SPRÁVA o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje politický program Cesta k digitálnemu desaťročiu do roku 2030

23.5.2022 - (COM(2021)0574 – C9‑0359/2021 – 2021/0293(COD)) - ***I

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajkyňa: Martina Dlabajová

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-001 (PDF - 238 KB)
• 001-001 (DOC - 61 KB)
• 002-002 (PDF - 278 KB)
• 002-002 (DOC - 96 KB)

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje politický program Cesta k digitálnemu desaťročiu do roku 2030

(COM(2021)0574 – C9‑0359/2021 – 2021/0293(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2021)0574),

– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 173 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0359/2021),

– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[1],

– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre kultúru a vzdelávanie;

– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A9-0159/2022),

1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

 

Pozmeňujúci návrh  1

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU

[k návrhu Komisie]

---------------------------------------------------------

2021/0293 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje politický program Cesta k digitálnemu desaťročiu do roku 2030

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 173 ods. 3,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[2],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[3],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom[4],

keďže:

1. Komisia vo svojom oznámení s názvom Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob z 9. marca 2021[5] (ďalej len „oznámenie o digitálnom kompase“) stanovila svoju víziu do roku 2030 s cieľom posilniť postavenie občanov a podnikov prostredníctvom digitálnej transformácie. Prístup Únie k digitálnej transformácii hospodárstva a spoločnosti by mal zahŕňať digitálnu otvorenú strategickú autonómiu, globálne líderstvo, dostupnosť, inklúziu, rovnosť, udržateľnosť, odolnosť, bezpečnosť, lepšiu kvalitu života, dostupnosť služieb a rešpektovanie práv a ambícií občanov a mal by v Únii prispievať k hospodárstvu a spoločnosti, ktoré budú dynamické, spravodlivé a budú efektívne využívať zdroje.

2. Európska rada vo svojom vyhlásení z 25. marca 2021 označila oznámenie o digitálnom kompase za krok smerom k naplánovaniu digitálneho rozvoja Európy v najbližších desiatich rokoch a potvrdila víziu, ktorá sa v ňom stanovuje, vrátane myšlienky politického programu so spoľahlivou riadiacou štruktúrou a s rámcom na uľahčenie vykonávania viacnárodných projektov, ktoré sú potrebné na digitálnu transformáciu Európy v kritických oblastiach. Zároveň vyzvala Komisiu, aby rozšírila súbor politických nástrojov Európskej únie na digitálnu transformáciu, a to na úrovni Európskej únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni, a aby využila všetky dostupné nástroje z oblasti priemyselnej a obchodnej politiky a politiky hospodárskej súťaže, zručností, vzdelávania, výskumu a inovácie, ako aj nástroje dlhodobého financovania na uľahčenie digitálnej transformácie.

2a. Program politiky do roku 2030 Cesta k digitálnemu desaťročiu by mal prispieť k dosiahnutiu cieľov uvedených v Európskom vyhlásení o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí (podpísanom XXXX), ktoré stavia ľudí do centra digitálnej transformácie.

3. Ako sa uvádza v oznámení Komisie o aktualizácii novej priemyselnej stratégie na rok 2020[6], je potrebné, aby Európska únia identifikovala systémy kritických technológií a strategické odvetvia, riešila strategické slabé stránky a vysokorizikové závislosti, ktoré by mohli viesť k nedostatočným dodávkam alebo ku kybernetickým rizikám, a podporovala digitálnu transformáciu. Tým sa zdôrazňuje význam toho, aby členské štáty spojili sily a podporili snahu priemyslu o riešenie týchto závislostí a o rozvoj strategických potrieb v oblasti kapacít. Zároveň je to reakciou na analýzu v správe o strategickom výhľade za rok 2021[7]. V rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a pri vypracúvaní národných plánov obnovy a odolnosti Komisia povzbudila členské štáty, aby koordinovali svoje snahy v prospech viacnárodných projektov v digitálnej oblasti. Touto skúsenosťou sa zdôraznilo, že v záujme realizácie viacnárodných projektov je potrebné, aby Komisia podporila koordinačné úsilie členských štátov a aby mala Únia k dispozícii mechanizmy vykonávania, ktoré uľahčujú spoločné investície. V spojení s inými iniciatívami Komisie, ako je napríklad Monitorovacie stredisko pre kritické technológie[8], by sa mala zaviesť riadiaca štruktúra na vykonanie oznámenia o digitálnom kompase, ktorá by mala prispieť k identifikácii súčasných a možných budúcich digitálnych strategických závislostí Únie, ako aj k posilneniu jej digitálnej otvorenej strategickej autonómie.

4. V oznámení Komisie o Európskej zelenej dohode[9] sa zdôraznilo, že Európa by mala využiť potenciál digitálnej transformácie, ktorá je kľúčovým faktorom umožňujúcim dosiahnutie cieľov zelenej dohody. Únia by mala podporovať potrebnú digitálnu transformáciu a investovať do nej, pretože digitálne technológie sú kľúčovým faktorom umožňujúcim dosiahnuť ciele udržateľnosti, ktoré Európska zelená dohoda, Parížska dohoda a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja stanovujú v mnohých rôznych sektoroch. Digitálne technológie ako umelá inteligencia, 5G, 6G, blockchain, cloud computing, edge computing a internet vecí by mali zrýchliť a maximalizovať dosah politík na riešenie zmeny klímy a ochranu životného prostredia. To znamená, že digitálne technológie a elektronika sa musia stať udržateľnými počas celého svojho životného cyklu vrátane výrobkov, výrobných procesov, potrebnej infraštruktúry a odpadového hospodárstva. Spolu so satelitnou navigáciou a lokalizáciou digitalizácia prináša nové príležitosti aj v oblasti diaľkového monitorovania znečistenia ovzdušia a vody a monitorovania a optimalizácie využívania energie a prírodných zdrojov. Európa potrebuje digitálny sektor, ktorého ústredným prvkom bude udržateľnosť, a musí zabezpečiť, aby sa digitálne infraštruktúry a technológie stali preukázateľne udržateľnejšími a obnoviteľnými, efektívnejšie využívali energiu a zdroje a prispievali k udržateľnému obehovému a klimaticky neutrálnemu hospodárstvu a spoločnosti v súlade s Európskou zelenou dohodou. Dvojitá digitálna a zelená transformácia by nemala nahradiť závislosť od fosílnych palív závislosťou od kritických surovín.

4a. Politiky a investície do digitálnej infraštruktúry by sa mali zameriavať aj na zabezpečenie inkluzívnej pripojiteľnosti s prístupným a cenovo dostupným prístupom na internet, aby sa preklenula digitálna priepasť v celej Únii s osobitnou pozornosťou venovanou územným rozdielom;

5. Opatrenia plánované v oznámení o digitálnom kompase by sa mali vykonať v záujme zintenzívnenia opatrení vymedzených v stratégii o formovaní digitálnej budúcnosti Európy, a to na základe existujúcich nástrojov Únie [ako sú programy súdržnosti, Nástroj technickej podpory, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694[10], nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695[11], nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523[12], nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/690[13] a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/11533[14]] a finančných prostriedkov pridelených na digitálnu transformáciu v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241[15]. Týmto rozhodnutím by sa preto mal zriadiť politický program Cesta k digitálnemu desaťročiu s cieľom dosiahnuť, urýchliť a formovať úspešnú digitálnu transformáciu hospodárstva a spoločnosti v Únii.

5a. Európsky pilier sociálnych práv zakotvuje právo na prístup k základným službám dobrej kvality vrátane digitálnej komunikácie, ako aj právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie.

6. S cieľom sledovať trajektóriu Únie v súvislosti s tempom digitálnej transformácie by sa mali stanoviť digitálne ciele. Tieto ciele by sa mali spájať s konkrétnymi oblasťami, v ktorých by sa mal pokrok v Únii dosahovať spoločne. Ciele nadväzujú na štyri hlavné body určené v oznámení o digitálnom kompase, ktoré boli identifikované ako základné oblasti digitálnej transformácie Únie: digitálne zručnosti, digitálne infraštruktúry, digitalizácia podnikov a verejných služieb.

7. Základné aj pokročilé digitálne zručnosti sú kľúčové z hľadiska posilnenia kolektívnej odolnosti spoločnosti v Únii, zvrátenia úniku mozgov a zvýšenia príťažlivosti Únie pre vysokokvalifikovaných odborníkov. Podľa výročnej správy Komisie o európskych MSP za roky 2020 – 2021 z júla 2021 pandémia ochorenia COVID-19 pozitívne urýchlila zavádzanie digitálnych riešení pre obchodné operácie a zvýšila dostupnosť služieb elektronickej verejnej správy pre občanov a podniky. V Únii však pretrvávajú závažné rozdiely medzi požadovaným počtom odborníkov, ktorí získali pokročilé digitálne zručnosti, a ich dostupnosťou na trhu práce Únie. V indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) Komisie za rok 2021 sa uvádza, že podniky Únie, najmä malé a stredné podniky (MSP), mali problémy nájsť odborníkov v oblasti IKT v dostatočnom počte už pred pandémiou. Digitálne zdatní a spôsobilí občania dokážu využiť príležitosti digitálneho desaťročia. Na dosiahnutie tohto cieľa by sa mal klásť silný dôraz na vzdelávanie, aby sa zabezpečilo, že učitelia a vzdelávacia komunita ako celok budú mať primerané vzdelanie, zručnosti a výbavu na účinné využívanie technológií vo svojich vyučovacích metódach a na výučbu digitálnych technológií. Okrem toho by digitálna odborná príprava a vzdelávanie mali podporovať zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu, ako aj celoživotné vzdelávanie aktívneho obyvateľstva s cieľom zabezpečiť plné využitie príležitostí, ktoré prináša digitalizácia priemyslu a služieb, a zároveň lepšie pripraviť študentov na vstup na trh práce v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Mala by sa podporovať aj  odborná príprava v  digitálnej oblasti poskytovaná zamestnávateľmi vo forme učenia sa praxou. Vzdelávanie a odborná príprava prinesú konkrétne kariérne stimuly na elimináciu pretrvávajúcich rodových rozdielov a ich predchádzanie.

7a. Základnými faktormi, ktoré umožňujú využívanie výhod digitalizácie, ako aj ďalší technologický vývoj a vedúce postavenie Únie v digitálnej oblasti, sú udržateľná digitálna infraštruktúra na zabezpečenie pripojiteľnosti, mikroelektronika a schopnosť spracúvať veľké dáta. V súlade s oznámením Komisie z 30. júna 2021 s názvom Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ: za silnejšie, prepojené, odolné a prosperujúce vidiecke oblasti do roku 2040 je potrebná spoľahlivá, rýchla a bezpečná pripojiteľnosť pre všetkých a všade v Únii, a to aj vo vidieckych a vzdialených oblastiach, ako sú ostrovy, horské a riedko osídlené regióny, ako aj najvzdialenejšie regióny. Spoločenské potreby v súvislosti so šírkou pásma nahrávania a sťahovania neustále rastú. Do roku 2030 by mali byť siete s gigabitovými rýchlosťami dostupné pre všetkých, ktorí takúto kapacitu potrebujú alebo chcú. Všetky domácnosti a podniky v Únii, najmä MSP, by mali mať možnosť využívať gigabitové služby, ktoré môžu byť v praxi poskytované používateľom pomocou rôznych základných technológií, ako sú káble s optickým vláknom, satelity, 5G, 6G a Wi-Fi novej generácie, a to na základe ich efektívnosti, a ktoré by mali zahŕňať aj posledný segment až po zariadenie koncového používateľa. Budú potrebné konvergentné podmienky pre investície do digitálnych infraštruktúr, najmä na vytvorenie primeraných rámcov, aby všetci účastníci trhu, ktorí majú prospech z digitálnej transformácie, prevzali svoju sociálnu zodpovednosť a prispeli ku konkurenčnému a fungujúcemu prostrediu pre verejné statky, služby a infraštruktúru v prospech všetkých občanov v Európe.

7b. Technologicky neutrálny prístup k pripojiteľnosti je zásada, ktorou by sa mali riadiť digitálne politiky Únie a vnútroštátne digitálne politiky. Tým nie je dotknutá skutočnosť, že na dosiahnutie prosperity Únia potrebuje infraštruktúru digitálnej pripojiteľnosti s čo najvyššou výkonnosťou, odolnosťou, bezpečnosťou a udržateľnosťou. So všetkými technológiami, ktoré môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti pripojiteľnosti a ekologických cieľov vrátane súčasného a budúceho pokroku v oblasti káblov s optickými vláknami, Wi-Fi, satelitov, 5G a 6G, by sa malo zaobchádzať rovnako, pričom by sa tiež mali náležite zohľadniť ich osobitné objektívne charakteristiky.

7c. Mikroprocesory sú už teraz rozhodujúce pre väčšinu kľúčových strategických hodnotových reťazcov a očakáva sa, že v budúcnosti po nich bude ešte väčší dopyt, a to najmä v najinovatívnejších oblastiach. Takisto sa očakáva, že kľúčovými umožňujúcimi faktormi budú klimaticky neutrálne vysokobezpečné okrajové uzly, ktoré zaručia prístup k dátovým službám s malým oneskorením bez ohľadu na to, kde sa podniky nachádzajú, a zároveň aj významný príspevok k dosiahnutiu zníženia spotreby energie, a kvantová kapacita.

8. Okrem plnenia úlohy umožňujúcich faktorov budú všetky uvedené technológie a technológie budúcnosti jadrom nových výrobkov, nových výrobných procesov a nových obchodných modelov na základe spravodlivej a bezpečnej výmeny údajov v dátovom hospodárstve, a to pri zabezpečení účinnej ochrany súkromia a ochrany osobných údajov. Transformácia podnikov bude závisieť od ich schopnosti osvojiť si nové digitálne technológie rýchlo a vo všetkých oblastiach vrátane priemyselných ekosystémov a ekosystémov služieb, ktoré v tomto smere v súčasnosti zaostávajú. Táto transformácia je obzvlášť dôležitá pre MSP, ktoré naďalej čelia značným medzerám v digitalizácii oproti väčším podnikom.

8a. Členské štáty sa vyzývajú, aby v rámci svojej verejnej správy uplatňovali zásadu „jedenkrát a dosť“. V takýchto prípadoch by úrady verejnej správy mali konať, ak je povolené interné opakované použitie týchto údajov, pri náležitom dodržiavaní pravidiel ochrany údajov, aby nedošlo k dodatočnému zaťaženiu občanov a podnikov.

9. Demokratický život a verejné služby budú takisto v zásadnej miere závisieť od digitálnych technológií, a preto by mali byť v plnej miere prístupné pre každého občana a podnik ako prvotriedne digitálne prostredie, ktoré bude poskytovať jednoducho použiteľné, efektívne a personalizované služby a nástroje s vysokými štandardmi bezpečnosti a ochrany súkromia. Dostupnosť služieb offline by sa však mala zachovať pri prechode na digitálne nástroje.

9a. Digitálne technológie by mali prispievať k dosahovaniu širších spoločenských výsledkov, ktoré sa neobmedzujú len na digitálnu oblasť, ale majú pozitívny vplyv na každodenný život občanov a ich blaho. Ak má byť digitálna transformácia úspešná, mala by ísť ruka v ruke so zlepšeniami v oblasti demokracie, dobrej správy vecí verejných, sociálneho začlenenia a efektívnejších verejných služieb.

10. Komisia by tieto digitálne ciele mala preskúmať do júna 2026 s cieľom posúdiť, či stále spĺňajú vysokú úroveň ambícií digitálnej transformácie, a v prípade potreby ich aktualizovať alebo zaviesť ďalšie digitálne ciele.

10a. Ak sa využívajú verejné finančné prostriedky, je nevyhnutné, aby sa pre spoločnosť a podniky získala maximálna hodnota. Financovanie by preto malo byť podľa možnosti podmienené tým, že výstupy financovaných projektov nebudú podliehať žiadnym obmedzeniam.

11. Harmonický, inkluzívny a stabilný pokrok k dosiahnutiu digitálnej transformácie a digitálnych cieľov v Únii si vyžaduje komplexnú, odolnú, spoľahlivú, flexibilnú a transparentnú formu riadenia na základe úzkej spolupráce a koordinácie inštitúcií, orgánov a agentúr Únie a členských štátov. Primeraným mechanizmom by sa mala zabezpečiť koordinácia konvergencie, prevod najlepších postupov, ako aj súlad a účinnosť politík a opatrení na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni a zároveň by sa mala stimulovať aktivácia vhodných synergií medzi fondmi Únie a vnútroštátnymi fondmi, ako aj medzi rôznymi iniciatívami a programami Únie. Na tento účel by Komisia mala vypracovať jasné, jednoduché a praktické usmernenia s cieľom čo najlepšie využiť najvhodnejšie typy synergií. Vzhľadom na to všetko je potrebné stanoviť ustanovenia o mechanizme monitorovania a spolupráce, ktorými sa vykoná oznámenie o digitálnom kompase.

12. Súčasťou tohto mechanizmu by mal byť vylepšený systém monitorovania v záujme zistenia nedostatkov v rámci strategických digitálnych kapacít Únie. Zahŕňať by mal aj mechanizmus podávania správ, a to okrem iného o pokroku pri napĺňaní vízie a dosahovaní zodpovedajúcich digitálnych cieľov do roku 2030, ako aj o všeobecnejšom stave plnenia cieľov stanovených v tomto rozhodnutí. Mal by sa ním vytvoriť rámec spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi s cieľom identifikovať riešenia slabých stránok a navrhnúť cielené opatrenia, pokiaľ ide o účinné prostriedky nápravy.

13. Index DESI[16] by sa mal stať súčasťou správy o stave digitálneho desaťročia a mal by sa používať na monitorovanie pokroku pri dosahovaní digitálnych cieľov. Toto monitorovanie by malo zahŕňať analýzu ukazovateľov, ktorými sa meria pokrok na úrovni členských štátov, vnútroštátnych politík a iniciatív zameraných na dosiahnutie všeobecných cieľov tohto rozhodnutia a špecifických cieľov, ako aj horizontálnu a tematickú analýzu, ktorou sa bude sledovať digitálna transformácia európskych hospodárstiev a hodnotiť pokrok, ktorý v rámci nej členské štáty dosiahli. Rozmery a ukazovatele DESI by sa predovšetkým mali zosúladiť s digitálnymi cieľmi stanovenými v tomto rozhodnutí. V prípade každého digitálneho cieľa by sa v delegovaných aktoch, ktoré má prijať Komisia, mali stanoviť kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI). Tieto ukazovatele by sa mali v prípade potreby aktualizovať v záujme zabezpečenia neustáleho účinného monitorovania a zohľadnenia technologického vývoja. V členských štátoch by sa mal posilniť mechanizmus zberu údajov, aby poskytovali podrobné informácie o aktuálnom stave pokroku pri plnení digitálnych cieľov, ako aj informácie o príslušných politikách, programoch a iniciatívach na vnútroštátnej úrovni, a mal by zahŕňať údaje rozčlenené podľa rodu tam, kde je to možné. Na základe preskúmaní a v prípade potreby by Komisia mala po konzultácii s členskými štátmi vypracovať plán na úrovni Únie s cieľom stanoviť budúce potreby v oblasti zberu údajov. Komisia by pri vymedzení DESI mala vychádzať predovšetkým z oficiálnych štatistík zozbieraných v rámci rôznych prieskumov Únie o informačnej spoločnosti[17]. Na zber údajov v prípade týchto relevantných ukazovateľov, ktoré sa nemerajú v prieskumoch Únie ani nezbierajú v rámci iného podávania správ, ako je iniciatíva Komisie „Small Business Act” vrátane ročného preskúmania výkonnosti MSP, by Komisia mala použiť osobitné štúdie.

13a. DESI od roku 2019 začleňuje do hodnotiacej tabuľky digitálnej oblasti parameter ženy, v ktorej sa na základe 12 ukazovateľov posudzuje výkonnosť členských štátov v oblasti používania internetu, zručností používateľov internetu, ako aj špecializovaných zručností a zamestnanosti. Zahrnutie parametra ženy do hodnotiacej tabuľky v digitálnej oblasti a do správy o stave digitálneho desaťročia by malo umožniť monitorovanie  rodových rozdielov v digitálnej oblasti.

14. Aby boli spoluzákonodarcovia informovaní o pokroku digitálnej transformácie v Únii, Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predkladať výročnú správu o stave digitálneho desaťročia, v ktorej uvedie prehľad a analýzu digitálnej transformácie Únie a hodnotenie pokroku dosiahnutého v súvislosti s cieľmi digitálneho desaťročia a digitálnymi cieľmi na obdobie do roku 2030. Správa o stave digitálneho desaťročia (a najmä DESI) by mala slúžiť ako podklad pre európsky semester vrátane aspektov súvisiacich s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti, kým odporúčania vydané prostredníctvom správy o stave digitálneho desaťročia by mali dopĺňať odporúčania pre jednotlivé krajiny.

15. Komisia by predovšetkým mala podávať správy o tom, ako efektívne boli ciele tohto rozhodnutia začlenené do plánovania a rozvoja projektov a o všetkých zistených problémoch, ako aj o pokroku pri dosahovaní digitálnych cieľov, v ktorých podrobne opíše mieru pokroku Únie v súvislosti s plánovanými trajektóriami pre každý cieľ, posúdenie úsilia potrebného na dosiahnutie jednotlivých cieľov vrátane nedostatočných investícií do digitálnych kapacít a inovácie, ako aj zvyšovanie informovanosti o opatreniach potrebných na zvýšenie digitálnej otvorenej strategickej autonómie. V správe by sa malo uviesť aj posúdenie vykonávania príslušných regulačných návrhov, ako aj opatrení prijatých na úrovni Únie a členských štátov.

16. Na základe tejto analýzy by sa v správe uviedli konkrétne odporúčané politiky, opatrenia a kroky. Komisia by pri odporúčaní politík, opatrení alebo krokov v správe mala zohľadniť najnovšie dostupné údaje, prijaté spoločné záväzky, politiky a opatrenia vymedzené členskými štátmi, ako aj pokrok dosiahnutý v súvislosti s odporúčanými opatreniami identifikovanými v predchádzajúcich správach a riešenými počas ročnej spolupráce. Komisia by okrem toho mala zohľadniť rozdiely v potenciáli jednotlivých členských štátov prispievať k digitálnym cieľom, ako aj politiky, opatrenia a kroky, ktoré sú už zavedené a považujú sa za primerané na dosahovanie cieľov, hoci sa ich účinky ešte neprejavili.

17. Vo výročnej správe o stave digitálneho desaťročia by sa mali uviesť informácie o uplatňovaní digitálnych zásad zakotvených v Európskom vyhlásení o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí.

18. S cieľom zabezpečiť dosiahnutie cieľov digitálneho desaťročia a digitálnych cieľov, ktoré sa stanovujú v tomto rozhodnutí, a účinné prispievanie všetkých členských štátov k naplneniu tohto zámeru by sa mala prostredníctvom navrhnutia a vykonávania mechanizmu monitorovania a spolupráce zabezpečiť výmena informácií a najlepších postupov v rámci konštruktívneho a inkluzívneho dialógu medzi členskými štátmi a Komisiou a včasná výmena informácií s Európskym parlamentom.

19. Komisia by spoločne s členskými štátmi mala vypracovať plánované trajektórie, ktoré Únii umožnia dosiahnuť digitálne ciele stanovené v tomto rozhodnutí. Tieto plánované trajektórie by potom mali členské štáty v prípade potreby premietnuť do vnútroštátnych smerovaní s náležitým ohľadom na nižší ako vnútroštátny rozmer. Odlišný potenciál a odlišné štartovacie body členských štátov prispievať k digitálnym cieľom by sa mali zohľadniť a premietnuť vo vnútroštátnych trajektóriách. Tieto trajektórie by mali prispieť k posúdeniu priebežného pokroku na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni.

20. S cieľom zabezpečiť efektívnosť a účinnosť spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi by členské štáty mali Komisii predložiť vnútroštátne strategické plány digitálneho desaťročia na obdobie do roku 2030 (ďalej len „vnútroštátne strategické plány digitálneho desaťročia“), v ktorých, ak je to možné a merateľné na vnútroštátnej úrovni, navrhnú vnútroštátne trajektórie a opíšu všetky nástroje prijaté, plánované alebo vykonané v záujme prispievania k dosiahnutiu cieľov tohto rozhodnutia a digitálnych cieľov na úrovni Únie. Tieto vnútroštátne strategické plány digitálneho desaťročia by sa mali vypracovať po konzultácii s kľúčovými zainteresovanými stranami, ako sú podnikateľské organizácie vrátane zástupcov MSP, sociálni partneri, občianska spoločnosť vrátane starších a mladých ľudí, ako aj miestni a regionálni zástupcovia, a mali by byť kľúčovým nástrojom na koordináciu politík členských štátov a zabezpečenie predvídateľnosti trhu. Členské štáty by mali zohľadniť príslušné odvetvové iniciatívy na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni a zabezpečiť súlad s príslušnými iniciatívami na regionálnej úrovni. Počas ročného cyklu spolupráce by členské štáty mohli navrhnúť úpravy svojich vnútroštátnych strategických plánov digitálneho desaťročia, aby zohľadnili vývoj digitálnej transformácie na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni a aby reagovali predovšetkým na politiky, opatrenia a kroky odporúčané Komisiou.

