SPRÁVA o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/631, pokiaľ ide o sprísnenie emisných noriem CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá v súlade s ambicióznejšími klimatickými cieľmi Únie

18. 5. 2022 - (COM(2021)0556 – C9‑0322/2021 – 2021/0197(COD)) - ***I

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajca: Jan Huitema

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-071 (PDF - 295 KB)
• 001-071 (DOC - 88 KB)
• 072-076 (PDF - 138 KB)
• 072-076 (DOC - 28 KB)
• 077-079 (PDF - 156 KB)
• 077-079 (DOC - 81 KB)
• 080-080 (PDF - 116 KB)
• 080-080 (DOC - 70 KB)
• 081-090 (PDF - 146 KB)
• 081-090 (DOC - 33 KB)
• 091-099 (PDF - 136 KB)
• 091-099 (DOC - 32 KB)
• 100-109 (PDF - 156 KB)
• 100-109 (DOC - 36 KB)
• 110-118 (PDF - 144 KB)
• 110-118 (DOC - 34 KB)
• 119-120 (PDF - 101 KB)
• 119-120 (DOC - 22 KB)
• 121-122 (PDF - 113 KB)
• 121-122 (DOC - 25 KB)
• 123-129 (PDF - 173 KB)
• 123-129 (DOC - 35 KB)
• 130-130 (PDF - 147 KB)
• 130-130 (DOC - 74 KB)
• 131-131 (PDF - 259 KB)
• 131-131 (DOC - 80 KB)
• 132-132 (PDF - 103 KB)
• 132-132 (DOC - 20 KB)

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/631, pokiaľ ide o sprísnenie emisných noriem CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá v súlade s ambicióznejšími klimatickými cieľmi Únie

(COM(2021)0556 – C9‑0322/2021 – 2021/0197(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2021)0556),

– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0322/2021),

– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

– so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality írskym Senátom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. januára 2022,

– zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 27. januára 2022,

– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch,

– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0150/2022),

1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

 

Pozmeňujúci návrh  1

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(1) Parížska dohoda bola prijatá v decembri 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a platnosť nadobudla v novembri 2016 (ďalej len „Parížska dohoda“). Jej zmluvné strany sa dohodli, že udržia zvýšenie priemernej globálnej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložia úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty o 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia.	(1) Parížska dohoda bola prijatá v decembri 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a platnosť nadobudla v novembri 2016 (ďalej len „Parížska dohoda“). Jej zmluvné strany sa dohodli, že udržia zvýšenie priemernej globálnej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložia úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty o 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia. Prijatím Glasgowského klimatického paktu v novembri 2021 jeho zmluvné strany uznali, že udržanie nárastu priemernej globálnej teploty na úrovni 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia by výrazne znížilo riziká a vplyvy zmeny klímy, a zaviazali sa, že do konca roka 2022 posilnia svoje ciele do roku 2030, aby urýchlili opatrenia v oblasti klímy v tomto kritickom desaťročí a odstránili rozdiel v ambíciách v súvislosti s cieľom 1,5 °C.

Pozmeňujúci návrh  2

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(2) Riešenie výziev súvisiacich s klímou a životným prostredím a dosiahnutie cieľov Parížskej dohody sú ťažiskom oznámenia o Európskej zelenej dohode, ktoré Komisia prijala 11. decembra 201923. Potreba a význam Európskej zelenej dohody vzhľadom na veľmi vážny vplyv pandémie COVID-19 na zdravie a hospodársku prosperitu občanov Únie ešte vzrástli.	(2) Riešenie výziev súvisiacich s klímou a životným prostredím a dosiahnutie cieľov Parížskej dohody sú ťažiskom oznámenia o Európskej zelenej dohode, ktoré Komisia prijala 11. decembra 201923. Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode vyzval na nevyhnutnú transformáciu na klimaticky neutrálnu spoločnosť najneskôr do roku 2050 a vo svojom uznesení z 28. novembra 2019 o stave núdze v oblasti klímy a životného prostredia vyhlásil stav núdze v oblasti klímy a životného prostredia. Potreba a význam Európskej zelenej dohody vzhľadom na veľmi vážny vplyv pandémie COVID-19 na zdravie a hospodársku prosperitu občanov Únie ešte vzrástli.
_________________	_________________
23 Oznámenie Komisie – Európska zelená dohoda, COM(2019) 640 final z 11. decembra 2019.	23 Oznámenie Komisie – Európska zelená dohoda, COM(2019) 640 final z 11. decembra 2019.

Pozmeňujúci návrh  3

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(3) Európska zelená dohoda je kombináciou komplexného súboru opatrení a iniciatív, ktoré sa vzájomne posilňujú a sú zamerané na dosiahnutie klimatickej neutrality v EÚ do roku 2050, a stanovuje sa v nej nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje a kde hospodársky rast nezávisí od ich využívania. Jej cieľom je takisto ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Zároveň táto transformácia vplýva inak na ženy ako na mužov a má osobitný dosah na niektoré znevýhodnené skupiny, napríklad na starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím či osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom. Preto sa musí zabezpečiť, aby bola transformácia spravodlivá a inkluzívna a aby sa na nikoho nezabudlo.	(3) EÚ usiluje o stanovenie novej stratégie rastu do roku 2050 zameranej na transformáciu Únie na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, s dynamickými odvetviami, ktoré sú aj naďalej svetovými lídrami vo svojom segmente, sú hybnou silou globálnej inovácie a zároveň zabezpečujú v Únii kvalitné pracovné príležitosti s vysokou úrovňou odmeňovania. Jej cieľom je takisto ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. V tom zmysle sa v 8. environmentálnom akčnom programe, ktorý sa bude realizovať do roku 2030, stanovuje cieľ urýchliť zelenú transformáciu na klimaticky neutrálne, udržateľné, netoxické, zdrojovo efektívne, obnoviteľné, odolné a konkurencieschopné obehové hospodárstvo založené na energiách z obnoviteľných zdrojov spravodlivým, rovnocenným a inkluzívnym spôsobom a chrániť, obnovovať a zlepšovať stav životného prostredia, pričom sa podporuje a rozvíja súbor opatrení a iniciatív oznámených v rámci Európskej zelenej dohody. Zároveň táto transformácia vplýva inak na ženy ako na mužov a má osobitný dosah na znevýhodnené a zraniteľné skupiny, napríklad na starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím, osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom a jednotlivci a domácnosti s nízkym alebo nižším ako priemerným príjmom. Transformácia bude mať okrem toho rozdielny vplyv na jednotlivé regióny Únie, najmä štrukturálne znevýhodnené, okrajové a najvzdialenejšie regióny. Preto sa musí zabezpečiť, aby bola transformácia spravodlivá a inkluzívna a aby sa na nikoho nezabudlo.

Pozmeňujúci návrh  4

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(5) Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [--]24 Únia zakotvila do právnych predpisov zámer týkajúci sa dosiahnutia klimatickej neutrality v celom hospodárstve do roku 2050. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje záväzok Únie dosiahnuť do roku 2030 zníženie čistých emisií skleníkových plynov v EÚ (emisie po odpočítaní odstránených emisií) aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.	(5) V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/111924 Únia legislatívne zakotvila cieľ klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050 a cieľ dosiahnuť záporné emisie po tomto roku. V uvedenom nariadení sa takisto ustanovuje záväzný domáci strednodobý cieľ Únie v oblasti klímy zníženie čistých emisií skleníkových plynov minimálne o 55 % (t. j. emisie po odpočte odstránených emisií) pod úroveň v roku 1990 do roku 2030.
_________________	_________________
24 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […/…] z […] 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení sa nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) [Ú. v. EÚ L …].	24 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení sa nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

Pozmeňujúci návrh  5

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(6) K dosiahnutiu tohto zníženia emisií by mali prispieť všetky odvetvia hospodárstva vrátane odvetvia cestnej dopravy.	(6) K dosiahnutiu tohto zníženia emisií by mali prispieť všetky odvetvia hospodárstva vrátane odvetvia cestnej dopravy. Doprava je jediným odvetvím, v ktorom emisie od roku 1990 stúpajú. Sem patrí cestná doprava s ľahkými a ťažkými úžitkovými vozidlami, ktoré spolu zodpovedajú za viac ako 70 % celkových emisií z dopravy.

Pozmeňujúci návrh  6

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 6 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(6a) Je nevyhnutné, aby individuálna mobilita zostala prístupná a cenovo dostupná všetkým, najmä dochádzajúcim do zamestnania bez prístupu ku kvalitnej verejnej doprave alebo iným riešeniam v oblasti mobility.

 

Pozmeňujúci návrh  7

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 6 b (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(6b) Na konferencii OSN o zmene klímy, ktorá sa konala v Spojenom kráľovstve v Glasgowe v roku 2021 a je známa ako COP 26, bol prijatý záväzok urýchliť globálny prechod na vozidlá s nulovými emisiami. Takisto bol prijatý záväzok k spravodlivej a udržateľnej transformácii, aby sa nezabudlo na žiadny región ani komunitu, a bolo zdôraznené, že je dôležité zabezpečiť spravodlivú transformáciu pracovnej sily a vytvárať dôstojnú prácu a kvalitné pracovné príležitosti.

 

Pozmeňujúci návrh  8

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 7

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(7) Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú potrebné ako súčasť jednotného a konzistentného rámca, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie celkového cieľa Únie znížiť čisté emisie skleníkových plynov.	(7) Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú potrebné ako súčasť jednotného a konzistentného rámca, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie celkového cieľa Únie znížiť čisté emisie skleníkových plynov, ako aj znížiť závislosť Únie od dovozu fosílnych palív vrátane dovozu ropy ako prevažujúcej energie na pohon osobných a ľahkých úžitkových automobilov (94 %) a ktorej dovoz len v roku 2018 predstavoval 227,5 miliardy EUR. Pri postupnom znižovaní spotreby ropy je zásadné neprejsť z jednej závislosti na druhú. V záujme zabezpečenia životaschopnosti európskeho výrobného priemyslu v budúcnosti a posilnenia strategickej autonómie Únie je nevyhnutné, aby Komisia spolupracovala s členskými štátmi a priemyselnými zainteresovanými stranami na zabezpečení dodávateľského reťazca strategickými materiálmi a vzácnymi zeminami potrebnými pre bezuhlíkové a nízkouhlíkové technológie.

Pozmeňujúci návrh  9

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 7 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(7a) Revízia tohto nariadenia je síce v súlade s environmentálnymi cieľmi, konkrétne s dekarbonizáciou cestnej dopravy v boji proti zmene klímy, mala by však zohľadniť aj významné priemyselné a sociálne dôsledky uvedeného procesu s cieľom zabezpečiť zamestnanosť a dostupnú mobilitu pre všetkých.

 

Pozmeňujúci návrh  10

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 8

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(8) V záujme dosiahnutia zníženia čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990 je potrebné sprísniť požiadavky na zníženie emisií stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/63125 pre osobné vozidlá, ako aj pre ľahké úžitkové vozidlá. Takisto sa musí stanoviť jasné smerovanie k ďalšiemu znižovaniu emisií po roku 2030 s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality do roku 2050. Bez ambicióznych opatrení týkajúcich sa znižovania emisií skleníkových plynov v cestnej doprave by bolo potrebné výraznejšie znižovanie emisií v iných odvetviach vrátane odvetví, v ktorých je dekarbonizácia náročnejšia.	(8) V záujme dosiahnutia zníženia čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990 a v záujme toho, aby sa zabezpečil jasný spôsob, ako dosiahnuť uvedený cieľ a aby sa prispelo k nutným zníženiam emisií pred rokom 2030, je potrebné sprísniť požiadavky na zníženie emisií stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/63125 pre osobné vozidlá, ako aj pre ľahké úžitkové vozidlá. Takisto sa musí stanoviť jasné smerovanie k ďalšiemu znižovaniu emisií po roku 2030 s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality do roku 2050. Ak sa má uvedený cieľ dosiahnuť, bude podľa nákladovo najefektívnejšieho scenára treba znížiť emisie v odvetví dopravy približne o 90 %, keďže v súčasnosti emisie skleníkových plynov rastú len v odvetví dopravy. Zároveň je mimoriadne dôležité, aby sa doplňujúcimi právnymi predpismi Únie, ako je smernica (EÚ) 2018/200125a, zabezpečilo rýchle nasadenie energie z obnoviteľných zdrojov, aby tak vozový park Únie mohol byť poháňaný dodatočnou elektrickou energiou z obnoviteľných zdrojov. Bez ambicióznych opatrení týkajúcich sa znižovania emisií skleníkových plynov v cestnej doprave by bolo potrebné výraznejšie znižovanie emisií v iných odvetviach vrátane odvetví, v ktorých je dekarbonizácia náročnejšia. Digitálna a zelená transformácia by sa preto mali venovať aj dôležitosti sociálneho rozmeru, aby sa zabezpečila mobilita dostupná pre všetkých, vrátane vplyvu zdaňovania energie na cenovú dostupnosť, priameho a nepriameho vplyvu vyšších cien energie na dopravu v rôznych regiónoch Únie, ako aj dôsledkov pre priemysel, aby sa zabezpečila jeho konkurencieschopnosť a zamestnanosť.
__________________	__________________
25 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631 zo 17. apríla 2019, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 (Ú. v. EÚ L 111, 25.4.2019, s. 13).	25 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631 zo 17. apríla 2019, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 (Ú. v. EÚ L 111, 25.4.2019, s. 13).

Pozmeňujúci návrh  11

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 8 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(8a) Podľa nedávnych štúdií sú elektrické vozidlá na batérie už v niekoľkých segmentoch vozidiel schopné konkurovať konvenčným vozidlám z hľadiska celkových nákladov na obstaranie a prevádzku. Zvýšené normy CO2 pre osobné a ľahké úžitkové vozidlá urýchlia znižovanie celkových nákladov na obstaranie a prevádzku elektrických vozidiel na batérie, čím sa stanú pre všetky skupiny spotrebiteľov v celej Únii atraktívnejšími ako vozidlá so spaľovacími motormi. Ambicióznejšie normy CO2 pre osobné a ľahké úžitkové vozidlá na obdobie rokov 2025 až 2030 tiež urýchlia dekarbonizáciu trhu s ojazdenými vozidlami vo všetkých segmentoch väčšími výhodami pre spotrebiteľov s nižšími a strednými príjmami.

Pozmeňujúci návrh  12

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 9

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(9) Prísnejšie požiadavky na znižovanie emisií CO2 by mali podnietiť zvýšenie podielu vozidiel s nulovými emisiami uvádzanými na trh Únie a zároveň by mali poskytnúť prínosy pre spotrebiteľov a občanov v podobe kvality ovzdušia a úspor energie, ako aj zabezpečiť zachovanie inovácií v hodnotovom reťazci automobilového priemyslu. V globálnom kontexte sa aj automobilový reťazec EÚ musí stať vedúcim aktérom v rámci prebiehajúceho prechodu na mobilitu s nulovými emisiami. Prísnejšie normy týkajúce sa zníženia emisií CO2 sú technologicky neutrálne pri dosahovaní cieľových hodnôt pre celý vozový park, ktoré sa nimi stanovujú. Na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v bezemisnom vozovom parku sú a ostávajú k dispozícii rôzne technológie. Medzi vozidlá s nulovými emisiami v súčasnosti patria batériové elektrické vozidlá, vozidlá s palivovým článkom a iné vozidlá na vodíkový pohon, pričom stále vznikajú technologické inovácie. Vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami, medzi ktoré patria aj dobre fungujúce plug-in hybridy, môžu naďalej zohrávať úlohu v rámci transformácie.	(9) Prísnejšie požiadavky na znižovanie emisií CO2 by mali podnietiť zvýšenie podielu vozidiel s nulovými emisiami uvádzanými na trh Únie a zároveň by mali poskytnúť prínosy pre spotrebiteľov a občanov v podobe kvality ovzdušia, posilnenia energetickej bezpečnosti a účinnosti a súvisiacich úspor energie, ako aj zabezpečiť zachovanie inovácií v hodnotovom reťazci automobilového priemyslu. V globálnom kontexte sa aj automobilový reťazec EÚ musí stať vedúcim aktérom v rámci prebiehajúceho prechodu na mobilitu s nulovými emisiami. Prísnejšie normy týkajúce sa zníženia emisií CO2 sú technologicky neutrálne pri dosahovaní cieľových hodnôt pre celý vozový park, ktoré sa nimi stanovujú. Na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v bezemisnom vozovom parku sú a ostávajú k dispozícii rôzne technológie. Medzi vozidlá s nulovými emisiami v súčasnosti patria batériové elektrické vozidlá, vozidlá s palivovým článkom a iné vozidlá na vodíkový pohon, pričom stále vznikajú technologické inovácie. Vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami, medzi ktoré patria aj dobre fungujúce plug-in hybridy, pokiaľ budú zaručené presné a úplné údaje o emisných normách uvedených typov vozidiel, môžu naďalej zohrávať úlohu v rámci transformácie.

Pozmeňujúci návrh  13

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(10) V tomto kontexte by sa mali stanoviť nové prísnejšie ciele zníženia emisií CO2 pre nové osobné vozidlá aj pre nové ľahké úžitkové vozidlá na obdobie od roku 2030. Tieto ciele treba stanoviť na úroveň, ktorá bude predstavovať jasný signál na zrýchlenie uvádzania vozidiel s nulovými emisiami na trh Únie a na stimuláciu nákladovo efektívnych inovácií v oblasti technológií s nulovými emisiami.	(10) V tomto kontexte by sa mali stanoviť nové prísnejšie ciele zníženia emisií CO2 pre nové osobné vozidlá aj pre nové ľahké úžitkové vozidlá na obdobie od roku 2025. Tieto ciele treba stanoviť na úroveň, ktorá bude predstavovať jasný signál na zrýchlenie uvádzania vozidiel s nulovými emisiami na trh Únie a na stimuláciu nákladovo efektívnych inovácií v oblasti technológií s nulovými emisiami, využívajúc dynamiku, ktorá sa prejavila v rekordne vysokým predajom vozidiel s nulovými emisiami v roku 2021.

 

Pozmeňujúci návrh  14

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 10 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(10a) Technologické inovácie sú predpokladom dekarbonizácie mobility v Únii, a preto by sa mali podporovať. Vzhľadom na zvýšenú medzinárodnú hospodársku súťaž by Únia a členské štáty mali pokračovať v úsilí o preskúmanie a rozvoj iniciatív, ktoré podporujú synergie v tomto odvetví, ako je Európska aliancia pre batérie, a podporovať verejné a súkromné investície do európskeho automobilového výskumu a inovácií. Cieľom by malo byť zachovať pre Európu vedúce postavenie v oblasti technológií v tomto odvetví, rozvíjať excelentnosť priemyselných technológií budúcnosti v Únii a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť a konkurencieschopnosť jej priemyselnej základne.

Pozmeňujúci návrh  15

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 10 b (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(10b) Niektoré členské štáty oznámili plány na urýchlenie zavádzania vozidiel s nulovými emisiami stanovením dátumu postupného ukončenia používania nových osobných a ľahkých úžitkových vozidiel emitujúcich CO2 uvedených na trh na ich území pred dátumom stanoveným na úrovni Únie. Komisia by na uľahčenie prechodu členských štátov na ľahké úžitkové vozidlá s nulovými emisiami mala určiť možnosti v súlade s takýmito plánmi.

 

Pozmeňujúci návrh  16

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 10 c (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(10c) Jasné regulačné signály by mali výrobcom umožňovať investičné rozhodnutia. Absencia takýchto signálov by mohla viesť k riziku, že automobilový priemysel v Únii stratí konkurencieschopnosť a vedúce postavenie v oblasti technológií, pretože nebude rýchlo investovať, a stratí trhový podiel na svetových a domácich trhoch.

 

Pozmeňujúci návrh  17

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 10 d (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(10d) V procese rokovaní a prijímania plánov spravodlivej transformácie územia a národných sociálno-klimatických plánov na úrovni výrobcov, regiónov a odvetví má zásadný význam posilnenie sociálneho dialógu v automobilovom priemysle. Je nevyhnutné zabezpečiť transformáciu pracovnej sily v konkrétnej geografickej oblasti, a to spôsobom, ktorý odráža možnosti regiónu.

