cieľom ekologického poľnohospodárstva. Modelu ekologického poľnohospodárstva dávame v Európe viac priestoru, no zároveň rešpektujeme potenciál iných udržateľných poľnohospodárskych metód z hľadiska prínosu k cieľom zelenej dohody.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia	31.3.2022
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	45 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Mazaly Aguilar, Clara Aguilera, Atidzhe Alieva-Veli, Álvaro Amaro, Attila Ara-Kovács, Carmen Avram, Adrian-Dragoş Benea, Benoît Biteau, Mara Bizzotto, Daniel Buda, Isabel Carvalhais, Asger Christensen, Angelo Ciocca, Dacian Cioloş, Paolo De Castro, Jérémy Decerle, Salvatore De Meo, Herbert Dorfmann, Luke Ming Flanagan, Dino Giarrusso, Martin Häusling, Martin Hlaváček, Elsi Katainen, Camilla Laureti, Gilles Lebreton, Julie Lechanteux, Norbert Lins, Chris MacManus, Colm Markey, Marlene Mortler, Ulrike Müller, Bronis Ropė, Bert-Jan Ruissen, Anne Sander, Petri Sarvamaa, Simone Schmiedtbauer, Annie Schreijer-Pierik, Marc Tarabella, Veronika Vrecionová, Sarah Wiener
Náhradníčky prítomné na záverečnom hlasovaní	Anna Deparnay-Grunenberg, Anja Hazekamp, Tonino Picula, Michaela Šojdrová, Tom Vandenkendelaere

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

45	+
ECR	Mazaly Aguilar, Bert-Jan Ruissen, Veronika Vrecionová
ID	Mara Bizzotto, Angelo Ciocca, Gilles Lebreton, Julie Lechanteux
NI	Dino Giarrusso
PPE	Álvaro Amaro, Daniel Buda, Salvatore De Meo, Herbert Dorfmann, Norbert Lins, Colm Markey, Marlene Mortler, Anne Sander, Petri Sarvamaa, Simone Schmiedtbauer, Annie Schreijer-Pierik, Michaela Šojdrová, Tom Vandenkendelaere
Renew	Atidzhe Alieva-Veli, Asger Christensen, Dacian Cioloş, Jérémy Decerle, Martin Hlaváček, Elsi Katainen, Ulrike Müller
S&D	Clara Aguilera, Attila Ara-Kovács, Carmen Avram, Adrian-Dragoş Benea, Isabel Carvalhais, Paolo De Castro, Camilla Laureti, Tonino Picula, Marc Tarabella
The Left	Luke Ming Flanagan, Anja Hazekamp, Chris MacManus
Verts/ALE	Benoît Biteau, Anna Deparnay-Grunenberg, Martin Häusling, Bronis Ropė, Sarah Wiener

 

0

-

 

0

0

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

• [1] Ú. v. EÚ C 270, 7.7.2021, s. 2.
• [2] Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 1.
• [3] Ú. v. EÚ C 67, 8.2.2022, p. 25.
• [4] Prijaté texty, P9_TA(2021)0425.
• [5] Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 1.
• [6] Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 262.
• [7] Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, s. 2.
• [8] Barreiro Hurle, J., Bogonos, M., Himics, M., Hristov, J., Perez Dominguez, I., Sahoo, A., Salputra, G., Weiss, F., Baldoni, E. a Elleby, C. Modelling environmental and climate ambition in the agricultural sector with the CAPRI model. Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg 2021.
• [9] Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 184.