21. Včasná dostupnosť rádiového spektra a prístup k nemu sú kľúčové z hľadiska dosiahnutia cieľov programu Cesta k digitálnemu desaťročiu v oblasti pripojiteľnosti. Členské štáty a používatelia spektra v tomto kontexte potrebujú predvídateľnosť a istotu, ktorá zabezpečí dostatočný prístup v priebehu času na zabezpečenie návratnosti investícií, ako aj, ak si to vyžaduje kontinuita služieb, zároveň pružnosť (na základe vyvíjajúcich sa potrieb) pri plánovaní čiastkových cieľov v oblasti dostupnosti spektra. Zvlášť v rámci rýchlo sa vyvíjajúceho procesu digitálnej a zelenej transformácie by včasné informácie o budúcej dostupnosti spektra a podnety k stanoveniu akýchkoľvek čiastkových cieľov od kľúčových zainteresovaných strán (ako sú orgány verejnej moci, verejní a súkromní prevádzkovatelia a používatelia)  zvýšili právnu istotu a predvídateľnosť investícií.

22. Keďže spektrum má zásadný význam z hľadiska dosiahnutia digitálnych cieľov, a najmä vytvorenia bezpečnej, výkonnej a udržateľnej digitálnej infraštruktúry, ktorá používateľom umožňuje mať prospech z pripojiteľnosti, členské štáty by mali podávať správy aj o svojich prijatých a budúcich politikách a opatreniach súvisiacich s dostupnosťou rádiového spektra a možnosťou používať ho pre existujúcich používateľov a potenciálnych investorov a prevádzkovateľov. Bez toho, aby bola dotknutá možnosť Komisie navrhnúť nové strategické orientácie alebo mechanizmy politiky spektra podľa článku 4 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972[18], by Komisia mohla v tomto smere poskytovať primerané usmernenia v záujme plnenia všeobecných cieľov a digitálnych cieľov stanovených v tomto rozhodnutí.

23. Dialóg o spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi by sa mal začať posúdením ich vnútroštátnych strategických plánov digitálneho desaťročia a mal by vychádzať z poskytnutých údajov a posúdenia vykonaného v správe o stave digitálneho desaťročia, ako aj zo spätnej väzby prijatej od príslušných zainteresovaných strán, ako sú podnikateľské organizácie vrátane zástupcov MSP, sociálni partneri, občianska spoločnosť, ako aj miestni a regionálni zástupcovia.

24. Spolupráca by potom mala byť štruktúrovaná v ročnom cykle. V časovom rámci ročnej spolupráce by sa mala zohľadniť potreba premietnuť výsledky dovtedajšej spolupráce, ako aj opatrenia, kroky a úpravy vnútroštátnych strategických plánov digitálneho desaťročia navrhnuté v správe na ďalší rok.

25. Členské štáty, pri ktorých sa v správe usúdilo, že v danej oblasti dosiahli nedostatočný pokrok, by v záujme pokroku pri dosahovaní cieľov v súlade s plánovanými trajektóriami mali navrhnúť opatrenia a kroky na úpravu, ktoré zamýšľajú prijať na podporu pokroku v danej kritickej oblasti. Komisia a členské štáty by navyše mali preskúmať, akým spôsobom členské štáty spoločne aj individuálne reagovali na odporúčané politiky, opatrenia a kroky uvedené v správe z predchádzajúceho roka. Členský štát by mal požiadať o začatie postupu partnerského preskúmania, aby dal iným členským štátom príležitosť pripomienkovať návrhy, ktoré plánuje predložiť v rámci svojho vnútroštátneho strategického plánu digitálneho desaťročia, najmä pokiaľ ide o ich vhodnosť na dosiahnutie konkrétneho cieľa. Začatie postupu partnerského preskúmania vo vzťahu k strategickému plánu digitálneho desaťročia členského štátu by mala mať možnosť navrhnúť aj Komisia.

26. Komisia a jeden alebo viaceré členské štáty môžu prijať spoločné záväzky v súvislosti s koordinovanými opatreniami, ktoré by chceli prijať na dosiahnutie cieľov, vytvoriť viacnárodné projekty a dohodnúť sa na akýchkoľvek iných opatreniach a krokoch na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni v záujme pokroku pri dosahovaní cieľov v súlade s plánovanými trajektóriami.

27. Na dosiahnutie všeobecných cieľov a digitálnych cieľov je kľúčové účinné vykonávanie odporúčaných politík, opatrení a krokov, ako aj vnútroštátnych strategických plánov digitálneho desaťročia a ich úprav. Ak členský štát účinne nevykoná tieto opatrenia a dôvody takéhoto nekonania, ktoré uvedie, sa považujú za nedostatočné, Komisia by mala prijať špecifické odporúčanie bez toho, aby boli dotknuté jej právomoci podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). V rámci týchto odporúčaní by sa mali zohľadniť a doplniť najnovšie odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v kontexte európskeho semestra.

28. Dotknutý členský štát by mal odporúčanie v maximálnej miere zohľadniť a v prípade potreby upraviť svoj vnútroštátny strategický plán digitálneho desaťročia. V prípade, že členský štát neplánuje odporúčanie vykonať, mal by uviesť dôvody, pre ktoré sa tak rozhodol, a tieto dôvody zverejniť. 

29. V záujme zabezpečenia transparentnosti a verejnej účasti by Komisia mala komunikovať so všetkými zainteresovanými stranami. Komisia by na tento účel mala úzko spolupracovať so zainteresovanými stranami vrátane verejných a súkromných aktérov, ako sú verejnoprávne subjekty v odvetví vzdelávania alebo zdravotníctva, a mala by s nimi konzultovať opatrenia na zrýchlenie digitálnej transformácie na úrovni Únie. Pri konzultáciách so zainteresovanými stranami je potrebné, aby boli čo najinkluzívnejšie a aby sa do nich zapojili tie orgány, ktoré sú nápomocné pri podpore účasti dievčat a žien na digitálnom vzdelávaní a v profesionálnej kariére, s cieľom podporovať rodovo najvyváženejší prístup pri vykonávaní národných strategických plánov. Zapojenie zainteresovaných strán by bolo dôležité aj na úrovni členských štátov, predovšetkým pri prijímaní ich vnútroštátnych strategických plánov digitálneho desaťročia a ich úprav. Komisia a členské štáty by na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni mali včas zapojiť obchodné organizácie vrátane zástupcov MSP, sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť, pričom by mali stanoviť lehoty na spätnú väzbu, ktoré sú v súlade s ich obmedzenými zdrojmi.

29. Veda, výskum, vývoj a inovácie budú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov inkluzívnej digitálnej transformácie a európskej digitálnej suverenity. Preto je potrebných viac investícií do výskumu, vývoja, inovácií, vedy a vedeckej komunity, keďže sú hnacou silou technologickej a digitálnej revolúcie.

30. Viacnárodné projekty zahŕňajúce viaceré členské štáty by mali umožniť rozsiahly zásah v kľúčových oblastiach nevyhnutný na dosiahnutie digitálnych cieľov, najmä prostredníctvom združovania zdrojov Únie, členských štátov a prípadne súkromných zdrojov. Ak je to potrebné na dosiahnutie digitálnych cieľov, členské štáty sa môžu rozhodnúť zapojiť pridružené krajiny Únie do viacnárodných projektov. Mali by sa vykonávať koordinovane v úzkej spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi. Komisia by preto mala zohrávať ústrednú úlohu pri urýchľovaní zavádzania viacnárodných projektov tým, že v rámci kategórií projektov orientačne uvedených v prílohe identifikuje viacnárodné projekty pripravené na vykonávanie, a pri poskytovaní poradenstva členským štátom, pokiaľ ide o výber najvhodnejšieho existujúceho mechanizmu vykonávania, výber zdrojov financovania a ich kombinácie, iné strategické otázky súvisiace s vykonávaním týchto projektov. Ak existujúce mechanizmy vykonávania nie sú vhodné na plnenie cieľov viacnárodného projektu, Komisia by mala poskytnúť usmernenie, pokiaľ ide o zriadenie Konzorcia pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC) ako mechanizmu vykonávania.

31. Verejná podpora viacnárodných projektov by sa mala použiť najmä na riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií primeraným spôsobom a bez toho, aby sa narušili rovnaké  podmienky, zdvojovalo alebo vytesňovalo súkromné financovanie, pričom by sa mala zabezpečiť jasná európska pridaná hodnota viacnárodných projektov a implementácia v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom, ktoré je v súlade s právom Únie.

32. Viacnárodné projekty by mali byť schopné účinne prilákať a skombinovať rôzne zdroje financovania z Únie a členských štátov a prípadne krajín pridružených k Únii, a podľa možnosti nájsť medzi nimi synergie. Možná by mala byť predovšetkým kombinácia finančných prostriedkov z centrálne riadeného programu Únie so zdrojmi členských štátov, a to za istých podmienok vrátane príspevkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako sa vysvetľuje v časti 3 usmernenia Komisie pre členské štáty týkajúceho sa plánov obnovy a odolnosti[19], ako aj príspevkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu. Vždy, keď je to odôvodnené povahou daného viacnárodného projektu, by tento projekt mal byť otvorený aj príspevkom od iných subjektov, ako sú Únia a členské štáty, vrátane súkromných príspevkov.

33. Komisia by v spolupráci s členskými štátmi a v postavení koordinátora viacnárodných projektov mala pomáhať členským štátom pri identifikácii ich záujmov v rámci viacnárodných projektov, poskytovať usmernenie k výberu optimálnych mechanizmov vykonávania a pomáhať pri vykonávaní, čím prispeje k najširšej možnej účasti.

▌

34a. Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o kľúčové ukazovatele výkonnosti. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva[20]. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

 

35. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto rozhodnutia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o  ▌zriadenie konzorcia EDIC. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011[21],

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

 

Kapitola 1

 Predmet úpravy, ciele a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy

1) Týmto rozhodnutím sa zriaďuje politický program Cesta k digitálnemu desaťročiu a stanovuje sa mechanizmus monitorovania a spolupráce k danému programu, ktorý tvoria opatrenia na:

a) stanovenie jasného smerovania digitálnej transformácie Únie a plnenia digitálnych cieľov do roku 2030 na základe merateľných ukazovateľov;

b) štruktúrovanie a stimuláciu spolupráce medzi inštitúciami Únie a členskými štátmi;

c) zabezpečenie konzistentnosti, porovnateľnosti, transparentnosti a úplnosti monitorovania a podávania správ zo strany Únie.

(2) Týmto rozhodnutím sa takisto vytvára rámec pre viacnárodné projekty.

Článok 2

Všeobecné ciele

Inštitúcie Únie a členské štáty spolupracujú v záujme podpory a splnenia týchto všeobecných cieľov (cieľov):

a) podporovať inkluzívne, etické, bezpečné a otvorené, transparentné a interoperabilné digitálne prostredie zamerané na človeka, v ktorom digitálne technológie a služby rešpektujú a posilňujú zásady, práva a hodnoty Únie;

b) posilniť kolektívnu udržateľnosť členských štátov a preklenúť digitálne rozdiely, či už sociálne, ekonomické, geografické alebo rodové, najmä podporou nepretržitých príležitostí pre každého jednotlivca na rozvoj základných a pokročilých digitálnych zručností ▌a kompetencií, ako aj posilňovaním vývoja horizontálnych vysokovýkonných digitálnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy prostredníctvom odbornej a profesionálnej prípravy, rekvalifikácie, zvyšovania kvalifikácie a celoživotného vzdelávania;

c) zabezpečiť digitálnu otvorenú strategickú autonómiu Únie, najmä prostredníctvom bezpečnej a prístupnej digitálnej infraštruktúry, ktorá dokáže spracovať veľké objemy údajov a umožní ďalší technologický vývoj, pričom bude podporovať konkurencieschopnosť priemyslu  a hospodárstva Únie, najmä MSP, a odolnosť jej hodnotových reťazcov;

d) podporovať zavádzanie a využívanie digitálnych schopností a znižovanie geografickej digitálnej priepasti a prístup k digitálnym technológiám a údajom za otvorených, prístupných a spravodlivých podmienok pri súčasnom zabezpečení ochrany základných práv vrátane bezpečnosti, s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň digitálnej intenzity a inovácie v podnikoch v Únii, najmä v MSP;

da) vytvoriť komplexný a udržateľný ekosystém interoperabilných digitálnych infraštruktúr, v ktorom budú vysoko výkonná výpočtová technika, edge, cloud a kvantový computing, umelá inteligencia, správa údajov a sieťové prepojenie fungovať v súčinnosti s cieľom vytvoriť príležitosti pre rast a pracovné miesta prostredníctvom výskumu, vývoja a inovácií;

db) podporovať rozvoj regulačných noriem s cieľom zabezpečiť, aby podniky Únie, najmä MSP, mohli spravodlivo súťažiť v rámci globálnych hodnotových reťazcov;

e) zabezpečiť, aby demokratický život, verejné služby, služby zdravotnej starostlivosti a opatrovateľské služby boli prístupné online pre každého, najmä pre znevýhodnené skupiny vrátane osôb so zdravotným postihnutím, a aby sa ponúkali inkluzívne, efektívne, interoperabilné a personalizované služby a nástroje s vysokými štandardmi bezpečnosti a ochrany súkromia;

f) zabezpečiť, aby sa digitálne infraštruktúry a technológie, ako aj zásobovanie kritickými surovinami stali udržateľnejšími a odolnejšími, efektívnejšie využívali energiu a zdroje,  využívali sa efektívnejšie a prispievali k udržateľnému obehovému a klimaticky neutrálnemu hospodárstvu a spoločnosti v súlade s Európskou zelenou dohodou vrátane podpory výskumu a inovácií, ktoré k tomu prispievajú;

fa) zabezpečiť, aby sa vypracovali a používali spoľahlivé metodiky merania energetickej efektívnosti a efektívnosti využívania zdrojov;

g) uľahčovať konvergentné podmienky verejných a súkromných investícií do digitálnej transformácie v celej Únii, a to aj posilnením synergií medzi využívaním finančných prostriedkov Únie a vnútroštátnych finančných prostriedkov a vytvorením predvídateľných regulačných a podporných prístupov, ktoré zahŕňajú aj regionálnu a miestnu úroveň;

h) zabezpečiť, aby sa koordinovane a súdržne zohľadňovali všetky politiky a programy, ktoré sú dôležité na dosiahnutie digitálnych cieľov, a mohli tak naplno prispievať k súčasnej zelenej a digitálnej transformácii, a zároveň brániť prekrývaniu a minimalizovať administratívne zaťaženie.

ha) zlepšiť odolnosť voči kybernetickým útokom, prispieť k zvýšeniu informovanosti o rizikách a informovanosti o procesoch kybernetickej bezpečnosti, zvýšiť úsilie verejných a súkromných organizácií o dosiahnutie aspoň základných úrovní kybernetickej bezpečnosti.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1. „index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (ďalej len „DESI“)“ je ročný súbor analýz a ukazovateľov merania, na základe ktorého Komisia monitoruje celkovú digitálnu výkonnosť Únie a členských štátov vo viacerých politických rozmeroch vrátane ich pokroku pri dosahovaní digitálnych cieľov stanovených v článku 4;

2. „viacnárodné projekty“ sú rozsiahle projekty, ktorými sa uľahčuje dosahovanie digitálnych cieľov stanovených v článku 4, ktorých súčasťou je financovanie zo strany Únie a členských štátov a ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článku 12;

3. „štatistika“ je štatistika, ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009[22];

4. „partnerské preskúmanie“ je mechanizmus preskúmania, prostredníctvom ktorého členské štáty ▌pripomienkujú špecifické aspekty politík, opatrení a krokov navrhnutých určitými členskými štátmi, a najmä ich efektívnosť a vhodnosť prispievať k dosiahnutiu špecifického cieľa v rámci digitálnych cieľov stanovených v článku 4, v kontexte ročnej spolupráce stanovenej v článku 8, a ktorý môže slúžiť na výmenu najlepších postupov a presadzovanie ďalšej spolupráce;

5. „plánovaná trajektória“ je predpokladaná cesta k danému digitálnemu cieľu do roku 2030 v záujme dosiahnutia digitálnych cieľov stanovených v článku 4, ktorá vychádza z historických údajov, ak sú k dispozícii.

5a. „digitálna intenzita“ je súhrnná hodnota priradená podniku na základe počtu technológií, ktoré tento podnik používa, v porovnaní s hodnotiacou tabuľkou rôznych technológií v súlade s DESI;

5b. „základná digitálna zručnosť“ je základná schopnosť používať digitálne zariadenia a online aplikácie, napríklad na účely prístupu k informáciám a osobným údajom, ich vyhľadávania a riadenia, vytvárania a zdieľania obsahu, komunikácie a spolupráce, ako aj identifikácie a kritického vyhodnocovania technológie umelej inteligencie;

5c. „pokročilá digitálna zručnosť“ je špecializovaná schopnosť využívať digitálne technológie, ako sú napríklad zručnosti potrebné na navrhnutie, vývoj, správu a  zavedenie technológií.

5d. „jednorožec“ je:

a) podnik, ktorý sa jednorožcom už stal, t. j. podniky založené po roku 1990, ktoré mali IPO alebo obchodný predaj vyšší ako 1 miliardu EUR; alebo

b)  podnik, ktorý sa jednorožcom ešte nestal, t. j. podniky, ktoré boli v poslednom kole svojho súkromného rizikového financovania ocenené na 1 miliardu EUR alebo viac (čo znamená, že ocenenie nebolo potvrdené v sekundárnej transakcii), podľa Digitálneho kompasu: komunikácia,

5e. „malý alebo stredný podnik“ alebo „MSP“ je mikropodnik, malý alebo stredný podnik vymedzený v článku 2 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES[23];

 

 

Kapitola 2

Digitálne ciele

Článok 4

Digitálne ciele

1. Inštitúcie Únie a členské štáty spolupracujú, aby sa v Únii do roku 2030 dosiahli tieto digitálne ciele (digitálne ciele):

1. digitálne zručná populácia a vysokokvalifikovaní digitálni odborníci:

a) najmenej 80 % osôb vo veku od 16 do 74 rokov bude mať aspoň základné digitálne zručnosti;

b) v Únii bude zamestnaných najmenej 20 miliónov špecialistov v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) s podporou prístupu žien k tejto oblasti s cieľom dosiahnuť rodovú rovnosť a zvýšiť počet absolventov štúdia IKT;

2. bezpečné, výkonné a udržateľné digitálne infraštruktúry:

a) všetky európske domácnosti, podniky a vzdelávacie inštitúcie budú mať gigabitové sieťové pripojenie s dosahom do posledného segmentu až po zariadenie koncového používateľa a vo všetkých obývaných oblastiach budú dostupné vysokorýchlostné siete novej generácie so zreteľom na zásady technologickej neutrality;

b) udržateľná výroba špičkových a udržateľných polovodičov v Únii bude predstavovať minimálne 20 % hodnoty svetovej výroby v súlade s nariadením [európsky akt o čipoch];

c) v Únii bude zavedených aspoň 10 000 klimaticky neutrálnych vysokobezpečných okrajových uzlov, ktoré budú rozmiestnené tak, aby sa zaručil prístup k dátovým službám s malým oneskorením (pár milisekúnd), a to bez ohľadu na to, kde sa podniky nachádzajú;

d) Únia bude mať do roku 2025 svoj prvý počítač s kvantovým zrýchlením, čím pripraví pôdu pre to, aby sa do roku 2030 dostala na špičku kvantových schopností;

da) Únia  bude mať do roku 2030 konkurencieschopnú a udržateľnú dátovú cloudovú infraštruktúru s vysokými štandardmi bezpečnosti a ochrany súkromia, ktorá je v súlade s pravidlami Únie v oblasti ochrany údajov;

3. digitálna transformácia podnikov:

a) aspoň 75 % podnikov v Únii bude v súlade so svojimi obchodnými operáciami využívať jednu alebo viacero z týchto technológií:

1. služby cloud computingu;

2.  veľké dáta;

3.  umelú inteligenciu;

b) viac ako 90 % malých a stredných podnikov (MSP) v Únii dosiahne aspoň základnú úroveň digitálnej intenzity;

c) Únia uľahčuje rast inovatívnych scaleupov a zlepší ich prístup k financiám, čo povedie aspoň k zdvojnásobeniu počtu tzv. jednorožcov a zabezpečí hladké fungovanie európskych digitálnych inovačných centier s cieľom zvýšiť strategickú otvorenú autonómiu Únie, pokiaľ ide o poskytovateľov európskych digitálnych produktov, služieb a riešení;

4. digitalizácia verejných služieb:

a) 100 % kľúčových verejných služieb bude pre občanov a podniky Únie dostupných online;

b) 100 % občanov Únie bude mať prístup k svojim zdravotným záznamom (elektronické zdravotné záznamy);

c) 100 % občanov Únie bude mať prístup k bezpečnému riešeniu digitálnej identifikácie, ktoré je uznávané v celej Únii a zabezpečuje používateľom plnú kontrolu nad ich osobnými údajmi.

2. Komisia preskúma digitálne ciele stanovené v odseku 1 do roku 2026. Komisia predloží správu o výsledku tohto preskúmania Európskemu parlamentu a Rade a v prípade, že to bude považovať za potrebné s cieľom reagovať na technický, hospodársky a spoločenský vývoj v záujme úspešnej digitálnej transformácie Únie, predloží legislatívny návrh na revíziu digitálnych cieľov uvedených v odseku 1.

Kapitola 3

Riadenie: mechanizmus monitorovania a spolupráce

Článok 5

Monitorovanie pokroku

1. Komisia monitoruje pokrok Únie vo vzťahu k všeobecným cieľom stanoveným v článku 2 a digitálnym cieľom stanoveným v článku 4. Komisia na tento účel vychádza z  ▌DESI ▌ a v súlade s článkom 25 ods. 2 na účely tohto rozhodnutia prijme delegovaný akt, v ktorom stanoví kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI) pre každý digitálny cieľ. .

2. Členské štáty Komisii včas poskytnú potrebné štatistiky a údaje, ktoré sa vyžadujú na účinné monitorovanie digitálnej transformácie a miery dosiahnutia cieľov a digitálnych cieľov, s údajmi podľa možnosti rozčlenenými na regionálnej úrovni. To zahŕňa príslušné informácie o dostupnosti a prístupnosti spektra. Ak príslušné štatistiky z členských štátov ešte nie sú k dispozícii, Komisia môže po konzultácii s členskými štátmi použiť alternatívnu metodiku zberu údajov, ako sú štúdie alebo priamy zber údajov z členských štátov, s cieľom zabezpečiť, aby boli na regionálnej a miestnej úrovni riadne zdokumentované. Použitie tejto alternatívnej metodiky zberu údajov nemá vplyv na úlohy Eurostatu stanovené v rozhodnutí Komisie 2012/504/EÚ[24]. V prípade potreby musia byť údaje rozčlenené podľa pohlavia.

3. Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi a Európskym parlamentom vymedzí na úrovni Únie plánované trajektórie na dosiahnutie každého z digitálnych cieľov, ktoré budú slúžiť ako základ monitorovania a vnútroštátnych strategických plánov digitálneho desaťročia. S ohľadom na technický, hospodársky alebo spoločenský vývoj Komisia v prípade potreby aktualizuje jednu alebo viaceré z týchto plánovaných trajektórií.

4. Členské štáty Komisii včas poskytnú potrebné informácie, ktoré sa vyžadujú na účinné monitorovanie pokroku pri uplatňovaní zásad zakotvených v ▌ vyhlásení o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí.

Článok 6

Správa o stave digitálneho desaťročia

1. Komisia každoročne predloží a predstaví Európskemu parlamentu a Rade komplexnú správu o stave digitálneho desaťročia. Komplexná správa zahŕňa pokrok dosiahnutý v súvislosti s digitálnou transformáciou Únie a obsahuje  ▌ DESI. Prvú správu predloží do... [16 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia].

2. Komisia v správe o stave digitálneho desaťročia uvedie posúdenie pokroku digitálnej transformácie Únie vo vzťahu k digitálnym cieľom, ako aj stav plnenia  cieľov a dodržiavania zásad zakotvených v Európskom vyhlásení o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí. Vykonané posúdenie pokroku vychádza predovšetkým z analýzy a kľúčových ukazovateľov výkonnosti v DESI v porovnaní s plánovanými trajektóriami na úrovni Únie, členských štátov a podľa možností regiónov, ako aj s vnútroštátnymi plánovanými trajektóriami a v relevantných prípadoch z vytvorenia a pokroku viacnárodných projektov.