Pozmeňujúci návrh  18

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(11) Ciele stanovené v revidovaných emisných normách CO2 by sa mali doplniť európskou stratégiou na riešenie výziev, ktoré predstavuje rozšírenie výroby vozidiel s nulovými emisiami a súvisiacich technológií, ako aj riešenie potreby zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie pracovníkov v danom odvetví a hospodárskej diverzifikácie a rekonverzie činností. V prípade potreby treba zvážiť finančnú podporu na úrovni EÚ a členských štátov s cieľom pritiahnuť súkromné investície, a to aj prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu plus, Fondu na spravodlivú transformáciu, inovačného fondu, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných nástrojov viacročného finančného rámca a nástroja Next Generation EU, v súlade s pravidlami štátnej pomoci. Revidované pravidlá štátnej pomoci v oblasti životného prostredia a energetiky umožnia členským štátom podporovať podniky pri dekarbonizácii svojich výrobných procesov a pri prijímaní zelenších technológií v kontexte novej priemyselnej stratégie.	(11) Ciele stanovené v revidovaných emisných normách CO2 by sa mal doplniť európskou stratégiou na riešenie výziev, ktoré predstavuje rozšírenie výroby vozidiel s nulovými emisiami a súvisiacimi technológiami pri súčasnom zvážení osobitostí každého členského štátu, ako aj riešenie potreby zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie pracovníkov v danom odvetví a hospodárskej diverzifikácie a rekonverzie činností pri zachovaní úrovne zamestnanosti v automobilovom priemysle v Únii. Osobitná pozornosť by sa mala venovať vplyvu, ktorý bude mať táto transformácia na MSP v celom dodávateľskom reťazci. V prípade potreby treba prideliť finančnú podporu na úrovni EÚ a členských štátov s cieľom pritiahnuť súkromné investície, a to aj prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu plus, Fondu na spravodlivú transformáciu, inovačného fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných nástrojov viacročného finančného rámca a nástroja Next Generation EU, v súlade s pravidlami štátnej pomoci. Okrem toho bude potrebný špecializovaný tok financovania na úrovni Únie na transformáciu v automobilovom priemysle, najmä na riešenie akýchkoľvek negatívnych vplyvov na zamestnanosť. Revidované pravidlá štátnej pomoci v oblasti životného prostredia a energetiky umožnia členským štátom podporovať podniky pri dekarbonizácii svojich výrobných procesov a pri prijímaní zelenších technológií v kontexte novej priemyselnej stratégie.

Pozmeňujúci návrh  19

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 12

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(12) V aktualizovanej novej priemyselnej stratégii26 sa navrhuje spoločná tvorba zelených a digitálnych spôsobov transformácie v spolupráci s priemyslom, subjektmi verejného sektora, so sociálnymi partnermi a s ďalšími zainteresovanými stranami. V tejto súvislosti by sa mal vytvoriť spôsob transformácie pre ekosystém mobility, ktorý bude sprevádzať transformáciu hodnotového reťazca automobilového priemyslu. V rámci tohto spôsobu by sa malo osobitne prihliadať na MSP v automobilovom dodávateľskom reťazci, na konzultácie so sociálnymi partnermi, a to aj zo strany členských štátov, a mal by vychádzať z programu v oblasti zručností pre Európu s jeho iniciatívami, ako je Pakt o zručnostiach na mobilizáciu súkromného sektora a ostatných zainteresovaných strán s cieľom zvyšovať úroveň zručností európskej pracovnej sily a rekvalifikovať ju s ohľadom na zelenú a digitálnu transformáciu. Zároveň by sa mali v rámci neho riešiť náležité opatrenia a stimuly na európskej a vnútroštátnej úrovni na podporu cenovej dostupnosti vozidiel s nulovými emisiami. Pokrok dosiahnutý pri tomto komplexnom spôsobe transformácie pre ekosystém mobility treba monitorovať každé dva roky v rámci správy o pokroku, ktorú predloží Komisia. Pritom treba sledovať okrem iného pokrok pri využívaní vozidiel s nulovými emisiami, vývoj ich cien, vývoj využívania alternatívnych palív a zavádzanie infraštruktúry podľa požiadaviek nariadenia o infraštruktúre pre alternatívne palivá, potenciál inovačných technológií na dosiahnutie klimaticky neutrálnej mobility, medzinárodnú konkurencieschopnosť, investície do hodnotového reťazca automobilového priemyslu, zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu pracovníkov a rekonverziu činností. Správa o pokroku bude vychádzať aj z dvojročných správ o pokroku, ktoré predkladajú členské štáty podľa nariadenia o infraštruktúre pre alternatívne palivá. Komisia by mala viesť konzultácie so sociálnymi partnermi pri príprave správy o pokroku, pričom by sa do nej mali zahrnúť výsledky sociálneho dialógu. Inovácie v automobilovom dodávateľskom reťazci stále prebiehajú. Inovačné technológie, ako je výroba e-palív s priamym zachytávaním CO2 z ovzdušia, by po ďalšom rozvoji mohli ponúknuť nádej na cenovo dostupnú klimaticky neutrálnu mobilitu. Komisia by preto v rámci svojej správy o pokroku mala sledovať pokrok stavu inovácií v odvetví.	(12) V aktualizovanej novej priemyselnej stratégii26 sa navrhuje spoločná tvorba zelených a digitálnych spôsobov transformácie v spolupráci s priemyslom, subjektmi verejného sektora, so sociálnymi partnermi a s ďalšími zainteresovanými stranami. V tejto súvislosti by sa mal vytvoriť spôsob transformácie pre ekosystém mobility, ktorý bude sprevádzať transformáciu hodnotového reťazca automobilového priemyslu, pri plnej transparentnosti a po porade so všetkými zainteresovanými stranami, ako aj zvážení osobitného fóra pre sociálny dialóg v automobilovom priemysle. V rámci tohto spôsobu by sa malo osobitne prihliadať na MSP vrátane mikropodnikov v automobilovom dodávateľskom reťazci, na konzultácie so sociálnymi partnermi, a to aj zo strany členských štátov, a mal by vychádzať z odporúčania Rady týkajúceho sa zabezpečenia spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo, a z programu v oblasti zručností pre Európu s jeho iniciatívami, ako je Pakt o zručnostiach na mobilizáciu súkromného sektora a ostatných zainteresovaných strán s cieľom zvyšovať úroveň zručností európskej pracovnej sily a rekvalifikovať ju s ohľadom na zelenú a digitálnu transformáciu. Zároveň by sa mali v rámci neho riešiť náležité opatrenia a stimuly na európskej a vnútroštátnej úrovni na podporu cenovej dostupnosti a udržateľnosti vozidiel s nulovými emisiami. Pozornosť by sa mala venovať aj úlohe, ktorú môže verejné obstarávanie zohrávať v rámci uvedeného spôsobu, a v tejto súvislosti by Komisia mala zvážiť revíziu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/116126a s cieľom zabezpečiť jej zosúladenie s cieľmi nariadenia 2019/631. Pokrok dosiahnutý pri tomto komplexnom spôsobe transformácie pre ekosystém mobility treba monitorovať každý rok v rámci správy o pokroku, ktorú predloží Komisia. Pritom treba sledovať okrem iného pokrok pri využívaní vozidiel s nulovými emisiami, vývoj ich cien a ich spotrebu energie, vplyv na spotrebiteľov, vývoj využívania alternatívnych palív a zavádzanie infraštruktúry podľa požiadaviek nariadenia o infraštruktúre pre alternatívne palivá, vývoj podielu energie z obnoviteľných zdrojov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/202126b, ako sa požaduje v smernici o energii z obnoviteľných zdrojov, potenciál inovačných technológií na dosiahnutie klimaticky neutrálnej mobility, medzinárodnú konkurencieschopnosť, investície do hodnotového reťazca automobilového priemyslu, zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu pracovníkov a rekonverziu činností26b, najmä v regiónoch s vysokým percentom pracovných príležitostí spojených s hodnotovým reťazcom automobilového priemyslu, a emisie súvisiace s vekom ľahkých úžitkových vozidiel pri súčasnom zvážení opatrení zameraných na súbežné, sociálne spravodlivé a environmentálne zdravé vyraďovanie starších vozidiel.  Správa o pokroku bude vychádzať aj zo správ o pokroku, ktoré predkladajú členské štáty podľa nariadenia o infraštruktúre pre alternatívne palivá. Komisia by mala viesť konzultácie so sociálnymi partnermi pri príprave správy o pokroku, pričom by sa do nej mali zahrnúť výsledky sociálneho dialógu. Komisia by mala konzultovať aj so širokým spektrom nezávislých odborníkov, zainteresovaných strán a vnútroštátnych a regionálnych správnych orgánov s cieľom zabezpečiť komplexnú vedomostnú základňu.  Inovácie v automobilovom dodávateľskom reťazci stále prebiehajú. Inovačné technológie, ako je výroba e-palív s priamym zachytávaním CO2 z ovzdušia a vodíkové autá s technológiou palubného systému skladovania vodíka, by po ďalšom rozvoji mohli ponúknuť nádej na cenovo dostupnú klimaticky neutrálnu mobilitu. Komisia by preto v rámci svojej správy o pokroku mala sledovať pokrok stavu inovácií v odvetví.
_________________	_________________
26 Oznámenie Komisie – Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy, COM(2021) 350 final z 5. mája 2021.	26 Oznámenie Komisie – Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy, COM(2021) 350 final z 5. mája 2021.
	26a Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1161 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica 2009/33/ES o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 116).
	26b Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

 

Pozmeňujúci návrh  20

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 12 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(12a) Hoci sa toto nariadenie vzťahuje len na nové osobné a nové ľahké úžitkové vozidlá, je dôležité, aby bolo súčasťou komplexnejšieho akčného plánu pre celú Úniu na dekarbonizáciu aktuálneho vozového parku v záujme ochrany životného prostredia a zdravia občanov vo všetkých členských štátoch. Súčasný vozový park bude ešte dlho faktorom nedostatočnej environmentálnej výkonnosti, a to z dôvodu pomalého tempa svojej obnovy. Navyše súčasný trh so znečisťujúcimi ojazdenými vozidlami v strednej a východnej Európe vytvára riziko presunu znečistenia do hospodársky menej rozvinutých regiónov Únie. Dosiahnutie ambicióznych cieľov v oblasti klímy do roku 2050 by malo ísť ruka v ruke s právom všetkých občanov Únie na čistejšie ovzdušie. V záujme rýchlejšieho znižovania emisií z aktuálneho vozového parku je mimoriadne dôležité, aby Komisia urýchlene predložila legislatívne opatrenia na vytvorenie rámca priaznivého pre modernizáciu a presadzovanie používania v súčasnosti dostupných technológií na znižovanie emisií CO2, ako sú nízkouhlíkové palivá alebo svetlá s nižšou spotrebou energie, na urýchlenie modálneho presunu v nákladnej a osobnej doprave, na podporu ekologickejších dopravných návykov, ako je spoločné využívanie vozidiel (carpooling), bezmotorová mobilita a verejná doprava v mestách a na riešenie úniku uhlíka v automobilovej doprave v rámci Únie.

Pozmeňujúci návrh  21

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 12 b (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(12b) Na zabezpečenie súladu s novým klimatickým cieľom Únie do roku 2030, ako aj so sprísnenými normami CO2 by sa mala predložiť aktualizácia smernice Európskeho parlamentu a Rady26a vrátane možnosti rozšíriť jej pôsobnosť na vozidlá, ktoré vlastní alebo si prenajíma súkromná spoločnosť s určitou veľkosťou vozového parku, s cieľom podporiť rastúci dopyt po vozidlách s nulovými emisiami. Vzhľadom na to, že vozidlá z podnikových vozových parkov sa dostávajú na súkromný trh rýchlejšie, umožnilo by to rýchlejšie vytvorenie trhu s ojazdenými vozidlami s nulovými emisiami, čo bude dôležité najmä pre regióny, kde bude prechod ťažší, a prispelo aj k rýchlejšej cenovej parite s konvenčnými vozidlami v celej Únii.
	____________
	1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických vozidiel cestnej dopravy v záujme nízkoemisnej mobility (Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 5).

Pozmeňujúci návrh  22

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 13

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(13) Tieto cieľové hodnoty pre celý vozový park EÚ treba doplniť nevyhnutným zavedením infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ27.	(13) Tieto cieľové hodnoty pre celý vozový park EÚ by sa mali doplniť nevyhnutným zavedením infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc, ktorá je pre dosiahnutie náročnejších cieľov podstatná. Z uvedeného dôvodu a vzhľadom na nedostatočné a pomalé vykonávanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/9427 by náročnejšie ciele zníženia emisií CO2 mal sprevádzať ambiciózny návrh nariadenia o infraštruktúre pre alternatívne palivá, v ktorom sa stanovia ambiciózne povinné ciele pre zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá vo všetkých 27 členských štátoch. Uvedené ciele by sa mali doplniť o ambiciózne ciele zavádzania súkromných nabíjacích staníc v budovách uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ. 27a. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby sa investície do zavádzania potrebnej infraštruktúry zachovali a posilnili.
_________________	_________________
27 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).	27 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).
	27a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).

Pozmeňujúci návrh  23

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 13 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(13a) Kým vo svete je viac ako jedna miliarda vozidiel na fosílne palivá, ktoré produkujú viac ako 30 % globálnych emisií CO2, zmena vozidiel so spaľovacím motorom na elektrické je doplnkovým riešením k ponuke tradičných výrobcov, ktoré umožní urýchliť ekologickú transformáciu a zároveň využívať obehové hospodárstvo;

Pozmeňujúci návrh  24

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 14

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(14) Výrobcom by sa mala poskytnúť dostatočná flexibilita pri postupnom prispôsobovaní ich vozového parku s cieľom riadiť prechod na vozidlá s nulovými emisiami nákladovo efektívne, a preto je vhodné zachovať prístup znižovania cieľových úrovní v päťročných úsekoch.	(14) Výrobcom by sa mala poskytnúť dostatočná flexibilita pri postupnom prispôsobovaní ich vozového parku s cieľom riadiť prechod na vozidlá s nulovými emisiami nákladovo efektívne, čo podporí ich konkurencieschopnosť, pripraví pôdu pre ďalšie inovácie pri súčasnom zvážení potreby stanoviť jednoznačnú trajektóriu uvádzania uvedených vozidiel a zaistí prínos cestnej dopravy k cieľu Únie v oblasti klímy do roku 2030.

Pozmeňujúci návrh  25

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 15

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(15) Výrobcovia budú vzhľadom na prísnejšie cieľové hodnoty pre celý vozový park EÚ od roku 2030 musieť uviesť na trh Únie podstatne viac vozidiel s nulovými emisiami. V tejto súvislosti už mechanizmus stimulov pre vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami neplní svoj pôvodný účel a hrozí, že oslabí účinnosť nariadenia (EÚ) 2019/631. Mechanizmus stimulov pre vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami sa preto od roku 2030 zruší. Pred uvedeným dátumom, a teda počas celého tohto desaťročia, sa mechanizmus stimulov pre vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami bude naďalej používať na podporu zavádzania vozidiel s emisiami v rozpätí od 0 po 50 g CO2/km vrátane elektrických vozidiel na batérie, vozidiel s palivovým článkom využívajúcich vodík a dobre fungujúcich plug-in hybridov. Po uvedenom dátume sa plug-in hybridy budú naďalej započítavať do cieľových hodnôt pre celý vozový park, ktoré výrobcovia vozidla musia spĺňať.	(15) Výrobcovia budú vzhľadom na prísnejšie cieľové hodnoty pre celý vozový park EÚ musieť uviesť na trh Únie podstatne viac vozidiel s nulovými emisiami. V tejto súvislosti už mechanizmus stimulov pre vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami neplní svoj pôvodný účel a hrozí, že oslabí účinnosť nariadenia (EÚ) 2019/631. Mechanizmus stimulov pre vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami by sa preto mal zrušiť. Plug-in hybridy sa budú naďalej započítavať do cieľových hodnôt pre celý vozový park, ktoré výrobcovia vozidla musia spĺňať.

Pozmeňujúci návrh  26

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 15 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(15a)  Podľa nariadenia (EÚ) 2019/631 sa zníženia emisií dosiahnuté prostredníctvom inovácií, s ktorými skúška typového schválenia nepočíta, a v súčasnosti započítavajú prostredníctvom kreditov za ekologické inovácie, ktoré možno započítať do cieľa výrobcu pre zníženie emisií. Zníženie emisií, ktoré možno nárokovať, je v súčasnosti obmedzené na 7 g/km na výrobcu. Tento strop by sa mal upraviť nadol podľa prísnejších cieľov, aby sa zabezpečilo, že tento systém sa naďalej bude obmedzovať na skutočné inovácie a nebude podporovať oslabené ambície predaja vozidiel s nulovými emisiami.

Pozmeňujúci návrh  27

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 15 b (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(15b) Podpora technologických aj sociálnych inovácií je dôležitým prvkom podpory rýchlejšej transformácie na mobilitu s nulovými emisiami. Na inovácie v ekosystéme mobility sa už vyčlenili značné finančné prostriedky, a to z rôznych finančných nástrojov Únie, najmä programu Horizont Európa, InvestEU, Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Inovačného fondu a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Hoci sa predpokladá, že ambiciózne ročné ciele zníženia emisií CO2 podnietia inovácie v dodávateľskom reťazci automobilového priemyslu, hlavným cieľom tohto nariadenia je dosiahnuť ich skutočné, účinné a overiteľné zníženie. Preto by sa v cieľoch výrobcu v oblasti znižovania emisií malo zohľadňovať len meranie emisií CO2 z výfukových plynov.

Pozmeňujúci návrh  28

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 16 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(16a) Ciele stanovené v nariadení (EÚ) 2019/631 sa čiastočne dosahujú predajom hybridných elektrických vozidiel s externým nabíjaním. Emisie týchto vozidiel sa v súčasnosti započítavajú pomocou faktora vyťaženia stanoveného nariadením Komisie EÚ/2017/11511a, ktorý predstavuje podiel vzdialenosti prejdenej na batériu v porovnaní so vzdialenosťou prejdenou na spaľovací motor. Tento faktor vyťaženia však nevychádza z reprezentatívnych reálnych údajov, ale z odhadu. Komisia od 1. januára 2021 zhromažďuje údaje o reálnej spotrebe paliva pomocou palubných meračov spotreby paliva v osobných vozidlách podľa článku 12 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/631. Faktor vyťaženia pre hybridné elektrické vozidlá s externým nabíjaním by sa mal bezodkladne zrevidovať s použitím týchto údajov, a tak zabezpečiť, aby odrážal emisie za reálnych podmienok jazdy. Aktualizovaný faktor vyťaženia by sa mal uplatňovať najneskôr od roku 2025 a mal by byť predmetom preskúmania, aby sa zabezpečila jeho reprezentatívnosť z hľadiska skutočných emisií.
	__________________
	1a Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1151 z 1. júna 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel, ktorým sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES, nariadenie Komisie (ES) č. 692/2008 a nariadenie Komisie (EÚ) č. 1230/2012 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 692/2008 (Ú. v. EÚ L 175, 7.7.2017, s. 1).

Pozmeňujúci návrh  29

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 17

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(17) Úsilie o zníženie emisií potrebné na dosiahnutie cieľových hodnôt pre celý vozový park EÚ je rozdelené medzi výrobcov pomocou krivky hraničných hodnôt podľa priemernej hmotnosti vozového parku nových vozidiel EÚ a vozového parku nových vozidiel daného výrobcu. Hoci je vhodné tento mechanizmus zachovať, treba predísť tomu, aby sa cieľové hodnoty špecifických emisií výrobcu v dôsledku prísnejších cieľových hodnôt pre celý vozový park EÚ stali zápornými. Preto je nevyhnutné objasniť, že v prípade takéhoto výsledku sa cieľová hodnota špecifických emisií stanoví na úrovni 0 g CO2/km.	vypúšťa sa

Odôvodnenie

Úprava špecifických cieľov výrobcov priemernej hmotnosti ich nového vozového parku viedlo v celej Európe k prudkému nárastu predaja ťažších vozidiel s vyššími emisiami, ako sú vozidlá SUV, o čom pravidelne informuje Agentúra EÚ pre životné prostredie, a tým oslabilo environmentálnu integritu tohto nariadenia. Aby toto nariadenie v plnej miere prispelo k cieľu smerovania k plne dekarbonizovanému a vysoko energeticky účinnému hospodárstvu, treba tento zvrátený stimul odstrániť.

