Správa - A9-0151/2022Správa
A9-0151/2022
Európsky parlament

SPRÁVA o správe Komisie o Čiernej Hore za rok 2021

18.5.2022 - (2021/2247(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Tonino Picula
PR_INI

Postup : 2021/2247(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A9-0151/2022
Predkladané texty :
A9-0151/2022
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o správe Komisie o Čiernej Hore za rok 2021

(2021/2247(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernohorskou republikou na strane druhej[1], ktorá nadobudla platnosť 1. mája 2010,

– so zreteľom na žiadosť Čiernej Hory o členstvo v Európskej únii z 15. decembra 2008,

– so zreteľom na stanovisko Komisie z 9. novembra 2010 k žiadosti Čiernej Hory o členstvo v Európskej únii (COM(2010)0670), na rozhodnutie Európskej rady zo 16. decembra 2010 udeliť Čiernej Hore štatút kandidátskej krajiny a na rozhodnutie Európskej rady z 29. júna 2012 začať prístupové rokovania EÚ s Čiernou Horou,

– so zreteľom na pristúpenie Čiernej Hory k NATO 5. júna 2017,

– so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Solúne, ktoré sa konalo 19. – 20. júna 2003,

– so zreteľom na vyhlásenie zo Sofie vydané na samite EÚ – západný Balkán 17. mája 2018 a na agendu priorít zo Sofie,

– so zreteľom na vyhlásenie zo Záhrebu vydané na samite EÚ – západný Balkán 6. mája 2020,

– so zreteľom na Brdské vyhlásenie vydané na samite EÚ – západný Balkán 6. októbra 2021,

– so zreteľom na samit v Sofii 10. novembra 2020, vyhlásenie vedúcich predstaviteľov krajín západného Balkánu o spoločnom regionálnom trhu z 9. novembra a vyhlásenie zo Sofie o zelenej agende pre západný Balkán z 10. novembra 2020,

– so zreteľom na berlínsky proces, ktorý sa začal 28. augusta 2014,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2020 s názvom Posilnenie procesu pristúpenia – Dôveryhodná perspektíva členstva v EÚ pre krajiny západného Balkánu (COM(2020)0057),

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2020 s názvom Hospodársky a investičný plán pre západný Balkán (COM(2020)0641),

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1529 z 15. septembra 2021, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA III)[2],

– so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov 01/2022 z 10. januára 2022 s názvom Podpora EÚ pre právny štát na západnom Balkáne: napriek úsiliu zásadné problémy pretrvávajú,

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 19. októbra 2021 s názvom Oznámenie z roku 2021 o politike rozširovania EÚ (COM(2021)0644) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Čiernej Hore za rok 2021 (SWD(2021)0293),

– so zreteľom na prehľad a hodnotenie krajiny zamerané na program hospodárskej reformy Čiernej Hory, ktoré v júli 2021 uverejnila Komisia,

– so zreteľom na spoločné závery dialógu o hospodárskych a finančných otázkach medzi EÚ a západným Balkánom a Tureckom, ktoré 12. júla 2021 prijala Rada,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. apríla 2020 s názvom Podpora západnému Balkánu v boji proti ochoreniu COVID-19 a pri obnove v období po pandémii (COM(2020)0315),

– so zreteľom na piate zasadnutie konferencie o pristúpení s Čiernou Horou na úrovni zástupcov 30. júna 2020 v Bruseli, na ktorom sa otvorili rokovania o poslednej skúmanej kapitole, a to kapitole 8 (politika hospodárskej súťaže),

– so zreteľom na medzivládnu konferenciu EÚ – Čierna Hora o pristúpení, ktorá sa konala 22. júna 2021 a 13. decembra 2021,

– so zreteľom na stanoviská Benátskej komisie z marca a mája 2021 k revidovaným návrhom zmien zákona o štátnej prokuratúre a na jej predchádzajúce stanoviská,

– so zreteľom na svoje odporúčanie z 19. júna 2020 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k západnému Balkánu po samite v roku 2020[3],

– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o tejto krajine,

– so zreteľom na vyhlásenie a odporúčania, ktoré 2. decembra 2021 prijal Parlamentný výbor pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora na svojej 20. schôdzi,

– so zreteľom na spoločné vyhlásenie z druhého samitu Európskeho parlamentu a predsedov parlamentov krajín západného Balkánu z 28. júna 2021, ktorý zvolal predseda Európskeho parlamentu spolu s vedúcimi predstaviteľmi parlamentov krajín západného Balkánu,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2021 o správach Komisie o Čiernej Hore za roky 2019 a 2020[4],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2021 o spolupráci v boji proti organizovanej trestnej činnosti na západnom Balkáne[5],

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0151/2022),

A. keďže každá krajina zapojená do procesu rozširovania sa posudzuje na základe vlastných zásluh a vykonávanie potrebných reforiem, najmä v oblasti právneho štátu, určuje harmonogram a pokrok pristúpenia;

B. keďže Čierna Hora je vo svojom procese rokovaní najpokročilejšou z kandidátskych krajín, pričom otvorila všetkých 33 skúmaných kapitol z acquis EÚ a predbežne uzatvorila tri kapitoly;

C. keďže 80 % jej občanov podporuje budúce členstvo krajiny v EÚ;

D. keďže obdobie po voľbách v roku 2020 bolo poznačené vyhrotenými vzťahmi medzi novou vládnucou väčšinou a opozíciou, ako aj v rámci vládnucej väčšiny; keďže bojkoty a nedostatočné konštruktívne zapojenie všetkých parlamentných aktérov bránili rozhodovaniu v parlamente;

E. keďže počas medzivládnej konferencie 22. júna 2021 Čierna Hora prijala revidovanú metodiku rozširovania založenú na tematických klastroch rokovacích kapitol a postupné zavádzanie jednotlivých politík a programov EÚ;

F. keďže Európska únia je najväčším obchodným partnerom Čiernej Hory a v roku 2020 predstavovala 38 % celkového vývozu a 44 % celkového dovozu; keďže EÚ je najväčším poskytovateľom finančnej pomoci Čiernej Hore a keďže Čierna Hora využíva predvstupovú pomoc v rámci IPA, ktorej celková suma v rokoch 2007 až 2020 dosiahla 504,9 milióna EUR;

G. keďže EÚ nepretržite preukazuje, že je odhodlaná poskytnúť krajinám západného Balkánu európsku perspektívu, a zmobilizovala 3,3 miliardy EUR na riešenie bezprostrednej zdravotnej krízy a zmiernenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov pandémie spôsobenej ochorením COVID-19;