3. Komisia v správe o stave digitálneho desaťročia identifikuje výrazné rozdiely a nedostatky a odporučí politiky, opatrenia a kroky, ktoré majú členské štáty prijať v oblastiach, v ktorých bol pokrok nedostatočný na dosiahnutie cieľov a digitálnych cieľov ▌. Tieto odporúčané politiky, opatrenia alebo kroky sa môžu týkať predovšetkým:

a) kolektívnej úrovne ambícií príspevkov a iniciatív navrhnutých členskými štátmi v záujme dosiahnutia všeobecných cieľov ▌a digitálnych cieľov stanovených v článku 2 a 4;

b) politík, opatrení a krokov na úrovni členského štátu a regiónov a iných politík a opatrení s potenciálnym cezhraničným významom;

c) akýchkoľvek ďalších politík, opatrení alebo krokov, ktoré sa môžu vyžadovať pri úprave vnútroštátnych strategických plánov digitálneho desaťročia;

d)  vzájomného pôsobenia a konzistentnosti existujúcich a plánovaných politík, opatrení a krokov.

4. V správe sa takisto zohľadnia spoločné záväzky uvedené v článku 8 ods. 4, ako aj ich plnenie.

5. V správe sa takisto uvedú informácie o pokroku v súvislosti s odporúčanými politikami, opatreniami alebo krokmi uvedenými v odseku 3 tohto článku a odporúčaniami prijatými podľa článku 9 a ich vykonávaním.

6. V správe sa posúdi aj potreba akýchkoľvek ďalších politík, opatrení alebo krokov, ktoré sa môžu vyžadovať na úrovni Únie.

 

Článok 7

Vnútroštátne strategické plány digitálneho desaťročia

1. Každý členský štát do [šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia  ▌] predloží Komisii svoj vnútroštátny strategický plán digitálneho desaťročia (vnútroštátny plán). Tieto vnútroštátne plány musia  byť v súlade so všeobecnými cieľmi a s digitálnymi cieľmi a prispievajú k ich dosahovaniu na úrovni Únie. Zohľadnia príslušné odvetvové iniciatívy a zabezpečia súlad s týmito iniciatívami.

2. Každý vnútroštátny plán obsahuje:

a) hlavné vykonané, prijaté a plánované politiky, opatrenia a kroky členského štátu, ktoré prispievajú k plneniu všeobecných cieľov a digitálnych cieľov ▌;

b) vnútroštátne plánované trajektórie, ktoré prispievajú k plneniu príslušných digitálnych cieľov merateľných na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, a opis toho, ako sú ciele začlenené do týchto trajektórií;

c) načasovanie a očakávaný vplyv vykonaných, prijatých a plánovaných politík, opatrení a krokov uvedených v písmene a) na všeobecné ciele a každý digitálny cieľ;

d) časový rámec vykonávania prijatých a plánovaných politík, opatrení a krokov, ako aj odhad, kedy možno očakávať, že tieto politiky, opatrenia a kroky budú mať vplyv na dosahovanie digitálnych cieľov.

3. Politiky, opatrenia a kroky uvedené v odseku 2 sa týkajú  ▌jednej alebo viacerých z týchto situácií ▌:

a) platia priamo uplatniteľné právne predpisy Únie alebo vnútroštátne právne predpisy;

b) bol prijatý jeden záväzok alebo viaceré záväzky na prijatie politík, opatrení alebo krokov;

c) pridelené finančné zdroje  ▌;

d) mobilizované ľudské zdroje ▌;

e) boli alebo sú viazané zdroje v oblasti rádiového spektra, ktoré majú prideliť alebo priradiť príslušné vnútroštátne orgány;

f) predstavujú iné dôležité umožňujúce faktory spojené so všeobecnými cieľmi a s digitálnymi cieľmi.

4. Členské štáty poskytnú všeobecný prehľad investícií potrebných na to, aby sa prispelo k plneniu všeobecných cieľov a digitálnych cieľov stanovených v ich vnútroštátnych ▌plánoch, ako aj všeobecný opis zdrojov týchto investícií, a to v relevantných prípadoch vrátane plánovaného využitia programov a nástrojov Únie. Súčasťou vnútroštátnych ▌plánov môžu byť návrhy viacnárodných projektov.

4a. Členské štáty môžu zabezpečiť regionálne plány (regionálne plány). Regionálne plány musia byť zosúladené s vnútroštátnymi plánmi členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby sa všeobecné ciele a digitálne ciele plnili na celom ich území.

5. Členské štáty zabezpečia, aby sa v ich vnútroštátnych  ▌plánoch a brali do úvahy najnovšie odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v kontexte európskeho semestra. Pri úpravách vnútroštátnych  ▌ plánov sa zohľadnia odporúčané politiky, opatrenia a kroky podľa článku 6 ods. 3 a odporúčania prijaté podľa článku 9.

6. Komisia vydá usmernenia na pomoc členským štátom pri vypracovaní ich vnútroštátnych ▌plánov, a to aj pokiaľ ide o spôsob, ako na vnútroštátnej úrovni a podľa možnosti regionálnej úrovni stanoviť primerané plánované trajektórie, ktorými možno účinne prispieť k dosiahnutiu plánovaných trajektórií na úrovni Únie. Komisia takisto poskytne členským štátom podporu pri príprave ich vnútroštátnych plánov.

Článok 8

Ročná spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi

1. Členské štáty a Komisia úzko spolupracujú s cieľom identifikovať spôsoby riešenia nedostatkov v oblastiach, v ktorých bol pokrok nedostatočný na dosiahnutie jedného alebo viacerých digitálnych cieľov  ▌ alebo v ktorých sa na základe výsledkov správy o stave digitálneho desaťročia zistili významné medzery a nedostatky. V rámci tejto analýzy sa zohľadnia predovšetkým rôzne schopnosti členských štátov prispievať k dosiahnutiu niektorých digitálnych cieľov, ako aj riziko, že oneskorenia v prípade niektorých z týchto cieľov môžu mať nepriaznivý účinok na dosahovanie iných digitálnych cieľov.

2. Komisia a členské štáty do dvoch mesiacov od uverejnenia správy o stave digitálneho desaťročia  ▌prediskutujú predbežné pripomienky členského štátu, a to najmä v súvislosti s politikami, opatreniami a krokmi, ktoré Komisia odporúča v správe o stave digitálneho desaťročia.

3. Dotknuté členské štáty do piatich mesiacov od uverejnenia správy o stave digitálneho desaťročia predložia Európskemu parlamentu a Komisii úpravy svojich vnútroštátnych  ▌plánov digitálneho desaťročia, ktoré budú pozostávať z politík, opatrení a krokov, ktoré zamýšľajú prijať, prípadne vrátane návrhov viacnárodných projektov s cieľom podporiť pokrok v oblastiach, ktorých sa týkajú digitálne ciele, a splniť všeobecné ciele ▌. Európsky parlament a jeho príslušný výbor môžu vyzvať dotknutý členský štát, aby predložil úpravy. Ak sa členský štát domnieva, že nie sú potrebné žiadne kroky a že jeho vnútroštátny ▌plán si nevyžaduje aktualizáciu, písomne uvedie svoje dôvody.

4. Komisia a jeden členský štát alebo viaceré členské štáty môžu kedykoľvek počas ročnej spolupráce prijať spoločné záväzky, konzultovať politiku, opatrenia alebo kroky s inými členskými štátmi alebo vytvoriť viacnárodné projekty v súlade s článkom 12. Komisia alebo členský štát, ktorý navrhol politiku, opatrenie alebo krok, môže takisto požiadať o začatie postupu partnerského preskúmania v súvislosti s osobitnými aspektmi danej politiky, opatrenia alebo kroku, a najmä v súvislosti s ich vhodnosťou prispievať k dosiahnutiu špecifického digitálneho cieľa. Výsledok postupu partnerského preskúmania môže byť súčasťou nasledujúcej správy o stave digitálneho desaťročia.

5. Komisia  ▌informuje členské štáty o odporúčaných politikách, opatreniach a krokoch, ktoré zamýšľa zahrnúť do správy o stave digitálneho desaťročia, ešte pred uverejnením správy.

Článok 9

Odporúčania

1. Ak členský štát nevykoná primerané úpravy svojho vnútroštátneho  ▌plánu digitálneho desaťročia v nadväznosti na politiky, opatrenia alebo kroky odporúčané Komisiou podľa článku 6 ods. 3 bez poskytnutia dostatočných dôvodov, Komisia môže prijať odporúčanie vrátane osobitnej analýzy toho, aký vplyv by toto nekonanie mohlo mať na dosiahnutie všeobecných cieľov a digitálnych cieľov podľa tohto rozhodnutia.

2. Dotknutý členský štát odporúčanie Komisie v maximálnej miere zohľadní a v prípade potreby svoj vnútroštátny strategický  ▌plán do troch mesiacov náležite upraví. Ak sa dotknutý členský štát domnieva, že by svoj vnútroštátny  ▌plán nemal upravovať v súlade s odporúčaním alebo jeho podstatnou časťou, do troch mesiacov Komisii písomne poskytne dôvody a zverejní ich.

3. Odporúčaniami sa dopĺňajú najnovšie odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v kontexte európskeho semestra a tieto odporúčania musia byť zosúladené s odporúčaniami obsiahnutými v preskúmaní výkonnosti MSP a v správach o vykonávaní stratégií pre priemysel a MSP.

4. Navyše, ak Komisia dospeje k záveru, že vnútroštátne opatrenia sú nedostatočné a ohrozujú včasné dosiahnutie všeobecných cieľov a digitálnych cieľov ▌, môže navrhnúť vhodné opatrenia a uplatniť svoje právomoci podľa zmlúv v záujme zabezpečenia kolektívneho dosiahnutia týchto všeobecných a špecifických digitálnych cieľov.

5. V prípade, že sa členský štát počas niekoľkých rokov neustále odchyľuje od plánovanej vnútroštátnej trajektórie, prípadne nezamýšľa prijať nápravné opatrenie na základe predchádzajúceho odporúčania Komisie, Komisia začne cielený dialóg s dotknutým členským štátom a informuje o ňom Európsky parlament a Radu. Európsky parlament a jeho príslušný výbor môžu vyzvať Komisiu a dotknutý členský štát, aby sa zúčastnili na výmene názorov.

6. Komisia informuje Európsky parlament a Radu o každom odporúčaní prijatom podľa tohto článku.

Článok 10

Spolupráca

1. Komisia a členské štáty úzko spolupracujú na účely plnenia povinností a úloh stanovených v tomto rozhodnutí. Členské štáty môžu na tento účel začať dialóg s Komisiou alebo s Komisiou a ostatnými členskými štátmi o akejkoľvek téme relevantnej z hľadiska dosiahnutia digitálnych cieľov a všeobecných cieľov. Komisia poskytne všetky primerané služby technickej pomoci, expertízu a zabezpečí štruktúrovanú výmenu informácií ▌, najlepšie postupy, ako aj koordináciu.

1a. Dotknuté členské štáty alebo Komisia môžu požiadať o začatie postupu partnerského preskúmania na účely plnenia povinností a úloh stanovených v tomto rozhodnutí.

Článok 11

Konzultácie so zainteresovanými stranami

1. Komisia spolupracuje úzko, dochvíľne, transparentne a priebežne so súkromnými a s verejnými zainteresovanými stranami vrátane zástupcov MSP, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti s cieľom zbierať informácie a vypracovať odporúčané politiky, opatrenia a kroky na účely vykonania tohto rozhodnutia. Všetky zasadnutia sa zaznamenávajú do registra transparentnosti EÚ.

2. Členské štáty pri prijímaní svojich vnútroštátnych plánov a ich úpravách spolupracujú dochvíľne so súkromnými a s verejnými zainteresovanými stranami vrátane zástupcov MSP, ako aj regionálnych a miestnych zástupcov, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Kapitola 4

Rámec viacnárodných projektov

Článok 12

Viacnárodné projekty

1. ▌Cieľom viacnárodných projektov je uľahčiť dosiahnutie digitálnych cieľov.

2. Viacnárodné projekty sú zamerané na jeden alebo viacero z týchto špecifických cieľov:

a) zlepšovanie spolupráce Únie a členských štátov pri dosahovaní cieľov digitálneho desaťročia rešpektovaním princípov technologickej neutrality a udržateľnosti pri prideľovaní finančných prostriedkov;

b) posilňovanie technologickej excelentnosti a konkurencieschopnosti priemyslu Únie v oblasti kritických technológií, komplementárnych kombinácií technológií,digitálnych produktov, služieb a infraštruktúr, ktoré sú kľúčové z hľadiska hospodárskej obnovy, rastu, bezpečnosti a ochrany jednotlivcov;

c) riešenie strategických zraniteľných miest a závislostí Únie v digitálnych dodávateľských reťazcoch s cieľom zvýšiť ich odolnosť;

d) zvyšovanie dostupnosti a podpora najlepšieho využívania bezpečných digitálnych riešení v oblastiach verejného záujmu a súkromnom sektore;

e) prispievanie k inkluzívnej a udržateľnej digitálnej transformácii spoločnosti a hospodárstva, ktorá bude prínosom pre všetkých občanov a podniky, najmä MSP v celej Únii.

ea) podpora digitálnych zručností občanov prostredníctvom vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania so zameraním na podporu rodovo vyváženej účasti na vzdelávaní a kariérnych príležitostiach;

eb) posilnenie fungovania jednotného digitálneho trhu a jeho konkurencieschopnosti uľahčením cezhraničných operácií a odstránením neodôvodnených prekážok obchodu;

V prílohe sa uvádza orientačný zoznam možných oblastí činnosti, v ktorých by sa mohli vytvoriť viacnárodné projekty na riešenie týchto špecifických cieľov.
 

3. Do viacnárodného projektu sa zapoja aspoň tri členské štáty.

3a. V prípade potreby môže členský štát, ktorý sa zúčastňuje na viacnárodných projektoch, delegovať vykonávanie svojej časti tohto projektu na región v súlade so svojím vnútroštátnym plánom.

4. Na viacnárodné projekty sa bude naďalej vzťahovať uplatniteľné právo Únie a vnútroštátne právo v súlade s právom Únie.

5. Komisia môže podľa článku 6 ods. 3 a článku 8 ods. 4 odporučiť, aby členský štát vytvoril viacnárodný projekt, alebo vyzvať členský štát, aby sa zapojil do viacnárodného projektu, ktorý spĺňa podmienky uvedené v odsekoch 1 až 3, pričom zohľadní pokrok pri vykonávaní vnútroštátnych ▌plánov. Komisia a členské štáty sa takisto v rámci spoločného záväzku môžu zaviazať, že vytvoria viacnárodný projekt alebo sa doň zapoja.

Článok 13

Výber a vykonávanie viacnárodných projektov

1. Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi ako prílohu k správe o stave digitálneho desaťročia vypracuje a uverejní strategické zásady a priority pri vykonávaní viacnárodných projektov a správu o pokroku viacnárodných projektov vybraných na vykonávanie v čase uverejnenia správy za daný rok, pričom zohľadní návrhy viacnárodných projektov vo vnútroštátnych ▌plánoch a spoločné záväzky.

2. Do viacnárodného projektu môžu prispieť všetky programy a investičné schémy Únie ▌v súlade s pravidlami vyplývajúcimi z právneho základu programov.

2a. Pridružená krajina Únie sa môže zapojiť do účasti na viacnárodnom projekte, ak je táto účasť potrebná na uľahčenie dosiahnutia digitálnych cieľov Únie a členských štátov. Pridružená krajina vrátane jej finančných príspevkov musí rešpektovať pravidlá vyplývajúce z programov a investičných schém Únie využívaných v rámci viacnárodného projektu.

3. Do viacnárodných projektov môžu v náležitých prípadoch prispieť iné verejné alebo súkromné subjekty. Súkromné príspevky nesmú viesť k obmedzeniu dostupnosti výsledkov projektov pre jednotlivcov a podniky v Únii.

4. Viacnárodné projekty možno vykonávať prostredníctvom týchto mechanizmov vykonávania:

a) spoločné podniky;

b) konzorciá pre európsku výskumnú infraštruktúru;

c) agentúry Únie;

d) nezávisle dotknutými členskými štátmi;

e) na podporu vykonávania dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ;

f) konzorciá pre európsku digitálnu infraštruktúru v súlade s kapitolou 5 tohto rozhodnutia;

g) akýkoľvek iný vhodný mechanizmus vykonávania.

Článok 14

Akcelerátor viacnárodných projektov

1. Komisia v nadväznosti na svoje odporúčanie uvedené v článku 12 ods. 5, spoločné záväzky alebo na žiadosť zúčastnených členských štátov koordinuje vykonávanie viacnárodného projektu, pričom vystupuje ako akcelerátor viacnárodného projektu.

2. V prvom kroku koordinácie Komisia uverejní výzvu na vyjadrenie záujmu adresovanú všetkým členským štátom. Cieľom výzvy na vyjadrenie záujmu je zistiť, či sa členský štát plánuje zúčastniť na viacnárodnom projekte a aký finančný alebo nefinančný príspevok navrhuje poskytnúť.

3. Ak záujem o viacnárodný projekt vyjadria aspoň tri členské štáty a zároveň k danému projektu navrhnú finančné alebo nefinančné záväzky, Komisia v druhom kroku koordinácie po konzultácii so všetkými členskými štátmi poskytne usmernenie k výberu vhodného mechanizmu vykonávania, zdrojom financovania a ich kombinácii v rámci projektu, ako aj k iným strategickým aspektom súvisiacim s vykonávaním daného projektu. Komisia môže takisto zúčastneným členským štátom z vlastnej iniciatívy navrhnúť, že bude viacnárodný projekt koordinovať v súlade s krokmi opísanými v odsekoch 2 a 3.

4. Komisia môže poskytnúť usmernenie k zriadeniu nového Konzorcia pre európsku digitálnu infraštruktúru v súlade s článkom 15.

5. Komisia podporí vykonávanie viacnárodných projektov tým, že vo vhodnom prípade poskytne služby a zdroje uvedené v článku 10.

Kapitola 5

Konzorcium pre európsku digitálnu infraštruktúru

Článok 15

Cieľ a štatút Konzorcia pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC)

1. Členské štáty môžu vykonať viacnárodný projekt prostredníctvom Konzorcia pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC).

2. Konzorcium EDIC má právnu subjektivitu od dátumu nadobudnutia účinnosti rozhodnutia Komisie uvedeného v článku 16 ods. 3 písm. a).

3. Konzorcium EDIC má v každom členskom štáte najširšiu právnu spôsobilosť, akú právo daného členského štátu priznáva právnickým osobám. Môže najmä nadobúdať a vlastniť hnuteľný alebo nehnuteľný majetok a duševné vlastníctvo a nakladať s nimi, uzatvárať zmluvy a byť účastníkom súdnych konaní.

4. Konzorcium EDIC má štatutárne sídlo, ktoré sa nachádza na území jedného zo zúčastnených členských štátov.

Článok 16

Zriadenie konzorcia EDIC

1. Členské štáty, ktoré žiadajú o zriadenie konzorcia EDIC (ďalej len „žiadatelia“), predložia žiadosť Komisii. Žiadosť sa predkladá v písomnej forme a obsahuje:

a) žiadosť o zriadenie konzorcia EDIC adresovanú Komisii;

b) navrhované stanovy konzorcia EDIC;

c) technický opis viacnárodného projektu, ktorý má konzorcium EDIC vykonať;

d) vyhlásenie hostiteľského členského štátu o uznaní konzorcia EDIC odo dňa jeho zriadenia za medzinárodnú organizáciu v zmysle článku 143 písm. g) a článku 151 ods. 1 písm. b) smernice Rady 2006/112/ES[25] a za medzinárodnú organizáciu v zmysle článku 12 ods. 1 písm. b) smernice Rady 2008/118/ES[26]. Rozsah a podmienky oslobodení uvedených v týchto ustanoveniach sa stanovia v dohode medzi členmi konzorcia EDIC. 

2. Komisia žiadosť posúdi, pričom zohľadní ciele tohto rozhodnutia a praktické aspekty súvisiace s vykonávaním viacnárodného projektu, ktorý má vykonať konzorcium EDIC.

3. Komisia zohľadní výsledky posúdenia uvedeného v odseku 2 a v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 2 prostredníctvom vykonávacích aktov prijme jedno z týchto rozhodnutí:

a) rozhodnutie o zriadení konzorcia EDIC, ak dospeje k záveru, že sú splnené požiadavky stanovené v tejto kapitole;

b) rozhodnutie o zamietnutí žiadosti, ak dospeje k záveru, že nie sú splnené požiadavky stanovené v tejto kapitole, a to aj vtedy, keď chýba vyhlásenie uvedené v článku 16 ods. 1 písm. d). V takom prípade členské štáty môžu aj tak vytvoriť konzorcium, a to na základe dohody, ale nebude mať názov EDIC a nebude využívať štruktúru vykonávania stanovenú v tejto kapitole.

4. Rozhodnutie uvedené v odseku 2 sa oznámi žiadateľom. V prípade zamietnutia žiadosti sa rozhodnutie žiadateľom jasne a presne vysvetlí.

5. Rozhodnutie o zriadení konzorcia EDIC sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia vytvorí verejný register EDIC a včas ho aktualizuje.

6. Základné prvky stanov konzorcia EDIC, ako sa stanovujú v článku 19 ods. 1 písm. a) a c), prípadne ako sa uvádzajú v žiadosti, sú prílohou k rozhodnutiu o zriadení konzorcia EDIC.

Článok 17

Členstvo

1. Členmi konzorcia EDIC sú aspoň tri členské štáty. Členmi konzorcia EDIC s hlasovacími právami sú iba tie členské štáty, ktoré poskytujú finančný alebo nefinančný príspevok.

2. Po prijatí rozhodnutia o zriadení konzorcia EDIC sa môžu kedykoľvek stať jeho členmi ďalšie členské štáty za spravodlivých a primeraných podmienok vymedzených v stanovách.

3. Členské štáty, ktoré neposkytnú finančný alebo nefinančný príspevok, sa môžu zapojiť do konzorcia EDIC ako pozorovatelia bez hlasovacích práv.

4. Do konzorcia EDIC sa môžu zapojiť aj iné subjekty, ako sú členské štáty, ktoré môžu okrem iného zahŕňať pridružené krajiny Únie, medzinárodné organizácie európskeho záujmu a súkromné subjekty, ako sa vymedzuje v stanovách. V takom prípade musia mať členské štáty spoločne na zhromaždení členov väčšinu hlasovacích práv bez ohľadu na objem príspevkov od iných subjektov, ako sú členské štáty.

Článok 18

Riadenie

1. Konzorcium EDIC má aspoň tieto dva orgány:

a) zhromaždenie členov tvorené členskými štátmi, inými subjektmi uvedenými v článku 17 ods. 4 a Komisiou ako orgán s úplnými rozhodovacími právomocami vrátane právomoci prijímať rozpočet;

b) riaditeľ vymenovaný zhromaždením členov ako výkonný orgán a právny zástupca konzorcia EDIC.

2. Komisia sa zúčastňuje na rokovaniach zhromaždenia členov bez hlasovacích práv. Ak sa však na viacnárodný projekt finančne prispieva z centrálne riadeného programu Únie, Komisia má v súvislosti s rozhodnutiami zhromaždenia právo veta. Rozhodnutia zhromaždenia vrátane výsledkov hlasovania a konkrétneho hlasovania každého člena musia byť verejne dostupné do 15 dní od ich prijatia.

3. V stanovách konzorcia EDIC sa uvedú osobitné ustanovenia o riadení, a to v rámci požiadaviek uvedených v odsekoch 1 a 2.

Článok 19

Stanovy konzorcia EDIC

1. Stanovy konzorcia EDIC obsahujú aspoň tieto údaje:

a) zoznam členov, pozorovateľov a postup týkajúci sa zmien v členstve a zastúpení, v rámci ktorého sa rešpektuje právo nezúčastnených členských štátov zapojiť sa do konzorcia EDIC;

b) podrobný opis viacnárodného projektu, prípadne úloh členov, a orientačný harmonogram;

c) štatutárne sídlo a názov;

d) práva a povinnosti členov vrátane povinnosti prispievať do rozpočtu;

da) režim zodpovednosti podľa článku 20;

e) hlasovacie práva;

f) pravidlá vlastníctva infraštruktúry, duševného vlastníctva, zisku a prípadne vlastníctva iných aktív.

2. Zmeny základných prvkov stanov pripojených k rozhodnutiu o zriadení konzorcia EDIC podľa článku 16 ods. 6 podliehajú postupu uvedenému včlánku16.

Článok 20

Zodpovednosť

1. Konzorcium EDIC zodpovedá za svoje dlhy.

2. Členovia finančne zodpovedajú za dlhy konzorcia EDIC do výšky svojich príslušných príspevkov poskytnutých konzorciu EDIC. Členovia môžu uviesť v stanovách, že preberajú pevne stanovenú zodpovednosť nad rámec svojich príslušných príspevkov alebo neobmedzenú zodpovednosť.

3. Únia za dlhy konzorcia EDIC nezodpovedá.

Článok 21

Uplatniteľné právo a právomoc

1. Zriadenie a vnútorné fungovanie konzorcia EDIC sa riadi:

a) právom Únie, predovšetkým týmto rozhodnutím;

b) právom členského štátu, v ktorom má konzorcium EDIC štatutárne sídlo, v prípade záležitostí, ktoré nie sú alebo sú len čiastočne upravované aktmi uvedenými v písmene a);

c) stanovami a ich vykonávacími predpismi.