Pozmeňujúci návrh  30

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 18

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(18) S cieľom zabezpečiť spravodlivé rozloženie úsilia o znižovanie emisií by sa dve krivky hraničných hodnôt pre ľahšie a ťažšie ľahké úžitkové vozidlá mali upraviť tak, aby odzrkadľovali prísnejšie ciele znižovania emisií CO2.	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh  31

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 23

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(23) Pokrok dosiahnutý na základe nariadenia (EÚ) 2019/631 pri plnení cieľov zníženia emisií stanovených na rok 2030 a po tomto roku by sa mal preskúmať v roku 2026. V tomto preskúmaní by sa mali zvážiť všetky aspekty posudzované v správach predkladaných každé dva roky.	(23) Pokrok dosiahnutý na základe nariadenia (EÚ) 2019/631 pri plnení cieľov zníženia emisií stanovených na rok 2030 a ďalšie roky by sa mal preskúmať v roku 2027. V tomto preskúmaní by sa mali zvážiť všetky aspekty posudzované v správach predkladaných každý rok.

Pozmeňujúci návrh  32

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 23 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(23a) Je dôležité posudzovať emisie počas celého životného cyklu ľahkých úžitkových vozidiel na úrovni Únie. Na tento účel by Komisia najneskôr 31. decembra 2023 mala vypracovať spoločnú metodiku Únie na hodnotenie a jednotné vykazovanie údajov o emisiách CO2 počas celého životného cyklu ľahkých vozidiel, ktoré boli uvedené na trh Únie, s cieľom získať celkový obraz o ich vplyve na životné prostredie. Komisia by mala prijať nadväzujúce opatrenia vrátane prípadných legislatívnych návrhov na podporu pokroku Únie pri dosahovaní jej ambícií v oblasti klímy. Okrem toho je dôležité vypracovať metodiku na posudzovanie celkových environmentálnych vlastností vozidiel vypočítaných nielen z hľadiska emisií CO2, ale aj s prihliadnutím na ich celkovú environmentálnu stopu.

Pozmeňujúci návrh  33

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 24

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(24) Možnosť previesť príjmy z poplatkov za nadmerné emisie do osobitného fondu alebo príslušného programu bola predmetom hodnotenia podľa článku 15 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2019/631 a dospelo sa k záveru, že by sa tým výrazne zvýšila administratívne záťaž, pričom by automobilovému priemyslu nepriniesla priamy prínos pri jeho transformácii. Príjmy z poplatkov za nadmerné emisie sa teda naďalej považujú za príjem do všeobecného rozpočtu Únie v súlade s článkom 8 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/631.	(24) Príjmy z poplatkov za nadmerné emisie by sa mali poukazovať na podporu spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo a konkrétne na zmiernenie akýchkoľvek negatívnych vplyvov transformácie na zamestnanosť v automobilovom priemysle. Komisia by mala v prípade potreby predložiť návrh na zavedenie takéhoto nástroja financovania. Pozornosť by sa pritom mala venovať najmä zasiahnutým regiónom a komunitám, ktoré môžu byť zraniteľnejšie z dôvodu prítomnosti intenzívneho automobilového priemyslu alebo z dôvodu ich špecifických vlastností, ktoré sťažujú transformáciu na cestnú dopravu s nulovými emisiami, ako sú napríklad najvzdialenejšie regióny.

Pozmeňujúci návrh  34

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno -a (nové)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 1 – odsek 4 – písmeno a

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	-a)  Odsek 4 písm. a) sa nahrádza takto:
a) v prípade priemerných emisií z vozového parku nových osobných vozidiel cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ predstavuje 15 % zníženie cieľovej hodnoty v roku 2021 určenej v súlade s bodom 6.1.1 časti A prílohy I;	„a) v prípade priemerných emisií z vozového parku nových osobných vozidiel cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ predstavuje 20 % zníženie cieľovej hodnoty v roku 2021 určenej v súlade s bodom 6.1.1 časti A prílohy I;“

Pozmeňujúci návrh  35

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno -a a (nové)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 1 – odsek 4 – písmeno b

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	-aa) V odseku 4 sa písmeno b) nahrádza takto:
b) v prípade priemerných emisií z vozového parku nových ľahkých úžitkových vozidiel cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ predstavuje 15 % zníženie cieľovej hodnoty v roku 2021 určenej v súlade s bodom 6.1.1 časti B prílohy I.	„B) v prípade priemerných emisií z vozového parku nových ľahkých úžitkových vozidiel cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ predstavuje 15 % zníženie cieľovej hodnoty v roku 2021 určenej v súlade s bodom 6.1.1 časti B prílohy I, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2019/631.“

(https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A32019R0631)

Pozmeňujúci návrh  36

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno c

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 1 – odsek 6

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
c) V odseku 6 sa slová „Od 1. januára 2025“ nahrádzajú slovami „Od 1. januára 2025 do 31. decembra 2029,“,	c) Odsek 6 sa vypúšťa.

Pozmeňujúci návrh  37

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno a a (nové)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 3 – odsek 1 – písmeno -a a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	aa) Vkladá sa tento bod:
	„aa) „dobíjateľné hybridné vozidlo“ alebo „PHEV“ je vozidlo poháňané kombináciou elektromotora s dobíjateľnou batériou a spaľovacieho motora, ktoré môžu fungovať spoločne alebo oddelene.“

Pozmeňujúci návrh  38

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno b a (nové)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 3 – odsek 1 – písmeno b a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ba) Vkladá sa tento bod:
	„ba) „podnikové vozidlo“ je vozidlo vo vlastníctve alebo prenájme súkromnej spoločnosti vymedzené v nariadení Rady (ES) č. 2157/20011a a používané na pracovné účely;
	__________________
	1a Nariadenie Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE) (Ú. v. ES L 294, 10.11.2001, s. 1).

Pozmeňujúci návrh  39

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 4 a (nový)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 4 – odsek 3 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(4a) Dopĺňa sa tento článok:
	„3a.  Obmedzenie vysoko znečisťujúcich osobných automobilov.
	Od roku 2030 nesmú výrobcovia registrovať žiadne osobné vozidlá so špecifickými emisiami CO2 nad 123 g CO2/km.

Pozmeňujúci návrh  40

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 4a  (nový)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 4 – odsek 3 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(4a) V článku 4 sa dopĺňa tento odsek:
	'3a.  Nové vozidlá so spaľovacími motormi na vodík sú definované ako vozidlá s nulovými emisiami, čo znamená nulové emisie CO2 vo výfukových emisiách podľa WLTP.“

Odôvodnenie

Vodík je bezuhlíkové palivo, ktorého použitie v spaľovacích motoroch môže významne prispieť k zníženiu emisií CO2 v cestnej doprave a poskytnúť možnosť dekarbonizácie pre ťažko redukovateľné prípady použitia, ako napríklad v ľahkých úžitkových vozidlách, ktorými sa ťažké náklady musia rýchlo premiestňovať často na dlhé vzdialenosti, a preto môžu pomôcť urýchliť zníženie emisií CO2 v cestnej doprave. Toto pravidlo sa používa aj pri regulácii emisií CO2 ťažkých úžitkových vozidiel.

Pozmeňujúci návrh  41

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno a a (nové)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 7 – odsek 10

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	aa) Odsek 10 sa nahrádza takto:
10. Komisia vyhodnotí najneskôr v roku 2023 možnosť vypracovať spoločnú metodiku Únie na hodnotenie a jednotné vykazovanie údajov o emisiách CO2 počas celého životného cyklu osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel, ktoré sú uvedené na trh Únie. Komisia toto hodnotenie postúpi Európskemu parlamentu a Rade a v prípade potreby aj s návrhmi následných opatrení, ako sú legislatívne návrhy.	10. Komisia najneskôr v roku 2023 zverejní správu, v ktorej vysvetlí spoločnú metodiku Únie na hodnotenie a jednotné vykazovanie údajov o emisiách CO2 počas celého životného cyklu osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel, ktoré sú uvedené na trh Únie vrátane metodiky posudzovania emisií CO2 z palív a energie spotrebovaných takýmito vozidlami počas celého životného cyklu . Komisia túto metodiku postúpi Európskemu parlamentu a Rade a v prípade potreby aj s návrhmi následných opatrení, ako sú legislatívne návrhy.“

Pozmeňujúci návrh  42

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno a b (nové)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 7 – odsek 10 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ab) Vkladá sa tento odsek 10a:
	„10a. Od 1. januára 2024 môžu výrobcovia dobrovoľne predkladať údaje o emisiách CO2 počas životného cyklu osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel uvedených na trh v Únii podľa odseku 10 tohto článku príslušným orgánom podľa odseku 6 tohto článku a členským štátom, ktoré ich následne oznámia Komisii v súlade s odsekom 2 tohto článku. Od 1. januára 2028 sa tieto údaje zapracujú do informácií uvedených v časti A príloh II a III;“

Pozmeňujúci návrh  43

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 a (nový)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 8 – odsek 4

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	(5a) V článku 8 sa odsek 4 nahrádza takto:
4. Poplatky za nadmerné emisie sa považujú za príjem do všeobecného rozpočtu Únie.	4. Poplatky za nadmerné emisie sa považujú za príjem do všeobecného rozpočtu Únie.
	Komisia do 31. decembra 2023 predloží správu, v ktorej podrobne vysvetlí potrebu cieleného financovania na zabezpečenie spravodlivej transformácie v automobilovom priemysle s cieľom zmierniť negatívne vplyvy na zamestnanosť a iné hospodárske vplyvy vo všetkých dotknutých členských štátoch, najmä v regiónoch a spoločenstvách najviac postihnutých transformáciou. K správe v prípade potreby pripojí legislatívny návrh na zriadenie finančného nástroja Únie na riešenie tejto potreby, a najmä na koordináciu a financovanie preventívnych a reaktívnych opatrení na riešenie reštrukturalizácie na miestnej a regionálnej úrovni a na financovanie odbornej prípravy, rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností pracovníkov v automobilovom priemysle vrátane výrobcov automobilov, ich dodávateľov komponentov a doplnkových služieb údržby a opravy, najmä v malých a stredných podnikoch.
	Finančný nástroj môže mať formu špecializovaného nástroja financovania alebo byť súčasťou Sociálneho klimatického fondu alebo revidovaného Fondu na spravodlivú transformáciu. Na tento účel sa poukazujú všetky príjmy z poplatkov za nadmerné emisie.

Pozmeňujúci návrh  44

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 6 a (nový)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 10 – odsek 4 – pododsek 1

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	(6a) V článku 10 sa odsek 4 nahrádza takto:
4.  Žiadosť o výnimku z cieľovej hodnoty špecifických emisií vypočítanej v súlade s bodmi 1 až 4 a 6.3 časti A prílohy I môže podať výrobca, ktorý je spolu so všetkými s ním prepojenými podnikmi zodpovedný za 10 000 až 300 000 nových osobných vozidiel zapísaných do evidencie v Únii za kalendárny rok.	"4.  Žiadosť o výnimku z cieľovej hodnoty špecifických emisií vypočítanej v súlade s bodmi 1 až 4 a 6.3 časti A prílohy I môže podať na roky do roku 2028 vrátane uvedeného roku výrobca, ktorý je spolu so všetkými s ním prepojenými podnikmi zodpovedný za 10 000 až 300 000 nových osobných vozidiel zapísaných do evidencie v Únii za kalendárny rok.“

(https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=uriserv%3AOJ.L_.2019.111.01.0013.01.ENG&toc=OJ%3AL%3A2019%3A111%3ATOC)

Pozmeňujúci návrh  45

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 6 b (nový)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 11 – odsek 1

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	(6 b) V článku 11 sa odsek 1 nahrádza takto:
1.  Na základe žiadosti dodávateľa alebo výrobcu sa zohľadnia úspory emisií CO2, ktoré sa dosiahli využitím inovačných technológií alebo kombináciou inovačných technológií (ďalej len „balík inovačných technológií“).	1.  Na základe žiadosti dodávateľa alebo výrobcu sa zohľadnia úspory emisií CO2, ktoré sa dosiahli využitím inovačných technológií alebo kombináciou inovačných technológií (ďalej len „balík inovačných technológií“).
Takéto technológie sa zohľadnia iba v prípade, ak na základe metodiky, ktorá sa použila pri ich posudzovaní, možno získať overiteľné, opakovateľné a porovnateľné výsledky.	Takéto technológie sa zohľadnia iba v prípade, ak na základe metodiky, ktorá sa použila pri ich posudzovaní, možno získať overiteľné, opakovateľné a porovnateľné výsledky.
Celkový príspevok uvedených technológií k zníženiu priemerných špecifických emisií CO2 výrobcu môže predstavovať najviac 7 g CO2/km.	Celkový príspevok uvedených technológií k zníženiu priemerných špecifických emisií CO2 výrobcu môže predstavovať najviac 7 g CO2/km do roku 2024,
	- 5 g CO2/km od roku 2025,
	- 4 g CO2/km od roku 2027,
	- 2 g CO2/km od roku 2030 do roku 2034 vrátane.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17 s cieľom zmeniť toto nariadenie úpravou limitu uvedeného v treťom pododseku tohto odseku s účinnosťou od roku 2025, aby sa zohľadnil technologický vývoj a zároveň zabezpečil vyvážený pomer úrovne tohto limitu vo vzťahu k priemerným špecifickým emisiám CO2 výrobcov.	Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17 s cieľom zmeniť toto nariadenie úpravou limitu uvedeného v treťom pododseku tohto odseku nadol, a to s účinnosťou od roku 2025, aby sa zohľadnil technologický vývoj a zároveň zabezpečil vyvážený pomer úrovne tohto limitu vo vzťahu k priemerným špecifickým emisiám CO2 výrobcov.

Pozmeňujúci návrh  46

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 6 c (nový)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 11 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(6c) Vkladá sa tento článok:
	Článok 11a
	Ekodizajn
	S cieľom zabezpečiť, aby prechod na mobilitu s nulovými emisiami plne prispieval k cieľom Únie v oblasti energetickej účinnosti a obehového hospodárstva, Komisia do 31. decembra 2023 podľa potreby predloží návrhy týkajúce sa stanovenia minimálnych požiadaviek na ekodizajn všetkých nových osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel vrátane požiadaviek na energetickú účinnosť, trvanlivosť a opraviteľnosť základných častí, ako sú svetlá, elektronické komponenty a batérie, minimálnych požiadaviek na zhodnocovanie kovov, plastov a kritických surovín, pričom zohľadní zásady uplatňované na iné energeticky významné výrobky podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES1a.
	_________________
	1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/EÚ z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).

Odôvodnenie

Opatrenia týkajúce sa ekodizajnu sa ukázali ako účinný nástroj na podporu konkurencieschopnosti a inovácií priemyslu, ktorý zároveň prispieva k cieľom EÚ v oblasti zmeny klímy a obehového hospodárstva tým, že na vnútorný trh prináša ekologickejšie výrobky. Stanoviť minimálne požiadavky na ekodizajn osobných a ľahkých úžitkových vozidiel by bolo účinnejším nástrojom na podporu inovácií v automobilovom priemysle vrátane elektronických komponentov, než používať systémy ekologických inovácií.

Pozmeňujúci návrh  47

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 6 d (nový)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 12 – odsek 3

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	(6d) V článku 12 sa odsek 3 nahrádza takto:
3. Komisia s cieľom zabrániť zväčšovaniu rozdielu voči emisiám v reálnych podmienkach vyhodnotí najneskôr 1. júna 2023, ako sa údaje o spotrebe paliva a energie dajú použiť na zabezpečenie toho, aby hodnoty emisií CO2 a spotreby paliva alebo energie vozidiel stanovené podľa nariadenia (ES) č. 715/2007 zostali reprezentatívne pre emisie v reálnych podmienkach každého výrobcu v priebehu času.	3.  Komisia s cieľom zabrániť zväčšovaniu rozdielu voči emisiám v reálnych podmienkach vyhodnotí najneskôr 1. júna 2023, ako sa reálne údaje o spotrebe paliva a energie získané podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/392 dajú použiť na zabezpečenie toho, aby hodnoty emisií CO2 a spotreby paliva alebo energie vozidiel stanovené podľa nariadenia (ES) č. 715/2007 zostali reprezentatívne pre emisie v reálnych podmienkach každého výrobcu v priebehu času.
Komisia monitoruje a každoročne podáva správu o vývoji rozdielu uvedeného v prvom pododseku v období rokov 2021 až 2026 a v záujme zabránenia zvyšovania tohto rozdielu posúdi v roku 2027 realizovateľnosť zriadenia mechanizmu na úpravu priemerných špecifických emisií CO2 jednotlivých výrobcov od roku 2030 a v prípade potreby predloží legislatívny návrh na zavedenie takéhoto mechanizmu.	Komisia monitoruje a každoročne podáva správu o vývoji rozdielu uvedeného v prvom pododseku od roku 2021 a podľa potreby hneď po tom, ako budú k dispozícii dostatočné údaje, najneskôr však 31. decembra 2026, predloží legislatívny návrh s cieľom eliminovať uvedený rozdiel úpravou priemerných špecifických emisií CO2 jednotlivých výrobcov s využitím reálnych údajov získaných podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/392.
	Komisia okrem toho posúdi najmä používanie údajov o spotrebe paliva a energie uvedených v odseku 1 tohto článku v prípade hybridných elektrických vozidiel s externým nabíjaním (OVC-HEV). Komisia na základe týchto údajov prijme delegované akty v súlade s článkom 17 s cieľom upraviť faktory vyťaženia používané v prípade hybridných elektrických vozidiel s externým nabíjaním, s cieľom zabezpečiť, aby ich emisie od roku 2025 boli typické pre emisie za skutočných jazdných podmienok.
	_______________
	1a Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/392 z 4. marca 2021 o monitorovaní a vykazovaní údajov týkajúcich sa emisií CO2 z osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631 a o zrušení vykonávacích nariadení Komisie (EÚ) č. 1014/2010, (EÚ) č. 293/2012, (EÚ) 2017/1152 a (EÚ) 2017/1153 (Ú. v. EÚ L 77, 5.3.2021, s. 8).

Pozmeňujúci návrh  48

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 6 e (nový)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 12 – odsek 4 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(6e) V článku 12 sa dopĺňa tento odsek:
	„4a. Komisia do 31. decembra 2023 prijme delegované akty v súlade s článkom 17 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením metodiky merania a porovnávania účinnosti vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami na základe množstva elektrickej energie potrebnej na jazdu na sto kilometrov. Touto metodikou sa zohľadní najmä vplyv spotrebovanej elektrickej energie na množstvo zdrojov potrebných na vnútorné akumulátory energie takýchto vozidiel.
	Komisia najneskôr do 31. decembra 2024 predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh na stanovenie minimálnych prahových hodnôt energetickej účinnosti pre nové osobné vozidlá a ľahké úžitkové vozidlá s nulovými emisiami uvádzané na trh Únie.“

Pozmeňujúci návrh  49

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 7 a (nový)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 14

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	(7a) Článok 14 sa nahrádza takto:
Článok 14	„Článok 14
Úprava hodnôt M0 a TM	Úprava hodnôt M0
1.  Hodnoty M0 a TM uvedené v častiach A a B prílohy I sa upravia takto:	1.  Hodnoty M0 uvedené v častiach A a B prílohy I sa upravia takto:
a)  do 31. októbra 2020 sa hodnota M0 v bode 4 časti A prílohy I upraví podľa priemeru hmotnosti v prevádzkovom stave všetkých nových osobných vozidiel zapísaných do evidencie v rokoch 2017, 2018 a 2019. Uvedená nová hodnota M0 sa uplatňuje od 1. januára 2022 do 31. decembra 2024;	a)  do 31. októbra 2020 sa hodnota M0 v bode 4 časti A prílohy I upraví podľa priemeru hmotnosti v prevádzkovom stave všetkých nových osobných vozidiel zapísaných do evidencie v rokoch 2017, 2018 a 2019. Uvedená nová hodnota M0 sa uplatňuje od 1. januára 2022 do 31. decembra 2024;
b)  do 31. októbra 2022 sa hodnota M0 v bode 4 časti B prílohy I upraví podľa priemeru hmotnosti v prevádzkovom stave všetkých nových ľahkých úžitkových vozidiel zapísaných do evidencie v rokoch 2019, 2020 a 2021. Uvedená nová hodnota M0 sa uplatňuje v roku 2024;	b)  do 31. októbra 2022 sa hodnota M0 v bode 4 časti B prílohy I upraví podľa priemeru hmotnosti v prevádzkovom stave všetkých nových ľahkých úžitkových vozidiel zapísaných do evidencie v rokoch 2019, 2020 a 2021. Uvedená nová hodnota M0 sa uplatňuje v roku 2024;“
c)  do 31. októbra 2022 sa orientačná hodnota TM na rok 2025 určí ako príslušná priemerná skúšobná hmotnosť všetkých nových osobných vozidiel a nových ľahkých úžitkových vozidiel zapísaných do evidencie v roku 2021;
d)  do 31. októbra 2024 a potom každé dva roky sa hodnota TM v bode 6.2 častí A a B prílohy I upraví podľa príslušnej priemernej skúšobnej hmotnosti všetkých nových osobných vozidiel a nových ľahkých úžitkových vozidiel zapísaných do evidencie za predchádzajúce dva kalendárne roky, začínajúc od roku 2022 a 2023. Nové hodnoty TM sa uplatňujú od 1. januára kalendárneho roku po dátume úpravy.
2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17 s cieľom doplniť toto nariadenie zavedením opatrení uvedených v odseku 1 tohto článku.