H. keďže pomoc v rámci IPA III je založená na prísnej podmienenosti a stanovuje moduláciu a pozastavenie pomoci, ak dôjde k poľaveniu v oblasti demokracie, ľudských práv a právneho štátu;

I. keďže Čierna Hora je vystavená zahraničnému zasahovaniu a škodlivým dezinformačným kampaniam pochádzajúcim z Ruska a iných krajín;

Záväzok k rozšíreniu

 víta pretrvávajúci záväzok Čiernej Hory k európskej integrácii a neochvejnú podporu jej občanov, pokiaľ ide o členstvo v EÚ; zdôrazňuje, že pokrok v rokovaniach naďalej závisí od splnenia predbežných kritérií v oblasti právneho štátu;

 konštatuje, že všetkých 33 skúmaných kapitol bolo otvorených, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že od roku 2017 žiadna z nich nebola uzavretá, čo spomaľuje pozitívne výsledky Čiernej Hory a jej postavenie ako krajiny západného Balkánu, ktorá smerom k pristúpeniu k EÚ urobila najväčší pokrok; víta skutočnosť, že Čierna Hora prijala revidovanú metodiku rozširovania; nabáda Čiernu Horu, aby sa naďalej osobitne zameriavala na splnenie zostávajúcich predbežných kritérií v kapitolách 23 a 24 a následne na uzavretie kapitol;

 opakuje, že pre reformy súvisiace s EÚ je potrebná politická angažovanosť naprieč stranami a fungujúca parlamentná demokracia, a požaduje konštruktívny a inkluzívny politický dialóg a záväzok všetkých parlamentných strán prekonať súčasnú polarizovanú politickú atmosféru a posilniť fungovanie a koordináciu štátnych inštitúcií v záujme dosiahnutia politickej stability a pokračovania v zásadnom pokroku v kľúčových reformách súvisiacich s EÚ, najmä pokiaľ ide o volebné a súdne reformy a boj proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii;

 berie na vedomie vyslovenie nedôvery vláde 4. februára 2022 a následné odvolanie predsedu parlamentu a spolupredsedu Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora; berie na vedomie, že prezident Čiernej Hory vymenoval predsedu strany URA za dezignovaného predsedu vlády povereného zostavením vlády;

 oceňuje vytvorenie novej menšinovej vlády zloženej z proeurópskych strán, čo je obzvlášť vítané s ohľadom na nedávnu ruskú inváziu na Ukrajinu a neustály vplyv proruských politických strán a naratívov v krajine; víta zvolenie nového predsedu parlamentu a požaduje čo najskoršie vymenovanie spolupredsedu Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora; domnieva sa, že politické odhodlanie novej vlády by mohlo pomôcť urýchliť veľmi potrebný reformný proces, čo by odrážalo prácu Čiernej Hory v oblasti európskych hodnôt a vôľu prevažnej väčšiny čiernohorských občanov vstúpiť do Európskej únie;

 požaduje obnovenie inkluzívneho dialógu medzi všetkými parlamentnými stranami a príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom vybudovať silnú proeurópsku a demokratickú platformu, ktorá dokáže zabezpečiť potrebnú stabilitu a obmedziť politickú polarizáciu a radikalizáciu v súlade s ústavou, dodržiavaním demokratických procesov, noriem a štandardov a proeurópskymi ambíciami prevažnej väčšiny občanov Čiernej Hory;

 berie na vedomie protesty proti možnému vytvoreniu menšinovej vlády organizované Demokratickým frontom a Demokratickou Čiernou Horou; vyzýva všetky politické strany, aby vyjadrili svoje názory v rámci inštitucionalizovaných demokratických postupov a aby sa zdržali stupňovania napätia;

 dôrazne odsudzuje podporu, ktorú demonštranti a niektorí politickí lídri vyjadrili Ruskej federácii v deň začiatku ruskej agresie proti Ukrajine, ale berie na vedomie relatívne malý rozsah týchto demonštrácií; pripomína pretrvávajúci a trvalý záujem Ruska o destabilizáciu krajiny a celého regiónu západného Balkánu a o jeho odklonenie od európskej cesty prostredníctvom šírenia manipulatívnych dezinformácií a ovplyvňovania štátnych a neštátnych subjektov;

 berie na vedomie skutočnosť, že práca sa po dlho očakávanej finalizácii vymenovaní do administratívnych štruktúr v oblasti právneho štátu zintenzívnila; vyjadruje poľutovanie nad tým, že kľúčové pozície v rokovacích štruktúrach zostávajú dlhodobo neobsadené; berie na vedomie úsilie o konsolidáciu a zlepšenie rokovacej štruktúry v roku 2021; naliehavo vyzýva orgány, aby čo najskôr obnovili plne funkčnú rokovaciu štruktúru; konštatuje, že po oneskorenom vymenovaní kľúčových vyjednávačov a vedúcich pracovných skupín musia nasledovať ďalšie kroky na zachovanie prístupového procesu ako politickej priority;

10. víta pokračujúce a úplné zosúlaďovanie Čiernej Hory so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ, čo zahŕňa aj odsúdenie ruskej invázie na Ukrajinu a plnú podporu najnovším sankciám EÚ voči Rusku vrátane zákazu ruských preletov jej vzdušným priestorom a využívania jej letísk, zákazu transakcií s ruskou centrálnou bankou a zákazu ruských propagandistických médií Russia Today a Sputnik; nabáda Komisiu, aby zvážila hospodársku a finančnú pomoc EÚ krajinám západného Balkánu, ktoré sa pripojili k sankciám EÚ voči Rusku, s cieľom zmierniť dôsledky vyvíjajúcej sa krízy;

11. víta skutočnosť, že Čierna Hora prijala vlastný mechanizmus dočasnej ochrany pre osoby utekajúce z Ukrajiny, ktorý im udeľuje právo zdržiavať sa v krajine jeden rok, a víta príspevok Čiernej Hory k humanitárnej pomoci Ukrajine;

12. požaduje zhabanie majetku osôb, na ktoré čiernohorské orgány uvalili sankcie, a zaistenie toho, aby sa krajina nestala bezpečnou zónou na ukrývanie majetku ruských oligarchov, ktorým hrozia medzinárodné sankcie; nabáda vládu, aby naďalej prijímala kroky potrebné na umožnenie príslušným vnútroštátnym orgánom prijímať nevyhnutné rozhodnutia na vykonávanie prijatých sankcií;