2. Bez toho, aby boli dotknuté prípady, ktoré podľa zmlúv patria do právomoci Súdneho dvora Európskej únie, sa príslušná právomoc na riešenie sporov medzi členmi v súvislosti s konzorciom EDIC, medzi členmi a konzorciom EDIC a medzi konzorciom EDIC a tretími stranami určuje podľa práva členského štátu, v ktorom má konzorcium EDIC svoje štatutárne sídlo.

Článok 22

Likvidácia

1. V stanovách sa určuje postup, ktorý sa uplatní v prípade likvidácie konzorcia EDIC po rozhodnutí zhromaždenia členov. Likvidácia môže viesť k prenosu činností na iný právny subjekt.

2. V prípade, že konzorcium EDIC nie je schopné splácať svoje dlhy, uplatňujú sa pravidlá týkajúce sa platobnej neschopnosti členského štátu, v ktorom má konzorcium EDIC svoje štatutárne sídlo.

Článok 23

Podávanie správ a kontrola

1. Konzorcium EDIC vypracúva výročnú správu o činnosti, v ktorej sa uvádza technický opis jeho činností a finančná správa. Schvaľuje ju zhromaždenie členov a predkladá sa Komisii. Táto správa sa zverejní.

2. Komisia poskytne usmernenie v súvislosti so záležitosťami, ktoré sa uvádzajú vo výročnej správe o činnosti.

 

Kapitola 6

Záverečné ustanovenia

Článok 24

Poskytovanie informácií

1. Členské štáty na žiadosť Komisie poskytnú Komisii informácie potrebné na plnenie jej úloh podľa tohto rozhodnutia, najmä informácie potrebné na vykonanie článkov 7, 8 a 9. Informácie požadované Komisiou musia byť primerané plneniu týchto úloh. Ak sa poskytované informácie týkajú informácií, ktoré predtým poskytli podniky na žiadosť členského štátu, dané podniky o tom musia byť informované najneskôr 10 dní pred poskytnutím informácií Komisii.

Článok 24a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 sa Komisii udeľuje na neurčité obdobie od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia].

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament ani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote [dvoch mesiacov] odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa uvedená lehota predĺži o [dva mesiace].

Článok 25

Výbor

1. Komisii pomáha výbor (ďalej len „komunikačný výbor“). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 so zreteľom na článok 8 daného nariadenia.

Článok 26

Nadobudnutie účinnosti

1. Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA – Oblasti činnosti

Nevyčerpávajúce oblasti činnosti:

a) spoločná európska dátová infraštruktúra a služby;

b) vybavenie Únie ďalšou generáciou nízkopríkonových dôveryhodných procesorov;

c) zavedenie koridorov 5G v celej Európe;

d) získanie superpočítačov a kvantových počítačov napojených na EuroHPC;

e) vývoj a zavedenie ultrabezpečnej kvantovej a vesmírnej komunikačnej infraštruktúry;

f) zavedenie siete centier bezpečnostných operácií;

g) prepojená verejná správa;

h) európska infraštruktúra služieb blockchainu;

i) európske centrá digitálnych inovácií;

j) partnerstvá v oblasti moderných technológií zamerané na digitálne zručnosti prostredníctvom Paktu o zručnostiach;

ja)   zručnosti a odborná príprava v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

k) iné projekty, ktoré spĺňajú všetky kritériá podľa článku 12 tohto rozhodnutia a ktoré sa časom v dôsledku nového sociálneho, hospodárskeho alebo environmentálneho vývoja stali potrebnými na dosiahnutie cieľov politického programu digitálneho desaťročia.

PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB, KTORÉ SPRAVODAJKYNI POSKYTLI PODNETY

Tento zoznam bol vypracovaný absolútne dobrovoľne na základe výlučnej zodpovednosti spravodajkyne. Počas prípravy návrhu správy až po jej prijatie výborom spravodajkyňa dostala podnety od týchto subjektov alebo osôb:

Subjekt a/alebo osoba

BusinessEurope

Eurochambres

SMEunited

Európska digitálna aliancia MSP

EuroCommerce

Koalícia Wi-Fi

Dynamic Spectrum Alliance

GigaEurope

Stále zastúpenie Českej republiky pri EÚ

Stále zastúpenie Slovenskej republiky pri EÚ

 

STANOVISKO VÝBORU PRE ZAMESTNANOSŤ A SOCIÁLNE VECI (28.4.2022)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje politický program Cesta k digitálnemu desaťročiu do roku 2030

(COM(2021)0574 – C9‑0359/2021 – 2021/0293(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Dragoş Pîslaru

 

 

 

 

 

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Štvrtá priemyselná revolúcia, digitalizácia a umelá inteligencia vedú k zásadným a štrukturálnym zmenám na trhu práce, na pracoviskách, vo vzorcoch práce a v pracovných profiloch pracovníkov, ako aj v správaní spotrebiteľov a v spôsobe života ľudí vo všeobecnosti. Očakáva sa, že tieto zmeny budú prínosom pre občanov a spoločnosť tým, že zlepšia kvalitu života a vytvoria sa nové pracovné príležitosti a udržateľnejšie obchodné modely, pričom zároveň prinesú množstvo rizík a výziev, ktoré si budú vyžadovať neustále a dynamické hodnotenie a prispôsobenie príslušných legislatívnych rámcov v súlade s pravidlami a zásadami EÚ. Medzi tieto pravidlá patrí Európsky pilier sociálnych práv, Charta základných práv EÚ a Európska sociálna charta, ako aj skupina odborníkov na vysokej úrovni pre etické usmernenia pre dôveryhodnú umelú inteligenciu.

Pandémia COVID-19 prehĺbila potrebu väčšej digitalizácie hospodárstva a spoločnosti a ukázala našu schopnosť v prípade potreby reagovať a rýchlo sa prispôsobiť. Cesta k digitálnemu desaťročiu zabezpečí, aby Európska únia dosiahla digitálnu transformáciu, ktorá bude prínosná a pri ktorej sa na nikoho nezabudne. . V tejto súvislosti musí digitálna cesta vytvoriť prístup k spoločenskému a osobnému rastu a príležitosti pre všetkých a zahŕňať sociálne, environmentálne, vzdelávacie a pracovné aspekty, aby sa na nikoho nezabudlo a aby sa zabránilo digitálnym rozdielom v spoločnosti.

Spravodajca tiež zdôrazňuje, že digitálnu transformáciu treba využiť na zníženie rodových rozdielov v spoločnosti a na trhu práce, na vytvorenie nových príležitostí pre mladých ľudí v Európe a na zlepšenie prístupu k digitálnym a ekologickým zručnostiam a prístupu k technológiám a vysokorýchlostnému internetu pre znevýhodnené a zraniteľné skupiny, obyvateľstvo vo vidieckych a odľahlých oblastiach a staršie osoby.

Okrem toho je potrebné, aby cesta k digitálnemu desaťročiu prinútila Európsku úniu a členské štáty k vytvoreniu rovnakých príležitostí pre našich občanov, aby mohli získať a zdokonaliť svoje zručnosti a kapacity a napĺňali požiadavky trhu práce.

Spravodajca zastáva názor, že politický program pre digitálnu transformáciu Únie do roku 2030 musí zlepšiť podmienky občanov EÚ tým, že bude zahŕňať spravodlivý prechod na ekologické a udržateľné hospodárstvo.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh  1

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(1) Komisia vo svojom oznámení s názvom Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob z 9. marca 2021[31] (ďalej len „oznámenie o digitálnom kompase“) stanovila svoju víziu do roku 2030 s cieľom posilniť postavenie občanov a podnikov prostredníctvom digitálnej transformácie. Prístup Únie k digitálnej transformácii hospodárstva a spoločnosti by mal zahŕňať digitálnu suverenitu, inklúziu, rovnosť, udržateľnosť, odolnosť, bezpečnosť, lepšiu kvalitu života, rešpektovanie práv a ambícií občanov a mal by v Únii prispievať k hospodárstvu a spoločnosti, ktoré budú dynamické, spravodlivé a budú efektívne využívať zdroje.	(1) Komisia vo svojom oznámení s názvom Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob z 9. marca 2021[31] (ďalej len „oznámenie o digitálnom kompase“) stanovila svoju víziu do roku 2030 s cieľom posilniť postavenie občanov a podnikov prostredníctvom digitálnej transformácie. Prístup Únie k digitálnej transformácii hospodárstva a spoločnosti by mal zahŕňať digitálnu suverenitu, globálne vedúce postavenie, prístupnosť, cenovú dostupnosť, inklúziu, rovnosť, udržateľnosť, odolnosť, bezpečnosť, lepšiu kvalitu života, dostupnosť služieb a rešpektovanie práv a ambícií občanov. Mal by vytvárať kvalitné pracovné miesta, posilňovať práva pracovníkov, istotu zamestnania a rozvoj zručností a zároveň prispievať ku konkurencieschopnosti a k dynamickému, inkluzívnemu a spravodlivému hospodárstvu a spoločnosti efektívne využívajúcich zdroje v Únii, a tým prispievať k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv v digitálnom veku, a k tomu, aby sa Európa stala podnikateľským hotspotom sveta.
__________________	__________________
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob, COM(2021)118 final/2.	Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob, COM(2021)118 final/2.

Pozmeňujúci návrh  2

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie -1a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(1a) Je potrebné, aby sa zohľadnila smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/8821a.
	__________________
	1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

Pozmeňujúci návrh  3

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(3) Ako sa uvádza v oznámení Komisie o aktualizácii novej priemyselnej stratégie na rok 202032, je potrebné, aby Európska únia identifikovala systémy kritických technológií a strategické odvetvia, riešila strategické slabé stránky a vysokorizikové závislosti, ktoré by mohli viesť k nedostatočným dodávkam alebo ku kybernetickým rizikám, a podporovala digitálnu transformáciu. Tým sa zdôrazňuje význam toho, aby členské štáty spojili sily a podporili snahu priemyslu o riešenie týchto závislostí a o rozvoj strategických potrieb v oblasti kapacít. Zároveň je to reakciou na analýzu v správe o strategickom výhľade za rok 202133. V rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a pri vypracúvaní národných plánov obnovy a odolnosti Komisia povzbudila členské štáty, aby koordinovali svoje snahy v prospech viacnárodných projektov v digitálnej oblasti. Touto skúsenosťou sa zdôraznilo, že v záujme realizácie viacnárodných projektov je potrebné, aby Komisia podporila koordinačné úsilie členských štátov a aby mala Únia k dispozícii mechanizmy vykonávania, ktoré uľahčujú spoločné investície. V spojení s inými iniciatívami Komisie, ako je napríklad Monitorovacie stredisko pre kritické technológie34, by sa mala zaviesť riadiaca štruktúra na vykonanie oznámenia o digitálnom kompase, ktorá by mala prispieť k identifikácii súčasných a možných budúcich digitálnych strategických závislostí Únie, ako aj k posilneniu jej digitálnej suverenity.	(3) Ako sa uvádza v oznámení Komisie o aktualizácii novej priemyselnej stratégie na rok 202032, je potrebné, aby Európska únia identifikovala systémy kritických technológií a strategické odvetvia, riešila strategické slabé stránky a vysokorizikové závislosti, ktoré by mohli viesť k nedostatočným dodávkam alebo ku kybernetickým rizikám, a podporovala digitálnu transformáciu. Tým sa zdôrazňuje význam toho, aby členské štáty spojili sily a podporili snahu priemyslu o riešenie týchto závislostí a o rozvoj strategických potrieb v oblasti kapacít. Zároveň je to reakciou na analýzu v správe o strategickom výhľade za rok 202133. V rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a pri vypracúvaní národných plánov obnovy a odolnosti Komisia povzbudila členské štáty, aby koordinovali svoje snahy v prospech viacnárodných projektov v digitálnej oblasti. Touto skúsenosťou sa zdôraznilo, že v záujme realizácie viacnárodných projektov je potrebné, aby Komisia podporila koordinačné úsilie členských štátov a aby mala Únia k dispozícii mechanizmy vykonávania, ktoré uľahčujú spoločné investície. V spojení s inými iniciatívami Komisie, ako je napríklad Monitorovacie stredisko pre kritické technológie34, by sa mala zaviesť riadiaca štruktúra na vykonanie oznámenia o digitálnom kompase, ktorá by mala prispieť k identifikácii súčasných a možných budúcich digitálnych strategických závislostí Únie, ako aj k posilneniu digitálneho rozvoja európskych spoločností, najmä malých a stredných podnikov, a zároveň vybaviť európskych pracovníkov najpokročilejšími digitálnymi nástrojmi a znalosťami.
_________________	_________________
32 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020:  Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy, 5. 5. 2021, COM(2021) 350 final.	32 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020:  Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy, 5. 5. 2021, COM(2021) 350 final.
33 COM(2021) 750 final z 8. septembra 2021, Správa o strategickom výhľade za rok 2021 – Kapacita EÚ a jej sloboda konať. Akčný plán pre synergie medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom, 22.	33 COM(2021) 750 final z 8. septembra 2021, Správa o strategickom výhľade za rok 2021 – Kapacita EÚ a jej sloboda konať. Akčný plán pre synergie medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom, 22.
34 2021, COM(2021) 70 final, opatrenie 4. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Európska zelená dohoda, 11.	34 2021, COM(2021) 70 final, opatrenie 4. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Európska zelená dohoda, 11.

Pozmeňujúci návrh  4

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(4) V oznámení Komisie o Európskej zelenej dohode sa zdôraznilo, že Európa by mala využiť potenciál digitálnej transformácie, ktorá je kľúčovým faktorom umožňujúcim dosiahnutie cieľov zelenej dohody. Únia by mala podporovať potrebnú digitálnu transformáciu a investovať do nej, pretože digitálne technológie sú kľúčovým faktorom umožňujúcim dosiahnuť ciele udržateľnosti, ktoré zelená dohoda stanovuje v mnohých rôznych sektoroch. Digitálne technológie ako umelá inteligencia, 5G, cloud computing, edge komputermi a internet vecí môžu zrýchliť a maximalizovať dosah politík na riešenie zmeny klímy a ochranu životného prostredia. Digitalizácia prináša nové príležitosti aj v oblasti diaľkového monitorovania znečistenia ovzdušia a vody či monitorovania a optimalizácie využívania energie a prírodných zdrojov. Európa potrebuje digitálny sektor, ktorého ústredným prvkom bude udržateľnosť, a musí zabezpečiť, aby sa digitálne infraštruktúry a technológie stali preukázateľne udržateľnejšími, efektívnejšie využívali energiu a zdroje a prispievali k udržateľnému obehovému a klimaticky neutrálnemu hospodárstvu a spoločnosti v súlade s Európskou zelenou dohodou.	(4) V oznámení Komisie o Európskej zelenej dohode sa zdôraznilo, že Európa by mala využiť potenciál digitálnej transformácie, ktorá je kľúčovým faktorom umožňujúcim dosiahnutie cieľov zelenej dohody. Únia by mala podporovať potrebnú digitálnu transformáciu a investovať do nej, pretože digitálne technológie sú kľúčovým faktorom umožňujúcim dosiahnuť ciele udržateľnosti, ktoré zelená dohoda stanovuje v mnohých rôznych sektoroch, a zabezpečujú, aby tieto politiky boli prínosom pre súčasné aj budúce generácie. Digitálne technológie ako umelá inteligencia, 5G, cloud computing, edge computing a internet vecí môžu zrýchliť a maximalizovať dosah politík zaoberajúcich sa cieľmi Európskej zelenej dohody a chrániť životné prostredie. Digitalizácia prináša nové príležitosti aj v oblasti udržateľnej dopravy, inteligentného poľnohospodárstva a inteligentných sietí, diaľkového monitorovania znečistenia ovzdušia a vody či monitorovania a optimalizácie toho, ako by sa mohli využívať energia a prírodné zdroje vrátane predchádzania energetickej chudobe a zabezpečenia energetickej efektívnosti a cenovej dostupnosti. Európa potrebuje digitálny sektor, ktorého ústredným prvkom bude udržateľnosť, konkurencieschopnosť, inkluzívnosť a spravodlivosť, a musí zabezpečiť, aby sa digitálne infraštruktúry a technológie stali preukázateľne udržateľnejšími, efektívnejšie využívali energiu a zdroje a prispievali k udržateľnému, spravodlivému obehovému a klimaticky neutrálnemu hospodárstvu a spoločnosti v súlade s Európskou zelenou dohodou.
__________________	__________________
35 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Európska zelená dohoda, 11. 12. 2019, COM(2019) 640 final.	35 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Európska zelená dohoda, 11. 12. 2019, COM(2019) 640 final.

Pozmeňujúci návrh  5

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(5) Opatrenia plánované v oznámení o digitálnom kompase by sa mali vykonať v záujme zintenzívnenia opatrení vymedzených v stratégii o formovaní digitálnej budúcnosti Európy, a to na základe existujúcich nástrojov Únie [ako sú programy súdržnosti, Nástroj technickej podpory, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/69436, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/69537 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/52338] a finančných prostriedkov pridelených na digitálnu transformáciu v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/24139. Týmto rozhodnutím by sa preto mal zriadiť politický program Cesta k digitálnemu desaťročiu s cieľom dosiahnuť, urýchliť a formovať úspešnú digitálnu transformáciu hospodárstva a spoločnosti v Únii.	(5) Opatrenia plánované v oznámení o digitálnom kompase by sa mali vykonať v záujme zintenzívnenia opatrení vymedzených v stratégii o formovaní digitálnej budúcnosti Európy, a to na základe existujúcich nástrojov Únie [ako sú programy súdržnosti, Nástroj technickej podpory, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/69436, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/69537 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/52338 ] a finančných prostriedkov pridelených na digitálnu transformáciu v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/24139, pričom sa v prípade potreby využívajú synergie medzi fondmi Únie a vnútroštátnymi fondmi. Týmto rozhodnutím by sa preto mal zriadiť politický program Cesta k digitálnemu desaťročiu s cieľom dosiahnuť, urýchliť a formovať úspešnú digitálnu transformáciu hospodárstva a spoločnosti v Únii, a zároveň na nikoho nezabudnúť.
_________________	_________________
36 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa a zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2015/2240 (Ú. v. EÚ L 166, 11.5.2021, s. 1).	36 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa a zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2015/2240 (Ú. v. EÚ L 166, 11.5.2021, s. 1).
37 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013 (Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 1).	37 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013 (Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 1).
38 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/1017 (Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 30).	38 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/1017 (Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 30).
39 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17).	39 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17).

Pozmeňujúci návrh  6

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(6) S cieľom sledovať trajektóriu Únie v súvislosti s tempom digitálnej transformácie by sa mali stanoviť digitálne ciele. Tieto ciele by sa mali spájať s konkrétnymi oblasťami, v ktorých by sa mal pokrok v Únii dosahovať spoločne. Ciele nadväzujú na štyri hlavné body určené v oznámení o digitálnom kompase, ktoré boli identifikované ako základné oblasti digitálnej transformácie Únie: digitálne zručnosti, digitálne infraštruktúry, digitalizácia podnikov a verejných služieb.	(6) S cieľom sledovať trajektóriu Únie v súvislosti s tempom digitálnej transformácie by sa mali stanoviť digitálne ciele, ktoré zohľadnia osobitné situácie a rozdiely v kapacitách jednotlivých členských štátov. Tieto ciele by sa mali spájať s konkrétnymi oblasťami, v ktorých by sa mal pokrok v Únii dosahovať spoločne. Ciele nadväzujú na štyri hlavné body určené v oznámení o digitálnom kompase, ktoré boli identifikované ako základné oblasti digitálnej transformácie Únie: vzdelávanie a digitálne zručnosti, digitálne infraštruktúry, digitalizácia podnikov a verejných služieb. Na dosiahnutie týchto cieľov je však potrebné prijať prierezový prístup s plným zohľadnením sociálneho rozmeru s cieľom zabezpečiť, aby sa človek dostal do stredobodu procesov digitálnej transformácie.

Pozmeňujúci návrh  7

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 6 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(6a) Celosvetová hospodárska súťaž a hodnotové dedičstvo európskych občanov nútia čeliť týmto výzvam na viacerých úrovniach zosúladením sociálneho rozmeru digitalizácie s hospodárskym rozmerom. Európska únia má právo a politickú, morálnu a kultúrnu povinnosť pokúsiť sa o sledovanie etického a antropocentrického spôsobu procesov digitalizácie, v ktorej je človek hybnou silou inovácií a zároveň ich príjemcom.

Pozmeňujúci návrh  8

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 7

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(7) Základné aj pokročilé digitálne zručnosti sú kľúčové z hľadiska posilnenia kolektívnej odolnosti spoločnosti v Únii. Digitálne zdatní a spôsobilí občania dokážu využiť príležitosti digitálneho desaťročia. Digitálna odborná príprava a vzdelávanie by okrem toho mali podporiť pracovnú silu, v rámci ktorej si ľudia vedia osvojiť špecializované digitálne zručnosti na získanie kvalitných pracovných miest a vybudovanie úspešnej kariéry v oveľa väčšom počte ako v súčasnosti, s konvergenciou medzi počtom žien a mužov. Základnými faktormi, ktoré umožňujú využívanie výhod digitalizácie, ako aj ďalší technologický vývoj a vedúce postavenie Európy v digitálnej oblasti, sú okrem toho udržateľná digitálna infraštruktúra na zabezpečenie pripojiteľnosti, mikroelektronika a schopnosť spracúvať veľké množstvá údajov. Vynikajúca a bezpečná pripojiteľnosť je potrebná pre všetkých a všade v Európe vrátane vidieckych oblastí a vzdialených regiónov. Spoločenské potreby v súvislosti so šírkou pásma nahrávania a sťahovania neustále rastú. Do roku 2030 by mali byť siete s gigabitovými rýchlosťami za prijateľných podmienok dostupné pre všetkých, ktorí takúto kapacitu potrebujú alebo chcú. Okrem toho sa očakáva, že po mikroprocesoroch, ktoré sa už dnes nachádzajú na začiatku väčšiny kľúčových a strategických hodnotových reťazcov, najmä po tých najinovatívnejších, bude v budúcnosti ešte väčší dopyt. Takisto sa očakáva, že kľúčovými umožňujúcimi faktormi budú klimaticky neutrálne vysokobezpečné okrajové uzly, ktoré zaručia prístup k dátovým službám s malým oneskorením bez ohľadu na to, kde sa podniky nachádzajú, a kvantová kapacita.	(7) Základné aj pokročilé digitálne zručnosti pre všetkých, s osobitným zameraním na zraniteľné skupiny, sú kľúčové z hľadiska posilnenia kolektívnej odolnosti spoločnosti, hospodárstva a udržateľného životného prostredia v Únii, odstránenia digitálnej priepasti, zabezpečenia jej celosvetovej konkurencieschopnosti a zníženia jej technologickej závislosti. Digitálne zdatní a spôsobilí občania dokážu v každom veku využiť príležitosti digitálneho desaťročia, získať kvalitné zamestnanie, získať vedomosti a mať lepší prístup k svojim pracovným právam, a to offline aj online. Digitálna odborná príprava a vzdelávanie by okrem toho prostredníctvom odbornej prípravy, rekvalifikácie, zvyšovania úrovne zručností a celoživotného vzdelávania mali pracovníkom poskytnúť potrebné zručnosti v oblasti gramotnosti, matematickej gramotnosti a STEM. Osobitný dôraz sa musí klásť na začlenenie znevýhodnených skupín, ako sú mladí ľudia, ženy, osoby so zdravotným postihnutím, starší ľudia a ľudia žijúci vo vidieckych a odľahlých oblastiach, aby získali kvalitné pracovné miesta a vybudovali si úspešné kariéry v oveľa väčšom počte ako v súčasnosti a získali rovnaký prístup k digitálnemu vzdelávaniu alebo práci na diaľku, ako sa zdôraznilo počas pandémie COVID-19, s konvergenciou medzi ženami a mužmi a so silným rodovým hľadiskom s cieľom zabezpečiť rovnakú účasť žien na digitálnej transformácii. Osobitný dôraz by sa mal klásť na podporu interdisciplinárnych štúdií týkajúcich sa digitalizácie a IKT a na prispôsobenie digitálnych zručností zamestnaniu na trhu práce a v novom digitálnom prostredí.
	Základnými faktormi, ktoré umožňujú využívanie výhod digitalizácie, ako aj ďalší technologický vývoj a vedúce postavenie Európy v digitálnej oblasti, sú okrem toho udržateľná digitálna infraštruktúra na zabezpečenie pripojiteľnosti, mikroelektronika a schopnosť spracúvať veľké množstvá údajov. Na dosiahnutie inkluzívnej Únie, v ktorej nebude žiadna skupina znevýhodnená, je potrebná vynikajúca a bezpečná pripojiteľnosť, cenovo dostupný internet a prístup k digitálnym nástrojom pre všetkých a všade v Európe vrátane vidieckych oblastí a vzdialených regiónov40. Spoločenské potreby v súvislosti so šírkou pásma nahrávania a sťahovania neustále rastú. Do roku 2030 by mali byť siete s gigabitovými rýchlosťami za prijateľných podmienok dostupné pre všetkých, ktorí takúto kapacitu potrebujú alebo ju chcú mať. Okrem toho sa očakáva, že po mikroprocesoroch, ktoré sa už dnes nachádzajú na začiatku väčšiny kľúčových a strategických hodnotových reťazcov, najmä po tých najinovatívnejších, bude v budúcnosti ešte väčší dopyt. Takisto sa očakáva, že kľúčovými umožňujúcimi faktormi budú klimaticky neutrálne vysokobezpečné okrajové uzly, ktoré zaručia prístup k dátovým službám s malým oneskorením bez ohľadu na to, kde sa podniky nachádzajú, a kvantová kapacita.
__________________	__________________
40 Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ, COM(2021) 345 final.	40 Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ, COM(2021) 345 final.