(https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=uriserv%3AOJ.L_.2019.111.01.0013.01.ENG&toc=OJ%3AL%3A2019%3A111%3ATOC)

Pozmeňujúci návrh  50

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 9

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 14a

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Článok 14a	Článok 14a
Správa o pokroku	Správa o pokroku
Komisia do 31. decembra 2025 a potom každé dva roky predkladá správu o pokroku pri dosahovaní cestnej mobility s nulovými emisiami. V tejto správe sa osobitne monitoruje a posudzuje potreba prípadných dodatočných opatrení na uľahčenie danej transformácie, a to aj prostredníctvom finančných prostriedkov.	Komisia do 31. decembra 2025 a potom každý rok predkladá správu o pokroku pri dosahovaní cestnej mobility s nulovými emisiami. V tejto správe sa osobitne monitoruje a posudzuje potreba prípadných dodatočných opatrení na uľahčenie spravodlivej transformácie, a to aj prostredníctvom finančných prostriedkov.
Pri príprave správy Komisia zváži všetky faktory, ktoré prispievajú k nákladovo efektívnemu pokroku pri dosahovaní klimatickej neutrality do roku 2050. Medzi tieto faktory patrí využívanie vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami, pokrok pri dosahovaní cieľov zavádzania infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc podľa požiadaviek nariadenia o infraštruktúre pre alternatívne palivá, potenciálny prínos inovačných technológií a udržateľných alternatívnych palív s cieľom dosiahnuť klimaticky neutrálnu mobilitu, vplyv na spotrebiteľov, pokrok v oblasti sociálneho dialógu, ako aj aspekty zamerané na ďalšie uľahčenie hospodársky životaschopného a sociálne spravodlivého prechodu na cestnú mobilitu s nulovými emisiami.	Pri príprave správy Komisia zváži všetky faktory, ktoré prispievajú k nákladovo efektívnemu pokroku pri dosahovaní klimatickej neutrality do roku 2050. Medzi tieto faktory patrí:
	a)  pokrok v zavádzaní vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami a v ich cenovej dostupnosti a energetickej účinnosti;
	b)  vplyv na spotrebiteľov najmä s nízkymi a strednými príjmami a tempo zavádzania vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami v týchto spotrebiteľských segmentoch, ako aj dostupnosť a rozsah opatrení na úrovni Únie, členských štátov a na miestnej úrovni na podporu tohto zavádzania;
	c)  trh s ojazdenými vozidlami;
	d)  pokrok pri dosahovaní dostatočného zavádzania infraštruktúry verejných a súkromných nabíjacích a čerpacích staníc, okrem iného aj vrátane pokroku pri dosahovaní cieľov podľa požiadaviek nariadenia o infraštruktúre pre alternatívne palivá a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31//EÚ1a;
	e)  pokrok pri zvyšovaní objemu energie z obnoviteľných zdrojov v Únii v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001;
	f)  potenciálny prínos inovačných technológií a udržateľných alternatívnych palív vrátane syntetických palív k dosiahnutiu klimaticky neutrálnej mobility;
	g)  emisie počas životného cyklu nových osobných automobilov a nových ľahkých úžitkových vozidiel uvedených na trh s použitím metodiky prijatej podľa článku 7 ods. 10
	h)  pokrok v oblasti sociálneho dialógu, ako aj aspekty zamerané na ďalšie uľahčenie hospodársky životaschopného a sociálne spravodlivého prechodu na cenovo dostupnú a klimaticky neutrálnu cestnú mobilitu, s prihliadnutím na zamestnanosť a konkurencieschopnosť;
	i)  vplyv na zamestnanosť, ktorý sa má posúdiť podrobným mapovaním rozvoja pracovných príležitostí v automobilovom priemysle a vplyvu na regióny, kde sa tieto priemyselné odvetvia nachádzajú, ako aj opatrenia vrátane finančných opatrení na úrovni Únie, členských štátov alebo na miestnej úrovni na zmiernenie sociálno-ekonomických vplyvov v uvedených regiónoch vrátane programov zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie;
	k)  potenciálny prínos dodatočných vnútroštátnych opatrení a opatrení Únie zameraných na zníženie priemerného veku, a tým aj emisií z vozového parku ľahkých úžitkových vozidiel, ako sú opatrenia na podporu postupného sociálne spravodlivého a ekologického vyraďovania starších vozidiel;
	________
	1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).

Pozmeňujúci návrh  51

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 9

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 14a – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	V súlade s odporúčaním Rady (EÚ).../... [odporúčanie Rady týkajúce sa zabezpečenia spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo] sa členské štáty vyzývajú, aby v úzkom dialógu so sociálnymi partnermi pripravili plány spravodlivej transformácie územia pre svoj automobilový priemysel s cieľom riadiť štrukturálne zmeny sociálne prijateľným spôsobom a zabrániť sociálnym otrasom.

Pozmeňujúci návrh  52

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 9 a (nový)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 14a a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(9a) Vkladá sa tento článok 14aa:
	„Článok 14aa
	Dodatočné opatrenia na podporu dopytu po osobných automobiloch a ľahkých úžitkových vozidlách s nulovými emisiami na trhu Únie
	Do ... [šesť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] prijme dodatočné opatrenia na podporu dopytu po osobných automobiloch a ľahkých úžitkových vozidlách s nulovými emisiami na trhu Únie, a to aj motivovaním súkromných spoločností s určitou veľkosťou vozového parku k tomu, aby prešli na mobilitu s nulovými emisiami. Najmä predloží návrh na zmenu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES o podpore ekologických vozidiel cestnej dopravy1a s cieľom zosúladiť v nej stanovené ciele so sprísnenými normami v oblasti CO2 pre osobné automobily a úžitkové vozidlá.
	_________________
	1a V znení zmien vykonaných smernicou (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady 2019/1161 z 20. júna 2019 (Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 116).

 

Pozmeňujúci návrh  53

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 9 a (nový)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 14 b (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(9a) Vkladá sa tento článok 14b:
	„Článok 14b
	Podľa článku 3 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ).../... [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti] členské štáty zohľadnia zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti pri politických, plánovacích a investičných rozhodnutiach týkajúcich sa zavádzania infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc pre alternatívne palivá, a to aj pokiaľ ide o energetickú efektívnosť rôznych technológií s nulovými emisiami typu well-to-wheel.“

Pozmeňujúci návrh  54

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 9 b (nový)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 14a b (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(9b) Vkladá sa tento článok 14ab:
	Článok 14ab
	Dodatočné opatrenia na podporu prechodu na osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá s nulovými emisiami na trhu Únie
	Do ... [6 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 17 s cieľom harmonizovať pravidlá typového schvaľovania vozidiel so spaľovacími motormi upravenými na elektrický pohon z batérií alebo palivových článkov, aby sa umožnilo sériové schvaľovanie; Komisia tiež posúdi zavedenie pravidla na výpočet ekvivalentov CO2 v prípade vozidiel so spaľovacím motorom prestavaných na elektrický pohon na batérie alebo palivové články v súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia;

Pozmeňujúci návrh  55

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 10 – písmeno a

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 15 – odsek 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. Komisia v roku 2028 preskúma účinnosť a vplyv tohto nariadenia, pričom bude vychádzať zo správ predkladaných každé dva roky, a predloží správu s výsledkami preskúmania Európskemu parlamentu a Rade.	1. Komisia v roku 2027 dôkladne preskúma účinnosť a vplyv tohto nariadenia, pričom bude vychádzať zo správ predkladaných každý rok, a predloží správu s výsledkami preskúmania Európskemu parlamentu a Rade.
K správe sa podľa potreby pripojí návrh na zmenu tohto nariadenia.	K správe sa podľa potreby pripojí návrh na zmenu tohto nariadenia.

Pozmeňujúci návrh  56

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 10 – písmeno a a (nové)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 15 – odsek 1 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	aa) V článku 15 sa vkladá tento odsek:
	1a.  V rámci preskúmania uvedeného v odseku 1 Komisia podá správu aj o emisiách CO2 počas životného cyklu nových osobných automobilov a nových ľahkých úžitkových vozidiel na základe metodiky stanovenej v článku 7 ods. 10. K správe sa podľa potreby pripojí návrh na doplnenie tohto nariadenia na riešenie uvedených emisií.

Pozmeňujúci návrh  57

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 10 – písmeno b a (nové)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 15 – odsek 6

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	ba) Odsek 6 nahrádza takto:
6. Komisia do 31. decembra 2020 pri zohľadnení potreby poskytnúť spotrebiteľom presné, spoľahlivé a porovnateľné informácie o spotreba paliva, emisiách CO2 a emisiách látok znečisťujúcich ovzdušie nových osobných vozidiel uvedených na trh preskúma smernicu 1999/94/ES a tiež vyhodnotí možnosti zavedenia známky na označovanie palivovej úspornosti a emisií CO2 pre nové ľahké úžitkové vozidlá. K preskúmaniu sa podľa potreby pripojí legislatívny návrh.	'6.  Komisia do [6 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] pri zohľadnení potreby poskytnúť spotrebiteľom presné, spoľahlivé a porovnateľné informácie o reálnej spotrebe paliva, emisiách CO2, emisiách látok znečisťujúcich ovzdušie a energetickej účinnosti nových osobných vozidiel uvedených na trh vykoná revíziu smernice 1999/94/ES a tiež vyhodnotí možnosti zavedenia známky na označovanie palivovej úspornosti a emisií CO2 pre nové ľahké úžitkové vozidlá.

Odôvodnenie

Revízia 20-ročnej smernice o označovaní automobilov je nevyhnutná na poskytovanie správnych informácií spotrebiteľom pri návšteve predajcu. O tomto ustanovení sa už rokovalo spolu s normami CO2 pre automobily, ale Komisia revíziu tejto smernice nepredložila. Údaje získané za reálnych jazdných podmienok sa odvtedy sprístupňujú podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/392. Vzhľadom na súčasný a predpokladaný nárast predaja elektrických vozidiel na batérie bude tiež dôležité, aby boli spotrebitelia schopní rozlišovať medzi takýmito vozidlami na základe ich relatívnej energetickej účinnosti, aby boli spotrebitelia vedení k vozidlám v najlepším prevádzkovým výkonom, a tak sa im pomohlo znižovať náklady na energiu a jej využívanie.

Pozmeňujúci návrh  58

Návrh nariadenia

Príloha – odsek 1 – bod 1 – písmeno d

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Príloha I – časť A – bod 6.2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
d) V bode 6.2 sa nadpis nahrádza takto:	d) Bod 6.2 sa vypúšťa.
„Referenčné cieľové hodnoty špecifických emisií“

Odôvodnenie

Spojené s vypustením parametra hmotnostnej úžitkovosti.

 

Pozmeňujúci návrh  59

 

Návrh nariadenia

Príloha – odsek 1 – bod 1 – písmeno d a (nový)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Príloha I – časť A – bod 6.2.1

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	da) Bod 6.2.1 sa nahrádza takto:
6.2.1. Referenčné cieľové hodnoty špecifických emisií na roky 2025 až 2029	„6.2.1. Referenčné cieľové hodnoty špecifických emisií na roky 2025 až 2029
Referenčná cieľová hodnota špecifických emisií = cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2025 + α2025 (TM – TM0), kde:	Referenčná cieľová hodnota špecifických emisií = cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2025
kde:	kde:
cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2025 je určená v súlade s bodom 6.1.1;	cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2025 je určená v súlade s bodom 6.1.1.“
a2025 je
kde:
a2021 je smernica regresnej priamky stanovená lineárnou aproximáciou – metódou najmenších štvorcov – závislosti skúšobnej hmotnosti (nezávislá premenná) a špecifických emisií CO2 (závislá premenná) každého nového osobného vozidla zapísaného do evidencie v roku 2021;
priemerné emisie2021 sú priemerom špecifických emisií CO2 všetkých nových osobných vozidiel zapísaných do evidencie v roku 2021 tých výrobcov, pre ktorých sa cieľová hodnota špecifických emisií vypočítava v súlade s bodom 4;
TM je priemerná skúšobná hmotnosť všetkých nových osobných vozidiel zapísaných do evidencie výrobcu v príslušnom kalendárnom roku vyjadrená v kilogramoch (kg);
TM0 je hodnota v kilogramoch (kg) určená v súlade s článkom 14 ods. 1 písm. d).

(32019R0631)

Pozmeňujúci návrh  60

Návrh nariadenia

Príloha – odsek 1 – bod 1 – písmeno f

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Príloha I – časť A – bod 6.3.1 – pododseky 1-2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Cieľová hodnota špecifických emisií = referenčná cieľová hodnota špecifických emisií koeficient ZLEV	Cieľová hodnota špecifických emisií = referenčná cieľová hodnota špecifických emisií
kde:	kde:
referenčná cieľová hodnota špecifických emisií je referenčná cieľová hodnota špecifických emisií CO2 určená v súlade s bodom 6.2.1;	referenčná cieľová hodnota špecifických emisií je referenčná cieľová hodnota špecifických emisií CO2 určená v súlade s bodom 6.2.1;
koeficient ZLEV je (1 + y – x), pokiaľ tento súčet nie je vyšší ako 1,05 alebo nižší ako 1,0; vtedy sa koeficient ZLEV stanoví na 1,05, prípadne 1,0;
kde:
y je podiel vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami vo vozovom parku nových osobných automobilov výrobcu, vypočítaný ako celkový počet nových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami, z ktorých sa každé započítava ako ZLEVspecif podľa tohto vzorca, vydelený celkovým počtom nových osobných automobilov zapísaných do evidencie v relevantnom kalendárnom roku:
ZLEVspecif = 1 –
nula
Pre nové osobné vozidlá zapísané do evidencie v členských štátoch, ktoré mali v roku 2017 vo vozovom parku podiel vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami nižší ako 60 % priemeru Únie a mali menej ako 1 000 nových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami zapísanými do evidencie v roku 2017*, sa ZLEVspecif do roku 2029 a vrátane neho vypočíta podľa tohto vzorca:
ZLEVspecif = 1 –
nula
Ak podiel vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami vo vozovom parku nových osobných vozidiel členského štátu zapísaných do evidencie v niektorom roku v období rokov 2025 až 2028 prekročí 5 %, uvedený členský štát nie je v nasledujúcich rokoch oprávnený uplatňovať multiplikátor 1,85;
x je 15 % v období rokov 2025 až 2029.
________	________
* Podiel vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami vo vozovom parku nových osobných vozidiel členského štátu v roku 2017 sa vypočíta ako celkový počet nových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami zapísaných do evidencie v roku 2017 vydelený celkovým počtom nových osobných vozidiel zapísaných do evidencie v tom istom roku.“;	* Podiel vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami vo vozovom parku nových osobných vozidiel členského štátu v roku 2017 sa vypočíta ako celkový počet nových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami zapísaných do evidencie v roku 2017 vydelený celkovým počtom nových osobných vozidiel zapísaných do evidencie v tom istom roku.“;

Pozmeňujúci návrh  61

Návrh nariadenia

Príloha I – odsek 1 – bod 1 – písmeno f

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Príloha I – časť A – bod 6.3.1 – pododsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
referenčná cieľová hodnota špecifických emisií je referenčná cieľová hodnota špecifických emisií CO2 určená v súlade s bodom 6.2.1;	cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2025 je určená v súlade s bodom 6.1.1;

Odôvodnenie

Spojené s vypustením parametra hmotnostnej úžitkovosti.

 

 

Pozmeňujúci návrh  62

 

Návrh nariadenia

Príloha – odsek 1 – bod 1 – písmeno f

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Príloha I – časť A – bod 6.3.2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
6.3.2 Cieľové hodnoty špecifických emisií na roky 2030 až 2034	6.3.2 Cieľové hodnoty špecifických emisií na roky 2030 až 2034
Cieľová hodnota špecifických emisií = cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2030 + α2030 (TM – TM0)	Cieľová hodnota špecifických emisií = cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2030
kde
cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2030 je určená v súlade s bodom 6.1.2;
a2030 je
kde
a2021 je vymedzená v bode 6.2.1
priemerné emisie2021 sú vymedzené v bode 6.2.1
TM je vymedzená v bode 6.2.1
TM0 je vymedzená v bode 6.2.1

Pozmeňujúci návrh  63

Návrh nariadenia

Príloha – odsek 1 – bod 1 – písmeno f

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Príloha I – časť A – bod 6.3.3

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
6.3.3 Cieľové hodnoty špecifických emisií na rok 2035 a ďalšie roky	6.3.3 Cieľové hodnoty špecifických emisií na rok 2035 a ďalšie roky
Cieľová hodnota špecifických emisií = cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2035 + α2035 . (TM – TM0)	Cieľová hodnota špecifických emisií = cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2035
kde
a2035 je
kde
a2021 je vymedzená v bode 6.2.1
TM je vymedzená v bode 6.2.1
TM0 je vymedzená v bode 6.2.1

Pozmeňujúci návrh  64

Návrh nariadenia

Príloha – odsek 1 – bod 2 – písmeno c a (nový)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Príloha I – časť B – bod 6.2.1

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	ca) Bod 6.2.1 sa nahrádza takto:
6.2.1. Referenčné cieľové hodnoty špecifických emisií na roky 2025 až 2029	„6.2.1. Referenčné cieľové hodnoty špecifických emisií na roky 2025 až 2026
Referenčná cieľová hodnota špecifických emisií = cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2025 + α · (TM – TM0)	Referenčná cieľová hodnota špecifických emisií = cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2025
kde:	kde:
cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2025 je určená v súlade s bodom 6.1.1;	cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2025 je určená v súlade s bodom 6.1.1;“
α je a2025, ak priemerná skúšobná hmotnosť nových ľahkých úžitkových vozidiel výrobcu je rovná alebo nižšia ako TM0 určené v súlade s článkom 14 ods. 1 písm. d), a a2021, ak priemerná skúšobná hmotnosť nových ľahkých úžitkových vozidiel výrobcu je vyššia ako TM0 určené v súlade s článkom 14 ods. 1 písm. d);
kde:
a je
a2021 je smernica regresnej priamky stanovená lineárnou aproximáciou – metódou najmenších štvorcov – závislosti skúšobnej hmotnosti (nezávislá premenná) a špecifických emisií CO2 (závislá premenná) každého nového ľahkého úžitkového vozidla zapísaného do evidencie v roku 2021;
priemerné emisie2021 sú priemerom špecifických emisií CO2 všetkých nových ľahkých úžitkových vozidiel zapísaných do evidencie v roku 2021 tých výrobcov, pre ktorých sa cieľová hodnota špecifických emisií vypočíta v súlade s bodom 4;
TM je priemerná skúšobná hmotnosť všetkých nových ľahkých úžitkových vozidiel výrobcu zapísaných do evidencie v príslušnom kalendárnom roku vyjadrená v kilogramoch (kg);

(https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32019R0631)

Pozmeňujúci návrh  65

Návrh nariadenia

Príloha – odsek 1 – bod 2 – písmeno d

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Príloha I – časť B – bod 6.2.2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Referenčná cieľová hodnota špecifických emisií = cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2030 + α · (TM – TM0)	Referenčná cieľová hodnota špecifických emisií = cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2030
kde	kde
cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2030 je určená v súlade s bodom 6.1.3;	cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2030 je určená v súlade s bodom 6.1.3;
α je a2030,L, ak priemerná skúšobná hmotnosť nových ľahkých úžitkových vozidiel výrobcu je rovná alebo nižšia ako TM0, a a2030,H, ak priemerná skúšobná hmotnosť nových ľahkých úžitkových vozidiel výrobcu je vyššia ako TM0;	α je a2030,L, ak priemerná skúšobná hmotnosť nových ľahkých úžitkových vozidiel výrobcu je rovná alebo nižšia ako TM0, a a2030,H, ak priemerná skúšobná hmotnosť nových ľahkých úžitkových vozidiel výrobcu je vyššia ako TM0;
kde:
a2030,L je
a2030,H je
priemerné emisie2021 sú vymedzené v bode 6.2.1
TM je vymedzená v bode 6.2.1
TM0 je vymedzená v bode 6.2.1

Pozmeňujúci návrh  66

Návrh nariadenia

Príloha – odsek 1 – bod 2 – písmeno e

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Príloha I – časť B – bod 6.2.3

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Referenčná cieľová hodnota špecifických emisií = cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2035 + α · (TM – TM0)	Referenčná cieľová hodnota špecifických emisií = cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2035

Pozmeňujúci návrh  67

Návrh nariadenia

Príloha – odsek 1 – bod 2 – písmeno e

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Príloha I – časť B – bod 6.2.3

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
α je a2035,L, ak priemerná skúšobná hmotnosť nových ľahkých úžitkových vozidiel výrobcu je rovná alebo nižšia ako TM0, a a2035,H, ak priemerná skúšobná hmotnosť nových ľahkých úžitkových vozidiel výrobcu je vyššia ako TM0;	vypúšťa sa
kde:
a2035,L je
a2035,H je
priemerné emisie2021 sú vymedzené v bode 6.2.1
TM je vymedzená v bode 6.2.1
TM0 je vymedzená v bode 6.2.1

Pozmeňujúci návrh  68

Návrh nariadenia

Príloha – odsek 1 – bod 2 – písmeno e a (nový)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Príloha I – časť B – bod 6.3.1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ea) Bod 6.3.1 sa nahrádza takto:
	„6.3.1 Cieľové hodnoty špecifických emisií na rok 2025
	Cieľová hodnota špecifických emisií = cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2025
	kde:
	cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2025 je určená v súlade s bodom 6.1.1;

Odôvodnenie

Súvisí s vypustením parametra hmotnostnej úžitkovosti a so zavedením lineárneho znižovania emisií v rokoch 2025 až 2030.