13. víta aktívnu účasť Čiernej Hory na misiách a operáciách v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ a na ďalších medzinárodných misiách; zdôrazňuje význam strategickej aliancie Čiernej Hory s EÚ a NATO; odsudzuje pokusy vo vládnom, bezpečnostnom a vojenskom sektore spochybniť jej strategickú orientáciu; nabáda čiernohorské orgány, aby spolupracovali s EÚ aj NATO v oblasti odolnosti voči zahraničnému zasahovaniu, manipulatívnym zahraničným dezinformáciám a kybernetickej bezpečnosti;

14. nabáda Čiernu Horu, aby čo najlepšie využila finančné prostriedky EÚ dostupné v rámci IPA III a hospodárskeho a investičného plánu pre západný Balkán s cieľom posilniť budovanie inštitúcií a podporiť hospodársky a demokratický rozvoj, najmä v oblasti právneho štátu, základných slobôd a blahobytu občanov; zdôrazňuje, že všetky investície musia byť v súlade s cieľmi Parížskej dohody a cieľmi EÚ v oblasti dekarbonizácie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala výkonnosť a zabezpečila systematické posudzovanie vplyvu financovania EÚ;

Demokracia a právny štát

15. je hlboko znepokojený pretrvávajúcim politickým napätím medzi výkonnou a zákonodarnou mocou a v rámci nich, ako aj súčasným blokovaním parlamentných schôdzí, ktoré má priamy vplyv na rýchlosť a pokrok reforiem Čiernej Hory súvisiacich s EÚ a naďalej spomaľuje proces pristúpenia k EÚ; pripomína, že jediným spôsobom, ako ovplyvňovať rozhodovací proces v mene voličov, je zapájať sa do politických procesov; vyzýva zákonodarné a výkonné orgány, aby zlepšili koordináciu a uprednostňovali legislatívne iniciatívy zamerané na vykonávanie reforiem súvisiacich s EÚ; opakuje, že politická vôľa, široký dialóg naprieč stranami a funkčná parlamentná podpora, ako aj riadne fungovanie demokratických inštitúcií sú kľúčom k pokroku Čiernej Hory v prístupových rokovaniach;

16. víta nedávne vymenovania členov najvyššieho súdu a odvolacieho súdu a nových členov prokurátorskej rady vrátane člena vybraného zo zástupcov MVO; vyjadruje znepokojenie nad celkovo nedostatočným pokrokom v reforme súdnictva vrátane stále nedoriešených vymenovaní v kľúčových nezávislých inštitúciách a súdnych orgánoch, a to aj čo sa týka vymenovaní nových sudcov ústavného súdu; nabáda čiernohorské orgány, aby prijali ďalšie kroky na posilnenie nezávislosti a fungovania súdnictva a ďalších orgánov presadzovania práva a aby v plnej miere vykonávali odporúčania Benátskej komisie týkajúce sa rizík politizácie prokurátorskej rady; nabáda na prijatie opatrení nadväzujúcich na odporúčania Skupiny štátov proti korupcii (GRECO) Rady Európy súvisiace so súdnictvom;

17. naliehavo vyzýva Komisiu, aby patrične zohľadnila osobitnú správu Európskeho dvora audítorov 01/2022 a vykonala jeho odporúčania, čo by znamenalo prispôsobiť svoje investície týkajúce sa právneho štátu na západnom Balkáne vrátane Čiernej Hory; vyzýva EÚ a krajiny západného Balkánu, aby vytvorili rámec na úspešnú spoluprácu medzi Európskou prokuratúrou (EPPO) a krajinami západného Balkánu s cieľom zabezpečiť, aby Európska prokuratúra mohla účinne vykonávať svoje právomoci v oblasti finančných prostriedkov EÚ;

18. víta skutočnosť, že parlament Čiernej Hory prijal novelizovaný zákon o miestnej samospráve, ktorým sa stanovuje, že komunálne voľby v 14 obciach sa majú konať v ten istý deň; vyjadruje však poľutovanie nad nedávnym rozhodnutím vyhlásiť voľby v 12 obciach na iný dátum; znovu vyzýva Čiernu Horu, aby usporiadala miestne voľby v celej krajine súčasne s cieľom zaistiť väčšiu stabilitu demokracie, vyhnúť sa neustálym kampaniam a zmierniť napätú politickú klímu;

19 konštatuje, že treba vyvinúť väčšie úsilie na harmonizáciu volebného právneho rámca a reguláciu všetkých kľúčových aspektov volieb prostredníctvom inkluzívneho procesu, a to v dostatočnom predstihu pred budúcimi voľbami; víta pokračovanie práce Výboru pre reformu volebných právnych predpisov napriek počiatočným prerušeniam a očakáva, že výbor bude dôsledne pracovať na dosiahnutí zmysluplnej reformy; konštatuje, že dialóg Jeana Monneta v Čiernej Hore by mohol krajine pomôcť pri budovaní konsenzu potrebného na podporu demokratickej parlamentnej kultúry;

20. je znepokojený prevládajúcou korupciou v krajine a naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby zintenzívnila trestnoprávnu reakciu na korupciu na vysokej úrovni a vytvorila podmienky na účinné a nezávislé fungovanie súdnych inštitúcií a nezávislých orgánov zaoberajúcich sa korupciou vrátane protikorupčnej agentúry a úradu špeciálnej prokuratúry, aby mohli pracovať účinne a bez politického ovplyvňovania v súlade s odporúčaniami skupiny GRECO; vyzýva čiernohorské orgány, aby začali dôkladné vyšetrovanie každého protiprávneho konania, ktoré odhalili dokumenty Pandora Papers;

21. víta pokrok v boji proti organizovanej trestnej činnosti a v medzinárodnej policajnej spolupráci, najmä pokiaľ ide o zlepšenie prístupu orgánov presadzovania práva ku kľúčovým databázam a zvýšenie počtu vyšetrovateľov a expertov, ako aj nárast počtu vyšetrovaných a stíhaných prípadov organizovanej trestnej činnosti; nabáda čiernohorské orgány, aby pokračovali v náprave existujúcich nedostatkov pri riešení prípadov organizovanej trestnej činnosti a pri zaisťovaní a konfiškácii majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti;