Pozmeňujúci návrh  9

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 7 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(7a) Problémy duševného zdravia súvisiace s prácou a vzdelávaním na diaľku sa v Únii v poslednom čase dramaticky zvýšili, najmä medzi mladými ľuďmi. Nové pracovné metódy a pracovné prostredia, ktoré si vyžadujú používanie digitálnych nástrojov, zastreli vymedzenie súkromných a pracovných priestorov, zvýšili tlak na pracovníkov, aby boli trvalo pripojení k virtuálnemu prostrediu, čo je prax, ktorá sa ukázala ako škodlivá pre duševné zdravie a blaho pri absencii preventívnych a predbežných opatrení. Podpora silného duševného zdravia a pohody, prevencia, psychologická podpora, zotavenie a následná starostlivosť sú potrebné na zabezpečenie toho, aby pracovníci mohli využívať digitálne pretvorené pracovné prostredie s osobitným zameraním na podporu ich práva na odpojenie bez strachu z negatívnych dôsledkov a na dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom v digitálnom veku.

Pozmeňujúci návrh  10

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 8

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(8) Okrem plnenia úlohy umožňujúcich faktorov budú všetky uvedené technológie jadrom nových výrobkov, nových výrobných procesov a nových obchodných modelov na základe spravodlivej výmeny údajov v dátovom hospodárstve. Transformácia podnikov bude závisieť od ich schopnosti osvojiť si nové digitálne technológie rýchlo a vo všetkých oblastiach vrátane priemyselných ekosystémov a ekosystémov služieb, ktoré v tomto smere v súčasnosti zaostávajú.	(8) Okrem plnenia úlohy umožňujúcich faktorov budú všetky uvedené technológie jadrom nových výrobkov, nových výrobných procesov a nových obchodných modelov na základe spravodlivej výmeny údajov v dátovom hospodárstve. Úspešná transformácia podnikov bude závisieť od ich schopnosti osvojiť si nové digitálne technológie rýchlo a vo všetkých oblastiach vrátane priemyselných ekosystémov a ekosystémov služieb, ktoré v tomto smere v súčasnosti zaostávajú, a šikovne pripraviť ich pracovnú silu na novú realitu.

Pozmeňujúci návrh  11

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 8 b (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(8b) Digitalizácia môže pracovníkom ponúknuť väčšiu flexibilitu a nezávislosť, ale môže tiež spôsobiť „technostres“ v dôsledku kognitívneho preťaženia a duševného a emocionálneho napätia spôsobeného intenzívnou prácou s nástrojmi IT. Digitalizácia zhoršila situáciu nízkokvalifikovaných pracovníkov, ktorí nedokážu držať krok s novými technológiami alebo k nim nemajú prístup, a hrozí im, že v dôsledku interakcií medzi človekom a strojom sa na nich zabudne alebo budú musieť pracovať ako stroj. Ak sa poskytne určitá prahová hodnota ochrany, z digitalizácie môžu vyplynúť pozitívne aspekty, keďže, ak sa dobre vykonáva, môže uľahčiť prístup na trh práce pre osoby s telesným postihnutím, neurodivergenciou, problémami duševného zdravia a osoby s opatrovateľskými povinnosťami.

Pozmeňujúci návrh  12

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 8 c (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(8c) Práca na diaľku priniesla pozitívne dôsledky, ako sú lepšie pracovné príležitosti pre ženy, väčšia flexibilita a autonómia a v niektorých prípadoch aj lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom; tieto však neprevažuje vnímané negatívne dôsledky, ako sú nadmerné pripojenie a technostres, a vedú k dodatočnému neplatenému pracovnému času, ale majú aj negatívny vplyv na zdravie, porušujú právo odpojiť sa a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, stierajú hranice medzi pracovným a súkromným životom, predlžujú pracovný čas vrátane práce vo voľnom čase, zvyšujú závislosť od obrazoviek, prinášajú nedostatok dostupného ergonomického kancelárskeho vybavenia doma, zvýšený dohľad nad pracovníkmi prostredníctvom systémov umelej inteligencie a nedostatok sociálnej interakcie.

Pozmeňujúci návrh  13

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 8 d (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(8d) Digitálna práca a práca na diaľku môžu vyvolávať obavy o súkromie v súvislosti s právami pracovníkov, pretože môžu vytvárať tlak na zamestnancov, aby zostávali dlhé hodiny pred obrazovkami, a preto by sa takéto nástroje nemali používať na monitorovanie výkonu pracovníkov; nárast počtu príležitostných pracovníkov má tendenciu podnecovať nové formy zamestnávania, ako sú pracovná zmluva s nestanoveným pracovným časom alebo samostatná zárobková činnosť, čo vedie k nedostatočnej ochrane a nestabilite pracovníkov, zvyšuje psychosociálne riziká, neistotu príjmov, neistotu a muskuloskeletálne poruchy.

Pozmeňujúci návrh  14

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 8 e (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(8e) Zefektívnenie a zjednodušenie rámca Únie na prilákanie medzinárodných talentov v technologickom sektore predstavuje jasnú pridanú hodnotu s cieľom umožniť tok talentov a mobilitu pre tých, ktorí prichádzajú pracovať do Únie, a pre tých, ktorí chcú byť mobilní v rámci Únie. V tejto súvislosti by sa členské štáty mali nabádať, aby podporovali systémy Únie na rovnakej úrovni ako vnútroštátne systémy, ako je revidovaná smernica EÚ o modrej karte, ktorá uznáva zručnosti tretích krajín v technologickom sektore rovnocenne s kvalifikáciami, čím sa prekonáva jedna z kľúčových prekážok pri získavaní medzinárodných talentov v technologickom sektore. Okrem toho sú potrebné nové inovatívne nástroje a právne predpisy, ktoré by pomohli nájsť zamestnávateľom vhodných pracovníkov v oblasti IKT, riešiť nedostatok pracovníkov na trhu práce a uľahčiť uznávanie medzinárodných kvalifikácií a zručností.

Pozmeňujúci návrh  15

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 8 f (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(8f) Rozvoj účinných učebných osnov pre digitálne vzdelávanie si vyžaduje politickú vôľu, dostatočné zdroje a vedecký výskum; Komisia a členské štáty by mali uprednostňovať rozvoj inovatívnych vyučovacích metód a učebných osnov v oblasti STEM a programovania, a najmä posilniť úroveň matematiky a štatistickej a ekonometrickej analýzy na účely pochopenia pravdepodobnostnej povahy algoritmov umelej inteligencie; mal by sa uľahčiť prístup žien k vzdelávaniu a odbornej príprave v oblasti STEM, keďže takýto rozvoj zručností je potrebný vo vzdelávaní dospelých rovnako ako v primárnom alebo sekundárnom vzdelávaní; digitálne vzdelávanie by malo tiež zvýšiť informovanosť o prvkoch každodenného života založených na strojovom učení vrátane odporúčacích nástrojov, cielenej reklamy, algoritmov sociálnych médií a deepfake.

Pozmeňujúci návrh  16

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 8g (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(8g) Existujúce digitálne rozdiely možno odstrániť len cielenými a inkluzívnymi opatreniami zameranými na ženy a starších ľudí, a preto sú potrebné značné investície do cielených opatrení na rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností a vzdelávacích opatrení s cieľom odstrániť tieto digitálne rozdiely; mal by sa riešiť nedostatok cielených a systematických opatrení v odbornej príprave pre dospelých.

Pozmeňujúci návrh  17

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 8 h (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(8h) Každé vzdelávacie zariadenie by malo mať širokopásmový prístup, ako aj silnú infraštruktúru digitálneho vzdelávania; učitelia by mali mať potrebné zručnosti a nástroje v oblasti umelej inteligencie na zabezpečenie digitálneho vzdelávacieho prostredia; mali by sa požadovať investície do iniciatív zameraných na zručnosti mladých ľudí v oblasti kódovania s cieľom podporiť zručnosti v oblasti umelej inteligencie a kvalifikáciu na vysokej úrovni vrátane akadémií kódovania, programov letných škôl a štipendií zameraných na umelú inteligenciu; stáže EÚ v oblasti digitálnych príležitostí (DOT) by sa mali ďalej rozšíriť na odborné vzdelávanie.

Pozmeňujúci návrh  18

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 8 i (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(8i) Komisia by mala nadviazať na svoj cieľ zamestnávať v Únii 20 miliónov špecialistov na IKT s cieľom odstrániť veľké rodové rozdiely v tomto odvetví. Aby si Únia udržala najlepšie talenty v oblasti IKT a zabránila úniku mozgov je potrebné, aby umožňovala konkurencieschopné mzdy, pracovné podmienky, cezhraničnú spoluprácu a konkurencieschopnú inovačnú infraštruktúru.

Pozmeňujúci návrh  19

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 9

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(9) Demokratický život a verejné služby budú takisto v zásadnej miere závisieť od digitálnych technológií, a preto by mali byť v plnej miere prístupné pre každého ako prvotriedne digitálne prostredie, ktoré bude poskytovať jednoducho použiteľné, efektívne a personalizované služby a nástroje s vysokými štandardmi bezpečnosti a ochrany súkromia.	(9) Demokratický život a verejné služby budú takisto v zásadnej miere závisieť od digitálnych technológií, a preto by mali byť spolu s odbornou prípravou v oblasti digitálnych zručností plne prístupné pre každého, najmä pre skupiny v zraniteľnej situácii vrátane osôb so zdravotným postihnutím, osôb zo znevýhodneného prostredia a oblastí, ako aj pre starších ľudí. Tieto služby by mali mať formu prvotriedneho digitálneho prostredia, ktoré bude poskytovať jednoducho použiteľné, efektívne a personalizované služby a nástroje s vysokými štandardmi bezpečnosti a ochrany súkromia. Všetky verejné služby by mali byť dostupné online aj offline.

Pozmeňujúci návrh  20

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(11) Harmonický, inkluzívny a stabilný pokrok k dosiahnutiu digitálnej transformácie a digitálnych cieľov v Únii si vyžaduje komplexnú, odolnú, spoľahlivú, flexibilnú a transparentnú formu riadenia na základe úzkej spolupráce a koordinácie inštitúcií, orgánov a agentúr Únie a členských štátov. Primeraným mechanizmom by sa mala zabezpečiť koordinácia konvergencie, ako aj súlad a účinnosť politík a opatrení na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni. Preto je potrebné stanoviť ustanovenia o mechanizme monitorovania a spolupráce, ktorými sa vykoná oznámenie o digitálnom kompase.	(11) Harmonický, inkluzívny a stabilný pokrok k dosiahnutiu digitálnej transformácie a digitálnych cieľov v Únii si vyžaduje komplexnú, odolnú, spoľahlivú, inkluzívnu, flexibilnú a transparentnú formu riadenia na základe úzkej spolupráce a koordinácie inštitúcií, orgánov a agentúr Únie, členských štátov a širokého spektra zainteresovaných strán a sociálnych partnerov. Primeraným mechanizmom by sa mala zabezpečiť koordinácia konvergencie, ako aj súlad a účinnosť politík a opatrení na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni. Preto je potrebné stanoviť ustanovenia o mechanizme monitorovania a spolupráce, ktorými sa vykoná oznámenie o digitálnom kompase.

Pozmeňujúci návrh  21

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 13

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(13) Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (ďalej len „DESI“) by sa mal stať súčasťou správy o stave digitálneho desaťročia a mal by sa používať na monitorovanie pokroku pri dosahovaní digitálnych cieľov. Toto monitorovanie by malo zahŕňať analýzu ukazovateľov, ktorými sa meria pokrok na úrovni členských štátov, vnútroštátnych politík a iniciatív zameraných na dosiahnutie všeobecných cieľov tohto rozhodnutia a špecifických cieľov, ako aj horizontálnu a tematickú analýzu, ktorou sa bude sledovať digitálna transformácia európskych hospodárstiev a hodnotiť pokrok, ktorý v rámci nej členské štáty dosiahli. Rozmery a ukazovatele DESI by sa predovšetkým mali zosúladiť s digitálnymi cieľmi stanovenými v tomto rozhodnutí. V prípade každého digitálneho cieľa by sa vo vykonávacích aktoch, ktoré má prijať Komisia, mali stanoviť kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI). Tieto ukazovatele by sa mali v prípade potreby aktualizovať v záujme zabezpečenia neustáleho účinného monitorovania a zohľadnenia technologického vývoja. V členských štátoch by sa mal posilniť mechanizmus zberu údajov, aby poskytovali podrobné informácie o aktuálnom stave pokroku pri plnení digitálnych cieľov, ako aj informácie o príslušných politikách, programoch a iniciatívach na vnútroštátnej úrovni. Na základe preskúmaní a v prípade potreby by Komisia mala po konzultácii s členskými štátmi vypracovať plán s cieľom stanoviť budúce potreby v oblasti zberu údajov. . Komisia by pri vymedzení DESI mala vychádzať predovšetkým z oficiálnych štatistík zozbieraných v rámci rôznych prieskumov Únie o informačnej spoločnosti. Na zber údajov v prípade týchto relevantných ukazovateľov, ktoré sa nemerajú v prieskumoch Únie, by Komisia mala použiť osobitné štúdie.	(13) Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (ďalej len „DESI“)41 vrátane hodnotiacej tabuľky Ženy v digitálnom svete (ďalej len „WiD“) by sa mali stať súčasťou správy o stave digitálneho desaťročia a mali by sa používať na monitorovanie pokroku pri dosahovaní digitálnych cieľov vrátane tých, ktoré sú zamerané na odstránenie digitálnych rodových rozdielov do roku 2030. Toto monitorovanie by malo zahŕňať analýzu ukazovateľov, ktorými sa meria pokrok na úrovni členských štátov, vnútroštátnych politík a iniciatív zameraných na dosiahnutie všeobecných cieľov tohto rozhodnutia a špecifických cieľov, ako aj horizontálnu a tematickú analýzu, ktorou sa bude sledovať digitálna transformácia európskych hospodárstiev a hodnotiť pokrok, ktorý v rámci nej členské štáty dosiahli. Rozmery a ukazovatele DESI by sa predovšetkým mali zosúladiť s digitálnymi cieľmi stanovenými v tomto rozhodnutí a mali by zahŕňať ciele sociálneho začleňovania rozdelené podľa vekových skupín a na základe pohlavia, ako aj environmentálne ciele. V prípade každého digitálneho cieľa by sa vo vykonávacích aktoch, ktoré má prijať Komisia, mali stanoviť kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI). Tieto ukazovatele by sa mali v prípade potreby aktualizovať v záujme zabezpečenia neustáleho účinného monitorovania a zohľadnenia technologického vývoja. V členských štátoch by sa mal rozvíjať automatizovaný a jednoduchý mechanizmus zberu údajov, aby poskytovali podrobné informácie o aktuálnom stave pokroku pri plnení digitálnych cieľov, informácie o príslušných politikách, programoch a iniciatívach na vnútroštátnej úrovni, ako aj o vplyve a dôsledkoch, ktoré to má na pracovné podmienky a duševné zdravie pracovníkov. Na základe preskúmaní a v prípade potreby by Komisia mala po konzultácii s členskými štátmi vypracovať plán s cieľom stanoviť budúce potreby v oblasti zberu údajov. Komisia by pri vymedzení DESI mala vychádzať predovšetkým z oficiálnych štatistík zozbieraných v rámci rôznych prieskumov Únie o informačnej spoločnosti. Na zber údajov v prípade týchto relevantných ukazovateľov, ktoré sa nemerajú v prieskumoch Únie, by Komisia mala použiť osobitné štúdie.
__________________	__________________
Index DESI je ročným súborom analýz a ukazovateľov merania, ktorý sa od roku 2014 používa na monitorovanie celkového pokroku Európy a na stanovenie referenčnej hodnoty pokroku jednotlivých členských štátov v digitálnej oblasti, ktorý je podkladom pre proces európskeho semestra a odporúčania pre jednotlivé krajiny.	Index DESI je ročným súborom analýz a ukazovateľov merania, ktorý sa od roku 2014 používa na monitorovanie celkového pokroku Európy a na stanovenie referenčnej hodnoty pokroku jednotlivých členských štátov v digitálnej oblasti, ktorý je podkladom pre proces európskeho semestra a odporúčania pre jednotlivé krajiny.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1006/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 808/2004 o štatistikách Spoločenstva o informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 286, 31.10.2009, s. 31 – 35).	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1006/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 808/2004 o štatistikách Spoločenstva o informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 286, 31.10.2009, s. 31 – 35).

Pozmeňujúci návrh  22

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 14

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(14) Aby boli spoluzákonodarcovia informovaní o pokroku digitálnej transformácie v Únii, Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predkladať výročnú správu o stave digitálneho desaťročia, v ktorej uvedie prehľad a analýzu digitálnej transformácie Únie a hodnotenie pokroku dosiahnutého v súvislosti s cieľmi digitálneho desaťročia a digitálnymi cieľmi na obdobie do roku 2030. Správa o stave digitálneho desaťročia (a najmä DESI) by mala slúžiť ako podklad pre európsky semester vrátane aspektov súvisiacich s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti.	(14) Aby boli spoluzákonodarcovia informovaní o pokroku digitálnej transformácie v Únii, Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predkladať výročnú správu o stave digitálneho desaťročia, v ktorej uvedie prehľad a analýzu digitálnej transformácie Únie a hodnotenie pokroku dosiahnutého v súvislosti s cieľmi digitálneho desaťročia a digitálnymi cieľmi na obdobie do roku 2030 a posúdenie vplyvu digitálnej transformácie na životné a pracovné podmienky občanov Únie. Správa o stave digitálneho desaťročia (a najmä DESI) by mala slúžiť ako podklad pre európsky semester vrátane aspektov súvisiacich s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti.

Pozmeňujúci návrh  23

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 15

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(15) Komisia by predovšetkým mala podávať správy o pokroku pri dosahovaní digitálnych cieľov, v ktorých podrobne opíše mieru pokroku Únie v súvislosti s plánovanými trajektóriami pre každý cieľ, posúdenie úsilia potrebného na dosiahnutie jednotlivých cieľov vrátane nedostatočných investícií do digitálnych kapacít a zvyšovanie informovanosti o opatreniach potrebných na zvýšenie digitálnej suverenity. V správe by sa malo uviesť aj posúdenie vykonávania príslušných regulačných návrhov, ako aj opatrení prijatých na úrovni Únie a členských štátov.	(15) Komisia by predovšetkým mala podávať správy o pokroku pri dosahovaní digitálnych cieľov, v ktorých podrobne opíše mieru pokroku Únie v súvislosti s plánovanými trajektóriami pre každý cieľ, posúdenie úsilia potrebného na dosiahnutie jednotlivých cieľov vrátane nedostatočných investícií do digitálnych kapacít a zvyšovanie informovanosti o opatreniach potrebných na zvýšenie digitálnej suverenity a digitalizácie verejných služieb. Správa by mala obsahovať prehľad rizík a výhod pre pracovníkov v procese dosahovania týchto cieľov. V správe by sa malo uviesť aj posúdenie vykonávania príslušných regulačných návrhov, ako aj opatrení prijatých na úrovni Únie a členských štátov.

Pozmeňujúci návrh  24

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 16

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(16) Na základe tejto analýzy by sa v správe uviedli konkrétne odporúčané politiky, opatrenia a kroky. Komisia by pri odporúčaní politík, opatrení alebo krokov v správe mala zohľadniť najnovšie dostupné údaje, prijaté spoločné záväzky, politiky a opatrenia vymedzené členskými štátmi, ako aj pokrok dosiahnutý v súvislosti s odporúčanými opatreniami identifikovanými v predchádzajúcich správach a riešenými počas ročnej spolupráce. Komisia by okrem toho mala zohľadniť rozdiely v potenciáli jednotlivých členských štátov prispievať k digitálnym cieľom, ako aj politiky, opatrenia a kroky, ktoré sú už zavedené a považujú sa za primerané na dosahovanie cieľov, hoci sa ich účinky ešte neprejavili.	(16) Na základe tejto analýzy by sa v správe uviedli konkrétne odporúčané politiky, opatrenia a kroky. Komisia by pri odporúčaní politík, opatrení alebo krokov v správe mala zohľadniť najnovšie dostupné údaje, prijaté spoločné záväzky, politiky a opatrenia vymedzené členskými štátmi, ako aj pokrok dosiahnutý v súvislosti s odporúčanými opatreniami identifikovanými v predchádzajúcich správach a riešenými počas ročnej spolupráce. Komisia by okrem toho mala zohľadniť rozdiely v potenciáli jednotlivých členských štátov prispievať k digitálnym cieľom a právam, ako aj politiky, opatrenia a kroky, ktoré sú už zavedené a považujú sa za primerané na dosahovanie cieľov, hoci sa ich účinky ešte neprejavili.

Pozmeňujúci návrh  25

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 19

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(19) Komisia by spoločne s členskými štátmi mala vypracovať plánované trajektórie, ktoré Únii umožnia dosiahnuť digitálne ciele stanovené v tomto rozhodnutí. Tieto plánované trajektórie by potom mali členské štáty podľa možnosti premietnuť do vnútroštátnych smerovaní. Odlišný potenciál členských štátov prispievať k digitálnym cieľom by sa mal zohľadniť a premietnuť vo vnútroštátnych trajektóriách. Tieto trajektórie by mali prispieť k posúdeniu priebežného pokroku na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni.	(19) Komisia by spoločne s členskými štátmi mala vypracovať plánované trajektórie, ktoré Únii umožnia dosiahnuť digitálne ciele stanovené v tomto rozhodnutí. Trajektórie by sa mali vypracovať pomocou jasne stanovených kritérií. Tieto plánované trajektórie by potom mali členské štáty podľa možnosti premietnuť do vnútroštátnych smerovaní. Odlišný potenciál členských štátov prispievať k digitálnym cieľom, ich osobitná situácia a odlišné východiskové body, ako aj regionálne rozdiely by sa mali zohľadniť a premietnuť vo vnútroštátnych trajektóriách. Tieto trajektórie by mali prispieť k posúdeniu priebežného pokroku na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni.

Pozmeňujúci návrh  26

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 29

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(29) V záujme zabezpečenia transparentnosti a verejnej účasti by Komisia mala komunikovať so všetkými zainteresovanými stranami. Komisia by na tento účel mala úzko spolupracovať so zainteresovanými stranami vrátane verejných a súkromných aktérov, ako sú verejnoprávne subjekty v odvetví vzdelávania alebo zdravotníctva, a mala by s nimi konzultovať opatrenia na zrýchlenie digitálnej transformácie na úrovni Únie. Zapojenie zainteresovaných strán by bolo dôležité aj na úrovni členských štátov, predovšetkým pri prijímaní ich vnútroštátnych strategických plánov digitálneho desaťročia a ich úprav.	(29) V záujme zabezpečenia transparentnosti a verejnej účasti by Komisia mala komunikovať so všetkými zainteresovanými stranami. Komisia by na tento účel mala úzko spolupracovať so sociálnymi partnermi a inými zainteresovanými stranami vrátane verejných a súkromných aktérov, ako sú verejnoprávne subjekty v odvetví vzdelávania alebo zdravotnej starostlivosti, a mala by s nimi konzultovať opatrenia na zrýchlenie digitálnej transformácie na úrovni Únie. Zapojenie zainteresovaných strán by bolo dôležité aj na úrovni členských štátov, predovšetkým pri prijímaní ich vnútroštátnych strategických plánov digitálneho desaťročia a ich úprav.

Pozmeňujúci návrh  27

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 29 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(29a) Digitálne vzdelávanie v nižšom veku, aktualizované učebné osnovy digitálneho vzdelávania a celoživotné vzdelávanie sú mimoriadne dôležité pre rozvoj kvalifikácií potrebných v digitálnom veku s cieľom riešiť digitálne vylúčenie a prekonať digitálnu priepasť v spoločnosti. Nedostatok vhodného vybavenia alebo zručností je hlavnou prekážkou prístupu k najnovším technológiám a niekedy dokonca k základným službám, najmä pre deti, mladých a starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím, ako aj pre ľudí vo vidieckych a odľahlých oblastiach.

Pozmeňujúci návrh  28

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 29 b (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(29b) Ak má byť digitálna transformácia úspešná, mala by ísť ruka v ruke so zlepšeniami v oblasti demokracie na pracovisku, dobrej správy vecí verejných, sociálneho začleňovania a kvalitných verejných služieb.