Pozmeňujúci návrh  69

Návrh nariadenia

Príloha – odsek 1 – bod 2 – písmeno e a (nový)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Príloha I – časť B – bod 6.3.1

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	ea) V odseku 6.3.1 sa pododseky 1 a 2 nahrádzajú takto:
Cieľová hodnota špecifických emisií = (referenčná cieľová hodnota špecifických emisií – (øciele – cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2025))· koeficient ZLEV	Cieľová hodnota špecifických emisií = (referenčná cieľová hodnota špecifických emisií – (øciele – cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2025))
kde:	kde:
referenčná cieľová hodnota špecifických emisií je referenčná cieľová hodnota špecifických emisií pre výrobcu určená v súlade s bodom 6.2.1;	referenčná cieľová hodnota špecifických emisií je referenčná cieľová hodnota špecifických emisií pre výrobcu určená v súlade s bodom 6.2.1;
øciele je priemer všetkých referenčných cieľových hodnôt špecifických emisií určených v súlade s bodom 6.2.1, vážený počtom nových ľahkých úžitkových vozidiel každého jednotlivého výrobcu;	øciele je priemer všetkých referenčných cieľových hodnôt špecifických emisií určených v súlade s bodom 6.2.1, vážený počtom nových ľahkých úžitkových vozidiel každého jednotlivého výrobcu;
koeficient ZLEV je (1 + y – x), pokiaľ tento súčet nie je vyšší ako 1,05 alebo nižší ako 1,0; vtedy sa koeficient ZLEV stanoví na 1,05, prípadne 1,0;
kde:
y je podiel vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami vo vozovom parku nových ľahkých úžitkových vozidiel výrobcu, vypočítaný ako celkový počet nových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami, z ktorých sa každé započítava ako ZLEVšpecif podľa tohto vzorca, vydelený celkovým počtom nových ľahkých úžitkových vozidiel zapísaných do evidencie v príslušnom kalendárnom roku: [ROVNICA]
x je 15 %.

Pozmeňujúci návrh  70

Návrh nariadenia

Príloha – odsek 1 – bod 2 – písmeno f

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Príloha I – časť B – bod 6.3.2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Cieľová hodnota špecifických emisií = (referenčná cieľová hodnota špecifických emisií – (øciele – cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2030))	Cieľová hodnota špecifických emisií = referenčná cieľová hodnota špecifických emisií
kde:
Referenčná cieľová hodnota špecifických emisií je referenčná cieľová hodnota špecifických emisií pre výrobcu určená v súlade s bodom 6.2.2;
øciele je priemer všetkých referenčných cieľových hodnôt špecifických emisií určených v súlade s bodom 6.2.2, vážený počtom nových ľahkých úžitkových vozidiel každého jednotlivého výrobcu;
Cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2030 je určená v súlade s bodom 6.1.2.	Cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2030 je určená v súlade s bodom 6.1.2.

Pozmeňujúci návrh  71

Návrh nariadenia

Príloha I – odsek 1 – bod 2 – písmeno g

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Príloha I – časť B – bod 6.3.3

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Cieľová hodnota špecifických emisií = referenčná cieľová hodnota špecifických emisií – (øciele – cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2035)	Cieľová hodnota špecifických emisií = cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2030
kde:
Referenčná cieľová hodnota špecifických emisií je referenčná cieľová hodnota špecifických emisií pre výrobcu určená v súlade s bodom 6.2.3;
øciele je priemer všetkých referenčných cieľových hodnôt špecifických emisií určených v súlade s bodom 6.2.3, vážený počtom nových ľahkých úžitkových vozidiel každého jednotlivého výrobcu;
cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2035 je určená v súlade s bodom 6.1.3.

Odôvodnenie

Spojené s vypustením parametra hmotnostnej úžitkovosti.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Nový legislatívny návrh Európskej komisie týkajúci sa emisií CO2 osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel je súčasťou balíka Fit for 55 a má priamy vplyv nielen na emisie, ale aj na spotrebiteľov a automobilový priemysel. Podľa spravodajcu predstavujú hlavnú obavu tieto prvky:

 

1. Klíma a čisté ovzdušie

Spravodajca plne podporuje záväzok Únie znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Cestná doprava najviac prispieva k emisiám Únie s viac ako 20 % celkových emisií v roku 2019. Osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá produkujú viac ako 70 % emisií z cestnej dopravy.  Kým emisie v iných odvetviach klesajú, emisie z dopravy sa naďalej zvyšujú. Okrem emisií skleníkových plynov je cestná doprava významným zdrojom látok znečisťujúcich ovzdušie, ako sú NOx, SO2 a jemné tuhé častice. Na to, aby sa doprava transformovala na klimaticky neutrálnu a aby sa znížili emisie znečisťujúcich látok, sú potrebné legislatívne opatrenia.

 

Spravodajca sa domnieva, že normy CO2 pre osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá sa ukazujú ako účinné opatrenie na zníženie emisií z cestnej dopravy. Od nadobudnutia účinnosti slúžili normy ako stimul pre výrobcov automobilov viac investovať do vývoja vozidiel s nulovými emisiami. Preto sa na trh dostáva viac vozidiel s nulovými emisiami, než sa pôvodne očakávalo. Spravodajca preto víta sprísnenie noriem, ktoré s cieľom zosúladiť ich s ambíciami Únie v oblasti klímy navrhla Komisia.

 

Keďže podľa predpokladov Komisie sa však nové automobily často používajú oveľa dlhšie ako 10 – 15 rokov, mali by ciele byť ambicióznejšie, aby sa zabezpečilo, že EÚ svoj cieľ klimatickej neutrality dosiahne do roku 2050. Posilnením cieľov na roky 2025 a 2030 a zavedením priebežného cieľa sa zabezpečí, aby normy naďalej slúžili ako stimul na uvádzanie väčšieho počtu vozidiel s nulovými emisiami na trh.

 

2. Záujmy spotrebiteľov a stimulácia inovácií a investícií

Spravodajca si nemyslí, že penalizácia jazdy zvýšením nákladov pre spotrebiteľov je správnym spôsobom, ako dosiahnuť klimatickú neutralitu v EÚ do roku 2050. Domnieva sa však, že samotná jazda by mala mať nulové emisie a byť cenovo dostupná. Pre spotrebiteľa je nadobúdacia cena automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel jedným z hlavných kritérií pri kúpe. Za posledné roky došlo k rýchlemu vývoju vozidiel s nulovými emisiami. Na trhu sa teraz ponúka čoraz viac vozidiel s nulovými emisiami vrátane cenovo dostupnejších modelov. Pohyblivých súčiastok je menej, čím sa znižujú náklady na údržbu elektrických vozidiel na batérie. Z dlhodobého hľadiska sú elektrické vozidlá na batérie konkurencieschopné z hľadiska celkových nákladov na obstaranie a prevádzku. Spravodajca by chcel stimulovať inovácie, hospodársku súťaž a vývoj vozidiel s nulovými emisiami, aby bola kúpa nových a použitých vozidiel s nulovými emisiami dostupnejšia.

Cieľ na rok 2035, ako aj zvýšené priebežné ciele by mali byť pre trh jasným signálom a výrobcom poskytnúť investičnú istotu, aby ďalej vyvíjali vozidlá s nulovými emisiami, čím by sa časom stali pre spotrebiteľov priaznivejšími a cenovo dostupnejšími. Okrem toho by sa malo ďalej investovať do nabíjacej infraštruktúry, aby sa nákup vozidiel s nulovými emisiami stal čo najatraktívnejším. Nariadenie o infraštruktúre pre alternatívne palivá, ktoré navrhuje Komisia, by malo byť z hľadiska nabíjacej infraštruktúry pre osobné automobily a dodávky ambicióznejšie, aby zodpovedalo ambíciám v oblasti emisií CO2. Ďalšie politiky, ktoré môžu ďalej podporovať prechod na klimaticky neutrálnu dopravu, by sa mali zosúladiť s prísnejšími normami pre emisie CO2, napríklad revíziou smernice o energetickej hospodárnosti budov a smernice o ekologických vozidlách.

 

3. Spravodlivá transformácia pre MSP a ich pracovníkov

Hoci sa predpokladá, že prechod na vozidlá s nulovými emisiami bude mať celkovo pozitívny vplyv na zamestnanosť, v konkrétnych odvetviach a regiónoch možno očakávať jej pokles. Spravodajca sa domnieva, že Komisia by mala dôkladne riešiť tieto účinky posúdením možných opatrení počas celej transformácie. Osobitnú pozornosť by mala venovať MSP v celom dodávateľskom reťazci, keďže tieto nemajú vždy rovnaké možnosti alebo zdroje na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu ako väčší výrobcovia.

 

4. Zabezpečiť jednoduchú a kompaktnú legislatívu

Spravodajca sa domnieva, že na to, aby sa zabezpečila jednoduchá a kompaktná regulácia, by sa čo najskôr mali odstrániť ustanovenia nariadenia, ktoré odrádzajú od predaja vozidiel s nulovými emisiami. Systém úverov na vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami by sa preto mal zrušiť skôr, než to navrhuje Komisia. Okrem toho by sa limit zníženia emisií, ktoré možno odmeniť ekologickými inováciami, mal upraviť nadol podľa nových noriem, a tak zabezpečiť, že pri predaji vozidiel s nulovými emisiami sa nebude stimulovať znižovanie ambícií.

 

Pre spravodajcu je kľúčové, aby sa ciele dosiahli na základe skutočných emisií. Malo by sa predísť neúmyselným rozdielom medzi teoretickými emisiami a emisiami pri skutočnej jazde a medzerám v predpisoch. Poznamenáva, že hoci výsledkom prechodu z NEDC na WLTP budú reprezentatívnejšie údaje o emisiách CO2 pri typovom schvaľovaní, započítavanie plug-in hybridov je naďalej zavádzajúce. Emisie týchto vozidiel sa v súčasnosti započítavajú na základe faktora vyťaženia, ktorý predstavuje podiel vzdialenosti prejdenej na batériu v porovnaní so vzdialenosťou prejdenou na spaľovací motor. Tento faktor vyťaženia však nevychádza z reálnych reprezentatívnych údajov, ale z odhadu, ktorý skutočné jazdné podmienky neodráža správne. Keďže Komisia od roku 2021 zhromažďuje údaje prostredníctvom palubného zariadenia na monitorovanie spotreby paliva a energie, tento faktor vyťaženia by sa mal čo najskôr zrevidovať tak, aby vyjadroval skutočné emisie.

STANOVISKO VÝBORU PRE PRIEMYSEL, VÝSKUM A ENERGETIKU (29.4.2022)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/631, pokiaľ ide o sprísnenie emisných noriem CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá v súlade s ambicióznejšími klimatickými cieľmi Únie

(COM(2021)0556 – C9‑0322/2021 – 2021/0197(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Dominique Riquet

 

 

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

V záujme dosiahnutia cieľa Európskej zelenej dohody, ktorým je uhlíková neutralita do roku 2050, musí EÚ znížiť emisie vo všetkých odvetviach vrátane cestnej dopravy, ktorá predstavuje 20 % celkových emisií, pričom tri štvrtiny tohto objemu sú zodpovedné za osobné automobily a dodávky. Táto transformácia medzitým ovplyvní domácnosti, regióny, pracovníkov a automobilový priemysel, pričom si bude vyžadovať značné verejné a súkromné investície.

Komisia v snahe riešiť túto výzvu navrhuje de facto zákaz všetkých spaľovacích technológií pre osobné automobily a dodávky v EÚ od roku 2035. Spravodajca podporuje všeobecný cieľ dekarbonizácie vozového parku v záujme dosiahnutia klimatickej neutrality. Chcel by však predložiť niekoľko odporúčaní na riešenie prípadných úskalí tejto stratégie, pokiaľ ide o jej metodiku, uskutočniteľnosť a dôsledky:

1. Smerom ku komplexnému zníženiu emisií

Spravodajca sa domnieva, že toto nariadenie, ktoré sa zameriava len na emisie výfukových plynov, neposkytuje prístup, ktorý by zohľadňoval celkový uhlíkový vplyv osobných automobilov a dodávok. Zvýhodňovaním určitých zdrojov emisií sa technológie prestávajú stavať na rovnakú úroveň, čo je v rozpore so zásadou technologickej neutrality.

S vývojom vozidiel s nulovými alebo nízkymi emisiami a postupným presunom zdrojov emisií na vyššiu úroveň hodnotového reťazca, ktorými sa zaoberajú iné právne predpisy, sa toto nariadenie stane čoraz zastaranejším. S cieľom zabrániť tomuto riziku regulačnej roztrieštenosti by spravodajca radšej uprednostnil rozšírený systém započítavania uhlíka, ktorý by zohľadňoval životný cyklus vozidiel a palív/energie, čo by lepšie odrážalo skutočný vplyv rôznych technológií na životné prostredie.

2. Neistoty týkajúce sa všetkého, čo je napájané elektrickou energiou

Hoci spravodajca podporuje elektrifikáciu vozového parku a smerovanie k nulovým emisiám, obáva sa, že pri prvotných politických rozhodnutiach sa môžu podceniť hospodárske, priemyselné, sociálne a ekologické náklady tohto prechodu. Batériové vozidlá nemajú „nulové emisie“ pre životné prostredie (bilancia uhlíka pri výrobe, hmotnosť vozidla, pôvod elektrickej energie, ťažba a dodávky materiálov, najmä v kontexte zvýšeného využívania týchto zdrojov s prognózami dvadsaťnásobného zvýšenia výroby batérií do roku 2050). Existujú aj vážne otázky týkajúce sa našich elektrických sietí (z hľadiska dekarbonizácie, dostupnosti, výkonu a štandardizácie) a infraštruktúr nabíjacích staníc (siete korelujúce s dojazdom, vysoké investičné potreby, pričom členské štáty utrpia straty a presuny daňových príjmov z palív).

Ak by sa všetko stavilo na jedinú technológiu, odsúdilo by to zároveň ostatné odvetvia, keďže by to spôsobilo veľké narušenie priemyslu v oblasti výskumu a vývoja, zamestnanosti a európskej konkurencieschopnosti. Ak by Únia najskôr nevytvorila konkurencieschopný priemyselný ekosystém, nezaviedla primeranú infraštruktúru, nedekarbonizovala a nekonsolidovala výrobu elektrickej energie a nezabezpečila dodávateľské reťazce, prehĺbilo by to našu štrukturálnu zraniteľnosť. Keďže čelíme medzinárodným gigantom, ktorí nehrajú za rovnakých podmienok v oblasti ochrany životného prostredia a hospodárskej súťaže, existuje reálne riziko, že sa bude vo väčšej miere využívať dovoz zahraničných technológií, čím sa EÚ odsúdi k dvojitému zlyhaniu, a to pokiaľ ide o zníženie uhlíkovej stopy a konsolidáciu jej priemyslu.

3. Doplnkové technológie, potrebná podpora

Vzhľadom na tieto neistoty by nebolo rozumné zrýchliť a radikálne zakázať jednu alebo viacero technických možností, ktoré by sa v budúcnosti mohli ukázať ako užitočné; to, čo by sme mali urobiť, je podpora inovácií a snaha nájsť doplňujúce prvky k rôznym technológiám, ktoré sa ukážu ako úspešné. Tieto prechodné technológie môžu byť šetrné k životnému prostrediu a ponúknuť doplnkové riešenia pre členské štáty, ktoré čelia veľkým hospodárskym, geografickým, sociálnym alebo infraštruktúrnym rozdielom. 

Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebná mierna úprava cieľa do roku 2035, aby sa zachoval silný signál z hľadiska dekarbonizácie vyslaný tomuto sektoru a zároveň sa zachoval priestor na rozvoj účinných alternatívnych technológií. Preto sa zavádza doložka o preskúmaní v roku 2027, keď bude zákonodarca schopný lepšie posúdiť tieto neistoty, technologický pokrok a vývoj trhu. Napokon je potrebné vytvoriť pre automobilový priemysel fond na podporu rekvalifikácie a odbornej prípravy pracovníkov, aby sa zabezpečila udržateľnosť európskeho priemyselného nástroja, ktorý je účinný a konkurencieschopný na svetovom trhu.

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko je presvedčený, že vďaka týmto odporúčaniam Únia splní svoje environmentálne ambície a sociálne a priemyselné potreby, takže vznikne udržateľnejšie a odolnejšie európske hospodárstvo.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh  1

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(1) Parížska dohoda bola prijatá v decembri 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a platnosť nadobudla v novembri 2016 (ďalej len „Parížska dohoda“). Jej zmluvné strany sa dohodli, že udržia zvýšenie priemernej globálnej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložia úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty o 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia.	(1) Parížska dohoda bola prijatá v decembri 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a platnosť nadobudla v novembri 2016 (ďalej len „Parížska dohoda“). Jej zmluvné strany sa dohodli, že udržia zvýšenie priemernej globálnej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložia úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty o 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia. Prijatím Glasgowského klimatického paktu v novembri 2021 jeho zmluvné strany uznali, že udržanie obmedzenia priemernej globálnej teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia by výrazne znížilo riziká a vplyvy zmeny klímy, a zaviazali sa, že do konca roka 2022 posilnia svoje ciele do roku 2030, aby urýchlili opatrenia v oblasti klímy v tomto kritickom desaťročí a odstránili rozdiely v ambíciách v súvislosti s cieľom obmedziť otepľovanie na 1,5 °C.