22. víta konštruktívnu spoluprácu Čiernej Hory s orgánmi presadzovania práva EÚ, ako sú Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), Europol a Eurojust, ktoré pomáhajú Čiernej Hore pri riadení hraníc a boji proti cezhraničnej trestnej činnosti vrátane obchodovania so zbraňami, drogami, ľuďmi a boja proti terorizmu a extrémizmu; uvádza ako pozitívny príklad policajný zásah v Mojkovaci s cieľom bojovať proti nezákonnému obchodovaniu s cigaretami v Čiernej Hore a opakuje, že sú potrebné ďalšie opatrenia na boj proti pašovaniu drog a cigariet v krajine, najmä v slobodnom pásme prístavu Bar;

23. víta prijatie stratégie v oblasti migrácie a reintegrácie navrátilcov v Čiernej Hore na obdobie 2021 – 2025; berie na vedomie, že plán spolupráce medzi Čiernou Horou a úradom Európskej únie pre azyl (EASO) bol podpísaný v decembri 2021;

24. vyjadruje poľutovanie nad obmedzeným pokrokom pri vykonávaní reformy verejnej správy a požaduje, aby bol proces navrhovania novej stratégie reformy verejnej správy inkluzívny a transparentný; vyjadruje znepokojenie nad zmenami zákona o štátnych úradníkoch a štátnych zamestnancoch, ktoré obmedzili prijímanie štátnych úradníkov na základe zásluh a ich nezávislosť a ohrozili schopnosť Čiernej Hory udržať si zamestnancov so skúsenosťami s procesom pristúpenia k EÚ; zdôrazňuje potrebu systému prijímania štátnych úradníkov na základe zásluh a význam odpolitizovania verejnej služby;

25. víta pozitívnu úlohu občianskej spoločnosti v Čiernej Hore a nabáda na ďalšie posilnenie jej zmysluplnej účasti na reformách a zabezpečenie funkčných mechanizmov konzultácií a spolupráce zlepšením právnych a inštitucionálnych rámcov krajiny, ako aj zaručením zapojenia nezávislých odborníkov, občianskej spoločnosti a miestnych zainteresovaných strán do kľúčových právnych predpisov;

26. víta prvé občianske zhromaždenie, ktoré 4. novembra 2021 zorganizoval parlament Čiernej Hory v spolupráci s Európskym parlamentom; víta aktívnu účasť občanov a ich angažovanosť, pokiaľ ide o navrhovanie protikorupčných politík; vyzýva čiernohorské orgány, aby prijali nadväzujúce opatrenia a vykonávali závery zhromaždenia týkajúce sa boja proti korupcii, a zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v tejto úspešnej činnosti aj v budúcnosti;

Dodržiavanie základných slobôd a ľudských práv

27. berie na vedomie obmedzený pokrok v oblasti slobody prejavu; nabáda Čiernu Horu, aby zintenzívnila svoje úsilie v boji proti dezinformáciám, nenávistným prejavom, obťažovaniu na internete, politicky zaujatému podávaniu správ a zahraničnému vplyvu v čiernohorských médiách; zdôrazňuje význam výmeny najlepších postupov s členskými štátmi EÚ a NATO, ako aj nadviazania dialógu s občianskou spoločnosťou západného Balkánu a jej súkromným sektorom s cieľom včas identifikovať znepokojujúci vývoj a vypracovať vhodné a primerané protiopatrenia proti šíreniu manipulatívnych dezinformácií z tretích krajín s dôrazom na výskum a analýzu a začlenenie najlepších postupov v regióne;

28. vyzýva Komisiu, aby vybudovala infraštruktúru potrebnú na prijímanie opatrení na základe dôkazov ako reakciu na dezinformačné hrozby na západnom Balkáne; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zaujala proaktívnejší postoj so zameraním na zvýšenie dôveryhodnosti EÚ v regióne a na rozšírenie monitorovania pracovnej skupiny StratCom s cieľom sústrediť sa na cezhraničné dezinformačné hrozby pochádzajúce z krajín západného Balkánu a ich susedov; vyzýva Čiernu Horu, aby prijala rozhodné a systémové opatrenia na identifikáciu a rozloženie dezinformačných štruktúr; vyzýva politikov a verejných činiteľov, aby dôrazne odsúdili všetky posolstvá, ktorých cieľom je polarizovať spoločnosť a oslabiť dôveru v médiá a základné demokratické hodnoty;

29. konštatuje, že zber rozčlenených údajov týkajúcich sa rasizmu a homofóbnych/transfóbnych nenávistných prejavov a trestných činov je naďalej neoptimálny; pripomína závery monitorovacej správy Európskej komisie Rady Európy proti rasizmu a intolerancii (ECRI) z roku 2020, v ktorej sa uvádza, že predchádzajúce odporúčania neboli vykonané[6]; pripomína pozíciu Parlamentu uvedenú v poslednom uznesení o Čiernej Hore, v ktorej sa požadovalo toto opatrenie, a nabáda orgány, aby ho vykonali[7];

30. vyjadruje znepokojenie nad vysokým stupňom polarizácie v mediálnom prostredí, najmä nad rastúcim objemom zahraničných a domácich dezinformačných kampaní a kybernetických a hybridných hrozieb, okrem iného z Ruska a Číny, šíriacich etnicko-nacionalistické naratívy, ktoré majú negatívny vplyv na demokratické procesy v krajine, a tým ohrozujú jej európsku perspektívu; je znepokojený zvýšením verejného dlhu Čiernej Hory voči zahraničným finančným inštitúciám a spoločnostiam z autoritárskych tretích krajín; opakuje svoju podporu pripravenosti vlády uplatňovať sankcie EÚ voči ruským propagandistickým médiám;

31. zdôrazňuje význam slobody a nezávislosti médií, kvalitného spravodajstva a zvyšovania mediálnej gramotnosti ako kľúčových faktorov v boji proti manipulatívnym dezinformáciám; vyzýva Čiernu Horu, členské štáty, ESVČ a delegáciu EÚ v Čiernej Hore, aby pokračovali v aktívnejších a účinnejších komunikačných a zviditeľňovacích kampaniach s cieľom zdôrazniť úlohu a význam pomoci EÚ v Čiernej Hore a bojovať proti dezinformáciám zameraným proti EÚ vrátane zriadenia regionálneho strategického komunikačného miesta na západnom Balkáne; víta záujem Čiernej Hory o spoluprácu s EÚ prostredníctvom akčného plánu pre demokraciu a dôležitú činnosť pracovnej skupiny ESVČ pre strategickú komunikáciu zameranú na západný Balkán;