Pozmeňujúci návrh  29

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 29 c (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(29c) Digitálna éra a rozsiahly vplyv procesu digitalizácie na spoločnosť, hospodárstvo a zamestnanosť v Únii predstavujú príležitosti globálneho vedúceho postavenia, ako aj výzvy. Digitálna éra si vyžaduje aj široký a demokratický dialóg o digitálnej politike s občanmi, sociálnymi partnermi a inými príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom vypracovať zásady, regulačné rámce a nástroje, ktoré sa budú zaoberať vplyvom digitalizácie na pracovníkov a spoločnosť.

Pozmeňujúci návrh  30

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 29 d (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(29d) Musí sa zabezpečiť prístup odborových zväzov na pracovisko a k samotným pracovníkom, a to aj v prípadoch, keď sa práca vykonáva digitálne. Všetci pracovníci vrátane tých, ktorí pracujú v digitálnom hospodárstve, majú právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívnu akciu.

Pozmeňujúci návrh  31

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 29 e (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(29e) Hlavnými výzvami sú digitálne rodové rozdiely a rodová nerovnováha, keďže ženy sú nedostatočne zastúpené v digitálnom sektore Únie, najmä v oblastiach IKT a STEM. V tejto súvislosti by sa mali prijať konkrétne opatrenia na zabezpečenie rodovej rovnováhy a rovnosti v práci, najmä s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup a rovnaké príležitosti vrátane rovnakej odmeny a rovnakého zastúpenia na trhu práce.

Pozmeňujúci návrh  32

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 29 f (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(29f) Odborné vzdelávanie a príprava by sa nemali zanedbávať (OVP), ale v digitálnom desaťročí by sa im mala venovať väčšia pozornosť. Je potrebné, aby niektoré členské štáty riešili nedostatočnú príťažlivosť a deficit prestíže systémov OVP a duálneho vzdelávania, pretože sa uznáva, že podporujú excelentnosť v súlade s odporúčaním Rady z 24. novembra 2020 o odbornom vzdelávaní a príprave (OVP) pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť. Členské štáty by mali vytvoriť kvalitné systémy duálneho vzdelávania a systémy odborného vzdelávania na základe flexibilných učebných osnov, silného profesijného poradenstva a prepojenia s potrebami trhu práce. Mala by sa zvýšiť účasť na vzdelávaní dospelých a učňovskom vzdelávaní s cieľom podporiť celoživotné vzdelávanie, ktoré následne zabezpečí rovnaké príležitosti na trhu práce. Do vypracovania takýchto vzdelávacích osnov by sa mali zapojiť učitelia, študenti, rodičia a organizácie občianskej spoločnosti, aby sa dosiahlo úspešné vzdelávanie, ktoré môže byť digitálne, ak je možné a želané, s cieľom zabezpečiť inkluzívne a prístupné vzdelávanie a preklenúť rozdiely medzi najviac znevýhodnenými a tými, ktorí majú dostatočné zdroje.

Pozmeňujúci návrh  33

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 29 g (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(29g)  Spolupráca medzi vládami, sociálnymi partnermi, akademickou obcou a ďalšími zainteresovanými stranami, pokiaľ ide o digitálnu transformáciu vrátane výskumu a inovácií v oblasti digitálnych technológií, je dôležitá, aby sa zohľadnili všetky sociálne a ľudské aspekty. Na zabezpečenie plnej účasti žien na tvorbe digitálneho hospodárstva a spravodlivej digitálnej transformácie je potrebná rodová rovnováha.

Pozmeňujúci návrh  34

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 29 h (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(29h) Podnikové investície do formálnej a neformálnej odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania majú kľúčový význam s cieľom podporiť spravodlivú transformáciu na digitálne hospodárstvo. Spoločnosti sú zodpovedné za poskytovanie primeranej rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie všetkým svojim dotknutým zamestnancom, aby sa naučili používať digitálne nástroje a vedeli spolupracovať s kolaboratívnymi robotmi a inými novými technológiami, a tak sa prispôsobili meniacim sa potrebám trhu práce a udržali si zamestnanie.

Pozmeňujúci návrh  35

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 29 i (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(29i) Únia sa musí stať globálnym lídrom v podpore sociálne zodpovedného, etického, transparentného a zodpovedného využívania umelej inteligencie. Acquis Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti sa v plnej miere vzťahuje na umelú inteligenciu a je mimoriadne dôležité, aby sa zabezpečilo riadne presadzovanie pracovného práva týkajúceho sa digitálnych služieb s cieľom chrániť zdravie a bezpečnosť pracovníkov.

 

Pozmeňujúci návrh  36

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 29 j (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(29j) Spoločný európsky prístup je potrebný v súvislosti s etickými aspektmi digitálnej transformácie. Akýkoľvek regulačný rámec v tejto súvislosti musí byť primeraný a založený na komplexnom posúdení vplyvu, aby sa zabránilo brzdeniu budúcich inovácií a tvorby pracovných miest. Osobitná pozornosť by sa mala venovať novým formám práce, ako je napríklad príležitostná práca v rámci platforiem, ktoré vyplývajú z uplatňovania nových technológií, s cieľom zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky a podmienky zamestnávania v digitálnom hospodárstve a digitalizácii rôznych hospodárskych odvetví a povolaní.

Pozmeňujúci návrh  37

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie  29 k (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(29k) Nový program v oblasti zručností pre Európu sa musí zaoberať výzvami pri prispôsobovaní a získavaní kvalifikácií a znalostí vzhľadom na ekologickú a digitálnu transformáciu vrátane etických aspektov. Vývojári, programátori, osoby s rozhodovacou právomocou a spoločnosti by si mali byť vedomí svojej etickej zodpovednosti. Je dôležité zabezpečiť, aby sa koncovým používateľom a spotrebiteľom poskytovali komplexné informácie, aby v tejto súvislosti prebiehali pravidelné výmeny medzi všetkými príslušnými zainteresovanými stranami a aby sa pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa ľudských zdrojov mohlo požiadať o preskúmanie človekom s cieľom zvrátiť automatizované rozhodnutie.

Pozmeňujúci návrh  38

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 29 l (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(29l) Digitálna transformácia by nemala posilňovať rodové nerovnosti a stereotypy transformovaním analógových predsudkov a predpojatostí na digitálne prostredníctvom algoritmov. Do rozvoja a využívania digitálnych služieb musia byť zapojení ľudia z rôznych prostredí vrátane žien, mladých ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím. Tieto služby by mali byť prístupné pre všetkých na základe zásady „dizajn pre všetkých“ a digitálny rozvoj by mal byť základným nástrojom inklúzie.

Pozmeňujúci návrh  39

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 29 m (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(29m) Veda, inovácie a výskum a vývoj budú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov inkluzívnej digitálnej transformácie a európskej digitálnej suverenity. Preto je potrebných viac investícií do výskumu, inovácií, vedy a vedeckej komunity, keďže sú hnacou silou technologickej a digitálnej revolúcie. Zároveň by sa malo zabezpečiť, aby sa nezabudlo ani na ľudí, ani na regióny.

Pozmeňujúci návrh  40

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 29 n (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(29n) Je potrebná podpora vytvárania a rozširovania digitálnych znalostí a podpora výskumných programov a sietí vytvorených medzi európskymi univerzitami s cieľom pomôcť európskym podnikom a podnikateľom prilákať najlepšie talenty a stať sa hnacou silou digitálnych inovácií na celom svete. Nedostatku a nesúladu zručností možno predchádzať vytvorením lepších prepojení medzi systémami vzdelávania a odbornej prípravy a spoločnosťami, zlepšením pracovných podmienok a podmienok zamestnania, ako aj investíciami podnikov do zručností a kvalifikácie ich zamestnancov. Verejný sektor by mal zabezpečiť spravodlivú digitálnu transformáciu a podporovať sociálne inovácie.

Pozmeňujúci návrh  41

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 29 o (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(29o) Index DESI ukazuje, že 90 % pracovných miest si vyžaduje základné digitálne zručnosti, zatiaľ čo 42 % občanov EÚ nemá základné digitálne zručnosti. Okrem toho z hodnotiacej tabuľky Ženy v digitálnom svete, ktorá je súčasťou indexu DESI, vyplýva, že len 19 % odborníkov v oblasti IKT a približne jedna tretina absolventov v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky sú ženy, a preto stále existuje značný rodový rozdiel v špecializovaných digitálnych zručnostiach. Účasť dievčat a žien v oblasti vedy, technológie, inžinierstva, umenia a matematiky (STEAM) sa musí aktívne podporovať prostredníctvom konkrétnych politických opatrení na podporu ich plnej účasti a začlenenia do digitálneho hospodárstva, keďže predstavujú len 36 % absolventov odborov STEM, a to napriek tomu, že dievčatá dosahujú v digitálnej gramotnosti lepšie výsledky ako chlapci.
	__________________
	1a https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/digital-economy-and-society-index-desi.
	1b https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/news/women-digital-scoreboard-2021.
	1c https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/9540ffa1-4478-11e9-a8ed-01aa75ed71a1/language-en.
	1d 2018 InternationalComputer and InformationLiteracy Study (ICILS).

Pozmeňujúci návrh  42

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 30

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(30) Viacnárodné projekty zahŕňajúce viaceré členské štáty by mali umožniť rozsiahly zásah v kľúčových oblastiach nevyhnutný na dosiahnutie digitálnych cieľov, najmä prostredníctvom združovania zdrojov Únie, členských štátov a prípadne súkromných zdrojov. Mali by sa vykonávať koordinovane v úzkej spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi. Komisia by preto mala zohrávať ústrednú úlohu pri urýchľovaní zavádzania viacnárodných projektov tým, že v rámci kategórií projektov orientačne uvedených v prílohe identifikuje viacnárodné projekty pripravené na vykonávanie, a pri poskytovaní poradenstva členským štátom, pokiaľ ide o výber mechanizmu vykonávania, výber zdrojov financovania a ich kombinácie, iné strategické otázky súvisiace s vykonávaním týchto projektov a v prípade potreby o výber Konzorcia pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC) ako mechanizmu vykonávania.	(30) Viacnárodné projekty zahŕňajúce viaceré členské štáty by mali umožniť rozsiahly zásah v kľúčových oblastiach nevyhnutný na dosiahnutie digitálnych cieľov, najmä prostredníctvom združovania zdrojov Únie, členských štátov a prípadne súkromných zdrojov. Ak je to potrebné na dosiahnutie digitálnych cieľov, členské štáty sa môžu rozhodnúť zapojiť pridružené krajiny Únie do viacnárodných projektov. Mali by sa vykonávať koordinovane v úzkej spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi. Komisia by preto mala zohrávať ústrednú úlohu pri urýchľovaní zavádzania viacnárodných projektov tým, že v rámci kategórií projektov orientačne uvedených v prílohe identifikuje viacnárodné projekty pripravené na vykonávanie, a pri poskytovaní poradenstva členským štátom, pokiaľ ide o výber mechanizmu vykonávania, výber zdrojov financovania a ich kombinácie, iné strategické otázky súvisiace s vykonávaním týchto projektov a v prípade potreby o výber Konzorcia pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC) ako mechanizmu vykonávania.

Pozmeňujúci návrh  43

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 32

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(32) Viacnárodné projekty by mali byť schopné účinne prilákať a skombinovať rôzne zdroje financovania z Únie a členských štátov. Možná by mala byť predovšetkým kombinácia finančných prostriedkov z centrálne riadeného programu Únie so zdrojmi členských štátov, a to za istých podmienok vrátane príspevkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako sa vysvetľuje v časti 3 usmernenia Komisie pre členské štáty týkajúceho sa plánov obnovy a odolnosti44, ako aj príspevkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu. Vždy, keď je to odôvodnené povahou daného viacnárodného projektu, by tento projekt mal byť otvorený aj príspevkom od iných subjektov, ako sú Únia a členské štáty, vrátane súkromných príspevkov.	(32) Viacnárodné projekty by mali byť schopné účinne prilákať a skombinovať rôzne zdroje financovania z Únie, členských štátov, a v relevantných prípadoch z pridružených krajín Únie. Možná by mala byť predovšetkým kombinácia finančných prostriedkov z centrálne riadeného programu Únie so zdrojmi členských štátov, a to za istých podmienok vrátane príspevkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako sa vysvetľuje v časti 3 usmernenia Komisie pre členské štáty týkajúceho sa plánov obnovy a odolnosti44, ako aj príspevkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu. Vždy, keď je to odôvodnené povahou daného viacnárodného projektu, by tento projekt mal byť otvorený aj príspevkom od iných subjektov, ako sú Únia a členské štáty, vrátane súkromných príspevkov.
_________________	_________________
44 Brusel, 22. 2021, SWD(2021) 12 final.	44 Brusel, 22. 2021, SWD(2021) 12 final.

Pozmeňujúci návrh  44

 

Návrh rozhodnutia

Článok 1 – odsek 1 – písmeno a

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
a) stanovenie jasného smerovania digitálnej transformácie Únie a plnenia digitálnych cieľov;	a) stanovenie jasného smerovania inkluzívnej, sociálnej, udržateľnej a etickej digitálnej transformácie Únie a plnenia digitálnych cieľov;

Pozmeňujúci návrh  45

 

Návrh rozhodnutia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno a

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
a) podporovať inkluzívne, bezpečné a otvorené digitálne prostredie zamerané na človeka, v ktorom digitálne technológie a služby rešpektujú a posilňujú zásady a hodnoty Únie;	a) podporovať na človeka zamerané, spravodlivé, etické, rast stimulujúce, inovatívne, udržateľné, inkluzívne, sociálne, prístupné, bezpečné a otvorené digitálne prostredie, v ktorom digitálne technológie a služby rešpektujú a posilňujú ľudskú dôstojnosť, práva, zásady a hodnoty Únie v digitálnom veku, v ktorom sa rešpektujú práva občanov a pracovníkov a kvalitné pracovné miesta a v ktorom sa ľuďom umožňuje nadobúdať a udržiavať zručnosti prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy v súlade s prvou zásadou Európskeho piliera sociálnych práv, s cieľom posilniť ich postavenie a umožniť im prosperovať, a to aj osobám so zdravotným postihnutím, odstránením prekážok pre príležitosti, ktoré digitalizácia ponúka na ich začlenenie, a vytváraním iniciatív pre ich zamestnanie;

Pozmeňujúci návrh  46

Návrh rozhodnutia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno a a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	aa) zabezpečiť, aby všetci občania mali prístup k pripojeniu, bezplatnému alebo cenovo dostupnému internetu a prístup k digitálnym nástrojom;

Pozmeňujúci návrh  47

Návrh rozhodnutia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno a b (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ab) zabezpečiť, aby všetky digitálne politiky zvyšovali prosperitu občanov a pracovníkov prostredníctvom istoty zamestnania na digitálnom trhu práce a zabezpečovali spravodlivé pracovné podmienky a práva pracovníkov;

Pozmeňujúci návrh  48

Návrh rozhodnutia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno a c (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ac) prijať konkrétne opatrenia na prispôsobenie a rozšírenie už existujúcich práv pracovníkov a zabezpečiť, aby mali odborové zväzy prístup na digitálne pracovisko; presadzovať kolektívne vyjednávanie a zabezpečiť, aby pracovníci v nových formách organizácií práce mali rovnaké práva;

Pozmeňujúci návrh  49

Návrh rozhodnutia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno a d (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ad) zabezpečiť, aby pracovníci v digitálnom pracovnom prostredí boli a zostali vlastníkmi svojich údajov a mali právo ponechať si svoje údaje aj po skončení pracovného pomeru;

Pozmeňujúci návrh  50

 

Návrh rozhodnutia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno b

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
b) posilniť kolektívnu odolnosť členských štátov a preklenúť digitálnu priepasť, a to najmä podporovaním základných a špecializovaných digitálnych zručností pre všetkých a posilňovaním vývoja vysokovýkonných digitálnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy;	b) posilniť kolektívnu odolnosť členských štátov a udržateľným spôsobom preklenúť rozdiely v digitálnej oblasti, či už sociálne, hospodárske, geografické alebo založené na rodovej príslušnosti, vrátane preklenutia digitálnych rodových rozdielov, pokiaľ ide o ženy v oblasti STEM, a to najmä zabezpečením prístupu k technológii, digitálnym nástrojom a vysokorýchlostnému širokopásmovému pripojeniu a podporovaním základných a špecializovaných digitálnych zručností zabezpečujúcich rovnaké príležitosti na kvalitné zamestnanie a vyššiu istotu zamestnania pre všetkých;

Pozmeňujúci návrh  51

 

Návrh rozhodnutia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno b a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ba) zamerať sa najmä na mladých a starších ľudí a znevýhodnené skupiny, ako sú ženy, a ľudí z vidieckych, odľahlých a riedko osídlených oblastí s cieľom predchádzať diskriminácii;

Pozmeňujúci návrh  52

 

Návrh rozhodnutia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno b b (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	bb) podporovať rozvoj vysokovýkonných, inkluzívnych, digitálnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy s osobitným zameraním na vzdelávanie v ranom detstve a školské vzdelávanie prostredníctvom odbornej a profesionálnej prípravy, rekvalifikácie, zvyšovania úrovne zručností a celoživotného vzdelávania, ktoré sú prístupné pre všetkých vrátane osôb so zdravotným postihnutím;

Pozmeňujúci návrh  53

Návrh rozhodnutia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno b c (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	bc) zabezpečiť, aby všetci členovia spoločnosti mali z digitálnej transformácie rovnaký úžitok a aby sa na nikoho nezabudlo, a to uplatňovaním silného prierezového prístupu k politikám a opatreniam v rámci tohto politického programu a riešením existujúcich a potenciálnych digitálnych nedostatkov v dôsledku nedostupných technológií, nedostatku digitálnych zručností, sociálno-ekonomických prekážok alebo iných dôvodov;

Pozmeňujúci návrh  54

Návrh rozhodnutia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno b d (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	bd) posilniť kolektívnu odolnosť členských štátov a preklenúť digitálnu priepasť, a to najmä zabezpečením dôstojných pracovných podmienok a podmienok zamestnania s cieľom prilákať kvalifikovaných pracovníkov a pripomínaním zodpovednosti spoločnostiam, aby investovali do zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie s cieľom zabezpečiť, že ich zamestnanci budú pripravení na digitálnu transformáciu;

Pozmeňujúci návrh  55

Návrh rozhodnutia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno b e (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	be) zabezpečiť udržateľnú a spravodlivú digitálnu transformáciu pracovísk a zároveň zachovať existujúcu pracovnú silu; zabezpečiť vnútorné premiestnenie pracovníkov, čím sa vytvoria bezpečnostné opatrenia pre osoby blízko dôchodkovému veku, ktoré čelia ťažkostiam pri prispôsobovaní sa digitálnemu vývoju;

Pozmeňujúci návrh  56

Návrh rozhodnutia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno b f (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	bf) podporovať súlad medzi digitálnymi zručnosťami pracovníkov a trhom práce s cieľom podporiť vytváranie kvalitných pracovných miest a posilniť konkurencieschopnosť podnikov Únie;

Pozmeňujúci návrh  57

Návrh rozhodnutia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno b g (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	bg) zabezpečiť opatrenia, ktoré podporujú prístup ku kvalitným pracovným miestam a zamestnaniu v oblasti IKT a pracovným miestam, ktoré súvisia s digitálnou oblasťou;

Pozmeňujúci návrh  58

Návrh rozhodnutia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno c

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
c) zabezpečiť digitálnu suverenitu najmä prostredníctvom bezpečnej a prístupnej digitálnej infraštruktúry, ktorá dokáže spracovať veľké objemy údajov a umožní ďalší technologický vývoj, pričom bude podporovať konkurencieschopnosť priemyslu Únie;	c) zabezpečiť, aby z digitálneho rozvoja v Únii mali prospech všetci jej občania, čím sa posilní jednotný trh, a to najmä prostredníctvom bezpečnej a prístupnej digitálnej infraštruktúry, ktorá dokáže spracovať veľké objemy údajov a umožní ďalší technologický vývoj, pričom bude podporovať konkurencieschopnosť priemyslu Únie;

Pozmeňujúci návrh  59

 

Návrh rozhodnutia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno c a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ca) navrhnúť konkrétne opatrenia v oblasti duševného zdravia na zabezpečenie udržateľnosti digitálnej transformácie, ako napr. zabezpečenie prevencie a uľahčenie služieb na podporu mentálneho zdravia v práci s cieľom včas určiť liečbu a pristúpiť k nej;

Pozmeňujúci návrh  60

 

Návrh rozhodnutia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno d

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
d) podporovať zavádzanie a využívanie digitálnych schopností, ktoré umožňujú prístup k digitálnym technológiám a údajom za jednoduchých a spravodlivých podmienok, s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň digitálnej intenzity a inovácie v podnikoch v Únii, najmä v malých a stredných podnikoch;	d) podporovať zavádzanie a využívanie digitálnych schopností, ktoré umožňujú bezpečný prístup k digitálnym technológiám a údajom za dostupných, jednoduchých a spravodlivých podmienok, s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň digitálnej intenzity a inovácie v podnikoch v Únii, najmä v malých a stredných podnikoch, ako aj v startupoch; umožniť všetkým pracovníkom a uchádzačom o zamestnanie získať informácie o svojich právach v digitálnom prostredí, etike umelej inteligencie a ochrane súkromia;

Pozmeňujúci návrh  61

Návrh rozhodnutia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno d a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	da) objasniť zodpovednosť za používanie umelej inteligencie v rámci organizácie práce, a to v prípade pracovných úrazov pracovníkov a škôd spôsobených tretím stranám;

Pozmeňujúci návrh  62

 

Návrh rozhodnutia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno e

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
e) zabezpečiť, aby demokratický život, verejné služby, služby zdravotnej starostlivosti a opatrovateľské služby boli prístupné online pre každého, najmä pre znevýhodnené skupiny vrátane osôb so zdravotným postihnutím, a aby sa ponúkali inkluzívne, efektívne a personalizované služby a nástroje s vysokými štandardmi bezpečnosti a ochrany súkromia;	e) zabezpečiť, aby demokratický život, verejné služby, vzdelávanie, služby zdravotnej starostlivosti a opatrovateľské služby boli prístupné online pre každého, najmä pre znevýhodnené skupiny vrátane osôb so zdravotným postihnutím a starších občanov, a aby sa ponúkali inkluzívne, efektívne, prístupné, interoperabilné a personalizované služby a nástroje s vysokými štandardmi bezpečnosti a ochrany súkromia, ako napr. najmodernejšie šifrovanie a riešenia so slobodným otvoreným zdrojovým kódom, pričom sa vždy zachová možnosť voľby pre služby offline; zabezpečiť programy odbornej prípravy na rozvoj digitálnych zručností a podporovať prístup k týmto službám a nástrojom tým, že sa navrhne jednoduchší prístup k odbornej príprave a dostupné a prispôsobené usmernenia pre ľudí;

Pozmeňujúci návrh  63

 

Návrh rozhodnutia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno e a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ea) navrhnúť konkrétne opatrenia na ochranu práv občanov a pracovníkov na rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti, zdravotnému poisteniu a systémom sociálneho zabezpečenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa nikomu neodopieral prístup k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a opatrovateľským službám na základe anamnézy a finančnej situácie alebo z dôvodu nedostatku primeranej digitálnej infraštruktúry alebo zručností;

Pozmeňujúci návrh  64

 

Návrh rozhodnutia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno f

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
f) zabezpečiť, aby sa digitálne infraštruktúry a technológie stali udržateľnejšími, efektívnejšie využívali energiu a zdroje a prispievali k udržateľnému obehovému a klimaticky neutrálnemu hospodárstvu a spoločnosti v súlade s Európskou zelenou dohodou;	f) zabezpečiť, aby sa digitálne infraštruktúry a technológie stali udržateľnejšími, konkurencieschopnejšími, odolnejšími a efektívnejšie využívali energiu a zdroje, boli posúdené prostredníctvom metodiky životného cyklu a prispievali k udržateľnému, správnemu a spravodlivému obehovému a klimaticky neutrálnemu hospodárstvu a spoločnosti vrátane energeticky efektívneho bývania, dostupnej energie bez rizika energetickej chudoby, aby sa dosiahli ciele Európskej zelenej dohody a environmentálne ciele a zámery Únie.

Pozmeňujúci návrh  65

 

Návrh rozhodnutia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno g

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
g) uľahčovať konvergentné podmienky investícií do digitálnej transformácie v celej Únii, a to aj posilnením synergií medzi využívaním finančných prostriedkov Únie a vnútroštátnych finančných prostriedkov a vytvorením predvídateľných regulačných prístupov;	g) uľahčovať konvergentné podmienky investícií do digitálnej transformácie, ktoré zaisťujú udržateľnosť, dodržiavanie základných práv a rovnosť v celej Únii, a to aj posilnením synergií medzi využívaním finančných prostriedkov Únie a vnútroštátnych finančných prostriedkov, spolu s digitálnym pilierom v nariadení (EÚ) 2021/241 a národných plánoch obnovy podporovaním investícií na podporu sociálne a environmentálne prospešných výsledkov a vytvorením predvídateľných regulačných prístupov;

Pozmeňujúci návrh  66

Návrh rozhodnutia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno h a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ha) zabezpečiť silné zapojenie občianskej spoločnosti vrátane zapojenia organizácií pre ľudské práva, sociálnych partnerov, organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím, práva žien, mládežníckych organizácií, organizácií v oblasti životného prostredia, zástupcov digitálnych práv a práv spotrebiteľov a odborníkov na prístupnosť do rozvoja a vykonávania politík a opatrení v rámci tohto politického programu.

Pozmeňujúci návrh  67

Návrh rozhodnutia

Článok 3 – odsek 1 – bod 1 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	1a) „digitálne zručnosti“ sú súborom kompetencií vo vybraných činnostiach súvisiacich s používaním zariadení informačných technológií, internetu alebo softvéru, ktoré jednotlivci vykonávajú v týchto štyroch oblastiach: informácie, komunikácia, riešenie problémov a softvér na tvorbu obsahu;

Odôvodnenie

Vymedzenie je v súlade s metodickou poznámkou indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) 2021, https://ec.europa.eu/newsroom/dae/document.cfm?doc_id=67082.

Pozmeňujúci návrh  68

Návrh rozhodnutia

Článok 3 – odsek 1 – bod 1 b (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	1b) „základné digitálne zručnosti“, „pokročilejšie digitálne zručnosti“ a „pokročilé digitálne zručnosti“ sú úrovne digitálnych zručností určené podľa rôznorodosti a/alebo zložitosti vykonávaných činností v štyroch oblastiach: informácie, komunikácia, riešenie problémov a softvér na tvorbu obsahu, vymedzené a vypočítané na základe súboru ukazovateľov stanovených v ročnej metodike DESI;

Odôvodnenie

Vymedzenie je v súlade s metodickou poznámkou indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) 2021, https://ec.europa.eu/newsroom/dae/document.cfm?doc_id=67082.

Pozmeňujúci návrh  69

Návrh rozhodnutia

Článok 3 – odsek 1 – bod 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(2) „viacnárodné projekty“ sú rozsiahle projekty, ktorými sa uľahčuje dosahovanie digitálnych cieľov stanovených v článku 4, ktorých súčasťou je financovanie zo strany Únie a členských štátov a ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článku 12;	(2) „viacnárodné projekty“ sú rozsiahle projekty, ktorými sa uľahčuje dosahovanie digitálnych cieľov stanovených v článku 4, ktorých súčasťou je financovanie zo strany Únie, členských štátov a pridružených krajín Únie, a ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článku 12;

Pozmeňujúci návrh  70

Návrh rozhodnutia

Článok 4 – odsek 1 – bod 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(1) digitálne zručná populácia a vysokokvalifikovaní digitálni odborníci:	(1) postupný prechod smerom k zabezpečeniu digitálnych zručností pre všetkých Európanov bez výnimky a vysokokvalifikovaní digitálni odborníci:

Pozmeňujúci návrh  71

Návrh rozhodnutia

Článok 4 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
b) zamestnaných bude najmenej 20 miliónov odborníkov v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT), s konvergenciou medzi počtom žien a mužov;	b) zamestnaných bude najmenej 20 miliónov odborníkov v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT), bez rodových, sociálnych alebo geografických priepastí;

Pozmeňujúci návrh  72

Návrh rozhodnutia

Článok 4 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ba) všetky členské štáty musia vypracovať a financovať programy odbornej prípravy v oblasti základných aj špecializovaných digitálnych zručností, pričom zabezpečia, aby táto odborná príprava mala náležité požiadavky na kvalitu a kontroly a aby zodpovedala zručnostiam potrebným na trhu práce;

Pozmeňujúci návrh  73

Návrh rozhodnutia

Článok 4 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b b (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	bb) všetky členské štáty musia využiť digitálnu transformáciu na zabezpečenie inkluzívneho, prístupného, bezpečného a dôverného a dôveryhodného pracovného a vzdelávacieho prostredia bez digitálneho dohľadu;

Pozmeňujúci návrh  74

Návrh rozhodnutia

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b c (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	bc) všetky členské štáty by mali hľadať spôsoby ako poskytovať spoločnostiam pôsobiacim v oblasti IKT stimuly, aby zamestnávali rôznorodú pracovnú silu, so zameraním na zamestnávanie a udržanie žien, ľudí z prostredia menšín, ľudí so zdravotným postihnutím alebo ľudí s neurodiverzitou a ľudí bez akademického vzdelania;

Pozmeňujúci návrh  75

Návrh rozhodnutia

Článok 4 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b d (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	bd) všetky členské štáty musia zabezpečiť bezpečné a inkluzívne prostredie pre prácu na diaľku, zaručiť právo odpojiť sa a zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie;

Pozmeňujúci návrh  76

Návrh rozhodnutia

Článok 4 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b e (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	be) všetky členské štáty zabezpečia poskytovanie vzdelávania o posilnení digitálneho postavenia na školách so zameraním na mediálnu gramotnosť, dezinformácie, riziká spojené s ekonomikou pozornosti, znalosť digitálnych práv a možností ochrany osobných údajov a ich kontroly;

Pozmeňujúci návrh  77

Návrh rozhodnutia

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno a a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	aa) 80 % dátových centier v Európe je vysoko energeticky účinných, s vysokými štandardmi ekodizajnu a využívajú obnoviteľnú energiu, ako je voľné chladenie a voľné ochladzovanie, a optimalizovaných na opätovné využitie vytvoreného tepla pre spoločenské využitie;

Pozmeňujúci návrh  78

Návrh rozhodnutia

Článok 4 – odsek 1 – bod 2 – písmeno a b (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ab) 80 % komponentov digitálnych zariadení a infraštruktúr sa po skončení životnosti zbiera a recykluje v Európe, aby sa podporil trh s druhotnými surovinami a podporili inovácie;

Pozmeňujúci návrh  79

Návrh rozhodnutia

Článok 4 – odsek 1 – bod 2 – písmeno a c (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ac) 100 % digitálnych zariadení má životnosť najmenej 5 rokov a 60 % trhu s digitálnymi zariadeniami pozostáva z renovovaného a opätovne použitého tovaru;

Pozmeňujúci návrh  80

Návrh rozhodnutia

Článok 4 – odsek 1 – bod 2 – písmeno a d (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ad) do roku 2030 budú môcť všetci občania Únie komunikovať prostredníctvom úplnej interoperabilnej konverzácie a textových technológií v reálnom čase ako bežných elektronických komunikačných služieb;

Pozmeňujúci návrh  81

 

Návrh rozhodnutia

Článok 4 – odsek 1 – bod 3 – písmeno a – úvodná časť

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
a) aspoň 75 % podnikov v Únii bude využívať tieto technológie:	a) podniky Únie budú v súlade so svojimi individuálnymi potrebami a preferenciami využívať niektorú z týchto technológií:

Pozmeňujúci návrh  82

Návrh rozhodnutia

Článok 4 – odsek 1 – bod 3 – písmeno c a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ca) 50 % spoločností využíva európske cloudové riešenia na posilnenie európskej digitálnej suverenity;

Pozmeňujúci návrh  83

Návrh rozhodnutia

Článok 4 – odsek 1 – bod 3 – písmeno c b (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	cb) 100 % relevantných spoločností používa prístupný a cenovo dostupný nástroj na environmentálne posúdenie používania digitálnych technológií podľa štandardizovanej metodiky posúdenia životného cyklu podľa viacerých kritérií na úrovni Únie a dokáže prijímať zodpovedné udržateľné rozhodnutia;

Pozmeňujúci návrh  84

Návrh rozhodnutia

Článok 4 – odsek 1 – bod 3 – písmeno c d (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	cd) všetky členské štáty sa zapojili do vytvárania udržateľných inovačných centier združujúcich podniky, inovátorov, vedcov a skupiny pre environmentálne a digitálne práva s cieľom podporiť výmenu najlepších postupov a vznik udržateľných technológií svetovej úrovne;

Pozmeňujúci návrh  85

Návrh rozhodnutia

Článok 4 – odsek 1 – bod 3 – písmeno c e (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ce) aspoň 90 % služieb a výrobkov na trhu Únie bude prístupných pre všetkých vrátane osôb so zdravotným postihnutím;

Pozmeňujúci návrh  86

Návrh rozhodnutia

Článok 4 – odsek 1 – bod 4 – úvodná časť

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(4) digitalizácia verejných služieb:	(4) environmentálne udržateľná a sociálna digitalizácia verejných služieb v súlade s ľudskými právami:

Pozmeňujúci návrh  87

 

Návrh rozhodnutia

Článok 4 – odsek 1 – bod 4 – písmeno a

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
a) 100 % kľúčových verejných služieb bude pre občanov a podniky Únie dostupných online;	a) 100 % kľúčových verejných služieb bude dostupných online popri poskytovaní všetkých služieb a osobnej podpory offline;

Pozmeňujúci návrh  88

 

Návrh rozhodnutia

Článok 4 – odsek 1 – bod 4 – písmeno b

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
b) 100 % občanov Únie bude mať prístup k svojim zdravotným záznamom (elektronické zdravotné záznamy);	b) 100 % občanov Únie, ktorí ich chcú používať, bude mať digitálny prístup k svojim zdravotným záznamom (elektronické zdravotné záznamy) s najvyššou úrovňou ochrany súkromia, ochrany údajov a záruk šifrovania vrátane decentralizovaného uchovávania, pričom vždy zostáva možnosť nedigitálneho prístupu; osoby so zdravotným postihnutím budú mať pomoc pri prístupe prostredníctvom nástrojov pomoci a pripojenia;

Pozmeňujúci návrh  89

 

Návrh rozhodnutia

Článok 4 – odsek 1 – bod 4 – písmeno c

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
c) aspoň 80 % občanov Únie bude využívať riešenie elektronickej identifikácie.	c) 100 % občanov Únie bude mať možnosť prístupu k potrebným zručnostiam a získať ich prostredníctvom vhodnej odbornej prípravy, aby mohli využívať riešenie elektronickej identifikácie (ID) podľa svojich individuálnych potrieb a preferencií bez toho, aby boli de jure ani de facto povinné takéto riešenia používať.

Pozmeňujúci návrh  90

Návrh rozhodnutia

Článok 4 – odsek 1 – bod 4 – písmeno c a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ca) 100 % verejného obstarávania bude mať povinné sociálne kritériá, kritériá udržateľnosti a kritériá a ciele ochrany súkromia a uprednostní riešenia s otvoreným zdrojovým kódom a interoperabilné riešenia;

Pozmeňujúci návrh  91

Návrh rozhodnutia

Článok 5 – odsek 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(1) Komisia monitoruje pokrok Únie vo vzťahu k všeobecným cieľom stanoveným v článku 2 a digitálnym cieľom stanoveným v článku 4. Komisia na tento účel vychádza z indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) a v súlade s článkom 25 ods. 2 na účely tohto rozhodnutia vo vykonávacom akte stanoví kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI) pre každý digitálny cieľ. .	(1) Komisia monitoruje pokrok Únie vo vzťahu k všeobecným cieľom stanoveným v článku 2 a digitálnym cieľom stanoveným v článku 4. Komisia na tento účel vychádza z indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) a v súlade s článkom 25 ods. 2 na účely tohto rozhodnutia vo vykonávacom akte stanoví kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI) pre každý digitálny cieľ, pričom sa zohľadní osobitnú situáciu a rozdiely v kapacitách jednotlivých členských štátov. Komisia vypracuje metodiku posúdenia životného cyklu založeného na viacerých kritériách na výpočet vplyvu digitálnych technológií na životné prostredie, stanoví digitálny environmentálny index a integruje jeho používanie v Únii.

Pozmeňujúci návrh  92

 

Návrh rozhodnutia

Článok 5 – odsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(2) Členské štáty Komisii včas poskytnú potrebné štatistiky a údaje, ktoré sa vyžadujú na účinné monitorovanie digitálnej transformácie a miery dosiahnutia digitálnych cieľov stanovených v článku 4. To zahŕňa príslušné informácie o dostupnosti a prístupnosti spektra. Ak príslušné štatistiky z členských štátov ešte nie sú k dispozícii, Komisia môže po konzultácii s členskými štátmi použiť alternatívnu metodiku zberu údajov, ako sú štúdie alebo priamy zber údajov z členských štátov. Použitie tejto alternatívnej metodiky zberu údajov nemá vplyv na úlohy Eurostatu stanovené v rozhodnutí Komisie 2012/504/EÚ.	(2) Členské štáty Komisii včas poskytnú potrebné štatistiky a údaje, ktoré sa vyžadujú na účinné monitorovanie digitálnej transformácie a cieľov stanovených v článku 2 a miery dosiahnutia digitálnych cieľov stanovených v článku 4. To zahŕňa príslušné informácie o dostupnosti a prístupnosti spektra. Ak príslušné štatistiky z členských štátov ešte nie sú k dispozícii, Komisia môže po konzultácii s členskými štátmi použiť alternatívnu metodiku zberu údajov, ako sú štúdie alebo priamy zber údajov z členských štátov. Použitie tejto alternatívnej metodiky zberu údajov nemá vplyv na úlohy Eurostatu stanovené v rozhodnutí Komisie 2012/504/EÚ.
__________________	__________________
Rozhodnutie Komisie 2012/504/EÚ zo 17. septembra 2012 týkajúce sa Eurostatu (Ú. v. EÚ L 251, 18.9.2012, s. 49).	Rozhodnutie Komisie 2012/504/EÚ zo 17. septembra 2012 týkajúce sa Eurostatu (Ú. v. EÚ L 251, 18.9.2012, s. 49).

Pozmeňujúci návrh  93

Návrh rozhodnutia

Článok 5 – odsek 3

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(3) Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi vymedzí na úrovni Únie plánované trajektórie na dosiahnutie každého z digitálnych cieľov, ktoré budú slúžiť ako základ monitorovania a vnútroštátnych strategických plánov digitálneho desaťročia. S ohľadom na technický, hospodársky alebo spoločenský vývoj Komisia v prípade potreby aktualizuje jednu alebo viaceré z týchto plánovaných trajektórií.	(3) Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi pomocou jasne stanovených kritérií vymedzí na úrovni Únie plánované trajektórie na dosiahnutie každého z digitálnych cieľov, ktoré budú slúžiť ako základ monitorovania a vnútroštátnych strategických plánov digitálneho desaťročia. S ohľadom na technický, hospodársky alebo spoločenský vývoj Komisia v prípade potreby aktualizuje jednu alebo viaceré z týchto plánovaných trajektórií.

Pozmeňujúci návrh  94

Návrh rozhodnutia

Článok 5 – odsek 4a ( nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	4a) Komisia monitoruje pokrok členských štátov, najmä pokiaľ ide o vykonávanie opatrení na zabezpečenie práv pracovníkov, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v digitálnom prostredí a ich ochrany pred zneužívaním digitálnych nástrojov.

Pozmeňujúci návrh  95

Návrh rozhodnutia

Článok 6 – odsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(2) Komisia v správe o stave digitálneho desaťročia uvedie posúdenie pokroku digitálnej transformácie Únie vo vzťahu k digitálnym cieľom stanoveným v článku 4, ako aj stav plnenia všeobecných cieľov uvedených v článku 2 a dodržiavania zásad zakotvených v [vložiť názov čestného vyhlásenia]. Vykonané posúdenie pokroku vychádza predovšetkým z analýzy a kľúčových ukazovateľov výkonnosti v DESI v porovnaní s plánovanými trajektóriami na úrovni Únie, prípadne s vnútroštátnymi plánovanými trajektóriami a v relevantných prípadoch z vytvorenia a pokroku viacnárodných projektov.	(2) Komisia v správe o stave digitálneho desaťročia uvedie posúdenie pokroku digitálnej transformácie Únie vo vzťahu k digitálnym cieľom stanoveným v článku 4, ako aj stav plnenia všeobecných cieľov uvedených v článku 2 a dodržiavania zásad zakotvených v [vložiť názov čestného vyhlásenia]. Vykonané posúdenie pokroku vychádza predovšetkým z analýzy a kľúčových ukazovateľov výkonnosti v DESI v porovnaní s plánovanými trajektóriami na úrovni Únie, prípadne s vnútroštátnymi plánovanými trajektóriami a v relevantných prípadoch z vytvorenia a pokroku viacnárodných projektov. Správa obsahuje aj posúdenie pozitívnych a negatívnych vplyvov na trhu práce, ktoré sa zaoberá nesúladom zručností a analyzuje kroky prijaté na ich riešenie, rozdelené podľa vekovej skupiny a pohlavia, a začlenenie ľudí so zdravotným postihnutím. Analyzuje vplyv digitalizácie na zraniteľné skupiny, najmä na tie, ktoré majú neštandardné formy práce, ako sú pracovné zmluvy s nestanoveným pracovným časom a pracovníci platforiem, a na samostatne zárobkovo činné osoby, ako aj vplyv digitalizácie na psychosociálnu oblasť, riziká, neistotu, nestálosť, muskuloskeletálne poruchy a duševné zdravie, a musí zabezpečiť, aby sa tieto ciele dosiahli v súlade s právnymi predpismi Únie, ako sú smernica 2003/88/ES, smernica 89/391/EHS, smernica 90/270/EHS, smernica 2019/1152, smernica 2019/1158, akčný plán Európskeho piliera sociálnych práv a nový strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2021 – 2027.
	____________
	Smernica 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, 18.11.2003, s. 9).
	Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1.
	Smernica Rady 90/270/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami (Ú. v. ES L 156, 21.6.1990, s. 14).
	Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 105).
	Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ (Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 79).

Pozmeňujúci návrh  96

Návrh rozhodnutia

Článok 6 – odsek 3 – úvodná časť

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(3) Komisia môže v správe o stave digitálneho desaťročia odporučiť politiky, opatrenia a kroky, ktoré majú členské štáty prijať v oblastiach, v ktorých bol pokrok nedostatočný na dosiahnutie digitálnych cieľov stanovených v článku 4, alebo ak sa na základe výsledkov správy o stave digitálneho desaťročia zistili významné medzery a nedostatky. Tieto odporúčané politiky, opatrenia alebo kroky sa môžu týkať predovšetkým:	(3) Komisia môže v správe o stave digitálneho desaťročia odporučiť politiky, opatrenia a kroky, ktoré majú členské štáty prijať v oblastiach, v ktorých bol pokrok nedostatočný na dosiahnutie digitálnych cieľov stanovených v článku 4, kde neboli dodržané ciele stanovené v článku 2, alebo ak sa na základe výsledkov správy o stave digitálneho desaťročia zistili významné medzery a nedostatky. Tieto odporúčané politiky, opatrenia alebo kroky sa môžu týkať predovšetkým:

Pozmeňujúci návrh  97

Návrh rozhodnutia

Článok 6 – odsek 3 – písmeno c a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ca) rizík, ktoré by mohli oddialiť plnenie každého digitálneho cieľa, a vplyvu na dosiahnutie ostatných digitálnych cieľov;

Pozmeňujúci návrh  98

Návrh rozhodnutia

Článok 6 – odsek 6 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	6a) V správe sa bude analyzovať, či sú plány digitálnej transformácie na dosiahnutie cieľov v článku 4 v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv, deklaráciou európskych digitálnych práv a zásad a cieľmi udržateľného rozvoja.

Pozmeňujúci návrh  99

Návrh rozhodnutia

Článok 6 – odsek 6 b (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(6b) Správa sa bude zaoberať najmä odporúčanými opatreniami na zabezpečenie ochrany pracovníkov pred negatívnymi účinkami digitalizácie.

Pozmeňujúci návrh  100

 

Návrh rozhodnutia

Článok 7 – odsek 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(1) Členské štáty do [šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia – konkrétny dátum vloží Úrad pre publikácie] predložia Komisii svoje vnútroštátne strategické plány digitálneho desaťročia, ktoré budú v súlade so všeobecnými cieľmi a s digitálnymi cieľmi stanovenými v tomto rozhodnutí a budú prispievať k ich dosahovaniu na úrovni Únie. Členské štáty a Komisia zohľadnia príslušné odvetvové iniciatívy a zabezpečia súlad s týmito iniciatívami.	(1) Členské štáty do [šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia – konkrétny dátum vloží Úrad pre publikácie] predložia Komisii svoje vnútroštátne strategické plány digitálneho desaťročia, ktoré budú v súlade so všeobecnými cieľmi a s digitálnymi cieľmi stanovenými v tomto rozhodnutí a budú prispievať k ich dosahovaniu na úrovni Únie. Členské štáty a Komisia zohľadnia príslušné odvetvové iniciatívy a environmentálne a sociálne náklady a zabezpečia súlad s týmito iniciatívami.

Pozmeňujúci návrh  101

Návrh rozhodnutia

Článok 7 – odsek 2 – písmeno a

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
a) hlavné vykonané, prijaté a plánované politiky, opatrenia a kroky, ktoré prispievajú k plneniu všeobecných cieľov stanovených v článku 2 a digitálnych cieľov stanovených v článku 4;	a) hlavné vykonané, prijaté a plánované politiky, opatrenia a kroky, ktoré prispievajú k plneniu všeobecných cieľov stanovených v článku 2 a digitálnych cieľov stanovených v článku 4 vrátane politík, opatrení a krokov zameraných na najzraniteľnejšie skupiny, najmä na osoby so zdravotným postihnutím a osoby pochádzajúce zo znevýhodneného prostredia;

Pozmeňujúci návrh  102

Návrh rozhodnutia

Článok 7 – odsek 2 – písmeno b

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
b) vnútroštátne plánované trajektórie, ktoré prispievajú k plneniu príslušných digitálnych cieľov a sú merateľné na vnútroštátnej úrovni;	b) vnútroštátne plánované trajektórie, ktoré prispievajú k plneniu príslušných digitálnych cieľov a sú merateľné na vnútroštátnej úrovni, a spôsob, akým sú ciele integrované v týchto trajektóriách;

Pozmeňujúci návrh  103

Návrh rozhodnutia

Článok 7 – odsek 2 – písmeno c

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
c) očakávaný vplyv na jednotlivé digitálne ciele v dôsledku vykonaných, prijatých a plánovaných politík, opatrení a krokov;	c) očakávaný vplyv na jednotlivé digitálne ciele rozdelené podľa vekovej skupiny a pohlavia, v dôsledku vykonaných, prijatých a plánovaných politík, opatrení a krokov;

Pozmeňujúci návrh  104

Návrh rozhodnutia

Článok 7 – odsek 3 – písmeno c

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
c) boli pridelené finančné zdroje;	c) boli pridelené finančné zdroje v súlade s dodržiavaním práv odborov a pracovníkov, ako je zdravie a bezpečnosť, právo na štrajk, kolektívne vyjednávanie a kolektívna akcia;

Pozmeňujúci návrh  105

Návrh rozhodnutia

Článok 7 – odsek 3 – písmeno f a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	fa) boli navrhnuté so sociálnymi partnermi a sú súčasťou procesu vykonávania a hodnotenia.

Pozmeňujúci návrh  106

Návrh rozhodnutia

Článok 8 – odsek 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(1) Členské štáty a Komisia úzko spolupracujú s cieľom identifikovať spôsoby riešenia nedostatkov v oblastiach, v ktorých bol pokrok nedostatočný na dosiahnutie jedného alebo viacerých digitálnych cieľov stanovených v článku 4 alebo v ktorých sa na základe výsledkov správy o stave digitálneho desaťročia zistili významné medzery a nedostatky. V rámci tejto analýzy sa zohľadnia predovšetkým rôzne schopnosti členských štátov prispievať k dosiahnutiu niektorých digitálnych cieľov, ako aj riziko, že oneskorenia v prípade niektorých z týchto cieľov môžu mať nepriaznivý účinok na dosahovanie iných digitálnych cieľov.	(1) Členské štáty a Komisia úzko spolupracujú s cieľom identifikovať spôsoby riešenia nedostatkov v oblastiach, v ktorých bol pokrok nedostatočný na dosiahnutie jedného alebo viacerých digitálnych cieľov stanovených v článku 4, cieľov v článku 2 alebo v ktorých sa na základe výsledkov správy o stave digitálneho desaťročia zistili významné medzery a nedostatky. V rámci tejto analýzy sa zohľadnia predovšetkým rôzne schopnosti členských štátov prispievať k dosiahnutiu digitálnych cieľov, náklady, ak sa nedosiahnu, ako aj následky oneskorenia  dosiahnutia niektorých z týchto cieľov v súvislosti s dosahovaním iných digitálnych cieľov.

Pozmeňujúci návrh  107

Návrh rozhodnutia

Článok 8 – odsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(2) Komisia a členské štáty sa usilujú o to, aby do dvoch mesiacov od uverejnenia správy o stave digitálneho desaťročia prediskutovali predbežné pripomienky členského štátu, a to najmä v súvislosti s politikami, opatreniami a krokmi, ktoré Komisia odporúča v správe o stave digitálneho desaťročia.	(2) Komisia a členské štáty sa usilujú o to, aby do dvoch mesiacov od uverejnenia správy o stave digitálneho desaťročia prediskutovali predbežné pripomienky členského štátu, a to najmä v súvislosti s politikami, opatreniami a krokmi, ktoré Komisia odporúča v správe o stave digitálneho desaťročia, a možné oblasti spolupráce, pomoci a podpory, ktoré by Komisia mohla poskytnúť členským štátom v prípade zistených nedostatkov a medzier.

Pozmeňujúci návrh  108

Návrh rozhodnutia

Článok 8 – odsek 3

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(3) Dotknuté členské štáty do piatich mesiacov od uverejnenia správy o stave digitálneho desaťročia predložia Komisii úpravy svojich vnútroštátnych strategických plánov digitálneho desaťročia, ktoré budú pozostávať z politík, opatrení a krokov, ktoré zamýšľajú prijať, prípadne vrátane návrhov viacnárodných projektov s cieľom podporiť pokrok v oblastiach, ktorých sa týkajú digitálne ciele stanovené v článku 4, a splniť všeobecné ciele stanovené v článku 2. Ak sa členský štát domnieva, že nie sú potrebné žiadne kroky a že jeho vnútroštátny strategický plán digitálneho desaťročia si nevyžaduje aktualizáciu, písomne uvedie svoje dôvody.	(3) Dotknuté členské štáty do piatich mesiacov od uverejnenia správy o stave digitálneho desaťročia predložia Komisii úpravy svojich vnútroštátnych strategických plánov digitálneho desaťročia, ktoré budú pozostávať z politík, opatrení a krokov, ktoré zamýšľajú prijať, prípadne vrátane návrhov viacnárodných projektov s cieľom podporiť pokrok nielen v digitalizácii, ale aj v sociálnom začleňovaní, začleňovaní na trh práce a rodovom začleňovaní žien do oblasti STEM, v oblastiach, ktorých sa týkajú digitálne ciele stanovené v článku 4, a splniť všeobecné ciele stanovené v článku 2. Ak sa členský štát domnieva, že nie sú potrebné žiadne kroky a že jeho vnútroštátny strategický plán digitálneho desaťročia si nevyžaduje aktualizáciu, písomne uvedie svoje dôvody.

Pozmeňujúci návrh  109

Návrh rozhodnutia

Článok 9 – odsek 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(1) Ak členský štát nevykoná primerané úpravy svojho vnútroštátneho strategického plánu digitálneho desaťročia v nadväznosti na politiky, opatrenia alebo kroky odporúčané Komisiou podľa článku 6 ods. 3 bez poskytnutia dostatočných dôvodov, Komisia môže prijať odporúčanie vrátane osobitnej analýzy toho, aký vplyv by toto nekonanie mohlo mať na dosiahnutie všeobecných cieľov a digitálnych cieľov podľa tohto rozhodnutia.	(1) Ak členský štát nevykoná primerané úpravy svojho vnútroštátneho strategického plánu digitálneho desaťročia v nadväznosti na politiky, opatrenia alebo kroky odporúčané Komisiou podľa článku 6 ods. 3, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie práv odborov a pracovníkov v digitálnom prostredí, bez poskytnutia dostatočných dôvodov, Komisia môže prijať odporúčanie vrátane osobitnej analýzy toho, aký vplyv by toto nekonanie mohlo mať na dosiahnutie všeobecných cieľov a digitálnych cieľov podľa tohto rozhodnutia.

Pozmeňujúci návrh  110

Návrh rozhodnutia

Článok 10 – odsek 1a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	1a) Komisia a členské štáty spolupracujú so zainteresovanými stranami, najmä s akademickou obcou a sociálnymi partnermi, pokiaľ ide o digitálnu transformáciu, ako aj vplyv digitálnej transformácie na práva pracovníkov, aby sa pri rozvoji a vykonávaní príslušných politík zohľadnili všetky sociálne a ľudské aspekty.

Pozmeňujúci návrh  111

 

Návrh rozhodnutia

Článok 11 – odsek 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(1) Komisia úzko spolupracuje so súkromnými a s verejnými zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov s cieľom zbierať informácie a vypracovať odporúčané politiky, opatrenia a kroky na účely vykonania tohto rozhodnutia.	(1) Komisia úzko spolupracuje s členskými štátmi, príslušnými súkromnými a verejnými zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov, agentúr Únie a organizácií občianskej spoločnosti s cieľom zbierať informácie a vypracovať odporúčané politiky, opatrenia a kroky na účely vykonania tohto rozhodnutia.

Pozmeňujúci návrh  112

Návrh rozhodnutia

Článok 11 – odsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(2) Členské štáty pri prijímaní svojich vnútroštátnych strategických plánov digitálneho desaťročia a ich úprav spolupracujú so súkromnými a s verejnými zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.	(2) Členské štáty pri prijímaní svojich vnútroštátnych strategických plánov digitálneho desaťročia a ich úprav spolupracujú so súkromnými a s verejnými zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Pozmeňujúci návrh  113

 

Návrh rozhodnutia

Článok 12 – odsek 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(1) Všeobecným cieľom viacnárodných projektov je uľahčiť dosiahnutie digitálnych cieľov.	(1) Všeobecným cieľom viacnárodných projektov je uľahčiť dosiahnutie digitálnych cieľov stanovených v článkoch 2 a 4.

Pozmeňujúci návrh  114

 

Návrh rozhodnutia

Článok 12 – odsek 2 – písmeno a

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
a) zlepšovanie spolupráce Únie a členských štátov pri dosahovaní cieľov digitálneho desaťročia;	a) zlepšovanie spolupráce Únie vrátane agentúr Únie, členských štátov a sociálnych partnerov pri dosahovaní cieľov digitálneho desaťročia;

Pozmeňujúci návrh  115

Návrh rozhodnutia

Článok 12 – odsek 2 – písmeno a a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	aa) podpora digitálnych zručností občanov a pracovníkov prostredníctvom vysokokvalitného vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania vrátane rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností pracovnej sily financovanej zamestnávateľmi;

Pozmeňujúci návrh  116

 

Návrh rozhodnutia

Článok 12 – odsek 2 – písmeno b

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
b) posilňovanie technologickej excelentnosti a konkurencieschopnosti priemyslu Únie v oblasti kritických technológií, digitálnych produktov, služieb a infraštruktúr, ktoré sú kľúčové z hľadiska hospodárskej obnovy a prosperity, bezpečnosti a ochrany občanov;	b) posilňovanie technologickej excelentnosti a konkurencieschopnosti priemyslu Únie v oblasti kritických technológií, digitálnych produktov, služieb a infraštruktúr, ktoré sú kľúčové z hľadiska hospodárskej obnovy, prosperity, pohody a bezpečnosti a ochrany jednotlivcov, ako aj digitálnej odbornej prípravy, rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností s cieľom zabezpečiť istotu zamestnania na trhu práce v digitálnom veku;

Pozmeňujúci návrh  117

Návrh rozhodnutia

Článok 12 – odsek 2 – písmeno c

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
c) riešenie strategických zraniteľných miest a závislostí Únie v digitálnych dodávateľských reťazcoch;	c) riešenie strategických, geografických a demografických zraniteľných miest a závislostí Únie v digitálnych dodávateľských reťazcoch;

Pozmeňujúci návrh  118

Návrh rozhodnutia

Článok 12 – odsek 2 – písmeno e

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
e) prispievanie k udržateľnej digitálnej transformácii spoločnosti a hospodárstva, ktorá bude prínosom pre všetky podniky a všetkých občanov v celej Únii.	e) prispievanie k udržateľnej digitálnej transformácii spoločnosti a hospodárstva, ktorá bude prínosom pre všetky podniky a spoločnosť ako celok vrátane tých, ktorí spadajú mimo trh práce, v celej Únii.

Pozmeňujúci návrh  119

Návrh rozhodnutia

Článok 12 – odsek 2 – písmeno e a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ea) podpora digitálnych zručností pre občanov a pracovníkov prostredníctvom kvalitnej odbornej prípravy, rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností s cieľom zosúladiť ich s požiadavkami trhu práce vrátane tých, ktorí sú blízko k dôchodkovému veku a iných znevýhodnených skupín ako sú ženy, ľudia so zdravotným postihnutím a mládež;

Pozmeňujúci návrh  120

Návrh rozhodnutia

Článok 13 – odsek 2a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	2a) Pridružená krajina Únie sa môže zapojiť do účasti na viacnárodnom projekte, ak je táto účasť potrebná na uľahčenie dosiahnutia digitálnych cieľov Únie, členských štátov a pridružených štátov Únie.

Pozmeňujúci návrh  121

Návrh rozhodnutia

Článok 13 – odsek 3

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(3) Do viacnárodných projektov môžu v náležitých prípadoch prispieť iné verejné alebo súkromné subjekty.	(3) Do viacnárodných projektov môžu v náležitých prípadoch prispieť iné verejné alebo súkromné subjekty. Súkromné príspevky nesmú viesť k obmedzeniu dostupnosti výsledkov projektov pre jednotlivcov a podniky v Únii.

POSTUP – VÝBOR POŽIADANÝ O STANOVISKO

Názov	Zriadenie politického programu Cesta k digitálnemu desaťročiu do roku 2030
Referenčné čísla	COM(2021)0574 – C9-0359/2021 – 2021/0293(COD)
Gestorský výbor  dátum oznámenia na schôdzi	ITRE 18.10.2021
Výbor, ktorý predložil stanovisko  dátum oznámenia na schôdzi	EMPL 18.10.2021
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko  dátum vymenovania	Dragoş Pîslaru 24.1.2022
Prerokovanie vo výbore	28.2.2022
Dátum prijatia	28.4.2022
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	51 1 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Atidzhe Alieva-Veli, Dominique Bilde, Gabriele Bischoff, Vilija Blinkevičiūtė, Milan Brglez, Sylvie Brunet, Jordi Cañas, David Casa, Ilan De Basso, Margarita de la Pisa Carrión, Özlem Demirel, Klára Dobrev, Jarosław Duda, Estrella Durá Ferrandis, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Rosa Estaràs Ferragut, Nicolaus Fest, Loucas Fourlas, Cindy Franssen, Helmut Geuking, Elisabetta Gualmini, Alicia Homs Ginel, France Jamet, Agnes Jongerius, Radan Kanev, Ádám Kósa, Stelios Kympouropoulos, Miriam Lexmann, Elena Lizzi, Sara Matthieu, Giuseppe Milazzo, Sandra Pereira, Kira Marie Peter-Hansen, Dragoş Pîslaru, Manuel Pizarro, Dennis Radtke, Guido Reil, Daniela Rondinelli, Mounir Satouri, Monica Semedo, Michal Šimečka, Beata Szydło, Eugen Tomac, Romana Tomc, Marie-Pierre Vedrenne, Marianne Vind, Maria Walsh, Stefania Zambelli, Tomáš Zdechovský
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alex Agius Saliba, Konstantinos Arvanitis, Romeo Franz, Eugenia Rodríguez Palop, Veronika Vrecionová

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

51	+
ECR	Giuseppe Milazzo, Beata Szydło, Veronika Vrecionová
ID	Dominique Bilde, France Jamet, Elena Lizzi, Stefania Zambelli
NI	Ádám Kósa, Daniela Rondinelli
PPE	David Casa, Jarosław Duda, Rosa Estaràs Ferragut, Loucas Fourlas, Cindy Franssen, Helmut Geuking, Radan Kanev, Stelios Kympouropoulos, Miriam Lexmann, Dennis Radtke, Eugen Tomac, Romana Tomc, Maria Walsh, Tomáš Zdechovský
Renew	Atidzhe Alieva-Veli, Sylvie Brunet, Jordi Cañas, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Dragoş Pîslaru, Monica Semedo, Michal Šimečka, Marie-Pierre Vedrenne
S&D	Alex Agius Saliba, Gabriele Bischoff, Vilija Blinkevičiūtė, Milan Brglez, Ilan De Basso, Klára Dobrev, Estrella Durá Ferrandis, Elisabetta Gualmini, Alicia Homs Ginel, Agnes Jongerius, Manuel Pizarro, Marianne Vind
The Left	Konstantinos Arvanitis, Özlem Demirel, Sandra Pereira, Eugenia Rodríguez Palop
Verts/ALE	Romeo Franz, Sara Matthieu, Kira Marie Peter-Hansen, Mounir Satouri

 

1	-
ECR	Margarita de la Pisa Carrión

 

2	0
ID	Nicolaus Fest, Guido Reil

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE VNÚTORNÝ TRH A OCHRANU SPOTREBITEĽA (25.4.2022)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje politický program Cesta k digitálnemu desaťročiu do roku 2030

(COM(2021)0574 – C9‑0359/2021 – 2021/0293(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ivars Ijabs

 

 

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Európska komisia prijala 9. marca 2021 oznámenie s názvom Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob (ďalej len „oznámenie o digitálnom kompase“) v reakcii na výzvu Európskej rady na vytvorenie digitálneho kompasu na základe digitálnej stratégie Komisie z februára 2020. Ambície vytýčené v tomto oznámení sú vysoké, pretože sa usilujú zabezpečiť digitálnu suverenitu EÚ v otvorenom a vzájomne prepojenom globálnom prostredí a zároveň presadzovať digitálne politiky, ktoré ľuďom aj podnikom umožnia využívať v budúcnosti výhody udržateľnej a prosperujúcejšej digitalizácie zameranej na ľudí. V tomto rámci sa prijímajú aj kroky na vybudovanie klimaticky neutrálneho, obehového a odolného európskeho hospodárstva. Cieľom tohto politického programu je zabezpečiť, aby EÚ dosiahla svoje ciele pri realizácii digitálnej transformácie európskeho hospodárstva a širšej spoločnosti, čo je v súlade s našimi hodnotami a na celosvetovej úrovni posilní vedúcu pozíciu Európy v digitálnej oblasti. V programe sa stanovujú kľúčové ciele, ktoré má Únia ako celok dosiahnuť do roku 2030, a zároveň sa v ňom stanovuje inovačný mechanizmus riadenia zahŕňajúci každoročnú spoluprácu medzi inštitúciami EÚ a orgánmi členských štátov. Digitálne ciele ako také sa zakladajú na štyroch kľúčových pilieroch: digitálne zručnosti, digitálne infraštruktúry, digitalizácia podnikov a digitalizácia verejných služieb.

 

Pokiaľ ide o digitálne zručnosti, uznáva sa, že európski občania momentálne vo všeobecnosti výrazne zaostávajú a Európska únia im musí pomôcť s nadobudnutím zručnosťami, ktoré potrebujú. Zatiaľ čo cieľom je vybaviť celú populáciu EÚ základnými alebo pokročilými digitálnymi zručnosťami, predpokladaným cieľom je, aby tieto zručnosti malo do roku 2030 aspoň 80 % občanov Únie (súčasný údaj sa odhaduje na 56 %). Zdôrazňuje sa, že digitálna odborná príprava a vzdelávanie sú naliehavo potrebné, aby sa podporila pracovná sila, v rámci ktorej si ľudia vedia osvojiť špecializované digitálne zručnosti na získanie kvalitných pracovných miest a vybudovanie úspešnej kariéry. Okrem cieľa v oblasti digitálnych zručností stanoveného v akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv má EÚ za cieľ vyškoliť 20 miliónov odborníkov na informačné a komunikačné technológie (nárast oproti v súčasnosti odhadovaným 8 miliónom), pričom sa prijmú kroky na zabezpečenie väčšej rodovej rovnováhy v sektore, v ktorom stále dominujú muži.

 

Rovnako je potrebné, aby sa digitálna infraštruktúra Európy prispôsobila čo najvyšším moderným štandardom a zabezpečila sa tak konkurencieschopnosť a bezpečnosť. Do roku 2030 by mali byť v rámci programu za prijateľných podmienok dostupné siete s gigabitovými rýchlosťami pre všetkých, ktorí takúto kapacitu potrebujú alebo ju chcú využívať (súčasný odhad je 59 %)., pričom všetky osídlené oblasti by mali byť pokryté sieťou 5G (súčasný odhad je len 14 %). Výroba špičkových a udržateľných polovodičov vrátane procesorov by v Európe mala do roku 2030 predstavovať minimálne 20 % hodnoty svetovej výroby (čím sa myslia výrobné kapacity uzlov s veľkosťou do 5 nm s cieľom dosiahnuť veľkosť 2 nm a 10-násobne vyššiu energetickú účinnosť oproti súčasnosti). V súčasnosti sa v Európe produkuje približne 10 %. Ďalej by sa v EÚ malo do roku 2030 vytvoriť 10 000 klimaticky neutrálnych vysokobezpečných okrajových uzlov, a to tak, aby sa zaručil prístup k dátovým službám s minimálnym oneskorením bez ohľadu na to, kde sa podniky nachádzajú.

 

Pokiaľ ide o naše podniky, v programe sa predpokladá, že do roku 2030 bude služby cloud computingu, veľké dáta a umelú inteligenciu využívať najmenej 75 % európskych podnikov (súčasný údaj sa odhaduje na 26 %). Do toho istého času by malo viac ako 90 % európskych MSP dosiahnuť aspoň základnú úroveň digitálnej intenzity (súčasný odhad je 60 %). Ďalej budú prioritou špičkové a disruptívne inovácie zamerané na zdvojnásobenie počtu tzv. jednorožcov v Európe do roku 2030, a to prostredníctvom zvýšenia počtu inovatívnych scaleupov v EÚ a zlepšenia ich prístupu k financiám.

 

Posledným z pilierov programu je digitalizácia verejných služieb. V tejto oblasti bol vytýčený odvážny všeobecný cieľ, ktorým je zabezpečenie toho, aby demokratický život a verejné služby boli do roku 2030 plne prístupné všetkým občanom online. Každý v EÚ musí mať prospech z prvotriedneho digitálneho prostredia, ktoré bude poskytovať jednoducho použiteľné, efektívne a personalizované služby a nástroje s vysokými štandardmi bezpečnosti a ochrany súkromia. Všetky kľúčové verejné služby budú európskym občanom a podnikom dostupné online. Všetci európski občania by mali mať prístup k svojim zdravotným záznamom (elektronické záznamy) a očakáva sa, že 80 % občanov Únie bude v určitej miere ako súčasť každodenného života využívať riešenia elektronickej identifikácie.

 

Ako spravodajca oceňujem celkovú podstatu a ciele tohto návrhu, ktorý sa usiluje o zavedenie spoľahlivej digitálnej infraštruktúry, aby sa pripravila pôda pre európsky digitálny trh budúcnosti. Dôležité je však zdôrazniť, že niektoré kritické prvky na dosiahnutie všeobecných a digitálnych cieľov nie sú v texte v plnej miere zohľadnené. Ide konkrétne o európsky cloud computing, ktorý má našim občanom v celej Únii zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti a ochrany súkromia; a splnomocnenie Komisie, pokiaľ ide o koordináciu s členskými štátmi v súvislosti s ich povinnosťami v oblasti monitorovania a podávania správ.

 

Pokiaľ ide o prvý bod, je nevyhnutné na tento účel zabezpečiť európsky cloud, pretože cieľom návrhu je zahrnúť demokratický život, t. j. voľby na rôznych úrovniach, referendá, databázy voličov atď. Nejde o opatrenie, ktoré by sa usilovalo vytvoriť bariéry, ani o akt protekcionizmu, ale skôr o základný bezpečnostný prvok. Podľa môjho názoru je to otázka prvoradého významu pre európsku i národnú bezpečnosť a ja ako spravodajca k nej budem pristupovať ako k jednému z kľúčových bodov. Budem rád, keď sa so mnou v rámci tohto postupu podelíte o svoje názory na túto otázku.

 

Pokiaľ ide o druhý bod, t. j. splnomocnenie Komisie, mala by sa jej zveriť väčšia zodpovednosť, pokiaľ ide o sledovanie procesu a pokroku členských štátov pri realizácii plánov vykonávania a pri plnení si povinností týkajúcich sa monitorovania, hodnotenia a podávania správ. To by nemalo mať vplyv na úlohu Európskeho parlamentu, ktorý by mal byť taktiež informovaný o vývoji.

 

Zamyslieť sa treba aj nad spôsobom, ako sa tento návrh zohľadňuje v rámci európskeho semestra vrátane aspektov súvisiacich s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti. Zohľadniť musíme konvergenčné body, aby sme zabezpečili súlad s už existujúcimi nástrojmi a právnymi predpismi. V neposlednom rade treba ako ústrednú časť tohto návrhu neustále zdôrazňovať význam integrácie európskeho jednotného trhu – z hľadiska hospodárskeho a sociálneho prínosu pre našich občanov, ako aj širšieho strategického aspektu pre Úniu ako celok.

 

Mám v úmysle v priebehu postupu nadviazať kontakt s Martinou Dlabajovou, spravodajkyňou skupiny Renew vo výbore ITRE. Keďže výbor IMCO hlasuje ako prvý, máme možnosť stanoviť vysoké štandardy a pripraviť pôdu pre záverečné hlasovanie v pléne.

 

 

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh  1

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(1) Komisia vo svojom oznámení s názvom Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob z 9. marca 202131 (ďalej len „oznámenie o digitálnom kompase“) stanovila svoju víziu do roku 2030 s cieľom posilniť postavenie občanov a podnikov prostredníctvom digitálnej transformácie. Prístup Únie k digitálnej transformácii hospodárstva a spoločnosti by mal zahŕňať digitálnu suverenitu, inklúziu, rovnosť, udržateľnosť, odolnosť, bezpečnosť, lepšiu kvalitu života, rešpektovanie práv a ambícií občanov a mal by v Únii prispievať k hospodárstvu a spoločnosti, ktoré budú dynamické, spravodlivé a budú efektívne využívať zdroje.	(1) Komisia vo svojom oznámení s názvom Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob z 9. marca 202131 (ďalej len „oznámenie o digitálnom kompase“) stanovila svoju víziu do roku 2030 s cieľom posilniť postavenie občanov a podnikov prostredníctvom digitálnej transformácie. Prístup Únie k digitálnej transformácii hospodárstva a spoločnosti by mal zahŕňať digitálnu suverenitu, inklúziu, rovnaké príležitosti bez ohľadu na náboženstvo a pohlavie, udržateľnosť, prístupnosť, odolnosť, bezpečnosť, lepšiu kvalitu života, rešpektovanie práv a ambícií občanov a mal by v Únii prispievať k hospodárstvu a spoločnosti, ktoré budú dynamické, spravodlivé a budú efektívne využívať zdroje, a k plne funkčnému a dostupnému jednotnému trhu.
__________________	__________________
31 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob, COM(2021) 118 final/2.	31 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob, COM(2021) 118 final/2.

Pozmeňujúci návrh  2

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(3) Ako sa uvádza v oznámení Komisie o aktualizácii novej priemyselnej stratégie na rok 202032, je potrebné, aby Európska únia identifikovala systémy kritických technológií a strategické odvetvia, riešila strategické slabé stránky a vysokorizikové závislosti, ktoré by mohli viesť k nedostatočným dodávkam alebo ku kybernetickým rizikám, a podporovala digitálnu transformáciu. Tým sa zdôrazňuje význam toho, aby členské štáty spojili sily a podporili snahu priemyslu o riešenie týchto závislostí a o rozvoj strategických potrieb v oblasti kapacít. Zároveň je to reakciou na analýzu v správe o strategickom výhľade za rok 202133. V rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a pri vypracúvaní národných plánov obnovy a odolnosti Komisia povzbudila členské štáty, aby koordinovali svoje snahy v prospech viacnárodných projektov v digitálnej oblasti. Touto skúsenosťou sa zdôraznilo, že v záujme realizácie viacnárodných projektov je potrebné, aby Komisia podporila koordinačné úsilie členských štátov a aby mala Únia k dispozícii mechanizmy vykonávania, ktoré uľahčujú spoločné investície. V spojení s inými iniciatívami Komisie, ako je napríklad Monitorovacie stredisko pre kritické technológie34, by sa mala zaviesť riadiaca štruktúra na vykonanie oznámenia o digitálnom kompase, ktorá by mala prispieť k identifikácii súčasných a možných budúcich digitálnych strategických závislostí Únie, ako aj k posilneniu jej digitálnej suverenity.	(3) Ako sa uvádza v oznámení Komisie o aktualizácii novej priemyselnej stratégie na rok 202032, je potrebné, aby Európska únia identifikovala systémy kritických technológií a strategické odvetvia, riešila strategické slabé stránky a vysokorizikové závislosti, ktoré by mohli viesť k nedostatočným dodávkam alebo ku kybernetickým rizikám, a podporovala digitálnu transformáciu. Tým sa zdôrazňuje význam toho, aby členské štáty spojili sily a podporili snahu priemyslu o riešenie týchto závislostí a o rozvoj strategických potrieb v oblasti kapacít. Zároveň je to reakciou na analýzu v správe o strategickom výhľade za rok 202133. V rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a pri vypracúvaní národných plánov obnovy a odolnosti Komisia povzbudila členské štáty, aby koordinovali svoje snahy v prospech viacnárodných projektov v digitálnej oblasti. Touto skúsenosťou sa zdôraznilo, že v záujme realizácie viacnárodných projektov je potrebné, aby Komisia podporila koordinačné úsilie členských štátov a aby mala Únia k dispozícii mechanizmy vykonávania, ktoré uľahčujú spoločné investície. V spojení s inými iniciatívami Komisie, ako je napríklad Monitorovacie stredisko pre kritické technológie34, by sa mala zaviesť riadiaca štruktúra na vykonanie oznámenia o digitálnom kompase, ktorá by mala prispieť k identifikácii