Pozmeňujúci návrh  2

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(3) V Európskej zelenej dohode sa kombinuje komplexný súbor vzájomne sa posilňujúcich opatrení a iniciatív zameraných na dosiahnutie klimatickej neutrality v EÚ do roku 2050 a vytyčuje sa nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje, kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. Jej cieľom je takisto ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Zároveň táto transformácia vplýva inak na ženy ako na mužov a má osobitný dosah na niektoré znevýhodnené skupiny, napríklad na starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím či osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom. Preto sa musí zabezpečiť, aby bola transformácia spravodlivá a inkluzívna a aby sa na nikoho nezabudlo.	(3) V Európskej zelenej dohode sa kombinuje komplexný súbor vzájomne sa posilňujúcich opatrení a iniciatív zameraných na dosiahnutie klimatickej neutrality v EÚ do roku 2050. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zabezpečiť súdržnosť medzi legislatívnymi aktmi, ktoré sú vzájomne prepojené vzhľadom na prierezový charakter otázok, ako sú infraštruktúra pre alternatívne palivá, normy CO2 pre osobné automobily a dodávky, batérie, energia z obnoviteľných zdrojov, využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo, 8. environmentálny akčný program. Malo by sa predchádzať akejkoľvek regulačnej fragmentácii, ktorá by vysielala protichodné signály a v dôsledku ktorej by sa stanovovali vzájomne nezlučiteľné ciele. V Zelenej dohode sa vytyčuje sa nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom a posilniť strategickú autonómiu Únie, ako aj vedúce priemyselné postavenie vo všetkých kľúčových odvetviach a zároveň podporovať inovácie a kvalitné pracovné miesta v Európe. Cieľom stratégie je takisto ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi, pri súčasnom zohľadnení národných a regionálnych špecifík a rôznych sociálnych dôsledkov. Zároveň táto transformácia vplýva inak na ženy ako na mužov a má osobitný dosah na niektoré znevýhodnené skupiny, napríklad na starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím či osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom. Preto sa musí zabezpečiť, aby bola transformácia spravodlivá a inkluzívna a aby sa na nikoho nezabudlo.

Pozmeňujúci návrh  3

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(6) K dosiahnutiu tohto zníženia emisií by mali prispieť všetky odvetvia hospodárstva vrátane odvetvia cestnej dopravy.	(6) K dosiahnutiu tohto zníženia emisií by mali prispieť všetky odvetvia hospodárstva vrátane odvetvia cestnej dopravy, ktoré je jediným odvetvím v Únii, v ktorom sa emisie od 90. rokov 20. storočia zvyšujú a ktoré má významnú ekologickú stopu, ktorá zodpovedá za 70 % celkových emisií z dopravy v Únii a viac ako 27 % všetkých emisií skleníkových plynov v Únii. V Zelenej dohode sa stanovil ambiciózny cieľ znížiť emisie z dopravy o 90 %, aby sa v EÚ uhlíková neutralita dosiahla do roku 2050.

Pozmeňujúci návrh  4

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 7

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(7) Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú potrebné ako súčasť jednotného a konzistentného rámca, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie celkového cieľa Únie znížiť čisté emisie skleníkových plynov.	(7) Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú potrebné ako súčasť jednotného a konzistentného rámca, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie celkového cieľa Únie znížiť čisté emisie skleníkových plynov, ako aj znížiť závislosť Únie od dovozu fosílnych palív vrátane dovozu ropy, ktorá je hlavným druhom energie spotrebúvaným v osobných automobiloch a dodávkach (94 %) a ktorej dovoz len v roku 2018 predstavoval 227,5 miliardy EUR. Pri postupnom znižovaní spotreby ropy je zásadné neprejsť z jednej závislosti na druhú. V záujme zabezpečenia budúcej životaschopnosti európskeho výrobného priemyslu a posilnenia strategickej autonómie Únie je nevyhnutné, aby Komisia spolupracovala s členskými štátmi a priemyselnými zainteresovanými stranami na zabezpečení dodávateľského reťazca v oblasti strategických materiálov a vzácnych zemín potrebných pre bezuhlíkové a nízkouhlíkové technológie.

Pozmeňujúci návrh  5

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 7 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(7a) Toto nariadenie je súčasťou úsilia Únie znížiť emisie z osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel v rámci dlhodobého cieľa dosiahnuť v automobilovom priemysle nulové emisie. S rastúcim používaním vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami však hrozí, že zdroje emisií sa v hodnotovom reťazci automobilového priemyslu presunú vyššie. V dôsledku toho je potrebné vypracovať metodiky celého životného cyklu na doplnenie prístupu založeného na výfukových emisiách, aby sa zabezpečila účinnosť týchto právnych predpisov pri znižovaní emisií na úrovni Únie a podporila výroba udržateľných batérií, najmä pokiaľ ide o trvanlivosť, efektívnosť, opätovné použitie a recykláciu. Na základe toho by mala Komisia najneskôr do 31. decembra 2023 vypracovať harmonizovanú metodiku podávania správ o celkovej bilancii uhlíka v rámci životného cyklu týchto vozidiel („výroba – používanie – demontáž“) a spotrebovanej energie („ťažba/výroba – doprava – spotreba“ alebo „od zdroja po palivový tank“) s cieľom získať celkový prehľad, a tým zabezpečiť súdržnosť prostriedkov použitých pri plnení cieľov Únie v oblasti klímy. V roku 2027 by sa malo toto nariadenie preskúmať, aby sa toto rozšírené započítavanie uhlíka začlenilo ako nový ukazovateľ zníženia emisií z tohto odvetvia, ktorý by najlepšie odrážal skutočnú bilanciu emisií uhlíka z osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel.

Pozmeňujúci návrh  6

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 8

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(8) V záujme dosiahnutia zníženia čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990 je potrebné sprísniť požiadavky na zníženie emisií stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/63125 pre osobné vozidlá, ako aj pre ľahké úžitkové vozidlá. Takisto sa musí stanoviť jasné smerovanie k ďalšiemu znižovaniu emisií po roku 2030 s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality do roku 2050. Bez ambicióznych opatrení týkajúcich sa znižovania emisií skleníkových plynov v cestnej doprave by bolo potrebné výraznejšie znižovanie emisií v iných odvetviach vrátane odvetví, v ktorých je dekarbonizácia náročnejšia.	(8) V záujme dosiahnutia zníženia čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990 je potrebné sprísniť požiadavky na zníženie emisií stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/63125 pre osobné vozidlá, ako aj pre ľahké úžitkové vozidlá. Takisto sa musí stanoviť jasné smerovanie k ďalšiemu znižovaniu emisií po roku 2030 s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality do roku 2050. Zároveň je mimoriadne dôležité, aby sa doplňujúcimi právnymi predpismi Únie, ako je smernica (EÚ) 2018/200125a, zabezpečilo rýchle zavedenie energie z obnoviteľných zdrojov, aby tak vozový park Únie bol poháňaný dodatočnou elektrickou energiou z obnoviteľných zdrojov. Bez ambicióznych opatrení týkajúcich sa znižovania emisií skleníkových plynov v cestnej doprave by bolo potrebné výraznejšie znižovanie emisií v iných odvetviach vrátane odvetví, v ktorých je dekarbonizácia náročnejšia. Digitálna a zelená transformácia by sa preto mala zaoberať aj významom sociálneho rozmeru, aby sa zabezpečila mobilita dostupná pre všetkých, vrátane vplyvu zdaňovania energie na cenovú dostupnosť, priameho a nepriameho vplyvu vyšších cien energie na dopravu v rôznych regiónoch Únie, ako aj priemyselných dôsledkov, aby sa zabezpečila zamestnanosť a konkurencieschopnosť priemyslu.
__________________	__________________
25 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631 zo 17. apríla 2019, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 (Ú. v. EÚ L 111, 25.4.2019, s. 13).	25 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631 zo 17. apríla 2019, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 (Ú. v. EÚ L 111, 25.4.2019, s. 13).
	25a Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

Pozmeňujúci návrh  7

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 9

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(9) Prísnejšie požiadavky na znižovanie emisií CO2 by mali podnietiť zvýšenie podielu vozidiel s nulovými emisiami uvádzanými na trh Únie a zároveň by mali poskytnúť prínosy pre spotrebiteľov a občanov v podobe kvality ovzdušia a úspor energie, ako aj zabezpečiť zachovanie inovácií v hodnotovom reťazci automobilového priemyslu. V globálnom kontexte sa aj automobilový reťazec EÚ musí stať vedúcim aktérom v rámci prebiehajúceho prechodu na mobilitu s nulovými emisiami. Prísnejšie normy týkajúce sa zníženia emisií CO2 sú technologicky neutrálne pri dosahovaní cieľových hodnôt pre celý vozový park, ktoré sa nimi stanovujú. Na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v bezemisnom vozovom parku sú a ostávajú k dispozícii rôzne technológie. Medzi vozidlá s nulovými emisiami v súčasnosti patria batériové elektrické vozidlá, vozidlá s palivovým článkom a iné vozidlá na vodíkový pohon, pričom stále vznikajú technologické inovácie. Vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami, medzi ktoré patria aj dobre fungujúce plug-in hybridy, môžu naďalej zohrávať úlohu v rámci transformácie.	(9) Prísnejšie požiadavky na znižovanie emisií CO2 by mali podnietiť zvýšenie podielu vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami uvádzanými na trh Únie a zároveň by mali poskytnúť prínosy pre spotrebiteľov a občanov v podobe kvality ovzdušia a úspor energie, ako aj zabezpečiť zachovanie inovácií, konkurencieschopnosti na medzinárodnej scéne a úrovní zamestnanosti v hodnotovom reťazci automobilového priemyslu v Európe a toho, aby bola mobilita naďalej prístupná a cenovo dostupná pre všetkých. Automobilový priemysel je naďalej jedným z pilierov hospodárstva Únie, keďže prispieva 7 % k jej HDP, vytvára 4,6 milióna pracovných miest a zostáva na čele technologických inovácií, pričom do výskumu a vývoja sa každoročne investuje 60 miliárd EUR. Tento priemysel je potrebné podporiť v jeho environmentálnej a digitálnej transformácii, keďže európski výrobcovia v súčasnosti čelia trojnásobnému tlaku v podobe ambicióznych environmentálnych predpisov, rastúcich investičných potrieb v oblasti inovácií a intenzívnejšej medzinárodnej konkurencie. V globálnom kontexte musí byť aj automobilový reťazec EÚ naďalej vedúcim aktérom v rámci prebiehajúceho prechodu na mobilitu s nulovými emisiami. Prísnejšie normy týkajúce sa zníženia emisií CO2 by mali zostať technologicky neutrálne pri dosahovaní cieľových hodnôt pre celý vozový park, ktoré sa nimi stanovujú. Rôzne technológie, ktoré majú z dlhodobého hľadiska prispieť k cieľu spočívajúcom v bezemisnom vozovom parku, napríklad vodík, biopalivá a iné obnoviteľné palivá, by sa mali využiť a mohli by v krátkodobom a strednodobom horizonte takisto prispieť k zníženiu emisií CO2 v odvetví dopravy a zároveň zabezpečiť cenovú dostupnosť, prístupnosť, bezpečnosť a inkluzívnosť. Medzi vozidlá s nulovými emisiami v súčasnosti patria batériové elektrické vozidlá, vozidlá s palivovým článkom a iné vozidlá na vodíkový pohon, pričom stále vznikajú technologické inovácie. Vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami, medzi ktoré patria aj dobre fungujúce plug-in hybridy alebo vozidlá využívajúce alternatívne palivá, môžu naďalej zohrávať úlohu v rámci transformácie.

Pozmeňujúci návrh  8

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 9 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(9a) Batériové elektrické vozidlá majú veľký potenciál dekarbonizovať vozový park a mali by sa podporovať so zreteľom na zásadu technologickej neutrality, aby sa používali v súčinnosti s ostatnými efektívnymi technológiami. Je dôležité zdôrazniť, že žiadna technológia nemá „nulové emisie“ ani nie je úplne bez vplyvu na životné prostredie, a to ani v prípade tohto typu vozidiel, vzhľadom na uhlíkovú stopu batérie, zvýšenie hmotnosti vozidla, pôvod elektrickej energie, ťažbu surovín. V tejto súvislosti by sa malo posúdiť a riešiť riziko napätia v dodávkach s cieľom uspokojiť európsky dopyt v kontexte zvýšeného medzinárodného využívania zdrojov potrebných na výrobu batérií s prognózami až dvadsaťnásobného zvýšenia výroby do roku 2050. Okrem toho treba zvážiť vplyv na elektrické siete z hľadiska dekarbonizácie, dostupnosti, výkonu, inteligentnej siete a štandardizácie alebo na zavádzanie infraštruktúr nabíjacích staníc, pokiaľ ide o siete korelujúce s dojazdom, vysoké súkromné a verejné investičné požiadavky.

Pozmeňujúci návrh  9

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(10) V tomto kontexte by sa mali stanoviť nové prísnejšie ciele zníženia emisií CO2 pre nové osobné vozidlá aj pre nové ľahké úžitkové vozidlá na obdobie od roku 2030. Tieto ciele treba stanoviť na úroveň, ktorá bude predstavovať jasný signál na zrýchlenie uvádzania vozidiel s nulovými emisiami na trh Únie a na stimuláciu nákladovo efektívnych inovácií v oblasti technológií s nulovými emisiami.	(10) V tomto kontexte by sa mali stanoviť nové prísnejšie ciele zníženia emisií CO2 pre nové osobné vozidlá aj pre nové ľahké úžitkové vozidlá na obdobie od roku 2030. Tieto ciele treba stanoviť na úroveň, ktorá bude rešpektovať zásadu technologickej neutrality a zároveň bude predstavovať jasný signál na zrýchlenie uvádzania vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami na trh Únie, aby boli cenovo dostupné a prístupné pre všetkých, na stimuláciu inovácií a posilnenie európskej  konkurencieschopnosti v oblasti technológií s nulovými emisiami nákladovo efektívnym spôsobom. Zásada technologickej neutrality má kľúčový význam pre zabezpečenie plurality riešení, zachovanie inovácií a rozvoja, a to aj v oblasti prelomových technológií, a pre umožnenie flexibility trhu a rozmanitosti sociálneho správania. Preto je dôležité, aby sa cestná doprava neobmedzovala len na jednu technológiu, ale aby sa podporovali inovácie a komplementárnosť účinných alternatívnych technológií, ako je kombinované využívanie hybridných vozidiel a nízkouhlíkových palív, bez toho, aby sa oddialilo zavádzanie čistých technológií, ktoré sú zlučiteľné s klimatickými cieľmi Únie. Okrem toho by bol uniformný prístup na európskej úrovni ohrozený veľkou hospodárskou, sociálnou, geografickou a infraštruktúrnou rozmanitosťou v rámci členských štátov a medzi nimi, zatiaľ čo kombinácia doplnkových technológií umožňuje každému regiónu zaviesť na zníženie emisií také riešenia, ktoré mu najlepšie vyhovujú.

Pozmeňujúci návrh  10

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 10 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(10a) Technologické inovácie sú predpokladom dekarbonizácie mobility v Únii, a preto by sa mali podporovať. Vzhľadom na zvýšenú medzinárodnú hospodársku súťaž by Únia a členské štáty mali pokračovať vo svojom úsilí o preskúmanie a rozvoj iniciatív, ktoré podporujú synergie v tomto odvetví, ako je Európska aliancia pre batérie, a podporovať verejné a súkromné investície do európskeho automobilového výskumu a inovácií. Cieľom by malo byť zachovať vedúce postavenie Európy v oblasti technológií v tomto odvetví, rozvíjať priemyselnú excelentnosť technológií budúcnosti v Únii a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť a konkurencieschopnosť jej priemyselnej základne.

Pozmeňujúci návrh  11

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(11) Ciele stanovené v revidovaných emisných normách CO2 by sa mali doplniť európskou stratégiou na riešenie výziev, ktoré predstavuje rozšírenie výroby vozidiel s nulovými emisiami a súvisiacich technológií, ako aj riešenie potreby zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie pracovníkov v danom odvetví a hospodárskej diverzifikácie a rekonverzie činností. V prípade potreby treba zvážiť finančnú podporu na úrovni EÚ a členských štátov s cieľom pritiahnuť súkromné investície, a to aj prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu plus, Fondu na spravodlivú transformáciu, inovačného fondu, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných nástrojov viacročného finančného rámca a nástroja Next Generation EU, v súlade s pravidlami štátnej pomoci. Revidované pravidlá štátnej pomoci v oblasti životného prostredia a energetiky umožnia členským štátom podporovať podniky pri dekarbonizácii svojich výrobných procesov a pri prijímaní zelenších technológií v kontexte novej priemyselnej stratégie.	(11) Ciele stanovené v revidovaných emisných normách CO2 by sa mali doplniť európskou stratégiou na riešenie výziev, ktoré predstavuje rozšírenie výroby vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami a súvisiacich technológií, ako aj riešenie potreby zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie pracovníkov v danom odvetví a hospodárskej diverzifikácie a rekonverzie činností, najmä pre MSP. Finančná podpora na úrovni EÚ a členských štátov by sa preto mala posilniť s cieľom pritiahnuť súkromné investície, a to aj prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu plus, Fondu na spravodlivú transformáciu, inovačného fondu, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, Sociálno-klimatického fondu a iných nástrojov viacročného finančného rámca a nástroja Next Generation EU, v súlade s pravidlami štátnej pomoci. Revidované pravidlá štátnej pomoci v oblasti životného prostredia a energetiky umožnia členským štátom podporovať podniky pri dekarbonizácii svojich výrobných procesov a pri prijímaní zelenších technológií v kontexte novej priemyselnej stratégie. Táto finančná podpora by mala byť podmienená tým, že spoločnosti, ktoré ju dostanú, udržia pracovné miesta.