32. vyzýva čiernohorské orgány, aby v úzkej spolupráci s príslušnými iniciatívami a programami EÚ a NATO podnikli konkrétne kroky na budovanie odolnosti a kybernetickej bezpečnosti krajiny vzhľadom na rastúci tlak spôsobený zasahovaním tretích krajín, ktorého cieľom je oslabiť jej štátnosť a prozápadnú orientáciu; víta novú stratégiu kybernetickej bezpečnosti Čiernej Hory na roky 2022 – 2026 a požaduje, aby bezodkladne napredoval legislatívny proces, ktorým sa zriadi agentúra pre kybernetickú bezpečnosť;

33. dôrazne odsudzuje útoky na novinárov a ich obťažovanie a žiada, aby tieto činy boli vyšetrené a sankcionované a aby sa zaistili následné opatrenia na justičnej úrovni; víta zavedenie prísnejších trestov za vyhrážanie sa novinárom alebo útoky na nich prostredníctvom novelizácie Trestného zákona; vyzýva všetky politické strany, aby podnikli ďalšie kroky na zabezpečenie podmienok pre prácu nezávislých a slobodných médií vrátane podpory podávania správ vo verejnom záujme, transparentného financovania, spoločných regulačných noriem a bezpečného pracovného prostredia bez útokov a hrozieb;

34. víta niektoré pozitívne kroky, ako napríklad vytvorenie ad hoc komisie pre monitorovanie násilia voči médiám, posilnenie právneho rámca s cieľom účinne chrániť novinárov a iných pracovníkov médií, revíziu zákonov o médiách a o redakčnej politike verejnoprávneho vysielateľa RTCG, ktorá sa stala pluralitnejšou, a verejné konzultácie o mediálnej stratégii na roky 2021 – 2025; zdôrazňuje význam nezávislosti čiernohorských regulačných orgánov pre médiá a verejnoprávneho vysielateľa a vyzýva na ďalšie úsilie o transformáciu RTCG na skutočnú verejnú službu a vo všeobecnosti o zlepšenie prístupu k informáciám;

35. odsudzuje všetky násilné činy počas demonštrácií v Cetinje spojené s inauguráciou metropolitu čiernohorsko-prímorskej srbskej pravoslávnej cirkvi; odsudzuje zasahovanie Srbska v tejto súvislosti; požaduje náboženskú toleranciu v súlade s čiernohorskou ústavou a európskymi hodnotami a zásadami;

36. konštatuje, že zahraničné zasahovanie sa môže uskutočňovať aj prostredníctvom inštrumentalizácie náboženských inštitútov; odsudzuje snahy Ruska využiť etnické napätie na západnom Balkáne na rozdúchavanie konfliktov, rozdeľovanie komunít a šírenie manipulatívnych dezinformácií, čo by mohlo viesť k destabilizácii celého regiónu;

37. berie na vedomie ďalšie oneskorenie v sčítaní obyvateľov, domov a bytov v Čiernej Hore a očakáva, že sa uskutoční v priebehu tohto roka v súlade s normami EÚ a medzinárodnými normami, otvoreným a transparentným spôsobom, bez obáv zo zastrašovania, čo sa týka všetkých uznaných národnostných menšín; vyzýva orgány, aby sa vyhli akejkoľvek politizácii tohto procesu;

38. víta multietnickú identitu krajiny a požaduje jej ďalšiu podporu a rešpektovanie na všetkých úrovniach vrátane používaných jazykov, kultúrneho dedičstva a tradícií miestnych komunít, ako aj ochranu ich politických práv; zdôrazňuje potrebu chrániť všetky politické práva národnostných menšín, najmä preto, že niektoré z nich už nemajú zástupcov menšinových strán v parlamente Čiernej Hory;

39. dôrazne odsudzuje slovné a fyzické útoky na všetky menšiny vrátane národnostných menšín a ich zastrašovanie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zraniteľné skupiny vrátane Rómov a Egypťanov sa naďalej stretávajú s mnohými formami diskriminácie a ťažkosťami pri uplatňovaní svojich práv; víta prijatie stratégie začleňovania Rómov a Egypťanov na roky 2021 – 2025, v ktorej sa venuje osobitná pozornosť protirómskemu zmýšľaniu, a nabáda orgány, aby ďalej zvyšovali úsilie v boji proti diskriminácii, zabezpečili spravodlivý prístup k vzdelávaniu, spravodlivosti, bývaniu, zdravotnej starostlivosti a trhu práce a prijali účinné opatrenia proti nenávistným prejavom;

40. vyzýva čiernohorské orgány, aby uznali tradíciu a kultúrne dedičstvo chorvátskej komunity v multietnickej Kotorskej boke; so znepokojením berie na vedomie oznámenie o vysťahovaní do 15. apríla, ktoré bolo doručené chorvátskemu národnému zhromaždeniu v Tivate;

41. poznamenáva, že rodovo podmienené násilie a násilie páchané na deťoch stále vyvolávajú vážne obavy a že tento problém sa počas pandémie COVID-19 ešte zhoršil; požaduje zlepšenie špecializovaných podporných služieb pre ženy, znevýhodnené skupiny a obete domáceho násilia a vyzýva Čiernu Horu, aby na tento účel poskytla primerané finančné prostriedky, a to aj organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré takúto podporu poskytujú; víta návrh zaviesť prísnejšie tresty za násilie páchané na ženách a deťoch;

42. naliehavo vyzýva čiernohorské orgány, aby dôsledne uplatňovali normy Istanbulského dohovoru, zaviedli kampane na zvyšovanie povedomia verejnosti, nabádali na nahlasovanie domáceho násilia za bezpečných podmienok a zvýšili počet dobre vyškolených a rodovo citlivých príslušníkov orgánov presadzovania práva a sudcov s cieľom zabezpečiť riadne vyšetrovanie a stíhanie takýchto trestných činov; naliehavo vyzýva čiernohorské orgány, aby zaviedli účinné opatrenia proti sexuálnemu obťažovaniu, a to aj na pracovisku; je naďalej znepokojený častými nenávistnými prejavmi a sexizmom zameraným na ženy v politike a vo verejnom živote a vyzýva na prijatie právnych a politických opatrení na podporu politickej účasti žien;

43. víta zriadenie Rady pre práva dieťaťa; zdôrazňuje potrebu ďalšieho zlepšenia zaobchádzania s deťmi v občianskych súdnych konaniach a súdnictva zohľadňujúceho potreby detí; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou ochranou obetí, najmä žien a detí, a to aj počas súdnych konaní týkajúcich sa práva starostlivosti a po nich; vyzýva všetky štátne orgány, aby k tejto otázke pristupovali systematicky na základe najvyšších noriem ochrany a podpory a najlepších európskych postupov;

44. víta pokrok v oblasti ochrany a presadzovania práv LGBTIQ osôb a prvé registrované partnerstvo osôb rovnakého pohlavia v júli 2021, ako aj pokojnú organizáciu pochodu Pride v roku 2021; vyzýva Čiernu Horu, aby pokračovala v harmonizácii a novelizácii ďalších právnych predpisov a interných predpisov, najmä pokiaľ ide o sociálne dávky a pobyt, s cieľom v plnej miere vykonávať právne predpisy o registrovanom partnerstve; požaduje ďalšie opatrenia proti nenávistným prejavom, sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii komunity LGBTIQ osôb a na zlepšenie ich prístupu k spravodlivosti, zamestnaniu, bývaniu a zdravotnej starostlivosti, okrem iného zabezpečením prístupu transrodových osôb k hormonálnej terapii a rešpektovaním ich fyzickej a duševnej integrity;

45. vyzýva Čiernu Horu, aby náležite zapojila občiansku spoločnosť LGBTIQ do práce novej pracovnej skupiny pre právne uznanie rodu, ktorá by sa mala usilovať o právne uznanie rodu na základe sebaurčenia;

46. vyjadruje poľutovanie nad tým, že osoby so zdravotným postihnutím naďalej čelia viacerým formám diskriminácie, ktoré ešte zhoršila pandémia COVID-19, a že sa nedosiahol súlad vnútroštátnych právnych predpisov s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; víta skutočnosť, že prebieha reforma národného systému určovania zdravotného postihnutia, a požaduje účinné vykonávanie stratégií na riešenie nedostatkov pri dodržiavaní práv osôb so zdravotným postihnutím naprieč sektormi a politikami vrátane zdravotnej starostlivosti a trhu práce a v rámci správnych a súdnych konaní; zdôrazňuje naliehavú potrebu stratégie deinštitucionalizácie;

Zmierenie a dobré susedské vzťahy

47. oceňuje konštruktívnu úlohu Čiernej Hory v regionálnej spolupráci a víta realizáciu opatrení v rámci spoločného regionálneho trhu západného Balkánu; požaduje konkrétne opatrenia na nájdenie a realizáciu konečných a záväzných riešení dlhodobých dvojstranných sporov v konštruktívnom a susedskom duchu vrátane pohraničných sporov so susednými krajinami a otázok vymedzenia hraníc s Chorvátskom a so Srbskom;

48. zdôrazňuje, že celá regionálna hospodárska spolupráca na západnom Balkáne by mala byť inkluzívna a prijateľná pre všetkých šesť krajín, pričom by sa nadviazala spolupráca na rovnakom základe a zároveň posilnilo ďalšie zosúladenie s normami a acquis EÚ; v tejto súvislosti vyjadruje obozretný postoj k iniciatíve Otvorený Balkán, ktorá nezahŕňa všetkých šesť krajín, a vyjadruje presvedčenie, že by mala byť založená na pravidlách EÚ a mala by mať len pozitívny vplyv na proces integrácie do EÚ;

49. víta zrušenie roamingových poplatkov medzi Čiernou Horou a piatimi ďalšími štátmi západného Balkánu od 1. júla 2021; naliehavo vyzýva vládu a Komisiu, aby rokovali o pláne, ktorý by viedol k rýchlemu zrušeniu roamingových poplatkov medzi Čiernou Horou a členskými štátmi EÚ;

50. berie na vedomie pokračujúcu spoluprácu Čiernej Hory v rámci procesu Sarajevskej deklarácie; víta prijatie uznesenia o Srebrenici zo 17. júna 2021; víta historicky prvú účasť ministra zahraničných vecí Čiernej Hory na spoločnej spomienkovej slávnosti na počesť obetí tábora Morinj; konštatuje, že od roku 2006 sa konalo len osem súdnych procesov s vojnovými zločinmi a súdení boli iba páchatelia na nízkej úrovni; zdôrazňuje, že by sa nemalo tolerovať popieranie genocídy, štvavá rétorika ani glorifikovanie vojnových zločincov;

51. naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby zintenzívnila svoje úsilie, pokiaľ ide o proaktívne prioritizovanie a trestanie vojnových zločinov a ich glorifikovania a objasňovanie osudov nezvestných osôb; pripomína, že je potrebné otvoriť archívy bývalých juhoslovanských tajných služieb a dodržiavať právne postupy na prenos príslušných spisov do čiernohorských štátnych archívov;

52. vyzýva čiernohorské orgány, aby plne dodržiavali ustanovenia o nástupníctve bývalej Juhoslovanskej socialistickej federatívnej republiky, najmä čo sa týka vojenských prostriedkov;

Hospodárstvo

53. vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcou vysokou mierou nezamestnanosti, najmä medzi ženami a mladými ľuďmi, a naliehavo vyzýva orgány, aby zintenzívnili úsilie o zlepšenie ich prístupu na trh práce a riešili únik mozgov, rodové rozdiely v zamestnanosti a odmeňovaní a dostupnosť cenovo prístupnej starostlivosti o deti; opätovne zdôrazňuje potrebu lepšieho zosúladenia vzdelávacieho systému s trhom práce; berie na vedomie oživenie trhu práce a víta kroky na vykonávanie programu záruky pre mladých ľudí;

54. berie na vedomie ohlásenie iniciatívy Europe Now, ktorej cieľom je dosiahnuť vyššiu životnú úroveň a konkurencieschopnejšie hospodárstvo prostredníctvom udržateľnejšieho a inkluzívnejšieho modelu hospodárskeho rastu;

55. vyjadruje obavy v súvislosti s udržateľnou makroekonomickou stabilitou a rastúcou zraniteľnosťou Čiernej Hory v dôsledku nárastu verejného dlhu, najmä voči Číne, a novej pôžičky vo výške 750 miliónov EUR, ktorú si vláda vzala bez konzultácie s parlamentom; víta úsilie vynaložené na zníženie tejto fiškálnej zraniteľnosti vrátane tej, ktorá sa týka Číny; vyzýva Komisiu, aby sa v ďalšej správe o krajine venovala makroekonomickej situácii a zraniteľnosti; konštatuje, že investície tretích krajín a zahraničných spoločností do strategických odvetví môžu predstavovať riziko vzniku neodôvodnenej hospodárskej závislosti;