Pozmeňujúci návrh  12

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 12

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(12) V aktualizovanej novej priemyselnej stratégii26 sa navrhuje spoločná tvorba zelených a digitálnych spôsobov transformácie v spolupráci s priemyslom, subjektmi verejného sektora, so sociálnymi partnermi a s ďalšími zainteresovanými stranami. V tejto súvislosti by sa mal vytvoriť spôsob transformácie pre ekosystém mobility, ktorý bude sprevádzať transformáciu hodnotového reťazca automobilového priemyslu. V rámci tohto spôsobu by sa malo osobitne prihliadať na MSP v automobilovom dodávateľskom reťazci, na konzultácie so sociálnymi partnermi, a to aj zo strany členských štátov, a mal by vychádzať z programu v oblasti zručností pre Európu s jeho iniciatívami, ako je Pakt o zručnostiach na mobilizáciu súkromného sektora a ostatných zainteresovaných strán s cieľom zvyšovať úroveň zručností európskej pracovnej sily a rekvalifikovať ju s ohľadom na zelenú a digitálnu transformáciu. Zároveň by sa mali v rámci neho riešiť náležité opatrenia a stimuly na európskej a vnútroštátnej úrovni na podporu cenovej dostupnosti vozidiel s nulovými emisiami. Pokrok dosiahnutý pri tomto komplexnom spôsobe transformácie pre ekosystém mobility treba monitorovať každé dva roky v rámci správy o pokroku, ktorú predloží Komisia. Pritom treba sledovať okrem iného pokrok pri využívaní vozidiel s nulovými emisiami, vývoj ich cien, vývoj využívania alternatívnych palív a zavádzanie infraštruktúry podľa požiadaviek nariadenia o infraštruktúre pre alternatívne palivá, potenciál inovačných technológií na dosiahnutie klimaticky neutrálnej mobility, medzinárodnú konkurencieschopnosť, investície do hodnotového reťazca automobilového priemyslu, zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu pracovníkov a rekonverziu činností. Správa o pokroku bude vychádzať aj z dvojročných správ o pokroku, ktoré predkladajú členské štáty podľa nariadenia o infraštruktúre pre alternatívne palivá. Komisia by mala viesť konzultácie so sociálnymi partnermi pri príprave správy o pokroku, pričom by sa do nej mali zahrnúť výsledky sociálneho dialógu. Inovácie v automobilovom dodávateľskom reťazci stále prebiehajú. Inovačné technológie, ako je výroba e-palív s priamym zachytávaním CO2 z ovzdušia, by po ďalšom rozvoji mohli ponúknuť nádej na cenovo dostupnú klimaticky neutrálnu mobilitu. Komisia by preto v rámci svojej správy o pokroku mala sledovať pokrok stavu inovácií v odvetví.	(12) V aktualizovanej novej priemyselnej stratégii26 sa navrhuje spoločná tvorba zelených a digitálnych spôsobov transformácie v spolupráci s priemyslom, subjektmi verejného sektora, so sociálnymi partnermi a s ďalšími zainteresovanými stranami. V tejto súvislosti by sa mal vytvoriť spôsob transformácie pre ekosystém mobility, ktorý bude sprevádzať transformáciu hodnotového reťazca automobilového priemyslu a zároveň podporí regióny a komunity, ktoré sú najviac postihnuté, s cieľom odstrániť rozdiely medzi rozvinutými a menej rozvinutými hospodárstvami v Únii. V rámci tohto spôsobu by sa malo osobitne prihliadať na MSP v automobilovom dodávateľskom reťazci, na konzultácie so sociálnymi partnermi, a to aj zo strany členských štátov, a mal by vychádzať z programu v oblasti zručností pre Európu s jeho iniciatívami, ako je Pakt o zručnostiach na mobilizáciu súkromného sektora a ostatných zainteresovaných strán s cieľom zvyšovať úroveň zručností európskej pracovnej sily a rekvalifikovať ju s ohľadom na zelenú a digitálnu transformáciu. Zároveň by sa mali v rámci neho riešiť náležité opatrenia a stimuly na európskej a vnútroštátnej úrovni na podporu cenovej dostupnosti vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami. Individuálna mobilita by mala zostať dostupná a cenovo prijateľná pre všetkých, najmä pre občanov vidieckych, odľahlých a ostrovných oblastí, ktorí nemajú žiadny alebo majú len obmedzený prístup ku kvalitnej verejnej doprave alebo iným riešeniam mobility. Pokrok dosiahnutý pri tomto komplexnom spôsobe transformácie pre ekosystém mobility treba monitorovať každé dva roky v rámci správy o pokroku, ktorú predloží Komisia. Pritom treba sledovať okrem iného pokrok pri využívaní vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami, vývoj ich cien, vývoj využívania alternatívnych palív a zavádzanie infraštruktúry podľa požiadaviek nariadenia o infraštruktúre pre alternatívne palivá, potenciál inovačných technológií na dosiahnutie klimaticky neutrálnej mobility, medzinárodnú konkurencieschopnosť, investície do hodnotového reťazca automobilového priemyslu, zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu pracovníkov a rekonverziu činností. Správa o pokroku bude vychádzať aj z ročných správ o pokroku, ktoré predkladajú členské štáty podľa nariadenia o infraštruktúre pre alternatívne palivá. Komisia by mala viesť konzultácie so sociálnymi partnermi pri príprave správy o pokroku, pričom by sa do nej mali zahrnúť výsledky sociálneho dialógu. Inovácie v automobilovom dodávateľskom reťazci stále prebiehajú. Inovačné technológie, ako sú pokročilé biopalivá a výroba e-palív s priamym zachytávaním CO2 z ovzdušia, by po ďalšom rozvoji mohli ponúknuť nádej na cenovo dostupnú klimaticky neutrálnu mobilitu. Komisia by preto v rámci svojej správy o pokroku mala sledovať pokrok stavu inovácií v odvetví.
__________________	__________________
26 Oznámenie Komisie – Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy [COM(2021) 350 final z 5. mája 2021].	26 Oznámenie Komisie – Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy [COM(2021) 350 final z 5. mája 2021].

Pozmeňujúci návrh  13

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 12 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(12a) Hoci sa toto nariadenie vzťahuje len na nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá, je dôležité, aby bolo súčasťou komplexnejšieho akčného plánu pre celú Úniu na dekarbonizáciu existujúceho vozového parku v záujme ochrany životného prostredia a zdravia občanov vo všetkých členských štátoch. Súčasný vozový park bude ešte dlho faktorom nedostatočnej environmentálnej výkonnosti, a to z dôvodu pomalého tempa obnovy vozového parku. Navyše existujúci trh so znečisťujúcimi ojazdenými vozidlami v strednej a východnej Európe vytvára riziko presunu znečistenia do hospodársky menej rozvinutých regiónov Únie. Dosiahnutie ambicióznych cieľov v oblasti klímy do roku 2050 by malo ísť ruka v ruke s právom všetkých občanov Únie na čistejšie ovzdušie. V záujme zrýchlenia znižovania emisií z existujúceho vozového parku je mimoriadne dôležité, aby Komisia urýchlene predložila legislatívne opatrenia na vytvorenie rámca priaznivého pre modernizáciu a presadzovanie používania v súčasnosti dostupných technológií na znižovanie emisií CO2, ako sú nízkouhlíkové palivá alebo hospodárnejšie svetlá, na urýchlenie modálneho presunu v nákladnej a osobnej doprave, na podporu ekologickejších dopravných návykov, ako je spoločné využívanie vozidiel, bezmotorová mobilita a verejná doprava v meste a na riešenie úniku uhlíka v automobilovej doprave v rámci Únie.

Pozmeňujúci návrh  14

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 13

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(13) Tieto cieľové hodnoty pre celý vozový park EÚ treba doplniť nevyhnutným zavedením infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ27.	(13) Zlepšenie prístupu spotrebiteľov k praktickej infraštruktúre nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá a čerpacích staníc pre alternatívne palivá je základným predpokladom rozvoja trhu s vozidlami s nulovými a nízkymi emisiami, a teda aj úspechu tohto nariadenia. Cieľové hodnoty pre celý vozový park EÚ by sa mali doplniť nevyhnutným zavedením infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc, ktorá sa doposiaľ v Únii dostatočne nerealizovala. Z tohto dôvodu by toto nariadenie mali sprevádzať ambiciózne záväzné ciele zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá vo všetkých členských štátoch, ako aj ambiciózne ciele zavádzania súkromných nabíjacích staníc stanovené v smernici 2014/94/EÚ27 a v smernici 2010/31/EÚ, v tejto súvislosti by akékoľvek zvýšenie cieľov znižovania emisií stanovených v tomto nariadení vrátane predbežných cieľov malo byť spojené so zvýšením cieľov zavádzania. Nabíjacia infraštruktúra by sa mala zaviesť tam, kde ľudia žijú, pracujú a vykonávajú svoju každodennú činnosť. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa na žiadny región alebo územie Únie nezabudlo, a aby sa náležite riešili regionálne rozdiely v zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá, najmä v menej rozvinutých regiónoch alebo regiónoch so špecifickými potrebami a podmienkami, ako sú vidiecke a riedko osídlené oblasti, vzdialené, najvzdialenejšie, ostrovné a horské regióny. Členským štátom by sa mala poskytnúť dostatočná podpora a pomoc pri dosahovaní tohto cieľa z dôvodu veľkých investičných potrieb v desaťročí, počas ktorého sa zvýšia ich daňové straty a prevody daňových príjmov smerom k alternatívnym palivám. V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že problematika čerpania pohonnej látky je neoddeliteľne spätá s tým, aký majú vozidlá dojazd, pričom čím bude dojazd vyšší, tým menej často bude potrebné čerpať pohonné látky – a že Komisia by preto mala zohľadňovať technologický vývoj, najmä pokiaľ ide o autonómiu batérií, ktorý ovplyvňuje zavádzanie infraštruktúry. Cestná doprava má významný podiel na konečnej spotrebe energie v Únii. V smernici (EÚ).../... [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti] sa zakotvuje zásada prvoradosti energetickej efektívnosti ako hlavná zásada, ktorá by sa mala zohľadňovať vo všetkých odvetviach a na všetkých úrovniach, nielen v rámci energetického systému. Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti by sa preto mala zohľadňovať v rozhodnutiach o politikách, plánovaní a investíciách týkajúcich sa zavádzania infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc alternatívnych palív, a to aj pokiaľ ide o energetickú efektívnosť rôznych technológií s nulovými emisiami.
__________________	__________________
27 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).	27 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).

Pozmeňujúci návrh  15

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 14

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(14) Výrobcom by sa mala poskytnúť dostatočná flexibilita pri postupnom prispôsobovaní ich vozového parku s cieľom riadiť prechod na vozidlá s nulovými emisiami nákladovo efektívne, a preto je vhodné zachovať prístup znižovania cieľových úrovní v päťročných úsekoch.	(14) Výrobcom, najmä MSP v automobilovom dodávateľskom reťazci, by sa mala poskytnúť dostatočná flexibilita pri postupnom prispôsobovaní ich vozového parku vzhľadom na to, že osobné automobily sa vyrábajú a navrhujú aspoň v päťročných cykloch a ľahké úžitkové vozidlá v ešte dlhších cykloch, aby sa prechod na vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami riadil nákladovo efektívne. Preto je vhodné zachovať prístup znižovania cieľových úrovní v päťročných úsekoch. S cieľom zabezpečiť účinnosť tohto nariadenia vzhľadom na vývoj na trhu, technologický pokrok a cieľ Únie znížiť emisie by sa v roku 2027 malo vykonať preskúmanie tohto nariadenia.

Pozmeňujúci návrh  16

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 17

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(17) Úsilie o zníženie emisií potrebné na dosiahnutie cieľových hodnôt pre celý vozový park EÚ je rozložené medzi výrobcov prostredníctvom použitia krivky hraničných hodnôt založenej na priemernej hmotnosti vozového parku nových vozidiel EÚ a vozového parku nových vozidiel výrobcu. Hoci je vhodné zachovať tento mechanizmus, treba zabrániť tomu, aby sa cieľové hodnoty špecifických emisií výrobcu v dôsledku prísnejších cieľových hodnôt pre celý vozový park EÚ stali zápornými. Z tohto dôvodu je nevyhnutné objasniť, že v prípade takéhoto výsledku sa cieľová hodnota špecifických emisií stanoví na úrovni 0 g CO2/km.	(17) Úsilie o zníženie emisií potrebné na dosiahnutie cieľových hodnôt pre celý vozový park EÚ je rozložené medzi výrobcov prostredníctvom použitia krivky hraničných hodnôt založenej na priemernej hmotnosti vozového parku nových vozidiel EÚ a vozového parku nových vozidiel výrobcu. Treba zabrániť tomu, aby sa cieľové hodnoty špecifických emisií výrobcu v dôsledku prísnejších cieľových hodnôt pre celý vozový park EÚ stali zápornými. Z tohto dôvodu je nevyhnutné objasniť, že v prípade takéhoto výsledku sa cieľová hodnota špecifických emisií stanoví na úrovni 0 g CO2/km. Parameter úžitkovej hodnoty založený na hmotnosti používaný na výpočet cieľových hodnôt špecifických emisií pre výrobcu by sa mal v prípade osobných vozidiel zachovať do roku 2025. Zvyšovanie hmotnosti automobilov sa využíva ako redukčné opatrenie, ktoré výrobcom umožňuje stanoviť menej ambiciózne ciele, hoci znižovanie veľkosti automobilov a ich odľahčenie môže priniesť značné výhody z hľadiska energetickej účinnosti, efektívneho využívania mestského priestoru, bezpečnosti cestnej premávky a ľudského zdravia. V tejto súvislosti by Komisia mala vypracovať návrhy na stimulovanie znižovania hmotnosti, a to aj v prípade vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami, s cieľom podporiť výrobu vozidiel, ktoré sú materiálovo úspornejšie.

Pozmeňujúci návrh  17

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 21

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(21) Vzhľadom na vyššie celkové ciele zníženia emisií skleníkových plynov a s cieľom zabrániť prípadným účinkom narušenia trhu by sa mali zjednotiť požiadavky týkajúce sa znižovania emisií pre všetkých výrobcov pôsobiacich na trhu Únie, s výnimkou výrobcov zodpovedných za menej než 1 000 nových vozidiel zaevidovaných v kalendárnom roku. V dôsledku toho by sa od roku 2030 malo ukončiť uplatňovanie možnosti pre výrobcov zodpovedných za 1 000 až 10 000 nových osobných vozidiel alebo za 1 000 až 22 000 nových ľahkých úžitkových vozidiel zaevidovaných v kalendárnom roku, podľa ktorej môžu požiadať o výnimku z cieľových hodnôt špecifických emisií	(21) Vzhľadom na vyššie celkové ciele zníženia emisií skleníkových plynov a s cieľom zabrániť prípadným účinkom narušenia trhu by sa mali zjednotiť požiadavky týkajúce sa znižovania emisií pre všetkých výrobcov pôsobiacich na trhu Únie, s výnimkou výrobcov zodpovedných za menej než 1 000 nových vozidiel zaevidovaných v kalendárnom roku. V dôsledku toho by sa od roku 2030 malo ukončiť uplatňovanie možnosti pre výrobcov zodpovedných za 1 000 až 10 000 nových osobných vozidiel alebo za 1 000 až 22 000 nových ľahkých úžitkových vozidiel zaevidovaných v kalendárnom roku, podľa ktorej môžu požiadať o výnimku z cieľových hodnôt špecifických emisií Táto výnimka by sa v záujme spravodlivej transformácie mala vzťahovať len na výrobcov špeciálnych spoločensky prospešných vozidiel, ako sú zásahové vozidlá, požiarne vozidlá, sanitky, a nie na výrobcov najluxusnejších vozidiel.

Pozmeňujúci návrh  18

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 23

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(23) Pokrok dosiahnutý na základe nariadenia (EÚ) 2019/631 pri plnení cieľov zníženia emisií stanovených na rok 2030 a po tomto roku by sa mal preskúmať v roku 2026. V tomto preskúmaní by sa mali zvážiť všetky aspekty posudzované v správach predkladaných každé dva roky.	(23) Pokrok dosiahnutý na základe nariadenia (EÚ) 2019/631 pri plnení cieľov zníženia emisií stanovených na rok 2030 a po tomto roku by sa mal preskúmať v roku 2027. V tomto preskúmaní by sa mali zvážiť všetky aspekty posudzované v správach predkladaných každý rok.

Pozmeňujúci návrh  19

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 24

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(24) Možnosť previesť príjmy z poplatkov za nadmerné emisie do osobitného fondu alebo príslušného programu bola predmetom hodnotenia podľa článku 15 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2019/631 a dospelo sa k záveru, že by sa tým výrazne zvýšilo administratívne zaťaženie, pričom by automobilovému priemyslu nepriniesla priamy prínos pri jeho transformácii. Príjmy z poplatkov za nadmerné emisie sa teda naďalej považujú za príjem do všeobecného rozpočtu Únie v súlade s článkom 8 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/631.	(24) Konečný prechod na vozidlá s nulovými emisiami bude štrukturálne viesť k výraznej strate pracovných miest v automobilovom priemysle, od výrobcov a ich dodávateľov až po súvisiace služby údržby a opráv. Snahy o dekarbonizáciu cestnej dopravy by preto mali zohľadňovať aj očakávané významné sociálne dôsledky tohto procesu, aby sa tento prechod zmiernil a v konečnom dôsledku aj zvládol. Poplatky za nadmerné emisie by sa mali považovať za príjmy pripísané do osobitného rozpočtového riadka „Podpora pre automobilový sektor“ v rámci Sociálno-klimatického fondu, aby sa zabezpečil spravodlivý prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, podporili opatrenia v oblasti odbornej prípravy, rekvalifikácie či zvyšovania úrovne zručností dotknutých pracovníkov a ďalšie kvalifikačné opatrenia, najmä v malých a stredných podnikoch. Prostriedky pre tento rozpočtový riadok by sa mali sprístupniť zo všeobecného rozpočtu Únie a z príjmov z poplatkov za nadmerné emisie.

Pozmeňujúci návrh  20

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno -a (nové)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 1 – odsek 3a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	-a) Vkladá sa tento odsek 3a:
	„3a.  Komisia preskúma toto nariadenie do 31. decembra 2027 a podľa potreby predloží návrh, ktorým ho doplní o ďalšie opatrenia, ktoré budú okrem emisií z výfukových plynov zahŕňať aj celkovú uhlíkovú bilanciu vozidla a použitého paliva na základe metodík stanovených v článku 7 ods. 10 a článku 12 ods. 3a s cieľom zabezpečiť, aby emisie z tohto sektora boli v súlade s cieľom Únie dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.“

Pozmeňujúci návrh  21

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 1 – odsek 5a – písmeno a

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
a) v prípade priemerných emisií z vozového parku nových osobných vozidiel sa cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ rovná 100 % zníženiu cieľovej hodnoty v roku 2021 určenej v súlade s bodom 6.1.3 časti A prílohy I;	a) v prípade priemerných emisií z vozového parku nových osobných vozidiel sa cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ rovná 90 % zníženiu cieľovej hodnoty v roku 2021 určenej v súlade s bodom 6.1.3 časti A prílohy I;

Pozmeňujúci návrh  22

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 1 – odsek 5 a – písmeno b

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
b) v prípade priemerných emisií z vozového parku nových ľahkých úžitkových vozidiel sa cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ rovná 100 % zníženiu cieľovej hodnoty v roku 2021 určenej v súlade s bodom 6.1.3 časti B prílohy I.“;	b) v prípade priemerných emisií z vozového parku nových ľahkých úžitkových vozidiel sa cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ rovná 90 % zníženiu cieľovej hodnoty v roku 2021 určenej v súlade s bodom 6.1.3 časti B prílohy I.“;

Pozmeňujúci návrh  23

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno c

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 1 – odsek 6

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
c) V odseku 6 sa slová „Od 1. januára 2025“ nahrádzajú slovami „Od 1. januára 2025 do 31. decembra 2029“;	c) Odsek 6 sa nahrádza takto:
	„6. Od 1. januára 2025 do 31. decembra 2029 sa v súlade s bodmi 6.3 častí A a B prílohy I uplatňuje referenčná hodnota vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami, ktorá sa rovná 20 % podielu príslušných vozových parkov nových osobných vozidiel a nových ľahkých úžitkových vozidiel.

Pozmeňujúci návrh  24

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno b a (nové)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 3 – odsek 1 – písmeno n a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ba) Dopĺňa sa tento bod:
	„na) „dobíjateľné hybridné vozidlo (PHEV)“ je vozidlo poháňané kombináciou elektromotora s dobíjateľnou batériou a spaľovacieho motora, ktoré môžu fungovať spoločne alebo oddelene.“

Pozmeňujúci návrh  25

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno b b (nové)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 3 – odsek 1 – písmeno n b (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	bb) Dopĺňajú sa tieto body:
	„nb) „biopalivo“ je biopalivo v zmysle článku 2 bodu 33 smernice (EÚ) 2018/2001;
	nc) „pokročilé biopalivo“ je biopalivo v zmysle článku 2 bodu 34 smernice (EÚ) 2018/2001;
	nd) „palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu“ sú palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v zmysle článku 2 bodu 36 smernice (EÚ) 2018/2001;“

Pozmeňujúci návrh  26

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno a a (nové)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 7 – odsek 10

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	aa) Odsek 10 sa nahrádza takto:
10. Komisia vyhodnotí najneskôr v roku 2023 možnosť vypracovať spoločnú metodiku Únie na hodnotenie a jednotné vykazovanie údajov o emisiách CO2 počas celého životného cyklu osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel, ktoré sú uvedené na trh Únie. Komisia toto hodnotenie postúpi Európskemu parlamentu a Rade a v prípade potreby aj s návrhmi následných opatrení, ako sú legislatívne návrhy.	„10. Komisia najneskôr do 31. decembra 2023 vypracuje spoločnú metodiku Únie na hodnotenie a jednotné vykazovanie údajov o emisiách CO2 počas celého životného cyklu osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel na trhu Únie. Komisia túto metodiku postúpi Európskemu parlamentu a Rade a v prípade potreby aj s návrhmi následných opatrení, ako sú legislatívne návrhy.“

(32019R0631)

Pozmeňujúci návrh  27

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno a b (nové)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 7 – odsek 10 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ab) Vkladá sa tento odsek 10a:
	„10a. Od 1. januára 2024 môžu výrobcovia dobrovoľne predkladať údaje o emisiách CO2 počas životného cyklu osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel uvedených na trh v Únii podľa odseku 10 tohto článku príslušným orgánom podľa odseku 6 tohto článku a členským štátom, ktoré ich následne oznámia Komisii v súlade s odsekom 2. Od 1. januára 2028 sa tieto údaje začlenia do informácií uvedených v časti A príloh II a III;“

Pozmeňujúci návrh  28

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 a (nový)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 8 – odsek 4

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	(5a) V článku 8 sa odsek 4 nahrádza takto:
4. Poplatky za nadmerné emisie sa považujú za príjem do všeobecného rozpočtu Únie.	„4. Poplatky za nadmerné emisie sa považujú za príjmy pripísané do osobitného rozpočtového riadka „Podpora pre automobilový sektor“ v rámci Sociálno-klimatického fondu s cieľom zabezpečiť spravodlivý prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, najmä zmiernením všetkých negatívnych vplyvov transformácie v automobilovom odvetví na zamestnanosť vo všetkých dotknutých členských štátoch, predovšetkým v regiónoch a komunitách najviac postihnutých transformáciou. Financuje sa z neho najmä odborná príprava, rekvalifikácia, zvyšovanie úrovne zručností a ďalšia kvalifikácia pracovníkov v automobilovom priemysle vrátane výrobcov automobilov, ich dodávateľov súčiastok a doplnkových služieb údržby a opravy, najmä pre MSP.
	Z osobitného rozpočtového riadka Sociálno-klimatického fondu sa podporuje cieľ investície do zamestnanosti a rastu vo všetkých členských štátoch. Poskytuje podporu členským štátom na financovanie opatrení a investícií na riešenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov transformácie, najmä pokiaľ ide o očakávanú rekvalifikáciu a stratu pracovných miest v automobilovom priemysle vrátane malých a stredných podnikov.
	Pridelené zdroje pochádzajú z rozpočtu Únie a z poplatkov za nadmerné emisie, ako sa vymedzujú v článku 8 tohto nariadenia. Podporujú sa z nich tieto činnosti: rekvalifikácia pracovníkov, pomoc uchádzačom o zamestnanie pri hľadaní pracovného miesta a ich aktívne začleňovanie, investície do premeny európskej priemyselnej štruktúry.“

(32019R0631)

Pozmeňujúci návrh  29

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 6

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 10 – odsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
„Výnimku, o ktorú sa žiada podľa odseku 1, možno udeliť ako výnimku z cieľových hodnôt špecifických emisií uplatniteľných do kalendárneho roka 2029 a vrátane neho.“	„Výnimku, o ktorú sa žiada podľa odseku 1, možno udeliť ako výnimku z cieľových hodnôt špecifických emisií uplatniteľných do kalendárneho roka 2029 a vrátane neho.“
	O výnimku môže požiadať výrobca špeciálnych spoločensky prospešných vozidiel, ako sú zásahové vozidlá, požiarne vozidlá a sanitky. Výnimku nemožno udeliť výrobcovi motorových vozidiel patriacich do segmentu F, segmentu S a segmentu SUV v klasifikačnom systéme Európskej komisie (Euro Car Segment).

Pozmeňujúci návrh  30

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 6 a (nový)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 11 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(6a) Vkladá sa tento článok:
	„Článok 11a
	Ekodizajn
	S cieľom zabezpečiť, aby prechod na mobilitu s nulovými emisiami plne prispel k cieľom Únie v oblasti energetickej efektívnosti a obehového hospodárstva, Komisia do 31. decembra 2023 podľa potreby predloží návrhy týkajúce sa stanovenia minimálnych požiadaviek na ekodizajn všetkých nových osobných vozidiel a nových ľahkých úžitkových vozidiel vrátane požiadaviek na energetickú účinnosť, viazané emisie, trvanlivosť a opraviteľnosť základných častí, ako sú svetlá, elektronické komponenty a batérie, minimálnych požiadaviek na zhodnocovanie kovov, plastov a kritických surovín, pričom zohľadní zásady uplatňované na iné energeticky významné výrobky podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES1a.
	__________________
	1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/EÚ z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).“

Pozmeňujúci návrh  31

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 6 b (nový)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 12 – odsek 3 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(6b) V článku 12 sa vkladá tento odsek 3a:
	„3a. Komisia vypracuje najneskôr do 31. decembra 2023 spoločnú metodiku Únie na hodnotenie a jednotné vykazovanie údajov o emisiách CO2 počas celého životného cyklu palív a energie spotrebovanej vozidlami na trhu Únie.
	Bude obsahovať aj metodiku merania a porovnávania účinnosti vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami na základe množstva elektrickej energie, ktoré potrebujú na prejdenie sto kilometrov. Táto metodika zohľadňuje najmä vplyv použitej elektrickej energie na množstvo zdrojov, ktoré sú potrebné pre vnútorné akumulátory energie takýchto vozidiel alebo na výrobu alternatívnych palív pre takéto vozidlá.
	Komisia posúdi najmä používanie údajov o spotrebe paliva a energie uvedených v odseku 1 v prípade hybridných elektrických vozidiel s externým nabíjaním. Komisia na základe tohto posúdenia prijme delegované akty v súlade s článkom 17 s cieľom upraviť faktory vyťaženia používané v prípade hybridných elektrických vozidiel s externým nabíjaním, a tak zabezpečí, aby ich emisie od roku 2025 predstavovali emisie za skutočných jazdných podmienok.“

Pozmeňujúci návrh  32

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 7 a (nový)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 14 – odsek 1 – písmeno c

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	(7a) V článku 14 ods. 1 sa písmeno c) nahrádza takto:
c)  do 31. októbra 2022 sa orientačná hodnota TM0 na rok 2025 určí ako príslušná priemerná skúšobná hmotnosť všetkých nových osobných vozidiel a nových ľahkých úžitkových vozidiel zapísaných do evidencie v roku 2021;	„c) do 31. októbra 2022 sa orientačná hodnota TM0 na rok 2025 určí ako príslušná priemerná skúšobná hmotnosť všetkých nových ľahkých úžitkových vozidiel zapísaných do evidencie v roku 2021;“

(32019R0631)

Pozmeňujúci návrh  33

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 7 b (nový)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 14 – odsek 1 – písmeno d

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	(7b ) V článku 14 ods. 1 sa písmeno d) nahrádza takto:
d) do 31. októbra 2024 a potom každé dva roky sa hodnota TM0 v bode 6.2 častí A a B prílohy I upraví podľa príslušnej priemernej skúšobnej hmotnosti všetkých nových osobných vozidiel a nových ľahkých úžitkových vozidiel zapísaných do evidencie za predchádzajúce dva kalendárne roky, začínajúc od roku 2022 a 2023. Nové hodnoty TM0 sa uplatňujú od 1. januára kalendárneho roku po dátume úpravy.	„d) do 31. októbra 2024 a potom každé dva roky sa hodnota TM0 v bode 6.2 časti B prílohy I upraví podľa príslušnej priemernej skúšobnej hmotnosti všetkých nových ľahkých úžitkových vozidiel zapísaných do evidencie za predchádzajúce dva kalendárne roky, začínajúc od roku 2022 a 2023. Nové hodnoty TM0 sa uplatňujú od 1. januára kalendárneho roku po dátume úpravy.“

(32019R0631)

Pozmeňujúci návrh  34

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 9

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 14a – odsek 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Komisia do 31. decembra 2025 a potom každé dva roky predkladá správu o pokroku pri dosahovaní cestnej mobility s nulovými emisiami. V tejto správe sa osobitne monitoruje a posudzuje potreba prípadných dodatočných opatrení na uľahčenie danej transformácie, a to aj prostredníctvom finančných prostriedkov.	Komisia do 31. decembra 2025 a potom každý rok predkladá správu o pokroku pri dosahovaní cestnej mobility s nulovými emisiami. V tejto správe sa osobitne monitoruje a posudzuje potreba prípadných dodatočných opatrení na uľahčenie danej transformácie, a to aj prostredníctvom finančných prostriedkov.

Pozmeňujúci návrh  35

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 9

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 14a – odsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Pri príprave správy Komisia zváži všetky faktory, ktoré prispievajú k nákladovo efektívnemu pokroku pri dosahovaní klimatickej neutrality do roku 2050. Medzi tieto faktory patrí využívanie vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami, pokrok pri dosahovaní cieľov zavádzania infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc podľa požiadaviek nariadenia o infraštruktúre pre alternatívne palivá, potenciálny prínos inovačných technológií a udržateľných alternatívnych palív s cieľom dosiahnuť klimaticky neutrálnu mobilitu, vplyv na spotrebiteľov, pokrok v oblasti sociálneho dialógu, ako aj aspekty zamerané na ďalšie uľahčenie hospodársky životaschopného a sociálne spravodlivého prechodu na cestnú mobilitu s nulovými emisiami.	Pri príprave správy Komisia zváži všetky faktory, ktoré prispievajú k nákladovo efektívnemu pokroku pri dosahovaní klimatickej neutrality do roku 2050. Medzi tieto faktory patrí:
	a) využívanie vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami a náklady na takéto vozidlá;
	b) prechod od prístupu k emisiám založeného výlučne na výfukových emisiách na celostný prístup k emisiám založený na analýze životného cyklu na základe metodík stanovených v článku 7 ods. 10 a článku 12 ods. 3a, pričom sa zohľadní aj intenzita skleníkových plynov vo fázach ťažby nerastov, výroby a konca životnosti, ako aj energetický mix v príslušnom členskom štáte obehu;
	c) prahová hodnota CO2 použitá na vymedzenie pojmu nízkoemisné vozidlo a v prípade potreby jej revízia;
	d) pokrok pri dosahovaní cieľov zavádzania infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc podľa požiadaviek nariadenia o infraštruktúre pre alternatívne palivá;
	e) potenciálny prínos inovačných technológií a udržateľných alternatívnych palív s cieľom dosiahnuť klimaticky neutrálnu mobilitu;
	f) vplyv na ciele členských štátov v oblasti emisií skleníkových plynov a kvality ovzdušia, ročné nákupy nových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami, ako aj ojazdených vozidiel;
	g) pokrok a vplyv na regionálnej úrovni (NUTS II);
	h) vplyv na spotrebiteľov, najmä tých, ktorí majú nízke príjmy, ako aj vývoj dopravnej chudoby v každom členskom štáte, ako sa vymedzuje v nariadení (EÚ).../... [nariadenie, ktorým sa zriaďuje Sociálno-klimatický fond];
	i) pokrok v oblasti sociálneho dialógu, ako aj aspekty zamerané na ďalšie uľahčenie hospodársky životaschopného a sociálne spravodlivého prechodu na cestnú mobilitu s nulovými emisiami;
	j) pokrok pri zavádzaní dodatočnej kapacity elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov úmernej rastu predaja vozidiel s nulovými emisiami, aby sa zabezpečilo, že emisie nebudú jednoducho presunuté.

Pozmeňujúci návrh  36

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 9 a (nový)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 14 b (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(9a) Vkladá sa tento článok 14b:
	„Článok 14b
	V súlade s článkom 3 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ).../... [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti] členské štáty zohľadnia zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti pri politických, plánovacích a investičných rozhodnutiach týkajúcich sa zavádzania infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc pre alternatívne palivá, a to aj pokiaľ ide o energetickú efektívnosť rôznych technológií s nulovými emisiami typu well-to-wheel.“

Pozmeňujúci návrh  37

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 10 – písmeno a

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 15 – odsek 1 – pododsek 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Komisia v roku 2028 preskúma účinnosť a vplyv tohto nariadenia, pričom bude vychádzať zo správ predkladaných každé dva roky, a predloží správu s výsledkami preskúmania Európskemu parlamentu a Rade.	Komisia v roku 2027 preskúma účinnosť a vplyv tohto nariadenia, pričom bude vychádzať zo správ predkladaných každý rok, a predloží správu s výsledkami preskúmania Európskemu parlamentu a Rade.

Pozmeňujúci návrh  38

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 10 – písmeno a

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 15 – odsek 1 – pododsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
K správe sa podľa potreby pripojí návrh na zmenu tohto nariadenia.	K správe sa pripojí návrh na zmenu tohto nariadenia a určenie jasného postupu ďalšieho znižovania emisií zavedením cieľových hodnôt pre celý vozový park EÚ pre nové osobné vozidlá a pre ľahké úžitkové vozidlá po roku 2035 vrátane možnosti zahrnúť do cieľových hodnôt dobíjateľné hybridné vozidlá na základe metodiky LCA, ktorú vypracuje Európska komisia najneskôr do 31. decembra 2023.

Pozmeňujúci návrh  39

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 10 – písmeno a a (nové)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 15 – odsek 2

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	aa) Odsek 2 sa nahrádza takto:
2. V správe uvedenej v odseku 1 Komisia okrem iného zváži reprezentatívnosť hodnôt emisií CO2 a spotreby paliva alebo energie v reálnych podmienkach určených podľa nariadenia (ES) č. 715/2007; nasadenie vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami na trhu Únie, najmä pokiaľ ide o ľahké úžitkové vozidlá; zavádzanie infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc, ako sa uvádza v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ20 vrátane ich financovania; potenciálny prínos používania syntetických a pokročilých alternatívnych palív vyrobených z obnoviteľných zdrojov energie k znižovaniu emisií; skutočne zaznamenané zníženie emisií CO2 na úrovni súčasného vozového parku; fungovanie mechanizmu stimulov pre vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami; potenciálne účinky prechodného opatrenia uvedeného v bode 6.3 časti A prílohy I; vplyv tohto nariadenia na spotrebiteľov, osobitne na spotrebiteľov s nízkymi a strednými príjmami; ako aj aspekty zamerané na ďalšiu podporu ekonomicky životaschopného a sociálne spravodlivého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a dostupnú mobilitu v Únii.	„2. V správe uvedenej v odseku 1 Komisia okrem iného zváži reprezentatívnosť hodnôt emisií CO2 a spotreby paliva alebo energie v reálnych podmienkach určených podľa nariadenia (ES) č. 715/2007; nasadenie vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami na trhu Únie, najmä pokiaľ ide o ľahké úžitkové vozidlá; zavádzanie infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc, ako sa uvádza v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ20 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá vrátane ich financovania; vykonávanie smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a jej plánovanú revíziu; potenciálny prínos používania syntetických a pokročilých alternatívnych palív vyrobených z obnoviteľných zdrojov energie k znižovaniu emisií; skutočne zaznamenané zníženie emisií CO2 na úrovni súčasného vozového parku; fungovanie mechanizmu stimulov pre vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami; potenciálne účinky prechodného opatrenia uvedeného v bode 6.3 časti A prílohy I; vplyv tohto nariadenia na spotrebiteľov, osobitne na spotrebiteľov s nízkymi a strednými príjmami; ako aj aspekty zamerané na ďalšiu podporu ekonomicky životaschopného a sociálne spravodlivého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a dostupnú mobilitu v Únii.“
__________________	__________________
20 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).	20 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).

(32019R0631)

Pozmeňujúci návrh  40

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 10 – písmeno b

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Článok 15 – odseky 2 až 5

Platný text	Pozmeňujúci návrh
b) Odseky 2 až 5 sa vypúšťajú;	b) Odseky 3 až 5 sa vypúšťajú;

(32019R0631)

Pozmeňujúci návrh  41

 

Návrh nariadenia

Príloha I – odsek 1 – bod 1 – písmeno d a (nové)

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Príloha I – časť A – bod 6.2.1

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	da) Bod 6.2.1 sa nahrádza takto:
6.2.1. Referenčné cieľové hodnoty špecifických emisií na roky 2025 až 2029	„6.2.1. Referenčné cieľové hodnoty špecifických emisií na roky 2025 až 2029
Referenčná cieľová hodnota špecifických emisií = cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2025 + a2025 · (TM – TM0)	Referenčná cieľová hodnota špecifických emisií = cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2025
kde:	kde:
cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2025 je určená v súlade s bodom 6.1.1;	cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2025 je určená v súlade s bodom 6.1.1.“
a20252025 je
kde:
a2021 je smernica regresnej priamky stanovená lineárnou aproximáciou – metódou najmenších štvorcov – závislosti skúšobnej hmotnosti (nezávislá premenná) a špecifických emisií CO2 (závislá premenná) každého nového osobného vozidla zapísaného do evidencie v roku 2021;
priemerné emisie2021 sú priemerom špecifických emisií CO2 všetkých nových osobných vozidiel zapísaných do evidencie v roku 2021 tých výrobcov, pre ktorých sa cieľová hodnota špecifických emisií vypočítava v súlade s bodom 4;
TM je priemerná skúšobná hmotnosť všetkých nových osobných vozidiel zapísaných do evidencie výrobcu v príslušnom kalendárnom roku vyjadrená v kilogramoch (kg);
TM0 je hodnota v kilogramoch (kg) určená v súlade s článkom 14 ods. 1 písm. d).

(32019R0631)

Pozmeňujúci návrh  42

 

Návrh nariadenia

Príloha I – odsek 1 – bod 1 – písmeno f

Nariadenie (EÚ) 2019/631

Príloha I – časť A – bod 6.3.2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
6.3.2 Cieľové hodnoty špecifických emisií na roky 2030 až 2034	6.3.2 Cieľové hodnoty špecifických emisií na roky 2030 až 2034
Cieľová hodnota špecifických emisií = cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2030 + a2030 · (TM – TM0)	Cieľová hodnota špecifických emisií = cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2030
kde
cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2030 je určená v súlade s bodom 6.1.2;
a2030 je
kde
a2021 je vymedzená v bode 6.2.1;
priemerné emisie2021 sú vymedzené v bode 6.2.1;
TM je vymedzená v bode 6.2.1;
TM0 je vymedzená v bode 6.2.1;

POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO

Názov	Zmena nariadenia (EÚ) 2019/631, pokiaľ ide o sprísnenie emisných noriem CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá v súlade s ambicióznejšími klimatickými cieľmi Únie
Referenčné čísla	COM(2021)0556 – C9-0322/2021 – 2021/0197(COD)
Gestorský výbor  Dátum oznámenia na rokovaní	ENVI 13.9.2021
Výbor požiadaný o stanovisko  Dátum oznámenia na rokovaní	ITRE 13.9.2021
Spravodajca/-kyňa výboru požiadaného o stanovisko  Dátum menovania	Dominique Riquet 7.10.2021
Prerokovanie vo výbore	26.1.2022
Dátum prijatia	20.4.2022
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	40 17 19
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Matteo Adinolfi, Nicola Beer, François-Xavier Bellamy, Hildegard Bentele, Vasile Blaga, Michael Bloss, Manuel Bompard, Paolo Borchia, Marc Botenga, Markus Buchheit, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Maria da Graça Carvalho, Ignazio Corrao, Ciarán Cuffe, Josianne Cutajar, Nicola Danti, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Niels Fuglsang, Lina Gálvez Muñoz, Claudia Gamon, Jens Geier, Bart Groothuis, Christophe Grudler, András Gyürk, Henrike Hahn, Robert Hajšel, Ivo Hristov, Ivars Ijabs, Eva Kaili, Seán Kelly, Izabela-Helena Kloc, Łukasz Kohut, Zdzisław Krasnodębski, Andrius Kubilius, Miapetra Kumpula-Natri, Thierry Mariani, Marisa Matias, Eva Maydell, Georg Mayer, Joëlle Mélin, Iskra Mihaylova, Dan Nica, Angelika Niebler, Niklas Nienaß, Ville Niinistö, Aldo Patriciello, Mauri Pekkarinen, Mikuláš Peksa, Tsvetelina Penkova, Morten Petersen, Pina Picierno, Markus Pieper, Clara Ponsatí Obiols, Manuela Ripa, Robert Roos, Sara Skyttedal, Maria Spyraki, Jessica Stegrud, Beata Szydło, Riho Terras, Grzegorz Tobiszowski, Patrizia Toia, Isabella Tovaglieri, Henna Virkkunen, Pernille Weiss, Carlos Zorrinho
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Pascal Arimont, Cornelia Ernst, Klemen Grošelj, Alicia Homs Ginel, Nora Mebarek, Jutta Paulus, Ernő Schaller-Baross, Susana Solís Pérez

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN
VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

40	+
ECR	Izabela-Helena Kloc, Zdzisław Krasnodębski, Beata Szydło, Grzegorz Tobiszowski
ID	Matteo Adinolfi, Paolo Borchia, Isabella Tovaglieri
NI	András Gyürk, Ernő Schaller-Baross
PPE	Pascal Arimont, François-Xavier Bellamy, Hildegard Bentele, Vasile Blaga, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Maria da Graça Carvalho, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Seán Kelly, Andrius Kubilius, Eva Maydell, Angelika Niebler, Aldo Patriciello, Markus Pieper, Sara Skyttedal, Maria Spyraki, Riho Terras, Henna Virkkunen, Pernille Weiss
Renew