56. so znepokojením berie na vedomie negatívny vplyv pandémie COVID-19 na hospodárstvo Čiernej Hory; berie na vedomie povzbudivé náznaky hospodárskeho oživenia Čiernej Hory v roku 2021 po hlbokej recesii v roku 2020 a víta predpokladaný silný hospodársky rast Čiernej Hory; požaduje udržateľnejšie hospodárske a finančné plánovanie, ako aj včasnejšiu a konštruktívnejšiu reakciu s cieľom minimalizovať škody vzniknuté sociálnym skupinám v najzraniteľnejších situáciách v dôsledku pandémie; vyzýva vládu, aby v procese obnovy po pandémii usporiadala skutočný sociálny dialóg;

57. víta vyplatenie 60 miliónov EUR z balíka makrofinančnej pomoci v súvislosti s ochorením COVID-19 zameraného na zmiernenie hospodárskeho vplyvu pandémie a udržanie makroekonomickej stability, ako aj mobilizáciu 14,2 miliardy EUR z IPA III na podporu partnerov zo západného Balkánu pri plnení požiadaviek na členstvo v Európskej únii;

58. víta oznámenie o digitalizácii verejných služieb a rozvoji transakčných služieb elektronickej verejnej správy s cieľom posilniť hospodársku obnovu; vyzýva čiernohorskú vládu, aby presadzovala digitálne začlenenie všetkých sociálnych skupín, a podporuje rozvoj cielených preventívnych opatrení a stimulov na legalizáciu neformálnych podnikov a zamestnancov, pretože veľký neformálny sektor naďalej brzdí hospodársky a sociálny rozvoj v Čiernej Hore;

59. víta podpísanie dohody o pridružení k programu Horizont Európa na roky 2021 – 2027;

60. dôrazne odsudzuje tzv. systém zlatých pasov a vyjadruje poľutovanie nad jeho predĺžením do decembra 2022 napriek predchádzajúcim oznámeniam o jeho postupnom ukončení a bez širších konzultácií s príslušnými inštitúciami; naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby prijala viac opatrení na predchádzanie praniu špinavých peňazí; zdôrazňuje, že občianstvo za investície so sebou prináša bezpečnostné riziká a potenciál pre korupciu, pranie špinavých peňazí a daňové úniky; vyzýva Čiernu Horu, aby tento systém okamžite ukončila; so znepokojením konštatuje, že v období od decembra 2020 do roku 2022 bolo ruským štátnym príslušníkom udelených takmer 200 občianstiev;

Životné prostredie, energetika a doprava

61. víta prijatie národného plánu adaptácie na zmenu klímy a nabáda Čiernu Horu, aby urýchlila reformy v súlade s rámcom politík EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a posilnila svoje vykonávacie postupy; vyzýva orgány, aby v tejto súvislosti čo najlepšie využili dostupnú predvstupovú pomoc EÚ s cieľom pokročiť k splneniu kritérií na uzavretie kapitoly 27 (Životné prostredie a zmena klímy);

62. víta balík opatrení v oblasti čistej energie prijatý v novembri 2021; nabáda orgány, aby pokročili vo vypracúvaní svojho národného energetického a klimatického plánu, pričom sa zamerajú na udržateľné obnoviteľné zdroje energie a vyhnú sa novým investíciám do infraštruktúry založenej na zemnom plyne a uhlí, a aby ho predložili sekretariátu Energetického spoločenstva na účel vydania odporúčaní; vyzýva Čiernu Horu, aby zvýšila úsilie o obmedzenie strát v rozvodnej sieti elektrickej energie, diverzifikovala svoje obnoviteľné zdroje a znížila svoju závislosť od výroby elektriny s využitím vodnej energie, ktorá je z hľadiska klímy zraniteľná; víta pozastavenie koncesných dohôd pre malé vodné elektrárne, ktoré nedodržiavali príslušné environmentálne normy, a žiada, aby všetky nové projekty rešpektovali normy EÚ v oblasti životného prostredia, štátnej pomoci a koncesií; naliehavo vyzýva orgány, aby zlepšili monitorovanie a vykonávanie opatrení v oblasti kvality ovzdušia v znečistených oblastiach;

63. vyjadruje poľutovanie nad tým, že prevádzka uhoľnej elektrárne Pljevlja pokračuje aj po prekročení maximálneho počtu prevádzkových hodín, a znova naliehavo vyzýva čiernohorské orgány, aby ju bezodkladne uviedli do súladu so Zmluvou o Energetickom spoločenstve; so znepokojením berie na vedomie zvýšenie nákladov o 15 miliónov EUR na plánovanú rekonštrukciu elektrárne v súlade s environmentálnymi normami, ktorá sa ešte nezačala; vyzýva orgány, aby zverejnili štúdiu uskutočniteľnosti a závery vyšetrovania prokurátora, pokiaľ ide o postup verejného obstarávania, a aby zvážili komplexný plán transformácie s ohľadom na plánované zatvorenie elektrárne;

64. opakuje svoju výzvu Čiernej Hore, aby prijala naliehavé opatrenia na účinnú ochranu chránených oblastí, a nabáda ju, aby pokračovala v identifikácii potenciálnych lokalít sústavy Natura 2000; víta vyhlásenie troch chránených morských oblastí (Platamuni, Katič a Stari Ulcinj) a návrh na zahrnutie bukových lesov národného parku Biogradska Gora do zoznamu svetového dedičstva UNESCO; vyjadruje znepokojenie nad poškodením vodných útvarov a riek v súvislosti s projektmi infraštruktúry vrátane Skadarského jazera a lokalít Sinjajevina, Komarnica a ďalších; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek počiatočnému pokroku sa otázka Sinjajeviny stále nevyriešila; zdôrazňuje, že je potrebné vykonať posúdenie a zabezpečiť súlad so smernicou o biotopoch a rámcovou smernicou o vode; naliehavo vyzýva čiernohorské orgány, aby presadzovali účinné, odrádzajúce a primerané sankcie za všetky trestné činy proti životnému prostrediu a aby odstránili korupciu v tomto odvetví;

65. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v kľúčových sektorových reformách v oblasti dopravnej politiky; vyzýva Čiernu Horu, aby ďalej vykonávala svoju stratégiu rozvoja dopravy a posilnila administratívne kapacity na realizáciu transeurópskych sietí; zdôrazňuje, že na západnom Balkáne je stavebníctvo jedným z najzraniteľnejších sektorov, pokiaľ ide o organizovanú trestnú činnosť a korupciu; zdôrazňuje, že investície do infraštruktúry musia byť v súlade s normami EÚ týkajúcimi sa posudzovania vplyvu na životné prostredie a analýz nákladov a prínosov, pričom musia dodržiavať pravidlá EÚ v oblasti verejného obstarávania a štátnej pomoci;

66. berie na vedomie zvýšený záujem Číny investovať do oblasti západného Balkánu a do projektov dopravnej infraštruktúry v Čiernej Hore v rámci jej iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta; víta hospodársky a investičný plán Európskej únie pre západný Balkán a iniciatívu EÚ Global Gateway ako ekologickejšie a transparentné alternatívy na financovanie projektov infraštruktúry;

67. s poľutovaním berie na vedomie škody spôsobené v biosférickej rezervácii povodia rieky Tara a v národnom parku Durmitor, ktorý je lokalitou svetového dedičstva UNESCO, v súvislosti s výstavbou diaľnice Bar – Boljare; vyzýva Čiernu Horu, aby zaviedla opatrenia na revitalizáciu riečneho koryta a pozorne monitorovala vplyv výstavby dopravnej infraštruktúry na životné prostredie; vyjadruje znepokojenie nad tým, že náklady na výstavbu diaľnice Bar – Boljare boli značne podhodnotené a že sa neprijali žiadne opatrenia napriek nejasným postupom verejného obstarávania, nedostatočnej dokumentácii týkajúcej sa plánovania a ekologickým obavám; konštatuje, že o žiadosti Čiernej Hory o spolufinancovanie z Investičného rámca pre západný Balkán sa ešte nerozhodlo;

68. vyzýva Čiernu Horu, aby riešila problém nezákonného zneškodňovania odpadu a prijala ďalšie opatrenia na zlepšenie postupov plánovania čistiarní odpadových vôd s cieľom urýchliť ich výstavbu; berie na vedomie nedostatočný pokrok a rastúce náklady, pokiaľ ide o výstavbu základných čistiarní odpadových vôd s cieľom zabrániť znečisťovaniu splaškami v siedmich obciach;

69. nabáda Čiernu Horu, aby zintenzívnila činnosť v oblasti inštitucionálnych a legislatívnych reforiem týkajúcich sa lovu a rybolovu s osobitným zameraním na chránené oblasti a chránené druhy;

o

o o

70. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie predsedovi Európskej rady, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a prezidentovi, vláde a parlamentu Čiernej Hory.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

12.5.2022

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

64

7

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alviina Alametsä, Alexander Alexandrov Yordanov, Maria Arena, Petras Auštrevičius, Traian Băsescu, Malin Björk, Anna Bonfrisco, Fabio Massimo Castaldo, Susanna Ceccardi, Włodzimierz Cimoszewicz, Katalin Cseh, Tanja Fajon, Michael Gahler, Kinga Gál, Giorgos Georgiou, Sunčana Glavak, Raphaël Glucksmann, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Márton Gyöngyösi, Balázs Hidvéghi, Sandra Kalniete, Peter Kofod, Dietmar Köster, Andrius Kubilius, Ilhan Kyuchyuk, Jean-Lin Lacapelle, David Lega, Miriam Lexmann, Nathalie Loiseau, Leopoldo López Gil, Antonio López-Istúriz White, Claudiu Manda, Thierry Mariani, Pedro Marques, David McAllister, Vangelis Meimarakis, Sven Mikser, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Gheorghe-Vlad Nistor, Urmas Paet, Demetris Papadakis, Kostas Papadakis, Tonino Picula, Manu Pineda, Giuliano Pisapia, Thijs Reuten, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Jacek Saryusz-Wolski, Mounir Satouri, Andreas Schieder, Radosław Sikorski, Jordi Solé, Sergei Stanishev, Tineke Strik, Dominik Tarczyński, Hermann Tertsch, Dragoş Tudorache, Hilde Vautmans, Harald Vilimsky, Idoia Villanueva Ruiz, Viola Von Cramon-Taubadel, Thomas Waitz, Witold Jan Waszczykowski, Charlie Weimers, Bernhard Zimniok, Željana Zovko

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Vladimír Bilčík, Marc Botenga, Erik Marquardt, Gabriel Mato, Paulo Rangel, Ramona Strugariu

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

64

+

ECR

Jacek Saryusz-Wolski, Dominik Tarczyński, Hermann Tertsch, Witold Jan Waszczykowski

ID

Anna Bonfrisco, Susanna Ceccardi

NI

Fabio Massimo Castaldo, Kinga Gál, Márton Gyöngyösi, Balázs Hidvéghi

PPE

Alexander Alexandrov Yordanov, Traian Băsescu, Vladimír Bilčík, Michael Gahler, Sunčana Glavak, Sandra Kalniete, Andrius Kubilius, David Lega, Miriam Lexmann, Leopoldo López Gil, Antonio López-Istúriz White, David McAllister, Gabriel Mato, Vangelis Meimarakis, Francisco José Millán Mon, Gheorghe-Vlad Nistor, Paulo Rangel, Radosław Sikorski, Željana Zovko

Renew

Petras Auštrevičius, Katalin Cseh, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Ilhan Kyuchyuk, Nathalie Loiseau, Javier Nart, Urmas Paet, Ramona Strugariu, Dragoş Tudorache, Hilde Vautmans

S&D

Maria Arena, Włodzimierz Cimoszewicz, Tanja Fajon, Raphaël Glucksmann, Dietmar Köster, Claudiu Manda, Pedro Marques, Sven Mikser, Demetris Papadakis, Tonino Picula, Giuliano Pisapia, Thijs Reuten, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Andreas Schieder, Sergei Stanishev

The Left

Malin Björk

Verts/ALE

Alviina Alametsä, Erik Marquardt, Mounir Satouri, Jordi Solé, Tineke Strik, Viola Von Cramon-Taubadel, Thomas Waitz

 

7

-

ECR

Charlie Weimers

ID

Peter Kofod, Jean-Lin Lacapelle, Thierry Mariani, Harald Vilimsky, Bernhard Zimniok

NI

Kostas Papadakis

 

4

0

The Left

Marc Botenga, Giorgos Georgiou, Manu Pineda, Idoia Villanueva Ruiz

 

Vysvetlenie použitých znakov :

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

Posledná úprava: 16. júna 2022
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia